Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 32019R0758

    Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2019/758 z 31. januára 2019, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy týkajúce sa minimálnych opatrení a druhu dodatočných opatrení, ktoré musia úverové a finančné inštitúcie prijať na zmiernenie rizika prania špinavých peňazí a financovania terorizmu v určitých tretích krajinách (Text s významom pre EHP)

    C/2019/646

    Ú. v. EÚ L 125, 14.5.2019, p. 4–10 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

    Legal status of the document In force

    ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_del/2019/758/oj

    14.5.2019   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    L 125/4


    DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2019/758

    z 31. januára 2019,

    ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy týkajúce sa minimálnych opatrení a druhu dodatočných opatrení, ktoré musia úverové a finančné inštitúcie prijať na zmiernenie rizika prania špinavých peňazí a financovania terorizmu v určitých tretích krajinách

    (Text s významom pre EHP)

    EURÓPSKA KOMISIA,

    so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

    so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (1), a najmä na jej článok 45 ods. 7,

    keďže:

    (1)

    Od úverových inštitúcií a finančných inštitúcií sa vyžaduje, aby identifikovali, hodnotili a riadili riziko prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktorému sú vystavené, najmä ak zriadili pobočky alebo dcérske spoločnosti vo väčšinovom vlastníctve v tretích krajinách alebo ak zvažujú zriadenie pobočky alebo dcérskej spoločnosti vo väčšinovom vlastníctve v tretích krajinách. V smernici (EÚ) 2015/849 sa preto stanovujú normy pre účinné hodnotenie a riadenie rizika prania špinavých peňazí a financovania terorizmu na úrovni skupiny.

    (2)

    Konzistentné vykonávanie politík a postupov v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ktoré sa uplatňujú v celej skupine, má zásadný význam pre dôsledné a účinné riadenie rizika prania špinavých peňazí a financovania terorizmu v rámci skupiny.

    (3)

    Existujú však okolnosti, za ktorých skupina prevádzkuje pobočky alebo dcérske spoločnosti vo väčšinovom vlastníctve v tretej krajine, ktorej právo nepovoľuje vykonávanie politík a postupov v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ktoré sa uplatňujú v celej skupine. K tomu môže dôjsť napríklad vtedy, keď ochrana osobných údajov alebo bankové tajomstvo tretej krajiny obmedzujú schopnosť skupiny získať prístup k informáciám, ktoré sa týkajú klientov pobočiek alebo dcérskych spoločností vo väčšinovom vlastníctve v tretej krajine, spracúvať tieto informácie alebo ich vymieňať.

    (4)

    Za uvedených okolností a v situáciách, keď je schopnosť príslušných orgánov dohliadať na dodržiavanie požiadaviek smernice (EÚ) 2015/849 skupinou sťažená, lebo príslušné orgány nemajú prístup k príslušným informáciám držaným v pobočkách alebo dcérskych spoločnostiach vo väčšinovom vlastníctve v tretích krajinách, vyžadujú sa dodatočné politiky a postupy na účinné riadenie rizika prania špinavých peňazí a financovania terorizmu. Tieto dodatočné politiky a postupy môžu zahŕňať získanie súhlasu od klientov, čo môže slúžiť na prekonanie určitých právnych prekážok pri vykonávaní politík a postupov v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ktoré sa uplatňujú v celej skupine, v tretích krajinách, v ktorých sú iné možnosti obmedzené.

    (5)

    Potreba zabezpečiť jednotnú reakciu na úrovni Únie na právne prekážky pri vykonávaní politík a postupov, ktoré sa uplatňujú v celej skupine, odôvodňuje uloženie osobitných, minimálnych opatrení, ktoré by mali od úverových a finančných inštitúcií v takýchto situáciách vyžadovať. Takéto dodatočné politiky a postupy by však mali byť založené na hodnotení rizík.

    (6)

    Úverové inštitúcie a finančné inštitúcie by mali môcť preukázať svojmu príslušnému orgánu, že rozsah dodatočných prijatých opatrení je primeraný z hľadiska rizika prania špinavých peňazí a financovania terorizmu. Ak sa však príslušný orgán domnieva, že dodatočné opatrenia, ktoré úverová inštitúcia alebo finančná inštitúcia prijali, nie sú dostatočné na riadenie tohto rizika, príslušný orgán by mal mať možnosť nariadiť dotknutej úverovej inštitúcii alebo finančnej inštitúcii, aby prijala konkrétne opatrenia na zabezpečenie toho, aby táto úverová inštitúcia alebo finančná inštitúcia dodržiavala svoje záväzky v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.

    (7)

    Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (2), nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 (3) a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 (4) sa Európskemu orgánu pre bankovníctvo (EBA), Európskemu orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (EIOPA) a Európskemu orgánu pre cenné papiere a trhy (ESMA) udeľuje právomoc vydávať spoločné usmernenia s cieľom zabezpečiť spoločné, jednotné a konzistentné uplatňovanie práva Únie. Pri plnení povinností vyplývajúcich z tohto nariadenia by úverové inštitúcie a finančné inštitúcie mali zohľadňovať spoločné usmernenia vydané v súlade s článkom 17 a článkom 18 ods. 4 smernice (EÚ) 2015/849 o zjednodušenej a zvýšenej povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi a o faktoroch, ktoré by úverové a finančné inštitúcie mali zvážiť pri hodnotení rizika prania špinavých peňazí a financovania terorizmu spojené s jednotlivými obchodnými vzťahmi a príležitostnými transakciami, pričom by mali vyvinúť maximálne úsilie na dosiahnutie súladu s týmito usmerneniami.

    (8)

    Ustanoveniami tohto nariadenia by nemali byť dotknuté povinnosti príslušných orgánov domovského členského štátu vykonávať dodatočné opatrenia v oblasti dohľadu, ako sú stanovené v článku 45 ods. 5 smernice (EÚ) 2015/849, v prípadoch, ak sa uplatňovanie dodatočných opatrení vymedzených v tomto nariadení ukáže ako nedostatočné.

    (9)

    Ustanoveniami tohto nariadenia by takisto nemali byť dotknuté opatrenia zvýšenej povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, ktoré úverové inštitúcie a finančné inštitúcie musia prijať pri nadväzovaní obchodných vzťahov s fyzickými osobami alebo právnymi subjektmi usadenými v krajinách, ktoré Komisia identifikovala ako vysokorizikové v zmysle článku 9 smernice (EÚ) 2015/849.

    (10)

    Úverovým inštitúciám a finančným inštitúciám by sa mal poskytnúť dostatočný čas na prispôsobenie ich politík a postupov v súlade s požiadavkami tohto nariadenia. Na tento účel je primerané, aby sa uplatňovanie tohto nariadenia odložilo o tri mesiace odo dňa nadobudnutia jeho účinnosti.

    (11)

    Toto nariadenie vychádza z návrhu regulačných technických predpisov, ktoré vypracovali európske orgány dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo, Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov a Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) a ktoré boli predložené Komisii.

    (12)

    Európske orgány dohľadu vykonali otvorené verejné konzultácie k návrhu regulačných technických predpisov, z ktorých toto nariadenie vychádza, analyzovali možné súvisiace náklady a prínosy a požiadali o stanovisko Skupinu zainteresovaných strán v bankovníctve zriadenú v súlade s článkom 37 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010,

    PRIJALA TOTO NARIADENIE:

    Článok 1

    Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

    V tomto nariadení sa stanovuje súbor dodatočných opatrení vrátane minimálnych opatrení, ktoré musia úverové inštitúcie a finančné inštitúcie prijať na účinné zvládnutie rizika prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ak právo tretej krajiny nepovoľuje vykonávanie politík a postupov, ktoré sa uplatňujú v celej skupine, uvedených v článku 45 ods. 1 a 3 smernice (EÚ) 2015/849 na úrovni pobočiek alebo dcérskych spoločností vo väčšinovom vlastníctve, ktoré sú súčasťou skupiny a usadené v tretej krajine.

    Článok 2

    Všeobecné povinnosti pre každú tretiu krajinu

    Úverové inštitúcie a finančné inštitúcie musia pre každú tretiu krajinu, v ktorej zriadili pobočku alebo v ktorej sú väčšinovým vlastníkom dcérskej spoločnosti, aspoň:

    a)

    vykonať hodnotenie rizika prania špinavých peňazí a financovania terorizmu pre svoju skupinu, zaznamenať toto hodnotenie, aktualizovať ho a ponechať si ho, aby ho mohli poskytnúť príslušnému orgánu;

    b)

    zabezpečiť, aby sa riziko uvedené v písmene a) primerane zohľadňovalo v politikách a postupoch v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ktoré sa uplatňujú v celej skupine;

    c)

    získať súhlas vrcholového manažmentu na úrovni skupiny s hodnotením rizík uvedeným v písmene a) a s politikami a postupmi v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ktoré sa uplatňujú v celej skupine, uvedenými v písmene b);

    d)

    poskytnúť cielenú odbornú prípravu pre príslušných zamestnancov v tretej krajine s cieľom umožniť im identifikovať ukazovatele rizika prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ako aj zabezpečiť účinnosť tejto odbornej prípravy.

    Článok 3

    Individuálne hodnotenie rizík

    1.   Ak právo tretej krajiny zakazuje alebo obmedzuje uplatňovanie politík a postupov, ktoré sú potrebné na primerané identifikovanie a hodnotenie rizika prania špinavých peňazí a financovania terorizmu spojeného s obchodným vzťahom alebo príležitostnou transakciou v dôsledku obmedzení prístupu k príslušným informáciám o klientovi a o skutočnom vlastníctve alebo obmedzení používania takýchto informácií na účely povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, úverové inštitúcie alebo finančné inštitúcie musia prinajmenšom:

    a)

    poskytnúť bez zbytočného odkladu a v každom prípade najneskôr do 28 kalendárnych dní po identifikovaní tretej krajiny príslušnému orgánu domovského členského štátu tieto informácie:

    i)

    názov dotknutej tretej krajiny;

    ii)

    ako vykonávanie práva tretej krajiny zakazuje alebo obmedzuje uplatňovanie politík a postupov, ktoré sú potrebné na identifikovanie a hodnotenie rizika prania špinavých peňazí a financovania terorizmu spojeného s klientom;

    b)

    zabezpečiť, aby ich pobočky alebo dcérske spoločnosti vo väčšinovom vlastníctve, ktoré sú usadené v tretej krajine, určili, či súhlas svojich klientov a prípadne konečných užívateľov výhod svojich klientov možno použiť na právne prekonanie obmedzení alebo zákazov uvedených v písmene a) bode ii);

    c)

    zabezpečiť, aby ich pobočky alebo dcérske spoločnosti vo väčšinovom vlastníctve, ktoré sú usadené v tretej krajine, požadovali od svojich klientov a prípadne od konečných užívateľov výhod svojich klientov, aby udelili súhlas s prekonaním obmedzení alebo zákazov uvedených v písmene a) bode ii) v rozsahu, ktorý je v súlade s právom tretej krajiny.

    2.   Ak udelenie súhlasu uvedeného v odseku 1 písm. c) nie je možné, úverové inštitúcie a finančné inštitúcie prijmú na účely riadenia rizika prania špinavých peňazí a financovania terorizmu dodatočné opatrenia, ako aj svoje štandardné opatrenia v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.

    Tieto dodatočné opatrenia zahŕňajú dodatočné opatrenie stanovené v článku 8 písm. c) a jedno alebo viaceré opatrenia stanovené v písmenách a), b), d), e) a f) uvedeného článku.

    Ak úverová inštitúcia alebo finančná inštitúcia nemôžu účinne riadiť riziko prania špinavých peňazí a financovania terorizmu uplatnením opatrení uvedených v odsekoch 1 a 2, musia:

    a)

    zabezpečiť, aby pobočka alebo dcérska spoločnosť vo väčšinovom vlastníctve ukončili obchodný vzťah;

    b)

    zabezpečiť, aby pobočka alebo dcérska spoločnosť vo väčšinovom vlastníctve nevykonali príležitostnú transakciu;

    c)

    uzavrieť niektoré alebo všetky operácie, ktoré poskytuje ich pobočka a dcérska spoločnosť vo väčšinovom vlastníctve, ktoré sú usadené v tretej krajine.

    3.   Úverové inštitúcie a finančné inštitúcie musia určiť rozsah dodatočných opatrení uvedených v odsekoch 2 a 3 na základe hodnotenia rizík a preukázať svojmu príslušnému orgánu, že rozsah dodatočných opatrení je primeraný vzhľadom na riziko prania špinavých peňazí a financovania terorizmu.

    Článok 4

    Spoločné využívanie a spracúvanie údajov o klientoch

    1.   Ak právo tretej krajiny zakazuje alebo obmedzuje spoločné využívanie alebo spracúvanie údajov o klientoch na účely boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v rámci skupiny, úverové inštitúcie a finančné inštitúcie musia prinajmenšom:

    a)

    poskytnúť bez zbytočného odkladu a v každom prípade najneskôr do 28 dní po identifikovaní tretej krajiny príslušnému orgánu domovského členského štátu tieto informácie:

    i)

    názov dotknutej tretej krajiny;

    ii)

    ako vykonávanie práva tretej krajiny zakazuje alebo obmedzuje spoločné využívanie alebo spracúvanie údajov o klientoch na účely boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu;

    b)

    zabezpečiť, aby ich pobočky alebo dcérske spoločnosti vo väčšinovom vlastníctve, ktoré sú usadené v tretej krajine, určili, či súhlas svojich klientov a prípadne konečných užívateľov výhod svojich klientov možno použiť na právne prekonanie obmedzení alebo zákazov uvedených v písmene a) bode ii);

    c)

    zabezpečiť, aby ich pobočky alebo dcérske spoločnosti vo väčšinovom vlastníctve, ktoré sú usadené v tretej krajine, požadovali od svojich klientov a prípadne od konečných užívateľov výhod svojich klientov, aby udelili súhlas s prekonaním obmedzení alebo zákazov uvedených v písmene a) bode ii) v rozsahu, ktorý je v súlade s právom tretej krajiny.

    2.   Ak udelenie súhlasu uvedeného v odseku 1 písm. c) nie je možné, úverové inštitúcie a finančné inštitúcie prijmú na účely riadenia rizika dodatočné opatrenia, ako aj svoje štandardné opatrenia v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Tieto dodatočné opatrenia zahŕňajú dodatočné opatrenie stanovené v článku 8 písm. a) alebo dodatočné opatrenie stanovené v písmene c) uvedeného článku. Ak riziko prania špinavých peňazí a financovania terorizmu je dostatočné na to, aby sa vyžadovali ďalšie dodatočné opatrenia, úverové a finančné inštitúcie uplatnia jedno alebo viaceré zo zostávajúcich dodatočných opatrení stanovených v článku 8 písm. a) až c).

    3.   Ak úverová inštitúcia alebo finančná inštitúcia nemôžu účinne riadiť riziko prania špinavých peňazí a financovania terorizmu uplatnením opatrení uvedených v odsekoch 1 a 2, uzavrú niektoré alebo všetky operácie, ktoré poskytuje ich pobočka a dcérska spoločnosť vo väčšinovom vlastníctve, ktoré sú usadené v tretej krajine.

    4.   Úverové inštitúcie a finančné inštitúcie musia určiť rozsah dodatočných opatrení uvedených v odsekoch 2 a 3 na základe hodnotenia rizík a preukázať svojmu príslušnému orgánu, že rozsah dodatočných opatrení je primeraný vzhľadom na riziko prania špinavých peňazí a financovania terorizmu.

    Článok 5

    Poskytovanie informácií týkajúcich sa podozrivých transakcií

    1.   Ak právo tretej krajiny zakazuje alebo obmedzuje spoločné využívanie informácií uvedených v článku 33 ods. 1 smernice (EÚ) 2015/849 pobočkami a dcérskymi spoločnosťami vo väčšinovom vlastníctve, ktoré sú usadené v tretej krajine, s inými subjektmi v ich skupine, úverové inštitúcie a finančné inštitúcie musia prinajmenšom:

    a)

    poskytnúť bez zbytočného odkladu a v každom prípade najneskôr do 28 dní po identifikovaní tretej krajiny príslušnému orgánu domovského členského štátu tieto informácie:

    i)

    názov dotknutej tretej krajiny;

    ii)

    ako vykonávanie práva tretej krajiny zakazuje alebo obmedzuje spoločné využívanie alebo spracúvanie obsahu informácií uvedených v článku 33 ods. 1 smernice (EÚ) 2015/849, ktoré identifikovala pobočka a dcérska spoločnosť vo väčšinovom vlastníctve, ktoré sú usadené v tretej krajine, s inými subjektmi v ich skupine;

    b)

    požadovať od pobočky alebo dcérskej spoločnosti vo väčšinovom vlastníctve, aby poskytovali príslušné informácie vrcholovému manažmentu úverovej inštitúcie alebo finančnej inštitúcie, aby mohol zhodnotiť riziko prania špinavých peňazí a financovania terorizmu spojené s činnosťou takejto pobočky alebo dcérskej spoločnosti vo väčšinovom vlastníctve, ako aj s vplyvom, ktorý toto riziko má na skupinu, ako napríklad:

    i)

    počet podozrivých transakcií ohlásených v rámci stanovenej lehoty;

    ii)

    súhrnné štatistické údaje poskytujúce prehľad okolností, ktoré viedli k takémuto podozreniu.

    2.   Úverové inštitúcie a finančné inštitúcie prijmú na účely riadenia rizika dodatočné opatrenia, ako aj svoje štandardné opatrenia v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a opatrenia uvedené v odseku 1.

    Tieto dodatočné opatrenia zahŕňajú jedno alebo viacero dodatočných opatrení stanovených v článku 8 písm. a) až c) a písm. g) až i).

    3.   Ak úverové inštitúcie alebo finančné inštitúcie nemôžu účinne riadiť riziko prania špinavých peňazí a financovania terorizmu uplatnením opatrení uvedených v odsekoch 1 a 2, uzavrú niektoré alebo všetky operácie, ktoré poskytujú ich pobočka a dcérska spoločnosť vo väčšinovom vlastníctve, ktoré sú usadené v tretej krajine.

    4.   Úverové inštitúcie a finančné inštitúcie musia určiť rozsah dodatočných opatrení uvedených v odsekoch 2 a 3 na základe hodnotenia rizík a preukázať svojmu príslušnému orgánu, že rozsah dodatočných opatrení je primeraný vzhľadom na riziko prania špinavých peňazí a financovania terorizmu.

    Článok 6

    Prenos údajov o klientoch do členských štátov

    Ak právo tretej krajiny zakazuje alebo obmedzuje prenos údajov týkajúcich sa klientov pobočky a dcérskej spoločnosti vo väčšinovom vlastníctve, ktoré sú usadené v tretej krajine, členskému štátu na účely dohľadu nad praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu, úverové inštitúcie a finančné inštitúcie musia prinajmenšom:

    a)

    poskytnúť bez zbytočného odkladu a v každom prípade najneskôr do 28 kalendárnych dní po identifikovaní tretej krajiny príslušnému orgánu domovského členského štátu tieto informácie:

    i)

    názov dotknutej tretej krajiny;

    ii)

    ako vykonávanie práva tretej krajiny zakazuje alebo obmedzuje prenos údajov týkajúcich sa klientov na účely boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu;

    b)

    vykonávať rozšírené preskúmania vrátane, ak je to primerané riziku prania špinavých peňazí a financovania terorizmu spojenému s činnosťou pobočky alebo dcérskej spoločnosti vo väčšinovom vlastníctve, ktoré sú usadené v tretej krajine, kontrol na mieste alebo nezávislých auditov s cieľom zabezpečiť, aby pobočka alebo dcérska spoločnosť vo väčšinovom vlastníctve účinne vykonávali politiky a postupy, ktoré sa uplatňujú v celej skupine, a primerane identifikovali, hodnotili a riadili riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu;

    c)

    poskytnúť na požiadanie zistenia z preskúmaní uvedených v písmene b) príslušnému orgánu domovského členského štátu;

    d)

    požadovať od pobočky alebo dcérskej spoločnosti vo väčšinovom vlastníctve, ktorá je usadená v tretej krajine, aby pravidelne poskytovala príslušné informácie vrcholovému manažmentu úverovej inštitúcie alebo finančnej inštitúcie vrátane aspoň týchto informácií:

    i)

    počet vysokorizikových klientov a súhrnné štatistické údaje poskytujúce prehľad príčin, prečo boli klienti klasifikovaní ako vysokorizikoví, ako je napríklad postavenie politicky exponovanej osoby;

    ii)

    počet podozrivých transakcií identifikovaných a ohlásených, ako aj súhrnných štatistických údajov poskytujúci prehľad o okolnostiach, ktoré viedli k takémuto podozreniu;

    e)

    sprístupniť na požiadanie informácie uvedené v písmene d) príslušnému orgánu domovského členského štátu.

    Článok 7

    Vedenie záznamov

    1.   Ak právo tretej krajiny zakazuje alebo obmedzuje uplatňovanie opatrení na vedenie záznamov, ktoré sú rovnocenné s opatreniami uvedenými v kapitole V smernice (EÚ) 2015/849, úverové inštitúcie a finančné inštitúcie musia prinajmenšom:

    a)

    poskytnúť bez zbytočného odkladu a v každom prípade najneskôr do 28 dní po identifikovaní tretej krajiny príslušnému orgánu domovského členského štátu tieto informácie:

    i)

    názov dotknutej tretej krajiny;

    ii)

    ako vykonávanie práva tretej krajiny zakazuje alebo obmedzuje uplatňovanie opatrení na vedenie záznamov, ktoré sú rovnocenné s opatreniami stanovenými v smernici (EÚ) 2015/849;

    b)

    stanoviť, či súhlas klienta a prípadne konečného užívateľa jeho výhod možno použiť na právne prekonanie obmedzení alebo zákazov uvedených v písmene a) bode ii);

    c)

    zabezpečiť, aby ich pobočky alebo dcérske spoločnosti vo väčšinovom vlastníctve, ktoré sú usadené v tretej krajine, požadovali od klientov a prípadne od konečných užívateľov výhod svojich klientov, aby udelili súhlas s prekonaním obmedzení alebo zákazov uvedených v písmene a) bode ii) v rozsahu, ktorý je v súlade s právom tretej krajiny.

    2.   Ak udelenie súhlasu uvedeného v odseku 1 písm. c) nie je možné, úverové inštitúcie a finančné inštitúcie prijmú na účely riadenia rizika dodatočné opatrenia, ako aj svoje štandardné opatrenia v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a opatrenia uvedené v odseku 1. Tieto dodatočné opatrenia zahŕňajú jedno alebo viacero dodatočných opatrení stanovených v článku 8 písm. a) až c) a písm. j).

    3.   Úverové a finančné inštitúcie musia určiť rozsah dodatočných opatrení uvedených v odseku 2 na základe hodnotenia rizík a preukázať svojmu príslušnému orgánu, že rozsah dodatočných opatrení je primeraný vzhľadom na riziko prania špinavých peňazí a financovania terorizmu.

    Článok 8

    Dodatočné opatrenia

    Úverové inštitúcie a finančné inštitúcie prijmú tieto dodatočné opatrenia podľa článku 3 ods. 2, článku 4 ods. 2, článku 5 ods. 2 a článku 7 ods. 2:

    a)

    zabezpečiť, aby ich pobočky alebo dcérske spoločnosti vo väčšinovom vlastníctve, ktoré sú usadené v tretej krajine, obmedzili povahu a typ finančných produktov a služieb poskytovaných pobočkou alebo dcérskou spoločnosťou vo väčšinovom vlastníctve v tretej krajine na tie finančné produkty a služby, ktoré predstavujú nízke riziko prania špinavých peňazí a financovania terorizmu a majú malý vplyv na rizikovú expozíciu skupiny;

    b)

    zabezpečiť, aby sa iné subjekty tej istej skupiny nespoliehali na opatrenia povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi vykonávané pobočkou alebo dcérskou spoločnosťou vo väčšinovom vlastníctve, ktoré sú usadené v tretej krajine, ale aby namiesto toho vykonávali povinnú starostlivosť vo vzťahu ku klientovi v prípade každého klienta pobočky alebo dcérskej spoločnosti vo väčšinovom vlastníctve, ktoré sú usadené v tretej krajine, ktorý si želá, aby mu boli poskytnuté produkty alebo služby uvedených iných subjektov tej istej skupiny, a to aj vtedy, ak sú splnené podmienky uvedené v článku 28 smernice (EÚ) 2015/849;

    c)

    vykonávať rozšírené preskúmania vrátane, ak je to primerané riziku prania špinavých peňazí a financovania terorizmu spojenému s činnosťou pobočky alebo dcérskej spoločnosti vo väčšinovom vlastníctve, ktoré sú usadené v tretej krajine, kontrol na mieste alebo nezávislých auditov s cieľom zabezpečiť, aby pobočka alebo dcérska spoločnosť vo väčšinovom vlastníctve účinne identifikovali, hodnotili a riadili riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu;

    d)

    zabezpečiť, aby ich pobočky alebo dcérske spoločnosti vo väčšinovom vlastníctve, ktoré sú usadené v tretej krajine, požiadali vrcholový manažment úverovej inštitúcie alebo finančnej inštitúcie o schválenie nadviazania a udržiavania obchodných vzťahov s vyšším rizikom alebo o schválenie vykonania príležitostnej transakcie s vyšším rizikom;

    e)

    zabezpečiť, aby ich pobočky alebo dcérske spoločnosti vo väčšinovom vlastníctve, ktoré sú usadené v tretej krajine, určili zdroj a prípadne miesto určenia finančných prostriedkov, ktoré sa majú použiť v obchodnom vzťahu alebo pri príležitostnej transakcii;

    f)

    zabezpečiť, aby ich pobočky alebo dcérske spoločnosti vo väčšinovom vlastníctve, ktoré sú usadené v tretej krajine, vykonávali rozšírené priebežné monitorovanie obchodného vzťahu vrátane rozšíreného monitorovania transakcií, a to až dovtedy, pokiaľ sa pobočky alebo dcérske spoločnosti vo väčšinovom vlastníctve primerane nepresvedčia, že pochopili riziko prania špinavých peňazí a financovania terorizmu spojené s daným obchodným vzťahom;

    g)

    zabezpečiť, aby si ich pobočky alebo dcérske spoločnosti vo väčšinovom vlastníctve, ktoré sú usadené v tretej krajine, vymieňali s úverovou inštitúciou alebo finančnou inštitúciou podkladové informácie v súvislosti s ohlásením podozrivej transakcie, ktoré viedli k vedomosti, podozreniu alebo opodstatneným dôvodom vedúcim k podozreniu, že došlo k pokusu o pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu alebo k výskytu prania špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ako sú skutočnosti, transakcie, okolnosti a dokumenty, na ktorých sú založené podozrenia vrátane osobných informácií v rozsahu, ktorý umožňuje právo tretej krajiny;

    h)

    vykonávať rozšírené priebežné monitorovanie akéhokoľvek klienta a prípadne konečného užívateľa výhod klienta pobočky alebo dcérskej spoločnosti vo väčšinovom vlastníctve, ktoré sú usadené v tretej krajine, o ktorých je známe, že boli predmetom správ o podozrivých transakciách zo strany iných subjektov tej istej skupiny;

    i)

    zabezpečiť, aby ich pobočky alebo dcérske spoločnosti vo väčšinovom vlastníctve, ktoré sú usadené v tretej krajine, mali zavedené účinné systémy a mechanizmy kontroly na identifikáciu a ohlasovanie podozrivých transakcií;

    j)

    zabezpečiť, aby ich pobočky alebo dcérske spoločnosti vo väčšinovom vlastníctve, ktoré sú usadené v tretej krajine, aktualizovali rizikový profil a informácie o povinnej starostlivosti týkajúce sa klienta pobočky alebo dcérskej spoločnosti vo väčšinovom vlastníctve, ktoré sú usadené v tretej krajine, a zabezpečili ich z právneho hľadiska čo najdlhšie a v každom prípade minimálne počas trvania obchodného vzťahu.

    Článok 9

    Nadobudnutie účinnosti

    Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

    Uplatňuje sa od 3. septembra 2019.

    Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

    V Bruseli 31. januára 2019

    Za Komisiu

    predseda

    Jean-Claude JUNCKER


    (1)  Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 73.

    (2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12).

    (3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/79/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 48).

    (4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1095/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/77/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 84).


    Top