18.12.2010

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 347/28

---

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Vplyv dohôd o hospodárskom partnerstve na najvzdialenejšie regióny (karibská oblasť)“

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2010/C 347/04)

Spravodajca: pán COUPEAU

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 26. februára 2009 rozhodol vypracovať podľa článku 29 ods. 2 svojho vnútorného poriadku stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému

„Vplyv dohôd o hospodárskom partnerstve na najvzdialenejšie regióny (karibská oblasť)“.

Odborná sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť, poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko 2. februára 2010.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 460. plenárnom zasadnutí 17. a 18. februára 2010 (schôdza zo 17. februára 2010) prijal jednomyseľne nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   Dohoda o hospodárskom partnerstve, ktorú 15. októbra 2008 podpísalo 15 členských štátov Fóra karibských krajín AKT (1) a EÚ (2), má veľmi široký záber. Napriek tomu však pretrváva niekoľko faktorov, ktoré – hoci sa uvádzajú aj v dohode o hospodárskom partnerstve, bránia rozvoju regionálnej integrácie, napredovaniu trvalo udržateľného rozvoja a spolupráci medzi štátmi CARIFORUM-u a najvzdialenejšími regiónmi EÚ. Napriek tomu, že najvzdialenejšie regióny majú dlhú európsku tradíciu, sú geograficky, historicky, kultúrne aj hospodársky spojené so štátmi CARIFORUM-u. Vďaka svojej strategickej polohe môžu nadväzovať trvalé obchodné vzťahy so susednými ostrovmi – sú teda regiónmi EÚ, ktorých sa významne týka dohoda o hospodárskom partnerstve.

1.2   EHSV si uvedomuje, že dohoda o hospodárskom partnerstve vznikla počas zložitých rokovaní a vníma riziká a možnosti, ktoré prináša pre štáty CARIFORUM-u, ako aj pre najvzdialenejšie regióny a pre EÚ ako celok.

1.3   EHSV odporúča, aby v rámci všetkých diskusií o dohode o hospodárskom partnerstve EÚ-CARIFORUM prebiehali aj konzultácie s miestnymi orgánmi najvzdialenejších regiónov EÚ. Hoci sa tieto najvzdialenejšie regióny odlišujú od štátov CARIFORUM-u tým, že sú zároveň francúzskymi departmentmi situovanými v Amerike, môžu prispieť k napredovaniu regionálnej integrácie.

1.4   EHSV sa nazdáva, že je takisto dôležité väčšmi zapájať občiansku spoločnosť a miestne orgány najvzdialenejších regiónov do diskusií a monitorovacích výborov, ktoré sledujú uplatňovanie dohody. Tento postup by pomohol naplniť cieľ regionálnej integrácie, ktorým sa riadi táto dohoda.

1.5   Na to, aby sa štáty CARIFORUM-u mohli zapojiť do celosvetového hospodárstva, sa najprv musia vyriešiť problémy súvisiace s dopravou (dopravná infraštruktúra a prostriedky). EHSV odporúča Komisii, aby sa otázkou dopravy zaoberala v širšej perspektíve a aby sa väčšmi zaujímala o konkrétne riešenia, ktoré spoločne navrhnú štáty CARIFORUM-u a najvzdialenejšie regióny EÚ.

1.6   EHSV odporúča zainteresovaným stranám, aby na podporu obchodných vzťahov v Karibiku uvažovali o skoršom znížení ciel medzi najvzdialenejšími regiónmi EÚ a štátmi CARIFORUM-u.

1.7   EHSV vyjadruje potešenie nad skutočnosťou, že v dohode o hospodárskom partnerstve sa zohľadňuje potreba vytvoriť jasný postup pre sanitárne a fytosanitárne normy. EHSV odporúča, aby sa najvzdialenejšie regióny navyše zúčastňovali na práci orgánu, ktorý má na starosti uplatňovanie sanitárnych a fytosanitárnych noriem zameraných na podporu regionálneho obchodu a na rokovaniach o bilaterálnych dohodách. EHSV takisto odporúča, aby tieto regióny mohli používať označenie „najvzdialenejšie regióny“, ktorým by poukázali na kvalitu svojich výrobkov, ktorá zodpovedá normám ES.

1.8   EHSV výslovne odporúča, aby sa zóny rybolovu a akvakultúry v najvzdialenejších regiónoch EÚ spravovali v spolupráci so štátmi CARIFORUM-u.

1.9   EHSV napokon navrhuje vytvoriť lepšiu štruktúru služieb s cieľom vytvoriť karibskú zónu cestovného ruchu.

1.10   EHSV pozorne skúma ustanovenia dohody o hospodárskom partnerstve týkajúce sa ochrany životného prostredia a sociálnej ochrany a chcel by predostrieť svoju víziu pre celý karibský región.

2.   Úvod a všeobecné pripomienky

2.1   V článkoch 349 a 355 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa uznáva osobitná povaha jej najvzdialenejších regiónov. Európska komisia v roku 1986 vytvorila medzisektorovú skupinu Komisie pre okrajové regióny, ktorá koordinuje aktivity Spoločenstva zamerané na tieto oblasti a vykonáva funkciu prostredníka pri kontaktoch s orgánmi jednotlivých štátov a regiónov. Pre tieto regióny je od roku 1989 určený osobitný program na podporu ich sociálneho a hospodárskeho rozvoja, ktorý by im mal pomôcť priblížiť sa vo vývoji k zvyšku EÚ.

V článku 239 dohody o hospodárskom partnerstve EÚ – CARIFORUM sa zohľadňuje zemepisná blízkosť najvzdialenejších regiónov karibskej oblasti (Martinik a Guadeloupe) a štátov CARIFORUM-u: „v záujme posilnenia hospodárskych a spoločenských väzieb medzi týmito regiónmi a štátmi CARIFORUM-u sa strany usilujú osobitne uľahčiť spoluprácu vo všetkých oblastiach spadajúcich do rozsahu pôsobnosti tejto dohody, ako aj uľahčiť obchod s tovarom a so službami, podporovať investície a dopravné a komunikačné spojenia medzi najvzdialenejšími regiónmi a štátmi CARIFORUM-u“. V tomto článku sa takisto hovorí o spoločnej účasti štátov CARIFORUM-u a najvzdialenejších regiónov na rámcových a osobitných programoch v oblastiach spadajúcich do rozsahu pôsobnosti dohody o hospodárskom partnerstve.

2.2.1   EHSV poukazuje na význam „holandských zámorských území“, medzi ktoré patria ostrovy Bonaire, Curaçao, Saba, Sint Eustatius, Sint Maarten a Aruba nachádzajúce sa v karibskej oblasti. Tieto ostrovy však z európskeho pohľadu patria medzi „zámorské krajiny a územia“, čím sa z právneho hľadiska líšia od najvzdialenejších regiónov karibskej oblasti. EHSV však zdôrazňuje, že regionálna integrácia, ktorá je cieľom dohody o európskom partnerstve, sa nebude dať dosiahnuť, ak sa nebudú väčšmi zohľadňovať územia spojené s členskými štátmi EÚ (Holandsko, Spojené kráľovstvo, Francúzsko).

2.3   EHSV by sa vo svojej analýze chcel zamerať na hospodársky a sociálny význam tejto dohody pre karibskú oblasť, osobitne pre najvzdialenejšie regióny. Cieľom analýzy je určiť krátkodobú a dlhodobú efektívnosť snáh o regionálnu integráciu v oblasti tovaru, služieb, o spoluprácu a dobré riadenie hospodárstva prostredníctvom oblastí súvisiacich s obchodom (konkurencieschopnosť, investície, duševné vlastníctvo…).

Regionálna integrácia v širšom zmysle slova (európska stratégia pre najvzdialenejšie regióny) je jedným z hlavných cieľov dohody o hospodárskom partnerstve a zároveň predstavuje cieľ pre najvzdialenejšie regióny zameraný na regionálne začleňovanie. Dohoda však obsahuje niekoľko faktorov, ktoré na jednej strane bránia regionálnej integrácii a na druhej strane znižujú efektívnosť dohôd o hospodárskom partnerstve.

2.4.1   Pri rokovaniach o dohodách o hospodárskom partnerstve neprebehli konzultácie s regionálnymi radami a generálnymi radami najvzdialenejších regiónov, čím sa značne oslabil ich význam v karibskej oblasti. Tieto rady majú poznatky o strategických a citlivých (3) odvetviach v najvzdialenejších regiónoch a vďaka regionálnym pilotným výborom môžu kedykoľvek poskytnúť výsledky svojich štúdií. Zámorské generálne stavy, ktoré vznikli z iniciatívy francúzskej vlády, okrem toho prinášajú mnoho odpovedí na prekážky pri rokovaniach o dohodách o hospodárskom partnerstve. Tieto inštitúcie si už vďaka svojej zemepisnej a kultúrnej blízkosti vytvorili množstvo kontaktov so štátmi CARIFORUM-u.

2.4.2   Najvzdialenejšie regióny nie sú zastúpené vo výbore CARIFORUM-ES pre obchod a rozvoj ani v parlamentnom výbore CARIFORUM-ES a predovšetkým absentujú v poradnom výbore CARIFORUM-ES, čím sa znižuje ich vplyv v Európskej únii. EHSV preto odporúča, aby sa do aktivít rozličných uvedených monitorovacích výborov mohli zapojiť aj poslanci, členovia občianskej spoločnosti alebo zástupcovia miestnych orgánov z najvzdialenejších regiónov.

2.4.3   Neexistencia konzultácií s občianskou spoločnosťou v najvzdialenejších regiónoch, ktorá každodenne rieši problémy súvisiace s rozvojom obchodu medzi štátmi karibskej oblasti (infraštruktúra, kvóty, tzv. negatívne zoznamy), neprospieva priamym kontaktom s občianskou spoločnosťou štátov CARIFORUM-u.

2.4.4   EHSV vyzýva zúčastnených aktérov, aby podporovali zapojenie najvzdialenejších regiónov EÚ do karibských regionálnych inštitúcií ako napr. CARIFORUM alebo OECS (4) vo funkcii pozorovateľov. Niektoré rozhodnutia týkajúce sa karibského regiónu sa totiž prijímajú v týchto orgánoch bez zastúpenia najvzdialenejších regiónov a ak tieto regióny nezískajú v uvedených orgánoch zastúpenie (aspoň so štatútom pozorovateľov), nebude môcť dôjsť k skutočnému regionálnemu začleneniu.

2.5   Doprava

2.5.1   EHSV zdôrazňuje, že liberalizácia tovaru a služieb môže prebehnúť len prostredníctvom vhodných dopravných prostriedkov a infraštruktúry. Karibská oblasť nemá dostatočné dopravné možnosti. Osobnú dopravu medzi ostrovmi zabezpečujú dve letecké spoločnosti a dve námorné spoločnosti, ktoré však neposkytujú pravidelnú dopravu a preprava tovaru nie je zabezpečená. Napriek osobitnému príspevku vo výške 275,6 miliónov EUR pre najvzdialenejšie regióny, ktorým sa mali kompenzovať zvýšené náklady súvisiace s ich geografickou polohou (Guadeloupe, Martinik a Guyana), trpia najvzdialenejšie regióny v karibskej oblasti problémami spojenými s prepravou tovaru, ktorá je veľmi drahá. Takisto im neprospievajú európske predpisy v oblasti kabotáže, ktoré sú pre ostrovné regióny nevhodné.

2.5.2   Na zmiernenie týchto problémov vyvinuli najvzdialenejšie regióny a štáty CARIFORUM-u systém nákladnej a trajektovej prepravy. Avšak bez potrebných finančných prostriedkov sa nepodarilo tieto plány realizovať.

2.5.3   V dohode o hospodárskom partnerstve sa o doprave hovorí v článku 37 v kapitole venovanej poľnohospodárstvu a rybnému hospodárstvu, no neuvádzajú sa jasné riešenia, hoci najvzdialenejšie regióny a štáty CARIFORUM-u už prišli so spoločnými návrhmi.

2.5.4   V rámci budúceho programu ERF by mala vzniknúť kvalitná štrukturálna politika, ktorá by mala za cieľ vytvoriť v celej karibskej oblasti dopravný systém prispôsobený ostrovným regiónom.

2.6   V dohode o hospodárskom partnerstve sa vôbec nespomína riešenie občianskych a obchodných sporov. Neexistuje ustanovenie, podľa ktorého by sa riešili otázky týkajúce sa príslušnosti súdov, konfliktu práva alebo doložky vykonateľnosti v prípade sporu medzi podnikom zo štátu CARIFORUM a podnikom z najvzdialenejšieho regiónu EÚ. V dohode sa uvádzajú len pravidlá riešenia sporov súvisiacich s jej výkladom a uplatňovaním. Avšak v rámci tejto dohody by sa mali uvádzať aj právne možnosti zodpovedajúce významu takéhoto dokumentu.

3.   Konkrétne pripomienky – analýza situácie v karibskej oblasti

3.1   Poľnohospodárstvo

Jedným z hlavných druhov ovocia, ktoré sa v karibskej oblasti pestuje vo veľkom množstve, sú banány. Predstavujú jeden z hlavných zdrojov príjmov pre hospodárstvo najvzdialenejších regiónov. Pestovanie banánov zamestnáva vyše 10 000 ľudí a vývoz banánov do Európskej únie predstavuje 14 % exportu Guadeloupu a 24 % exportu Martiniku. Toto odvetvie má v najvzdialenejších regiónoch dominantné hospodárske a spoločenské postavenie. Európska únia si vždy uvedomovala strategický význam pestovania banánov: v programe pomoci POSEI, ktorý Európska komisia schválila 22. augusta 2007, sa pre najvzdialenejšie regióny vyčlenilo 129,1 miliónov EUR ročne. Táto pomoc však ani zďaleka nepostačuje, pretože okrem problémov spojených s poveternostnými podmienkami ohrozujú pestovanie banánov v najvzdialenejších regiónoch EÚ aj dodávatelia tzv. „dolárových banánov“, ktorých podiel na trhu EÚ od liberalizácie trhu dosiahol 73,4 % (podľa ODEADOM (5)). EÚ navyše 15. decembra 2009 podpísala dohodu s producentskými krajinami Latinskej Ameriky, podľa ktorej sa do roku 2017 znížia clá na dovoz banánov zo 176 EUR za tonu na 114 EUR, čím sa najvzdialenejšie regióny EÚ a niektoré štáty CARIFORUM-u dostávajú do ešte chúlostivejšej situácie.

3.1.1.1   Pestovanie banánov má veľký význam aj pre ostatné štáty CARIFORUM-u. Ako príklad možno uviesť, že v Dominickom spoločenstve predstavuje pestovanie banánov 18 % HDP a zamestnáva 28 % pracovnej sily. Kríza tohto odvetvia nepostihla len najvzdialenejšie regióny EÚ – na Svätej Lucii je dnes len 2 000 pestovateľov banánov, hoci v roku 1990 ich bolo 10 000.

3.1.1.2   EHSV sa nazdáva, že by sa mala vytvoriť socio-profesná organizácia celej karibskej oblasti, ktorá by dodávala EÚ väčší podiel banánov z Karibiku. Za tento krok hovorí aj skutočnosť, že niektoré štáty CARIFORUM-u (Svätá Lucia, Dominické spoločenstvo…) vyvážajú banány aj do iných krajín (Kanada…), ktoré majú podobné sanitárne normy a predpisy v oblasti vysledovateľnosti ako EÚ.

3.1.2   Cukrová trstina, cukor, rum: pestovanie cukrovej trstiny je takisto veľmi dôležitým prvkom hospodárstva najvzdialenejších regiónov EÚ. Na Guadeloupe zaberá 32 % využitej poľnohospodárskej plochy a na Martiniku 13 %; zamestnáva vyše 6 500 osôb na plný úväzok. Počas kampane 2006 – 2007 sa na Martiniku vyrobilo 5 849 ton cukru a na Guadeloupe 80 210 ton. Výroba rumu, ktorá na Martiniku dosahuje 79 352 hektolitrov (6) na Guadeloupe 74 524 hektolitrov, má nezanedbateľný strategický význam, najmä v súvislosti s jeho predajom mimo najvzdialenejších regiónov.

Zelenina a ovocie sa s ohľadom na bohatú pôdu nevyužívajú v najvzdialenejších regiónoch ako zdroje dostatočne. Napriek tomu možno povedať, že najvzdialenejšie regióny EÚ sa rozhodli diverzifikovať svoje poľnohospodársku výrobu. Podľa údajov z roku 2006 vyprodukoval Guadeloupe 17 218 ton ovocia a Martinik 8 666 ton. V tom istom roku vyprodukoval Guadeloupe 43 950 ton čerstvej zeleniny a Martinik 37 892 ton. Okrem toho produkuje Guadeloupe aj aromatické a vonné rastliny (vanilku), kávu, kakao, koreniny, liečivé rastliny (záhradníctvo zaberá 179 ha) a Martinik produkuje najmä ananás a niektoré koreniny (záhradníctvo zaberá 105 ha). Ide tu teda o poľnohospodársku činnosť, ktorá má budúcnosť – tým väčšmi, že tieto najvzdialenejšie regióny by chceli rozšíriť svoje kontakty s ostatnými karibskými krajinami, či už v oblasti regionálneho a medzinárodného obchodu alebo v oblasti výskumu a vývoja.

3.1.3.1   Cieľom tejto diverzifikácie je plne uspokojiť interné potravinové potreby (dosiahnuť sebestačnosť), pretože pre poľnohospodárstvo najvzdialenejších regiónov bolo typické prevládanie pestovania banánov a trstiny na vývoz. Pre porovnanie možno uviesť, že v roku 2008 vzrástol dovoz bravčového mäsa na Martinik o 10 % a na Guadeloupe o 68,2 %. Dovoz zeleniny predstavuje 67 % celkového dovozu čerstvých výrobkov na Guadeloupe. Na dosiahnutie potravinovej sebestačnosti sa nedávno poľnohospodári v najvzdialenejších regiónoch rozhodli vytvoriť medziodvetvové organizácie, ktoré združujú aktérov z oblasti výroby, spracovania a dodávateľov potravín až po ich distribútorov. Zastúpený je teda každý článok reťazca a každý člen má pri rozhodovaní dôležitú úlohu (7). Avšak takýto právny systém neexistuje na susedných ostrovoch, ktoré trpia nedostatkom organizácie a majú horšie podmienky pri obchode s poľnohospodárskymi výrobkami s najvzdialenejšími regiónmi EÚ.

3.1.4   Prekážky rozvoja obchodu s poľnohospodárskymi výrobkami medzi najvzdialenejšími regiónmi EÚ a štátmi CARIFORUM-u

3.1.4.1   Hlavným zdrojom obživy a rozvoja regiónu je poľnohospodárstvo, ktoré je teda pre najvzdialenejšie regióny citlivým odvetvím. Najväčšími problémami, s ktorými tento región zápasí, je potravinová bezpečnosť, nedostatok infraštruktúry a clá obmedzujúce regionálny obchod a sociálne zabezpečenie.

3.1.4.2   Pokiaľ ide o potravinovú bezpečnosť, ovocie a zelenina zo štátov CARIFORUM-u nezodpovedajú všetkým európskym predpisom. Napriek tomu, že tieto štáty využívajú metódy HACCP (8), ich produkty nespĺňajú európske normy. Tento problém je ešte vypuklejší tým, že v najvzdialenejších regiónoch sa nepestujú niektoré produkty, ktoré sa v štátoch CARIFORUM-u vyskytujú vo veľkom množstve.

3.1.4.3   V článku 40 dohody o hospodárskom partnerstve sa uvádza, že v oblasti potravinovej bezpečnosti môžu strany v situácii, ktorá spôsobuje alebo pravdepodobne spôsobí „značné ťažkosti“ využiť ochrannú doložku. Avšak pre najvzdialenejšie regióny môže byť problematické využiť túto možnosť v krátkom čase. Okrem toho sa plánuje, že sanitárne a fytosanitárne normy, o ktorých sa hovorí v tejto dohode  (9) vyústia do intraregionálnych sanitárnych a fytosanitárnych noriem zodpovedajúcich pravidlám WTO a neskôr vyústia prostredníctvom bilaterálnych dohôd o uznávaní rovnocennosti do opatrení harmonizovaných s opatreniami EÚ. Avšak najvzdialenejšie regióny, ktoré európsku legislatívu už dodržiavajú, nemôžu vždy používať príslušné označenie svojich poľnohospodárskych a rybných výrobkov, ako to už viackrát požadoval EHSV  (10) , miestne orgány  (11) aj poslanci EP  (12) . Najvzdialenejšie regióny navyše nie sú zastúpené v orgáne, ktorý má na starosti uplatňovanie sanitárnych a fytosanitárnych noriem zameraných na podporu intraregionálneho obchodu, či na rokovaniach o bilaterálnych dohodách.

3.1.4.4   EHSV teda v duchu Dohody o hospodárskom partnerstve súhlasí, že treba rozvíjať marketingové schopnosti, aby sa podporil „obchod medzi štátmi CARIFORUM-u alebo medzi stranami, ako aj identifikácia možností zlepšenia marketingovej infraštruktúry a dopravy“ (článok 43 ods. 2 písm. b). V dohode sa takisto uvádza, že identifikácia možností financovania a spolupráce pre producentov a obchodníkov je jedným z hlavných cieľov v oblasti poľnohospodárstva a rybného hospodárstva.

3.1.4.5   Niektoré spracované výrobky z najvzdialenejších regiónov EÚ (džemy, káva, atď.) sú na tzv. „negatívnych zoznamoch“ (clá) colníc niektorých karibských krajín, čo ešte väčšmi komplikuje ich predaj v týchto krajinách. Napriek článku 9 a nasledujúcich Dohody o hospodárskom partnerstve týkajúcich sa ciel, EHSV vzhľadom na osobitné postavenie najvzdialenejších regiónov EÚ v Karibiku a na ich osobitosti uznané článkami 349 a 355 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, odporúča zainteresovaným stranám, aby uvažovali o skoršom znížení ciel medzi najvzdialenejšími regiónmi a štátmi CARIFORUM-u v záujme podpory ich obchodných vzťahov v karibskej oblasti.

3.2   Rybné hospodárstvo

3.2.1   V oblasti rybného hospodárstva vznikli najprv spory o tom, či bude rybolov predmetom osobitnej dohody alebo či bude začlenený do dohody o hospodárskom partnerstve. Musíme tu teda dosiahnuť ešte veľký pokrok. Európske spoločenstvo sa nechcelo zaoberať otázkami regionálneho rybolovu v osobitnej dohode a uprednostnilo uzatvorenie bilaterálnych dohôd o prístupe k rybolovu.

3.2.2   V článku 43 ods. 2 písm. e) dohody o hospodárskom partnerstve sa hovorí o pomoci subjektom CARIFORUM-u pri dodržiavaní platných vnútroštátnych, regionálnych alebo medzinárodných technických a sanitárnych noriem týkajúcich sa kvality rýb a produktov rybného hospodárstva.

3.2.3   Európska únia sa usiluje prostredníctvom spoločnej politiky rybného hospodárstva podporovať dlhodobú víziu riadenia rybolovu. Hlavnou zásadou tejto politiky je prevencia – chrániť a zachovať zásoby rýb a čo najväčšmi znížiť vplyv rybolovu na morské ekosystémy. Karibská oblasť ako celok sa však nachádza v odlišnej situácii, pretože najvzdialenejšie regióny EÚ naďalej podliehajú veľmi prísnym predpisom (zóny s absolútnym zákazom rybolovu, riadenie lovu langúst, krídlatca veľkého a ježovky, zariadenia na zhlukovanie rýb (13), atď.), ktoré ostatné štáty CARIFORUM-u nepoznajú. Riadenie rybného hospodárstva je v pôsobnosti členských štátov, no neprihliada na karibskú oblasť, čo poškodzuje rybolov na otvorenom mori v tejto oblasti.

3.2.4   EHSV preto odporúča, aby sa rybolov v Karibiku riadil v spolupráci so štátmi CARIFORUMu.

3.3   Akvakultúra

3.3.1   Rybolov v Karibiku sa zameriava predovšetkým na príbrežné druhy ako krídlatec (veľký ulitník, ktorého mäso sa používa v mnohých miestnych jedlách), garupa tmavá, langusta, lutjanus vivanus a viaceré ďalšie druhy žijúce na koralových útesoch. Využívanie pelagických morských zdrojov je zatiaľ v plienkach, kvôli nedostatku námorných plavidiel a problémov súvisiacich s tropickými vodami.

3.3.2   V posledných rokoch sa zvýšil aj dopyt na miestnych trhoch, najmä vďaka cestovnému ruchu. Okrem toho sú producenti motivovaní vyvážať na americký a európsky trh – tieto faktory spôsobujú nadmerné využívanie týchto zón, ktoré neskôr spôsobí značný pokles zásob rýb v celom regióne.

3.3.3   Dnes takmer všetky krajiny Karibiku dovážajú morské produkty. V minulosti sa kvôli bohatým zdrojom akvakultúra nerozvinula a vo väčšine krajín regiónu takmer neexistuje tradícia chovu morských živočíchov. Napriek rozvoju akvakultúry v celosvetovom meradle sa táto produkcia v Karibiku zvýšila len minimálne.

3.3.4   Situácia v akvakultúre sa zreteľne zlepšila až v prvom storočí 2. tisícročia. V roku 2004 dosiahla produkcia akvakultúry na Martiniku 97 ton (10 ton riečnych kreviet, 12 ton zeusa ostnatého a 75 ton rýb druhu sciaenops ocellatus).

3.3.5   Prostriedky určené na pomoc najvzdialenejším regiónom v oblasti akvakultúry pochádzajú väčšinou od regionálnych rád a z Finančného nástroja na usmerňovanie rybného hospodárstva (14). Táto pomoc však nepostačuje, pretože náskok niektorých karibských štátov je príliš veľký (odhady produkcie na Jamajke v roku 2002 sa podľa FAO pohybovali okolo 6 000 ton) a tiež preto, že touto pomocou sa zatiaľ neodstránila potreba dovážať do najvzdialenejších regiónov morské produkty z Venezuely, Európskej únie a niektorých ázijských krajín.

3.3.6   EHSV odporúča, aby sa začalo uvažovať o spoločnom rozvoji akvakultúry v celej karibskej oblasti napríklad prostredníctvom pomoci z Európskeho rozvojového fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja.

3.4   Cestovný ruch

3.4.1   Cestovný ruch je pre najvzdialenejšie regióny dôležitým zdrojom príjmov. Karibská zóna má veľmi výhodné postavenie. Jej prírodné podmienky pre cestovný ruch sú neporovnateľné s akýmkoľvek iným regiónom na svete. Má aj geograficky jedinečnú polohu, medzi najdôležitejšími turistickými centrami sveta. Navyše, vzhľadom na to, že aj v tejto oblasti sa trh globalizuje, ponuka na obidvoch brehoch Atlantického oceánu vytvára nové, prísnejšie normy v snahe vyhovieť očakávaniam turistov, ktorí navštevujú karibskú oblasť.

3.4.2   EHSV by však chcel zdôrazniť, že existujú veľké rozdiely medzi existujúcou infraštruktúrou cestovného ruchu v najvzdialenejších regiónoch EÚ a ostatných štátoch Karibiku, ktoré sa sústreďujú na masový a rôznorodejší cestovný ruch (výletné lode, cestovný ruch spojený s vodnými športmi a v menšej miere aj eko-turistika), zatiaľ čo najvzdialenejšie regióny musia obmedzovať svoju ponuku na špecializovaný cestovný ruch a na sezónnych a väčšinou frankofónnych turistov. Tento rozpor pretrváva kvôli nestálej sociálnej situácii pracovníkov v štátoch CARIFORUM-u.

3.4.3   EHSV chce zároveň zdôrazniť, že cestovný ruch medzi karibskými ostrovmi je pomerne obmedzený. Ak nerátame výletné lode, spojenie medzi karibskými ostrovmi zabezpečujú len dve letecké a dve námorné spoločnosti. Okrem toho ak chcú obyvatelia niektorého štátu CARIFORUM-u vycestovať do najvzdialenejších regiónov EÚ, musia požiadať o vízum, na ktoré niekedy čakajú aj niekoľko mesiacov. Tieto dva prvky značne obmedzujú cestovný ruch aj obchodné vzťahy v regióne.

3.4.4   EHSV vyjadruje potešenie nad skutočnosťou, že dohoda o hospodárskom partnerstve si všíma služby cestovného ruchu a stanovuje viacero pravidiel na predchádzanie postupom porušujúcim hospodársku súťaž, pravidlá pre MSP, normy kvality a ochrany životného prostredia, ustanovenia o spolupráci a technickej pomoci. V dohode sa však nehovorí o cestovnom ruchu v karibskej oblasti, najmä v súvislosti s najvzdialenejšími regiónmi – spomína sa len dočasná prítomnosť jednotlivcov na pracovné účely.

3.4.5   Karibský priestor podľa definície sekretariátu OSN (15) má 250 miliónov obyvateľov, z čoho na karibských ostrovoch žije 41 miliónov obyvateľov. Pre tento priestor je však typické zlé spojenie medzi jednotlivými ostrovmi, ktoré nepraje regionálnemu cestovnému ruchu. Preto by bola škoda, keby najvzdialenejšie regióny aj štáty CARIFORUM-u premeškali príležitosť vytvoriť karibský trh cestovného ruchu v širokom zmysle.

3.4.6   EHSV sa nazdáva, že by bolo prínosné vytvoriť lepšiu štruktúru služieb, a tak podporiť rozvoj karibskej zóny cestovného ruchu.

3.5   Služby

3.5.1   Obchod so službami zaznamenáva veľký rozmach. Tento sektor je skutočne úspešný, predstavuje preto pre najvzdialenejšie regióny strategické odvetvie. Zatiaľ čo podiel vývozu tovaru na hospodárstve karibských štátov poklesol, podiel vývozu služieb sa zvýšil, najmä vďaka cestovnému ruchu. Región si plne uvedomuje potenciál, ktorý predstavuje obchod so službami. Obchod a hospodársky rozvoj regiónu podporujú najmä sektory ako cestovný ruch, poisťovníctvo, stavebníctvo, environmentálne služby, obnoviteľné zdroje energie, poradenstvo (v oblasti kvality a marketingu), kvalifikovaná údržba, komunikácia a doprava.

3.5.2   EHSV sa nazdáva, že najvzdialenejšie regióny by mali zohrať dôležitú úlohu pri vývoze služieb v karibskej oblasti, keďže v krajinách ako Haiti a Dominikánska republika (ktoré majú takmer 20 miliónov obyvateľov) existuje veľký dopyt po zdravotníckych službách alebo službách pre podniky podľa vzoru najvzdialenejších regiónov. Niektorí mobilní operátori už okrem toho pôsobia v niektorých karibských štátoch (Dominikánska republika), no mohli by a chceli by získať významnejšiu pozíciu.

3.5.3   Články 75 a nasl. Dohody o hospodárskom partnerstve odkazujú len na obchod medzi štátmi CARIFORUM-u a kontinentálnou EÚ, avšak zaradenie najvzdialenejších regiónov EÚ do napredujúcej liberalizácie služieb v Karibiku (Dominikánska republika) by umožnilo využiť niektoré možnosti výhodné pre všetky strany, ktoré z dohody vyplývajú.

3.6   Malé a stredné podniky / malé a stredné priemyselné podniky

3.6.1   Malé a stredné podniky (MSP) a malé a stredné priemyselné podniky (MSPP) potrebujú stabilné prostredie, v ktorom platia jasné pravidlá a v ktorom majú prístup k najmodernejším postupom. Od roku 2000 tvoria tri štvrtiny hospodárskej štruktúry najvzdialenejších regiónov malé podniky, ktoré nemajú žiadnych zamestnancov (INSEE (16)). Zakladanie podnikov zaznamenalo v roku 2007 nezanedbateľný rozmach. Pokrok nastal najmä v priemysle (18 %), veľkoobchode a maloobchode (12,8 %), ale predovšetkým v službách (vyše polovica novozaložených podnikov).

3.6.2   MSP a MSPP z najvzdialenejších regiónov musia v porovnaní so susednými krajinami nevyhnutne znášať vyššie náklady a ceny, ale zároveň môžu poskytnúť záruku kvality podľa noriem ES. Tieto záruky, ktoré sa musia v najvzdialenejších regiónoch dodržiavať a ktoré štáty CARIFORUM-u nepoznajú, by mali byť predmetom označenia „najvzdialenejšie regióny“ (pozri bod 3.1.4.3).

3.6.3   Z globálneho hľadiska sa EHSV nazdáva, že v záujme dobrého fungovania trhu v karibskej oblasti by sa mal zlepšiť prístup k takýmto typom štruktúr. Na základe spoločných aktivít Komisie (17) a EHSV (18) v rámci EÚ by sa mohli navrhnúť konkrétne riešenia na podporu vytvárania malých a stredných výrobných jednotiek. Na dosiahnutie trvalej konkurencieschopnosti karibského regiónu by sa mohli stanoviť záväzné platobné lehoty, znížiť administratívna záťaž, vytvoriť siete spolupráce, podporiť investície do malých a stredných podnikov a celoživotné vzdelávanie v týchto podnikoch.

3.6.4   Preto by bolo vhodné, keby v nasledujúcom období v rámci programu regionálneho rozvoja a/alebo Európskeho rozvojového fondu vznikla odvážna politika zakladania MSP a MSPP v spolupráci s celým karibským regiónom.

---

(1)  Medzi krajiny AKT patrí 79 afrických, karibských a tichomorských štátov, ktoré podpísali Dohodu z Lomé v roku 1975 a následne aj Dohodu z Cotonou v roku 2000.

(2)  11. decembra 2009 dohodu podpísalo aj Haiti.

(3)  Poradné výbory pre najvzdialenejšie regióny určili niekoľko sektorov, v ktorých si tieto regióny udržiavajú významný podiel na trhu a ktoré sú kľúčové pre ich hospodárstvo (strategické odvetvia) a ďalšie sektory, ktoré sú ohrozené alebo ktoré by bez pomoci EÚ mohli v krátkom čase zaniknúť (citlivé odvetvia).

(4)  Organizácia východných karibských štátov: regionálna organizácia zoskupujúca deväť štátov karibskej oblasti.

(5)  Úrad pre rozvoj poľnohospodárstva v zámorských departementoch.

(6)  Hektolitrov čistého alkoholu.

(7)  IGUAFLHOR – združenie subjektov z odvetví zeleninárstva, ovocinárstva a záhradníctva na Guadeloupe.

(8)  Hazard Analysis and Critical Control Point (analýza rizík a kritické kontrolné body): systém sebakontroly vyvinutý v USA, ktorý sa používa v potravinárstve a vychádza zo siedmich základných zásad. Tento systém identifikuje, hodnotí a riadi dôležité nebezpečenstvá z hľadiska bezpečnosti potravín. Je súčasťou niektorých európskych aktov (smernica 93/43 o hygiene potravín), kým v iných chýba (nariadenie 178/2002).

(9)  Článok 52 a nasl. dohody o hospodárskom partnerstve.

(10)  Ú. v. EÚ C 211, 19.8.2008, s. 72.

(11)  Zámorské generálne stavy.

(12)  Napríklad Madeleine Degrandmaison, poslankyňa EP.

(13)  Oznam generálneho riaditeľstva pre vnútorné záležitosti únie a rybolov na Martiniku, január 2007.

(14)  Finančný nástroj na usmerňovanie rybného hospodárstva, ktorý používa Komisia na adaptáciu a modernizáciu vybavenia v tomto odvetví.

(15)  Do karibského priestoru patrí Antilský oblúk (Veľké Antily a Malé Antily), Yucatánsky polostrov, karibské pobrežie Strednej Ameriky a pobrežné nížiny Kolumbie, Venezuely a Guyanská vysočina.

(16)  Institut National de la Statistique et des Etudes Economiques (Národný inštitút pre štatistiku a hospodárske štúdie).

(17)  KOM(2007) 724 v konečnom znení a KOM(2008) 394 v konečnom znení.

(18)  Stanovisko na tému „Rôzne politické opatrenia, okrem primeraného financovania, ktoré by mohli pomôcť malým a stredným podnikom pri raste a rozvoji“Ú. v. EÚ C 27, 3.2.2009, s. 7; stanovisko na tému „Medzinárodné verejné obstarávanie“, Ú. v. EÚ C 224, 30.8.2008, s. 32; stanovisko na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov ‚Najskôr myslie v malom‘: Iniciatíva ‚Small Business Act‘ pre Európu“, Ú. v. EÚ C 182, 4.8.2009, s. 30.

---