This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52011DC0596
COMMISSION OPINION on the requests for the amendment of the Statute of the Court of Justice of the European Union, presented by the Court
STANOVISKO KOMISIE k žiadostiam o zmenu a doplnenie štatútu Súdneho dvora Európskej únie, ktoré predložil Súdny dvor
STANOVISKO KOMISIE k žiadostiam o zmenu a doplnenie štatútu Súdneho dvora Európskej únie, ktoré predložil Súdny dvor
/* KOM/2011/0596 v konečnom znení */
STANOVISKO KOMISIE k žiadostiam o zmenu a doplnenie štatútu Súdneho dvora Európskej únie, ktoré predložil Súdny dvor /* KOM/2011/0596 v konečnom znení */
STANOVISKO KOMISIE z 30.9.2011 k žiadostiam o zmenu a doplnenie štatútu
Súdneho dvora Európskej únie, ktoré predložil Súdny dvor so zreteľom na Zmluvu o fungovaní
Európskej únie, a najmä na jej články 257 prvý pododsek a 281 druhý
pododsek, 1.
Súdny dvor Európskej únie vo svojich dvoch
žiadostiach z 28. marca 2011 navrhol niekoľko zmien a doplnení svojho
štatútu, ako aj prijatie nariadenia o zastupujúcich sudcoch Súdu pre verejnú
službu. V dôsledku nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy budú Európsky parlament
a Rada po prvý raz prijímať tieto ustanovenia konajúc v súlade s riadnym
legislatívnym postupom. 2.
Navrhované zmeny sa v rôznej miere týkajú troch
súdnych orgánov, z ktorých v súčasnosti pozostáva Súdny dvor Európskej
únie, a to Súdneho dvora, Všeobecného súdu a Súdu pre verejnú službu. 3.
Pokiaľ ide o samotný Súdny dvor, zmeny a
doplnenia sa týkajú vytvorenia funkcie podpredsedu Súdneho dvora a vymedzenia
jeho povinností (nový článok 9a a článok 39 druhý pododsek), zmeny a
doplnenia zloženia veľkej komory (článok 16 druhý pododsek), zvýšenia
kvóra pre rozhodnutia veľkej komory a pléna (článok 17 tretí a štvrtý
pododsek), ako aj zrušenia čítania správy, ktorú predkladá sudca
spravodajca na pojednávaní (článok 20 štvrtý pododsek). 4.
Pokiaľ ide o Všeobecný súd, v záujme riešenia
vyššieho pracovného zaťaženia a predlžovania dĺžky trvania
konania vo veciach, ktoré z neho vyplýva, sa navrhuje zvýšiť
počet sudcov na 39 (článok 48). 5.
Pokiaľ ide o Súd pre verejnú službu, Súdny
dvor žiada, aby mu boli pridelení traja zastupujúci sudcovia, ktorí by mohli
zastúpiť sudcov v prípade prekážky výkonu funkcie (zmena a doplnenia
článku 62c a prílohy I k štatútu a prijatie osobitného nariadenia pre Súd
pre verejnú službu). 6.
Napokon poslednou navrhovanou zmenou, ktorá by sa
dotkla všetkých troch súdov rovnako, je vypustenie ustanovenia o lehotách
zohľadňujúcich vzdialenosti (zrušenie článku 45 prvý pododsek),
čo by v praxi znamenalo zrušenie paušálnej 10-dňovej lehoty, o ktorú
sa v súčasnosti predlžujú procesné lehoty. 7.
Súdny dvor navrhuje okamžité nadobudnutie
účinnosti viacerých týchto zmien a doplnení, najmä zvýšenia počtu
sudcov Všeobecného súdu. Tri zmeny týkajúce sa Súdneho dvora, a to vytvorenie
miesta podpredsedu, zmena a doplnenie zloženia veľkej komory a úprava
kvóra pre rozhodnutia, by sa výnimočne uplatňovali až od prvej
čiastočnej obmeny Súdneho dvora. 8.
Komisia víta iniciatívu Súdneho dvora
spočívajúcu v predložení zmien a doplnení svojho štatútu zákonodarcovi.
Povaha aj objem sporov, ktoré riešia súdy Únie, sa v posledných rokoch
skutočne podstatne zmenili, najmä z dôvodu vývoja práva Únie v nových
oblastiach, ako aj zvýšenia počtu členských štátov Únie. Rozšírenie
Únie tiež výrazne ovplyvnilo vnútornú štruktúru súdov, predovšetkým z dôvodu
zvýšenia počtu ich členov, ako aj počtu jazykov, ktoré môžu
byť v sporoch používané. V krátkodobom až strednodobom horizonte možno
napokon predpokladať ďalší vývoj, najmä v dôsledku nadobudnutia
platnosti Lisabonskej zmluvy. Všetky tieto zmeny vyžadujú prispôsobenie
organizácie, spôsobov a podmienok fungovania súdov, aby na ne bolo možné
účinne reagovať. 9.
V odôvodneniach, ktoré sú súčasťou
žiadostí, Súdny dvor vypracoval podrobnú analýzu súčasnej situácie,
imperatívnych požiadaviek na reformu a riešení, ktoré by mohli
spĺňať tieto požiadavky. Komisia s touto analýzou vo veľkej
miere súhlasí. 10.
Návrhy Súdneho dvora však vyžadujú dôkladné
zváženie, pretože môžu natrvalo ovplyvniť podobu súdnictva Únie. Zmena a
doplnenie štatútu súdu nie sú napokon nikdy bezvýznamné, pretože tento štatút
je základom, na ktorom spočíva legitímnosť jeho rozhodnutí. Štatút
musí chrániť nezávislosť, nestrannosť a autoritu súdnictva a
zároveň umožniť účinný prístup k spravodlivosti a zaistiť
efektívne a starostlivé konanie. 11.
Komisia ďalej zákonodarcovi podrobne
vysvetľuje dôvody, ktoré ju vedú k tomu, aby podporila návrhy Súdneho
dvora, dopĺňajúc ich o podnety na úpravu a doplnenia niektorých
bodov. 12.
Komisia si je vedomá vplyvu návrhov Súdneho dvora
na rozpočet. Chce však zdôrazniť, že na jednej strane poskytovanie
účinnej súdnej ochrany, ktorej súčasťou je vynesenie rozsudku v
primeranej lehote, predstavuje naliehavú požiadavku najvyššej dôležitosti a na
strane druhej, že negatívne hospodárske dôsledky neúčinného súdnictva,
hoci nie sú tak viditeľné ako zvýšenie rozpočtu, sú s najväčšou
pravdepodobnosťou nákladnejšie. Zmeny a doplnenia týkajúce
sa Súdneho dvora 13.
Pokiaľ ide o samotný Súdny dvor, návrh na vytvorenie
funkcie podpredsedu sa zdá byť opodstatnený. Ako Súdny dvor uvádza,
pracovná záťaž jeho predsedu časom podstatne vzrástla a zdá sa
byť vhodné zastúpiť ho, alebo ho vo výkone jeho úloh podporiť
podpredsedom. 14.
Predseda Súdneho dvora je poverený mnohými úlohami,
ktorých výkon je kľúčový pre správne fungovanie súdu. V tejto veci
Komisia zdôrazňuje význam náležitého vybavenia konaní o predbežných
opatreniach a odvolaní voči predbežným opatreniam, za ktoré má predseda
Súdneho dvora hlavnú zodpovednosť. Či už v prvostupňovom konaní
alebo v odvolacom konaní, je zásadne dôležité, aby boli návrhy na odklad výkonu
a iné predbežné opatrenia prejednané v čo najkratšej lehote. Opačná
situácia môže narúšať fungovanie hospodárskych subjektov, ako aj
členských štátov a inštitúcií Únie. Došlo k prípadom, keď niektoré
odvolania voči uzneseniam súdu o nariadení predbežného opatrenia boli
prejednané až po dlhej dobe, niekedy dlhšej ako rok. Takéto dlhé lehoty sotva
môžu byť v súlade s princípom účinnej predbežnej súdnej ochrany.
Vytvorenie funkcie podpredsedu by malo prispieť k zlepšeniu situácie z
tohto hľadiska. 15.
Podmienky, za akých môže podpredseda zastúpiť
predsedu Súdneho dvora, si žiadajú isté pripomienky. Podľa návrhu Súdneho
dvora môže byť predseda zastúpený „v prípade prekážky vo výkone jeho
funkcie, alebo keď funkcia predsedu nie je obsadená, alebo na jeho žiadosť“.
Takáto formulácia článku 9a predpokladá, že okrem prípadov prekážky vo
výkone funkcie by predseda disponoval diskrečnou právomocou a mohol by
žiadať zastúpenie v individuálnych prípadoch, a to pri
akejkoľvek úlohe, či už súdneho, protokolárneho alebo
administratívneho charakteru. Pre osobitný prípad konania o predbežnom opatrení
je podľa nového článku 39 druhého pododseku, ako navrhuje Súdny dvor,
zastupovanie povolené len „v prípade prekážky vo výkone funkcie predsedu“, a
nie na jeho žiadosť. Toto osobitné ustanovenie článku 39 sa má
pravdepodobne chápať ako výnimka zo všeobecného pravidla v článku 9a,
ktorým sa povoľuje zastúpenie predsedu na jeho žiadosť. 16.
Komisia usudzuje, že požiadavka objektívnej
voľby sudcu, ktorý má zaručiť predbežnú súdnu ochranu, a to
predsedu, pokiaľ nenastane žiadna prekážka vo výkone jeho funkcie, je
odôvodnená. Nebolo by vhodné, aby predseda mohol diskrečným spôsobom a od
prípadu k prípadu rozhodovať o svojom zastúpení v konaniach o predbežnom
opatrení. Komisia sa však domnieva, že takáto úvaha platí nielen pre výkon
všetkých súdnych aktivít predsedu (teda nielen pre právomoc rozhodovať o
predbežných opatreniach a o odvolaniach voči predbežným opatreniam, ale aj
pokiaľ ide o úlohu predsedať na pojednávaniach a rozhodovaniach pléna
a veľkej komory). Ako dodatočná záruka súdnej nestrannosti sa zdá
byť vhodnejšie, aby prideľovanie sporov predsedovi alebo
podpredsedovi prebiehalo na základe abstraktných a všeobecných kritérií
stanovených vopred (princíp „práva na zákonného sudcu“) a aby sa
o ňom nerozhodovalo individuálne. Komisia teda navrhuje, aby
zastupovanie predsedu „na jeho žiadosť“ bolo možné len v protokolárnych
a administratívnych funkciách (vrátane predsedníctva všeobecnej schôdze
Súdneho dvora). Na tento účel navrhuje takéto znenie druhého pododseku
článku 9a: Podpredseda pomáha predsedovi Súdneho
dvora. Zastupuje ho v prípade prekážky vo výkone jeho funkcie predsedu, alebo
keď funkcia predsedu nie je obsadená. Zastupuje ho tiež na jeho
žiadosť, s výnimkou predsedníctva pléna a veľkej komory a funkcií
uvedených v článku 39. 17.
Pokiaľ ide o spôsob menovania podpredsedu,
Komisia podporuje princíp voľby na tri roky, ako navrhuje Súdny dvor, s
možnosťou opätovného zvolenia. Funkčné obdobie podpredsedu by sa tak
zhodovalo s funkčným obdobím predsedu Súdneho dvora. 18.
Druhý návrh Súdneho dvora sa týka zloženia
veľkej komory, ktorá by bola rozšírená z trinásť na pätnásť
sudcov a na ktorej by sa už nezúčastňovali pravidelne predsedovia
komôr zložených z piatich sudcov. 19.
Z pohľadu Komisie je existencia veľkej
komory Súdneho dvora, ktorá prejednáva zložité veci, alebo veci týkajúce sa
dôležitých a zásadných otázok, podstatná pre harmonický vývoj jurisdikcie
Súdneho dvora. Nielen zaručuje, že sa zohľadní názor veľkého
počtu sudcov Súdneho dvora, ale zároveň prispieva ku kontinuite
jurisdikcie v čase. Rovnako stála prítomnosť predsedov komôr
zložených z piatich sudcov vo veľkej komore a zároveň v
komorách, ktorým predsedajú, v súčasnosti prispieva k udržaniu
spojitej línie judikatúry medzi týmito dvoma rozhodovacími zloženiami. 20.
V rámci Súdneho dvora zloženého z 27 členov
bude pre veľkú komoru zloženú z pätnástich sudcov jednoduchšie plniť
uvedené ciele. To isté platí pokiaľ ide o stálu prítomnosť
podpredsedu. Tieto zmeny a doplnenia teda treba podporiť. 21.
Naopak, zrušenie pravidelnej účasti predsedov
komôr zložených z piatich sudcov je úpravou, ktorej celkovú pridanú
hodnotu je ťažšie posúdiť. Iste, tento vývoj by ich
čiastočne odľahčil od značnej pracovnej záťaže,
ktorá sa na nich kladie. Okrem toho by umožnil ostatným sudcom častejšie
sa zúčastňovať na práci veľkej komory, čo by pomohlo
lepšie zohľadniť rozmanitosť členských štátov a
rôznosť vnútroštátnych právnych systémov. Naopak, táto úprava by priniesla
väčšie striedanie v zložení veľkej komory ako predtým (iba dvaja
stáli členovia z pätnástich, namiesto piatich z trinástich v
súčasnosti), s rizikami, ktoré s tým súvisia, pokiaľ ide o
spojitosť a stabilitu jurisdikcie veľkej komory. Predsedovia komôr
zložených z piatich sudcov by už tiež neboli plne informovaní o
rozhodovaní veľkej komory vo všetkých prípadoch, keď by už vo
veľkej komore nezasadali. 22.
Vzhľadom na to sa Komisia domnieva, že je
možné mierne prispôsobiť návrh Súdneho dvora tak, aby sa zachovala
väčšia stabilita v zložení veľkej komory a zároveň by sa predsa
len dosiahli ciele, ktoré úprava sleduje. 23.
Toto prispôsobenie by spočívalo v zachovaní
zloženia podľa návrhu Súdneho dvora a prijatí dodatočného pravidla,
že traja predsedovia komôr zložených z piatich sudcov musia byť vždy
prítomní vo veľkej komore. 24.
Rokovací poriadok by obsahoval podmienky upravujúce
účasť sudcov na každom prípade, pravdepodobne so systémom dvoch
rozpisov rotácie (namiesto jedného v súčasnosti), jeden rozpis pre
predsedov komôr zložených z piatich sudcov a jeden pre ostatných sudcov. V
druhom pododseku článku 16 by sa stanovovalo: Veľká komora pozostáva z pätnástich
sudcov. Predsedá jej predseda Súdneho dvora. Veľkú komoru tvoria
podpredseda, traja predsedovia komôr zložených z piatich sudcov a
ďalší sudcovia. Pravidlá menovania troch predsedov komôr zložených
z piatich sudcov a ďalších sudcov sú stanovené v rokovacom poriadku. 25.
Komisia podporuje zvýšenie kvóra pre
rozhodnutia veľkej komory (jedenásť sudcov) a pléna (sedemnásť
sudcov) v súlade s návrhom Súdneho dvora. 26.
Napokon, zmena a doplnenie článku 20, ktorými
sa má zrušiť čítanie správy, ktorú predkladá sudca spravodajca na
pojednávaní, iba zrušuje už zastarané pravidlo. Proti tejto zmene a doplneniu
nevznikli námietky. 27.
Na záver Komisia vyjadruje podporu všetkým návrhom
týkajúcim sa Súdneho dvora, pričom navrhuje: · vyjasniť, v ktorých prípadoch môže predseda Súdneho dvora
požiadať o zastúpenie podpredsedom; · zachovať väčšiu stabilitu v zložení rozšírenej veľkej
komory. Zmeny a doplnenia týkajúce
sa Všeobecného súdu 28.
Súdny dvor si uvedomuje nevyhnutnosť razantne
a rýchlo riešiť privysoký počet konaní prebiehajúcich v
súčasnosti pred Všeobecným súdom a skrátiť dĺžku konaní.
Ako uvádza v odôvodneniach, Súdny dvor sa musel rozhodnúť medzi dvoma
možnosťami reformy, ktoré sú ustanovené v zmluvách, a to zvýšenie
počtu sudcov a zriadenie jedného alebo viacerých osobitných súdov.
Navrhuje zvýšiť počet sudcov Všeobecného súdu na
tridsaťdeväť. 29.
S výhradou ďalej uvedených úvah sa Komisia
prikláňa k voľbe Súdneho dvora. Na jednej strane, značný počet
konaní prebiehajúcich v súčasnosti pred Všeobecným súdom si žiada
neodkladné riešenie. Iba okamžité zvýšenie počtu sudcov za využitia už
existujúcich administratívnych štruktúr však môže umožniť zastaviť
prílev nových vecí a zároveň účinne riešiť nadmerné množstvo
prebiehajúcich konaní. Zriadenie jedného alebo viacerých osobitných súdov by sa
účinne prejavilo až po značnom časovom odstupe[1]. Na druhej strane, výkyvy v
sporoch, rozhodovaním v ktorých je poverený Všeobecný súd, si vyžadujú pružné
riešenie. Vývoj sekundárneho práva totiž pravidelne vytvára nové kategórie
sporov, ktorých význam a stabilitu v čase je ťažké stanoviť
vopred. Hoci nariadenie REACH bolo v posledných rokoch často uvádzané ako
potenciálny zdroj značného počtu sporov, najvyššiu mieru rastu
v poslednej dobe zaznamenali opravné prostriedky proti rozhodnutiam o
uložení sankcie prijatým voči osobám alebo subjektom, založené na
mechanizmoch stanovených v rámci spoločnej zahraničnej a
bezpečnostnej politiky. Rovnako je ťažké predvídať dôsledky,
ktoré by mohlo mať zo strednodobého hľadiska nedávne vytvorenie
mnohých agentúr, najmä finančných. Vzhľadom na túto nestálosť sa
zdá, že zriadenie osobitných súdov by aspoň v súčasnosti
nespĺňalo požiadavky tohto vývoja. Pružnejšie riešenie spočíva vo
vytvorení osobitných komôr Všeobecného súdu, ktorých otázkou sa toto stanovisko
zaoberá ďalej. Napokon ani vytvorenie osobitných súdov sa nezdá byť
trvalým riešením problému celkového preťaženia Všeobecného súdu, ktorý je
citeľný nielen v niekoľkých konkrétnych oblastiach, ale dotýka sa aj
a najmä zložitých vecí v oblastiach ako je hospodárska súťaž alebo
kontrola štátnej pomoci. 30.
Stanovenie počtu dodatočných sudcov,
ktorý sa považuje za primeraný, nevyhnutne obsahuje istú mieru neistoty.
Navrhované pridanie dvanástich sudcov, umožňujúce vytvorenie štyroch
ďalších komôr, by však malo stačiť na podstatné zvýšenie
kapacity prejednávaných vecí Všeobecného súdu. 31.
Navrhovaná zmena a doplnenie článku 48 štatútu
vyžaduje mimo iného s tým súvisiacu úpravu článku 47. Článkom 47 sa
totiž v súčasnosti stávajú uplatniteľnými na Všeobecný súd a jeho
členov viaceré ustanovenia štatútu týkajúce sa Súdneho dvora, najmä
článok 9 prvý pododsek, v ktorom sa ustanovuje, že „Čiastočná
obmena sudcov, ktorá sa koná každé tri roky, sa týka striedavo štrnástich a
trinástich sudcov.“ Pokiaľ však počet sudcov Všeobecného súdu nie je
rovnaký ako na Súdnom dvore, toto ustanovenie sa už v tomto znení nemôže
uplatňovať na Všeobecný súd. Komisia preto navrhuje zmeniť a
doplniť návrh Súdneho dvora takto: –
doplniť bod 6a v tomto znení: Prvý pododsek článku 47 sa
nahrádza takto: „Na Všeobecný súd a jeho
členov sa vzťahuje článok 9a[2],
články 14 a 15, článok 17 prvý, druhý, štvrtý a piaty pododsek a
článok 18.“ –
formulovať bod 7 takto: Článok 48 sa nahrádza
takto: „Všeobecný súd sa skladá
z tridsiatich deviatich sudcov. Čiastočná obmena
sudcov, ktorá sa koná každé tri roky, sa týka striedavo dvadsiatich a
devätnástich sudcov.“ 32.
Okrem tejto technickej úpravy prináša pridanie
dvanástich ďalších sudcov dve podstatné otázky, a to vo veci organizácie
Všeobecného súdu rozšíreného na tridsaťdeväť sudcov na jednej strane,
a vo veci systému menovania sudcov na strane druhej. Tieto dve otázky, ktoré
spolu čiastočne súvisia, sú analyzované ďalej. 33.
Pokiaľ ide o vnútornú organizáciu
Všeobecného súdu, Komisia považuje za potrebné prijať ďalšie
zmeny a doplnenia štatútu, zamerané na rozšírenie dopadu zvýšenia počtu
sudcov na účinnosť fungovania Všeobecného súdu. Okrem toho budú
musieť byt tieto zmeny a doplnenia sprevádzané príslušnými úpravami
rokovacieho poriadku Všeobecného súdu. 34.
Fungovanie Všeobecného súdu v súčasnosti
prebieha na základe prísnej rovnosti jednotlivých komôr, pričom každá
prejednáva všetky kategórie vecí na základe automatického striedania. Len výnimočne
môže predseda Všeobecného súdu pozmeniť toto striedanie. Vzhľadom na
tento spôsob fungovania musia všetci sudcovia ovládať tak rozličné
oblasti práva ako právo hospodárskej súťaže, právo duševného vlastníctva,
právne spory v poľnohospodárstve atď. Pokiaľ ide o odvolaciu
komoru, jej zloženie sa riadi rotačným systémom. 35.
Komisia je toho názoru, že tieto charakteristiky
nebude možné zachovať pri súde zloženom z 39 sudcov. Zvýšenie počtu
komôr by spôsobilo ešte roztrieštenejšie delenie rôznych kategórií vecí. Z viac
ako 600 nových vecí každý rok by každému sudcovi spravodajcovi bolo pridelených
približne pätnásť vecí z najrozličnejších oblastí. 36.
Istá špecializácia viacerých komôr Všeobecného súdu
na jednotlivé oblasti sa teda zdá byť nevyhnutná v záujme
účinnejšieho a rýchlejšieho prejednávania vecí za súčasného
zachovania potrebnej pružnosti prispôsobenia sa novým sporom. 37.
Je úlohou Všeobecného súdu stanoviť
podrobnosti tejto špecializácie vo svojom rokovacom poriadku, jej princíp by
však mal byť zakotvený v samotnom štatúte, čím by sa zaručil jej
trvalý charakter. Konkrétne by sa mohlo ustanoviť, že Všeobecný súd
vytvorí primeraný počet osobitných komôr, v každom prípade najmenej
dve. Za týmto účelom by sa do článku 50 štatútu mohol medzi prvý a
druhý pododsek vložiť dodatočný pododsek v tomto znení: „Na účel pojednávania
v oblastiach, v ktorých existuje veľké množstvo sporov, má
Všeobecný súd primeraný počet osobitných komôr, ktorým sa prideľujú
veci týkajúce sa dotknutých oblastí. Počet osobitných komôr nemôže
byť nižší ako dve.“ Počet osobitných komôr nemôže byť nižší ako
dve.“ 38.
Pokiaľ ide o predsedu Všeobecného súdu,
súčasný systém je vytvorený tak, že predseda je vo veľkej miere
zaťažený prejednávaním návrhov na vydanie predbežných opatrení a nezostáva
mu dostatok času na celkové riadenie prejednávania sporov. Okrem toho nemá
dostatočné právomoci na to, aby zabezpečil takéto riadenie. 39.
Komisia teda odporúča prideliť predsedovi
Všeobecného súdu podpredsedu, ako sa navrhuje, pokiaľ ide o Súdny dvor. Na
tento účel by mohlo stačiť, aby sa nový článok 9a
vzťahoval aj na Všeobecný súd. Odkaz na toto ustanovenie by tak musel
byť doplnený do článku 47 prvého pododseku. Zároveň by sa mal
zmeniť a doplniť rokovací poriadok Všeobecného súdu tak, aby sa
posilnili právomoci predsedu, pokiaľ ide o riadenie vecí, a to najmä
prideľovanie vecí jednotlivým sudcom. 40.
Na zvýšenia účinnosti tejto zmeny by
podpredseda mohol, rovnako ako predseda, rozhodovať o návrhoch na vydanie
predbežné opatrenia. V tom prípade by sa v článku 47 prvom pododseku
uviedol odkaz len na prvý pododsek článku 9a a vložil by sa nový
článok 48a v tomto znení: „Podpredseda pomáha predsedovi Všeobecného
súdu. Zastupuje ho v prípade prekážky vo výkone jeho funkcie predsedu, alebo
keď funkcia predsedu nie je obsadená. Zastupuje ho tiež vo funkciách
podľa článku 39 v súlade s podmienkami stanovenými v rokovacom
poriadku.“ 41.
Z praktického hľadiska sa Komisia nakoniec
domnieva, že hneď ako sa dospeje k zásadnému súhlasu s princípom zvýšenia
počtu sudcov, Všeobecný súd by mal získať rozpočtové prostriedky
na prijatie väčšieho počtu ďalších referendárov bez toho, aby sa
čakalo na prijatie a nadobudnutie účinnosti zmien a doplnení štatútu.
Títo noví referendári, pridelení k existujúcim sudcom, by im pomohli začať
prejednávať neuzavreté veci, kým nastúpia do funkcie noví sudcovia, ku
ktorým by títo referendári mohli byť neskôr presunutí. 42.
Druhá otázka, ktorá vzniká v súvislosti so zvýšením
počtu sudcov Všeobecného súdu, je otázka systému menovania sudcov.
Pravidlá menovania sudcov Všeobecného súdu sú priamo stanovené v zmluvách. Tak
ako v prípade Súdneho dvora, sudcovia sú menovaní na základe vzájomnej dohody
vlád členských štátov na obdobie šiestich rokov (článok 19 ods. 2
Zmluvy o EÚ a článok 254 ods. 2 ZFEÚ). V článku 254 sa tiež
ustanovuje princíp čiastočnej obmeny každé tri roky. Štatútom môže
byť určený len počet sudcov (prvý odsek článku 254 ZFEÚ)
pod podmienkou, že Všeobecný súd má najmenej jedného sudcu za každý
členský štát (článok 19 ods. 2 Zmluvy o EÚ). 43.
Zákonodarca nemá právomoc doplniť tieto
pravidlá, je úlohou členských štátov dospieť k neformálnej dohode o
systéme menovania. Ak počet sudcov, ktorých treba vymenovať,
nezodpovedá počtu členských štátov ani ich násobku, v záujme rýchleho
a nekonfliktného menovania sudcov je takýto systém v praxi nevyhnutný . 44.
Komisia preto vyzýva členské štáty, aby
bezodkladne po prijatí zmien a doplnení štatútu zákonodarcom prijali
spoločné vyhlásenie o systéme menovania sudcov, na ktorom sa dohodli. Toto
vyhlásenie by mohlo byť uverejnené na informačné účely v Úradnom
vestníku Európskej únie. 45.
Komisia sa domnieva, že pri vytváraní systému
menovania sudcov by členské štáty mali dbať na to, aby
zohľadnili viacero základných cieľov. Predovšetkým je potrebné
zabezpečiť, že budú vymenované najvhodnejšie osoby spôsobilé na výkon
týchto funkcií. Tento cieľ je čiastočne zabezpečený
stanoviskom, ktoré poskytuje výbor zriadený podľa článku 255 ZFEÚ.
Ďalej je potrebné zaručiť istú stabilitu v zložení Všeobecného
súdu, pokiaľ možno za zachovania možnosti opätovného vymenovania sudcov.
Vzhľadom na odborný charakter otázok, ktorými sa Všeobecný súd zaoberá, a
zvýšenú potrebu jeho špecializácie je dôležité, aby sudcovia, ktorí pracovali
efektívne, mohli byť vymenovaní na ďalšie funkčné obdobie.
Pokiaľ by prechod z 27 na 39 sudcov mal ohroziť túto možnosť,
bolo by vhodné vážne sa zamyslieť nad účelnosťou takejto
reformy. Komisia si je zároveň vedomá toho, že členské štáty si prajú
mať systém, ktorý čo najlepšie zaručí primeranú reprezentatívnosť
všetkých súdnych systémov v zložení Všeobecného súdu. 46.
Prechodom z 27 na 39 sudcov, s čiastočnou
obmenou 20 a 19 sudcov každé tri roky, sa súčasné sledovanie týchto
cieľov stane nepochybne náročnejším. 47.
Komisia však usudzuje, že možno nájsť vyvážené
riešenia a preto predkladá členským štátom na zváženie tieto dva
alternatívne systémy. 48.
Prvý model rešpektuje prísnu rovnosť
členských štátov vďaka rotácii na základe princípu rovnosti,
pričom zachováva možnosť opätovného vymenovania v čo
najväčšej miere. Dvoma základnými princípmi by bolo, že Všeobecný súd musí
mať najmenej jedného a najviac dvoch sudcov za každý členský štát, a
pokiaľ má dvoch sudcov rovnakej štátnej príslušnosti, ich funkčné
obdobie musí byť posunuté o tri roky (časová zhoda funkčných
období by totiž mohla ohroziť nezávislosť týchto sudcov, ktorí by si
konkurovali v ďalšom funkčnom období). Za dodržania týchto dvoch
princípov by menovania sudcov prebiehalo takto: · Vypracuje sa rozpis striedania zahŕňajúci dvadsaťsedem
členských štátov. Tento rozpis môže byť zostavený losovaním alebo
podľa poradia určeného v článku 3 ods. 3 protokolu č. 36 k
zmluvám. · Pri každej čiastočnej obmene sú najprv vybrané členské
štáty, ktorých štátny príslušník nie je medzi dvadsiatimi (respektíve
devätnástimi) sudcami, ktorí sú v polovici funkčného obdobia a toľko
sudcov so štátnou príslušnosťou týchto štátov je vymenovaných prednostne.
Môžu to byť sudcovia, ktorým končí funkčné obdobie (pod
podmienkou, že sú medzi nimi sudcovia so štátnou príslušnosťou
určených členských štátov) alebo noví sudcovia. · Následne sa na účely určenia štátnej príslušnosti sudcov,
ktorých ešte treba vymenovať, pokračuje podľa už vypracovaného
rozpisu striedania, pričom sa dodržiava princíp najviac dvoch sudcov za
každý členský štát. Znova to môžu byť sudcovia, ktorým končí
funkčné obdobie (pod podmienkou, že sú medzi nimi sudcovia so štátnou
príslušnosťou určených členských štátov) alebo noví sudcovia. · Pri ďalšej čiastočnej obmene sa postupuje rovnakým
spôsobom, pričom sa pokračuje v rozpise striedania (teda sa
začína členským štátom, ktorý nasleduje hneď po členskom
štáte, ktorého štátnej príslušnosti bol posledný sudca vymenovaný pri
predchádzajúcej čiastočnej obmene). · Výbor zriadený podľa článku 255 ZFEÚ posúdi všetkých takto
vybraných kandidátov. Bez ohľadu na obsah stanoviska výboru sa systém
menovania sudcov nemení. Inými slovami, ak výbor spochybní niektorého z
kandidátov, daný členský štát môže navrhnúť iného kandidáta. 49.
Druhý model, ktorý Komisia navrhuje, sa
vyznačuje rovnováhou medzi cieľom čo najlepšie zaručiť
primeranú reprezentatívnosť všetkých súdnych systémov a potrebou
reagovať na požiadavky Všeobecného súdu s rozvinutejšou štruktúrou
osobitných komôr podľa odbornosti. Na tento účel by polovica nových
sudcov (teda šiesti) bola menovaná na základe postupu zodpovedajúceho tejto
potrebe špecializácie. 50.
Ako pri prvom modeli, základným princípom by bolo,
že Všeobecný súd musí mať najmenej jedného a najviac dvoch sudcov štátnej
príslušnosti každého členského štátu. Menovania sudcov by prebiehalo
takto: ·
Pri každej čiastočnej obmene sú vybraní
traja sudcovia s ohľadom na odborné právne zameranie požadované pre
osobitné komory, ktoré budú vytvorené v rámci Všeobecného súdu. Na tento
účel môže každý členský štát navrhnúť jedného kandidáta. K výberu
z týchto kandidátov pristúpia členské štáty na základe predchádzajúceho
stanoviska výboru uvedeného v článku 255 ZFEÚ. Členské štáty
požiadajú výbor, aby vo svojom stanovisku zohľadnil odbornú kvalifikáciu v
oblasti dotknutej osobitnej komory a aby uviedol kandidátov, ktorých považuje
za vhodných, v preferenčnom poradí. Aby sa predišlo zablokovaniu alebo
zdržaniu pri menovaní sudcov, členské štáty by sa mali vopred
dohodnúť na stanovisku, ktoré prijmú v nadväznosti na stanovisko výboru. ·
Ostatní šestnásti alebo sedemnásti sudcovia by boli
menovaní na základe rozpisu striedania ako pri prvom modeli s jedným rozdielom:
členský štát, ktorého štátny príslušník bol vymenovaný pri danej
čiastočnej obmene vo výbere s ohľadom na špecializáciu, nebude
mať pri tej istej čiastočnej obmene právo vymenovať sudcu,
ktoré by inak mal v súlade s rozpisom striedania. 51.
Bolo by tiež potrebné spresniť spôsob prvého
menovania ďalších dvanástich sudcov. Vzhľadom na naliehavosť
súčasnej situácie nie je možné čakať do ďalšej čiastočnej
obmeny zloženia Všeobecného súdu v roku 2013 a 2016 na účely postupného
doplnenia dvoch skupín po šiestich sudcoch. Naopak, je potrebné vymenovať
dvanásť nových sudcov čo najskôr po nadobudnutí účinnosti zmien
a doplnení štatútu. Funkčné obdobie nových sudcov sa zároveň musí
zhodovať s funkčným obdobím existujúcich sudcov, aby sa splnila
podmienka podľa článku 254 ZFEÚ, ktorým sa ustanovuje
čiastočná obmena každé tri roky. Na tento účel Komisia navrhuje
nastaviť dĺžku funkčného obdobia nových sudcov podľa
periodicity čiastočnej obmeny Všeobecného súdu, predĺžiac toto
funkčné obdobie o potrebný čas. Súčasné dodržanie všetkých
týchto podmienok nevyhnutne znamená, že prví noví sudcovia budú musieť
vykonávať svoju funkciu po dobu, ktorá nebude zodpovedať funkčnému
obdobiu šiestich rokov stanovenému v zmluvách. 52.
Za týchto podmienok sa Komisia domnieva, že z
dôvodov právnej istoty je potrebné pridať k návrhu Súdneho dvora prechodné
ustanovenie. Na jednej strane by zabezpečilo bezodkladný nástup nových
sudcov do funkcie, skôr ako začne oficiálne plynúť ich prvé
funkčné obdobie šiestich rokov. Na strane druhej by stanovilo dĺžku
funkčného obdobia nových sudcov. Toto pravidlo by mohlo byť uvedené
ako nový odsek 3 článku 3: 3. Dvanásti noví sudcovia vymenovaní po nadobudnutí
účinnosti tohto nariadenia nastúpia do funkcie bezodkladne po zložení
prísahy. Šiesti z nich sú určení losovaním a ich funkčné obdobie
končí šesť rokov po prvej čiastočnej obmene Všeobecného
súdu po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia. Funkčné obdobie
ostatných šiestich sudcov končí šesť rokov po druhej
čiastočnej obmene Všeobecného súdu po nadobudnutí účinnosti
tohto nariadenia. 53.
Pokiaľ ide o štátnu príslušnosť prvých
dvanástich dodatočných sudcov, Komisia navrhuje, aby bola určená
losovaním alebo podľa poradia určeného v článku 3 ods. 3
protokolu č. 36 k zmluvám. Zmeny a doplnenia týkajúce
sa Súdu pre verejnú službu 54.
Súdny dvor navrhuje stanoviť v štatúte
možnosť prideliť osobitným súdom zastupujúcich sudcov, ktorí by
zastúpili počas neprítomnosti sudcov v prípade dlhodobej prekážky vo
výkone funkcie. Táto možnosť by sa konkrétne vzťahovala len na Súd
pre verejnú službu, pričom je pre tento súd navrhnuté osobitné nariadenie.
Podľa neho by Rada vymenovala troch zastupujúcich sudcov z bývalých
členov Súdneho dvora. Jeden z nich by bol povolaný do funkcie v prípade
efektívnej alebo predvídateľnej prekážky vo výkone funkcie niektorého
sudcu Súdu pre verejnú službu na obdobie najmenej troch mesiacov. 55.
Komisia si uvedomuje skutočnosť, že
predĺžená neprítomnosť jedného alebo viacerých členov súdu,
ktorý má obmedzený počet sudcov, môže spôsobiť značné praktické
ťažkosti. Navrhované riešenie tohto problému sa zdá byť primerané. 56.
V dôsledku prijatia tohto nariadenia bude
musieť byť zmenený a doplnený rokovací poriadok Súdu pre verejnú
službu, najmä pokiaľ ide o pravidlá týkajúce sa zloženia komôr a
prideľovania vecí. Zastupujúci sudcovia totiž budú vykonávať svoje
právomoci iba vo veciach, ktorých riešenie im bolo pridelené, čo znamená,
že sa nebudú zúčastňovať na systéme striedania podľa
rokovacieho poriadku. 57.
Tento návrh nariadenia si vyžaduje niekoľko
pripomienok, pokiaľ ide o články 2 a 5. 58.
Pokiaľ ide o článok 2, je potrebné
spresniť poradie, podľa ktorého by boli traja zastupujúci sudcovia
povolaní do funkcie, pokiaľ by boli splnené podmienky prekážky vo výkone
funkcie jedného zo stálych sudcov. Komisia odporúča určiť toto
poradie v rozhodnutí Komisie, ktorým sa stanovuje zoznam zastupujúcich sudcov.
To by sa prejavilo pridaním tejto vety na koniec článku 2 ods. 1 prvého
pododseku: Tento zoznam stanovuje poradie povolania
zastupujúcich sudcov do funkcie podľa odseku 2 druhého pododseku. 59.
Okrem toho je do článku 2 ods. 2 druhého
pododseku potrebné za slová „povolá predseda Súdu pre verejnú službu do funkcie
jedného zo zastupujúcich sudcov“ pridať slová „podľa poradia“. 60.
Pokiaľ ide o článok 5, toto ustanovenie
pod jedným termínom („zánik funkcie“ zastupujúcich sudcov) rieši v
skutočnosti dva úplne rozdielne situácie: prvý a tretí pododsek sa týkajú
definitívneho vyradenia zo zoznamu, zatiaľ čo druhý pododsek sa
zaoberá ukončením efektívneho výkonu funkcie zastupujúceho sudcu, ktorý
zostáva vymenovaný a uvedený na zozname, ale ukončí svoju
činnosť z dôvodu návratu sudcu, ktorého zastupoval. Komisia navrhuje
lepšie odlíšiť tieto dve situácie tým, že sa nimi budú zaoberať dva
rôzne články. 61.
Okrem toho sa stanovuje, že v prípade návratu
zastupovaného sudcu Súd pre verejnú službu (všetci stáli sudcovia súdu alebo
tí, ktorí tvoria dané rozhodovacie zloženie?) môže diskrečným spôsobom
rozhodnúť o ponechaní zastupujúceho sudcu vo funkcii až do skončenia
(úplného alebo čiastočného?) konania vo veciach, ktorých
prejednávania sa zúčastnil. Tento postup vyvoláva istú kritiku, pretože by
mohol ovplyvniť nezávislosť zastupujúcich sudcov, pretože ich
zotrvanie vo funkcii by záviselo od názoru stálych sudcov, s ktorými
spolupracujú. Z tohto dôvodu sa Komisia domnieva, že by bolo vhodnejšie
prijať objektívne kritérium, na základe ktorého by sa určili veci,
pre ktoré zastupujúci sudca zotrvá vo funkcii aj po návrate zastupovaného
sudcu. Ako príklad navrhuje stanoviť, že zastupujúci sudca zostáva vo
funkcii vo veciach, ktorých riešenie mu bolo pridelené, až do ich uzavretia. To
by zaručilo väčšiu stabilitu zostavy rozhodovacieho zloženia. Komisia
preto odporúča zmeniť znenie článku 5 nariadenia takto: Článok 5 Zastupujúci sudca je vymazaný zo zoznamu
uvedeného v článku 2 ods. 1 prvom pododseku následkom v prípade jeho
úmrtia, odstúpenia alebo na základe rozhodnutia o zbavení funkcie za podmienok
stanovených v článku 6 prvom a druhom odseku štatútu. Každý zastupujúci sudca, ktorého meno je
vymazané zo zoznamu uvedeného v článku 2 ods. 1 prvého pododseku, je v
súlade s postupom stanoveným v tomto ustanovení nahradený na zostávajúce
obdobie platnosti uvedeného zoznamu. Článok 5a Funkcia zastupujúceho sudcu zaniká
prípade zániku prekážky na strane sudcu, ktorého zastupuje. Zastupujúci sudca
však zotrváva vo funkcii vo veciach, ktorých prejednávanie mu bolo pridelené,
až do skončenia konaní v týchto veciach. Zmeny a doplnenia týkajúce sa všetkých
súdov 62.
Súdny dvor napokon navrhuje zrušiť paušálnu
desaťdňovú lehotu zohľadňujúcu vzdialenosť, keďže
v dobe nových technológií už vôbec nie je opodstatnená. 63.
Je pravdou, že paušálna desaťdňová lehota
zohľadňujúca vzdialenosť už v súčasnosti nespĺňa
účel, na ktorý bola ustanovená, a to kompenzáciu lehôt na doručovanie
zásielok súdom. Nič to však nemení na skutočnosti, že táto
dodatočná lehota je niekedy pre účastníkov konania a ďalšie
zúčastnené strany veľmi cenná, pretože im umožňuje načas
podať vyjadrenia a písomné pripomienky. 64.
Komisia sa domnieva, že táto zmena a doplnenie nemá
prednostný charakter a pokiaľ ide o ňu, zachovanie súčasného
systému by bolo postačujúce. Naopak, rovnako by sa prispôsobila, ak by
bolo zrušenie lehoty zohľadňujúcej vzdialenosť prijaté. 65.
V prípade zrušenia dodatočnej
desaťdňovej lehoty by však Komisia odporúčala, aby boli
predĺžené niektoré osobitné lehoty stanovené v štatúte[3]: ·
Dvojmesačná lehota na podanie písomných
pripomienok k návrhom na začatie prejudiciálneho konania (článok 23
ods. 2 štatútu) by sa mala predĺžiť na desať týždňov,
vzhľadom na komplexnú prípravu, ktorú k týmto pripomienkam často
potrebujú najmä členské štáty a inštitúcie. ·
Dvojmesačná lehota na podanie odvolania proti
niektorým rozhodnutiam Všeobecného súdu (článok 56 ods. 1) alebo Súdu pre
verejnú službu (článok 9 ods. 1 prílohy I) by sa rovnako mala
predĺžiť na desať týždňov, pretože v tejto lehote musia
zúčastnené strany postupne prijať zásadné rozhodnutie podať
odvolanie (čo môže trvať istý čas vzhľadom na vnútorný
postup) a toto odvolanie pripraviť. ·
Dvojtýždňová lehota na podanie odvolania proti
rozhodnutiu Všeobecného súdu alebo Súdu pre verejnú službu, ktorým sa zamieta
návrh na vstup do konania (článok 57 ods. 1, a článok 10 ods. 1
prílohy I), by sa mala predĺžiť na tri týždne. 66.
Ďalšie lehoty stanovené v rokovacích
poriadkoch súdov by tiež mali byť predĺžené: ·
sedemdňová lehota na podanie návrhu na
predloženie repliky alebo doplňujúceho vyjadrenia k replike k vzájomnému
odvolaniu (článok 117 ods. 1 a 2 posledná veta rokovacieho poriadku
Súdneho dvora a článok 143 ods. 1 a 2 posledná veta rokovacieho poriadku
Všeobecného súdu); ·
lehota jedného mesiaca na predloženie pripomienok k
preskúmaniu (článok 123e ods. 2 rokovacieho poriadku Súdneho dvora); ·
dvojmesačná lehota na predloženie pripomienok
k návrhu na začatie prejudiciálneho konania EZVO (článok 123g ods. 3
rokovacieho poriadku Súdneho dvora). 67.
Napokon by bolo žiaduce, aby ako kompenzácia za
zrušenie lehoty zohľadňujúcej vzdialenosť bolo pozastavené
plynutie procesných lehôt počas prvých dvoch augustových týždňov, ako
aj medzi 20. decembrom a 3. januárom. Bolo by totiž obzvlášť problematické
dodržať lehoty skrátené o desať dní v období súdnych prázdnin. Záver Komisia
vyjadruje kladné stanovisko k zmene a doplneniu štatútu, ktoré navrhuje Súdny
dvor, s výhradou zmien a doplnení uvedených v bodoch 16, 23 a 24, 31, 37, 40,
52, 58, 59, 61 a 65 tohto stanoviska a za súčasného prijatia
členskými štátmi systému menovania sudcov Všeobecného súdu. Toto stanovisko je určené Európskemu
parlamentu a Rade. [1] Ako príklad, viac ako dva roky ubehli od návrhu na
vytvorenie Súdu pre verejnú službu KOM(2003)705 z 19. októbra 2003) po jeho
efektívne fungovanie (rozhodnutie predsedu Súdneho dvora, ktorým konštatuje, že
Súd pre verejnú službu Európskej únie je riadne vytvorený, Ú. v. EÚ L 325,
12.12.2005). [2] Vo veci pridania odkazu na článok 9a pozri
ďalej bod 39 tohto stanoviska. [3] Lehoty stanovené priamo v zmluvách, ako sú
dvojmesačná lehota na podanie žaloby o neplatnosť (článok 263
ZFEÚ) alebo lehota jedného mesiaca stanovená v článku 269 ZFEÚ, nemôžu
byť zmenené.