(1)

Po veľmi hlbokej recesii v roku 2020 prechádza hospodárstvo eurozóny solídnou a rýchlou obnovou. Rast hrubého domáceho produktu (HDP) prekonal v druhom štvrťroku 2021 očakávania a podľa hospodárskej prognózy Komisie z jesene 2021 sa očakáva, že HDP eurozóny zaznamená v roku 2021 rast vo výške 5,0 %. Hospodárstvo eurozóny by sa malo v poslednom štvrťroku 2021 vrátiť na úroveň HDP spred krízy. V 2. štvrťroku 2021 sa už sedem krajín eurozóny dostalo späť na svoju predkrízovú úroveň HDP. Ročný HDP eurozóny by mal v roku 2022 zaznamenať rast vo výške 4,3 %, ale očakáva sa, že obnova bude v jednotlivých krajinách a odvetviach nerovnomerná. Hlavnou hnacou silou rastu HDP je domáci dopyt, ktorý súvisí so zmierňovaním obmedzení súvisiacich s pandémiou COVID-19 v nadväznosti na nasadenie očkovacích látok, postupným zlepšovaním na trhoch práce, čerpaním mimoriadnych úspor nadobudnutých počas období obmedzenia pohybu a so silným rastom investícií, ktorý ťaží z priaznivých podmienok financovania a podpory z nástroja NextGenerationEU, nástroja na obnovu zriadeného nariadením Rady (EÚ) 2020/2094 (3). Členské štáty eurozóny prijali podľa odporúčaní jednotlivo a spoločne v rámci Euroskupiny opatrenia s cieľom zabezpečiť zámery politiky, ktoré podporujú obnovu po kríze spôsobenej pandémiou COVID-19. Úroveň neistoty zostáva do budúcnosti vysoká, s podstatnými rizikami vrátane rizík súvisiacich s vývojom pandémie v rámci Únie aj mimo nej a táto úroveň si vyžaduje dôsledné monitorovanie.

(2)

V priebehu roka 2021 sa silný rast domáceho dopytu stretol s obmedzeniami na strane ponuky vrátane nedostatku vstupov a problémov s logistikou. Okrem toho sa v niektorých odvetviach a niektorých členských štátoch stáva čoraz väčším problémom nedostatok pracovných síl a zručností. Po niekoľkých rokoch vyznačujúcich sa veľmi nízkymi úrokovými mierami inflácia v eurozóne od začiatku roka 2021 stúpa, a to najmä v dôsledku efektu bázy, rastúcich cien energie a výpadkov v dodávateľských reťazcoch, čo naznačuje prechodný jav spojený s procesom úpravy po skončení obmedzení pohybu. V novembri 2021 dosiahla inflácia v eurozóne 4,9 %. Podľa hospodárskej prognózy Komisie z jesene 2021 sa predpokladá jej pokles v roku 2022 na 2,2 % a v roku 2023 na 1,4 %.

(3)

V roku 2021 sa európska stratégia obnovy zamerala na zavedenie nástroja NextGenerationEU a jeho najvýznamnejšej zložky – Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 (4). Rada prijala do polovice novembra 2021 národné plány obnovy a odolnosti 22 členských štátov vrátane 18 krajín eurozóny po tom, ako k nim Komisia vydala kladné posudky. V nasledujúcich rokoch bude mať účinná implementácia reforiem a investícií v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti hlboký pozitívny vplyv na fungovanie hospodárstiev členských štátov eurozóny. Vzhľadom na kľúč, podľa ktorého sa prideľujú jeho zdroje, bude účinná implementácia Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti podporovať vzostupnú hospodársku a sociálnu konvergenciu vo všetkých členských štátoch eurozóny. Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti zároveň posilnil dôveru a prispieva k podpore rastu a makrofinančnej stability, čím vyvažuje súbor politík a dopĺňa opatrenia Európskej centrálnej banky (ECB). Okrem podpory oživenia sa Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti zameriava na štrukturálnu transformáciu hospodárstiev členských štátov, najmä pokiaľ ide o dosiahnutie zelenej a digitálnej transformácie. Cieľom uskutočňovania koherentných investícií a reforiem v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti spolu s využívaním finančných prostriedkov v rámci politiky súdržnosti je zvýšiť odolnosť eurozóny voči budúcim otrasom, trvanlivo zvyšovať potenciálny produkt, podporovať zamestnanosť a riešiť sociálne výzvy. Emitovaním dlhopisov Únie denominovaných v eurách na financovanie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti sa navyše prehĺbia európske kapitálové trhy, zvýši sa ich likvidita a prispeje sa k posilňovaniu eura ako medzinárodnej meny. Emitovaním zelených dlhopisov v rámci nástroja NextGenerationEU sa ešte viac pomôže podporiť udržateľné investície.

(4)

Implementácia reforiem a investícií zahrnutých do národných plánov obnovy a odolnosti umožní vyplatenie prostriedkov z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, čo zase účinne prispeje k dosiahnutiu priorít politiky eurozóny vrátane tých, ktoré sú stanovené v odporúčaní Rady z 13. jula 2021 o hospodárskej politike eurozóny (5). Takáto implementácia sa bude okrem iného týkať posilňovania vnútroštátnych inštitucionálnych rámcov, podpory vysokokvalitných verejných investícií a opatrení na podporu sociálnej súdržnosti a spravodlivej zelenej a digitálnej transformácie. Takáto implementácia by mala pomôcť zabezpečiť udržateľnú a inkluzívnu obnovu, udržať rastový potenciál a zvýšiť odolnosť. Je to v súlade s oznámením Komisie z 24. novembra 2021 s názvom: „Prieskum udržateľného rastu na rok 2022“ a štyrmi rozmermi konkurencieschopnej udržateľnosti, a to environmentálnou udržateľnosťou, produktivitou, spravodlivosťou a makroekonomickou stabilitou.

(5)

Primeranými podpornými a vzájomne sa posilňujúcimi hospodárskymi politikami sa zabezpečila účinná makroekonomická stabilizácia a obmedzil sa negatívny vplyv na výstupy trhu práce, čím sa zmiernili riziká pretrvávajúcich negatívnych následkov a podporila sa rýchla obnova hospodárstva. Pre riadne fungovanie eurozóny bude aj naďalej nevyhnutná náležitá skladba menových a fiškálnych politík spolu so štrukturálnymi reformami a finančnými politikami, a to v plnom súlade s príslušnými úlohami členských štátov a inštitúcií podľa zmluvy.

(6)

Cieľom opatrení menovej politiky ECB je zabezpečiť hladké fungovanie rôznych segmentov finančného trhu, zachovať neporušené transmisné kanály menovej politiky a v konečnom dôsledku ochraňovať strednodobú cenovú stabilitu. ECB uverejnila v júli 2021 svoju novú stratégiu menovej politiky, ktorá v strednodobom horizonte prijíma symetrický cieľ 2 % inflácie. Rada guvernérov ECB takisto potvrdila, že hlavným nástrojom menovej politiky zostáva súbor úrokových sadzieb ECB. ECB spustila v októbri 2021 dvojročnú fázu preskúmania možného vydania digitálneho eura. Vytvorenie digitálneho eura by si vyžadovalo intervenciu zákonodarcov Únie a Komisia má v úmysle predložiť legislatívny návrh na základe článku 133 zmluvy. V závislosti od svojej koncepcie by takáto digitálna mena centrálnej banky mohla okrem iného ponúknuť poskytovanie verejných peňazí v digitálnej forme, podporiť digitalizáciu európskeho hospodárstva a aktívne podnecovať inováciu v oblasti retailových platieb. Okrem toho by mohla prispieť k posilneniu medzinárodnej úlohy eura a otvorenej strategickej autonómie Únie.

(7)

Komisia prijala 19. októbra 2021 oznámenie s názvom „Hospodárstvo EÚ po pandémii COVID-19: dôsledky pre správu hospodárskych záležitostí“ opätovne otvorila diskusiu o preskúmaní správy hospodárskych záležitostí s cieľom dosiahnuť všeobecný konsenzus týkajúci sa toho, ako posilniť rámec správy hospodárskych záležitostí, riešiť makroekonomické nerovnováhy a postaviť sa fiškálnym výzvam spôsobom, ktorý podporuje prechod a rast, a zároveň zohľadniť ponaučenia z krízy spôsobenej pandémiou COVID-19.

(8)

Deficit verejných financií v eurozóne ako celku mal v roku 2021 podľa prognóz dosiahnuť 7,1 % HDP, ale v roku 2022 by mal klesnúť na 3,9 %. Predpokladalo sa, že zámery fiškálnej politiky eurozóny zostanú podľa hospodárskej prognózy Komisie z jesene 2021 v roku 2021 s expanziou nad 1¾ % HDP a v roku 2022 s expanziou blízko 1 % HDP. Verejné investície financované z vnútroštátnych zdrojov aj z prostriedkov Únie prispejú v roku 2022 k podpornej pozícii. Od novembra 2021 sa v rámci národných plánov obnovy a odolnosti v eurozóne, ktoré Rada doteraz schválila, poskytne 18 členským štátom eurozóny do roku 2026 rozsiahla finančná podpora až do výšky 262 miliárd EUR vo forme grantov a 139 miliárd EUR vo forme úverov. Koordinácia vnútroštátnych fiškálnych politík pri plnom rešpektovaní Paktu stability a rastu má zásadný význam pre účinnú reakciu na krízu spôsobenú pandémiou COVID-19, pre udržateľnú obnovu a riadne fungovanie hospodárskej a menovej únie (HMÚ). Hoci všeobecná úniková doložka zostane aktívna aj v roku 2022, očakáva sa, že v roku 2023 bude deaktivovaná. Vzhľadom na nastupujúcu obnovu hospodárstva sa fiškálna politika posúva od dočasných núdzových opatrení k cieleným opatreniam na podporu obnovy. Zvýšenie miery zadlženosti verejnej správy z 85,5 % HDP v roku 2019 na 100 % HDP v roku 2021 odráža kombinované účinky poklesu produkcie a potrebnej reakcie v príslušných oblastiach politiky na výrazný otras v dôsledku pandémie COVID-19. Keďže v niektorých členských štátoch eurozóny bola miera zadlženosti vysoká už pred uvedeným otrasom, vo veľkej časti eurozóny bude cieľom v príslušnej oblasti politiky postupné a nepretržité znižovanie dlhu podporujúce rast.

(9)

V tejto súvislosti sa zdá mimoriadne dôležité zlepšiť zloženie verejných financií, a to aj prostredníctvom podpory investícií, zlepšením kvality rozpočtových opatrení a zabezpečenia fiškálnej udržateľnosti v strednodobom a dlhodobom horizonte, a to aj so zreteľom na zmenu klímy a zelenú a digitálnu transformáciu. Zelené rozpočtovanie, preskúmavanie výdavkov, dobre fungujúce schémy riadenia verejných investícií a účinné rámce verejného obstarávania môžu zlepšiť transparentnosť a účinnosť verejných financií a vytvoriť fiškálny priestor pre dodatočné verejné investície. Reformy zamerané na účinnejšiu a spravodlivejšiu politiku v oblasti príjmov sa stali v dôsledku krízy spôsobenej ochorením COVID-19 ešte zásadnejšími. Stále existuje priestor na to, aby sa daňové systémy v eurozóne stali priaznivejšími pre rast a životné prostredie, a to najmä riešením narušení a znížením daňovo-odvodového zaťaženia práce, ktoré zostáva vo väčšine členských štátov eurozóny vysoké. Opatrenia proti agresívnemu daňovému plánovaniu, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a proti daňovým únikom môžu zvýšiť efektívnosť a spravodlivosť daňových systémov a zároveň podporiť obnovu a zvyšovať príjmy. Globalizácia si vyžiadala prispôsobenie daňového rámca tak, aby vyhovoval čoraz digitalizovanejšiemu hospodárstvu. V medziach inkluzívneho rámca Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj a G20 pre boj proti narúšaniu základu dane a presunu ziskov sa podarilo dosiahnuť dohodu o reforme globálneho zdaňovania s cieľom riešiť daňové výzvy vyplývajúce z digitalizácie hospodárstva a obmedziť škodlivú daňovú konkurenciu.

(10)

Pri zmierňovaní vplyvu krízy na domácnosti a podniky bola rýchla a dôrazná reakcia v príslušnej oblasti politiky na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni Únie, a to aj prostredníctvom nástroja NextGenerationEU, účinná. Vďaka tejto koordinovanej činnosti sa rozdiely prehĺbili menej, než sa pôvodne očakávalo, a zmiernili sa dlhodobé pretrvávajúce negatívne účinky. Podpora v príslušnej oblasti politiky, a to aj prostredníctvom programov skráteného pracovného času a iných opatrení na udržanie pracovných miest, pomohla udržať činnosť podnikov počas celej krízy a obmedzila rast miery nezamestnanosti a pokles disponibilného príjmu. Hoci miery platobnej neschopnosti v roku 2021 stúpajú, zostali na pomerne nízkej úrovni aj napriek postupnému rušeniu podporných opatrení. Trhy práce takisto vykazujú postupné zlepšovanie, pričom miera zamestnanosti sa v druhom štvrťroku 2021 vrátila na úroveň 72,1 % (v porovnaní s vrcholom na úrovni 72,9 % vo štvrtom štvrťroku 2019 pred krízou spôsobenou ochorením COVID-19). Zrýchlené zavádzanie digitálnych technológií počas krízy by mohlo mať pozitívny vplyv na produktivitu, ak sa ho podarí dlhodobo udržať. Táto kríza má však značné územné, odvetvové a distribučné dôsledky, ktoré si budú vyžadovať prerozdelenie prostriedkov v rámci krajín a odvetví, ako aj medzi nimi, čo si bude vyžadovať značné náklady na prechod pre pracovníkov a spoločnosti.

(11)

Hoci nárast bankrotov je zatiaľ utlmený, kríza spôsobená pandémiou COVID-19 oslabila súvahy mnohých podnikov, čo by mohlo v blízkej budúcnosti obmedziť ich schopnosť financovať investičné projekty a ohroziť ich schopnosť splácať úvery. Po rozbehnutí obnovy by sa podpora mala postupne ukončovať a mala by byť čoraz cielenejšia. Nižšia miera využívania dlhových nástrojov by obmedzila podmienené záväzky a pomohla by zachovať investičnú kapacitu podnikov. Včasné zrušenie opatrení na podporu politiky predstavuje hľadanie rovnováhy, ktorá zahŕňa podporo investícií a zamestnanosti a predchádzanie zlyhaniam životaschopných podnikov, aby sa spomalil riadený zánik neživotaschopných podnikov v strednodobom horizonte. V tejto súvislosti je veľmi dôležité zlepšiť prístup spoločností k financiám, posilniť súvahy firiem a zvýšiť kapacitu a efektívnosť rámcov pre platobnú neschopnosť. Vnútroštátne režimy pre platobnú neschopnosť sa v rámci eurozóny výrazne líšia a na zefektívnenie účinnej správy a súdneho systému budú potrebné opatrenia na zvýšenie kapacity. Zlepšenie rámcov pre platobnú neschopnosť môže takisto prispieť k zdravším súvahám v bankovom sektore, čo by malo pozitívny vplyv na ponuku úverov. Do 17. júla 2022 sa má do vnútroštátneho práva transponovať smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1023 (6) o reštrukturalizácii a insolvencii, ktorej cieľom je zaviesť v členských štátoch minimálne štandardy týkajúce sa preventívnej reštrukturalizácie a oddlženia podnikateľov. Integrácia kapitálových trhov Únie má navyše zásadný význam pre poskytovanie alternatívnych zdrojov financovania spoločnostiam ako doplnku k bankovým úverom. Pokrok v únii kapitálových trhov môže zlepšiť prístup podnikov eurozóny k financovaniu, mobilizovať dlhodobé investície do zelených a nových technológií a infraštruktúry, podporovať kapitálové investície a odstraňovať cezhraničné prekážky investovania, a to aj harmonizáciou určitých aspektov hmotného práva v oblasti konkurzného konania.

(12)

Aj keď sa zamestnanosť zotavuje rýchlo, niektoré odvetvia, osobitné kategórie pracovníkov a regióny budú pravdepodobne trvalo postihnuté krízou spôsobenou pandémiou COVID-19 a ovplyvnené silným tlakom na ekologizáciu hospodárstva a zrýchlenie digitalizácie. Osobitne boli zasiahnutí mladí ľudia, ako aj nízkokvalifikovaní ľudia a ľudia s migrantským pôvodom. Novovytvorené pracovné miesta by sa mohli líšiť od pracovných miest, ktoré zanikli v dôsledku uvedenej krízy. Niektorých skupín vrátane žien sa stále dotýkajú štrukturálne výzvy vyplývajúce z integrácie trhu práce. Výpadky v dodávateľských reťazcoch a zvyšujúce sa ceny energií môžu spomaliť oživenie zamestnanosti v niektorých odvetviach. Opatrenia v príslušných oblastiach politiky, ktoré uľahčujú prechod zo zamestnania do zamestnania a opätovné začlenenie na trh práce, budú mať preto pre podporu prispôsobenia a zmiernenia sociálnych vplyvov zásadný význam, a to najmä vzhľadom na zelenú a digitálnu transformáciu. Komisia predložila odporúčanie (EÚ) 2021/402 (7) týkajúce sa účinnej aktívnej podpory zamestnanosti po kríze spôsobenej pandémiou COVID-19, v ktorom sa členské štáty vyzývajú, aby vypracovali súdržné balíky politík, v ktorých sa kombinujú opatrenia zamerané na preklenutie nedostatku zručností a pomoc jednotlivcom úspešne zvládať zelenú a digitálnu transformáciu. Takéto balíky by pozostávali z troch zložiek: i) časovo obmedzených a dobre navrhnutých stimulov na zamestnávanie a prechod spolu s podporou podnikania; ii) príležitostí na zvyšovanie úrovne zručností a získavanie nových zručností súvisiacich s potrebami na trhu práce a iii) rozšírenej podpory zo strany služieb zamestnanosti. V dôsledku zdravotnej a hospodárskej krízy a so zreteľom na zabezpečenie spravodlivej zelenej a digitálnej transformácie má sociálna ochrana stále kľúčový význam pre súdržnosť eurozóny. Európsky pilier sociálnych práv zostáva kompasom pre opatrenia v oblasti zamestnanosti, zručností a sociálnej politiky, ktoré podporujú vzostupnú hospodársku a sociálnu konvergenciu a lepšie pracovné a životné podmienky v členských štátoch. V akčnom pláne na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv prijatom v marci 2021 sa stanovujú tri hlavné ciele Únie týkajúce sa i) zamestnanosti, ii) vzdelávania dospelých a iii) znižovania chudoby do roku 2030, ku ktorým prispejú opatrenia v príslušných oblastiach politiky. Tieto ciele uvítali lídri Únie na sociálnom samite v Porte 8. mája 2021 a na zasadnutí Európskej rady 24. – 25. júna 2021.

(13)

Členské štáty vypracovali ambiciózne reformné a investičné plány s finančnou podporou a podporou v príslušných oblastiach politiky z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a ich vykonávanie je kľúčové. Zvyšovanie kvality inštitúcií, najmä posilňovaním ich administratívnych kapacít, bude mať zásadný význam pre zabezpečenie rýchlej absorpcie súvisiacich finančných prostriedkov a zároveň pre zabránenie duplicite a interferencii s inými nástrojmi Únie. Členské štáty môžu zlepšením podnikateľského prostredia zlepšiť rámcové podmienky pre súkromné investície. Kľúčový význam pre zabezpečenie hladkého fungovania jednotného trhu bude mať zachovanie a posilnenie odolnosti dodávateľského reťazca na jednotnom trhu prostredníctvom odhaľovania a riešenia nedostatkov a výpadkov dodávok otvorenými trhmi, konvergenciou noriem, vyššou mierou diverzifikácie, obehovosti a efektívneho využívania zdrojov. Odporúčanie Rady z 13. júla 2021 o hospodárskej politike eurozóny, v ktorom sa vyzýva na ďalšiu integráciu jednotného trhu s tovarom a službami vrátane digitálneho jednotného trhu prostredníctvom odstránenia zbytočných obmedzení, posilnením dohľadu nad trhom a zaručením dostatočných administratívnych kapacít, nestratilo relevantnosť.

(14)

Keď bankový sektor čelil vážnemu hospodárskemu tlaku, vďaka predchádzajúcim reformám preukázal celkovú odolnosť. Rozsiahla podpora v príslušných oblastiach politiky počas krízy a solídna obnova v roku 2021 zatiaľ zmierňujú obavy v súvislosti so slabšími súvahami podnikov. Stále je však možné, že banky v eurozóne zaznamenajú určité zhoršovanie kvality aktív. Včasné monitorovanie rizík, proaktívna spolupráca s dlžníkmi a aktívne riadenie nesplácaných úverov spolu s posilnenou ziskovosťou a robustným regulačným rámcom sú dôležité na udržanie stability bankového sektora a jeho schopnosti financovať hospodársku obnovu.

(15)

Hospodárska veľkosť a integrácia eurozóny, ako aj opatrenia prijaté v reakcii na krízu spôsobenú ochorením COVID-19, boli počas tejto krízy globálne stabilizujúcimi faktormi. Vzhľadom na vzájomnú prepojenosť hospodárstiev budú musieť členské štáty eurozóny v nadchádzajúcich rokoch zabezpečiť dohodnuté investície a reformy, aby z krízy vyšli silnejšie, pričom budú musieť prehĺbiť HMÚ, aby zvýšili jej odolnosť voči budúcim otrasom a jej schopnosť byť silnejšia na medzinárodnej scéne. Vývoj v rozvinutých a vznikajúcich trhových ekonomikách má priame dôsledky pre eurozónu prostredníctvom viacerých kanálov, aj pokiaľ ide o politiku v oblasti zdravia a očkovania, trajektórie menovej politiky, finančné toky, globálne hodnotové reťazce a obchod. Obmedzenia v globálnych dodávateľských reťazcoch, ktoré sa objavili po oživení, rovnako svedčia o rastúcej globálnej hospodárskej prepojenosti. Prebytok bežného účtu eurozóny medzitým naďalej postupne klesal a v roku 2020 dosiahol úroveň blízku úrovni predpokladanej na základe fundamentov. Predpokladá sa však, že v období 2020 až 2023 sa zvýši z 2,6 % na 3,4 %. Posilňovanie medzinárodnej úlohy eura, ktoré zostalo v posledných rokoch vo všeobecnosti stabilné, a to aj prostredníctvom vývoja digitálneho eura, by mohlo posilniť hospodársku a finančnú nezávislosť eurozóny a Únie a zlepšiť globálnu finančnú stabilitu.

(16)

Prehlbovanie HMÚ má stále zásadný význam. Banková únia a únia kapitálových trhov predstavujú vzájomne sa posilňujúce projekty na podporu rastu, zabezpečenie finančnej stability a podporu skutočnej HMÚ. Vyplnenie zostávajúcich medzier by ešte viac zvýšilo stabilitu a odolnosť eurozóny, pomohlo by jej ekonomike prosperovať a posilnilo by medzinárodnú úlohu eura. Dobudovanie bankovej únie, spolu s včasnou ratifikáciou pozmeňujúcich dohôd k Zmluve, ktorou sa zriaďuje Európsky mechanizmus pre stabilitu (8) a k Dohode o prevode a zdieľaní príspevkov do Jednotného fondu na riešenie krízových situácií, podpísané 21. mája 2014 v Bruseli, ako aj únie kapitálových trhov majú stále zásadný význam. Dobudovaním sa podporí aj zelená a digitálna transformácia, ktorá si vyžaduje rozsiahle investície. Na samite eurozóny 25. júna 2021 sa opätovne potvrdil záväzok dobudovať bankovú úniu a Euroskupina v inkluzívnom formáte bola požiadaná, aby sa bezodkladne a na základe konsenzu dohodla na postupnom a časovo ohraničenom pracovnom pláne pre všetky zostávajúce prvky. Na samite takisto zaznela výzva na urýchlenú implementáciu akčného plánu únie kapitálových trhov stanovenom v oznámení Komisie z 24. septembra 2020 s názvom „Únia kapitálových trhov pre ľudí a podniky – nový akčný plán“ v súlade s prioritami stanovenými v záveroch Rady z 3. decembra 2020 o uvedenom akčnom pláne. Odporúčanie Rady z 13. júla 2021 o hospodárskej politike eurozóny, v ktorom sa vyzýva na dobudovanie HMÚ a posilnenie medzinárodnej úlohy eura, nestratilo relevantnosť,

(1)

Naďalej využívať a koordinovať vnútroštátne fiškálne politiky vo všetkých členských štátoch s cieľom účinne podporovať udržateľnú a inkluzívnu obnovu. Zachovať v roku 2022 v celej eurozóne mierne podporné zámery fiškálnej politiky a zohľadňovať pritom štátne rozpočty a finančné prostriedky pochádzajúce z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Postupne presmerovať fiškálne opatrenia k investíciám, ktoré podporujú udržateľnú a inkluzívnu obnovu v súlade so zelenou a digitálnou transformáciou, a zároveň venovať osobitnú pozornosť kvalite rozpočtových opatrení. Zohľadniť stupeň neistoty, zachovať agilnú fiškálnu politiku, aby bolo možné reagovať na vývoj pandémie COVID-19. Diferencovať fiškálne politiky s prihliadnutím na intenzitu obnovy, pritom zabezpečiť fiškálnu udržateľnosť, zvýšiť investície a súčasne dbať na potrebu znížiť rozdiely.

(2)

Podporovať politiky, ktoré bojujú proti agresívnemu daňovému plánovaniu, daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, s cieľom zabezpečiť spravodlivé a efektívne daňové systémy. Pracovať na obmedzovaní škodlivej daňovej konkurencie, a to aj prostredníctvom prijatia globálneho konsenzuálneho riešenia daňových výziev vyplývajúcich z digitalizácie a globalizácie hospodárstva. Znížiť daňovo-odvodové zaťaženie práce a podporovať posun od zdaňovania práce k menej narúšajúcim daniam. Prejsť od núdzových opatrení k opatreniam zameraným na obnovu na trhoch práce zabezpečením účinných aktívnych politík trhu práce: i) podporou prechodu zo zamestnania do zamestnania, najmä smerom k zelenému a digitálnemu hospodárstvu; ii) kombinovaním opatrení riešiacich nedostatok zručností, posilňovaním zvyšovania úrovne zručností a získavania nových zručností, poskytovaním cielených stimulov na prijímanie do zamestnania a iii) rozširovaním kapacít verejných služieb zamestnanosti s cieľom riešiť nesúlad medzi ponukou práce a dopytom po nej. Posilniť inkluzívne kvalitné systémy vzdelávania a odbornej prípravy. Podporiť integráciu mladých ľudí, žien a zraniteľných skupín na trhu práce, zabezpečiť primerané pracovné podmienky a riešiť segmentáciu trhu práce, vytvoriť a v prípade potreby prispôsobiť systémy sociálnej ochrany a posilniť prístup k nim s cieľom riešiť výzvy vyplývajúce z krízy spôsobenej pandémiou COVID-19, ako aj tie, ktoré súvisia so zelenou a digitálnou transformáciou. Zabezpečiť účinné zapojenie sociálnych partnerov do tvorby politík, posilňovať sociálny dialóg a podporovať kolektívne vyjednávanie. Zabezpečiť spoločné využívanie osvedčených postupov na trhu práce a sociálnych politík, ktoré zvyšujú hospodársku a sociálnu odolnosť, a konvergenciu k týmto postupom a politikám.

(3)

Monitorovať účinnosť balíkov podporných opatrení v príslušných oblastiach politiky pre spoločnosti, zamerať sa na cielenejšiu podporu platobnej schopnosti životaschopných firiem, ktoré boli počas krízy spôsobenej pandémiou COVID-19 vystavené tlaku, a vo väčšej miere využívať nástroje kapitálového typu. Zvýšiť kapacity rámcov pre platobnú neschopnosť na účinné a včasné riešenie bankrotov a reštrukturalizáciu dlhu, maximalizovať zachovanie hodnoty a podporovať efektívnu alokáciu kapitálu v reálnej ekonomike a cezhraničných investícií. Dosiahnuť rýchly pokrok pri prehlbovaní únie kapitálových trhov, v súvislosti s ktorou Komisia predložila legislatívne návrhy zamerané na podporu financovania hospodárstva, rozšírenie investičných príležitostí pre firmy a jednotlivcov a odstránenie bezdôvodných cezhraničných prekážok pre investície na jednotnom trhu.

(4)

Pokračovať v posilňovaní národných inštitucionálnych rámcov a v uskutočňovaní reforiem s cieľom riešiť prekážky brániace investíciám a prerozdeleniu kapitálu a zabezpečovať efektívne a včasné využívanie finančných prostriedkov Únie. Znižovať administratívne zaťaženie podnikov a zlepšovať podnikateľské prostredie. Posilňovať efektívnosť a digitalizáciu verejnej správy. Zlepšiť riadenie verejných financií, a to aj prostredníctvom zeleného rozpočtovania a zvýšením účinnosti rámcov riadenia verejných investícií, a využívať preskúmania výdavkov s cieľom zlepšiť zloženie a kvalitu verejných financií, najmä kvalitu verejných investícií a investícií do ľudí a zručností, a lepšie cieliť verejné výdavky na potreby obnovy a odolnosti.

(5)

Zabezpečiť makrofinančnú stabilitu a zachovať úverové kanály pre ekonomiku, pokračovať v riešení nesplácaných úverov, okrem iného prostredníctvom monitorovania kvality aktív, včasnej a proaktívnej spolupráce s dlžníkmi v ťažkostiach, najmä s tými, ktorí sú životaschopní, a ďalšieho rozvoja sekundárnych trhov s nesplácanými úvermi. Pokračovať v práci na dobudovaní bankovej únie prostredníctvom postupného a časovo ohraničeného pracovného plánu zameraného na všetky nedoriešené potrebné prvky pri uplatnení rovnakej úrovne ambícií, ako aj na posilňovaní medzinárodnej úlohy eura. Pokračovať v podpore prieskumnej práce na možnom zavedení digitálneho eura.