52010PC0331

[pic] | EURÓPSKA KOMISIA |

Brusel, 24.6.2010

KOM(2010)331 v konečnom znení

2010/0179 (CNS)

Návrh

SMERNICA RADY,

ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o trvanie povinnosti uplatňovať minimálnu štandardnú sadzbu

(predložený Komisiou)

DÔVODOVÁ SPRÁVA

SÚVISLOSTI NÁVRHU

1. V článku 97 ods. 1 smernice 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty[1] (ďalej len „smernica o DPH“) sa ustanovuje, že od 1. januára 2006 do 31. decembra 2010 štandardná sadzba nemôže byť nižšia ako 15 % a v článku 97 ods. 2 sa ustanovuje, že Rada v súlade s článkom 93 zmluvy rozhodne o výške štandardnej sadzby dane z pridanej hodnoty (DPH), ktorá sa bude uplatňovať po 31. decembri 2010.

2. Tieto ustanovenia sú založené na článku 93 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (Zmluva o ES). S účinnosťou od 1. decembra 2009 sa článok 93 Zmluvy o ES nahradil článkom 113 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). V článku 113 ZFEÚ sa ustanovuje, že Rada jednomyseľne v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom po porade s Európskym parlamentom a Hospodárskym a sociálnym výborom prijme pravidlá na zosúlaďovanie právnych predpisov týkajúcich sa dane z obratu, do tej miery, do akej je takéto zosúladenie potrebné na zabezpečenie vytvorenia a fungovania vnútorného trhu a zabránenie narušovaniu hospodárskej súťaže.

3. Vzhľadom na vytvorenie vnútorného trhu 1. januára 1993, Komisia predložila návrhy na zavedenie definitívneho režimu harmonizácie daní.

4. Keď sa ukázalo, že nebude možné prijať návrhy Komisie ešte pred 1. januárom 1993, Rada sa rozhodla prijať prechodný režim a vzhľadom na sadzby DPH prijala smernicu 92/77/EHS[2].

5. V uvedenej smernici sa zaviedol systém minimálnych sadzieb. Ustanovilo sa v nej, že od 1. januára 1993 do 31. decembra 1996 štandardná sadzba nesmela byť nižšia ako 15 %. Toto ustanovenie bolo štyrikrát predĺžené a je platné do 31. decembra 2010.

6. Komisia s cieľom zachovať dosiahnutú mieru harmonizácie sadzieb dvakrát predložila návrhy, na základe ktorých by sa ustanovilo rozmedzie štandardnej sadzby minimálne 15 % a maximálne 25 %[3]. Toto rozmedzie sa určilo na základe sadzieb, ktoré v praxi uplatňujú členské štáty, pričom miera štandardnej sadzby sa vždy pohybovala medzi 15 % a 25 %.

7. Rada tieto návrhy o zblížení sadzieb v oboch prípadoch zmenila a doplnila[4] tak, že prijala len princíp minimálnej sadzby, pričom vychádzala z minimálnej 15 % sadzby, čo je porovnateľné so systémom zavedeným smernicou z roku 1992.

8. Tieto smernice Rady sa však prijali s tým, že vo vyhlásení do zápisnice Rady sa uviedlo, že členské štáty sa majú usilovať o to, aby sa nezväčšilo rozmedzie 10 % medzi najnižšou a najvyššou uplatňovanou sadzbou. Z toho sú zrejmé neutíchajúce obavy členských štátov z narušení spôsobených rozdielmi medzi krajinami s vysokými a nízkymi sadzbami a z možných rozpočtových vplyvov rôznych sadzieb DPH. V súvislosti so súčasnou hospodárskou krízou, mnohé hovorí v prospech zachovania minimálnej štandardnej sadzby, ktorú treba v smernici o DPH stanoviť.

9. Napriek rozličným zlepšeniam spoločného systému DPH realizovaným na základe pragmatickej stratégie Komisie v oblasti DPH postupne zavádzanej od roku 2000[5], aktualizovanej v roku 2003[6], systém DPH ešte stále ochromujú nedostatky a vysoká administratívna záťaž. To znamená, že ho treba od základov prehodnotiť. Nové problémy predstavujú aj nové ekonomické skutočnosti, technologické postupy, metódy podvodu atď. Z tohto dôvodu Komisia plánuje čoskoro zverejniť zelenú knihu o novej stratégii DPH, čo bude začiatok konzultácií o budúcej harmonizácii daní. Jedine na základe výsledkov tohto procesu bude možné prijať rozhodnutie o štandardných sadzbách DPH v EÚ.

10. Okrem toho sa nedávnymi zmenami v smernici o DPH[7] zvýhodnilo zdaňovanie na mieste spotreby, pretože sa tým redukujú možnosti cezhraničných transakcií vykonaných s cieľom využiť nižšie sadzby DPH, ktoré narúšajú hospodársku súťaž. Naďalej je však dôležité zabrániť tomu, aby narastajúci rozdiel medzi štandardnými sadzbami DPH uplatňovanými v členských štátoch neviedol v EÚ k štrukturálnej nevyváženosti a narušeniam hospodárskej súťaže v určitých sektoroch činností. Na tieto účely je v oblasti nepriamych daní, ako pri spotrebnej dani, tak pri DPH, bežnou praxou stanoviť minimálne sadzby. Nenavrhuje sa síce žiadna minimálna sadzba, ale dá sa očakávať, že rozdiel medzi štandardnými sadzbami uplatňovanými v členských štátoch aj naďalej bude zaručovať správne fungovanie vnútorného trhu a zároveň zohľadňovať prípadnú potrebu nových rozpočtových zdrojov získaných zo spotrebných daní.

11. Rozšírením Európskej únie o nové členské štáty 1. mája 2004 a 1. januára 2007 sa situácia štandardnej sadzby nezmenila. V 27 členských štátoch sa aj naďalej pohybuje v rozpätí od 15 % do 25 %. Dva členské štáty (Cyprus a Luxembursko) uplatňujú 15 % sadzbu a tri (Dánsko, Maďarsko a Švédsko) 25 % sadzbu.

12. Za týchto okolností je podľa všetkého vhodné zachovať zásadu 15 % minimálnej štandardnej sadzby DPH a navrhnúť, aby sa platnosť súčasných úprav predĺžila.

13. Aby podniky mali potrebnú právnu istotu a umožnilo sa ďalšie posúdenie vhodnej výšky štandardnej sadzby DPH na úrovni EÚ, je podľa všetkého vhodné predĺžiť platnosť ustanovení na ďalších päť rokov, kým Komisia bude zvažovať novú stratégiu DPH a preskúma, aká štandardná sadzba DPH by bola najvhodnejšia pre spoločnú koncepciu.

14. Obdobie uplatňovania minimálnej štandardnej sadzby ustanovené v článku 97 ods. 1 smernice 2006/112/EHS platí do 31. decembra 2010, a preto je cieľom tohto návrhu umožniť, aby Rada predĺžila toto obdobie uplatňovania tejto sadzby. Minimálna štandardná sadzba sa teda stanovuje na 15 % na obdobie piatich rokov od 1. januára 2011 do 31. decembra 2015. Komisia by Radu chcela požiadať, aby na rovnaké obdobie obnovila aj skôr dohodnuté vyhlásenie do zápisnice o rozmedzí medzi najnižšou a najvyššou uplatňovanou sadzbou.

VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENIE VPLYVU

Vzhľadom na skutočnosť, že Komisia nezaznamenala v súvislosti s pravidlami o uplatňovaní štandardnej sadzby DPH žiadne konkrétne sťažnosti, konzultácie ani externá expertíza neboli potrebné.

Opatrenie sa týka výlučne snahy predĺžiť dočasné ustanovenia o období, v ktorom sa má uplatňovať súčasná minimálna štandardná sadzba DPH. Takýmto predĺžením uvedeného obdobia by sa len zachovala súčasná uspokojivá situácia štandardnej sadzby DPH. Je technickej povahy, a posúdenie vplyvu teda nie je potrebné.

PRÁVNE PRVKY NÁVRHU

Smernicou sa mení a dopĺňa smernica o DPH. Právnym základom je článok 113 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).

- Zásada subsidiarity

Zásada subsidiarity sa uplatňuje, pretože návrh nepatrí do výlučnej právomoci Európskej únie. Ciele návrhu nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov z týchto dôvodov:

Európska únia už ustanovila harmonizované ustanovenia o uplatňovaní znížených sadzieb DPH, a to v smernici o DPH. Tieto ustanovenia sa môžu zmeniť a doplniť alebo predĺžiť iba aktom Európskej únie a právne predpisy členských štátov sa nemôžu odchýliť od harmonizovaných predpisov.

Preto sa opatrením Európskej únie lepšie dosiahnu ciele návrhu a zabezpečí rovnaké zaobchádzanie s občanmi v Európskej únii. Návrh je preto v súlade so zásadou subsidiarity.

- Zásada proporcionality

Návrh je v súlade so zásadou proporcionality z týchto dôvodov:

Týmto návrhom sa zachová súčasná situácia, v ktorej členské štáty uplatňujú minimálne 15 % štandardnú sadzbu DPH.

Vzhľadom na skutočnosť, že týmto návrhom sa len predlžuje lehota uplatňovania existujúceho ustanovenia, opatrenie je primerané sledovanému cieľu. Návrh nezahŕňa žiadne finančné náklady pre Európsku úniu a podnikom a spotrebiteľom sa ním neukladá žiadne nové finančné bremeno.

- Výber nástrojov

Navrhovaným nástrojom je smernica. Žiadny iný prostriedok by nebol primeraný, pretože týmto návrhom sa pozmeňujú ustanovenia o sadzbe DPH, ktoré sú v smernici už zakotvené.

VPLYV NA ROZPOČET

Návrh nemá žiadny vplyv na rozpočet Európskej únie.

VOLITEĽNÉ PRVKY

Poznámky k článkom

Článok 1

V článku 1 sa navrhuje, aby súčasná minimálna štandardná sadzba DPH v členských štátoch stanovená na 15 %, bola predĺžená od 1. januára 2011 do 31. decembra 2015.

Články 2 až 4

V týchto článkoch sa ustanovujú podmienky, za ktorých smernica nadobúda účinnosť.

2010/0179 (CNS)

Návrh

SMERNICA RADY,

ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o trvanie povinnosti uplatňovať minimálnu štandardnú sadzbu

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä jej článok 113,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po predložení návrhu právneho predpisu parlamentom jednotlivých štátov,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu[8],

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[9],

konajúc v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom,

keďže:

1. V článku 97 ods. 1 smernice 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty[10] sa ustanovuje, že od 1. januára 2006 do 31. decembra 2010 štandardná sadzba nemôže byť nižšia ako 15 %.

2. Štandardná sadzba dane z pridanej hodnoty (DPH), ktorá je v súčasnosti platná v členských štátoch, spolu s mechanizmom prechodného systému zabezpečila prijateľné fungovanie tohto systému. Vďaka novým pravidlám o mieste poskytovania služieb, ktoré zvýhodňujú zdaňovanie na mieste spotreby, sa ďalej obmedzili možnosti využívať rozdiely v sadzbách DPH pri delokalizácii a znížili potenciálne narušenia hospodárskej súťaže.

3. S cieľom zabrániť tomu, aby narastajúce rozpätie štandardných sadzieb DPH uplatňovaných v členských štátoch malo za následok štrukturálne nevyváženosti v Európskej únii a narušenia hospodárskej súťaže v určitých sektoroch činností, je v oblasti nepriameho zdaňovania bežnou praxou stanoviť minimálne sadzby. V prípade DPH je to ešte nutné urobiť.

4. Bolo by predčasné stanoviť stálu výšku štandardnej sadzby alebo zvažovať zmenu výšky minimálnej sadzby pred tým, ako sa ukončia konzultácie o novej stratégii DPH, ktorá sa má vzťahovať na budúce úpravy a zodpovedajúce úrovne harmonizácie.

5. Z tohto dôvodu je vhodné zachovať súčasnú 15 % minimálnu štandardnú sadzbu na ďalšie obdobie dosť dlhé na to, aby sa zabezpečila právna istota a zároveň stihla preskúmať situácia.

6. Nevylučuje sa tým ďalšia revízia právnych predpisov o DPH pred 31. decembrom 2015 s cieľom zohľadniť novú stratégiu DPH.

7. Smernica 2006/112/ES by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť,

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Článok 97 smernice 2006/112/ES sa nahrádza takto:

„Článok 97

Od 1. januára 2011 do 31. decembra 2015 nesmie byť štandardná sadzba nižšia ako 15 %.“

Článok 2 Transpozícia

1. Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 1. januára 2011. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení a tabuľku zhody medzi týmito ustanoveniami a touto smernicou.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 3 Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie .

Článok 4 Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli

Za Radu

predseda

[1] Ú. v. EÚ L 347, 11.12.2006, s. 1.

[2] Ú. v. ES L 316, 31. 10. 1992, s. 1.

[3] KOM(95)731 (Ú. v. ES C 73, 13.3.1996, s. 22.) a KOM(98)693 (Ú. v. ES C 409, 30.12.1998, s. 13).

[4] Smernica Rady 96/95/ES z 20. decembra 1996 (Ú. v. ES L 338, 28.12.1996, s. 89) a smernica Rady 1999/49/ES z 25. mája 1999 (Ú. v. ES L 139, 2.6.1999, s. 27).

[5] KOM(2000) 348 v konečnom znení, 7.6.2000.

[6] KOM(2003) 614 v konečnom znení, 20. 10. 2003.

[7] Smernica Rady 2008/8/ES z 12. februára 2008, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o miesto poskytovania služieb (Ú. v. EÚ L 44, 20.2.2008, s. 11).

[8] Ú. v. EÚ C [...], [...], s. [...].

[9] Ú. v. EÚ C [...], [...], s. [...].

[10] Ú. v. EÚ L 347, 11.12.2006, s. 1.