52008DC0513

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 11.8.2008

KOM(2008) 513 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE RADE, EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Európske kultúrne dedičstvo sprístupnené jedným kliknutím myšou Pokrok pri digitalizácii kultúrneho materiálu, jeho dostupnosti online a pri uchovávaní digitálnych záznamov na celom území EÚ [SEK(2008)2372]

OZNÁMENIE KOMISIE RADE, EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Európske kultúrne dedičstvo sprístupnené jedným kliknutím myšouPokrok pri digitalizácii kultúrneho materiálu, jeho dostupnosti online a pri uchovávaní digitálnych záznamov na celom území EÚ

KONTEXT A CIEľ TOHTO OZNÁMENIA

Knižnice, archívy, múzeá a audiovizuálne archívy krajín EÚ majú veľké a bohaté zbierky, ktoré predstavujú historické dedičstvo Európy a jej kultúrnu rozmanitosť. Ak sa tieto zbierky sprístupnia prostredníctvom internetu, môžu do nich nahliadať a opätovne ich využívať občania EÚ v rámci aktivít voľného času či na pracovné alebo študijné účely.

Európska komisia v roku 2005 spustila iniciatívu Digitálne knižnice, ktorej cieľom je sprístupniť európske kultúrne a vedecké dedičstvo online[1]. Výrazná podpora sa tejto iniciatíve ako súčasti stratégie Komisie i2010 pre informačnú spoločnosť dostala zo strany Európskeho parlamentu[2] a Rady.

Iniciatíva Digitálne knižnice podporuje rozvoj európskej digitálnej knižnice – Europeana – a prispieva k zlepšovaniu podmienok online prístupu ku knihám, novinám, filmom, mapám, fotografiám a archívnym dokumentom z európskych kultúrnych inštitúcií. Oblasti, ktorým sa členské štáty majú prioritne venovať, určila Komisia vo svojom odporúčaní o digitalizácii kultúrneho materiálu, jeho dostupnosti online a o uchovávaní digitálnych záznamov[3] z roku 2006 a Rada vo svojich príslušných záveroch[4].

V tomto oznámení sa opisuje pokrok pri vytváraní európskej digitálnej knižnice, ako aj opatrenia členských štátov súvisiace s riešením organizačných, finančných, technických aj právnych otázok kľúčových pri sprístupňovaní kultúrnych materiálov na internete. Adresuje sa v ňom výzva členským štátom a ostatným zainteresovaným stranám, aby zintenzívnili svoje úsilie o sprístupnenie nášho spoločného dedičstva, a potvrdzuje sa v ňom záväzok Komisie podporovať tento cieľ prostredníctvom politických činností a programov financovania.

EUROPEANA , SPOLOčNÉ PRÍSTUPOVÉ MIESTO K EURÓPSKEMU KULTÚRNEMU DEDIčSTVU

Súčasný stav

Komisia vyzvala európske kultúrne inštitúcie, aby spojili svoje úsilie a spolupracovali pri vytváraní spoločného mnohojazyčného prístupového bodu k digitalizovaným zdrojom na celom území EÚ. Táto európska digitálna knižnica, archív a múzeum sa nazvala Europeana .

Pomocou Europeany môžu používatelia prehľadávať a kombinovať digitalizované materiály z múzeí, archívov, knižníc a audiovizuálnych archívov z celej Európy bez toho, aby na tento účel museli poznať rozličné webové stránky alebo na ne ísť. Budú mať priamy prístup k digitalizovaným knihám, novinám, archívnym záznamom, fotografiám a audiovizuálnym súborom a môžu do nich nahliadnuť v rámci aktivít voľného času či na pracovné alebo študijné účely.

Minulý rok sa podniklo niekoľko významných krokov na vytvorenie Europeany , ako z organizačného, tak aj z operačného hľadiska. Ôsmeho novembra 2007 sa zriadila Nadácia Európskej digitálnej knižnice ako prejav odhodlania rozličných sektorov kultúry dosiahnuť tento cieľ. Zakladajúcimi členmi sú európske združenia knižníc, archívov, múzeí a audiovizuálnych archívov, ako aj celý rad významných individuálnych kultúrnych inštitúcií. Operačná štruktúra podporujúca Europeanu sa nachádza v Holandskej národnej knižnici.

Práca na Europeane je v plnom priebehu. Vychádza z výsledkov existujúcich projektov a iniciatív, pričom ju podporuje celý rad nových projektov spolufinancovaných v rámci programu e Content plus. Vytýčený cieľ je spustiť prvý prototyp v novembri 2008, ktorý bude pomocou mnohojazyčného rozhrania poskytovať prístup k minimálne 2 miliónom objektov z kultúrnych inštitúcií na celom území Európy, čím sa pôsobivo znázorní potenciál koncepcie. Vo februári 2008 sa zverejnila demonštračná stránka so žiadosťou o pripomienky[5].

Ďalší vývoj Europeany

V nasledujúcich rokoch sa prototyp rozvinie na úplne operačnú službu. To v prvom rade znamená, že sa pridá množstvo nového obsahu z rozličných druhov kultúrnych inštitúcií. Je veľmi pravdepodobné, že do roku 2010 počet digitálnych objektov prístupných prostredníctvom Europeany stúpne vysoko nad pôvodne plánovaný počet 6 miliónov.

V počiatočnej fáze budú materiály prístupné prostredníctvom Europeany v prevažnej väčšine voľné diela – t. j. materiály, na ktoré sa nevzťahujú práva duševného vlastníctva. Jedným z hlavných problémov je začlenenie materiálov, na ktoré sa práva duševného vlastníctva vzťahujú, aby nedošlo k vzniknutiu „čiernej diery 20. storočia“, teda situácie, keď by na internete bolo prístupné množstvo materiálov spred roku 1900, ale veľmi málo z menej vzdialenej minulosti. To si vyžaduje úzku spoluprácu kultúrnych inštitúcií s držiteľmi práv, ktorá môže mať podobu dohôd medzi národnými kultúrnymi inštitúciami a držiteľmi práv alebo sa môže realizovať prostredníctvom liniek z Europeany na internetové stránky držiteľov práv.

Okrem toho sa pri ďalšom rozvoji Europeany budú musieť nájsť riešenia v oblasti mnohojazyčného vyhľadávania a zobrazovania výsledkov, ako aj zahrnutia nástrojov spolupráce.

Európsky parlament a Európsky hospodársky a sociálny výbor zdôraznili potrebu predstaviť európsku digitálnu knižnicu širokej verejnosti a urobiť všetky kroky potrebné na tento účel. Komisia sa bude za Europeanu aktívne zasadzovať a prostredníctvom programu e Content plus už dáva k dispozícii zdroje na šírenie informácií o tejto službe. Členské štáty a kultúrne inštitúcie sa môžu takisto zapojiť do snahy o zviditeľnenie Europeany v širokej verejnosti.

Popri svojom úsilí o úplnú implementáciu relevantných častí odporúčania 2006/585/ES a príslušných záverov Rady môžu členské štáty Nadáciu Európskej digitálnej knižnice priamo finančne podporovať ako pridružení partneri.

IMPLEMENTÁCIA ODPORÚčANIA 2006/585/ES ZO STRANY čLENSKÝCH šTÁTOV

Monitorovanie implementácie odporúčania a príslušných záverov Rady

Komisia vo svojom odporúčaní o digitalizácii a online dostupnosti kultúrneho materiálu a uchovávania digitálnych záznamov z roku 2006 naliehala na členské štáty, aby prijali opatrenia v niekoľkých vybraných oblastiach a do februára 2008 podali správy o dosiahnutom pokroku. Ministri zodpovední za kultúru 13. novembra 2006 prijali závery Rady a naznačili tak pripravenosť členských štátov spolupracovať v týchto oblastiach. Okrem toho v záveroch stanovili aj časový rámec opatrení.

Komisia zareagovala na návrh Rady a vytvorila skupinu odborníkov členských štátov na digitalizáciu a uchovávanie digitálnych záznamov, ktorá nahradila existujúcu medzivládnu skupinu zaoberajúcu sa otázkou digitalizácie. Nová skupina sa zišla v roku 2007 dvakrát s cieľom predložiť správy o pokroku v príslušných oblastiach a vymeniť si skúsenosti z členských štátov.

Zistenia uvedené v ďalšej časti tohto oznámenia do veľkej miery vychádzajú zo správ, ktoré členské štáty predložili vo februári/marci 2008.

Pokrok pri digitalizácii (body 1 – 4 odporúčania)

- Prehľad digitalizačných činností

Zostavenie prehľadov digitalizovaných materiálov je mimoriadne dôležité na to, aby sa predišlo dvojitej práci a zabezpečilo to, aby sa digitalizačné činnosti navzájom dopĺňali. Väčšina členských štátov od roku 2005 začala zostavovať takéto prehľady v rozličných podobách. Niekoľko krajín vytvorilo registre digitalizovaných zbierok, v niektorých prípadoch sú právne zakotvené (napr. v Slovinsku).

V iných krajinách ako hlavný zdroj informácií slúžia národné portály. Viaceré členské štáty v tejto súvislosti uvádzajú projekt MICHAEL, v rámci ktorého sa sprostredkúva opis digitalizovaných zbierok z celej Európy a linky k nim. Zo samotnej podstaty Europeany vyplýva, že bude mať za následok podrobnejší prehľad digitalizovaných zdrojov.

Predmetom štúdie NUMERIC, ktorú financuje Komisia, sú metódy získavania spoľahlivejších údajov o digitalizácii v budúcnosti, ktoré môžu byť nápomocné pri plánovaní ďalšieho digitalizačného úsilia. Výsledky prvého prieskumu v celej EÚ budú k dispozícii na začiatku roka 2009.

Napriek týmto snahám sa existujúce prehľady pri určovaní priorít digitalizačných politík nevyužívajú systematickým spôsobom. Okrem toho z prehľadov a prieskumov v členských štátoch vyplýva, že veľká časť digitalizovaných materiálov ešte nie je na internete sprístupnená, a teda jej využívanie je obmedzené.

- Plány digitalizácie a s nimi súvisiace finančné zdroje

Kvantitatívne ciele digitalizácie môžu predstavovať pomoc pri správnom zacielení činností a takisto prínos pre efektívnosť digitalizácie na celom území EÚ.

Väčšina členských štátov vyvinula stratégie a plány digitalizácie, často ako súčasť širšie založených stratégií pre informačnú spoločnosť. Iné na takýchto plánoch pracujú. Okrem niekoľkých výnimiek tieto stratégie a plány však neobsahujú jednoznačné kvantitatívne ciele digitalizácie uvedené v odporúčaní a príslušných záveroch Rady. Vytýčenie kvantitatívnych cieľov a určenie s nimi súvisiaceho finančného plánovania je oblasť, v ktorej členské štáty musia vyvinúť väčšie úsilie.

Financovanie digitalizácie je kľúčovou otázkou. V posledných rokoch viaceré členské štáty vyčlenili na digitalizáciu podstatné nové zdroje, čo by malo umožniť digitalizáciu miliónov nových objektov.

V období rokov 2003 až 2007 Grécko podporilo 180 rôznych digitalizačných projektov múzeí, knižníc a archívov celkovou sumou 100 miliónov EUR a v gréckej národnej digitálnej stratégii na roky 2008 – 2013 sa na digitalizáciu vyčlenila približne rovnaká suma.

Holandsko na obdobie 2007 – 2014 vyčlenilo 90 miliónov EUR iba na digitalizáciu audiovizuálnych archívov.

Ostatné členské štáty boli menej ctižiadostivé. Situácia však nie je vždy úplne prehľadná, keďže rozpočty na digitalizáciu sú rozdrobené a „skryté“ v rozpočtoch kultúrnych inštitúcií.

V niektorých prípadoch (napr. Litva a Fínsko) sa na podporu digitalizácie využívajú štrukturálne fondy EÚ. Tento prostriedok financovania projektov digitalizácie by členské štáty a regióny mohli využívať vo väčšej miere.

- Verejno-súkromné partnerstvá pre digitalizáciu

Ďalším spôsobom financovania digitalizácie by mohlo byť súkromné sponzorovanie alebo verejno-súkromné partnerstvá. Súkromné spoločnosti sa síce už v niektorých členských štátoch na digitalizačných činnostiach podieľajú, ale často iba ako poskytovatelia služieb. Niekoľko príkladov skutočných verejno-súkromných partnerstiev či súkromného sponzorovania digitalizácie predsa existuje, napríklad technologické podniky, banky a telekomunikačné spoločnosti.

Tieto príklady by mohli byť pre členské štáty inšpiráciou pri vytváraní podobných partnerstiev a pre kultúrne inštitúcie a súkromných sponzorov podnetom na hľadanie možnosti spolupráce v tejto problematike, pričom by mali brať do úvahy inštrukcie od skupiny odborníkov na vysokej úrovni pre digitálne knižnice.

- Veľké digitalizačné zariadenia

Na sprístupnenie európskeho kultúrneho dedičstva online je nutné zvýšiť rýchlosť a kapacitu digitalizácie. Viaceré členské štáty vo svojich správach uvádzajú vytváranie digitalizačných centier rozličných veľkostí a foriem. V niektorých prípadoch sú prepojené na univerzity (Nemecko), národné knižnice (Fínsko, Francúzsko, Holandsko), archívy (Švédsko, Grécko), audiovizuálne archívy (Francúzsko), ministerstvá (Taliansko), či súkromné spoločnosti (Maďarsko). Tieto členské štáty vo všeobecnosti očakávajú, že objem digitalizácie v nasledujúcich rokoch výrazným spôsobom stúpne.

Komisia na podporu týchto aktivít spolufinancuje sieť stredísk kompetencie zameraných na digitalizáciu rozličných typov materiálov na celom území EÚ (pozri oddiel 5).

Okrem toho sa publikačný úrad EÚ zapojil do veľkého digitalizačného projektu, v rámci ktorého sa do októbra 2009 zdigitalizuje okolo 130 000 publikácií. Táto digitálna knižnica všetkých publikácií EÚ od roku 1952 bude k dispozícii prostredníctvom stránky Kníhkupectva EÚ (EU Bookshop) a neskôr aj prostredníctvom Europeany.

Pokrok pri dostupnosti online (body 5 a 6 odporúčania)

- Prístup k obsahu prostredníctvom Europeana

Členské štáty môžu prispieť k úspechu Europeany tým, že budú povzbudzovať kultúrne inštitúcie, aby dávali k dispozícii svoje digitalizované materiály. Svoju podporu môžu vyjadriť napríklad prostredníctvom osobitných kritérií financovania v prípade digitalizácie, ktoré sa v praxi už uplatňujú v Španielsku a Holandsku.

Trinásť členských štátov nahlásilo, že zriadili alebo práve zriaďujú národné portály. Takéto portály môžu ako „zberné miesta“ byť významným prínosom pre spoločný prístupový bod, za predpokladu, že budú spĺňať vhodné normy.

Väčšina členských štátov vo svojich správach uviedla, že pracuje na normách potrebných na dosiahnutie interoperability na celom území EÚ. Aj v tomto ohľade by podľa holandského vzoru mohli významnú úlohu zohrať kritériá financovania. Ako dôležité zdroje informácií pri normalizačnej práci sa uvádzajú projekty EDLnet a Minerva.

Niektoré členské štáty vykonávajú opatrenia s cieľom zapojiť súkromných držiteľov obsahu, a tým umožniť dostupnosť diel, na ktoré sa vzťahujú práva duševného vlastníctva. Príkladom takéhoto zapojenia je dohoda medzi národnou knižnicou a národným združením vydavateľov vo Francúzsku v rámci projektu Gallica 2, aktivity súvisiace s portálom „Libreka!“, ktorý zriadili nemeckí vydavatelia, či dohoda medzi talianskym štátom a jedným vydavateľstvom.

- Osirotené diela

Osirotené diela sú diela, na ktoré sa vzťahujú práva duševného vlastníctva ale ktorých vlastníkov je náročné či dokonca nemožné vypátrať. To predstavuje problém pri právnom vysporiadaní na účely digitalizácie a online dostupnosti materiálov.

Fínsko, Švédsko, Dánsko a Maďarsko majú k dispozícii mechanizmy rozšíreného kolektívneho udeľovania licencií, ktoré môžu použiť pri riešení otázky osirotených diel. V Dánsku aj v Maďarsku práve prebieha zmena právnych predpisov, ktorej výsledkom majú byť účinnejšie mechanizmy na riešenie otázky osirotených diel. Aj Nemecko pripravuje právne predpisy v súvislosti s rozsiahlejším pozmenením pravidiel o duševnom vlastníctve.

Napriek týmto príkladom sa nezaznamenal výrazný praktický pokrok. Vo väčšine prípadov je táto otázka ešte predmetom úvah – často pracovných skupín, ktoré sa osirotenými dielami zaoberajú spoločne s inými problémami týkajúcimi sa práva duševného vlastníctva v rámci sféry digitálnych knižníc. Niektoré členské štáty uviedli, že by uvítali riešenie alebo inštrukcie na úrovni EÚ.

Väčšina členských štátov sa vo svojich správach nezmienila o žiadnom mimoriadnom úsilí o zostavenie databázy osirotených diel. Napriek tomu by sa opatrenia na úrovni EÚ – ako napr. projekt ARROW, v rámci ktorého sa vytváraním databáz osirotených diel spoločne zaoberajú držitelia práv a kultúrne inštitúcie – mali doplniť o opatrenia na vnútroštátnej úrovni.

Z celkového hľadiska je v otázke osirotených diel potrebná väčšia snaha zo strany členských štátov.

- Rozobrané diela

Náklady na právne vysporiadanie na digitalizáciu rozobraných diel a na ich sprístupnenie online môžu byť veľmi vysoké. Preto by na uľahčovaní právneho vysporiadania mali spolupracovať držitelia práv, kultúrne inštitúcie a spoločnosti na ochranu autorských práv. Členské štáty môžu k spolupráci prispieť tým, že na ňu vytvoria potrebné platformy.

Napriek tomu, že sú príklady kultúrnych inštitúcií – predovšetkým v audiovizuálnom sektore - ktoré získali súhlas držiteľov práv na digitalizáciu a sprístupnenie ich zbierok, členské štáty sú ešte len začiatku svojej činnosti v tejto oblasti.

Pri právnom vysporiadaní v súvislosti s rozobranými dielami je podstatné, aby kultúrne inštitúcie získali právo sprístupniť materiály aj za hranicami vlastnej krajiny. Koncepcia prístupu k digitalizovaným materiálom obmedzená iba na konkrétne štátne územie odporuje základnej myšlienke európskej digitálnej knižnice.

- Prekážky používania voľných diel

Ustanovenia vo vnútroštátnych právnych predpisoch môžu zahŕňať prekážky používania voľných diel, ktoré by mohli mať za následok obmedzenú dostupnosť a možnosť využívať materiály, napríklad prostredníctvom Europeany .

Touto otázkou sa vo svojich správach zaoberalo iba veľmi málo členských štátov. Slabá reakcia v tejto konkrétnej oblasti pravdepodobne znamená, že v mnohých členských štátoch sa nepodnikli žiadne kroky a je nutné venovať tejto téme viac pozornosti. Niektoré členské štáty poukázali na skutočnosť, že vo svojich právnych predpisoch nezistili žiadne prekážky používania voľných diel. Iné uviedli, že prekážky sa zistili, sú však opodstatnené.

V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že je veľmi dôležité, aby voľné diela zostali dostupné aj v prípade zmeny formátu. Inými slovami by voľné diela mali po zdigitalizovaní zostať voľnými dielami a mali by byť dostupné prostredníctvom internetu.

Pokrok pri uchovávaní digitálnych záznamov (body 7 – 11 odporúčania)

- Stratégie a plány uchovávania digitálnych záznamov, výmena informácií

Podľa odporúčania predstavuje nedostatok jednoznačných a komplexných politík v mnohých členských štátoch hrozbu pre zachovanie zdigitalizovaného a digitálnym spôsobom vytvoreného materiálu.

Väčšina členských štátov začala vypracúvať stratégie uchovávania digitálnych záznamov a na tento účel zriadila výbory alebo pracovné skupiny, ktorých členmi sú aj najvýznamnejšie archívy, a v niektorých prípadoch už existujú konkrétne plány uchovávania digitálnych záznamov. Praktické následné opatrenia a finančná podpora infraštrukturálnych a organizačných stratégií na vysokej úrovni sú však často obmedzené. V tejto oblasti je potrebné vyvinúť väčšie úsilie, aby sa cenné informácie a obsah zachovali pre budúce generácie.

Pokrok dosahujú v prvom rade krajiny, ktoré majú jednu či viac organizácií s dlhoročnými skúsenosťami v oblasti uchovávania digitálnych záznamov a ktoré nevyvíjajú činnosť izolovane ale spolupracujú s inými vnútroštátnymi, ako aj zahraničnými inštitúciami.

V Spojenom kráľovstve ponúka tzv. „Digital Preservation Coalition“, ktorej súčasťou je knižnica British Library, výbor Joint Information Systems Committee a niekoľko ďalších výskumných inštitúcií, fórum na vnútroštátnej úrovni pre rozvoj a koordináciu stratégií uchovávania digitálnych záznamov.

Členské štáty vo svojich správach ako užitočné platformy na výmenu informácií medzi sebou navzájom uviedli projekty financované zo zdrojov Spoločenstva, ako aj skupinu odborníkov členských štátov na digitalizáciu a uchovávanie digitálnych záznamov.

- Viacnásobné rozmnožovanie na účely zachovania materiálov

V prevažnej väčšine členských štátov je už viacnásobné rozmnožovanie na účely zachovania materiálov povolené, čím sa zohľadnila potreba meniť formáty. Niektoré členské štáty, v ktorých viacnásobné rozmnožovanie na účely zachovania materiálov nie je povolené, zvažujú možnosť zmeniť právne predpisy (napr. Spojené kráľovstvo, v rámci realizácie preskúmania „Gowers Review“ pri právnych predpisoch o duševnom vlastníctve).

- Povinné výtlačky

Veľká väčšina členských štátov aktualizovala svoje právne predpisy o povinných výtlačkoch alebo prijala praktické úpravy, aby sa vzťahovali aj na materiál vytvorený digitálnym spôsobom. Avšak v jednotlivých krajinách sa tieto právne predpisy vzťahujú na rôzne typy materiálov (napr. CD-ROMy, statické internetové publikácie, dynamický webový obsah) a líšia sa takisto depozitné kritériá.

V správe sa ako príklad spôsobu znižovania rizika veľkých rozdielov medzi depozitnými úpravami uvádza výmena skúseností medzi depozitnými inštitúciami a účasť projektov financovaných zo strany ES na uchovávaní digitálnych záznamov.

- Zber materiálu z internetu („Web harvesting“)

Približne polovica členských štátov zaviedla právne predpisy, ktorými sa vybraným kultúrnym inštitúciám povoľuje aktívne zbieranie materiálov z internetu („web harvesting“). Ustanovenia týkajúce sa povinného zberu internetových materiálov sú za bežných okolností zahrnuté v právnych predpisoch o povinne uložených exemplároch materiálov vytvorených digitálne. Vo väčšine prípadov je za zber materiálov zodpovedná národná knižnica.

Prístup k materiálom zozbieraným na internete je vo všeobecnosti obmedzený z dôvodu práva duševného vlastníctva a otázok súkromia.

Kľúčové oblasti, ktorým treba venovať pozornosť

V odporúčaní Komisie 2006/585/ES a príslušných záveroch Rady sa pre členské štáty vytýčil celý rad úloh s cieľom sprístupniť kultúrne informácie na internete všetkým a zachovať ich pre budúce generácie. Dosiahol sa síce už veľký pokrok, ale podstatnú časť práce ešte treba vykonať. Z uvedenej analýzy vyplýva, že mimoriadnu pozornosť treba venovať týmto oblastiam a aspektom:

- finančné zdroje a kvantitatívne ciele digitalizácie

- intenzívna podpora Europeany zo strany členských štátov, ktorá sa môže prejaviť rôznymi spôsobmi – od financovania digitalizácie až po zriadenie vnútroštátnych zberných miest a normalizáciu.

- právne a praktické mechanizmy na uľahčenie digitalizácie a dostupnosti osirotených diel, ako aj opatrenia na podporu dobrovoľných dohôd o rozobraných dielach pričom sa zohľadnia aj cezhraničné aspekty.

- finančné a organizačné aspekty uchovávania digitálnych záznamov.

SPOLUPRÁCA SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI

Komisia vo februári 2006 zriadila skupinu odborníkov na vysokej úrovni pre digitálne knižnice, v rámci ktorej spolupracujú kultúrne inštitúcie, vydavateľstvá, podniky zaoberajúce sa technológiou a vedecké inštitúcie a usilujú sa nájsť odpovede na potenciálne zložité otázky prijateľné pre všetky zainteresované strany. Tri pracovné podskupiny sa zaoberajú otázkami verejno-súkromných partnerstiev, vedeckých informácií a otázkami duševného vlastníctva.

Skupina na vysokej úrovni dosiahla zhodu v niekoľkých oblastiach a k otázkam načrtnutým v odporúčaní Komisie 2006/585/ES predložila praktické usmernenia. Vypracovala návod pre verejno-súkromné partnerstvá na digitalizáciu a schválila predlohu licencie na digitalizáciu a dostupnosť vypredaných diel.

Výsledky skupiny na vysokej úrovni, predovšetkým v otázkach práv duševného vlastníctva, sa prediskutovali so širšou skupinou zainteresovaných strán a spoločne sa ďalej sledujú. Otázkou osirotených diel sa zaoberajú zástupcovia jednotlivých odvetví, ktorí vypracovali usmernenia o náležitej svedomitosti, teda spoločnú dohodu o opatreniach, ktoré treba vykonať pred tým, ako sa dielo môže začať považovať za osirotené. Organizácie zainteresovaných strán 4. júna 2008 podpísali vzhľadom na túto otázku memorandum o porozumení.

Komisia v súvislosti s odporúčaním Parlamentu a Rady zo 16. novembra 2005 o filmovom dedičstve pôsobí ako sprostredkovateľ medzi filmovými archívmi a držiteľmi práv s cieľom dosiahnuť dohodu o využívaní filmov uložených v archívoch.

TECHNICKÉ OTÁZKY

Pokrok pri technických otázkach je podmienkou rozvoja digitálnych knižníc vo všeobecnosti a konkrétne aj zlepšenia služieb Europeany .

Po prvé sú potrebné menej nákladné a kvalitnejšie digitalizačné techniky (vrátane optického rozpoznávania znakov, ktoré je potrebné na prehľadávanie úplných textov) a menej nákladné a kvalitnejšie techniky uchovávania digitálneho obsahu. V rámcových programoch pre výskum a rozvoj sa tieto a súvisiace otázky riešia v tematickej oblasti digitálne knižnice a učenie podporované technológiou.

Projekt IMPACT 7. rámcového programu pre výskum a rozvoj podporuje sieť stredísk kompetencie pre digitalizáciu. Projekt spolufinancuje Spoločenstvo sumou 11,5 milióna EUR a jeho celkový rozpočet je 15,5 milióna EUR.

Významný prínos pre oblasť digitálnych knižníc predstavuje aj program e Content plus , s rozpočtom približne 60 miliónov EUR na obdobie 2005 – 2008, keďže jeho predmetom sú otázky interoperability medzi rôznymi doménami a mnohojazyčného prístupu.

Projekt EDLnet, spolufinancovaný v rámci e Content plus , priamo prispieva k vytváraniu Europeany. Spája hlavných poskytovateľov obsahu do Europeany a pomáha zriadiť interoperabilnú sieť na podporu práce. Projektom European Film Gateway (plánované spolufinancovanie vo výške 4,5 milióna EUR) sa podporujú národné filmové archívy všetkých členských štátov pri zhromažďovaní materiálu s cieľom uľahčiť ich začlenenie do Europeany.

Komisia prostredníctvom svojich programov financovania bude naďalej podporovať projekty, ktorými sa zlepšuje online dostupnosť kultúrneho obsahu a uchovávanie digitálnych záznamov a prispieva k rozvoju Europeany . Digitálne knižnice a uchovávanie digitálnych záznamov sú konkrétnym cieľom 7. rámcového programu pre výskum a rozvoj, pričom sa očakáva, že sa na ne na obdobie 2009 - 2010 vyčlení rozpočet približne 69 miliónov EUR. V rámci programu e Content plus sa na digitálne knižnice na rok 2008 plánujú finančné zdroje vo výške približne 25 miliónov EUR. Očakáva sa, že podobná suma sa na digitálne knižnice v roku 2009 a 2010 vyčlení v rámci programu pre konkurencieschopnosť a inovácie.

ZÁVER

Internet ponúka jedinečnú možnosť sprístupniť európske kultúrne dedičstvo. Komisia prostredníctvom iniciatívy digitálne knižnice poskytuje kultúrnym inštitúciám v EÚ podporu, ktorú potrebujú, ak chcú túto možnosť premeniť na skutočnosť. Vo všetkých prípadoch, keď knižnice, múzeá a (audiovizuálne) archívy sprístupnili kultúrne materiály, verejnosť prejavila veľký záujem.

Európska digitálna knižnica Europeana sa uvedie do prevádzky v novembri 2008 a bude názorným obrazom potenciálu spoločného prístupového bodu k európskemu kultúrnemu dedičstvu. Obsah a škála služieb Europeany bude narastať časom, keď sa bude zapájať viac inštitúcií a bude sa digitalizovať väčšie množstvo materiálov.

Sprístupnenie kultúrnych materiálov občanom si vyžaduje prácu v oblasti základných predpokladov digitalizácie, online dostupnosti a uchovávania digitálnych záznamov. Komisia členským štátom odporučila súbor prioritných opatrení na podporu pokroku na území celej EÚ. Členské štáty síce z celkového hľadiska vyvinuli značné úsilie, pre to, aby sa podstatné množstvo digitálneho obsahu sprístupnilo všetkým, je však treba urobiť ešte viac. Konkrétne je potrebné riešiť kľúčové oblasti, ktoré si vyžadujú, určené v časti 3 na základe správ členských štátov.

Komisia bude proces prostredníctvom svojich politických iniciatív a programov financovania ďalej podporovať a vyzýva členské štáty, ich kultúrne inštitúcie a zainteresované strany, aby spolupracovali na dosiahnutí spoločného cieľa sprístupniť na internete európsky kultúrny obsah širokej verejnosti. Bude pozorne monitorovať vývoj spolupráce s členskými štátmi s cieľom zistiť, v ktorých oblastiach je potrebné vyvíjať ďalšiu činnosť.

[1] Pozri KOM(2005)465 z 30. septembra 2005, ktoré je zamerané na prístup ku kultúrnym materiálom. Prístup k vedeckým informáciám je predmetom iného oznámenia, pozri KOM(2007) 56 v konečnom znení zo 14. februára 2008.

[2] Uznesenie Európskeho parlamentu o i2010: európskej digitálnej knižnici z 27. septembra 2007.

[3] Odporúčanie 2006/585/ES z 24. augusta 2006 , Ú. v. EÚ L 236, 31.8.2006, s. 28.

[4] Závery Rady z 13. novembra 2006, Ú. v. C297, 7.12.2006, s.1.

[5] Pozri http://www.europeana.eu/.