52010DC0267

[pic] | EURÓPSKA KOMISIA |

Brusel, 28.5.2010

KOM(2010)267 v konečnom znení

SPRÁVA KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU

o uplatňovaní článkov 105 a nasledujúcich nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o opatrenia zamerané na zlepšenie podmienok výroby a predaja včelárskych výrobkov

SEK(2010)655

OBSAH

SPRÁVA KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU o uplatňovaní článkov 105 a nasledujúcich nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o opatrenia zamerané na zlepšenie podmienok výroby a predaja včelárskych výrobkov 1

1. Úvod 3

2. Vykonávanie včelárskych programov 3

2.1 Sčítanie (tabuľka 9) 3

2.2. Realizácia výdavkov 4

2.3. Miera využitia 6

2.4. Ciele 6

3. NÁVRHY ČLENSKÝCH ŠTÁTOV 7

4. Návrhy hospodárskych subjektov odvetvia 9

5. Záver 10

K tejto správe je pripojený pracovný dokument útvarov Komisie, ktorý obsahuje tabuľky a obrázky, na ktoré sa v správe odkazuje.

1. ÚVOD

ČLÁNKOM 184 nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky[1] sa ustanovuje, že Európskemu parlamentu a Rade sa každé tri roky predloží správa o vykonávaní opatrení týkajúcich sa činností zameraných na zlepšenie podmienok výroby a predaja včelárskych výrobkov, ktoré sú ustanovené v článkoch 105 a nasledujúcich toho istého nariadenia. Touto správou, ktorá sa týka hospodárskych rokov 2006-2007, 2007-2008 a 2008-2009, sa plní uvedená povinnosť. Uvedené tri hospodárske roky predstavujú posledný rok predchádzajúceho trojročného obdobia (2005-2007) a prvé dva roky súčasných trojročných programov (2008-2010).

Komisia v marci 2007 schválila tretiu správu o uplatňovaní nariadenia Rady (ES) č. 797/2004[2], aby vyhodnotila posledné tri roky, v ktorých sa uplatňovalo uvedené nariadenie. Keďže sa dospelo k záveru, že sa tieto vnútroštátne programy využívali dobre a že členské štáty ako aj hospodárske subjekty boli veľmi spokojné, nesprevádzala uvedenú správu žiadna legislatívna novela. Od prijatia poslednej správy sa však do nariadenia Komisie (ES) č. 917/2004 o podrobných pravidlách vykonávania[3] zaviedli zjednodušujúce opatrenia.

Členské štáty v súlade s právnymi ustanoveniami Spoločenstva oznámili svoje vnútroštátne programy na obdobie 2008-2010.

Treba poznamenať, že včelársky program bez výnimky oznámili všetky členské štáty, čo svedčí o dôležitosti, ktorú tomuto programu prikladajú a o potrebách európskeho včelárskeho odvetvia.

Situácia v sektore

Obchodný kontext, v ktorom sa tieto programy vykonávajú, sa od roku 2007 veľmi nezmenil. Európsky trh je naďalej veľmi závislý od dovozu (viac ako 40 % výrobkov sa dováža), aj keď o niečo menej ako v minulosti. Najvýraznejšou zmenou na svetovom trhu je veľké zvýšenie cien. Táto vysoká úroveň cien predovšetkým v Argentíne (nižšia produkcia), ktorá bola hlavným zdrojom zásobovania EÚ, mala za následok zintenzívnenie dovozu čínskeho medu do EÚ.

Okrem obchodného aspektu sa sektor naďalej stretáva s problémom hynutia kolónií.

2. VYKONÁVANIE VčELÁRSKYCH PROGRAMOV

2.1 Sčítanie (tabuľka 9)

V súlade s právnymi predpismi členské štáty v roku 2007 oznámili výsledky štrukturálnej analýzy včelárskeho sektora a zároveň svoje programy.

Podľa údajov oznámených členskými štátmi v roku 2007 je celkový počet včelárov v EÚ 595 775, z toho 19 025 profesionálnych včelárov (viac ako 150 úľov). Počet včelárov oproti roku 2004 mierne stúpol vďaka vstupu Bulharska a Rumunska do EÚ. Bez včelárov týchto krajín by sa tento počet výrazne znížil.

Celkový počet úľov je 13 602 719, z toho 4 461 606 patrí profesionálnym včelárom (3,2 % včelárov vlastní takmer 33 % úľov). Od posledného sčítania v roku 2004 sa počet úľov v EÚ zvýšil o 1 971 419. Toto zvýšenie čiastočne vyplýva z rozšírenia EÚ v roku 2007, pretože počet sčítaných úľov v obidvoch nových členských štátoch bol 1 646 736. Od roku 2004 do roku 2007 sa však aj počet úľov v EÚ zvýšil. Podľa včelárov je toto zvýšenie potrebné na vyváženie úmrtnosti včiel.

Členské štáty s najväčším počtom úľov sú Španielsko (17,06 %), Grécko (10,8 %), Francúzsko (10 %) a Taliansko (8,5 %) (obrázky 9a, 9b).

Podiel včelstva v Španielsku sa v rámci Spoločenstva oproti roku 2004 znížil o približne 130 000 úľov (17,1 % oproti 21,9 %).

2.2. Realizácia výdavkov

Rozpočtové prostriedky jednotlivých členských štátov

Ako sa ustanovuje v článku 2 nariadenia (ES) č. 917/2004, členské štáty oznamujú svoje programy Komisii do 15. apríla raz za tri roky (rok 2007 zodpovedá žiadostiam pre programy na roky 2008, 2009 a 2010).

Na základe odhadovaných výdavkov, ktoré oznámia členské štáty, sa z rozpočtu Spoločenstva prideľujú dostupné prostriedky v závislosti od veľkosti včelstva Spoločenstva, ktoré sa uvádza v prílohe I k nariadeniu (ES) č. 917/2004. Percentuálny podiel včelstiev každého členského štátu na ich celkovom počte zodpovedá maximálnemu teoretickému percentuálnemu podielu na rozpočte, ktorý prislúcha každému členskému štátu pred prípadným prerozdelením nepožadovaných súm.

Percentuálny podiel každého členského štátu zobrazený na obrázku 9b teda zodpovedá jeho teoretickému podielu na rozpočte. Z obrázku 9d však vyplýva, že skutočné rozdelenie rozpočtových prostriedkov na hospodársky rok 2008 sa mierne líši od podielu na celkovom počte včelstiev. Vyplýva to z faktu, že niektoré členské štáty nepožiadali o celú sumu časti, ktorá im teoreticky prináleží. Zostatok je v súlade s právnymi predpismi rozdelený medzi členské štáty, ktoré požiadali o viac ako ich teoretický podiel. Napríklad Španielsko dostalo rozpočtové prostriedky rovnajúce sa 18 % celkového rozpočtu, pričom má len 17,1 % úľov.

Na rok 2008 žiadalo sedem členských štátov menej rozpočtových prostriedkov, ako predstavuje ich teoretický podiel.

Pokiaľ ide o rok 2008, tri členské štáty (Španielsko, Grécko a Taliansko) mobilizujú takmer 40 % dostupných rozpočtových prostriedkov. Najväčší záujem o využívanie programov teda majú členské štáty s najväčším počtom úľov.

Treba poznamenať, že vplyv rozšírenia EÚ o Bulharsko a Rumunsko z hľadiska zmenšenia podielu starých členských štátov na veľkosti včelstva sa kompenzoval zvýšením ročných rozpočtových prostriedkov z 23 miliónov EUR na 26,3 milióna EUR. Zníženie výšky rozpočtových prostriedkov pre niektoré členské štáty vyplýva výlučne zo zníženia počtu úľov.

Realizácia výdavkov podľa jednotlivých druhov akcií a členských štátov (tabuľka 10)

Analýza realizácie výdavkov vychádza z údajov, ktoré členské štáty každoročne predkladajú podľa článku 6 ods. 2 nariadenia (ES) č. 917/2004. Táto povinnosť bola zavedená odvtedy, ako sa prijala posledná správa, aby Komisia mohla analyzovať spôsob, akým členské štáty skutočne míňajú svoje rozpočtové prostriedky. Realizácia sa totiž môže líšiť od predpovedí a v nariadení Komisie sa preto ustanovila väčšia pružnosť, pokiaľ ide o úpravu programov.

V období 2007-2009 sú najviac využívanými opatreniami boj proti varroáze a technická podpora (obrázky 10a, 10b). Výdavky na technickú podporu predstavujú každý rok približne 26-27 % použitých rozpočtových prostriedkov a zostávajú viac menej stabilné. Konštatujeme však výrazné zníženie tej časti rozpočtových prostriedkov, ktoré sa používajú na boj proti varroáze (z 37 % v roku 2007 na 27 % v roku 2009).

Opatrenia technickej podpory využila veľmi veľká väčšina členských štátov (obrázky 10a, 11a), pričom toto opatrenie z hľadiska rozpočtových prostriedkov najviac využilo Taliansko s viac ako 900 000 EUR za hospodársky rok. Toto opatrenie ďalej vo veľkej miere využíva Grécko, Francúzsko, Nemecko a Česká republika. Konštatujeme, že nové členské štáty (BG a RO) toto opatrenie nevyužili vôbec a svoj program zamerali radšej na iné opatrenia.

Opatrenia boja proti varroáze takisto využili všetky členské štáty s výnimkou Slovinska (obrázky 10a, 11b). Členské štáty, ktoré toto opatrenie využili najviac, sú Španielsko, Maďarsko a Poľsko. Portugalsko, ktoré toto opatrenie vo veľkej miere využilo v roku 2007, výrazne znížilo časť svojich rozpočtových prostriedkov, ktoré venovalo na toto opatrenie. Naproti tomu Slovinsko, ktoré toto opatrenie využilo len veľmi málo v rokoch 2007 a 2008, naň prijalo výrazne viac rozpočtových prostriedkov v roku 2009.

Opatrenia zamerané na racionalizáciu presunu včelstiev zostávajú tretím najvyužívanejším opatrením a predstavujú 18 % výdavkov (obrázky 10a, 11c). Toto opatrenie tradične najviac využili krajiny južnej Európy, ktoré majú rôznorodú flóru a dlhé obdobie kvitnutia. Grécko sa rozhodlo od roku 2008 a 2009 výrazne preorientovať svoju pomoc osobitne na toto opatrenie (viac ako polovicu svojich rozpočtových prostriedkov). Naopak Španielsko, Taliansko a Maďarsko od roku 2008 znížili sumy investované do tohto opatrenia.

Na štvrtom mieste sa nachádzajú opatrenia na obnovu včelstva. Toto opatrenia sa využíva čoraz viac a medzi rokmi 2007 a 2009 sa miera využívania tohto opatrenia výrazne zvýšila (z 10 % výdavkov na 15 %) (obrázky 10a, 11e). Výdavky na toto opatrenie sa od ich zavedenia v roku 2005 zvýšili z 6,2 % na 15 %. Dôvodom je úhyn kolónií, ktorý sa v posledných rokoch zintenzívnil. Včelárske organizácie, ktoré sa zúčastňujú na zostavovaní programov, týmto opatreniam venujú veľkú pozornosť v záujme nahradenia uhynutých kolónií. Členskými štátmi, ktoré toto opatrenie využili najviac, sú Poľsko a Rumunsko. V prípade Poľska sa však od roku 2009 na toto opatrenie prideľuje oveľa menej prostriedkov.

Opatrenia zamerané na analýzy medu a aplikovaný výskum sa využívajú menej ako v minulosti a za rok 2009 predstavujú približne už len 6-7 % (obrázky 10a, 11d a 11f).

Francúzsko venuje najviac rozpočtových prostriedkov na aplikovaný výskum s takmer 900 000 EUR v roku 2009, čo predstavuje viac ako polovicu celkovej sumy venovanej na toto opatrenie v rámci Spoločenstva.

Na analýzy medu venuje najväčšie sumy Španielsko (výrazné zvýšenie medzi rokmi 2007 a 2009) Ostatné členské štáty okrem Rakúska venujú na analýzy minimálne sumy.

2.3. Miera využitia

Pripomienky týkajúce sa úrovne využitia vychádzajú z údajov, ktoré oznámili členské štáty v súvislosti s plnením rozpočtu za každý druh opatrenia, pričom tieto údaje takisto slúžili ako referencia v prípade časti týkajúcej sa realizácie výdavkov (tabuľka 10). Tieto údaje sa občas líšia od údajov EPZF (tabuľky 12a, b, c).

Za rok 2007 bola priemerná miera využitia 90 %. Túto vynikajúcu úroveň využívania prostriedkov možno vysvetliť na základe faktu, že pre EÚ 25 išlo o tretí hospodársky rok a že 10 nových členských štátov, ktoré vstúpili do EÚ v roku 2004, nadobudli dostatočné skúsenosti. Miera využitia sa vo väčšine členských štátov pohybuje od 90 % do 100 %. Členské štáty s najnižšou mierou využitia sú Cyprus (38 %) a Luxembursko (56 %). V Portugalsku, Slovinsku a na Slovensku je miera využitia takisto relatívne nízka (od 69 % do 76 %).

V hospodárskom roku 2008 sa miera využitia výrazne znížila a z 90 % klesla na 80 %. Toto zníženie však zreteľne vyplýva z nedostatočného využívania Bulharskom a Rumunskom, pre ktoré išlo o prvý skúšobný rok. Rovnako ako v prípade 10 nových členských štátov v roku 2005 sa nedostatok skúseností premietol do nedostatočného využitia (len 34 % v Bulharsku a 17 % v Rumunsku). Veľmi nízku mieru využitia (36 %) má aj Portugalsko. Ako po predchádzajúce roky, najväčší príjemcovia využili svoje rozpočtové prostriedky veľmi dobre s výnimkou Francúzska, ktoré použilo len 74 %. Cypru a Luxembursku, ktoré mali v roku 2007 nízku mieru využitia, sa podarilo tento trend zvrátiť a využiť svoje rozpočtové prostriedky optimálnym spôsobom.

Počnúc hospodárskym rokom 2009 sa využívanie rozpočtových prostriedkov zreteľne zlepšilo (88 %). Bulharsko a Rumunsko jasne zlepšili svoju mieru využitia, aj keď v Rumunsku táto miera (54 %) zostáva hlboko pod priemernou hodnotou v rámci Spoločenstva. Spomedzi veľkých príjemcov rozpočtových prostriedkov Spoločenstva Francúzsko oproti roku 2008 výrazne zlepšilo ich využívanie. Naopak Poľsku sa po dvoch rokoch vysokej miery využitia podarilo využiť len 74 % svojich rozpočtových prostriedkov. Portugalsko má napriek zlepšeniu naďalej veľmi nízku mieru využitia (58 %) a miera využitia v Luxembursku je opäť na nízkej úrovni (60 %).

2.4. Ciele

Všetky opatrenia navrhované členskými štátmi sú oprávnené, pokiaľ slúžia výlučne na dosiahnutie cieľov konkrétneho prioritného opatrenia.

Špecifické ciele oprávnených opatrení

Od prijatia poslednej správy sa ciele opatrení, ktoré sú oprávnené na podporu Spoločenstva, nezmenili.

Technická podpora je určená na zvýšenie efektívnosti výroby a predaja použitím lepších postupov. Kurzy a iné vzdelávacie akcie pre včelárov a vedúcich združení alebo družstiev, ktoré sa zameriavajú predovšetkým na oblasti ako chov a prevencia chorôb, podmienky zberu, balenia a dopravy medu a marketing.

Cieľom boja proti varroáze je znížiť výdavky na ošetrovanie včelstiev, alebo dosiahnuť uhradenie časti týchto výdavkov. Toto parazitné ochorenie v súčasnosti spôsobuje výrazné zníženie výnosov a včelárskej výroby v EÚ a úhyn kolónií v prípade, že sa neaplikuje žiadne ošetrenie. Varroáza sa nedá odstrániť úplne a ošetrovanie včelstiev povolenými prípravkami (po ktorých v mede nezostanú rezíduá) je jediným prostriedkom, ako zabrániť dôsledkom tejto choroby. Takisto sa usúdilo, že je potrebný finančný príspevok, ktorého účelom je zabrániť ošetreniu nepovolenými chemickými prostriedkami alebo použitiu málo účinných postupov.

Cieľom pomoci na racionalizáciu presunu včelstiev je riadiť pohyb včelích rodín na území Spoločenstva a pripraviť voľné umiestnenia s vysokou koncentráciou včelárov počas sezóny kvitnutia. K riadeniu presunu včelstiev môže spolu s inými opatreniami prispieť súpis podmienok na presun včelstiev, investície do vybavenia a vytvorenie medonosných máp.

Cieľom opatrení na podporu realizácie analýz medu je zlepšiť uvádzanie medu na trh. Financovanie analýz týkajúcich sa fyzikálno-chemických charakteristík medu podľa botanického pôvodu umožňuje včelárovi získať presné poznatky o kvalite zozbieraného medu a tým mu poskytuje možnosť lepšie zhodnotiť svoj produkt na trhu.

Obnovenie včelstva umožňuje vďaka financovaniu činností na podporu produkcie včelích kráľovien alebo na nákup včiel, vykompenzovať straty včiel a teda produkcie.

V rámci uvedeného nariadenia možnosť začleniť špecifické projekty aplikovaného výskumu v oblasti kvalitatívneho zlepšovania medu do včelárskych programov a popularizácia ich výsledkov môžu prispieť k zvýšeniu príjmov výrobcov v konkrétnych regiónoch.

3. NÁVRHY ČLENSKÝCH ŠTÁTOV

Celkovo sú členské štáty veľmi spokojné so spôsobom, akým sa programy riadia, a nemajú pretrvávajúce požiadavky na novelizáciu nariadenia (ES) č. 1234/2007. Veľmi často žiadajú o trvalé zachovanie týchto programov.

Komisia od poslednej správy zmenila a doplnila vykonávacie pravidlá s cieľom zjednodušiť realizáciu programov tým, že sa členským štátom poskytne väčšia pružnosť, a to najmä pokiaľ ide o úpravu ich programov v priebehu hospodárskeho roka. Komisia zrušila pravidlo 20 %, nad úrovňou ktorých sa vyžadovalo stanovisko riadiaceho výboru na to, aby sa finančné prostriedky pridelené na určité opatrenie mohli použiť na iné opatrenia. Odteraz môžu členské štáty slobodne prerozdeliť finančné prostriedky na opatrenia, ktoré boli pôvodne ustanovené vo vnútroštátnych programoch bez toho, aby museli sledovať osobitný postup. Ak ide o nové opatrenia, ktoré Komisii neboli pôvodne oznámené, stanovisko Komisie sa naďalej vyžaduje. Komisia však zaviedla aj povinnosť členských štátov podávať oznámenia po každom hospodárskom roku, aby presne vedela, na aký druh opatrenia sa finančné prostriedky použili. Umožní sa tým lepšia analýza programov. Členské štáty vyjadrili veľkú spokojnosť s týmto zjednodušením a väčšou pružnosťou.

V súvislosti s prípravou tejto správy však členské štáty Komisii odovzdali niekoľko žiadostí. Žiadosti uvedené ďalej boli formulované už pri príležitosti poslednej správy:

- niektoré členské štáty požadujú, aby sa opatrenia na podporu laboratórií na uskutočňovanie rozborov fyzikálno-chemických vlastností medu rozšírili na iné produkty včelárstva.

Odpoveď Komisie sa zhoduje s jej odpoveďou z roku 2004: so zreteľom na obmedzený rozpočet to nie je prioritou najmä z hľadiska objemov uvádzaných na trh. Produkty s vysokou pridanou hodnotou unesú náklady na takéto analýzy ľahšie ako med. Neexistuje žiadny závažný dôvod zmeniť nariadenie v tomto zmysle.

- boj proti iným chorobám včiel, ako je varroáza. Musí byť jasné, že cieľom tejto schémy nie je vytvoriť v danom odvetví sanitárnu politiku. Práve preto, aby sa zabránilo akejkoľvek zámene s veterinárnou politikou, boli choroby súvisiace s varroázou počas zmeny v roku 2004 vyňaté z oprávnenosti využitia včelárskych programov.

- zdokonaliť štatistický nástroj. Na to, aby členské štáty získali prostriedky na spolufinancovanie svojich programov, musia oznámiť štrukturálnu analýzu daného sektora. Ročná revízia číselných údajov od členských štátov sa ukazuje ako administratívne náročná, čo nie je žiaduce. Na zasadnutiach rôznych výborov útvary Komisie hospodárskym subjektom pravidelne oznamujú štatistiky o dovozoch a vývozoch, ktoré má Komisia k dispozícii.

- možnosť uskutočňovať projekty európskeho rozmeru v rámci viacerých členských štátov. Komisia si je vedomá významu takýchto projektov a spresňuje, že tieto projekty by sa vlastne mohli akceptovať, pretože nič nebráni spolupráci na rovnakom projekte medzi viacerými členskými štátmi. Každý zúčastnený členský štát by mal na ne prispieť z rozpočtových prostriedkov, ktoré sa mu pridelili. Prerozdelenie nepožadovaných súm na tieto osobitné projekty by bolo v rozpore s administratívnym zjednodušením, o ktoré sa usiluje väčšina členských štátov, ako aj Komisia.

Takisto boli formulované ďalšie návrhy:

- Aby financovanie mohlo kryť náklady na opravy a rekonštrukcie prezentačných úľov. Je to už možné buď v rámci technickej pomoci alebo v rámci opatrenia obnovy včelstva.

- Aby sa niektoré opatrenia týkali nových výrobkov (marketing, spracovanie atď.). Je to už možné v rámci technickej podpory. Nič nebráni financovaniu zoskupenia výrobcov, ktorí by chceli na trh uviesť nové výrobky alebo balenia. Programy sú okrem zdokonaľovania výroby rovnako zamerané aj na zdokonaľovanie predaja.

- Možnosť získať sumy, ktoré niektoré členské štáty nevyužili, inými členskými štátmi, alebo predĺžiť lehoty splatnosti. Z dôvodu splatnosti rozpočtu na ročnom základe sa táto možnosť ťažko realizuje, pretože miera využitia je známa až a posteriori.

- Lepšie včelárov informovať o výsledkoch aplikovaného výskumu. Komisia súhlasí s týmto cieľom, je však ťažké právne ho upraviť. Treba pripomenúť, že organizácie včelárov sa zúčastňujú na programoch v každom členskom štáte a že teda môžu o tieto informácie požiadať a prípadne sa s nimi podeliť vo svojich európskych organizáciách.

- Niektoré členské štáty takisto kritizovali fakt, že je ťažké zostaviť programy a nepoznať pritom vopred, akými rozpočtovými prostriedkami budú disponovať. Komisia prijíma tento argument a preskúma, či sa dá tento problém napraviť. Vzhľadom na skutočnosť, že sú rozpočtové prostriedky rozdelené podľa počtu úľov v každom členskom štáte a že sa výsledky sčítania odovzdávajú v tom istom čase ako programy, nie je zatiaľ možné informovať členské štáty o rozpočtových prostriedkoch, ktoré dostanú. Aby sa tomu dalo vyhnúť, bolo by možno treba posunúť oznámenie výsledkov štrukturálnej analýzy členských štátov a návrh vnútroštátneho programu.

- Jeden členský štát takisto kritizuje fakt, že činnosti oprávnené na spolufinancovanie sa musia uskutočniť do 31. augusta bežného hospodárskeho roka a že je teda ťažké financovať určitú činnosť v septembri. Vyplýva to z toho, že platby súvisiace s činnosťami musia byť uhradené do konca bežného hospodárskeho roka.

- Niektoré členské štáty protestujú proti skutočnosti, že sa na jednu činnosť nemôžu prijímať platby v rámci týchto programov a zároveň v rámci inej schémy pomoci Spoločenstva. Neprotestujú pritom proti zákazu dvojitého financovania, ale usudzujú, že dva programy môžu byť komplementárne. Komisia musí zostať veľmi opatrná, aby sa vyhlo akémukoľvek spolufinancovaniu, a preto neplánuje toto obmedzenie zrušiť.

- Iné členské štáty by si želali podrobnejší opis pomoci na investície, ktoré sa môžu akceptovať. Bolo by to v rozpore s pružnosťou a zjednodušením, ktoré sa v posledných rokoch zaviedli. Nedá sa zostaviť vyčerpávajúci zoznam oprávnených činností. Komisia sa zo zásady vždy snažila zostať pružná pod podmienkou, že sa dalo preukázať, že príslušné vybavenie bolo určené výlučne na plnenie cieľov jednotlivých opatrení oprávnených na spolufinancovanie.

Napokon, niekoľko členských štátov žiada, aby Komisia uskutočnila určité zmeny a doplnenia v nariadení, ktorým sa ustanovujú vykonávacie opatrenia, predovšetkým aby doň zahrnula definície iných produktov včelárstva. Keďže už tieto produkty sú vyčerpávajúcim spôsobom uvedené v jednotnej spoločnej organizácii trhov, budú útvary Komisie o tejto otázke uvažovať.

Takisto sa vyskytla žiadosť o to, aby sa o činnostiach Komisie (nie nevyhnutne len o činnostiach GR AGRI) v prospech tohto sektora viac komunikovalo. Komisia v súčasnosti pracuje na tejto téme, a to hlavne od prijatia uznesenia Európskeho parlamentu v novembri 2008. Na účel lepšej koordinácie úsilia, ktoré vyvíjajú jednotlivé generálne riaditeľstvá, a lepšieho pochopenia fenoménu úmrtnosti včiel vznikla medziútvarová skupina. Súčasťou práce tejto skupiny je aj komunikácia o práci Komisie, o ktorej sa príliš často nevie.

Nakoniec boli v niektorých prípadoch spomenuté rôzne osobitnejšie opatrenia. Tieto opatrenia však neodôvodňujú zmenu a doplnenie príslušných nariadení. Oprávnenosť každého špecifického opatrenia by sa preskúmala pri analýze programov predtým, ako sa prijmú.

4. NÁVRHY HOSPODÁRSKYCH SUBJEKTOV ODVETVIA

Pripomienky daného sektora možno zhrnúť takto:

Útvarom Komisie poslali určité pripomienky len výrobcovia, predovšetkým COPA-COGECA. Na prvom mieste zdôrazňujú význam týchto programov, ich kladný účinok na odvetvie a žiadajú, aby sa zaručilo ich trvalé zachovanie.

Okrem týchto všeobecných poznámok navrhujú určité zlepšenia, pričom väčšinu z nich preposlali členské štáty:

- Zlepšiť pri koncipovaní programov spoluprácu medzi členskými štátmi a organizáciami včelárov. Ľutujú hlavne, že v niektorých prípadoch má nedostatok spolupráce za následok to, že sa rozpočtové prostriedky vždy nevyužijú najvhodnejším spôsobom. Komisia uznáva kľúčovú úlohu, ktorú musia mať profesijné organizácie pri zostavovaní programov, a pripomína, že členské štáty sú dokonca povinné rešpektovať tento dialóg, vďaka ktorému sa majú oprávnené činnosti lepšie zacieliť.

- Opatrenia technickej podpory by nemali slúžiť na podporu výskumných činností.

- Zavedenie v rámci technickej podpory opatrenia na financovanie európskej platformy pre včelárstvo s cieľom podporovať súčinnosť. Komisia podporuje komunikáciu medzi včelármi rôznych členských štátov, vytvorenie takej platformy však nepovažuje za potrebné. Bolo by to v rozpore so samotnou zásadou spolufinancovania a zjednodušenia. Opatrenia technickej podpory každého členského štátu však môžu zahŕňať opatrenia v prospech tejto spolupráce v rámci Spoločenstva.

- Lepšie šírenie výsledkov aplikovaného výskumu (pozri pripomienky členských štátov).

- Zavedenie definície iných produktov včelárstva (pozri pripomienky členských štátov).

- Zvýšenie rozpočtových prostriedkov a podielu Spoločenstva na financovaní.

- Napokon sa žiada o zmenu a doplnenie prílohy II k nariadeniu o vykonávacích opatreniach tak, aby sa do nej zahrnuli údaje týkajúce sa úmrtnosti včiel.

5. ZÁVER

Tak ako tomu bolo už v roku 2007, opatrenie určené na realizáciu vnútroštátnych programov zameraných na zlepšenie výroby a predaja v Európskej únii má podľa členských štátov ako aj včelárov vo včelárskom sektore pozitívne výsledky.

Hoci sú prioritné opatrenia ustanovené nariadením (ES) č. 797/2004 z rozpočtového hľadiska obmedzené, preukázali pre včelársky sektor skutočnú kvalitatívnu hodnotu.

Vďaka zjednodušujúcim opatreniam, ktoré Komisia zaviedla v roku 2007, mohli členské štáty jednoducho upraviť svoje programy v priebehu ich plnenia tak, aby primerane zodpovedali problémom, o ktorých sa pri oznámení programov neuvažovalo, alebo sa podcenili.

Vzhľadom na informácie predložené v tejto správe a aby sa predišlo ďalšej novelizácii nariadenia, čo by si vyžiadalo čas na úpravu zo strany členských štátov s rizikom horšieho využívania v prvej fáze, Komisia usudzuje, že nariadenie Rady (ES) č. 1234/2007 nie je vhodné zmeniť a doplniť. Komisia však včas vyhodnotí, či je možné kladne vyhovieť žiadostiam členských štátov a hospodárskych subjektov, ktoré sa týkajú vykonávacích opatrení.

[1] Ú. v. EÚ L 299, 16.11.2007, s. 1.

[2] KOM(2007) 131 v konečnom znení.

[3] Ú. v. EÚ L 163, 30.4.2004, s. 83.