This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52011DC0303
JOINT COMMUNICATION TO THE EUROPEAN PARLIAMENT, THE COUNCIL, THE EUROPEAN ECONOMIC AND SOCIAL COMMITTEE AND THE COMMITTEE OF THE REGIONS A new response to a changing Neighbourhood JOINT COMMUNICATION TO THE EUROPEAN PARLIAMENT, THE COUNCIL, THE EUROPEAN ECONOMIC AND SOCIAL COMMITTEE AND THE COMMITTEE OF THE REGIONS A new response to a changing Neighbourhood
SPOLOČNÉ OZNÁMENIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Nová reakcia na meniace sa susedstvo
SPOLOČNÉ OZNÁMENIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Nová reakcia na meniace sa susedstvo
/* KOM/2011/0303 v konečnom znení */
SPOLOČNÉ OZNÁMENIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Nová reakcia na meniace sa susedstvo /* KOM/2011/0303 v konečnom znení */
SPOLOČNÉ OZNÁMENIE EURÓPSKEMU
PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU
REGIÓNOV Nová reakcia na meniace sa susedstvo Na východ a juh od Európskej únie (EÚ) leží
šestnásť krajín[1],
ktorých nádeje a budúcnosť budú mať na nás priamy a významný vplyv.
Nedávne udalosti na uvedenú skutočnosť ešte zreteľnejšie
poukázali, keď zdôraznili výzvy, ktorým spoločne čelíme.
Zvrhnutie dlhotrvajúcich represívnych režimov v Egypte a Tunisku, pretrvávajúci
vojnový konflikt v Líbyi, nedávny násilný zásah v Sýrii,
pokračujúce represie v Bielorusku a neutíchajúce dlhotrvajúce
konflikty v tomto regióne vrátane Blízkeho východu si vyžadujú, aby sa
prehodnotil vzťah EÚ s jej susedmi. Potrebné je tiež podporiť
povzbudivý pokrok, ktorý dosiahli iní susedia, ako napr. Moldavská republika
s jej reformami, Ukrajina v rokovaniach o dohode
o pridružení alebo Maroko a Jordánsko v ich oznámení reforiem
ústavy. Lisabonská zmluva dáva EÚ možnosť posilniť jej zahraničnú
politiku. Spolupráca so susednými krajinami sa v súčasnosti môže
rozšíriť a pokrývať tak jednotnejšie a účinnejšie celé
spektrum problematík. Táto možnosť bola hlavným podnetom na začatie
revízie európskej susedskej politiky (ESP) v lete 2010 po konzultácii
s partnerskými krajinami a inými zainteresovanými stranami. Nedávne
udalosti, ktoré sa odohrali v južnom Stredozemí, ešte väčšmi zdôraznili opodstatnenosť
tejto revízie. EÚ musí reagovať na historické výzvy v jej susedstve. Od jej vzniku v roku 2004 bolo v rámci ESP
podporených množstvo dôležitých iniciatív, predovšetkým takých, ktoré sa týkali
obchodu a hospodárstva, čo umožnilo EÚ a jej susedom vytvoriť si pevnejšie
vzťahy v prakticky všetkých oblastiach politík, od energetiky
až po vzdelávanie, dopravu a výskum. Tieto politiky sú v
súčasnosti predmetom výmeny a spolupráce medzi EÚ a jej susedmi.
Pomoc poskytovaná EÚ sa zvýšila a je lepšie zameraná. Na všetkých stranách
spolupráce však ešte existuje priestor na zlepšenie. Nedávne udalosti a závery
revízie poukázali na skutočnosť, že podpora EÚ nasmerovaná na
politické reformy v susedných krajinách mala len čiastočný
úspech. Potrebná je napríklad väčšia flexibilita a primeranejšie
opatrenia na riešenie rýchlo sa vyvíjajúcej situácie v partnerských
krajinách a na riešenie nevyhnutných reforiem, či už ide o rýchlu
zmenu režimu, alebo dlhotrvajúci proces reformy a posilňovania demokracie.
Spolupráca medzi EÚ, jej členskými štátmi a hlavnými medzinárodnými
partnermi je nevyhnutná a môže sa zlepšiť. Na posilnenie partnerstva medzi EÚ a krajinami
a spoločnosťami susedstva je potrebný nový prístup, ktorého
cieľom bude vytvoriť a upevniť zdravé demokratické systémy,
vybrať sa cestou udržateľného hospodárskeho rastu a riadiť
cezhraničné prepojenia. ESP by mala byť politikou Únie a jej
členských štátov, ktorá by zjednocovala ich vlastné bilaterálne úsilie, a
tým podporovala celkové ciele politiky. Rovnako aj Európsky parlament má
zohrávať hlavnú úlohu a pomáhať pri dosahovaní niektorých z jej
hlavných cieľov. ESP má okrem toho slúžiť ako katalyzátor pre širšiu
medzinárodnú komunitu, ktorý podporí demokratickú zmenu a hospodársky a
sociálny rozvoj v tomto regióne. Toto partnerstvo s našimi susedmi je
obojstranne výhodné. EÚ je hlavným obchodným partnerom väčšiny susedných
štátov. Z udržateľného hospodárskeho rozvoja a vytvorenia pracovných miest
v partnerských krajinách ťaží aj EÚ. Takisto aj riadený pohyb osôb
predstavuje pozitívum pre celé susedstvo tým, že uľahčuje mobilitu
študentov, pracovnej sily a turistov a súčasne zabraňuje nelegálnej
migrácii a obchodovaniu s ľuďmi. Aktívna spolupráca medzi EÚ a jej
susedmi v oblastiach, akými sú vzdelávanie, posilňovanie a modernizácia
systémov sociálnej ochrany a presadzovanie práv žien, prispeje vo veľkej
miere k spoločným cieľom inkluzívneho rastu a tvorby pracovných
miest. Nový prístup musí byť založený na
vzájomnej zodpovednosti a spoločnom zasadzovaní sa za všeobecné
hodnoty ľudských práv, demokracie a právneho štátu. Bude
zahŕňať oveľa vyššiu mieru diferenciácie, čím umožní
každej partnerskej krajine vytvoriť si prepojenie s EÚ v rámci jej
vlastných ambícií, potrieb a možností. Pre južných a východných susedov, ktorí
sú schopní a ochotní sa zapojiť, táto vízia zahŕňa užšiu
hospodársku integráciu a silnejšiu politickú spoluprácu v oblasti reforiem
správy vecí verejných, bezpečnosti a riešenia konfliktov vrátane
spoločných iniciatív na medzinárodných fórach v otázkach spoločného
záujmu. V súvislosti so spoluprácou s partnerskými krajinami v južnom
Stredozemí Komisia a vysoká predstaviteľka pre zahraničné veci už predložili
návrh Partnerstva pre demokraciu a spoločnú prosperitu[2]. Cieľom opísaného nového prístupu je: (1)
poskytovať vyššiu mieru podpory partnerským
krajinám budujúcim pevne zakorenenú demokraciu, ktorá bude trvalá a založená
nielen na práve voliť, ale aj na práve na slobodu prejavu,
práve na vytvorenie konkurenčných politických strán, práve na nestrannú
spravodlivosť zo strany nezávislých sudcov, práve na bezpečnosť
zabezpečovanú zodpovednými policajnými a vojenskými zložkami, práve na
prístup ku kompetentnej a neskorumpovanej štátnej správe,
a presadzujúcim ďalšie občianske a ľudské práva, ktoré
mnohí Európania považujú za samozrejmé, akými je sloboda myslenia, svedomia a
náboženského vyznania; (2)
podporovať inkluzívny hospodársky rozvoj tak,
aby krajiny susediace s EÚ mohli obchodovať, investovať a rásť
udržateľným spôsobom, čím sa znížia sociálne a regionálne
nerovnosti, vytvoria pracovné miesta pre ich pracovné sily a zvýši sa
životná úroveň ich ľudí; (3)
posilniť tie dve regionálne dimenzie európskej
susedskej politiky, ktoré sa týkajú Východného partnerstva a južného
Stredozemia tak, aby sme mohli vypracovať dlhodobé regionálne iniciatívy
v oblastiach, ako sú obchod, energetika, doprava či migrácia a
mobilita, ktoré budú dopĺňať a posilňovať bilaterálnu
spoluprácu; (4)
poskytovať mechanizmy a nástroje vhodné
na dosiahnutie týchto cieľov. Partnerstvo by sa vytvorilo s každým
susedom podľa jeho potrieb, možností a cieľov reforiem. Niektorí
partneri budú mať možno záujem o intenzívnejšiu integráciu, čo
bude znamenať vyšší stupeň súladu s politikami a pravidlami EÚ,
ktorý povedie k ich postupnej hospodárskej integrácii do vnútorného trhu
EÚ. EÚ sa nesnaží predpísať model alebo
pripravený recept na politickú reformu, ale bude požadovať, aby reformný
proces každej partnerskej krajiny odzrkadľoval jednoznačný záväzok k
všeobecným hodnotám, ktoré tvoria základ nášho obnoveného prístupu. Od
partnerskej krajiny sa očakáva iniciatíva a na jej základe sa
navrhne druh podpory EÚ. Zvýšená podpora EÚ vo vzťahu k susedným
krajinám je podmienená pokrokom v budovaní a upevňovaní demokracie
a dodržiavaní zásad právneho štátu. Čím viac a rýchlejšie dosiahne
krajina pokrok v rámci jej vnútorných reforiem, tým viac podpory dostane od EÚ.
Táto väčšia podpora bude mať rôzne podoby, vrátane zvýšeného
financovania sociálneho a hospodárskeho rozvoja, rozsiahlejších programov
zameraných na komplexné budovanie inštitúcií (CIB), lepšieho prístupu na trh,
zvýšeného financovania EIB na podporu investícií a rozsiahlejšieho
uľahčenia mobility. Tieto preferenčné záväzky sa upravia v
súlade s potrebami každej krajiny a v závislosti od regionálneho kontextu.
Zmysluplné reformy sa spájajú s vysokými počiatočnými nákladmi. Pri
rozhodovaní o výške finančných príspevkov pre krajinu na rok 2014 a na
nasledujúce obdobie EÚ zohľadní záznamy partnerských krajín o reformách,
ktoré sa uskutočnili za obdobie 2010 – 2012 (na základe výročných
správ o pokroku). V prípade krajín, kde sa neuskutoční reforma,
EÚ prehodnotí, ba dokonca zníži financovanie. EÚ bude presadzovať politiku oslabenia
vzťahov s vládami zapojenými do porušovania ľudských práv a
štandardov demokracie, vrátane uplatňovania cielených sankcií a iných
politických opatrení. Keď prijme takéto opatrenia, nebude sa
zameriavať len na tieto opatrenia, ale bude aj naďalej
posilňovať podporu občianskej spoločnosti. Pri
uplatňovaní tohto diferencovanejšieho prístupu EÚ bude udržiavať
otvorený dialóg s vládami, občianskou spoločnosťou a ostatnými
zainteresovanými stranami. Súčasne a v súlade so zásadou vzájomnej zodpovednosti
EÚ zabezpečí, aby sa finančné prostriedky, ktoré poskytne, použili na
podporu hlavných cieľov ESP. Finančné prostriedky, ktoré EÚ a jej
medzinárodní partneri mobilizujú na podporu prechodu k demokracii v
susedstve, musia pokryť tak okamžité a nevyhnutné potreby,
ako aj strednodobé a dlhodobé požiadavky. 1. Podpora pokroku smerom k pevne
zakorenenej demokracii Musíme: · upraviť výšku podpory EÚ pre partnerské krajiny podľa ich pokroku v oblasti politických reforiem a budovania pevne zakorenenej demokracie 1.1. Podpora „pevne zakorenenej
demokracie“ Fungujúca demokracia, dodržiavanie
ľudských práv a rešpektovanie zásad právneho štátu tvoria základné
piliera partnerstva EÚ s jej susedmi. Neexistuje žiaden predpísaný model
alebo pripravený recept na politickú reformu. I keď sa reformy
uskutočňované v jednotlivých krajinách navzájom odlišujú,
budovanie pevne zakorenenej a udržateľnej demokracie má
niekoľko spoločných prvkov a vyžaduje si pevné a trvalé
odhodlanie zo strany vlád. Spoločnými prvkami sú: – slobodné a spravodlivé voľby, – sloboda združovania, prejavu a zhromažďovania a sloboda
tlače a médií, – právny štát vedený nezávislým súdnictvom a právo na spravodlivý
proces, – boj proti korupcii, – reforma sektora bezpečnosti a presadzovania práva (vrátane
polície) a zriadenie demokratickej kontroly nad ozbrojenými
a bezpečnostnými silami. Reforma založená na týchto prvkoch nielen
posilní demokraciu, ale aj pomôže vytvoriť podmienky na udržateľný a
inkluzívny hospodársky rast, čo podporí obchod a investície. Tieto prvky
predstavujú hlavné kritériá, na základe ktorých EÚ posúdi pokrok a upraví
výšku jej podpory. 1.2. Partnerstvo so
spoločnosťami Musíme: · nadviazať partnerstvá v každej zo susedných krajín a sprístupniť podporu EÚ organizáciám občianskej spoločnosti prostredníctvom na to určeného nástroja občianskej spoločnosti · podporiť zriadenie Európskej nadácie na podporu demokracie na pomoc politickým stranám, neregistrovaným mimovládnym organizáciám a odborom a iným sociálnym partnerom · presadzovať slobodu médií a podporovať organizácie občianskej spoločnosti v neobmedzenom prístupe na internet a využívaní elektronických komunikačných technológií · posilniť dialóg o ľudských právach. Prosperujúca občianska
spoločnosť umožňuje občanom vyjadriť ich obavy,
prispievať k tvorbe politík a brať vlády na zodpovednosť.
Môže tiež dopomôcť k inkluzívnejšiemu hospodárskemu rastu.
Kľúčom k tomuto všetkému je záruka slobody prejavu, združovania
a zhromažďovania. Ďalšou výzvou je umožniť vznik
demokratických politických strán, ktoré budú zastupovať široké spektrum
názorov a postojov spoločnosti a navzájom bojovať o moc a priazeň.
Túto výzvu na podporu občianskej spoločnosti a pluralizmu možno
pozorovať vo všetkých štátoch susedstva, ale je zvlášť naliehavá v
krajinách zmietaných rýchlou politickou zmenou a v krajinách, kde represívne
politické režimy naďalej potláčajú pluralizmus a rôznorodosť.
S cieľom riešiť túto situáciu a
podporiť politických aktérov usilujúcich sa o demokratickú zmenu v ich
krajinách, a to najmä politické strany a neregistrované mimovládne
organizácie alebo odbory a iných sociálnych partnerov, vysoká
predstaviteľka pre zahraničné veci a Komisia presadzujú zriadenie Európskej
nadácie na podporu demokracie[3].
Úlohou tejto nadácie bude zviditeľniť a zjednotiť úsilie EÚ, jej
členských štátov a niekoľkých veľkých európskych politických
nadácií, ktoré už pôsobia v tejto oblasti. Občianska spoločnosť zohráva
hlavnú úlohu v presadzovaní práv žien, väčšej sociálnej spravodlivosti a
rešpektovania menšín, ako aj ochrany životného prostredia a efektívneho
využívania zdrojov. EÚ podporí túto rozsiahlejšiu politickú úlohu neštátnych
subjektov cez partnerstvo s občianskymi spoločnosťami,
čím pomôže organizáciám občianskej spoločnosti rozvinúť ich
schopnosti súvisiace s presadzovaním sa a monitorovaním reformy a ich
funkciu týkajúcu sa realizácie a hodnotenia programov EÚ. Delegácie EÚ vyslané
priamo do týchto krajín sa budú usilovať o to, aby vlády partnerských
krajín nadviazali štruktúrovaný dialóg s občianskou spoločnosťou
o hlavných oblastiach našej spolupráce. Financovanie takýchto aktivít EÚ by
mohlo prebiehať prostredníctvom zriadenia na to určeného nástroja
občianskej spoločnosti pre susedstvo. Sloboda médií a slobodný prístup k
informáciám patria medzi kľúčové prvky
fungujúcich demokracií. Sociálne siete a nové technológie zohrávajú významnú
úlohu v presadzovaní demokratickej zmeny. Podpora tejto oblasti zo strany EÚ je
už k dispozícii prostredníctvom európskeho nástroja pre demokraciu a
ľudské práva (EIDHR). Uvažuje sa nad zriadením aj ďalších
nástrojov, ktoré by umožnili EÚ vo vhodných prípadoch pomôcť organizáciám
občianskej spoločnosti alebo jednotlivým občanom získať
neobmedzený prístup na internet a k iným formám elektronických
komunikačných technológií, ako aj k správam nezávislých médií
(tlač, rozhlas a televízia). Zaviazanie sa k dodržiavaniu ľudských
práv a základných slobôd prostredníctvom viacstranných zmlúv a
bilaterálnych dohôd je jedným z najdôležitejších krokov. Nie vždy sa však
prijmú potrebné opatrenia na presadenie týchto záväzkov. Ratifikácia všetkých
relevantných medzinárodných a regionálnych dohôd a dodržiavanie všetkých ich
nariadení je základom nášho partnerstva. Toto zahŕňa výrazné
zasadzovanie sa za presadzovanie rodovej rovnosti, pripomínajúc, že hlavnú úlohu
v nedávnych udalostiach na juhu opäť raz zohrali ženy, za boj proti
všetkým formám diskriminácie, dodržiavanie slobody náboženského vyznania a
ochranu práv utečencov a osôb pod medzinárodnou ochranou. Zintenzívnený dialóg
o ľudských právach umožní monitorovať plnenie záväzkov v tejto
oblasti, ako aj riešiť prípady porušenia ľudských práv. Posilnenie
spolupráce s Radou Európy by mohlo tiež napomôcť presadzovanie ich
dodržiavania. Parlamenty môžu
vybudovať spojenia medzi našimi spoločnosťami. Parlamentné
zhromaždenie EuroNest (spoločné zhromaždenie Európskeho parlamentu
a jeho náprotivkov z krajín Východného partnerstva), Euro-stredozemské
parlamentné zhromaždenie a spoločné parlamentné výbory Európskeho
parlamentu a parlamentov partnerských krajín predstavujú hlavné fóra pre
dialóg činiteľov s rozhodujúcimi právomocami a ich lepšie
vzájomné porozumenie sa. Poslanci môžu tiež významne prispieť k rozširovaniu
reforiem a monitorovaniu záväzkov uvedených v akčnom pláne ESP
každej krajiny vrátane hlavných otázok týkajúcich sa politiky a ľudských
práv. 1.3. Prehĺbenie spolupráce v
oblasti politiky a bezpečnosti Musíme: · posilniť zapojenie EÚ do riešenia dlhotrvajúcich konfliktov · využiť spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku spolu s inými nástrojmi EÚ · presadzovať spoločné opatrenia v hlavných otázkach bezpečnosti s partnermi európskej susedskej politiky na medzinárodných fórach. Lisabonská zmluva poskytuje EÚ jedinečnú
príležitosť stať sa efektívnejším aktérom, ktorej využitie nie je
aktuálnejšie nikde inde ako v našom susedstve. Od EÚ a jej členských
štátov sa však v súvislosti s reakciou na výzvy vyžaduje oveľa väčšie
zjednotenie politík ako v minulosti, aby sme mohli dospieť k
spoločnému odkazu a súdržnosti, vďaka čomu budú naše opatrenia
účinnejšie. Nástroje a politiky EÚ budú účinné len vtedy, keď
ich náležite podporia aj politiky členských štátov. Ak chceme, aby naše
susedstvo bolo bezpečným miestom a chceme si ochrániť naše záujmy,
nemôžeme nechať veci voľne plynúť. Neutíchajúce dlhodobé konflikty, ktoré
postihujú niekoľko našich partnerských krajín, predstavujú výzvu v oblasti
bezpečnosti pre celý región. Geopolitické, ekonomické a bezpečnostné
záujmy EÚ sú priamo ovplyvňované pretrvávajúcou nestabilitou.
Izraelsko-palestínsky konflikt a ostatné konflikty na Blízkom východe, v južnom
Kaukaze, Moldavskej republike a na území západnej Sahary naďalej postihujú
veľké množstvo obyvateľov, živia radikalizmus, vyčerpávajú
značné miestne i medzinárodné zdroje a výrazne bránia reformám. EÚ sa už usiluje aktívne riešiť
niekoľko z týchto konfliktov. Je súčasťou blízkovýchodného
kvarteta, spolupredsedá ženevským rozhovorom zameraným na mier a
bezpečnosť v Gruzínsku a zúčastňuje sa ako
pozorovateľ na rozhovoroch „5+2“ týkajúcich sa podnesterského konfliktu v
Moldavskej republike. Európska únia je pripravená viac sa zapojiť do
aktivít štruktúr, v ktorých ešte nemá zastúpenie, akou je napr. Minská skupina
OBSE v otázke sporu o Náhorný Karabach. EÚ plánuje zintenzívniť svoju
podporu zameranú na zvýšenie dôvery a dosahu na odtrhnuté územia, na
medzinárodné úsilie a štruktúry súvisiace s konfliktami a následne
na zavedenie urovnaní. Takisto neuzná zmeny hraníc, ktoré boli vykonané za použitia
vojenskej sily. Mnohé z nástrojov, ktoré používame vo všetkých častiach
susedstva na presadzovanie hospodárskej integrácie a sektorovej spolupráce, by
sa mohli tiež zmobilizovať na podporu cieľov v oblasti zvyšovania
dôvery a riešenia konfliktov. V spolupráci s príslušnými medzinárodnými
organizáciami a kľúčovými partnermi je EÚ tiež pripravená
vytvoriť scenáre obnovy po skončení konfliktu, ktoré môžu
pôsobiť ako ďalší stimul na vyriešenie konfliktov, keďže poukážu
na dosiahnuteľné výhody mierového urovnania konfliktov. V prípade oblastí, kde je EÚ už zapojená
do pozemných operácií, akou je napr. monitorovacia misia EÚ v Gruzínsku,
pomocná hraničná misia EÚ v Moldavskej republike a na Ukrajine alebo
policajná misia EÚ a pomocná hraničná misia EÚ Rafah na okupovaných
palestínskych územiach, EÚ vykoná ďalšie kroky k tomu, aby preskúmala možnosť
prepojenia týchto operácií s úsilím o presadenie reforiem. Všetkým partnerským krajinám, ktoré uzná za vhodné
a ktoré sa usilujú o reformu súdnictva a bezpečnostného sektora,
ponúkne podporu v podobe misií právneho štátu alebo iného nástroja
spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP), ktorý
budú považovať za užitočný. Okrem riešenia konfliktov EÚ naplno využije ustanovenia
Lisabonskej zmluvy aj na riešenie iných bezpečnostných otázok a
osobitných problematík spoločného záujmu, ako energetická a zdrojová
bezpečnosť, zmena klímy, nešírenie zbraní, boj proti medzinárodnému
terorizmu a cezhraničnej organizovanej trestnej činnosti či boj
proti drogám. Spolu s partnerskými krajinami ESP prijme spoločné
opatrenia na medzinárodných fórach (napr. OSN, medzinárodné konferencie) v
otázkach SZBP, ako aj iných globálnych otázkach. 2. Podpora udržateľného hospodárskeho
a sociálneho rozvoja Musíme: · podporiť partnerské krajiny v prijatí politík vedúcich k silnejšiemu, udržateľnejšiemu a inkluzívnejšiemu rastu, rozvoju mikropodnikov a malých a stredných podnikov a vytvoreniu pracovných miest · posilniť spoluprácu v oblasti priemyslu a podporiť zlepšenie podnikateľského prostredia · pomôcť s organizáciou podujatí na propagáciu investovania · podporovať priame investície malých a stredných podnikov z EÚ a mikroúvery · znižovať rozdiely v úrovni hospodárstva medzi regiónmi na základe pilotných programov regionálneho rozvoja · spustiť pilotné programy na podporu poľnohospodárstva a rozvoja vidieka · zintenzívniť dialóg o makroekonomickej politike s partnerskými krajinami, ktoré uskutočňujú najpokročilejšie hospodárske reformy · zefektívniť poskytovanie makrofinančnej pomoci prostredníctvom upravenia príslušného rozhodovacieho procesu · zintenzívniť dialóg o politike zamestnanosti a sociálnych vecí. 2.1. Udržateľný hospodársky
rast a vytváranie pracovných miest Výzvy v oblasti hospodárstva a sociálnych vecí
v susedských krajinách EÚ sú obrovské. Chudoba je rozšírená, očakávaná
dĺžka života často nízka, miera nezamestnanosti mladých ľudí
vysoká a účasť žien na politickom alebo hospodárskom živote je
nízka v niekoľkých krajinách tohto regiónu. Prírodný kapitál sa míňa
a zvyšujúce sa ceny jedla a energií majú vážny dosah na všetky
susedské krajiny. Väčšina partnerských krajín má slabé a málo
diverzifikované národné hospodárstvo, ktoré naďalej ľahko podlieha negatívnym
vonkajším ekonomickým vplyvom. Medzi okamžité ciele preto patrí vytvorenie
pracovných miest, posilnenie rastu, zlepšenie sociálnej ochrany a revitalizácia
sektorov zasiahnutých nedávnymi konfliktami (akým je napr. turizmus). Riešenie
týchto výziev má kľúčový význam pre zabezpečenie
udržateľnosti politických reforiem a môže tiež prispieť k dosiahnutiu
rozvojových cieľov milénia. Nevýrazný rast, stúpajúca nezamestnanosť
a rozširujúca sa priepasť medzi bohatými a chudobnými môžu ľahko
vyvolať nestabilitu. ESP bude aj naďalej povzbudzovať
partnerské krajiny k prijatiu politík vedúcich k silnejšiemu a
inkluzívnejšiemu rastu. Bude podporovať ich snahy o zlepšenie
podnikateľského prostredia, ako zjednodušenie procesov a naplnenie
potrieb malých a stredných podnikov, a presadzovanie
zamestnateľnosti. Snahy partnerských krajín o posilnenie dodržiavania
zásad právneho štátu a o boj proti korupcii budú mať tiež pozitívny vplyv
na podnikateľské prostredie tým, že umožnia zvýšiť prílev priamych
zahraničných investícií a prenosov technológií, ktoré následne podnietia
inovácie a tvorbu pracovných miest. EÚ sa bude obzvlášť venovať
výzvam, ktoré pre krajiny vyplývajú z politických zmien. Bude pomáhať s
organizovaním iniciatív, akými sú konferencie investorov na objasnenie
národných investičných priorít a vytvorenie dôvery zo strany investorov.
Presvedčivým dôkazom by pre investorov a obchodníkov bol tiež lepší
systém ochrany investícií. Komisia preskúma možnosti poskytnutia právnej
istoty investorom v susedných krajinách. S cieľom poskytnutia dodatočnej
podpory MSP Komisia tiež prerokuje s EIB a ostatnými zainteresovanými stranami
možnú úlohu Európskeho investičného fondu[4] v
partnerských krajinách a preskúma opatrenia vrátane záruk na podporu priamych
investícií od MSP EÚ a z mikroúverov. Komisia môže takisto prispieť k riešeniu
vysokej nezamestnanosti a chudoby prostredníctvom pilotných programov na
podporu poľnohospodárstva a rozvoja vidieka, ako aj pilotných
programov regionálneho rozvoja, pričom môže čerpať z rozsiahlych
skúseností EÚ v týchto oblastiach.[5] Programy regionálneho rozvoja môžu prispieť k riešeniu hospodárskej nerovnováhy a rozdielov
medzi jednotlivými regiónmi, ktoré oslabujú výkonnosť celého hospodárstva
krajiny. Súčasné pilotné programy pomôžu členom východného
partnerstva nájsť vhodné štruktúry a aktivity na riešenie týchto výzev v
rámci ich území a podľa potreby aj za hranicami ich štátu v
spolupráci so susednými krajinami v ich regióne. Podobný postup sa
preskúma aj pre štáty južného susedstva. Naďalej sa bude pokračovať v
dialógu o politike v oblasti správy makroekonomických záležitostí a
udržateľnosti rozpočtu. Dialóg o makroekonomických
záležitostiach sa nadviaže s tými partnerskými krajinami, ktoré zájdu
najďalej v ich hospodárskej integrácii k EÚ, a bude
pozostávať z preskúmania makroekonomických politík a hlavných
štrukturálnych reforiem. Doplní ho rozsiahly dialóg o politike zamestnanosti
a sociálnych vecí. Na pomoc partnerským krajinám pri riešení
krátkodobých ťažkostí s platobnou bilanciou možno použiť nástroj
makrofinančnej pomoci. Z krátkodobého hľadiska je najviac
vhodný pre tie krajiny, ktoré sa vyrovnávajú s bezprostrednými
hospodárskymi a sociálnymi následkami nedávnych politických zmien. Komisia
predloží návrh na rámcové rozhodnutie, ktorým sa zefektívni rozhodovací proces
prideľovania makrofinančnej pomoci, zabezpečí sa
transparentnejší právny základ tohto nástroja a upresnia sa niektoré z jeho
kritérií. 2.2. Posilnenie obchodných väzieb Musíme: · rokovať o rozsiahlych a komplexných zónach voľného obchodu s ochotnými a schopnými partnerskými krajinami · naďalej rozširovať obchodné koncesie, a to najmä v tých sektoroch, ktoré najskôr oživia hospodárstva partnerských štátov. Väčšina z
našich susedov sa spolieha na EÚ ako na svoj hlavný vývozný trh a zdroj dovozu.
Obchod s tovarom a službami predstavuje účinný nástroj na posilnenie
hospodárskeho rastu, zvýšenie konkurencieschopnosti a podporu hospodárskej
obnovy. Je preto dôležité, aby sme s každým z nich uzavreli vzájomne
výhodné a ambiciózne obchodné režimy, ktoré budú zodpovedať ich potrebám a
hospodárskym možnostiam. Hlavným a najefektívnejším prostriedkom
vytvorenia užších obchodných väzieb je zriadenie rozsiahlej a komplexnej
zóny voľného obchodu (DCFTA). Cieľom rozsiahlych a komplexných
zón voľného obchodu je postupné odstraňovanie obchodných bariér
a zbližovanie právnych predpisov v oblastiach, ktoré majú vplyv na obchod,
ako sú najmä sanitárne a fytosanitárne pravidlá, dobré životné podmienky
zvierat, colné režimy a konania na hraniciach, hospodárska súťaž a verejné
obstarávanie. DCFTA sú navrhnuté tak, aby boli dynamické a udržiavali krok s
vývojom právnych predpisov na vnútornom trhu EÚ. V prípade najvyspelejších
partnerských krajín môže DCFTA viesť k postupnej hospodárskej integrácii
do vnútorného trhu EÚ. Zriadenie DCFTA si vyžaduje veľké odhodlanie k
prijatiu komplexných a rozsiahlych reforiem prostredníctvom postupnej
aproximácie pravidiel a postupov EÚ. K tomuto sú potrebné silné
inštitucionálne kapacity. Reformy môžu byť z politického
hľadiska náročné a vyžadujú si zapojenie podnikateľskej obce a
iných zainteresovaných strán. Partnerské krajiny musia byť členmi
Svetovej obchodnej organizácie (WTO) a napĺňať hlavné
odporúčania, čo im umožní plniť vyplývajúce záväzky, aby mohli
začať rokovania. Okrem toho musia najprv dosiahnuť značný
pokrok smerom k spoločných hodnotám a zásadám. Obchod je vo väčšine prípadov založený na
bilaterálnom prístupe medzi EÚ a jednotlivými partnerskými krajinami. Toto
umožňuje najvyspelejším krajinám postupovať rýchlejšie
a súčasne je to v súlade so zásadou diferenciácie. Táto zásada sa
zhoduje aj s dlhodobou víziou vzniku hospodárskeho spoločenstva medzi EÚ a
jej partnerskými krajinami ESP.[6]
Regionálna hospodárska integrácia je dôležitá pre posilnenie vzájomného obchodu
medzi partnerskými krajinami a vytvorenie širších hospodárskych sietí. V
dlhodobom horizonte by sa takéto spoločenstvo zakladalo na spoločnom
regulačnom rámci a lepšom prístupe na trh s tovarom a službami pre
partnerské krajiny ESP a EÚ. Na základe takéhoto prístup by bolo možné
zvážiť pripustenie partnerských krajín, ktoré majú plne fungujúce
nezávislé súdnictvo, efektívnu verejnú správu a dosiahli značný
pokrok smerom k odstráneniu korupcie, do neregulovanej oblasti
vnútorného trhu pre tovar. K tomuto by mohlo dôjsť najskôr vtedy,
keď zúčastnené krajiny dosiahnu dostatočný stupeň
administratívnej a právnej spoľahlivosti. V krátkodobom horizonte je možné prijať
ďalšie opatrenia na posilnenie a uľahčenie obchodu s tými
partnerskými krajinami, ktoré nie sú pripravené alebo ochotné začať
rokovania o DCFTA. Vzhľadom na okolnosti a mieru ambície každej
partnerskej krajiny sa EÚ bude snažiť rozšíriť obchodné koncesie
v rámci existujúcich dohôd alebo prebiehajúcich rokovaní, a to
predovšetkým v tých sektoroch, ktoré sú najvhodnejšie na okamžité posilnenie
ekonomík partnerských krajín aj vzhľadom na asymetriu rýchlosti
liberalizácie, pri ktorej je potrebné zohľadniť okolnosti každej
partnerskej krajiny. Lepší prístup na trh s tovarom sa dá dosiahnuť
pomocou dohôd o posudzovaní zhody a prijímaní priemyselných výrobkov
(ACAA), ktoré na základe vzájomného prijímania osvedčení o zhode umožnia
voľný pohyb priemyselných výrobkov v rámci konkrétnych sektorov. ACAA sa
snažia zahŕňať všetky sektory, v rámci ktorých sú zosúladené
právne predpisy na úrovni EÚ. Partnerské krajiny, ktoré sa dostanú až na túto
úroveň, sa prakticky stanú súčasťou oblasti voľného trhu
priemyselných výrobkov medzi EÚ, EHP a Tureckom. Úzka spolupráca s európskymi
orgánmi a organizáciami v oblasti štandardizácie, posudzovania zhody a
metrológie môže uľahčiť zavedenie ACAA. Komisia je pripravená na
zintenzívnenie poskytovania technickej pomoci našim partnerským krajinám s
cieľom urýchliť prípravy ACAA. Je veľmi pravdepodobné, že už v
roku 2011 sa podpíšu ACAA s Tuniskom a Egyptom. Ďalší pokrok by sa mohol dosiahnuť v
oblasti stimulácie obchodných tokov medzi partnerskými krajinami navzájom,
ako aj s EÚ. Rýchle plnenie dohovoru o celoeuro-stredozemských
preferenčných pravidlách pôvodu bude významným krokom pre partnerské
krajiny na juhu. Komisia preskúma spôsoby, ako by bolo možné dohovor
rozšíriť o ostatných partnerov v rámci ESP, a predloží príslušné návrhy. S cieľom pomôcť partnerským
krajinám budovať kapacity bude EÚ aj naďalej podporovať reformy,
a to prostredníctvom poskytovania znalostí z verejného sektora, napríklad
prostredníctvom komplexných programov budovania inštitúcií alebo iných mechanizmov,
akými je twinning a TAIEX[7].
Týmto pomôže partnerom plniť normy týkajúce sa bezpečnosti potravín,
zdravia zvierat a rastlín a dobrých životných podmienok zvierat,
a následne tým zvýšiť ich vývozný potenciál. Takisto aj
v prípade podpory modernizácie poľnohospodárskeho sektora EÚ ponúkne
programy rozvoja vidieka, aby okrem iného pomohla zlepšiť kvalitu
poľnohospodárskych a potravinových výrobkov. 2.3. Prehĺbenie sektorovej
spolupráce Musíme: · prehĺbiť sektorovú spoluprácu s osobitným zameraním sa na vedomosti a inovácie, zmenu klímy a životné prostredie, energetiku, dopravu a technológie · umožniť partnerským krajinám zapojiť sa do práce vybraných agentúr a programov EÚ. Užšia spolupráca môže prebiehať v rámci
všetkých sektorov súvisiacich s vnútorným trhom, od sociálnej politiky a
verejného zdravotníctva až po ochranu spotrebiteľov, štatistiku, obchodné
právo, výskum a technologický rozvoj, námornú politiku, cestovný ruch, vesmír
a mnohé ďalšie. Na základe prístupu „viac za viac“ sa značne
zintenzívni spolupráca a výmena v týchto oblastiach: ·
EÚ navrhne susedným partnerom spoluprácu na rozvoji
spoločného priestoru vedomostí a inovácií, čo by
zlúčilo dokopy niekoľko existujúcich oblastí spolupráce: politický
dialóg, národné a regionálne budovanie kapacít, spoluprácu v oblasti výskumu
a inovácií a možností väčšej mobility študentov, výskumných
pracovníkov a akademických vedcov. Súčasne sa prostredníctvom
zvýšenej podpory mobility študentov a akademických pracovníkov v
rámci univerzitných partnerstiev (pod záštitou programu Erasmus Mundus)
a štruktúrovanej spolupráce na modernizácii univerzít (cez program Tempus)
rozšíri spolupráca v oblasti vyššieho vzdelávania. ·
EÚ spojí sily so susednými krajinami
v otázkach zmeny klímy a pomocou posilnenej spolupráce sa bude
venovať nízkouhlíkovému rozvoju a zlepšovaniu odolnosti voči
vplyvom klímy (prispôsobeniu sa) s cieľom plnenia Cancúnskej dohody
a dosiahnutia celosvetového klimatického režimu. EÚ a partnerské
krajiny by sa mali tiež usilovať o vyšší stupeň ochrany
životného prostredia[8]
zacielený na presadzovanie prísnejších noriem kvality vzduchu a vody,
lepšie environmentálne orientované riadenie, efektívnejšie využívanie zdrojov,
ochranu biodiverzity a ekosystémov a podporu investícií do
nevyhnutnej infraštruktúry. ·
Spolupráca v oblasti energetiky sa
zintenzívni pomocou častejšieho dialógu o politike v oblasti
energetiky zameraného na prehlbovanie integrácie trhu, zlepšenie
energetickej bezpečnosti založenej na zosúladených regulačných
rámcoch zahŕňajúcich aj bezpečnostné a environmentálne normy,
vytvorenie nových partnerstiev v oblasti obnoviteľných zdrojov
energie a energetickú účinnosť, a jadrovú
bezpečnosť. V strednodobom horizonte môže táto spolupráca
viesť k rozšíreniu Zmluvy o založení Energetického spoločenstva
o susedné krajiny, ktoré ešte nie sú jej účastníkmi, alebo na základe
skúseností založiť doplnkové Energetické spoločenstvo medzi EÚ a
južným Stredozemím. ·
Komisia navrhne nový rámec pre spoluprácu
v oblasti dopravy zameranú na užšiu integráciu trhu v rámci
sektora dopravy, a to najmä na rozšírenie transeurópskych dopravných sietí
(TEN-T) o partnerské krajiny, riešenie administratívnych prekážok
s dôrazom na otázky bezpečnosti a ochrany (vrátane otázok, ako sú
riadenie letovej prevádzky a železničnej dopravy a námorná doprava) a posilnenie
spolupráce s rôznymi dopravnými agentúrami EÚ. ·
Komisia podporuje aj strategickejší prístup a
spoluprácu v oblasti námorných záležitostí zameranú na posilnenie
spolupráce v prímorských oblastiach a umožnenie udržateľného
hospodárskeho rozvoja. ·
Nedávne udalosti v krajinách južného
Stredozemia poukázali na dôležitosť informačných a
komunikačných technológií ako nástrojov politickej a sociálnej zmeny.
Spolupráca s partnerskými krajinami sa preto posilní v oblasti podpory
rozvoja digitálneho hospodárstva, ktoré bude využívať IKT na riešenie
národných a celosvetových výzev. V neposlednom rade bude EÚ naďalej
umožňovať partnerským krajinám zapájať sa do aktivít agentúr
EÚ a programov EÚ, ktoré sú pre nich prístupné[9]. Túto
možnosť majú už niekoľko rokov a jej využitie viedlo k
čiastočnej spolupráci v oblastiach ako monitorovanie drog a bezpečnosť
leteckej dopravy. Komisia zostaví zoznam programov, do ktorých sa partnerské
krajiny môžu prednostne zapojiť, so zameraním sa na tie, ktoré ponúkajú
príležitosti pre mladých a získavanie vzájomných kontaktov. Podporí tiež
partnerské krajiny v plnení legislatívnych požiadaviek na účasť v
agentúrach EÚ a poskytne im pomoc s krytím časti nákladov spojených
s ich účasťou. 2.4. Migrácia a mobilita Musíme: · pokračovať v procese zjednodušenia vízového režimu pre vybrané partnerské krajiny ESP a liberalizácie vízového režimu pre tie najvyspelejšie · rozšíriť existujúce partnerstvá v oblasti mobility a nadviazať nové · podporiť členské štáty v plnom využívaní možností ponúkaných vízovým kódexom EÚ. Mobilita a vzájomné kontakty ľudí sú
kľúčom k presadzovaniu vzájomného porozumenia a hospodárskeho
rozvoja. Sú nevyhnutné pre obchod, najmä v oblasti služieb, ako aj pre výmenu
nápadov, rozširovanie inovácií, riešenie otázok zamestnanosti a sociálnych
problémov, zriadenie pevných vzťahov medzi podnikmi, univerzitami a
organizáciami občianskej spoločnosti. Mobilita pracovnej sily je oblasť, v
ktorej sa EÚ a jej susedné krajiny môžu vzájomne dopĺňať.
Pracovná sila EÚ starne a určitým sektorom hrozí nedostatok pracovných
síl. V našom susedstve nájdeme vzdelaných, mladých a talentovaných
pracovníkov, ktorí môžu zaplniť tieto voľné miesta. EÚ si je vedomá
rizika úniku mozgov spojeného s prilákaním týchto talentov, ktoré si môže
vyžadovať dodatočné podporné opatrenia so zmierňujúcim
účinkom. Partnerské krajiny predstavujú tiež dôležité
krajiny pôvodu a tranzitu nelegálnych migrantov. Spolupráca v boji proti
nelegálnej migrácii je kľúčom k zmierneniu ľudského utrpenia
a zníženej bezpečnosti, ktorú nelegálna migrácia
zapríčiňuje. Takáto spolupráca bude jednou z podmienok založenia
partnerstva v oblasti mobility. ESP sa snaží o vytvorenie vzájomne výhodného
prístupu, ktorý spoločne rieši hospodársky rozvoj v partnerských krajinách
a EÚ, dobre riadenú legálnu migráciu, budovanie kapacít súvisiacich s riadením
hraníc, azylom a spoluprácou v rámci účinného presadzovania práva. Tento prístup je založený na troch pilieroch
globálneho prístupu EÚ a nedávno prijatom oznámení o migrácii[10]: lepšia
organizácia legálnej migrácie, maximálne využitie pozitívneho vplyvu migrácie
na rozvoj a posilnenie budovania kapacít týkajúcich sa riadenia hraníc a migrácie.
Neoddeliteľnou súčasťou prístupu je aj presadzovanie a
dodržiavanie práv migrantov. Partnerstvá v oblasti mobility poskytujú komplexný rámec pre dobré riadenie pohybu osôb medzi EÚ a
treťou krajinou. Tieto partnerstvá v sebe zlučujú všetky opatrenia
zabezpečujúce vzájomne výhodnú mobilitu. Vytvárajú podmienky na lepší
prístup k legálnym spôsobom migrácie, pre posilnenie kapacít v rámci riadenia
hraníc a pre riešenie nelegálnej migrácie. Môžu pozostávať z
iniciatív na pomoc partnerským krajinám so zakladaním alebo zlepšovaním
riadenia migrácie za prácou, vrátane náboru pracovných síl, odborných a jazykových
tréningov a rozširovania a uznávania zručností, ako aj riadenia
návratu a reintegrácie migrantov.[11] S cieľom posilniť mobilitu
občanov medzi partnerskými krajinami a EÚ, hlavne študentov, výskumných
pracovníkov a podnikateľov, Komisia vyzýva členské štáty k plnému
využívaniu možností ponúkaných vízovým kódexom EÚ. Komisia preskúma
spôsoby, ako ich podporiť v tomto procese a monitorovať jeho plnenie.
V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť možnosti zrušenia vízovej
povinnosti a vydávania viacstupových víz uvedeným kategóriám žiadateľov o
víza. Dosiaľ boli spomedzi našich susedov
zriadené partnerstvá v oblasti mobility s Moldavskou republikou a Gruzínskom.
Komisia verí, že viaceré krajiny z nášho susedstva by boli vhodnými kandidátmi
na takéto partnerstvá. Komisia sa pokúsi uzavrieť rokovania s Arménskom
a pripraviť sa na začatie rokovaní napríklad s Marokom, Tuniskom a
Egyptom[12].
EÚ bude naďalej pomáhať Ukrajine
a Moldavskej republike v ich snahách realizovať akčné plány
liberalizácie vízového režimu. Popri platných alebo pripravovaných dohodách
o zjednodušení vízového režimu a readmisii pre krajiny Východného
partnerstva by sa mala EÚ snažiť uzavrieť dohody o zjednodušení
vízového režimu, súbežne s dohodami o readmisii, s partnerskými krajinami na
juhu. Všetky takéto dohody si budú vyžadovať spoluprácu s EÚ v oblasti
migrácie, mobility a bezpečnosti, v rámci ktorej bude potrebné
prijať konkrétne opatrenia na predchádzanie nelegálnej migrácii,
účinné riadenie hraníc, zabezpečenie bezpečnosti dokladov a boj
proti organizovanému zločinu vrátane obchodovania s ľuďmi
a pašovania migrantov. Z dlhodobého hľadiska by sa postupné kroky k
liberalizácii vízového režimu mali zvážiť pre každý prípad osobitne
podľa toho, či boli splnené podmienky dobre riadenej a bezpečnej
mobility. Pokiaľ ide o azyl, EÚ
prispeje k posilňovaniu medzinárodnej ochrany v regióne tým, že bude
pokračovať v realizácii regionálnych programov ochrany pre
Bielorusko, Moldavskú republiku a Ukrajinu. Ak to okolnosti dovolia, začne
tiež s realizáciou regionálneho programu ochrany pre Egypt, Líbyu a Tunisko.
Podporí aj ostatné iniciatívy jednotlivých partnerských krajín ESP v tejto
oblasti. Presídlenie utečencov v rámci EÚ musí byť súčasťou
snáh EÚ o podporu susedných krajín, ktoré sú vystavené značným tokom
utečencov. 3. Vytvorenie účinných regionálnych
partnerstiev v rámci európskej susedskej politiky EÚ plne uznáva
rôznorodosť svojich susedov, a preto ponúka každej susednej krajine individuálne
partnerstvo, založené na vzájomnej zodpovednosti. Východný a južný rozmer ESP
sa snažia dopĺňať tento osobitný prístup a podporovať
regionálnu spoluprácu a rozvíjať regionálnu súčinnosť
a spoločné reakcie na špecifické geografické, hospodárske
a sociálne výzvy každého regiónu. Jednotlivé politiky sú založené na odlišných
pozostatkoch bývalých politík EÚ nasmerovaných na tieto regióny. Pätnásť
rokov dlhú euro-stredozemskú spoluprácu na juhu nedávno vo všetkých jej
oblastiach doplnila Únia pre Stredozemie. Východné partnerstvo zas významne
oživilo vzťahy medzi EÚ a jej východnými susedmi počas posledných
dvoch rokov. 3.1. Posilnenie Východného
partnerstva Musíme: · pristúpiť k uzavretiu a plneniu dohôd o pridružení vrátane rozsiahlych a komplexných zón voľného obchodu (DCFTA) · pokračovať v demokratizácii · pokračovať v procese zjednodušenia a liberalizácie vízového režimu · zintenzívniť sektorovú spoluprácu, najmä v oblasti rozvoja vidieka · oboznámiť občanov s výhodami Východného partnerstva · zvýšiť spoluprácu s občianskou spoločnosťou a sociálnymi partnermi. Zriadenie Východného partnerstva (EaP)
posilnilo vzájomné vzťahy s partnerskými krajinami vo východnej Európe a
na južnom Kaukaze, ako aj pomohlo naštartovať a konsolidovať zložitý
proces zmeny. Za posledné desaťročie vrátane udalostí sprevádzajúcich
zmenu režimu zaznamenal región všeobecný pokrok smerom k demokracii. Región
naďalej čelí vážnym hospodárskym výzvam. Je chudobný, vyznačuje
sa veľkými rozdielmi medzi jednotlivými krajinami a ľahko podlieha
vonkajším faktorom a vplyvom. Každá partnerská krajina sa venuje hlavným prvkom
Východného partnerstva do inej hĺbky (napr. dodržiavanie všeobecných
hodnôt demokracie, ľudských práv a zásad právneho štátu, pretrvávajúce
pokusy o reformu a intenzívnejší dôraz na vyriešenie dlhotrvajúcich
konfliktov). Kým niektorí sú očividne odhodlaní využiť celkový
potenciál tohto partnerstva, iní zatiaľ urobili len čiastočný
pokrok. EÚ sa postará o to, aby najvyspelejšie a najodhodlanejšie
partnerské krajiny čo sa týka demokratických reforiem, ktoré tvoria základ
Východného partnerstva, z neho mali aj najväčšie výhody. Súčasne je
potrebné nástroje Východného partnerstva lepšie prispôsobiť situáciám
jednotlivých krajín na základe skúseností z tejto prvej fázy realizácie, a to
stanovením nástrojov na preklenutie dlhého obdobia, ktoré je potrebné na
prerokovanie rozsiahlych a komplexných dohôd o pridružení. Dohody o pridružení, väčšina ktorých zahŕňa DCFTA, ponúkajú každej krajine
Východného partnerstva príležitosť vybrať si mieru ambície, ktorú
chce dosiahnuť v procese integrácie a reformy. Partnerské krajiny
môžu využiť tieto dohody spolu s pretrvávajúcou angažovanosťou a
podporou EÚ na zbližovanie právnych predpisov a inštitúcií. Súčasťou
dohôd je požiadavka na zosúladenie s právom, normami a štandardmi EÚ,
ktoré postupne povedie k hospodárskej integrácií do vnútorného trhu. Rokovania
o dohode o pridružení sa začali s piatimi partnerskými krajinami a
predstavujú pevný politický základ pre posilnenie vzťahov. Rokovania o
DCFTA v rámci dohody o pridružení sa začali s Ukrajinou a s ostatnými
partnerskými krajinami sa otvoria, keď splnia príslušné podmienky. Napriek
tomu, že krajiny Východného partnerstva sú relatívne malé, a tým ponúkajú
obmedzené obchodné výmeny s EÚ, DCFTA majú pre EÚ veľký význam ako nástroje
na posilnenie politických a hospodárskych prepojení medzi EÚ a jej východnými
susedmi. V rámci Východného partnerstva sa poskytujú tiež komplexné programy
budovania inštitúcií s cieľom pomôcť partnerským krajinám
zriadiť administratívne kapacity potrebné pre hĺbkové reformy.
Pilotné programy regionálneho rozvoja, ktoré sú ich doplnkom, sú najnovšími
nástrojmi EÚ pre poskytovanie pomoci partnerským krajinám pri riešení
hospodárskej, sociálnej a regionálnej nerovnováhy. Ich úlohou je pomôcť
partnerským krajinám so zavedením vhodných štruktúr a aktivít pre riešenie
regionálnych výzev. Niektoré krajiny EaP prikladajú veľkú
dôležitosť ich európskej identite. Vytvorenie užších vzťahov s EÚ sa
v týchto krajinách stretáva s veľkou podporou verejnosti. Hodnoty,
na ktorých sa zakladá Európska únia, a to sloboda, demokracia,
dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd a právny štát,
predstavujú tiež podstatu procesu politického združovania a hospodárskej
integrácie, ktoré ponúka Východné partnerstvo. Ide o tie isté hodnoty, ktoré sú
zakotvené v článku 2 Zmluvy o Európskej únii a z ktorých
vychádzajú články 8 a 49. Dôležitou súčasťou partnerstva sú
kontakty medzi ľuďmi. EÚ bude aj naďalej pomáhať Ukrajine
a Moldavskej republike v ich snahách realizovať akčné plány
liberalizácie vízového režimu. Tieto plány by sa mohli stať vzorom
pre ďalšie krajiny Východného partnerstva. Krajiny Východného partnerstva
by zatiaľ mali plne využiť možnosti ponúkané zjednodušeným vízovým
režimom. Východní partneri ťažili z piatich prioritných
iniciatív[13]
týkajúcich sa riadenia hraníc, rozvoja MSP, spolupráce v oblasti energetiky,
civilnej ochrany a environmentálne orientovaného riadenia. Tieto programy sa v
súčasnosti upravia, aby lepšie podporovali ciele bilaterálneho
partnerstva. Napríklad aktivity spadajúce pod prioritnú iniciatívu integrované
riadenie hraníc sú z veľkej časti nasmerované na podporu partnerských
krajín v plnení podmienok pre zjednodušenie a liberalizáciu vízového
režimu. Zviditeľnenie bilaterálnych a viacstranných aktivít
Východného partnerstva je dôležité pre vysvetlenie ich výhod širokej
verejnosti. So zreteľom na zvyšovanie regionálnej solidarity by EÚ mala
rozšíriť svoju podporu na subregionálnu spoluprácu zameranú na konkrétne
otázky týkajúce sa menšieho počtu partnerských krajín. Viacstranný rámec
sa musí používať strategickejšie, aby sa dosiahol pokrok v bilaterálnych
vzťahoch medzi partnermi vrátane oblasti riešenia konfliktov. EÚ bude v súlade s obnovenou ESP
zacielenou na prepojenia medzi spoločnosťami presadzovať
intenzívnejšiu spoluprácu so zainteresovanými stranami vrátane parlamentov
zúčastňujúcich sa zhromaždenia EURONEST založeného Európskym
parlamentom, regionálnych aktérov spolupracujúcich s Výborom regiónov,
obchodných vodcov v rámci obchodného fóra Východného partnerstva a občianskej
spoločnosti a sociálnych partnerov v rámci fóra občianskej
spoločnosti Východného partnerstva a jeho národných platforiem. Spolupráca v rámci Východného partnerstva
bude pokračovať politickým dialógom v oblastiach, akými sú: ·
vzdelávanie, mládež a kultúra: rozširovanie
účasti na programoch ako Erasmus Mundus, Tempus, Mládež v akcii
a eTwinning, sprístupnenie nových programov EÚ, akým je napr. Celoživotné
vzdelávanie, krajinám Východného partnerstva, pokračovanie
v špeciálnom akčnom kultúrnom programe na obdobie 2009 – 2010 a v
programe Východného partnerstva v oblasti kultúry, ·
doprava: prepojenie sietí infraštruktúry medzi EÚ
a jej východnými partnermi, ·
energetika, životné prostredie, zmena klímy:
intenzívny dialóg nadväzujúci na zriadenie Východoeurópskeho partnerstva
v oblasti energetickej účinnosti a životného prostredia (E5P)
a pristúpenie Ukrajiny a Moldavskej republiky k Zmluve
o európskom energetickom spoločenstve s cieľom
posilniť spoluprácu v oblasti energetickej bezpečnosti, ·
zdieľanie vedomostí, výskum a informačná
spoločnosť: plná integrácia výskumných a vzdelávacích
spoločenstiev regiónu do elektronickej infraštruktúry (napr. do celoeurópskej
siete dát pre vytváranie sietí GÉANT a infraštruktúry European Grid
Infrastructure pre gridy a distribuovaný výpočet), ·
otázky týkajúce sa colných režimov
a presadzovania práva na základe strategických rámcov pre colnú spoluprácu
uzavretých s Ukrajinou, Moldavskou republikou a Bieloruskom, ako aj
spolupráca v oblasti boja proti pašovaniu, ·
opatrenia týkajúce sa rozvoja vidieka (v súlade s
Programom európskeho susedstva pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka), ·
politika zamestnanosti a sociálnych vecí, ·
spravodlivosť, sloboda
a bezpečnosť na základe akčného plánu Východného
partnerstva v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí, ktorý bude
predstavený neskôr v tomto roku v rámci Štokholmského programu[14] spolu s
partnerstvami v oblasti mobility, ·
spoločná bezpečnostná a obranná politika
(SBOP). Členské štáty EÚ, tretie krajiny a
medzinárodné finančné inštitúcie prejavili záujem podporiť ciele a
strategicky dôležité projekty Východného partnerstva. Dodatočné
finančné prostriedky sa získavajú z investičného nástroja európskej
susedskej politiky, od bilaterálnych partnerov a medzinárodných
finančných inštitúcií, najmä od EIB, EBRD a Svetovej banky. Takáto
spolupráca by mala prebiehať dynamicky a vychádzať zo zriadenia
nástroja MSP, nástroja pre východných partnerov v rámci EIB a jeho
trustového fondu pre technickú pomoc Východnému partnerstvu, do ktorého môže
prispieť aj EÚ a jej členské štáty. Informačná a koordinačná skupina
Východného partnerstva združuje medzinárodné finančné inštitúcie a tretie
krajiny vrátane Kanady, Japonska, Nórska, Ruska, Švajčiarska, Turecka
a USA, ktoré majú záujem o koordináciu darcov a vo všeobecnosti o rozvoj
Východného partnerstva. Táto neformálna spolupráca sa zintenzívni podľa
záujmu partnerských krajín Východného partnerstva. Druhý samit Východného partnerstva sa uskutoční vo Varšave v septembri 2011. Európska komisia a
vysoká predstaviteľka pre zahraničné veci následne predložia plán
budúcej realizácie Východného partnerstva, ktorý bude vychádzať zo záverov
samitu. 3.2. Budovanie Partnerstva pre
demokraciu a spoločnú prosperitu v južnom Stredozemí Musíme: · uskutočniť komplexné programy budovania inštitúcií podobné tým, ktoré sa zaviedli s východnými partnermi · začať dialóg o migrácii, mobilite a bezpečnosti s Tuniskom, Marokom a Egyptom (ako prvý krok k partnerstvu v oblasti mobility) · posilniť euro-stredozemskú spoluprácu v oblasti priemyslu · spustiť pilotné programy na podporu poľnohospodárstva a rozvoja vidieka · nasmerovať Úniu pre Stredozemie na konkrétne projekty s jednoznačnými výhodami pre obyvateľstvo Stredozemia · pokročiť v subregionálnej spolupráci · zintenzívniť dialóg o politike zamestnanosti a sociálnych vecí. ESP musí predložiť ambicióznu
odpoveď na dôležité zmeny, ktoré sa momentálne odohrávajú v regióne
južného Stredozemia. V spoločnom oznámení Partnerstva pre demokraciu
a spoločnú prosperitu v južnom Stredozemí[15]
z 8. marca sú popísané prvé črty ponuky EÚ na nové partnerstvo s
partnermi budujúcimi demokraciu a vykonávajúcimi rozsiahle reformy. Tri hlavné
ciele boli spolu so zámerom EÚ naďalej rozvíjať vzťahy s jej
stredozemskými partnermi prenesené aj do tohto oznámenia: demokratická
transformácia a budovanie inštitúcií, pevnejšie partnerstvo s občanmi a
udržateľný a inkluzívny hospodársky rozvoj. Hoci pôjde o komplexné a
rozsiahle partnerstvo tvorené rozličnými politikami a nástrojmi, bude
oveľa jasnejšie diferencované na základe konkrétnych potrieb a miery
ambície každej partnerskej krajiny. EÚ už naštartovala proces posilňovania
vzťahov s mnohými partnerskými krajinami, a to najmä prostredníctvom
udeľovania tzv. „posilneného štatútu“[16]. Od krajín, ktoré majú záujem o nadviazanie
Partnerstva pre demokraciu a spoločnú prosperitu v južnom Stredozemí s EÚ,
sa očakáva pokrok v rámci kľúčových prvkov uvedených v oddiele
1.1. Dlhodobou víziou našich najvyspelejších stredozemských partnerov je úzke
politické združenie s EÚ a hospodárska integrácia do vnútorného trhu. Z
krátkodobého hľadiska budú pre partnerov uskutočňujúcich pokrok
v rámci reforiem dostupné nasledujúce možnosti. S cieľom
podpory demokratickej transformácie budú zriadené komplexné programy
budovania inštitúcií podobné tým, ktoré sa zaviedli s východnými partnermi.
Ich cieľom bude poskytovať dôležité znalosti a finančnú podporu
na budovanie kapacít kľúčových administratívnych orgánov (colná
správa, agentúry presadzujúce právo, súdnictvo), pričom sa budú zameriavať
v prvom rade na najpotrebnejšie inštitúcie k udržaniu demokratizácie. Komisia s
cieľom vytvoriť pevnejšie partnerstvo s občanmi
začne dialóg o migrácii, mobilite a bezpečnosti napr.
s Tuniskom, Marokom a Egyptom (ako prvý krok k partnerstvu
v oblasti mobility). Viac informácií o týchto návrhoch je uvedených v oznámení
o migrácii, mobilite a bezpečnosti v južnom susedstve[17].
Spolupráca medzi školami (eTwinning), mobilita študentov a akademických
pracovníkov v rámci univerzitných partnerstiev (Erasmus Mundus), štruktúrovaná
spolupráca na modernizácii univerzít (Tempus) a mobilita mladých ľudí
(Mládež v akcii) sa tiež rozšíria, aby mohli lepšie podporovať mladých
ľudí. Nové iniciatívy sa možno budú presadzovať aj v oblasti kultúry.
S cieľom budovať udržateľný
a inkluzívny hospodársky rozvoj EÚ v krátkodobom meradle zintenzívni úsilie
o presadzovanie obchodných ustanovení existujúcich dohôd o pridružení tým,
že uzavrie prebiehajúce rokovania o poľnohospodárstve a rokovania
o službách a práve usadiť sa. Vybrané južné susedné
krajiny budú mať príležitosť vstúpiť do prípravných
rokovaní o budúcich rokovaniach o DCFTA. Súbežne so štrukturálnymi úpravami
súvisiacimi s otvorením trhu a na propagáciu inkluzívneho rastu Komisia
zafinancuje pilotné programy na podporu poľnohospodárstva a rozvoja vidieka
a, vychádzajúc zo skúseností s Východným partnerstvom, pilotné programy
regionálneho rozvoja. Komisia bude presadzovať priemyslovú
spoluprácu na euro-stredozemskej úrovni tým, že bude pokračovať
v plnení Euro-stredozemskej charty pre podniky, upraví chartu podľa
potrieb MSP a iniciatívy EÚ „Small Business Act“ a sprístupní osvedčené
postupy, ako aj aktivity a siete v prioritných sektoroch (textilný
priemysel, cestovný ruch, suroviny). Posilní dialóg o politike zamestnanosti a
sociálnych vecí a vyzve k efektívnemu sociálnemu dialógu prostredníctvom
euro-stredozemského fóra pre sociálny dialóg. Spolupráca v oblasti právnych
predpisov na regionálnej úrovni by mohla uľahčiť obchodné výmeny
a zlepšiť prostredie pre investície. Vytvorenie efektívnej,
bezpečnej, spoľahlivej a udržateľnej multimodálnej dopravnej
siete v Stredozemí prispeje tiež k udržateľnému a inkluzívnemu
hospodárskemu rozvoju. Komisia už spolupracuje s EIB a Medzinárodnou námornou
organizáciou na vytvorení pilotných akcií na zlepšenie spolupráce medzi
prímorskými oblasťami v Stredozemí. Únia pre Stredozemie, ktorá dopĺňa bilaterálne vzťahy medzi EÚ a jej
partnerskými krajinami, by mala využiť svoj potenciál a zorganizovať
účinnú regionálnu spoluprácu orientovanú na výsledky. Inkluzívny ráz regionálnej spolupráce v Stredozemí
ďalej zabezpečí zapojením aktérov, akými sú Turecko a krajiny
západného Balkánu. Vysoká predstaviteľka pre
zahraničné veci a Komisia sú v súlade s Lisabonskou zmluvou
pripravení zohrávať dôležitejšiu úlohu v Únii pre Stredozemie. Oživenie Únie pre Stredozemie si vyžaduje zmenu k
pragmatickejšiemu a projektovo orientovanému prístupu. Sekretariát Únie pre Stredozemie musí fungovať
ako katalyzátor zapájajúci štáty, EIB, medzinárodné finančné inštitúcie
a súkromný sektor do konkrétnych, strategicky dôležitých, hospodárskych
projektov, ktorých cieľom je vytvárať pracovné miesta a
zabezpečovať inovácie a rast v celom regióne. Pri účasti
partnerských krajín na týchto projektoch by sa mala zachovávať zásada
variabilnej geometrie v závislosti od ich potrieb a záujmov. Nástroj európskej
susedskej politiky poskytuje spolufinancovanie konkrétnych infraštruktúrnych
projektov z rozpočtu EÚ. V súvislosti so súčasnou ekonomickou a
politickou situáciou ostávajú stále plne relevantné prioritné projekty
vymenované na Parížskom samite, predovšetkým plán solárnej energie v
Stredozemí, odstraňovanie znečistenia Stredozemného mora alebo
vytvorenie námorných a pozemných diaľnic a Stredozemská iniciatíva na
rozvoj podnikania. So zreteľom na podporu udržateľného rozvoja by sa
mal klásť väčší dôraz na plnenie súčasných regionálnych dohôd,
akou je Barcelonský dohovor o ochrane morského prostredia a pobrežných oblastí
Stredozemného mora. Nakoniec, subregionálna spolupráca
zahŕňajúca menší počet susedov a zacielená na konkrétne otázky
môže priniesť výhody a viesť k väčšej solidarite. Subregionálna spolupráca v Maghrebe by sa
mohla prehĺbiť napríklad tým, že sa podporí vyššia miera fyzického
prepojenia. EÚ v blízkej budúcnosti predloží
konkrétne návrhy vrátane spôsobov podpory možného otvorenia hraníc v regióne. 4. Zjednodušená a koherentná politika
a programový rámec 4.1. Jasnejšie priority pomocou
silnejšieho politického riadenia Musíme: · zamerať akčné plány ESP a pomoc EÚ na menší počet priorít podložených jasnejšími kritériami. Bilaterálne vzťahy medzi EÚ a každým z
jej susedov sa za posledné roky posilnili. Vzájomný dialóg sa stal dôvernejším
a intenzívnejším, a to nielen v oblasti všeobecných politických otázok, ale aj
v rámci všetkých konkrétnych sfér našej spolupráce. Tieto veľmi blízke
vzťahy a vyššia miera záväzku vyzývajú k intenzívnejšiemu politickému
dialógu a spolupráci. Lisabonská zmluva uvádza možnosti Európskej únie na
zriadenie koherentných a dlhodobých politík a programov, ktoré môžu
zahŕňať oblasti zahraničnej politiky a politiky pomoci EÚ,
ktoré predtým riadili rozdielne inštitúcie. Medzi partnerskými
krajinami a členskými štátmi platí dohoda, že na pôde dôležitejších
Asociačných rád môžu prebiehať rozsiahlejšie diskusie na politickej
úrovni. Politický dialóg sa ale nemusí obmedzovať na výročnú diskusiu
v Asociačnej rade. Ak si to vyžaduje situácia, malo by sa
počítať s častejšími a ad hoc možnosťami diskusií.
Nepretržitý otvorený politický dialóg je kľúčom k vybudovaniu dôvery
potrebnej na riešenie našich spoločných výziev. Komisia okrem toho plánuje
posilniť dialóg o sektorových politikách (ako energetika, vzdelávanie,
mládež, migrácia a doprava) s ministerstvami partnerských krajín. Kým akčné plány ESP zostanú rámcom
pre celkovú spoluprácu, EÚ navrhne partnerom, aby sa zamerali na
niekoľko krátkodobých a strednodobých priorít, pre ktoré si určia
presnejšie kritériá a jasnejšie naplánujú poradie akcií. Podľa nich potom
EÚ upraví priority finančnej pomoci. Zoznam priorít určí tempo
politiky a pomôže EÚ aj každému susedovi dosiahnuť kľúčové
výsledky v rámci vzájomne dohodnutého časového obdobia. Toto umožní tiež
lepšie prepojenie cieľov politiky s plánmi pomoci. Na základe tohto možno
zjednodušiť programové dokumenty a zamerať sa len na stanovenie priorít
akčného plánu, ktoré si vyžadujú si mimoriadnu pomoc od EÚ. Úlohou návrhu nového nariadenia týkajúceho sa
nástroja európskeho susedstva v súvislosti s nadchádzajúcim
viacročným finančným rámcom bude ešte viac zjednodušiť
poskytovanie finančnej pomoci s cieľom pretavenia potreby
flexibilnejšieho a cielenejšieho poskytovania finančnej pomoci do praxe. Súčasne bude EÚ naďalej podávať
výročné správy o pokroku v súlade s akčnými plánmi. Správy sa
zamerajú viac na demokraciu a časom sa vytvorí silnejšie prepojenie
medzi výsledkami zistenými v týchto správach, pomocou
a poskytovaním finančnej podpory. 4.2. Financovanie Musíme: · opätovne nasmerovať a zacieliť predpokladané a naplánované prostriedky v rámci ENPI, ako aj v rámci iných hodiacich sa nástrojov vonkajšej politiky, podľa tohto nového prístupu · poskytnúť dodatočné finančné prostriedky na riešenie naliehavých potrieb nášho susedstva vo výške viac ako 1 miliardy EUR do roku 2013 · mobilizovať posilnenie rozpočtu z rôznych zdrojov · okamžite prikročiť k predloženiu súhlasných návrhov rozpočtu rozpočtovému orgánu (prevody na rok 2011, opravný list na rok 2012, zmena plánu na rok 2013). Realizácia nového prístupu susedskej politiky
založeného na vzájomnej zodpovednosti a spoločnom záväzku k
všeobecným hodnotám ľudských práv, demokracie a právneho štátu si vyžaduje
dodatočné finančné prostriedky v maximálnej výške 1 242 miliónov
EUR do roku 2013. Tieto prostriedky nie sú zahrnuté v 5 700
miliónoch EUR poskytnutých v rámci nástroja európskeho susedstva a
partnerstva na obdobie 2011 – 2013. V prípade nových mimoriadnych udalostí sa
nové prostriedky na financovanie akcií zacielených na región získajú z
rozpočtu EÚ vyčleneného na tematické nástroje a mechanizmy pomoci
v krízových situáciách. Finančná pomoc sa poskytne na ďalšie
posilnenie partnerstva s ľuďmi po celom regióne, podporu
udržateľného a inkluzívneho rastu, pokrytie dodatočných potrieb
vyplývajúcich z demokratickej transformácie partnerských krajín, dosiahnutie
rozvojových cieľov milénia a financovanie nových iniciatív vyplývajúcich
z tejto revízie, konkrétne iniciatív týkajúcich sa partnerstva so
spoločnosťami, rozvoja vidieka a regionálneho rozvoja (pozri oddiely
3.1 a 3.2). Táto pomoc zahŕňa sumu v maximálnej výške 250
miliónov EUR, ktorá pochádza zo spätných tokov starších pôžičiek a
operácií s rizikovým kapitálom a bude k dispozícii nástroju pre
euro-stredozemské investície a partnerstvo (FEMIP) na presadzovanie rastu a
zamestnanosti prostredníctvom financovania nových operácií a na podporu dlhodobých
finančných potrieb MSP. V tomto zmysle by Rada mala prijať návrh
Komisie na zmenu a doplnenie článku 23 nariadenia o nástroji európskeho
susedstva a partnerstva. Tieto dodatočné prostriedky sa získajú
ich prerozdelením z kapitoly 4 viacročného finančného rámca na roky
2007 až 2013 a využitím nerozdelenej rezervy v rámci stropu výdavkov na rok
2012 a do potrebnej miery prostredníctvom nástroja flexibility. Komisia onedlho
predloží opravný list k návrhu rozpočtu na rok 2012. V súčasnosti Komisia uvažuje nad najlepším
spôsobom integrácie celkovej situácie krajiny s ohľadom na
demokraciu, zodpovednosť, právny štát a riadne finančné hospodárenie
do svojho rozhodnutia o rozpočtových podporných opatreniach a svoj
prístup, ktorý by mal poskytovať potrebnú flexibilitu na upravenie miery a
druhu podpory pre každého partnera podľa jeho záznamov o reformách,
popíše v pripravovanom oznámení o rozpočtovej podpore. 4.3. Zapojenie EIB a EBRD Musíme: · zabezpečiť dodatočné možnosti pôžičiek od EIB a EBRD vrátane rozšírenia mandátu EBRD na vybraných južných partnerov. V prípade
podpory rozsiahlych infraštruktúrnych projektov, ktoré môžu pomôcť
prepojiť EÚ s jej susedstvom, posilniť rozvoj a riešiť
hlavné výzvy v oblasti energetiky, životného prostredia a dopravy je
potrebné sa uistiť, že Európska investičná banka a iné banky
regionálneho rozvoja, ako napr. Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBRD),
majú dostatok finančných prostriedkov. Komisia podporuje rozšírenie
vonkajšieho mandátu EIB na východných aj južných susedov, ako aj rozšírenie
mandátu EBRD na vybrané krajiny južného Stredozemia. EIB a EBRD môžu plniť
ciele politiky EÚ spoločne a maximalizovať tak ich komparatívne
výhody. Operácie EBRD v krajinách južného Stredozemia by mali podporovať
ciele politiky EÚ a nemali by viesť k prevodu prostriedkov z operácií
vo východnom susedstve EÚ. Prijatie
upraveného vonkajšieho mandátu EIB by viedlo k zvýšenému poskytovaniu úverov od
EIB pod zárukou EÚ v celom susedstve EÚ. Najmä ak Rada schváli dodatočný
úverový rámec vo výške 1 mld. EUR, ktorý nedávno navrhol Európsky parlament,
EIB by v období od 2011 do 2013 mohla poskytnúť stredozemským krajinám
takmer 6 mld. EUR. Finančné prostriedky až do výšky 90 miliónov sa
zmobilizujú na poskytnutie rozpočtových záruk potrebných na vyrovnanie nárastu
pôžičiek EIB stredozemskému regiónu. 4.4. Plánovanie na rok 2013
a nasledujúce obdobie Musíme: · podporiť flexibilnejšie a jednoduchšie poskytovanie pomoci na základe nástroja nadväzujúceho na súčasný ENPI po roku 2013 · zintenzívniť snahy o koordináciu EÚ, jej členských štátov a ostatných kľúčových medzinárodných finančných inštitúcií a bilaterálnych darcov. V záveroch o ESP prijatých v júli 2010 Rada
uznáva, že je „potrebné otvorenie trhu, ekonomickú integráciu
a zbližovanie právnych predpisov, ako aj proces posilňovania
bilaterálnych vzťahov v celom susedstve doplniť o primeranú
finančnú podporu, technickú pomoc a budovanie kapacít“ a uvádza, že
„sa vráti k problematike finančnej podpory počas rokovaní o
nadchádzajúcom viacročnom finančnom rámci“. Komisia zohľadní obnovenú
víziu ESP a strednodobé ciele vo svojom návrhu viacročného finančného
rámca EÚ po roku 2013[18].
Z nového nástroja európskeho susedstva (ENI), ktorý predstavuje hlavný zdroj
financovania, sa poskytne podstatná časť finančnej podpory partnerským
krajinám najmä prostredníctvom bilaterálnych, regionálnych a cezhraničných
programov spolupráce. Výška financovania bude musieť odrážať ambície
upravenej ESP. Nástroj ENI by mal byť viac orientovaný na politiku a
zohľadňovať vyššiu diferenciáciu, flexibilitu, prísnejšiu
podmienenosť, stimuly pre najlepších partnerov a ambíciu každého
partnerstva (napr. rokovania o DCFTA). Pomoc EÚ by sa tiež mohla viac poskytovať
partnerským krajinám pod podmienkou, že dodržiavajú finančné pravidlá
Únie a ochraňujú finančné záujmy EÚ. EÚ zintenzívni snahy o koordináciu
členských štátov, ostatných bilaterálnych darcov, EIB, EBRD a medzinárodné
finančné inštitúcie, aby maximalizovala vonkajšiu podporu programu reformy
dohodnutom v rámci ESP. Tieto snahy môžu mať formu spoločného
programu, spoločných iniciatív spolupráce alebo programov a projektov
spolufinancovania. S cieľom zlepšiť koordináciu pomoci EÚ Európska
služba pre vonkajšiu činnosť a útvary Komisie zvážia
možnosť spustenia pilotných spoločných plánovacích činností
spolu so zainteresovanými členskými štátmi v krajinách južného susedstva,
ktoré prechádzajú k demokracii. Závery Naše susedstvo
ponúka vynikajúce možnosti vzájomne prospešnej integrácie a spolupráce,
napríklad množstvo vzdelaného pracujúceho obyvateľstva, pomerne veľké
trhy, ktoré je potrebné rozvinúť, a riešenia energetickej
bezpečnosti výhodné pre všetky strany. Spolupráca s našimi susedmi je
jediný spôsob, ako riešiť výzvy a hrozby spojené s nerešpektovaním hraníc,
akými sú terorizmus, nelegálna migrácia, znečisťovanie našich
spoločných morí a riek. Dovoľuje nám zakročiť proti
zdrojom nestability a konfliktov v regióne. Niekoľko z
našich východných a južných susedov sa v priebehu posledného
desaťročia vybralo na ambicióznu cestu zmeny. Pri týchto procesoch je
potrebné poskytnúť im podporu. Ostatné krajiny sa k tomuto procesu pridali
až nedávno a takisto potrebujú našu okamžitú pomoc, a môžu sa priučiť
zo skúseností ostatných partnerov. Je vo vlastnom záujme EÚ podporovať
tieto transformačné procesy, spolupracovať s našimi susedmi na
ukotvení základných hodnôt a zásad ľudských práv, demokracie a
právneho štátu, trhového hospodárstva a inkluzívneho a udržateľného
rozvoja v politickom systéme a hospodárstve týchto krajín. Nový prístup k ESP
opísaný v tomto oznámení je krokom týmto smerom. Komisia a vysoká
predstaviteľka pre zahraničné veci vyzývajú Radu a Európsky parlament
k tomu, aby podporili jeho celkovú hlavnú myšlienku, ako aj konkrétne
predložené návrhy. V súčasnosti zamýšľame pokračovať
v diskusiách s našimi susedmi o najlepších spôsoboch, ako tento nový
prístup pretaviť do každého jedného partnerstva. Výziev je mnoho a vyriešenie všetkých si
pravdepodobne vyžiada čas. Cieľom nášho spoločného úsilia je
vytvorenie demokratického, prosperujúceho a stabilného regiónu,
v ktorom môže žiť, pracovať a formovať budúcnosť
vlastnej krajiny 800 miliónov ľudí s vedomím, že ich sloboda,
dôstojnosť a práva budú dodržané. LEGISLATÍVNY
FINANČNÝ VÝKAZ PRE NÁVRHY 1. KONTEXT NÁVRHU/INICIATÍVY 1.1 Názov návrhu/iniciatívy Spoločné
oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky pre zahraničné veci a
bezpečnostnú politiku: „Nová reakcia na meniace sa susedstvo“ 1.2. Príslušná(-é)
oblasť(-ti) politiky v rámci ABM/ABB[19] Vonkajšie
vzťahy 1.3. Druh návrhu/iniciatívy ¨ Návrh/iniciatíva
sa týka novej akcie ¨ Návrh/iniciatíva sa
týka novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu[20] X Návrh/iniciatíva sa týka predĺženia
trvania existujúcej akcie ¨ Návrh/iniciatíva sa
týka akcie presmerovanej na novú akciu 1.4. Ciele 1.4.1. Viacročný(-é)
strategický(-é) cieľ (ciele) Komisie, ktorý(-é) je/(sú) predmetom
návrhu/iniciatívy Európa
vo svete: zvyšovať našu váhu na svetovej scéne 1.4.2. Konkrétny(-e) cieľ (ciele)
a príslušná(-é) činnosť(-ti) v rámci ABM/ABB Príslušná(-é) činnosť(-ti) v rámci ABM/ABB 19.08
Európska susedská politika a vzťahy s Ruskom Konkrétne ciele súvisiace s činnosťou v rámci ABM 1.
Presadzovanie podmienok úzkej spolupráce EÚ s jej susedmi a pre regionálnu a viacstrannú
integráciu; 2.
Podporovanie hospodárskych a sektorových reforiem susedných krajín EÚ a
presadzovanie ich ďalšej integrácie s EÚ a navzájom medzi sebou; 3.
Presadzovanie demokracie, ľudských práv a právneho štátu a zapojenie sa do
riešenia konfliktov v susedstve EÚ. 1.4.3. Očakávaný(-é) výsledok(-dky)
a vplyv(-y) Uveďte, aký vplyv
by mal mať návrh/iniciatíva na príjemcov/cieľové skupiny. Na
základe strategickej revízie európskej susedskej politiky (ESP) vykonanej
minulý rok sa určili oblasti, v ktorých je možné politiku značne
posilniť. Vo svetle revolúcií a veľkých zmien prebiehajúcich v južnom
Stredozemí a veľkých ambícií, ktoré vyjadrili ľudia týchto krajín,
smerom k politickej a hospodárskej zmene sa podpora EÚ javí ešte podstatnejšia
než v minulosti a tieto zmeny poukazujú na oblasti, v ktorých sa EÚ a
partnerské krajiny môžu zlepšiť. Rovnako si EÚ ponecháva záväzok trvalej
podpory demokratizácie a reformných procesov v celom susedstve, východnom i
južnom. V
oznámení o „Novej reakcii na meniace sa susedstvo“ sú opísané návrhy vyplývajúce
zo strategickej revízie ESP a v tejto súvislosti sa vynárajú
prístupy pretrvávajúcej realizácie Východného partnerstva smerom
k východnej Európe a južnému Kaukazu a smerom k južnému
Stredozemiu v súvislosti s novým „Partnerstvom pre demokraciu
a spoločnú prosperitu“. EÚ sa snaží podporovať demokratickú
transformáciu iniciovanú v Egypte a Tunisku najmä prostredníctvom ponuky
„Partnerstva pre demokraciu a spoločnú prosperitu“, ktorá sa môže
rozšíriť aj o ďalšie krajiny južného Stredozemia. Nové
aktivity vyplývajúce z tejto revízie možno združiť do troch hlavných
zložiek: Zložka 1. Demokratická transformácia a budovanie inštitúcií (súvisiace s uvedeným konkrétnych cieľom č. 3 v rámci ABM)
Podporovať demokratickú transformáciu a budovanie inštitúcií
prostredníctvom komplexných programov budovania inštitúcií nevyhnutných pre
demokratickú transformáciu a iné relevantné akcie súvisiace s týmito
inštitúciami, ktoré sú kľúčom k demokratickej spoločnosti,
a pomáhať s demokratickou reformou v bezpečnostnom
sektore. Očakávané výsledky: vyššia
miera dodržiavania ľudských práv a základných slobôd, lepšia
demokratická správa vecí verejných, nezávislejšie
a účinnejšie súdnictvo, nižšia
úroveň korupcie, lepší
demokratický dohľad nad bezpečnostným sektorom, zvýšená
mobilita v súvislosti s lepším riadením hraníc a migrácie, právne
predpisy zosúladené viac s acquis EÚ. Zložka 2. Budovanie pevnejšieho partnerstva s ľuďmi (súvisiace s uvedeným konkrétnych cieľom č. 1 v rámci ABM) Vybudovať pevnejšie partnerstvo s ľuďmi pomocou
rozšírenia kontaktu medzi študentmi, výskumnými pracovníkmi a mladými
ľuďmi. Zvýšená
mobilita študentov a akademických pracovníkov v rámci univerzitných
partnerstiev (Erasmus Mundus) a štruktúrovaná spolupráca na modernizácii
univerzít (Tempus), spolupráca
medzi školami iniciovaná zriadením programu EÚ eTwinning, zvýšený
kontakt medzi mladými ľuďmi, väčšia
informovanosť občanov ESP (vrátane odtrhnutých regiónov)
o úspechoch, príležitostiach a výzvach ESP. Zložka 3. Udržateľný a inkluzívny rast a hospodársky rozvoj (súvisiace s uvedeným konkrétnych cieľom č. 2 v rámci ABM) Presadzovať udržateľný a inkluzívny rast prostredníctvom
podpory MSP a riešiť hospodárske a sociálne rozdiely vo vnútri partnerskej
krajiny pomocou „pilotných programov“ postavených na politikách EÚ
týkajúcich sa súdržnosti a rozvoja vidieka. Zníženie
vnútroštátnych hospodárskych rozdielov, zvýšená
miera zamestnanosti, rozvoj
MSP, posilnené
odborné vzdelávanie a školenia, lepšie
živobytie poľnohospodárskych spoločenstiev, zvýšená
bezpečnosť potravín, zvýšená
integrácia do vnútorného trhu EÚ cez účasť na programoch EÚ. 1.4.4. Ukazovatele výsledkov a vplyvu Uveďte
ukazovatele, pomocou ktorých je možné sledovať uskutočňovanie
návrhu/iniciatívy. Dodržiavanie
ľudských práv a demokratických noriem na základe správ mimovládnych
organizácií, OSN a regionálnych orgánov, primerané
monitorovanie demokratickosti a dôveryhodnosti volieb, miera
korupcie, počet
škôl zapojených do programu eTwinning, počet
vysokoškolských študentov a výskumných pracovníkov zapojených do programu
Erasmus Mundus, počet
štruktúrovaných univerzitných projektov spolupráce, miera
blahobytu poľnohospodárskych spoločenstiev, počet
úspešných žiadostí partnerských krajín ESP v rámci programov EÚ, udržateľnejšie
zabezpečenie cenovo prijateľných potravín v krajinách ESP, zníženie
hospodárskych a sociálnych rozdielov, znížená
miera nezamestnanosti. 1.5. Dôvody návrhu/iniciatívy 1.5.1. Potreba(-y), ktorá(-é) sa má (majú)
uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte Vízia politiky a strednodobé ciele Dlhodobou
víziou ESP je susedstvo, v rámci ktorého každá partnerská krajina rozvíja
prepojenie s EÚ do takej miery, pokiaľ siahajú jej vlastné ambície,
potreby a možnosti. Z politického hľadiska to zahŕňa ponuku
užšej spolupráce s EÚ vrátane vyššieho počtu spoločných iniciatív
týkajúcich sa globálnych otázok spoločného záujmu na medzinárodných
fórach. V oblasti hospodárstva je EÚ tiež naklonená užšej integrácii vedúcej
k postupnej hospodárskej integrácii do vnútorného trhu EÚ. Podporuje tiež
zrýchlenie inkluzívneho a udržateľného rastu u našich susedov, čo by
im malo pomôcť stať sa konkurencieschopnejšími, vytvoriť riadne
pracovné miesta a dosiahnuť rozvojové ciele milénia. EÚ by mala
mobilizovať celé spektrum jej politík podľa vzájomných potrieb
a záujmov a záväzkov každej krajiny k reformám a demokratizácii. Cieľom je posilniť vzájomný záväzok
k politickému a hospodárskemu blahobytu našich občanov, európskych aj
susedných krajín, ktorý predstavuje najlepšiu záruku spoločnej stability a
prosperity. Takáto vízia sa nezaobíde bez výzev. Partnerské krajiny budú
musieť do potrebných reforiem investovať značné prostriedky
a úsilie ešte predtým, než sa dostavia prvé pozitívne výsledky. Zo strany
EÚ je dôležité neohroziť hladký chod vnútorného trhu a
zabezpečiť, aby mobilita prebiehala v bezpečnom prostredí. V
priebehu nasledujúcich štyroch až piatich rokov môžu partnerské krajiny
vykonávajúce rozhodné kroky k politickým a hospodárskym reformám
očakávať uzavretie dohôd o pridružení v rámci Východného
partnerstva (východ) a vstup do Partnerstva pre demokraciu a
spoločnú prosperitu (juh). Toto doplní zvýšená mobilita a vzájomné
kontakty ľudí (napr. aj prostredníctvom možného zriadenia partnerstiev v
oblasti mobility), hospodárska integrácia prostredníctvom priemyslovej
spolupráce, rozvoj MSP, priame zahraničné investície a posilnené obchodné
vzťahy s EÚ (napr. prostredníctvom zriadenia rozsiahlych a komplexných zón
voľného obchodu a uzavretia iných dohôd, napr. v oblasti poľnohospodárstva,
služieb a podnikania, alebo dohôd o posudzovaní zhody a prijímaní priemyselných
výrobkov pre prioritné sektory) a hlbšia sektorová integrácia (napr.
prostredníctvom integrácie do celoeurópskeho trhu s energiou a účasti na
programoch a v agentúrach EÚ v súlade s možnosťami zapojenia
stanovenými každým programom a v súlade so všeobecnými usmerneniami
týkajúcimi sa účasti v agentúrach EÚ). EÚ
sa snaží podporovať demokratickú transformáciu iniciovanú v Egypte a
Tunisku najmä prostredníctvom ponuky Partnerstva pre demokraciu
a spoločnú prosperitu[21],
ktorá sa môže rozšíriť aj o ďalšie krajiny. Tieto krajiny
potrebujú podporu, aby mohli s odhodlaním uskutočňovať proces
demokratickej transformácie, zreformovať ich inštitúcie a obnoviť
hospodársky rast. Ich obyvateľstvo musí tiež vidieť, že EÚ je
pripravená im pomôcť v tomto období transformácie plnej výzev i
ťažkostí. Dodatočné financovanie Realizácia
nového prístupu susedskej politiky založenom na vzájomnej zodpovednosti a spoločného
záväzku k všeobecným hodnotám ľudských práv, demokracie a právneho štátu
si bude vyžadovať dodatočné finančné prostriedky v maximálnej
výške 1 242 miliónov EUR do roku 2013. Tieto budú zahŕňať: a)
právny rámec nástroja európskeho susedstva a partnerstva vhodne umiestnený, aby
zniesol nápor opatrení novej spolupráce, ktoré boli stanovené v revízii. Z
tohto dôvodu Komisia navrhuje doplniť finančné krytie nástroja
európskeho susedstva a partnerstva o 750,5 milióna EUR z rôznych zdrojov,
konkrétne: 355 miliónov EUR z prerozdelenia finančného krytia iných
nástrojov a v prípade tranže na rok 2012 z rezervy kapitoly 4 z rozpočtu
pre delegácie na rok 2012 (241,5 milióna EUR) a 154 miliónov EUR z nástroja
flexibility. Navrhnuté zvýšenie prostriedkov sa môže uskutočniť bez
formálnej úpravy nariadenia o ENPI v súlade s bodom 37
medziinštitucionálnej dohody o finančnom výhľade na obdobie 2007 –
2013, keďže predstavuje reakciu na „nové, objektívne a dlhodobé
okolnosti ... výslovne a presne odôvodnené, pričom sa zohľadnia
výsledky získané pri vykonávaní programu“. Pokiaľ boli súčasné
rezervy rozpočtu pre delegácie na rok 2012 vytvorené znížením
určitých rozpočtových riadkov vzhľadom na predchádzajúce
finančné plánovanie, navrhované riešenie sa môže považovať tiež za
„prerozdelenie“. Viac informácií bude predložených prostredníctvom opravného
listu; b)
prerozdelenie financovania z iných nástrojov, ako napr. z európskeho nástroja
pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR) (13,4 milióna EUR na obdobie
2011 – 2012), tematických programov pre neštátne subjekty v rámci nástroja
rozvojovej spolupráce (3,8 milióna EUR v roku 2011); c)
prerozdelenie z nástroja stability (40 miliónov EUR)[22]; d)
vyčlenenie 90 miliónov EUR ako záruky potrebnej na to, aby EIB poskytla
krajinám južného Stredomoria úvery vo výške ďalšej miliardy [23]; e)
prerozdelenie z nástroja makrofinančnej pomoci (100 miliónov EUR)[24]; f)
umožniť EIB využiť spätné toky zo starých operácií investovania
kapitálu do MSP (244 miliónov EUR). Posledný
bod si vyžaduje, aby Rada prijala úpravu článku 23 nariadenia o ENPI. Súčasne
aj existujúce národné orientačné programy sa preorientujú na hlavné ciele
nového partnerstva a 150 miliónov EUR sa prerozdelí z finančného krytia
ENPI na podporu nového nástroja občianskej spoločnosti v rámci
ESP a iné akcie na podporu silnejšieho partnerstva medzi
spoločnosťami. Diferenciácia Kým
z aktivít zameraných na posilnenie partnerstva so spoločnosťami
(zložka 2) budú mať výhody všetky partnerské krajiny, financovanie na
základe druhých dvoch zložiek bude prerozdeľované partnerským krajinám na
základe prístupu „viac za viac“ založeného na vzájomnej zodpovednosti. Zvýšená
podpora od EÚ bude závisieť od pokroku dosiahnutého v rámci budovania
a upevňovania demokracie a dodržiavania zásad právneho štátu.
Čím viac a rýchlejšie dosiahne krajina pokrok v rámci jej vnútorných
reforiem, tým viac podpory dostane od EÚ. Táto väčšia podpora bude
mať rôzne podoby, vrátane zvýšeného financovania sociálneho
a hospodárskeho rozvoja, rozsiahlejších programov zameraných na budovanie
inštitúcií (CIB), lepšieho prístupu na trh, zvýšeného financovania EIB na
podporu investícií a významného uľahčenia mobility. Tieto
preferenčné záväzky budú upravené v súlade s potrebami každej krajiny a v
závislosti od regionálneho kontextu. Zmysluplné reformy sa spájajú
s vysokými počiatočnými nákladmi. V prípade krajín, kde sa
neuskutoční reforma, EÚ prehodnotí, ba dokonca zníži financovanie. 1.5.2. Prínos zapojenia Európskej
únie Na
návrh sa je potrebné pozerať sa v rámci celkového kontextu obnovenej
európskej susedskej politiky, ktorá ponúka partnerským krajinám užšiu politickú
spoluprácu a hlbšiu hospodársku integráciu v súlade s článkom 8
Lisabonskej zmluvy. Spočíva na zdieľaní skúseností s európskou
integráciou s našimi susedmi a ich postupnom zapájaní do politík EÚ. Keďže
ponuka EÚ sa vo veľkej miere zakladá na integrácii do vnútorného trhu EÚ,
EÚ ako celok môže poskytnúť lepšie túto pomoc ako jednotlivé členské
štáty samostatne. 1.5.3. Poznatky získané z podobných
skúseností v minulosti O
bývalej pomoci poskytnutej susedným krajinám bolo vykonaných päť hodnotení
krajín a dve hodnotenia regiónu (MEDA II a TACIS). Hlavné sektory, ktorým
sa venovali, sú: hospodársky rozvoj (vrátane obchodu), sektor sociálnych vecí
(vrátane zdravia a vzdelávania), súkromný sektor, poľnohospodárstvo (vrátane
bezpečnosti potravín) a energetika (vrátane jadrovej). Z
hodnotení vyplynulo, že spojiť (ENPI) bilaterálnu a regionálnu spoluprácu
s krajinami, s ktorými spolupráca pôvodne prebiehala pomocou dvoch
oddelených nariadení (TACIS a MEDA), má pozitívny, vzájomne obohacujúci vplyv,
najmä pokiaľ ide o pomocné mechanizmy na podporu reforiem. Na základe
pozitívnych výsledkov zo skúseností v rámci programu MEDA[25]
rozpočtová podpora reforiem od zavedenia ENPI značne vzrástla a priniesla
hmatateľné výsledky, presadila reformy a pomohla posilniť politický
dialóg s partnerskými krajinami[26]. Prístup však bude potrebné ešte vylepšiť, aby
zahŕňal zvýšené zameranie sa na základné hodnoty a demokratickú
správu vecí verejných. Malo by sa tiež vyvinúť úsilie o zapojenie
občianskej spoločnosti do tvorby a kontroly operácií a posilniť
jej viditeľnosť. Na
druhej strane zavedenie nového nástroja vychádzajúceho zo skúseností s
rozširovaním (TAIEX, Twinning a nedávne komplexné programy budovania inštitúcií
v rámci Východného partnerstva) zvýšilo kapacitu ENPI na zavádzanie projektov
budovania inštitúcií a presadzovanie zbližovania právnych predpisov s
acquis EÚ. Mechanizmus cezhraničnej
spolupráce v rámci ENPI umožňuje lepšie riešiť spoluprácu medzi
regiónmi so spoločnou hranicou. 1.5.4. Zlučiteľnosť a
možná synergia s inými finančnými nástrojmi Kým
nástroj európskeho susedstva a partnerstva predstavuje hlavný nástroj na
riešenie finančnej spolupráce EÚ s jej susedmi, krajiny, ktoré spája ESP,
získavajú výhody aj z iných finančných nástrojov zacielených na konkrétne
otázky politiky (celosvetové výzvy, ľudské práva, jadrová
bezpečnosť) alebo krízové situácie (makrofinančná pomoc, nástroj
stability, nástroj humanitárnej pomoci). Niektoré
z týchto nástrojov boli zmobilizované nedávno z dôvodu vzniknutých potrieb
v južnom susedstve EÚ a budú sa aj naďalej používať na podporu
transformačných procesov v regióne susedstva. Tunisko prijalo balík v hodnote 2 milióny EUR
z nástroja stability na podporu 1) politickej reformy a volebného procesu a 2)
nezávislosti občianskej spoločnosti a médií. Ďalší balík podpory
občianskej spoločnosti v hodnote 2 milióny EUR sa plánuje z
európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR) pre oblasti,
akým je pozorovanie volieb národnými občianskymi spoločnosťami, školenia
pre politické strany, podpora slobody prejavu a presadzovanie demokratických
hodnôt a možnosti kontroly dodržiavania ľudských práv. V rámci tematického
programu nástroja rozvojovej pomoci „neštátne subjekty a miestne orgány“
bolo pre Tunisko vyčlenených 1,2 milióna EUR. Prostredníctvom európskeho
nástroja pre demokraciu a ľudské práva bude financovaná aj volebná
pozorovateľská misia EÚ (až do výšky 4 milióny EUR). V Egypte
bude z európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR) pridelených
2,9 milióna EUR na podporu akcií boja proti mučeniu, zlepšenie podmienok
predbežného zadržania a presadzovanie slobody médií a slobody vierovyznania. V
rámci tematického programu nástroja rozvojovej pomoci „neštátne subjekty
a miestne orgány“ bude pridelených 2,6 milióna EUR na podporu postavenia
mládeže, práv žien a sociálnych a ekonomických práv. Nástroj
humanitárnej pomoci (70 miliónov EUR) bol zmobilizovaný na riešenie dôsledkov
vnútorného konfliktu v Líbyi a pomoc utečencom
a vyhosteným obyvateľom. Prostredníctvom mechanizmu civilnej ochrany
sa z rezervy na núdzovú pomoc uvoľnilo 5 miliónov EUR na
financovanie návratu príslušníkov tretích krajín do vlasti. 1.6. Trvanie akcie a jej
finančného vplyvu x Návrh/iniciatíva s obmedzeným trvaním –
x Návrh/iniciatíva v platnosti od roku 2011 do
roku 2013 –
x Finančný vplyv trvá od roku 2011 do roku
2013 ¨ Návrh/iniciatíva s neobmedzeným trvaním –
Počiatočná fáza vykonávania bude
trvať od RRRR do RRRR, –
a potom bude vykonávanie postupovať bežným
tempom. 1.7. Plánovaný(-é) spôsob(-y)
riadenia[27] x Priame centralizované riadenie na úrovni
Komisie x Nepriame centralizované riadenie s
delegovaním úloh súvisiacich s plnením rozpočtu na: –
x výkonné agentúry –
¨ orgány ustanovené Spoločenstvami[28] –
¨ vnútroštátne verejnoprávne subjekty/subjekty poverené vykonávaním
verejnej služby –
¨ osoby poverené vykonávaním osobitných akcií podľa hlavy V Zmluvy
o Európskej únii, určené v príslušnom základnom akte v zmysle článku
49 nariadenia o rozpočtových pravidlách ¨ Spoločné riadenie s členskými štátmi x Decentralizované riadenie s tretími
krajinami x Spoločné riadenie s medzinárodnými
organizáciami (uveďte bližšie) Poznámky Ciele sa budú
plniť prostredníctvom kombinácie opatrení zavedených cez rôzne spôsoby
riadenia, konkrétne: Akcie
budovania inštitúcií sa budú realizovať najmä prostredníctvom priameho
riadenia na úrovni Komisie; Výmenné pobytu
študentov a mládeže a spolupráca medzi univerzitami a školami sa budú
realizovať najmä prostredníctvom výkonnej agentúry pre vzdelávanie,
audiovizuálny sektor a kultúru. Pilotné
programy navrhnuté pre kohéznu a poľnohospodársku politiku sa budú
realizovať buď prostredníctvom priameho centralizovaného
riadenia alebo prostredníctvom decentralizovaného riadenia. Spoločné
riadenie s medzinárodnými organizáciami sa môže využiť pre konkrétne akcie
(napr. podporu súladu s dohovormi Rady Európy). V snahe zefektívniť pomoc
a rozdelenie práce medzi členské štáty sa môže naplánovať tiež
delegovaná spolupráca. 2. OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA 2.1. Opatrenia týkajúce sa
kontroly a predkladania správ Uveďte
časový interval a podmienky, ktoré sa vzťahujú na tieto opatrenia. Komisia
bude monitorovať pokrok jej externej spolupráce na všetkých úrovniach: vstup (najmä finančné toky: záväzky,
zmluvy a platby); činnosti / výstupy (realizácia projektov
a programov, vnútorné monitorovanie vykonávané na mieste delegáciami
Komisie); pokrok / výsledok (vonkajšie monitorovanie na
základe výsledkov – ROM[29])
a vplyv; Plánovanie
dlhodobej vonkajšej pomoci pre partnerské krajiny a regióny sa vykonáva v rámci
príprav strategických dokumentov (do 7 rokov) a indikatívnych programov (3
− 4 roky). S cieľom možnosti prispôsobenia plánovaných priorít
podliehajú tieto programovacie dokumenty hodnoteniu v ktoromkoľvek
momente. Indikatívne programy zahŕňajú konkrétne ciele a
očakávané výsledky pre každú oblasť spolupráce. 2.2. Systémy riadenia a kontroly 2.2.1. Zistené riziká 1)
Nedostatok politickej a administratívnej stability v partnerských krajinách
môže viesť k problémom so zostavovaním programov, omeškaniam
uvoľňovania fondov a straty účinnosti; 2)
Nedostatok postačujúcich administratívnych prostriedkov môže viesť k
nedostatku ľudských zdrojov na riadenie pomoci; 3)
Nedostatky pri uplatňovaní noriem kvality môžu viesť k slabo
navrhnutým programom a projektom; 4)
Nedostatočné šírenie informácií môže zamedziť vyriešeniu
problematických otázok riadenia pomoci. 2.2.2. Plánované metódy kontroly Zvýšiť
pripravenosť. Identifikovať najrizikovejšie krajiny, vytvoriť
plán riadenia rizika pre jednotlivé krajiny, sledovať vývoj v daných
krajinách cez rôzne kanále. Dostatočné
administratívne prostriedky. Podrobné naplánovanie administratívnych prostriedkov
čerpaných z kapitol 4 a 5 viacročného finančného rámca na
obdobie 2007 – 2013. Prispôsobenie rozvrhnutia ľudských zdrojov medzi
útvary v sídle a delegácie na základe predpokladaných potrieb
a posúdenia množstva práce podľa kvantifikovateľných kritérií
vždy, keď je to možné (napr. počet zmlúv, ktoré je potrebné
pripraviť). Zavedenie
a kontrola noriem a požiadaviek pred a po skupine na podporu kvality. Delegácie
a príslušné útvary GR pre rozvoj a spoluprácu musia mobilizovať
hneď na začiatku procesu potrebné znalosti od vzdialenej a miestnej
podpory. Vylepšenie
systému – Kvalita dát a podávanie správ: Včasné informovanie o
prebiehajúcich rokovaniach a zabezpečenie, aby všetky problémy spojené s
riadením pomoci boli už dobre známe a osoby zapojené do rokovaní boli o nich
oboznámené. 2.3. Opatrenia na predchádzanie
podvodom a nezrovnalostiam Uveďte existujúce
a plánované opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam a existujúce
a plánované opatrenia ochrany pred podvodmi a nezrovnalosťami. Ochrana
finančných záujmov Európskej únie a boj proti podvodom a nezrovnalostiam
tvoria neoddeliteľnú súčasť nariadenia o ENPI. Za kontrolu zmlúv
a platieb z administratívneho hľadiska budú v krajinách, ktoré sú
príjemcami pomoci, zodpovedné delegácie EÚ. Delegácie budú dohliadať na
každú operáciu financovanú v rámci tohto nariadenia vo všetkých fázach
projektového cyklu[30].
Osobitnú pozornosť budú venovať charakteru výdavkov (oprávnenosť
výdavkov), dodržiavaniu rozpočtov (skutočné výdavky)
a overovaniu podporných dokumentov a náležitej dokumentácie
(preukázanie výdavkov). 3. ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV
NÁVRHU/INICIATÍVY 3.1. Príslušný(-é) okruh(-y)
viacročného finančného rámca a dotknutá(-é) výdavková(-é) položka(-y)
rozpočtu · Existujúce rozpočtové riadky výdavkov V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy
viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky v týchto
okruhoch. Kapitola viacročného finančného rámca || Rozpočtová položka || Druh výdavkov || Príspevok Počet [Názov………………………………………...] || DRP/ NRP([31]) || krajín EZVO[32] || kandidátskych krajín[33] || tretích krajín || v zmysle článku 18. ods. 1 písm. aa) nariadenia o rozpočtových pravidlách 19.01.04.02 || Nástroj európskeho susedstva a partnerstva (ENPI) – Výdavky na administratívne riadenie || NRP || NIE || NIE || NIE || NP 19.08.01 || Európska susedská politika – Finančná spolupráca || DRP || NIE || NIE || NIE || NP || || || || || || 3.2. Odhadovaný
vplyv na výdavky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta) Odhadovaný vplyv na výdavky Kapitola viacročného finančného rámca || Kapitola 4 – Vonkajšie vzťahy || || || 2011 || 2012 || 213 || Spolu || || || || || || Prevádzkové rozpočtové prostriedky || || || || || || || || || || || 19.08.01 – Európska susedská politika – Finančná spolupráca || Záväzky || (1) || 85,000 || 383,750 || 261,750 || 730,500 || Platby || (2) || 0,000 || 115,125 || 104,700 || 219,825 || || || || || || Rozpočtové prostriedky administratívneho charakteru financované z balíka prostriedkov určených na vykonávanie osobitných programov (15) || || || || || || || || || || || 19.01.04.02 – ENPI Administratívne úvery || || (3) || 0,000 || 11,750 || 8,250 || 20,000 || || || || || || Rozpočtové prostriedky SPOLU za GR pre rozvoj a spoluprácu || Záväzky || 1+3 || 85,000 || 395,500 || 270,000 || 750,500 || Platby || 2+3 || 0,000 || 126,875 || 112,950 || 239,825 || || || || || || Prevádzkové rozpočtové prostriedky SPOLU || Záväzky || (4) || 85,000 || 383,750 || 261,750 || 730,500 || Platby || (5) || 0,000 || 115,125 || 104,700 || 219,825 || || || || || || Rozpočtové prostriedky administratívneho charakteru financované z balíka prostriedkov určených na vykonávanie osobitných programov || || 0,000 || 11,750 || 8,250 || 20,000 || || || || || || Rozpočtové prostriedky SPOLU || Záväzky || || 85,000 || 395,500 || 270,000 || 750,500 || Platby || || 0,000 || 126,875 || 112,950 || 239,825 (15). Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie realizácie programov a/alebo akcií Európskej únie (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum. 3.2.1. Odhadovaný vplyv na
prevádzkové rozpočtové prostriedky –
¨ Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie prevádzkových
rozpočtových prostriedkov –
X Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie
prevádzkových rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v tejto
tabuľke: Viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta) Uveďte ciele a výstupy || || || Rok – 2011 || Rok – 2012 || Rok – 2103 || SPOLU ò || VÝSTUPY Druh realizácie / výstupu || Priemerné náklady || Počet || Náklady || Počet || Náklady || Počet || Náklady || Počet výstupov spolu || Náklady realizácie / výstupu || výstupov || výstupov || výstupov || spolu ZLOŽKA 1 – DEMOKRATICKÁ TRANSFORMÁCIA A BUDOVANIE INŠTITÚCIÍ || || || || || || || || Komplexné programy budovania inštitúcií * || Program || 40 || 3 || 20 || 3 || 63 || 3 || 42 || 3 || 125 Partnerstvá v oblasti mobility * || Program || 8 || 3 || 5 || 3 || 10 || 3 || 10 || 3 || 25 Medzisúčet pre zložku 1 || || 25 || || 73 || || 52 || || 150 ZLOŽKA 2 – PARTNERSTVO S ĽUĎMI || || || || || || || || Erasmus Mundus – Mobilita študentov || Študent/rok || 0,035 || 857 || 30 || 1286 || 45 || 1000 || 35 || 3143 || 110 TEMPUS – Spolupráca medzi univerzitami || Projekty || 0,9 || 6 || 5 || 14 || 12,5 || 14 || 12.5 || 33 || 30 Mládež – Projekty || Projekty || 0,02 || 500 || 10 || 875 || 17,5 || 875 || 17,5 || 2250 || 45 Iné realizácie / výstupy || || nedostupný údaj || || 5 || || 11,25 || || 9,75 || || 26 Medzisúčet pre zložku 2 || || 50 || || 86,25 || || 74,75 || || 211 ZLOŽKA 3 – UDRŽATEĽNÝ A INKLUZÍVNY RAST A HOSPODÁRSKY ROZVOJ || || || || || || || || Pilotné programy súdržnosti || Program || 40 || 3 || 0 || 3 || 85 || 3 || 40 || 3 || 125 Pilotné programy určené pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka || Program || 30 || 6 || 10 || 6 || 110 || 6 || 65 || 6 || 185 Účasť na programoch EÚ+** || nedostupný údaj || nedostupný údaj || 5,95 || || 5,95 || || 5,95 || || 5,95 || Medzisúčet pre zložku 3 || || 10 || || 224,5 || || 135 || || 369,5 NÁKLADY SPOLU || || 85 || || 383,75 || || 261,75 || || 730,5 *Dostupné vo forme viacročného programu IB rozdeleného na obdobie troch rokov. Priemerné náklady sa vzťahujú na 3 roky. ** Vyčlenené finančné prostriedky na podporu účasti partnerských krajín na programoch EÚ. Výška jednotlivých príspevkov závisí od programu a krajiny a nedá sa odhadnúť. Väčšina súvisiacich ľudských zdrojov bude potrebná v rámci delegácií v príslušných krajinách, ktoré sú príjemcami pomoci, práve v tejto etape. Dôležitá poznámka: Je potrebné zdôrazniť, že členenie činností a ich rozdelenie medzi komponenty sa môže v tejto etape považovať iba za orientačné a uvedené výstupy sú založené na predbežných odhadoch a uvedené na ilustráciu. 3.2.2. Odhadovaný vplyv na
rozpočtové prostriedky administratívneho charakteru 3.2.2.1. Zhrnutie –
X Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie
administratívnych rozpočtových prostriedkov –
¨ Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie administratívnych
rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v tejto tabuľke: v mil. EUR (zaokrúhlené
na 3 desatinné miesta) || Rok N[34] || Rok N+1 || Rok N+2 || Rok N+3 || … uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6) || SPOLU KAPITOLA 5 viacročného finančného rámca || || || || || || || || Ľudské zdroje || || || || || || || || Ostatné administratívne výdavky || || || || || || || || Medzisúčet KAPITOLA 5 viacročného finančného rámca || || || || || || || || Mimo KAPITOLY 5[35] viacročného finančného rámca || || || || || || || || Ľudské zdroje || || || || || || || || Iné výdavky administratívneho charakteru || || || || || || || || Medzisúčet mimo KAPITOLY 5 viacročného finančného rámca || || || || || || || || SPOLU || || || || || || || || 3.2.2.2. Odhadované požiadavky na
ľudské zdroje –
¨ Návrh/iniciatíva si nevyžaduje využitie ľudských zdrojov –
X Návrh/iniciatíva si vyžaduje využitie
ľudských zdrojov, ako je uvedené v tejto tabuľke: Odhady sa zaokrúhľujú na celé čísla
(alebo najviac na jedno desatinné miesto) || || Rok 2011 || Rok 2012 || Rok 2013 Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci) || || XX 01 01 01 (Sídlo a zastúpenia Komisie) || || || || XX 01 01 02 (Delegácie) || || || || XX 01 05 01 (Nepriamy výskum) || || || || 10 01 05 01 (Priamy výskum) || || || Externí zamestnanci (v jednotkách ekvivalentu plného pracovného času: FTE)[36] || || XX 01 02 01 (ZZ, PADZ, VNE, z „celkového finančného krytia“) || || || || XX 01 02 02 (ZZ, PADZ, PED, MZ a MED v delegáciách) || || || || 19 01 04 02[37] || – sídlo[38] || 0 || || || – delegácie || || 131 || 92 || XX 01 05 02 (ZZ, PADZ, VNE – nepriamy výskum) || || || || 10 01 05 02 (ZZ, PADZ, VNE – priamy výskum) || || || || Iné rozpočtové riadky (uveďte) || || || || SPOLU || || 131 || 92 Potreby ľudských zdrojov budú pokryté
úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne
prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa
môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania
zdrojov v závislosti od rozpočtových obmedzení. Opis úloh, ktoré sa majú vykonať: Dodatoční zamestnanci sú potrební na
riadenia dodatočných prostriedkov a zavedenie nových iniciatív, ktoré sú
súčasťou revízie ESP. Vzhľadom na charakter nových aktivít,
ktoré sa majú zaviesť v rámci revízie ESP, akými je Partnerstvo pre
demokraciu a spoločnú prosperitu (budovanie inštitúcií, vzájomné kontakty
ľudí realizované prostredníctvom relatívne malého projektu, podpora pre
občianske spoločnosti …) je potrebný značný počet
zamestnancov na riadenie a dohľad nad programami. Väčšina týchto
ľudských zdrojov bude potrebná v rámci delegácií v príslušných
krajinách, ktoré sú príjemcami pomoci, a vo výkonnej agentúre pre
vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru (na riadenie vzdelávacích,
mládežníckych a kultúrnych programov). Pokiaľ dodatočné prevádzkové
finančné prostriedky pochádzajú z prerozdelenia finančného krytia
iných nástrojov, súvisiace výdavky na administratívnu podporu budú tiež
podľa toho prerozdelené. Výška administratívnych rozpočtových
prostriedkov, ktoré je potrebné previesť z finančného krytia iných
nástrojov, dosiahne sumu 6,78 mil. EUR v roku 2012 a 8,25 mil. EUR
v roku 2013. Tieto sumy zodpovedajú prerozdeleniu približne 76 jednotiek
ekvivalentu plného pracovného času (FTE) v roku 2012 a 92 FTE v roku 2013
z iných nástrojov. Jednotkové náklady na externých zamestnancov
v delegáciách boli vypočítané vo výške 88,937 EUR, čo
predstavuje priemer predpokladaných nákladov na zmluvného zamestnanca (134,120
EUR) a predpokladaných nákladov na miestneho zamestnanca (43,754 EUR)
v rozpočte pre delegácie na rok 2012 v rámci rozpočtovej
položky 19.010402. Úradníci a dočasní zamestnanci || Externí zamestnanci || 131 FTE/rok v roku 2012 a 92 FTE/rok v roku 2013 za celkové náklady v hodnote 20 miliónov EUR (11,75 miliónov EUR v roku 2012 a 8,25 miliónov EUR v roku 2013) 3.2.3. Súlad s platným
viacročným finančným rámcom –
¨ Návrh/iniciatíva je v súlade s platným viacročným finančným
rámcom. –
X Návrh/iniciatíva si vyžaduje zmenu v plánovaní
príslušnej kapitoly viacročného finančného rámca. Dodatočné
prostriedky na aktivity uvedenéch v tomto oznámení budú z veľkej
časti financované prostredníctvom zmeny v pláne finančného krytia pre
nástroje vonkajších vzťahov, ktoré patria pod kapitolu 4 viacročného
finančného rámca, v prospech ENPI (prevádzkové rozpočtové
prostriedky i administratívne úvery). V
roku 2011 sa získa značná časť dodatočnej sumy 85 miliónov
EUR z prevodu prostriedkov z nástroja rozvojovej spolupráce (51 miliónov EUR) a
znížením príspevku EÚ na aktivity EBRD (34 miliónov EUR). V
roku 2012 sa dodatočná suma 395,5 milióna EUR získa z: 1) rezervy kapitoly
4 (241,5 EUR), ktorá zahŕňa rozpočtové prostriedky pôvodne
plánované pre nástroj rozvojovej spolupráce (89 miliónov EUR), nástroj
predvstupovej pomoci (60 miliónov EUR) a nástroj stability (60 miliónov
EUR) a 2) nástroja flexibility (154 miliónov EUR). Dodatočných
270 miliónov EUR na rok 2013 by sa malo získať prevodom finančných
prostriedkov z nástroja rozvojovej spolupráce (100 miliónov EUR), nástroja
predvstupovej pomoci (60 miliónov EUR) a nástroja stability (70 miliónov EUR) a
ich prerozdelením z iných nástrojov, najmä z rozpočtu pre spoločnú
zahraničnú a bezpečnostnú politiku (40 miliónov EUR)[39]. –
X Návrh/iniciatíva si vyžaduje, aby sa použil
nástroj flexibility[40]. Ako
sa už uviedlo, na získanie dodatočných prostriedkov na financovanie
aktivít opísaných v tomto oznámení bude potrebné mobilizovať nástroj
flexibility na rok 2012 a získať z neho 154 miliónov EUR. Komisia
okamžite prikročí k predloženiu príslušných návrhov rozpočtu
rozpočtovému orgánu (prevody na rok 2011, opravný list na rok 2012, zmena
plánu na rok 2013). 3.2.4. Účasť tretích strán
na financovaní –
Návrh/iniciatíva nepočíta so spolufinancovaním
tretími stranami. –
Návrh/iniciatíva si vyžaduje spolufinancovanie,
ktoré sa odhaduje takto: Rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na
3 desatinné miesta) || Rok N || Rok N+1 || Rok N+2 || Rok N+3 || … uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6) || Spolu Uveďte spolufinancujúci subjekt || || || || || || || || Spolufinancované prostriedky SPOLU || || || || || || || || 3.3. Odhadovaný vplyv na príjmy –
X Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na
príjmy. –
¨ Návrh/iniciatíva má finančný vplyv na príjmy, ako sa uvádza v
nasledujúcej tabuľke: –
¨ vplyv na vlastné zdroje –
¨ vplyv na rôzne príjmy v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta) Rozpočtový riadok príjmov: || Rozpočtové prostriedky k dispozícii v prebiehajúcom rozpočtovom roku || Vplyv návrhu/iniciatívy[41] Rok N || Rok N+1 || Rok N+2 || Rok N+3 || … vložte toľko stĺpcov, koľko je potrebné na základe trvania vplyvu (pozri bod 1.6) Článok ................. || || || || || || || || V prípade rôznych
pripísaných príjmov, na ktoré bude mať návrh/iniciatíva vplyv, uveďte
príslušné rozpočtové riadky výdavkov. […] Uveďte spôsob
výpočtu vplyvu na príjmy. […] [1] Európske susedstvo zahŕňa Alžírsko, Arménsko, Azerbajdžan,
Bielorusko, Egypt, Gruzínsko, Izrael, Jordánsko, Libanon, Líbyu, Moldavskú
republiku, Maroko, okupované palestínske územia, Sýriu, Tunisko a Ukrajinu. [2] KOM(2011)
200, 8.3.2011. [3] Napriek
tomu, že ciele a spôsoby financovania a riadenia tejto nadácie sa
budú líšiť od iných demokratizačných nástrojov, mali by sa
uplatňovať s cieľom posilniť súčinnosť
a súdržnosť. [4] EIF má
konkrétne skúsenosti s poskytovaním rizikového financovania malým a stredným
podnikom (MSP) v EÚ a krajinách zahrnutých do procesu rozširovania
a rozsiahlu sieť obchodných partnerov. Je preto tou pravou
inštitúciou na podporu investícií MSP EÚ v partnerských krajinách. [5] Rozsah
pôsobnosti Programu európskeho susedstva pre poľnohospodárstvo a rozvoj
vidieka (ENPARD) zahrnutý v oznámení Partnerstvo pre demokraciu a spoločnú
prosperitu s južným Stredozemím – KOM(2011) 200 – sa rozšíri, aby
zahŕňal aj krajiny východného susedstva. [6] Pozri KOM(2006) 726, 4.12.2006: Posilňovanie európskej susedskej
politiky. [7] TAIEX je nástroj technickej pomoci a výmeny informácií, ktorý riadia
útvary Komisie. TAIEX pomáha
partnerským krajinám s aproximáciou, uplatňovaním a presadzovaním právnych
predpisov EÚ. Je riadený z
veľkej časti dopytom a umožňuje poskytovať hodiace sa
znalosti vhodné na riešenie problémov v krátkom čase; http://ec.europa.eu/enlargement/taiex/what-is-taiex/index_en.htm [8] Vo svojom oznámení o iniciatíve EÚ na rok 2020 Európa efektívne
využívajúca zdroje, KOM(2011) 21, Komisia poukázala na potrebu úzkej spolupráce
s hlavnými partnermi vrátane tých v susedstve. [9] KOM(2006) 724, 4.12.2006. [10] KOM(2011) 248 v konečnom znení, 4.5.2011. [11] Komisia poskytne finančné prostriedky na budovanie kapacít z
nástroja európskeho susedstva a partnerstva (ENPI). [12] V súlade s oznámením o dialógu v oblasti migrácie,
mobility a bezpečnosti s krajinami južného Stredozemia –
KOM(2011) 292/3. [13] Ide o integrované riadenie hraníc, malé a stredné podniky, regionálne
trhy s elektrickou energiou, energetická účinnosť
a obnoviteľné zdroje energie, prevencia, pripravenosť a
schopnosť reagovať na prírodné a človekom spôsobené katastrofy,
environmentálne orientované riadenie. [14] Akčný plán na plnenie
Štokholmského programu – KOM(2010) 171:
http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=COM:2010:0171:FIN:EN:PDF.
[15] KOM(2011) 200. [16] Posilnený štatút bol na základe dobrej realizácie akčného plánu
ESP udelený Maroku v roku 2008 a Jordánsku v roku 2010. Po dosiahnutí pokroku v
reformách sa môže rozšíriť aj na ostatné južné krajiny ESP.
V závislosti od krajiny môže zahŕňať posilnenie spolupráce
v oblasti politiky a bezpečnosti, obchodné koncesie a väčšiu
integráciu do vnútorného trhu EÚ alebo dodatočnú finančnú pomoc na
reformy. Vychádza z nového a komplexnejšieho akčného plánu. [17] KOM(2011)
292/3. [18] Komisia
predloží návrhy neskôr v tomto roku. [19] ABM:
riadenie podľa činností – ABB: zostavovanie rozpočtu podľa
činností. [20] Ako sú
uvedené v článku 49 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) nariadenia o
rozpočtových pravidlách. [21] KOM(2011)
200, 8.3.2011. [22] Presná
suma, ktorú bude potrebné získať z nástroja stability bude závisieť
od určenia vhodných projektov. Ak na tieto projekty bude
stačiť menej ako 40 miliónov, rozdiel sa prevedie na ENPI. [23] Ak Rada a
Parlament tiež schvália zvýšenie stropu Východného partnerstva v nadväznosti na
strednodobé preskúmanie vonkajšieho mandátu EIB, suma potrebná na vytvorenie
rezerv garančného fondu sa vyhradí. Je potrebné poznamenať, že
v súlade s nariadením o garančnom fonde (nariadenie Rady
(ES, Euratom) č. 480/2009) sa potrebná tvorba rezerv uskutoční v
priebehu niekoľkých rokov od roku 2013. [24] Presná
suma, ktorú bude potrebné získať z tohto nástroja bude závisieť od
finančných potrieb krajín, ktoré majú nárok na makrofinančnú pomoc,
stanovených v súvislosti so stabilizačnými a reformnými hospodárskymi
programami realizovanými za podpory MMF. Ak suma vyčlenená na programy
makrofinančnej pomoci bude menej ako 100 miliónov, rozdiel sa prevedie na
ENPI. [25] Pozri aj
hlavné závery Hodnotenia nariadenia MEDA II a jeho implementácie (jún 2009). [26] Na
príkladoch zo záverov Hodnotenia operácií rozpočtovej podpory
v Tunisku (november 2010). [27] Vysvetlenie
spôsobov riadenia a odkazy na nariadenie o rozpočtových pravidlách sú k
dispozícii na webovej stránke BudgWeb: http://www.cc.cec/budg/man/budgmanag/budgmanag_en.html [28] Podľa
článku 185 nariadenia o rozpočtových pravidlách. [29] Systém
monitorovania na základe výsledkov (ROM) umožňuje rýchle zhodnotenie
výsledkov projektu alebo programu, ako aj jeho širších dôsledkov a
poskytuje Komisii nezávislé rady týkajúce sa jej portfólia projektov. Jednotný
prístup zabezpečí Komisii získanie porovnateľných údajov pre všetky
regióny, v ktorých poskytuje vonkajšiu pomoc. [30] Delegácie
poveria Komisiu (OLAF) vykonávaním kontrol a inšpekcií na mieste v súlade
s nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996. [31] DRP =
diferencované rozpočtové prostriedky / NRP = nediferencované
rozpočtové prostriedky [32] EZVO:
Európske združenie voľného obchodu. [33] Kandidátske
krajiny a prípadne potenciálne kandidátske krajiny zo západného Balkánu. [34] Rok N je
rokom, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína uskutočňovať. [35] Technická
a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie realizácie
programov a/alebo akcií Európskej únie (pôvodné rozpočtové riadky „BA“),
nepriamy výskum, priamy výskum. [36] ZZ =
zmluvný zamestnanec; PADZ= pracovníci agentúr dočasného zamestnávania; PED
= pomocný expert v delegácii; MZ = miestny zamestnanec; VNE = vyslaný národný
expert; [37] Pod
stropom pre externých zamestnancov z operačných rozpočtových
prostriedkov (pôvodné rozpočtové riadky „BA“). [38] Najmä pre
štrukturálne fondy, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka
(EPFRV) a Európsky fond pre rybné hospodárstvo. [39] Proces
prerozdelenia sa začne na základe návrhu vysokej predstaviteľky
a v súlade s osobitnými pravidlami, ktoré sa viažu
k rozpočtu pre SZBP. [40] Pozri body
19 a 24 medziinštitucionálnej dohody. [41] Pokiaľ
ide o tradičné vlastné zdroje (clá, odvody z produkcie cukru), uvedené
sumy musia byť čisté sumy, t. j. hrubé sumy po odpočítaní 25 %
nákladov na výber.