52007DC0769

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 5.12.2007

KOM(2007) 769 v konečnom znení

SPRÁVA KOMISIE RADE, EURÓPSKEMU PARLAMENTU A EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU

o uplatňovaní nariadenia Rady (ES) č. 1206/2001 z 28. mája 2001 o spolupráci medzi súdmi členských štátov pri vykonávaní dôkazov v občianskych a obchodných veciach

1. SÚVISLOSTI

Táto správa Komisie bola pripravená v súlade s článkom 23 nariadenia Rady (ES) č. 1206/2001 z 28. mája 2001 o spolupráci medzi súdmi členských štátov pri vykonávaní dôkazov v občianskych a obchodných veciach[1].

Pred rokom 2001 neexistoval žiaden záväzný nástroj medzi všetkými členskými štátmi, ktorý by sa týkal vykonávania dôkazov. Rada Európskej únie prijala v roku 2001 nariadenie (ES) č. 1206/2001 o spolupráci medzi súdmi členských štátov pri vykonávaní dôkazov v občianskych a obchodných veciach, ktorým sa stanovujú procesné normy uľahčujúce vykonávanie dôkazov v inom členskom štáte. Od 1. januára 2004 sa nariadenie uplatňuje v celej Únii s výnimkou Dánska. V dotknutých členských štátoch nahrádza Haagsky dohovor z roku 1970. Nariadenie a všetky informácie týkajúce sa jeho uplatňovania sú k dispozícii v Európskom justičnom atlase pre občianske veci na:

http://ec.europa.eu/justice_home/judicialatlascivil/html/te_information_en.htm

Od nadobudnutia účinnosti nariadenia Komisia prediskutovala uplatňovanie nariadenia pri rôznych príležitostiach v súvislosti s Európskou justičnou sieťou pre občianske a obchodné veci. Po porade so sieťou Komisia vypracovala praktickú príručku na uplatňovanie nariadenia. Okrem toho Komisia požiadala o vypracovanie štúdie o uplatňovaní nariadenia.

1.1. Stretnutia s Európskou justičnou sieťou pre občianske veci

Uplatňovanie nariadenia bolo prediskutované na rôznych stretnutiach s Európskou justičnou sieťou pre občianske veci.

Pri príležitosti výročných stretnutí všetkých členov siete v dňoch 13.-14. decembra 2004 a 11. decembra 2006 boli zasadnutia venované diskusiám o skúsenostiach s uplatňovaním nariadenia. Hlavné nastolené otázky boli:

- Praktické problémy (napr. dožiadania boli v niektorých prípadoch zasielané ústredným orgánom, v tlačivách bol niekedy použitý jazyk dožadujúceho štátu, iné problémy v súvislosti s komunikáciou medzi dožadujúcimi a dožiadanými súdmi).

- Rozsah uplatňovania nariadenia, najmä pojmy „občianske a obchodné veci“ a „dôkaz“ (predovšetkým problémy, ktoré sa vyskytli pri odbere vzoriek DNA a krvi, najmä v súvislosti s určením otcovstva).

- Využitie modernej komunikačnej technológie pri vykonávaní dôkazov. Najmä sťažnosti, že vo viacerých členských štátoch neboli ešte technické podmienky pre videokonferencie.

Dňa 21. apríla 2005 sieť prediskutovala návrh praktickej príručky, ktorú vyhotovili útvary Komisie po porade so sieťou. Príručka má slúžiť účastníkom konania, sudcom, právnikom a ústredným orgánom a umožniť lepšie porozumenie nariadenia. Je prístupná na:

http :// ec . europa . eu / civiljustice / evidence / evidence _ ec _ guide _ en . pdf

Na prelome rokov 2006 a 2007 Komisia rozdala 50.000 exemplárov praktickej príručky v členských štátoch. Všetky súdy podieľajúce sa na uplatňovaní nariadenia mali dostať exemplár príručky.

1.2. Štúdia o uplatňovaní nariadenia (ES) č. 1206/2001

Ako už bolo uvedené, pre prípravu tejto správy požiadala Komisia o vypracovanie štúdie o uplatňovaní nariadenia, ktorá bola pripravená dodávateľom. Štúdia je prístupná na:

http://ec.europa.eu/justice_home/doc_centre/civil/studies/doc_civil_studies_en.htm

Hlavným cieľom štúdie bolo získať empirickú analýzu uplatňovania nariadenia, najmä pokiaľ ide o otázku, či uplatňovanie nariadenia zlepšilo, zjednodušilo a urýchlilo spoluprácu súdov pri vykonávaní dôkazov.

Štúdia vznikla na základe prieskumu, ktorý uskutočnil dodávateľ v čase od novembra 2006 do januára 2007 a je založená na 424 z 544 odpovediach v dotazníku, ktorý sa týkal uplatňovania viacerých článkov nariadenia. Na otázky v dotazníku odpovedali úrady členských štátov, sudcovia, právni zástupcovia a iné osoby, ktorých sa uplatňovanie nariadenia týka.

2. UPLATňOVANIE NARIADENIA (ES) č. 1206/2001

Táto časť sa sústreďuje na otázku, či uplatňovanie nariadenia zjednodušilo a urýchlilo spoluprácu medzi súdmi pri vykonávaní dôkazov a na praktické uplatňovanie viacerých ustanovení nariadenia.

2.1. Čas nevyhnutný na vykonanie dožiadania

Zo štúdie vyplýva, že väčšina dožiadaní o vykonanie dôkazu sa vykoná do 90 dní ako je ustanovené v článku 10 ods. 1 nariadenia (pozri prílohu I). Podľa odpovedí v dotazníku je to rýchlejšie ako pred nadobudnutím účinnosti nariadenia. Je však značný počet prípadov, v ktorých je stanovená lehota 90 dní prekročená. V niektorých prípadoch je potrebných viac ako 6 mesiacov. Navyše čas potrebný na vykonanie dožiadania sa značne líši v jednotlivých členských štátoch. Je pozoruhodné, že v mnohých členských štátoch, ktoré pristúpili do Európskej únie v roku 2004 sú dožiadania spravidla vykonané v lehote 90 dní, zatiaľ čo v iných členských štátoch to trvá dlhšie.

2.2. Ústredné orgány

Zdá sa, že ústredné orgány vo všeobecnosti efektívne plnia úlohy, ktoré im boli uložené na základe nariadenia (pozri prílohu II). Avšak efektívnosť sa značne líši v jednotlivých členských štátoch.

Zo štúdie tiež vyplýva, že ústredné orgány musia niekedy hľadať riešenia pri rôznych ťažkostiach, ktoré vznikli v súvislosti s dožiadaním, ako je ustanovené v článku 3 ods. 1 písmeno b) nariadenia[2].

Napriek tomu, že nariadením je ustanovené, že zasielanie dožiadania o vykonanie dôkazu sa má uskutočniť priamo medzi súdmi členských štátov, z tohto dôvodu ústredný orgán zasiela dožiadanie príslušnému súdu iba vo „výnimočných prípadoch“, zo štúdie vyplýva, že ústredné orgány „niekedy“ alebo „často“ zasielajú dožiadanie príslušnému súdu. Z uvedeného vyplýva, že v súčasnom období prispôsobovania nariadenie nie je dostatočne známe a je potrebné vyvinúť všetko úsilie s cieľom zlepšiť informovanosť súdov v Európskej únii.

2.3. Tlačivá

Zo štúdie vyplýva, že používanie jednotných tlačív nespôsobilo vo všeobecnosti žiadne problémy (pozri prílohu III). Zavedenie tlačív je hodnotené pozitívne a je považované za hlavný dôvod zjednodušenia a urýchlenia vykonávania dôkazov. Avšak problémy sú spôsobené nedostatočnou odbornou prípravou právnikov, ktorí sú zodpovední za vypĺňanie tlačív. Ide najmä o prípady, keď tlačivá nie sú vyplnené úplne a chýbajú potrebné informácie na vykonanie dožiadania.

2.4. Komunikačná technológia

Zo štúdie vyplýva, že komunikačná technológia ustanovená v článku 10 ods. 4 a v článku 17 ods. 4 nariadenia v praxi zjednodušila a urýchlila vykonávanie dôkazov v iných členských štátoch, ale využíva sa zriedka. V prípadoch keď komunikačná technológia, najmä videokonferencia, bola využitá, nespôsobilo to žiadne problémy (pozri prílohu IV).

Z týchto výsledkov vyplýva, že na jednej strane komunikačná technológia značne zjednodušuje vykonávanie dôkazov, ale na druhej strane nie je jej potenciál úplne využitý, pretože potrebná technológia je prístupná v obmedzenom rozsahu[3]. V budúcnosti by mali členské štáty vyvinúť všetko úsilie s cieľom zvýšiť využívanie komunikačnej technológie, najmä videokonferencie. Dôležitosť ďalšej propagácie elektronickej justície (E–justície) zdôraznila tiež Rada, ktorá na svojom zasadnutí v dňoch 12. a 13. júna 2007 žiadala pokračovať v práci na elektronickej justícii „s cieľom vytvoriť technickú platformu na európskej úrovni“, ako aj Európska rada, ktorá na svojom zasadnutí v dňoch 21. a 22. júna 2007 dospela k záveru, že „Rada má aj naďalej propagovať elektronickú komunikáciu v právnych veciach (E-justíciu)“.

2.5. Zasielanie dožiadaní

Zo štúdie vyplýva (pozri prílohu V), že dožiadania a písomnosti sú zvyčajne zasielané „najrýchlejším možným spôsobom“ (článok č. 6 nariadenia)[4].

2.6. Priamy styk medzi súdmi

Na rozdiel od Haagskeho dohovoru z roku 1970 o vykonávaní dôkazov nariadenie ustanovuje – čo je jednou z najdôležitejších inovácií v porovnaní s Haagskym dohovorom – že zasielanie dožiadaní o vykonanie dôkazu sa má uskutočniť priamo medzi súdmi členských štátov.

Zo štúdie vyplýva, že dožadujúce a dožiadané súdy (článok 2) plnia svoje úlohy ustanovené nariadením efektívne. Existujú však rozdiely medzi členskými štátmi.

Zdá sa, že priame zasielanie dožiadaní medzi súdmi nespôsobilo žiadne osobitné problémy. Ako už bolo uvedené (v bode 2.2), v súčasnom období prispôsobovania existuje mnoho prípadov, v ktorých sa priamy styk medzi súdmi v dôsledku neznalosti nariadenia nevyužíva a v ktorých dochádza k oneskoreniu pri vykonávaní dôkazov, pretože od ústredných orgánov sa vyžaduje, aby dožiadanie postúpili príslušnému súdu.

2.7. Priamy výkon dôkazu (článok 17)

Ďalším dôležitým znakom nariadenia je možnosť priameho výkonu dôkazu dožadujúcim súdom v inom členskom štáte.

Zo štúdie vyplýva, že priamy výkon dôkazu ustanovený v článku 17 nariadenia sa ešte stále veľmi málo využíva. Avšak v prípadoch, keď bol využitý, došlo k zjednodušeniu a urýchleniu vykonávania dôkazov bez spôsobenia osobitných problémov (pozri prílohu VII).

2.8. Uplatňovanie článku 18 (náklady)

Zo štúdie vyplýva, že uplatňovanie článku 18 nariadenia vo všeobecnosti nespôsobilo žiadne osobitné problémy (pozri prílohu VIII). Avšak rozdiely medzi vnútroštátnymi právnymi predpismi týkajúcimi sa vyplatenia odmien znalcom sú niekedy vnímané negatívne.

2.9. Problémy s výkladom

Zo štúdie vyplýva, že výklad nariadenia nespôsobil vážnejšie problémy. Existujú však náznaky, že pojmy „občianske a obchodné veci“, „dôkaz“ a „súd“ nie sú vždy jasné a niekedy by bolo potrebné lepšie vysvetlenie ich obsahu (pozri prílohu IX).

Zdá sa, že najmä skutočnosť, že pojem „dôkaz“ nie je v nariadení presne vymedzený, spôsobila ťažkosti. To viedlo k značne odlišným interpretáciám pojmu „dôkaz“, najmä ak ide o odber vzoriek DNA a krvi a znalecké posudky o rodine alebo o starostlivosti o dieťa. Hoci Komisia rešpektuje skutočnosť, že za interpretáciu pojmu „dôkaz“ nesie konečnú zodpovednosť Európsky súdny dvor[5], je toho názoru, že tento pojem by mal byť interpretovaný autonómne a aby bolo možné dosiahnuť ciele nariadenia, jeho rozsah pôsobnosti by nemal byť zbytočne ohraničený príliš úzkou interpretáciou. V tejto otázke by mala pokračovať výmena názorov v rámci štruktúr Európskej justičnej siete pre občianske veci.

2.10. Odkaz na vnútroštátne právo

Skutočnosť, že nariadenie niekoľkokrát odkazuje na vnútroštátne právne predpisy, nie je považovaná za veľmi problematickú. Zo štúdie však vyplýva, že postupná harmonizácia vnútroštátnych právnych predpisov by bola potrebná (pozri prílohu X).

2.11. Zlučiteľnosť s Haagskym dohovorom z roku 1970

Nevyskytli sa žiadne problémy so zlučiteľnosťou nariadenia s inými nástrojmi ako napr. s Haagskym dohovorom z roku 1970 o vykonávaní dôkazov (pozri prílohu XI).

2.12. Zjednodušenie a urýchlenie vykonávania dôkazov

Nariadenie zjednodušilo a urýchlilo vykonávanie dôkazov (pozri prílohu XII). Rozsah týchto zmien sa však značne líši v jednotlivých členských štátoch.

3. ZÁVERY

Komisia dospela k týmto záverom týkajúcim sa uplatňovania nariadenia č. 1206/2001 od nadobudnutia jeho účinnosti v roku 2004:

Uplatňovanie nariadenia vo všeobecnosti zlepšilo, zjednodušilo a urýchlilo spoluprácu medzi súdmi vo vykonávaní dôkazov v občianskych a obchodných veciach. Nariadenie dosiahlo v relatívne uspokojivom rozsahu dva hlavné ciele, po prvé zjednodušiť spoluprácu medzi členskými štátmi a po druhé urýchliť vykonávanie dôkazov. Zjednodušenie nastúpilo hlavne po zavedení priameho styku medzi súdmi (aj keď sú ešte dožiadania niekedy alebo často zasielané ústredným orgánom) a jednotných tlačív. Čo sa týka urýchlenia, je možné konštatovať, že väčšina dožiadaní o vykonanie dôkazu sa vykoná rýchlejšie ako pred nadobudnutím účinnosti nariadenia a v lehote 90 dní ako stanovuje nariadenie.

Následne zmeny nariadenia nie sú potrebné, ale malo by sa zlepšiť jeho uplatňovanie. Zvlášť v súčasnom období prispôsobovania by sa mali zlepšiť určité aspekty uplatňovania tohto nariadenia:

Po prvé, ako vyplýva z rôznych zistení, nariadenie nie je dostatočne známe medzi právnikmi, a to aj napriek diskusiám v rámci Európskej justičnej siete pre občianske veci a dostupnosti praktickej príručky vo všetkých členských štátoch. To vedie k nepotrebným odkladom a problémom.

Preto ba sa mala práca vykonaná v rámci Európskej justičnej siete pre občianske a obchodné veci lepšie využiť v členských štátoch a zvlášť by sa malo zabezpečiť, aby bola praktická príručka rozšírená všetkými prostriedkami medzi právnikmi.

Zdá sa, že rozsah, v akom sa vykonávanie dôkazov zjednodušilo a urýchlilo, sa značne líši v jednotlivých členských štátoch. Evidentne sa to prejavuje najmä v súvislosti s časom potrebným na dožiadanie, pretože lehota 90 dní nie je často v jednotlivých členských štátoch dodržaná. Tiež efektívnosť ústredných orgánov a dostupnosť modernej komunikačnej technológie, najmä videokonferencie, sa značne líši v jednotlivých členských štátoch.

Nakoniec je potrebné konštatovať, že nielen potenciál komunikačnej technológie nie je v žiadnom prípade plne využitý, ale tiež možnosť priameho vykonávania dôkazov, dôležitej inovácie nariadenia, je stále málo využívaná.

Preto Komisia

- podporuje, najmä popri rozširovaní praktickej príručky, všetky ďalšie snahy zvyšovať úroveň znalostí nariadenia medzi právnikmi v Európskej únii.

- je toho názoru, žeby mali byť prijaté opatrenia v členských štátoch s cieľom zabezpečiť dodržanie časovej lehoty 90 dní na vykonanie dožiadania.

- je toho názoru, že moderné komunikačné technológie, najmä videokonferencie, ktoré sú dôležitým prostriedkom na zjednodušenie a urýchlenie vykonávania dôkazov, nie sú využívané v plnom rozsahu, a preto podporuje členské štáty pri zavádzaní opatrení, ktoré súdom a senátom umožnia využívať videokonferencie pri vykonávaní dôkazov. Dôležitosť ďalšej propagácie elektronickej justície bola zdôraznená tiež Radou (na svojom zasadnutí v dňoch 12. a 13. júna 2007), ako aj Európskou radou (na svojom zasadnutí 21. a 22. júna 2007).

Príloha I: Čas nevyhnutný na vykonanie dožiadania

Na základe Vašich skúseností je priemerný čas na vykonanie dožiadania:

[pic]

Je to rýchlejšie ako pred nadobudnutím účinnosti nariadenia?

[pic]

Príloha II: Ústredné orgány

Ako efektívne sú ústredné orgány pri poskytovaní informácií súdom a hľadaní riešení pri ťažkostiach, ktoré môžu vzniknúť v súvislosti s dožiadaním?

[pic]

Ako často museli ústredné orgány hľadať riešenia pri ťažkostiach, ktoré vznikli v súvislosti s dožiadaním?

[pic]

Na základe Vašich skúseností, ako často museli ústredné orgány postúpiť dožiadanie príslušnému súdu na žiadosť dožadujúceho súdu?

[pic]

Príloha III: Tlačivá

Spôsobilo praktické využívanie tlačív nejaké problémy? Ak áno, ktoré tlačivá? Prečo?

[pic]

Príloha IV: Komunikačná technológia

Ako často je komunikačná technológia využívaná pri vykonávaní dôkazov? Pri ktorých typoch dožiadaní?

[pic]

Zjednodušilo a urýchlilo v praxi využívanie komunikačnej technológie vykonávanie dôkazu v inom členskom štáte?

[pic]

Spôsobilo praktické využívanie komunikačnej technológie nejaké problémy? Ak áno, aké?

[pic]

Príloha V: Zasielanie dožiadaní

Sú dožiadania a písomnosti adresované Vášmu členskému štátu podľa tohto nariadenia zasielané „najrýchlejším možným spôsobom“ (článok 6 nariadenia), ktorý Váš členský štát označil za prijateľný?

[pic]

Príloha VI: Priamy styk medzi súdmi

Ako efektívne plnia dožadujúce a dožiadané súdy (článok 2) svoje úlohy podľa nariadenia?

[pic]

Spôsobilo uplatnenie priameho styku medzi súdmi osobitné problémy?

[pic]

Príloha VII: Priamy výkon dôkazu

Ako často sa využíva priamy výkon dôkazu?

[pic]

Zjednodušila a urýchlila táto metóda vykonania dôkazu v praxi vykonávanie dôkazu v inom členskom štáte?

[pic]

Spôsobilo uplatňovanie článku 17 nejaké problémy? Ak áno, aké?

[pic]

Príloha VIII: Uplatňovanie článku 18

Spôsobilo praktické uplatňovanie článku 18 (náklady) nejaké problémy? Ak áno, aké?

[pic]

Príloha IX: Problémy s výkladom

Vyskytli sa nejaké problémy s výkladom nariadenia, najmä ak ide o jeho rozsah pôsobnosti a pojem „dôkaz“? Viedlo to k odmietnutiu výkonu dožiadania (článok 14)?

[pic]

Príloha X: Odkaz na vnútroštátne právne predpisy

Je podľa Vás problematické, že nariadenie často odkazuje na vnútroštátne právne predpisy členských štátov?

[pic]

Považujete harmonizáciu procesného práva členských štátov v oblasti vykonávania dôkazov za potrebnú?

[pic]

Príloha XI: Zlučiteľnosť s Haagskym dohovorom z roku 1970

Vyskytli sa nejaké problémy so zlučiteľnosťou nariadenia s inými nástrojmi ako napr. s Haagskym dohovorom z roku 1970 o vykonávaní dôkazov?

[pic]

Príloha XII: Zjednodušenie a urýchlenie vykonávania dôkazov

Na základe Vašich skúseností uplatňovanie nariadenia č. 1206/2001 zjednodušilo a urýchlilo spoluprácu medzi súdmi pri vykonávaní dôkazov?

[pic]

[1] Ú. v. ES L 174, 27.6.2001, s. 1.

[2] Avšak poznámky v dotazníku neposkytujú mnoho informácií o tom, aké konkrétne problémy museli ústredné orgány riešiť.

[3] Súdy, ktoré v súčasnosti využívajú videokonferenciu, sú uvedené v príručke v Európskom justičnom atlase pre občianske veci. V súčasnosti využívajú videokonferenciu všetky súdy v Holandsku a Portugalsku, a niektoré súdy v Rakúsku, na Cypre, v Estónsku, Fínsku, Nemecku, Írsku, Slovinsku, Švédsku a v Spojenom kráľovstve.

[4] V tejto súvislosti je potrebné upozorniť, že všetky členské štáty prijímajú dožiadania poštou, väčšina (všetky okrem Poľska a Španielska) aj faxom. E-mail je akceptovaný iba v 13 členských štátoch (v Českej republike, Estónsku, Fínsku, Francúzsku, Grécku, Maďarsku, Írsku, Taliansku, Lotyšsku, na Malte, v Portugalsku, Slovinsku a na Slovensku).

[5] V tejto súvislosti je potrebné upozorniť, že otázka týkajúca sa interpretácie nariadenia je v súčasnosti prerokúvaná v Európskom súdnom dvore. Vo veci C-175/06 (Tedesco/Fittings SrL), súd, ktorý podal návrh, kladie otázku, či žiadosť o vydanie opisu výrobku podľa článkov 128 a 130 talianskeho zákona o priemyselnom a duševnom vlastníctve je jedným zo spôsobov vykonávania dôkazu ustanoveným v nariadení Rady (ES) č. 1206/2001.