(1)

V 8. environmentálnom akčnom programe Európskej únie prijatom rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/591 (4) sa vyžaduje, aby Komisia, členské štáty, regionálne a miestne orgány, ako aj zainteresované strany tak na úrovni Únie, ako aj na úrovni členských štátov účinne uplatňovali prísne normy zamerané na transparentnosť, účasť verejnosti a prístup k spravodlivosti v súlade s Dohovorom Európskej hospodárskej komisie OSN (ďalej len „EHK OSN“) o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (ďalej len „Aarhuský dohovor“).

(2)

V Aarhuskom dohovore, ktorý Európske spoločenstvo ratifikovalo 17. februára 2005 rozhodnutím Rady 2005/370/ES (5), sa uznáva, že lepší prístup verejnosti k informáciám o životnom prostredí a šírenie takých informácií prispievajú k zvyšovaniu povedomia o záležitostiach životného prostredia, k voľnej výmene názorov, účinnejšej účasti verejnosti na rozhodovaní o otázkach životného prostredia a v konečnom dôsledku aj k lepšiemu životnému prostrediu. Aarhuský dohovor navyše uznáva právo na ochranu dôvernosti osobných údajov a/alebo spisov týkajúcich sa fyzickej osoby, keď táto osoba neposkytla súhlas so zverejnením informácií, ak takáto dôvernosť je stanovená vo vnútroštátnom práve. Ak sa na ochranu oprávneného hospodárskeho záujmu v práve Únie vyžaduje zachovanie dôvernosti obchodných alebo priemyselných informácií, táto dôvernosť by sa mala zaručiť.

(3)

Na spracúvanie osobných údajov členskými štátmi v rámci tohto nariadenia sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (6) a na spracúvanie osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie v rámci tohto nariadenia sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2018/1725 (7). Dotknuté osoby majú preto právo byť informované o spracúvaní svojich údajov v rámci tohto nariadenia a o uplatňovaní svojich práv podľa uvedených nariadení.

(4)

Rozhodnutím Rady 2006/61/ES (8) Európske spoločenstvo 2. decembra 2005 ratifikovalo Protokol EHK OSN o registroch uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok (ďalej len „protokol“).

(5)

S cieľom vykonávať tento protokol sa nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 166/2006 (9) zriadil Európsky register uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok.

(6)

V správe Komisie o pokroku dosiahnutom vo vykonávaní nariadenia (ES) č. 166/2006, ktorá bola uverejnená 13. decembra 2017, sa konštatovalo, že povinnosti týkajúce sa oznamovania údajov by sa mali zjednodušiť vzhľadom na ďalšie preskúmanie súčinnosti s iným súvisiacim právom Únie v oblasti životného prostredia týkajúcim sa znečisťovania z priemyselných zariadení vrátane synergií súvisiacich predovšetkým so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ (10) a so smernicou Rady 91/271/EHS (11). V správe sa zároveň zdôraznila potreba preskúmať možnosti dodatočných kontextových informácií s cieľom zvýšiť efektívnosť oznamovaných údajov.

(7)

V oznámení Komisie z 12. mája 2021 s názvom Cesta k zdravej planéte pre všetkých – Akčný plán EÚ: „Dosahovanie nulového znečisťovania ovzdušia, vody a pôdy“ sa stanovuje akčný plán Únie týkajúci sa nulového znečisťovania, energetiky, dekarbonizácie a obehového hospodárstva a podporuje sa v ňom účinné využívanie oznamovaných informácií v širšom monitorovacom a výhľadovom rámci v oblasti nulového znečistenia a v monitorovacom rámci stanovenom v 8. environmentálnom akčnom programe.

(8)

V súlade so závermi Komisie v jej správe o pokroku dosiahnutom vo vykonávaní nariadenia (ES) č. 166/2006, ktorá bola uverejnená 13. decembra 2017, Komisia s podporou Európskej environmentálnej agentúry (ďalej len „agentúra“) v júni 2021 vytvorila portál priemyselných emisií (ďalej len „portál“), ktorý má nahradiť Európsky register uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok s cieľom zlepšiť súčinnosť s oznamovaním údajov vykonávaným podľa smernice 2010/75/EÚ.

(9)

Portál by mal verejnosti poskytovať bezplatný online prístup k ešte integrovanejšiemu a koherentnejšiemu súboru údajov o kľúčových environmentálnych tlakoch spôsobovaných priemyselnými zariadeniami, keďže takéto údaje predstavujú nákladovo efektívny nástroj na porovnávanie a prijímanie rozhodnutí v environmentálnych záležitostiach, podporujú lepšiu environmentálnu výkonnosť, sledovanie trendov, preukazovanie pokroku pri znižovaní znečisťovania, referenčné porovnávanie zariadení, monitorovanie súladu s príslušnými medzinárodnými dohodami, stanovovanie priorít a hodnotenie pokroku dosiahnutého prostredníctvom únijných a vnútroštátnych politík a programov v oblasti životného prostredia.

(10)

Údaje nachádzajúce sa na portáli by mali byť prezentované v agregovanej i neagregovanej podobe, aby používatelia mohli cielene vyhľadávať a mali k dispozícii elektronické prostriedky na jednoduchú extrakciu údajov, a to aj vo forme dopytovo orientovaných súborov údajov.

(11)

Požiadavky týkajúce sa oznamovania údajov vrátane požiadaviek, na ktoré sa vzťahuje smernica 2010/75/EÚ, by sa mali uplatňovať na úrovni zariadenia s cieľom vytvárať synergie medzi portálom a databázami venovanými environmentálnym tlakom spôsobovaným priemyselnými zariadeniami a s cieľom zabezpečiť súlad s uvedenou smernicou a podporiť jej vykonávanie.

(12)

Na účely súladu s požiadavkami protokolu by sa požiadavky týkajúce sa oznamovania údajov stanovené v tomto nariadení mali vzťahovať na všetky činnosti uvedené v prílohe I k protokolu a pri plnení týchto požiadaviek týkajúcich sa oznamovania údajov by sa mala uviesť prevádzkareň, do ktorej zariadenie alebo jeho časť patrí. Okrem toho by sa mal rozsah pôsobnosti tohto nariadenia v záujme súčinnosti so súvisiacim právom Únie v oblasti životného prostredia, ktoré majú vplyv na priemyselné zariadenia, zároveň zosúladiť s priemyselnými činnosťami podľa príloh I a Ia k smernici 2010/75/EÚ a s určitými činnosťami, na ktoré sa vzťahuje smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2193 (12).

(13)

S cieľom monitorovať environmentálnu výkonnosť priemyselných zariadení by údaje, ktoré sa majú uvádzať na portáli, mali v prípade prekročenia uplatniteľných kvantitatívnych prahových hodnôt uvedených v prílohe II zahŕňať aj uvoľnenia určitých znečisťujúcich látok do životného prostredia, prenosy odpadových vôd obsahujúcich uvedené znečisťujúce látky mimo lokality a prenosy odpadov mimo lokality.

(14)

Portál by mal obsahovať aj údaje o využívaní vody, energie a relevantných primárnych surovín dotknutými zariadeniami, vďaka ktorým možno monitorovať pokrok pri smerovaní k obehovému hospodárstvu, ktoré efektívne využíva zdroje. Údaje, ktoré sa majú uvádzať na portáli, by mali zahŕňať relevantné primárne suroviny, ktoré sa používajú vo výrobnom procese a majú významný vplyv alebo dosah na životné prostredie. Pri určovaní, čo sa má považovať za relevantné primárne suroviny, by sa malo vychádzať z práce vykonanej v procese vedúcom k vypracovaniu referenčných dokumentov o najlepších dostupných technikách (BAT) podľa smernice 2010/75/EÚ.

(15)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia, pokiaľ ide o oznamovanie údajov príslušným orgánom prevádzkovateľmi, by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, aby po konzultácii s členskými štátmi, dotknutými odvetviami a mimovládnymi organizáciami presadzujúcimi ochranu ľudského zdravia a životného prostredia vypracovala zoznam relevantných primárnych surovín, ktoré majú prevádzkovatelia oznamovať. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (13).

(16)

Prevádzkovatelia zariadení by mali oznamovať informácie o objeme výroby a prevádzkových hodinách dotknutého zariadenia s cieľom umožniť kontextualizáciu oznámených údajov o uvoľneniach znečisťujúcich látok, prenosoch odpadových vôd obsahujúcich uvedené znečisťujúce látky mimo lokality a prenosoch odpadov mimo lokality. S uvedenými informáciami by sa malo v príslušných prípadoch zaobchádzať v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia, ktoré sa týkajú dôvernosti.

(17)

Maximalizácia celkových prínosov portálu z hľadiska prístupu k informáciám o životnom prostredí týkajúcim sa priemyselných zariadení by sa mala dosiahnuť zahrnutím informácií oznamovaných členskými štátmi Komisii v súlade so smernicou 2010/75/EÚ, ako aj odkazov na ďalšie informačné toky, ktoré vyplývajú z environmentálneho práva Únie v oblasti zmeny klímy a v oblasti ochrany ovzdušia, vody a pôdy a práva Únie v oblasti nakladania s odpadom, vrátane informácií oznamovaných podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/18/EÚ (14), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES (15) a smernice 2010/75/EÚ. Tento portál by mal byť v záujme maximalizácie jeho hodnoty pre používateľov zároveň navrhnutý tak, aby v budúcnosti uľahčoval integráciu s inými relevantnými tokmi environmentálnych údajov.

(18)

V záujme právnej istoty by prevádzkovatelia alebo členské štáty mali uviesť, či sú údaje o uvoľneniach znečisťujúcich látok, prenosoch odpadových vôd obsahujúcich uvedené znečisťujúce látky mimo lokality a prenosoch odpadov mimo lokality nižšie ako prahové hodnoty oznamovania.

(19)

S cieľom zlepšiť kvalitu oznamovaných údajov a zabezpečiť ich porovnateľnosť je vhodné harmonizovať metódy kvantifikácie, ktoré majú prevádzkovatelia používať pri oznamovaní uvoľnení znečisťujúcich látok, prenosoch odpadových vôd obsahujúcich uvedené znečisťujúce látky mimo lokality, prenosoch odpadov mimo lokality a využívaní zdrojov. Keďže meranie je najpresnejšou metódou kvantifikácie, prevádzkovatelia by ho mali na tento účel použiť. Ak meranie nemožno prakticky uskutočniť, prevádzkovatelia by mali použiť výpočet. Odhad by sa mal využívať len ako krajná možnosť.

(20)

Keďže prevádzkovateľom zariadení živočíšnej výroby a akvakultúr môžu chýbať potrebné zdroje na presnú kvantifikáciu zámerných uvoľnení znečisťujúcich látok do prostredia, členské štáty by mali byť oprávnené vykonať kvantifikáciu takých uvoľnení v mene prevádzkovateľov.

(21)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia v súvislosti s oznamovaním údajov zo strany členských štátov by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci s cieľom stanoviť druh a formát poskytovaných informácií a lehoty na oznamovanie údajov. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011.

(22)

Keďže rýchly prístup k informáciám o životnom prostredí je pre občanov Únie dôležitý, je nevyhnutné, aby členské štáty a Komisia verejnosti údaje sprístupnili tak rýchlo, ako je to len technicky možné. Keďže vo vykonávacom akte sa má stanoviť presná lehota na oznamovanie údajov, nemala by presiahnuť 11 mesiacov od skončenia príslušného oznamovaného roka.

(23)

Podľa potreby by mal portál zároveň uľahčovať prístup k informáciám týkajúcim sa uvoľnení znečisťujúcich látok z difúznych zdrojov s cieľom umožniť subjektom s rozhodovacou právomocou, aby uvoľnenia znečisťujúcich látok lepšie začlenili do kontextu a aby si vybrali najúčinnejšie možné riešenie zamerané na znižovanie znečisťovania.

(24)

Údaje oznamované členskými štátmi a prevádzkovateľmi by mali mať vysokú kvalitu, najmä pokiaľ ide o ich presnosť, úplnosť, konzistentnosť a dôveryhodnosť. Príslušné orgány by preto mali posudzovať kvalitu údajov poskytovaných prevádzkovateľmi.

(25)

Prístup verejnosti k environmentálnym informáciám oznamovaným členskými štátmi by mal byť neobmedzený, pričom výnimky z tohto pravidla by mali byť možné len v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES (16) alebo prípadne s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 (17).

(26)

V tejto súvislosti by sa v rámci každého ďalšieho vývoja portálu mala zabezpečiť účasť verejnosti poskytnutím včasných a efektívnych príležitostí na predkladanie pripomienok, informácií, analýz a stanovísk na účely rozhodovacieho procesu.

(27)

V záujme zvýšenia užitočnosti a dosahu portálu by mala Komisia s podporou agentúry vypracovať usmernenia na podporu vykonávania tohto nariadenia, pričom osobitná pozornosť by sa mala venovať vykonávaniu ustanovení, ktoré neboli súčasťou nariadenia (ES) č. 166/2006, a potenciálnym účinkom na sektory, na ktoré sa uvedené nariadenie nevzťahuje.

(28)

S cieľom umožniť Komisii aktualizovať zoznam priemyselných alebo poľnohospodárskych činností, v súvislosti s ktorými sa uplatňujú požiadavky týkajúce sa oznamovania údajov, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), pokiaľ ide o zmenu tohto nariadenia na účely zosúladenia prílohy I so zmenami protokolu.

(29)

Komisia by takisto mala byť splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ na účely zmien prílohy II k tomuto nariadeniu s cieľom stanoviť prahové hodnoty oznamovania, doplniť znečisťujúce látky, na ktoré sa vzťahujú osobitné regulačné opatrenia podľa práva Únie o kvalite vody a ovzdušia a o chemikáliách vrátane nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 (18) a smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES (19), 2004/107/ES (20), 2006/118/ES (21), 2008/50/ES (22), 2008/105/ES (23) a (EÚ) 2020/2184 (24), a zohľadniť zmeny protokolu týkajúce sa oznamovaných znečisťujúcich látok alebo ich prahových hodnôt oznamovania. S cieľom uľahčiť úplné uplatňovanie tohto nariadenia by Komisia do 31. decembra 2025 mala prijať delegovaný akt, ktorým sa preskúma zoznam látok a prahových hodnôt stanovených v prílohe II k tomuto nariadeniu, okrem iného vrátane posúdenia potreby znížiť prahové hodnoty oznamovania perfluóralkylovaných a polyfluóralkylovaných látok (PFAS) a iných relevantných látok.

(30)

Pri prijímaní delegovaných aktov je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (25). Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(31)

S cieľom zabezpečiť účinné vykonávanie tohto nariadenia by mali členské štáty stanoviť pravidlá týkajúce sa sankcií uplatniteľných v prípade jeho porušenia a zabezpečiť ich vykonávanie.

(32)

Keďže nariadenie (ES) č. 166/2006 je potrebné podstatne zmeniť, malo by sa zrušiť a nahradiť týmto nariadením z dôvodov právnej istoty, jasnosti a transparentnosti.

(33)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to zlepšenie prístupu verejnosti k informáciám o životnom prostredí vytvorením integrovanej a koherentnej celoúnijnej elektronickej databázy a umožnenie monitorovania priemyselného znečisťovania s cieľom prispieť k jeho predchádzaniu a znižovaniu, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, pretože potreba porovnateľnosti údajov v členských štátoch si vyžaduje vysokú úroveň harmonizácie, ale z dôvodov rozsahu a dôsledkov činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(34)

Požiadavky týkajúce sa oznamovania údajov stanovené v tomto nariadení by sa mali začať uplatňovať počnúc oznamovaným rokom 2027, aby sa členským štátom a prevádzkovateľom poskytol dostatočný čas na prijatie potrebných opatrení.

(35)

S cieľom zabezpečiť kontinuitu údajov a právnu istotu by sa nariadenie (ES) č. 166/2006 malo naďalej uplatňovať na oznamovaný rok 2026,

1.

„zariadenie“ je stacionárna technická jednotka, v ktorej sa vykonáva jedna alebo viac činností uvedených v prílohe I, a všetky ostatné priamo s tým spojené činnosti v tej istej lokalite, ktoré technicky súvisia s činnosťami uvedenými v uvedenej prílohe a ktoré by mohli mať vplyv na emisie a znečisťovanie;

2.

„prevádzkareň“ je jedno alebo viac zariadení, alebo ich častí, ktoré sa nachádzajú v tej istej lokalite a ktoré prevádzkuje tá istá fyzická alebo právnická osoba;

3.

„lokalita“ je geografická poloha zariadenia a prevádzkarne;

4.

„verejnosť“ je verejnosť v zmysle vymedzenia v článku 3 bode 16 smernice 2010/75/EÚ;

5.

„uvoľnenie“ je akékoľvek preniknutie znečisťujúcej látky do životného prostredia v dôsledku ľudskej činnosti, či už zámernej alebo náhodnej, obvyklej alebo neobvyklej vrátane vyliatia, emitovania, vypustenia, injektovania, zneškodnenia alebo uloženia, alebo prostredníctvom kanalizácie bez konečného čistenia odpadových vôd;

6.

„znečisťujúca látka“ je látka alebo skupina látok, ktoré môžu byť škodlivé pre životné prostredie alebo ľudské zdravie vzhľadom na ich vlastnosti a ich preniknutie do životného prostredia;

7.

„látka“ je látka v zmysle vymedzenia v článku 3 bode 1 smernice 2010/75/EÚ;

8.

„prevádzkovateľ“ je prevádzkovateľ v zmysle vymedzenia v článku 3 bode 15 smernice 2010/75/EÚ;

9.

„prenos mimo lokality“ je pohyb, pri ktorom sa za hranice lokality zariadenia dostáva odpad určený na činnosti zhodnocovania alebo zneškodňovania, ako aj znečisťujúce látky v odpadových vodách určených na čistenie;

10.

„odpad“ je odpad v zmysle vymedzenia v článku 3 bode 1 smernice 2008/98/ES;

11.

„odpadové vody“ sú komunálna odpadová voda, odpadová voda z domácností a priemyselná odpadová voda v zmysle vymedzenia v článku 2 bodoch 1, 2 a 3 smernice Rady 91/271/EHS a iné odpadové vody, na ktoré sa v dôsledku v nich obsiahnutých látok alebo predmetov vzťahuje právo Únie;

12.

„difúzny zdroj“ je viacero menších alebo roztrúsených zdrojov, z ktorých sa môžu do ovzdušia, vody alebo pôdy uvoľňovať znečisťujúce látky, ktorých kombinovaný vplyv na tieto zložky môže mať významný charakter a v prípade ktorých je zber správ za jednotlivé zdroje prakticky nerealizovateľný;

13.

„príslušný orgán“ je vnútroštátny orgán alebo orgány alebo akýkoľvek iný príslušný subjekt alebo subjekty, ktoré sú určené členskými štátmi;

14.

„nebezpečný odpad“ je nebezpečný odpad v zmysle vymedzenia v článku 3 bode 2 smernice 2008/98/ES;

15.

„zhodnocovanie“ je ktorákoľvek z činností podľa prílohy II k smernici 2008/98/ES;

16.

„zneškodňovanie“ je ktorákoľvek z činností podľa prílohy I k smernici 2008/98/ES;

17.

„oznamovaný rok“ je kalendárny rok, za ktorý sa musia zbierať údaje;

18.

„akvakultúra“ je akvakultúra v zmysle vymedzenia v článku 4 bode 25 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 (26).

a)

postupy oznamovania údajov, pričom osobitnú pozornosť treba venovať ustanoveniam, ktoré neboli súčasťou nariadenia (ES) č. 166/2006, a sektorom, na ktoré sa uvedené nariadenie nevzťahovalo, vrátane technických usmernení týkajúcich sa metód uľahčujúcich analýzu monitorovania PFAS, ako sú detekčné limity, parametrické hodnoty a frekvencia odberu vzoriek;

b)

údaje, ktoré sa majú oznamovať;

c)

zabezpečovanie a posudzovanie kvality;

d)

uvedenie druhu údajov, ktoré možno neposkytnúť, a v prípade dôverných údajov dôvody ich neposkytnutia;

e)

odkaz na medzinárodne schválené metódy stanovenia uvoľnenia emisií a súvisiacej analýzy a odberu vzoriek;

f)

názvy všetkých materských spoločností;

g)

metódy výpočtu vrátane emisných faktorov pre jednotlivé technológie znižovania emisií pre živočíšnu výrobu a akvakultúry;

h)

ako v praxi uplatňovať vymedzenia pojmov stanovené v tomto nariadení pre lokality, prevádzkarne a zariadenia, okrem iného prostredníctvom zoznamu príkladov alebo konkrétnych vysvetlení, obrázkov, náčrtov, schém alebo akýchkoľvek iných vizuálnych odkazov alebo pomôcok.