(1)

Rada 10. novembra 2020 prijala závery o politike duševného vlastníctva, v ktorých uvádza, že je pripravená zvážiť zavedenie systému na osobitnú ochranu zemepisných označení nepoľnohospodárskych výrobkov na základe dôkladného posúdenia vplyvu jeho potenciálnych nákladov a prínosov.

(2)

Komisia sa vo svojom oznámení z 25. novembra 2020 s názvom Maximálne využitie inovačného potenciálu EÚ – Akčný plán pre oblasť duševného vlastníctva na podporu obnovy a odolnosti EÚ zaviazala, že na základe posúdenia vplyvu zváži navrhnutie systému Únie na ochranu nepoľnohospodárskych zemepisných označení.

(3)

Európsky parlament vo svojom uznesení z 11. novembra 2021 o akčnom pláne pre oblasť duševného vlastníctva na podporu obnovy a odolnosti EÚ zdôraznil skutočnosť, že uznávanie zemepisných označení nepoľnohospodárskych výrobkov je relevantné pre priority programov Únie, ktoré sa v súčasnosti vyvíjajú, pričom zdôraznil svoju podporu iniciatíve Komisie zaviesť na základe dôkladného posúdenia vplyvu účinnú a transparentnú ochranu zemepisných označení nepoľnohospodárskych výrobkov na úrovni Únie s cieľom dosiahnuť súlad okrem iného so Ženevským aktom Lisabonskej dohody o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach (4) (ďalej len „Ženevský akt“), v ktorom sa stanovuje možnosť chrániť zemepisné označenia poľnohospodárskych aj nepoľnohospodárskych výrobkov.

(4)

Únia v záujme toho, aby mohla v plnej miere vykonávať svoju výlučnú právomoc vo vzťahu k spoločnej obchodnej politike a v plnom súlade so svojimi záväzkami podľa Dohody o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (ďalej len „dohoda TRIPS“) Svetovej obchodnej organizácie (WTO), pristúpila 26. novembra 2019 v súlade s rozhodnutím Rady (EÚ) 2019/1754 (5) k Ženevskému aktu, ktorý spravuje Svetová organizácia duševného vlastníctva (WIPO). Ženevský akt predstavuje prostriedok na zabezpečenie ochrany zemepisných označení bez ohľadu na povahu tovaru, na ktorý sa vzťahujú, a preto zahŕňa aj remeselné a priemyselné výrobky. V záujme úplného splnenia týchto medzinárodných záväzkov je prioritou Únie zabezpečiť jednotné uznávanie a ochranu zemepisných označení remeselných a priemyselných výrobkov v celej Únii.

(5)

Na úrovni Únie už mnoho rokov funguje ochrana zemepisných označení vín (6) a liehovín (7), ako aj poľnohospodárskych výrobkov a potravín vrátane aromatizovaných vín (8). Je vhodné zabezpečiť ochranu zemepisných označení výrobkov, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti existujúceho práva Únie, na úrovni Únie a zároveň zabezpečiť súlad. Táto ochrana by sa mala zamerať na širokú škálu remeselných a priemyselných výrobkov, ako sú prírodné kamene, výrobky z dreva, šperky, textílie, čipky, príbor, sklo, porcelán a kože a usne. Zavedenie takéhoto systému na ochranu zemepisných označení remeselných a priemyselných výrobkov by bolo prínosom pre spotrebiteľov, pretože by sa zlepšila informovanosť o pravosti výrobkov. Malo by tiež pozitívny hospodársky vplyv na mikropodniky, malé a stredné podniky posilnením konkurencieschopnosti a malo by všeobecne pozitívny vplyv na zamestnanosť, rozvoj a cestovný ruch vo vidieckych a menej rozvinutých regiónoch. Takýto systém by okrem toho uľahčil prístup na trhy tretích krajín prostredníctvom obchodných dohôd s Úniou a dosiahol by sa vďaka nemu plný potenciál zemepisných označení remeselných a priemyselných výrobkov.

(6)

Viacero členských štátov má vnútroštátne systémy na ochranu zemepisných označení remeselných a priemyselných výrobkov. Tieto systémy sa líšia, pokiaľ ide o rozsah ochrany, správu a poplatky, a nezabezpečujú ochranu za hranicami daného štátu. Iné členské štáty nezabezpečujú ochranu zemepisných označení remeselných a priemyselných výrobkov na vnútroštátnej úrovni. Táto fragmentovaná a zložitá škála rôznych systémov ochrany na úrovni členských štátov môže viesť k zvýšeným nákladom a právnej neistote pre výrobcov a môže odrádzať od investícií do tradičných remesiel v Únii. Existencia harmonizovaného systému ochrany na úrovni Únie je nevyhnutná na vytvorenie právnej istoty potrebnej pre všetky zainteresované strany a na predchádzanie porušovaniu práv duševného vlastníctva vo vzťahu k vyrábaným a remeselným výrobkom, čím sa Únii umožní lepšie chrániť svoje záujmy, a to aj na medzinárodnej úrovni.

(7)

Výroba výrobkov, ktoré sú úzko spojené s konkrétnou zemepisnou oblasťou, často závisí od miestneho know-how a často je založená na miestnych spôsoboch výroby, ktoré sú zakorenené v kultúrnom a spoločenskom dedičstve domáceho regiónu takýchto výrobkov. Efektívna ochrana duševného vlastníctva môže potenciálne prispieť k zvýšeniu ziskovosti a atraktívnosti tradičných remeselníckych profesií. Osobitná ochrana zemepisných označení je uznávaným prostriedkom, ktorým sa chráni a rozvíja kultúrne dedičstvo v poľnohospodárskom, remeselnom a priemyselnom odvetví. Mali by sa preto zaviesť efektívne postupy na zápis zemepisných označení remeselných a priemyselných výrobkov do registra na úrovni Únie, ktorými by sa zohľadňovali miestne a regionálne špecifiká. Systémom na ochranu zemepisných označení remeselných a priemyselných výrobkov stanoveným v tomto nariadení by sa malo zabezpečiť zachovanie a podpora výrobných a obchodných tradícií.

(8)

Jednotná ochrana práv duševného vlastníctva súvisiacich so zemepisnými označeniami v celej Únii môže stimulovať výrobu kvalitných výrobkov, prispievať k boju proti falšovaniu, zabezpečiť väčšiu dostupnosť kvalitných výrobkov pre spotrebiteľov a prispievať k vytvoreniu hodnotných a udržateľných pracovných miest, a to aj vo vidieckych a v menej rozvinutých regiónoch, čo by pomohlo konať proti trendom vyľudňovania. Najmä vzhľadom na potenciál takejto ochrany prispievať k vytváraniu udržateľných a vysokokvalifikovaných pracovných miest vo vidieckych a v menej rozvinutých regiónoch by sa výrobcovia mali zameriavať na tvorbu značnej časti hodnoty výrobku označeného zemepisným označením vo vymedzenej zemepisnej oblasti. Požiadavky, podľa ktorých danú kvalitu, dobrú povesť alebo inú vlastnosť výrobku možno v podstatnej miere pripísať jeho zemepisnému pôvodu a že výrobok má mať pôvod vo vymedzenej zemepisnej oblasti, ako sa stanovuje v tomto nariadení, posilňujú chápanie, že značná časť hodnoty výrobku označeného zemepisným označením sa má vytvoriť v danej zemepisnej oblasti. Týmito požiadavkami by sa malo zabezpečiť, aby sa ochrana stanovená v tomto nariadení vzťahovala len na výrobky so silným prepojením na zemepisnú oblasť.

(9)

Preto je potrebné zaistiť spravodlivú hospodársku súťaž pre výrobcov remeselných a priemyselných výrobkov na vnútornom trhu; zabezpečiť, aby boli spoľahlivé informácie o týchto výrobkoch dostupné pre spotrebiteľov; chrániť a rozvíjať kultúrne dedičstvo a tradičné know-how; zabezpečiť účinný zápis zemepisných označení remeselných a priemyselných výrobkov do registra tak na úrovni Únie, ako aj na medzinárodnej úrovni; zabezpečiť účinné kontroly a presadzovanie v súvislosti so zemepisnými označeniami remeselných a priemyselných výrobkov v rámci vnútorného trhu vrátane v elektronickom obchode a vytvoriť prepojenie s medzinárodným systémom zápisu do registra a ochrany na základe Ženevského aktu.

(10)

Úlohy, ktoré sa týmto nariadením ukladajú orgánom členských štátov, Komisii a Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo zriadenému nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 (9) (ďalej len „úrad“) by si mohli vyžadovať spracúvanie osobných údajov, najmä ak je to potrebné na identifikáciu žiadateľov v rámci postupu zápisu do registra, zmeny špecifikácie výrobku alebo zrušenia zápisu do registra, namietateľov alebo príjemcov prechodného obdobia udeleného odchylne od ochrany zemepisného označenia zapísaného do registra. Spracúvanie týchto osobných údajov je preto potrebné na účely plnenia úlohy vykonávanej vo verejnom záujme. Pri akomkoľvek spracúvaní a zverejňovaní osobných údajov prijatých v priebehu postupov podľa tohto nariadenia, napríklad na účely zápisu do registra vrátane námietky, zmeny špecifikácie výrobku, zrušenia zápisu do registra, kontrol a udelenia prechodného obdobia, by sa mali dodržiavať základné práva vrátane práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života a práva na ochranu osobných údajov podľa článkov 7 a 8 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“). V tejto súvislosti sa nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (10) a smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES (11) ukladajú určité povinnosti členským štátom, zatiaľ čo nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 (12) sa ukladajú určité povinnosti Komisii a úradu. Ak Komisia a úrad spoločne určia účely a prostriedky spracúvania údajov, mali by sa považovať za spoločných prevádzkovateľov.

(11)

Zemepisné označenia remeselných a priemyselných výrobkov, ktoré majú danú kvalitu, dobrú povesť alebo inú vlastnosť spojenú s miestom ich výroby, predstavujú kolektívne právo, ktoré môžu uplatňovať všetci oprávnení výrobcovia vo vymedzenej zemepisnej oblasti, ktorí sú ochotní dodržiavať špecifikáciu výrobku, a to v súlade s týmto nariadením. Výrobcovia konajúci spoločne majú väčšiu trhovú silu ako jednotliví výrobcovia a môžu pri spravovaní svojich zemepisných označení využívať synergie. Zemepisné označenia prinášajú výrobcom odmenu za ich úsilie vyrábať rozmanitú škálu kvalitných výrobkov. Žiadosti o zápis zemepisných označení do registra by preto mali podávať skupiny výrobcov.

(12)

V určitých zemepisných oblastiach môže existovať len jeden samostatný výrobca, ktorý chce podať žiadosť o zápis názvu ako zemepisného označenia do registra. Preto by malo byť možné, aby sa za žiadateľa považoval aj samostatný výrobca. Samostatný výrobca by však nemal mať možnosť vymedziť zemepisnú oblasť odkazovaním na svoju vlastnú pôdu alebo dielňu. Zemepisná oblasť by mala vždy odkazovať na konkrétnu časť územia a nie na hranice súkromného pozemku.

(13)

Malo by byť tiež možné, aby žiadateľom bol aj miestny alebo regionálny orgán určený členským štátom alebo súkromný subjekt určený členským štátom. V takýchto prípadoch by sa v žiadosti mali uviesť dôvody takéhoto určenia.

(14)

Okrem toho by miestny alebo regionálny subjekt členského štátu, z ktorého príslušná skupina výrobcov alebo samostatný výrobca pochádza, mal mať možnosť poskytnúť pomoc tejto skupine výrobcov alebo samostatnému výrobcovi pri príprave žiadosti a v prvej fáze postupu zápisu do registra. Pomoc by mohla zahŕňať poradenstvo a zdieľanie dokumentov, kontaktov a informácií.

(15)

Cieľom systému na ochranu zemepisných označení remeselných a priemyselných výrobkov stanoveného v tomto nariadení je umožniť spotrebiteľom, aby prijímali informovanejšie rozhodnutia o kúpe, a v tejto súvislosti im označovanie a reklama pomáhajú správne identifikovať kvalitné výrobky na trhu. Práva duševného vlastníctva týkajúce sa zemepisných označení pomáhajú hospodárskym subjektom a spoločnostiam zhodnotiť ich nehmotné aktíva. S cieľom zabrániť vytváraniu nekalej hospodárskej súťaže a udržať vnútorný trh by každý výrobca vrátane výrobcov z tretích krajín mal mať možnosť v celej Únii, vrátane v elektronickom obchode používať zemepisné označenie zapísané do registra a uvádzať na trh výrobky označené takýmto zemepisným označením za predpokladu, že dotknutý výrobok spĺňa požiadavky príslušnej špecifikácie výrobku a výrobca podlieha kontrolám.

(16)

Názov výrobku by mal byť oprávnený na ochranu ako zemepisné označenie, ak výrobok spĺňa tri kumulatívne požiadavky: výrobok by mal byť zakorenený alebo by mal mať pôvod v konkrétnom mieste, regióne alebo krajine; daná kvalita, dobrá povesť alebo iná vlastnosť výrobku by sa mali pripísať najmä jeho zemepisnému pôvodu a aspoň jedna etapa výroby by mala prebiehať v danej zemepisnej oblasti. Na splnenie uvedených požiadaviek je potrebné preukázať, že zemepisný pôvod je základným faktorom danej kvality, dobrej povesti alebo inej vlastnosti výrobku. Uvedené požiadavky sú v súlade s požiadavkami na zemepisné označenia stanovenými v Ženevskom akte a v právnych predpisoch Únie o ochrane zemepisných označení poľnohospodárskych výrobkov, potravín, vína a liehovín. Výrobky, ktoré sú v rozpore s verejným poriadkom, by však nemali byť predmetom chráneného zemepisného označenia. Potreba uplatniť túto výnimku týkajúcu sa verejného poriadku by sa mala posudzovať od prípadu k prípadu a výnimka by sa mala uplatňovať v súlade so Zmluvou o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) a príslušnou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie.

(17)

Etapa alebo etapy výroby uvedené v špecifikácii výrobku sú tie, ktoré výrobku dodávajú danú kvalitu, dobrú povesť alebo iné vlastnosti. Ľudské alebo prírodné faktory alebo kombinácia týchto faktorov určujú, či je etapa výroby relevantná pre jeho zahrnutie do špecifikácie výrobku. Na výrobky vyrobené primárne mimo danej zemepisnej oblasti, ktoré sa do tejto oblasti prepravujú len na účely balenia alebo etapy výroby, ktoré by sa mohli vykonať inde bez toho, aby došlo k výraznému rozdielu v danej kvalite, dobrej povesti alebo iných vlastnostiach výrobku, by sa nemala vzťahovať ochrana. Touto zásadou by sa mohlo zabrániť tomu, aby sa výrobky nízkej kvality bez jedinečných vlastností a vyrobené takmer úplne mimo danej zemepisnej oblasti predávali ako výrobky označené zemepisným označením.

(18)

Mikropodniky, malé a stredné podniky majú často obmedzené zdroje na plnenie administratívnych úloh. Príslušný orgán členského štátu, z ktorého žiadateľ pochádza, by sa mal na žiadosť žiadateľa snažiť pomôcť pri príprave jednotného dokumentu stanoveného v tomto nariadení v súlade so svojou administratívnou praxou. Ak sa členský štát rozhodne použiť postup priameho zápisu do registra stanovený v tomto nariadení (ďalej len „postup priameho zápisu“), úrad by sa mal v úzkej spolupráci s jednotným kontaktným miestom dotknutého členského štátu usilovať poskytnúť pomoc s jednotným dokumentom. Akoukoľvek pomocou poskytovanou zo strany orgánov alebo zo strany úradu by nemala byť dotknutá zodpovednosť žiadateľa za jednotný dokument.

(19)

S cieľom získať ochranu ako zemepisné označenia by sa názvy mali zapisovať do registra len na úrovni Únie. Štandardný postup zápisu zemepisného označenia do registra podľa tohto nariadenia by mal pozostávať z dvoch fáz. členské štáty by mali byť zodpovedné za prvú fázu (ďalej len „vnútroštátna fáza“) a úrad by mal byť zodpovedný za druhú fázu (ďalej len „únijná fáza“). Ak sa členskému štátu udelila výnimka z uvedeného štandardného postupu, žiadateľ z tohto členského štátu by mal mať možnosť podať žiadosť priamo úradu prostredníctvom postupu priameho zápisu do registra. Ochrana, ktorú toto nariadenie udeľuje po zápise do registra, by mala byť rovnako dostupná pre zemepisné označenia výrobkov s pôvodom v tretích krajinách (ďalej len „zemepisné označenia tretích krajín“), ktoré spĺňajú zodpovedajúce požiadavky a sú chránené v tretej krajine pôvodu. Úrad by mal vykonávať zodpovedajúce postupy pri zemepisných označeniach tretích krajín.

(20)

Členské štáty by mali zabezpečiť efektívne, predvídateľné a rýchle administratívne postupy. Informácie o týchto postupoch vrátane akýchkoľvek uplatniteľných lehôt a celkovej dĺžke postupov by mali byť verejne dostupné. Členské štáty, Komisia a úrad by mali spolupracovať v rámci poradného výboru zriadeného podľa tohto nariadenia (ďalej len „poradný výbor“) s cieľom vymieňať si najlepšie postupy v záujme podpory efektívnosti týchto postupov.

(21)

Postupy zápisu do registra vrátane námietky, zmeny špecifikácie výrobku, zrušenia zápisu do registra a odvolania, pokiaľ ide o zemepisné označenia s pôvodom v Únii, by mali vykonávať členské štáty a úrad, a tieto postupy by mali spĺňať požiadavky na transparentnosť. Členské štáty a úrad by mali byť zodpovedné za príslušné fázy týchto postupov. Členské štáty by mali byť zodpovedné za vnútroštátnu fázu, ktorá zahŕňa prijatie žiadosti od žiadateľa, jej preskúmanie, spravovanie vnútroštátneho námietkového konania a po ukončení vnútroštátnej fázy kladným rozhodnutím podanie žiadosti úradu, ktorý začne únijnú fázu. Členské štáty by mali stanoviť podrobné procesné pravidlá pre vnútroštátnu fázu. Tieto pravidlá by mali zahŕňať konzultácie medzi žiadateľom a akýmikoľvek vnútroštátnymi namietateľmi, ako aj predloženie, zo strany žiadateľa, správy o výsledku týchto konzultácií a o akýchkoľvek úpravách vykonaných v žiadosti. Okrem toho by sa prípustnosť námietky a dôvody zamietnutia zápisu do registra vo vnútroštátnej fáze mali zosúladiť s príslušnými podmienkami v únijnej fáze. Úrad by mal byť zodpovedný za preskúmanie žiadostí v únijnej fáze, spravovanie námietkového konania a udelenie alebo zamietnutie zápisu do registra. Úrad by mal tiež vykonávať zodpovedajúce postupy pri zemepisných označeniach tretích krajín.

(22)

Úrad by mal nabádať strany, aby využívali alternatívne riešenie sporov, ako je mediácia, na účely dosiahnutia zmierlivého riešenia. Na tento účel by mal úrad stranám ponúknuť možnosť využiť tieto služby v konaniach dostupných na úrovni Únie. Úrad by mal tieto služby poskytovať sám, ale strany by mali mať možnosť využiť aj iné mediačné služby.

(23)

S cieľom uľahčiť správu žiadostí príslušnými orgánmi by sa dvom alebo viacerým členským štátom malo umožniť spolupracovať vo vnútroštátnej fáze postupu, a to aj pokiaľ ide o preskúmanie, vnútroštátnu námietku, podávanie žiadostí úradu, zmenu špecifikácie výrobku a zrušenie zápisu do registra, a rozhodnúť sa, že jeden z nich bude spravovať postupy v mene druhého dotknutého členského štátu alebo členských štátov. V takýchto prípadoch by uvedené členské štáty mali bezodkladne zodpovedajúcim spôsobom informovať Komisiu a poskytnúť informácie o hlavných parametroch spolupráce.

(24)

Za určitých podmienok by členské štáty mali mať možnosť získať výnimku z povinnosti určiť príslušný vnútroštátny orgán, ktorý bude zodpovedný za vnútroštátnu fázu postupov zápisu do registra vrátane vnútroštátnej námietky, zmeny špecifikácie výrobku a zrušenia zápisu do registra. V rámci tejto výnimky by sa mala zohľadniť skutočnosť, že určité členské štáty nemajú osobitný vnútroštátny systém na ochranu zemepisných označení remeselných a priemyselných výrobkov, že miestny záujem o ochranu týchto zemepisných označení v týchto členských štátoch je minimálny a že za takýchto okolností by nebolo opodstatnené ukladať im povinnosť zriadiť všetku potrebnú infraštruktúru pre takýto systém. Účinnejšie a nákladovo efektívnejšie by bolo zabezpečiť pre skupiny výrobcov z týchto členských štátov alternatívny postup na účely ochrany ich výrobkov, konkrétne postup priameho zápisu do registra prostredníctvom úradu. Tento alternatívny postup by členským štátom priniesol aj výhody v oblasti nákladov.

(25)

Komisia by mala po preskúmaní informácií poskytnutých členským štátom prijať rozhodnutie o žiadosti členského štátu o výnimku, ktoré mu umožní využiť postup priameho zápisu do registra. Komisia by pri skúmaní žiadosti mala posúdiť všetky relevantné okolnosti, ako je počet existujúcich chránených názvov výrobkov, počet potenciálne zainteresovaných výrobcov a skupín výrobcov v dotknutom členskom štáte, počet obyvateľov dotknutého členského štátu, objem predaja, výrobné kapacity a trhy s predmetnými výrobkami, ako aj ďalšie informácie, ktoré členský štát považuje za relevantné na preukázanie nízkeho záujmu na vnútroštátnej úrovni. Komisia by mala mať možnosť tiež použiť na prijatie rozhodnutia napríklad informácie získané prostredníctvom verejnej konzultácie, prieskumu trhu alebo analýzy trhu, prípadne listov od príslušných profesijných komôr alebo iných relevantných oficiálnych inštancií. Komisia by si mala ponechať právo zmeniť alebo zrušiť rozhodnutie, na základe ktorého sa členskému štátu umožňuje využiť postup priameho zápisu do registra, ak dotknutý členský štát prestane spĺňať podmienky. Stalo by sa to napríklad v prípade, ak by počet priamych žiadostí podaných žiadateľmi z daného členského štátu v priebehu času opakovane presiahol pôvodný počet odhadovaný týmto členským štátom.

(26)

Podľa takejto výnimky by postupy týkajúce sa zápisu do registra, zmeny špecifikácie výrobku a zrušenia zápisu mal riadiť priamo úrad. V tejto súvislosti by mali úradu poskytovať v prípade potreby pomoc správne orgány dotknutého členského štátu prostredníctvom určeného jednotného kontaktného miesta, najmä pokiaľ ide o preskúmanie žiadosti. Jednotné kontaktné miesto by malo mať potrebné odborné a miestne znalosti o zemepisných označeniach. S cieľom pomôcť úradu by jednotné kontaktné miesto malo mať možnosť konzultovať s odborníkmi so špecifickými znalosťami týkajúcimi sa daného výrobku alebo odvetvia.

(27)

Uplatňovanie postupu priameho zápisu do registra by nemalo oslobodzovať členské štáty od povinnosti určiť príslušný orgán na uskutočnenie kontrol a prijímať potrebné opatrenia na presadzovanie práv stanovených v tomto nariadení.

(28)

S cieľom zabezpečiť účinné a konzistentné rozhodovanie v súvislosti so žiadosťami by mal príslušný orgán členského štátu bez zbytočného odkladu informovať úrad o každom konaní pred vnútroštátnym súdom alebo iným orgánom, ktoré sa týka žiadosti, ktorú tento príslušný orgán predložil úradu, a o konečnom výsledku takéhoto konania. Z rovnakého dôvodu by mal príslušný orgán informovať úrad o všetkých vnútroštátnych správnych a súdnych konaniach proti rozhodnutiu príslušného orgánu, ktoré by mohli mať vplyv na zápis zemepisného označenia do registra.

(29)

Od dátumu, keď členský štát podá úradu žiadosť, by členské štáty mali mať možnosť udeliť dočasnú vnútroštátnu ochranu zemepisnému označeniu pred dokončením únijnej fázy za predpokladu, že to neovplyvní vnútorný trh alebo obchodnú politiku Únie. Dočasná vnútroštátna ochrana by sa nemala poskytovať v prípade priameho zápisu do registra.

(30)

Aby hospodárske subjekty, ktorých záujmy sú dotknuté zápisom zemepisného označenia do registra, mohli naďalej používať názov zapísaný do registra počas obmedzeného obdobia, mal by úrad udeľovať osobitnú výnimku na používanie takéhoto názvu počas prechodného obdobia. Takéto prechodné obdobie možno povoliť aj na účely prekonania dočasných ťažkostí s dlhodobým cieľom zabezpečiť, aby všetci výrobcovia dodržiavali špecifikáciu výrobku. Bez toho, aby boli dotknuté pravidlá upravujúce konflikty medzi zemepisnými označeniami a ochrannými známkami, malo by byť za určitých podmienok a počas prechodného obdobia možné ďalej používať názvy, ktoré by inak boli v rozpore s ochranou zemepisných označení.

(31)

Komisia by mala mať v určitých osobitných prípadoch možnosť prevziať od úradu právomoc rozhodovať o jednotlivých žiadostiach, o žiadostiach o zmenu špecifikácie výrobku alebo o žiadostiach o zrušenie. Každý členský štát alebo úrad by mal mať možnosť požiadať Komisiu o uplatnenie danej výhradnej právomoci. Komisia by mala byť schopná konať aj z vlastnej iniciatívy. Úrad by mal byť v každom prípade naďalej zodpovedný za preskúmanie prihlášky a námietky a na základe odborného zváženia by mal pripraviť návrh vykonávacieho aktu Komisie.

(32)

V záujme riadneho fungovania vnútorného trhu je dôležité, aby výrobcovia a iné dotknuté hospodárske subjekty, ako aj orgány a spotrebitelia mali rýchly a ľahký prístup k relevantným informáciám o zemepisných označeniach.

(33)

S cieľom zabrániť fragmentácii vnútorného trhu a zabezpečiť transparentnosť a jednotnosť v celej Únii je potrebné zriadiť elektronický register Únie pre zemepisné označenia remeselných a priemyselných výrobkov (ďalej len „register Únie“), ktorý by mal byť ľahko prístupný verejnosti v strojovo čitateľnom formáte. Register Únie by mal zriadiť, viesť a spravovať úrad, ktorý by mal poskytnúť aj personál na jeho prevádzku. Mala by sa zvážiť možnosť využívania existujúcich databáz, aby sa zabránilo vzniku zbytočného administratívneho zaťaženia.

(34)

Únia rokuje so svojimi obchodnými partnermi o medzinárodných dohodách vrátane takých, ktoré sa týkajú ochrany zemepisných označení. Ochrana zemepisných označení remeselných a priemyselných výrobkov v Únii môže takisto vyplývať z takýchto dohôd bez ohľadu na medzinárodné zápisy do registrov podľa Ženevského aktu a na systém zápisu do registra uvedený v tomto nariadení. Malo by byť možné zapísať do registra Únie zemepisné označenia chránené v Únii na základe medzinárodného zápisu podľa Ženevského aktu alebo podľa medzinárodných dohôd s obchodnými partnermi Únie s cieľom uľahčiť poskytovanie informácií verejnosti, zvýšiť transparentnosť v prospech spotrebiteľov, a najmä zabezpečiť ochranu a kontrolu používania týchto zemepisných označení. V takýchto prípadoch by sa príslušné názvy mali zapísať do registra Únie ako chránené zemepisné označenia.

(35)

Každý účastník dotknutý rozhodnutím úradu by mal mať právo podať odvolanie na odvolací senát úradu (ďalej len „odvolací senát“). Rozhodnutia odvolacieho senátu by potom mali podliehať súdnemu preskúmaniu Všeobecným súdom, ktorý má právomoc zrušiť alebo zmeniť napadnuté rozhodnutie.

(36)

Mal by sa zriadiť poradný výbor zložený z expertov z členských štátov a Komisie, ktorý by poskytoval potrebné vedomosti a odborné znalosti o určitých výrobkoch, odvetviach a miestnych okolnostiach, ktoré by mohli ovplyvniť výsledok postupov podľa tohto nariadenia. S cieľom získať špecifické technické znalosti potrebné na preskúmanie jednotlivých žiadostí v ktorejkoľvek fáze postupu zápisu do registra vrátane námietkového a odvolacieho konania alebo iných postupov by oddelenie zemepisných označení úradu alebo odvolacie senáty mali mať z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť Komisie možnosť konzultovať s poradným výborom. Táto konzultácia by v prípade potreby mala zahŕňať aj všeobecné stanovisko k posudzovaniu kvalitatívnych kritérií, preukazovaniu dobrej povesti výrobku, určovaniu druhového charakteru názvu a posudzovaniu rizika uvádzania spotrebiteľov do omylu. Stanovisko poradného výboru by nemalo byť záväzné. Poradný výbor by mal v prípade potreby prizvať odborníkov v oblasti príslušnej kategórie výrobkov vrátane zástupcov regiónov a akademickej obce. Postup vymenovania expertov a fungovanie poradného výboru by sa mali upraviť v rokovacom poriadku poradného výboru, ktorý prijíma správna rada.

(37)

Zemepisným označeniam zapísaným do registra Únie by sa v záujme zabezpečenia ich spravodlivého používania a zabránenia praktikám, ktoré môžu spotrebiteľov uviesť do omylu, najmä pokiaľ ide o porovnateľné výrobky, mala poskytnúť ochrana. Pri určovaní toho, či sú výrobky porovnateľné s výrobkom chráneným zemepisným označením, by sa mali zohľadniť všetky relevantné faktory. Malo by ísť okrem iného o tieto faktory: či majú výrobky spoločné všeobecné vlastnosti, ako je spôsob výroby, fyzický vzhľad alebo použitie rovnakej suroviny; za akých okolností sa výrobky používajú z hľadiska príslušného trhového segmentu; či sa výrobky často distribuujú prostredníctvom rovnakých kanálov a či sa na ne vzťahujú podobné pravidlá uvádzania na trh.

(38)

S cieľom posilniť ochranu zemepisných označení remeselných a priemyselných výrobkov a účinne bojovať proti falšovaniu by sa ochrana podľa tohto nariadenia mala vzťahovať aj na doménové mená na internete. Takisto je dôležité náležite zohľadniť dohodu TRIPS, a najmä jej články 22 a 23, a Všeobecnú dohodu o clách a obchode, ktorá bola uzavretá v mene Únie na základe rozhodnutia Rady 94/800/ES (13) vrátane článku V uvedenej dohody o slobode tranzitu. V tomto právnom rámci by sa v záujme efektívnejšieho boja proti falšovaniu mala takáto ochrana vzťahovať aj na tovar, ktorý vstupuje na colné územie Únie bez prepustenia do voľného obehu a ktorý bol prepustený do osobitných colných režimov, ako sú režimy tranzit, skladovanie, osobitné použitie alebo zušľachťovací styk.

(39)

Je potrebné zabezpečiť, aby sa zemepisné označenie v názve hotového výrobku, ktorý obsahuje alebo zahŕňa ako časť alebo zložku výrobok označený zemepisným označením, používalo v súlade so spravodlivými obchodnými praktikami a aby jeho používanie neťažilo z dobrej povesti zemepisného označenia, neoslabovalo ju ani nepoškodzovalo. Na takéto používanie by sa mal vyžadovať súhlas skupiny výrobcov alebo jednotlivého výrobcu výrobku označeného zemepisným označením.

(40)

Druhové výrazy, ktoré sa podobajú názvu alebo výrazu, ktorý je chránený zemepisným označením, alebo ktoré sú jeho súčasťou, by si mali zachovať svoj druhový stav.

(41)

Homonymné názvy (ďalej len „homonymá“) sú názvy písané alebo vyslovené rovnakým spôsobom, ale odkazujú na rôzne zemepisné oblasti. Názov, ktorý je úplne alebo čiastočne homonymný so zemepisným označením už zapísaným do registra alebo o ktorý sa žiadalo, by sa nemal zapísať do registra, pokiaľ na základe určitých okolností nie je jeho ochrana odôvodnená vzhľadom na potrebu rovnakého zaobchádzania s výrobcami a na potrebu, aby spotrebitelia neboli uvedení do omylu, pokiaľ ide o skutočný zemepisný pôvod výrobkov. Homonymá, ktoré by mohli uviesť spotrebiteľov do omylu, pokiaľ ide o skutočnú identitu alebo zemepisný pôvod výrobku, by sa nemali zapisovať do registra ako zemepisné označenie.

(42)

Hoci sa ochranné známky a zemepisné označenia líšia povahou a účelom, vzťah medzi nimi by sa mal objasniť z hľadiska kritérií na zamietnutie prihlášok ochranných známok, vyhlásenia ochranných známok za neplatné a koexistencie ochranných známok a zemepisných označení. Ochrana zemepisných označení musí byť v rovnováhe s ochranou ochranných známok s dobrým menom a všeobecne známych známok, najmä vzhľadom na základné právo vlastniť majetok, ako sa stanovuje v článku 17 charty, ako aj záväzky vyplývajúce z medzinárodného práva. Pri posudzovaní vzťahu medzi zemepisným označením a ochrannou známkou by sa mala zohľadniť akákoľvek kontinuita ochrany zemepisného označenia zavedenej zápisom do registra alebo používaním v členskom štáte, v ktorom sa zemepisné označenie stalo predmetom ochrany Únie v súlade s týmto nariadením, a akékoľvek právo prednosti uplatnené v prihláške ochrannej známky.

(43)

Skupiny výrobcov zohrávajú zásadnú úlohu v procese podávania žiadostí o zápis zemepisných označení do registra, ako aj v postupoch žiadostí o zmenu špecifikácie výrobku a žiadostí o zrušenie zápisu. Mali by disponovať prostriedkami potrebnými na lepšie identifikovanie a marketing špecifických vlastností svojich výrobkov. Mala by sa preto špecifikovať úloha skupín výrobcov.

(44)

Správcovia doménových mien najvyššej úrovne s kódom krajiny usadení v Únii, ktorí ponúkajú postupy alternatívneho riešenia sporov na riešenie sporov súvisiacich s registráciou doménových mien, by mali zabezpečiť, aby sa takéto postupy vzťahovali aj na zemepisné označenia. Na základe vhodného postupu alternatívneho riešenia sporov alebo súdneho konania by mali mať správcovia doménových mien najvyššej úrovne s kódom krajiny usadení v Únii možnosť zrušiť alebo previesť doménové meno zaregistrované v rámci domény najvyššej úrovne s kódom krajiny na príslušnú skupinu výrobcov, ak je registrácia doménového mena v rozpore s ochranou zemepisného označenia alebo ak sa doménové meno nepoužíva v dobrej viere, alebo ak doménové meno jeho držiteľ zaregistroval bez toho, aby mal právo alebo oprávnený záujem v súvislosti s daným zemepisným označením.

(45)

Komisia by mala vyhodnotiť uskutočniteľnosť vytvorenia systému informácií a upozornení proti zneužívaniu remeselných a priemyselných zemepisných označení v rámci systému doménových mien a predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu o svojich hlavných zisteniach. Na základe výsledku tohto hodnotenia by Komisia mala v prípade potreby predložiť legislatívny návrh na zriadenie takéhoto systému.

(46)

Keďže systém Únie na ochranu zemepisných označení remeselných a priemyselných výrobkov stanovený v tomto nariadení je nový, je dôležité zvyšovať informovanosť o tejto iniciatíve medzi spotrebiteľmi, výrobcami, najmä mikropodnikmi, malými a strednými podnikmi a orgánmi verejnej moci na miestnej, regionálnej, národnej a medzinárodnej úrovni. Na tento účel by sa členské štáty, Komisia, úrad a relevantné zainteresované strany mali nabádať, aby pravidelne vykonávali propagačné činnosti s cieľom zvyšovať informovanosť.

(47)

Symbol, označenie a skratka Únie, na základe ktorých sa identifikujú zemepisné označenia zapísané do registra, a práva, ktoré v rámci tohto systému prislúchajú Únii, by mali byť chránené v Únii, ako aj v tretích krajinách s cieľom zabezpečiť, aby sa používali iba pri pravých výrobkoch a aby sa spotrebitelia neuvádzali do omylu, pokiaľ ide o vlastnosti výrobku.

(48)

Použitie symbolu, označenia a skratky Únie na balení remeselných a priemyselných výrobkov označených zemepisným označením by sa malo odporúčať, aj na webových sídlach pri online predaji, aby spotrebitelia lepšie poznali tieto výrobky a záruky s nimi spojené a aby sa umožnila ľahšia identifikácia týchto výrobkov na trhu, čím sa uľahčia kontroly. Použitie symbolu, označenia a skratky Únie by malo v prípade zemepisných označení tretích krajín zostať dobrovoľné.

(49)

V záujme jasnosti pre spotrebiteľov a maximalizácie súladu s právnymi predpismi Únie na ochranu zemepisných označení poľnohospodárskych výrobkov, potravín, vín a liehovín by symbol Únie používaný na balení remeselných a priemyselných výrobkov označených zemepisným označením mal byť totožný so symbolom stanoveným podľa delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 664/2014 (14) a používaným na balení poľnohospodárskych výrobkov, potravín, vín a liehovín označených zemepisným označením.

(50)

Pridaná hodnota zemepisných označení spočíva v dôvere spotrebiteľov. Táto dôvera môže byť opodstatnená len vtedy, ak zápis zemepisných označení do registra sprevádzajú účinné a efektívne mechanizmy overovania a kontroly. Spotrebitelia by mali mať možnosť očakávať, že na akékoľvek zemepisné označenie sa vzťahujú spoľahlivé systémy overovania a kontroly bez ohľadu na to, či výrobky pochádzajú z Únie alebo z tretej krajiny.

(51)

S cieľom zabezpečiť, aby spotrebitelia dôverovali špecifickým vlastnostiam remeselných a priemyselných výrobkov označených zemepisným označením, by výrobcovia mali podliehať systému založenému na vydávaní vlastných vyhlásení výrobcami, ktorým by sa overoval súlad so špecifikáciou výrobku pred tým a po tom, ako sa výrobok umiestni na trh. Na účely kontrol by každý členský štát mal určiť príslušné orgány na overovanie súladu a monitorovanie. Malo by byť možné, aby bol jeden príslušný orgán určený pre vnútroštátnu fázu a iný príslušný orgán určený pre kontroly, ak sa tak členský štát rozhodne. Príslušný orgán by mal mať možnosť delegovať určité kontrolné úlohy na orgány pre certifikáciu výrobkov alebo na fyzické osoby.

(52)

Vlastné vyhlásenie by mal výrobca predložiť príslušnému orgánu, ktorý zodpovedá za overovanie súladu so špecifikáciou výrobku. Na preukázanie zachovávania súladu by sa takéto vlastné vyhlásenie malo predkladať každé tri roky. V prípade zmeny špecifikácie výrobku, ktorá má vplyv na dotknutý výrobok, by výrobcovia mali byť povinní ihneď predložiť aktualizované vlastné vyhlásenie. Overovanie na základe vlastného vyhlásenia by výrobcom nemalo brániť v tom, aby súlad ich výrobkov so špecifikáciou výrobku overili tretie strany. Malo by byť možné, aby takéto overenie treťou stranou dopĺňalo vlastné vyhlásenie, ale nemôže vlastné vyhlásenie nahradiť.

(53)

Vlastné vyhlásenie by malo príslušnému orgánu poskytnúť všetky potrebné informácie týkajúce sa výrobku, aby mohol skontrolovať jeho súlad so špecifikáciou výrobku. S cieľom zabezpečiť, aby boli informácie poskytnuté vo vlastnom vyhlásení úplné, by sa mala stanoviť harmonizovaná štruktúra týchto vyhlásení. Výrobca by mal prevziať plnú zodpovednosť za zabezpečenie toho, aby informácie poskytnuté vo vlastnom vyhlásení boli úplné, konzistentné a presné, a mal by byť schopný poskytnúť bez toho, aby bola dotknutá ochrana know-how a obchodného tajomstva, potrebné dôkazy umožňujúce overenie týchto informácií.

(54)

Po doručení vlastného vyhlásenia by príslušný orgán mal vykonať jeho preskúmanie, čo zahŕňa aspoň kontrolu jeho úplnosti a konzistentnosti. Mali by sa objasniť zjavné nezrovnalosti a od výrobcu by sa mali vyžiadať chýbajúce informácie. Ak je príslušný orgán presvedčený, že informácie uvedené vo vlastnom vyhlásení sú úplné a konzistentné a nemá žiadne ďalšie výhrady týkajúce sa súladu, príslušný orgán by mal vydať alebo obnoviť úradné osvedčenie o oprávnení vyrábať výrobok označený zemepisným označením.

(55)

V záujme zabezpečenia súladu so špecifikáciou výrobku a kontroly presnosti informácií poskytnutých vo vlastnom vyhlásení by príslušný orgán mal s vhodnou frekvenciou vykonávať kontroly súladu na trhu vrátane elektronického obchodu na základe analýzy rizika a s ohľadom na riziko nedodržiavania súladu vrátane podvodných alebo klamlivých praktík.

(56)

V prípade nesúladu so špecifikáciou výrobku by mal príslušný orgán prijať vhodné opatrenia na zabezpečenie toho, aby dotknutí výrobcovia napravili situáciu a zabránili ďalšiemu nesúladu.

(57)

Ako alternatívu postupu overovania založeného na vlastnom vyhlásení by členské štáty mali mať možnosť ustanoviť postup overovania založený na overení súladu príslušným orgánom alebo určenou treťou stranou. Takýto postup overovania by mal zahŕňať kontroly súladu so špecifikáciou výrobku pred umiestnením výrobku na trh aj po jeho umiestnení na trh. Príslušný orgán by mal mať možnosť v prípade potreby delegovať určité kontrolné úlohy súvisiace s kontrolou zemepisného pôvodu alebo procesom výroby dotknutého výrobku na orgány pre certifikáciu výrobkov alebo fyzické osoby.

(58)

Na akreditáciu orgánov pre certifikáciu výrobkov by sa mali použiť európske normy (normy EN), ktoré vypracoval Európsky výbor pre normalizáciu (CEN), a medzinárodné normy vypracované Medzinárodnou organizáciou pre normalizáciu (ISO), ktoré by uvedené orgány takisto mali používať na svoje fungovanie. Akreditácia uvedených orgánov by mala prebiehať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 (15). Orgány pre certifikáciu výrobkov usadené mimo Únie by mali preukázať, že spĺňajú normy Únie alebo medzinárodne uznávané normy, a to prostredníctvom certifikátu vydaného subjektom, ktorý je uznaným signatárom multilaterálnej dohody o uznávaní pod záštitou Medzinárodného akreditačného fóra (IAF) alebo členom Medzinárodnej spolupráce pre akreditáciu laboratórií (ILAC). Fyzické osoby by mali mať odborné znalosti, vybavenie, infraštruktúru a zdroje potrebné na vykonávanie kontrolných úloh, ktoré na ne boli delegované. Mali by mať náležité kvalifikácie a skúsenosti, konať nestranne a nebyť v konflikte záujmov, pokiaľ ide o vykonávanie kontrolných úloh, ktoré na ne boli delegované.

(59)

Informácie o príslušných orgánoch a orgánoch pre certifikáciu výrobkov a fyzických osobách, na ktoré sa delegovali kontrolné úlohy, by mali členské štáty a úrad zverejniť, aby sa zabezpečila transparentnosť a aby ich zainteresované strany mohli kontaktovať.

(60)

Monitorovanie používania zemepisných označení na trhu je dôležité na zabránenie podvodným a klamlivým praktikám, čím sa zabezpečí primerané odmeňovanie výrobcov výrobkov označených zemepisným označením za pridanú hodnotu ich výrobkov, na ktoré sa vzťahuje zemepisné označenie, a osobám porušujúcim práva vyplývajúce zo zemepisného označenia sa zabráni, aby predávali výrobky, ktoré nie sú v súlade. Členské štáty by preto mali určiť príslušné orgány na monitorovanie trhu s cieľom odhaliť akékoľvek zneužívanie zemepisných označení a mali by vykonávať kontroly na základe analýzy rizika. V prípade odhalenia zneužívania zemepisného označenia by mal relevantný príslušný orgán prijať vhodné správne a súdne opatrenia na zabránenie alebo zastavenie používania názvov výrobkov alebo služieb, ktoré sa vyrábajú alebo umiestňujú na trh alebo v prípade služieb poskytujú alebo umiestňujú na trh na jeho území, v rozpore s ochranou zemepisného označenia zapísaného v registri. Malo by byť možné, aby tieto orgány boli rovnaké ako orgány určené na overovanie súladu so špecifikáciou výrobku. Malo by byť možné, aby takéto monitorovanie vykonávali orgány, ktoré vykonávajú kontroly výrobkov alebo kontroly na trhu v inom kontexte, napríklad v kontexte colných kontrol, dohľadu nad trhom alebo presadzovania práva.

(61)

Opatrenia, postupy a prostriedky právnej nápravy, ktoré sú stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES (16), sú uplatniteľné na každé porušenie práv duševného vlastníctva, a to aj práv v súvislosti so zemepisným označením. V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 608/2013 (17) sa okrem toho stanovujú podmienky a postupy prijímania opatrení colnými orgánmi, ak tovar podozrivý z porušovania práva duševného vlastníctva, a to aj práva v súvislosti so zemepisnými označeniami, podlieha alebo mal podliehať colnému dohľadu alebo colným kontrolám na colnom území Únie. Podobne sa v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 386/2012 (18) stanovujú úlohy a činnosti úradu týkajúce sa presadzovania práv duševného vlastníctva vrátane posilňovania spolupráce s príslušnými orgánmi členských štátov a medzi nimi.

(62)

V záujme riadneho fungovania vnútorného trhu je dôležité, aby výrobcovia mohli rýchlo a ľahko preukázať, že sú oprávnení používať názov, ktorý je chránený ako zemepisné označenie, napríklad v kontexte colných kontrol alebo trhových inšpekcií, alebo na požiadanie obchodných partnerov alebo spotrebiteľov. Na takýto účel by mali používať úradné osvedčenie o oprávnení vyrábať výrobok označený zemepisným označením, ktoré by mali k dispozícii.

(63)

Keďže systém kontroly ustanovený v tomto nariadení sa riadi verejno-súkromným prístupom, aj samotní výrobcovia by mali prispievať k ochrane zemepisných označení. Mali by vykonávať kontroly súladu s cieľom overiť súlad výrobku so špecifikáciou výrobku, v prípade potreby sprevádzané internými kontrolami súladu, ktoré riadi a organizuje príslušná skupina výrobcov. Okrem toho by sa výrobcovia mali nabádať, aby podporovali orgány verejnej moci pri monitorovaní používania zemepisných označení na trhu. Výrobcovia by sa tiež mali nabádať k tomu, aby príslušným orgánom oznamovali akékoľvek prípady nesúladu alebo možné porušenia pravidiel.

(64)

S cieľom posilniť ochranu zemepisných označení remeselných a priemyselných výrobkov a efektívnejšie bojovať proti falšovaniu by sa ochrana podľa tohto nariadenia mala vzťahovať na offline aj online prostredie vrátane doménových mien na internete. Na predaj výrobkov vrátane výrobkov označených zemepisným označením sa čoraz častejšie využívajú sprostredkovateľské služby, najmä online platformy. Informácie súvisiace s reklamou, propagáciou a predajom tovaru, ktoré sú v rozpore s ochranou zemepisných označení stanovenou v tomto nariadení by sa v tejto súvislosti mali považovať za nezákonný obsah v zmysle článku 3 písm. h) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2065 (19) a mali by podliehať povinnostiam a opatreniam podľa uvedeného nariadenia.

(65)

Členské štáty by mali stanoviť účinné, primerané a odrádzajúce sankcie zamerané na odrádzanie od možného podvodného konania výrobcov výrobkov označených zemepisným označením a osôb porušujúcich zemepisné označenia.

(66)

Vzhľadom na to, že etapy výroby výrobku označeného zemepisným označením sa môžu uskutočňovať vo viac ako jednom členskom štáte a že výrobky vyrobené v jednom členskom štáte sa môžu predávať v inom členskom štáte, na umožnenie efektívnej a účinnej kontroly a presadzovania by sa mala zabezpečiť administratívna pomoc a spolupráca medzi členskými štátmi.

(67)

Činnosť Únie po jej pristúpení k Ženevskému aktu upravuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1753 (20). Niektoré ustanovenia uvedeného nariadenia by sa mali zmeniť s cieľom zabezpečiť súlad v súvislosti so zavedením systému Únie na ochranu zemepisných označení remeselných a priemyselných výrobkov v súlade s týmto nariadením. V tejto súvislosti by mal v prípade zemepisných označení remeselných a priemyselných výrobkov úrad pôsobiť ako príslušný orgán Únie podľa Ženevského aktu. Ustanovenia nariadenia (EÚ) 2019/1753 uplatniteľné na zemepisné označenia, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti práva Únie, ktorým sa riadi systém na ochranu zemepisných označení poľnohospodárskych výrobkov, by sa preto mali zmeniť tak, aby boli v súlade s týmto nariadením.

(68)

Podobne, s cieľom zabezpečiť súlad v súvislosti s týmto nariadením, by sa malo zmeniť aj nariadenie (EÚ) 2017/1001. Úlohy, ktorými sa podľa tohto nariadenia poveruje úrad, pokiaľ ide o správu a podporu zemepisných označení, by sa mali doplniť na zoznam úloh úradu stanovený v článku 151 nariadenia (EÚ) 2017/1001.

(69)

Pokiaľ ide o úlohy, ktorými je úrad poverený podľa tohto nariadenia, sú jazykmi úradu všetky úradné jazyky Únie. Pokiaľ ide o žiadosti, žiadosti o zmenu špecifikácie výrobku a žiadosti o zrušenie podané žiadateľmi z tretích krajín, úrad by mal akceptovať overené preklady dokumentov a informácií do jedného z úradných jazykov Únie. Úrad by mal mať možnosť v prípade potreby použiť overené strojové preklady.

(70)

Členské štáty by mali mať možnosť účtovať poplatok na pokrytie nákladov na riadenie systému na ochranu zemepisných označení remeselných a priemyselných výrobkov. V tejto súvislosti by členské štáty mali zohľadniť situáciu mikropodnikov, malých a stredných podnikov. Úrad by nemal účtovať poplatok za žiadosti podané príslušnými orgánmi členských štátov po ukončení vnútroštátnej fázy postupu zápisu do registra. Úrad by však mal účtovať poplatok za postup priameho zápisu do registra, keďže tento postup vytvára pre úrad viac práce ako spracovanie žiadostí, ktoré už boli preskúmané vo vnútroštátnej fáze. Úrad by mal účtovať aj poplatky za postupy podľa tohto nariadenia týkajúce sa zemepisných označení tretích krajín a za odvolania.

(71)

Poplatky alebo platby za kontrolu a overovanie by mali pokrývať náklady, ktoré vznikli príslušným orgánom, ktoré kontroly vykonávajú, a to vrátane režijných nákladov, ale nemali by tieto vzniknuté náklady presahovať. Režijné náklady môžu zahŕňať náklady na organizáciu a podporu, ktoré sú potrebné na plánovanie a vykonávanie kontrol, a v príslušných prípadoch zapojenie orgánov pre certifikáciu výrobkov alebo fyzických osôb. Za predloženie vlastného vyhlásenia a jeho spracovanie by sa nemali účtovať žiadne poplatky.

(72)

Nevyhnutné náklady na zriadenie informačného systému podľa tohto nariadenia, konkrétne digitálneho systému pre elektronické podávanie žiadostí úradu, registra Únie a digitálneho portálu, by sa mali financovať z akumulovaného rozpočtového prebytku úradu. Prevádzkové náklady vyplývajúce z úloh zverených úradu týmto nariadením by sa mali hradiť z prevádzkového rozpočtu úradu.

(73)

Digitálny systém pre elektronické podávanie žiadostí úradu by mal zahŕňať front-office a back-office a umožňovať bezproblémové pripojenie, rozhranie a začlenenie vo vzťahu k informačným systémom vnútroštátnych orgánov, registru Únie a informačnému systému WIPO na účely správy Ženevského aktu. Register Únie by sa mal vzhľadom podobať registru Únie pre zemepisné označenia vín, potravín a poľnohospodárskych výrobkov a mal by mať aspoň tie isté funkcie.

(74)

S cieľom zmeniť alebo doplniť určité nepodstatné prvky tohto nariadenia by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o: i) bližšie špecifikovanie požiadaviek v súvislosti s dokumentáciou pripojenou k žiadosti; ii) uvedenie zoznamu ďalších položiek sprievodnej dokumentácie, ktorá sa má predložiť; iii) stanovenie kritérií pre postup priameho zápisu do registra; iv) stanovenie postupov a podmienok uplatniteľných na prípravu a podávanie žiadostí úradu; v) stanovenie obsahu oznámenia o odvolaní a postupu na podanie a preskúmanie odvolania; vi) stanovenie obsahu a formy rozhodnutí odvolacích senátov a vii) úpravu informácií a požiadaviek v súvislosti so štandardným formulárom pre vlastné vyhlásenie. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (21). Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(75)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o: i) stanovenie pravidiel, ktoré obmedzujú informácie obsiahnuté v špecifikácii výrobku, ak je takéto obmedzenie nevyhnutné na predchádzanie príliš rozsiahlym žiadostiam; ii) stanovenie pravidiel týkajúcich sa formy špecifikácie výrobku; iii) špecifikovanie formátu a online prezentácie sprievodnej dokumentácie; iv) stanovenie podrobných pravidiel pre postupy vypracovania a podávania priamych žiadostí; v) stanovenie podrobných pravidiel pre postupy a formát a prezentáciu žiadostí úradu vrátane žiadostí týkajúcich sa územia viac ako jedného štátu; vi) stanovenie pravidiel týkajúcich sa podania námietky a stanovenie formátu a online prezentácie odôvodneného vyhlásenia o námietke; vii) stanovenie pravidiel týkajúcich sa podania oznámenia o pripomienkach a špecifikovanie jeho formátu a online prezentácie; viii) rozhodnutia a postupy v prípadoch, keď Komisia prevezme od úradu právomoc rozhodnúť o žiadosti; ix) stanovenie podrobných pravidiel pre postupy a formu a prezentáciu žiadosti o únijnú zmenu špecifikácie výrobku a pre postupy a formu štandardných zmien úradu a oznamovanie takýchto zmien; x) stanovenie podrobných pravidiel pre postupy a formu zrušenia, ako aj pre prezentáciu žiadostí o zrušenie; xi) stanovenie IT architektúry a prezentácie registra Únie; xii) stanovenie formátu a online prezentácie výpisov z registra Únie; xiii) stanovenie technických vlastností symbolu Únie a označení, ako aj pravidiel ich používania na výrobkoch uvádzaných na trh pod zemepisným označením zapísaným do registra vrátane pravidiel týkajúcich sa jazykových znení, ktoré sa majú použiť; xiv) špecifikovanie charakteru a typu informácií, ktoré sa majú vymieňať, a metód výmeny informácií na účely kontrol; a xv) stanovenie výšky poplatkov účtovaných úradom a spôsoby ich úhrady alebo, v prípade poplatku za odvolania pred odvolacími senátmi, ich vrátenia. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (22).

(76)

Súčasná ochrana zemepisných označení na vnútroštátnej úrovni sa zakladá na rôznych regulačných prístupoch. Existencia dvoch paralelných systémov na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni so sebou prináša riziko zmätenia spotrebiteľov a výrobcov. Nahradením vnútroštátnych systémov na ochranu zemepisných označení remeselných a priemyselných výrobkov regulačným rámcom Únie by sa vytvorila právna istota, znížilo by sa administratívne zaťaženie vnútroštátnych orgánov, zaistila by sa spravodlivá hospodárska súťaž medzi výrobcami výrobkov označených takýmito zemepisnými označeniami, ako aj predvídateľné a relatívne nízke náklady, a posilnila by sa dôveryhodnosť týchto výrobkov v očiach spotrebiteľov. V záujme toho by vnútroštátne systémy na ochranu zemepisných označení remeselných a priemyselných výrobkov mali zaniknúť dvanásť mesiacov po začiatku uplatňovania tohto nariadenia. Malo by byť možné predĺžiť ochranu poskytovanú v rámci uvedených vnútroštátnych systémov až do ukončenia zápisu vnútroštátnych zemepisných označení identifikovaných dotknutými členskými štátmi do registra. Niektoré členské štáty, najmä tie, ktoré sú zmluvnými stranami Lisabonskej dohody o ochrane označení pôvodu a ich medzinárodného zápisu, zapísali do registra zemepisné označenia remeselných a priemyselných výrobkov podľa uvedenej dohody. Na základe uvedenej dohody takisto poskytli ochranu zemepisným označeniam tretích krajín. Nariadenie (EÚ) 2019/1753 by sa preto malo zmeniť, aby umožňovalo zachovanie ochrany týchto zemepisných označení.

(77)

Keďže je potrebný určitý čas na zabezpečenie zavedenia rámca pre riadne fungovanie tohto nariadenia s cieľom vytvoriť systém Únie a medzinárodný systém na ochranu zemepisných označení remeselných a priemyselných výrobkov, toto nariadenie by sa malo začať uplatňovať po uplynutí primeraného obdobia po jeho prijatí. Od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia by sa však mali uplatňovať určité ustanovenia týkajúce sa výnimky z vnútroštátnej fázy, poradného výboru, zriadenia informačného systému a delegovania právomocí na Komisiu.

(78)

Týmto nariadením sa rešpektujú základné práva a dodržiavajú zásady, ktoré sú uznávané najmä chartou. Toto nariadenie by sa preto malo vykladať a uplatňovať v súlade s týmito právami a zásadami vrátane práva na ochranu osobných údajov, slobody podnikania a práva vlastniť majetok vrátane duševného vlastníctva.

(79)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to vytvorenie systému Únie na ochranu zemepisných označení remeselných a priemyselných výrobkov, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a dôsledkov tohto nariadenia ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(80)

V súlade s článkom 42 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2018/1725 sa konzultovalo s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov, ktorý vydal 2. júna 2022 stanovisko (23),