1.   Týmto nariadením sa zriaďuje Európsky orgán práce.

2.   Európsky orgán práce pomáha členským štátom a Komisii pri účinnom uplatňovaní a presadzovaní práva Únie v oblasti mobility pracovnej sily v rámci Únie a v otázkach koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia v rámci Únie. Európsky orgán práce koná v rámci rozsahu pôsobnosti aktov Únie uvedených v odseku 4 vrátane všetkých smerníc, nariadení a rozhodnutí vychádzajúcich z uvedených aktov, a všetkých ďalších právne záväzných aktov Únie, ktorými sa zverujú Európskemu orgánu práce úlohy.

3.   Týmto nariadením nie je žiadnym spôsobom dotknutý výkon základných práv uznaných v členských štátoch a na úrovni Únie vrátane práva na štrajk alebo slobody štrajkovať alebo prijímať iné opatrenia, na ktoré sa vzťahujú osobitné systémy pracovnoprávnych vzťahov v členských štátoch v súlade s vnútroštátnym právom alebo praxou. Rovnako ním nie je dotknuté ani právo rokovať, uzatvárať a presadzovať kolektívne zmluvy alebo uskutočňovať kolektívne činnosti v súlade s vnútroštátnym právom alebo praxou.

4.   Rozsah činností Európskeho orgánu práce sa vzťahuje na tieto akty Únie vrátane všetkých budúcich zmien týchto aktov:

5.   Rozsah činností Európskeho orgánu práce sa vzťahuje na ustanovenia tohto nariadenia o spolupráci medzi členskými štátmi s cieľom riešiť problém nedeklarovanej práce.

6.   Toto nariadenie rešpektuje právomoci členských štátov, pokiaľ ide o uplatňovanie a presadzovanie právnych predpisov Únie uvedených v odseku 4.

Nie sú ním dotknuté práva ani povinnosti jednotlivcov ani zamestnávateľov, ktoré im vyplývajú z práva Únie alebo vnútroštátneho práva alebo praxe, ani práva a povinnosti vnútroštátnych orgánov, ktoré im z nich vyplývajú, ani nezávislosť sociálnych partnerov uznaná ZFEÚ.

Toto nariadenie sa nedotýka existujúcich dvojstranných dohôd a dohôd o administratívnej spolupráci medzi členskými štátmi, najmä tých, ktoré sa týkajú zosúladených a spoločných inšpekcií.

1.   Európsky orgán práce je orgánom Únie s právnou subjektivitou.

2.   V každom členskom štáte má Európsky orgán práce najširšiu právnu spôsobilosť priznávanú právnickým osobám na základe jeho vnútroštátneho práva. Môže najmä nadobúdať a scudzovať hnuteľný a nehnuteľný majetok, a byť účastníkom súdnych konaní.

1.   Európsky orgán práce uľahčuje spoluprácu a rýchlejšiu výmenu informácií medzi členskými štátmi a podporuje ich pri účinnom plnení povinností v oblasti spolupráce vrátane výmeny informácií, ako sú vymedzené v práve Únie v rámci rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

Európsky orgán práce na tento účel najmä:

2.   Európsky orgán práce na žiadosť jedného alebo viacerých členských štátov a v rámci plnenia svojich úloh poskytne informácie, aby dotknutý členský štát podporil pri účinnom uplatňovaní aktov Únie, ktoré patria do právomoci Európskeho orgánu práce.

3.   Európsky orgán práce podporuje používanie elektronických nástrojov a postupov na výmenu správ medzi vnútroštátnymi orgánmi vrátane systému IMI.

4.   Európsky orgán práce podporuje využívanie inovačných prístupov k efektívnej a účinnej cezhraničnej spolupráci a podporuje potenciálne využívanie mechanizmov a databáz elektronickej výmeny medzi členskými štátmi na uľahčenie prístupu k údajom v reálnom čase a odhaľovania podvodov, pričom môže navrhnúť prípadné vylepšenia týkajúce sa používania týchto mechanizmov a databáz. Európsky orgán práce podáva Komisii správy na účely ďalšieho rozvoja mechanizmov a databáz elektronickej výmeny.

1.   Na žiadosť jedného alebo viacerých členských štátov Európsky orgán práce koordinuje a podporuje zosúladené alebo spoločné inšpekcie v oblastiach, ktoré patria do jeho právomoci. Európsky orgán práce tiež môže z vlastnej iniciatívy dotknutým orgánom členských štátov navrhnúť, aby vykonali zosúladenú alebo spoločnú inšpekciu.

Zosúladené a spoločné inšpekcie podliehajú dohode dotknutých členských štátov.

Organizácie sociálnych partnerov na vnútroštátnej úrovni môžu upozorňovať Európsky orgán práce na príslušné prípady.

2.   Na účely tohto nariadenia:

3.   V súlade so zásadou lojálnej spolupráce sa členské štáty usilujú zúčastniť sa na zosúladených alebo spoločných inšpekciách.

Zosúladená alebo spoločná inšpekcia podlieha predchádzajúcej dohode všetkých zúčastnených členských štátov a takáto dohoda sa musí oznámiť prostredníctvom národných styčných úradníkov určených podľa článku 32.

Ak sa jeden alebo viacero členských štátov rozhodne nezúčastniť sa na zosúladenej alebo spoločnej inšpekcii, vnútroštátne orgány ostatných členských štátov vykonajú takúto inšpekciu iba v zúčastnených členských štátoch. Členské štáty, ktoré sa rozhodli nezúčastniť, zaobchádzajú s informáciami o takejto inšpekcii ako s dôvernými.

4.   Európsky orgán práce stanoví a prijme postupy na zabezpečenie primeraných následných opatrení v prípade, že sa členský štát rozhodne nezúčastniť sa na zosúladenej alebo spoločnej inšpekcii.

V takýchto prípadoch dotknutý členský štát bez zbytočného odkladu písomne informuje Európsky orgán práce a ostatné dotknuté členské štáty, a to aj elektronickými prostriedkami, o dôvodoch svojho rozhodnutia a prípadne o opatreniach, ktoré plánuje prijať na vyriešenie prípadu, ako aj o výsledkoch takýchto opatrení, hneď ako sú známe. Európsky orgán práce môže navrhnúť, aby členský štát, ktorý sa nezúčastnil na zosúladenej alebo spoločnej inšpekcie, vykonal dobrovoľne svoju vlastnú inšpekciu.

5.   Členské štáty a Európsky orgán práce zaobchádzajú s informáciami o plánovaných inšpekciách s ohľadom na tretie strany ako s dôvernými.

1.   V dohode o vykonaní zosúladenej inšpekcie alebo spoločnej inšpekcie medzi zúčastnenými členskými štátmi a Európskym orgánom práce sa stanovia podmienky výkonu takejto inšpekcie vrátane rozsahu a účelu inšpekcie a prípadne aj akýchkoľvek postupov týkajúcich sa účasti zamestnancov Európskeho orgánu práce. Dohoda môže zahŕňať ustanovenia umožňujúce pohotový výkon zosúladených alebo spoločných inšpekcií po ich odsúhlasení a naplánovaní. Vzor dohody stanoví Európsky orgán práce v súlade s právom Únie, ako aj s vnútroštátnym právom alebo praxou.

2.   Zosúladené a spoločné inšpekcie sa vykonávajú v súlade s právom alebo praxou členských štátov, v ktorých sa konajú inšpekcie. Všetky následné opatrenia po takýchto inšpekciách sa vykonajú v súlade s právom alebo praxou dotknutých členských štátov.

3.   Zosúladené a spoločné inšpekcie sa vykonávajú operačne účinným spôsobom. Na tento účel členské štáty udelia v rámci dohody o inšpekcii úradníkom z iného členského štátu, ktorí sa zúčastňujú na takýchto inšpekciách, príslušnú úlohu a status v súlade s právom alebo praxou členského štátu, v ktorom sa inšpekcia vykonáva.

4.   Európsky orgán práce zabezpečuje pre členské štáty, ktoré zosúladené alebo spoločné inšpekcie vykonávajú, koncepčnú, logistickú a technickú podporu a prípadne právne odborné znalosti, ak o to dotknuté členské štáty požiadajú, vrátane prekladateľských a tlmočníckych služieb.

5.   Zamestnanci Európskeho orgánu práce sa môžu zúčastňovať na inšpekcii ako pozorovatelia, môžu poskytovať logistickú podporu a môžu sa zúčastňovať na zosúladených alebo spoločných inšpekciách po predchádzajúcom súhlase členského štátu, na území ktorého budú pri inšpekcii pomáhať v súlade s právom alebo praxou členského štátu.

6.   Orgán členského štátu, ktorý vykonáva zosúladenú alebo spoločnú inšpekciu, následne informuje Európsky orgán práce o výsledkoch inšpekcie v danom členskom štáte, ako aj o celkovom operačnom priebehu zosúladenej alebo spoločnej inšpekcie najneskôr šesť mesiacov po jej ukončení.

7.   Informácie získané počas zosúladených alebo spoločných inšpekcií je možné použiť ako dôkaz v súdnych konaniach v dotknutých členských štátoch v súlade s právom alebo praxou daného členského štátu.

8.   Informácie o zosúladených a spoločných inšpekciách, ktoré koordinuje Európsky orgán práce, ako aj informácie. ktoré poskytli členské štáty a Európsky orgán práce, ako sa uvádza v článku 8 ods. 2 a 3, sa zahrnú do správ, ktoré sa majú predkladať správnej rade dvakrát ročne. Takéto správy sa zasielajú aj skupine zainteresovaných strán, pričom sa citlivé informácie náležite upravia. Vo výročnej správe o činnosti Európskeho orgánu práce sa uvedie ročná správa o inšpekciách, ktoré Európsky orgán práce podporil.

9.   Ak Európsky orgán práce počas zosúladených alebo spoločných inšpekcií alebo počas akejkoľvek jeho inej činnosti nadobudne podozrenie z nezrovnalostí v uplatňovaní právnych predpisov Únie, môže nahlásiť toto podozrenie na nezrovnalosti v prípade potreby dotknutému členskému štátu a Komisii.

1.   Európsky orgán práce v spolupráci s členskými štátmi a v prípade potreby so sociálnymi partnermi posudzuje riziká a vykonáva analýzy týkajúce sa mobility pracovnej sily a koordinácie sociálneho zabezpečenia v celej Únii. Posudzovanie rizík a analytická práca riešia otázky, ako sú nerovnováhy na pracovnom trhu, výzvy špecifické pre jednotlivé odvetvia a opakovane sa vyskytujúce problémy, a Európsky orgán práce môže vykonávať aj podrobné analýzy a štúdie s cieľom skúmať špecifické otázky. Európsky orgán práce pri vykonávaní posúdenia rizík a analytickej práce v čo najväčšej možnej miere použije relevantné a aktuálne štatistické údaje dostupné z existujúcich prieskumov, a zaistí komplementárnosť s agentúrami alebo útvarmi Únie a vnútroštátnymi orgánmi, agentúrami alebo útvarmi, vrátane tých, ktoré pôsobia v oblasti podvodov, vykorisťovania, diskriminácie, prognostiky potrieb zručností a bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a nadviaže na ich odborné znalosti.

2.   Európsky orgán práce zorganizuje partnerské hodnotenia medzi členskými štátmi, ktoré súhlasia s účasťou, s cieľom:

3.   Európsky orgán práce po dokončení posúdenia rizík alebo akéhokoľvek iného druhu analytickej práce informuje o svojich zisteniach Komisiu a priamo aj dotknuté členské štáty, pričom uvedie možné opatrenia na riešenie zistených nedostatkov.

Európsky orgán práce do svojich výročných správ pre Európsky parlament a Komisiu zahrnie aj zhrnutie svojich zistení.

4.   Európsky orgán práce podľa potreby zbiera štatistické údaje, ktoré zostavujú a poskytujú členské štáty v oblastiach práva Únie v rámci jeho právomocí. Európsky orgán práce sa pritom usiluje zefektívniť aktuálne činnosti zberu údajov v uvedených oblastiach s cieľom vyhnúť sa duplicite zberu údajov. Podľa potreby sa uplatní článok 15. Európsky orgán práce spolupracuje s Komisiou (Eurostatom) a ak je to vhodné, podelí sa o výsledky svojich činností zberu údajov.

1.   Európska platforma na posilnenie spolupráce pri riešení problému nedeklarovanej práce (ďalej len „platforma“) zriadená v súlade s článkom 16 ods. 2 podporuje činnosti Európskeho orgánu práce pri riešení problému nedeklarovanej práce:

2.   Platforma nabáda na spoluprácu medzi členskými štátmi prostredníctvom:

3.   Platformu tvoria:

4.   Na zasadnutiach platformy sa ako pozorovatelia môžu zúčastňovať tieto zainteresované strany, pričom ich príspevky sa náležite zohľadnia:

Pozorovatelia, ktorí nie sú pozorovateľmi uvedenými v prvom pododseku, môžu byť pozvaní, aby sa zúčastnili na zasadnutiach platformy a ich príspevky sa náležite zohľadnia.

Platforme predsedá zástupca Európskeho orgánu práce.

1.   Európsky orgán práce môže uľahčovať hľadanie riešenia v prípade sporu medzi dvoma alebo viacerými členskými štátmi týkajúceho sa jednotlivých prípadov uplatňovania práva Únie v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, a to bez toho, aby boli dotknuté právomoci Súdneho dvora. Účelom takejto mediácie je zosúladenie odlišných názorov členských štátov, ktoré sú stranami sporu, a prijatie nezáväzného stanoviska.

2.   Ak spor nie je možné vyriešiť prostredníctvom priameho kontaktu a dialógu medzi členskými štátmi, ktoré sú stranami sporu, Európsky orgán práce na žiadosť jedného alebo viacerých dotknutých členských štátov začne mediačné konanie. Európsky orgán práce môže navrhnúť začať mediačné konanie aj z vlastnej iniciatívy. Mediácia sa uskutočňuje len so súhlasom všetkých členských štátov, ktoré sú stranami sporu.

3.   Prvá fáza mediácie sa uskutočňuje medzi členskými štátmi, ktoré sú stranami sporu, a mediátorom, ktorý na základe spoločnej dohody prijme nezáväzné stanovisko. Experti z členských štátov, Komisie a Európskeho orgánu práce sa tejto prvej fázy mediácie môžu zúčastňovať v poradnej funkcii.

4.   Ak sa v prvej fáze mediácie nenájde žiadne riešenie, Európsky orgán práce začne pred svojou mediačnou radou druhú fázu mediácie na základe súhlasu všetkých členských štátov, ktoré sú stranami sporu.

5.   Mediačná rada zložená z expertov z členských štátov, ktoré nie sú stranami sporu, sa usiluje o zosúladenie názorov členských štátov, ktoré sú stranami sporu, a dohodne sa na nezáväznom stanovisku. Experti Komisie a Európskeho orgánu práce sa tejto druhej fázy mediácie môžu zúčastňovať v poradnej funkcii.

6.   Správna rada prijme pravidlá mediačného konania vrátane pracovných dojednaní a menovania mediátorov, príslušných lehôt, účasti expertov z členských štátov, Komisie a Európskeho orgánu práce a možnosti, aby mediačná rada zasadala v paneloch zložených z niekoľkých členov.

7.   Účasť členských štátov, ktoré sú stranami sporu, je v obidvoch fázach mediácie dobrovoľná. Ak sa takýto členský štát rozhodne nezúčastniť mediácie, informuje Európsky orgán práce a ostatné členské štáty, ktoré sú stranami sporu, písomne vrátane elektronickej formy o dôvodoch svojho rozhodnutia, a to v rámci lehoty stanovenej v pravidlách mediačného konania uvedených v odseku 6.

8.   Členské štáty pri predkladaní veci na mediáciu zabezpečia anonymizáciu všetkých osobných údajov spojených s vecou takým spôsobom, že dotknutú osobu nie je možné alebo už nie je možné identifikovať. Európsky orgán práce nesmie v žiadnom momente počas mediácie spracúvať osobné údaje jednotlivcov, ktorých sa vec týka.

9.   Na mediáciu Európskeho orgánu práce nie sú prípustné veci, ktoré sú predmetom prebiehajúceho súdneho konania na vnútroštátnej úrovni alebo na úrovni Únie. V prípade, že sa počas mediácie začne súdne konanie, mediačné konanie sa pozastaví.

10.   Mediáciou nie je dotknutá právomoc správnej komisie, ani žiadne rozhodnutia, ktoré prijíma. Mediácia zohľadňuje všetky príslušné rozhodnutia správnej komisie.

11.   V prípade, že sa spor úplne alebo čiastočne týka otázok sociálneho zabezpečenia, Európsky orgán práce o tom informuje správnu komisiu.

S cieľom zabezpečiť dobrú spoluprácu, koordinovať činnosti na základe vzájomnej dohody a vyhnúť sa duplicite činností v prípadoch mediácie, ktoré sa týkajú otázok sociálneho zabezpečenia a pracovného práva, správna komisia a Európsky orgán práce uzatvoria dohodu o spolupráci.

V súlade s článkom 74a ods. 2 nariadenia (ES) č. 883/2004 Európsky orgán práce postúpi správnej komisii na jej žiadosť a po dohode s členskými štátmi, ktoré sú stranami sporu, vec týkajúcu sa sociálneho zabezpečenia. Mediácia môže pokračovať vo veciach, ktoré sa netýkajú sociálneho zabezpečenia.

Na žiadosť ktoréhokoľvek členského štátu, ktorý je stranou sporu, postúpi Európsky orgán práce vec týkajúcu sa koordinácie sociálneho zabezpečenia správnej komisii. Toto postúpenie sa môže uskutočniť v ktorejkoľvek fáze mediácie. Mediácia môže pokračovať vo veciach, ktoré sa netýkajú sociálneho zabezpečenia.

12.   Členské štáty, ktoré sú stranami sporu, do troch mesiacov od prijatia nezáväzného stanoviska informujú Európsky orgán práce o opatreniach, ktoré v nadväznosti naň prijali, alebo ak nadväzujúce opatrenia neprijali, o dôvodoch, prečo tak neurobili.

13.   Európsky orgán práce informuje Komisiu dvakrát za rok o výsledku mediačných konaní, ktoré uskutočnil, a o veciach, ktorými sa nezaoberal.

1.   Správnu a riadiacu štruktúru Európskeho orgánu práce tvorí:

2.   Európsky orgán práce môže zriaďovať pracovné skupiny alebo expertné panely pozostávajúce zo zástupcov z členských štátov alebo Komisie alebo externých expertov vybraných na základe výberového konania, alebo z ich kombinácie zamerané na plnenie svojich konkrétnych úloh alebo prácu v oblasti konkrétnych politík. Európsky orgán práce zriadi platformu uvedenú v článku 12 ako stálu pracovnú skupinu a mediačnú radu uvedenú v článku 13.

Európsky orgán práce po konzultácii s Komisiou stanoví rokovací poriadok takýchto pracovných skupín a panelov.

1.   Správna rada pozostáva z:

Právo hlasovať majú iba členovia uvedení v písmenách a) a b) prvého pododseku.

2.   Každý člen správnej rady musí mať náhradníka. Náhradník zastupuje člena počas jeho neprítomnosti.

3.   Členov uvedených v odseku 1 prvom pododseku písm. a) a ich náhradníkov vymenuje ich členský štát.

Komisia vymenuje členov uvedených v odseku 1 prvom pododseku písm. b).

Európsky parlament vymenuje experta uvedeného v odseku 1 prvom pododseku písm. c).

Medziodvetvové organizácie sociálnych partnerov na úrovni Únie vymenujú svojich zástupcov a Európsky parlament vymenuje svojho nezávislého experta po tom, ako overia, že nedochádza ku konfliktu záujmov.

Členovia správnej rady a ich náhradníci sú vymenovaní na základe ich znalostí v oblasti uvedenej v článku 1 a s prihliadnutím na ich relevantné skúsenosti v oblasti riadenia, administratívy a rozpočtu.

Všetky strany zastúpené v správnej rade sa snažia o obmedzenie fluktuácie svojich zástupcov s cieľom zabezpečiť kontinuitu práce správnej rady. Všetky strany sa snažia docieliť vyvážené zastúpenie žien a mužov v správnej rade.

4.   Každý člen a náhradník v čase nástupu do funkcie podpíše písomné vyhlásenie, že sa nenachádza v situácii konfliktu záujmov. Každý člen a náhradník aktualizuje svoje vyhlásenie v prípade zmeny okolností, pokiaľ ide o akýkoľvek konflikt záujmov. Európsky orgán práce uverejní vyhlásenia o záujmoch a ich aktualizácie na svojom webovej sídle.

5.   Funkčné obdobie členov a ich náhradníkov je štyri roky. Toto funkčné obdobie možno obnoviť.

6.   Zástupcovia z tretích krajín, ktoré uplatňujú právne predpisy Únie v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, sa na zasadnutiach a rokovaniach správnej rady môžu zúčastňovať ako pozorovatelia.

7.   Zástupca nadácie Eurofound, zástupca agentúry EU-OSHA, zástupca strediska Cedefop a zástupca nadácie ETF môžu byť pozvaní, aby sa zúčastnili na zasadnutiach správnej rady ako pozorovatelia s cieľom zvýšiť efektívnosť agentúr a ich vzájomné synergie.

1.   Správna rada najmä:

2.   Správna rada v súlade s článkom 110 služobného poriadku prijíma rozhodnutie na základe článku 2 ods. 1 služobného poriadku a článku 6 podmienok zamestnávania, ktorým deleguje príslušné právomoci menovacieho orgánu na výkonného riaditeľa a ktorým stanovuje podmienky, na základe ktorých možno toto delegovanie právomoci pozastaviť. Výkonný riaditeľ je oprávnený tieto právomoci delegovať ďalej.

3.   Ak si to vyžadujú mimoriadne okolnosti, správna rada môže formou rozhodnutia dočasne pozastaviť delegovanie právomocí menovacieho orgánu na výkonného riaditeľa, ako aj právomocí následne delegovaných výkonným riaditeľom, a vykonávať uvedené právomoci sama alebo ich delegovať na jedného zo svojich členov alebo iného zamestnanca než výkonného riaditeľa.

1.   Správna rada si volí predsedu a podpredsedu spomedzi svojich členov s hlasovacím právom a snaží sa dosiahnuť vyvážené rodové zastúpenie. Predseda a podpredseda sú volení dvojtretinovou väčšinou členov správnej rady s hlasovacím právom.

V prípade, že sa v prvom hlasovaní nepodarí dosiahnuť zvolenie dvojtretinovou väčšinou, usporiada sa druhé hlasovanie, v ktorom sú predseda a podpredseda volení jednoduchou väčšinou hlasov členov správnej rady s hlasovacím právom.

Ak si predseda nemôže plniť svoje úlohy, automaticky ho nahrádza podpredseda.

2.   Funkčné obdobie predsedu a podpredsedu sú tri roky. Ich funkčné obdobie možno jedenkrát obnoviť. Ak sa však ich členstvo v správnej rade kedykoľvek počas ich funkčného obdobia skončí, ich funkčné obdobie sa automaticky končí k rovnakému dátumu.

1.   Zasadnutia správnej rady zvoláva predseda.

2.   Predseda organizuje rokovania podľa bodov programu zasadnutia. Členovia uvedení v článku 17 ods. 1 prvom pododseku písm. c) a d) sa nezúčastňujú na rokovaniach o bodoch programu týkajúcich sa citlivých informácií v súvislosti s jednotlivými prípadmi, ako sa uvádza v rokovacom poriadku správnej rady.

3.   Výkonný riaditeľ Európskeho orgánu práce sa zúčastňuje na rokovaniach bez hlasovacieho práva.

4.   Správna rada usporiada aspoň dve riadne zasadnutia ročne. Okrem toho zasadá na žiadosť svojho predsedu, na žiadosť Komisie alebo na žiadosť aspoň jednej tretiny svojich členov.

5.   Správna rada zvoláva aspoň raz ročne zasadnutia so skupinou zainteresovaných strán.

6.   Správna rada môže na zasadnutia prizvať ako pozorovateľa každú osobu alebo organizáciu, o ktorej názor môže mať záujem, vrátane členov skupiny zainteresovaných strán.

7.   S prihliadnutím na rokovací poriadok správnej rady môžu jej členom a ich náhradníkom na zasadnutiach pomáhať poradcovia alebo experti.

8.   Európsky orgán práce poskytuje správnej rade služby sekretariátu.

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 18 ods. 1 písm. b) a t), článok 19 ods. 1 a článok 31 ods. 8, správna rada prijíma rozhodnutia väčšinou hlasov členov s hlasovacím právom.

2.   Každý člen s hlasovacím právom má jeden hlas. V prípade neprítomnosti člena s hlasovacím právom je oprávnený vykonať jeho hlasovacie právo jeho náhradník.

3.   Výkonný riaditeľ Európskeho orgánu práce sa zúčastňuje na rokovaniach bez hlasovacieho práva.

4.   V rokovacom poriadku správnej rady sa stanovia podrobnejšie mechanizmy hlasovania, najmä okolnosti, za ktorých môže člen konať v mene iného člena, ako aj okolnosti, za ktorých sa na účely hlasovania majú uplatniť písomné postupy.

1.   Výkonný riaditeľ je zodpovedný za riadenie Európskeho orgánu práce a má sa usilovať dosiahnuť v rámci Európskeho orgánu práce rodovú vyváženosť. Výkonný riaditeľ sa zodpovedá správnej rade.

2.   Výkonný riaditeľ podáva na vyzvanie Európskemu parlamentu správu o plnení svojich povinností. Rada môže vyzvať výkonného riaditeľa, aby podal správu o plnení svojich povinností.

3.   Výkonný riaditeľ je štatutárnym orgánom Európskeho orgánu práce.

4.   Výkonný riaditeľ je zodpovedný za vykonávanie úloh, ktoré sa Európskemu orgánu práce ukladajú týmto nariadením, a to najmä za:

5.   Výkonný riaditeľ rozhodne o potrebe umiestniť jedného alebo viacerých zamestnancov do jedného alebo viacerých členských štátov a o tom, či je potrebné zriadiť styčnú kanceláriu v Bruseli s cieľom zintenzívniť spoluprácu Európskeho orgánu práce s príslušnými inštitúciami a orgánmi Únie. Pred rozhodnutím o zriadení miestnej kancelárie alebo styčnej kancelárie výkonný riaditeľ získa súhlas Komisie, správnej rady a členského štátu, v ktorom sa má kancelária nachádzať. V tomto rozhodnutí sa vymedzí rozsah činností, ktoré má kancelária vykonávať, a to tak, aby sa zabránilo vzniku zbytočných nákladov a duplicite administratívnych funkcií Európskeho orgánu práce. S členským štátom, v ktorom sa má miestna alebo styčná kancelária nachádzať, môže byť potrebné uzavrieť dohodu o sídle.

1.   Na uľahčenie konzultácie s príslušnými zainteresovanými stranami a v záujme využívania ich odborných znalostí v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, sa zriadi skupina zainteresovaných strán. Skupina zainteresovaných strán je pripojená k Európskemu orgánu práce a má poradné funkcie.

2.   Skupina zainteresovaných strán dostane predbežné informácie a môže Európskemu orgánu práce na jeho žiadosť alebo z vlastnej iniciatívy predložiť stanoviská k:

3.   Skupine zainteresovaných strán predsedá výkonný riaditeľ a stretáva sa najmenej dvakrát do roka na podnet výkonného riaditeľa alebo na žiadosť Komisie.

4.   Skupina zainteresovaných strán sa skladá z dvoch zástupcov Komisie a 10 zástupcov sociálnych partnerov na úrovni Únie rovnocenne zastupujúcich odborové zväzy a organizácie zamestnávateľov vrátane uznaných odvetvových sociálnych partnerov Únie zastupujúcich odvetvia, ktorých sa otázky mobility pracovnej sily osobitne týkajú.

5.   Členov a náhradníkov skupiny zainteresovaných strán určia ich organizácie a vymenúva ich správna rada. Náhradníkov vymenúva správna rada podľa rovnakých podmienok, aké sa vzťahujú na členov, a náhradníci automaticky nahrádzajú členov v prípade ich neprítomnosti. Je potrebné v maximálnej možnej miere dosiahnuť náležitú rodovú vyváženosť a primerané zastúpenie MSP.

6.   Európsky orgán práce poskytuje skupine zainteresovaných strán služby sekretariátu. Skupina zainteresovaných strán prijíma svoj rokovací poriadok dvojtretinovou väčšinou hlasov svojich členov s hlasovacím právom. Rokovací poriadok podlieha schváleniu správnou radou.

7.   Skupina zainteresovaných strán môže na svoje zasadnutia pozvať expertov alebo zástupcov príslušných medzinárodných organizácií.

8.   Európsky orgán práce uverejňuje stanoviská, rady a odporúčania skupiny zainteresovaných strán a výsledky jej konzultácií, pokiaľ sa na ne nevzťahujú požiadavky na zachovanie dôvernosti.

1.   Výkonný riaditeľ každý rok vypracuje návrh jednotného programového dokumentu obsahujúceho najmä viacročné a ročné plánovanie v súlade s delegovaným nariadením Komisie (EÚ) č. 1271/2013 (28), pričom zohľadní usmernenia stanovené Komisiou a všetky rady udelené skupinou zainteresovaných strán.

2.   Správna rada každý rok do 30. novembra prijme návrh jednotného programového dokumentu uvedeného v odseku 1. Uvedený dokument, ako aj všetky jeho neskôr aktualizované verzie zašle do 31. januára nasledujúceho roka Európskemu parlamentu, Rade a Komisii.

Jednotný programový dokument nadobúda definitívnu podobu po konečnom prijatí všeobecného rozpočtu Únie, pričom sa podľa potreby náležite upraví.

3.   V ročnom pracovnom programe sa uvádzajú podrobné ciele a očakávané výsledky vrátane ukazovateľov výkonnosti. Program musí obsahovať aj opis opatrení, ktoré sa majú financovať, a odhad finančných a ľudských zdrojov vyčlenených na každé opatrenie. Ročný pracovný program musí byť v súlade s viacročným pracovným programom uvedeným v odseku 4. Musia sa v ňom jasne uvádzať úlohy, ktoré sa v porovnaní s predchádzajúcim rozpočtovým rokom doplnili, zmenili alebo vypustili. Správna rada zmení prijatý ročný pracovný program, keď sa Európskemu orgánu práce uloží nová úloha v rámci rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

Každá podstatná zmena v ročnom pracovnom programe sa prijíma v súlade s rovnakým postupom ako pôvodný ročný pracovný program. Správna rada môže delegovať právomoc vykonávať nepodstatné zmeny v ročnom pracovnom programe na výkonného riaditeľa.

4.   Vo viacročnom pracovnom programe sa uvádza celkové strategické plánovanie vrátane cieľov, očakávaných výsledkov a ukazovateľov výkonnosti. Okrem toho sa v programe musia v súvislosti s každou činnosťou uvádzať orientačné finančné a ľudské zdroje, ktoré sa považujú za nevyhnutné na dosiahnutie stanovených cieľov.

Strategické plánovanie sa v prípade potreby aktualizuje, najmä s cieľom reagovať na výsledky hodnotenia uvedeného v článku 40.

1.   Výkonný riaditeľ každý rok vypracúva predbežný návrh odhadu príjmov a výdavkov Európskeho orgánu práce na nasledujúci rozpočtový rok vrátane plánu pracovných miest a zasiela ho správnej rade.

2.   Predbežný návrh odhadu sa zakladá na cieľoch a očakávaných výsledkoch v ročnom programovom dokumente uvedenom v článku 24 ods. 3 a zohľadňuje finančné zdroje potrebné na dosiahnutie uvedených cieľov a očakávaných výsledkov, a to v súlade so zásadou zostavovania rozpočtu na základe výkonnosti.

3.   Na základe tohto predbežného návrhu odhadu správna rada prijíma návrh odhadu príjmov Európskeho orgánu práce na nasledujúci rozpočtový rok a zasiela ho Komisii každý rok do 31. januára.

4.   Komisia zasiela návrh odhadu rozpočtovému orgánu spolu s návrhom všeobecného rozpočtu Únie. Návrh odhadu sa sprístupní aj Európskemu orgánu práce.

5.   Na základe návrhu odhadu Komisia zaznamená do návrhu všeobecného rozpočtu Únie odhady, ktoré považuje za potrebné pre plán pracovných miest, ako aj výšku príspevku, ktorou sa zaťaží všeobecný rozpočet, a následne ich predloží rozpočtovému orgánu v súlade s článkami 313 a 314 ZFEÚ.

6.   Rozpočtové prostriedky určené ako príspevok zo všeobecného rozpočtu Únie Európskemu orgánu práce schvaľuje rozpočtový orgán.

7.   Rozpočtový orgán prijíma plán pracovných miest Európskeho orgánu práce.

8.   Správna rada prijíma rozpočet Európskeho orgánu práce. Rozpočet nadobúda definitívnu podobu po konečnom prijatí všeobecného rozpočtu Únie, pričom sa v prípade potreby zodpovedajúcim spôsobom upraví.

9.   Na akékoľvek stavebné projekty, ktoré by mohli mať značný vplyv na rozpočet Európskeho orgánu práce, sa vzťahuje delegované nariadenie (EÚ) č. 1271/2013.

1.   Na každý rozpočtový rok sa vypracuje odhad všetkých príjmov a výdavkov Európskeho orgánu práce a uvedie sa v jeho rozpočte. Rozpočtový rok zodpovedá kalendárnemu roku.

2.   Rozpočet Európskeho orgánu práce musí byť vyrovnaný z hľadiska príjmov a výdavkov.

3.   Bez toho, aby boli dotknuté iné zdroje, príjmy Európskeho orgánu práce zahŕňajú:

4.   Výdavky Európskeho orgánu práce zahŕňajú odmeňovanie zamestnancov, administratívne výdavky, výdavky na infraštruktúru a prevádzkové výdavky.

1.   Rozpočet Európskeho orgánu práce plní výkonný riaditeľ.

2.   Výkonný riaditeľ každý rok predkladá rozpočtovému orgánu všetky relevantné informácie o výsledkoch postupov hodnotenia.

1.   Účtovník Európskeho orgánu práce zasiela účtovníkovi Komisie a Dvoru audítorov predbežnú účtovnú závierku za rozpočtový rok (rok N) do 1. marca nasledujúceho rozpočtového roka (rok N + 1).

2.   Účtovník Európskeho orgánu práce poskytne do 1. marca roku N + 1 účtovníkovi Komisie aj požadované účtovné informácie na účely konsolidácie, a to spôsobom a vo formáte, ktoré stanoví účtovník Komisie.

3.   Európsky orgán práce zašle Európskemu parlamentu, Rade, Komisii a Dvoru audítorov do 31. marca roku N + 1 správu o rozpočtovom a finančnom hospodárení za rok N.

4.   Po doručení pripomienok Dvora audítorov k predbežnej účtovnej závierke Európskeho orgánu práce za rok N vypracuje účtovník Európskeho orgánu práce na svoju vlastnú zodpovednosť konečnú účtovnú závierku Európskeho orgánu práce. Výkonný riaditeľ predloží túto konečnú účtovnú závierku správnej rade na prijatie stanoviska.

5.   Správna rada predloží ku konečnej účtovnej závierke Európskeho orgánu práce za rok N svoje stanovisko.

6.   Účtovník Európskeho orgánu práce zašle do 1. júla roku N + 1 konečnú účtovnú závierku za rok N Európskemu parlamentu, Rade, Komisii a Dvoru audítorov spolu so stanoviskom správnej rady.

7.   Odkaz na webové sídla s konečnou účtovnou závierkou Európskeho orgánu práce sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie do 15. novembra roku N + 1.

8.   Výkonný riaditeľ zašle Dvoru audítorov do 30. septembra roku N + 1 odpoveď na pripomienky uvedené v jeho výročnej správe. Výkonný riaditeľ túto odpoveď zašle aj správnej rade a Komisii.

9.   Výkonný riaditeľ predloží Európskemu parlamentu na jeho žiadosť všetky informácie potrebné na plynulé uplatnenie postupu udelenia absolutória za rok N v súlade s článkom 261 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (29).

10.   Európsky parlament na odporúčanie Rady, ktorá sa uznáša kvalifikovanou väčšinou, do 15. mája roku N + 2 udelí výkonnému riaditeľovi absolutórium za plnenie rozpočtu v roku N.

1.   Výkonný riaditeľ je zamestnaný ako dočasný zamestnanec Európskeho orgánu práce v súlade s článkom 2 písm. a) podmienok zamestnávania.

2.   Výkonného riaditeľa vymenúva správna rada zo zoznamu kandidátov navrhnutých Komisiou na základe otvoreného a transparentného výberového konania. Vybraný kandidát sa vyzve, aby vystúpil pred Európskym parlamentom a odpovedal na otázky jeho poslancov. Uvedená výmena názorov nesmie neprimerane oddialiť vymenovanie výkonného riaditeľa.

3.   Na účely uzatvorenia zmluvy s výkonným riaditeľom zastupuje Európsky orgán práce predseda správnej rady.

4.   Funkčné obdobie výkonného riaditeľa je päť rokov. Pred koncom tohto funkčného obdobia Komisia vykoná posúdenie, v ktorom zohľadní hodnotenie výsledkov činnosti výkonného riaditeľa a budúce úlohy a výzvy Európskeho orgánu práce.

5.   Správna rada, zohľadniac posúdenie uvedené v odseku 4, môže jedenkrát predĺžiť funkčné obdobie výkonného riaditeľa najviac o päť rokov.

6.   Výkonný riaditeľ, ktorého funkčné obdobie bolo predĺžené podľa odseku 5, sa na konci celkového funkčného obdobia nesmie zúčastniť na ďalšom výberovom konaní na to isté miesto.

7.   Výkonného riaditeľa možno odvolať z funkcie len na základe rozhodnutia správnej rady. Správna rada vo svojom rozhodnutí zohľadňuje posúdenie Komisie týkajúce sa výsledkov činnosti výkonného riaditeľa, ako sa uvádza v odseku 4.

8.   Správna rada prijíma rozhodnutia o vymenovaní výkonného riaditeľa, predĺžení jeho funkčného obdobia alebo jeho odvolaní z funkcie dvojtretinovou väčšinou hlasov členov s hlasovacím právom.

1.   Každý členský štát vymenúva jedného národného styčného úradníka, ktorý má pôsobiť ako vyslaný národný expert v sídle Európskeho orgánu práce podľa článku 33.

2.   Národní styční úradníci prispievajú k plneniu úloh Európskeho orgánu práce, a to aj tým, že uľahčujú spoluprácu a výmenu informácií podľa článku 7 a podporu a koordináciu inšpekcií podľa článku 8. Pôsobia tiež ako národné kontaktné miesta pre otázky zo svojich členských štátov a otázky týkajúce sa ich členských štátov, a to buď priamym zodpovedaním položených otázok alebo prostredníctvom komunikácie s ich vnútroštátnymi správnymi orgánmi.

3.   Národní styční úradníci majú právo požadovať a dostávať od svojich členských štátov všetky relevantné informácie ako sa stanovuje v tomto nariadení, a to pri plnom dodržiavaní vnútroštátnych právnych predpisov alebo praxe svojich členských štátov, najmä pokiaľ ide o ochranu údajov a pravidlá týkajúce sa dôvernosti informácií.

1.   Okrem národných styčných úradníkov môže Európsky orgán práce vo všetkých oblastiach svojho pôsobenia využívať iných vyslaných národných expertov alebo iných pracovníkov, ktorí nie sú jeho zamestnancami.

2.   Správna rada prijíma rozhodnutie, ktorým sa stanovujú pravidlá vysielania národných expertov vrátane národných styčných úradníkov.

1.   Na Európsky orgán práce sa vzťahujú ustanovenia nariadenia Rady č. 1 (30).

2.   Prekladateľské služby potrebné pre fungovanie Európskeho orgánu práce poskytuje Prekladateľské stredisko.

1.   Na dokumenty v držbe Európskeho orgánu práce sa uplatňuje nariadenie (ES) č. 1049/2001. Správna rada do šiestich mesiacov odo dňa svojho prvého zasadnutia prijme podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia (ES) č. 1049/2001.

2.   Správna rada stanoví opatrenia na zabezpečenie súladu s povinnosťami stanovenými v nariadení (EÚ) 2018/1725, najmä v súvislosti s vymenovaním úradníka Európskeho orgánu práce pre ochranu údajov a v súvislosti so zákonnosťou spracúvania údajov, bezpečnosťou činností spracovania, poskytovaním informácií a právami dotknutých osôb.

3.   Európsky orgán práce môže vykonávať komunikačné činnosti z vlastnej iniciatívy v oblasti svojej pôsobnosti. Prideľovanie zdrojov na komunikačné činnosti nesmie mať negatívny vplyv na účinné plnenie úloh uvedených v článku 4. Komunikačné činnosti sa vykonávajú v súlade s príslušnými plánmi komunikácie a šírenia informácií prijatými správnou radou.

1.   V záujme uľahčenia boja proti podvodom, korupcii a inému protiprávnemu konaniu podľa nariadenia (EÚ, Euratom) č. 883/2013 Európsky orgán práce pristúpi do šiestich mesiacov odo dňa, keď Európsky orgán práce začne vykonávať svoju činnosť k Medziinštitucionálnej dohode z 25. mája 1999 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Komisiou Európskych spoločenstiev, ktorá sa týka vnútorných vyšetrovaní úradom OLAF, a prijme náležité ustanovenia uplatniteľné na všetkých zamestnancov Európskeho orgánu práce, pričom na tento účel použije vzor uvedený v prílohe k uvedenej dohode.

2.   Dvor audítorov má právomoc na základe kontrol dokumentov a kontrol na mieste vykonať audit u všetkých príjemcov grantov, dodávateľov a subdodávateľov, ktorým Európsky orgán práce poskytol finančné prostriedky Únie.

3.   OLAF môže vykonávať vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste v súlade s ustanoveniami a postupmi stanovenými v nariadení (EÚ, Euratom) č. 883/2013 a v nariadení Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 (31) s cieľom zistiť, či v súvislosti s grantom alebo zmluvou financovanými Európskym orgánom práce nedošlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie.

4.   Bez toho, aby boli dotknuté odseky 1, 2 a 3, dohody o spolupráci s tretími krajinami a s medzinárodnými organizáciami, zmluvy, dohody a rozhodnutia o grante Európskeho orgánu práce obsahujú ustanovenia, ktoré výslovne udeľujú Dvoru audítorov a úradu OLAF právomoc na vykonávanie takýchto auditov a vyšetrovaní v súlade s ich príslušnými právomocami.

1.   Zmluvnú zodpovednosť Európskeho orgánu práce upravujú právne predpisy uplatniteľné na predmetnú zmluvu.

2.   Súdny dvor má právomoc rozhodovať na základe akýchkoľvek arbitrážnych doložiek zahrnutých v zmluve, ktorú Európsky orgán práce uzatvoril.

3.   V prípade mimozmluvnej zodpovednosti musí Európsky orgán práce v súlade so všeobecnými zásadami spoločnými pre právne poriadky členských štátov nahradiť akúkoľvek škodu spôsobenú jeho útvarmi alebo jeho pracovníkmi pri vykonávaní svojich povinností.

4.   V sporoch o náhradu škody, ako sa uvádza v odseku 3, má právomoc konať Súdny dvor.

5.   Osobná zodpovednosť zamestnancov voči Európskeho orgánu práce sa riadi ustanoveniami služobného poriadku a podmienok zamestnávania, ktoré sa na nich vzťahujú.

1.   Komisia do 1. augusta 2024 a potom každých päť rokov zhodnotí výsledky činnosti Európskeho orgánu práce, pokiaľ ide o jeho ciele, mandát a úlohy. Hodnotenie sa zameria najmä na skúsenosti získané z mediačného konania podľa článku 13. Posúdi sa v ňom tiež, či je potrebné zmeniť mandát Európskeho orgánu práce a rozsah jeho činností vrátane rozšírenia rozsahu pôsobnosti tak, aby sa vzťahoval na osobitné potreby odvetvia, a finančné dôsledky každej takejto zmeny, pričom sa zohľadní aj práca, ktorú agentúry Únie vykonali v týchto oblastiach. Hodnotenie preskúma aj ďalšie synergie a zefektívnenia s agentúrami v oblasti zamestnanosti a sociálnej politiky. Komisia môže na základe uvedeného hodnotenia podľa potreby predložiť legislatívne návrhy na preskúmanie rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

2.   Ak Komisia dospeje k záveru, že vzhľadom na ciele, mandát a úlohy Európskeho orgánu práce už jeho ďalšie pôsobenie nie je opodstatnené, môže navrhnúť, aby sa toto nariadenie zodpovedajúcim spôsobom zmenilo alebo zrušilo.

3.   Komisia podáva správu o zisteniach vyplývajúcich z hodnotenia Európskemu parlamentu, Rade a správnej rade. Zistenia vyplývajúce z hodnotenia sa zverejňujú.

1.   Pokiaľ je to potrebné na dosiahnutie cieľov stanovených v tomto nariadení a bez toho, aby boli dotknuté právomoci členských štátov a inštitúcií Únie, Európsky orgán práce môže spolupracovať s príslušnými orgánmi tretích krajín a s medzinárodnými organizáciami.

Na tento účel môže Európsky orgán práce, pod podmienkou súhlasu správnej rady a po schválení zo strany Komisie, uzavrieť pracovné dojednania s príslušnými orgánmi tretích krajín a s medzinárodnými organizáciami. Uvedenými dojednaniami nevznikajú Únii alebo členským štátom žiadne právne záväzky.

2.   Európsky orgán práce je otvorený účasti tretích krajín, ktoré na tento účel uzatvorili s Úniou dohody.

Podľa príslušných ustanovení dohôd uvedených v prvom pododseku sa vypracujú dojednania, v ktorých sa stanoví najmä povaha, rozsah a spôsob účasti príslušných tretích krajín na práci Európskeho orgánu práce vrátane ustanovení o účasti na iniciatívach ním uskutočňovaných, finančných príspevkoch a zamestnancoch. Pokiaľ ide o otázky týkajúce sa personálu, uvedené dojednania musia byť za každých okolností v súlade so služobným poriadkom a podmienkami zamestnávania.

3.   Komisia zabezpečí, aby Európsky orgán práce vykonával činnosti v rámci svojho mandátu a existujúceho inštitucionálneho rámca, a to uzavretím náležitých pracovných dojednaní s výkonným riaditeľom Európskeho orgánu práce.

1.   Potrebné dojednania týkajúce sa priestorov, ktoré sa majú zabezpečiť na účely sídla Európskeho orgánu práce v hostiteľskom členskom štáte, ako aj osobitné predpisy, ktoré sa v danom hostiteľskom členskom štáte vzťahujú na výkonného riaditeľa, členov správnej rady, zamestnancov a ich rodinných príslušníkov, sa uvedú v dohode o sídle medzi Európskym orgánom práce a členským štátom, v ktorom sa sídlo Európskeho orgánu práce nachádza, pričom sa táto dohoda uzavrie po získaní súhlasu správnej rady, avšak najneskôr do 1. augusta 2021.

2.   Hostiteľský členský štát Európskeho orgánu práce musí zaistiť čo najlepšie podmienky pre jeho plynulé a efektívne fungovanie vrátane viacjazyčného európsky orientovaného vzdelávania a vhodných dopravných spojení.

1.   Európsky orgán práce začne vykonávať svoju činnosť so schopnosťou plniť svoj vlastný rozpočet do 1. augusta 2021.

2.   Komisia je zodpovedná za zriadenie a počiatočnú prevádzku Európskeho orgánu práce dovtedy, kým nezačne vykonávať svoju činnosť. Na tento účel: