(1)

Rada vo svojich záveroch z 10. októbra 2014 o prijímaní opatrení na lepšie zvládanie migračných tokov uznala, že všetky členské štáty by mali zohľadňovať úsilie vykonané tými členskými štátmi, ktorých sa migračné toky dotýkajú, ale zároveň by mali prispievať k presídľovaniu spravodlivým a vyváženým spôsobom.

(2)

Toto nariadenie sa zakladá na úplnom a inkluzívnom uplatňovaní Dohovoru Organizácie Spojených národov o právnom postavení utečencov z 28. júla 1951 v znení doplnenom Newyorským protokolom z 31. januára 1967 (ďalej len „Ženevský dohovor“).

(3)

Na doplnenie existujúcich legálnych ciest by sa mal zriadiť rámec Únie pre presídlenie a humanitárne prijatie (ďalej len „rámec Únie“). Rámec Únie by mal najzraniteľnejším príslušníkom tretích krajín alebo osobám bez štátnej príslušnosti, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, poskytovať prístup k trvalému riešeniu v súlade s právom Únie a vnútroštátnym právom.

(4)

Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov (ďalej len „OSN“) 19. septembra 2016 naliehavo vyzvalo štáty, aby zintenzívnili úsilie v oblasti presídlenia, a plánovalo komplexný rámec reakcie na utečencov, podľa ktorého sa štáty majú usilovať o poskytnutie miest na presídlenie a iných legálnych ciest v rozsahu, ktorý umožní pokryť ročné potreby v oblasti presídlenia stanovené Úradom vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov (ďalej len „UNHCR“). V globálnom pakte o utečencoch, ktorý 17. decembra 2018 prijalo Valné zhromaždenie OSN, sa uvádza, že sa od štátov budú vyžadovať dobrovoľné príspevky na vytvorenie programov pre presídľovanie alebo na rozšírenie ich pôsobnosti a rozsahu a na zvýšenie ich kvality.

(5)

Komisia vo svojom oznámení z 13. mája 2015 o európskej migračnej agende uvádza, že je nutný spoločný prístup k udeľovaniu ochrany vysídleným osobám, ktoré potrebujú ochranu prostredníctvom presídlenia.

(6)

Komisia vo svojom odporúčaní členským štátom z 8. júna 2015 týkajúcom sa európskeho systému presídľovania odporučila, aby sa presídľovanie zakladalo na spravodlivom rozdeľovacom kľúči. Po tomto odporúčaní nasledovali závery zástupcov vlád členských štátov zasadajúcich v Rade z 20. júla 2015 týkajúce sa presídlenia 22 504 osôb, ktoré jednoznačne potrebujú medzinárodnú ochranu, prostredníctvom multilaterálnych a vnútroštátnych mechanizmov. Miesta na presídlenie boli v súlade so záväzkami stanovenými v prílohe k uvedeným záverom rozdelené medzi členské štáty a Island, Lichtenštajnsko, Nórsko a Švajčiarsko.

(7)

Komisia 15. decembra 2015 adresovala členským štátom a pridruženým štátom odporúčanie o dobrovoľnom systéme prijímania osôb z humanitárnych dôvodov s Tureckom, v ktorom odporúča, aby zúčastnené štáty prijali osoby vysídlené v dôsledku konfliktu v Sýrii, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu.

(8)

Komisia vo svojom oznámení zo 6. apríla 2016 s názvom Smerom k reforme spoločného európskeho azylového systému a zlepšeniu možností legálnej migrácie do Európy oznámila, že pripraví návrh na štruktúrovaný systém presídľovania, ktorý bude rámcom pre politiku Únie v oblasti presídľovania a ktorým sa vytvorí spoločný prístup k bezpečnému a legálnemu príchodu do EÚ pre osoby, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu.

(9)

Európsky parlament vo svojom uznesení z 12. apríla 2016 o situácii v Stredozemí a potrebe holistického prístupu EÚ k migrácii zdôraznil potrebu trvalého programu presídľovania na úrovni Únie, ktorým by sa zabezpečilo presídlenie takého počtu utečencov, ktorý by bol zmysluplný vzhľadom na celkový počet utečencov uchádzajúcich sa o medzinárodnú ochranu v Únii.

(10)

Komisia 27. septembra 2017 adresovala členským štátom odporúčanie o posilnení legálnych spôsobov migrácie pre osoby, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu. V reakcii naň členské štáty prisľúbili ponúknuť 50 039 miest na presídlenie.

(11)

Na základe existujúcich iniciatív a v kontexte existujúcej medzinárodnej štruktúry by sa mal zriadiť stabilný a spoľahlivý rámec Únie pre prijatie štátnych príslušníkov tretích krajín alebo osôb bez štátnej príslušnosti, ktorí alebo ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, ktorý by sa vykonával v súlade s plánom Únie pre presídlenie a humanitárne prijatie (ďalej len „plán Únie“), ktorý by mal byť v úplnom súlade s konkrétnymi indikáciami členských štátov, pokiaľ ide o ich záväzky.

(12)

Rámec Únie by sa mal začleniť do kontextu medzinárodného úsilia v oblasti presídlenia a humanitárneho prijatia. Prínos rámca Únie pri plnení globálnych potrieb v oblasti presídlenia a humanitárneho prijatia v kontexte migrácie by mal napomôcť posilneniu partnerstva Únie s tretími krajinami s cieľom preukázať solidaritu s krajinami v regiónoch, do ktorých bol vysídlený veľký počet osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, tým, že by pomohol zmierniť tlak na tieto krajiny, posilnil ich kapacitu na zlepšenie prijímacích podmienok a podmienok medzinárodnej ochrany a znížil neoprávnené a nebezpečné ďalšie pohyby štátnych príslušníkov tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu.

(13)

S cieľom prispieť k zintenzívneniu úsilia v oblasti presídlenia a humanitárneho prijatia zmenšiť rozdiely medzi vnútroštátnou praxou a postupmi presídlenia by sa mal stanoviť spoločný postup spolu so spoločnými kritériami oprávnenosti a dôvodmi odmietnutia prijatia, ako aj spoločnými zásadami týkajúcimi sa postavenia, ktoré sa má priznať prijatým osobám.

(14)

Spoločný postup prijatia by mal vychádzať z existujúcich skúseností a noriem členských štátov a v relevantných prípadoch UNHCR v oblasti presídlenia a humanitárneho prijatia.

(15)

Prijatím rodinných príslušníkov štátnych príslušníkov tretích krajín alebo osôb bez štátnej príslušnosti s oprávneným pobytom v členskom štáte alebo občanov Únie by nemali byť dotknuté práva stanovené v smernici Rady 2003/86/ES (4), smernici Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES (5) ani vnútroštátne právo týkajúce sa zlúčenia rodiny. Takéto prijatie by sa preto malo sústreďovať na rodinných príslušníkov, ktorí nepatria do pôsobnosti uvedených smerníc a príslušného vnútroštátneho práva alebo ktorí nemohli byť zlúčení so svojimi rodinami z iných dôvodov.

(16)

V záujme zaistenia celistvosti rodiny by mali byť všetci rodinní príslušníci, v súvislosti s ktorými má členský štát v úmysle viesť postup prijatia, ktorí sú oprávnení a nevzťahujú sa na nich dôvody odmietnutia, v zásade a v rámci možností prijatí spolu. Ak to nie je možné, rodinní príslušníci, ktorí neboli prijatí spolu, by mali byť prijatí čo najskôr v neskoršom štádiu. Pri stanovovaní parametrov pre určitú rodinu, na ktorú je odkázaný príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti podľa tohto nariadenia, by členské štáty mali uznať, že vzdialení príbuzní môžu byť posledná možnosť pre niektoré osoby, ktoré sú odkázané na rodinu, pokiaľ ide o prežitie, psychologickú podporu a emocionálnu starostlivosť.

(17)

Členské štáty by mali mať možnosť si zvoliť, v súvislosti s kým chcú viesť postup prijatia, a to aj na základe dôvodov súvisiacich so zložením rodiny. Členské štáty by pri tomto rozhodovaní mali dodržiavať zásadu celistvosti rodiny. Členské štáty by mali mať možnosť požadovať, aby štátni príslušníci tretích krajín alebo osoby bez štátnej príslušnosti preukázali existenciu rodinného vzťahu.

(18)

Koncept „nebezpečenstvo pre verejné zdravie“ znamená chorobu, ktorá v zmysle medzinárodných zdravotných predpisov Svetovej zdravotníckej organizácie môže prepuknúť do epidémie.

(19)

Postup prijatia pozostáva z týchto štádií: v príslušnom prípade postúpenie žiadosti, identifikácia, registrácia, posúdenie a záver o prijatí ako aj v prípade presídlenia rozhodnutie o udelení medzinárodnej ochrany alebo v prípade humanitárneho prijatia rozhodnutie o udelení medzinárodnej ochrany alebo priznaní humanitárneho statusu podľa vnútroštátneho práva.

(20)

Kladný záver o prijatí znamená, že osobu, v súvislosti s ktorou členský štát viedol postup prijatia na účely presídlenia alebo humanitárneho prijatia, akceptoval na prijatie členský štát, ktorý dospel k tomuto záveru. Záporný záver o prijatí znamená, že daný členský štát takú osobu neakceptoval na prijatie.

(21)

Pred udelením medzinárodnej ochrany by sa malo vykonať úplné posúdenie potreby medzinárodnej ochrany štátneho príslušníka tretej krajiny alebo osoby bez štátnej príslušnosti.

(22)

V prípade núdzového prijatia by sa posúdenie požiadaviek prijatia stanovených podľa tohto nariadenia malo urýchliť. Núdzové prijatie by nemalo byť nevyhnutne spojené s regiónmi alebo tretími krajinami, z ktorých sa má uskutočňovať prijatie podľa tohto nariadenia. Všetky členské štáty by mali byť nabádané k tomu, aby ponúkali miesta na núdzové prijatie.

(23)

Postup prijatia by sa mal ukončiť čo najskôr, pričom sa zároveň musí zabezpečiť, aby členské štáty mali dostatok času na primerané posúdenie každého prípadu. Členské štáty by sa mali čo najviac snažiť, aby štátni príslušníci tretej krajiny alebo osoby bez štátnej príslušnosti, v súvislosti s ktorými sa dospelo ku kladnému záveru o prijatí, vstúpili na ich územie najneskôr do dvanástich mesiacov odo dňa uvedeného záveru.

(24)

Akékoľvek osobné údaje osôb, ktorým sa udelila medzinárodná ochrana alebo priznal humanitárny status podľa vnútroštátneho práva v súlade s týmto nariadením by sa mali uchovávať päť rokov odo dňa registrácie na vnútroštátnej úrovni. Uvedená päťročná doba by sa mala považovať za dostatočnú na účely postupu prijatia, keďže väčšina takýchto osôb už bude mať viacročný pobyt v Únii a občianstvo niektorého členského štátu. Keďže štátnym príslušníkom tretích krajín alebo osobám bez štátnej príslušnosti, ktorým bolo počas troch rokov pred prijatím odmietnuté prijatie do niektorého členského štátu, pretože existovali dôvody sa odôvodnene domnievať, že by predstavovali nebezpečenstvo pre spoločnosť, verejný poriadok, bezpečnosť alebo verejné zdravie členského štátu, ktorý posudzuje spis týkajúci sa prijatia, alebo na základe dôvodu, že sa v Schengenskom informačnom systéme alebo v národnej databáze členského štátu vydal zápis na účel odopretia vstupu, by sa podľa tohto nariadenia malo odmietnuť prijatie, ich údaje by sa mali uchovávať počas troch rokov odo dňa, keď sa dospelo k zápornému záveru o prijatí. Keďže štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí počas troch rokov pred prijatím nedali alebo vzali späť súhlas s prijatím do určitého členského štátu, by sa podľa ustanovení tohto nariadenia mohlo odmietnuť prijatie, údaje by sa mali uchovávať počas troch rokov odo dňa zastavenia postupu. V niektorých osobitných situáciách, keď nie je potrebné osobné údaje uchovávať po takú dlhú dobu, by mala byť doba uchovávania údajov kratšia. Osobné údaje štátneho príslušníka tretej krajiny alebo osoby bez štátnej príslušnosti by sa mali okamžite a natrvalo vymazať, keď táto osoba získa občianstvo členského štátu.

(25)

Neexistuje žiadne právo žiadať o prijatie alebo byť prijatý členským štátom. Rovnako neexistuje ani povinnosť členských štátov prijať nejakú osobu podľa tohto nariadenia.

(26)

Presídlenie by malo byť hlavným druhom prijatia doplneným podľa potreby riešenia osobitných okolností humanitárnym prijatím a núdzovým prijatím.

(27)

Rámec Únie by mal byť zameraný na to, aby všetky členské štáty prispievali k vykonávaniu plánu Únie a zintenzívnili svoje úsilie v oblasti presídlenia a humanitárneho prijatia s cieľom významne prispieť k splneniu globálnych potrieb v oblasti presídlenia vrátane núdzových prípadov.

(28)

Na tento účel by mal Fond pre azyl, migráciu a integráciu zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1147 (6) poskytovať cielenú pomoc vo forme finančných stimulov za každú osobu prijatú v súlade s rámcom Únie, ako aj na opatrenia na zriadenie vhodnej infraštruktúry a služieb na vykonávanie rámca Únie.

(29)

Agentúra Európskej únie pre azyl (ďalej len „agentúra pre azyl“) zriadená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2303 (7) by mala v súlade so svojím mandátom podporovať členské štáty na ich žiadosť pri vykonávaní plánu Únie, napríklad pomocou pri vykonávaní určitých prvkov postupu prijatia, koordináciou technickej spolupráce medzi nimi a uľahčením spoločného využívania infraštruktúry.

(30)

Na relevantných fórach vrátane konzultácií o otázkach presídlenia a komplementárnych možnostiach by sa mala podporovať výmena osvedčených postupov medzi aktérmi v oblasti presídlenia a humanitárneho prijatia.

(31)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky pre vykonávanie rámca Únie by sa mali na Radu preniesť vykonávacie právomoci na stanovovanie a zmenu dvojročného plánu Únie, stanovovanie celkového počtu osôb, ktoré sa majú prijať, podielu z tohto počtu, ktorý by sa mal určiť na presídlenie, humanitárne prijatie a núdzové prijatie, podrobností o účasti členských štátov na pláne Únie a ich príspevku k celkovému počtu osôb, ktoré sa majú prijať, opisu konkrétnej skupiny alebo skupín osôb, na ktoré by sa mal plán Únie vzťahovať, a určenie regiónov alebo tretích krajín, z ktorých sa má prijatie uskutočniť.

(32)

Priznať takéto vykonávacie právomoci Rade je opodstatnené z dôvodu, že uvedené vykonávacie právomoci sa týkajú vnútroštátnych vykonávacích právomocí v oblasti prijatia štátnych príslušníkov tretích krajín na územie členských štátov.

(33)

Zmeny plánu Únie určené na riešenie nových okolností by mohli zahŕňať príspevky na nové regióny alebo tretie krajiny, ktoré v plnej miere rešpektujú indikácie, ktoré členské štáty na dobrovoľnom základe uvedú vo Výbore na vysokej úrovni pre presídlenie a humanitárne prijatie (ďalej len „výbor na vysokej úrovni“), prostredníctvom prerozdelenia existujúcich príspevkov alebo nových príspevkov.

(34)

Uvedené vykonávacie právomoci by sa mali vykonávať na základe návrhu Komisie o celkovom počte osôb, ktoré sa majú prijať, a o určení regiónov alebo tretích krajín, z ktorých sa má prijatie uskutočniť, ktorý v plnej miere rešpektuje indikácie, ktoré členské štáty na dobrovoľnom základe uvedú vo výbore na vysokej úrovni pred podaním návrhu. Komisia by svoj návrh plánu Únie mala predložiť zároveň so svojím návrhom týkajúcim sa návrhu ročného rozpočtu Únie v roku pred dvojročným obdobím, v ktorom sa má plán Únie vykonávať. Komisia by v prípade potreby mala predložiť svoj návrh na zmenu plánu Únie zároveň so zodpovedajúcim návrhom opravného rozpočtu. Rada by sa mala usilovať o prijatie návrhu do dvoch mesiacov.

(35)

Ustanovenia týkajúce sa obsahu medzinárodnej ochrany uvedené v acquis v oblasti azylu by sa mali uplatňovať od okamihu, keď prijatá osoba, ktorej sa udelila medzinárodná ochrana, vstúpi na územie dotknutého členského štátu, alebo keď sa jej udelila medzinárodná ochrana po vstupe na územie členského štátu, od momentu, keď sa tejto osobe udelila medzinárodná ochrana.

(36)

Integrácia prijatých osôb do hostiteľskej spoločnosti je dôležitá na to, aby bol postup prijatia úspešný. Prijaté osoby by mali mať rovnaký prístup k integračným opatreniam ako osoby s udelenou medzinárodnou ochranou v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1347 (8). Členské štáty by mali mať možnosť vyžadovať účasť na týchto integračných opatreniach iba vtedy, ak sú ľahko prístupné, dostupné a bezplatné. Členské štáty by tiež mali ponúkať štátnym príslušníkom tretích krajín alebo osobám bez štátnej príslušnosti orientačný program pred odchodom, ak sa to považuje sa uskutočniteľné. Takýto program by mohol zahŕňať informácie o ich právach a povinnostiach, jazykové kurzy, informácie o sociálnej, kultúrnej a politickej situácii v členskom štáte. Tieto informácie by sa mohli poskytovať aj po vstupe na územie dotknutého členského štátu alebo začleniť do integračných opatrení, pričom sa zohľadnia konkrétne zraniteľnosti prijatej osoby. Členské štáty by takisto mali mať možnosť pripraviť orientačné programy po príchode prispôsobené potrebám prijatých osôb s cieľom usmerniť tieto osoby predovšetkým v oblasti učenia sa jazyka hostiteľského členského štátu, vzdelávania a prístupu na pracovný trh, pričom je nutné zohľadniť ich osobitné zraniteľnosti. Podrobnejšia úprava na úrovni členských štátov by mala v čo najväčšej miere umožniť zapojenie dotknutých subjektov a osôb, ako sú miestne orgány verejnej správy a už prijaté osoby, do vykonávania takýchto programov.

(37)

Malo by sa odrádzať od sekundárneho pohybu všetkých osôb, ktoré boli prijaté podľa tohto nariadenia, a to aj keď im bol priznaný humanitárny status podľa vnútroštátneho práva. Členské štáty by mali v rámci práva a politiky Únie účinne spolupracovať a bez zbytočného odkladu prijať späť osoby, ktoré boli prijaté v súlade s týmto nariadením, keď sa zistí, že sa nachádzajú v členskom štáte, v ktorom nemajú právo na pobyt.

(38)

Bez toho, aby bolo dotknuté právo požiadať o medzinárodnú ochranu, môžu členské štáty v prípade humanitárneho prijatia dospieť k záveru o prijatí štátneho príslušníka tretej krajiny alebo osoby bez štátnej príslušnosti na svoje územie na základe počiatočného posúdenia a priznať danej osobe humanitárny status podľa vnútroštátneho práva.

(39)

Humanitárnym statusom podľa vnútroštátneho práva by sa mali priznať práva a povinnosti rovnocenné právam a povinnostiam stanoveným v článkoch 20 až 26 a 28 až 35 nariadenia (EÚ) 2024/1347 osobám s poskytnutou doplnkovou ochranou. Takýto status by sa malo odňať, len ak vyjdú najavo nové okolnosti alebo nové dôkazy týkajúce sa oprávnenosti danej osoby po prijatí rozhodnutia o priznaní tohto statusu.

(40)

V súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1351 (9) s cieľom komplexným spôsobom zohľadniť úsilie každého členského štátu štátni príslušníci tretej krajiny prijatí členskými štátmi prostredníctvom vnútroštátneho systému presídľovania alebo systémov na humanitárne prijatie by mali zohľadniť posúdenie celkovej situácii Únie ako súčasť každoročnej európskej správy o azyle a migrácii.

(41)

Vzhľadom na odborné znalosti UNHCR pri uľahčovaní jednotlivých foriem prijatia osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, z tretích krajín, do ktorých boli vysídlené, do členských štátov, ktoré sú ochotné ich prijať, by mal UNHCR naďalej zohrávať kľúčovú úlohu podľa rámca Únie. Okrem UNHCR by malo byť možné prizvať na pomoc členským štátom pri vykonávaní rámca Únie ďalších medzinárodných aktérov, ako napr. Medzinárodnú organizáciu pre migráciu.

(42)

S cieľom umožniť konzultácie so zainteresovanými stranami týkajúce sa vykonávania rámca Únie by sa mal zriadiť výbor na vysokej úrovni. Výbor na vysokej úrovni by mal Komisii radiť v otázkach týkajúcich sa vykonávania rámca Únie vrátane odporúčaného počtu osôb, ktoré sa majú prijať, a regiónov alebo tretích krajín, z ktorých sa má uskutočniť prijatie, a to po zohľadnení prognózy UNHCR týkajúcej sa globálnych potrieb v oblasti presídlenia. Výbor na vysokej úrovni by mal mať možnosť vydávať odporúčania. Komisia by mala vyzvať členské štáty, aby na zasadnutí výboru na vysokej úrovni na dobrovoľnom základe uviedli podrobnosti o svojej účasti vrátane druhu prijatia a krajín, z ktorých sa má prijatie uskutočniť, a o svojich príspevkoch k celkovému počtu osôb, ktoré sa majú prijať podľa plánu Únie.

(43)

Úsilie členských štátov v oblasti presídlenia a humanitárneho prijatia podľa tohto nariadenia by malo byť podporené dostatočnými finančnými prostriedkami zo všeobecného rozpočtu Únie. S cieľom umožniť náležité a udržateľné fungovanie rámca Únie by sa malo zmeniť nariadenie (EÚ) 2021/1147.

(44)

Toto nariadenie nemá vplyv na možnosť členských štátov prijať alebo vykonávať vnútroštátne systémy presídľovania, napríklad keď poskytnú dodatočný počet miest na prijatie k celkovému počtu osôb, ktoré sa majú prijať v rámci plánu Únie.

(45)

Mala by sa zabezpečiť komplementárnosť s prebiehajúcimi iniciatívami v oblasti presídlenia a humanitárneho prijatia vykonávanými v rámci Únie.

(46)

Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané najmä v Charte základných práv Európskej únie, a preto by sa malo uplatňovať v súlade s uvedenými právami a zásadami, najmä pokiaľ ide o práva dieťaťa, právo na rešpektovanie rodinného života, ako aj všeobecnú zásadu nediskriminácie.

(47)

Akékoľvek spracúvanie osobných údajov orgánmi členských štátov v rámci tohto nariadenia by sa malo vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (10).

(48)

Akékoľvek spracúvanie osobných údajov agentúrou pre azyl v rámci tohto nariadenia by sa malo vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 (11), ako aj nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2303 a mali by sa pri ňom dodržiavať zásady nevyhnutnosti a primeranosti.

(49)

Keďže cieľ tohto nariadenia, konkrétne zriadenie rámca Únie, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a dôsledkov rámca Únie ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“). V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(50)

V súlade s článkami 1 a 2 a článkom 4a ods. 1 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a Zmluve o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), a bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, sa Írsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia a nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(51)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu,

1.

„presídlenie“ je prijatie na územie členského štátu – na základe postúpenia žiadosti od vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov (ďalej len „UNHCR“) – štátneho príslušníka tretej krajiny alebo osoby bez štátnej príslušnosti z tretej krajiny, do ktorej bola takáto osoba vysídlená, pokiaľ takáto osoba spĺňa tieto podmienky:

2.

„medzinárodná ochrana“ je medzinárodná ochrana v zmysle vymedzenia v článku 3 bode 3 nariadenia (EÚ) 2024/1347;

3.

„humanitárne prijatie“ je prijatie – na základe postúpenia žiadosti od Agentúry Európskej únie pre azyl (ďalej len „agentúra pre azyl“), UNHCR alebo od iného relevantného medzinárodného orgánu, keď o to požiadal členský štát – štátneho príslušníka tretej krajiny alebo osoby bez štátnej príslušnosti z tretej krajiny, do ktorej bola takáto osoba násilne vysídlená, na územie členského štátu, ak aspoň na základe počiatočného posúdenia spĺňa takáto osoba tieto podmienky:

4.

„núdzové prijatie“ je prijatie osôb s naliehavými potrebami právnej alebo fyzickej ochrany, alebo neodkladnými zdravotnými problémami prostredníctvom presídlenia alebo humanitárneho prijatia.

a)

zabezpečuje legálny a bezpečný vstup štátnych príslušníkov tretích krajín alebo osôb bez štátnej príslušnosti, ktorí sú oprávnení alebo ktoré sú oprávnené na prijatie a na ktorých alebo na ktoré sa nevzťahujú dôvody odmietnutia podľa tohto nariadenia, na územie členského štátu s cieľom udeliť im medzinárodnú ochranu v súlade s týmto nariadením alebo priznať humanitárny status podľa vnútroštátneho práva, ako sa uvádza v článku 2 bode 3 písm. c) a všetky členské štáty sa nabádajú, aby na tento účel zintenzívnili svoje úsilie;

b)

prispieva k zvýšeniu príspevku Únie k medzinárodným iniciatívam v oblasti presídlenia a humanitárneho prijatia s cieľom zvýšiť celkový počet dostupných miest na presídlenie a humanitárne prijatie;

c)

pomáha pri posilňovaní partnerstiev Únie s tretími krajinami v regiónoch, do ktorých bol vysídlený veľký počet osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu.

a)

prognózy UNHCR týkajúcej sa globálnych potrieb v oblasti presídlenia;

b)

priestoru na zlepšenie ochranného prostredia a zväčšenie ochranného priestoru v tretích krajinách;

c)

rozsahu a obsahu záväzkov v oblasti presídlenia alebo humanitárneho prijatia, ktoré prevzali tretie krajiny s cieľom kolektívne prispieť k splneniu globálnych potrieb v oblasti presídlenia podľa UNHCR.

1.

Článok 2 sa mení takto:

2.

V článku 19 sa odseky 1, 2 a 3 nahrádzajú takto: