6.5.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 117/7

A.

keďže odstránenie chudoby musí zostať ako cieľ v centre pozornosti spoločnej stratégie,

B.

keďže polovica obyvateľstva Afriky ešte stále žije v chudobe a Afrika je jediným kontinentom, ktorý nerobí pokrok v dosahovaní rozvojových cieľov milénia (RCM), najmä čo sa týka znižovania chudoby, úmrtnosti detí, zdravia matiek a boja proti HIV/AIDS a malárii,

C.

keďže cieľom spoločnej stratégie je ísť „za hranice rozvoja“, „za hranice Afriky“ a „za hranice inštitúcií“, aby sa týkala širšej škály afrických a celosvetových otázok v porovnaní s minulosťou, napr. energie, zmeny klímy a bezpečnosti, a aby zapojila širšie spektrum mimoinštitucionálnych aktérov,

D.

keďže za posledné roky sa vybudovala väčšina inštitucionálnej štruktúry a inovatívnych pracovných postupov spoločnej stratégie Afriky a EÚ, v praxi sa však dosiahlo veľmi málo,

E.

keďže napriek tomu, že spoločná stratégia jasne uznáva základnú úlohu Panafrického parlamentu a Európskeho parlamentu, „aby preskúmali dosiahnutý pokrok a poskytli partnerstvu politické vedenie“, treba ich ešte štrukturálne a účelne zapojiť do tvorby, adaptácie a monitorovania spoločnej stratégie,

F.

keďže občianska spoločnosť a miestne orgány, predovšetkým z africkej strany, sa minimálne zapájajú do uplatňovania spoločnej stratégie,

G.

keďže na uplatňovanie spoločnej stratégie bolo poskytnutých veľmi málo nových finančných prostriedkov a v skutočnosti boli príslušné zdroje plne rozdelené ešte pred prijatím spoločnej stratégie,

H.

keďže začlenenie Európskeho rozvojového fondu (ERF) do rozpočtu EÚ, ako to opakovane žiadal Európsky parlament, by umožnilo väčšiu politickú súdržnosť, ako aj parlamentný dohľad nad výdavkami na rozvoj,

I.

keďže podiel Afriky na celosvetovom obchode klesá a Afrika je vylúčená z možností, ktoré poskytuje globalizácia,

J.

keďže nezákonný únik kapitálu zapríčiňuje, že africké ekonomiky každoročne prichádzajú o miliardy eur, zatiaľ čo „únik mozgov“ okráda kontinent o veľké množstvo jeho intelektuálnej kapacity, ktorá je základom jeho budúceho rozvoja,

K.

keďže výroba potravín a potravinová bezpečnosť v Afrike ako politické priority zaznamenali pokles a za posledné desaťročie trpeli nedostatkom investícií s potenciálne katastrofálnymi dôsledkami, ako upozornila nedávna kríza v súvislosti s cenami potravín,

L.

keďže Afrika je neúmerne slabo zastúpená v medzinárodných organizáciách a viacstranných fórach, kde sa rozhoduje o mnohých otázkach, ktoré majú vplyv na budúcnosť kontinentu,

M.

keďže dlhodobý vzťah EÚ a Afriky nadobudne nový význam v spojením s objavením sa netradičných darcov, ktorých programy a priority pre Afriku predstavujú nové riziká i výzvy,

N.

keďže je dôležité hľadať súčinnosť a vyhýbať sa prekrývaniu činností inštitúcií spoločnej stratégie a už existujúcich väzieb, ako je Dohoda z Cotonou, euro-stredomorská stratégia a strategické partnerstvo EÚ a Južnej Afriky,

O.

keďže revízia dohody z Cotonou v roku 2009 sa bude snažiť vyjasniť budúci vzťah AKT s AÚ,

P.

keďže úroveň informovania o cieľoch a opatreniach spoločnej stratégie je znepokojivo nízka a keďže – najmä v Afrike – verejná informovanosť a podpora strategického partnerstva EÚ a Afriky sú priamo spojené so schopnosťou spoločnej stratégie priniesť okamžité a konkrétne výsledky, ktoré môžu zlepšiť životnú úroveň Afričanov,

Q.

keďže partnerstvo by malo brať do úvahy fakt, že „rovnocenné partnerstvo“ znamená, že EÚ a AÚ sú rovnocenné, pokiaľ ide o účasť na diskusiách a stanovovaní politiky, ale malo by brať do úvahy aj jasnú realitu, že obidva kontinenty a ich inštitúcie zďaleka nie sú rovnocenné, pokiaľ ide o ich inštitucionálny rozvoj, kapacitu rozhodovania a zdroje,

1.

víta skutočnosť, že rok od prijatia spoločnej stratégie sú hlavné prvky inštitucionálnej štruktúry jej uplatňovania napokon pripravené a začali fungovať, podporované akčným plánom s cieľmi a časovým harmonogramom, a že bol dosiahnutý istý pokrok v uplatňovaní spoločnej stratégie a jej tematických partnerstiev; vyjadruje však poľutovanie, že na konci prvého roku vykonávania sú niektoré partnerstvá ešte stále v štádiu definovania pracovných metód a doposiaľ nemajú stanovené ciele, časový harmonogram ani nemajú vyčlenené rozpočtové prostriedky;

2.

víta skutočnosť, že EÚ a AÚ sa počas prvého roka po podpísaní spoločnej stratégie stretávali častejšie ako kedykoľvek predtým;

3.

vyzýva Komisiu EÚ, Komisiu AÚ a členské štáty EÚ a AÚ, aby v prvom rade dokončili túto inštitucionálnu štruktúru vytvorením parlamentných prvkov, ako aj prvkov občianskej spoločnosti a miestnych orgánov, ktoré by tento proces určovali a udržiavali tým, že mu zabezpečia transparentnosť, zapojenie a demokratickú legitímnosť;

4.

víta vytvorenie realizačných tímov EÚ s účasťou zainteresovaných členských štátov nielen preto, že financovanie spoločnej stratégie závisí do značnej miery od príspevkov členských štátov, ale aj preto, že priame zapojenie členských štátov prispeje k zvýšeniu informovanosti, kontinuity a trvalej udržateľnosti činností zahrnutých v akčnom pláne;

5.

naliehavo žiada inštitúcie spoločnej stratégie, aby sa plne sústredili na potrebné ciele, keďže prvý akčný plán trvá menej než tri roky (2008 – 2010);

6.

opakuje svoju žiadosť Komisii EÚ a Komisii AÚ, aby prijali aktívne opatrenia na zapojenie Európskeho a Panafrického parlamentu do uplatňovania, monitorovania a politického usmerňovania spoločnej stratégie v súlade s ich postavením ako hlavných prvkov jej inštitucionálnej štruktúry;

7.

zdôrazňuje úlohu medziparlamentných orgánov medzi EP a africkými parlamentmi, ako sú Spoločné parlamentné zhromaždenie AKT – EÚ a Euro-stredomorské parlamentné zhromaždenie Euromed, pri posilňovaní mieru a bezpečnosti, dobrej správy verejných vecí a demokracie a pri zabezpečovaní účinnej platformy na spoluprácu a riešenie otázok spoločného záujmu;

8.

berie na vedomie skutočnosť, že 11. zasadnutie ministerskej trojky Afrika – EÚ schválilo prvú výročnú správu o pokroku pri plnení spoločnej stratégie a jej prvého akčného plánu, do ktorej EÚ prispela uvedeným oznámením Komisie;

9.

vyjadruje však poľutovanie, že správa bola vypracovaná bez akejkoľvek konzultácie s Európskym alebo Panafrickým parlamentom a bez formálneho prispenia z ich strany;

10.

navrhuje, aby predseda Panafrického parlamentu a predseda Európskeho parlamentu systematicky navštevovali samity EÚ – Afrika a aby na nich predstavovali závery týchto parlamentov týkajúce sa uskutočňovania akčného plánu, ako aj návrhy na budúce orientovanie spoločnej stratégie;

11.

požaduje, aby sa bezprostredne pred jarným zasadnutím ministerskej trojky konala výmena názorov medzi členmi ministerskej trojky a zástupcami príslušných orgánov Panafrického parlamentu a Európskeho parlamentu, počas ktorej môžu parlamenty predložiť svoje návrhy a odporúčania týkajúce sa najnovšej spoločnej výročnej správy o pokroku; navrhuje, aby sa diskusia o návrhoch a odporúčaniach parlamentov zaradila do programu zasadnutia ministerskej trojky; očakáva, že následná spoločná výročná správa – prijatá počas budúceho jesenného zasadnutia ministerskej trojky – uvedie, ako boli tieto návrhy a odporúčania týkajúce sa spoločnej výročnej správy o pokroku zobraté do úvahy; žiada, aby sa zástupcovia parlamentov stretli aj s členmi ministerskej trojky v rámci jesenného zasadnutia trojky;

12.

domnieva sa, že Panafrický parlament a Európsky parlament by sa mali v primeranej miere zúčastňovať na činnosti spoločných skupín odborníkov i pracovnej skupiny AÚ – EÚ;

13.

víta skutočnosť, že Európska komisia určila 55 miliónov EUR na podporný program v 9. ERF v záujme posilnenia kapacít inštitúcií AÚ; opätovne nalieha, aby sa časť z tohto rozpočtu uvoľnila na posilnenie administratívnej a operatívnej kapacity Panafrického parlamentu, a vyzýva Komisiu, aby na základe dôkladnej konzultácie s Panafrickým parlamentom a v spolupráci s Európskym parlamentom navrhla akčný plán na čerpanie týchto rozpočtov;

14.

odporúča, aby časť rozpočtových prostriedkov vyčlenených pre Panafrický parlament priamo spravoval tento parlament, a to hneď ako si vytvorí potrebnú administratívnu kapacitu na tento účel a splní požiadavky obsiahnuté v nariadení (ES) o rozpočtových pravidlách (predovšetkým v jeho článku 56) (6), ktoré Komisii umožňujú plniť rozpočet prostredníctvom nepriameho centralizovaného hospodárenia;

15.

žiada Komisiu EÚ a Komisiu AÚ, aby zjednodušili postupy a zabezpečili priamy a účinný dialóg s parlamentmi, aby sa zabránilo neprijateľným odkladom, pričom sa zohľadnia ich procedurálne špecifickosti;

16.

opätovne požaduje, aby bol ERF zahrnutý do rozpočtu, a žiada, aby medzitým Komisia priebežne informovala Európsky parlament a Panafrický parlament o všetkých etapách rozpočtového procesu;

17.

je presvedčený, že spoločná stratégia, ak má byť skutočným „rozsiahlym partnerstvom so širokou základňou zameraným na obyvateľstvo“, musí efektívne zapojiť občiansku spoločnosť a miestne orgány a podporovať ich účinnú účasť na práci svojich výkonných orgánov;

18.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že zatiaľ čo akčný plán stanovuje, že každé z partnerstiev EÚ a Afriky umožňuje širokú škálu činností, prevažnú časť z nich predstavujú štátne opatrenia; zdôrazňuje, že vstup a zapojenie parlamentov a neštátnych aktérov, ako sú organizácie občianskej spoločnosti, miestne orgány a iní neštátni činitelia, do procesu sa musí prehĺbiť a ďalej objasniť;

19.

víta Africkú hospodársku, sociálnu a kultúrnu rada (ECOSOCC) ako nástroj budovania partnerstva medzi africkými vládami a občianskou spoločnosťou; znepokojuje ho však nízka úroveň zapojenia africkej občianskej spoločnosti do vykonávania spoločnej stratégie a požaduje bezodkladné úsilie – predovšetkým z africkej strany a v úzkej spolupráci so všetkými zainteresovanými stranami – o ustanovenie postupov identifikácie, zmapovania a účinného zapojenia reprezentatívnych neštátnych afrických účastníkov;

20.

vyzýva Európsku komisiu, aby vytvorila vhodné nástroje na budovanie kapacít pre africké organizácie občianskej spoločnosti osobitne zameraných na posilnenie ich schopnosti venovať sa vykonávaniu spoločnej stratégie;

21.

pripomína, že spoločná stratégia by sa mala zaoberať aj otázkami, ktoré síce formálne patria do inej inštitucionálnej štruktúry, ale majú významný vplyv na budúcnosť Afriky, a ktoré formujú vzťah medzi dvoma kontinentmi, ako sú napr. dohody o hospodárskom partnerstve (DHP) a vzťahy medzi regionálnymi zoskupeniami DHP a inými existujúcimi regionálnymi zoskupeniami v Afrike (vrátane regionálnych hospodárskych spoločenstiev), druhá revízia Dohody z Cotonou, euro-stredomorská stratégia, strategické partnerstvo EÚ a Južnej Afriky a vzťah Afriky s novými svetovými aktérmi ako Čína a Brazília;

22.

je presvedčený, že trvalý hospodársky, sociálny a environmentálny rozvoj sa môže uskutočňovať len v krajinách, ktoré zaručujú mier, demokraciu a ľudské práva;

23.

vyzýva Európsku komisiu, Radu a africkú stranu, aby zabezpečili súdržnosť medzi touto stratégiou a inými európskymi politikami, ktoré môžu mať nepriaznivý vplyv na presadzovanie nového strategického partnerstva medzi EÚ a Afrikou, najmä obchodnou, environmentálnou, migračnou a poľnohospodárskou politikou; zdôrazňuje, že tieto otázky by mali byť predmetom politického dialógu medzi EÚ a Afrikou;

24.

zdôrazňuje, že v záujme účinného boja proti chudobe, ktorý musí zostať v centre pozornosti spoločnej stratégie, musí strategické partnerstvo EÚ a Afriky stimulovať trvalo udržateľný hospodársky a sociálny rozvoj, pritiahnuť zahraničné investície, podporovať spravodlivý medzinárodný obchod a prispievať k vytvoreniu podmienok, za akých môžu africké krajiny postupne zaujať svoje miesto v celosvetovej ekonomike;

25.

víta pokrok v oblasti partnerstva pre mier a bezpečnosť; berie na vedomie politický dialóg EÚ a AÚ o krízových situáciách v Afrike a za jej hranicami; zdôrazňuje, že tento dialóg musí riešiť celú škálu mierových a bezpečnostných otázok od predchádzania konfliktom a riešenia konfliktov až po obnovu po ukončení konfliktov a budovanie mieru vrátane hĺbkového dialógu o uplatňovaní zásady zodpovednosti za ochranu;

26.

žiada, aby sa prioritne zabezpečilo uplatňovanie africkej mierovej a bezpečnostnej štruktúry; opätovne zdôrazňuje, že ERF nie je dostatočným finančným zdrojom budúceho plnenia Fondu pre mier v Afrike; zastáva názor, že výdavky ERF by mali dodržiavať kritériá Výboru pre rozvojovú pomoc Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD/DAC) stanovené pre štátnu rozvojovú pomoc; opakuje svoju žiadosť o definitívne vyriešenie financovania Fondu pre mier v Afrike;

27.

víta skutočnosť, že generálny tajomník OSN Ban Ki-Moon zorganizoval v septembri 2008 panel význačných osobností AÚ a OSN, aby určili spôsoby, ako môže medzinárodné spoločenstvo podporiť mierové operácie AÚ ustanovené pod mandátom OSN;

28.

poukazuje na to, že správa verejných vecí by mala byť meradlom dobrého fungovania spoločnosti, a to prostredníctvom práva a poriadku, dodržiavania a aktívnej podpory ľudských práv, boja proti korupcii, tvorby bohatstva a jeho transparentného a spravodlivého rozdeľovania a základných zdravotných a sociálnych služieb; zdôrazňuje, že vonkajší aktéri nesmú posudzovať správu verejných vecí iba na základe kritérií zavedených zvonka, ale najmä na základe vzájomne dohodnutých a spoločných hodnôt a noriem;

29.

zdôrazňuje význam trvalo udržateľnej demokracie vrátane dobrej správy verejných vecí a demokratických volieb, čo musí zahŕňať aj podporu budovania parlamentných kapacít a zapojenie občianskej spoločnosti a miestnych orgánov do politického dialógu;

30.

zdôrazňuje, že správa verejných vecí sa musí zlepšiť na oboch stranách: je to priorita nielen v Afrike, ale aj na európskej strane, kde sa musí zlepšiť správa verejných vecí a zodpovednosť, pokiaľ ide o záväzky v oblasti pomoci a lepšej koordinácie darcovstva, s cieľom zamerať sa viac na krajiny, tzv. „siroty“, ktoré nedostávajú pomoc; zdôrazňuje, že národné a kontinentálne parlamenty, neštátne subjekty a miestne orgány zohrávajú v tejto oblasti dôležitú úlohu;

31.

žiada zvýšenú podporu pre existujúce africké iniciatívy, ako je africký mechanizmus partnerského hodnotenia (APRM), ktorý je doteraz najvážnejšou snahou afrických krajín o zlepšenie správy verejných vecí na kontinente, a rôzne nástroje zavedené AÚ, ktoré zvýšia zapojenie Afriky do tohto procesu;

32.

vyjadruje vážne znepokojenie nad tým, že „profily správy verejných vecí“ vytvorené Komisiou pre každú krajinu AKT, ktorými sa bude riadiť plánovanie rozvojovej pomoci v súvislosti s doplnkovými prostriedkami vo výške 2,7 miliardy EUR v rámci 10. ERF, boli pripravené bez akejkoľvek spoluúčasti; konštatuje, že vhodnosť krajín na získanie podpory z doplnkových prostriedkov sa posudzuje podľa súboru kritérií, z ktorých iba jedno priamo súvisí s RCM; vyjadruje obavu z rizika, že „profily“ Európskej komisie vyčerpajú proces APRM; žiada Európsku komisiu, aby konzultovala s Európskym parlamentom a Radou a informovala ich o ďalšom postupe a použití týchto prostriedkov s cieľom zabezpečiť, že budú vyčlenené na iniciatívy v oblasti správy verejných vecí a podporia program správy verejných vecí AÚ a proces APRM;

33.

požaduje dialóg v rámci partnerstva v oblasti správy verejných vecí a ľudských práv, ktorý by riešil beztrestnosť porušovania ľudských práv, prihliadajúc na osvedčené postupy vnútroštátnych a medzinárodných zákonov vrátane práce medzinárodných trestných súdov v Sierra Leone a Rwande;

34.

zastáva názor, pokiaľ ide o partnerstvo v oblasti obchodu a regionálnej integrácie, že rastúci obchod je za správnych podmienok základným hnacím motorom hospodárskeho rastu pod podmienkou, že obchodná politika je súdržná s cieľmi rozvoja; víta preto ciele tohto partnerstva podporovať africkú regionálnu integráciu a posilňovať obchodné kapacity kontinentu;

35.

s nádejou očakáva skoré uzavretie rozvojového kola rokovaní Svetovej obchodnej organizácie (WTO) z Dauhy, ale trvá na tom, že musí ísť naďalej predovšetkým o „kolo rokovaní o rozvoji“, ktoré uprednostní integráciu afrických národov do svetovej ekonomiky, účinne zníži poľnohospodárske dotácie narušujúce obchod a zruší dotácie na podporu vývozu v poľnohospodárstve;

36.

je presvedčený, že EÚ by mala africkým štátom pomôcť, aby sa stali poľnohospodársky sebestačnými, a podporovať základné služby a zraniteľný domáci priemysel;

37.

trvá na tom, že konečné DHP podpísané s africkými štátmi musia byť v prvom rade a hlavne nástrojmi rozvoja, ktoré rešpektujú rôzne možnosti a úrovne rozvoja jednotlivých príjemcov;

38.

zdôrazňuje skutočnosť, že DHP musia podporovať, nie oslabovať africkú regionálnu integráciu; podporuje úsilie AÚ upevňovať regionálne hospodárske spoločenstvá ako základné kamene budovania regionálnej integrácie kontinentu;

39.

trvá na tom, aby si Európska komisia a členské štáty splnili záväzok poskytnúť do roku 2010 aspoň 2 miliardy EUR ročne na skutočnú „pomoc obchodu“, z čoho najväčšia časť musí byť určená pre Afriku; požaduje skoré určenie a poskytnutie podielu zo zdrojov nástroja pomoci pre obchod; zdôrazňuje, že tieto prostriedky by mali byť doplnkovými zdrojmi a nie iba „prebalenými“ prostriedkami ERF;

40.

vyzýva partnerstvo, aby sa venovalo rozsiahlejšiemu programu v oblasti pomoci obchodu vrátane rozvoja infraštruktúr, podpory rozvoja a lepšej regulácie podnikania vrátane pravidiel označovania pôvodu, ktoré sú ;jednoduchšie a užívateľsky ústretovejšie;

41.

vyzýva partnerstvo, aby riešilo aj hospodárske aspekty, ktoré – i keď nesúvisia nevyhnutne s obchodom – majú pre africké ekonomiky významné dôsledky, napr. potrebu prijatia opatrení na zastavenie nezákonného úniku kapitálu a podporu medzinárodnej regulácie daňových rajov;

42.

žiada, aby spoločná stratégia uznala a podporila úlohu migrantov a diaspór v prospech rozvoja ich domovských krajín tým, že uľahčí ich investovanie v týchto krajinách a zníži výdavky za transfer;

43.

trvá na tom, že, čo sa týka partnerstva v oblasti RCM, bude dokonca aj s väčšou a lepšou pomocou ťažké splniť tieto ciele, a preto naliehavo žiada členské štáty EÚ, aby dodržali svoje záväzky, ktoré nedávno potvrdili na konferencii o financovaní rozvoja v Dauhe, ako aj na fóre na vysokej úrovni o účinnosti pomoci v Akkre, najmä pokiaľ ide o rozsah pomoci, súdržnosť politiky, zapojenie, transparentnosť a rozdelenie práce medzi darcami;

44.

konštatuje, že základná zdravotná starostlivosť a základné a stredoškolské vzdelanie sú rozhodujúcimi urýchľujúcimi činiteľmi v dosahovaní RCM; preto nabáda africké krajiny, aby sa tieto oblasti stali jednou z hlavných priorít v ich stratégiách zameraných na znižovanie chudoby; vyzýva partnerstvo, aby podporovalo takýto rozvoj vzhľadom na záväzok Európskej komisie vynaložiť na tieto odvetvia aspoň 20 % z rozpočtu Spoločenstva určeného na pomoc; vyzýva Komisiu, aby tento záväzok rozšírila aj na ERF; pripomína, že každé úsilie v tomto smere by malo zahrnúť aj osoby so zdravotným postihnutím; v tejto súvislosti víta výsledky prvého stretnutia spoločnej skupiny odborníkov a vyzýva zapojené strany, aby zabezpečili dosiahnutie pokroku v nasledujúcom roku;

45.

vyzýva Európsku komisiu, aby prijala urýchlené opatrenia na splnenie svojich záväzkov v oblasti zdravia v súvislosti so závermi a odporúčaniami správy Európskeho dvora audítorov z januára 2009 o rozvojovej pomoci ES pre zdravotnícke služby v subsaharskej Afrike; zdôrazňuje význam zvyšovania pomoci Európskej komisie zdravotníckemu sektoru v subsaharskej Afrike v čase preskúmania 10. ERF v polovici jeho trvania v záujme podpory svojich záväzkov RCM v oblasti zdravia;

46.

nabáda členské štáty EÚ a AÚ, aby prikladali väčší význam africkej potravinovej bezpečnosti a potravinovej nezávislosti a aby podporovali opatrenia na zvýšenie produktivity a konkurencieschopnosti afrického poľnohospodárstva, najmä výroby potravín pre miestne trhy, ako aj podpore tzv. zelených pásov okolo miest;

47.

vyzýva členské štáty, aby do svojich diskusií v rámci spoločnej stratégie i mimo nej začlenili otázku spravodlivého rozdelenia bohatstva, ktoré pochádza z využívania prírodných zdrojov; trvá na tom, že národné príjmy z prírodných zdrojov by sa mali v prvom rade spravodlivejšie prideľovať na uspokojovanie základných potrieb vlastného obyvateľstva, najmä v oblasti zdravia, vzdelávania, ochrany prírodných zdrojov a životného prostredia, čo by pomohlo dosiahnuť RCM;

48.

vyjadruje obavy, že celosvetové hospodárske spomalenie zvráti nedávne obdobie rekordného rastu Afriky, a zdôrazňuje, že kontinent by sa mohol zdržať o desaťročia v dôsledku poklesu cien tovaru, zníženia investičných tokov a finančnej stability a poklesu platieb;

49.

v súvislosti so zmenou klímy pripomína, že sú za ňu zodpovedné predovšetkým rozvinuté krajiny, kým jej negatívny vplyv sa najviac prejavuje v rozvojových krajinách; trvá preto na tom, že sú potrebné nové finančné prostriedky, ak sa má zabrániť situácii, že africké štáty budú prinútené platiť neprimeranú cenu za prispôsobenie sa dôsledkom zmeny klímy a za ich zmiernenie; podporuje spoločné vyhlásenie EÚ a Afriky o zmene klímy vydané v Poznani na konferencii rámcového dohovoru OSN o zmene klímy v decembri 2008;

50.

v súvislosti s partnerstvom v oblasti migrácie a zamestnanosti požaduje spravodlivé a reálne riešenie problému „úniku mozgov“, ktorý pripravuje mnohé africké národy o mnoho kvalifikovaných pracovníkov, najmä v odvetví zdravotníctva;

51.

žiada, aby sa v rámci nového programu „modrej karty EÚ“ nepodnecoval únik kvalifikovaných pracovníkov z rozvojových krajín z odvetví, v ktorých tieto krajiny trpia nedostatkom pracovnej sily, najmä z oblasti zdravotníctva a vzdelávania;

52.

vyzýva Európsku komisiu, aby využila partnerstvo EÚ a Afriky na pomoc africkým krajinám uplatňovať ustanovenia o flexibilite ustanovené vo vyhlásení z Dauhy o dohode o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (TRIPS) a verejnom zdraví s cieľom uľahčiť prístup k dostupným základným liekom v Afrike;

53.

nabáda obe strany, pokiaľ ide o partnerstvo v oblasti vedy a technológií, aby sa zamerali na preklenutie digitálnej bariéry zintenzívnením spolupráce v technologickom rozvoji a transfere, predovšetkým v oblasti telefonovania a internetu;

54.

očakáva, že spoločná stratégia prijme osobitné opatrenia na zlepšenie príležitostí pre ženy, deti a ľudí so zdravotným postihnutím v Afrike, pretože tieto skupiny čelia zvlášť vážnym ťažkostiam v rozvojových krajinách;

55.

zdôrazňuje, že, ak má ísť spoločná stratégia „za hranice Afriky“ a ak sa má zintenzívniť spolupráca EÚ – Afrika v medzinárodných orgánoch a pri viacstranných rokovaniach o otázkach ako obchod, ľudské práva alebo zmena klímy, úsilie EÚ i Afriky musí demokratickejšie a reprezentatívnejšie smerovať k medzinárodným inštitúciám, ako sú Svetová banka, Medzinárodný menový fond a WTO, a zabezpečiť, aby Afrika mohla konečne uplatňovať vplyv, ktorý zodpovedá jej veľkosti a postaveniu;

56.

opätovne vyzýva inštitúcie EÚ, aby vytvorili osobitný finančný nástroj na uskutočňovanie spoločnej stratégie, pričom by sústredili všetky existujúce zdroje financovania jasným, predvídateľným a programovateľným spôsobom; má pochybnosti o tom, do akej miery bude spoločná stratégia schopná dosiahnuť svoje vysoké ambície alebo ponúknuť skutočnú pridanú hodnotu bez akýchkoľvek nových finančných prostriedkov, alebo dokonca bez preprogramovania existujúcich finančných prostriedkov;

57.

vyzýva vlády v EÚ a Afrike, aby svojich obyvateľov účinnejšie a systematickejšie oboznamovali s činnosťami a úspechmi spoločnej stratégie a aby sa snažili o širšie informovanie masmédiami;

58.

s nádejou očakáva zmysluplné zapojenie Európskeho a Panafrického parlamentu – na základe skúseností zo samitu EÚ – Afrika v Lisabone 8. a 9. decembra 2007 – do príprav tretieho samitu Afrika – EÚ v roku 2010 a ich aktívnu účasť na samotnom samite;

59.

vyzýva Komisiu EÚ, Komisiu AÚ a predsedníctva, aby odsúhlasili vyššie uvedené návrhy, ktorých cieľom je zintenzívniť zapojenie parlamentov do uskutočňovania a monitorovania spoločnej stratégie;

60.

má v úmysle vytvoriť v rámci Európskeho parlamentu potrebnú koordináciu a súčinnosť všetkých orgánov na podporu uplatňovania a monitorovania spoločnej stratégie; v súvislosti s tým opakuje svoj zámer pretransformovať ad-hoc delegáciu pre vzťahy s Panafrickým parlamentom na medziparlamentnú delegáciu s plnými právomocami;

61.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Hospodárskej, sociálnej a kultúrnej rade AÚ, Komisii AÚ, Výkonnej rade AÚ, Panafrickému parlamentu, Rade ministrov AKT a Spoločnému parlamentnému zhromaždeniu AKT – EÚ.