52009DC0064

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 18.2.2009

KOM(2009) 64 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Záverečné hodnotenie realizácie viacročného programu Spoločenstva na podporu bezpečnejšieho používania internetu a nových online technológií

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Záverečné hodnotenie realizácie viacročného programu Spoločenstva na podporu bezpečnejšieho používania internetu a nových online technológií

1. ÚVOD

Toto oznámenie sa vzťahuje na záverečné hodnotenie viacročného programu Bezpečnejší Internet plus (2005 – 2008), ďalej len „program“.

Cieľom programu, ako sa určilo v rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady[1], bolo podporovať bezpečnejšie využívanie internetu a nových online technológií, najmä v prípade detí, a bojovať proti nezákonnému obsahu a obsahu nevyžiadanému koncovým užívateľom.

Doba trvania programu bola štyri roky od 1. januára 2005 do 31. decembra 2008 a jeho rozpočet bol 45 miliónov EUR.

Program sa realizoval prostredníctvom štyroch hlavných skupín opatrení:

- boj proti nezákonnému obsahu;

- zaobchádzanie s nevyžiadaným a škodlivým obsahom;

- podpora bezpečnejšieho prostredia;

- zvyšovanie informovanosti.

V porovnaní s predchádzajúcim akčným plánom Bezpečnejší internet sa program rozšíril aj na nové online technológie vrátane mobilného a širokopásmového obsahu, online hier, prenosu súborov peer-to-peer a na všetky formy komunikácie v reálnom čase, ako sú diskusné fóra (chat rooms) a okamžité správy, s cieľom zlepšiť ochranu detí a neplnoletých. Program sa rozšíril tak, že zahŕňal aj širšie spektrum nezákonného a škodlivého obsahu vrátane rasizmu a násilia.

Program sa realizoval predovšetkým prostredníctvom spolufinancovania projektov vybraných na základe verejných výziev na predkladanie návrhov. V dôsledku toho sa z rôznych skupín opatrení financovala celá škála rozličných projektov, ktoré v prípade potreby dopĺňali nefinancované činnosti.

Z programu sa spolufinancovala sieť centier na zvyšovanie informovanosti INSAFE, ktorých úlohou bolo vykonávať činnosti na zvyšovanie informovanosti určené deťom, rodinám a školám, ako aj poradenská linka, na ktorej deti mohli uviesť svoje obavy súvisiace s používaním online technológií, a sieť horúcich liniek INHOPE, pomocou ktorej používatelia internetu môžu nahlasovať nezákonný obsah[2].

Program ďalej podporuje tematické siete, ktoré spájajú rozličné zainteresované strany, ako sú výskumníci, mimovládne organizácie a orgány činné v trestnom konaní, s cieľom umožniť dialóg a výmenu osvedčených postupov, konkrétne projekty zamerané na zlepšenie postupov orgánov činných v trestnom konaní pri analýzach nezákonných materiálov a projekty zamerané na zlepšenie poznatkov o rozličných aspektoch toho, ako internet používajú deti, rodičia a páchatelia. Z projektu Deti EÚ na internete sa získali nové poznatky o tom, ako deti a rodičia vnímajú riziká a bezpečnosť. Zistil sa nedostatok porovnateľných údajov a na tento problém bude zameraný následný projekt. V rámci druhého projektu sa vykoná kvalitatívny výskum kriminality dospelých a na základe jeho výsledkov sa získajú lepšie poznatky o sexuálnom zneužívaní detí súvisiacom s online technológiami[3].

Pod záštitou programu sa vykonali dva prieskumy Eurobarometra na účely preskúmania postojov občanov EÚ k nezákonnému a škodlivému obsahu a ich vedomostí o tom, ako sa chrániť. Ďalší prieskum sa vykoná na jeseň 2008.

Okrem toho Komisia vypracovala aj štúdiu o účinnosti softvérových filtrov. Jedným z výsledkov programu je celosvetový deň bezpečnejšieho internetu vo februári. V roku 2008 sa na ňom zúčastnilo 56 krajín. Komisia začala dialóg s priemyselným odvetvím a občianskou spoločnosťou s cieľom podporiť samoreguláciu. Odvetvie mobilnej telefónie v roku 2007 prijalo rámec EÚ pre bezpečnejšie používanie mobilných telefónov zo strany tínedžerov a detí. Každoročné fórum pre bezpečnejší internet je uznávanou príležitosťou pre diskusiu všetkých zainteresovaných strán o aktuálnych témach.

Komisia podľa článku 5 rozhodnutia o programe na konci programu Európskemu parlamentu a Rade predkladá správu o záverečnom hodnotení výsledkov získaných pri realizácii programu.

Hodnotenie vykonal panel troch nezávislých expertov[4] v úzkej spolupráci s príslušnými útvarmi Komisie[5] v období od mája do júla 2008.

2. CIELE HODNOTENIA

Pri hodnotení sa posúdili tieto konkrétne kritériá: relevantnosť cieľov programu, priorít a prostriedkov na realizáciu, účinnosť programu, jeho výsledky, vplyv, udržateľnosť a to, či dopĺňa iné iniciatívy v rámci Európskej únie i mimo nej, ako aj vnútroštátne iniciatívy.

3. VÝSLEDKY HODNOTENIA

Hodnotitelia skonštatovali, že program úspešne dosahuje ciele vytýčené v pôvodnom rozhodnutí o programe a v následných ročných pracovných programoch. Prostredníctvom rozmanitých opatrení prispel k bezpečnejšiemu internetu a mal výrazný účinok a vplyv. Zo spätnej väzby zainteresovaných strán jednoznačne vyplynulo, že program – a predovšetkým možnosť spoločného využívania poznatkov, ktorý poskytuje – oceňujú a že by sa v tejto práci malo v každom prípade pokračovať.

Konkrétnejšie sa dospelo k týmto záverom:

Komisia dokázala prispôsobiť priority programu tak, aby mohol reagovať na meniace sa problémy a potreby, a v rámci programu sa úspešne zabezpečilo, aby témy a činnosti boli relevantné pre dynamické a technologické prostredie, v ktorom funguje.

Geografický rozsah programu je ďalšou oblasťou, kde program rýchlo a účinne zareagoval. Rýchly územný rast EÚ sa v programe a jeho činnostiach promptne zohľadnil a nové členské štáty sa zapojili do jeho aktivít.

Ďalej má program veľký význam aj vďaka tomu, že sa v poslednom čase zameriaval na konzultácie s deťmi a mladými ľuďmi, a je zabezpečené, že ich práva a názory sú prioritou vo všetkých aspektoch programu.

Riadenie programu je efektívne a účinné. Takmer vo všetkých členských štátoch sú horúce linky a centrá pre zvyšovanie povedomia, vytvorili sa mnohé tematické siete a práca pri vývoji technických riešení v oblastiach ako rozpoznávanie obrazu napreduje. Je však náročné presne určiť jednotlivé stupne účinnosti pri širokých cieľoch programu a na to, aby sa zabezpečila účinnosť a vplyv financovaných aktivít, je dôležité získať a analyzovať viac merateľných údajov v následných iniciatívach.

V rámci programu sa dosiahli významné výsledky. Otázka bezpečného Internetu je vďaka nemu nielen stále jednou z priorít tvorcov politiky v EÚ aj mimo nej, ale stala sa aj motorom činností mimo európskeho kontextu. Získané skúsenosti a postupy, ktoré sa osvedčili, si cenia aj iné krajiny, ktoré riešia podobné problémy. Vyslovene medzinárodné zastúpenie členov INHOPE je takisto svedectvom o renomé programu v širšej internetovej komunite.

Mnohé zainteresované strany si vážia možnosť vytvárať siete, ktorú program ponúka, a zdôrazňujú skutočnosť, že program umožňuje spoluprácu sektorov, ktoré by za iných okolností svoje sily nespájali, napríklad veľkých poskytovateľov telekomunikačných služieb a mimovládnych organizácií.

Rozšírenie týchto dvoch sietí na prakticky celú Európu, ako aj za jej hranice, je nepopierateľne významným prínosom. Sieť INSAFE sa z 21 krajín v roku 2006 rozšírila v roku 2008 na 34 krajín. Sieť INHOPE zaznamenala podobný rozmach, počas trvania programu sa pridalo 13 členov, čím sa dosiahol celkový počet 33 členov.

Ďalším úspechom je rozsah, v akom sa prostredníctvom programu podporovala sieť Deti EÚ na internete pri zhromažďovaní a analýze veľkého množstva výskumného materiálu o otázkach súvisiacich s bezpečným internetom.

Úspechy sa dosiahli aj v oblasti podpory dialógu v rámci rozličných sektorov a medzi nimi, ako aj pri podpore odvetvia mobilnej telefónie v jeho úsilí zaviesť účinné samoregulačné mechanizmy na ochranu neplnoletých.

Pokiaľ ide o aktivity na zvyšovanie informovanosti, Deň bezpečnejšieho internetu možno bezpochyby považovať za úspech – podujatie z roka na rok priťahuje čoraz väčší počet účastníkov z narastajúceho počtu krajín, má čoraz širšie medzinárodné zameranie a tlač a ostatné médiá mu venujú veľkú pozornosť.

Z hľadiska vplyvu programu je jednotný prístup a oznámenia na celom území Európy dôležitým faktorom veľkého úspechu programu.

Viditeľnosť programu by však bolo možné zlepšiť prostredníctvom výraznejšej online a offline prezencie a propagácie. Jednotnejšia stratégia etablovania program ako „značku“ by posilnila jeho identitu a vierohodnosť v rozličných sektoroch, krajinách a regiónoch.

Udržateľnosť programu je solídna. Je však nutné monitorovať fungovanie sietí, aby sa zaručilo, že sa stále používa najvhodnejší model. V súvislosti s požiadavkami na horúce linky, centrá pre zvyšovanie povedomia a linky dôvery s cieľom vytvoriť na vnútroštátnej úrovni kombinované centrá na zvýšenie účinnosti a efektívnosti treba predovšetkým vyriešiť otázku, či by sa tieto dve siete nemali zjednotiť do jednej organizácie, ktorá by koordinovala všetky aktivity v celej Európe.

Program dopĺňa viaceré iniciatívy v EÚ aj mimo nej, ako aj vnútroštátne iniciatívy väčšiny členských štátov , predovšetkým v súvislosti s bojom proti nezákonnému obsahu, propagovaním mediálnej gramotnosti a potvrdením práv detí.

Zúčastnené strany zdôrazňujú skutočnosť, že program zohráva úlohu katalyzátora pre medzinárodnú i vnútroštátnu angažovanosť. V krajinách, ktoré na vnútroštátnej úrovni nevyvíjali žiadne úsilie, program pomohol začleniť príslušné otázky do agendy a podporil vzájomnú komunikáciu zainteresovaných strán. V tých krajinách, kde sa organizácie už začali týmito otázkami zaoberať, program pomohol pri koordinácii prístupu a dodal dôveryhodnosť organizáciám, ktoré by za iných okolností mohli mať problém so získaním pozornosti vnútroštátnych orgánov a priemyselného odvetvia.

4. ODPORÚČANIA VYPLÝVAJÚCE Z HODNOTENIA

Hodnotiaca správa obsahuje celý rad odporúčaní, ktoré by sa pri práci v budúcnosti mali zohľadniť:

1. Práva a súkromie detí, mladých ľudí a iných oprávnených používateľov internetu by sa mali chrániť a podporovať vo všetkých činnostiach programu. Zapojenie mladých ľudí do diskusií, koncipovania a dosahovania riešení by sa mohlo ešte väčšmi zintenzívniť.

2. Na vnútroštátnej úrovni by sa všetky relevantné sektory mohli ďalej usilovať o aktívnu podporu a angažovanosť za program a individuálne projekty. Prejavom tohto úsilia by malo byť vytvorenie sietí na európskej úrovni, ktoré by spájali rozličných aktérov a zainteresované skupiny.

3. Spolupráca s tretími krajinami v Európe aj mimo nej na politickej i operačnej úrovni by jednoznačne mala byť prioritou, predovšetkým z hľadiska zisťovania, vysledovania a eliminácie nelegálnych zobrazení zneužívania detí.

4. Medzi rozličnými iniciatívami EÚ, ktorých činnosti majú styčné body s programom Bezpečnejší Internet plus alebo poskytujú možnosť spolupráce s týmto programom, by sa mal zintenzívniť dialóg a rozšíriť spolupráca, aby sa mohli určiť nové oblasti súčinnosti a inovácie a aby sa dosiahla väčšia účinnosť jednotlivých programov.

5. V budúcich riešeniach by sa mali zohľadniť vnútroštátne, kultúrne, lingvistické a socio-demografické faktory, predovšetkým pri nových, kandidátskych a prístupových krajinách, aby sa zaručilo, že prípadné opatrenia sú relevantné a účelné.

6. Technická poznatková základňa programu by sa mala prehĺbiť, aby sa zachovala vysoká úroveň súčasných vedomostí a vierohodnosť programu.

7. Prínosom pre program by pravdepodobne bola väčšia jednotnosť v súvislosti so „značku“ programu a zavedenie opatrení na kontrolu kvality interných a partnerských webových stránok a iných zdrojov. Tlač a ostatné médiá by sa mali v celej Európe využívať proaktívnejšie.

8. V dvoch kľúčových oblastiach by sa mohli podniknúť kroky na prehĺbenie vedomostí: v oblasti problematického, riskantného a kriminálneho správania sa detí a mladých ľudí online, a v oblasti, ktorá sa týka príčin trendov, ktoré identifikovala sieť INHOPE v súvislosti s nezákonným obsahom.

9. Úlohy sietí INHOPE a INSAFE by sa mali preskúmať s cieľom zabezpečiť, aby boli najvhodnejším mechanizmom na koordináciu práce vnútroštátnych centier. Mala by sa zvážiť otázka zlúčenia týchto dvoch sietí. Zlúčenie by bolo viditeľným prejavom dôrazu, ktorý sa kladie na kombinované činnosti horúcich liniek, zvyšovania informovanosti a liniek dôvery, a napomohlo by aj pri plánovanom rozšírení pôsobnosti programu na problém online šikanovania a groomingu.

10. Ako jedna z priorít by sa malo určiť zviditeľnenie horúcich liniek, pretože o ich existencii verejnosť nie je dostatočne informovaná. Takisto linky dôvery treba viac spropagovať, aby občania EÚ mali vhodné kontaktné miesta a aby sa v rámci doplnenia práce horúcich liniek mohli riešiť rozsiahlejšie témy.

11. Program by mohol aktívnejšie zapájať odvetvie priemyslu. Prioritou by malo byť vytvorenie spoločného kódexu postupov všetkých poskytovateľov internetových služieb v celej Európe podľa vzoru rámcovej dohody, ktorú podpísali operátori mobilných sietí.

5. PRIPOMIENKY A ZÁVERY KOMISIE

Komisia berie na vedomie zistenia konečného hodnotenia programu a pri vykonávaní nového programu náležite zohľadní uvedené odporúčania. Pokrok, ktorý sa dosiahol v oblastiach uvedených v odporúčaniach, sa tak ešte umocní.

V súvislosti so svojimi odpoveďami na hodnotiacu správu Komisia žiada Európsky parlament, Radu, Európsky hospodársky a sociálny výbor a Výbor regiónov, aby:

12. vzali na vedomie, že program sa úspešne zrealizoval,

13. podporovali Komisiu v jej úsilí zvyšovať informovanosť o programe pre bezpečnejší internet a podnecovali ďalší dialóg o otázkach týkajúcich sa bezpečnejšieho internetu.

[1] Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 854/2005/ES z 11. mája 2005 uverejnené v Ú. v. EÚ L149 z 11. 6. 2005, s. 1.

[2] Do konca roka 2008 bude existovať 27 centier pre zvyšovanie povedomia v 25 členských štátoch, Islande a Nórsku, 21 liniek dôvery a 24 horúcich liniek, keď sa do úvahy vezmú aj momentálne prerokúvané projekty.

[3] Úplný zoznam projektov spolufinancovaných z programu sa nachádza na stránke http://ec.euroapa.eu/saferinternet.

[4] Experti boli vymenovaní na základe obmedzenej výzvy na predkladanie návrhov uverejnenej na jar 2008.

[5] GR pre informačnú spoločnosť, oddelenia C3 a E6.