(1)

V dôsledku finančnej krízy, ktorá sa rozvinula v rokoch 2007 – 2008, vykonala Únia zásadnú reformu regulačného rámca finančných služieb s cieľom posilniť odolnosť svojich finančných inštitúcií. Reforma sa z veľkej miery zakladala na medzinárodných normách, na ktorých sa v roku 2010 dohodol Bazilejský výbor pre bankový dohľad (ďalej len „BCBS“), známych ako rámec Bazilej III. Balíček reforiem obsahoval spolu s mnohými ďalšími opatreniami aj prijatie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (4) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ (5), ktorými sa posilnili prudenciálne požiadavky na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti (inštitúcie).

(2)

Aj keď sa reformou dosiahlo, že finančný systém sa stal stabilnejším a odolnejším voči mnohým typom možných budúcich otrasov a kríz, všetky zistené problémy neriešila. Dôležitým dôvodom toho bolo, že medzinárodní tvorcovia noriem, ako sú BCBS a Rada pre finančnú stabilitu (ďalej len „FSB“), ešte neukončili svoju prácu na medzinárodne dohodnutých riešeniach zameraných na boj proti týmto problémom v danej dobe. Teraz, keď bola dokončená práca na ďalších dôležitých reformách, pozornosť by sa mala venovať nevyriešeným problémom.

(3)

Komisia vo svojom oznámení s názvom Na ceste k dobudovaniu bankovej únie z 24. novembra 2015 uznala potrebu ďalšieho znižovania rizík a zaviazala sa, že predloží legislatívny návrh, ktorý by vychádzal z medzinárodne dohodnutých noriem. Rada vo svojich záveroch zo 17. júna 2016 a Európsky parlament vo svojom uznesení o bankovej únii – výročnej správe za rok 2015 z 10. marca 2016 (6) uznali aj potrebu prijať ďalšie konkrétne legislatívne opatrenia, pokiaľ ide o znižovanie rizík vo finančnom sektore.

(4)

Opatrenia na zníženie rizika by mali nielen ďalej posilniť odolnosť európskeho bankového systému a dôveru trhov v tento systém, ale zároveň by mali poskytnúť základ pre ďalší pokrok pri dobudovávaní bankovej únie. Uvedené opatrenia by mali byť posudzované na pozadí širších výziev, ktoré ovplyvňujú ekonomiku Únie, najmä z hľadiska potreby podporovať rast a zamestnanosť v čase neistého ekonomického výhľadu. V tomto kontexte boli v záujme posilnenia hospodárstva Únie zavedené rôzne zásadné politické iniciatívy, ako napríklad Investičný plán pre Európu a únia kapitálových trhov. Je preto dôležité, aby všetky opatrenia na zníženie rizík bezproblémovo spolupôsobili s uvedenými politickými iniciatívami, ako aj s rozsiahlejšími nedávnymi reformami vo finančnom sektore.

(5)

Ustanovenia tohto nariadenia by mali byť rovnocenné s medzinárodne dohodnutými normami a mali by zabezpečiť neustálu rovnocennosť smernice 2013/36/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 575/2013 s rámcom Bazilej III. Cielené úpravy, ktoré by mali odzrkadliť špecifiká Únie a širšie politické úvahy, by mali byť obmedzené z hľadiska rozsahu alebo času, aby nebola ovplyvnená celková správnosť prudenciálneho rámca.

(6)

Rovnako je potrebné zlepšiť existujúce opatrenia na zníženie rizika, a najmä požiadavky na predkladanie správ a zverejňovanie informácií, aby sa zabezpečilo ich uplatňovanie primeranejším spôsobom a aby nevytvárali nadmerné zaťaženie pri dodržiavaní právnych predpisov, a to najmä v menších a menej zložitých inštitúciách.

(7)

S ohľadom na uplatňovanie zásady proporcionality je v záujme cieleného zjednodušenia požiadaviek potrebné jasne vymedziť malé a menej zložité inštitúcie. Jediná absolútna prahová hodnota sama osebe špecifiká národných bankových trhov nezohľadní. Je preto potrebné, aby členské štáty mohli podľa vlastného uváženia zosúlaďovať prahovú hodnotu s vnútroštátnymi okolnosťami a v prípade potreby ju upraviť smerom nadol. Vzhľadom na to, že veľkosť inštitúcie samotná nemá rozhodujúci vplyv na rizikový profil inštitúcie, treba okrem toho ďalšími kvalitatívnymi kritériami zabezpečiť, aby sa inštitúcia považovala za malú a menej zložitú a mohla ťažiť z primeranejších pravidiel len vtedy, ak splní všetky príslušné kritériá.

(8)

Ukazovateľ finančnej páky prispieva k zachovaniu finančnej stability tak, že pôsobí ako zabezpečovací mechanizmus kapitálových požiadaviek založených na riziku a obmedzuje hromadenie nadmerného pákového efektu počas hospodárskeho vzostupu. BCBS revidoval medzinárodnú normu o ukazovateli finančnej páky s cieľom presne stanoviť určité aspekty návrhu tohto ukazovateľa. Nariadenie (EÚ) č. 575/2013 by sa malo zosúladiť s revidovanou normou tak, aby sa zabezpečili rovnaké podmienky na medzinárodnej úrovni pre inštitúcie usadené v Únii, ktoré však pôsobia mimo Únie, a aby sa zabezpečilo, že ukazovateľ finančnej páky zostane efektívnym doplnkom požiadaviek na vlastné zdroje založených na riziku. Preto by mala byť zavedená požiadavka na ukazovateľ finančnej páky, ktorá by dopĺňala súčasný systém podávania správ a zverejňovania ukazovateľa finančnej páky.

(9)

Aby nedochádzalo k zbytočnému obmedzovaniu poskytovania úverov zo strany inštitúcií podnikom a domácnostiam a aby sa zabránilo neopodstatneným nepriaznivým vplyvom na likviditu trhu, požiadavka na ukazovateľ finančnej páky by mala byť stanovená na takej úrovni, aby pôsobila ako dôveryhodný zabezpečovací mechanizmus proti riziku nadmerného pákového efektu bez toho, aby sa narušil hospodársky rast.

(10)

Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) (ďalej len „EBA“), zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (7), dospel vo svojej správe o požiadavke na ukazovateľ finančnej páky z 3. augusta 2016 k záveru, že ukazovateľ finančnej páky kapitálu Tier 1 kalibrovaný na úrovni 3 % pre akýkoľvek typ úverovej inštitúcie by predstavoval dôveryhodný zabezpečovací mechanizmus. Požiadavka na ukazovateľ finančnej páky vo výške 3 % bola odsúhlasená aj na medzinárodnej úrovni zo strany BCBS. Požiadavka na ukazovateľ finančnej páky by mala byť preto kalibrovaná na úrovni 3 %.

(11)

Požiadavkou na ukazovateľ finančnej páky na úrovni 3 % by sa však obmedzili určité obchodné modely a skupiny činností viac než ostatné. Neprimerane by bolo ovplyvnené najmä verejné požičiavanie zo strany verejných rozvojových bánk a oficiálne podporované vývozné úvery. Preto by mal byť ukazovateľ finančnej páky pre uvedené druhy expozícií upravený. Mali by sa preto stanoviť jasné kritériá, ktoré by pomohli určiť verejný mandát takýchto úverových inštitúcií, pričom by mali zahŕňať také aspekty, ako je ich založenie, druh vykonávaných činností, ich cieľ, záruky zo strany verejných orgánov a obmedzenia týkajúce sa prijímania vkladov. O forme a spôsobe zakladania takýchto úverových inštitúcií by však mala naďalej rozhodovať ústredná vláda, regionálna vláda alebo miestny orgán členského štátu a založenie môže pozostávať z vytvorenia novej úverovej inštitúcie, nadobudnutia alebo prevzatia – a to aj prostredníctvom koncesií a v kontexte postupu riešenia krízovej situácie – už existujúceho subjektu takýmito verejnými orgánmi.

(12)

Ukazovateľ finančnej páky by zároveň nemal narúšať poskytovanie centrálnych zúčtovacích služieb inštitúcií klientom. Preto by počiatočná marža na centrálne zúčtované derivátové transakcie, ktoré inštitúcie prijali od svojich klientov a ktoré postupujú na centrálne protistrany (ďalej len „CCP“), mali byť vylúčené z veľkosti celkovej expozície.

(13)

Za výnimočných okolností, ktoré oprávňujú vylúčenie určitých expozícií voči centrálnym bankám z ukazovateľa finančnej páky, a s cieľom uľahčiť vykonávanie menových politík by príslušné orgány mali mať možnosť dočasne vylúčiť takéto expozície z veľkosti celkovej expozície. Na uvedený účel by po konzultácii s príslušnou centrálnou bankou mali verejne vyhlásiť, že takéto výnimočné okolnosti nastali. Požiadavka na ukazovateľ finančnej páky by sa s cieľom kompenzovať vplyv vylúčenia mala úmerne prekalibrovať. Takýmto prekalibrovaním by sa malo zabezpečiť vylúčenie rizík pre finančnú stabilitu, ktoré postihujú príslušné bankové sektory, a zachovanie odolnosti poskytovanej ukazovateľom finančnej páky.

(14)

Pre inštitúcie určené ako globálne systémovo významné inštitúcie (ďalej len „G-SII“) v súlade so smernicou 2013/36/EÚ a s normami BCBS týkajúcimi sa vankúša ukazovateľa finančnej páky pre globálne systémovo významné banky (ďalej len „G-SIB“), ktoré boli uverejnené v decembri 2017, je vhodné implementovať požiadavku na vankúš ukazovateľa finančnej páky. BCBS kalibroval vankúš ukazovateľa finančnej páky s osobitným účelom zmierniť porovnateľne väčšie riziká, ktoré pre finančnú stabilitu predstavujú G-SIB, a vzhľadom na tento kontext by sa mal uplatňovať na G-SII iba v tejto fáze. Mali by sa však vykonať ďalšie analýzy s cieľom určiť, či by bolo vhodné uplatniť požiadavku na vankúš ukazovateľa finančnej páky na inak systémovo významné inštitúcie (O-SII) vymedzené v smernici 2013/36/EÚ, a ak sa stanoví, že áno, ako by sa mala kalibrácia prispôsobiť osobitným vlastnostiam týchto inštitúcií.

(15)

FSB 9. novembra 2015 uverejnila hlavné prvky celkovej kapacity na absorpciu strát (ďalej len „norma TLAC“), ktoré schválila G20 na samite v novembri 2015 v Turecku. Norma TLAC si vyžaduje, aby G-SIB mali v držbe dostatočnú sumu záväzkov vysoko absorbujúcich stratu (teda použiteľných na záchranu pomocou vnútorných zdrojov) na účely zaistenia plynulej a rýchlej absorpcie strát a rekapitalizácie v prípade riešenia krízových situácií. Norma TLAC by sa mala implementovať do práva Únie.

(16)

Pri implementovaní normy TLAC do práva Únie sa musí brať do úvahy existujúca minimálna požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky (ďalej len „MREL“), špecifická pre jednotlivé inštitúcie, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ (8). Keďže norma TLAC a MREL sledujú rovnaký cieľ, ktorým je zabezpečiť, aby inštitúcie mali dostatočnú schopnosť absorbovať straty, by obe tieto požiadavky mali byť doplňujúcimi prvkami spoločného rámca. Z prevádzkového hľadiska by mala byť do nariadenia (EÚ) č. 575/2013 zavedená harmonizovaná minimálna úroveň normy TLAC, a to prostredníctvom novej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, pričom by sa prostredníctvom cielených zmien smernice 2014/59/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 (9) mala pre G-SII zaviesť dodatočná hodnota špecifická pre danú inštitúciu a pre iné než G-SII požiadavka špecifická pre danú inštitúciu. Ustanovenia zavádzajúce normu TLAC v nariadení (EÚ) č. 575/2013 by sa mali vykladať spolu s ustanoveniami zavedenými v smernici 2014/59/EÚ a nariadení (EÚ) č. 806/2014, ako aj v smernici 2013/36/EÚ.

(17)

V súlade s normou TLAC, ktorý pokrýva iba G-SIB, by sa minimálna požiadavka na dostatočnú výšku vlastných zdrojov a záväzkov vysoko absorbujúcich straty zavedená do tohto nariadenia mala uplatňovať iba na G-SII. Pravidlá týkajúce sa oprávnených záväzkov zavedených týmto nariadením by sa však mali uplatňovať sa všetky inštitúcie v súlade s doplňujúcimi úpravami a požiadavkami uvedenými v smernici 2014/59/EÚ.

(18)

Požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky by sa mala v súlade s normou TLAC vzťahovať na subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši a ktoré sú buď samé G-SII, alebo sú súčasťou skupiny identifikovanej ako G-SII. Požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky by sa mala uplatňovať buď na individuálnom, alebo konsolidovanom základe v závislosti od toho, či sú takéto subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, samostatnými inštitúciami bez dcérskych spoločností alebo materskými spoločnosťami.

(19)

Smernica 2014/59/EÚ umožňuje použiť nástroje riešenia krízovej situácie nielen na inštitúcie, ale aj na finančné holdingové spoločnosti a zmiešané finančné holdingové spoločnosti. Materské finančné holdingové spoločnosti a materské zmiešané finančné holdingové spoločnosti by preto mali mať dostatočnú kapacitu na absorpciu strát rovnako ako materské inštitúcie.

(20)

S cieľom zabezpečiť účinnosť požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky je nevyhnutné, aby nástroje držané na splnenie uvedenej požiadavky mali vysokú kapacitu na absorpciu strát. Záväzky, ktoré sú vylúčené z nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov uvedeného v smernici 2014/59/EÚ, uvedenú kapacitu nemajú a nemajú ju ani iné záväzky, ktoré – hoci ide v zásade o nástroje, ktoré je možné použiť na záchranu pomocou vnútorných zdrojov – môžu spôsobiť problémy, ak sa v praxi na záchranu použijú. Uvedené záväzky by sa preto nemali považovať za oprávnené z hľadiska požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky. Na druhej strane majú kapitálové nástroje, ako aj podriadené záväzky, vysokú kapacitu na absorpciu strát. Potenciál záväzkov na absorpciu straty, ktoré majú rovnaké postavenie ako určité vylúčené záväzky, by takisto mal byť uznaný v určitom rozsahu, v súlade s normou TLAC.

(21)

Aby sa predišlo dvojitému započítaniu záväzkov na účely požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, mali by sa zaviesť pravidlá pre odpočet držaných položiek oprávnených záväzkov, ktoré odrážajú zodpovedajúci prístup odpočtu, ktorý už bol vypracovaný v nariadení (EÚ) č. 575/2013 pre kapitálové nástroje. Na základe tohto prístupu by sa mali držané nástroje oprávnených záväzkov najprv odpočítať od oprávnených záväzkov, a pokiaľ neexistujú žiadne dostatočné záväzky, mali by sa uvedené nástroje oprávnených záväzkov odpočítať od nástrojov Tier 2.

(22)

Norma TLAC obsahuje určité kritériá oprávnenosti pre záväzky, ktoré sú prísnejšie ako súčasné kritériá oprávnenosti pre kapitálové nástroje. Na zabezpečenie konzistentnosti by sa kritériá oprávnenosti pre kapitálové nástroje mali zosúladiť, pokiaľ ide o neoprávnenosť nástrojov emitovaných prostredníctvom účelových jednotiek k 1. januáru 2022.

(23)

Je potrebné stanoviť jasný a transparentný proces schvaľovania pre nástroje vlastného kapitálu Tier 1, ktorý môže prispieť k zachovaniu vysokej kvality týchto nástrojov. Na tento účel by príslušné orgány mali byť zodpovedné za schvaľovanie uvedených nástrojov pred tým, než ich inštitúcie môžu klasifikovať ako nástroje vlastného kapitálu Tier 1. Príslušné orgány by však nemuseli vyžadovať predchádzajúce schválenie nástrojov vlastného kapitálu Tier 1 emitovaných na základe právnej dokumentácie, ktorú už schválil príslušný orgán a ktorá sa riadi v podstate takými istými ustanoveniami, ako sú ustanovenia v prípade kapitálových nástrojov, pre ktoré inštitúcia získala predchádzajúce povolenie od príslušného orgánu klasifikovať ich ako nástroje vlastného kapitálu Tier 1. V takomto prípade by inštitúcie namiesto požiadania o predchádzajúce schválenie mali mať možnosť informovať príslušné orgány o svojom úmysle emitovať takéto nástroje. Mali by tak urobiť v dostatočnom časovom predstihu pred tým, ako sa nástroje klasifikujú ako nástroje vlastného kapitálu Tier 1, aby príslušné orgány mali v prípade potreby čas na preskúmanie týchto nástrojov. Vzhľadom na to, že úlohou EBA je ďalej zbližovať postupy v oblasti dohľadu a zlepšovať kvalitu nástrojov vlastných zdrojov, by príslušné orgány mali konzultovať s EBA pred schválením akejkoľvek novej formy nástrojov vlastného kapitálu Tier 1.

(24)

Kapitálové nástroje sa považujú za oprávnené ako nástroje dodatočného kapitálu Tier 1 alebo nástroje kapitálu Tier 2, len pokiaľ sú v súlade s príslušnými kritériami oprávnenosti. Takéto kapitálové nástroje môžu pozostávať z vlastného imania alebo záväzkov vrátane podriadených úverov, ktoré spĺňajú uvedené kritériá.

(25)

Kapitálové nástroje alebo časti kapitálových nástrojov by mali mať oprávnenie byť kvalifikované ako nástroje vlastných zdrojov, len ak sú splatené. Ak časti určitého nástroja nie sú splatené, nemali by mať oprávnenie byť kvalifikované ako nástroje vlastných zdrojov.

(26)

Nástroje vlastných zdrojov a oprávnené záväzky by nemali byť predmetom dohôd o vzájomnom započítaní alebo čistom zúčtovaní, ktoré by ohrozili ich kapacitu na absorpciu strát pri riešení krízových situácií. Nemalo by to znamenať, že zmluvné ustanovenia, ktorými sa záväzky riadia, by mali obsahovať ustanovenie, v ktorom sa výslovne uvádza, že daný nástroj nepodlieha právam na vzájomné započítanie alebo čisté zúčtovanie.

(27)

Vzhľadom na vývoj bankového sektora smerom k ešte viac digitálnemu prostrediu sa softvér stáva dôležitejším typom aktív. Obozretne ocenené softvérové aktíva, ktorých hodnota nie je významne dotknutá riešením krízovej situácie, platobnou neschopnosťou alebo likvidáciou inštitúcie, by nemali podliehať odpočítaniu nehmotných aktív z položiek vlastného kapitálu Tier 1. Uvedená špecifikácia je dôležitá, keďže softvér je široký pojem, ktorý zahŕňa mnoho rôznych typov aktív, z ktorých si nie všetky zachovávajú v situácii po ukončení činnosti svoju hodnotu. V uvedenom kontexte by sa mali zohľadniť rozdiely v ohodnotení a amortizácii softvérových aktív a realizovaný odpredaj takýchto aktív. Okrem toho by sa mal vziať do úvahy aj medzinárodný vývoj a rozdiely v regulačnom zaobchádzaní s investíciami do softvéru, rozmanité prudenciálne pravidlá, ktoré sa uplatňujú na inštitúcie a poisťovne, a rozmanitosť finančného sektora v Únii vrátane neregulovaných subjektov, ako sú napríklad spoločnosti v oblasti finančných technológií.

(28)

Aby sa zabránilo prudkým účinkom, je potrebné zachovať existujúce nástroje, pokiaľ ide o určité kritériá oprávnenosti. V prípade záväzkov emitovaných pred 27. júnom 2019 by sa malo pri nástrojoch vlastných zdrojov a oprávnených záväzkoch upustiť od niektorých kritérií oprávnenosti. Takéto zachovanie stavu by sa malo vzťahovať na záväzky zarátané – tam, kde je to uplatniteľné – do podriadenej časti TLAC a do podriadenej časti MREL podľa smernice 2014/59/EÚ, ako aj na záväzky zarátané – tam, kde je to uplatniteľné – do nepodriadenej časti TLAC a nepodriadenej časti MREL podľa smernice 2014/59/EÚ. V prípade nástrojov vlastných zdrojov by sa zachovanie predchádzajúceho stavu malo skončiť 28. júna 2025.

(29)

Nástroje oprávnených záväzkov vrátane tých, ktoré majú zostatkovú splatnosť kratšiu ako jeden rok, sa môžu umoriť len s vopred udeleným povolením od orgánu pre riešenie krízových situácií. Takýmto povolením udeleným vopred by mohlo byť aj vopred udelené všeobecné povolenie, pričom v tomto prípade by umorenie muselo nastať v obmedzenej lehote a vo vopred stanovenej výške, na ktorú sa vzťahuje vopred udelené všeobecné povolenie.

(30)

Od prijatia nariadenia (EÚ) č. 575/2013 bola zmenená medzinárodná norma pre prudenciálne zaobchádzanie s expozíciami inštitúcií voči CCP s cieľom zlepšiť zaobchádzanie s expozíciami inštitúcií voči kvalifikovaným CCP (ďalej len „QCCP“). Medzi významné revízie tejto normy patrilo používanie jedinej metódy na určovanie požiadavky na vlastné zdroje pre expozície z dôvodu príspevkov do fondu pre prípad zlyhania, explicitné horné ohraničenie celkových požiadaviek na vlastné zdroje uplatňovaných na expozície voči QCCP a prístup k zachyteniu hodnoty derivátov pri výpočte hypotetických zdrojov QCCP, ktorý by bol citlivejší na riziko. Zároveň však zaobchádzanie s expozíciami voči nekvalifikovaným CCP zostalo bezo zmeny. Vzhľadom na to, že revidovanými medzinárodnými normami sa zaviedol režim zaobchádzania, ktorý je vhodnejší pre prostredie centrálneho zúčtovania, malo by sa zmeniť aj právo Únie tak, aby sa doňho začlenili tieto normy.

(31)

Aby sa zabezpečilo, že inštitúcie budú primerane riadiť svoje expozície vo forme jednotiek alebo podielov v podnikoch kolektívneho investovania (ďalej len „PKI“), pravidlá, ktorými sa riadi režim zaobchádzania s uvedenými expozíciami, by mali zohľadňovať riziká a mali by podporovať transparentnosť vo vzťahu k podkladovým expozíciám PKI. BCBS preto prijal revidovanú normu, ktorá stanovuje jasnú hierarchiu prístupov k výpočtu hodnôt rizikovo vážených expozícií pre tieto expozície. Táto hierarchia odzrkadľuje mieru transparentnosti pri podkladových expozíciách. Nariadenie (EÚ) č. 575/2013 by sa malo zosúladiť s uvedenými medzinárodne dohodnutými pravidlami.

(32)

V prípade inštitúcie, ktorá stanovuje minimálnu hodnotu záväzku v konečný prospech retailových klientov za investíciu do jednotky alebo podielu v PKI, a to aj v rámci systému súkromného dôchodkového poistenia so štátnym príspevkom, sa nevyžaduje žiadna platba zo strany inštitúcie ani podniku zahrnutých do toho istého rozsahu prudenciálnej konsolidácie, pokiaľ hodnota jednotiek alebo podielov klienta v PKI neklesne pod garantovanú sumu jeden alebo viackrát počas obdobia uvedeného v zmluve. Pravdepodobnosť vzniku záväzku je preto v praxi nízka. Ak sa minimálna hodnota záväzku inštitúcie obmedzuje na percentuálny podiel sumy, ktorú klient pôvodne investoval do podielov alebo jednotiek v PKI (pevná minimálna hodnota záväzku) alebo na sumu, ktorá závisí od vývoja finančných ukazovateľov alebo trhových indexov do určitého časového bodu, akýkoľvek existujúci kladný rozdiel medzi hodnotou podielov alebo jednotiek klienta a súčasnou hodnotou sumy, na ktorú sa vzťahuje záruka, k danému dátumu predstavuje vankúš a znižuje riziko, že inštitúcia bude musieť vyplatiť sumu, na ktorú sa vzťahuje záruka. Všetky uvedené dôvody opodstatňujú znížený konverzný faktor.

(33)

Na výpočet hodnoty expozície derivátových transakcií podľa rámca kreditného rizika protistrany poskytuje v súčasnosti nariadenie (EÚ) č. 575/2013 inštitúciám možnosť vybrať si medzi tromi rôznymi štandardizovanými prístupmi: štandardizovaná metóda, metóda ocenenia podľa trhovej hodnoty a metóda pôvodnej expozície.

(34)

Tieto štandardizované prístupy však náležite neuznávajú povahu kolaterálu v expozíciách znižujúcu riziko. Ich kalibrácia je zastaraná a neodrážajú vysokú mieru volatility zaznamenanú počas finančnej krízy. Zároveň ani náležite neuznávajú prínosy vzájomného započítavania. V snahe odstrániť uvedené nedostatky sa BCBS rozhodol štandardizovanú metódu a metódu ocenenia podľa trhovej hodnoty nahradiť novým štandardizovaným prístupom pre výpočet hodnoty expozície v prípade derivátových expozícií, takzvaným štandardizovaným prístupom ku kreditnému riziku protistrany (ďalej len „prístup SA-CCR“). Vzhľadom na to, že revidovanými medzinárodnými normami sa zaviedol nový štandardizovaný prístup, ktorý je vhodnejší pre prostredie centrálneho zúčtovania, aj právo Únie by sa malo zmeniť tak, aby sa doňho začlenili tieto normy.

(35)

V rámci prístupu SA-CCR sa riziko zohľadňuje viac než v štandardizovanej metóde a metóde ocenenia podľa trhovej hodnoty, a preto by tento prístup mal viesť k požiadavkám na vlastné zdroje, ktoré budú lepšie odrážať riziká súvisiace s derivátovými transakciami inštitúcií. Zároveň sa pre niektoré inštitúcie, ktoré v súčasnosti používajú metódu ocenenia podľa trhovej hodnoty, môže prístup SA-CCR javiť ako príliš zložitý a zaťažujúci z hľadiska vykonávania. Pre inštitúcie, ktoré spĺňajú vopred určené kritériá oprávnenosti, ako aj pre inštitúcie, ktoré sú súčasťou skupiny, ktorá spĺňa uvedené kritériá na konsolidovanom základe, by sa mala zaviesť zjednodušená verzia prístupu SA-CCR (ďalej len „zjednodušený prístup SA-CCR“). Keďže takáto zjednodušená verzia bude menej citlivá na riziká než prístup SA-CCR, mala by byť vhodne kalibrovaná tak, aby sa zabezpečilo, že nebude podhodnocovať hodnotu expozície derivátových transakcií.

(36)

Pre inštitúcie, ktoré majú obmedzené derivátové expozície a ktoré v súčasnosti používajú metódu ocenenia podľa trhovej hodnoty alebo metódu pôvodnej expozície, by tak prístup SA-CCR, ako aj zjednodušený prístup SA-CCR mohli byť príliš zložité na vykonávanie. Metóda pôvodnej expozície by preto mala byť vyhradená ako alternatívny prístup pre tie inštitúcie, ktoré spĺňajú vopred určené kritériá oprávnenosti, ako aj pre inštitúcie, ktoré sú súčasťou skupiny, ktorá spĺňa uvedené kritériá na konsolidovanom základe, ale v záujme vyriešenia hlavných nedostatkov by sa mala prepracovať.

(37)

S cieľom pomôcť inštitúcii s voľbou povolených prístupov by sa mali zaviesť jasné kritériá. Tieto kritériá by mali vychádzať z rozsahu derivátových činností inštitúcie, ktorá uvádza stupeň sofistikovanosti, ktorý by mala byť daná inštitúcia schopná dodržiavať pri výpočte hodnoty expozície.

(38)

Počas finančnej krízy zaznamenali niektoré inštitúcie usadené v Únii významné straty v rámci obchodnej knihy. U niektorých z nich bola úroveň požadovaného kapitálu v porovnaní so stratami nedostatočná, čo viedlo k tomu, že žiadali o mimoriadnu verejnú finančnú podporu. Uvedené zistenia viedli BCBS k tomu, aby odstránil niekoľko nedostatkov prudenciálneho zaobchádzania pre pozície v obchodnej knihe, ktoré sú požiadavkami na vlastné zdroje vo vzťahu k trhovému riziku.

(39)

V roku 2009 sa na medzinárodnej úrovni dokončil prvý súbor reforiem, ktorý sa do práva Únie transponoval prostredníctvom smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/76/EÚ (10). Reforma z roku 2009 však neriešila štrukturálne nedostatky požiadaviek na vlastné zdroje pre normy trhového rizika. Nedostatok jasnosti, pokiaľ ide o hranicu medzi obchodnými a bankovými knihami, poskytoval príležitosti na regulačnú arbitráž, zatiaľ čo nedostatok citlivosti požiadaviek na vlastné zdroje vo vzťahu k trhovým rizikám neumožnil zachytiť celý rad rizík, ktorým boli inštitúcie vystavené.

(40)

BCBS začal zásadné preskúmanie obchodnej knihy (ďalej len „FRTB“) s cieľom riešiť štrukturálne nedostatky požiadaviek na vlastné zdroje pre normy trhového rizika. Uvedené úsilie viedlo k vydaniu revidovaného rámca pre trhové riziko v januári 2016. V decembri 2017 sa skupina guvernérov centrálnych bánk a vedúcich pracovníkov centrálnych bánk zodpovedných za dohľad dohodla na predĺžení lehoty implementácie revidovaného rámca pre trhové riziko s cieľom poskytnúť inštitúciám dodatočný čas na rozvoj potrebnej systémovej infraštruktúry, ale aj BCBS, aby sa zaoberal niektorými špecifickými otázkami týkajúcimi sa uvedeného rámca. Táto činnosť zahŕňa preskúmanie kalibrácií štandardizovaného prístupu a prístupu interných modelov s cieľom zabezpečiť súlad s pôvodnými očakávaniami BCBS. Po dokončení uvedeného preskúmania a pred vykonaním posúdenia vplyvu s cieľom posúdiť vplyv výsledných úprav rámca FRTB na inštitúcie v Únii by všetky inštitúcie, ktoré by podliehali rámcu FRTB v Únii, mali začať predkladať správy o výpočtoch odvodených z revidovaného štandardizovaného prístupu. Na uvedený účel a s cieľom v plnej miere zaviesť výpočet týchto požiadaviek na predkladanie správ v súlade s medzinárodným vývojom by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijať akt v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“). Komisia by mala tento delegovaný akt prijať do 31. decembra 2019. Inštitúcie by mali začať predkladať správy o tomto výpočte najneskôr jeden rok po prijatí takéhoto delegovaného aktu. Okrem toho by inštitúcie, ktoré dostali súhlas používať prístup interných modelov revidovaného rámca FRTB na účely vykazovania, mali tiež vykazovať výpočet podľa prístupu interných modelov tri roky po jeho úplnom zavedení.

(41)

Zavedenie požiadaviek na predkladanie správ o prístupoch FRTB by sa malo považovať za prvý krok smerom k úplnej implementácii rámca FRTB v Únii. Komisia by s prihliadnutím na konečné úpravy rámca FRTB zo strany BCBS, výsledky vplyvu uvedených úprav na inštitúcie v Únii a na prístupy FRTB, ktoré už boli týmto nariadením stanovené, pokiaľ ide o požiadavky na predkladanie správ, mala v prípade potreby predložiť Európskemu parlamentu a Rade do 30. júna 2020 legislatívny návrh, ako by sa mal rámec FRTB implementovať v Únii na účely stanovenia požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziká.

(42)

Aj na inštitúcie s obmedzenými činnosťami v rámci obchodnej knihy by sa mali vzťahovať požiadavky týkajúce sa primeraného zaobchádzania s trhovým rizikom, čo umožní viacerým inštitúciám s obmedzenými činnosťami v obchodnej knihe uplatňovať rámec kreditného rizika pre pozície v bankovej knihe tak, ako je stanovené v revidovanom znení výnimky pre podniky s malým rozsahom činnosti v obchodnej knihe. Zásadu proporcionality by mala Komisia zohľadňovať aj pri opätovnom posudzovaní, ako by inštitúcie so stredne veľkými činnosťami v obchodnej knihe mali vypočítavať požiadavky na vlastné zdroje pre trhové riziko. Na základe vývoja na medzinárodnej úrovni by sa mala preskúmať predovšetkým kalibrácia požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziko pre inštitúcie so stredne veľkými činnosťami v obchodnej knihe. Dovtedy by inštitúcie so stredne veľkými činnosťami v obchodnej knihe, ako aj inštitúcie s činnosťami malého rozsahu v obchodnej knihe mali byť oslobodené od požiadaviek na predkladanie správ v rámci FRTB.

(43)

Rámec veľkých majetkových angažovaností by mal byť posilnený s cieľom zlepšiť schopnosť inštitúcií absorbovať straty a lepšie dodržiavať medzinárodné normy. Na tento účel by sa ako kapitálový základ na výpočet limitu veľkých majetkových angažovaností mala použiť vyššia kvalita kapitálu a expozície voči kreditným derivátom by sa mali počítať v súlade s prístupom SA-CCR. Limit na expozície, ktoré môžu mať G-SII voči iným G-SII, by sa okrem toho mal znížiť s cieľom znížiť systémové riziká súvisiace s prepojeniami medzi veľkými inštitúciami a dosah, ktorý môže mať zlyhanie protistrany G-SII na finančnú stabilitu.

(44)

Aj keď ukazovateľ krytia likvidity (ďalej len „LCR“) zabezpečuje, že inštitúcie budú schopné odolávať vážnemu krátkodobému zaťaženiu, nezaručuje, že tieto inštitúcie budú mať stabilnú štruktúru financovania z dlhodobejšieho hľadiska. Je teda zrejmé, že podrobná záväzná požiadavka stabilného financovania by mala byť vytvorená na úrovni Únie a mala by byť splnená za každých okolností s cieľom zabrániť nadmernému nesúladu splatnosti aktív a záväzkov a prílišnému spoliehaniu sa na krátkodobé veľkoobchodné financovanie.

(45)

V súlade s normou stabilného financovania stanovenou zo strany BCBS by sa preto mali prijať pravidlá na vymedzenie požiadavky na stabilné financovanie ako pomer množstva dostupného stabilného financovania danej inštitúcie k výške jej požadovaného stabilného financovania v horizonte jedného roka. Uvedená záväzná požiadavka by sa mala nazývať požiadavka na pomer čistého stabilného financovania (ďalej len „NSFR“). Výška dostupného stabilného financovania by sa mala vypočítať tak, že sa záväzky a vlastné zdroje inštitúcie vynásobia príslušnými koeficientmi, ktoré odzrkadľujú ich mieru spoľahlivosti v jednoročnom horizonte NSFR. Výška požadovaného stabilného financovania by sa mala vypočítať tak, že sa aktíva a podsúvahové expozície inštitúcie vynásobia príslušnými koeficientmi, ktoré odzrkadľujú vlastnosti ich likvidity a zostatkovú splatnosť v jednoročnom horizonte NSFR.

(46)

NSFR by sa mal vyjadrovať ako percentuálny podiel a mal by byť nastavený na minimálnu úroveň 100 %, čo znamená, že inštitúcia má dostatočné stabilné financovane na splnenie svojich finančných potrieb v jednoročnom horizonte za normálnych aj sťažených podmienok. Ak jej NSFR klesne pod úroveň 100 %, inštitúcia by mala dodržať osobitné požiadavky, ktoré sa stanovujú v nariadení (EÚ) č. 575/2013, aby včas vrátila svoj NSFR na minimálnu úroveň. V prípade nedodržania požiadavky NSFR by sa opatrenia v oblasti dohľadu nemali uplatňovať automaticky. Namiesto toho by príslušné orgány mali dôvody nedodržania požiadavky NSFR posúdiť pred tým, ako určia prípadné opatrenia v oblasti dohľadu.

(47)

V súlade s odporúčaniami EBA uvedenými v správe z 15. decembra 2015 o požiadavkách na čisté stabilné financovanie, ktorá bola vypracovaná v súlade s článkom 510 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, by pravidlá pre výpočet NSFR mali byť úzko zosúladené s normami BCBS vrátane vývoja v oblasti týchto noriem, pokiaľ ide o zaobchádzanie s derivátovými transakciami. Nutnosť vziať do úvahy niektoré európske špecifiká, aby sa zabezpečilo, že požiadavka NSFR nebráni financovaniu reálnej európskej ekonomiky, však odôvodňuje prijatie istých úprav NSFR, ktoré vypracoval BCBS pre vymedzenie požiadavky európskeho NSFR. Uvedené úpravy vzhľadom na európsky kontext odporúča EBA a súvisia predovšetkým s konkrétnymi režimami zaobchádzania s: modelmi postupovania úverov vo všeobecnosti a emitovaním krytých dlhopisov konkrétne; činnosťami obchodného financovania; centralizovanými regulovanými úsporami; rezidenčnými zaručenými pôžičkami; úverovými združeniami; CCP a centrálnymi depozitármi cenných papierov (ďalej len „CSD“), ktoré nevykonávajú žiadnu významnú zmenu lehoty splatnosti. Tieto navrhované špecifické režimy zaobchádzania zoširoka odzrkadľujú preferenčný režim zaobchádzania, ktorý bol týmto činnostiam udelený v rámci európskeho LCR v porovnaní s LCR, ktorý vypracoval BCBS. Keďže NSFR dopĺňa LCR, mali by byť tieto dva ukazovatele vo svojom vymedzení a kalibrácii konzistentné. Platí to najmä pri koeficientoch požadovaného stabilného financovania, ktoré sa vzťahujú na vysokokvalitné likvidné aktíva LCR pre výpočet NSFR a ktoré by mali odzrkadliť vymedzenia a zrážky európskeho LCR bez ohľadu na dodržiavanie všeobecných a prevádzkových požiadaviek stanovených pre výpočet LCR, ktoré nie sú vhodné v jednoročnom horizonte výpočtu NSFR.

(48)

Nad mieru európskych špecifík by zaobchádzanie s derivátovými transakciami v rámci NSFR, ktorý vypracoval BCBS, mohlo mať významný vplyv na derivátové činnosti inštitúcií, a v dôsledku toho na európske finančné trhy a na prístup koncových používateľov k niektorým operáciám. Zavedením NSFR, ktorý vypracoval BCBS, by sa mohli nenáležite a neprimerane ovplyvniť derivátové transakcie a niektoré vzájomne prepojené transakcie vrátane zúčtovacích činností bez toho, aby boli predmetom rozsiahlych štúdií kvantitatívneho vplyvu a verejnej konzultácie. Dodatočná požiadavka mať 5 % až 20 % stabilného financovania oproti brutto derivátovým záväzkom sa vo všeobecnosti považuje za prísne opatrenie na zachytávanie dodatočných rizík financovania spojených s možným nárastom derivátových záväzkov v horizonte jedného roka a je predmetom preskúmania na úrovni BCBS. Uvedená požiadavka zavedená na úrovni 5 % v súlade s diskrečným právom, ktoré BCBS prenechal jurisdikciám s cieľom znížiť koeficient požadovaného stabilného financovania v súvislosti s brutto derivátovými záväzkami, by sa potom mohla zmeniť tak, aby sa zohľadnil vývoj na úrovni BCBS a vyhlo sa možným neúmyselným dôsledkom, ako je bránenie dobrému fungovaniu európskych finančných trhov a poskytovaniu nástrojov na hedžovanie rizika inštitúciám a koncovým používateľom vrátane podnikov, aby sa zaistilo ich financovanie ako jeden z cieľov únie kapitálových trhov.

(49)

Asymetrické zaobchádzanie zo strany BCBS s krátkodobým financovaním, ako napríklad repo obchodmi (stabilné financovanie sa neuznáva), a krátkodobými pôžičkami, ako napríklad reverznými repo obchodmi (vyžaduje sa určité stabilné financovanie – 10 % v prípade, že je zabezpečené kolaterálom vo forme vysokokvalitných likvidných aktív úrovne 1 – HQLA – ako sú vymedzené v LCR, a 15 % pre ostatné transakcie) v prípade finančných klientov má odrádzať od rozsiahlych krátkodobých finančných prepojení medzi finančnými klientmi, pretože takéto väzby sú zdrojom prepojenia a v prípade zlyhania sťažujú riešenie krízovej situácie konkrétnej inštitúcie bez rizika nákazy pre zvyšok finančného systému. Kalibrácia asymetrie je však konzervatívna a môže mať vplyv na likviditu cenných papierov, ktoré sa zvyčajne používajú ako kolaterál v krátkodobých transakciách, najmä pri štátnych dlhopisoch, pretože inštitúcie pravdepodobne znížia objem svojich operácií na repo trhoch. Zároveň by to mohlo narušiť aj činnosti tvorby trhu, pretože repo trhy uľahčujú riadenie potrebných zásob, čo je v rozpore s cieľmi únie kapitálových trhov. V záujme toho, aby inštitúcie mali dosť času na postupné prispôsobenie sa uvedenej konzervatívnej kalibrácii, by sa malo zaviesť prechodné obdobie, počas ktorého by sa koeficienty požadovaného stabilného financovania dočasne znížili. Rozsah dočasného zníženia koeficientov požadovaného stabilného financovania by mal závisieť od typov transakcií a druhu kolaterálu použitého v týchto transakciách.

(50)

Okrem dočasného prekalibrovania koeficientu požadovaného stabilného financovania, ktorý vypracoval BCBS a ktorý sa vzťahuje na krátkodobé reverzné repo transakcie s finančnými klientmi zabezpečené štátnymi dlhopismi, bola preukázaná nutnosť vykonať určité ďalšie úpravy, aby sa zabezpečilo, že zavedenie požiadavky NSFR nebude brániť likvidite trhov so štátnymi dlhopismi. Koeficient požadovaného stabilného financovania vo výške 5 %, ktorý vypracoval BCBS a ktorý sa vzťahuje na HQLA úrovne 1 vrátane štátnych dlhopisov, znamená, že inštitúcie by museli mať k dispozícii dlhodobé nezabezpečené financovanie v tejto percentuálnej výške bez ohľadu na dobu, počas ktorej očakávajú, že budú mať takéto štátne dlhopisy v držbe. Táto skutočnosť by potenciálne mohla ďalej motivovať inštitúcie, aby ukladali hotovosť v centrálnych bankách namiesto toho, aby sa správali ako primárni obchodníci a poskytovali likviditu na trhoch so štátnymi dlhopismi. Okrem toho to nie je konzistentné s LCR, ktorý uznáva plnú likviditu uvedených aktív, dokonca aj v čase vážneho nedostatku likvidity (0 % zrážka). Koeficient požadovaného stabilného financovania pre HQLA úrovne 1 tak, ako sú vymedzené v európskom LCR, s výnimkou mimoriadne kvalitných krytých dlhopisov, by sa mal preto znížiť z 5 % na 0 %.

(51)

Okrem toho všetky HQLA úrovne 1 tak, ako sú vymedzené v európskom LCR, s výnimkou mimoriadne kvalitných krytých dlhopisov, prijatých ako variačné marže v derivátových zmluvách, by mali kompenzovať derivátové aktíva, zatiaľ čo NSFR, ktorý vypracoval BCBS, akceptuje len hotovosť v medziach rešpektovania podmienok rámca finančnej páky na kompenzáciu derivátových aktív. Uvedené širšie uznanie aktív získaných ako variačné marže prispeje k likvidite trhov so štátnymi dlhopismi, zabráni sa ním penalizácii koncových používateľov, ktorí majú veľké množstvo štátnych dlhopisov, ale len málo hotovosti (ako sú dôchodkové fondy), a zabráni sa ním ďalšiemu napätiu súvisiacemu s dopytom po hotovosti na repo trhoch.

(52)

Požiadavka NSFR by sa mala na individuálnom aj konsolidovanom základe vzťahovať na inštitúcie, pokiaľ príslušné orgány neupustia od uplatnenia požiadavky NSFR na individuálnom základe. Pokiaľ sa neupustilo od uplatňovania požiadavky NSFR na individuálnom základe, transakcie medzi dvomi inštitúciami, ktoré patria do rovnakej skupiny alebo rovnakej schémy inštitucionálneho zabezpečenia, by mali v zásade získať symetrické dostupné a požadované koeficienty stabilného financovania, aby sa vyhlo strate financovania na internom trhu a nebránilo účinnému riadeniu likvidity v európskych skupinách, v ktorých sa likvidita riadi na centrálnej úrovni. Takéto preferenčné symetrické zaobchádzanie by sa malo udeliť len vnútroskupinovým transakciám, keď sú zavedené všetky potrebné záruky, na základe dodatočných kritérií pre cezhraničné transakcie a len s predchádzajúcim súhlasom dotknutých príslušných orgánov, pretože sa nedá predpokladať, že inštitúcie, ktoré majú problémy pri plnení svojich platobných povinností, vždy dostanú finančnú podporu od iných podnikov patriacich do rovnakej skupiny alebo tej istej schémy inštitucionálneho zabezpečenia.

(53)

Malé a menej zložité inštitúcie by mali mať možnosť použiť zjednodušenú verziu požiadavky NSFR. Zjednodušená, menej podrobná verzia NFSR by mala zahŕňať zhromažďovanie obmedzeného počtu údajových bodov, čím by sa v súlade so zásadou proporcionality znížila zložitosť výpočtu pre tieto inštitúcie, a pritom by sa zabezpečilo, aby si tieto inštitúcie zachovali dostatočný koeficient stabilného financovania prostredníctvom kalibrácie, ktorá by mala byť aspoň tak konzervatívna ako kalibrácia v rámci plnohodnotnej požiadavky NSFR. Príslušné orgány by však mali mať možnosť vyžadovať, aby malé a menej zložité inštitúcie uplatňovali namiesto zjednodušenej verzie plnohodnotnú požiadavku NSFR.

(54)

Konsolidácia dcérskych spoločností v tretích krajinách by mala náležite brať do úvahy požiadavky na stabilné financovanie platné v týchto krajinách. V súlade s tým by sa pravidlami konsolidácie v Únii nemalo zavádzať výhodnejšie zaobchádzanie pre dostupné a požadované stabilné financovanie v dcérskych spoločnostiach tretích krajín než je zaobchádzanie, ktoré je k dispozícii podľa vnútroštátneho práva uvedených tretích krajín.

(55)

Od inštitúcií by sa malo vyžadovať, aby predkladali svojim príslušným orgánom správy v mene vykazovania o záväznom podrobnom NSFR pre všetky položky a samostatne pre položky denominované v každej významnej mene, s cieľom zabezpečiť vhodné monitorovanie možného nesúladu mien. Požiadavka NSFR by nemala podrobovať inštitúcie žiadnym požiadavkám na dvojité vykazovanie ani požiadavkám na vykazovanie, ktoré nie sú v súlade s platnými predpismi, a inštitúcie by mali mať zaručený dostatočný čas na prípravu, kým nové požiadavky na vykazovanie nadobudnú účinnosť.

(56)

Keďže poskytovanie zmysluplných a porovnateľných informácií o spoločných kľúčových rizikových ukazovateľoch inštitúcií trhu je základným princípom zdravého bankového systému, je nevyhnutné znížiť informačnú asymetriu v maximálnej možnej miere a uľahčiť porovnateľnosť rizikových profilov úverových inštitúcií v rámci jurisdikcií aj medzi nimi. BCBS uverejnil v januári 2015 revidované normy zverejňovania v rámci 3. piliera s cieľom zlepšiť porovnateľnosť, kvalitu a konzistentnosť regulačných zverejnení inštitúcií pre trh. Preto je vhodné zmeniť existujúce požiadavky na zverejňovanie, aby sa uvedené nové medzinárodné normy mohli implementovať.

(57)

Respondenti na výzvu Komisie na predloženie dôkazov o regulačnom rámci EÚ pre finančné služby považovali súčasné požiadavky na zverejňovanie za neprimerané a zaťažujúce pre menšie inštitúcie. Bez toho, aby bolo dotknuté lepšie zosúladenie zverejňovania s medzinárodnými normami, by sa mohlo od malých a menej zložitých inštitúcií požadovať menej časté a menej podrobné zverejňovanie informácií, ako od väčších subjektov, čím sa zníži administratívne zaťaženie, ktorému sú vystavené.

(58)

Mali by sa vykonať určité objasnenia v súvislosti so zverejňovaním informácií o odmeňovaní. Požiadavky na zverejňovanie týkajúce sa odmeňovania stanovené v tomto nariadení by mali byť zlučiteľné s cieľmi pravidiel odmeňovania, konkrétne s cieľom zriadiť a viesť pre kategórie zamestnancov, ktorých profesionálne aktivity majú významný vplyv na rizikový profil inštitúcie, také politiky a postupy odmeňovania, ktoré sú v súlade s účinným riadením rizík. Okrem toho by sa malo od inštitúcií, ktoré využívajú výnimky z určitých pravidiel odmeňovania, vyžadovať, aby zverejňovali informácie o takejto výnimke.

(59)

Malé a stredné podniky (ďalej len „MSP“) sú jedným z pilierov hospodárstva Únie, pretože zohrávajú zásadnú úlohu pri dosahovaní hospodárskeho rastu a vytváraní pracovných miest. Keďže MSP nesú nižšie trhové riziko než väčšie podniky, kapitálové požiadavky pre expozície voči MSP by mali byť nižšie než pre expozície voči veľkým podnikom s cieľom zabezpečiť optimálne bankové financovanie MSP. Expozície voči MSP do výšky 1,5 milióna EUR v súčasnosti podliehajú zníženiu hodnoty rizikovo váženej expozície o 23,81 %. Keďže prahová hodnota vo výške 1,5 milióna EUR pre expozíciu voči MSP nenaznačuje zmenu rizikovosti MSP, zníženie kapitálových požiadaviek by sa malo rozšíriť na expozície voči MSP do výšky 2,5 milióna EUR a časť expozícií voči MSP prevyšujúca 2,5 milióna EUR by mala podliehať 15 % zníženiu kapitálových požiadaviek.

(60)

Investície do infraštruktúry sú nevyhnutné na posilnenie konkurencieschopnosti Európy a stimulovanie vytvárania pracovných miest. Oživenie a budúci rast hospodárstva Únie závisí do značnej miery na dostupnosti kapitálu pre strategické investície európskeho významu do infraštruktúry, najmä do širokopásmových a energetických sietí, ako aj do dopravnej infraštruktúry vrátane infraštruktúry pre elektromobilitu, najmä v priemyselných centrách; ďalej do vzdelávania, výskumu a inovácií; obnoviteľných zdrojov energie a energetickej efektívnosti. Investičný plán pre Európu si kladie za cieľ podporiť dodatočné financovanie životaschopných projektov v oblasti infraštruktúry, okrem iného prostredníctvom mobilizácie ďalších súkromných zdrojov financovania. Pre rad potenciálnych investorov je hlavnou obavou ponímaná absencia životaschopných projektov a obmedzená schopnosť správne vyhodnotiť riziko vzhľadom na ich prirodzene komplexnú povahu.

(61)

S cieľom podporiť súkromné a verejné investície do projektov infraštruktúry je potrebné stanoviť regulačné prostredie, ktoré dokáže podporovať vysokokvalitné projekty v oblasti infraštruktúry a znížiť riziká pre investorov. Mali by sa obmedziť najmä požiadavky na vlastné zdroje v prípade expozícií voči projektom infraštruktúry za predpokladu, že vyhovujú súboru kritérií, ktoré dokážu znížiť ich rizikový profil a zvýšiť predvídateľnosť peňažných tokov. Komisia by mala preskúmať ustanovenie o vysokokvalitných projektoch infraštruktúry s cieľom posúdiť: jeho vplyv na objem investícií do infraštruktúry zo strany inštitúcií a kvalitu investícií s ohľadom na ciele Únie v oblasti prechodu na nízkouhlíkové a obehové hospodárstvo odolné voči zmene klímy a jeho primeranosť z prudenciálneho hľadiska. Komisia by mala zároveň zvážiť, či je potrebné rozšíriť rozsah pôsobnosti uvedených ustanovení o investície do infraštruktúry zo strany podnikov.

(62)

Podľa odporúčania EBA európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) (ďalej len „ESMA“) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 (11) a Európska centrálna banka, CCP vzhľadom na ich odlišný obchodný model, by mali byť vyňaté z ukazovateľa finančnej páky, pretože sa od nich vyžaduje, aby získali bankovú licenciu, len z dôvodu, že im bol umožnený prístup k jednodňovým nástrojom centrálnych bánk, a aby plnili svoje úlohy ako kľúčové činitele na dosiahnutie dôležitých politických a regulačných cieľov vo finančnom sektore.

(63)

Okrem toho expozície centrálnych depozitárov, ktorým bolo udelené povolenie pôsobiť ako úverové inštitúcie, a expozície úverových inštitúcií určených v súlade s článkom 54 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 909/2014 (12), ako je pokladničná hotovosť vyplývajúca z vedenia peňažných účtov účastníkom systému vyrovnania transakcií s cennými papiermi a držiteľom účtov cenných papierov a z prijímania ich vkladov, by mali byť vylúčené z veľkosti celkovej expozície, pretože nevytvárajú riziko nadmerného využívania pákového efektu, pretože táto pokladničná hotovosť sa používa výhradne na účely vyrovnania transakcie v systémoch vyrovnania transakcií s cennými papiermi.

(64)

Vzhľadom na to, že usmernenie o dodatočných vlastných zdrojoch uvedené v smernici 2013/36/EÚ je cieľovou hodnotou kapitálu, v ktorej sa zohľadňujú očakávania v oblasti dohľadu, nemalo by byť predmetom povinného zverejnenia ani zákazu zverejnenia zo strany príslušných orgánov podľa nariadenia (EÚ) č. 575/2013 alebo uvedenej smernice.

(65)

S cieľom zabezpečiť vhodné vymedzenie niektorých špecifických technických ustanovení nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a zohľadniť možný vývoj v oblasti noriem na medzinárodnej úrovni by mala byť na Komisiu delegovaná právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o zmenu zoznamu výrobkov alebo služieb, ktorých aktíva a záväzky sa môžu považovať za vzájomne závislé; pokiaľ ide o zmenu zoznamu multilaterálnych rozvojových bánk; pokiaľ ide o zmenu požiadaviek na predkladanie správ o trhovom riziku; a pokiaľ ide o spresnenie dodatočných požiadaviek na likviditu. Je osobitne dôležité, aby pred prijatím týchto aktov Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni odborníkov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (13). Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa Európskemu parlamentu a Rade zasielajú všetky dokumenty v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín odborníkov Komisie, ktoré sa týkajú prípravy delegovaných aktov.

(66)

Technickými predpismi by sa mala zabezpečiť dôsledná harmonizácia požiadaviek stanovených v nariadení (EÚ) č. 575/2013. EBA ako orgán, ktorý disponuje vysoko špecializovanými odbornými znalosťami, by mal byť poverený vypracovaním návrhu regulačných technických predpisov, ktoré nezahŕňajú politické rozhodnutia a ktoré sa predložia Komisii. Regulačné technické normy by sa mali vypracovať v oblasti prudenciálnej konsolidácie, vlastných zdrojov, TLAC, zaobchádzania s expozíciami zabezpečenými hypotékami na nehnuteľný majetok, kapitálových investícií do fondov, výpočtu straty v prípade zlyhania podľa prístupu interných ratingov pre kreditné riziko, trhového rizika, veľkej majetkovej angažovanosti a likvidity. Komisia by mala byť splnomocnená prijímať uvedené regulačné technické predpisy prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 290 ZFEÚ a v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010. Komisia a EBA by mali zabezpečiť, aby uvedené predpisy a požiadavky mohli všetky dotknuté inštitúcie uplatňovať spôsobom, ktorý je primeraný povahe, rozsahu a komplexnosti uvedených inštitúcií a ich činností.

(67)

S cieľom uľahčiť porovnateľnosť zverejňovaných informácií by mal EBA byť poverený vypracovaním návrhu vykonávacích technických prepisov, v ktorých sa stanovia štandardizované vzory na zverejňovanie informácií, ktoré budú pokrývať všetky podstatné požiadavky na zverejňovanie stanovené v nariadení (EÚ) č. 575/2013. Pri vypracúvaní uvedených štandardov by EBA mal zohľadňovať veľkosť a komplexnosť inštitúcií, ako aj povahu a úroveň rizika ich činností. EBA by mal poskytovať správy o tom, kde je možné zlepšiť proporcionalitu balíka právnych predpisov Únie v oblasti vykazovania na účely dohľadu, pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti, úroveň podrobnosti alebo frekvenciu, a aspoň poskytovať konkrétne odporúčania v súvislosti s tým, ako prostredníctvom primeraného zjednodušenia požiadaviek znížiť priemerné náklady na dodržiavanie predpisov pre malé inštitúcie ideálne o 20 % a aspoň o 10 %. EBA by mal byť poverený vypracovaním návrhu vykonávacích technických predpisov, ktoré sa priložia k tejto správe. Komisia by mala byť oprávnená prijímať tieto vykonávacie technické predpisy prostredníctvom vykonávacích aktov v súlade s článkom 291 ZFEÚ a v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

(68)

S cieľom uľahčiť inštitúciám dodržiavanie pravidiel uvedených v tomto nariadení a v smernici 2013/36/EÚ, ako aj regulačných technických predpisov, vykonávacích technických predpisov, usmernení a vzorov prijatých na vykonávanie uvedených pravidiel by EBA mal vypracovať nástroj IT zameraný na zorientovanie inštitúcií pri uplatňovaní príslušných ustanovení, noriem, usmernení a vzorov podľa ich veľkosti a obchodného modelu.

(69)

Okrem správy o možnom znížení nákladov a do 28. júna 2020 by EBA mal – v spolupráci so všetkými príslušnými orgánmi, konkrétne tými, ktoré zodpovedajú za prudenciálny dohľad, riešenie krízových situácií a systémy ochrany vkladov, a najmä v spolupráci s Európskym systémom centrálnych bánk (ďalej len „ESCB“) – vypracovať správu o uskutočniteľnosti, pokiaľ ide o vytvorenie jednotného a integrovaného systému zhromažďovania štatistických údajov a údajov z oblasti riešenia krízových situácií a prudenciálneho dohľadu. S prihliadnutím na predchádzajúcu prácu ESCB v oblasti integrovaného zhromažďovania údajov by uvedená správa mala poskytnúť analýzu nákladov a prínosov, pokiaľ ide o vytvorenie centrálneho miesta zhromažďovania údajov v rámci integrovaného systému nahlasovania údajov, pokiaľ ide o štatistické a regulačné údaje pre všetky inštitúcie, ktoré sa nachádzajú v Únii. Takýto systém by mal okrem iného využívať na zhromažďovanie údajov konzistentné vymedzenia a normy a zaručovať spoľahlivú a neustálu výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi, a tým zabezpečiť prísnu dôvernosť zhromaždených údajov, dôrazné overovanie prístupového práva do systému a jeho riadenie, ako aj kybernetickú bezpečnosť. Cieľom takejto centralizácie a harmonizácie podávania správ na európskej úrovni je zabraňovať tomu, aby rôzne orgány podávali žiadosti o podobné alebo rovnaké údaje, čím sa výrazne zníži administratívne a finančné zaťaženie príslušných orgánov, ako aj inštitúcií. Komisia by prípadne s prihliadnutím na správu o uskutočniteľnosti, ktorú vypracuje EBA, mala Európskemu parlamentu a Rade predložiť legislatívny návrh.

(70)

Cieľom príslušných alebo určených orgánov by malo byť zabrániť akejkoľvek forme duplicitného alebo nekonzistentného používania v rámci vykonávania makroprudenciálnych právomocí stanovených v nariadení (EÚ) č. 575/2013 a smernici 2013/36/EÚ. Relevantné príslušné alebo určené orgány by predovšetkým mali náležite posúdiť, či opatrenia, ktoré prijímajú podľa článku 124, 164 alebo 458 nariadenia EÚ č. 575/2013, nie sú duplicitné alebo v rozpore s inými existujúcimi alebo plánovanými opatreniami podľa článku 133 smernice 2013/36/EÚ.

(71)

S ohľadom na zmeny v režime zaobchádzania s expozíciami voči QCCP, konkrétne s ohľadom na režim zaobchádzania s príspevkami inštitúcií do fondov pre prípad zlyhania QCCP stanovený v tomto nariadení, by sa mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť aj príslušné ustanovenia nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (14), ktoré sa do uvedeného nariadenia zaviedli nariadením (EÚ) č. 575/2013 a ktoré spresňujú výpočet hypotetického kapitálu CCP, ktorý inštitúcie následne používajú na výpočet svojich požiadaviek na vlastné zdroje.

(72)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to posilnenie a zlepšenie už existujúcich právnych aktov Únie zabezpečujúcich jednotné prudenciálne požiadavky, ktoré sa vzťahujú na inštitúcie v celej Únii, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu ich rozsahu a dôsledkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(73)

S cieľom umožniť riadny odklon od holdingových poisťovní, ktoré nepodliehajú dodatočnému dohľadu, mala by sa uplatniť pozmenená verzia prechodných ustanovení ktoré sa týkajú odpočítavania kapitálových podielov v poisťovniach, a to s retroaktívnym účinkom od 1. januára 2019.

(74)

Nariadenie (EÚ) č. 575/2013 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,