52008DC0164

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

V Bruseli xxx

KOM(2008) 164

OZNÁMENIE KOMISIE PARLAMENTU A RADE

Plnenie európskej susedskej politiky v roku 2007{SEK(2008) xx01}{SEK(2008) xx02}{SEK(2008) xx03}{SEK(2008) xx04}{SEK(2008) xx05}{SEK(2008) xx06}{SEK(2008) xx07}{SEK(2008) xx08}{SEK(2008) xx09}{SEK(2008) xx10}{SEK(2008) xx11}{SEK(2008) xx12}{SEK(2008) xx13}

SÚVISLOSTI

Európska susedská politika (ESP) umožnila v posledných rokoch EÚ a jej partnerom uskutočniť jasný pokrok v prehlbovaní vzájomnej spolupráce a v jej lepšom zameriavaní sa na potreby a úsilie partnerov. ESP sa postupne buduje ako vzájomne prospešné partnerstvo zamerané na reformu a rozvoj, ktoré pomáha našim susedom priblížiť sa k EÚ, prináša nové výhody ich a našim občanom a podporuje regionálnu integráciu za hranicami Únie . Toto oznámenie poskytuje prehľad o vývoji vzťahov EÚ so susedmi zapojenými do ESP[1]. Zahŕňa obdobie od novembra 2006[2]. V oznámení Komisie z decembra 2007[3] boli vymedzené oblasti, v ktorých je zo strany EÚ potrebné vynaložiť ďalšie úsilie, najmä v oblasti obchodu a hospodárskej integrácie, mobility a riešenia regionálnych konfliktov.

Štruktúry a nástroje, v rámci ktorých prebieha dialóg a spolupráca, sú v súčasnosti na dobrej úrovni. Viac sa o nich uvádza v časti 2. Dôležitejšia je však rastúca intenzita vzťahov medzi EÚ a jej partnermi, čo prispieva v mnohých krajinách a v širokej škále odvetví k uskutočňovaniu rozsiahleho programu prijímania a plnenia reforiem zameraných na EÚ. Prehľad dôležitých zlepšení dosiahnutých partnerskými krajinami, ako aj oblastí, v ktorých je potrebné vynaložiť ďalšie úsilie, sa nachádza v časti 3. Podrobnejšie informácie sú uvedené v správach o pokroku dosiahnutom v jednotlivých krajinách a v správe o pokroku dosiahnutom v jednotlivých odvetviach, ktoré sú pripojené ako pracovné dokumenty. Vzhľadom na politickú, hospodársku, sociálnu a kultúrnu rôznorodosť partnerských krajín ESP a rozdiely v určovaní poradia a dôležitosti reforiem tieto správy nie sú priamo porovnateľné. Analýza pokroku v oblasti správy vecí verejných, ktorá sa nachádza v tomto oznámení a jeho prílohách, bude podkladom pre rozhodnutie o pridelení prostriedkov z nástroja na posilnenie dobrej správy vecí verejných v roku 2008. Časť 4 sa zaoberá vývojom v oblasti mnohostranných vzťahov EÚ a jej partnerov. Závery týkajúce sa ďalšieho vývoja dvojstranných vzťahov EÚ s partnerskými krajinami sú vypracované v časti 5.

INšTITUCIONÁLNY RÁMEC

Zmluvné vzťahy: S krajinami, ktoré sú zapojené do ESP, okrem Bieloruska, Líbye a Sýrie, boli uzavreté dohody o partnerstve a spolupráci (s krajinami na východe) a dohody o pridružení (s krajinami na juhu).

Veľký pokrok umožnil v marci 2007 začatie rokovaní medzi EÚ a Ukrajinou o novej rozšírenej dohode (NRD), ktorej cieľom je ďalej priblížiť Ukrajinu k EÚ, podporiť proces ďalších vnútroštátnych reforiem a postupne začleniť jej hospodárstvo do vnútorného trhu, a ktorá má, pokiaľ je to možné, prekročiť rozsah dohody o partnerstve a spolupráci a akčný plán medzi EÚ a Ukrajinou. Doteraz sa uskutočnilo sedem kôl rokovaní a obe strany vynakladajú veľké úsilie na vybudovanie nového ambiciózneho rámca pre prehlbujúce sa vzájomné vzťahy. Po tom, čo Ukrajina ukončila prístupový proces do Svetovej obchodnej organizácie (WTO) vo februári 2008, sa v rovnaký mesiac začali rokovania o rozsiahlej a komplexnej oblasti voľného obchodu, ktorá je kľúčovým prvkom NRD.

V októbri 2007 prijala Rada nové závery o Líbyi, v ktorých požiadala Komisiu o predloženie návrhu smerníc na rokovanie s cieľom uzavrieť budúcu rámcovú dohodu medzi EÚ a Líbyou. Komisia ich predložila vo februári 2008. Vo vzťahu k Bielorusku EÚ ponúka plné partnerstvo za predpokladu, že táto krajina príjme konkrétne a presvedčivé kroky smerujúce k demokratizácii, rešpektovaniu ľudských práv a právnemu štátu. Vzhľadom na to, že bieloruské orgány neprijali dostatočné opatrenia na odstránenie nedostatkov v demokratickej správe vecí verejných, doteraz nebolo možné pokročiť smerom k takémuto partnerstvu. Zároveň však EÚ podporuje styky na technickej úrovni v otázkach spoločného záujmu. Vzťahy medzi EÚ a Sýriou sa až do podpisu návrhu dohody o pridružení spravujú dohodou o spolupráci z roku 1977.

Akčné plány: Po prijatí akčných plánov s Arménskom (november 2006), Azerbajdžanom (november 2006), Gruzínskom (november 2006), Libanonom (január 2007) a Egyptom (marec 2007) sa celkovo dvanásť krajín rozhodlo rozvíjať svoje vzťahy s EÚ prostredníctvom tohto nástroja v spojení s domácimi reformami a prehlbovaním dvojstrannej a regionálnej spolupráce. V súvislosti s Alžírskom prebieha v početných pracovných skupinách a podvýboroch politický dialóg založený na dohode o pridružení. Počas stretnutia asociačnej rady v marci 2008 bolo prijaté rozhodnutie o vytvorení spoločného pracovného programu, ktorý má stanoviť priority pre plnenie dohody o pridružení.

Prvé akčné plány nadobudli platnosť začiatkom roka 2005. Tri z nich (s Ukrajinou, Moldavskou republikou a Izraelom) boli pôvodne uzavreté na tri roky. Vzhľadom na to, že tieto krajiny dosiahli značný pokrok a ich vzťahy s EÚ sa v súčasnosti preskúmavajú za účelom ich podstatného prehĺbenia, spolupráca pokračuje z pragmatických dôvodov na základe týchto akčných plánov.

PROGRAM DOMÁCICH REFORIEM V PARTNERSKÝCH KRAJINÁCH

Politický dialóg a reforma

Priebeh politických reforiem sa v jednotlivých regiónoch ESP odlišuje podľa záväzkov, ktoré krajiny na seba prevzali, hoci dôležité základne zásady ostávajú rovnaké. Vo východnej časti sú všetky partnerské krajiny ESP, ktorých akčné plány sú schválené, členmi OBSE a Rady Európy, čo podporuje špecifický proces úzkeho zbližovania so základnými princípmi platnými v EÚ. Vo väčšine krajín tohto regiónu sa reformy uskutočňovali na pozadí hospodárskeho rastu a relatívnej stability. Program reforiem v južných štátoch je založený na dohodnutých zásadách zakotvených v Barcelonskej deklarácii, ktoré sú spolu so záväzkami z členstva v OSN považované za referenčné kritériá. V mnohých štátoch, ktoré tieto štandardy ešte úplne nespĺňajú, je priebeh politických reforiem viac než pomalý. Politický kontext v Libanone a okupovanom palestínskom území doteraz neumožnil, i napriek citeľným snahám, významnejšie sa zaoberať cieľmi stanovenými v akčnom pláne. Všeobecnejšie povedané, politický dialóg s partnerskými krajinami ESP a ich politické reformy sú veľmi rôznorodé, a preto treba brať nasledujúce pripomienky do úvahy pri posudzovaní jednotlivých akčných plánov a správ o dosiahnutom pokroku.

Niektoré krajiny, predovšetkým Moldavská republika a Arménsko, zavádzajú reformy na posilnenie demokratických inštitúcií . V prípade Moldavskej republiky ide o legislatívne opatrenia súvisiace s parlamentnou reformou a miestnou samosprávou a v prípade Arménska o opatrenia v oblasti deľby štátnej moci, vrátane zvýšených právomocí národného zhromaždenia a skvalitnenia miestnej samosprávy. Maroko sa stalo členom Benátskej komisie Rady Európy. Dosiahlo pokrok v oblasti súdnej zodpovednosti členov vlády a pri reformovaní miestnej samosprávy. Egypt predstavil balík ústavných zmien a doplnení, ktorý má, okrem iného, ukončiť výnimočný stav do júla 2008. Jordánsko prijalo nový zákon o samosprávnych celkoch, ktorý predpokladá priamu voľbu členov samosprávnych rád a starostov (s výnimkou Ammanu), čím sa dosiahol pokrok pri posilňovaní demokracie na miestnej úrovni. Vzťahy medzi parlamentmi môžu zohrávať dôležitú úlohu pri ďalšom rozvoji parlamentnej kultúry. V tomto smere bude hlavným činiteľom úmysel Európskeho parlamentu posilniť spoluprácu s parlamentmi v partnerských krajinách, ako to bolo vyjadrené v jeho správe o ESP z novembra 2007.

V niekoľkých partnerských krajinách sa uskutočnili prezidentské, parlamentné alebo miestne voľby . Poskytli dôležité informácie o vývoji demokracie. Miestne voľby, ktoré sa uskutočnili v júni 2007 v Moldavskej republike, boli vo všeobecnosti dobre pripravené a poskytli voličom skutočnú možnosť výberu, i napriek určitým nedostatkom, najmä v súvislosti s rovným prístupom kandidátov k médiám. Predsedníctvo EÚ vydalo po voľbách do hornej komory egyptského parlamentu vyhlásenie, v ktorom vyjadrilo určité obavy o ich priebehu. Maroko zlepšilo počas parlamentných volieb v septembri 2007 transparentnosť volebného procesu a prístup politických oponentov k médiám. Na Ukrajine došlo v roku 2007, i napriek kontroverznému vyhláseniu predčasných parlamentných volieb, ku konsolidácii demokratického procesu. Podľa hodnotení, voľby prebehli vo veľkej miere v súlade s medzinárodnými normami pre demokratické voľby. Priebeh parlamentných volieb v Jordánsku v novembri 2007 bol upravený právnymi predpismi, ktoré nespĺňajú niektoré medzinárodné normy. Jordánsko odmietlo prijať medzinárodných volebných pozorovateľov. V Gruzínsku vyvolal návrh oddialiť prezidentské voľby na jeseň 2008 občianske nepokoje a viedol k vyhláseniu výnimočného stavu. V dôsledku obáv, ktoré tieto udalosti vyvolali, sa prezidentské voľby uskutočnili v januári 2008. Odhalili niekoľko nedostatkov vo volebnom procese, ako napríklad nerovný prístup kandidátov k médiám, použitie štátnych zdrojov na kampane, zastrašovanie voličov a nezrovnalosti pri sčítavaní a spracovávaní hlasov. Ak má Gruzínsko dosiahnuť ciele akčného plánu v oblasti politických reforiem, bude musieť tieto nedostatky napraviť. Prezidentské voľby v Arménsku vo februári 2008 sa z veľkej časti uskutočnili v súlade s medzinárodnými normami. Treba však riešiť nejasné oddelenie štátnych a straníckych funkcií a zabezpečiť rovný prístup kandidátov k médiám. Obavy vyvolávalo i vyhlásenie výnimočného stavu v dôsledku volieb.

Volebná účasť môže byť v niektorých prípadoch ukazovateľom miery presvedčenia občanov, že ich hlas má vplyv. Vo vyššie uvedených voľbách bola zaznamenaná nasledujúca volebná účasť: Moldavská republika – 52%, Egypt – 31%, Ukrajina – 63%, Maroko – 37%, Jordánsko – 54%, Gruzínsko – 56% a Arménsko – 69%.

Niekoľko štátov (menovite Arménsko, Gruzínsko, Moldavská republika a Maroko) prijalo opatrenia na posilnenie nezávislosti a transparentnosti súdnictva , kľúčového prvku politickej reformy. Celková úroveň korupcie zostáva vo väčšine partnerských krajín znepokojujúca. Gruzínsko, Moldavská republika, Maroko a Ukrajina prijali opatrenia na jej potláčanie, ako napríklad antikorupčné previerky právnych predpisov pred ich prijatím, povinné majetkové priznania vysokých úradníkov, či kroky na zvyšovanie informovanosti. Určité obmedzené opatrenia smerujúce k vytvoreniu transparentnej, zodpovednej a účinnej verejnej správy boli prijaté zo strany Arménska, Azerbajdžanu, Gruzínska, Jordánska, Libanonu, okupovaného palestínskeho územia a Ukrajiny.

Pokiaľ ide o ľudské práva a základné slobody , Jordánsko (v decembri 2006) pristúpilo k Opčnému protokolu (OP) k Dohovoru o právach dieťaťa o predaji detí, detskej prostitúcii a detskej pornografii. Egypt (vo februári 2007) a Jordánsko (v máji 2007) pristúpili k OP k rovnakému Dohovoru o účasti detí v ozbrojených konfliktoch. Gruzínsko, Moldavská republika, Maroko a Ukrajina tiež pokročili smerom k ratifikácii niekoľkých medzinárodných dohovorov. Niekoľko štátov prijalo opatrenia na posilnenie inštitúcií zodpovedných za monitorovanie a ochranu ľudských práv: v Arménsku a Azerbajdžane bola posilnená úloha ombudsmana, v Moldavskej republike sa zavádza štátny preventívny mechanizmus podľa OP k Dohovoru proti mučeniu a v Egypte prijal Národný výbor pre ľudské práva štátny akčný plán zameraný na podporu a ochranu ľudských práv.

Ukrajina pristúpila (v júli 2007) k druhému OP (o zrušení trestu smrti ) k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach. Mnoho krajín si ponechalo moratóriá na trest smrti a Jordánsko znížilo počet trestných činov, za ktoré možno odsúdiť na trest smrti. Prípady mučenia a zlého zaobchádzania sú naďalej hlásené z väčšiny partnerských krajín, hoci ich frekvencia a závažnosť sa navzájom veľmi odlišujú. K incidentom často dochádza vo vyšetrovacej väzbe a vo väzniciach. K určitému pokroku v predchádzaní mučenia a zlého zaobchádzania došlo napríklad v Gruzínsku, Moldavskej republike a na Ukrajine. Tunisko a Maroko dosiahli určité zlepšenie v trestnom stíhaní páchateľov týchto činov. V mnohých partnerských krajinách ESP existujú problémy s nezávislosťou médií a slobodou prejavu . Arménsko dosiahlo zlepšenie v otázke slobody médií. V mnohých krajinách došlo k pokroku v súvislosti s rovnosťou pohlaví : v Egypte bolo formálne zakázané mrzačenie ženských pohlavných orgánov, v Maroku umožňuje zmena a doplnenie zákona o štátnom občianstve nadobudnutie štátneho občianstva po matke a v Tunisku sa začal proces ratifikácie OP k Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien. Účasť žien na politickom živote sa zvýšila v Jordánsku, Moldavskej republike a Maroku. Čo sa týka zlepšovania postavenia národnostných menšín, v Gruzínsku prebieha program občianskej integrácie, Moldavská republika prijala akčný plán na podporu rómskeho obyvateľstva a Ukrajina ratifikovala Európsky dohovor o občianstve. V otázkach základných pracovných práv , zostávajú ratifikácia a plnenie dohovorov Medzinárodnej organizácie práce v mnohých partnerských krajinách naďalej problematické.

Vo veci urovnávania regionálnych konfliktov vedie EÚ otvorený dialóg so všetkými partnerskými štátmi. Moldavská republika a Ukrajina úzko spolupracovali s EÚ pri riešení otázok súvisiacich s urovnaním sporu v Podnestersku. Mandát Pomocnej hraničnej misie EÚ v Moldavsku a Ukrajine (EUBAM) bol predĺžený do konca novembra 2009. Na okupovanom palestínskom území bola obnovená misia pre odbornú prípravu príslušníkov polície EU POL COPPS a ministri EÚ vyjadrili ochotu znovu rozmiestniť misiu pre monitorovanie hraníc EU BAM Rafah, hneď ako to podmienky umožnia. V Gruzínsku sa na jeseň 2007 začal plniť súbor opatrení na posilnenie dôvery v Abcházsku a Južnom Osetsku, hoci výsledky smerujúce k urovnaniu týchto konfliktov sú len veľmi obmedzené. Pokrok pri riešení konfliktu v Náhornom Karabachu je tiež len malý, napriek neformálnemu stretnutiu prezidentov Arménska a Azerbajdžanu v júni 2007. Egypt a Jordánsko zohrali dôležitú úlohu pri obnove arabskej mierovej iniciatívy, a to aj prostredníctvom ich účasti na zasadaní monitorovacieho výboru Ligy arabských štátov a na stretnutí v Annapolise v novembri 2007. Prednedávnom došlo k obnove rokovaní o postavení Západnej Sahary, doteraz však nedošlo k výraznému pokroku.

A nakoniec, väčšina partnerských krajín ESP venuje zvýšenú pozornosť zlepšovaniu riadenia migračných tokov a prehlbovaniu spolupráce s EÚ v tejto významnej oblasti.

Socio-ekonomická reforma

V oblasti makroekonomického vývoja zaznamenala v roku 2007 väčšina partnerských krajín ESP vysoký hospodársky rast. V Moldavskej republike sa rast do istej miery spomalil v dôsledku závažného sucha. Sucho ovplyvnilo i poľnohospodársku produkciu v Maroku. V Libanone bolo hospodárstvo negatívne ovplyvnené politickou nestabilitou. Najväčší rozmach zaznamenali štáty s vysokými príjmami v oblasti energetiky, najmä Azerbajdžan. Deficit verejných financií a celková miera zadĺženia zostali vo všeobecnosti zvládnuteľné. Vo väčšine štátov sa zvýšila inflácia, a to najmä v dôsledku celosvetového rastu cien komodít, v niektorých prípadoch je však miera menovej expanzie znepokojujúca. Zatiaľ čo dvojstranný obchod medzi EÚ a partnerskými štátmi ESP významne stúpol, a posilnil tak vzájomné vzťahy, obchodná bilancia a deficit bežného účtu väčšiny partnerských štátov sa zhoršili. V mnohých prípadoch je deficit financovaný vyššími priamymi zahraničnými investíciami. V Izraeli a Jordánsku sa zlepšila obchodná bilancia. Vysoký obchodný deficit Jordánska s EÚ si však vyžaduje neustálu pozornosť. Azerbajdžan a Alžírsko zaznamenali rozpočtové a obchodné prebytky. Izrael si udržal výraznú mieru rastu, podstatne znížil svoj verejný dlh a dosiahol takmer vyrovnaný stav verejných financií. V roku 2007 si EÚ ďalej upevnila postavenie hlavného obchodného partnera členských štátov ESP, a to najmä v súvislosti s prístupom Bulharska a Rumunska.

Arménsko, Egypt, Gruzínsko, Jordánsko a Tunisko zlepšili svoje podnikateľské prostredie, napríklad zjednodušením registrácie podnikov, znížením licenčných poplatkov a zavedením systému komplexného vybavenia klienta na jednom mieste. Euro-stredomorská charta pre podniky, ku ktorej pristúpila väčšina partnerských krajín z juhu, tento proces ešte posilnila. V niektorých prípadoch však zlepšenie zatiaľ neviedlo k vyšším priamym zahraničným investíciám, ako napríklad v niektorých partnerských krajinách zo Stredomoria. V Egypte, Gruzínsku a Moldavskej republike dosiahli v roku 2007 priame zahraničné investície rekordnú úroveň.

Väčšina krajín ESP má rozsiahle šedé hospodárstvo a vo všeobecnosti musí zlepšiť správu hospodárstva. Napriek relatívne vysokej miere hospodárskeho rastu, väčšina štátov ESP zápasí s vysokou mierou nezamestnanosti , hlavne medzi mladými ľuďmi zo stredomorských krajín ESP. V Izraeli a na Ukrajine sa nezamestnanosť postupne znižovala. Hlavnou výzvou zostáva podpora dôstojných pracovných podmienok. Postavenie žien v sociálnom a hospodárskom živote sa i napriek úsiliu zo strany niektorých krajín výrazne nezlepšilo.

V júni 2008 zverejní Komisia svoj Prehľad hospodárskej situácie krajín susediacich EÚ .

Odvetvová reforma

Prehľad o pokroku v ďalších politických oblastiach akčného plánu ESP je spolu s niektorými správnymi a ekonomickými ukazovateľmi uvedený v správe o pokroku dosiahnutom v jednotlivých odvetviach, ktorá tvorí prílohu k tomuto oznámeniu. Vo všeobecnosti zaznamenali partnerské krajiny ESP ďalší pokrok pri transformácii svojich odvetvových politík, prijímaní stratégií a opatrení na ceste k reforme a modernizácii a začleňovaní sa do hospodárstva a trhu EÚ. Prijali sa nové právne predpisy a posilnili inštitucionálne kapacity. Hlavnou výzvou zostávajú sekundárne právne predpisy a správne kapacity na realizáciu reforiem. Rýchlosť a rozsah pokroku sa odlišoval podľa krajín a odvetví. Vo viacerých partnerských krajinách ESP možno zaznamenať, v rôznej miere a v závislosti od odvetvia, zvýšenú snahu priblížiť vnútroštátne právne predpisy právu EÚ. Finančná pomoc ES sa navyše stále viac zameriava na jednotlivé politiky a podporuje reformné priority dohodnuté v akčných plánoch ESP.

Keďže v mnohých politických oblastiach je pokrok možný iba po určitom čase, správy o dosiahnutom pokroku pravidelne poukazujú na prebiehajúce opatrenia, ako aj na ukončené fázy modernizácie. Vo všetkých oblastiach bol ďalej posilnený dialóg medzi ES a partnerskými krajinami zapojenými do ESP.

Dialóg v jednotlivých odvetviach vytvára dôležitý priestor pre „partnerstvo pre reformu“, ktoré je súčasťou ESP. Vytváranie verejnej správy, ktorá zodpovedá potrebám a rešpektuje práva občanov, registrácia podnikov prostredníctvom komplexného vybavenia na jednom mieste, neskorumpované policajné a colné orgány slúžiace občanom, účinná správa prístavov umožňujúca obchod a dopravu, či prístup k informáciám o životnom prostredí predstavujú len niekoľko príkladov, ktoré môžu, v prípade ich trvalého udržania, výrazne prispieť k dobrej správe vecí verejných a existencii právneho štátu.

MNOHOSTRANNÝ ROZVOJ

V novembri 2005 bol na samite v Barcelone prijatý päťročný pracovný program a v novembri 2006 prijali partneri z EÚ a Stredomoria počas ministerského stretnutia v Tampere pracovný program na rok 2007. Počas roka 2007 bol dosiahnutý značný pokrok v súvislosti so štyrmi kapitolami spolupráce a dvojstranný politický dialóg vedený v rámci ESP prispel k ďalšiemu zlepšeniu regionálnej spolupráce v mnohých oblastiach. Do konca roka 2007 bola uskutočnená väčšina z 21 iniciatív dohodnutých v Tampere. Nová skupina iniciatív pre rok 2008 bola dohodnutá na euro-stredomorskej ministerskej konferencii v Lisabone v novembri 2007. Dialóg v oblasti politiky a bezpečnosti sa zameral na pravidelné hodnotenie politickej situácie na Blízkom východe, plnenie kódexu správania pre boj proti terorizmu, prehlbovanie dialógu o európskej bezpečnostnej a obrannej politike (EBOP) a bezpečnostných otázkach, otvorenie regionálneho dialógu o spolupráci v oblasti volieb, občianskej spoločnosti, ľudských práv a demokracie. V oblasti hospodárstva došlo k pokroku vo finančnej spolupráci v rámci Nástroja pre euro-stredomorské investície a partnerstvo (FEMIP), pri vytváraní euro-stredomorskej siete odborníkov pre verejné financie, pri rokovaniach o službách a práve usadiť sa a v súvislosti s vytvorením skupiny vysokých úradníkov, ktorá ma za cieľ ďalej pracovať na vytvorení zóny voľného obchodu do roku 2010 a ďalej. Dialóg prebiehal aj v mnohých ďalších odvetviach, vrátane problémov v oblasti životného prostredia, ktorým čelia partneri v Stredomorí. V oblasti energetiky prijala euro-stredomorská konferencia ministrov v decembri 2007 prioritný akčný plán na roky 2008 – 2013. Pokiaľ ide o kultúrny a ľudský rozmer, presadzovala sa snaha o významnejšie postavenie občianskej spoločnosti. Dialóg sa zameral na otázky ako postavenie žien v spoločnosti, vyššie vzdelávanie, vedecký výskum a informačná spoločnosť. Politický dialóg s partnermi ESP sa posilnil po samite Afrika – EÚ v Lisabone v decembri 2007, na ktorom bola prijatá spoločná africko-európska stratégia a prvý akčný plán, a ktorý umožní vytvoriť ďalšie väzby medzi EÚ a africkými štátmi.

Európska rada schválila v marci 2008 základnú myšlienku Únie pre Stredozemie, ktorú budú tvoriť členské štáty EÚ a pobrežné štáty Stredozemia, ktoré nie sú členmi EÚ. Rada vyzvala Komisiu, aby jej v súvislosti so samitom, ktorý sa bude konať v Paríži 13. júla 2008, predložila nevyhnutné návrhy súvisiace s podmienkami fungovania tzv. „Barcelonského procesu: Únia pre Stredozemie“. Komisia tieto návrhy urýchlene predloží a v rámci tohto procesu bude viesť konzultácie s južnými susedmi.

Komisia vo svojom oznámení z apríla 2007 objasnila iniciatívu Čiernomorská synergia, ktorá je reakciou na potrebu posilniť regionálnu spoluprácu v oblasti Čierneho mora. Táto iniciatíva využíva vstup Bulharska a Rumunska do EÚ a prístupový proces Turecka a dopĺňa najmä dvojstranné úsilie v rámci ESP a ďalších politík v tejto oblasti. Vytvára novú platformu pre regionálnu spoluprácu, ktorá zahŕňa EÚ, Turecko, všetky východné partnerské krajiny ESP so schválenými akčnými plánmi a Ruskú federáciu. Po schválení Čiernomorskej synergie Radou začala Komisia uskutočňovať sériu konkrétnych opatrení, predovšetkým v oblastiach energetiky, dopravy, životného prostredia, rybolovu, migrácie a rozvoja občianskej spoločnosti. Komisia získala štatút pozorovateľa v Organizácii pre hospodársku spoluprácu v oblasti Čierneho mora (BSEC) a nadviazala s touto organizáciu pracovné vzťahy. Dňa 14. februára 2008 sa v Kyjeve uskutočnilo stretnutie ministrov zahraničných vecí štátov EÚ a štátov zapojených do Čiernomorskej synergie. Na stretnutí bolo prijaté spoločné vyhlásenie, ktorým sa začala činnosť Čiernomorskej synergie ako spoločného a dlhodobého úsilia. V júni 2008 Komisia predloží Rade hodnotiacu správu za prvý rok činnosti Čiernomorskej synergie.

ĎALšÍ VÝVOJ VZťAHOV EÚ S PARTNERSKÝMI KRAJINAMI

Ďalší vývoj akčných plánov

Vo svojich záveroch z februára 2008 Rada zdôraznila ťažiskovú úlohu akčných plánov pri dosahovaní cieľov európskej susedskej politiky. Pokrok, o ktorom podáva správu predložené oznámenie, vo veľkej miere podporuje toto tvrdenie. Vďaka akčným plánom získali zmluvné vzťahy medzi EÚ a jej partnermi praktický obsah a postupne sa stávajú významnou referenciu pre darcov. Vzhľadom na to, že dochádza k prehlbovaniu vzťahov, dosahovaniu niektorých cieľov a vytyčovaniu nových, bude nevyhnutné tieto plány prispôsobovať. Samotné akčné plány obsahujú ustanovenia o takýchto úpravách, čo umožní, aby boli vyššie ambície partnerov odzrkadlené v dokumente upravujúcom ich spoluprácu. Komisia verí, že takéto nástroje, nech budú mať akýkoľvek názov, budú mať uplatnenie i v súvislosti s novými zmluvnými dohodami, ktoré budú uzatvorené s partnermi ESP.

Doterajšie skúsenosti získané pri uskutočňovaní prvej generácie akčných plánov naznačujú, že plány by mali byť viac prispôsobené špecifickým ambíciám a schopnostiam partnerských krajín, čo by lepšie zodpovedalo rôznorodým vzťahom medzi EÚ a jej partnermi a podporilo uskutočniteľné kroky k zbližovaniu s právnymi prepismi a normami EÚ. Táto rôznorodosť poskytne partnerským krajinám väčší priestor na iniciatívu.

Je potrebné zachovať a skvalitniť hlavné znaky akčných plánov, teda ich relatívnu konkrétnosť, časovú viazanosť a zameranie na akciu. Rovnako užitočné by bolo jasnejšie vymedzenie časového postupu opatrení prijatých na dosiahnutie cieľov akčného plánu. Rozsah akčných plánov (teda počet zahrnutých odvetví) by sa mal vo väčšine prípadov zachovať, pretože odráža pestrosť vzťahov, ktoré EÚ rozvíja so svojimi partnermi. Je potrebné realisticky zhodnotiť plnenie rozsahu akčných plánov.

Budúci vývoj vzťahov s partnermi

Európska susedská politika sa postupne stáva prostriedkom pre rozvoj intenzívnejších a plodnejších vzťahov medzi EÚ a jej partnermi. EÚ musí teraz pokračovať vo svojom prístupe a 1) zintenzívniť svoju politiku a jej výsledky, aby prinášali jasnejší prospech, 2) uskutočňovať ju postupne a s ohľadom na výkonnosť a rozdiely medzi krajinami, 3) preukázať ochotu prehlbovať vzťahy s vybranými zainteresovanými partnermi v prípadoch, kde to je oprávnené.

So štyrmi krajinami sa zintenzívnila spolupráca na plnení akčného plánu natoľko, že osobitné prehĺbenie vzťahov s EÚ je opodstatnené. Toto prehĺbenie sa uskutoční v súlade s okolnosťami každého prípadu a s celkovou filozofiou ESP, vrátane princípu dohodnutých referenčných kritérií. Rokovania s Ukrajinou o novej rozšírenej dohode, ktoré napredujú rýchlo a budú zahŕňať ustanovenia o rozsiahlej a komplexnej oblasti voľného obchodu, sú základom pre nový ambiciózny rámec pre vzájomné vzťahy. Moldavská republika pokročila pri plnení akčného plánu ESP a prejavila silnú politickú vôľu v tom pokračovať i naďalej. Ako uviedla Rada vo februári 2008, EÚ je pripravená na základe trvalého pokroku začať uvažovať o prijatí novej dohody, ktorá by odrážala záujmy Moldavskej republiky a prekračovala rámec dohody o partnerstve a spolupráci. S Marokom sa prejednávajú konkrétne kroky na dosiahnutie „rozšíreného štatútu“, ktoré by mohol predstavovať napríklad rozsiahly balík zahrňujúci dôležité opatrenia v oblasti mobility spolu s pokrokom v otázkach readmisie. V súvislosti s Izraelom zvažuje pracovná skupina oblasti, v ktorých by mohli byť vzťahy s EÚ povýšené na zvláštny štatút, ktorý by zahŕňal jednak prehĺbenie politického dialógu a zároveň užšie zapojenie Izraela do hospodárstva, trhu a mnohých kľúčových politík EÚ.

Spolupráca s Jordánskom a Tuniskom bude pokračovať v širokej škále odvetvových politík s cieľom podporiť ich program reforiem.

Ostatné štáty začali plniť akčné plány ESP len relatívne nedávno. Spolupráca s Arménskom , Egyptom a Gruzínskom bude nadväzovať na sľubný začiatok, pričom sa zohľadnia špecifické okolnosti a ambície jednotlivých krajín. Spolupráca s Azerbajdžanom pokračuje v mnohých odvetviach, vrátane energetiky.

V prípade Libanonu a okupovaného palestínskeho územia poskytnú akčné plány pevný základ pre reformy, len čo okolnosti umožnia ďalší pokrok. Medzitým sa kontakty udržiavajú na viacerých úrovniach s cieľom vybudovať dôveru a kapacity. Stretnutie spoločného výboru s palestínskou samosprávou plánované na druhý štvrťrok 2008 by malo obnoviť spoločné plnenie akčného plánu.

Napriek tomu, že so štyrmi krajinami, ktoré sú súčasťou ESP, neboli dohodnuté žiadne akčné plány, bolo možné v niektorých prípadoch dosiahnuť pokrok vo vzájomných vzťahoch. V Alžírsku úspešne prebieha plnenie dohody o pridružení, vzťahy sa rýchlo prehlbujú v oblastiach siahajúcich od energetiky po migráciu. Vzťahy s Líbyou sa citeľne zlepšili a Komisia navrhuje, aby sa s touto významnou krajinou dojednala ambiciózna a rozsiahla dohoda. Vzťahy so Sýriou by sa mohli zlepšiť na základe návrhu dohody o pridružení, hneď ako to umožní politická situácia. Zatiaľ čo vzťahy s Bieloruskom na úrovni ministrov zostávajú obmedzené v dôsledku situácie v krajine, vzťahy na technickej úrovni sa ďalej rozvíjajú. Otvorenie Delegácie Európskej Komisie v Minsku umožní posilniť tieto kontakty i vzťahy s bieloruskou občianskou spoločnosťou.

Viditeľnejšia politika

V oznámení prijatom v decembri 2006 Komisia poukázala na potrebu zviditeľnenia európskej susedskej politiky s cieľom zvýšenia zodpovednosti za reformný proces a vytvorenia základov pre podporu poskytovanú EÚ svojim susedom v procese ich približovania sa k EÚ. Okrem konferencie organizovanej v septembri 2007 v Bruseli, na ktorej sa stretli ministri a predstavitelia občianskej spoločnosti z EÚ a partnerských krajín, sa v roku 2007 v mnohých partnerských krajinách výrazne zvýšilo povedomie verejnosti o záväzkoch z akčných plánov a záujem organizácií občianskej spoločnosti o ESP. V rámci EÚ sa význam posilňovania vzťahov s našimi susedmi presunul bližšie do centra politických debát. Komisia bude nadväzovať na tieto úspechy v spolupráci s ostatnými inštitúciami, členskými štátmi a partnerskými krajinami.

[1] Alžírsko, Arménsko, Azerbajdžan, Bielorusko, Egypt, Gruzínsko, Izrael, Jordánsko, Líbya, Libanon, Moldavská republika, Maroko, okupované palestínske územie, Sýria, Tunisko a Ukrajina. Z priestorových dôvodov bude ďalej uvádzaný pojem „partnerské krajiny“, ktorý zahŕňa aj okupované palestínske územie.

[2] KOM (2006) 726.

[3] KOM (2007) 774.