52011DC0596

STANOVISKO KOMISIE

z 30.9.2011

k žiadostiam o zmenu a doplnenie štatútu Súdneho dvora Európskej únie, ktoré predložil Súdny dvor

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 257 prvý pododsek a 281 druhý pododsek,

1. Súdny dvor Európskej únie vo svojich dvoch žiadostiach z 28. marca 2011 navrhol niekoľko zmien a doplnení svojho štatútu, ako aj prijatie nariadenia o zastupujúcich sudcoch Súdu pre verejnú službu. V dôsledku nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy budú Európsky parlament a Rada po prvý raz prijímať tieto ustanovenia konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom.

2. Navrhované zmeny sa v rôznej miere týkajú troch súdnych orgánov, z ktorých v súčasnosti pozostáva Súdny dvor Európskej únie, a to Súdneho dvora, Všeobecného súdu a Súdu pre verejnú službu.

3. Pokiaľ ide o samotný Súdny dvor, zmeny a doplnenia sa týkajú vytvorenia funkcie podpredsedu Súdneho dvora a vymedzenia jeho povinností (nový článok 9a a článok 39 druhý pododsek), zmeny a doplnenia zloženia veľkej komory (článok 16 druhý pododsek), zvýšenia kvóra pre rozhodnutia veľkej komory a pléna (článok 17 tretí a štvrtý pododsek), ako aj zrušenia čítania správy, ktorú predkladá sudca spravodajca na pojednávaní (článok 20 štvrtý pododsek).

4. Pokiaľ ide o Všeobecný súd, v záujme riešenia vyššieho pracovného zaťaženia a predlžovania dĺžky trvania konania vo veciach, ktoré z neho vyplýva, sa navrhuje zvýšiť počet sudcov na 39 (článok 48).

5. Pokiaľ ide o Súd pre verejnú službu, Súdny dvor žiada, aby mu boli pridelení traja zastupujúci sudcovia, ktorí by mohli zastúpiť sudcov v prípade prekážky výkonu funkcie (zmena a doplnenia článku 62c a prílohy I k štatútu a prijatie osobitného nariadenia pre Súd pre verejnú službu).

6. Napokon poslednou navrhovanou zmenou, ktorá by sa dotkla všetkých troch súdov rovnako, je vypustenie ustanovenia o lehotách zohľadňujúcich vzdialenosti (zrušenie článku 45 prvý pododsek), čo by v praxi znamenalo zrušenie paušálnej 10-dňovej lehoty, o ktorú sa v súčasnosti predlžujú procesné lehoty.

7. Súdny dvor navrhuje okamžité nadobudnutie účinnosti viacerých týchto zmien a doplnení, najmä zvýšenia počtu sudcov Všeobecného súdu. Tri zmeny týkajúce sa Súdneho dvora, a to vytvorenie miesta podpredsedu, zmena a doplnenie zloženia veľkej komory a úprava kvóra pre rozhodnutia, by sa výnimočne uplatňovali až od prvej čiastočnej obmeny Súdneho dvora.

8. Komisia víta iniciatívu Súdneho dvora spočívajúcu v predložení zmien a doplnení svojho štatútu zákonodarcovi. Povaha aj objem sporov, ktoré riešia súdy Únie, sa v posledných rokoch skutočne podstatne zmenili, najmä z dôvodu vývoja práva Únie v nových oblastiach, ako aj zvýšenia počtu členských štátov Únie. Rozšírenie Únie tiež výrazne ovplyvnilo vnútornú štruktúru súdov, predovšetkým z dôvodu zvýšenia počtu ich členov, ako aj počtu jazykov, ktoré môžu byť v sporoch používané. V krátkodobom až strednodobom horizonte možno napokon predpokladať ďalší vývoj, najmä v dôsledku nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy. Všetky tieto zmeny vyžadujú prispôsobenie organizácie, spôsobov a podmienok fungovania súdov, aby na ne bolo možné účinne reagovať.

9. V odôvodneniach, ktoré sú súčasťou žiadostí, Súdny dvor vypracoval podrobnú analýzu súčasnej situácie, imperatívnych požiadaviek na reformu a riešení, ktoré by mohli spĺňať tieto požiadavky. Komisia s touto analýzou vo veľkej miere súhlasí.

10. Návrhy Súdneho dvora však vyžadujú dôkladné zváženie, pretože môžu natrvalo ovplyvniť podobu súdnictva Únie. Zmena a doplnenie štatútu súdu nie sú napokon nikdy bezvýznamné, pretože tento štatút je základom, na ktorom spočíva legitímnosť jeho rozhodnutí. Štatút musí chrániť nezávislosť, nestrannosť a autoritu súdnictva a zároveň umožniť účinný prístup k spravodlivosti a zaistiť efektívne a starostlivé konanie.

11. Komisia ďalej zákonodarcovi podrobne vysvetľuje dôvody, ktoré ju vedú k tomu, aby podporila návrhy Súdneho dvora, dopĺňajúc ich o podnety na úpravu a doplnenia niektorých bodov.

12. Komisia si je vedomá vplyvu návrhov Súdneho dvora na rozpočet. Chce však zdôrazniť, že na jednej strane poskytovanie účinnej súdnej ochrany, ktorej súčasťou je vynesenie rozsudku v primeranej lehote, predstavuje naliehavú požiadavku najvyššej dôležitosti a na strane druhej, že negatívne hospodárske dôsledky neúčinného súdnictva, hoci nie sú tak viditeľné ako zvýšenie rozpočtu, sú s najväčšou pravdepodobnosťou nákladnejšie.

              Zmeny a doplnenia týkajúce sa Súdneho dvora

13. Pokiaľ ide o samotný Súdny dvor, návrh na vytvorenie funkcie podpredsedu sa zdá byť opodstatnený. Ako Súdny dvor uvádza, pracovná záťaž jeho predsedu časom podstatne vzrástla a zdá sa byť vhodné zastúpiť ho, alebo ho vo výkone jeho úloh podporiť podpredsedom.

14. Predseda Súdneho dvora je poverený mnohými úlohami, ktorých výkon je kľúčový pre správne fungovanie súdu. V tejto veci Komisia zdôrazňuje význam náležitého vybavenia konaní o predbežných opatreniach a odvolaní voči predbežným opatreniam, za ktoré má predseda Súdneho dvora hlavnú zodpovednosť. Či už v prvostupňovom konaní alebo v odvolacom konaní, je zásadne dôležité, aby boli návrhy na odklad výkonu a iné predbežné opatrenia prejednané v čo najkratšej lehote. Opačná situácia môže narúšať fungovanie hospodárskych subjektov, ako aj členských štátov a inštitúcií Únie. Došlo k prípadom, keď niektoré odvolania voči uzneseniam súdu o nariadení predbežného opatrenia boli prejednané až po dlhej dobe, niekedy dlhšej ako rok. Takéto dlhé lehoty sotva môžu byť v súlade s princípom účinnej predbežnej súdnej ochrany. Vytvorenie funkcie podpredsedu by malo prispieť k zlepšeniu situácie z tohto hľadiska.

15. Podmienky, za akých môže podpredseda zastúpiť predsedu Súdneho dvora, si žiadajú isté pripomienky. Podľa návrhu Súdneho dvora môže byť predseda zastúpený „v prípade prekážky vo výkone jeho funkcie, alebo keď funkcia predsedu nie je obsadená, alebo na jeho žiadosť“. Takáto formulácia článku 9a predpokladá, že okrem prípadov prekážky vo výkone funkcie by predseda disponoval diskrečnou právomocou a mohol by žiadať zastúpenie v individuálnych prípadoch, a to pri akejkoľvek úlohe, či už súdneho, protokolárneho alebo administratívneho charakteru. Pre osobitný prípad konania o predbežnom opatrení je podľa nového článku 39 druhého pododseku, ako navrhuje Súdny dvor, zastupovanie povolené len „v prípade prekážky vo výkone funkcie predsedu“, a nie na jeho žiadosť. Toto osobitné ustanovenie článku 39 sa má pravdepodobne chápať ako výnimka zo všeobecného pravidla v článku 9a, ktorým sa povoľuje zastúpenie predsedu na jeho žiadosť.

16. Komisia usudzuje, že požiadavka objektívnej voľby sudcu, ktorý má zaručiť predbežnú súdnu ochranu, a to predsedu, pokiaľ nenastane žiadna prekážka vo výkone jeho funkcie, je odôvodnená. Nebolo by vhodné, aby predseda mohol diskrečným spôsobom a od prípadu k prípadu rozhodovať o svojom zastúpení v konaniach o predbežnom opatrení. Komisia sa však domnieva, že takáto úvaha platí nielen pre výkon všetkých súdnych aktivít predsedu (teda nielen pre právomoc rozhodovať o predbežných opatreniach a o odvolaniach voči predbežným opatreniam, ale aj pokiaľ ide o úlohu predsedať na pojednávaniach a rozhodovaniach pléna a veľkej komory). Ako dodatočná záruka súdnej nestrannosti sa zdá byť vhodnejšie, aby prideľovanie sporov predsedovi alebo podpredsedovi prebiehalo na základe abstraktných a všeobecných kritérií stanovených vopred (princíp „práva na zákonného sudcu“) a aby sa o ňom nerozhodovalo individuálne. Komisia teda navrhuje, aby zastupovanie predsedu „na jeho žiadosť“ bolo možné len v protokolárnych a administratívnych funkciách (vrátane predsedníctva všeobecnej schôdze Súdneho dvora). Na tento účel navrhuje takéto znenie druhého pododseku článku 9a:

Podpredseda pomáha predsedovi Súdneho dvora. Zastupuje ho v prípade prekážky vo výkone jeho funkcie predsedu, alebo keď funkcia predsedu nie je obsadená. Zastupuje ho tiež na jeho žiadosť, s výnimkou predsedníctva pléna a veľkej komory a funkcií uvedených v článku 39.

17. Pokiaľ ide o spôsob menovania podpredsedu, Komisia podporuje princíp voľby na tri roky, ako navrhuje Súdny dvor, s možnosťou opätovného zvolenia. Funkčné obdobie podpredsedu by sa tak zhodovalo s funkčným obdobím predsedu Súdneho dvora.

18. Druhý návrh Súdneho dvora sa týka zloženia veľkej komory, ktorá by bola rozšírená z trinásť na pätnásť sudcov a na ktorej by sa už nezúčastňovali pravidelne predsedovia komôr zložených z piatich sudcov.

19. Z pohľadu Komisie je existencia veľkej komory Súdneho dvora, ktorá prejednáva zložité veci, alebo veci týkajúce sa dôležitých a zásadných otázok, podstatná pre harmonický vývoj jurisdikcie Súdneho dvora. Nielen zaručuje, že sa zohľadní názor veľkého počtu sudcov Súdneho dvora, ale zároveň prispieva ku kontinuite jurisdikcie v čase. Rovnako stála prítomnosť predsedov komôr zložených z piatich sudcov vo veľkej komore a zároveň v komorách, ktorým predsedajú, v súčasnosti prispieva k udržaniu spojitej línie judikatúry medzi týmito dvoma rozhodovacími zloženiami.

20. V rámci Súdneho dvora zloženého z 27 členov bude pre veľkú komoru zloženú z pätnástich sudcov jednoduchšie plniť uvedené ciele. To isté platí pokiaľ ide o stálu prítomnosť podpredsedu. Tieto zmeny a doplnenia teda treba podporiť.

21. Naopak, zrušenie pravidelnej účasti predsedov komôr zložených z piatich sudcov je úpravou, ktorej celkovú pridanú hodnotu je ťažšie posúdiť. Iste, tento vývoj by ich čiastočne odľahčil od značnej pracovnej záťaže, ktorá sa na nich kladie. Okrem toho by umožnil ostatným sudcom častejšie sa zúčastňovať na práci veľkej komory, čo by pomohlo lepšie zohľadniť rozmanitosť členských štátov a rôznosť vnútroštátnych právnych systémov. Naopak, táto úprava by priniesla väčšie striedanie v zložení veľkej komory ako predtým (iba dvaja stáli členovia z pätnástich, namiesto piatich z trinástich v súčasnosti), s rizikami, ktoré s tým súvisia, pokiaľ ide o spojitosť a stabilitu jurisdikcie veľkej komory. Predsedovia komôr zložených z piatich sudcov by už tiež neboli plne informovaní o rozhodovaní veľkej komory vo všetkých prípadoch, keď by už vo veľkej komore nezasadali.

22. Vzhľadom na to sa Komisia domnieva, že je možné mierne prispôsobiť návrh Súdneho dvora tak, aby sa zachovala väčšia stabilita v zložení veľkej komory a zároveň by sa predsa len dosiahli ciele, ktoré úprava sleduje.

23. Toto prispôsobenie by spočívalo v zachovaní zloženia podľa návrhu Súdneho dvora a prijatí dodatočného pravidla, že traja predsedovia komôr zložených z piatich sudcov musia byť vždy prítomní vo veľkej komore.

24. Rokovací poriadok by obsahoval podmienky upravujúce účasť sudcov na každom prípade, pravdepodobne so systémom dvoch rozpisov rotácie (namiesto jedného v súčasnosti), jeden rozpis pre predsedov komôr zložených z piatich sudcov a jeden pre ostatných sudcov. V druhom pododseku článku 16 by sa stanovovalo:

Veľká komora pozostáva z pätnástich sudcov. Predsedá jej predseda Súdneho dvora. Veľkú komoru tvoria podpredseda, traja predsedovia komôr zložených z piatich sudcov a ďalší sudcovia. Pravidlá menovania troch predsedov komôr zložených z piatich sudcov a ďalších sudcov sú stanovené v rokovacom poriadku.

25. Komisia podporuje zvýšenie kvóra pre rozhodnutia veľkej komory (jedenásť sudcov) a pléna (sedemnásť sudcov) v súlade s návrhom Súdneho dvora.

26. Napokon, zmena a doplnenie článku 20, ktorými sa má zrušiť čítanie správy, ktorú predkladá sudca spravodajca na pojednávaní, iba zrušuje už zastarané pravidlo. Proti tejto zmene a doplneniu nevznikli námietky.

27. Na záver Komisia vyjadruje podporu všetkým návrhom týkajúcim sa Súdneho dvora, pričom navrhuje:

· vyjasniť, v ktorých prípadoch môže predseda Súdneho dvora požiadať o zastúpenie podpredsedom;

· zachovať väčšiu stabilitu v zložení rozšírenej veľkej komory.

              Zmeny a doplnenia týkajúce sa Všeobecného súdu

28. Súdny dvor si uvedomuje nevyhnutnosť razantne a rýchlo riešiť privysoký počet konaní prebiehajúcich v súčasnosti pred Všeobecným súdom a skrátiť dĺžku konaní. Ako uvádza v odôvodneniach, Súdny dvor sa musel rozhodnúť medzi dvoma možnosťami reformy, ktoré sú ustanovené v zmluvách, a to zvýšenie počtu sudcov a zriadenie jedného alebo viacerých osobitných súdov. Navrhuje zvýšiť počet sudcov Všeobecného súdu na tridsaťdeväť.

29. S výhradou ďalej uvedených úvah sa Komisia prikláňa k voľbe Súdneho dvora. Na jednej strane, značný počet konaní prebiehajúcich v súčasnosti pred Všeobecným súdom si žiada neodkladné riešenie. Iba okamžité zvýšenie počtu sudcov za využitia už existujúcich administratívnych štruktúr však môže umožniť zastaviť prílev nových vecí a zároveň účinne riešiť nadmerné množstvo prebiehajúcich konaní. Zriadenie jedného alebo viacerých osobitných súdov by sa účinne prejavilo až po značnom časovom odstupe[1]. Na druhej strane, výkyvy v sporoch, rozhodovaním v ktorých je poverený Všeobecný súd, si vyžadujú pružné riešenie. Vývoj sekundárneho práva totiž pravidelne vytvára nové kategórie sporov, ktorých význam a stabilitu v čase je ťažké stanoviť vopred. Hoci nariadenie REACH bolo v posledných rokoch často uvádzané ako potenciálny zdroj značného počtu sporov, najvyššiu mieru rastu v poslednej dobe zaznamenali opravné prostriedky proti rozhodnutiam o uložení sankcie prijatým voči osobám alebo subjektom, založené na mechanizmoch stanovených v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Rovnako je ťažké predvídať dôsledky, ktoré by mohlo mať zo strednodobého hľadiska nedávne vytvorenie mnohých agentúr, najmä finančných. Vzhľadom na túto nestálosť sa zdá, že zriadenie osobitných súdov by aspoň v súčasnosti nespĺňalo požiadavky tohto vývoja. Pružnejšie riešenie spočíva vo vytvorení osobitných komôr Všeobecného súdu, ktorých otázkou sa toto stanovisko zaoberá ďalej. Napokon ani vytvorenie osobitných súdov sa nezdá byť trvalým riešením problému celkového preťaženia Všeobecného súdu, ktorý je citeľný nielen v niekoľkých konkrétnych oblastiach, ale dotýka sa aj a najmä zložitých vecí v oblastiach ako je hospodárska súťaž alebo kontrola štátnej pomoci.

30. Stanovenie počtu dodatočných sudcov, ktorý sa považuje za primeraný, nevyhnutne obsahuje istú mieru neistoty. Navrhované pridanie dvanástich sudcov, umožňujúce vytvorenie štyroch ďalších komôr, by však malo stačiť na podstatné zvýšenie kapacity prejednávaných vecí Všeobecného súdu.

31. Navrhovaná zmena a doplnenie článku 48 štatútu vyžaduje mimo iného s tým súvisiacu úpravu článku 47. Článkom 47 sa totiž v súčasnosti stávajú uplatniteľnými na Všeobecný súd a jeho členov viaceré ustanovenia štatútu týkajúce sa Súdneho dvora, najmä článok 9 prvý pododsek, v ktorom sa ustanovuje, že „Čiastočná obmena sudcov, ktorá sa koná každé tri roky, sa týka striedavo štrnástich a trinástich sudcov.“ Pokiaľ však počet sudcov Všeobecného súdu nie je rovnaký ako na Súdnom dvore, toto ustanovenie sa už v tomto znení nemôže uplatňovať na Všeobecný súd. Komisia preto navrhuje zmeniť a doplniť návrh Súdneho dvora takto:

– doplniť bod 6a v tomto znení:

              Prvý pododsek článku 47 sa nahrádza takto:

              „Na Všeobecný súd a jeho členov sa vzťahuje článok 9a[2], články 14 a 15, článok 17 prvý, druhý, štvrtý a piaty pododsek a článok 18.“

– formulovať bod 7 takto:

              Článok 48 sa nahrádza takto:

              „Všeobecný súd sa skladá z tridsiatich deviatich sudcov.

              Čiastočná obmena sudcov, ktorá sa koná každé tri roky, sa týka striedavo dvadsiatich a devätnástich sudcov.“

32. Okrem tejto technickej úpravy prináša pridanie dvanástich ďalších sudcov dve podstatné otázky, a to vo veci organizácie Všeobecného súdu rozšíreného na tridsaťdeväť sudcov na jednej strane, a vo veci systému menovania sudcov na strane druhej. Tieto dve otázky, ktoré spolu čiastočne súvisia, sú analyzované ďalej.

33. Pokiaľ ide o vnútornú organizáciu Všeobecného súdu, Komisia považuje za potrebné prijať ďalšie zmeny a doplnenia štatútu, zamerané na rozšírenie dopadu zvýšenia počtu sudcov na účinnosť fungovania Všeobecného súdu. Okrem toho budú musieť byt tieto zmeny a doplnenia sprevádzané príslušnými úpravami rokovacieho poriadku Všeobecného súdu.

34. Fungovanie Všeobecného súdu v súčasnosti prebieha na základe prísnej rovnosti jednotlivých komôr, pričom každá prejednáva všetky kategórie vecí na základe automatického striedania. Len výnimočne môže predseda Všeobecného súdu pozmeniť toto striedanie. Vzhľadom na tento spôsob fungovania musia všetci sudcovia ovládať tak rozličné oblasti práva ako právo hospodárskej súťaže, právo duševného vlastníctva, právne spory v poľnohospodárstve atď. Pokiaľ ide o odvolaciu komoru, jej zloženie sa riadi rotačným systémom.

35. Komisia je toho názoru, že tieto charakteristiky nebude možné zachovať pri súde zloženom z 39 sudcov. Zvýšenie počtu komôr by spôsobilo ešte roztrieštenejšie delenie rôznych kategórií vecí. Z viac ako 600 nových vecí každý rok by každému sudcovi spravodajcovi bolo pridelených približne pätnásť vecí z najrozličnejších oblastí.

36. Istá špecializácia viacerých komôr Všeobecného súdu na jednotlivé oblasti sa teda zdá byť nevyhnutná v záujme účinnejšieho a rýchlejšieho prejednávania vecí za súčasného zachovania potrebnej pružnosti prispôsobenia sa novým sporom.

37. Je úlohou Všeobecného súdu stanoviť podrobnosti tejto špecializácie vo svojom rokovacom poriadku, jej princíp by však mal byť zakotvený v samotnom štatúte, čím by sa zaručil jej trvalý charakter. Konkrétne by sa mohlo ustanoviť, že Všeobecný súd vytvorí primeraný počet osobitných komôr, v každom prípade najmenej dve. Za týmto účelom by sa do článku 50 štatútu mohol medzi prvý a druhý pododsek vložiť dodatočný pododsek v tomto znení:

„Na účel pojednávania v oblastiach, v ktorých existuje veľké množstvo sporov, má Všeobecný súd primeraný počet osobitných komôr, ktorým sa prideľujú veci týkajúce sa dotknutých oblastí. Počet osobitných komôr nemôže byť nižší ako dve.“ Počet osobitných komôr nemôže byť nižší ako dve.“

38. Pokiaľ ide o predsedu Všeobecného súdu, súčasný systém je vytvorený tak, že predseda je vo veľkej miere zaťažený prejednávaním návrhov na vydanie predbežných opatrení a nezostáva mu dostatok času na celkové riadenie prejednávania sporov. Okrem toho nemá dostatočné právomoci na to, aby zabezpečil takéto riadenie.

39. Komisia teda odporúča prideliť predsedovi Všeobecného súdu podpredsedu, ako sa navrhuje, pokiaľ ide o Súdny dvor. Na tento účel by mohlo stačiť, aby sa nový článok 9a vzťahoval aj na Všeobecný súd. Odkaz na toto ustanovenie by tak musel byť doplnený do článku 47 prvého pododseku. Zároveň by sa mal zmeniť a doplniť rokovací poriadok Všeobecného súdu tak, aby sa posilnili právomoci predsedu, pokiaľ ide o riadenie vecí, a to najmä prideľovanie vecí jednotlivým sudcom.

40. Na zvýšenia účinnosti tejto zmeny by podpredseda mohol, rovnako ako predseda, rozhodovať o návrhoch na vydanie predbežné opatrenia. V tom prípade by sa v článku 47 prvom pododseku uviedol odkaz len na prvý pododsek článku 9a a vložil by sa nový článok 48a v tomto znení:

„Podpredseda pomáha predsedovi Všeobecného súdu. Zastupuje ho v prípade prekážky vo výkone jeho funkcie predsedu, alebo keď funkcia predsedu nie je obsadená. Zastupuje ho tiež vo funkciách podľa článku 39 v súlade s podmienkami stanovenými v rokovacom poriadku.“

41. Z praktického hľadiska sa Komisia nakoniec domnieva, že hneď ako sa dospeje k zásadnému súhlasu s princípom zvýšenia počtu sudcov, Všeobecný súd by mal získať rozpočtové prostriedky na prijatie väčšieho počtu ďalších referendárov bez toho, aby sa čakalo na prijatie a nadobudnutie účinnosti zmien a doplnení štatútu. Títo noví referendári, pridelení k existujúcim sudcom, by im pomohli začať prejednávať neuzavreté veci, kým nastúpia do funkcie noví sudcovia, ku ktorým by títo referendári mohli byť neskôr presunutí.

42. Druhá otázka, ktorá vzniká v súvislosti so zvýšením počtu sudcov Všeobecného súdu, je otázka systému menovania sudcov. Pravidlá menovania sudcov Všeobecného súdu sú priamo stanovené v zmluvách. Tak ako v prípade Súdneho dvora, sudcovia sú menovaní na základe vzájomnej dohody vlád členských štátov na obdobie šiestich rokov (článok 19 ods. 2 Zmluvy o EÚ a článok 254 ods. 2 ZFEÚ). V článku 254 sa tiež ustanovuje princíp čiastočnej obmeny každé tri roky. Štatútom môže byť určený len počet sudcov (prvý odsek článku 254 ZFEÚ) pod podmienkou, že Všeobecný súd má najmenej jedného sudcu za každý členský štát (článok 19 ods. 2 Zmluvy o EÚ).

43. Zákonodarca nemá právomoc doplniť tieto pravidlá, je úlohou členských štátov dospieť k neformálnej dohode o systéme menovania. Ak počet sudcov, ktorých treba vymenovať, nezodpovedá počtu členských štátov ani ich násobku, v záujme rýchleho a nekonfliktného menovania sudcov je takýto systém v praxi nevyhnutný .

44. Komisia preto vyzýva členské štáty, aby bezodkladne po prijatí zmien a doplnení štatútu zákonodarcom prijali spoločné vyhlásenie o systéme menovania sudcov, na ktorom sa dohodli. Toto vyhlásenie by mohlo byť uverejnené na informačné účely v Úradnom vestníku Európskej únie.

45. Komisia sa domnieva, že pri vytváraní systému menovania sudcov by členské štáty mali dbať na to, aby zohľadnili viacero základných cieľov. Predovšetkým je potrebné zabezpečiť, že budú vymenované najvhodnejšie osoby spôsobilé na výkon týchto funkcií. Tento cieľ je čiastočne zabezpečený stanoviskom, ktoré poskytuje výbor zriadený podľa článku 255 ZFEÚ. Ďalej je potrebné zaručiť istú stabilitu v zložení Všeobecného súdu, pokiaľ možno za zachovania možnosti opätovného vymenovania sudcov. Vzhľadom na odborný charakter otázok, ktorými sa Všeobecný súd zaoberá, a zvýšenú potrebu jeho špecializácie je dôležité, aby sudcovia, ktorí pracovali efektívne, mohli byť vymenovaní na ďalšie funkčné obdobie. Pokiaľ by prechod z 27 na 39 sudcov mal ohroziť túto možnosť, bolo by vhodné vážne sa zamyslieť nad účelnosťou takejto reformy. Komisia si je zároveň vedomá toho, že členské štáty si prajú mať systém, ktorý čo najlepšie zaručí primeranú reprezentatívnosť všetkých súdnych systémov v zložení Všeobecného súdu.

46. Prechodom z 27 na 39 sudcov, s čiastočnou obmenou 20 a 19 sudcov každé tri roky, sa súčasné sledovanie týchto cieľov stane nepochybne náročnejším.

47. Komisia však usudzuje, že možno nájsť vyvážené riešenia a preto predkladá členským štátom na zváženie tieto dva alternatívne systémy.

48. Prvý model rešpektuje prísnu rovnosť členských štátov vďaka rotácii na základe princípu rovnosti, pričom zachováva možnosť opätovného vymenovania v čo najväčšej miere. Dvoma základnými princípmi by bolo, že Všeobecný súd musí mať najmenej jedného a najviac dvoch sudcov za každý členský štát, a pokiaľ má dvoch sudcov rovnakej štátnej príslušnosti, ich funkčné obdobie musí byť posunuté o tri roky (časová zhoda funkčných období by totiž mohla ohroziť nezávislosť týchto sudcov, ktorí by si konkurovali v ďalšom funkčnom období). Za dodržania týchto dvoch princípov by menovania sudcov prebiehalo takto:

· Vypracuje sa rozpis striedania zahŕňajúci dvadsaťsedem členských štátov. Tento rozpis môže byť zostavený losovaním alebo podľa poradia určeného v článku 3 ods. 3 protokolu č. 36 k zmluvám.

· Pri každej čiastočnej obmene sú najprv vybrané členské štáty, ktorých štátny príslušník nie je medzi dvadsiatimi (respektíve devätnástimi) sudcami, ktorí sú v polovici funkčného obdobia a toľko sudcov so štátnou príslušnosťou týchto štátov je vymenovaných prednostne. Môžu to byť sudcovia, ktorým končí funkčné obdobie (pod podmienkou, že sú medzi nimi sudcovia so štátnou príslušnosťou určených členských štátov) alebo noví sudcovia.

· Následne sa na účely určenia štátnej príslušnosti sudcov, ktorých ešte treba vymenovať, pokračuje podľa už vypracovaného rozpisu striedania, pričom sa dodržiava princíp najviac dvoch sudcov za každý členský štát. Znova to môžu byť sudcovia, ktorým končí funkčné obdobie (pod podmienkou, že sú medzi nimi sudcovia so štátnou príslušnosťou určených členských štátov) alebo noví sudcovia.

· Pri ďalšej čiastočnej obmene sa postupuje rovnakým spôsobom, pričom sa pokračuje v rozpise striedania (teda sa začína členským štátom, ktorý nasleduje hneď po členskom štáte, ktorého štátnej príslušnosti bol posledný sudca vymenovaný pri predchádzajúcej čiastočnej obmene).

· Výbor zriadený podľa článku 255 ZFEÚ posúdi všetkých takto vybraných kandidátov. Bez ohľadu na obsah stanoviska výboru sa systém menovania sudcov nemení. Inými slovami, ak výbor spochybní niektorého z kandidátov, daný členský štát môže navrhnúť iného kandidáta.

49. Druhý model, ktorý Komisia navrhuje, sa vyznačuje rovnováhou medzi cieľom čo najlepšie zaručiť primeranú reprezentatívnosť všetkých súdnych systémov a potrebou reagovať na požiadavky Všeobecného súdu s rozvinutejšou štruktúrou osobitných komôr podľa odbornosti. Na tento účel by polovica nových sudcov (teda šiesti) bola menovaná na základe postupu zodpovedajúceho tejto potrebe špecializácie.

50. Ako pri prvom modeli, základným princípom by bolo, že Všeobecný súd musí mať najmenej jedného a najviac dvoch sudcov štátnej príslušnosti každého členského štátu. Menovania sudcov by prebiehalo takto:

· Pri každej čiastočnej obmene sú vybraní traja sudcovia s ohľadom na odborné právne zameranie požadované pre osobitné komory, ktoré budú vytvorené v rámci Všeobecného súdu. Na tento účel môže každý členský štát navrhnúť jedného kandidáta. K výberu z týchto kandidátov pristúpia členské štáty na základe predchádzajúceho stanoviska výboru uvedeného v článku 255 ZFEÚ. Členské štáty požiadajú výbor, aby vo svojom stanovisku zohľadnil odbornú kvalifikáciu v oblasti dotknutej osobitnej komory a aby uviedol kandidátov, ktorých považuje za vhodných, v preferenčnom poradí. Aby sa predišlo zablokovaniu alebo zdržaniu pri menovaní sudcov, členské štáty by sa mali vopred dohodnúť na stanovisku, ktoré prijmú v nadväznosti na stanovisko výboru.

· Ostatní šestnásti alebo sedemnásti sudcovia by boli menovaní na základe rozpisu striedania ako pri prvom modeli s jedným rozdielom: členský štát, ktorého štátny príslušník bol vymenovaný pri danej čiastočnej obmene vo výbere s ohľadom na špecializáciu, nebude mať pri tej istej čiastočnej obmene právo vymenovať sudcu, ktoré by inak mal v súlade s rozpisom striedania.

51. Bolo by tiež potrebné spresniť spôsob prvého menovania ďalších dvanástich sudcov. Vzhľadom na naliehavosť súčasnej situácie nie je možné čakať do ďalšej čiastočnej obmeny zloženia Všeobecného súdu v roku 2013 a 2016 na účely postupného doplnenia dvoch skupín po šiestich sudcoch. Naopak, je potrebné vymenovať dvanásť nových sudcov čo najskôr po nadobudnutí účinnosti zmien a doplnení štatútu. Funkčné obdobie nových sudcov sa zároveň musí zhodovať s funkčným obdobím existujúcich sudcov, aby sa splnila podmienka podľa článku 254 ZFEÚ, ktorým sa ustanovuje čiastočná obmena každé tri roky. Na tento účel Komisia navrhuje nastaviť dĺžku funkčného obdobia nových sudcov podľa periodicity čiastočnej obmeny Všeobecného súdu, predĺžiac toto funkčné obdobie o potrebný čas. Súčasné dodržanie všetkých týchto podmienok nevyhnutne znamená, že prví noví sudcovia budú musieť vykonávať svoju funkciu po dobu, ktorá nebude zodpovedať funkčnému obdobiu šiestich rokov stanovenému v zmluvách.

52. Za týchto podmienok sa Komisia domnieva, že z dôvodov právnej istoty je potrebné pridať k návrhu Súdneho dvora prechodné ustanovenie. Na jednej strane by zabezpečilo bezodkladný nástup nových sudcov do funkcie, skôr ako začne oficiálne plynúť ich prvé funkčné obdobie šiestich rokov. Na strane druhej by stanovilo dĺžku funkčného obdobia nových sudcov. Toto pravidlo by mohlo byť uvedené ako nový odsek 3 článku 3:

3. Dvanásti noví sudcovia vymenovaní po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia nastúpia do funkcie bezodkladne po zložení prísahy. Šiesti z nich sú určení losovaním a ich funkčné obdobie končí šesť rokov po prvej čiastočnej obmene Všeobecného súdu po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia. Funkčné obdobie ostatných šiestich sudcov končí šesť rokov po druhej čiastočnej obmene Všeobecného súdu po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia.

53. Pokiaľ ide o štátnu príslušnosť prvých dvanástich dodatočných sudcov, Komisia navrhuje, aby bola určená losovaním alebo podľa poradia určeného v článku 3 ods. 3 protokolu č. 36 k zmluvám.

              Zmeny a doplnenia týkajúce sa Súdu pre verejnú službu

54. Súdny dvor navrhuje stanoviť v štatúte možnosť prideliť osobitným súdom zastupujúcich sudcov, ktorí by zastúpili počas neprítomnosti sudcov v prípade dlhodobej prekážky vo výkone funkcie. Táto možnosť by sa konkrétne vzťahovala len na Súd pre verejnú službu, pričom je pre tento súd navrhnuté osobitné nariadenie. Podľa neho by Rada vymenovala troch zastupujúcich sudcov z bývalých členov Súdneho dvora. Jeden z nich by bol povolaný do funkcie v prípade efektívnej alebo predvídateľnej prekážky vo výkone funkcie niektorého sudcu Súdu pre verejnú službu na obdobie najmenej troch mesiacov.

55. Komisia si uvedomuje skutočnosť, že predĺžená neprítomnosť jedného alebo viacerých členov súdu, ktorý má obmedzený počet sudcov, môže spôsobiť značné praktické ťažkosti. Navrhované riešenie tohto problému sa zdá byť primerané.

56. V dôsledku prijatia tohto nariadenia bude musieť byť zmenený a doplnený rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, najmä pokiaľ ide o pravidlá týkajúce sa zloženia komôr a prideľovania vecí. Zastupujúci sudcovia totiž budú vykonávať svoje právomoci iba vo veciach, ktorých riešenie im bolo pridelené, čo znamená, že sa nebudú zúčastňovať na systéme striedania podľa rokovacieho poriadku.

57. Tento návrh nariadenia si vyžaduje niekoľko pripomienok, pokiaľ ide o články 2 a 5.

58. Pokiaľ ide o článok 2, je potrebné spresniť poradie, podľa ktorého by boli traja zastupujúci sudcovia povolaní do funkcie, pokiaľ by boli splnené podmienky prekážky vo výkone funkcie jedného zo stálych sudcov. Komisia odporúča určiť toto poradie v rozhodnutí Komisie, ktorým sa stanovuje zoznam zastupujúcich sudcov. To by sa prejavilo pridaním tejto vety na koniec článku 2 ods. 1 prvého pododseku:

Tento zoznam stanovuje poradie povolania zastupujúcich sudcov do funkcie podľa odseku 2 druhého pododseku.

59. Okrem toho je do článku 2 ods. 2 druhého pododseku potrebné za slová „povolá predseda Súdu pre verejnú službu do funkcie jedného zo zastupujúcich sudcov“ pridať slová „podľa poradia“.

60. Pokiaľ ide o článok 5, toto ustanovenie pod jedným termínom („zánik funkcie“ zastupujúcich sudcov) rieši v skutočnosti dva úplne rozdielne situácie: prvý a tretí pododsek sa týkajú definitívneho vyradenia zo zoznamu, zatiaľ čo druhý pododsek sa zaoberá ukončením efektívneho výkonu funkcie zastupujúceho sudcu, ktorý zostáva vymenovaný a uvedený na zozname, ale ukončí svoju činnosť z dôvodu návratu sudcu, ktorého zastupoval. Komisia navrhuje lepšie odlíšiť tieto dve situácie tým, že sa nimi budú zaoberať dva rôzne články.

61. Okrem toho sa stanovuje, že v prípade návratu zastupovaného sudcu Súd pre verejnú službu (všetci stáli sudcovia súdu alebo tí, ktorí tvoria dané rozhodovacie zloženie?) môže diskrečným spôsobom rozhodnúť o ponechaní zastupujúceho sudcu vo funkcii až do skončenia (úplného alebo čiastočného?) konania vo veciach, ktorých prejednávania sa zúčastnil. Tento postup vyvoláva istú kritiku, pretože by mohol ovplyvniť nezávislosť zastupujúcich sudcov, pretože ich zotrvanie vo funkcii by záviselo od názoru stálych sudcov, s ktorými spolupracujú. Z tohto dôvodu sa Komisia domnieva, že by bolo vhodnejšie prijať objektívne kritérium, na základe ktorého by sa určili veci, pre ktoré zastupujúci sudca zotrvá vo funkcii aj po návrate zastupovaného sudcu. Ako príklad navrhuje stanoviť, že zastupujúci sudca zostáva vo funkcii vo veciach, ktorých riešenie mu bolo pridelené, až do ich uzavretia. To by zaručilo väčšiu stabilitu zostavy rozhodovacieho zloženia. Komisia preto odporúča zmeniť znenie článku 5 nariadenia takto:

Článok 5

Zastupujúci sudca je vymazaný zo zoznamu uvedeného v článku 2 ods. 1 prvom pododseku následkom v prípade jeho úmrtia, odstúpenia alebo na základe rozhodnutia o zbavení funkcie za podmienok stanovených v článku 6 prvom a druhom odseku štatútu.

Každý zastupujúci sudca, ktorého meno je vymazané zo zoznamu uvedeného v článku 2 ods. 1 prvého pododseku, je v súlade s postupom stanoveným v tomto ustanovení nahradený na zostávajúce obdobie platnosti uvedeného zoznamu.

Článok 5a

Funkcia zastupujúceho sudcu zaniká prípade zániku prekážky na strane sudcu, ktorého zastupuje. Zastupujúci sudca však zotrváva vo funkcii vo veciach, ktorých prejednávanie mu bolo pridelené, až do skončenia konaní v týchto veciach.

Zmeny a doplnenia týkajúce sa všetkých súdov

62. Súdny dvor napokon navrhuje zrušiť paušálnu desaťdňovú lehotu zohľadňujúcu vzdialenosť, keďže v dobe nových technológií už vôbec nie je opodstatnená.

63. Je pravdou, že paušálna desaťdňová lehota zohľadňujúca vzdialenosť už v súčasnosti nespĺňa účel, na ktorý bola ustanovená, a to kompenzáciu lehôt na doručovanie zásielok súdom. Nič to však nemení na skutočnosti, že táto dodatočná lehota je niekedy pre účastníkov konania a ďalšie zúčastnené strany veľmi cenná, pretože im umožňuje načas podať vyjadrenia a písomné pripomienky.

64. Komisia sa domnieva, že táto zmena a doplnenie nemá prednostný charakter a pokiaľ ide o ňu, zachovanie súčasného systému by bolo postačujúce. Naopak, rovnako by sa prispôsobila, ak by bolo zrušenie lehoty zohľadňujúcej vzdialenosť prijaté.

65. V prípade zrušenia dodatočnej desaťdňovej lehoty by však Komisia odporúčala, aby boli predĺžené niektoré osobitné lehoty stanovené v štatúte[3]:

· Dvojmesačná lehota na podanie písomných pripomienok k návrhom na začatie prejudiciálneho konania (článok 23 ods. 2 štatútu) by sa mala predĺžiť na desať týždňov, vzhľadom na komplexnú prípravu, ktorú k týmto pripomienkam často potrebujú najmä členské štáty a inštitúcie.

· Dvojmesačná lehota na podanie odvolania proti niektorým rozhodnutiam Všeobecného súdu (článok 56 ods. 1) alebo Súdu pre verejnú službu (článok 9 ods. 1 prílohy I) by sa rovnako mala predĺžiť na desať týždňov, pretože v tejto lehote musia zúčastnené strany postupne prijať zásadné rozhodnutie podať odvolanie (čo môže trvať istý čas vzhľadom na vnútorný postup) a toto odvolanie pripraviť.

· Dvojtýždňová lehota na podanie odvolania proti rozhodnutiu Všeobecného súdu alebo Súdu pre verejnú službu, ktorým sa zamieta návrh na vstup do konania (článok 57 ods. 1, a článok 10 ods. 1 prílohy I), by sa mala predĺžiť na tri týždne.

66. Ďalšie lehoty stanovené v rokovacích poriadkoch súdov by tiež mali byť predĺžené:

· sedemdňová lehota na podanie návrhu na predloženie repliky alebo doplňujúceho vyjadrenia k replike k vzájomnému odvolaniu (článok 117 ods. 1 a 2 posledná veta rokovacieho poriadku Súdneho dvora a článok 143 ods. 1 a 2 posledná veta rokovacieho poriadku Všeobecného súdu);

· lehota jedného mesiaca na predloženie pripomienok k preskúmaniu (článok 123e ods. 2 rokovacieho poriadku Súdneho dvora);

· dvojmesačná lehota na predloženie pripomienok k návrhu na začatie prejudiciálneho konania EZVO (článok 123g ods. 3 rokovacieho poriadku Súdneho dvora).

67. Napokon by bolo žiaduce, aby ako kompenzácia za zrušenie lehoty zohľadňujúcej vzdialenosť bolo pozastavené plynutie procesných lehôt počas prvých dvoch augustových týždňov, ako aj medzi 20. decembrom a 3. januárom. Bolo by totiž obzvlášť problematické dodržať lehoty skrátené o desať dní v období súdnych prázdnin.

Záver

Komisia vyjadruje kladné stanovisko k zmene a doplneniu štatútu, ktoré navrhuje Súdny dvor, s výhradou zmien a doplnení uvedených v bodoch 16, 23 a 24, 31, 37, 40, 52, 58, 59, 61 a 65 tohto stanoviska a za súčasného prijatia členskými štátmi systému menovania sudcov Všeobecného súdu.

Toto stanovisko je určené Európskemu parlamentu a Rade.

[1]               Ako príklad, viac ako dva roky ubehli od návrhu na vytvorenie Súdu pre verejnú službu KOM(2003)705 z 19. októbra 2003) po jeho efektívne fungovanie (rozhodnutie predsedu Súdneho dvora, ktorým konštatuje, že Súd pre verejnú službu Európskej únie je riadne vytvorený, Ú. v. EÚ L 325, 12.12.2005).

[2]               Vo veci pridania odkazu na článok 9a pozri ďalej bod 39 tohto stanoviska.

[3]               Lehoty stanovené priamo v zmluvách, ako sú dvojmesačná lehota na podanie žaloby o neplatnosť (článok 263 ZFEÚ) alebo lehota jedného mesiaca stanovená v článku 269 ZFEÚ, nemôžu byť zmenené.