52005PC0054

Brusel, 17.02.2005

KOM(2005) 54 v konečnom znení

Návrh

NARIADENIA RADY,

ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovozy polyesterových strižových vlákien s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a Saudskej Arábii a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 2852/2000, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovozy polyesterových strižových vlákien s pôvodom v Kórejskej republike, a ktorým sa ukončuje antidumpingové konanie v súvislosti s takými dovozmi s pôvodom na Taiwane

(predložená Komisiou)

ODÔVODNENIE

Komisia začala 19. augusta 2003 antidumpingové vyšetrovanie v súvislosti s dovozom polyesterového strižového vlákna (ďalej len „PSV“) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“) a Saudskej Arábii do Spoločenstva. V ten istý deň Komisia začala predbežné skúmanie týkajúce sa dovozov rovnakého výrobku s pôvodom v Kórejskej republike a na Taiwane.

Vzhľadom na potrebu ďalej skúmať niektoré aspekty ujmy a kauzality sa v konaní týkajúcom sa ČĽR a Saudskej Arábie neuložili žiadne predbežné opatrenia. Následne sa výsledky obidvoch konaní spojili.

Iba jeden z piatich čínskych vyvážajúcich výrobcov uplatňujúcich si nárok na štatút trhového hospodárstva spĺňal kritériá nevyhnutné na to, aby bol považovaný za výrobcu, ktorý vykonáva svoju činnosť v súlade s podmienkami trhového hospodárstva. Pre ostatných štyroch čínskych vyvážajúcich výrobcov bola stanovená normálna hodnota na základe údajov týkajúcich sa výrobcov v analogickej krajine, t. j. v Spojených štátoch amerických. Tri z týchto spoločností spĺňali kritériá článku 9 ods. 5 základného antidumpingového nariadenia a stanovili sa pre ne individuálne clá. U všetkých vyvážajúcich výrobcov v ČĽR sa zistil značný dumping.

Jeden z dvoch saudskoarabských vyvážajúcich výrobcov predložil nedôveryhodné informácie. Dumpingové rozpätie pre tohto vyvážajúceho výrobcu sa stanovilo na rovnakej úrovni ako pre druhého vyvážajúceho výrobcu v Saudskej Arábii.

V prípade Kórejskej republiky sa dumping zistil u dvoch z troch vyvážajúcich výrobcov vybraných vo vzorke, aj keď na nižšej úrovni ako v pôvodnom vyšetrovaní. U tretej spoločnosti sa zistilo minimálne dumpingové rozpätie. Ukázalo sa, že zmena okolností má trvalý charakter. Uplatňované opatrenia by sa mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

Ukázalo sa, že dumping zistený u dvoch spoločností vyšetrovaných na Taiwane, ktoré predstavovali viac ako 95 % vývozov príslušného výrobku do Spoločenstva počas obdobia vyšetrovania, je minimálny. Ukázalo sa, že zmena okolností má trvalý charakter. Preto sa navrhuje ukončiť konanie proti Taiwanu bez uloženia opatrení.

V období rokov 2000 až 2003 sa objem dovozu z ČĽR, Saudskej Arábie a Južnej Kórey zvýšil o 12 % a podiel na trhu vzrástol z 15,6 na 17,6 %. V tom istom čase dovozné ceny klesli o 18 % a spotreba v Spoločenstve zostala stabilná. Okrem toho sa ukázalo, že príslušní vyvážajúci výrobcovia predávali PSV za ceny nižšie ako ceny, ktoré účtuje výrobné odvetvie Spoločenstva za PSV predávané na voľnom trhu v priemere o 16 % (ČĽR), 16,8 % (Saudská Arábia) a 24 % (Južná Kórea).

Objem výroby vo výrobnom odvetví Spoločenstva klesol o 5 %, miera využívania kapacít sa znížila z 87 % na 81 %, objem predaja na voľnom trhu v Spoločenstve klesol o 6 %, zodpovedajúce priemerné predajné ceny o 8 %, podiel na trhu sa znížil z 31 % na 29 %, ziskovosť klesla zo 4,4 % na –3,2 %, zamestnanosť sa znížila o 7 % a peňažný tok bol počas obdobia vyšetrovania záporný. Usudzuje sa, že výrobné odvetvie Spoločenstva utrpelo značnú ujmu.

Zistilo sa, že pokles vo výrobnom odvetví Spoločenstva sa časovo zhodoval s nárastom dumpingových dovozov a že značnú ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva, nespôsobili žiadne iné faktory.

A nakoniec, zistilo sa, že z hľadiska celkového záujmu Spoločenstva nejestvujú žiadne presvedčivé dôvody proti uloženiu antidumpingových opatrení.

Preto sa navrhuje, aby Komisia najneskôr 16. februára 2005 schválila pripojený návrh nariadenia Rady za účelom jeho predloženia Rade na schválenie a uverejnenie v úradnom vestníku najneskôr 18. marca 2005.

Návrh

NARIADENIA RADY,

ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovozy polyesterových strižových vlákien s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a Saudskej Arábii a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 2852/2000, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovozy polyesterových strižových vlákien s pôvodom v Kórejskej republike, a ktorým sa ukončuje antidumpingové konanie v súvislosti s takými dovozmi s pôvodom na Taiwane

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 384/96 z 22. decembra 1995[1] o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (ďalej len „základné nariadenie“) a najmä na jeho články 9 a 11 ods. 3,

so zreteľom na návrh predložený Komisiou po konzultácii s Poradným výborom,[2]

keďže:

A. POSTUP

1. Uplatňované opatrenia

(1) Rada v júli 1999 nariadením Rady (ES) č. 1728/1999[3] uložila konečné antidumpingové clá na dovozy polyesterových strižových vlákien (ďalej len „PSV“) s pôvodom na Taiwane.

(2) V decembri 2000 nariadením Rady (ES) č. 2852/2000[4] Rada uložila konečné antidumpingové clá na dovozy polyesterových strižových vlákien s pôvodom, okrem iného, v Kórejskej republike.

(3) Úroveň konečných antidumpingových ciel ustanovených pre vyvážajúcich výrobcov v Kórejskej republike a na Taiwane, ktorí boli vyšetrovaní, vyjadrená ako percento z CIF hodnoty tovaru na hranici bola takáto:

– Taiwan

- Far Eastern Textile Ltd 6,8 %

- Nan Ya Plastics Corporation 5,9 %

- Shingkong Synthetic Fibres Co. 13,0 %

- Všetky ostatné spoločnosti 13,0 %

– Kórejská republika

- Daehan Synthetic Fibre Co. Ltd. 0 %

- Huvis Corporation 4,8 %

- SK Global Co. Ltd. 4,8 %

- Sung Lim Co. Ltd. 0 %

- Všetky ostatné spoločnosti 20,2 %

2. Vyšetrovania prebiehajúce v súčasnosti

(4) Dňa 19. decembra 2003 Komisia oznámením (ďalej len „oznámenie o začatí“) uverejneným v Úradnom vestníku Európskej Únie [5] vyhlásila začatie antidumpingového konania v súvislosti s dovozmi polyesterových strižových vlákien s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“) a Saudskej Arábii do Spoločenstva.

(5) V ten istý deň Komisia, podľa článku 11 ods. 3 nariadenia Rady (ES) č. 384/96 (ďalej len „základné nariadenie“), oznámením uverejneným v Úradnom vestníku Európskej Únie [6] vyhlásila začatie predbežného skúmania konečných antidumpingových ciel uložených nariadeniami Rady (ES) č. 1728/1999 a (ES) č. 2852/2000 na dovozy PSV s pôvodom v Kórejskej republike a na Taiwane.

(6) Antidumpingové vyšetrovania boli začaté na základe sťažnosti a žiadosti, ktoré dňa 10. novembra 2003 podal Comité International de la Rayonne et des Fibres Synthétiques (ďalej len „CIRFS“ alebo „sťažovateľ’) v mene výrobcov predstavujúcich väčšinový podiel, v danom prípade viac ako 40 %, výroby PSV v Spoločenstve. Sťažnosť obsahovala dôkazy o dumpingu zmieneného výrobku a o značnej ujme, ktorá z neho vyplývala, ktorá sa uznala za postačujúcu na opodstatnenie začatia konania.

3. Vyšetrovania týkajúce sa iných krajín a uplatňované opatrenia

(7) V súčasnosti sa uplatňujú konečné antidumpingové opatrenia na dovozy PSV s pôvodom v (i) Austrálii, Indonézii a Thajsku uložené nariadením Rady (ES) č. 1522/2000[7]; (ii) Indii uložené nariadením Rady (ES) č. 2852/2000; ako aj v (iii) Bielorusku uložené nariadením Rady (ES) č. 1799/2002[8].

4. Strany, ktorých sa konanie týka

(8) Komisia o začatí konania oficiálne informovala známych vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, Saudskej Arábii, Kórei a na Taiwane, dovozcov/obchodníkov a ich združenia, dodávateľov a užívateľov, o ktorých sa vie, že sa ich to týka, predstaviteľov príslušných vyvážajúcich krajín a sťažovateľa, ako aj známych výrobcov v Spoločenstve. Zainteresované strany dostali možnosť vyjadriť svoje názory písomne a požiadať o vypočutie v rámci lehoty stanovenej v oznámeniach o začatí konania.

(9) Vzhľadom na veľký počet čínskych, taiwanských a kórejských vyvážajúcich výrobcov, uvedených v sťažnosti a v žiadosti, a na veľký počet dovozcov príslušného výrobku v Spoločenstve v súlade s článkom 17 základného nariadenia sa v obidvoch oznámeniach o začatí konania počítalo s výberom vzorky na určenie dumpingu a ujmy.

(10) S cieľom umožniť Komisii rozhodnúť, či je výber vzorky nevyhnutný, a ak áno vybrať vzorku, boli všetci vyvážajúci výrobcovia uvedení v odôvodnení (9) a dovozcovia v Spoločenstve požiadaní, aby dali o sebe vedieť Komisii a poskytli, ako je špecifikované v oznámení o začatí konania, základné informácie o svojich aktivitách súvisiacich s príslušným výrobkom v priebehu obdobia od 1. januára 2003 do 30. novembra 2003 (ďalej len „obdobie výberu vzoriek“).

(11) Po preskúmaní informácií, ktoré predložili čínski vyvážajúci výrobcovia, a v dôsledku nízkeho počtu odpovedí na otázky súvisiace s výberom vzorky bolo rozhodnuté, že výber vzorky je v súvislosti s čínskymi vyvážajúcimi výrobcami nevyhnutný.

(12) V prípade Kórey deviati vyvážajúci výrobcovia odpovedali na otázky súvisiace s výberom vzorky. Vo vzorke boli vybraní traja najväčší vyvážajúci výrobcovia, pokiaľ ide o vyvážané množstvá. Jedna z vybraných spoločností však následne odstúpila od spolupráce a bola preto nahradená štvrtou najväčšou spoločnosťou, čo do vyvážaného množstva. Konečná vzorka predstavovala počas obdobia výberu vzorky viac ako 80 % vykazovaných vývozov príslušného výrobku do Spoločenstva a obsahovala tieto spoločnosti:

- Huvis Corporation

- Sung Lim Co. Ltd.

- Saehan Industries Inc.

(13) V prípade Taiwanu päť spoločností odpovedalo počas obdobia výberu vzorky na otázky súvisiace s výberom vzorky a vykázalo vývozný predaj príslušného výrobku do Spoločenstva. Do vzorky boli zaradené tri spoločnosti s najväčšími vyvážanými množstvami. Následne sa však ukázalo, že jedna z vybraných spoločností nevyvážala príslušný výrobok počas obdobia výberu vzorky na spotrebu v Spoločenstve. Bola preto zo vzorky vyradená. Štvrtá najväčšia spoločnosť, ktorá bola následne vyzvaná, aby vyplnila dotazník, bola, ako sa ukázalo, v rovnakej situácii. Každé ďalšie zaradenie inej spoločnosti do vzorky, ktoré by znamenalo neskorší konečný termín na vyplnenie dotazníka, by ohrozilo včasné dokončenie vyšetrovania v jeho danom štádiu. V každom prípade však dve zostávajúce spoločnosti, ktoré predstavovali viac ako 95 % vývozov príslušného výrobku do Spoločenstva počas obdobia výberu vzorky, boli považované za reprezentatívne. Preto vzorka obsahovala tieto spoločnosti:

- Far Eastern Textile Ltd.

- Nan Ya Plastics Corporation

(14) Pokiaľ ide o dovozcov do Európskeho spoločenstva, pôvodne bolo do vzorky vybraných päť spoločností nespriaznených s vyvážajúcimi výrobcami, a to na základe objemu ich dovozov z príslušných krajín. Jedna z troch vybraných spoločností bola následne posúdená ako nespolupracujúca, a preto sa na ňu neprihliadalo ako na súčasť vzorky. Zvyšné štyri vybrané spoločnosti pokrývali 14,6 % príslušných dovozov. Konečná vzorka obsahovala tieto spoločnosti:

- S.I.M.P., SpA, Taliansko

- Highams Group Ltd., Spojené kráľovstvo

- Tob Herman Industries, N.V., Belgicko

- Marubeni Europe plc Hamburg Branch, Nemecko

(15) Komisia poslala čínskym vyvážajúcim výrobcom, o ktorých sa vie, že sa ich to týka, formuláre žiadostí o trhovohospodársky prístup (ďalej len „THP“) alebo o individuálny prístup (ďalej len „IP”). Žiadosti o THP, alebo o IP v prípade, ak sa vyšetrovaním zistilo, že vyvážajúci výrobcovia nespĺňajú podmienky pre THP, boli obdržané od piatich vyvážajúcich výrobcov a od dvoch s nimi spriaznených spoločností.

(16) Komisia poslala dotazníky všetkým stranám, o ktorých sa vie, že sa ich to týka, a všetkým ďalším spoločnostiam, ktoré sa prihlásili v rámci konečných termínov stanovených v oznámeniach o začatí konania. Odpovede boli obdržané od piatich čínskych vyvážajúcich výrobcov, od dvoch saudskoarabských vyvážajúcich výrobcov, od troch kórejských vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, od dvoch taiwanských vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, od piatich dovozcov v Spoločenstve spriaznených so saudským vývozcom, od jedného dovozcu v Spoločenstve dovážajúceho príslušný výrobok z Kórey, od dvoch nespriaznených dovozcov zaradených do vzorky, od šiestich výrobcov vo výrobnom odvetví Spoločenstva, od dvoch výrobcov, ktorí sa nesťažovali, od dvoch dodávateľov surovín, od desiatich užívateľov a jedného výrobcu v analogickej krajine, v Spojených štátoch amerických (ďalej len „USA“).

(17) Komisia si vyžiadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za nevyhnutné za účelom zistenia dumpingu, z neho vyplývajúcej ujmy a záujmu Spoločenstva. Návštevy na účely overenia sa uskutočnili na pracoviskách týchto spoločností:

(a) Výrobcovia vo výrobnom odvetví Spoločenstva

- Catalana de Polimers, S.A, Španielsko

- Dupont Sabanci Polyester GmbH, Nemecko

- Industrias Químicas Textiles, S.A., Španielsko

- Tergal Fibres, S.A., Francúzsko

- Trevira GmbH, Nemecko

- Wellman International Limited, Írsko

(b) Výrobcovia, ktorí sa nesťažovali

- Freudenberg Politex, S.r.l., Taliansko

- Realplastic, S.r.l., Taliansko

(c) Vyvážajúci výrobcovia v Čínskej ľudovej republike

- AnShun Pettechs Group:

- Hangzhou AnShun Pettechs Fibre Industry Co., Ltd

- Deqing AnShun Pettechs Fibre Industry Co., Ltd

- Kunshan AnShun Pettechs Fibre Industry Co., Ltd

- Cixi Jiangnan Chemical Fiber Co. Ltd.

- Far Eastern Industries (Shanghai) Ltd.

- Jiangyin Changlong Chemical Fibre Co. Ltd

- Xiake Color Spinning Co., Ltd.

(d) Vyvážajúci výrobcovia v Saudskej Arábii

- National Polyester Fibers Factory

- Saudi Basic Industries Corporation (Sabic), a súvisiaci výrobca Arabian Industrial Fibres Company (Ibn Rushd)

(e) Vyvážajúci výrobcovia v Kórejskej republike

- Huvis Corporation, Seoul

- Saehan Industries Inc., Seoul

- Sung Lim Co., Ltd., Kumi-si

(f) Vyvážajúci výrobcovia na Taiwane

- Nan Ya Plastics Corporation, Taipei

- Far Eastern Textile Ltd., Taipei

(g) Spriaznení dovozcovia

- Sabic Global Ltd, Holandsko

(h) Dovozca dovážajúci príslušný výrobok z Kórey

- Saehan Industries Deutschland (Eschborn, Nemecko)

(i) Nespriaznení dovozcovia

- S.I.M.P. SpA, Taliansko

- Highams Group Ltd., Spojené kráľovstvo

- Tob Herman Industries, N.V., Belgicko

- Marubeni Europe plc Hamburg Branch, Nemecko

(18) Vzhľadom na potrebu stanoviť normálnu hodnotu pre vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, ktorým nie je možné udeliť THP, sa s cieľom stanoviť normálnu hodnotu na základe údajov z analogickej krajiny, z USA, uskutočnila návšteva na účely overenia v priestoroch tejto spoločnosti:

- Wellman Inc., Spojené štáty americké

5. Obdobie vyšetrovania

(19) Vyšetrovanie dumpingu a ujmy sa uskutočnilo v čase od 1. januára 2003 do 31. decembra 2003 (ďalej len „obdobie vyšetrovania“ alebo „OV“). Skúmanie trendov v súvislosti s analýzou ujmy sa konalo od 1. januára 2000 do konca OV (ďalej len „posudzované obdobie“).

6. Zverejnenie

(20) Všetky strany boli informované o základných faktoch a zreteľoch, na ktorých základe sa zamýšľalo odporučiť:

(i) uloženie konečných antidumpingových ciel na dovozy PSV s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a Saudskej Arábii

(ii) ukončenie konania proti dovozom PSV s pôvodom na Taiwane

(iii) zmeniť a doplniť nariadenie Rady (ES) č. 2852/2000, ktorým sa ukladajú konečné opatrenia na dovozy PSV s pôvodom, okrem iného , v Kórejskej republike.V súlade s ustanoveniami základného nariadenia bolo stranám poskytnuté obdobie, počas ktorého mohli po tomto zverejnení urobiť vyhlásenie.

(21) Ústne a písomné pripomienky predložené stranami boli posúdené a v prípade potreby boli konečné závery príslušne upravené.

B. PRÍSLUŠNÝ VÝROBOK A PODOBNÝ VÝROBOK

1. Príslušný výrobok

(22) Definícia príslušného výrobku zodpovedá definícii, ktorá bola použitá vo vyšetrovaniach uvedených vyššie v odôvodneniach (1) a (2).

(23) Príslušný výrobok sú syntetické strižové vlákna z polyesteru, nemykané, nečesané alebo inak nespracované na spriadanie a v súčasnosti zaradené pod číselný znak KN 5503 20 00. Všeobecne sa uvádzajú ako polyesterové strižové vlákna.

(24) Tento výrobok predstavuje základný materiál používaný v rozličných štádiách procesu výroby textilných výrobkov. PSV spotrebúvané v Spoločenstve sa používajú buď na spriadanie, t. j. spracovanie vlákien na výrobu textílií spolu s inými vláknami, ako je bavlna a vlna, alebo na netkané aplikácie, ako je plnenie, t. j. vypchávanie alebo impregnovanie niektorých textilných tovarov, ako sú vankúše, automobilové sedadlá a bundy.

(25) Výrobok sa predáva v rôznych druhoch výrobkov, ktoré je možné identifikovať pomocou rôznych špecifikácií, ako je hmotnosť, súdržnosť, lesk a silikónová úprava, alebo pomocou ich zatriedenia do skupín výrobkov, ako sú guľaté, rúrkové, dvojzložkové vlákna a špeciálne vlákna, ako sú farbené a trilobálne vlákna. Z hľadiska výroby môžeme rozlišovať medzi pôvodnými PSV vyrábanými z pôvodných surovín a regenerovanými PSV vyrábanými z recyklovaného polyesteru. Napokon, kvalita môže byť nižšia ako štandard alebo prvej akosti.

(26) Vyšetrovanie ukázalo, že všetky druhy príslušného výrobku definovaného v odôvodnení (23), napriek rozdielom v rôznych faktoroch definovaným v predchádzajúcom odôvodnení, majú rovnaké základné fyzikálne a chemické charakteristiky a používajú sa na tie isté účely. Z tohto dôvodu sa za účelom prebiehajúceho antidumpingového konania posudzujú všetky druhy príslušného výrobku ako jeden výrobok.

2. Podobný výrobok

(27) Ukázalo sa, že PSV dovážané z posudzovaných vyvážajúcich krajín a predávané na domácom trhu v týchto krajinách, výrobok vyrobený a predávaný na domácom trhu analogickej krajiny (USA), ako aj výrobok, ktorý v Spoločenstve vyrába a predáva výrobné odvetvie Spoločenstva, majú rovnaké základné fyzikálne a chemické charakteristiky a rovnaké použitia. Z tohto dôvodu sa tieto výrobky považujú za podobné v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

C. DUMPING

1. Všeobecná metodika

(28) Všeobecná metodika stanovená ďalej sa uplatnila na všetkých vyvážajúcich výrobcov v Kórejskej republike, na Taiwane, v Saudskej Arábii a v rozsahu možnom pre ČĽR. Následná prezentácia záverov o dumpingu pre príslušné krajiny preto opisuje len otázky špecifické pre každú vyvážajúcu krajinu.

2. Normálna hodnota

(29) V súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia sa najskôr skúmalo u každého spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu, či je jeho predaj PSV na domácom trhu reprezentatívny, t. j. či celkový objem tohto predaja predstavuje aspoň 5 % celkového objemu vývozného predaja daného výrobcu do Spoločenstva.

(30) Komisia následne označila tie druhy PSV predávané na domácom trhu, ktoré boli identické alebo priamo porovnateľné s druhmi predávanými na vývoz do Spoločenstva. Pokiaľ ide o skúmanie na základe druhu výrobku, a ako sa uvádza v odôvodnení (27), Komisia posudzovala druhy výrobku predávané na domácom trhu a vyvážané druhy výrobku, ktoré mali podobný pôvod, denier, zloženie, prierez, lesk, farbu, silikónovú úpravu, kvalitu a použitie, ako priamo porovnateľné.

(31) O každom druhu, ktorý vyvážajúci výrobcovia predávali na svojich domácich trhoch a o ktorom sa zistilo, že je priamo porovnateľný s druhom PSV predávaným na vývoz do Spoločenstva, sa zisťovalo, či predaj na domácom trhu je dostatočne reprezentatívny na účely článku 2 ods. 2 základného nariadenia. Predaj konkrétneho druhu PSV na domácom trhu sa považoval za dostatočne reprezentatívny, ak celkový objem domáceho predaja tohto druhu počas obdobia vyšetrovania predstavoval 5 % alebo viac z celkového objemu predaja porovnateľného druhu PSV vyvážaného do Spoločenstva.

(32) Komisia následne skúmala, či by sa domáci predaj každého druhu PSV predávaného na domácom trhu v reprezentatívnych množstvách mohol považovať za uskutočnený bežným spôsobom obchodovania v súlade s článkom 2 ods. 4 základného nariadenia, určením podielu výnosného predaja daného druhu PSV nezávislým odberateľom. V prípadoch, keď objem predaja druhu PSV predávaného za čistú predajnú cenu, ktorá sa rovná alebo je vyššia ako vypočítané výrobné náklady, predstavoval viac ako 80 % celkového objemu predaja daného druhu, a keď sa priemerná vážená cena daného druhu rovnala alebo bola vyššia ako výrobné náklady, normálna hodnota sa zakladala na aktuálnej domácej cene vypočítanej ako vážený priemer cien všetkých domácich predajov daného druhu uskutočnených počas obdobia vyšetrovania bez ohľadu na to, či tieto predaje boli, alebo neboli výnosné. V prípadoch, keď objem výnosných predajov daného druhu PSV predstavoval 80 alebo menej percent celkového objemu predaja tohto druhu, alebo keď priemerná vážená cena daného druhu bola nižšia ako výrobné náklady, normálna hodnota sa zakladala na aktuálnej domácej cene vypočítanej ako vážený priemer výnosných predajov len daného druhu za predpokladu, že tieto predaje predstavovali 10 alebo viac percent celkového objemu predaja tohto druhu.

(33) V prípadoch, keď objem výnosných predajov akéhokoľvek druhu výrobku predstavoval menej ako 10 % celkového objemu predaja daného druhu, usúdilo sa, že tento konkrétny druh sa predával za domácu cenu v nedostatočných množstvách, aby poskytoval primeraný základ na stanovenie normálnej hodnoty. Vždy, keď domáce ceny konkrétneho druhu výrobku predávaného vyvážajúcim výrobcom nemôžu byť použité na stanovenie normálnej hodnoty, musí sa použiť iná metóda.

(34) Skúmalo sa, či by sa normálna hodnota mohla stanoviť na základe domácich cien iných výrobcov v súlade s článkom 2 ods. 1 základného nariadenia. Keďže neboli k dispozícii žiadne spoľahlivé domáce ceny iných výrobcov, použili sa v súlade s článkom 2 ods. 3 základného nariadenia zostavená normálnu hodnotu.

(35) V súlade s článkom 2 ods. 3 základného nariadenia bola normálna hodnota zostavená na základe vlastných výrobných nákladov každého vyvážajúceho výrobcu plus primeraná čiastka na odbytové, všeobecné a administratívne (ďalej len „OV&A“) výdavky a na zisk.

(36) Komisia preto skúmala či vzniknuté OV&A výdavky a zisk realizovaný každým príslušným vyvážajúcim výrobcom na domácom trhu predstavovali dôveryhodné údaje.

(37) Skutočné domáce odbytové, všeobecné a administratívne výdavky boli považované za dôveryhodné, ak mohol byť objem domácich predajov príslušnej spoločnosti považovaný za reprezentatívny, ako je definovaný v článku 2 ods. 2 základného nariadenia. Domáce ziskové rozpätie sa určovalo na základe domácich predajov uskutočnených bežným spôsobom obchodovania.

(38) Vo všetkých prípadoch, keď tieto podmienky neboli splnené, Komisia skúmala, či by údaje iných vývozcov alebo výrobcov na domácom trhu krajiny pôvodu mohli byť použité v súlade s článkom 2 ods. 6 písm. a) základného nariadenia. Ak boli k dispozícii dôveryhodné údaje len pre jedného vyvážajúceho výrobcu, nebolo možné stanoviť nijaký priemer, ako sa uvádza v článku 2 ods. 6 písm. a) základného nariadenia, a skúmalo sa, či boli splnené podmienky článku 2 ods. 6 písm. b), t. j. použitie údajov v súvislosti s výrobou a predajom tej istej všeobecnej kategórie výrobkov pre daného vývozcu alebo výrobcu. Ak tieto údaje neboli k dispozícii alebo ich vyvážajúci výrobca neposkytol, boli OV&S výdavky a zisky stanovené v súlade s článkom 2 ods. 6 písm. c) základného nariadenia, t. j. na základe akejkoľvek inej prijateľnej metódy.

3. Vývozná cena

(39) Vo všetkých prípadoch, keď bol príslušný výrobok vyvážaný nezávislým odberateľom v Spoločenstve, bola vývozná cena stanovená v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia, a to na základe skutočne zaplatených alebo splatných vývozných cien.

(40) Ak sa vývozný predaj uskutočnil prostredníctvom súvisiaceho dovozcu a nebol považovaný za dôveryhodný, vývozná cena bola zostavená podľa článku 2 ods. 9 základného nariadenia na základe ceny, za ktorú boli najskôr dovážené výrobky znovu predané nezávislému odberateľovi, náležite upravenej vzhľadom na všetky náklady vzniknuté medzi dovozom a ďalším predajom, ako aj na primerané rozpätie pre OV&S výdavky a zisk. V tejto súvislosti boli použité vlastné odbytové, všeobecné a administratívne náklady dovozcu. V praxi orgánov Komisie sa ziskové rozpätie stanovuje na základe informácií sprístupnených od spolupracujúcich nesúvisiacich dovozcov.

(41) Treba poznamenať, že vyšetrenie odhalilo, že jeden nesúvisiaci dovozca zaobchádza s príslušným výrobkom pomocným spôsobom. Z tohto dôvodu sa na ziskové rozpätie tohto dovozcu neprihliadalo.

4. Porovnanie

(42) Normálna hodnota a vývozné ceny porovnateľných typov boli porovnávané na základe ceny zahŕňajúcej dopravné zo závodu (ex-works). Za účelom zabezpečenia správneho porovnania medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou boli rozdiely ovplyvňujúce ceny a porovnateľnosť cien náležite zohľadnené vo forme úprav vzhľadom na tieto rozdiely v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia. Primerané úpravy boli poskytnuté vo všetkých prípadoch, v ktorých boli zistené ako odôvodnené, presné a podložené overenými faktami.

5. Dumpingové rozpätie pre vyšetrované spoločnosti

(43) V súlade s článkom 2 ods. 11 základného nariadenia a s výnimkou prípadov opísaných nižšie v odôvodnení (45) bolo dumpingové rozpätie pre každého vyvážajúceho výrobcu stanovené na základe porovnania medzi priemernou váženou normálnou hodnotou a priemernou váženou vývoznou cenou pre každý druh výrobku.

(44) V jednom prípade sa muselo prešetriť, či by bola možná metóda jednotlivých transakcií, keďže metóda jednotlivých priemerov neodrážala úplnú mieru praktizovaného dumpingu (pozri odôvodnenia (133) a (135) nižšie). Porovnanie medzi jednotlivými transakciami nebolo však možné v dôsledku toho, že počet domácich a vývozných transakcií bol veľmi rozdielny. Okrem toho, nebolo možné zistiť ani jednu domácu transakciu uskutočnenú v rovnakom čase, ako boli uskutočnené vývozné transakcie.

(45) V prípadoch, keď bol typ vývozných cien pre rôzne časové obdobia značne odlišný a metóda opísaná v odôvodnení (43) neodzrkadľovala úplnú mieru dumpingu, ku ktorému dochádzalo, bola priemerná vážená normálna hodnota porovnávaná s cenami jednotlivých vývozných transakcií v súlade s článkom 2 ods. 11 základného nariadenia.

(46) V prípade vyvážajúcich výrobcov, o ktorých sa zistilo, že sú to súvisiace spoločnosti, bolo priemerné dumpingové rozpätie vypočítané v súlade so štandardnou praxou Komisie pre súvisiacich vyvážajúcich výrobcov.

6. Zostatkové dumpingové rozpätie

(47) Pre nespolupracujúce spoločnosti bolo na základe dostupných faktov a v súlade s článkom 18 základného nariadenia stanovené „zostatkové“ dumpingové rozpätie.

(48) S cieľom určiť zostatkové dumpingové rozpätie bola najprv stanovená úroveň spolupráce. Táto úroveň bola považovaná za vysokú, ak bol objem vývozov uskutočňovaných spolupracujúcimi vyvážajúcimi výrobcami blízky k objemu poskytnutému Eurostatom pre príslušné krajiny a nebol nijaký dôvod domnievať sa, že sa ktorýkoľvek vyvážajúci výrobca nezapojil do spolupráce. V takom prípade bolo rozhodnuté stanoviť dumpingové rozpätie na úrovni spolupracujúcej spoločnosti s najvyšším dumpingovým rozpätím, aby sa zabezpečila efektívnosť každého opatrenia.

(49) Ak bola úroveň spolupráce nízka, určilo sa zostatkové dumpingové rozpätie na základe najvyššieho dumpingového a reprezentatívneho modelu pre iného spolupracujúceho výrobcu. Tento prístup bol považovaný za nevyhnutný aj preto, aby sa zabránilo udeleniu bonusu za nespoluprácu, a vzhľadom na skutočnosť, že nič nenaznačovalo, že by nespolupracujúca strana uskutočňovala dumping na nižšej úrovni.

7. Čínska ľudová republika

7.1 Trhovohospodársky prístup (THP)

(50) V antidumpingových vyšetrovaniach týkajúcich sa dovozov s pôvodom v ČĽR sa normálna hodnota stanovuje v súlade s odsekmi 1 až 6 článku 2 základného nariadenia pre tých výrobcov, o ktorých sa zistilo, že spĺňajú kritériá ustanovené v článku 2 ods. 7 písm. c).

(51) Kritériá v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia, ktorých splnenie musí žiadajúca spoločnosť preukázať, sú stručne a len na uľahčenie odkazovania uvedené nižšie v zosumarizovanej forme:

obchodné rozhodnutia a náklady sa vykonávajú ako reakcia na trhové podmienky a bez významného zasahovania štátu;

účtovné záznamy sú nezávisle kontrolované v súlade s medzinárodnými účtovnými normami a uplatňované na všetky účely;

nevyskytujú sa nijaké významné deformácie prenesené z bývalých systémov netrhového hospodárstva;

právnu istotu a stabilitu zabezpečujú predpisy konkurzného a majetkového práva;

výmeny mien sa vykonávajú na základe trhovej sadzby.

(52) Piati vyvážajúci výrobcovia v ČĽR požiadali o THP podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia a vyplnili formulár žiadosti o THP pre vyvážajúcich výrobcov. Pokiaľ ide o tieto spoločnosti, Komisia vyhľadala a overila v priestoroch týchto spoločností všetky informácie predložené v žiadostiach o THP a považované za nevyhnutné.

(53) Vyšetrovanie ukázalo, že iba jedna z piatich vyššie uvedených spoločností spĺňala všetky požadované kritériá, a preto jej bolo udelený THP. Týmto vyvážajúcim výrobcom v ČĽR, ktorému bol udelený THP, je:

- Far Eastern Industries (Shanghai) Ltd.

(54) Zvyšné štyri žiadosti museli byť zamietnuté. Nižšie v tabuľke sú zhrnuté rozhodnutia týkajúce sa štyroch spoločností, ktorým nebol udelený THP pre nesplnenie každého z piatich kritérií uvedených v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia.

Spoločnosť | Kritériá |

článok 2 ods.7 písm. c) zarážka 1 | článok 2 ods.7 písm. c) zarážka 2 | článok 2 ods.7 písm. c) zarážka 3 | článok 2 ods.7 písm. c) zarážka 4 | článok 2 ods.7 písm. c) zarážka 5 |

1 | Nesplnené | Nesplnené | Nesplnené | Splnené | Splnené |

2 | Splnené | Nesplnené | Nesplnené | Splnené | Splnené |

3 | Nesplnené | Nesplnené | Nesplnené | Splnené | Splnené |

4 | Nesplnené | Nesplnené | Nesplnené | Splnené | Splnené |

Zdroj: Overené vyplnené dotazníky spolupracujúcich čínskych vývozcov |

(55) Príslušné spoločnosti dostali možnosť pripomienkovať uvedené zistenia. Všetky štyri spoločnosti, ktorým THP nebol udelený, vyslovili nesúhlas s prijatými rozhodnutiami a tvrdili, že by im THP mal byť udelený.

(56) Pokiaľ ide o prvé kritérium, t. j. že obchodné rozhodnutia sa vykonávajú ako reakcia na trhové signály bez zasahovania štátu a že náklady odzrkadľujú trhové hodnoty, jedna spoločnosť namietala proti záveru Komisie, že dostala štátnu dotáciu, a preto náklady neodzrkadľovali v plnej miere trhové hodnoty. V tomto prípade kolektívne vlastnený akcionár prispel aktívami, keď bola spoločnosť založená, a nebola mu kompenzovaná zvýšená hodnota, keď následne predal svoje akcie. Počas overovania na mieste sa zhromaždili dôkazy potvrdzujúce, že štátom vlastnenému akcionárovi sa nekompenzovalo toto zvýšenie hodnoty. V dôsledku tejto finančnej výhody spoločnosť nemusela zaplatiť trhovú hodnotu za aktíva nevyhnutné na výrobu príslušného výrobku. V dôsledku toho sa rozhodnutia týkajúce sa nákladov a vstupov, ktoré sa mali urobiť ako reakcia na trhové signály, nezohľadnili.

(57) Okrem toho, spoločnosť sa pokúsila zatajiť možné zasahovanie štátu. Pri revízii prekladu čínskej verzie obchodnej licencie spoločnosti sa skutočne zistilo, že informácie týkajúce sa rozsahu obchodnej činnosti jej akcionára, najmä odkaz na riadenie a prevádzkovanie mestom vlastnených aktív, boli očividne vynechané. Preto sa musel urobiť záver, že vyvážajúci výrobca nepredložil dostatočné informácie o tom, že pôsobí v súlade s podmienkami trhového hospodárstva. Ani jeden z argumentov, ktoré príslušná spoločnosť predložila po tomto odhalení, nemohol vyvrátiť tento záver a sťažnosť musela byť zamietnutá.

(58) Pokiaľ ide o druhé kritérium, t. j. že firmy majú jeden celý súbor základných účtovných záznamov, ktoré sú nezávisle kontrolované v súlade s medzinárodnými účtovnými normami, štyri spoločnosti uviedli, že splnili toto kritérium, pretože ich účtovné záznamy sú nezávisle kontrolované. Zistilo sa však, že audítorské správy troch z týchto spoločností neobsahovali zmienku o viacerých závažných problémoch (vrátane nerešpektovania základných medzinárodných účtovných pravidiel) zistených počas overovania na mieste, alebo nevysvetľujú zmeny v účtovných postupoch príslušných spoločností. V ďalšej spoločnosti sa zistilo, že vo svojej účtovnej uzávierke neodráža odporúčania svojho audítora. Preto sa musel urobiť záver, že účtovné záznamy všetkých štyroch príslušných spoločností neboli kontrolované v súlade s medzinárodnými účtovnými normami, ako to vyžaduje druhá zarážka článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia, a sťažnosti boli zamietnuté.

(59) Pokiaľ ide o tretie kritérium, tri spoločnosti uviedli, že na rozdiel od zistení Komisie, sa nevyskytli nijaké deformácie prenesené z bývalého systému netrhového hospodárstva. V jednom prípade musela byť táto sťažnosť zamietnutá, pretože sa zistilo, že príslušná spoločnosť obdržala od vlády bezúročný úver a niekoľko ďalších dotácií. To znamená, že existovali významné deformácie prenesené z bývalého systému netrhového hospodárstva s dopadom na výrobné náklady. Pokiaľ ide o druhú spoločnosť, nebolo možné stanoviť žiadny súlad medzi splatnými sumami a sumami zaplatenými za práva spoločnosti na používanie pozemkov. Okrem toho, a toto sa vzťahuje aj na druhé kritérium, odpisy nehmotných aktív tejto spoločnosti sa neuskutočnili v súlade s účtovnými normami. Tretia spoločnosť tvrdila, že skutočnosť, že nemohla predložiť nijaký dôkaz o tom, že kapitál bol vložený v súlade s jej stanovami obchodnej spoločnosti, nemala súvislosť s nijakou významnou deformáciou prenesenou z bývalého systému netrhového hospodárstva, pretože s tým súvisiace kapitálové účasti boli súkromné. Napriek tomu však vyšetrovanie odhalilo, že pravidlá týkajúce sa vloženého kapitálu spoločnosti neboli uplatnené. Preto sa usúdilo, že táto spoločnosť bola vystavená významnej deformácii prenesenej z bývalého systému netrhového hospodárstva a jej náklady, najmä v súvislosti s odpisom aktív, boli významne deformované. V dôsledku sa usúdilo, že príslušné spoločnosti nespĺňali podmienky ustanovené v tretej zarážke článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia a ich sťažnosti museli byť preto zamietnuté.

(60) Jedna spoločnosť tvrdila že Komisia prijala rozhodnutie v súvislosti s jej žiadosťou o THP po uplynutí trojmesačného obdobia uvedeného v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia a že toto rozhodnutie je preto neplatné.

(61) V tejto súvislosti by sa malo poznamenať, že Komisia poskytla niekoľko odkladov konečného termínu príslušným čínskym vyvážajúcim výrobcom, vrátane vyššie zmienenej spoločnosti, ktoré mali veľké ťažkosti s vyplnením formulárov žiadostí o THP v rámci konečného termínu ustanoveného v oznámení o začatí konania.

(62) Ďalej sa poznamenáva, že väčšina obdržaných žiadostí o THP bola nedostačujúca a vyžadovala viacero zásadných objasnení a dodatočných informácií, ktoré zdržali vyšetrovanie. Napokon zložitosť viacerých otázok, ako sú štruktúry spoločností a odbytové kanály, ako aj vážne problémy zistené počas overovania na mieste v súvislosti s účtovnými uzávierkami spoločností, predĺžili analýzu a nebolo možné urobiť rozhodnutie v súvislosti so žiadosťami o THP obdržanými do troch mesiacov od začatia konania.

(63) V tejto súvislosti sa poznamenáva, že nedodržanie tohto konečného termínu nepredstavuje žiadne evidentné právne následky, keďže spoločnostiam bola v rovnakej miere poskytnutá možnosť pripomienkovania. Okrem toho sa poznamenáva, že vyššie zmienené spoločnosti nereklamovali nijaký negatívny dopad spôsobený dlhším obdobím potrebným na rozhodnutie o THP. Naopak, ani jedna z ostatných zainteresovaných strán sa nesťažovala, že by bola utrpela takúto ujmu.

(64) Vzhľadom na uvedené sa usudzuje, že platné rozhodnutie v súvislosti s THP možno prijať aj po trojmesačnom období, a sťažnosť príslušnej spoločnosti bola preto zamietnutá.

(65) Poradný výbor bol konzultovaný a strany, ktorých sa to priamo týka, boli náležite informované. Výrobné odvetvie Spoločenstva dostalo možnosť pripomienkovania, neboli však obdržané nijaké pripomienky týkajúce sa rozhodnutia o THP.

7.2 Individuálny prístup (IP)

(66) S odvolaním sa na článok 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia pre krajiny spadajúce pod článok 2 ods. 7 základného nariadenia je stanovené celoštátne clo, ak nejaké existuje, s výnimkou tých prípadov, keď sú spoločnosti v stave preukázať v súlade s článkom 9 ods. 5 základného nariadenia, že (a) môžu repatriovať kapitál a zisky; (b) ich vývozné ceny a množstvá, ako aj podmienky odbytu sú určované voľne; (c) väčšinu podielov vlastnia súkromné osoby; (d) prepočet výmenného kurzu sa vykonáva na základe trhových sadzieb, a (e) žiadne štátne zasahovanie nemá taký charakter, ktorý by umožňoval obchádzanie opatrení, ak sú vývozcom poskytnuté rozdielne colné sadzby.

(67) Piati vyvážajúci výrobcovia, žiadajúci o THP, zároveň požiadali aj o individuálny prístup v prípade, ak im nebude udelený THP. Ako je uvedené vyššie, spoločnosti musia preukázať, že spĺňajú kritériá ustanovené v článku 9 ods. 5 základného nariadenia. Ako je opísané v odôvodnení (57), jedna spoločnosť predložila zavádzajúce informácie týkajúce sa sféry obchodnej činnosti jedného zo svojich akcionárov s cieľom zatajiť možné zasahovanie štátu. Preto spoločnosť nemohla preukázať, že môže úplne voľne určovať vývozné ceny a množstvá, ako aj podmienky predaja. Okrem toho, nebola schopná preukázať, či zasahovanie štátu nemalo taký charakter, že umožňovalo obchádzanie opatrení v prípade, ak mala byť tomuto vývozcovi poskytnutá individuálna colná sadzba. Keďže táto spoločnosť nespĺňala všetky kritériá ustanovené v článku 9 ods. 5 základného nariadenia, bolo rozhodnuté neudeliť tejto spoločnosti individuálny prístup.

(68) Jedna z ostatných troch spoločností, ktorej nebol udelený THP, bola čiastočne vlastnená zahraničnou firmou a mohla repatriovať svoje zisky. Ďalšie dve spoločnosti vlastnili čínske osoby situované v ČĽR, a preto nespadali pod toto kritérium. Na základe overených informácií, ktoré poskytli tri spoločnosti, sa zistilo, že štát nemá nijaký vplyv na schopnosť firiem voľne určovať svoje vývozné ceny a množstvá, ako aj podmienky predaja. Ani miera zasahovania štátu v týchto spoločnostiach nebola posudzovaná ako umožňujúca obchádzanie opatrení, keďže väčšinu podielov v týchto spoločnostiach vlastnia naozaj súkromné spoločnosti. Keďže si navzájom konkurujú tak na domácom, ako aj na vývoznom trhu, každá spoločnosť bude skôr využívať svoje individuálne rozpätie, než by umožnila akékoľvek obchádzanie. Ako už bolo uvedené v odôvodnení (54), všetky spoločnosti spĺňali piate kritérium ustanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia, že všetky prepočty výmenného kurzu sa vykonávajú na základe trhových sadzieb. Preto bol prijatý záver, že tri zo spoločností, ktorým nebol udelený THP, spĺňali požiadavky pre individuálny prístup ustanovený v článku 9 ods. 5 základného nariadenia.

(69) Preto bol prijatý záver, že individuálny prístup má byť udelený týmto trom vyvážajúcim výrobcom v ČĽR:

- AnShun Pettechs Group, pozostávajúca z týchto súvisiacich vývozcov:

- Hangzhou AnShun Pettechs Fibre Industry Co., Ltd

- Deqing AnShun Pettechs Fibre Industry Co., Ltd

- Kunshan AnShun Pettechs Fibre Industry Co., Ltd

- Cixi Jiangnan Chemical Fiber Co. Ltd.

- Jiangyin Changlong Chemical Fibre Co. Ltd

7.3 Normálna hodnota

7.3.1 Stanovenie normálnej hodnoty pre spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, ktorým bol udelený THP

(70) Požiadali sme čínskeho vyvážajúceho výrobcu, ktorému bol udelený THP, aby predložil úplne vyplnený dotazník, vrátane informácií o domácom odbyte a informácií o výrobných nákladoch príslušného výrobku. Táto odpoveď sa overila v priestoroch príslušnej spoločnosti.

(71) Pokiaľ ide o stanovenie normálnej hodnoty, Komisia sa riadila tou istou metodikou, aká je vysvetlená v odôvodneniach (29) až (38).

7.3.2 Stanovenie normálnej hodnoty pre všetkých vyvážajúcich výrobcov, ktorým nebol udelený THP

- (i) Analogická krajina

(72) Podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia musí byť normálna hodnota pre vyvážajúcich výrobcov, ktorým nebol udelený trhovohospodársky prístup, stanovená na základe cien alebo zostavených hodnôt v trhovom hospodárstve tretej krajiny (ďalej len „analogická krajina“).

(73) V oznámení o začatí konania bol uvedený zámer použiť Spojené štáty americké ako vhodnú tretiu krajinu s trhovým hospodárstvom za účelom stanovenia normálnej hodnoty pre ČĽR a zainteresované strany boli vyzvané, aby predložili k tomu svoje pripomienky. Traja vyvážajúci výrobcovia spochybnili túto voľbu do uplynutia konečného termínu a jeden navrhol výber vyvážajúcej krajiny zúčastňujúcej sa na prebiehajúcom konaní so zistenou najnižšou normálnou hodnotou ako analogickej krajiny. Argumentovalo sa, že úroveň hospodárskeho rozvoja Spojených štátov amerických je odlišná od úrovne ČĽR a že náklady, vrátane cien surovín, sú v USA relatívne vyššie.

(74) S cieľom zistiť, či je predpokladaná voľba USA ako analogickej krajiny vhodná, si Komisia najprv vyžiadala informácie o odbyte a trhových podmienkach od známych výrobcov PSV v iných krajinách s trhovým hospodárstvom, konkrétne v USA, Indii, Indonézii a Thajsku. Odpovede na žiadosť o informácie prišli od jedného výrobcu v USA, jedného výrobcu v Indii a dvoch výrobcov v Indonézii. Komisia tiež skúmala, či by Taiwan a Kórejská republika, ktoré podliehajú paralelnému predbežnému skúmaniu zmienenému v odôvodnení (5) v súvislosti s tým istým výrobkom, mohli byť posudzované ako vhodná analogická krajina.

(75) Pokiaľ ide o Taiwan, informácie získané z paralelného predbežného skúmania ukázali, že na domácom trhu sa predávali len pôvodné PSV, zatiaľ čo čínski vývozcovia, ktorým nebol udelený THP, predávali výlučne recyklované PSV, čo by si pri porovnávaní normálnej hodnoty s vývoznou cenou vyžiadalo značné úpravy. Pokiaľ ide o Kóreu, zistilo sa, že vyvážajúci výrobcovia vyvážali do Spoločenstva za dumpingové ceny (pozri nižšie odôvodnenia (112) až (137)), čo poukázalo na veľmi pravdepodobnú deformáciu na domácom trhu tejto krajiny. Okrem toho, väčšinu predaja na kórejskom trhu predstavovali pôvodné PSV, zatiaľ čo iba jedna spoločnosť (z troch) vyrábala recyklované PSV. Na rozdiel od toho v USA sa tak pôvodné, ako aj recyklované PSV predávali vo veľkých množstvách. Preto bol prijatý záver, že nejestvuje evidentný dôvod na tvrdenie, že Kórea alebo Taiwan sú ako analogická krajina vhodnejšie než USA. Ďalšie potenciálne analogické krajiny podliehajú antidumpingovým clám a/alebo vyrovnávacím clám, čo by mohlo naznačovať deformácie na ich domácich trhoch s týmto výrobkom.

(76) Analýza všetkých informácií, ktoré má Komisia k dispozícii, ukázala, že Spojené štáty americké majú veľký a veľmi konkurencieschopný trh pre príslušný výrobok s viac ako desiatimi výrobcami a značnými dovozmi z tretích krajín. Hoci boli na dovozy príslušného výrobku z Kórejskej republiky a Taiwanu uložené antidumpingové clá, PSV sa dovážali vo veľkých množstvách z iných krajín.

(77) Ako sa uvádza v odôvodnení (27), výrobok vyrábaný a predávaný na domácom trhu Spojených štátov, bol výrobok podobný výrobku dovážanému do Spoločenstva z Číny. V tejto súvislosti boli pre porovnanie zohľadnené iba tie druhy výrobku, ktoré sú v USA vyrábané rovnakým výrobným procesom, t. j. PSV recyklované z odpadu.

(78) V Číne bol domáci trh zásobovaný vo veľkej miere hlavnou používanou surovinou, t. j. recyklovaným odpadom, zatiaľ čo istá časť bola tiež dovážaná z USA a Európy. Výrobca v analogickej krajine kupoval suroviny výlučne od domácich dodávateľov. Preto bol prijatý záver, že prístup k surovinám bol v USA ľahší alebo aspoň podobný ako v Číne.

(79) Voľba analogickej krajiny na základe najnižšej normálnej hodnoty bola považovaná za neodôvodnenú, pretože sa nezakladá na jasných kritériách, ale skôr na konečnom výsledku. Takisto aj skutočnosť, že náklady sú údajne vyššie v trhovom hospodárstve tretej krajiny, nemôže byť ako taká považovaná za dôvod neposudzovať takúto krajinu ako vhodnú analogickú krajinu. Jedným z možných cieľov zasahovania štátu môže byť snaha udržať nízku úroveň nákladov s cieľom podporiť niektoré domáce odvetvia a zachovať ich konkurencieschopnosť. V týchto prípadoch by nižšie náklady boli jednoducho dôsledkom tohto zasahovania štátu a nie výsledkom trhových síl. Cieľom článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia je práve to, aby analogická krajina bola zvolená tak, aby sa normálna hodnota zakladala na cenách a nákladoch nezávisle od podmienok netrhového hospodárstva

(80) Pokiaľ ide o rozdielnu úroveň hospodárskeho rozvoja USA a ČĽR, tento faktor sám osebe nie je relevantný pri výbere analogickej krajiny. Výber moderného a nákladovo efektívneho trhu charakterizovaného intenzívnou hospodárskou súťažou, by mal skutočne viesť k nižšej normálnej hodnote než v prípade, keby analogická krajina mala úroveň hospodárskeho rozvoja porovnateľnú s krajinou s netrhovým hospodárstvom.

(81) Po zohľadnení uvedeného bol prijatý záver, že Spojené štáty americké sú najvhodnejšou analogickou krajinou a že za týchto okolností sa výber USA zdá byť najprimeranejší a najodôvodnenejší v súlade s článkom 2 ods. 7 základného nariadenia.

(82) Komisia následne poslala výrobcovi v USA podrobnejší dotazník požadujúci informácie o domácich predajných cenách a výrobných nákladoch podobného výrobku. Výrobcom vyplnený dotazník bol overený na mieste.

(83) Po uplynutí konečného dátumu na predloženie pripomienok k zverejneniu, dvaja čínski vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že USA nepredstavujú primeranú analogickú krajinu, keďže na americkom trhu s PSV od januára 2001 prebieha vyšetrovanie konaní porušujúcich hospodársku súťaž a fixovania cien, ktoré sa vzťahuje aj na spolupracujúce spoločnosti a tiež na osem ďalších spoločností v USA. V rámci tohto vyšetrovania dvaja z obžalovaných priznali vinu a jednému z nich bola udelená pokuta. Argumentovalo sa, že namiesto USA by sa mali použiť Južná Kórea alebo Taiwan.

(84) Malo by sa poznamenať, že uvedené vyšetrovanie sa vzťahuje na praktiky, ktoré sa vyskytli viac ako rok pred začatím obdobia vyšetrovania a neboli k dispozícii žiadne informácie, ktoré by nasvedčovali tomu, že takéto praktiky, vykonávané dvoma aktívnymi účastníkmi na trhu, ktorí priznali vinu, by ovplyvnili ceny počas OV, na základe ktorých sa vypočítala normálna hodnota. Naopak pri porovnaní ziskového rozpätia pri domácom predaji podobného výrobku výrobcu v analogickej krajine s rozpätím výrobcov v Kórei a na Taiwane, sa zistilo, že toto rozpätie je podobné alebo nižšie. Okrem toho vyšetrovanie nevyústilo do žiadnych obvinení voči spolupracujúcemu výrobcovi v USA (Wellman Inc), ktorý bol informovaný americkými úradmi v septembri 2004, že voči výrobcovi alebo jeho zamestnancom nebola vznesená žiadna obžaloba. Na základe uvedeného sa prijíma záver, že informácie, poskytnuté spolupracujúcim výrobcom v USA a použité ako základ na stanovenie normálnej hodnoty, neboli ovplyvnené žiadnym konaním porušujúcim hospodársku súťaž, ktoré sa mohlo vyskytnúť na americkom trhu v minulosti. Za týchto okolností sa USA potvrdzujú ako vhodný výber analogickej krajiny. Malo by sa však poznamenať, že ak sa na základe vyšetrovania zistí, že sa takéto praktiky porušujúce hospodársku súťaž vyskytli počas obdobia vyšetrovania alebo že ovplyvnili zistenia tohto vyšetrovania, môžu byť zistenia platné v súčasnosti predložené na preskúmanie.- (ii) Stanovenie normálnej hodnoty v analogickej krajine

(85) Podľa článku 2 ods. 7 základného nariadenia bola normálna hodnota pre vyvážajúcich výrobcov, ktorým nebolo udelené THP, stanovená na základe overených informácií obdržaných od výrobcu v analogickej krajine, t. j. na základe všetkých cien zaplatených alebo splatných na domácom trhu USA za porovnateľné druhy výrobku, pretože sa zistilo, že sa stanovujú v rámci bežného spôsobu obchodovania a v reprezentatívnych množstvách.

(86) Pokiaľ ide o stanovenie normálnej hodnoty, Komisia sa riadila tou istou metodikou, aká je vysvetlená v odôvodneniach (29) až (38).

7.4 Vývozná cena

(87) Vývozný predaj do Spoločenstva uskutočňovaný vyvážajúcimi výrobcami, ktorým bol udelený THP alebo IP, sa vykonával priamo nezávislým odberateľom v Spoločenstve, a preto bola vývozná cena stanovená v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia na základe skutočne zaplatených alebo splatných cien.

7.5 Porovnanie

(88) Požadované úpravy sa urobili v súvislosti s vrátením cla, dopravou, poistením a manipuláciou, balením a úverovými nákladmi, bankovými poplatkami a podľa potreby províziami, ak boli opodstatnené.

(89) Niektoré druhy výrobku vyvážané čínskymi vyvážajúcimi výrobcami, ktorým bol udelený IP, majú trochu odlišné charakteristiky pri ich porovnávaní s porovnateľnými druhmi predávanými v analogickej krajine, ako je lesk, farba, prierez alebo silikónová úprava. Na túto skutočnosť sa v súlade s článkom 2 ods. 10 písm. a) základného nariadenia prihliadalo. Vzhľadom na neexistenciu akýchkoľvek dôveryhodnejších informácií bola úprava stanovená na základe cenového rozdielu týkajúceho sa uvedených špecifických charakteristík zistených v analogickej krajine.

(90) Vyšetrovanie ukázalo, že predaj v analogickej krajine sa uskutočňoval výlučne konečnému užívateľovi, zatiaľ čo čínski vyvážajúci výrobcovia predávali výrobky aj cez iné odbytové kanály. Vzhľadom na neexistenciu takých istých odbytových kanálov v analogickej krajine sa uskutočnila v súlade s článkom 2 ods. 10 písm. d) bod (ii) osobitná úprava tak, že sa od normálnej hodnoty pre konečného užívateľa odpočítala suma zodpovedajúca 10 % hrubého ziskového rozpätia.

(91) Na základe uvedeného bola stanovená normálna hodnota pre približne 70 % až 90 % množstva príslušného výrobku vyvážaného do Spoločenstva spoločnosťami, ktorým bol udelený IP. Usúdilo sa, že je to reprezentatívne vzhľadom na mieru uskutočňovaného dumpingu.

(92) Úprava sa uskutočnila aj v súvislosti s čínskym vyvážajúcim výrobcom, pokiaľ ide o rozdiely vo vrátení DPH.

7.6 Dumpingové rozpätie

(93) Pre spoločnosť, ktorej bol udelený THP, sa dumpingové rozpätie stanovilo na základe porovnania priemernej váženej normálnej hodnoty spoločnosti s jej priemernými váženými vývoznými cenami pre každý druh výrobku, ako bolo určené vyššie.

(94) Pre tri spoločnosti, ktorým bol udelený IP, priemerná vážená normálna hodnota pre druhy výrobku vyvážané do Spoločenstva stanovená pre analogickú krajinu bola porovnávaná s priemernou váženou vývoznou cenou zodpovedajúceho druhu vyvážaného do Spoločenstva, ako je ustanovené v článku 2 ods. 11 základného nariadenia.

(95) Pre spolupracujúcu spoločnosť, ktorej nebol udelený THP ani IP, a pre nespolupracujúcich vývozcov bolo celoštátne dumpingové rozpätie stanovené ako vážený priemer medzi dumpingovým rozpätím zisteným pre výrobcu v netrhovom hospodárstve bez IP a najvyšším dumpingovým a reprezentatívnym vzorom pre jedného spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu v netrhovom hospodárstve, ako je vysvetlené vyššie v odôvodnení (49).

(96) Dumpingové rozpätia vyjadrené ako percento ceny CIF franko hranica Spoločenstva pred zaplatením cla sú:

Spoločnosť | Dumpingové rozpätie |

Cixi Jiangnan Chemical Fiber Co. Ltd | 26,3 % |

Far Eastern Industries (Shanghai) Ltd | 4,9 % |

Hangzhou AnShun Pettechs Fibre Industry Co., Ltd | 49,0 % |

Deqing AnShun Pettechs Fibre Industry Co., Ltd |

Kunshan AnShun Pettechs Fibre Industry Co., Ltd |

Jiangyin Changlong Chemical Fibre Co. Ltd | 63,2 % |

Všetky ostatné spoločnosti | 85,8 % |

8. Saudská Arábia

(97) Vyplnený dotazník sme obdržali od dvoch vyvážajúcich výrobcov a piatich dovozcov súvisiacich s jedným z vývozcov.

8.1 Saudi Basic Industries Corporation („Sabic“)

8.1.1 Normálna hodnota

(98) Tento vyvážajúci výrobca uskutočňoval reprezentatívny predaj podobného výrobku na domácom trhu. Napriek tomu takýto predaj nemôže byť posudzovaný ako vykonávaný bežným spôsobom obchodovania z dôvodu ceny. V dôsledku toho, a vzhľadom na neexistenciu dôveryhodných údajov od iných výrobcov vo vyvážajúcej krajine, musela byť normálna hodnota zostavená spôsobom stanoveným v článku 2 ods. 3 základného nariadenia.

(99) Na zostavenie normálnej hodnoty boli skutočné odbytové, všeobecné a administratívne (ďalej len „OV&A“) výdavky vzniknuté príslušnému spolupracujúcemu vyvážajúcemu výrobcovi, v súvislosti s domácim predajom podobného výrobku uskutočneným bežným spôsobom obchodovania počas obdobia vyšetrovania, pripočítané k jeho vlastným výrobným nákladom na každý vyvážaný druh počas obdobia vyšetrovania.

(100) Keďže o ďalších vyvážajúcich výrobcoch v Saudskej Arábii neboli k dispozícii nijaké dôveryhodné údaje (pozri nižšie odôvodnenia (104) až (106)) a keďže zo strany príslušného vyvážajúceho výrobcu neboli sprístupnené nijaké informácie týkajúce sa výroby a predaja tej istej všeobecnej kategórie výrobkov, ziskové rozpätie muselo byť stanovené na základe akejkoľvek inej odôvodnenej metódy, ako je ustanovené v článku 2 ods. 6 písm c) základného nariadenia. V tejto súvislosti bolo usúdené, že ziskové rozpätie vo výške 5 % je odôvodnené. Neboli k dispozícii nijaké informácie, ktoré by naznačovali, že takéto ziskové rozpätie presahuje zisk obvykle realizovaný inými vývozcami alebo výrobcami pri predaji výrobkov tej istej všeobecnej kategórie na domácom trhu Saudskej Arábie, ako to vyžaduje článok 2 ods. 6 písm. c) základného nariadenia.

8.1.2 Vývozná cena

(101) Všetky predaje Spoločenstvu sa uskutočnili cez súvisiaceho dovozcu, ktorý znovu predal výrobok tak súvisiacim, ako aj nesúvisiacim odberateľom. Súvisiaci odberatelia zase znovu predali príslušný výrobok iným nezávislým odberateľom. V dôsledku toho bola vývozná cena zostavená na základe článku 2 ods. 9 základného nariadenia.

8.1.3 Porovnanie

(102) Uskutočnili sa úpravy vzhľadom na rozdiely v doprave, poistení, balení a úverových nákladoch.

(103) Tento vyvážajúci výrobca požadoval aj úpravu normálnej hodnoty pre popredajné náklady na domácom trhu. Okrem skutočnosti, že nebol predložený nijaký dôkaz odôvodňujúci požadovanú sumu, na základe sprístupnených informácií nebolo možné prijať záver, že tento faktor ovplyvnil porovnateľnosť cien. Najmä nebolo možné preukázať, že domáci odberatelia konzistentne platili rôzne ceny v dôsledku tohto faktora. Okrem toho sa zistilo, že tieto výdavky súviseli s predajom podobného výrobku nielen na domácom trhu, ale aj na iných trhoch, vrátane predaja príslušného výrobku do Spoločenstva. Na základe uvedeného bola požadovaná úprava zamietnutá, pretože nespĺňala požiadavky článku 2 ods. 10.

8.2 Vnútroštátna továreň na výrobu polyesterových vlákien („VTP“)

(104) Vyplnený dotazník, ktorý poskytol tento vyvážajúcich výrobca, bol značne nedostatočný a obsahoval protichodné informácie. Hoci bola spoločnosť požiadaná, aby opravila, doplnila a vyjasnila svoje odpovede, neposkytla chýbajúce informácie a neurobila príslušné opravy. Navyše, overenie na mieste ukázalo, že VTP nevykázala viac ako polovicu svojich domácich predajov PSV v období vyšetrovania. Okrem toho, nebolo možné zosúladiť celkové vykazované predaje spoločnosti, vrátane vývozných predajov do Spoločenstva, s jej účtovnými dokladmi. Preto sa usúdilo, že údaje o predajoch poskytnuté vo vyplnenom dotazníku sa nemôžu považovať za spoľahlivý základ na stanovenie dumpingového rozpätia.

(105) Navyše, údaje týkajúce sa výrobných nákladov nebolo možné zosúladiť s vnútornými účtovnými dokladmi spoločnosti a nebol sprístupnený žiadny podstatný dôkaz preukazujúci, že vykazované údaje sú skutočne úplné a správne. Preto sa dospelo k záveru, že predložené informácie o výrobných nákladoch podobného výrobku nie sú dôveryhodné a nemôžu sa použiť ako podklad na stanovenie normálnej hodnoty.

(106) Vzhľadom na uvedené sa usúdilo, že dumpingové rozpätie pre tohto vyvážajúceho výrobcu sa nemôže stanoviť na základe jeho vlastných údajov. Preto sa dumpingové rozpätie stanovilo na základe dostupných údajov v súlade s článkom 18 základného nariadenia. V tejto súvislosti a vzhľadom na nedostatočné informácie, ktoré poskytla VTP, neboli žiadne dôvody usúdiť, že VTP predávala svoj výrobok za iné dumpingové ceny ako ostatní vyvážajúci výrobcovia v Saudskej Arábii. Preto sa považovalo za náležité stanoviť dumpingové rozpätie pre VTP na rovnakej úrovni, ako bolo stanovené pre ostatných vyvážajúcich výrobcov v Saudskej Arábii.

(107) Spoločnosť protestovala proti tomuto prístupu, pričom argumentovala tým, že konala úplne transparetne a že všetky chyby v poskytnutých informáciách boli neúmyselné a čisto administratívne. Napriek tomu Komisii neboli predložené žiadne ďalšie overiteľné informácie, na základy ktorých by mohla prehodnotiť svoje zistenia.

(108) Druhý saudský vyvážajúci výrobca s uvedeným prístupom nesúhlasil, pričom argumentoval tým, že by to predstavovalo bonus za nespoluprácu. Ďalej argumentoval tým, že VTP vyvážala iné druhy výrobkov, ktoré sa nedajú porovnať s druhmi vyvážanými spoločnosťou Sabic. V tejto súvislosti by sa malo poznamenať, že stanovenie dumpingového rozpätia pre VTP sa vykonalo na základe najlepších informácií, ktoré boli k dispozícii. Keďže prevažná väčšina (81 %) vývozov príslušného výrobku zo Saudskej Arábie do Spoločenstva bola uskutočnená spoločnosťou Sabic, vzhľadom na neexistenciu žiadnej inej primeranej metódy, sa to považovalo za primeraný základ na stanovenie dumpingového rozpätia pre VTP. Okrem toho ako sa uvádza vyššie neboli k dispozícii žiadne dôvody na prijatie záveru, že VTP uskutočňovala dumping na inej úrovni než druhý vyvážajúci výrobca v Saudskej Arábii. Pokiaľ ide o iné druhy výrobkov vyvážané týmito dvoma spoločnosťami, malo by sa poznamenať, že všetky spadajú do definície príslušného výrobku. Za týchto okolností sa prístup zvolený Komisiou pokladá za opodstatnený.

8.2.1 Dumpingové rozpätie

(109) Dumpingové rozpätie sa stanovilo na základe porovnania priemernej váženej normálnej hodnoty spoločnosti s priemernými váženými vývoznými cenami na každý druh výrobku, ako je určené vyššie. Ako je vysvetlené vyššie v odôvodnení (106), dumpingové rozpätie pre iného vyvážajúceho výrobcu v Saudskej Arábii, konkrétne pre VTP, bolo stanovené na tej istej úrovni ako dumpingové rozpätie pre spolupracujúceho výrobcu v Saudskej Arábii (Sabic).

(110) Porovnanie medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou preukázalo existenciu dumpingu. Dumpingové rozpätia vyjadrené ako percento ceny CIF franko hranica Spoločenstva pred vyclením sú:

National Polyester Fibers Factory 31,7 %

Saudi Basic Industries Corporation (Sabic) 31,7 %

(111) Keďže dve vyššie uvedené spoločnosti predstavovali všetok vývozný predaj zo Saudskej Arábie do Spoločenstva, ako sa uvádza v odôvodnení (48), aj zostatkové clo sa stanovilo na úrovni spolupracujúcej spoločnosti s najvyšším dumpingovým rozpätím. Zostatkové clo vyjadrené ako percento ceny CIF franko hranica Spoločenstva pred vyclením je teda 31,7 %.

9. Kórejská republika

(112) Vyplnené dotazníky boli obdržané od troch vyvážajúcich výrobcov vybraných vo vzorke.

(113) Jeden vyvážajúci výrobca najprv predložil údaje o všetkých výrobkoch obsahujúcich polyester. No keďže toto skúmanie sa týka len syntetických strižových vlákien z polyesteru, nemykaných, nečesaných alebo inak nespracovaných na spriadanie a v súčasnosti zaradených pod číselný znak KN 5503 20 00 (t. j. obsahujúcich 50 alebo viac percent polyesteru), výrobky, ktoré vyvážajúci výrobca deklaroval ako obsahujúce menej ako 50 % polyesteru, sa nebrali do úvahy.

9.1 Normálna hodnota

(114) Pre troch vyvážajúcich výrobcov vybraných vo vzorke boli predaje podobného výrobku reprezentatívne, ako je definované v odôvodneniach (29) až (31). Normálna hodnota sa v značnej miere zakladala na cenách zaplatených alebo splatných v rámci bežného spôsobu obchodovania nezávislými odberateľmi v Kórejskej republike v súlade s článkom 2 ods. 1 základného nariadenia. No pre tie druhy výrobku, u ktorých domáci predaj nebol dostačujúci na to, aby sa považoval za reprezentatívny, alebo sa neuskutočnil v rámci bežného spôsobu obchodovania, bola normálna hodnota zostavená v súlade s článkom 2 ods. 3 základného nariadenia, ako je vysvetlené v odôvodnení (34).

(115) Jeden vyvážajúci výrobca v Kórejskej republike vykázal predaje kórejským výrobným spoločnostiam ako domáce predaje, hoci výrobok bol nakoniec určený na vývoz. Vyvážajúci výrobca tvrdil, že tieto predaje boli určené pre domácu spotrebu. Tieto predaje však podliehali administratívnemu režimu špecifickému pre vývozný predaj, pretože nepodliehali domácej dani z obratu, obvykle sa fakturovali v USD a uhrádzali akreditívom, podliehali režimu vrátenia cla a obvykle boli v účtovných záznamoch spoločností klasifikované ako miestne vývozné predaje. Za týchto okolností a v súlade s prístupom použitým vo vyšetrovaní zmienenom v odôvodnení (2) (ďalej len „pôvodné vyšetrovanie“), tieto predaje boli vylúčené, pokiaľ ide o výpočet normálnej hodnoty pre túto spoločnosť.

(116) Ten istý vyvážajúci výrobca v Kórejskej republike profitoval z národného programu, ktorý má pomáhať kórejským spoločnostiam zápasiacim s finančnými ťažkosťami, tzv. „work-out programu“. V rámci tohto programu bola spoločnosť schopná v značnej miere premeniť dlhy na majetok vyúčtovaním značnej sumy evidovanej ako príjem, a teda umelým vykompenzovaním OV&S výdavkov spoločnosti. Preto sa usúdilo, že táto suma nemá byť považovaná za bežný príjem, ktorý sa má zohľadňovať v OV&S výdavkoch. Vykazované OV&S výdavky, vrátane umelého príjmu, preto neodzrkadľujú primerane náklady, ktoré vznikli pri výrobe a predaji podobného výrobku. Z tohto dôvodu a v súlade s článkom 2 ods. 5 základného nariadenia táto suma nebola zohľadnená pri výpočte OV&A výdavkov.

(117) Spoločnosť taktiež vykazovala zisk z odpísania nedobytných pohľadávok vo výpočte OV&A výdavkov. Keďže tieto pohľadávky sa netýkali príslušného výrobku a vzťahovali sa na výhody v rámci work out programu, nepredstavujú bežný príjem, ktorý sa má zohľadniť pri výbočte OV&A výdavkov. Spoločnosť tvrdila, že odpis nedobytných pohľadávok sa uskutočňuje každý rok a preto by sa nemal pri výpočte vynechať. Toto je v protiklade k správam o audite spoločnosti, na základe ktorých je zrejmé, že sa za posledné dva finančné roky žiadne takéto odpisy nedobytných pohľadávok neuskutočnili a že toto sa vyslovene týka work out programu. Z tohto dôvodu sa vyňatie tohto zisku z výpočtu OV&A výdavkov zachováva.

(118) Spoločnosť tvrdila, že úpravy OV&A výdavkov boli výsledkom ich bežných obchodných operácií a preto by sa mali brať do úvahy. Po zverejnení však predložila nové informácie, ktoré nasvedčovali tomu, že zisky uvedené v predchádzajúcich odôvodneniach sa netýkali príslušného výrobku. Navyše nové neoverené informácie boli v protiklade k informáciám zisteným počas vyšetrovania na mieste a preto nemohli byť prijaté. Na základe uvedeného sa odmietajú tvrdenia týkajúce sa work out programu.

(119) Ten istý vyvážajúci výrobca deklaroval vysoký poistný príjem počas obdobia vyšetrovania v dôsledku požiaru na jednej z výrobných liniek príslušného výrobku, ku ktorému došlo pred obdobím vyšetrovania. Spoločnosť odpočítala tento príjem z OV&A výdavkov súvisiacich s domácim predajom príslušného výrobku. Na druhej strane nezohľadnila náklady, ktoré vznikli počas obdobia vyšetrovania v dôsledku zmieneného požiaru. OV&A výdavky boli preto do značnej miery úmyselne znížené. Tento príjem z poistenia bol použitý na inštalovanie novej výrobnej linky, ktorá už viac nevyrábala príslušný výrobok. Na základe toho sa usúdilo, že všetky náklady a príjmy vyplývajúce z požiaru sú buď mimo obdobia vyšetrovania, alebo nesúvisia s príslušným výrobkom, a teda nemajú sa brať do úvahy pri výpočte OV&A výdavkov na účely výpočtu normálnej hodnoty.

(120) Po zverejnení táto spoločnosť namietala voči vyššie uvedeným záverom, pričom tvrdila, že jej z dôvodu straty obchodu vznikli náklady. Toto tvrdenie bolo však už preskúmané počas návštevy na mieste na účely overenia, pričom spoločnosť nebola schopná predložiť podporný dôkaz vo forme časti príjmu z poistenia za údajnú stratu obchodu. Toto tvrdenie bolo preto odmietnuté.

9.2 Vývozná cena

(121) Jeden vyvážajúci výrobca oznámil, že v pôvodnom vyšetrovaní mala spoločnosť súvisiaceho dovozcu v Spoločenstve. Vyvážajúci výrobca tvrdil, že táto situácia sa zmenila a že dovozca v Spoločenstve, aj keby ešte existoval, už s ním viac nesúvisí. Treba poznamenať, že tento dovozca zodpovedal za značný objem predajov príslušného výrobku do Spoločenstva uskutočnených kórejským vyvážajúcim výrobcom. Táto otázka bola starostlivo preskúmaná s cieľom určiť, či v danom prípade bolo zaručené uplatňovanie ustanovení stanovených v článku 2 ods. 9 základného nariadenia.

(122) Vykonala sa analýza cien, ktoré kórejský vyvážajúci výrobca účtoval súvisiacemu dovozcovi. Zistilo sa, že tieto ceny boli zhodne účtované na rovnakej úrovni ako ceny účtované nesúvisiacim dovozcom počas obdobia vyšetrovania. Za týchto okolností sa usúdilo, že ceny medzi súvisiacimi stranami boli účtované podľa princípu nezávislých trhových cien a boli dôveryhodné. Z tohto dôvodu, keďže vývozné ceny boli dôveryhodné, nebolo potrebné sa vracať k ustanoveniam článku 2 ods. 9 základného nariadenia a prijať záver o vzťahu medzi obidvomi spoločnosťami.

(123) Z tohto dôvodu sa vývozná cena v prípade tohto vyvážajúceho výrobcu zakladala na cenách zaplatených a splatných všetkými odberateľmi v Spoločenstve.

(124) Vývozná cena pre zvyšných dvoch vyvážajúcich výrobcov sa zakladala na cenách zaplatených a splatných nesúvisiacimi odberateľmi v Spoločenstve.

9.3 Porovnanie

(125) V záujme zabezpečenia spravodlivého porovnania sa vykonali úpravy vzhľadom na rozdiely v dovozných prirážkach a nepriamych daniach, clách, doprave, poistení, manipulácii, nakladaní a vedľajších výdavkoch, nákladoch na balenie, bankových poplatkoch, úverových nákladoch a podľa potreby v províziách, ak boli opodstatnené.

(126) Všetci traja vyvážajúci výrobcovia si nárokovali vrátenie cla z toho dôvodu, že dovozné prirážky sa vzťahovali na podobný výrobok, keď bol určený na spotrebu vo vyvážajúcej krajine, boli však refundované, keď bol výrobok predaný na vývoz do Spoločenstva. Vo všetkých prípadoch sa zistilo, že nárokovaná suma je vyššia ako clo uvalené na podobný výrobok na domácom trhu, a preto boli úpravy príslušne prispôsobené.

(127) Po zverejnení dve spoločnosti namietali voči metodológii uplatnenej vzhľadom na úpravu týkajúcu sa vrátenia cla čiastočne na základe toho, že bola iná, ako metodológia použitá v pôvodnom vyšetrovaní. Tvrdili, že by sa namiesto toho mala uplatniť metodológia použitá v ich vyplnenom dotazníku.

(128) Zistilo sa, že metóda výpočtu použitá spoločnosťami, podobná metóde použitej v pôvodnom vyšetrovaní, neodráža skutočnú úroveň dovozných ciel uvalených na podobný výrobok. Z tohto dôvodu nebola v súlade s požiadavkami článku 2 ods. 10 písm. b) základného nariadenia a preto bola odmietnutá. Metodológia použitá v súčasnom vyšetrovaní spĺňa podmienky stanovené v článku 2 ods. 10 písm. b) a preto sa považuje za najvhodnejšiu a zachováva sa.

(129) Okrem toho, všetci traja vyvážajúci výrobcovia si nárokovali náklady spojené s úverovaním na základe skutočného úverového obdobia prijatého odberateľmi v rámci platobného systému „otvorených účtov“ používaného na kórejskom domácom trhu. Zistilo sa, že podľa tohto systému vo všeobecnosti vyvážajúci výrobcovia v skutočnosti neposkytli osobitné úverové obdobia a navyše, prijaté úverové obdobia nemohli byť presne určené, keďže nebolo možné priradiť účtovné bloky ku konkrétnym faktúram. Za týchto okolností sa tieto úpravy nemôžu vykonať.

(130) Po zverejnení dve spoločnosti tvrdili, že skutočnosť, že využívajú systém otvorených účtov nie je dôvod na odmietnutie úpravy úverových nákladov. Vyšetrovanie však ukázalo, že nebol oznámený žiadny súlad medzi cenami a podmienkami na poskytovanie úveru. Nebolo možné dokázať, že osobitné podmienky na poskytovanie úveru boli dohodnuté zo zákazníkom pred uskutočnením predaja a že by preto mali vplyv na ceny a ich porovnateľnosť. Tvrdenia vyvážajúcich výrobcov preto museli byť zamietnuté.

(131) Jeden vyvážajúci výrobca požadoval úpravu, pokiaľ ide o ďalšie faktory v súlade s článkom 2 ods. 10 písm. k) základného nariadenia na základe toho, že vývozné a domáce predaje sa uskutočnili na rôznej úrovni obchodovania, a preto ovplyvnili porovnateľnosť cien. Uviedol, že domáci predaj sa skutočne uskutočnil prevažne konečným užívateľom, zatiaľ čo vývozný predaj do Spoločenstva sa uskutočnil hlavne distribútorom. Keďže spoločnosť nebola schopná kvantifikovať príslušné úpravy, jej žiadosť bola založená na článku 2 ods. 10 písm. d) bod (ii) namiesto článku 2 ods. 10 písm. d) bod (i) základného nariadenia. Spoločnosť neskôr tvrdila, že úprava sa má zakladať na rozdiele cien účtovaných na domácom trhu konečnému užívateľovi a distribútorom. Spoločnosť však nebola schopná preukázať existenciu nijakého takéhoto nesporného a zreteľného rozdielu v cenách. Preto nebolo možné prijať záver, že rozdiel v úrovni obchodovania ovplyvnil porovnateľnosť cien, a preto bola táto žiadosť zamietnutá.

(132) Jeden vyvážajúci výrobca tvrdil, že úprava vzhľadom na rozdiely vo fyzikálnych charakteristikách bola zaručená na základe rozdielu v denieri a lesku medzi druhmi výrobku. Spoločnosť však nedokázala opodstatniť fakt, že rozdiel v denieri a lesku ovplyvnil cenu alebo porovnateľnosť cien, a preto muselo byť toto tvrdenie odmietnuté.

9.4 Dumpingové rozpätie

(133) Porovnanie priemernej váženej normálnej hodnoty s priemernou váženou vývoznou cenou jednotlivých druhov výrobku dodaných zo závodu pre dvoch vyvážajúcich výrobcov odhalilo existenciu dumpingu. Navyše, v súvislosti s jedným vyvážajúcim výrobcom treba poznamenať, že vývozné ceny v poslednom mesiaci OV („druhé časové obdobie”) boli, ako sa zistilo, celkovo i v priemere vyššie ako vývozné ceny účtované v období pred uvedeným mesiacom („prvé časové obdobie”). Zatiaľ čo vývozné ceny počas druhého časového obdobia boli vysoké a väčšinou nedosahovali dumpingovú úroveň, značný dumping sa praktizoval v prvom období, keď boli vývozné ceny nižšie. To znamená, že charakter vývozných cien sa výrazne líšil medzi prvým a druhým časovým úsekom obdobia vyšetrovania. Navyše sa zistilo, že porovnanie na základe priemerných hodnôt by neodrážalo značný dumping praktizovaný v prvom časovom úseku obdobia vyšetrovania, keďže táto metóda by neumožnila náležite zohľadniť veľké rozdiely v charaktere vývozných cien medzi prvým a druhým časovým úsekom obdobia vyšetrovania. Z tohto dôvodu, a vzhľadom na zistenia uvedené v odôvodnení (124), bol prijatý záver, že priemerná vážená normálna hodnota má byť porovnávaná s cenami všetkých jednotlivých vývozných transakcií v súlade s článkom 2 ods. 11 základného nariadenia, aby bol odzrkadlený celý rozsah praktizovaného dumpingu.

(134) Z dôvodov uvedených vyššie v odôvodnení (44) nebolo možné porovnávať jednotlivé normálne hodnoty a jednotlivé vývozné ceny medzi transakciami. Keďže jeden vyvážajúci výrobca skutočne vystavil každému odberateľovi iba jednu faktúru mesačne, nebolo možné zistiť primeranú zhodu medzi jednotlivými vývoznými transakciami a jednotlivými transakciami domácich predajov. Vo väčšine prípadov by takéto porovnanie vyžadovalo robiť priemery medzi cenami za ten istý mesiac (čo by potom nepredstavovalo porovnanie medzi transakciami), alebo prikročiť k náhodnému výberu vývoznej ceny, ktorá sa má zvoliť na porovnávanie.

(135) Vyvážajúci výrobca, ktorého priemerná vážená normálna hodnota bola porovnaná s cenami všetkých jednotlivých vývozných transakcií, namietol voči tejto metodológii. Spoločnosť tvrdila, že skutočne existuje hospodársky dôvod na toto obmedzené množstvo transakcií uskutočnených za nedumpingové ceny počas posledného mesiaca OV a preto nie je dôvod usudzovať, že existoval model vývozných cien na základe časového obdobia. Malo by sa však poznamenať, že hospodársky dôvod na tieto faktúry - bez ohľadu na to, či je takýto dôvod v tejto súvislosti relevantný alebo nie – nebolo možné overiť u končného zákazníka. Okrem toho, tvrdenie vyvážajúceho výrobcu, že existuje hospodársky dôvod na toto obmedzené množstvo transakcií je v protiklade voči informáciám poskytnutým samotnou spoločnosťou, ktorá počas vyšetrovania tvrdila, že kompenzácia cien sa uskutočnila po OV. Navyše dumpingové rozpätie pre spoločnosť na základe vážený priemer/vážený priemer počas jedenástich mesiacov OV (okrem decembra) a počas prvého semestra OV, vyústilo do podobnej úrovne na akej je rozpätie pri použití metodológie vážený priemer/transakcia za celé OV. Na základe uvedeného je metodológia porovnania váženej priemernej normálnej hodnoty s cenami všetkých jednotlivých vývozných transakcií v tomto prípade vhodná.

(136) Pre spolupracujúce spoločnosti nezaradené do vzorky bolo vypočítané priemerné vážené dumpingové rozpätie spoločností vo vzorke. Na tento účel spoločnosť Sung Lim Co., Ltd, ktorej dumpingové rozpätie je minimálne, nebola zohľadnená v súlade s článkom 9 ods. 6 základného nariadenia.

(137) Stanovené dumpingové rozpätia, vyjadrené ako percento dovoznej ceny cif franko hranica Spoločenstva pred zaplatením cla, sú tieto:

- Huvis Corporation, Seoul 5,7 %,

- Saehan Industries Inc., Seoul 10,6 %,

- Sung Lim Co., Ltd., Kumi-si 0,9 % ( de minimis) ,

- Spolupracujúce spoločnosti nezaradené do vzorky 6,0 %

- Všetky ostatné spoločnosti 10,6 %.

10. Taiwan

(138) Vyplnené dotazníky boli obdržané od dvoch vyvážajúcich výrobcov vybraných vo vzorke.

(139) Obidvaja vyvážajúci výrobcovia spočiatku predložili údaje o všetkých výrobkoch obsahujúcich polyester. Keďže sa však toto preskúmanie týka len syntetických strižových vlákien z polyesteru, nemykaných, nečesaných alebo inak nespracovaných na spriadanie, ktoré sú v súčasnosti zaradené pod číselný znak KN 5503 20 00 (t. j. obsahujú 50 alebo viac percent polyesteru), výrobky, ktoré vyvážajúci výrobcovia deklarovali ako obsahujúce menej ako 50 % polyesteru, neboli brané do úvahy.

10.1 Normálna hodnota

(140) Predaje podobných výrobkov boli pre obidvoch vyvážajúcich výrobcov reprezentatívne. Normálna hodnota sa do značnej miery zakladala na cenách zaplatených alebo splatných nezávislými odberateľmi na Taiwane v rámci bežného spôsobu obchodovania v súlade s článkom 2 ods. 1 základného nariadenia. Avšak pre tie druhy výrobku, ktorých domáci predaj bol nedostatočný, alebo sa neuskutočnil v rámci bežného spôsobu obchodovania, bola normálna hodnota zostavená v súlade s článkom 2 ods. 3 základného nariadenia, ako je vysvetlené v odôvodnení (34). OV&A výdavky a zisk sa zakladali na skutočných údajoch týkajúcich sa výroby a odbytu podobného výrobku v rámci bežného spôsobu obchodovania vyvážajúcim výrobcom zahrnutým do vyšetrovania v súlade so znením článku 2 ods. 6 základného nariadenia.

10.2 Vývozná cena

(141) Vývozné ceny pre obidvoch vyvážajúcich výrobcov boli stanovené na základe cien skutočne zaplatených nesúvisiacimi odberateľmi v Spoločenstve v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

10.3 Porovnanie

(142) V záujme zabezpečenia spravodlivého porovnania sa urobili úpravy vzhľadom na rozdiely v doprave, poistení, manipulácii, nakladaní a vedľajších nákladoch, balení, úverovaním, bankových poplatkoch, rabatoch, eskontoch, úverových nákladoch a podľa potreby v províziách, ak boli opodstatnené.

10.4 Dumpingové rozpätia

(143) Priemerná vážená normálna hodnota pre jednotlivé druhy PSV bola porovnávaná s priemernou váženou vývoznou cenou zodpovedajúceho druhu v súlade s článkom 2 ods. 11 základného nariadenia na základe dodania zo závodu a pri rovnakej úrovni obchodovania.

(144) Porovnaním sa zistila existencia dumpingu v prípade dvoch vyšetrovaných taiwanských vyvážajúcich výrobcov, pričom dumpingové rozpätie sa rovnalo sume, o ktorú takto stanovená normálna hodnota presahovala cenu pre vývoz do Spoločenstva.

(145) Stanovené dumpingové rozpätia, vyjadrené ako percento dovoznej ceny cif franko hranica Spoločenstva pred zaplatením cla, sú tieto:

- Nan Ya Plastics Corporation, Taipei 1.7 %,

- Far Eastern Textile Ltd., Taipei 1.8 %.

(146) Keďže obidve dumpingové rozpätia sú minimálne, t. j. nižšie ako 2 %, a sú v súlade s ustálenou praxou Spoločenstva, konanie proti Taiwanu má byť zastavené bez uloženia opatrení, ak sú okolnosti, na ktorých sa tieto výsledky zakladajú, považované za trvalé.

D. TRVALÝ CHARAKTER ZMENENÝCH OKOLNOSTÍ A PRAVDEPODOBNOSŤ POKRAČOVANIA/OPAKOVANÉHO VÝSKYTU ŠKODLIVÉHO DUMPINGU

1. Všeobecne

(147) V rámci predbežného skúmania týkajúceho sa Taiwanu a Kórejskej republiky Komisia tiež skúmala, či zmenené okolnosti, pokiaľ ide o pôvodné vyšetrovanie v súvislosti s dumpingom a ujmou, môžu byť v súlade s článkom 11 ods. 3 základného nariadenia posudzované ako okolnosti trvalého charakteru.

(148) Okrem toho, pokiaľ ide o Taiwan a v súlade s článkom 11 ods. 7 základného nariadenia, Komisia ďalej skúmala, či je pravdepodobné, že dumping bude pokračovať, alebo sa zopakuje, ak sa opatrenia zrušia.

2. Kórejská republika

(149) Ako sa uvádza vyššie, toto vyšetrovanie dokázalo existenciu dumpingu v prípade dvoch z troch vyvážajúcich výrobcov vybraných vo vzorke, aj keď na nižšej úrovni ako v pôvodnom vyšetrovaní. Pokiaľ ide o tretieho vyvážajúceho výrobcu, bolo rovnako ak v pôvodnom vyšetrovaní zistené, že dumping je na minimálnej úrovni.

(150) Analýza týkajúca sa trvalého charakteru zmenených okolností v súvislosti s dumpingom zohľadňovala výrobnú kapacitu, vývoj objemu predajov na domácom trhu, na trhu Spoločenstva a v rámci vývozu na trh tretích krajín, ako aj ceny príslušného výrobku predávaného na každom zo zmienených trhov troch vyvážajúcich výrobcov v Kórejskej republike vybraných vo vzorke, čo predstavovalo viac ako 80 % vývozov príslušného výrobku do Spoločenstva počas obdobia vyšetrovania.

2.1 Výrobná kapacita

(151) Objem výroby príslušného výrobku sa od roku 2001 (opatrenia boli uložené v decembri 2000) mierne zvýšil o 3,5 %, zatiaľ čo výrobná kapacita klesla približne o 4 %. Využitie kapacity dosiahlo teda vysokú úroveň (89 % v roku 2001 a 95 % počas obdobia vyšetrovania) a voľné kapacity sú nízke. Vyvážajúci výrobcovia nepredpokladali na ďalšie roky nijaké zvýšenie objemu výroby a jeden z najväčších vývozcov príslušného výrobku do Spoločenstva počas obdobia vyšetrovania dokonca zastavil výrobu príslušného výrobku po období vyšetrovania.

2.2 Objem predaja

(152) Domáci trh ostal v posledných rokoch pomerne stabilný. Hoci domáca spotreba môže klesať v dôsledku presunu niektorých výrobných zariadení užívateľov PSV za hranice Kórey, nijaká výrazná a okamžitá zmena domáceho trhu sa neočakáva. Aj keby spotreba PSV na domácom trhu poklesla, výroba sa môže zamerať buď na iné polyesterové vlákna, čo je technicky dosť ľahko uskutočniteľné, alebo môže byť príslušný výrobok vyvážaný do tretích krajín bez dumpingového cla alebo s nižšími dumpingovými clami ako na trhu Spoločenstva, alebo sa môžu uplatniť obidve možnosti. Navyše, kórejskí výrobcovia sú skôr exportne orientované spoločnosti predávajúce viac ako 70 % svojej produkcie PSV na trhy tretích krajín. Vzhľadom na pomerne nízku závislosť od domáceho trhu pokles domácej spotreby by nemal výrazný vplyv na ziskovosť spoločností. Preto by nemusela nevyhnutne vzniknúť naliehavá potreba rozšíriť predaj na iných odberateľov mimo Kórey ponúkaním PSV za nižšie ceny. Na základe dostupných informácií nemožno teda urobiť záver, že zmena veľkosti domáceho trhu by viedla automaticky k zvýšeniu vývozov PSV do Spoločenstva za ešte nižšie dumpingové ceny.

(153) Pokiaľ ide o vývozný predaj do iných tretích krajín, tento predaj bol v priebehu posledných troch finančných rokov stabilný a predstavoval približne 68 % celkového predaja príslušného výrobku. Nejestvuje nijaký dôvod domnievať sa, že trhy tretích krajín nemôžu absorbovať ďalšie vývozy v budúcnosti, najmä keď dopyt po PSV celosvetovo rastie v dôsledku širších možností uplatnenia príslušného výrobku, ktoré sa už nemusia obmedzovať len na spriadanie alebo tkané aplikácie, ale v čoraz väčšej miere aj na netkané aplikácie.

(154) Vzhľadom na vysokú mieru využívania kapacít kórejských výrobcov, nízke voľné kapacity, ako aj pomerne stabilnú situáciu na domácom trhu a iných vývozných trhoch, je tiež nepravdepodobné, že by zníženie úrovne antidumpingových opatrení viedlo k výraznému poklesu dovozov príslušného výrobku do Spoločenstva.

2.3 Vývozné ceny

(155) Komisia skúmala, či by znížené dumpingové rozpätia mohli viesť k zníženiu vývozných cien, čo môže mať za následok vyšší dumping. V tejto súvislosti, keďže sa uplatňovali opatrenia a vývozy do Spoločenstva sa napriek týmto opatreniam uskutočňovali na stabilnej a vysokej úrovni, nič nenaznačuje, že by nižšie dumpingové rozpätia vyvolali nižšie vývozné ceny. Naopak, možno tvrdiť, že nižšie dumpingové clá, ktoré majú zaplatiť dovozcovia, by vytvorili pre spoločnosti v Kórei možnosť zvýšiť svoje ceny bez toho, aby sa zmenila konečná cena, ktorú zaplatí nesúvisiaci odberateľ.

2.4 Pravdepodobný vývoj normálnej hodnoty

(156) Nezistili sa nijaké náznaky toho, že by normálna hodnota stanovená počas tohto skúmania nemohla byť posudzovaná ako normálna hodnota trvalého charakteru.

(157) Mohlo by sa tvrdiť, že vývoj cien surovín silne súvisiaci s cenami ropy, môže mať významný vplyv na normálnu hodnotu. Usúdilo sa však, že nakoľko suroviny sú komodity, ktorých cena je určovaná medzinárodne, zvýšenie cien surovín by malo rovnaký účinok na vývoznú cenu ako na normálnu hodnotu, pretože všetci hráči na trhu by boli postihnutí rovnako.

2.5 Závery pre Kórejskú republiku

(158) Vzhľadom na uvedené a v súlade s článkom 11 ods. 3 základného nariadenia bol prijatý záver, že zmenené okolnosti, ktoré viedli k zníženiu dumpingového rozpätia možno odôvodnene označiť za okolnosti trvalého charakteru.

(159) Pokiaľ ide o spoločnosť, u ktorej bolo zistené minimálne dumpingové rozpätie, treba poznamenať, že táto spoločnosť od uloženia konečných opatrení v roku 2000 už podliehala 0 % antidumpingovému clu. Napriek tomu, nehľadiac na nízke ceny dovozov najmä z ČĽR a Saudskej Arábie, ktoré konkurovali kórejským dovozom, v tomto predbežnom skúmaní nebol u tejto spoločnosti zistený nijaký dumping. Preto nejestvuje nijaký dôvod domnievať sa, že táto spoločnosť v budúcnosti výrazne zmení svoje vývozné správanie sa.

(160) Vzhľadom na zistenie nižších dumpingových rozpätí u všetkých príslušných spoločností v Kórei a na to, že táto situácia nie je posudzovaná ako situácia krátkodobého charakteru, majú byť opatrenia uložené nariadením (ES) č. 2852/2000 príslušne zmenené a doplnené.

(161) Z toho istého dôvodu má byť potvrdené minimálne dumpingové rozpätie pre spoločnosť Sung Lim Co., Ltd.

3. Taiwan

(162) Analýza zohľadnila výrobnú kapacitu, vývoj objemu predajov na domácom trhu, na trhu Spoločenstva a v rámci vývozu na trhy tretích krajín (s výnimkou Spoločenstva), ako aj ceny príslušného výrobku predávaného na každom zo zmienených trhov u dvoch vyvážajúcich výrobcov na Taiwane vybraných vo vzorke, čo predstavovalo viac ako 90 % vývozov príslušného výrobku do Spoločenstva počas obdobia vyšetrovania.

3.1 Výrobná kapacita

(163) Výrobná kapacita dvoch vyvážajúcich výrobcov na Taiwane v priebehu posledných štyroch finančných rokov klesla približne o 6,5 %. Hoci využitie kapacity dosahuje celkovo iba 73 %, z časového hľadiska zostalo stabilné. Na základe dostupných informácií sa zdá, že výroba sa presúva do iných krajín (Vietnam, Čína), kde je vyššia produktivita. Z tohto dôvodu, aj keď je k dispozícii voľná kapacita, zvýšenie vývozov do Spoločenstva, ak by opatrenia boli zrušené, nie je veľmi pravdepodobné, pretože voľné kapacity budú skôr presunuté do tretích krajín.

3.2 Objem predaja

(164) Hlavným trhom vyvážajúcich výrobcov pre príslušný výrobok v priebehu posledných troch finančných rokov nebolo Spoločenstvo, ale iné tretie krajiny. Objem predaja na trh Spoločenstva bol stále značný, keďže predstavoval 24 % celkového množstva predaja príslušného výrobku počas obdobia vyšetrovania. Je však potrebné poznamenať, že tento pomer postupom času klesol (29 % v roku 2001). Bez ohľadu na opatrenia uplatňované inými tretími krajinami (Čínou a Japonskom), vývozy do tretích krajín sa v priebehu troch rokov zvýšili o 14 % a v období vyšetrovania predstavovali 62 % celkového množstva predaja príslušného výrobku.

(165) Predaj na domácom trhu počas posledných troch finančných rokov zostal stabilný a predstavoval 13,4 % celkového predaja príslušného výrobku počas obdobia vyšetrovania.

(166) Vzhľadom na skutočnosť, že vyvážajúci výrobcovia, hoci vo viacerých tretích krajinách podliehajú antidumpingovým opatreniam, naďalej zvyšovali svoje vývozy do tretích krajín iných ako Spoločenstvo a že si naďalej udržiavali významnú prítomnosť na trhu Spoločenstva, nejestvujú žiadne jasné náznaky toho, že by sa nejaké voľné kapacity presmerovali na trh Spoločenstva, keby sa konanie proti Taiwanu ukončilo. V tejto súvislosti sa dospelo k záveru, že prevod výrobnej kapacity do tretích krajín nesúvisí s opatreniami na ochranu obchodu proti dovozom pochádzajúcim z Taiwanu.

.

3.3 Predajné ceny na vývozných trhoch

(167) Cenové porovnanie sa uskutočnilo medzi cenami príslušného výrobku predávaného na vývoz do Spoločenstva a na vývoz do tretích krajín počas obdobia vyšetrovania.

(168) Zistilo sa, že v celkových číslach (zahŕňajúcich všetky druhy príslušného výrobku) sú predajné ceny príslušného výrobku v Spoločenstve výrazne vyššie (viac ako o 10 % za posledné tri finančné roky) ako v tretích krajinách. Tento cenový rozdiel pozorovaný medzi trhom Spoločenstva a inými vývoznými trhmi však možno vysvetliť do značnej miery existenciou vysokých cenových rozptylov medzi druhmi výrobku vyvážanými vyvážajúcimi výrobcami. Navyše, keďže množstvá vyvážané do Spoločenstva sú napriek existencii antidumpingových opatrení značné, ukončenie opatrení by mohlo dokonca poskytnúť vývozcom rozpätie na zvýšenie svojich vývozných cien.

(169) Z toho vyplýva, že nejestvujú žiadne náznaky toho, že by cenová úroveň praktizovaná na iných vývozných trhoch ponúkala spoločnosti možnosť znížiť ceny pre Spoločenstvo.

3.4 Pravdepodobný vývoj normálnej hodnoty

(170) Nebol zistený nijaký náznak, ktorý by mohol poukazovať na zmenu normálnej hodnoty. Domáci trh zostal stabilný a nezmenila sa ani nákladová situácia súvisiaca s domácim trhom.

(171) Pokiaľ ide o vplyv cien surovín na normálnu hodnotu, závery uvedené v odôvodnení (157) platia aj v prípade Taiwanu.

3.5 Závery pre Taiwan

(172) Uvedená analýza neukazuje nijaký náznak toho, že by sa dumping zopakoval, keby boli opatrenia ukončené.

4. Záver o pravdepodobnosti pokračovania/opakovaného výskytu (škodlivého) dumpingu

(173) Opatrenia, ktoré sa uplatňujú v súčasnosti vzhľadom na dovozy PSV s pôvodom v Kórejskej republike presahujú to, čo je nevyhnutné na odstránenie škodlivého vplyvu dumpingových dovozov. Vzhľadom na pravdepodobnosť, že dumping by pokračoval alebo sa zopakoval, keby boli opatrenia ukončené, a s odvolaním sa na zistenia dumpingu napriek opatreniam, ktoré sú v súčasnosti uplatňované voči Kórejskej republike, sa usúdilo, že opatrenia majú byť zmenené a doplnené a stanovené na úrovniach zistených v tomto skúmaní.

(174) Opatrenia, ktoré sa uplatňujú v súčasnosti vzhľadom na dovozy PSV s pôvodom na Taiwane už nie sú oprávnené. Vzhľadom na to, že nebol zistený nijaký náznak pravdepodobnosti, že by dumping pokračoval alebo sa zopakoval, keby boli opatrenia zrušené a s odvolaním sa na zistenia o dumpingu (minimálnom) vyplývajúce z tohto skúmania, usúdilo sa, že konanie proti Taiwanu má byť ukončené bez uloženia opatrení.

(175) Sťažujúce sa výrobné odvetvie Spoločenstva vyjadrilo námietky voči navrhovanému ukončeniu antidumpingového konania proti dovozom z Taiwanu. Tvrdilo, že by sa mal analyzovať taiwanský trh ako celok a nielen situácia vyvážajúcich výrobcov vo vzorke vzhľadom na skutočnosť, že spoločnosti, ktoré nie sú vo vzorke pravdepodobne znova začnú s vývozmi za dumpingové ceny, ak sa opatrenia zrušia. Argumentovalo sa tým, že spoločnosti, ktoré nie sú vo vzorke, by sa vzhľadom na ich zlú finančnú situáciu pravdepodobne snažili maximalizovať ich peňažný tok zvýšením ich objemu vývozu (za dumpingové ceny), čo by bolo potvrdené aj ich cenovými praktikami, pokiaľ ide o vývozy do USA. Ďalej sa tvrdilo, že keďže výrobná kapacita týchto spoločností by reprezentovala zhruba 66 % spotreby Spoločenstva, dopad týchto dovozov by bol značný.

(176) Malo by sa poznamenať, že vybraná vzorka nereprezentuje iba 95 % taiwanského vývozu do EÚ, ale aj 43 % taiwanského vývozu do iných krajín, 71 % domáceho predaja a 57 % domácej výroby PSV a je preto vo veľkej miere reprezentatívna v súlade s článkom 17 základného nariadenia. Malo by sa tiež poznamenať, že sťažujúce sa výrobné odvetvie Spoločenstva nemalo žiadne námietky voči vzorke v predchádzajúcej fáze konania.

(177) Pokiaľ ide o pravdepodobnosť opätovného výskytu škodlivého dumpingu, sťažujúce sa výrobné odvetvie Spoločenstva argumentovalo iba na základe obvinení, ktoré neboli podložené dostatočnými dôkazmi. Z tohto dôvodu, pokiaľ ide o tvrdenie, že by sa spoločnosti, ktoré nie sú vo vzorke, vzhľadom na ich zlú finančnú situáciu, pravdepodobne snažili maximalizovať ich peňažný tok zvýšením objemu vývozu do EÚ za dumpingové ceny, by sa malo poznamenať, že peňažné prostriedky sa dajú vytvárať aj inými spôsobmi, ako je zvýšenie objemu predaja napr. dodatočnými úvermi, predajom neziskových obchodných sektorov a zvýšením kapitálu prostredníctvom vydávania akcií. Žiadne presvedčivé dôkazy neboli predložené ani pokiaľ ide o údajné dumpingové ceny vývozov do USA. A nakoniec, analýza výrobného odvetvia Spoločenstva pokiaľ ide o výrobnú kapacitu Taiwanu neberie do úvahy žiadne prípadné zníženie kapacity v Taiwane vzhľadom na premiestnenie taiwanských výrobných kapacít mimo Taiwanu a konkurz jedného z taiwanských výrobcov.

(178) Na základe uvedeného sa záver, pokiaľ ide o opätovný výskyt dumpingu vzhľadom na Taiwan, zachováva.

.

E. UJMA

1. Definícia výrobného odvetvia Spoločenstva

(179) Sťažnosť podporili títo výrobcovia v Európskom spoločenstve:

- Catalana de Polimers, S.A, Španielsko

- Dupont Sabanci Polyester GmbH, Nemecko

- Industrias Químicas Textiles, S.A., Španielsko

- Tergal Fibres, S.A., Francúzsko

- Trevira GmbH, Nemecko

- Wellman International Limited, Írsko

(180) Keďže títo šiesti sťažujúci sa spolupracujúci výrobcovia v Spoločenstve predstavujú 49 % produkcie príslušného výrobku v Spoločenstve a keďže ani jeden nesťažujúci sa výrobca v Spoločenstve výslovne nevyjadril námietku voči začatiu tohto konania, usudzuje sa, že sťažujúci sa výrobcovia predstavujú výrobné odvetvie Spoločenstva v zmysle článkov 4 ods. 1 a 5 ods. 4 základného nariadenia. Dvaja nesťažujúci sa výrobcovia poskytli Komisii všeobecné informácie, ale sťažnosť nepodporili.

2. Spotreba Spoločenstva

(181) Spotreba Spoločenstva bola stanovená na základe objemu dovozov príslušného výrobku z príslušných krajín a zo všetkých ostatných tretích krajín, o ktorých sa vie, že vyrábajú a vyvážajú príslušný výrobok do Spoločenstva, a objemu odbytu výrobného odvetvia Spoločenstva a iných výrobcov v Spoločenstve na trhu Spoločenstva. Keďže iba dvaja z 10 nesťažujúcich sa výrobcov v Spoločenstve predložili informácie o svojom odbyte, odbyt zvyšných ôsmich nesťažujúcich sa výrobcov bol vypočítaný podľa údajov vykázaných v sťažnosti, ktorú podalo výrobné odvetvie Spoločenstva. Tieto údaje boli potvrdené publikáciami nezávislej poradenskej firmy, ktorá sa špecializuje na sektor vlákien.

(182) Kvôli konzistentnosti bol na stanovenie objemu dovozov v tomto konaní podľa príslušných číselných znakov KN využitý Eurostat. Je potrebné poznamenať, že objem dovozov vykázaný výrobcami v príslušných vyvážajúcich krajinách sa zhodoval so zodpovedajúcimi číslami Eurostatu.

(183) V tejto súvislosti sa zistilo, že spotreba Spoločenstva stagnovala, zo 712 773 ton v roku 2000 klesla na 709 828 ton v období vyšetrovania (OV).

Tabuľka 1 |

2000 | 2001 | 2002 | OV |

Spotreba Spoločenstva (tony) | 712 773 100 | 661 227 94 | 729 916 102 | 709 828 99 |

3. Dovozy PSV z príslušných krajín

3.1 Kumulovanie

(184) Pokiaľ ide o Taiwan, zistené dumpingové rozpätie predstavovalo menej ako 2 % (pozri vyššie odôvodnenia (138) až (146)). Preto podmienky uvedené v článku 3 ods. 4 základného nariadenia na kumulatívne hodnotenie dovozov príslušného výrobku z tejto krajiny spolu s dovozmi príslušného výrobku z ostatných posudzovaných krajín neboli splnené.

(185) Komisia ďalej zvážila, či vplyvy dovozov PSV s pôvodom v ČĽR, Saudskej Arábii a Južnej Kórei (ďalej len „príslušné krajiny“) majú byť hodnotené kumulatívne v súlade s článkom 3 ods. 4 základného nariadenia.

(186) Uvedený článok stanovuje, že vplyvy dovozov z dvoch alebo viac krajín podliehajúcich súčasne tomu istému vyšetrovaniu majú byť hodnotené kumulatívne, ak (i) dumpingové rozpätie stanovené vo vzťahu k dovozom z každej krajiny je vyššie ako minimálne, ako je definované v článku 9 ods. 3 základného nariadenia, (ii) objem dovozov z každej krajiny nie je zanedbateľný a (iii) podmienky konkurencie medzi dovážanými výrobkami a podmienky konkurencie medzi dovážanými výrobkami a podobnými výrobkami Spoločenstva umožňujú takéto ocenenie.

3.1.1 Dumpingové rozpätie a objem dovozov

(187) Ako bolo naznačené vyššie, toto vyšetrovanie ukázalo, že dumpingové rozpätia stanovené pre ČĽR, Saudskú Arábiu a Južnú Kóreu sú značne nad minimálnou úrovňou a objem dovozov zo zmienených krajín nie je zanedbateľný v zmysle článku 5 ods. 7 základného nariadenia (ich podiely na trhu dosahovali v období vyšetrovania v uvedenom poradí 4,7 %, 3,1 % a 10 %).

3.1.2 Podmienky konkurencie

(188) V záujme určenia vhodnosti kumulatívneho hodnotenia vzhľadom na podmienky konkurencie medzi dovážanými výrobkami a podobným výrobkom Spoločenstva Komisia na začiatku analyzovala trhové správanie sa vývozcov, pokiaľ ide o vývozné ceny a objemy.

(189) Bolo zistené podobné trhové správanie sa čínskych, saudskoarabských a juhokórejských výrobcov, pokiaľ ide o vývozné ceny a objemy. Uvedené krajiny v priebehu posudzovaného obdobia skutočne znížili svoje priemerné jednotkové predajné ceny príslušne o 27 %, 23 % a 15 %. Okrem toho, vo všetkých troch krajinách bola zistená veľmi podobná úroveň predaja výrobkov za dumpingové ceny pre dovozy (pozri nižšie odôvodnenie (200))

(190) Všetky tri krajiny si tiež udržali značné podiely na trhu Spoločenstva, aj keď Južná Kórea je ďaleko najvýznamnejšou vyvážajúcou krajinou spomedzi troch príslušných krajín (v období vyšetrovania tieto podiely predstavovali 4,7 % v prípade ČĽR, 3,1 % v prípade Saudskej Arábie a 10 % v prípade Južnej Kórey).

(191) Vyšetrovaním sa ďalej zistilo, že dovozy z ČĽR, Saudskej Arábie a Južnej Kórey do Spoločenstva využívali tie isté odbytové kanály, keďže v prevažnej väčšine prípadov sú zmienené dovozy realizované skôr cez distribútorov ako cez predaj konečným odberateľom.

(192) Navyše, ako je vysvetlené vyššie (pozri odôvodnenie (22) a nasledujúce odôvodnenia), bolo zistené, že príslušný výrobok dovážaný z ČĽR, Saudskej Arábie a Južnej Kórey a príslušný výrobok vyrábaný výrobným odvetvím Spoločenstva majú rovnaké základné technické, fyzikálne a chemické charakteristiky a majú byť posudzované rovnako, pokiaľ ide o vzájomnú vymeniteľnosť a nahraditeľnosť, pričom si vzájomne konkurujú podľa jednotlivých druhov.

(193) Jeden vyvážajúci výrobca zo Saudskej Arábie tvrdil, že PSV dovážané z tejto krajiny nekonkurujú PSV vyrábaným ostatnými príslušnými krajinami, najmä ČĽR, a výrobným odvetvím Spoločenstva. Podľa tvrdení tohto výrobcu saudskoarabská produkcia PSV sa zameriava výlučne na PSV základného alebo pravidelného tvaru, najmä na tie druhy výrobkov, ktoré nie sú vhodné pre špecifické aplikácie, ale skôr na všeobecné použitie, zatiaľ čo výrobcovia v ČĽR a v Spoločenstve majú kapacity alebo skutočne vyrábajú takzvané „špeciálne“ výrobky. Tieto špeciálne výrobky PSV sú obvykle značkové a prispôsobené konkrétnym aplikáciám alebo konečným využitiam, ako sú ohňovzdorné, antibakteriálne a neroztierateľné vlákna, a obvykle vyžadujú progresívny výskum a vývoj. Niektorí užívatelia ďalej uvádzali, že takzvaný „dutý združený“ druh, ktorý zmienení užívatelia označujú za „špeciálny výrobok“, dodávajú do Spoločenstva len juhokórejskí výrobcovia.

(194) Vyšetrovanie tieto tvrdenia nepodporilo. Predovšetkým bolo zistené, že vývozy z ČĽR pozostávajú výlučne z PSV základného alebo pravidelného tvaru. Po druhé, vývozy PSV z Južnej Kórey sa nesústreďujú na „dutý združený“ druh, nakoľko tento druh predstavuje iba 24 % celkových vývozov do Európskeho spoločenstva za obdobie vyšetrovania. Okrem toho, podľa uvedenej definície „špeciálnych” druhov nemôžu byť „duté združené“ PSV považované za špeciálny druh. Bol získaný technický dôkaz skutočne potvrdzujúci, že všetci výrobcovia PSV sú obvykle schopní vyrábať duté združené vlákna, väčšina z nich však upúšťa od ich výroby, pretože už nie je rentabilná vzhľadom na prevládajúce cenové úrovne. Napokon, hoci výrobné odvetvie Spoločenstva vyrába a predáva „špeciálne“ výrobky, jeho obchodná činnosť je zameraná hlavne na segment PSV základného alebo pravidelného tvaru.

(195) Zistilo sa teda, že vývozy príslušného výrobku z príslušných krajín si navzájom konkurujú a tiež konkurujú PSV, ktoré vyrába alebo by mohlo vyrábať výrobné odvetvie Spoločenstva.

(196) Na základe uvedeného bol prijatý záver, že všetky podmienky opodstatňujúce kumulovanie dovozov PSV s pôvodom v ČĽR, Saudskej Arábii a Južnej Kórei boli splnené.

3.2 Kumulovaný objem a podiel na trhu

(197) Kumulované dumpingové dovozy z ČĽR, Saudskej Arábie a Južnej Kórey sa v období vyšetrovania zvýšili zo 111 905 ton v roku 2000 na 125 633 ton, t. j. o 12 %.

(198) Kumulované podiely na trhu sa zvýšili z 15,6 % v roku 2000 na 17,6 % počas obdobia vyšetrovania.

Tabuľka 2 |

ČĽR, SAUDSKÁ ARÁBIA & JUŽNÁ KÓREA | 2000 | 2001 | 2002 | OV |

Dovozy (tony) Index | 111 905 100 | 89 457 79 | 120 847 107 | 125 633 112 |

Podiel na trhu | 15,6 % | 13,5 % | 16,5 % | 17,6 % |

3.3 Ceny a cenový dopad dumpingu

(199) Priemerná vážená cena dumpingových dovozov s pôvodom v ČĽR, Saudskej Arábii a Južnej Kórei klesla v čase medzi rokom 2000 a obdobím vyšetrovania o 18 %.

Tabuľka 3 |

ČĽR, SAUDSKÁ ARÁBIA & JUŽNÁ KÓREA | 2000 | 2001 | 2002 | OV |

Priemerná vážená cena (€/kg) Index | 1,08 100 | 1,07 99 | 0,9689 88 | 0,89 82 |

(200) Na stanovenie cenového dopadu dumpingu Komisia analyzovala údaje týkajúce sa obdobia vyšetrovania. Príslušné predajné ceny výrobného odvetvia Spoločenstva boli ceny výrobku pre nezávislých odberateľov upravené v prípade potreby na úroveň dodania zo závodu, t. j. s vylúčením dopravných nákladov v Spoločenstve a po odpočítaní zliav a rabatov. Ceny rozličných druhov PSV definované v dotazníkoch boli porovnávané s predajnými cenami účtovanými vývozcami bez zliav, pričom sa uplatnili potrebné a oprávnené úpravy, aby sa ceny vyrovnali úrovni CIF franko hranica Spoločenstva.

(201) Počas obdobia vyšetrovania priemerné vážené rozpätie predaja za dumpingové ceny bolo 16 % pre ČĽR, 16,8 % pre Saudskú Arábiu a 24 % pre Južnú Kóreu.

4. Situácia výrobného odvetvia Spoločenstva

4.1 Výroba

(202) Objem výroby vo výrobnom odvetví Spoločenstva klesol počas posudzovaného obdobia o 5 %.

Tabuľka 4 | 2000 | 2001 | 2002 | OV |

Výroba (tony) Index | 236 902 100 | 229 598 97 | 225 290 95 | 224 649 95 |

4.2 Kapacita výroby a miery využitia kapacity

(203) Kapacita výroby PSV sa udržiavala počas posudzovaného obdobia na stabilnej úrovni. Vzrástla len z 271 466 ton v roku 2000 na 271 561 v posudzovanom období. V rámci obdobia vyšetrovania dosahuje kapacita výroby vo výrobnom odvetví Spoločenstva 36 % celkovej spotreby Spoločenstva.

(204) Miera využitia kapacity sa znížila o 6 percentuálnych bodov z 87 % na 81 %. Keďže samotná kapacita výroby sa neznížila, tento pokles využívania kapacity spôsobilo len zníženie objemov výroby vo výrobnom odvetví Spoločenstva.

Tabuľka 5 | 2000 | 2001 | 2002 | OV |

Kapacita výroby (tony) Index | 271 466 100 | 272 561 100 | 277.561 102 | 277.561 102 |

Využitie kapacity | 87 % | 84 % | 81 % | 81 % |

4.3 Zásoby

(205) Zásoby sa počas posudzovaného obdobia zvýšili o 13 %. Tento fakt sa však nepovažuje za náznak ujmy, pretože úroveň zásob odráža politiku výrobného odvetvia Spoločenstva udržiavať zásoby na úrovni v podstate sa rovnajúcej jednomesačnej výrobe.

Tabuľka 6 | 2000 | 2001 | 2002 | OV |

Zásoby (tony) Index | 20 560 100 | 22 301 108 | 21 592 105 | 23 317 113 |

4.4 Investície

(206) Stanovenie investícií sa zakladalo na informáciách, ktoré poskytlo 5 spoločností. Šiesta spoločnosť neposkytla dôveryhodné informácie. Počas posudzovaného obdobia päť spoločností, ktoré poskytli dôveryhodné informácie, uskutočnilo investície v hodnote 34,5 milióna EUR. Ako vyplýva z tabuľky 7 nižšie, investície mali rastúci trend s výnimkou roku 2002, keď v porovnaní s predchádzajúcim rokom klesli. Zistilo sa však, že tieto investície predstavovali takmer výlučne náhrady. Hlavná časť investícií priamo súvisela s výrobou príslušného výrobku. Iba jeden z výrobcov vo výrobnom odvetví Spoločenstva uskutočnil značné investície do recyklačného závodu, ktorý zabezpečuje výrobu surovín (polyetyléntereftalanových -PET- vločiek) pre proces výroby PSV.

(207) Usúdilo sa, že úroveň a charakter investícií (hlavne náhrad) je pre kapitálovo náročné výrobné odvetvie nízka.

Tabuľka 7 | 2000 | 2001 | 2002 | OV |

Investície (EUR) (5 zo 6 spoločností) Index | 4 325 661 100 | 12 850 473 297 | 5 833 264 132 | 11 522 994 238 |

4.5 Predaj a podiel na trhu

(208) Predaj PSV výrobným odvetvím Spoločenstva v Európskom spoločenstve v čase od roku 2000 do obdobia vyšetrovania klesol o 6 %. Keďže spotreba Spoločenstva vzrástla počas posudzovaného obdobia o 11 %, tento pokles predaja sa premietol do straty podielu na trhu. Konkrétne, podiel výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu klesol v období vyšetrovania z 31 % na 29 %.

Tabuľka 8 | 2000 | 2001 | 2002 | OV |

Predaj v ES (tony) Index | 220 695 100 | 213 322 97 | 211 609 96 | 206 926 94 |

Podiel na trhu | 31 % | 32 % | 29 % | 29 % |

4.6 Ceny

(209) Jednotková predajná cena výrobného odvetvia Spoločenstva sa počas posudzovaného obdobia znížila o 8 %. Ako je uvedené nižšie v tabuľke 9, tento pokles nastal po roku 2001 a v čase prudkého nárastu dovozov z príslušných krajín a značného poklesu cien týchto dovozov.

Tabuľka 9 | 2000 | 2001 | 2002 | OV |

Priemerná vážená cena (EUR/kg) Index | 1,48 100 | 1,49 101 | 1,38 93 | 1,36 92 |

4.7 Ziskovosť

(210) Priemerná vážená ziskovosť z čistého obratu výrobného odvetvia Spoločenstva klesla zo 4,4 % v roku 2000 na –3.2 % v období vyšetrovania.

Tabuľka 10 | 2000 | 2001 | 2002 | OV |

Priemerná vážená ziskovosť z čistého obratu | 4,4 % | 1,2 % | -2,9 % | -3,2 % |

4.8 Peňažný tok a návratnosť čistých aktív

(211) Peňažný tok sa počas posudzovaného obdobia znížil z 25 687 824 EUR v roku 2000 na 12 178 328 EUR v období vyšetrovania.

(212) Návratnosť čistých aktív sa zakladala na informáciách, ktoré poskytlo 5 spoločností. Šiesta spoločnosť neposkytla dôveryhodné informácie. Jej celková návratnosť čistých aktív však mala rovnaký trend, aký bol zistený pre príslušný výrobok u ostatných piatich spoločností. Poskytnuté informácie ukázali prudký pokles návratnosti čistých aktív počas posudzovaného obdobia. Táto sa skutočne znížila z 51,1 % v roku 2000 na -8,5 % v období vyšetrovania .

Tabuľka 11 | 2000 | 2001 | 2002 | OV |

Peňažný tok (EUR) Index | 25 687 824 100 | 17 843 711 70 | 14 511 142 56 | 12 178 328 47 |

Vážená návratnosť čistých aktív (5 zo 6 spoločností) | 51,1 % | 19,9 % | 47,4 % | -8,5 % |

4.9 Schopnosť obstarať si kapitál

(213) Niektoré spoločnosti financujú svoje aktivity z prostriedkov získaných v rámci finančnej skupiny, do ktorej patria, a to buď cez vytváranie spoločných peňažných fondov alebo cez vnútroskupinové úvery poskytované materskými spoločnosťami. V iných prípadoch sa peňažný tok vytváraný spoločnosťou používa ako zdroj financovania. Niektoré ďalšie spoločnosti zvýšili svoj vlastný majetok vstupom do spoločných kapitálových štruktúr s finančnými subjektami, ktoré v určitých prípadoch ďalej financovali svoje participujúce spoločnosti prostredníctvom akcionárskych úverov.

(214) Z uvedeného vyplýva, že väčšina spoločností výrobného odvetvia Spoločenstva nemala nijaké väčšie ťažkosti s obstarávaním kapitálu. Jedna z overovaných spoločností však zápasila s vážnymi problémami pri financovaní svojich aktivít, a to tak v oblasti dlhov, ako aj v oblasti vlastného majetku.

4.10 Zamestnanosť a mzdy

(215) Zamestnanosť vo výrobnom odvetví Spoločenstva klesla počas posudzovaného obdobia o 7 %. Výrobné odvetvie Spoločenstva skutočne znížilo stav zamestnancov o 84 pracovníkov. Pokiaľ ide o mzdy, jedna zo spoločností neposkytla dôveryhodné informácie za rok 2000. Pokiaľ ide o ostatné roky zahrnuté do posudzovaného obdobia, celkové mzdy sa zvýšili o 5 %, čo je značne pod priemerným rastom zosúladeného indexu spotrebiteľských cien počas posudzovaného obdobia pre štyri krajiny, v ktorých sa výrobné odvetvie Spoločenstva nachádza (t. j. 9,1 %).

Tabuľka 12 | 2000 | 2001 | 2002 | OV |

Zamestnanci Index | 1 270 100 | 1 223 96 | 1 227 97 | 1 186 93 |

Priemerný vážený plat (€/rok) (5 zo šiestich spoločností v roku 2000) | 31 993 | 40 340 100 | 41 054 102 | 42 430 105 |

4.11 Produktivita

(216) Produktivita za celý trh bola počas posudzovaného obdobia stabilná, keďže klesla od roku 2000 až do obdobia vyšetrovania iba o 2 %. Táto stagnácia produktivity odráža nízku úroveň investícií uskutočnených výrobným odvetvím Spoločenstva (pokiaľ ide o kvalitu i množstvo, pozri vyššie odôvodnenia (206) a nasledujúce).

Tabuľka 13 | 2000 | 2001 | 2002 | OV |

Produktivita (tony/zamestnanec) Index | 195 100 | 195 100 | 190 97 | 192 98 |

4.12 Rast

(217) Celkovo sa zistilo, že podiel výrobného odvetvia na trhu klesol o 2 percentuálne body, čo dokazuje, že jeho rast zaostával za klesajúcou úrovňou spotreby celkového trhu (ktorá klesla o 1 %).

4.13 Rozsah dumpingového rozpätia a zotavenie sa z minulého dumpingu

(218) Pokiaľ ide o vplyv rozsahu skutočného dumpingového rozpätia na výrobné odvetvie Spoločenstva, vzhľadom na objem a ceny dovozov z ČĽR, Saudskej Arábie a Južnej Kórey nemožno tento dopad považovať za zanedbateľný.

(219) Na druhej strane sa usudzuje, že značný nárast dumpingových dovozov z ČĽR a Saudskej Arábie do Spoločenstva spolu s neuspokojivým vývojom, pokiaľ ide o ceny dovozov z Južnej Kórey, znemožnil očakávané zotavenie sa výrobného odvetvia Spoločenstva z účinkov minulého dumpingu.

5. Záver o ujme

(220) Objemy dovozov z ČĽR, Saudskej Arábie a južnej Kórey sa značne zvýšili, a to tak celkovo, ako aj pokiaľ ide o podiel na trhu. Počas posudzovaného obdobia skutočne vzrástol ich podiel na trhu o 2 percentuálne body. Navyše, priemerná vážená cena dovozov z týchto krajín klesla počas posudzovaného obdobia o 18 %. Tento pokles sa odráža v zistenom značnom predaji za dumpingové ceny.

(221) Z väčšiny ukazovateľov ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva, je zrejmý negatívny vývoj počas posudzovaného obdobia, čo svedčí o značnej ujme: zatiaľ čo celková spotreba PSV v Spoločenstve stagnovala, celkový objem predaja výrobného odvetvia Spoločenstva klesol o 6 % s tomu zodpovedajúcou stratou podielu na trhu vo výške 2 percentuálnych bodov; objem výroby klesol; kapacita výroby stagnovala a využitie kapacity sa znížilo o 6 %; priemerná jednotková predajná cena klesla o 8 %; ziskovosť z čistého obratu priniesla negatívne výsledky, keď sa počas posudzovaného obdobia znížila o 7,6 percentuálneho bodu; ďalšie ukazovatele súvisiace so ziskovosťou, ako je peňažný tok a návratnosť čistých aktív, sa počas posudzovaného obdobia tiež zhoršili; zamestnanosť a produktivita klesli v uvedenom poradí o 7 % a 2 %. Priaznivý vývoj v investíciách a mzdách nespochybňuje celkový obraz o ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva, keďže úroveň investícií bola pre takéto kapitálovo náročné odvetvie nízka a zvýšenie miezd v podstate iba kompenzovalo infláciu počas posudzovaného obdobia.

(222) Z uvedených faktov vyplýva, že výrobné odvetvie Spoločenstva je v ťažkej ekonomickej a finančnej situácii a utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 základného nariadenia.

F. KAUZALITA

1. Úvod

(223) V súlade s článkom 3 ods. 6 a 7 základného nariadenia sa skúmalo, či značná ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva, bola zapríčinená dumpingovými dovozmi z príslušných krajín. Okrem toho, v súlade s článkom 3 ods. 7 základného nariadenia sa skúmali známe faktory iné ako dumpingové dovozy, ktoré mohli spôsobiť ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva, aby sa zabezpečilo, že akákoľvek ujma zapríčinená týmito faktormi nebude pripísaná dumpingovým dovozom.

2. Vplyv dumpingových dovozov

(224) Dovozy z príslušných krajín sa počas posudzovaného obdobia zvýšili o 12 % čo do objemu a o 2 percentuálne body, pokiaľ ide o podiel na trhu. Ceny dovozov s pôvodom v ČĽR, Saudskej Arábii a Južnej Kórei klesli o 18 % a boli nižšie v porovnaní s cenami výrobného odvetvia Spoločenstva o, v uvedenom poradí, 16 %, 16,8 % a 24 %.

(225) Zvýšenie objemu dovozov z ČĽR, Saudskej Arábie a Južnej Kórey a ich podielu na trhu pri cenách, ktoré zostávali značne pod cenami výrobného odvetvia Spoločenstva, sa z časového hľadiska zhodovalo so zhoršením situácie vo výrobnom odvetví Spoločenstva.

(226) Objem predaja výrobného odvetvia Spoločenstva a jeho podiely na trhu sa znížili. Objem predaja klesol o 6 % a podiely na trhu sa znížili o 2 percentuálne body. Stratený podiel výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu v plnom rozsahu prevzali dumpingové dovozy z ČĽR, Saudskej Arábie a Južnej Kórey.

(227) Pokles cien výrobného odvetvia Spoločenstva nastal súbežne so stále klesajúcim trendom cien príslušného výrobku dovážaného z ČĽR, Saudskej Arábie a Južnej Kórey. Ceny výrobného odvetvia Spoločenstva začali klesať najmä po roku 2001, teda v tom istom čase, kedy klesli priemerné ceny dovozov z ČĽR, Saudskej Arábie a Južnej Kórey (pozri vyššie v odôvodneniach (199) a (209) a v tabuľkách 3 a 9 v uvedenom poradí). Na základe uvedeného bolo možné jasne stanoviť potláčajúci vplyv dumpingových dovozov.

(228) Ziskovosť výrobného odvetvia Spoločenstva sa od začiatku posudzovaného obdobia prudko zhoršila a bola negatívna v roku 2002 i počas obdobia vyšetrovania. Straty výrobného odvetvia Spoločenstva počnúc rokom 2002 sa z časového hľadiska zhodovali so zvýšením dovozov PSV z príslušných krajín za obzvlášť nízke ceny. Treba tiež poznamenať, že jeden z výrobcov vo výrobnom odvetví Spoločenstva uviedol, že jeho ziskovosť z čistého obratu takzvaných výrobkov základného alebo pravidelného tvaru, t. j. tam, kde je výrobné odvetvie Spoločenstva najväčšmi vystavené konkurencii zo strany príslušných krajín, sa zhoršila vo väčšej miere ako ziskovosť pri zahrnutí všetkých druhov PSV, ktoré vyrába tento výrobca.

(229) Postupné zvyšovanie objemov dovozu z príslušných krajín za dumpingové ceny sa z časového hľadiska zhodovalo aj s negatívnym vývojom ďalších ukazovateľov nepriaznivej situácie výrobného odvetvia Spoločenstva, ako je nepriaznivý vývoj zamestnanosti, výrobnej kapacity a využívania kapacít.

(230) Na základe horeuvedených skutočností bol prijatý záver, že dumpingové dovozy z príslušných krajín zohrali rozhodujúcu úlohu pri zhoršení situácie výrobného odvetvia Spoločenstva.

3. Vplyv ďalších faktorov

3.1 Vývoj spotreby

(231) Ako sa uvádza v odôvodnení (183), spotreba na trhu Spoločenstva sa v čase od roku 2000 do obdobia vyšetrovania udržiavala na stabilnej úrovni. Toto nemôže byť zdrojom ujmy.

3.2 Nedostatok investícií zo strany výrobného odvetvia Spoločenstva

(232) Nadväzujúce priemyselné odvetvie opakovane tvrdilo, že toto výrobné odvetvie Spoločenstva neinvestovalo do modernizovaného výrobného procesu a je preto (aspoň čiastočne) zodpovedné za svoju nepriaznivú situáciu. Ako je naznačené vyššie v odôvodnení (207), skutočne sa usúdilo, že úroveň a charakter investícií (prevažne do reprodukcie a údržby) sú pre kapitálovo náročné výrobné odvetvie nízke.

(233) No vzhľadom na okolnosti, opísané vyššie v odôvodneniach (202) a nasledujúcich, výrobné odvetvie Spoločenstva nebolo schopné uskutočňovať rozsiahle nové investície. Ako možno vidieť z analýzy vypracovanej v tomto oddieli, neboli zistené nijaké okolnosti s výnimkou dumpingových dovozov, ktoré mali značný negatívny dopad na výrobné odvetvie Spoločenstva. Za týchto okolností nemožno považovať nedostatočnú úroveň investícií za príčinu ujmy, ale skôr za ďalší dôsledok dumpingových dovozov.

3.3 Dovozy z iných tretích krajín

(234) Polyesterové strižové vlákna boli počas obdobia vyšetrovania dovážané zo Spojených štátov, Turecka, Japonska, Českej republiky, Poľska, Nigérie a Južnej Afriky. Do analýzy posudzujúcej, či dovozy z iných tretích krajín mohli spôsobiť ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva, boli zahrnuté aj dovozy z Taiwanu. Ako sa uvádza vyššie v odôvodnení (145), dovozy z Taiwanu sa uskutočňovali počas obdobia vyšetrovania na minimálnych dumpingových úrovniach.

(235) Objemy dovozu z iných tretích krajín sa v období vyšetrovania mierne zvýšili zo 133 798 ton v roku 2000 na 137 123 ton. Tento malý nárast, spolu so stabilnou spotrebou PSV, sa premietol do stagnujúcich podielov na trhu pre dovozy z iných tretích krajín než sú príslušné krajiny (19 % v roku 2000 a v období vyšetrovania).

(236) Navyše, podľa údajov Eurostatu a údajov overených na mieste, priemerné vážené ceny príslušného výrobku s pôvodom v ostatných hlavných vyvážajúcich krajinách (1.25 EUR/kg) boli v období vyšetrovania na úrovni veľmi podobnej priemerným váženým cenám výrobného odvetvia Spoločenstva. Z tohto dôvodu bol prijatý záver, že tieto dovozy nemohli zapríčiniť ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva.

(237) Niektorí vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že turecké vývozy do Spoločenstva sa údajne uskutočňujú za dumpingové ceny, čo by mohlo prispieť k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva.

(238) Prevažnú väčšinu tureckých dovozov PSV do Spoločenstva distribuuje jedna zo sťažujúcich sa spoločností, ktorá súvisí s tureckým vyvážajúcim výrobcom. Získali sa však dôkazy, že nákup PSV sťažujúcou sa spoločnosťou od jej tureckej súvisiacej spoločnosti sa uskutočnil podľa princípu nezávislých trhových cien a mal za cieľ doplniť výrobný sortiment daného výrobcu v Spoločenstve v období intenzívneho dopytu na trhu. Navyše, tieto dovozy neboli spôsobené zastavenými alebo oneskorenými investičnými projektmi, ktoré by mohli vyvolať zníženie výrobnej kapacity spoločnosti súvisiacej so Spoločenstvom. Bolo tiež overené, že ďalší predaj PSV tureckého pôvodu súvisiacim dovozcom v Spoločenstve sa uskutočnil na tej istej cenovej úrovni ako v prípade výrobkov vyrobených a predávaných takouto súvisiacou spoločnosťou, a nemal dumpingový vplyv na ceny ostatných spoločností výrobného odvetvia Spoločenstva.

3.4 Nesťažujúci sa výrobcovia v Spoločenstve

(239) Nesťažujúci sa výrobcovia príslušného výrobku v Spoločenstve si počas obdobia vyšetrovania udržali podiel na trhu na úrovni 31,5 %. Ich objemy predaja sa počas posudzovaného obdobia znížili o 7 % a ich podiel na trhu klesol o 2 percentuálne body.

(240) Okrem toho, podľa dostupných informácií existujú náznaky, že priemerné ceny nesťažujúcich sa výrobcov sú na tej istej úrovni ako priemerné ceny sťažujúcich sa výrobcov. To naznačuje, že sú v podobnej situácii ako výrobné odvetvie Spoločenstva, t. j. že utrpeli ujmu zapríčinenú dumpingovými dovozmi. Z tohto dôvodu nie je možné prijať záver, že ostatní výrobcovia v Spoločenstve spôsobili výrobnému odvetviu Spoločenstva značnú ujmu.

3.5 Kolísanie cien surovín

(241) Náklady na suroviny tvoria podstatnú časť celkových nákladov na výrobu PSV (približne 60 % celkových výrobných nákladov). V dôsledku toho ceny PSV vo veľkej miere závisia od nákladov na suroviny.

(242) Výroba takzvaných pôvodných PSV pozostáva z ropných derivátov (hlavne monoetylénglykolu – MEG - a rafinovanej kyseliny tereftalovej – PTA -). V menšom, ale rastúcom rozsahu výrobné odvetvie Spoločenstva vyrába takzvané regenerované PSV z recyklovaných materiálov (polyetyléntereftalátových - PET - fliaš a iného odpadu). Napokon, PSV možno vyrábať aj z kombinácie obidvoch druhov surovín, ropných derivátov i recyklovaného PET odpadu.

(243) Ceny MEG a PTA ako ropných derivátov závisia od kolísania cien ropy. Ako sa zistilo počas návštev na účely overenia, vývoj ceny recyklovaných materiálov je obvykle spojený s kolísaním cien MEG a PTA.

(244) Na základe uvedeného niektorí vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že ujma, ktorú údajne utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva, bola zapríčinená kolísaním nákladov na suroviny, najmä zvýšením svetovej ceny ropy.

(245) V tejto súvislosti, na základe informácií poskytnutých výrobcami surovín, sa zistilo, že ceny MEG a PTA sa od roku 2002 až do konca obdobia vyšetrovania zvýšili o, v uvedenom poradí, 14 % a 13 %. Tento nárast cien surovín sa však neodrazil v zvýšení priemernej ceny PSV predávaných výrobným odvetvím Spoločenstva (pozri vyššie odôvodnenie (209)) napriek skutočnosti, že vlákna sú výrobky citlivé na cenu. Naopak, ceny výrobcov v Európskej únii v tom istom období mierne klesli. Zatiaľ čo možno predpokladať, že aj výrobcovia príslušného výrobku v tretích krajinách zaznamenali podobné zvýšenia cien za hlavné vstupy založené na rope, ako sú MEG a PTA, zistilo sa, že dovozné ceny PSV z príslušných krajín počas toho istého obdobia výrazne klesli. Ukázalo sa, že výrobcovia v Spoločenstve neboli schopní preniesť na svojich odberateľov zvýšené náklady na suroviny v dôsledku konkurencie zo strany dumpingových dovozov.

(246) Okrem toho, akýkoľvek možný dopad kolísania cien surovín na ceny PSV môže ovplyvniť tak výrobné odvetvie Spoločenstva, ako aj vývozcov príslušných krajín, keďže ropa je komodita s jednotnou cenotvorbou na celom svete. Z tohto dôvodu bolo uvedené tvrdenie odmietnuté.

3.6 Menové kolísania

(247) Pozornosť sa venovala aj menovým kolísaniam medzi eurom a USD. Prevažná väčšina dovozných transakcií z príslušných krajín do Európskeho spoločenstva sa realizuje v USD. Euro sa zhodnocovalo voči USD od polovice roku 2002 a výrazne počas obdobia vyšetrovania, čím boli pre dané obdobie zvýhodnené vývozy do oblasti eurozóny. Vzhľadom na tento fakt niektoré zainteresované strany tvrdili, že v „dolárovom“ obchode muselo znehodnotenie tejto meny voči euru „nevyhnutne“ zvýhodniť dovozy PSV do Európskeho spoločenstva.

(248) Konkrétne v prípade PSV dovozy z krajín iných ako krajiny, o ktorých sa zistilo, že predávali za dumpingové ceny, museli tiež profitovať zo zhodnocovania eura. Ich objemy však stagnovali počas posudzovaného obdobia (dokonca mierne klesli od roku 2002 do obdobia vyšetrovania), zatiaľ čo dovozy z dumpingujúcich krajín sa v tom istom období zvýšili o 12 %. Hoci na prvý pohľad nemožno vylúčiť, že zhodnotenie eura voči USD mohlo zvýhodniť dovozy PSV z príslušných krajín, skutočnosť, že menové kolísania nemali vplyv na dovozy z iných krajín, naznačuje, že ju nemožno považovať za kauzálny faktor pre prudký vzostup dumpingových dovozov z príslušných krajín.

(249) Okrem toho, každé tvrdenie o zhodnotení eura voči USD ako príčine ujmy pre výrobné odvetvie Spoločenstva sa má vzťahovať len na obdobie, počas ktorého došlo k zmienenému zhodnoteniu, t. j. od polovice roku 2002 až do konca obdobia vyšetrovania, a najmä počas tohto obdobia, keď boli rozdiely medzi obidvomi menami výraznejšie.

(250) Na základe toho bol prijatý záver, že hoci zhodnotenie eura voči USD mohlo zvýhodniť vývozy PSV do Európskeho spoločenstva, neobjasňuje značné zvýšenie objemov dovozu z príslušných krajín v porovnaní s ostatnými svetovými vývozcami.

4. Záver o kauzalite

(251) Časová zhoda medzi zvýšením dumpingových dovozov z príslušných krajín, zvýšením podielov na trhu a zisteným predajom za dumpingové ceny na jednej strane a zhoršením situácie výrobného odvetvia Spoločenstva na strane druhej, viedla k záveru, že príčinou značnej ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva, sú dumpingové dovozy. Zistil sa najmä chronologicky súbežný vývoj klesajúcich priemerných cien dovozov a stlačených priemerných cien výrobného odvetvia Spoločenstva. To viedlo k zníženej ziskovosti, ktorá za rok 2002 a obdobie vyšetrovania, keď dovozy z príslušných krajín rástli najviac a ceny klesali najvýraznejšie, vykázala negatívne výsledky.

(252) Po analýze niektorých faktorov, ako je vývoj spotreby, dovozy z iných krajín ako príslušné krajiny, trhové správanie sa nesťažujúcich sa výrobcov a nízka úroveň investícií uskutočnených výrobným odvetvím Spoločenstva, bol prijatý záver, že tieto faktory nemohli zapríčiniť výrobnému odvetviu Spoločenstva značnú ujmu. Na druhej strane, hoci nemožno vylúčiť, že ďalšie faktory, ako je kolísanie cien surovín a menové kolísania, mohli prispieť k nepriaznivej situácii výrobného odvetvia Spoločenstva, vplyv uvedených faktorov nemá taký charakter, aby zmenil záver, že existuje skutočná a významná väzba medzi dumpingovými dovozmi z príslušných krajín a značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva.

G. ZÁUJEM SPOLOČENSTVA

1. Predbežná poznámka

(253) V súlade s článkom 21 základného nariadenia sa zvážilo, či by uloženie antidumpingových opatrení bolo v rozpore so záujmami celého Spoločenstva. Stanovenie záujmu Spoločenstva sa zakladalo na preskúmaní všetkých rozličných záujmov v tejto súvislosti t. j. záujmu výrobného odvetvia Spoločenstva, dovozcov, obchodníkov a užívateľov príslušného výrobku.

(254) V záujme ocenenia pravdepodobného dopadu uloženia alebo neuloženia opatrení sme požiadali o informácie všetky zainteresované strany, o ktorých sa buď vedelo, že sa ich to týka, alebo ktoré samotné dali o sebe vedieť. Na základe toho Komisia poslala dotazníky výrobnému odvetviu Spoločenstva, 10 ďalším výrobcom v Spoločenstve, 23 užívateľom a 3 dodávateľom surovín. Šiesti sťažujúci sa výrobcovia vo výrobnom odvetví Spoločenstva, 2 nesťažujúci sa výrobcovia, 5 súvisiaci dovozcovia, 15 užívatelia a 2 poskytovatelia surovín odpovedali na dotazník[9].

(255) Na začiatku konania bolo známych 31 nesúvisiacich dovozcov. Vzhľadom na tento vysoký počet nesúvisiacich dovozcov a v súlade s článkom 17 základného nariadenia sa Komisia rozhodla uskutočniť svoje vyšetrovanie na základe vzorky zmienených nesúvisiacich dovozcov. Vzorka bola vybraná na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu príslušných dovozov, ktoré bolo možné náležite prešetriť v rámci danej časovej lehoty.

(256) Za týmto účelom bolo spočiatku vybraných do vzorky päť spoločností na základe ich objemu dovozov z príslušných krajín. Jedna z piatich vybraných spoločností bola následne posúdená ako nespolupracujúca vzhľadom na to, že odmietla vyplniť celý dotazník, ktorý jej bol zaslaný, a preto sa následne nebrala do úvahy ako súčasť vzorky. Zostávajúce štyri spoločnosti vo vzorke reprezentovali 14,6 % celkových príslušných dovozov. Konečná vzorka obsahovala tieto spoločnosti:

- S.I.M.P., SpA, Taliansko

- Highams Group Ltd., Spojené kráľovstvo

- Tob Herman Industries, N.V., Belgicko

- Marubeni Europe plc, Hamburg Branch, Nemecko

(257) Na tomto základe sa skúmalo, či aj napriek záverom o dumpingu, o situácii vo výrobnom odvetví Spoločenstva a o kauzalite existujú presvedčivé dôvody, ktoré by viedli k záveru, že v tomto osobitnom prípade nie je v záujme Spoločenstva uložiť opatrenia.

2. Výrobné odvetvie Spoločenstva

(258) Výrobné odvetvie Spoločenstva utrpelo značnú ujmu, ako sa uvádza vyššie v odôvodneniach (202) a nasledujúcich.

(259) Uloženie antidumpingových opatrení by umožnilo výrobnému odvetviu Spoločenstva dosiahnuť úrovne ziskovosti, ktoré by bola schopná dosiahnuť, keby nedošlo k dumpingovým dovozom, a využiť vývoj na trhu Spoločenstva. To by zaručilo životaschopnosť obchodnej činnosti výrobného odvetvia Spoločenstva v oblasti PSV.

(260) Hoci sa výrobnému odvetviu Spoločenstva v skutočnosti podarilo zaplniť dôležité medzery na trhu v oblasti vyššej pridanej hodnoty alebo špeciálnych PSV, treba zdôrazniť, že základná obchodná činnosť pre výrobné odvetvie Spoločenstva zostáva v oblasti vlákien pravidelného tvaru tak pre tkané, ako aj pre netkané aplikácie, čo sú oblasti, v ktorých sú dovozy z príslušných krajín zastúpené v rastúcej miere a produkcia výrobného odvetvia Spoločenstva je najviac vystavená nekalej hospodárskej súťaži.

(261) Hoci sa so špeciálnymi vláknami spájajú vysoké rozpätia, predávajú sa len v obmedzených množstvách. V záujme maximalizácie využitia kapacít a pokrytia fixných výrobných nákladov potrebuje výrobné odvetvie Spoločenstva predávať vlákna pravidelného alebo základného tvaru vo veľkých objemoch. Z tohto dôvodu uloženie ciel zaručuje konkurencieschopnosť výroby PSV pravidelného alebo základného tvaru, ako aj pokračovanie výroby PSV s vyššou pridanou hodnotou, čo vo veľkej miere závisí od konkurencieschopnosti PSV základného tvaru. Treba poznamenať, že hlavným dodávateľom špeciálnych vlákien na svetovej úrovni je samotné výrobné odvetvie Spoločenstva, a takýto materiál s vysokou pridanou hodnotou nemôže mať v tomto konaní pôvod v príslušných krajinách. Z tohto dôvodu sa usudzuje, že uloženie opatrení by bolo v záujme výrobného odvetvia Spoločenstva.

3. Dopad na užívateľov a dovozcov

(262) Ako sa uviedlo v odôvodneniach (254) a (256), Komisia dostala 15 vyplnených dotazníkov od užívateľov, 4 úplné dotazníky od nesúvisiacich dovozcov vybraných ako vzorka a 5 od súvisiacich dovozcov. Okrem toho, tri združenia užívateľov poskytli Komisii informácie a údaje, pričom požiadali o ukončenie prebiehajúceho konania bez uloženia opatrení.

(263) Užívatelia príslušného výrobku pôsobia v textilnom odvetví. Trh s PSV je rozdelený na spotrebu za účelom spriadania (t. j. výroby vlákien potrebných na výrobu textílií po zmiešaní alebo nezmiešaní s inými vláknami, ako je bavlna alebo vlna), spotreby na výrobu netkaných výrobkov (t. j. výrobu tenkých prikrývok alebo tkanín, ktoré neboli premenené na priadzu a ktoré boli navzájom spojené trením a/alebo kohéziou a/alebo adhéziou, s výnimkou papiera), a spotreby pre výplne (t. j. vypchávanie alebo impregnovanie určitých textilných výrobkov, ako sú napríklad vankúše alebo sedadlá áut). Väčšina spolupracujúcich užívateľov v tomto konaní sú výrobcovia netkaných výrobkov. Títo užívatelia sú členmi jedného z troch združení užívateľov spolupracujúcich v tomto konaní, ktoré zastupuje odvetvie netkaných výrobkov na európskej úrovni[10]. Na základe informácií o nákupoch vykázaných v ich vyplnených dotazníkoch užívatelia spolupracujúci počas obdobia vyšetrovania predstavujú približne 5 % celkovej spotreby PSV v Spoločenstve a približne 13 % celkových dovozov z príslušných krajín. Užívatelia a dovozcovia uviedli viacero argumentov proti uloženiu ciel.

(264) Po prvé, nadväzujúce odvetvie tvrdilo, že trh Spoločenstva s PSV údajne závisí do značnej miery od vonkajších dodávateľov príslušného výrobku (európski výrobcovia môžu uspokojiť maximálne zhruba 60 % trhového dopytu po PSV). V tejto súvislosti, pokiaľ ide o kapacity a podiely na trhu, ktoré sa vzťahujú na Spoločenstvo, dve z vyšetrovaných krajín, t. j. Taiwan a Južná Kórea, sú celosvetovo najvýznamnejšími dodávateľmi PSV. Preto úroveň antidumpingových ciel nevyhnutne ovplyvňuje základné aspekty záujmu Spoločenstva.

(265) Užívatelia PSV ďalej tvrdili, že pôsobia na trhu vysoko citlivom na ceny a že dokonca ani malé zvýšenie nákladov nemožno preniesť na konečného odberateľa v dôsledku priveľmi tvrdej konkurencie na trhu konečných výrobkov (t. j. vankúšov, textílií atď.), najmä z krajín juhovýchodnej Ázie a Číny. Tieto krajiny už predávajú za veľmi nízke ceny a mnohí európski výrobcovia textilu boli nútení aspoň čiastočne premiestniť svoje výrobné pracoviská do tretích krajín.

(266) Okrem toho, viacerí užívatelia PSV tvrdili, že niektoré druhy príslušného výrobku (tzv. združené duté výrobky) sa v Spoločenstve nevyrábajú a ani v blízkej budúcnosti ich výrobcovia v Spoločenstve nebudú vyrábať pre nedostatok technických zariadení. Tieto druhy PSV musia byť preto dovážané (tzv. združené duté výrobky, ktoré sa vyrábajú hlavne v Južnej Kórei).

(267) Nakoniec, nadväzujúce odvetvie je na rozdiel od odvetvia PSV náročné z hľadiska pracovnej sily. Ako uviedli niektoré zainteresované strany, počet zamestnancov v nadväzujúcom odvetví je oveľa vyšší ako v kapitálovo náročnom odvetví PSV. Napríklad, európsky priemysel produkujúci netkané textílie zamestnáva vo výrobe 16 000 osôb v porovnaní s 1 180 osobami zamestnanými v odvetví PSV. Ako uviedli výrobcovia netkaných textílií, PSV predstavuje v priemere 40 % celkových výrobných nákladov nimi vyrábaných výrobkov. Argumentovalo sa, že uloženie ciel by mohlo viesť k strate zamestnania alebo k presunu výrobných zariadení do zámoria.

(268) Pokiaľ ide o údajnú závislosť trhu Spoločenstva od vonkajších dodávateľov, usudzuje sa, že, nakoľko clá na dovozy z ČĽR a Saudskej Arábie sú na priemernej úrovni 27 %, tieto krajiny by mali počas obdobia vyšetrovania len 7 % podielu na trhu. Na druhej strane sa navrhuje zrušiť existujúce opatrenia na dovozy z Taiwanu a znížiť clá, ktoré sa v súčasnosti uplatňujú na dovozy z Južnej Kórey. Zdôrazňuje sa, že počas obdobia vyšetrovania pri súčasnej úrovni opatrení (pozri vyššie odôvodnenie (3)) Taiwan a Južná Kórea mali 19 % podielu na trhu. Na druhej strane, ako uviedla jedna renomovaná firma pre poradenstvo v otázkach trhu s vláknami, hlavní výrobcovia PSV pôsobiaci v krajinách, ktoré nepodliehajú antidumpingovým clám (hlavne USA, Mexiko, Turecko a Južná Afrika), vlastnili počas obdobia vyšetrovania výrobné kapacity zodpovedajúce približne 50 % celkovej spotreby Spoločenstva. Okrem toho, dovozy z týchto krajín už mali významný podiel na trhu Spoločenstva, ktorý v období vyšetrovania dosiahol 5,3 %.

(269) Z tohto dôvodu, napriek navrhovanému zavedeniu ciel proti ČĽR a Saudskej Arábii a s prihliadnutím na ukončenie opatrení proti Taiwanu a zníženie úrovne opatrení uplatňovaných na Južnú Kóreu, sa užívatelia v Spoločenstve budú môcť spoliehať (a budú môcť prejsť) na významných dodávateľov príslušného výrobku, ako je Južná Kórea, alebo na iných významných poskytovateľov v krajinách, ktoré nepodliehajú antidumpingovým clám, vrátane Taiwanu.

(270) Pokiaľ ide o údajnú neschopnosť užívateľov PSV preniesť zvýšené náklady z dôvodu uloženia antidumpingových ciel, na osobitný prípad spolupracujúcich užívateľov (ktorými sú takmer výlučne výrobcovia netkaných výrobkov) dodávajúcich príslušný výrobok z ČĽR, Saudskej Arábie, Južnej Kórey a Taiwanu, majúc na zreteli (i) že priemerná sadzba antidumpingového cla pre ČĽR a Saudskú Arábiu predstavuje 34,6 %, zatiaľ čo na zmienené krajiny pripadalo počas obdobia vyšetrovania 7,8 % trhu; (ii) že priemerná colná sadzba, ktorá má byť uložená na dovozy z Južnej Kórey znižuje priemernú colnú sadzbu zavedenú proti tejto krajine nariadením (ES) č. 2852/2000 o 2 percentuálne body a že opatrenia proti Taiwanu majú byť ukončené; (iii) že Južná Kórea a Taiwan v období vyšetrovania mali spolu 19,3 % podielu na trhu Spoločenstva a (iv) že význam PSV z hľadiska výrobných nákladov hotových výrobkov spolupracujúcich užívateľov (netkaných výrobkov) bola zistený v priemere vo výške 40 % nákladov, zvýšenie výrobných nákladov spolupracujúceho nadväzujúceho odvetvia by v dôsledku opatrení, ktoré majú byť zavedené, predstavovalo približne 0,40 %.

(271) Ak by užívatelia podľa ich tvrdenia neboli schopní preniesť takéto zvýšenie svojich výrobných nákladov na svojich odberateľov, dopad na ich finančnú situáciu by nebol značný. Usudzuje sa tiež, že tento malý dopad na finančnú situáciu nadväzujúceho odvetvia zabráni akýmkoľvek negatívnym vplyvom na pracovnú silu takého odvetvia.

(272) Ďalej sa zistilo, že napriek existencii antidumpingových a/alebo vyrovnávacích opatrení uplatňovaných na približne 50 % dovozov príslušného výrobku zo všetkých tretích krajín trhová spotreba v odvetví trhu netkaných výrobkov sa zvýšila počas posudzovaného obdobia. Podľa informácií, ktoré poskytlo združenie európskych výrobcov netkaných výrobkov, tento sektor zvýšil svoju výrobu v období rokov 2000 až 2002 približne o 17 %.

(273) Ďalej sa zistilo, že združené duté PSV môže v skutočnosti vyrábať výrobné odvetvie Spoločenstva, ktoré má nevyhnutné technické know-how a strojové vybavenie. Ako už bolo uvedené, výrobné odvetvie Spoločenstva v súčasnosti tento výrobok nedodáva kvôli silnému cenovému tlaku dumpingových dovozov. V každom prípade sú však súčasné opatrenia proti Kórejskej republike, ktorá je hlavným dodávateľom dutého združeného materiálu, v priemere znížené.

(274) Na základe uvedeného a s prihliadnutím na úroveň prijatých opatrení a ukončenie konania proti Taiwanu bol prijatý záver, že to nespôsobí zhoršenie, ak vôbec, situácie užívateľov a dovozcov príslušného výrobku.

4. Dopad na dodávateľov surovín

(275) Dvaja poskytovatelia surovín v tomto konaní spolupracovali tým, že poskytli vyplnený dotazník. Ide o petrochemické odvetvia, ktoré dodávajú PTA a MEG pre odvetvie vyrábajúce PSV. Obidve spoločnosti výslovne podporili uloženie ciel. No z hľadiska záujmu Spoločenstva musí byť postavenie týchto spoločností v súčasnom konaní uvedené do súvislosti, a to z toho hľadiska, že ich predaj surovín odvetviu vyrábajúcemu PSV predstavuje minimálnu časť ich obratu, a teda uloženie alebo neuloženie opatrení by podstatne nezmenilo ich finančnú alebo komerčnú situáciu.

5. Environmentálne hľadiská

(276) Ako bolo uvedené vyššie, PSV môžu byť pôvodné, vyrobené z ropných derivátov (MEG a PTA), alebo regenerované, vyrobené z PET fliaš alebo iného odpadu, alebo kombinácia obidvoch druhov, buď ropných derivátov alebo recyklovaných surovín. Komisia zistila, že výrobné odvetvie Spoločenstva použilo na výrobu PSV počas obdobia vyšetrovania približne 60 % pôvodných surovín a 40 % recyklovaných surovín. Výrobné odvetvie Spoločenstva ráta s postupným zvyšovaním množstva recyklovaných surovín používaných na výrobu PSV. Dve spoločnosti výrobného odvetvia Spoločenstva skutočne vybudovali recyklačné linky v rámci svojich výrobných priestorov. Ďalšia spoločnosť ráta so zaradením takejto recyklačnej linky v rokoch 2004 a 2005.

(277) Článok 6 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (ďalej len „zmluva“) považuje ochranu životného prostredia za spoločnú politiku alebo aktivitu, pokiaľ ide o dosiahnutie cieľov uvedených v článku 2 zmluvy, vrátane trvalo udržateľného rozvoja hospodárskych aktivít. V tejto súvislosti Európske spoločenstvo považuje predchádzanie hromadeniu odpadu a likvidáciu odpadu za jednu zo svojich najvyšších priorít.

(278) Konkrétne, Európske spoločenstvo prijalo právnu normu týkajúcu sa obalov a obalového odpadu[11]. Jednou zo zásad, o ktoré sa opiera táto právna norma, je zásada recyklovania a opätovného použitia: ak nemožno zabrániť vzniku obalového odpadu, treba regenerovať čo možno najviac materiálov, a to prevažne recyklačnými metódami. V tejto súvislosti Európske spoločenstvo nedávno ustanovilo, že najneskôr do 31. decembra 2008 by sa mal dosiahnuť minimálny cieľ recyklovania 22,5 % plastových materiálov obsiahnutých v obalovom odpade[12].

(279) Zistilo sa, že výrobné odvetvie Spoločenstva produkujúce PSV spotrebovalo počas obdobia vyšetrovania 70 % recyklovaných PET fliaš, pričom bolo dlhý čas hlavným konečným užívateľom tohoto obalového odpadu[13]. Z týchto údajov vyplýva, že recyklovanie obalového odpadu PET v Európe významne závisí od odvetvia vyrábajúceho PSV, keďže je jeho najvýznamnejším odberateľom.

(280) Komisia usudzuje, že uloženie ciel prispeje k zaručeniu konkurencieschopnosti priemyselného odvetvia, ktoré má ako jeho hlavný odberateľ ústredné postavenie v recyklovaní PET obalového odpadu.

(281) Uvedený záver sa nemení, pokiaľ ide o skutočnosť, že recyklačný priemysel Spoločenstva taktiež vyváža odpad PET do ČĽR, ako bolo uvedené niektorými zúčastnenými stranami. V skutočnosti sa zistilo, že väčšina obalového odpadu PET sa spotrebúva výrobcami PSV v Spoločenstve.

6. Záver o záujme Spoločenstva

(282) Vzhľadom na uvedené faktory sa predbežne prijíma záver, že nejestvujú nijaké presvedčivé dôvody na to, aby antidumpingové opatrenia neboli uložené.

H. UKONČENIE KONANIA PROTI TAIWANU

(283) Vzhľadom na zistenia uvedené vyššie v odôvodneniach (143) a nasledujúcich, antidumpingové opatrenia uplatňované v súčasnosti proti Taiwanu už nie sú oprávnené. V súlade s článkom 11 v súvislosti s článkom 9 základného nariadenia, ak sa po konzultáciách ukáže, že ochranné opatrenia nie sú potrebné, a zo strany poradného výboru nie sú žiadne námietky, vyšetrovanie alebo konanie sa ukončí.

(284) Na základe uvedeného Komisia dospela k záveru, že pokračovanie ochranných opatrení, ktoré sa v súčasnosti uplatňujú proti Taiwanu, nie je potrebné a že konanie je potrebné ukončiť.

I. ANTIDUMPINOVÉ OPATRENIA

1. Úroveň eliminácie ujmy

(285) Úroveň antidumpingových opatrení má byť dostatočná na elimináciu ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Spoločenstva dumpingovými dovozmi bez prekročenia zistených dumpingových rozpätí. Pri výpočte výšky cla nevyhnutného na odstránenie vplyvu škodlivého dumpingu sa usúdilo, že všetky opatrenia majú umožniť výrobnému odvetviu Spoločenstva pokryť svoje náklady a dosiahnuť celkový zisk pred zdanením, ktorý by mohol byť pravdepodobne dosiahnutý za normálnych podmienok hospodárskej súťaže, t. j. ak by neexistovali dumpingové dovozy. Usudzuje sa, že ak by neexistovali dumpingové dovozy, výrobné odvetvie Spoločenstva by malo dosiahnuť ziskovosť pred zdanením vo výške 5 %, teda úroveň považovanú za primeranú v sťažnosti, ktorú podalo výrobné odvetvie Spoločenstva. Vzhľadom na skutočnosť, že neexistovali žiadne informácie, ktoré by boli v rozpore s uvedeným, bola táto úroveň zisku opätovne považovaná za primeranú.

(286) Nevyhnutné zvýšenie cien bolo následne stanovené na základe porovnania, na tej istej úrovni obchodovania, priemernej váženej dovoznej ceny zistenej pre výpočty dopadu predaja za dumpingové ceny, s cenou podobného výrobku, ktorá nespôsobuje ujmu, predávaného výrobným odvetvím Spoločenstva na trhu Spoločenstva.

(287) Cena nespôsobujúca ujmu bola vypočítaná úpravou predajnej ceny výrobného odvetvia Spoločenstva tak, aby odrážala uvedené 5 % ziskové rozpätie. Každý rozdiel vyplývajúci z tohto porovnania bol potom vyjadrený ako percento celkovej dovoznej hodnoty CIF.

2. Konečné opatrenia

(288) Na základe uvedeného sa usudzuje, že v súlade s článkom 9 ods. 4 základného nariadenia má byť antidumpingové clo uložené na dovozy príslušného výrobku z Čínskej ľudovej republiky, Saudskej Arábie a Kórejskej republiky na úrovni zistenej ujmy alebo zistených dumpingových rozpätí podľa toho, ktorá z týchto hodnôt je nižšia.

(289) Na základe uvedených skutočností sú sadzby ciel takéto:

Krajina | Spoločnosť | ZÁKLAD PRE AD CLO ( %) |

Čínska ľudová republika | Cixi Jiangnan Chemical Fiber Co.Ltd. Sanbei Town Industry Area, Cixi City, Zhejiang Province | 26,3 |

Far Eastern Industries (Shanghai) Ltd. 31-33F, Baoan Tower, N°800, Dongfang Road, Pudong New District, 200122, Shanghai | 4,9 |

Hangzhou An Shun Pettechs Fibre Industry Co. Ltd. N°.37, East Avenue, Fu-Yang Town, Hangzhou, Zhejiang Province | 18,6 |

Deqing An Shun Pettechs Fibre Industry Co.Ltd. N°.9, Cangqian Road, Chengguan Town Deqing County | 18,6 |

Kunshan An Shun Pettechs Fibre Industry Co.Ltd N°.78, Huting Road, Bacheng Town, Kunshan, Jiangsu Province | 18,6 |

Jiangyin Changlong Chemical Fiber Co.Ltd Houxiang Industrial Zone, Changjing, Jiangsu 214411 | 24,6 |

Xiake Color Spinning Co.Ltd N°.39, East Street, Mazhen, Jiangyin, Jiangsu 214406 | 80,2 |

Všetky ostatné spoločnosti | 80,2 |

Saudská Arábia | National Polyester Fibers Factory P.O. Box 42185, Riyadh 11541 | 20,9 |

Saudi Basic Industries Corporation (Sabic) P.O. Box 5101, Riyadh 11422 | 20,9 |

Arabian Industrial Fibres Company (Ibn Rushd) P.O.Box 30701, Yanbu Al-Sinaiyah 21447 | 20,9 |

Všetky ostatné spoločnosti | 20,9 |

Kórejská republika | Huvis Corporation 151-7, Samsung-dong, Gangnam-gu, Seoul | 5,7 |

Saehan Industries Inc 254-8, Kongduk-dong, Mapo-ku, Seoul | 10,6 |

Sung Lim Co., Ltd. RM 911, Dae-Young Bldg, 44-1, Youido-Dong, Youngdungpo-ku, Seoul | 0 |

Dongwoo Industry Co. Ltd. 729, Geochon-Ri, Bongwha-up, Bongwha-Kun, Kyoungsangbuk-do | 6,0 |

East Young Co. Ltd. Bongwan #202, Gumi Techno Business Center, 267 Gongdan-Dong, Gumi-si, Kyungbuk, Korea | 6,0 |

Estal Industrial Co. 845 Hokye-dong, Yangsan-City, Kyungnam | 6,0 |

Geum Poong Corporation 62-2, Gachun-Ri, Samnam-Myon, Ulju-Ku, Ulsan-shi | 6,0 |

Keon Baek Co. Ltd. 1188-3, Shinsang-Ri, Jinryang-Eup, Kyungsan-si, Kyungbuk-do | 6,0 |

Samheung Co. Ltd. 557-12, Dongkyu-Ri, Pochon-Eub Pochon-Kun, Kyungki-do | 6,0 |

Všetky ostatné spoločnosti | 10,6 |

(290) Individuálne sadzby antidumpingového cla spoločnosti špecifikované v tomto nariadení boli stanovené na základe zistení tohto vyšetrovania. Preto odrážajú situáciu zistenú v súvislosti s uvedenými spoločnosťami počas tohto vyšetrovania. Tieto colné sadzby (na rozdiel od celoštátneho cla uplatňovaného na „všetky ostatné spoločnosti”) sa teda uplatňujú výlučne na dovozy výrobku s pôvodom v príslušných krajinách a vyrábaného príslušnými spoločnosťami, a teda uvedenými špecifickými právnickými osobami. Dovážané výrobky vyrábané akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá nie je vyslovene uvedená v operatívnej časti tohto nariadenia spolu s jej názvom a adresou, vrátane subjektov súvisiacich s jednou z vyslovene uvedených spoločností, nemôžu profitovať z tejto sadzby a podliehajú colnej sadzbe uplatňovanej na „všetky ostatné spoločnosti”.

(291) Každá žiadosť o uplatňovanie týchto individuálnych sadzieb antidumpingového cla spoločnosti (napr. po zmene názvu subjektu alebo po zavedení novej produkcie alebo zriadení odbytových subjektov) by sa mala bezodkladne adresovať Komisii[14] spolu so všetkými relevantnými informáciami, najmä akýmikoľvek zmenami v aktivitách spoločnosti, spojených s výrobou, domácim alebo vývozným odbytom súvisiacim napríklad s uvedenou zmenou názvu alebo s uvedenou zmenou výroby alebo odbytových subjektov. V prípade potreby Komisia, po konzultácii s Poradným výborom, navrhne zodpovedajúcu zmenu a doplnenie nariadenia aktualizáciou zoznamu spoločností profitujúcich z individuálnych colných sadzieb

3. Záväzky

(292) Jeden spolupracujúci vyvážajúci výrobca v Saudskej Arábii ponúkol cenový záväzok v súlade s článkom 8 ods. 1 základného nariadenia. Minimálne ceny pôvodne ponúknuté týmto vyvážajúcim výrobcom neodstránili škodlivý vplyv dumpingu. To isté platí aj pre novú ponuku tejto spoločnosti. Okrem toho štruktúra predaja tejto spoločnosti v Spoločenstve by neumožnila efektívne monitorovanie tohto záväzku. Táto ponuka bola preto odmietnutá.

(293) Dvaja čínski vyvážajúci výrobcovia ponúkli záväzok, ktorý podporilo združenie užívateľov. Táto ponuka však nemohla byť prijatá, pretože by znamenala vyňatie určitého objemu dovozov z konečných opatrení a preto by nebola adekvátna, pokiaľ ide o odstránenie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Spoločenstva. Ako ďalšiu možnosť títo vývozcovia taktiež ponúkli minimálnu cenu uplatniteľnú na všetky dovozy do Spoločenstva, ale na úrovni, ktorá neodstránila škodlivý vplyv dumpingu. Z týchto dôvodov museli byť ponuky odmietnuté. Navyše nemohlo sa súhlasiť s rozličnými minimálnymi cenami pre rôzne druhy výrobku, ktoré nie je možné pri dovoze ľahko rozlíšiť. To by znamenalo možnosť obísť záväzok dodržiavať minimálnu cenu bez väčších ťažkostí. Okrem toho vyšetrovanie ukázalo, že účtovníctvo vývozcov sa nevykonávalo v súlade s medzinárodnými účtovnými normami, čo by znamenalo, že monitorovanie záväzku by bolo zvlášť obtiažne.

(294) Ďalší čínsky vyvážajúci výrobca, ktorému nebol udelený ani THP ani IT, navrhol záväzok, na základe ktorého by sa zvýšili jeho vývozné ceny do Spoločenstva. Okrem skutočnosti, že ponúknuté zvýšenie ceny neodstránilo stanovený škodlivý vplyv dumpingu, nie je praxou Komisie prijímať záväzky od spoločností, ktorým nebol udelený ani THP ani IT, keďže v taktomto prípade nie je možné uskutočniť žiadne individuálne stanovenie dumpingu. Na základe uvedeného musela byť ponuka záväzku od tohto vyvážajúceho výrobcu odmietnutá.

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

1. Týmto sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovozy syntetických strižových vlákien z polyesteru, nemykaných, nečesaných ani inak nespracovaných na spriadanie, ktoré spadajú pod číselný znak KN 5503 20 00 a majú pôvod v Čínskej ľudovej republike a Saudskej Arábii.

2. Colná sadzba vypočítaná na základe čistej ceny franko na hranici Spoločenstva pred zaplatením cla na výrobky vyrábané výrobcami uvedenými nižšie je nasledujúca:

Krajina | Výrobca | Colná sadzba (%) | Dodatočnýčíselný znak Taric |

Čínska ľudová republika | Cixi Jiangnan Chemical Fiber Co.Ltd. Sanbei Town Industry Area, Cixi City, Zhejiang Province | 26,3 | A590 |

Far Eastern Industries (Shanghai) Ltd. 31-33F, Baoan Tower, N°800, Dongfang Road, Pudong New District, 200122, Shanghai | 4,9 | A591 |

Hangzhou An Shun Pettechs Fibre Industry Co. Ltd. N°.37, East Avenue, Fu-Yang Town, Hangzhou, Zhejiang Province Deqing An Shun Pettechs Fibre Industry Co.Ltd. N°.9, Cangqian Road, Chengguan Town Deqing County Kunshan An Shun Pettechs Fibre Industry Co.Ltd N°.78, Huting Road, Bacheng Town, Kunshan, Jiangsu Province | 18,6 | A592 |

Jiangyin Changlong Chemical Fiber Co.Ltd Houxiang Industrial Zone, Changjing, Jiangsu 214411 | 24,6 | A595 |

Všetky ostatné spoločnosti | 80,2 | A999 |

Saudská Arábia | National Polyester Fibers Factory P.O. Box 42185, Riyadh 11541 | 20,9 | A597 |

Saudi Basic Industries Corporation (Sabic) P.O. Box 5101, Riyadh 11422 Arabian Industrial Fibres Company (Ibn Rushd) P.O.Box 30701, Yanbu Al-Sinaiyah 21447 | 20,9 | A598 |

Všetky ostatné spoločnosti | 20,9 | A999 |

3. Ak nie je uvedené inak, uplatňujú sa platné ustanovenia týkajúce sa ciel.

Článok 2

Časť tabuľky v článku 1 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 2852/2000 týkajúca sa konečných sadzieb antidumpingového cla uplatňovaných na dovozy syntetických strižových vlákien z polyesteru, nemykaných, nečesaných ani inak nespracovaných na spriadanie, ktoré patria pod číselný znak KN 5503 20 00 a majú pôvod v Kórejskej ľudovej republike, sa nahrádza takto:

Kórejská republika | Výrobca | Colná sadzba ( %) | Dodatočnýčíselný znak Taric |

Huvis Corporation 151-7, Samsung-dong, Gangnam-gu, Seoul | 5,7 | A151 |

Saehan Industries Inc 254-8, Kongduk-dong, Mapo-ku, Seoul | 10,6 | A599 |

Sung Lim Co., Ltd. RM 911, Dae-Young Bldg, 44-1; Youido-Dong, Youngdungpo-ku; Seoul | 0 | A154 |

Dongwoo Industry Co. Ltd. 729, Geochon-Ri, Bongwha-up, Bongwha-Kun, Kyoungsangbuk-do | 6,0 | A608 |

East Young Co. Ltd. Bongwan #202, Gumi Techno Business Center, 267 Gongdan-Dong, Gumi-si, Kyungbuk | 6,0 | A609 |

Estal Industrial Co. 845 Hokye-dong, Yangsan-City, Kyungnam | 6,0 | A610 |

Geum Poong Corporation 62-2, Gachun-Ri, Samnam-Myon, Ulju-Ku, Ulsan-shi | 6,0 | A611 |

Keon Baek Co. Ltd. 1188-3, Shinsang-Ri, Jinryang-Eup, Kyungsan-si, Kyungbuk-do | 6,0 | A612 |

Samheung Co. Ltd. 557-12, Dongkyu-Ri, Pochon-Eub Pochon-Kun, Kyungki-do | 6,0 | A613 |

Všetky ostatné spoločnosti | 10,6 | A999 |

Článok 3

Antidumpingové konanie v súvislosti s dovozmi syntetických polyesterových vlákien s pôvodom na Taiwane sa týmto ukončuje.

Článok 4

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

Za Radu

predseda

[1] Ú. v. EÚ L 56, 6.3.1996, s. 1, naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 461/2004 (Ú. v. EÚ L 77, 13.3.2004, s. 12).

[2] Ú. v. EÚ C […] […], s. […9

[3] Ú. v. EÚ L 204, 4.8.1999, s. 3.

[4] Ú. v. EÚ L 332, 28.12.2000, s. 17.

[5] Ú. v. EÚ C 309, 19.12.2003, s. 6.

[6] Ú. v. EÚ C 309, 19.12.2003, s. 2.

[7] Ú. v. EÚ L 175, 14. 7. 2000, s. 10.

[8] Ú. v. EÚ L 274, 11. 10. 2002, s. 1.

[9] Jeden zo spolupracujúcich nesťažujúcich sa výrobcov uviedol, že jeho celková produkcia PSV sa nepredáva na voľnom trhu, ale súvisiacim spoločnostiam na vlastnú spotrebu.

[10] Odhaduje sa, že spotreba netkaných výrobkov z PSV v Spoločenstve predstavuje za obdobie vyšetrovania približne 25 % celkovej trhovej spotreby PSV.

[11] Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 94/62/ES z 20. decembra 1994 o obaloch a odpadoch z obalov zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2004/12/ES z 11. februára 2004.

[12] Pozri článok 6.1 smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 94/62/ES z 20. decembra 1994 o obaloch a odpadoch z obalov zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2004/12/ES z 11. februára 2004.

[13] Ostatné konečné použitia predstavujú recykláciu „fľašu za fľašou”, pričom sa použije 11 % zozbieraných PET fliaš, polyesterové fólie s použitím 7,5 % a sťahovanie páskou s použitím7,6 %.

[14] European CommissionDirectorate-General TradeJ-79 05/16Rue de la Loi/Wetstraat 200B-1049 Brussels