52008DC0451

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

V Bruseli 14.7.2008

KOM(2008) 451 v konečnom znení

SPRÁVA KOMISIE

rozpočtovému orgánu o zárukách krytých všeobecným rozpočtom Situácia k 31. decembru 2007 {SEK(2008) 2249}

OBSAH

1. Úvod a druhy krytých operácií 3

2. Nové právne základy 3

3. Udalosti po poslednej správe z 30. júna 2007 4

4. Údaje o rizikách krytých rozpočtom 4

4.1. Vymedzenie rizika 4

4.2. Riziko spojené s členskými štátmi 5

4.3. Riziko spojené s tretími krajinami 6

4.4. Globálne riziko kryté rozpočtom 7

4.5. Vývoj rizika 7

5. Neplnenie, aktivácia rozpočtových záruk a nedoplatky 8

5.1. Platby z hotovostných zdrojov 8

5.2. Platby z rozpočtu 9

5.3. Aktivácia Garančného fondu pre vonkajšie opatrenia 9

6. Garančný fond pre vonkajšie opatrenia 9

6.1. Prostriedky získané späť 9

6.2. Aktíva 9

6.3. Cieľová suma 9

7. Hodnotenie rizík: hospodárska a finančná situácia tretích krajín, ktoré čerpajú prostriedky z najdôležitejších úverových operácií EÚ 10

7.1. Úvod 10

7.2. Kandidátske krajiny 10

7.3. Potenciálne kandidátske krajiny 11

7.4. Nové nezávislé štáty 11

7.5. Ostatné nečlenské krajiny 12

7.5.1. Stredomorské krajiny 12

7.5.2. Juhoamerické krajiny 14

7.5.3. Južná Afrika 15

ÚVOD A DRUHY KRYTÝCH OPERÁCIÍ

Táto správa sa predkladá na základe článku 130 Finančného nariadenia, podľa ktorého je Komisia povinná predkladať Európskemu parlamentu a Rade dvakrát ročne správy o rozpočtových zárukách a súvisiacich rizikách [1]. Túto správu dopĺňa pracovný dokument útvarov Komisie obsahujúci podrobné tabuľky a vysvetlivky (ďalej len „príloha“)[2].

Riziká, ktoré sa kryjú rozpočtom Európskej únie (ďalej len „rozpočet“), vyplývajú z rôznych operácií poskytovania pôžičiek a záruk, ktoré možno rozdeliť do dvoch kategórií: pôžičky, ktoré poskytujú Európske spoločenstvá na makroekonomické ciele, t. j. pôžičky makrofinančnej pomoci (ďalej len „MFA“) tretím krajinám, a pôžičky na mikroekonomické ciele [pôžičky Euratomu a najmä pôžičky Európskej investičnej banky (ďalej len „EIB“) poskytované mimo EÚ[3]]. Tieto operácie kryje od roku 1994 Garančný fond pre vonkajšie opatrenia (ďalej len „fond“)[4], ktorý sa zriadil, okrem iného, s cieľom obmedziť vplyv na rozpočet, ktorý vyplýva z požiadaviek na čerpanie záruk poskytnutých z rozpočtu na pôžičky v tretích krajinách. V prípade nedostatku zdrojov vo fonde sa budú tieto prostriedky žiadať z rozpočtu.

Nariadenie Rady o zriadení fondu (ďalej len „nariadenie o fonde“[5]), ktoré sa prijalo v roku 1994, sa prvýkrát zmenilo a doplnilo v roku 1999. Na základe druhej zmeny a doplnenia nariadenia Rady, ktoré Rada prijala v roku 2004, sa krytie z fondu ukončí, ak sa tretia krajina stane členským štátom. Rozpočtom sa priamo pokrývajú pôžičky členským štátom poskytnuté alebo garantované Spoločenstvom.

NOVÉ PRÁVNE ZÁKLADY

V rámci rozhodnutia Rady z roku 2006[6], ktorým sa EIB poskytuje obnovená záruka Spoločenstva na straty z úverov a záruk za úvery na projekty mimo Spoločenstva (externý mandát EIB na roky 2007 – 2013, ďalej len „nový všeobecný mandát“), podpísali Komisia a EIB v auguste 2007 záručnú zmluvu a zmluvu o vymáhaní nárokov[7], v ktorých sa uvádzajú podrobné ustanovenia a postupy týkajúce sa záruky Spoločenstva a vymáhania pohľadávok na základe žiadosti o čerpanie záruky. Záručná zmluva pokrýva finančné operácie EIB podpísané po 17. apríli 2007, čo je dátum, kedy nový všeobecný mandát schválila Rada guvernérov EIB.

Pokiaľ ide o makrofinančnú pomoc poskytovanú tretím krajinám, 10. decembra 2007 sa prijalo nové rozhodnutie Rady, ktorým sa poskytuje makrofinančná pomoc Libanonu[8].

UDALOSTI PO POSLEDNEJ SPRÁVE Z 30. JÚNA 2007

Prijalo sa rozhodnutie Rady o pôžičke MFA Libanonu. Počas druhej polovice roku 2007 sa v rámci pôžičiek MFA a Euratomu neuskutočnilo žiadne vyplácanie.

Ako sa uvádza v oddiele 2, nová záručná zmluva s EIB sa vzťahuje na finančné operácie podpísané po 17. apríli 2007. EIB podpísala k 31. decembru 2007 finančné operácie EIB v celkovej hodnote 3 165 miliónov EUR, z čoho 1 267 miliónov EUR na základe všeobecného mandátu, ktorého platnosť vypršala 31. júla 2007[9], a 1 898 miliónov EUR na základe nového všeobecného mandátu.

ÚDAJE O RIZIKÁCH KRYTÝCH ROZPOčTOM

Vymedzenie rizika

Riziká, ktoré znáša rozpočet, vyplývajú z nesplateného kapitálu a úrokov v súvislosti so zaručenými operáciami.

Operácie sa v prípade neplnenia pokryjú z fondu, ak sa týkajú tretích krajín (72 % celkovej nesplatenej sumy garantovanej k 31. decembru 2007), a priamo z rozpočtu, ak sa týkajú členských štátov (pôžičky na projekty alebo v prospech projektov v členských štátoch predstavujú zvyšných 28 % celkovej nesplatenej sumy). Veľká časť zaručených pôžičiek spojených s členskými štátmi je výsledkom nedávnych kôl rozširovania EÚ. Podľa tretieho odseku článku 1 nariadenia o fonde, keď sa krajina stane členským štátom, riziko pôžičiek sa prenáša z fondu na rozpočet.

Na účely tejto správy sa používajú dve metódy hodnotenia rizík, ktoré znáša rozpočet (či už priamo alebo nepriamo cez fond):

- Metóda výpočtu celkovej sumy nesplateného kapitálu pre príslušné operácie k stanovenému dátumu vrátane vzniknutého úroku. Táto metodika poskytuje úroveň rizika, ktoré znáša rozpočet k stanovenému dátumu.

- Rozpočtový prístup vymedzený ako „ročné riziko znášané rozpočtom“ je založený na výpočte maximálnej sumy, ktorú by muselo Spoločenstvo zaplatiť v danom finančnom roku za predpokladu neplnenia všetkých zaručených pôžičiek[10].

Tabuľka 1: Celkové nesplatené sumy pokryté k 31. decembru 2007 (v miliónoch EUR) |

Nesplatený kapitál | Vzniknutý úrok | Spolu | % |

Členské štáty* |

MFA | 253 | 2 | 255 | 1 % |

Euratom | 435 | 7 | 442 | 3 % |

EIB | 4 060 | 38 | 4 098 | 24 % |

Medzisúčet za členské štáty* | 4 748 | 48 | 4 795 | 28 % |

Tretie krajiny |

MFA | 534 | 7 | 540 | 3 % |

Euratom | 39 | 1 | 40 | <1 % |

EIB | 11 729 | 118 | 11 848 | 69 % |

Medzisúčet za tretie krajiny | 12 302 | 126 | 12 428 | 72 % |

Spolu | 17 050 | 173 | 17 223 | 100 % |

* Toto riziko priamo pokrýva rozpočet, pričom uvedené riziko zahŕňa Bulharsko a Rumunsko, keďže 1. 1. 2007 vstúpili do EÚ. |

V tabuľkách A1, A2, A3 a A4 prílohy sa poskytujú podrobnejšie informácie o týchto nesplatených sumách, najmä pokiaľ ide o stropy, vyplatené sumy alebo záručné sadzby.

Riziko spojené s členskými štátmi

Súčasné riziká súvisiace s členskými štátmi vyplývajú z pôžičiek poskytnutých pred pristúpením.

V roku 2008 bude rozpočet znášať riziko spojené s členskými štátmi vo výške 769 miliónov EUR vrátane Bulharska a Rumunska, keďže 1. januára 2007 vstúpili do Únie. V tabuľke 2 sa uvádza, že tieto dva štáty sa nachádzajú na prvom, resp. druhom mieste, pokiaľ ide o nesplatenú sumu.

Tabuľka 2: Poradie členských štátov podľa ich rizikovej angažovanosti v súvislosti s maximálnym rizikom znášaným rozpočtom v roku 2008 (v miliónoch EUR) |

Poradie | Krajina | 2008 | % |

1 | Rumunsko | 257,5 | 33,5 % |

2 | Bulharsko | 158,1 | 20,6 % |

3 | Poľsko | 89,0 | 11,6 % |

4 | Česká republika | 88,8 | 11,5 % |

5 | Slovensko | 71,7 | 9,3 % |

6 | Maďarsko | 38,2 | 5,0 % |

7 | Slovinsko | 30,4 | 4,0 % |

8 | Cyprus | 15,3 | 2,0 % |

9 | Lotyšsko | 8,0 | 1,0 % |

10 | Litva | 6,9 | 0,9 % |

11 | Estónsko | 4,3 | 0,6 % |

12 | Malta | 0,8 | 0,1 % |

Spolu | 768,9 | 100,0 % |

Riziko súvisiace s členskými štátmi sa týka všetkých členských štátov, ktorých sa týkali ostatné dve rozširovania so splatnosťou končiacou v roku 2031.

Riziko spojené s tretími krajinami

V roku 2008 bude fond znášať maximálne riziko súvisiace s tretími krajinami vo výške 1 322 miliónov EUR. Nižšie sa uvádza desať krajín s najväčšou celkovou nesplatenou sumou. Predstavujú 78 % rizika, ktoré fond znáša v roku 2008. Analýza a komentáre k hospodárskej situácii týchto krajín sa uvádzajú v oddiele 7.

Tabuľka 3: Poradie 10 najdôležitejších tretích krajín podľa ich rizikovej angažovanosti v súvislosti s maximálnym rizikom znášaným rozpočtom v roku 2008 (v miliónoch EUR) |

Poradie | Krajina | 2008 | % celkového maximálneho rizika |

1 | Turecko | 255,6 | 19,3 % |

2 | Egypt | 199,3 | 15,1 % |

3 | Maroko | 127,1 | 9,6 % |

4 | Tunisko | 121,9 | 9,2 % |

5 | Brazília | 86,1 | 6,5 % |

6 | Južná Afrika | 84,3 | 6,4 % |

7 | Srbsko a Čierna Hora[11] | 55,0 | 4,2 % |

8 | Chorvátsko | 38,5 | 2,9 % |

9 | Bosna a Hercegovina | 30,0 | 2,3 % |

10 | Sýria | 27,9 | 2,1 % |

Spolu za všetkých 10 krajín | 1 025,6 | 77,6 % |

Fond pokrýva zaručené pôžičky 54 krajín, ktorých splatnosť končí v roku 2037. Podrobné údaje za každú krajinu obsahuje tabuľka A2 prílohy.

Globálne riziko kryté rozpočtom

Rozpočtom sa bude v roku 2008 celkovo pokrývať suma 2 091 miliónov EUR, čo predstavuje sumy splatné v priebehu tohto obdobia, z čoho 37 % sú sumy splatné členskými štátmi (pozri tabuľku A2 v prílohe).

Vývoj rizika

Riziko vo vzťahu k členským štátom by sa malo v budúcnosti znižovať s tým, ako sa vracajú pôžičky v rámci Euratomu, MFA alebo zaručené pôžičky EIB (pozri graf A1 v oddiele 1.3 prílohy).

Pôžičky MFA pre tretie krajiny podliehajú individuálnemu rozhodovaniu Rady. Finančnú pomoc poskytnutú na základe rozhodnutia Rady 2007/860/ES z 10. decembra 2007 o poskytnutí makrofinančnej pomoci Spoločenstva Libanonu tvoria pôžičky vo výške 50 miliónov EUR a granty vo výške do 30 miliónov EUR. Vyplatenie časti, ktorú tvoria pôžičky, sa plánuje v dvoch rovnakých tranžiach, so začiatkom v roku 2008.

Pôžičky Euratomu členským štátom alebo niektorým oprávneným nečlenským krajinám (Ruská federácia, Arménsko, Ukrajina) sú ohraničené stropom vo výške 4 miliardy EUR, z čoho sa už použilo asi 85 %. Zostávajúca suma predstavuje asi 600 miliónov EUR. Na základe existujúcej úverovej zmluvy z roku 2004 na bloky K2R4 elektrárne na Ukrajine (suma v EUR zodpovedajúca 83 miliónom USD v úverovej zmluve), z ktorej sa už vyplatilo 39 miliónov EUR, sa môžu v roku 2008 vyplatiť ďalšie tranže.

Platnosť predchádzajúceho všeobecného mandátu EIB skončila 31. júla 2007. K tomuto dátumu boli podpísané zmluvy, ktoré predstavujú 98 % celkového stropu v rámci tohto mandátu (20 060 miliónov EUR – pozri tabuľku A5 prílohy). V rámci predchádzajúcich mandátov EIB zostáva vyplatiť celkovú sumu 7 663 miliónov EUR, z ktorej 93 % sa týka predchádzajúceho všeobecného mandátu[12], a mala by sa vyplatiť do 10 rokov od konca tohto mandátu, keďže platnosť záruky Spoločenstva končí na konci tohto obdobia[13].

Najdôležitejšou položkou, ktorá bude mať vplyv na rozpočtové riziko v budúcnosti, je nedávna záruka Spoločenstva udelená EIB podľa nového všeobecného mandátu. Táto záruka Spoločenstva je obmedzená na 65 % celkovej výšky úverov vyplatených a záruk poskytnutých v rámci finančných operácií EIB, mínus vrátené sumy a plus všetky súvisiace sumy, s maximálnym stropom vo výške 27 800 miliónov EUR[14]. Podľa tohto nového mandátu bola počas roka 2007 podpísaná suma vo výške 1 898 miliónov EUR, z ktorej 1 820 miliónov EUR zostalo ku koncu roka 2007 nevyplatených.

V oddiele 1.3 prílohy sa v grafe A2 uvádzajú simulácie niektorých scenárov vyplácania súm podľa mandátov, ktoré predchádzali novému všeobecnému mandátu, ako aj podľa nového všeobecného mandátu, keďže tieto vyplácané sumy majú veľký vplyv na tvorbu prostriedkov fondu.

NEPLNENIE, AKTIVÁCIA ROZPOčTOVÝCH ZÁRUK A NEDOPLATKY

Platby z hotovostných zdrojov

Komisia čerpá z vlastných hotovostných zdrojov, aby sa predišlo oneskoreniu a následným nákladom pri realizácii jej pôžičkových operácií v prípade, že dlžník mešká so splátkami Komisii[15].

Platby z rozpočtu

V rámci rozpočtového článku 01 04 01 „Záruky Európskeho spoločenstva za pôžičky“ sa nepožadovali žiadne rozpočtové prostriedky, keďže v druhom polroku 2007 sa nezaznamenalo žiadne neplnenie.

Aktivácia Garančného fondu pre vonkajšie opatrenia

V prípade, že sa príjemca pôžičky (tretie krajiny) poskytnutej alebo zaručenej Spoločenstvom oneskorí s platbou, vyzve sa fond, aby kryl nesplatenú splátku v lehote troch mesiacov od dátumu splatnosti platby.[16]

Počas druhého polroka 2007 nebola fondu adresovaná žiadna výzva.

Celkové nedoplatky k 31. decembru 2007, t. j. sankčný úrok v prípade Argentínskej republiky, predstavujú 1 718 493,12 USD, z čoho sa fondu má ešte vrátiť 1 448 433,44 USD (ekvivalent 983 923,27 EUR). Keďže fond nedostal výzvu na pokrytie nesplateného rozdielu, táto suma je splatná v prospech EIB. Komisia a EIB pri viacerých príležitostiach pripomenuli argentínskym orgánom potrebu v plnej miere uhradiť tieto nedoplatky pred tým, než sa môžu obnoviť nové pôžičky alebo záruky EIB v prospech krajiny.

GARANčNÝ FOND PRE VONKAJšIE OPATRENIA

Prostriedky získané späť

V roku 2007 sa nevyskytli žiadne spätne získané prostriedky.

Aktíva

K 31. decembru 2007 predstavovali čisté aktíva fondu sumu 1 026 515 043,63 EUR.

Cieľová suma

Fond musí dosiahnuť vhodnú úroveň (cieľovú sumu) stanovenú na 9 % celkových nesplatených kapitálových záväzkov vyplývajúcich z každej operácie, plus vzniknutý úrok. Pomer medzi zdrojmi fondu (1 026 515 043,63 EUR) a splatnými kapitálovými záväzkami[17] (12 427 584 330,13 EUR) v zmysle nariadenia o fonde bol 8,26 %.

Ku koncu roka 2007 boli zdroje fondu vyššie než cieľová suma. Podľa nových pravidiel financovania, ktoré Rada prijala 30. januára 2007[18], sa do predbežného návrhu rozpočtu na rok 2009 vložila rezerva vo výške 91,60 milióna EUR spolu s sumou 500 000,00 EUR na externé hodnotenie v rámci strednodobého hodnotenia externého mandátu EIB v súlade s rozhodnutím Rady 2006/1016/ES z 19. decembra 2006[19].

HODNOTENIE RIZÍK: HOSPODÁRSKA A FINANčNÁ SITUÁCIA TRETÍCH KRAJÍN, KTORÉ čERPAJÚ PROSTRIEDKY Z NAJDÔLEžITEJšÍCH ÚVEROVÝCH OPERÁCIÍ EÚ

Úvod

V predchádzajúcich častiach správy sa poskytujú informácie o kvantitatívnych aspektoch rizika, ktoré znáša rozpočet. Mala by sa však zhodnotiť aj kvalita rizík, ktoré závisia od druhu operácie a bonity dlžníkov (pozri oddiel 4.3). Tabuľky, ktoré predstavujú hodnotenie rizika podľa jednotlivých krajín, sa uvádzajú osobitne v pracovnom dokumente útvarov Komisie. Ďalej sa uvádza súhrn tejto analýzy za desať krajín predstavujúcich najvyššie ročné riziko pre rozpočet v roku 2008 (pozri oddiel 4.3) a za krajiny, ktoré majú priamu rizikovú angažovanosť s rozpočtom Spoločenstva.

Kandidátske krajiny

V Chorvátsku sa rast reálneho HDP (hrubý domáci produkt) zvýšil v roku 2007 na 5,6 %, z hodnoty 4,8 % v roku 2006. Hlavnou hybnou silou rastu bolo zrýchlenie rastu súkromnej a verejnej spotreby, poháňané rýchlym, avšak spomaľujúcim rastom úverov, jednorazovými platbami dôchodcom a predvolebnými výdavkami. Rast investícií sa v roku 2006 spomalil na 6,5 % z 10,9 %, čo je odrazom postupného ukončovania veľkých verejných investičných projektov v dopravnej sieti. Súkromné investície súčasne nabrali na dynamike, čo čiastočne odráža niektoré zlepšenia v celkovom podnikateľskom prostredí. Súčasný deficit bežného účtu sa prehĺbil na 8,6 % HDP v porovnaní so 7,9 % pred rokom, najmä z dôvodu vyššieho deficitu obchodu s tovarom, ktorý bol dôsledkom vysokého dovozu a poklesu rastu vývozu vo štvrtom štvrťroku. Čistý prílev PZI (priamych zahraničných investícií) sa výrazne zvýšil a dosiahol 9,1 % HDP, a tým nad očakávania kompenzoval deficit bežného účtu. Hrubý zahraničný dlh sa naďalej zvyšoval v dôsledku zrýchlenia priamych výpožičiek podnikového sektora, kým verejná správa, ako aj bankový sektor znížili svoje nesplatené zahraničné záväzky. Pomer hrubého zahraničného dlhu sa zvýšil z 85,5 % HDP na konci roku 2006 na 88,9 % na konci roku 2007.

V Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko sa v roku 2007 rast produkcie výrazne zvýšil, približne na 5 % (v reálnom vyjadrení), v porovnaní so 4 % v roku 2006. Dôležitými zdrojmi rastu bol vývoz výrobkov z ocele a súkromná spotreba. Bežný účet sa počas posledných mesiacov roka zhoršil a dosiahol na konci roku 2007 deficit takmer 3 % HDP. Prílev hrubých PZI sa na konci roku 2007 vrátil naspäť na úroveň 4,8 % HDP, keď predtým jeden privatizačný projekt v sektore energetiky zvýšil v roku 2006 prílev PZI takmer na 6 % HDP. Predčasné splatenia dlhov znížili zahraničný dlh krajiny približne na 50 % HDP.

V Turecku ročný rast HDP dosiahol v roku 2007 4,5 %, čo znamenalo pokles zo 6,9 % v roku 2006. Vyššia inflácia a značné sprísnenie menovej politiky zo strany centrálnej banky v polovici roka 2006 utlmili rast domáceho dopytu. Deficit bežného účtu zostal konštantný na úrovni takmer 6 % HDP. Hrubý prílev PZI dosiahol v roku 2007 3 % HDP a takmer dve tretiny smerovali do finančného sektora. V predchádzajúcom roku klesol zahraničný dlh krajiny približne o 2 percentuálne body na 37 % HDP ku koncu roka 2007. Dlh verejného sektora súčasne klesol na 39 % HDP zo 46 % HDP v roku 2006. Turecké banky si často požičiavajú v zahraničí na financovanie pôžičiek na vnútroštátnom trhu, takže sa očakáva, že postupne začnú cítiť vplyv globálneho obmedzenia úverov.

Potenciálne kandidátske krajiny

V Bosne a Hercegovine sa spomalil rast reálneho HDP zo 6,7 % v roku 2006 na 6 % v roku 2007. Prehĺbenie obchodného deficitu prispelo v roku 2007 k zvýšeniu deficitu bežného účtu z 8,4 % HDP v roku 2006 na 13,1 % HDP v roku 2007. Deficit bežného účtu bol úplne financovaný čistými PZI, keďže veľké privatizácie v Srbskej republike spolu s relatívne lepšími výsledkami investícií na zelenej lúke viedli k zvýšeniu PZI na 13,8 % HDP. Zahraničný verejný dlh klesol ku koncu roka 2007 na 18,5 % HDP, kým celkový zahraničný dlh sa odhaduje na úrovni nižšej ako 50 % HDP.

V Srbsku sa reálny HDP zvýšil počas roku 2007 o 7,5 %. Deficit bežného účtu sa prehĺbil na 16 % HDP v dôsledku rastu obchodného deficitu a poklesu čistých bežných transferov. Čistý prílev PZI klesol na 5,1 % HDP, kým zahraničné pôžičky sa zvýšili na 10,3 % HDP. V dôsledku spomalenia prílevu kapitálu klesla akumulácia devízových rezerv v Národnej banke Srbska na 3 % HDP. Devízové rezervy Národnej banky Srbska dosiahli ku koncu roka hodnotu 7,5 mesiaca dovozu tovaru a služieb. Zahraničný dlh zostal na úrovni 62 % HDP, kým zahraničný dlh súkromného sektora ku koncu roka 2007 tvoril 41 % a zahraničný dlh verejného sektora 21 % HDP.

V Čiernej Hore odhady HDP poukazujú na rozmach hospodárstva v roku 2007 o 7 %, ktorý podporuje rekordne vysoká turistická sezóna a rast disponibilných príjmov domácností posilnený rýchlym rozvojom pôžičiek. Deficit bežného účtu sa výrazne zhoršil na 44,2 % HDP v dôsledku značného obchodného deficitu a výrazného poklesu vývozu. Prílev PZI sa však v priebehu roka zvýšil o 56 %. Súčasný obrovský odlev však mal za následok, že čisté PZI sa dostali na úroveň 23 % HDP. Dlh verejnej správy sa v dôsledku zvýšenia domácej zadlženosti zvýšil na 32,4 % HDP. Zahraničný dlh verejnej správy sa na rozdiel od toho znížil po viacerých predčasných splateniach mnohostranným veriteľom medziročne o 8,3 % na úroveň 20,3 % HDP, čomu pomohli dobré fiškálne výsledky.

Nové nezávislé štáty

V Gruzínsku sa bežný účet v roku 2007 ďalej zhoršoval a dosiahol deficit takmer 20 % HDP, pričom obchodný deficit dosiahol približne 26 % HDP. Prebieha diverzifikácia vývozu ako následok obchodného embarga Ruska, ale celkový rast vývozu nebol dostatočne veľký, aby vyvážil nárast dopytu po dovoze všeobecne a vplyv vyššej dovoznej ceny zemného plynu. Deficit bežného účtu však bol financovaný prílevom zahraničného kapitálu vrátane priamych zahraničných investícií, ktoré sa v roku 2007 zvýšili na 1 584 miliónov USD (v roku 2006 1 076 miliónov USD). Aj bankový sektor zvýšil svoje výpožičky na zahraničných kapitálových trhoch. Hospodársky rast bol rýchly a dosiahol 12,4 %, čo podporoval silný rast úverov, privatizácia, priame zahraničné investície a štrukturálne reformy. Verejné výdavky (najmä na armádu) sa počas roka 2007 zvýšili a rozpočtový deficit sa odhaduje na úrovni 4,7 % HDP. Keďže deficit sa financoval výnosmi z privatizácie, dlh verejnej správy bol v nominálnom vyjadrení stabilný a ako percento HDP klesol približne na 25 % (zahraničný dlh verejnej správy približne na 17 % HDP). Hlavnou úlohou hospodárskej politiky bolo udržať infláciu na jednocifernej úrovni. Dvanásťmesačná inflácia dosiahla k decembru 2007 11 % a medzinárodné ceny komodít naďalej vyvíjali tlak na spotrebiteľské ceny. Úverový rating Gruzínska sa podľa Standard & Poor udržal na úrovni B+ s pozitívnym výhľadom. Fitch priradil Gruzínsku v júli 2007 úverový rating krajiny BB- so stabilným výhľadom, čo odzrkadľuje najmä pokles dlhovej záťaže verejného sektora.

Na Ukrajine sa rast reálneho HDP udržal v roku 2007 na úrovni 7,3 %, podporovaný výrazným rastom úverov a zvýšením reálnych príjmov. Bežný účet sa trocha zhoršil a dosiahol deficit vo výške 4,2 % HDP. Obchodný deficit predstavoval 5,6 % HDP a zakladal sa na silnom dovoznom dopyte a vyšších cenách dovozu energií. Obchodné podmienky však celkovo zostali pre Ukrajinu pozitívne vďaka vysokým cenám ocele na svetových trhoch (hlavné vývozné odvetvie Ukrajiny, ktoré tvorí 40 % celkového vývozu). Fiškálny deficit sa držal na úrovni 1,5 %, keď vysoký hospodársky rast podporoval výber daní verejnou správou. Zahraničný dlh verejného sektora Ukrajiny klesol približne na 10 % HDP, kým výpožičky bankového sektora na zahraničných kapitálových trhoch viedli k celkovému zahraničnému dlhu vo výške 60 % HDP. Dvanásťmesačná inflácia sa koncom roku 2007 ďalej zrýchľovala a v decembri 2007 dosiahla 16,6 %, čoho hybnou silou boli ceny potravín, ktoré tvoria približne 50 % spotrebného koša indexu. Hlavné riziká sa stále týkajú turbulentnej politickej situácie, ktorá kulminovala v predčasných parlamentných voľbách v septembri 2007. Vláda s tesnou parlamentnou väčšinou, ktorá následne prišla k moci, a pokračujúci politický boj medzi hlavnými politickými aktérmi nenapomáhajú potrebným štrukturálnym reformám. Standard & Poor's však potvrdil dlhodobý úverový rating Ukrajiny BB-, čo podporovala najmä nízka úroveň zadlženosti verejného sektora.

Hospodárstvo Tadžikistanu v roku 2007 naďalej výrazne rástlo a zaznamenalo mieru rastu 7,8 % HDP. Po rozpočtovom prebytku 1,7 % v roku 2006 sa očakáva, že rozpočet verejných financií dosiahne v roku 2007 deficit 14,1 % HDP (odhad MMF). Vďaka úspešným bilaterálnym dohodám o dlhoch, najmä s Ruskom – najväčším veriteľom Tadžikistanu – a zmierneniu dlhu na základe iniciatívy MDRI (Multilateral Debt Relief Initiative – viacstranná iniciatíva za odpustenie dlhu) MMF z roku 2006 zahraničný dlh najprv klesol na 33,6 % HDP v roku 2006, avšak po prudkom zvýšení rozpočtového deficitu v roku 2007 sa v roku 2007 opäť zvýšil približne na 41,9 % HDP. Zhoršenie obchodného deficitu je len sčasti kompenzované rýchlym rastom prevodov prostriedkov zo zahraničia. Deficit bežného účtu sa výrazne zvýšil z 3,0 % v roku 2006 na približne 9,5 % v roku 2007. Pokrytie hrubých oficiálnych rezerv dovozom zostáva relatívne nízke, na úrovni približne dvoch mesiacov dovozu. Dohoda PRGF (Poverty Reduction and Growth Facility – nástroj na znižovanie chudoby a podporu rastu) bola v roku 2006 úspešne naplnená. Orgány začali prípravu dohody, ktorá nahradí predchádzajúcu dohodu, možno v rámci programu PSI (Policy Support Instrument – nástroj politickej podpory MMF).

Ostatné nečlenské krajiny

Stredomorské krajiny

Hospodárstvo Maroka bolo v roku 2007 výrazne ovplyvnené suchami; pokles poľnohospodárskej produkcie viedol k poklesu hospodárskeho rastu z 8 % v roku 2006 na 2,2 % v roku 2007. Stabilný rast HDP z nepoľnohospodárskej činnosti (nárast 5,5 % na konci roku 2007 z 5,2 % v roku 2006) a pokračujúca diverzifikácia pomáhajú zvyšovať odolnosť hospodárstva Maroka voči vonkajším destabilizujúcim udalostiam. Hybnou silou rastu HDP je najmä domáci dopyt: súkromnú spotrebu poháňal rast miezd v mestách, rýchly rozmach úverov, pozitívny vývoj na trhu práce a vysoká úroveň poukazovaných prostriedkov; verejná spotreba sa výrazne zrýchlila po 8 % zvýšení pravidelných výdavkov. Vonkajšie prostredie zostáva formované výrazným a prehlbujúcim sa obchodným deficitom (21,0 % HDP v roku 2007). V roku 2007 prvý raz nebol úplne kompenzovaný príjmami z turistického ruchu a poukázanými prostriedkami a bežný účet Maroka bol v deficite. Na konci roku 2007 by mal rast HDP upevniť stály pokles pomeru zahraničného dlhu k HDP na 22 % HDP. Odhaduje sa, že celkový fiškálny deficit sa v roku 2007 výrazne znížil na úroveň 0,2 % HDP (bez príjmov z privatizácie). Inflačné tlaky sa na konci roku 2007 udržali na nízkej úrovni, s priemernou infláciou 2,0 %. Mierne zvýšenie cien odráža aj silu marockej meny (MAD). Súčasný výmenný režim, ktorý fixuje MAD na kôš mien s dominujúcou váhou eura, viedol k zhoršeniu obchodných podmienok v dôsledku zhodnotenia MAD súbežne s výmenným kurzom eura voči americkému doláru. Orgány sa rozhodli postupne liberalizovať zahraničný kapitálový účet, čo bude znamenať opustenie súčasného naviazania a prechod k pružnejšiemu režimu výmenných kurzov a určovaniu cieľovej hodnoty miery inflácie.

Hospodársky rast Tuniska sa zrýchlil z 5,5 % v roku 2006 na 6,3 % v roku 2007 v dôsledku vývoja netextilnej priemyselnej výroby, energetického sektora, dopravy a telekomunikačných služieb. Nezamestnanosť zostala napriek výraznejšiemu hospodárskemu rastu vysoká, na úrovni približne 14 %. Značná časť nezamestnaných má vysokoškolské vzdelanie. Deficit sektora ústrednej štátnej správy, bez privatizácie, sa stabilizoval na úrovni približne 3 %. Obozretná fiškálna politika spolu so sprísňovaním menovej politiky boli priaznivé pre tuniské hospodárstvo, keďže inflácia zostala v roku 2007 mierna, na úrovni 3,1 %. Fiškálna disciplína spolu s dvoma zvýšeniami vnútroštátnych cien ropy pomohli zmierniť fiškálnu záťaž dotácii na ropu. V dôsledku vyššieho hospodárskeho rastu a príjmov z privatizácie, ktoré sa použili najmä na amortizáciu dlhu, dlh ústrednej štátnej správy poklesol a tento trend by mal v blízkej budúcnosti pokračovať. Dlh, z väčšej časti zahraničný, je stále vyšší ako 50 % HDP. Tunisko však vykazuje odolnosť voči zahraničným destabilizujúcim udalostiam v dôsledku dlhodobej štruktúry zahraničného dlhu. Dlh verejnej správy by mal ďalej klesať v dôsledku priaznivého krátkodobého hospodárskeho výhľadu.

Hospodársky rast Egypta sa vo fiškálnom roku 2006 zrýchlil zo 6,8 % na rekordných 7,1 % vo fiškálnom roku 2007. Rast podporovali investície, najmä priame zahraničné investície a súkromná spotreba (tiež prostredníctvom turizmu). Inflácia, ktorá odrážala výdavky verejnej správy, ako aj vyššie dovozné ceny potravín, sa vo fiškálnom roku 2007 opäť zvýšila na dvojciferné čísla. Vysoká inflácia sa v súčasnosti zdá byť hlavným rizikom makroekonomickej stability. Pozitívnym znakom bolo spomalenie nezamestnanosti, ktorá však zostáva relatívne vysoká na úrovni takmer 10 %. Napriek výraznému hospodárskemu rastu a predaju podnikov v (čiastočnom) vlastníctve štátu sa deficit verejnej správy len trocha znížil (7,7 % v rozpočtovom roku 2007 v porovnaní s 9,2 % za rozpočtový rok 2006). Hrubý dlh verejnej správy preto zostal vysoký, na úrovni približne 90 % HDP. Reformy vo finančnom sektore postupujú. Správna fiškálna politika spolu s cenovou stabilitou budú mať pozitívny vplyv na tvorbu pracovných miest.

Hospodárstvo Libanonu sa spamätáva z konfliktu s Izraelom v roku 2006 v prostredí pokračujúcej politickej slepej uličky a neutíchajúcich prípadov prepuknutia násilia. Rast reálneho HDP v roku 2007 sa odhaduje na 4 %, čo predstavuje oveľa lepší výsledok, aký sa pôvodne predpokladal. Inflácia klesla napriek oslabeniu amerického dolára, na ktorý je libanonská libra naviazaná. Odhaduje sa, že deficit bežného účtu, ktorý odráža potreby obnovy, sa zvýšil na 10,7 % HDP. Vo veľkej miere je však financovaný oficiálnymi prílevmi a priamymi zahraničnými investíciami. Fiškálny deficit bol tlmený z dôvodu lepšieho výberu daní, ako sa plánovalo. Pomer dlhu verejnej správy k HDP mierne klesol (na 171 % ku koncu roku 2007), ale zostáva veľmi vysoký. Sektor verejnej správy naďalej udržiava starostlivú rovnováhu medzi potrebami obnovy a sociálnymi potrebami a problémami vyplývajúcimi z veľkého previsu dlhu verejnej správy. Cieľom rozpočtovej politiky je udržať primárny deficit pod kontrolou pri súčasnom zosúladení s potrebami výdavkov na obnovu a pomoc. Finančná dohoda Libanonu s MMF uzatvorená v apríli 2007 v rámci programu výnimočnej postkonfliktnej pomoci (EPCA – Emergency Post-Conflict Assistance) MMF bola úspešne naplnená na začiatku roku 2008.

Hospodársky rast Sýrie sa v roku 2007 zmiernil na 3,9 % zo 4,4 % v roku 2006, vo veľkej miere z dôvodu klesajúcej produkcie ropy a negatívnych poveternostných podmienok, ktoré mali nepriaznivý vplyv na úrodu. Očakáva sa, že tieto nepriaznivé trendy by v budúcnosti mali byť kompenzované trvalejším rozmachom v sektore služieb, ktorý je podporovaný solídnym rastom turistického ruchu a dopytom po tovare a službách, sčasti zo strany veľkej skupiny irackých utečencov. Očakávané oživenie poľnohospodárskeho sektora tiež podporí hospodársky rast. Miera inflácie sa v roku 2007 zvýšila v priemere o 5,5 %, najmä vďaka prítomnosti irackých utečencov, ale aj v dôsledku dopytu po potravinách v súvislosti s turistickým ruchom a vyšších cien potravín a ropy. Pokles produkcie ropy a rastúce náklady na dotácie viedli v roku 2007 k fiškálnemu deficitu vo výške 5,0 % HDP. Napriek vyšším príjmom z telekomunikačného sektora a miernemu zlepšeniu daňových príjmov by sa fiškálna situácia mala v roku 2008 zhoršiť, keďže sa neprijalo rozhodnutie o odstránení dotácií a zavedenie DPH bolo odložené na rok 2009. V dôsledku toho sa dlh verejnej správy zvýšil v roku 2007 na 37,8 % HDP a v roku 2008 by mal podľa očakávaní dosiahnuť 41 % HDP. Zlé výsledky Sýrie v oblasti platieb, rozpočtové deficity a klesajúca produkcia ropy, ako aj pomalé tempo hospodárskych reforiem a riziko medzinárodných sankcií narúšajú úverovú spoľahlivosť krajiny.

Juhoamerické krajiny

Brazília vykázala v roku 2007 mieru rastu vo výške 5,4 % HDP, podporovanú rastúcimi cenami komodít a stále veľmi priaznivým globálnym hospodárskym prostredím. Hybnou silou hospodárskeho rastu bol predovšetkým domáci dopyt, pričom tvorba kapitálu vykazovala dvojciferný rast (+13,4 %). Aj súkromná spotreba dosiahla výrazné výsledky, s mierou rastu 6,5 %. V prostredí veľmi vysokého domáceho dopytu poklesol prebytok bežného účtu z 1,3 % HDP v roku 2006 na 0,3 % v minulom roku. Platobná bilancia vykázala prebytok vo výške 87,5 miliardy USD v dôsledku vysokého prílevu priamych, ako aj portfóliových investícií. Keďže Brazília bola v roku 2006 úspešná v splácaní všetkých jej nesplatených dlhov voči MMF a Parížskemu klubu, pomery zahraničnej zadlženosti Brazílie sa výrazne znížili. Táto krajina tiež naakumulovala devízové rezervy vo výške 180 miliárd USD, čo predstavuje 14 % HDP. To všetko malo za následok, že Brazília bola oproti minulosti zjavne menej zraniteľná voči hospodárskym rozruchom vyvolaným zahraničnými vplyvmi.

Hospodárstvo Argentíny v roku 2007 naďalej výrazne rástlo najmä v dôsledku výrazných domácich investícií a spotreby a HDP sa zvýšil o 8,7 %. Pri silnom konečnom dopyte sa dovoz zvýšil medziročne o 19,5 % v porovnaní s mierou rastu vývozu vo výške 7,5 %. Keďže čistý prílev PZI zostal blízko úrovne 2½ % HDP, devízové rezervy Argentíny sa zvýšili na 46,9 miliardy USD (18,6 % HDP) a zahraničný dlh spolu klesol z 51,5 % HDP v roku 2006 na 45,2 % HDP v minulom roku. Situácia verejných financií sa však v roku 2007 trocha zhoršila, keďže spotreba verejnej správy sa v roku prezidentských volieb zvýšila na dvojcifernú hodnotu. Pri predpokladanej normalizácii spotreby verejnej správy sa odhaduje, že rast Argentíny sa v tomto roku opäť zníži na 6 % HDP. Tento pozitívny vývoj je zatienený zhoršením výhľadu inflácie, ktoré sčasti odráža silu domáceho dopytu a politiku zachovávania relatívne podhodnoteného pesa. Argentína má nedoplatky voči EIB, keď nezaplatila sankčný úrok (1,7 milióna USD), ktorý vyplýva z predchádzajúcich nedoplatkov z regionálneho projektu cestnej dopravy. Takisto doteraz nenormalizovala svoje vzťahy s Parížskym klubom.

Južná Afrika

V Južnej Afrike rast reálneho HDP dosiahol v roku 2007 úroveň 5,1 %, k čomu výrazne prispel sektor stavebníctva a finančný sektor. Objemy vývozu sa na konci roka 2007 výrazne zvýšili najmä v dôsledku produktov sektora ťažby nerastných surovín, v ktorom sa vyčerpali zásoby, pričom vývozné ceny boli vysoké. Reálny dovoz zostal vysoký, kým priemerné dovozné ceny sa trocha zvýšili, napríklad v dôsledku vyššej ceny ropy. Deficit bežného účtu za rok 2007 sa ďalej zvýšil a na 7,3 % HDP. Čistý kapitálový prílev bol dostatočný, aby ďalej zvýšil devízové rezervy vo vzťahu k dovozu (13,5 týždňa). Nominálny efektívny výmenný kurz randu sa počas roku 2007 oslabil o 3,5 %, ale počas prvých dvoch mesiacov roku 2008 sa oslabil o 13,5 % v dôsledku nálad týkajúcich sa perspektív hospodárskeho rastu, pokiaľ ide o objemy vývozu v súvislosti s nedostatkom elektrickej energie. To spolu s rastom medzinárodných cien energie a potravín naďalej zatieňovalo vyhliadky vývoja inflácie, pričom index CPI sa vo februári 2008 zvýšil na 9,4 % p.a. Očakáva sa, že inflácia dosiahne vrchol v prvej polovici 2008. Prehlbujúci sa deficit bežného účtu a spoliehanie sa na prílev portfóliových investícií zvýšili citlivosť voči vonkajším destabilizujúcim udalostiam. Silné základy krajiny by však mali obmedzovať nepriaznivý vplyv týchto destabilizujúcich udalostí na hospodárstvo. Interné tlaky by mohli vznikať z nedostatku energie, vysokej nezamestnanosti, veľkej nerovnosti, vysokého výskytu HIV/AIDS a vysokej miery kriminality.

[1] Správy KOM(2008) 2 a SEK(2008) 18 tvoria predchádzajúcu správu o zárukách krytých rozpočtom k 30. júnu 2007.

[2] SEK(2008)[…].

[3] Čísla týkajúce sa mandátov EIB sa uvádzajú v tabuľke A1 a odkazy na právne základy sa uvádzajú v tabuľke A4 v prílohe.

[4] Posledná správa o činnosti fondu je k dispozícii v KOM(2006) 695 „Súhrnná správa o činnosti garančného fondu“ a v priloženom pracovnom dokumente útvarov [SEK(2006) 1460].

[5] Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2728/94 z 31. októbra 1994, ktorým sa zriaďuje Garančný fond pre vonkajšie opatrenia, Ú. v. ES L 293, 12.11.1994, s. 1, ktoré sa mení a dopĺňa nariadením Rady (ES, Euratom) č. 1149/1999 z 25. mája 1999, Ú. v. ES L 139, 2.6.1999, s. 1, nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2273/2004 z 22. decembra 2004, Ú. v. EÚ L 396, 31.12.2004, s. 28 a nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 89/2007 z 30. januára 2007, Ú. v. EÚ L 22, 31.1.2007, s. 1.

[6] Nariadenie Rady (ES) č. 2006/1016/ES z 19. decembra 2006, Ú. v. EÚ L 414, 30.12.2006, s. 95.

[7] K/2007/3592.

[8] Rozhodnutie Rady (ES) 2007/860/ES z 10. decembra 2007, Ú. v. EÚ L 337, 21.12.2007, s. 111.

[9] O všeobecnom mandáte sa rozhodlo v rámci finančného výhľadu na roky 2000 – 2006, pozri rozhodnutie Rady 2000/24/ES z 22. decembra 1999, Ú. v. ES L 9, 13.1.2000, s. 24, v znení zmien a doplnení (ďalej len „predchádzajúci všeobecný mandát“).

[10] Na účely tohto výpočtu sa predpokladá, že neplnenie pôžičiek sa nezrýchľuje, to znamená, že sa zohľadňujú len splatné splátky (pozri tiež oddiel 1 prílohy).

[11] Teraz Srbská republika a Republika Čierna Hora.

[12] Pozri oddiel 1.3 prílohy.

[13] Pozri článok 1.06 preformulovanej a zmenenej a doplnenej záručnej zmluvy podpísanej medzi ES a EIB 30. augusta/2. septembra 2005.

[14] Táto suma sa skladá zo základného stropu v pevne stanovenej maximálnej výške 25 800 miliónov EUR a voliteľného mandátu vo výške 2 000 miliónov EUR, o ktorom má rozhodnúť Rada.

[15] Pozri článok 12 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1150/2000 z 22. mája 2000, v znení zmien a doplnení, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 94/728/ES, Euratom, o systéme vlastných zdrojov Spoločenstiev.

[16] Podrobnejšie pozri oddiel 1.4.3 prílohy.

[17] Vrátane vzniknutých úrokov.

[18] Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 89/2007 z 30. januára 2007, Ú. v. EÚ L 22, 31.1.2007, s. 1.

[19] Ú. v. EÚ L 414, 30.12.2006, s.102.