52010DC0255

SK

Brusel, 27.5.2010

KOM(2010)255 v konečnom znení

SPRÁVA KOMISIE

Hodnotiaca tabuľka štátnej pomoci

Správa o najnovšom vývoji krízovej pomoci pre finančný sektor

– Aktualizácia z jari 2010 –

OBSAH

1. Úvod . (...)4

1.1. Reakcia politiky Komisie na finančnú krízu (...)4

1.2. Celkové objemy schválených opatrení (...)6

2. Záruky na dlhy bánk (...)6

2.1 Miera využitia bankami (...)7

2.2 Vývoj v priebehu času a znaky ústupu (...)7

3. Rekapitalizačné opatrenia (...)9

4. Znehodnotené aktíva (...)10

5. Reštrukturalizácia (...)10

6. Záver. (...)11

PRÍLOHA 1 – Časový prehľad vykonávania záručných a rekapitalizačných opatrení (...)13

PRÍLOHA 2 – Dynamika schválených záručných a rekapitalizačných opatrení (...)14

PRÍLOHA 3 – Opatrenia proti finančnej kríze podľa nástrojov (...)15

PRÍLOHA 4 – Doplňujúce informácie (...)16

1. Úvod

Táto hodnotiaca tabuľka štátnej pomoci z jari 2010 poskytuje faktickú aktualizáciu krízovej pomoci pre sektor finančných služieb. Správa sa týka objemov pomoci schválených Komisiou od októbra 2008 do 31. marca 2010. Poskytuje tiež prehľad využívania opatrení v podobe záruk a rekapitalizačných opatrení a aktuálneho stavu pokiaľ ide o znehodnotené aktíva a prípady reštrukturalizácie.

1.1. Reakcia politiky Komisie na finančnú krízu

S cieľom pomôcť členským štátom pri prijímaní naliehavých opatrení na udržanie finančnej stability a zabezpečení právnej istoty Komisia prijala od októbra 2008 do júla 2009 niekoľko oznámení ustanovujúcich ako bude uplatňovať pravidlá štátnej pomoci na vládne opatrenia zamerané na podporu bankového sektora v súvislosti s hospodárskou krízou. Hlavným zmyslom tohto usmernenia bolo zabezpečiť, aby mimoriadne opatrenia prijaté z dôvodov zachovania finančnej stability zaručili rovnaké podmienky pre finančné inštitúcie, ktoré dostávajú podporu z verejných zdrojov, a tými, ktoré podporu nedostávajú, ako aj pre inštitúcie sídliace v rôznych členských štátoch. Oznámenie o bankovníctve [1] z 13. októbra 2008 bolo prvou reakciou Komisie na zhoršujúcu sa finančnú krízu. Oznámenie o bankovníctve poskytuje usmernenie ku kritériám na určenie zlučiteľnosti opatrení štátnej podpory pre finančný sektor s požiadavkami článku 107 ods. 3 písm. b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie za osobitných okolností krízy na základe zásad existujúcich usmernení o pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu [2]. Zahŕňa oblasti ako sú pomoc v podobe záruk, rekapitalizácie a riadenej likvidácie finančných inštitúcií, ako aj poskytovanie iných foriem pomoci súvisiacej s likviditou. Oznámenie o bankovníctve poskytlo najmä podrobné usmernenie k vládnym zárukám za záväzky bánk, ktoré boli najrozšírenejšou reakciou na krízu v prvej etape, keď bolo potrebné opätovne naštartovať trhy poskytovania medzibankových úverov.

Pokračujúca recesia však prispela k turbulenciám na finančných trhoch. Nasledujúcim bezprostredným problémom bolo zabezpečiť poskytovanie úverov reálnej ekonomike, keďže banky začali s procesom ústupu od dlhového financovania, t. j. so znižovaním úrovne poskytnutých úverov vo vzťahu k veľkosti svojho kapitálu. To malo za následok rastúcu potrebu mnohých bánk posilniť výšku svojej kapitálovej základe, aj s cieľom udržať si svoju úlohu poskytovateľa úverov hospodárstvu. Rekapitalizácia zo štátnych zdrojov sa tak stala významným nástrojom využívaným členskými štátmi na stabilizáciu trhov. S cieľom poskytnúť podrobné usmernenie k tomu, ako sa budú posudzovať rekapitalizačné opatrenia za prevládajúcich krízových podmienok, Komisia 8. decembra 2008 prijala oznámenie o rekapitalizácii [3].

Tieto oznámenia poskytujú rozhodujúce usmernenie k tomu, ako prijímať účinné opatrenia na stabilizáciu finančných trhov a ich cieľom je zabezpečenie trvalo udržateľného poskytovania úverov reálnej ekonomike bez vytvorenia neprimeraného narušenia hospodárskej súťaže. Záchranné balíčky prijaté členskými štátmi od októbra 2008 rozhodne odvrátili zrútenie finančného systému, pričom Komisia zabezpečovala koordináciu medzi členskými štátmi a potrebnú konzistentnosť podmienok za akých môžu banky dostať štátnu podporu.

Napriek štátnym zárukám a rekapitalizácii však zostala dôvera investorov krehká a ústup od dlhového financovania pokračoval. Čoraz viac sa začali zhodovať názory, že je potrebné bojovať s hlavnými príčinami krízy – so znehodnotenými aktívami v súvahách bánk. Pri riešení tohto problému sa pozornosť presunula od operácií na záchranu v prvých mesiacoch krízy ku krokom potrebným na návrat finančnej životaschopnosti sektora ako celku. To znamená potrebu reštrukturalizácie mnohých inštitúcií, ktorá zahŕňa očistenie ich súvah.

Komisia vo svojom oznámení o znehodnotených aktívach [4] z 25. februára 2009 poskytuje usmernenie k zaobchádzaniu členských štátov s opatreniami na očistenie aktív. Toto usmernenie je založené na zásadách transparentnosti a poskytovania informácií, primeraného rozdelenia bremena medzi štát a príjemcu a obozretného oceňovania aktív na základe ich reálnej ekonomickej hodnoty.

Napokon, veľa inštitúcií, ktoré využili štátnu pomoc, potrebuje prehodnotiť svoje obchodné modely s cieľom vrátiť sa k dlhodobej životaschopnosti bez štátnej podpory. Oznámenia Komisie zamerané na záruky, rekapitalizáciu a znehodnotené aktíva už podrobne stanovujú, kedy inštitúcia bude potrebovať predložiť plán reštrukturalizácie. V oznámení Komisie o reštrukturalizácii [5] z 22. júla sa vysvetľujú niektoré aspekty reštrukturalizácie v súvislosti so súčasnou finančnou krízou. Poskytuje najmä podrobné usmernenie k tomu, ako sa má v plánoch reštrukturalizácie riešiť dlhodobá životaschopnosť, rozdelenie bremena medzi banku, jej akcionárov a štát a narušenie hospodárskej súťaže spôsobené pomocou.

Hoci je situácia naďalej krehká, podmienky na trhoch sa teraz, takmer dva roky od vypuknutia krízy, značne stabilizovali. Vzhľadom na znaky oživenia na finančných trhoch a v hospodárstvach členských štátov vo všeobecnosti sa úsilie teraz zameriava na postupné znižovanie závislosti bánk od štátnej podpory. Takéto ukončenie opatrení na podporu musí byť postupné, transparentné a koordinované v rámci členských štátov, aby sa predišlo negatívnym vedľajším účinkom. Zároveň sa musí zobrať do úvahy osobitná situácia v jednotlivých členských štátoch. Preto sa rada Ecofin [6] 2. decembra 2009 dohodla, že je potrebné navrhnúť stratégiu postupného ukončenia podpory, ktoré by sa malo v zásade začať ukončením schém štátnych záruk s cieľom nabádať zdravé banky, aby prestali využívať štátnu podporu, a presvedčiť ostatné banky, aby sa zaoberali svojimi slabými stránkami. Dňa 18. mája 2010 Rada Ecofin uvítala predbežnú analýzu útvarov Komisie o skutočnom využívaní schém záruk, ako aj úmysel Komisie zaviesť konkrétne podmienky v súvislosti s obnoveným poskytovaním záruk od 30. júna. Ide napr. o primerané zvýšenie poplatkov za poskytnutie záruk na základe úverovej bonity bánk a ich schopnosti postupne priblížiť náklady na financovanie trhovým podmienkam, ako aj o požiadavku preskúmania životaschopnosti bánk, ktoré sa ešte stále vo veľkej miere spoliehajú na štátne záruky [7].

1.2. Celkové objemy schválených opatrení

V období od októbra 2008 do 31. marca 2010 Komisia prijala 161 rozhodnutí pre finančný sektor na základe článku 107 ods. 3 písm. b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Z týchto rozhodnutí bolo 78 prijatých v súvislosti s asi 40 finančnými inštitúciami a 83 rozhodnutí v súvislosti s takmer 40 schémami.

Maximálny objem opatrení schválených Komisiou vrátane schém a ad hoc intervencií vykonaných členskými štátmi po vypuknutí finančnej krízy dosiahol sumu 4 131,1 mld. EUR. Členenie podľa schém a ad hoc prípadov je zhrnuté v tabuľke:

| Suma | % z HDP EÚ-27 [8] |

Schémy schválené Komisiou | 3 181 mld. EUR | 25 % |

z toho záručné schémy | 2 747 mld. EUR | 22 % |

z toho rekapitalizačné opatrenia | 338,2 mld. EUR | 2,7 % |

z toho intervencie na očistenie aktív | 54 mld. EUR | 0,4 % |

z toho opatrenia na zabezpečenie likvidity iné ako záručné schémy | 41,9 mld. EUR | 0,3 % |

Ad hoc intervencie v prospech jednotlivých finančných inštitúcií | 950,1 mld. EUR | 7,6 % |

2. Záruky na dlhy bánk

V oznámení o bankovníctve sa zdôrazňuje nebezpečenstvo rušivých účinkov štátnych záruk na hospodársku súťaž a podčiarkuje dočasná povaha prípustnosti takýchto opatrení.

Záručné schémy sa ukázali byť vhodným a účinným nástrojom na riešenie problémov s likviditou bánk, ktorým banky čelili v dôsledku systémovej krízy. Zohrali významnú úlohu pri prevencii pred kolapsom finančného systému. Zatiaľ čo využívanie záruk bolo v prvom polroku 2009 stále veľmi dôležité, potom ich význam výrazne poklesol. Už len dostupnosť takýchto záručných schém bola sama o sebe pre trh signálom na upokojenie, dokonca aj keď sa od leta 2009 veľmi nevyužívali.

Vo všeobecnosti boli tieto schémy schválené na obdobie 6 mesiacov s možnosťou predĺženia. Od jesene 2008 Komisia celkovo schválila a následne obnovila 19 záručných schém. Taliansko, Francúzsko a Spojené kráľovstvo sa rozhodli ukončiť svoje záručné schémy koncom roka 2009, resp. začiatkom roka 2010. Holandsko zmenilo k 1. januáru stanovovanie cien za svoju záručnú schému s cieľom nabádať finančné inštitúcie, aby si našli alternatívne spôsoby financovania. Šestnásť v súčasnosti existujúcich schém schválila Komisia maximálne do 30. júna 2010. Komisia teraz v koordinácii s členskými štátmi zvažuje podmienky, za akých by mohli byť tieto schémy predĺžené aj po uvedenom dátume.

Približný objem záruk schválených Komisiou na základe schém od jesene 2008 do 31. marca 2010 predstavuje sumu 2 747 mld. EUR. Okrem schém schválených Komisiou niektoré členské štáty poskytli záruky jednotlivým inštitúciám ako opatrenia na záchranu s cieľom udržať finančnú stabilitu vo svojich krajinách. Do 31. marca 2010 predstavovali ad hoc záruky schválené Komisiou celkovú sumu 402,8 mld. EUR, z čoho 240,8 mld. EUR bolo schválených pre Belgicko [9], potom nasleduje Francúzsko (54,8 mld. EUR), Spojené kráľovstvo (53,8 mld. EUR) a Nemecko (47,8 mld. EUR). Analýza nedávnych emisií dlhopisov so štátnymi zárukami podľa ratingových kategórií emitentov dlhopisov poskytuje dôkaz, že od konca roka 2009 záručné schémy používali aj naďalej takmer výlučne banky s nižším ratingom (t. j. s ratingom A- a nižším) alebo banky, ktoré nie sú hodnotené ratingom.

2.1 Miera využitia bankami

Miera využitia záruk, t. j. skutočné využitie opatrenia pokiaľ ide o schválený rozpočet, predstavuje 32 % vrátane individuálnych opatrení mimo schém. To predstavuje 993,6 mld. EUR z celkovej sumy 3 150 mld. EUR schválených záruk.

Miera využitia sa medzi členskými štátmi značne líši. Je vyššia ako 50 % v Portugalsku (51 %), Luxembursku (51 %) a na Cypre (73 %). Nižšia ako 20 % je v Slovinsku (17 %), Švédsku (16 %), Belgicku (13 % – len ad hoc opatrenia), Lotyšsku (12 %) alebo Grécku (7 %). [10]

Mieru využitia však nemožno považovať za platný ukazovateľ fungovania schém. Vysoká miera využitia v určitom členskom štáte nie je nevyhnutne ukazovateľom, či je opatrenie primerané. Nízka miera vyžitia záruk v určitých členských štátoch je čiastočne dôsledkom toho, že sumy oznámené na základe niektorých schém sú vyššie, ako následná reálna potreba, zatiaľ čo jednotlivé záruky sú vo všeobecnosti viac prispôsobené skutočným potrebám príjemcov.

Napokon, schéma môže byť účinná pri opätovnom nastoľovaní finančnej stability dokonca aj bez využitia, keďže je často súčasťou všeobecnej stratégie členských štátov na upokojenie finančných trhov oznámením ich záväzku podporiť banky. Napríklad Fínsko, Poľsko a Slovensko majú záručné schémy, ktoré zatiaľ neboli využité.

2.2 Vývoj v priebehu času a znaky ústupu

Ako už bolo uvedené, Francúzsko, Taliansko a Spojené kráľovstvo sa už rozhodli nepredĺžiť svoje schémy a Holandsko sprísnilo cenové podmienky svojej schémy.

Využívanie vládnych záruk bankami v každom prípade od leta 2009 klesalo, tak pokiaľ ide o počet vydaných záruk, ako aj objem vydaných záruk. Pozorovanie dlhopisov denominovaných v eurách, na ktoré boli poskytnuté štátne záruky, vydaných bankami v EÚ znázornené na obrázku č. 1 ukazuje, že väčšina dlhopisov so štátnymi zárukami bola vydaná v prvom štvrťroku 2009, keď vydávanie zaručených dlhopisov dosiahlo mesačný priemer 30 % celkových finančných prostriedkov bánk. Celková suma novo vydaných zaručených dlhopisov potom postupne do decembra 2009 klesala, až dosiahla v priemere 4 % celkových finančných prostriedkov bánk.

Obrázok č. 1: Vývoj podielu zaručených dlhopisov denominovaných v eurách na celkovej výške finančných prostriedkov bánk denominovaných v eurách (október 2008 – december 2009)

(...PICT...)

(...PICT...)

Zdroj: Útvary Komisie

Nadr. nebezp.: nadradené nezabezpečené

3. Rekapitalizačné opatrenia

Členské štáty reagovali rýchlo na hrozby, pokiaľ ide o úroveň kapitalizácie finančných inštitúcií, zavedením rekapitalizačných schém alebo poskytnutím ad hoc štátnej pomoci. Celkový objem schválených rekapitalizačných opatrení (tak schém, ako aj ad hoc prípadov) predstavoval do konca marca 2010 sumu 503,1 mld. EUR, ktorá zodpovedá približne 4 % HDP EÚ, zatiaľ čo v skutočnosti využitá suma bola 241,6 mld. EUR alebo 2 % HDP EÚ-27. Celková priemerná miera využitia rekapitalizačných opatrení je preto približne 48 %.

K 31. marcu 2010 predstavoval celkový objem schválených rekapitalizačných schém od jesene 2008 sumu 338,2 mld. EUR, zatiaľ čo ku koncu roka 2009 táto suma predstavovala 229 mld. EUR. Z týchto 338,2 mld. EUR, predstavujúcich 2,7 % HDP EÚ-27, sa v skutočnosti využilo okolo 92,3 mld. EUR. Schválené ad hoc opatrenia zároveň predstavovali sumu 164,9 mld. EUR, z ktorých sa využilo 149,2 mld. EUR. Ako naznačujú údaje, ad hoc opatrenia mali podstatne vyššiu mieru využitia (27 % pri schémach a 90 % pri ad hoc prípadoch). Táto podstatne vyššia miera využitia je spôsobená najmä tým, že ad hoc opatrenia boli určené pre konkrétne finančné inštitúcie a väčšinou sa vykonali okamžite a v plnej výške.

Pokiaľ ide o schémy, od konca roka 2008 zaviedlo 14 členských štátov rekapitalizačné schémy. Osem z týchto členských štátov prijalo čisto rekapitalizačné schémy, zatiaľ čo zvyšné sa rozhodli pre holistické schémy zahŕňajúce aj záruky alebo opatrenia na zabezpečenie likvidity. Platnosť piatich z týchto 14 schém už uplynula.

Podobne ako záručné schémy, väčšina rekapitalizačných schém bola zavedená od konca roka 2008 do polovice roku 2009. Od polovice júla 2009 do 31. marca 2010 bolo Komisii notifikovaných relatívne málo nových schém. V tomto období Komisia schválila 3 rekapitalizačné schémy a jednu schému zabezpečujúcu tak záruky, ako aj rekapitalizáciu. V tom istom období však bolo predĺžených 9 existujúcich schém. V prvom štvrťroku 2010 bola schválená len jedna nová rekapitalizačná schéma a niekoľko ad hoc intervencií. Doteraz nezaviedlo rekapitalizačné schémy 13 členských štátov. Osem členských štátov neprijalo vôbec žiadne rekapitalizačné opatrenie (ani schémy, ani ad hoc intervencie).

4. Znehodnotené aktíva

Veľa bánk sa muselo zaoberať svojimi znehodnotenými aktívami, často v kombinácii s ďalšími reštrukturalizačnými opatreniami. Do 31. marca 2010 zaviedlo sedem členských štátov opatrenia na očistenie od znehodnotených aktív (Rakúsko, Belgicko, Francúzsko, Nemecko, Írsko, Holandsko a Spojené kráľovstvo). Nominálna hodnota celkových aktív, na ktoré sa vzťahovali tieto intervencie na očistenie aktív, dosiahla 376 mld. EUR. [11] Schválené intervencie na očistenie aktív zahŕňajú schémy, aj ad hoc intervencie.

V relatívnom vyjadrení dosiahli schválené intervencie na očistenie aktív k 31. marcu 2010 v priemere 3 % HDP EÚ (v porovnaní s 0,8 % v júli 2009). Značné zvýšenie tohto podielu možno vysvetliť schválením väčšej schémy na očistenie aktív v Írsku a individuálnej reštrukturalizácie v Spojenom kráľovstve. Tieto dve opatrenia sa podieľajú približne 80 % na celkovej sume schválených opatrení na očistenie od znehodnotených aktív.

Od jesene 2008 zaviedli schémy na očistenie aktív len Nemecko a Írsko. Žiadna konkrétna suma nebola vyčlenená na nemeckú schému, ktorej platnosť uplynula koncom januára 2010 bez toho, aby sa využila. Celkový objem intervencií na očistenie aktív schválených v Írsku predstavuje 54 mld. EUR alebo 29 % jeho HDP.

Od začatia finančnej krízy šesť členských štátov (Rakúsko, Belgicko, Francúzsko, Nemecko, Holandsko a Spojené kráľovstvo) požiadalo o schválenie individuálnych prípadov očistenia aktív nepatriacich do žiadnej schémy. Vo všeobecnosti celkový objem schválených individuálnych intervencií na očistenie aktív dosiahol k 31. marcu 2010 hodnotu 322 mld. EUR, z čoho 77 % poskytlo Spojené kráľovstvo a 10 % Nemecko. V relatívnom vyjadrení predstavujú schválené individuálne opatrenia na očistenie aktív 14 % HDP v Spojenom kráľovstve, zatiaľ čo priemer medzi členskými štátmi, ktoré prijímajú ad hoc opatrenia, je 2,6 %.

5. Reštrukturalizácia

Vo všeobecnosti sa dočasné opatrenia osvedčili ako dôležitý nástroj na zvládanie krízy. V niekoľkých prípadoch však jednotlivé banky budú potrebovať prejsť omnoho výraznejšími štrukturálnymi reformami. Je to nevyhnutné pre obnovenie životaschopnosti jednotlivých bánk, ako aj finančného sektora v EÚ ako celku, pre opätovné nastolenie rovnakých podmienok pre jednotlivé inštitúcie a pre hladké fungovanie vnútorného trhu.

Kritériá a okolnosti vedúce k povinnosti predložiť plán reštrukturalizácie.

Kritériá a osobitné okolnosti, s ktorými je spojená povinnosť predložiť plán reštrukturalizácie, boli vysvetlené v oznámení o bankovníctve, oznámení o rekapitalizácii a oznámení o znehodnotených aktívach.

Vzťahujú sa najmä, nie však výlučne, na situácie, keď postihnutú banku rekapitalizoval štát alebo keď banka, ktorej aktíva boli očistené, už dostala štátnu pomoc v akejkoľvek forme, ktorá prispieva k pokrytiu alebo prevencii strát (s výnimkou účasti v záručnej schéme) a ktorá kumulatívne presahuje 2 % všetkých rizikovo vážených aktív banky. Miera reštrukturalizácie bude závisieť od závažnosti problémov každej banky.

Naopak, v súlade s uvedenými oznámeniami (najmä bodom 40 oznámenia o rekapitalizácii a prílohy V oznámenia o znehodnotených aktívach) v prípade, že sa určitý obmedzený objem pomoci poskytol bankám, ktoré sú v zásade zdravé, sa vyžaduje, aby členské štáty predložili Komisii správu o využití štátnych finančných prostriedkov obsahujúcu všetky informácie potrebné na posúdenie životaschopnosti banky, využitia poskytnutého kapitálu a postupu smerujúceho k ukončeniu závislosti od štátnej podpory. Preskúmanie životaschopnosti by malo preukázať rizikový profil a budúcu kapitálovú primeranosť týchto bánk a zhodnotiť ich podnikateľské plány.

Do 31. marca 2010 sa Komisia zaoberala 40 prípadmi reštrukturalizácie v 13 členských štátoch. Dva z týchto prípadov sa týkali dvoch rozličných členských štátov, ďalší prípad dokonca troch. 13 z týchto prípadov reštrukturalizácie sa ukončilo rozhodnutím Komisie.

Komisia od začiatku neukladá žiadne konkrétne opatrenie na reštrukturalizáciu a neexistuje žiadny konkrétny obchodný model, ktorý sa v zásade odmieta. Východiskom analýzy je vždy plán reštrukturalizácie predložený členským štátom. V tejto súvislosti je prvou prioritou pri riešení reštrukturalizácie bánk zabezpečiť, aby fungovali so ziskom bez štátnej podpory. Referenčná hodnota dlhodobej životaschopnosti môže viesť k rozličným riešeniam prijatým bankami, počínajúc obmedzením reštrukturalizácie s odpredajom aktív po organizovanú likvidáciu neživotaschopných subjektov.

Každý prípadný plán reštrukturalizácie sa musí primerane zaoberať opatreniami na obmedzenia narušení hospodárskej súťaže. Berúc do úvahy okolnosti na trhu, každý prípad a rozsah štátnej intervencie, môžu opatrenia na obmedzenie narušenia hospodárskej súťaže zahŕňať odpredaj aktív, dočasné obmedzenia nadobúdania príjemcami a ďalšie etické záruky týkajúce sa správania bánk.

Kým vo všetkých prípadoch reštrukturalizácie, ktorými sa zaoberala Komisia, sa dôsledne uplatnili zásady oznámenia o reštrukturalizácii, pozornosť sa venovala aj osobitným vlastnostiam každého jedného prípadu. Dosiahnutie správnej rovnováhy medzi rôznymi aspektmi prípadu reštrukturalizácie si vyžaduje poznatky o skutočnostiach a špecifikách každej banky. Zásady, ktorými sa prístup Komisie riadi, sa však na prípady uplatňujú jasne a konzistentne.

6. Záver

Politika hospodárskej súťaže, a najmä koherentné a predvídateľné presadzovanie pravidiel štátnej pomoci zahralo dôležitú úlohu pri reakcii na krízu. Mimoriadne opatrenia na záchranu na začiatku krízy sa ukázali ako užitočné, pretože opatrenia na záchranu mohli zabezpečiť opätovné nastolenie finančnej stability a podporili oživenie hospodárstva. Pri tomto oživení, ktoré je stále veľmi krehké, sa zdá, že je veľmi dôležité pokračovať v potrebnej reštrukturalizácii bankového sektora vrátane očistenia súvah a posilňovania kapacity bánk na ochranu pred rizikami s cieľom zabezpečiť, aby banky mohli plniť svoju funkciu poskytovateľov úverov reálnej ekonomike bez štátnej podpory. Podobne je vhodné, keďže ekonomické prostredie sa naďalej stabilizuje, zamerať sa na transparentné a koordinované postupné ukončenie jednotlivých schém podpory, počínajúc vládnymi zárukami, s cieľom vytvoriť podmienky na postupný návrat k normálnemu fungovaniu trhu.

PRÍLOHA 1 – Časový prehľad vykonávania záručných a rekapitalizačných opatrení

(...PICT...)

PRÍLOHA 2 – Dynamika schválených záručných a rekapitalizačných opatrení

(...PICT...)

(...PICT...)

PRÍLOHA 3 – Opatrenia proti finančnej kríze podľa nástrojov

Opatrenia proti finančnej kríze schválené do 31. marca 2010 (schválené sumy v mld. EUR)

(...PICT...)

Zdroj: GR pre hospodársku súťaž

* Vysoké sumy schválených záruk v Dánsku a Írsku sú spôsobené celoplošnými zárukami na záväzky bánk. V prípade schválených súm írskej záručnej schémy: zdroj údajov správa Rady z 9.6.2009.

** Niektoré súčty obsahujú odhady a aproximácie.

PRÍLOHA 4 – DOPLŇUJÚCE INFORMÁCIE

Doplňujúce údaje, štatistiky a ukazovatele, predchádzajúce hodnotiace tabuľky štátnej pomoci sú dostupné on-line.

Podrobnejšie informácie o vývoji politiky štátnej pomoci, fakty a čísla sú uvedené v hodnotiacej tabuľke štátnej pomoci GR pre hospodársku súťaž uverejňovanej dvakrát za rok, a to na jar a na jeseň.

http://ec.europa.eu/comm/competition/state_aid/studies_reports/studies_reports.cfm

Prípady štátnej pomoci (Register štátnej pomoci)

Register štátnej pomoci Komisie poskytuje podrobné informácie o všetkých prípadoch štátnej pomoci, ktoré boli od 1. januára 2000 predmetom konečného rozhodnutia Komisie, ako aj o opatreniach na základe skupinovej výnimky predložených členskými štátmi. Aktualizuje sa denne, a tak zabezpečuje, aby verejnosť mala včasný prístup k najnovším rozhodnutiam o štátnej pomoci. http://ec.europa.eu/comm/competition/state_aid/register/

Výročná správa o politike hospodárskej súťaže

Komisia uverejňuje Výročnú správu o politike hospodárskej súťaže, v ktorej je zhrnutý najdôležitejší vývoj politiky a práva, ako aj najnovšia judikatúra. http://ec.europa.eu/comm/competition/annual_reports/

Bulletin o politike hospodárskej súťaže

Bulletin o politike hospodárskej súťaže, ktorý GR pre hospodársku súťaž uverejňuje trikrát ročne, obsahuje sériu článkov o vývoji konkrétnych právnych predpisov, ako aj zaujímavú judikatúru. http://ec.europa.eu/comm/competition/publications/cpn/

Týždenné elektronické správy o štátnej pomoci

Týždenné elektronické správy o štátnej pomoci, ktoré sa začali uverejňovať v roku 2009, sa distribuujú bezplatne viac ako 3 500 odberateľom. Uvádzajú sa v nich činnosti Komisie v oblasti štátnej pomoci vrátane najnovšieho legislatívneho vývoja, rozhodnutí Komisie, aktualít, blížiacich sa podujatí, správ a štúdií. http://ec.europa.eu/competition/state_aid/newsletter/index.html

Hodnotiaca tabuľka štátnej pomoci EZVO

Dozorný orgán EZVO uverejňuje ročnú hodnotiacu tabuľku o objeme štátnej pomoci poskytnutej na Islande, v Lichtenštajnsku a Nórsku.

http://www.eftasurv.int/information/pressreleases/2008pr/dbaFile14074.html

[1] Uplatnenie pravidiel štátnej pomoci na opatrenia prijaté v prospech finančných inštitúcií v súvislosti so súčasnou globálnou finančnou krízou, Ú. v. EÚ C 270, 25.10.2008, s. 8 – 14.

[2] Usmernenia Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach, Ú. v. EÚ C 244, 1.10.2004, s. 2 – 17, ako bolo rozšírené v Ú. v. EÚ C 156, 9.7.2009, s. 3.

[3] Oznámenie Komisie – Rekapitalizácia finančných inštitúcií v súčasnej finančnej kríze: obmedzenie pomoci na nevyhnutné minimum a opatrenia proti neprimeranému narušeniu hospodárskej súťaže, Ú. v. EÚ C 10, 15.1.2009, s. 2 – 10.

[4] Oznámenie Komisie o zaobchádzaní so znehodnotenými aktívami v bankovom sektore Spoločenstva, Ú. v. EÚ 72, 26.3.2009, s. 1 – 22.

[5] Oznámenie Komisie o návrate k životaschopnosti a hodnotení reštrukturalizačných opatrení vo finančnom sektore v podmienkach súčasnej krízy podľa pravidiel štátnej pomoci, Ú. v. EÚ C 195, 19.8.2009, s. 9 – 20.

[6] Pozri 2981. zasadnutie Rady, Hospodárske a finančné záležitosti, Brusel, 2. decembra 2009, 16838/09 (tlačová správa 352): http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_Data/docs/pressdata/en/ecofin/111706.pdf.

[7] Pozri 3015. zasadnutie Rady, Hospodárske a finančné záležitosti, Brusel, 18. mája 2010, http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/en/ecofin/114495.pdf, pracovný dokument GR pre hospodársku súťaž – Uplatňovanie pravidiel štátnej pomoci na schémy vládnych záruk vzťahujúce sa na dlhy bánk vydané po 30. júni 2010, 30. apríl 2010 http://ec.europa.eu/competition/state_aid/studies_reports/phase_out_bank_guarantees.pdf.

[8] HDP členských štátov, v mil. EUR, 1992 - 2008.

[9] Belgicko sa rozhodlo, že nezavedie žiadnu schému, ale bude intervenovať na základe individuálnych rozhodnutí.

[10] Uvedené miery využitia sa zameriavajú výlučne na záruky na novo vydané dlhopisy bánk a ignorujú celoplošné záruky poskytnuté na záväzky bánk v niektorých členských štátoch.

[11] Nominálne aktíva, ktorých sa tieto opatrenia týkali, znížené o prvú stratovú tranžu, ktorú si ponechala banka.

--------------------------------------------------