3.9.2016

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 237/1

---

DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2016/1450

z 23. mája 2016,

ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy, v ktorých sa špecifikujú kritériá týkajúce sa metodiky stanovovania minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností (1), a najmä na jej článok 45 ods. 2,

keďže:

(1)

Účinné riešenie krízových situácií môže byť realizovateľné a dôveryhodné iba vtedy, ak má inštitúcia k dispozícii primerané vnútorné finančné zdroje na účely absorpcie strát a rekapitalizácie bez ovplyvnenia určitých záväzkov, najmä tých, ktoré sú vylúčené zo záchrany pomocou vnútorných zdrojov. V smernici 2014/59/EÚ sa stanovuje, že inštitúcie by mali spĺňať minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky s cieľom zabrániť tomu, aby sa inštitúcie nadmerne spoliehali na formy financovania, ktoré sú vylúčené zo záchrany pomocou vnútorných zdrojov, pretože nesplnenie minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky by negatívne ovplyvnilo schopnosť inštitúcií absorbovať straty a rekapitalizovať a v konečnom dôsledku aj celkovú účinnosť riešenia krízových situácií.

(2)

Pri určovaní minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky v súlade s článkom 45 ods. 6 písm. a) a b) smernice 2014/59/EÚ by mal orgán pre riešenie krízových situácií zohľadniť potrebu, aby sa v prípade uplatnenia nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov zabezpečilo, že inštitúcia bude schopná absorbovať primeranú sumu strát a rekapitalizovať sa o sumu dostatočnú na obnovenie podielu svojho vlastného kapitálu Tier 1 na úroveň, ktorá je dostatočná na udržanie kapitálových požiadaviek na povolenie a súčasne si zachovať dostatočnú dôveru trhu. Tento úzky vzťah s rozhodnutiami v oblasti dohľadu si vyžaduje, aby takéto posúdenia vykonával orgán pre riešenie krízových situácií v úzkej spolupráci s príslušným orgánom v súlade s rámcom stanoveným v článku 45 ods. 6 smernice 2014/59/EÚ a aby orgán pre riešenie krízových situácií následne, v rámci povinnosti orgánu pre riešenie krízových situácií konzultovať s príslušným orgánom podľa článku 45 ods. 6 smernice 2014/59/EÚ, zohľadňoval posúdenia príslušného orgánu týkajúce sa obchodného modelu, modelu financovania a rizikového profilu inštitúcie na účely stanovenia prudenciálnych požiadaviek.

(3)

Najmä posúdenie kapacity potrebnej na absorpciu strát by malo byť úzko prepojené so súčasnými kapitálovými požiadavkami na inštitúciu a posúdenie kapacity potrebnej na obnovenie kapitálu by malo byť zasa úzko prepojené s pravdepodobnými kapitálovými požiadavkami po uplatnení stratégie riešenia krízových situácií, pokiaľ neexistujú jasné dôvody, prečo by sa straty pri riešení krízových situácií mali posudzovať odlišne ako pri predpoklade nepretržitého pokračovania v činnosti. Podobné posúdenie je potrebné na zabezpečenie toho, aby bola minimálna požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky dostatočná na zabezpečenie riešiteľnosti krízovej situácie inštitúcie, ak sa na riešenie krízovej situácie majú použiť iné nástroje ako záchrana pomocou vnútorných zdrojov.

(4)

V článku 45 ods. 6 písm. c) smernice 2014/59/EÚ sa takisto požaduje, aby orgány pre riešenie krízových situácií zohľadnili možnosť, že niektoré triedy záväzkov identifikované v plánoch na riešenie krízových situácií a v posúdení riešiteľnosti by mohli byť vylúčené zo záchrany pomocou vnútorných zdrojov. Na účely splnenia minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky by sa nemalo spoliehať na záväzky tohto druhu. Orgány pre riešenie krízových situácií by mali takisto zabezpečiť, aby v prípade vylúčenia významných súm záväzkov platobnej neschopnosti ktorejkoľvek danej triedy zo záchrany pomocou vnútorných zdrojov na povinnom alebo dobrovoľnom základe nedošlo k tomu, že záväzky rovnakej alebo vyššej triedy budú znášať väčšie straty, než by znášali v prípade platobnej neschopnosti, pretože by to bola prekážka ich riešiteľnosti.

(5)

Orgány pre riešenie krízových situácií môžu požadovať, aby časť minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky uvedená v článku 45 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ vyhovovala podriadeným nástrojom záchrany pomocou vnútorných zdrojov alebo stanovením vyššej minimálnej požiadavky alebo alternatívnymi opatreniami na odstránenie prekážok riešenia krízových situácií. Ak je riziko porušenia ochranného opatrenia týkajúceho sa „neznevýhodnenia veriteľa“ dostatočne nízke, nie je potrebná žiadna úprava minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky.

(6)

Niektoré inštitúcie podliehajúce smernici 2014/59/EÚ, najmä infraštruktúry finančného trhu, ktoré sú takisto oprávnené ako úverové inštitúcie, majú vysoko špecializované obchodné modely a podliehajú dodatočným nariadeniam, ktoré by mali byť zohľadnené pri stanovovaní minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky.

(7)

S cieľom zabezpečiť konzistentnosť s prudenciálnym dohľadom by orgán pre riešenie krízových situácií pri posudzovaní veľkosti, obchodného modelu, modelu financovania a rizikového profilu inštitúcie mal zohľadniť výsledky postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu vykonaného príslušným orgánom podľa článku 97 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ (2), ak neexistujú jasné dôvody, prečo by sa straty pri riešení krízových situácií mali posudzovať odlišne ako pri predpoklade nepretržitého pokračovania v činnosti. Pri vykonávaní postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu a na základe článku 16 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (3) by príslušný orgán mal brať do úvahy usmernenia o spoločných postupoch a metodiky postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (EBA/GL/2014/13), ktoré vydal EBA podľa článku 107 ods. 3 uvedenej smernice s vynaložením maximálneho úsilia o dodržanie uvedených usmernení v súlade s článkom 16 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

(8)

V plánoch riešenia krízových situácií sa môžu stanoviť mechanizmy na absorpciu strát a rekapitalizáciu v skupinových štruktúrach, a to aj prostredníctvom kapitálových nástrojov alebo oprávnených záväzkov vydaných inštitúciami iným inštitúciám alebo subjektom v rámci tej istej skupiny. Orgány pre riešenie krízových situácií by mali stanoviť minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky v súlade s uvedenými mechanizmami, ak sú neoddeliteľnou súčasťou uprednostňovanej stratégie riešenia krízových situácií inštitúcie alebo skupiny.

(9)

S cieľom zabezpečiť, aby riešiteľnosť krízovej situácie nezávisela od poskytnutia verejnej finančnej podpory a aby systém Únie mechanizmov financovania riešenia krízových situácií splnil svoj účel, teda prispel k zabezpečeniu finančnej stability, by orgány pre riešenie krízových situácií mali pri stanovovaní minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky zohľadniť podmienky stanovené v článku 101 ods. 2 smernice 2014/59/EÚ na používanie mechanizmov financovania riešenia krízových situácií spôsobmi, ktoré nepriamo vedú k tomu, že sa časť strát inštitúcie alebo subjektu prenesie na mechanizmus financovania riešenia krízových situácií.

(10)

V súlade s článkom 45 ods. 6 písm. f) smernice 2014/59/EÚ by orgány pre riešenie krízových situácií mali zohľadniť aj potenciálny nepriaznivý vplyv zlyhania inštitúcie na finančnú stabilitu. Orgány pre riešenie krízových situácií by mali venovať osobitnú pozornosť zabezpečeniu, aby vyčerpanie účinnej absorpcie strát a kapacity rekapitalizácie podľa článku 44 smernice 2014/59/EÚ systémovo významnej inštitúcie nezabránilo účinnému riešeniu krízových situácií. To by však nemalo mať za následok žiadne zníženie alebo nahradenie potreby zabezpečiť dostatočnú absorpciu strát a kapacitu rekapitalizácie prostredníctvom odpísania a konverzie oprávnených záväzkov ani vyvolávať dojem, že mechanizmus financovania riešenia krízových situácií by sa mal na tieto účely použiť inak než v súlade so zásadami, ktorými sa riadi používanie mechanizmu financovania riešenia krízových situácií stanovené v článku 44 smernice 2014/59/EÚ a v každom prípade len v nevyhnutnej miere.

(11)

V súlade s článkom 45 ods. 6 písm. e) smernice 2014/59/EÚ by orgány pre riešenie krízových situácií mali posúdiť potenciálny rozsah príspevkov k nákladom na riešenie krízových situácií zo systému ochrany vkladov na základe odhadu sumy, ktorou by systém ochrany vkladov mohol reálne a dôveryhodne prispieť namiesto krytých vkladov, ak by boli zahrnuté do rozsahu pôsobnosti záchrany pomocou vnútorných zdrojov. Pri vypracúvaní tohto posúdenia by orgány pre riešenie krízových situácií mali zabezpečiť, aby tieto orgány a inštitúcia prijali všetky primerané a potrebné opatrenia, ktoré sú v súlade s jej modelom financovania s cieľom minimalizovať požiadavku na príspevok zo systému ochrany vkladov. Ak by sa pri tomto posúdení dospelo k záveru, že takýto príspevok je pravdepodobný, orgány pre riešenie krízových situácií by mohli rozhodnúť o stanovení nižšej minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky. Každý takýto predpokladaný príspevok by mal rešpektovať obmedzenia týkajúce sa takýchto príspevkov stanovených v smernici 2014/59/EÚ, v dôsledku ktorých budú preto pravdepodobne najrelevantnejšie pre inštitúcie financované najmä prostredníctvom krytých vkladov.

(12)	S cieľom poskytnúť inštitúciám alebo subjektom, na ktoré sa použili nástroje na riešenie krízových situácií, dostatok času na dosiahnutie minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky je vhodné stanoviť prechodné obdobie.

(13)	Toto nariadenie vychádza z návrhu regulačných technických predpisov, ktoré Komisii predložil Európsky orgán pre bankovníctvo.

(14)

Európsky orgán pre bankovníctvo vykonal otvorené verejné konzultácie k návrhu regulačných technických predpisov, z ktorých toto nariadenie vychádza, analyzoval možné súvisiace náklady a prínosy a požiadal o stanovisko Skupinu zainteresovaných strán v bankovníctve vytvorenú v súlade s článkom 37 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Určenie sumy potrebnej na zabezpečenie absorpcie strát

1.   Orgány pre riešenie krízových situácií určia výšku absorpcie strát, ktorú by mala byť schopná absorbovať inštitúcia alebo skupina.

2.   Na účely stanovenia výšky absorpcie strát v súlade s týmto článkom a každého príspevku systému ochrany vkladov do nákladov na riešenie krízových situácií podľa článku 6 si orgán pre riešenie krízových situácií v súlade s článkom 45 ods. 6 smernice 2014/59/EÚ vyžiada od príslušného orgánu súhrn kapitálových požiadaviek, ktoré sa v súčasnosti uplatňujú na inštitúciu alebo skupinu, a najmä:

a)

požiadaviek na vlastné zdroje podľa článkov 92 a 458 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (4), ktoré zahŕňajú: i) podiel kapitálu CET 1 vo výške 4,5 % celkovej výšky rizikovej expozície; ii) podiel kapitálu Tier 1 vo výške 6 % celkovej výšky rizikovej expozície; iii) celkový podiel kapitálu vo výške 8 % celkovej výšky rizikovej expozície;

b)	všetky požiadavky na držbu dodatočných vlastných zdrojov nad rámec týchto požiadaviek, najmä podľa článku 104 ods. 1 písm. a) smernice 2013/36/EÚ;

c)	požiadavky na kombinovaný vankúš podľa vymedzenia v článku 128 ods. 6 smernice 2013/36/EÚ;

d)	najnižšiu úroveň podľa dohody Bazilej I podľa článku 500 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

e)	všetky požiadavky uplatniteľné na ukazovateľ finančnej páky.

3.   Na účely tohto nariadenia sa kapitálové požiadavky vykladajú v súlade s uplatňovaním prechodných ustanovení stanovených v kapitolách 1, 2 a 4 hlavy I desiatej časti nariadenia (EÚ) č. 575/2013 príslušným orgánom a v ustanoveniach vnútroštátnych právnych predpisov uplatňujúcich možnosti udelené príslušným orgánom na základe uvedeného nariadenia.

4.   Výška absorpcie strát, ktorú určí orgán pre riešenie krízových situácií, sa rovná súčtu požiadaviek uvedených v odseku 2 písm. a), b) a c) alebo akejkoľvek vyššej sume potrebnej na splnenie požiadaviek uvedených v odseku 2 písm. d) alebo e).

5.   Orgán pre riešenie krízových situácií môže stanoviť výšku absorpcie strát pomocou jednej z týchto metód:

a)	výška absorpcie strát sa rovná štandardnej výške absorpcie strát stanovenej v súlade s odsekom 4;

b)

výška absorpcie strát, ktorá môže byť buď: i) vyššia ako štandardná výška absorpcie strát určená podľa odseku 4, ak: — sa potreba absorbovať straty pri riešení krízových situácií plne neodzrkadľuje v štandardnej výške absorpcie strát, pričom sa berú do úvahy informácie požadované od príslušného orgánu týkajúce sa obchodného modelu, modelu financovania a rizikového profilu inštitúcie podľa článku 4, alebo — je potrebné znížiť alebo odstrániť prekážku brániacu riešiteľnosti alebo absorpcii strát z držby nástrojov minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky vydaných ostatnými subjektmi skupiny; ii) nižšia ako štandardná výška absorpcie strát určená podľa odseku 4 v takom rozsahu, aby sa zohľadnili informácie od príslušného orgánu týkajúce sa obchodného modelu, modelu financovania a rizikového profilu inštitúcie podľa článku 4: — dodatočné požiadavky na vlastné zdroje uvedené v odseku 2 písm. b), ktoré boli určené na základe výsledkov stresových testov alebo na pokrytie makroprudenciálnych rizík sa posudzujú ako nerelevantné vzhľadom na potrebu zabezpečiť, aby sa straty mohli absorbovať pri riešení krízových situácií; alebo — časť požiadavky na kombinovaný vankúš podľa odseku 2 písm. c) posúdi orgán pre riešenie krízových situácií ako nerelevantnú vzhľadom na potrebu zabezpečiť, aby sa straty mohli absorbovať pri riešení krízových situácií.

6.   Ak sa použije možnosť uvedená v odseku 5 písm. b), orgán pre riešenie krízových situácií poskytne príslušnému orgánu odôvodnené vysvetlenie výšky absorpcie strát, ktorá bola stanovená v rámci povinnosti orgánu pre riešenie krízových situácií podľa článku 45 ods. 6 smernice 2014/59/EÚ konzultovať s príslušným orgánom.

Článok 2

Určenie výšky potrebnej na pokračovanie v plnení podmienok na udelenie povolenia, vykonávanie činnosti a zachovanie dôvery trhu v inštitúciu

1.   Orgány pre riešenie krízových situácií určia výšku rekapitalizácie, ktorá by bola potrebná na implementáciu uprednostňovanej stratégie riešenia krízových situácií identifikovanej v procese plánovania riešenia krízových situácií.

2.   V posúdení riešiteľnosti sa dospelo k záveru, že likvidácia inštitúcie v rámci bežného konkurzného konania je realizovateľná a dôveryhodná, výška rekapitalizácie sa rovná nule, ak orgán pre riešenie krízových situácií neurčí, že z dôvodu, že likvidácia by neviedla k dosiahnutiu cieľov riešenia krízových situácií v rovnakom rozsahu ako alternatívna stratégia riešenia krízových situácií, je potrebná kladná suma.

3.   Pri odhadovaní potrieb regulatórneho kapitálu inštitúcie po realizácii uprednostňovanej stratégie riešenia krízových situácií orgán pre riešenie krízových situácií použije najnovšie oznámené hodnoty príslušnej celkovej výšky rizikovej expozície alebo menovateľ ukazovateľa finančnej páky, pokiaľ sa nepoužijú všetky tieto faktory:

a)	v pláne riešenia krízových situácií sa identifikuje, vysvetľuje a kvantifikuje každá zmena regulatórnych kapitálových potrieb bezprostredne v dôsledku opatrení na riešenie krízových situácií;

b)

zmena uvedená v písmene a) sa pri posúdení riešiteľnosti považuje za realizovateľnú aj za dôveryhodnú, bez nepriaznivého vplyvu na poskytovanie kritických funkcií inštitúciou a bez použitia mimoriadnej finančnej podpory inej než príspevkov z mechanizmu financovania riešenia krízových situácií v súlade s článkom 101 ods. 2 smernice 2014/59/EÚ a so zásadami, ktorými sa riadi ich používanie stanovené v článku 44 ods. 5 a 8 uvedenej smernice.

4.   V prípade, že zmeny uvedené v odseku 3 sú závislé od činnosti nadobúdateľa aktív alebo oblastí obchodnej činnosti inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo tretích strán, orgán pre riešenie krízových situácií vypracuje pre príslušný orgán odôvodnené vysvetlenie, pokiaľ ide o uskutočniteľnosť a dôveryhodnosť uvedených zmien.

5.   Výška rekapitalizácie sa rovná aspoň výške potrebnej na uspokojenie príslušných kapitálových požiadaviek, ktoré sú potrebné na splnenie podmienok udelenia povolenia po vykonaní uprednostňovanej stratégie riešenia krízových situácií.

6.   Kapitálové požiadavky uvedené v odseku 5 zahŕňajú:

a)

požiadavky na vlastné zdroje podľa článkov 92 a 458 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, ktoré zahŕňajú: i) podiel kapitálu CET 1 vo výške 4,5 % celkovej výšky rizikovej expozície; ii) podiel kapitálu Tier 1 vo výške 6 % celkovej výšky rizikovej expozície; iii) celkový podiel kapitálu vo výške 8 % celkovej výšky rizikovej expozície;

b)	všetky požiadavky na držbu vlastných zdrojov nad rámec požiadavky v písmene a) tohto článku, najmä podľa článku 104 ods. 1 písm. a) smernice 2013/36/EÚ;

c)	najnižšiu úroveň podľa dohody Bazilej I podľa článku 500 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

d)	všetky požiadavky uplatniteľné na ukazovateľ finančnej páky.

7.   Výška rekapitalizácie zahŕňa aj akúkoľvek dodatočnú sumu, ktorú orgán pre riešenie krízových situácií považuje za potrebnú na udržanie dostatočnej dôvery trhu po riešení krízových situácií.

8.   Dodatočná štandardná výška sa rovná požiadavke na kombinovaný vankúš vymedzenej v oddiele 1 kapitole 4 smernice 2013/36/EÚ, ktorá by sa vzťahovala na inštitúciu po uplatnení nástrojov riešenia krízových situácií.

Dodatočná suma požadovaná orgánom pre riešenie krízových situácií môže byť nižšia než štandardná hodnota, ak orgán pre riešenie krízových situácií skonštatuje, že na udržanie dôvery trhu a zabezpečenie nepretržitého poskytovania zásadných hospodárskych funkcií zo strany inštitúcie a prístupu k financovaniu bez potreby mimoriadnej finančnej podpory inej než príspevkov z mechanizmu financovania riešenia krízových situácií v súlade s článkom 101 ods. 2 a článkom 44 ods. 5 a 8 smernice 2014/59/EÚ, by bola dostatočná nižšia suma.

Pri posudzovaní sumy potrebnej na podporu dôvery trhu sa zohľadňuje, či by kapitálová pozícia inštitúcie po riešení krízových situácií bola primeraná v porovnaní so súčasnou kapitálovou pozíciou partnerských inštitúcií.

9.   Orgán pre riešenie krízových situácií môže po konzultácii s príslušným orgánom a po zohľadnení informácií týkajúcich sa obchodného modelu, modelu financovania a rizikového profilu inštitúcie podľa článku 4 prijatých od príslušného orgánu rozhodnúť, že napriek ustanoveniam odseku 3 by bolo pre všetky dodatočné požiadavky na vlastné zdroje alebo požiadavky na rezervy alebo časť uvedených požiadaviek v súčasnosti uplatňovaných na subjekt realizovateľné a dôveryhodné, aby sa po vykonaní stratégie riešenia krízových situácií nepoužili. V tomto prípade sa na účely určenia výšky rekapitalizácie uvedená časť požiadavky nemusí zohľadniť.

10.   V posúdení uvedenom v odseku 7 sa zohľadnia kapitálové zdroje iných subjektov skupiny, ktoré by boli dôveryhodne a reálne k dispozícii na podporu dôvery trhu v subjekt po riešení krízových situácií v prípade subjektov, ktoré:

a)	sú dcérskymi spoločnosťami skupiny, ktorá podlieha konsolidovanej minimálnej požiadavke na vlastné zdroje a oprávnené záväzky;

b)	by naďalej spĺňali podmienky uvedené v písmene a) po vykonaní uprednostňovanej stratégie riešenia krízových situácií a

c)	v prípade ktorých sa neočakáva, že po vykonaní uprednostňovanej stratégie riešenia krízových situácií si zachovajú dôveru trhu a prístup k financovaniu na individuálnom základe.

11.   Ak aktíva, záväzky alebo oblastí obchodnej činnosti inštitúcie majú byť po vykonaní uprednostňovanej stratégie riešenia krízových situácií rozdelené medzi väčší počet subjektov, odkazy na výšky rizikovej expozície a kapitálové požiadavky v odsekoch 1 až 10 by sa mali chápať ako súhrnné sumy pre tieto subjekty ako celok.

Článok 3

Vylúčenie zo záchrany pomocou vnútorných zdrojov alebo čiastočného prevodu, ktoré sú prekážkou riešiteľnosti

1.   Orgán pre riešenie krízových situácií identifikuje všetky záväzky, ktoré sú vylúčené zo záchrany pomocou vnútorných zdrojov podľa článku 44 ods. 2 smernice 2014/59/EÚ alebo v prípade ktorých je odôvodnene pravdepodobné, že budú úplne alebo čiastočne vylúčené zo záchrany pomocou vnútorných zdrojov podľa článku 44 ods. 3 uvedenej smernice alebo v plnej miere prevedené na príjemcu pomocou iných nástrojov riešenia krízových situácií na základe plánu riešenia krízových situácií.

2.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 6, ak je akýkoľvek záväzok, ktorý spĺňa podmienky na zaradenie do minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, identifikovaný ako potenciálne úplne alebo čiastočne vylúčený podľa odseku 1, orgán pre riešenie krízových situácií zaistí, aby bola minimálna požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky dostatočná na účely výšky absorpcie strát určenej podľa článku 1 a na dosiahnutie výšky rekapitalizácie určenej podľa článku 2 bez odpísania alebo konverzie uvedených záväzkov.

3.   Orgán pre riešenie krízových situácií určí, či sú záväzky identifikované v súlade s odsekom 1 v hierarchii konkurzných veriteľov rovnocenné alebo podriadené ktorejkoľvek triede záväzkov, ktorá zahŕňa záväzky spĺňajúce podmienky na zahrnutie do minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky a v prípade každej takejto triedy, či výška identifikovaných záväzkov predstavuje spolu viac ako 10 % uvedenej triedy.

Ak orgán pre riešenie krízových situácií určí, že podmienky uvedené v prvom pododseku boli splnené, musí takisto posúdiť, či aj potrebu absorbovať straty a prispieť na rekapitalizáciu, ktorá by sa znášala prostredníctvom záväzkov uvedených v prvom pododseku, ak by neboli vylúčené zo záchrany pomocou vnútorných zdrojov, možno uspokojiť na základe záväzkov, ktoré ich oprávňujú na zahrnutie do minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky a ktoré nie sú vylúčené z absorpcie strát ani rekapitalizácie bez porušenia ochranných opatrení týkajúcich sa veriteľa stanovených v článku 73 smernice 2014/59/EÚ.

4.   Orgán pre riešenie krízových situácií musí zaznamenávať všetky predpoklady, ocenenia alebo iné informácie použité na určenie toho, že minimálna požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky spĺňa podmienky stanovené v odseku 3.

Článok 4

Obchodný model, model financovania a rizikový profil

1.   Orgán pre riešenie krízových situácií na účely článku 45 ods. 6 písm. d) smernice 2014/59/EÚ a v rámci konzultácií vyžadovaných podľa článku 45 ods. 6 smernice 2014/59/EÚ zohľadňuje informácie prijaté od príslušného orgánu vrátane zhrnutia a vysvetlenia výsledkov postupu preskúmania a hodnotenia vykonaného orgánmi dohľadu podľa článku 97 smernice 2013/36/EÚ, a najmä:

a)	zhrnutie posúdenia každého obchodného modelu, modelu financovania, a celkového rizikového profilu inštitúcie;

b)	zhrnutie posúdenia, či kapitál a likvidita, ktoré má inštitúcia v držbe, zabezpečia náležité krytie rizík, ktoré predstavuje obchodný model, model financovania a celkový rizikový profil inštitúcie;

c)

informácie o tom, ako sa riziká a slabé miesta vyplývajúce z obchodného modelu, modelu financovania a celkového rizikového profilu inštitúcie identifikované v procese preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu priamo alebo nepriamo odzrkadľujú v dodatočných požiadavkách na vlastné zdroje uplatňovaných na inštitúciu podľa článku 104 ods. 1 písm. a) smernice 2013/36/EÚ na základe výsledkov procesu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu;

d)	informácie o iných prudenciálnych požiadavkách uplatňovaných na inštitúciu na riešenie rizík a slabých stránok vyplývajúcich z obchodného modelu, modelu financovania a celkového rizikového profilu inštitúcie identifikovaných v procese preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu.

2.   Informácie uvedené v odseku 1 zohľadňuje orgán pre riešenie krízových situácií pri vykonávaní akýchkoľvek úprav štandardnej výšky absorpcie strát a výšky rekapitalizácie, ktoré sú uvedené v článku 1 ods. 5 a článku 2 ods. 9, s cieľom zabezpečiť, aby sa v upravenej minimálnej požiadavke na vlastné zdroje a oprávnené záväzky primerane odzrkadľovali riziká ovplyvňujúce riešiteľnosť vyplývajúcu z obchodného modelu, modelu financovania a celkového rizikového profilu inštitúcie.

Orgán pre riešenie krízových situácií poskytne príslušnému orgánu odôvodnené vysvetlenie, ako boli uvedené informácie zohľadnené vo všetkých takýchto úpravách v rámci povinnosti orgánu pre riešenie krízových situácií podľa článku 45 ods. 6 smernice 2014/59/EÚ konzultovať s príslušným orgánom.

3.   V prípade subjektu alebo skupiny, ktorá podlieha kapitálovým a prudenciálnym požiadavkám podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 (5) alebo nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 909/2014 (6), by sa pri posudzovaní požiadaviek na štandardnú absorpciu strát a rekapitalizáciu podľa článkov 1 a 2 tohto nariadenia mali zohľadniť len kapitálové požiadavky podľa nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a smernice 2013/36/EÚ.

Orgán pre riešenie krízových situácií môže upraviť výšku absorpcie strát vzhľadom na realizovateľné a dôveryhodné príspevky na absorpciu strát alebo rekapitalizáciu predpokladané podľa špecifických zdrojov požadovaných podľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012 alebo nariadenia (EÚ) č. 909/2014.

4.   V prípade subjektov, ktoré sú dcérskymi spoločnosťami skupiny podliehajúcej konsolidovanej minimálnej požiadavke na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, môže orgán pre riešenie krízových situácií vylúčiť zo svojho posúdenia výšky absorpcie straty a výšky rekapitalizácie akýkoľvek vankúš, ktorý je stanovený len na konsolidovanom základe.

5.   Ak bol ako orgán zodpovedný za stanovenie miery proticyklického vankúša určený iný orgán než príslušný orgán, môže orgán pre riešenie krízových situácií požiadať o dodatočné informácie od určeného orgánu.

Článok 5

Veľkosť a systémové riziko

1.   Pre inštitúcie a skupiny, ktoré relevantné príslušné orgány označili ako G-SII alebo O-SII, a pre všetky ostatné inštitúcie, v prípade ktorých príslušný orgán alebo orgán pre riešenie krízových situácií považuje za dostatočne pravdepodobné, že budú predstavovať systémové riziko v prípade zlyhania a ktoré nepatria do pôsobnosti článku 2 ods. 2 tohto nariadenia, orgán pre riešenie krízových situácií zohľadňuje požiadavky stanovené v článku 44 smernice 2014/59/EÚ.

2.   Ak sa v súlade s článkom 45 smernice 2014/59/EÚ požaduje spoločné rozhodnutie kolégia pre riešenie krízových situácií o minimálnej požiadavke na vlastné zdroje a oprávnené záväzky v prípade inštitúcií, ktoré dotknuté príslušné orgány označili ako G-SII alebo O-SII a v prípade inštitúcií v ich rámci, ako aj v prípade akýchkoľvek iných inštitúcií, o ktorých sa príslušný orgán alebo orgán pre riešenie krízových situácií domnieva, že je dostatočne pravdepodobné, že budú predstavovať systémové riziko v prípade zlyhania, sa s cieľom odhadnúť kapitálové požiadavky po riešení krízových situácií podľa článku 2 ods. 3 musí zaznamenať každá úprava smerom nadol a vysvetliť v informáciách poskytnutých členom kolégia pre riešenie krízových situácií.

Článok 6

Príspevky zo systému ochrany vkladov na financovanie riešenia krízových situácií

1.   Orgán pre riešenie krízových situácií môže znížiť minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky s cieľom zohľadniť sumu, ktorou má k financovaniu uprednostňovanej stratégie riešenia krízových situácií v súlade s článkom 109 smernice 2014/59/EÚ podľa očakávaní prispieť systém ochrany vkladov.

2.   Rozsah každého takéhoto zníženia vychádza z dôveryhodného posúdenia potenciálneho príspevku zo systému ochrany vkladov a prinajmenšom musí:

a)	byť menší ako obozretný odhad možných strát, ktoré by musel znášať systém ochrany vkladov, ak by sa inštitúcia likvidovala na základe bežného konkurzného konania, pričom sa zohľadňuje prioritné postavenie systému ochrany vkladov podľa článku 108 smernice 2014/59/EÚ;

b)	byť menší ako limit príspevkov systému ochrany vkladov uvedený v článku 109 ods. 5 druhom pododseku smernice 2014/59/EÚ;

c)	zohľadňovať celkové riziko vyčerpania dostupných finančných prostriedkov systému ochrany vkladov v dôsledku poskytnutia príspevkov v prípade viacnásobného zlyhania bánk alebo riešenia krízových situácií; a

d)	byť v súlade so všetkými ostatnými príslušnými ustanoveniami vnútroštátneho práva, ako aj povinnosťami a zodpovednosťou orgánu zodpovedného za systém ochrany vkladov.

3.   Orgán pre riešenie krízových situácií po konzultácii s orgánom zodpovedným za systém ochrany vkladov zdokumentuje svoj prístup, pokiaľ ide o posúdenie celkového rizika vyčerpania dostupných finančných prostriedkov systému ochrany vkladov a za predpokladu, že toto riziko nie je nadmerné, uplatní zníženia v súlade s odsekom 1.

Článok 7

Kombinované posúdenie minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky

1.   Orgány pre riešenie krízových situácií musia zabezpečiť, aby minimálna požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky bola dostatočná na to, aby umožnila odpísanie alebo konverziu výšky vlastných zdrojov a kvalifikovaných oprávnených záväzkov, ktorá sa rovná najmenej súčtu výšky absorpcie strát a výšky rekapitalizácie určenej orgánmi pre riešenie krízových situácií v súlade s článkami 1 a 2 na základe ustanovení uvedených v článkoch 3 až 6.

2.   Orgány pre riešenie krízových situácií vyjadria vypočítanú minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky ako percentuálny podiel celkových záväzkov a vlastných zdrojov inštitúcie, pričom do celkových záväzkov sú na základe toho, že sa plne uznávajú práva protistrany na čisté zúčtovanie, zahrnuté derivátové záväzky.

3.   Orgány pre riešenie krízových situácií vypracujú harmonogram alebo proces aktualizácie minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, pričom zohľadnia:

a)	potrebu aktualizovať minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky súbežne s posudzovaním riešiteľnosti krízových situácií;

b)	či by volatilita celkových záväzkov a vlastných zdrojov subjektu alebo skupiny v dôsledku jeho/jej obchodného modelu pravdepodobne viedla k minimálnej požiadavke na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, ktoré už nie sú primerané ku skoršiemu dátumu.

Článok 8

Prechodné mechanizmy a mechanizmy po riešení krízových situácií

1.   Odchylne od článku 7 môžu orgány pre riešenie krízových situácií stanoviť vhodné prechodné obdobie na dosiahnutie konečnej minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky alebo pre inštitúciu či subjekt, na ktoré sa uplatňujú nástroje riešenia krízových situácií.

2.   Na účely odseku 1 orgány pre riešenie krízových situácií určia primerané prechodné obdobie, ktoré bude čo najkratšie. Takisto oznámia danej inštitúcii plánovanú minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky na každé 12-mesačné obdobie počas prechodného obdobia. Na konci prechodného obdobia sa záverečná minimálna požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky rovná sume stanovenej podľa článku 7.

3.   Orgánom pre riešenie krízových situácií sa nesmie brániť v následnom preskúmaní buď prechodného obdobia alebo akejkoľvek plánovanej minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky.

Článok 9

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

---

(1)  Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 190.

(2)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338).

(3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12).

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1).

(5)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 zo 4. júla 2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov (Ú. v. EÚ L 201, 27.7.2012, s. 1).

(6)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 909/2014 z 23. júla 2014 o zlepšení vyrovnania transakcií s cennými papiermi v Európskej únii, centrálnych depozitároch cenných papierov a o zmene smerníc 98/26/ES a 2014/65/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 236/2012 (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 1).

---