27.10.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 256/27

1.1

EHSV berie zelenú knihu na vedomie, ale má pochybnosti, či navrhovaný postup povedie k vysokej a jednotnej úrovni ochrany spotrebiteľa v celej EÚ. Zabezpečenie tejto ochrany prostredníctvom zjednodušeného, zosúladeného a presadzovaného spotrebiteľského aquis bolo už viackrát témou stanovísk EHSV o zárukách pre spotrebiteľov, no v rámci tohto prieskumného procesu sa objavili náznaky, že uvedený cieľ bude ťažké dosiahnuť. Revízia acquis predstavuje teda naozajstnú skúšku uplatňovania iniciatívy „Lepšia tvorba právnych predpisov“. Základ a ciele tohto uplatňovania musia byť jasné a musia vopred získať súhlas zúčastnených strán.

1.2

Revidované spotrebiteľské acquis potrebuje skutočnú demokratická legitimizáciu a jasný právny a koncepčný základ.

1.3

EHSV by osobitne privítal uplatňovanie zásad acquis v rýchle rastúcej a nedostatočne právne upravenej oblasti digitalizácie.

1.4

EHSV považuje politika na ochranu spotrebiteľov nielen za neoddeliteľnú súčasť stratégie EÚ na vnútornom trhu, ale aj za dôležitý a potvrdzujúci prvok občianstva. EHSV podporuje realizáciu lepších regulačných zásad v legislatíve na ochranu spotrebiteľa. Návrhy na zosúladené ustanovenia v tejto oblasti musia byť založené na dôkladnom vyhodnotení dôsledkov a musia sa zamerať na zjednodušenie a ujasnenie existujúcich predpisov.

1.5

Ako prioritu treba zdôrazniť lepšie opatrenia na presadzovanie predpisov a zavedenie jasných a jednoduchých procesov pri vymáhaní náhrady škody.

1.6

Výbor vyzýva Komisiu, aby zohľadnila jeho stanovisko z apríla 2006 na tému „Právny rámec politiky Spoločenstva na ochranu spotrebiteľov“ (1), v ktorom sa navrhovalo, aby členské štáty mali možnosť prijať opatrenia politiky na ochranu spotrebiteľov ako samostatné predpisy, a nie len ako vedľajší dôsledok vytvorenia vnútorného trhu.

1.7

Harmonizácia spotrebiteľských právnych predpisov v celej EÚ sa musí zásadne orientovať podľa najlepšej a najvyššej úrovne ochrany spotrebiteľa, ktorá už v členských štátoch existuje. Akýkoľvek „horizontálny nástroj“ musí vychádzať k najvyšších noriem, pričom potrebná „vertikálna integrácia“ by sa zamerala na objasnenie technických otázok. Horizontálny nástroj by však mohol obsahovať plne harmonizované pravidlá v špecifických oblastiach, ako napr. právo na odstúpenie od zmluvy a definíciu spotrebiteľa, nečestných zmluvných podmienok, otázok dodania alebo práva spotrebiteľa na odškodnenie, pričom v iných oblastiach by sa uplatňovala minimálna harmonizácia. Treba dúfať, že tento postup uprednostní Komisia i všetky členské štáty.

2.1

Na začiatku roku 2007 schválila Komisia dlho očakávanú Zelenú knihu o revízii spotrebiteľského acquis (právne predpisy o právach spotrebiteľa). To uzavrelo tzv. diagnostickú fázu revízie. Komisia zbiera názory na to, ako zjednodušiť, zmodernizovať a zharmonizovať existujúce právne predpisy Spoločenstva týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Vychádzalo sa z predpokladu, že analýza silných a slabých stránok existujúcich právnych predpisov a vykonanie primeranej revízie môže byť na prospech spotrebiteľom i podnikom. Komisia tiež revíziu považuje za príležitosť na dosiahnutie súladu medzi členskými štátmi a pri súčasnom dodržaní zásady subsidiarity na všeobecné zlepšenie právnych predpisov EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa, z ktorých niektoré sú v platnosti 20 rokov, pričom by sa osobitne zamerala na identifikáciu existujúcich rozdielov v právnych predpisoch a zistenie, či vytvárajú prekážky pre spotrebiteľov a podniky na vnútornom trhu. Toto stanovisko sa preto zameriava na otázku, ako sú vnímané a prezentované rôzne súvislosti spotrebiteľského aquis. Doteraz boli predložené len návrhy na zmeny.

2.2

Výdavky spotrebiteľov predstavujú 58 % HDP EÚ, no sú zväčša naďalej roztrieštené na 27 národných trhov. Vnútorný trh EÚ by mohol byť najväčším trhom na svete a Komisia popísala svoju stratégiu ako snahu prebudiť spiaceho obra – maloobchod jednotného trhu (2). Komisia súčasne definuje svoju spotrebiteľskú politiku ako „zaručenie spoločnej vysokej ochrany pre všetkých spotrebiteľov EÚ, nezávisle od toho, kde žijú, pri cestovaní alebo nakupovaní v EÚ, pred rizikami a ohrozeniami voči ich bezpečnosti a ekonomickým záujmom“  (3).

2.3

Cieľ zabezpečiť jednotné uplatňovanie spoločného rámca práv spotrebiteľa v EÚ má širokú podporu. Takýto rámec by poskytol jasné a primerané práva a ochranu všetkým spotrebiteľom, pričom by súčasne vytvoril rovnaké podmienky v hospodárskej súťaži pre poskytovateľov tovarov a služieb. Zelená kniha o právach spotrebiteľa výslovne uznáva, že pri dosahovaní tohto cieľa sa postupovalo pomaly, nedôsledne a existovali najrôznejšie prekážky z dôvodu rozličných vnútroštátnych priorít a výnimiek. Vítané prijatie nových členských štátov ďalej skomplikovalo spoločné chápanie ochrany spotrebiteľa. Táto revízia spotrebiteľského acquis predstavuje pohľad Komisie na proces, ktorý by mohol viesť k väčšej jasnosti, jednotnosti a uplatňovaniu existujúcich smerníc. No mnohé spotrebiteľské organizácie argumentujú, že to vyvoláva otázky o smerovaní spotrebiteľskej politiky ako takej.

2.4

Smernice obsiahnuté v tejto revízii sa vzťahujú na široký okruh právnych aspektov zmlúv so spotrebiteľmi, ako napr. podomový predaj, právo na časovo vymedzené užívanie nehnuteľností (striedavé užívanie), predaj balíkov cestovných služieb, diaľkový predaj, predaj tovaru a nekalé zmluvné podmienky. No v revízii nie sú zohľadnené všetky smernice zaoberajúce sa ochranou spotrebiteľa, pretože niektoré z nich sú vnímané ako príliš aktuálne a nemôžu byť do revízie zahrnuté alebo spadajú do oblastí, s ktorými sa Komisia zaoberá v iných súvislostiach. Osobitne sa v zelenej knihe poukázalo na smernicu o časovo vymedzenom užívaní nehnuteľností (striedavé užívanie), ktorá sa musí čo najskôr zrevidovať, pričom sa očakáva, že zrevidovaná smernica vyjde onedlho. Dôležitou novou oblasťou, v ktorej je potrebné uplatňovať zásady acquis, je digitálne „prostredie“, ktoré predstavuje globálne výzvy elektronického obchodovania (e-commerce).

2.5

Komisia zrevidovala smernice prostredníctvom:

2.6

Zaužívaná terminológia, ktorú používajú odborníci v oblasti ochrany spotrebiteľov, môže spôsobiť nedorozumenia, preto sa tu uvádza vysvetlenie niektorých kľúčových pojmov. „Minimálnou harmonizáciou“ sa rozumie situácia, keď smernica stanovuje niekoľko minimálnych požiadaviek, ktoré členské štáty musia presadzovať. Členské však môžu presadzovať prísnejšie požiadavky než tie, ktoré sa uvádzajú v smernici. „Maximálna“ (alebo „úplná“) harmonizácia znamená, že členský štát musí uplatňovať pravidlá v smernici a nesmie ich prekračovať (harmonizácia s vymedzenou hornou a dolnou hranicou). Mnohé spotrebiteľské organizácie však začali úplnú harmonizáciu považovať za synonymum minimálnej úrovne ochrany spotrebiteľa a minimálnu harmonizáciu za ponuku možnosti podstatne vyššej úrovne ochrany.

2.7

Zverejnenie zelenej knihy ukončuje prieskumnú fázu revízie zo strany Komisie. Komisia požiadala zainteresované strany, aby do 15. mája 2007 vyjadrili svoje názory na zelenú knihu. Komisia v súčasnosti analyzuje reakcie, vypracuje súhrn stanovísk a rozhodne, či je potrebný legislatívny nástroj, pričom tento proces zaberie niekoľko mesiacov. Legislatívny návrh bude doplnený vyhodnotením dôsledkov. „Po […] uskutočnení [revízie] by, v ideálnom prípade, malo byť možné povedať spotrebiteľom v EÚ: je jedno, kde sa v EÚ nachádzate alebo kde v EÚ nakupujete, vaše základné práva sú rovnaké“ (4).

3.1

Cieľom zelenej knihy je poskytnúť rámec na zozbieranie názorov zainteresovaných strán na rôzne politické opatrenia v oblasti spotrebiteľských acquis a niektoré iné špecifické otázky. Kniha definuje hlavné témy takto:

3.2

Na základe predošlej práce potom Komisia načrtáva dve pozitívne stratégie na revíziu spotrebiteľského acquis:

3.3

Stručne bola spomenutá aj tretia stratégie – „žiadna legislatívna činnosť“, hoci bolo zdôraznené, že existujúce problémy by sa tým nevyriešili a nesúlad medzi členskými štátmi by sa mohol ešte zvýrazniť.

3.4

Zelená kniha sa potom zaoberá možným rozsahom horizontálneho nástroja. Boli navrhnuté tri možnosti.

3.5

Ďalší aspekt zelenej knihy vnímajú mnohí ako prioritný aspekt revízie spotrebiteľského acquis – miera harmonizácie. V súčasnosti môžu členské štáty stanovovať vyššiu úroveň ochrany spotrebiteľov než predpisujú smernice. To sa nazýva „minimálna harmonizácia“. Zameranie a priorita ochrany spotrebiteľov sú v rôznych členských štátoch dosť odlišné, niekedy to vedie k tomu, že spotrebitelia sú zmätení a podniky to odrádza od cezhraničného marketingu. Na zváženie sú dve možnosti:

—

všeobecný legislatívny prístup

—

rozsah pôsobnosti horizontálneho nástroja

—

miera harmonizácie.

4.1

EHSV podporuje svojou činnosťou a svojimi stanoviskami už mnoho rokov primárny cieľ spotrebiteľskej politiky EÚ – vysokú, jednotnú a konzistentnú úroveň ochrany pre všetkých. Výbor podporuje aj sekundárny cieľ, t. j. dať spotrebiteľom právo, aby boli informovaní a mohli sa na základe informácií na trhu bez hraníc rozhodovať. Štruktúra zelenej knihy vedie nevyhnutne k tomu, že sa objavujú problémy súvisiace s úplným dosiahnutím týchto dvoch cieľov.

4.2

Už teraz je zrejmé, že zachovanie spotrebiteľského acquis v jeho súčasnej podobe by sa nemalo vnímať ako dlhodobé riešenie. Rozdiely v legislatíve členských štátov, nejednotnosť v definíciách, značné rozdiely v uplatňovaní a presadzovaní existujúcich predpisov v oblasti ochrany spotrebiteľov a nedostatočná jednoznačnosť v reklamačnom alebo kompenzačnom konaní – či dokonca ich chýbanie – určitým spôsobom prispievajú k vytváraniu prekážok na jednotnom trhu.

4.3

Je takisto zrejmé, že Komisia vníma revíziu ako príležitosť preskúmať niektoré aspekty spotrebiteľskej politiky, ktoré sa doteraz považovali za fundamentálne, a zistiť, či sú zlučiteľné s dynamickým jednotným trhom – najmä takým, ktorý by bol konkurencieschopný v rámci globalizácie. V tejto súvislosti sa zistila zhoda s inými analýzami, ktoré boli iniciované v súvislosti s implementáciou Lisabonskej agendy. Niektorí vnímajú vysokú a jednotnú úroveň ochrany spotrebiteľov ako pevnú súčasť európskeho sociálneho modelu a prenesenie ťažiska s cieľom „nanovo zadefinovať spotrebiteľskú politiku EÚ, aby mohla čo najefektívnejšie prispieť k uskutočneniu dvoch centrálnych cieľov EÚ, a to k vytvoreniu hospodárskeho rastu a pracovných miest a tiež k priblíženiu EÚ k jej občanom“ by sa mohlo interpretovať ako spochybnenie tohto stanoviska (6).

4.4

Aj keď táto úloha bude náročná, EHSV víta revíziu spotrebiteľského acquis a podporuje Komisiu v jej deklarovanom zámere zredukovať prekážky na vnútornom trhu a zároveň zachovať vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov. Nazdáva sa však, že takéto úsilie by nemalo ostať obmedzené len na 8 smerníc, ktoré sa teraz prehodnocujú, ale malo by obsiahnuť minimálne 22 smerníc uvedených v zozname vypracovanom Komisiou v máji 2003.

4.5

EHSV sa chce aktívne zapojiť do tejto diskusie s cieľom posilniť vnútorný trh v prospech všetkých zainteresovaných strán – spotrebiteľov, odborníkov, podnikov a občanov.

5.1

Zelená kniha sa zaoberá komplexnými politickými, zásadnými a právnymi otázkami. Samotné členské štáty si vybudovali korpus právnych predpisov v oblasti ochrany spotrebiteľa, ktoré – aj keď sa vo všeobecných zásadách zhodujú – sa odlišujú v podrobnostiach a uplatňovaní. Systematický a rozšírený konzultačný proces v prílohe dokumentu odzrkadľuje túto komplexnosť. V tomto detailnom rámci sa požadujú odpovede od stoviek organizácií zainteresovaných strán, ktoré majú záujem vyjadriť svoje stanovisko. EHSV však v tomto stanovisku obmedzuje svoje pripomienky na základné politické otázky, pretože sa nazdáva, že by sa mal vyjadriť jednotlivo ku každej smernici, ktorá má byť revidovaná, ako to už urobil vo svojom stanovisku k smernici o predaji na diaľku [stanovisko INT/334 k oznámeniu Komisie KOM (2006) 514 v konečnom znení z 21.9.2006].

5.2

Hlavnou prioritou by malo byť odstránenie deficitov v existujúcich smerniciach a ich vzájomné zosúladenie.

5.3

„Minimálna harmonizácia“ v kombinácii s pozitívnym prístupom zo strany členských štátov, ktorej cieľom je prijatie podstatne vyššej úrovne ochrany spotrebiteľov, bude pre budúcnosť pravdepodobne základom pre hlavnú časť acquis v oblasti ochrany spotrebiteľa. Z viacerých (a rôznych) spoločenských a hospodárskych dôvodov budú mať členské štáty záujem zachovať už existujúcu úroveň ochrany spotrebiteľov alebo postupne vlastným tempom prejsť na inú úroveň ochrany. Tento postup rešpektuje zásadu subsidiarity a možno ho s touto zásadou zosúladiť oveľa jednoduchšie. No uznáva tiež názor, že rôzne skupiny spotrebiteľov v rámci EÚ sú znevýhodnené čo sa týka súčasnej úrovne ich ochrany alebo ich možností požadovať náhradu škody a je potrebné konať na úrovni EÚ i na úrovni členských štátov.

5.3.1

To neznamená, že pri preskúmaní jednotlivých prípadov vo veľmi špecifických oblastiach, v ktorých je realizácia vnútorného trhu hlavným záujmom, nemožno zvážiť možnosť maximálnej harmonizácie, pokiaľ bude zabezpečená vyššia úroveň ochrany spotrebiteľa, a to eventuálne formou nariadenia.

5.4

Stanovený cieľ „posadiť spotrebiteľov za volant“ – čo sa týka poznania práv spotrebiteľov, ich schopnosti konať proti dodávateľom a žiadať náhradu škody – by sa nemal považovať za alternatívu k jednoznačnej a aktívne presadzovanej ochrane pomocou kombinácie právnych predpisov EÚ a legislatívy členských štátov. Informácie sú úplne iná oblasť než ochrana. Pri väčšine trhových transakcií je v skutočnosti zvýhodnený predávajúci a väčšina predpisov na ochranu spotrebiteľov slúži na ochranu práv kupujúceho.