22.1.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 15/31

(1)

Na základe antidumpingového prešetrovania („pôvodné prešetrovanie“) Rada nariadením (ES) č. 1187/2008 (2) uložila konečné antidumpingové clo na dovoz glutamanu sodného s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „Čína“).

(2)

Uložené opatrenia mali formu valorického cla vo výške 39,7 % s výnimkou spoločnosti Hebei Meihus MSG Group Co. Ltd. (33,8 %), spoločnosti Tongliao Meihua Bio-Tech Co. Ltd. (33,8 %) a spoločnosti Fujian Province Jianyang Wuyi MSG Co. Ltd. (36,5 %).

(3)

Po uverejnení oznámenia o blížiacom sa uplynutí platnosti (3) platných antidumpingových opatrení Komisia dostala žiadosť o začatie preskúmania pred uplynutím platnosti uvedených opatrení podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia.

(4)

Žiadosť podala spoločnosť Ajinomoto Foods Europe SAS (ďalej len „žiadateľ“), ktorá je jediným výrobcom glutamanu sodného v Únii, a predstavuje tak 100 % celkovej výroby glutamanu sodného v Únii.

(5)

Žiadosť sa odôvodňuje tým, že uplynutie platnosti opatrení by mohlo viesť k pokračovaniu alebo opätovnému výskytu dumpingu a ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

(6)

Komisia po porade s poradným výborom dospela k záveru, že existujú dostatočné dôkazy na začatie preskúmania pred uplynutím platnosti, a 29. novembra 2013 prostredníctvom oznámenia uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie  (4) (ďalej len „oznámenie o začatí preskúmania“) oznámila začatie preskúmania pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia.

(7)

Komisia súbežne v ten istý deň oznámila začatie antidumpingového prešetrovania podľa článku 5 základného nariadenia v súvislosti s dovozom glutamanu sodného s pôvodom v Indonézii do Únie (5).

(8)

V rámci uvedeného prešetrovania Komisia v auguste 2014 uložila prostredníctvom nariadenia (EÚ) č. 904/2014 (6) dočasné antidumpingové clo na dovoz glutamanu sodného s pôvodom v Indonézii (ďalej len „dočasné nariadenie“). Dočasné opatrenia sa uložili na obdobie šiestich mesiacov.

(9)

Tieto dve súbežné prešetrovania sa týkali toho istého obdobia prešetrovania (v rámci preskúmania) a toho istého posudzovaného obdobia, ako sú vymedzené v odôvodnení 10.

(10)

Prešetrovanie pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu a ujmy sa týkalo obdobia od 1. októbra 2012 do 30. septembra 2013 (ďalej len „obdobie prešetrovania v rámci preskúmania“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu ujmy sa týkalo obdobia od 1. apríla 2010 do konca obdobia prešetrovania v rámci preskúmania (ďalej len „posudzované obdobie“) (7).

(11)

Komisia oficiálne upovedomila žiadateľa, vyvážajúcich výrobcov, dovozcov a používateľov v Únii, o ktorých bolo známe, že sa ich toto prešetrovanie týka, a zástupcov vyvážajúcej krajiny o začatí preskúmania pred uplynutím platnosti.

(12)

Zainteresované strany dostali príležitosť písomne vyjadriť svoje názory a požiadať o vypočutie v rámci lehoty stanovenej v oznámení o začatí preskúmania. Všetky zainteresované strany, ktoré o to požiadali a preukázali, že existujú osobitné dôvody, na základe ktorých by mali byť vypočuté, boli vypočuté.

(13)

Vzhľadom na zjavne vysoký počet čínskych vyvážajúcich výrobcov, ako aj neprepojených dovozcov v Únii sa v oznámení o začatí preskúmania predpokladal výber vzorky v súlade s článkom 17 základného nariadenia.

(14)

Pokiaľ ide o vyvážajúcich výrobcov v Číne, tieto strany boli požiadané, aby sa do 15 dní odo dňa začatia preskúmania prihlásili a poskytli Komisii informácie požadované v oznámení o začatí preskúmania, aby mohla Komisia rozhodnúť, či je potrebné vykonať výber vzorky, a ak áno, aby mohla reprezentatívnu vzorku vybrať. Vzhľadom na to, že požadované informácie Komisii poskytli len dvaja vyvážajúci výrobcovi z Číny, výber vzorky sa nepovažoval za potrebný.

(15)

Komisia požiadala všetkých neprepojených dovozcov, aby sa prihlásili a poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí preskúmania, aby tak mohla rozhodnúť, či je potrebné vykonať výber vzorky, a ak áno, aby mohla vzorku vybrať.

(16)

Prihlásilo sa štrnásť neprepojených dovozcov. Žiadna z týchto spoločností však nedovážala glutaman sodný do Únie z Číny počas obdobia prešetrovania v rámci preskúmania. Výber vzorky preto nebol potrebný.

(17)

Komisia získala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na stanovenie pravdepodobnosti pokračovania alebo opakovaného výskytu dumpingu a z neho vyplývajúcej ujmy a na stanovenie záujmu Únie.

(18)

Dotazníky boli zaslané obom čínskym vyvážajúcim výrobcom, ktorí sa prihlásili v súvislosti s výberom vzorky, jedinému výrobcovi v Únii a 33 zisteným používateľom v Únii.

(19)

Komisia dostala vyplnené dotazníky od jediného výrobcu v Únii, jedného obchodníka a od piatich používateľov. Žiadny z čínskych vyvážajúcich výrobcov na dotazník neodpovedal.

(20)

Kontrolné inšpekcie sa uskutočnili v priestoroch týchto spoločností:

Výrobca v Únii

Používatelia

(21)

Všetky zainteresované strany boli informované o základných skutočnostiach a úvahách, z ktorých vychádzal zámer odporučiť zachovanie konečného antidumpingového cla na dovoz dotknutého výrobku s pôvodom v Číne. Po poskytnutí informácií bola stranám takisto poskytnutá lehota na vyjadrenie. Ich pripomienky sa zvážili a v náležitých prípadoch sa zohľadnili.

(22)

Výrobok, ktorý je predmetom tohto preskúmania, je totožný s výrobkom, na ktorý sa vzťahovalo pôvodné prešetrovanie, konkrétne glutaman sodný s pôvodom v Číne, ktorý je v súčasnosti zaradený pod číselný znak KN ex 2922 42 00 (ďalej len „dotknutý výrobok“). Glutaman sodný je prídavnou látkou v potravinách, ktorá sa používa najmä ako látka na zvýraznenie chuti v polievkach, bujónoch, rybacích a mäsových jedlách, v zmesiach korenín a v hotových jedlách. Glutaman sodný sa používa aj v chemickom priemysle v „nepotravinárskych“ výrobkoch, ako sú napríklad detergenty. Vyrába sa vo forme bielych kryštálov bez zápachu v rôznych veľkostiach. Glutaman sodný je k dispozícii v rôznych veľkostiach balenia od spotrebiteľských balení s hmotnosťou 0,5 g až po veľkoobjemové vrecia s hmotnosťou 1 000 kg. Menšie balenia sa predávajú súkromným spotrebiteľom prostredníctvom maloobchodníkov, zatiaľ čo väčšie balenia s hmotnosťou 20 kg a viac sú určené pre priemyselných používateľov. Okrem toho existujú rôzne triedy čistoty. Veľkosť balenia ani trieda čistoty však nemajú žiaden vplyv na vlastnosti glutamanu sodného.

(23)

Glutaman sodný sa vyrába najmä fermentáciou cukru z rôznych zdrojov (z kukuričného škrobu, tapiokového škrobu, cukrového sirupu, melasy z cukrovej trstiny a cukrovej repy).

(24)

Prešetrovanie v rámci preskúmania potvrdilo, že, rovnako ako v rámci pôvodného prešetrovania, dotknutý výrobok a glutaman sodný vyrábaný a predávaný na domácom trhu dotknutej krajiny, glutaman sodný vyrábaný a predávaný výrobcami v Únii a glutaman sodný vyrábaný a predávaný na trhoch dvoch potenciálnych analogických krajín, ktorými sú Thajsko a Indonézia, majú tie isté základné fyzikálne a technické vlastnosti a rovnaké základné použitia.

(25)

Z toho dôvodu sa tieto výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia považujú za podobné výrobky.

(26)

V súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia sa skúmalo, či v súčasnosti dochádza k dumpingu a či je alebo nie je pravdepodobné, že by uplynutie platnosti existujúcich opatrení viedlo k pokračovaniu alebo opakovanému výskytu dumpingu.

(27)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 18 a 19, hoci boli dotazníky zaslané obom čínskym vyvážajúcim výrobcom, ktorí sa prihlásili v súvislosti s výberom vzorky, ani jeden z nich neposkytol odpoveď a ani pri prešetrovaní nespolupracoval. Museli sa preto použiť dostupné skutočnosti v súlade s článkom 18 základného nariadenia.

(28)

Čínske orgány a nespolupracujúci čínski vyvážajúci výrobcovia boli informovaní o uplatnení článku 18 ods. 1 základného nariadenia a bolo im umožnené predložiť pripomienky. Neboli doručené žiadne pripomienky.

(29)

Vzhľadom na uvedené a v súlade s článkom 18 ods. 1 základného nariadenia boli nižšie uvedené zistenia týkajúce sa pravdepodobnosti pokračovania alebo opakovaného výskytu dumpingu založené na dostupných skutočnostiach, a to najmä na informáciách uvedených v žiadosti o preskúmanie pred uplynutím platnosti a dostupných štatistických údajoch, konkrétne údajoch z Eurostatu a databázy čínskeho vývozu.

(30)

V súlade s článkom 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia sa normálna hodnota pre vyvážajúcich výrobcov, ktorým nebolo priznané trhovohospodárske zaobchádzanie, stanovila na základe ceny alebo vytvorenej hodnoty získanej v tretej krajine s trhovým hospodárstvom. Na tento účel bolo potrebné vybrať tretiu krajinu s trhovým hospodárstvom („analogická krajina“).

(31)

V oznámení o začatí preskúmania Komisia informovala zainteresované strany, že uvažuje o Thajsku a Indonézii ako o potenciálne vhodných analogických krajinách a vyzvala ich na predloženie pripomienok. Thajsko bolo v použité ako vhodná analogická krajina v rámci pôvodného prešetrovania (8). Indonézia bola navrhnutá v rámci tohto prešetrovania vzhľadom na skutočnosť, že – ako sa uvádza v odôvodnení 7 – v ten istý deň, keď začalo toto preskúmanie pred uplynutím platnosti, začalo aj súbežné antidumpingové prešetrovanie dovozu glutamanu sodného s pôvodom v Indonézii do Únie (9). Jedna zo zainteresovaných strán tvrdila, že Thajsko nie je vhodnou analogickou krajinou, pretože spolupracujúci thajský výrobca je súčasťou tej istej skupiny spoločností ako žiadateľ. Okrem toho sa namietalo, že na thajskom trhu neexistuje dostatočná konkurencia a že predaje na domácom trhu v Thajsku pozostávajú najmä z malých balení predávaných na maloobchodnej úrovni, zatiaľ čo vývoz z Číny do Únie má údajne podobu veľkých vriec alebo voľne loženého výrobku, ktoré sú určené na priemyselné použitie.

(32)

Komisia požiadala viac než piatich známych výrobcov podobného výrobku v Thajsku o poskytnutie informácií. Na výzvu reagoval len jeden thajský výrobca, ktorý predložil vyplnený dotazník. Tento výrobca bol súčasťou tej istej skupiny ako žiadateľ. V rozpore s tým, čo tvrdila jedna zo zainteresovaných strán, skutočnosť, že je výrobca tej istej skupiny ako žiadateľ, automaticky neznamená, že normálna hodnota nie je spoľahlivá. Dotknutá zainteresovaná strana takisto nevysvetlila, ako mohol tento vzťah ovplyvniť normálnu hodnotu na domácom trhu v Thajsku. Toto tvrdenie by sa preto malo zamietnuť.

(33)

Ako sa uvádza v odôvodnení 24, prešetrovaním sa zistilo, že glutaman sodný vyrábaný a predávaný na domácom trhu v Thajsku mal tie isté základné technické, fyzikálne a chemické vlastnosti a konečné použitie ako výrobok, ktorý čínski vyvážajúci výrobcovia vyrábajú a vyvážajú do Únie. Výrobné procesy v Číne boli navyše veľmi podobné výrobným procesom na thajskom trhu. V Thajsku takisto existovala značná konkurencia, ktorá bola výsledkom hospodárskej súťaže viacerých domácich výrobcov a dovozu z iných tretích krajín vrátane Číny. V rozpore s tvrdením sa tiež prešetrovaním potvrdilo, že predaje na domácom trhu sa uskutočňujú tak vo veľkých objemoch, ako aj na maloobchodnej úrovni. Tvrdenie, že Thajsko by nebolo vhodnou analogickou krajinou, by sa preto malo na základe uvedených dôvodov zamietnuť.

(34)

Indonézsky vyvážajúci výrobcovia súhlasili, aby sa ich údaje, ktoré poskytli v súvislosti so súbežným prešetrovaním uvedeným v odôvodnení 7, použili na účely tohto preskúmania pred uplynutím platnosti. Ako sa uvádza v odôvodnení 24, prešetrovaním sa zistilo, že glutaman sodný vyrábaný a predávaný na domácom trhu v Indonézii mal tie isté základné technické, fyzikálne a chemické vlastnosti a konečné použitie ako výrobok, ktorý čínski vyvážajúci výrobcovia vyrábajú a vyvážajú do Únie. Z dostupných informácií navyše vyplýva, že výrobné procesy v Číne boli veľmi podobné výrobným procesom na indonézskom trhu. V Indonézii takisto existovala značná konkurencia, ktorá bola výsledkom hospodárskej súťaže viacerých domácich výrobcov a dovozu z iných tretích krajín vrátane Číny. Prešetrovaním sa tiež potvrdilo, že predaje na domácom trhu sa uskutočňujú tak vo veľkých objemoch, ako aj na maloobchodnej úrovni.

(35)

Z uvedeného vyplýva, že obe krajiny, Thajsko aj Indonézia, boli potenciálne vhodné ako analogické krajiny. Avšak vzhľadom na to, že miera podrobnosti informácií, ktoré poskytli indonézski vyvážajúci výrobcovia, ktorí sú predmetom súbežného prešetrovania, bola oveľa vyššia než miera podrobnosti informácií poskytnutých jediným spolupracujúcim výrobcom z Thajska, Komisia považovala za vhodnejšie zvoliť za vhodnú analogickú krajinu podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia Indonéziu.

(36)

Informácie získané od spolupracujúcich výrobcov v Indonézii sa použili ako základ pre stanovenie normálnej hodnoty pre vyvážajúcich výrobcov v Číne.

(37)

V súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia Komisia najprv skúmala, či bol celkový objem predaja na domácom trhu každého zo spolupracujúcich výrobcov v Indonézii počas obdobia prešetrovania v rámci preskúmania reprezentatívny. Predaj na domácom trhu sa považoval za reprezentatívny, ak celkový objem predaja podobného výrobku nezávislým zákazníkom na domácom trhu predstavoval aspoň 5 % celkového objemu vývozného predaja dotknutého výrobku do Únie počas obdobia prešetrovania v rámci preskúmania. Zistilo sa že predaj na domácom trhu v Indonézii bol reprezentatívny v prípade všetkých výrobcov. Takisto sa skúmalo, či predaj podobného výrobku na domácom trhu možno považovať za predaj v rámci bežného obchodu podľa článku 2 ods. 4 základného nariadenia. Na tento účel sa stanovil podiel ziskového predaja nezávislým zákazníkom na domácom trhu počas obdobia prešetrovania v rámci preskúmania.

(38)

Keďže sa zistilo, predaj na domácom trhu uskutočnil v dostatočnom množstve a v rámci bežného obchod, normálna hodnota sa stanovila na základe skutočnej domácej ceny, ktorá sa vypočítala ako vážený priemer cien všetkých predajov uskutočnených počas obdobia prešetrovania v rámci preskúmania.

(39)

Vzhľadom na to, že čínski vyvážajúci výrobcovia nespolupracovali, vývozná cena vychádzala z dostupných skutočností v súlade s článkom 18 základného nariadenia.

(40)

Vývozná cena bola stanovená na základe štatistík, konkrétne štatistík Eurostatu, a vypočítaná na základe váženého priemeru.

(41)

Komisia porovnala normálnu hodnotu a vývoznú cenu na základe cien zo závodu. V prípadoch, keď to bolo odôvodnené potrebou zaistiť spravodlivé porovnanie, Komisia upravila normálnu hodnotu a vývoznú cenu s prihliadnutím na rozdiely, ktoré ovplyvňujú ceny alebo ich porovnateľnosť v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia. Vykonali sa úpravy v súvislosti s nákladmi na prepravu a dopravu, pričom sa zohľadnili úpravy normálnej hodnoty indonézskych vyvážajúcich výrobcov, ktoré boli stanovené v rámci súbežného prešetrovania, uvedené v odôvodnení 41 dočasného nariadenia.

(42)

Jedna zainteresovaná strana navyše tvrdila, že čínski vyvážajúci výrobcovia majú v porovnaní s thajskými výrobcami komparatívne výhody v oblasti nákladov, pokiaľ ide o výrobné procesy (vertikálna integrácia), vývoj cien surovín a spotrebu energie. Keďže bola ako analogická krajina použitá Indonézia, nebol tento argument relevantný. Pokiaľ ide o Indonéziu a ako sa uvádza v odôvodnení 34, výrobné procesy glutamanu sodného v Číne boli veľmi podobné ako na indonézskom trhu. Je potrebné poznamenať, že výrobcovia glutamanu sodného na celom svete používajú podobné výrobné metódy. Glutaman sodný sa vyrába fermentáciou cukru z rôznych zdrojov (z kukuričného škrobu, tapiokového škrobu, cukrového sirupu, melasy z cukrovej trstiny a cukrovej repy).

(43)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že vývoz z Číny sa uskutočňuje najmä vo veľkých objemoch, zatiaľ čo predaj na domácom trhu v Thajsku sa uskutočňuje predovšetkým na maloobchodnej úrovni. Argumentovalo sa teda, že dumpingové rozpätie by sa malo vypočítať len na základe predaja vo veľkých objemoch. Keďže žiadny z čínskych vyvážajúcich výrobcov nespolupracoval, neboli k dispozícii žiadne informácie o podmienkach predaja, úrovni obchodu ani o balení čínskeho vývozu.

(44)

Keďže bola ako analogická krajina použitá Indonézia, nebol tento argument relevantný. Každopádne bez ohľadu na to, či sa zahrnul predaj na maloobchodnej úrovni alebo nie, z porovnania vo všetkých prípadoch vyplynuli značné dumpingové rozpätia, ako sa uvádza v odôvodnení 47.

(45)

Komisia okrem toho vypočítala dumpingové rozpätia a základe normálnej hodnoty stanovenej v analogickej krajine. Z porovnania vyplynuli značné dumpingové rozpätia uvedené v odôvodnení 47.

(46)

Komisia porovnala vážený priemer normálnej hodnoty s váženým priemerom vývoznej ceny v súlade s článkom 2 ods. 11 a ods. 12 základného nariadenia. Keďže čínski vyvážajúci výrobcovia nespolupracovali, nebolo možné určiť druhy výrobkov vyvážané z Číny. Porovnanie podľa druhu výrobku preto nebolo možné. Namiesto toho muselo byť porovnanie založené na štatistických údajoch o vývoznej cene, ako bolo vysvetlené v odôvodneniach 39 a 40.

(47)

Na tomto základe sa zistilo, že vážený priemer dumpingového rozpätia vyjadrený ako percento z ceny CIF na hranici Únie presahoval vo všetkých prípadoch 25 %.

(48)

V nadväznosti na zistenie existencie dumpingu počas obdobia prešetrovania v rámci preskúmania sa skúmala pravdepodobnosť pokračovania dumpingu v prípade zrušenia opatrení pričom sa analyzovali tieto faktory: objem a ceny dumpingového dovozu z Číny, výrobná kapacita a nevyužitá kapacita v Číne; atraktívnosť trhu Únie vo vzťahu k dovozom z Číny.

(49)

Napriek zavedeným opatreniam sa objem dovozu z Číny počas posudzovaného obdobia zvýšil o 65 %, a to spolu s trhovým podielom, ktorý vzrástol o 68 %, ako sa uvádza v odôvodnení 81. Avšak napriek tomuto relatívnemu zvýšeniu objem dovozu z Číny a jeho trhový podiel zostali v absolútnom vyjadrení počas posudzovaného obdobia naďalej nízke.

(50)

Vzhľadom na to, že žiaden z čínskych vyvážajúcich výrobcov nespolupracoval, dovozné ceny sa stanovili na základe údajov Eurostatu. Priemerné ceny dovozu z Číny sa nepretržite znižovali počínajúc ÚO2010/2011 až po obdobie prešetrovania v rámci preskúmania. Celkovo počas posudzovaného obdobia poklesli o 20 %, ako sa uvádza v odôvodnení 84, a zistilo sa, že počas obdobia prešetrovania boli predmetom dumpingu. Zistilo sa tiež, že bez antidumpingových ciel by boli tieto ceny podhodnotené o viac než 10 % voči predajným cenám výrobného odvetvia Únie.

(51)

Výrobná kapacita a nevyužitá kapacita v Číne sa určili na základe informácií, ktoré poskytol žiadateľ. Keďže tieto údaje neboli verejne dostupné, Komisia vykonala ich krížovú kontrolu s údajmi z iných verejne dostupných zdrojov vrátane novinových článkov, ktoré boli založené do spisu, do ktorého mohli zainteresované strany nahliadnuť. Na základe uvedených údajov je Čína najväčším výrobcom glutamanu sodného na svete, pričom jej ročná výrobná kapacita aj ročná výroba sa počas posudzovaného obdobia zvýšili. V roku 2012 sa výrobná kapacita glutamanu sodného pohybovala v rozmedzí 3,5 až 4 miliónov ton, zatiaľ čo výroba glutamanu sodného dosahovala 2,5 až 3 milióny ton. V roku 2012 tak nevyužitá kapacita predstavovala 600 000 – 900 000 ton.

(52)

Podľa toho istého zdroja bude výrobná kapacita a výroba glutamanu sodného v Číne ďalej rásť až do roku 2017, keďže dopyt po glutamane sodnom sa v Číne zvyšuje.

(53)

V roku 2011 čínska vláda prostredníctvom čínskeho ministerstva priemyslu a informačných technológií začala s implementáciou všeobecnej politiky zameranej na odstránenie zastaraných a neefektívnych výrobných technológií, ktorá sa týkala 19 kľúčových priemyselných odvetví v Číne vrátane výroby glutamanu sodného. Výsledkom bol výrazný pokles počtu výrobcov glutamanu sodného v Číne. Na základe uvedených skutočností jedna zo zainteresovaných strán tvrdila, že kapacita v Číne sa pravdepodobne nezvýšila. Na základe informácií uvedených v žiadosti a v novinových článkoch sa prešetrovaním zistilo, že väčšie spoločnosti zvýšili svoju výrobnú kapacitu. V dôsledku toho sa výrobná kapacita glutamanu sodného v Číne celkovo zvýšila a argument dotknutej strany by sa mal preto zamietnuť.

(54)

Podľa informácií predložených žiadateľom sa navyše zásoby glutamanu sodného v Číne počas posledných rokov nepretržite zvyšovali a počas obdobia prešetrovania v rámci preskúmania predstavovali viac než dvojnásobok spotreby glutamanu sodného v Únii. Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že vzhľadom na skutočnosť, že informácie o údajných nadmerných zásobách neboli sprístupnené v spise, ktorý nemal dôverný charakter, a zainteresované strany ich teda nemohli overiť, nemali by sa tieto informácie brať do úvahy. Argumentovalo sa tiež, že existencia nadmerných zásob nie je pravdepodobná vzhľadom na zníženie kapacít, ku ktorému pristúpila čínska vláda. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že dotknutá zainteresovaná strana nepredložila žiaden dôkaz, ktorý by toto tvrdenie potvrdzoval. Navyše, ako už bolo uvedené v odôvodnení 27, žiadny čínsky vyvážajúci výrobca pri prešetrovaní nespolupracoval. Museli sa preto použiť dostupné skutočnosti v súlade s článkom 18 základného nariadenia. Okrem toho, podľa článku 19 ods. 3 základného nariadenia Komisia nemusí brať do úvahy dôverne poskytnuté informácie v prípade, že nie je predložený žiadny zmysluplný súhrn týchto informácií, ktorý nemá dôverný charakter, ale nepredloženie takéhoto súhrnu nevedie k automatickému zamietnutiu dôverne poskytnutých informácií. Hoci nebolo možné vykonať krížovú kontrolu všetkých skutočností uvedených v žiadosti vrátane informácií o čínskych zásobách, poskytnuté informácie sa napriek tomu považovali za odôvodnené a správne, pretože boli vo všeobecnom súlade s informáciami poskytnutými žiadateľom, ktorých kontrola bola možná. Navyše vzhľadom na zvýšenie celkovej výrobnej kapacity v Číne, ktoré je opísané v odôvodnení 51, nebola existencia nadmerných zásob jediným prvkom podporujúcim záver, že čínski vyvážajúci výrobcovia disponujú značnou nevyužitou kapacitou. Komisia takisto vždy, keď to bolo možné, vykonala krížovú kontrolu s údajmi z iných dostupných zdrojov, ako sú napríklad novinové články, a informácie použila len v prípade, keď bola presvedčená, že sú odôvodnené a dostatočne spoľahlivé. Tento argument by sa mal preto zamietnuť.

(55)

Po poskytnutí informácií tá istá zainteresovaná strana tvrdila, že zistenia Komisie neboli založené na skutočnostiach, ako sa vyžaduje v článku 11 ods. 3 antidumpingovej dohody WTO (10)., ale len na domnienkach. Táto strana zopakovala svoje tvrdenia v súvislosti s údajným znížením kapacity a nevyužitej kapacity v Číne.

(56)

Ako už bolo uvedené v odôvodnení 27, žiadny z čínskych vyvážajúcich výrobcov pri prešetrovaní nespolupracoval, a Komisia preto musela svoje zistenia založiť na dostupných skutočnostiach v súlade s článkom 18 základného nariadenia. Ako už bolo takisto uvedené v odôvodneniach 29 a 51, použili sa najmä informácie, ktoré poskytol žiadateľ vo svojej žiadosti, pričom tieto informácie boli vždy, keď to bolo možné, podrobené krížovej kontrole. Keďže toto bol jediný spoľahlivý zdroj informácií, tvrdenie, že zistenia boli založené len na domnienkach, bolo zamietnuté.

(57)

Zvážili sa aj informácie, ktoré poskytla zainteresovaná strana. V súvislosti s dostupnou a nevyužitou kapacitou v Číne však dotknutá zainteresovaná strana poskytla rozporné informácie. Napríklad v rozpore s tvrdením strany, dôkazy pripojené k jej vyjadreniam svedčili skôr o zvýšení výrobnej kapacity glutamanu sodného v Číne a nie o jej poklese. To je v súlade so zisteniami Komisie uvedenými v odôvodnení 53. Tvrdenie tejto strany, že celková kapacita v Číne sa pravdepodobne znížila, bolo preto zamietnuté.

(58)

Dospelo sa preto k záveru, že čínski vyvážajúci výrobcovia disponujú významnou nevyužitou kapacitou, ktorá by sa v prípade uplynutia platnosti antidumpingových opatrení pravdepodobne použila na značné zvýšenie vývozu do Únie, ako sa vysvetľuje ďalej v odôvodneniach 61 a 62.

(59)

Vďaka zavedeným opatreniam smerovala na trh Únie počas posudzovaného obdobia len malá časť čínskeho vývozu. Jedna zo zainteresovaných strán tvrdila, že Únia by pre čínskych vyvážajúcich výrobcov nebola atraktívnym trhom, pretože dopyt po glutamane sodnom v Ázii a v iných krajinách s rozvíjajúcou sa ekonomikou vrátane Číny sa má podľa očakávaní zvyšovať. Táto strana ďalej tvrdila že vzhľadom na to, že úroveň cien pri predaji z Číny do iných tretích krajín by bola v priemere vyššia alebo podobná ako úroveň cien pri vývoze do Únie, čínski vyvážajúci výrobcovia by nemali žiadnu motiváciu zvyšovať svoj vývoz na trh Únie.

(60)

Hoci sa prešetrovaním zistilo, že čínske vývozné ceny boli pri vývoze do tretích krajín v priemere o niečo vyššie než vývozné ceny pri vývoze do Únie, mohlo to byť spôsobené skutočnosťou, že čínski vyvážajúci výrobcovia znížili svoje ceny pri vývoze do Únie kvôli zavedeným antidumpingovým opatreniam. Nemusí to teda nevyhnutne naznačovať potenciálnu úroveň cien v prípade, že by sa umožnilo uplynutie platnosti týchto opatrení. Naopak, čínski vyvážajúci výrobcovia by vzhľadom na výšku zavedených antidumpingových ciel mohli zvýšiť svoje vývozné ceny a zároveň zachovať ich dumpingovú úroveň, ktorá by bola podhodnotená voči predajným cenám výrobného odvetvia Únie.

(61)

Hoci sa očakáva zvýšenie domácej spotreby v Číne, ako aj spotreby na ostatných ázijských trhoch a na trhoch krajín s rozvíjajúcou sa ekonomikou, úroveň nevyužitej výrobnej kapacity v Číne predstavuje výrazný motivačný faktor na hľadanie alternatívnych trhov, ktoré by túto nadmernú kapacitu mohli absorbovať.

(62)

Komisia takisto zohľadnila možné zavedenie opatrení proti vývozu glutamanu sodného z Číny do Spojených štátov amerických (ďalej len „USA“) v nadväznosti na súbežné antidumpingové a antisubvenčné prešetrovania, ktoré viedli americké orgány proti Číne v súvislosti s tým istým výrobkom. Americké orgány 26. septembra 2014 skutočne uložili konečné antidumpingové opatrenia. Štyrom čínskym vyvážajúcim výrobcom boli uložené individuálne sadzby vo výške 20,09 %, zatiaľ čo zvyškové clo sa stanovilo vo výške 39,03 %. Dôjde preto pravdepodobne k obmedzeniu prístupu čínskeho vývozu na americký trh a veľké množstvá čínskeho glutamanu sodného by mohli byť presmerované na trh Únie, a to najmä v prípade, že by sa zároveň v tom istom čase umožnilo uplynutie platnosti opatrení v Únii. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že v roku 2013 sa z Číny do USA vyviezlo asi 26 600 ton glutamanu sodného, čo predstavuje značnú časť spotreby Únie počas obdobia prešetrovania v rámci preskúmania.

(63)

Priemerná cena výrobného odvetvia Únie a priemerná cena indonézskych vyvážajúcich výrobcov pri dovoze do Únie, ktoré boli určené v rámci súbežného prešetrovania, uvedené v odôvodnení 61 a 80 dočasného nariadenia boli obe vyššie než priemerné ceny dovozu do Únie z Číny bez antidumpingových ciel a priemerné ceny dovozu z Číny do tretích krajín. Pri tejto analýze sa vzhľadom na to, že čínski vyvážajúci výrobcovia nespolupracovali, vychádzalo z dostupných informácií, t. j. z databázy čínskeho vývozu. Cenové správanie čínskych vývozcov naznačovalo, že v prípade, že by sa umožnilo uplynutie platnosti antidumpingových opatrení, Únia by bola atraktívnym trhom pre čínskych vývozcov, keďže by mohli ceny svojho vývozu do Únie zvýšiť.

(64)

Zvyšovanie podielu dovozu z Číny napriek platným opatreniam taktiež ukázalo, že čínski vyvážajúci výrobcovia sa o trh Únie naďalej zaujímali. Z pozorovanej úrovne cien vyplýva, že trh Únie s glutamanom sodným zostáva pre vývoz z Číny skutočne naďalej atraktívny. Ak by došlo k zrušeniu opatrení, tento záujem by sa pravdepodobne ešte zvýšil.

(65)

Po poskytnutí informácií vyššie uvedená zainteresovaná strana zopakovala svoje tvrdenia týkajúce sa zvyšovania domáceho dopytu po glutamane sodnom v Číne, nízkeho objemu vývozu z Číny do Únie, jeho podielu na trhu a vyšších cien čínskeho glutamanu sodného pri vývoze do tretích krajín v porovnaní s vývozom do Únie. Podľa tvrdenia tejto strany sa tieto prvky v analýze Komisie nezohľadnili.

(66)

Po prvé, tvrdenie, že vývoj čínskej výrobnej kapacity a nevyužitej kapacity, rastúci domáci dopyt po glutamane sodnom v Číne, nízky objem vývozu z Číny do Únie, jeho trhový podiel, ktorý je opísaný v odôvodnení 49, a úroveň čínskych cien pri vývoze do Únie a iných tretích krajín, neboli zohľadnené, je nepodložené. V skutočnosti boli tieto aspekty analyzované, ako sa uvádza v odôvodneniach 49 až 64, a príslušné závery boli sprístupnené zainteresovaným stranám. Po druhé, zainteresovaná strana nepredložila žiadne nové dôkazy, ktoré by preukazovali jej tvrdenia na dôvažok k aspektom, ktoré Komisia zistila v rámci prešetrovania.

(67)

A napokon, zainteresovaná strana namietala voči posúdeniu Komisie obsiahnutému v odôvodnení 62, že čínsky vývoz by mohol byť v dôsledku antidumpingových opatrení zavedených orgánmi USA na vývoz glutamanu sodného z Číny do USA presmerovaný z USA na trh Únie.

(68)

Ako však bolo uvedené v odôvodnení 62, treba poznamenať, že ak by bolo umožnené skončenie uplatňovania antidumpingových opatrení v Únii, je pravdepodobné, že antidumpingové opatrenia USA zavedené voči čínskemu vývozu glutamanu sodného by viedli k presmerovaniu tohto vývozu na trh Únie.

(69)

Z tohto dôvodu je potrebné predmetné tvrdenia zainteresovanej strany zamietnuť.

(70)

Uvedenou analýzou sa preukázalo, že čínsky dovoz naďalej vstupoval na trh Únie za dumpingové ceny s významnými dumpingovými rozpätiami. Vzhľadom na značnú nevyužitú výrobnú kapacitu, ktorá je k dispozícii v Číne, ako aj vzhľadom na pravdepodobnosť presmerovania vývozu na trh Únie za dumpingové ceny, Komisia dospela k záveru, že je veľmi pravdepodobné že dumping bude pokračovať, pokiaľ by opatrenia boli zrušené.

(71)

Podobný výrobok vyrábal počas obdobia prešetrovania v rámci preskúmania jeden výrobca z Únie. Tento výrobca predstavuje „výrobné odvetvie Únie“ v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(72)

Keďže výrobné odvetvie Únie predstavuje iba jeden výrobca, všetky číselné údaje týkajúce sa citlivých informácií sa z dôvodu dôvernosti museli indexovať alebo uviesť ako rozpätie.

(73)

Komisia stanovila spotrebu v Únii tak, že objem predaja, ktorý výrobné odvetvie Únie dosiahlo na trhu Únie, pripočítala k objemu dovozu z Číny a ďalších tretích krajín stanovenému na základe údajov Eurostatu a údajov poskytnutých indonézskymi výrobcami vyvážajúcimi do Únie, v súvislosti s ktorými prebiehalo súbežné antidumpingové prešetrovanie uvedené v odôvodnení 7.

(74)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že číselné znaky KN Eurostatu zahŕňajú aj iné výrobky než predmetný výrobok, a teda že do objemu dovozu z Číny môže byť zahrnutá aj kyselina glutámová a jej soli. Údaje o dovoze boli však od Eurostatu získané na úrovni číselných znakov integrovaného sadzobníka Európskej únie, a preto sa týkali len príslušného výrobku; z uvedeného dôvodu bolo toto tvrdenie zainteresovanej strany zamietnuté.

(75)

Tá istá zainteresovaná strana ďalej tvrdila, že triedu čistoty, ktorú vyžaduje Únia pre prídavné látky v potravinách, nedosahuje všetok glutaman sodný, ktorý sa vyrába v Číne a vyváža do Únie, pričom vyslovila pochybnosti o tom, či tento fakt bol zohľadnený v rámci stanovenia objemu dovozu z Číny. Ako bolo konštatované v odôvodnení 22, do rozsahu pôsobnosti tohto prešetrovania patria všetky druhy glutamanu bez ohľadu na ich triedu čistoty, a toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(76)

Na základe toho sa spotreba v Únii vyvíjala takto:

Tabuľka 1

Spotreba glutamanu sodného v Únii (v tonách)

(77)

Spotreba v Únii sa v účtovných obdobiach (ďalej len „ÚO“) 2010/2011 až 2011/2012 znížila a opäť mierne vzrástla v ÚO2012/2013 a v období prešetrovania v rámci preskúmania. Počas posudzovaného obdobia sa spotreba celkovo znížila o 2 %. Pokles spotreby v období ÚO2010/2011 až ÚO2011/2012 bol najmä dôsledkom poklesu predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie, ktorý vyplýva z poklesu výroby v tom istom období (pozri odôvodnenie 100). V rovnakom období nedošlo k žiadnym zmenám v rámci celkového dovozu. Nárast spotreby v ÚO2012/2013 je takmer výlučne dôsledkom zvýšenia celkového dovozu, keďže predaj výrobného odvetvia Únie zostal zhruba na rovnakej úrovni. Napokon zatiaľ čo predaj výrobného odvetvia Únie počas obdobia prešetrovania v rámci preskúmania opäť poklesol, objemy dovozu sa značne zvýšili, a to najmä z Indonézie (pozri odôvodnenie 88).

(78)

Jedna zo zainteresovaných strán tvrdila, že opis trendov v spotrebe bol neúplný, pretože nezohľadňoval skutočnosť, že dovoz glutamanu sodného z Vietnamu bol nahradený dovozom z Indonézie, a že odberatelia v dôsledku toho neočakávali ďalší rast cien a znižovali svoje skladové zásoby. Hoci je pravda, že dovoz glutamanu sodného z tretích krajín vrátane Vietnamu sa počas posudzovaného obdobia znižoval, samotná táto skutočnosť nemala vplyv na celkovú spotrebu glutamanu sodného v Únii. Na túto spotrebu nemal vplyv ani vývoj v oblasti dovozných tokov, ani prípadná reakcia hospodárskych subjektov (odberateľov) na tento vývoj. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(79)

Objem dovozu z Číny a podiel dovozu z tejto krajiny na trhu bol stanovený na základe údajov Eurostatu a údajov poskytnutých indonézskymi výrobcami vyvážajúcimi do Únie, v súvislosti s ktorými prebiehalo súbežné antidumpingové prešetrovanie uvedené v odôvodnení 7.

(80)

Dovoz z príslušnej krajiny do Únie a podiel dovozu z tejto krajiny na trhu sa vyvíjali takto:

Tabuľka 2

Objem predaja a podiel na trhu

(81)

Objemy dovozu z Číny v období ÚO2010/2011 až ÚO2011/2012 poklesli, ale počas ÚO2012/2013 sa značne zvýšili, k čomu došlo aj počas obdobia prešetrovania v rámci preskúmania. Celkovo sa počas posudzovaného obdobia objem dovozu z Číny zvýšil o 65 %. Rovnaký trend možno pozorovať aj v prípade zodpovedajúceho podielu na trhu – ten najprv v období ÚO2010/2011 a ÚO2011/2012 poklesol, a následne počas obdobia prešetrovania v rámci preskúmania výrazne vzrástol. Celkovo sa trhový podiel počas posudzovaného obdobia zvýšil o 68 %. Napriek tomuto relatívnemu zvýšeniu objem dovozu z Číny a jej trhový podiel zostali v absolútnom vyjadrení počas posudzovaného obdobia naďalej nízke.

(82)

Dovozné ceny boli stanovené na základe údajov Eurostatu.

(83)

V tejto tabuľke sa uvádza priemerná cena dovozu z Číny:

Tabuľka 3

Dovozné ceny

(84)

Priemerné ceny dovozu z Číny sa od ÚO2010/2011 aj počas obdobia prešetrovania v rámci preskúmania postupne znižovali, pričom celkovo za posudzované obdobie to bolo o 20 %.

(85)

Komisia stanovila cenové podhodnotenie počas obdobia prešetrovania v rámci preskúmania tak, že porovnala:

(86)

Výsledky porovnania nepreukázali, že dovozom z Číny na trh Únie dochádza k podhodnocovaniu cien výrobného odvetvia Únie. V prípade, že abstrahujeme od účinku antidumpingových opatrení, dosahuje rozpätie podhodnotenia výšku viac než 20 %.

(87)

Objem dovozu z Indonézie bol stanovený na základe údajov Eurostatu a údajov poskytnutých indonézskymi výrobcami vyvážajúcimi do Únie, v súvislosti s ktorými prebiehalo súbežné antidumpingové prešetrovanie uvedené v odôvodnení 7.

(88)

Dovoz z Indonézie do Únie a podiel dovozu z tejto krajiny na trhu sa vyvíjali takto:

Tabuľka 4

Objem predaja a podiel na trhu

(89)

Objem dovozu z Indonézie sa počas posudzovaného obdobia takmer strojnásobil. Zvyšoval sa sústavne a výrazne, konkrétne o 182 % z 8 638 ton v ÚO2010/2011 na 24 385 ton v období prešetrovania v rámci preskúmania.

(90)

Zodpovedajúci podiel na trhu sa počas posudzovaného obdobia takmer strojnásobil. Napriek všeobecnému poklesu spotreby (– 2 %) sa zvýšil o 187 %.

(91)

Ceny dovozu z Indonézie boli stanovené na základe údajov Eurostatu a údajov poskytnutých indonézskymi výrobcami vyvážajúcimi do Únie, v súvislosti s ktorými prebiehalo súbežné prešetrovanie uvedené v odôvodnení 7.

(92)

Priemerná cena dovozu z Indonézie do Únie sa vyvíjala takto:

Tabuľka 5

Dovozné ceny

(93)

Priemerná dovozná cena glutamanu sodného z Indonézie mierne vzrástla v období ÚO2010/2011 až ÚO2011/2012 a v ÚO2012/2013 došlo k jej poklesu, ktorý bol ešte výraznejší v období prešetrovania v rámci preskúmania. Priemerná dovozná cena glutamanu sodného z Indonézie klesla počas posudzovaného obdobia celkovo o 8 %.

(94)

Objem dovozu z iných tretích krajín do Únie, jeho podiel na trhu a ceny sa vyvíjali takto:

Tabuľka 6

Dovoz z iných tretích krajín

(95)

Objem dovozu z iných tretích krajín sa celkovo znížil z 10 268 ton v ÚO2010/2011 na 2 894 ton v období prešetrovania v rámci preskúmania, t. j. počas posudzovaného obdobia poklesol o 72 %. V tom istom období sa znížil zodpovedajúci podiel na trhu, a to o 71 %. V období prešetrovania dosahoval podiel dovozu z iných tretích krajín na trhu len približne štvrtinu svojej úrovne z ÚO2010/2011. Počas posudzovaného obdobia sa ceny dovozu z tretích krajín celkovo zvýšili o 10 %.

(96)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že celkový objem dovozu vrátane dovozu z Číny sa počas posudzovaného obdobia nezmenil.

(97)

Toto tvrdenie bolo v rozpore s dostupnými štatistickými údajmi, na ktorých sa zakladajú zistenia prešetrovania a ktoré sú uvedené v tabuľke 7. Celkový objem dovozu do Únie sa počas posudzovaného obdobia skutočne zvýšil o 46 %. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(98)

Celkový dovoz vrátane dovozu z Číny a Indonézie sa vyvíjal takto:

Tabuľka 7

Celkový dovoz

(99)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia Komisia preskúmala všetky hospodárske faktory a ukazovatele, ktoré majú vplyv na stav výrobného odvetvia Únie.

(100)

Celková výroba v Únii, výrobná kapacita a využitie kapacity sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 8

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(101)

Výroba počas posudzovaného obdobia kolísala. Zatiaľ čo v období ÚO2010/2011 až ÚO2011/2012 klesla, v období ÚO2011/2012 až ÚO2012/2013 vzrástla a dosiahla najnižšiu úroveň počas obdobia prešetrovania v rámci preskúmania. Z prešetrovania vyplynulo, že výkyvy boli spôsobené najmä odstávkami na údržbu, ktoré výrobné odvetvie Únie uskutočňovalo každých 15 mesiacov a nepriaznivými poveternostnými podmienkami počas zimy 2010/2011, v dôsledku ktorých došlo k prerušeniu dodávok jednej z hlavných surovín (amoniaku). Počas prešetrovania v rámci preskúmania bola predĺžená odstávka na údržbu v snahe znížiť veľké objemy zásoby. Celkovo sa počas posudzovaného obdobia objem výroby znížil o 9 %.

(102)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že k zníženiu objemu výroby a využitiu kapacity došlo po tom, ako sa v období pred posudzovaným obdobím najprv zvýšili. Z tohto dôvodu predmetná zainteresovaná strana tvrdila, že vzhľadom na klesajúci trend tieto faktory preto neznamenali žiadnu ujmu. V rámci stanovovania trendov, pokiaľ ide o jednotlivé ukazovatele ujmy, Komisia svoje hodnotenie založila na posudzovanom období, ktoré bolo vymedzené na začiatku prešetrovania. Toto obdobie sa skladá z obdobia prešetrovania v rámci preskúmania a z troch jemu predchádzajúcich finančných rokov, čo je v súlade s ustálenou praxou. Samotná skutočnosť, že určité ukazovatele ujmy dosahovali v čase pred posudzovaným obdobím vyššie hodnoty nie je dostatočným dôvodom na odchýlenie sa od tejto praxe. Z tohto dôvodu boli zohľadnené len trendy zaznamenané počas posudzovaného obdobia. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(103)

Kapacita výroby bola počas posudzovaného obdobia celkovo stabilná.

(104)

V dôsledku poklesu objemu výroby a stabilnej výrobnej kapacity sa využitie kapacity vyvíjalo v súlade s objemom výroby, t. j. najprv sa v ÚO2011/2012 znížilo, potom v ÚO2012/2013 vzrástlo a v období prešetrovania v rámci preskúmania znova pokleslo. Celkovo sa využitie kapacity počas posudzovaného obdobia v súlade so znížením objemu výroby znížilo o 9 %.

(105)

Objem predaja výrobného odvetvia Únie a podiel na trhu v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 9

Objem predaja a podiel na trhu

(106)

Objem predaja glutamanu sodného výrobného odvetvia Únie poklesol počas posudzovaného obdobia o 17 %. Objem predaja klesal najmä v období ÚO2010/2011 až ÚO2011/2012, zatiaľ čo v nasledujúcich rokoch zostal pomerne stabilný. Pokles objemu predaja spolu s paralelným poklesom spotreby a zvýšenie dovozu predovšetkým z Indonézie viedli k zníženiu podielu výrobného odvetvia Únie na trhu počas posudzovaného obdobia celkovo približne o 15 %. Trhový podiel výrobného odvetvia Únie klesol medzi ÚO2010/2011 a ÚO2011/2012 o 4 %, čo korešpondovalo s nárastom podielu dovozu z Indonézie a Číny na trhu v rovnakom období. Medzi ÚO2012/2013 a obdobím prešetrovania v rámci preskúmania sa podiel výrobného odvetvia Únie na trhu naďalej postupne znižoval, zatiaľ čo objem dovozu z Indonézie a jeho podiel na trhu sa podstatne zvyšoval. Podobne sa počas posudzovaného obdobia zvýšil aj dovoz z Číny a jej trhový podiel, a to aj napriek tomu, že počas tohto obdobia zostali stále nízke.

(107)

Zatiaľ čo spotreba v Únii počas posudzovaného obdobia klesla o 2 %, objem predaja výrobného odvetvia Únie sa znížil o 17 %, čo sa prejavilo 15 % stratou podielu na trhu.

(108)

Zamestnanosť a produktivita sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 10

Zamestnanosť a produktivita

(109)

Zamestnanosť vo výrobnom odvetví Únie sa neustále zvyšovala a v posudzovanom období sa zvýšila celkovo o 8 %. Toto zvýšenie bolo spôsobené najmä začlenením bývalého pripojeného podniku v roku 2011 a rozšírením oddelenia údržby vo výrobnom odvetví Únie.

(110)

Produktivita sa znížila pre nárast zamestnanosti spojený s poklesom výroby uvedenom v tabuľke 8 v odôvodnení 100.

(111)

Dumpingové rozpätie stanovené pre Čínu bolo výrazne nad úrovňou de minimis, pričom objem dovozu z Číny sa počas celého posudzovaného obdobia pohyboval na nízkej úrovni. Avšak v prípade, že by antidumpingové opatrenia boli zrušené, malo by to značný dosah na výrobné odvetvie Únie, vzhľadom na zvýšený objem a klesajúce ceny dovozu z Číny, ako aj vzhľadom na predpokladaný vývoj čínskeho dovozu v prípade, že by tieto opatrenia boli zrušené. Súbežne, v rámci antidumpingového prešetrovania dovozu glutamanu sodného s pôvodom v Indonézii, uvádzaného v odôvodnení 7, boli zistené značné dumpingové rozpätia pre vyvážajúcich výrobcov z Indonézie, ktorí v rámci posudzovaného obdobia značne zvýšili svoj podiel na trhu Únie.

(112)

Výrobné odvetvie Únie bolo stále v procese zotavovania z účinkov minulého poškodzujúceho dumpingu spôsobeného dovozom rovnakého výrobku s pôvodom v Číne. Vzhľadom na to, že sa počas posudzovaného obdobia značne zvýšili dumpingové dovozy z Indonézie, o ktorých bolo zistené, že spôsobujú značnú ujmu priemyslu Únie (12)., možno dospieť k záveru, že proces zotavenia bol zvrátený.

(113)

Priemerné predajné ceny výrobného odvetvia Únie účtované neprepojeným zákazníkom v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 11

Priemerné predajné ceny

(114)

Priemerná jednotková predajná cena výrobného odvetvia Únie účtovaná neprepojeným zákazníkom v Únii sa počas posudzovaného obdobia znížila o 3 %. Najprv došlo v období ÚO2010/2011 až ÚO2011/2012 k jej nárastu o 7 %, odvtedy však neustále klesala až do obdobia prešetrovania v rámci preskúmania. Zvýšenie ceny v období ÚO2010/2011 až ÚO2011/2012 možno vnímať ako dôsledok zvýšenia nákladov počas rovnakého obdobia, aj keď zvýšenie nákladov bolo výraznejšie ako zvýšenie cien. Zároveň indonézske dovozy vzrástli a vyvinuli významný cenový tlak na výrobné odvetvie Únie. V dôsledku toho ceny výrobného odvetvia Únie klesli v období ÚO2011/2012 až ÚO2012/2013 o 6 % a o ďalšie 4 % v období medzi OÚ2012/2013 a obdobím prešetrovania v rámci preskúmania.

(115)

Jednotkové výrobné náklady sa v priebehu posudzovaného obdobia zvýšili o 30 %. V ÚO2011/2012 začal trvalý nárast, ktorý bol spôsobený najmä zvýšením nákladov na suroviny a prácu. Ako už bolo uvedené, tento nárast nákladov nebolo možné vyrovnať rovnocenným zvýšením cien z dôvodu cenového tlaku dumpingového dovozu z Indonézie.

(116)

Jedna zo zainteresovaných strán požiadala Komisiu, aby prešetrila, či si výrobné odvetvie Únie umelo nezvýšilo svoje priemerné výrobné náklady tak, že do nich prípadne zahrnulo aj vedľajšie výrobky. Prešetrením sa zistilo, že vedľajšie výrobky boli zaradené správne a žiadnym spôsobom nezasiahli do stanovenie vznikajúcej ujmy. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(117)

Priemerné náklady práce výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 12

Priemerné náklady práce na zamestnanca

(118)

Priemerné náklady práce na zamestnanca sa zvýšili o 24 %. Možno to vysvetliť najmä rastúcim úsilím výrobného odvetvia Únie o zlepšenie výkonnosti svojich pracovníkov a zamestnancov s cieľom optimalizovať výrobný proces.

(119)

Úroveň zásob výrobcu z Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjala takto:

Tabuľka 13

Zásoby

(120)

Konečný stav zásob sa počas posudzovaného obdobia zvýšil celkovo o 43 %. Od ÚO2010/2011 do ÚO2011/2012 sa konečný stav zásob znížil v dôsledku poklesu objemu výroby a zvýšenia objemu vývozného predaja. Od ÚO2011/2012 do ÚO2012/2013 sa zásoby zvýšili v dôsledku zvýšenia výroby, zatiaľ čo predaj výrobného odvetvia Únie na trhu Únie zostal takmer stabilný. Od ÚO2012/2013 do obdobia prešetrovania v rámci preskúmania sa stav konečných zásob opäť znížil, najmä z dôvodu rozhodnutia znížiť výrobu v snahe znížiť vysoké úrovne zásob.

(121)

Konečný stav zásob ako percentuálny podiel výroby klesol v období ÚO2010/2011 až ÚO2011/2012, avšak takmer sa zdvojnásobil v období ÚO2011/2012 až ÚO2012/2013. Ďalej vzrástol medzi ÚO2012/2013 a obdobím prešetrovania v rámci preskúmania. Počas posudzovaného obdobia sa zvýšil celkovo o 56 %. Zvýšenie v ÚO2012/2013 a v období prešetrovania v rámci preskúmania sa musí vnímať v kontexte rastúceho objemu dumpingového dovozu z Indonézie, zatiaľ čo predaj výrobného odvetvia Únie zostal počas rovnakého obdobia takmer stabilný.

(122)

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií výrobcu z Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 14

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií

(123)

Komisia ustanovila ziskovosť výrobného odvetvia Únie pomocou čistého zisku pred zdanením z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v Únii, vyjadreného ako percentuálny podiel obratu tohto predaja. V ÚO2010/2011 a ÚO2011/2012 sa ziskovosť výrazne znížila, avšak ešte stále sa pohybovala v kladných hodnotách. Od ÚO2012/2013 sa ziskovosť zmenila na zápornú. K ešte väčšiemu zníženiu došlo v období prešetrovania v rámci preskúmania. Počas posudzovaného obdobia sa ziskovosť znížila celkovo o 180 %. Tento vývoj nastal najmä kvôli cenovému tlaku indonézskeho dovozu, ktorý sa dostával do Únie za dumpingové ceny a neumožnil výrobnému odvetviu Únie zosúladiť svoje ceny s nárastom nákladov. Čistý peňažný tok predstavuje schopnosť výrobného odvetvia Únie financovať svoju činnosť. Čistý peňažný tok vykazoval rovnaký trend ako ziskovosť, teda nepretržitý pokles počas posudzovaného obdobia a záporné výsledky od ÚO2012/2013. Tento trend bol ešte zdôraznený v období prešetrovania v rámci preskúmania. Celkovo sa čistý peňažný tok počas posudzovaného obdobia znížil o 119 %.

(124)

Investície sa počas posudzovaného obdobia zvýšili o 97 %. Predstavovali najmä investície potrebné na údržbu a dodržiavanie zákonných bezpečnostných požiadaviek. Hoci sa výrobné odvetvie Únie pred začiatkom posudzovaného obdobia ešte stále zotavovalo z minulého dumpingu čínskych vyvážajúcich výrobcov, jeho situácia sa začala zlepšovať a odvetvie bolo na začiatku posudzovaného obdobia až do ÚO2011/2012 ziskové. Za týchto okolností došlo k realizácii niekoľkých investícií, ktoré už nebolo možné ďalej odkladať, čo vysvetľuje výrazné zvýšenie úrovne investícií v ÚO2011/2012 a nasledujúcich rokoch.

(125)

Návratnosť investícií je zisk vyjadrený ako percentuálny podiel z čistej účtovnej hodnoty investícií. Rovnako ako v prípade ostatných finančných ukazovateľov, aj návratnosť investícií z výroby a predaja podobného výrobku od ÚO2012/2013 vykazovala záporné hodnoty a odzrkadľovala nepriaznivý vývoj ziskovosti. Celkovo sa návratnosť investícií počas posudzovaného obdobia znížila o 210 %.

(126)

Vzhľadom na klesajúcu ziskovosť a klesajúci peňažný tok bola schopnosť spoločnosti získavať kapitál takisto negatívne ovplyvnená.

(127)

Takmer všetky ukazovatele ujmy vykazovali negatívny trend. Objem výroby a využitie kapacity sa tak počas posudzovaného obdobia znížili približne o 9 % a objem predaja o 17 %. V snahe kompenzovať straty objemu predaja a podielu na trhu sa priemerné ceny výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia znížili o 3 %, zatiaľ čo výrobné náklady sa súbežne zvýšili o 30 %. V dôsledku toho ziskovosť, dosahujúca na začiatku posudzovaného obdobia kladné hodnoty, klesala, až sa v ÚO2012/2013 dostala do záporných hodnôt, a neprestávala klesať ani v období prešetrovania v rámci preskúmania. Podobné negatívne trendy bolo možné pozorovať aj v prípade čistého peňažného toku a návratnosti investícií.

(128)

Zamestnanosť v posudzovanom období vzrástla o 8 %. Tento nárast v posudzovanom období možno vysvetliť začlenením jedného bývalého pripojeného podniku, ku čomu došlo v roku 2011, a rozšírením oddelenia údržby vo výrobnom odvetví Únie. Priaznivú tendenciu vykazovali takisto investície. Týkali sa hlavne preventívnych opatrení a bezpečnostných požiadaviek, nie však zvyšovania kapacity. Tieto priaznivé tendencie preto nevylučujú, že došlo k ujme.

(129)

Jedna zo zainteresovaných strán tvrdila, že negatívna tendencia v rámci len jedného z ukazovateľov nie je dostatočným dôvodom na záver, že dochádza k značnej ujme. V zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia nie je nutné, aby všetky ukazovatele ujmy vykazovali negatívny trend, avšak situáciu výrobného odvetvia Únie je nutné analyzovať tak, že sa posudzuje vývoj v rámci všetkých ukazovateľov ujmy v celku. V predmetnom prípade vykazovali negatívny trend takmer všetky ukazovatele ujmy vrátane hlavných ukazovateľov, ako sú napr. objem predaja a výroby, trhový podiel, priemerné predajné cena a ziskovosť.

(130)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospela Komisia k záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(131)

Ako bolo preukázané v odôvodneniach 99 až 130, zaznamenalo odvetvie Únie v období prešetrovania v rámci preskúmania značnú ujmu. Počas posudzovaného obdobia bol čínsky dovoz na trhu Únie prítomný len v obmedzenom množstve, avšak objem dovozu z Indonézie a jej trhový podiel sa počas posudzovaného obdobia takmer strojnásobil. Súbežne, v rámci antidumpingového prešetrovania dovozu glutamanu sodného s pôvodom v Indonézii, uvádzaného v odôvodnení 7, sa dospelo k záveru, že dovoz z Indonézie bol dumpingový, pričom dovoz z Číny vzhľadom na svoj objem a jeho cenové úrovne k tejto ujme neprispievali (13). Z prešetrovania zároveň, tak, ako to bolo uvedené v odôvodneniach 48 a 70, vyplynulo, že dovoz z Číny vykazoval v období prešetrovania v rámci preskúmania dumpingovú cenovú úroveň, ako aj, že je pravdepodobné, že dumping by v prípade nepredĺženia antidumpingových opatrení pokračoval.

(132)

V súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia sa analyzoval potenciálny vplyv čínskeho dovozu na trh Únie a na výrobné odvetvie Únie s cieľom posúdiť pravdepodobnosť opakovaného výskytu ujmy v prípade, že by sa nechala uplynúť platnosť súčasných opatrení.

(133)

Táto analýza bola zameraná na nevyužitú kapacitu čínskych vyvážajúcich výrobcov, atraktívnosť trhu Únie a cenové správanie čínskych výrobcov v Únii. Ďalej boli zohľadnené aj antidumpingové opatrenia uplatnené na dovoz glutamanu sodného z Indonézie.

(134)

Ako už bolo uvedené v odôvodnení 51, celková nevyužitá kapacita glutamanu sodného v Číne v roku 2012 sa odhadovala na cca 600 000 – 900 000 ton. Toto množstvo výrazne presahovalo celkovú spotrebu glutamanu sodného Únie v rovnakom období.

(135)

Je možné očakávať, že v dôsledku atraktívnosti trhu Únie v zmysle opisu uvedeného v odôvodneniach 59 až 64 by v prípade nepredĺženia antidumpingových opatrení bola táto nevyužitá kapacita podľa všetkého presmerovaná na trh Únie.

(136)

Ak už bolo uvedené v odôvodnení 50, ceny čínskeho dovozu bez antidumpingového cla by boli o viac než 10 % nižšie než predajné ceny výrobného odvetvia Únie. Takisto by boli nižšie než ceny indonézskeho dovozu. Na tomto základe sa dospelo k záveru, že v prípade neexistencie opatrení by čínski vyvážajúci výrobcovia zintenzívnili cenový tlak na trhu Únie, čím by sa zhoršila situácia, pokiaľ ide o značnú ujmu výrobného odvetvia Únie. V tejto súvislosti treba uviesť, že súbežné antidumpingové prešetrovanie preukázalo, že dovoz z Indonézie vyvinul na trhu Únie cenový tlak, v dôsledku ktorého výrobné odvetvie Únie nemohlo zvýšiť svoje ceny tak, aby zodpovedali vyšším nákladom, a naopak ich počas posudzovaného obdobia muselo znížiť.

(137)

Ako už bolo uvedené v odôvodnení 60, v prípade nepredĺženia uplatňovania antidumpingových opatrení by sa ceny čínskeho dovozu mohli zvýšiť. Keď sa však zohľadnia značné rozpätia podhodnotenia stanovené odpočítaním antidumpingového cla, aj keď ceny čínskeho dovozu sa skutočne zvýšili, stále existuje rozpätie, ktoré by čínskym vyvážajúcim výrobcom umožňovalo držať ich ceny pod hladinou cien výrobného odvetvia Únie, čo im veľmi pravdepodobne umožní zväčšiť ich podiel na trhu Únie. Ak by k tomu došlo, viedlo by to okamžite k tomu, že výrobné odvetvie by čelilo poklesu predaja aj predajných cien.

(138)

Napokon treba uviesť, že so zreteľom na antidumpingové prešetrovanie dovozu glutamanu sodného s pôvodom v Indonézii a príslušné antidumpingové opatrenia prijaté v tejto súvislosti, sa očakáva, že výrobné odvetvie Únie sa zotaví z utrpenej značnej ujmy. Tento proces zotavenia by bol ohrozený, ak by sa v dôsledku nepredĺženia platnosti antidumpingových opatrení dovoz z Číny obnovil v značných množstvách a za dumpingových cien.

(139)

Jedna zo zainteresovaných strán po fáze poskytovania informácií tvrdila, že zachovanie opatrení neposilní postavenie výrobcu Únie, pretože k zhoršeniu situácie došlo najmä v dôsledku iných faktorov než je dovoz glutamanu sodného z Číny. Táto strana tvrdila, že medzi tieto faktory patrí predovšetkým dosah investičnej politiky výrobného odvetvia Únie na ziskovosť tohto výrobného odvetvia, zvýšenie nákladov na pracovnú silu a údajné neefektívne využívanie zdrojov. Uvedená strana ďalej tvrdila, že tieto faktory neboli v rámci hodnotenia celkovej situácie výrobného odvetvia Únie dostatočne zohľadnené.

(140)

Je treba uviesť, že predmetná zainteresovaná strana nepredložila žiadne nové informácie ani dôkazy podporujúce tejto jej tvrdenia.

(141)

Pokiaľ ide o investície výrobného odvetvia Únie, predmetná strana neozrejmila, v akom rozsahu by tieto investície mohli mať vplyv na jej ziskovosť. Ako už bolo uvedené v odôvodnení 124, výrobné odvetvie Únie realizovalo investície na základe zmysluplných podnikateľských rozhodnutí a preto ich nemožno považovať za neopodstatnené. Navyše, investičné náklady sa postupne odpisujú, a preto nemohli mať značný dosah na ziskovosť výrobného odvetvia Únie.

(142)

Pokiaľ ide o rast nákladov na pracovnú silu, aj keď nie je možné uviesť presné údaje z dôvodu ochrany dôverných údajov, prešetrovaním sa zistilo, že účinok rastu týchto nákladov nebol značný.

(143)

Pokiaľ ide o neefektívne využívanie zdrojov, predmetná zainteresovaná strana nebola schopná uviesť informácie o povahe údajnej neefektívnosti a prešetrovaním sa nepodarilo žiadnu neefektívnosť odhaliť.

(144)

Z týchto dôvodov boli uvedené tvrdenia zamietnuté.

(145)

Vzhľadom na zistenia vyplývajúce z prešetrovania, a to najmä vzhľadom na nevyužitú kapacitu, ako aj vzhľadom na atraktívnosť trhu Únie a očakávané cenové úrovne čínskeho dovozu možno dospieť k záveru, že zrušenie predmetných antidumpingových opatrení by s najväčšou pravdepodobnosťou viedlo k opätovnej ujme a ďalšiemu zhoršeniu situácie výrobného odvetvia Únie z dôvodu pravdepodobného zvýšenia čínskeho dovozu a dumpingových cien pod hodnotou predajných cien výrobného odvetvia Únie.

(146)

V súlade s článkom 21 základného nariadenia Komisia skúmala, či by zachovanie existujúcich antidumpingových opatrení voči Číne bolo v rozpore so záujmom Únie ako celku. Zisťovanie záujmu Únie sa zakladalo na hodnotení všetkých existujúcich dotknutých záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov a používateľov.

(147)

Všetky zainteresované strany dostali možnosť vyjadriť svoje stanovisko podľa článku 21 ods. 2 základného nariadenia.

(148)

Na základe uvedeného Komisia skúmala, či napriek záverom o pravdepodobnosti pokračovania dumpingu a ujmy existujú presvedčivé dôvody, ktoré by viedli k záveru, že nie je v záujme Únie zachovať existujúce opatrenia.

(149)

Prešetrovaním sa zistilo, že výrobné odvetvie Únie utrpelo počas obdobia prešetrovania v rámci preskúmania značnú ujmu. Ako sa uvádza v odôvodnení 131, značná ujma bola spôsobená dumpingovým dovozom z Indonézie. Prešetrovaním sa tiež zistilo, že existuje pravdepodobnosť opakovaného výskytu značnej ujmy, ak by sa umožnilo uplynutie platnosti opatrení voči dovozu z Číny. V prípade obnovenia dovozu glutamanu sodného do Únie z Číny za dumpingové ceny by bolo ohrozené najmä zotavenie sa výrobného odvetvia Únie z ujmy, ktorú utrpelo v dôsledku dovozu z Indonézie, očakávané vďaka antidumpingovým opatreniam uloženým voči tejto krajine.

(150)

Očakáva sa, že v prípade zachovania opatrení by výrobné odvetvie Únie mohlo v plnej miere využiť účinky opatrení, ktoré boli uložené v rámci súbežného prešetrovania týkajúceho sa dovozu glutamanu sodného z Indonézie, t. j. zotavilo by sa zo značnej ujmy, ktorú utrpelo. V konečnom dôsledku by tiež mohlo dosiahnuť zlepšenie ziskovosti.

(151)

Preto sa dospelo k záveru, že zachovanie platných opatrení voči Číne by bolo v záujme výrobného odvetvia Únie.

(152)

V nadväznosti na zverejnenie oznámenia o začatí preskúmania sa prihlásilo štrnásť spoločností. Žiadna z týchto spoločností však nedovážala glutaman sodný do Únie z Číny počas obdobia prešetrovania v rámci preskúmania.

(153)

Počas prešetrovania sa ako používateľ prihlásil jeden obchodník v Únii predávajúci glutaman sodný ďalším zákazníkom v Únii aj mimo nej. Tento obchodník nakupoval glutaman sodný najmä od výrobného odvetvia v Únii, ale aj od dovozcov. Tento obchodník nenakúpil žiaden glutaman sodný s pôvodom v Číne, ale s pôvodom v Indonézii a iných tretích krajinách. Činnosť tohto obchodníka v oblasti predaja glutamanu sodného bola v porovnaní s jeho celkovou činnosťou okrajová. Na základe uvedených dôvodov sa dospelo k záveru, že platné opatrenia uložené na dovoz glutamanu sodného z Číny nemali na situáciu tohto obchodníka výrazný nepriaznivý účinok.

(154)

Používatelia pôsobia hlavne v odvetví výroby potravín a nápojov, v ktorých sa glutaman sodný používa pri výrobe zmesí korenín, polievok a hotových jedál. Glutaman sodný sa používa takisto v niektorých „nepotravinárskych“ výrobkoch, napríklad pri výrobe detergentov.

(155)

Prihlásilo sa tridsaťtri spoločností, ktorým bol zaslaný dotazník. Na prešetrovaní spolupracovalo päť spoločností, ktoré odovzdali vyplnené dotazníky. Štyri z nich pôsobili v odvetví výroby potravín a nápojov a jedna v nepotravinárskom odvetví. Dve spolupracujúce spoločnosti, z ktorých jedna pôsobila v odvetví výroby potravín a nápojov a druhá vyrábala detergenty, boli predmetom overenia na mieste.

(156)

Prešetrovaním sa zistilo, že v prípade spoločností, ktoré poskytli potrebné údaje, predstavoval glutaman sodný približne 5 % celkových nákladov na výrobu výrobkov obsahujúcich glutaman sodný.

(157)

Zo štyroch spolupracujúcich používateľov len jeden dovážal glutaman sodný z Číny. Táto spolupracujúca spoločnosť nakupovala glutaman sodný od výrobného odvetvia Únie a dovážala asi 40 % svojho celkového objemu nákupov glutamanu sodného z Číny. Činnosť spojená s výrobkami obsahujúcimi glutaman sodný predstavovala približne tretinu jej celkovej činnosti. Zistilo sa, že počas obdobia prešetrovania v rámci preskúmania bola táto spoločnosť zisková.

(158)

Ostatné tri spoločnosti počas obdobia prešetrovania v rámci preskúmania nedovážali glutaman sodný z Číny. V prípade dvoch z týchto spoločností predstavovala činnosť spojená s glutamanom sodným pomerne bezvýznamnú časť ich celkovej činnosti. Tieto dve spoločnosti boli navyše na základe poskytnutých informácií počas obdobia prešetrovania v rámci preskúmania ziskové. Pokiaľ ide o tretiu z týchto spoločností, hoci jej činnosť spojená s výrobkami obsahujúcimi glutaman sodný predstavoval približne tretinu jej celkovej činnosti, bola táto spoločnosť počas obdobia prešetrovania v rámci preskúmania zisková.

(159)

Jedna zo spolupracujúcich spoločností používala glutaman sodný na výrobu detergentov. Glutaman sodný predstavoval 15 % až 20 % nákladov na výrobu týchto výrobkov. Počas obdobia prešetrovania v rámci preskúmania nakupovala spoločnosť glutaman sodný najmä od výrobného odvetvia Únie. Dovážala ho aj z iných tretích krajín, avšak nie z Číny. Výroba výrobkov obsahujúcich glutaman sodný predstavovala len malú časť jej celkovej činnosti a navyše sa ukázalo, že v tejto činnosti dosahovala počas prešetrovania v rámci preskúmania kladné ziskové rozpätie 5 % až 10 %.

(160)

Táto zainteresovaná strana tvrdila, že vzhľadom na regulačný rámec EÚ, ktorý zakazuje používanie fosfátov a iných zlúčenín fosforu (14), je pravdepodobné, že sa glutaman sodný bude pri výrobe detergentov používať vo zvýšenom množstve práve ako náhrada fosfátov a iných zlúčenín fosforu. Očakáva sa preto, že dopyt po glutamane sodnom v Únii podstatne vzrastie a že akékoľvek antidumpingové clá na jeho dovoz by mali na rozvoj tohto nového trhu škodlivý účinok. Táto strana obzvlášť argumentovala, že výška antidumpingových opatrení uložených na dovoz glutamanu sodného z Číny by neumožňovala vstup dovozu z Číny na trh Únie, takže by hrozilo, že ponuka v Únii nebude dostatočná. Táto spoločnosť tiež tvrdila, že vzhľadom na skutočnosť, že platné opatrenia sú uložené aj na dovoz glutamanu sodného z Indonézie, neexistoval by dostatok alternatívnych zdrojov dodávok.

(161)

Tento používateľ ďalej tvrdil, že výrobné odvetvie Únie bude profitovať z očakávaného zvýšenie spotreby glutamanu sodného a tiež zvýši objem svojho predaja na trhu Únie. Na druhej strane tento používateľ tvrdil, že kapacita výrobného odvetvia Únie nebude dostatočná na uspokojenie zvýšeného dopytu na trhu Únie.

(162)

V tejto fáze však možno len ťažko predpovedať, aký vplyv bude mať nový právny rámec na trh Únie a či, resp. do akej miery, podnieti prudký rozvoj výroby detergentov na základe glutamanu sodného, a následne tak ovplyvní dopyt po glutamane sodnom v Únii. Zainteresovaná strana takisto nepredložila žiadne dôkazy, z ktorých by bolo zrejmé, do akej miery by bol účinok antidumpingového cla škodlivý. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že účelom antidumpingového cla je obnoviť rovnaké podmienky na trhu EÚ. Prešetrovaním sa takisto zistilo, že existuje niekoľko alternatívnych zdrojov dodávok, ako je Brazília, Vietnam a Kórea.

(163)

Po poskytnutí informácií tá istá zainteresovaná strana zopakovala svoje tvrdenie, že dopyt po glutamane sodnom v Únii sa výrazne zvýši kvôli zákazu fosfátov a že výrobné odvetvie Únie nebude schopné tento zvýšený dopyt uspokojiť. Strana však neposkytla žiadne nové informácie ani dôkazy, ktoré by toto tvrdenie potvrdzovali, a preto bolo toto tvrdenie zamietnuté.

(164)

Pokiaľ ide o alternatívne zdroje dodávok, v účtovnom období 2010/2011bol trhový podiel dovozu z tretích krajín značný a znížil sa len v dôsledku nekalých cien dovozu z Indonézie. Očakáva sa, že zavedenie ciel na dovoz glutamanu sodného z Indonézie v rámci súbežného prešetrovania by malo tretím krajinám umožniť, aby znovu získali stratené trhové podiely v Únii. Ak by došlo k zrušeniu opatrení týkajúcich sa Číny, ohrozilo by to očakávaný účinok antidumpingových ciel uložených voči Indonézii, keďže na trh Únie by pravdepodobne prenikol dovoz z Číny vo výrazne zvýšených objemoch za dumpingové ceny, ktoré by boli podhodnotené voči predajným cenám výrobného odvetvia Únie (ako sa uvádza v odôvodneniach 149 – 151).

(165)

Po poskytnutí informácií uvedená zainteresovaná strana zopakovala tvrdenie, že neexistujú žiadne reálne alternatívne zdroje dodávok, pretože výrobcovia na trhoch iných tretích krajín patria do tej istej skupiny ako výrobné odvetvie Únie.

(166)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 94 a 95, alternatívne zdroje dodávok glutamanu sodného existujú vo viacerých tretích krajinách, medzi ktoré okrem iných patrí Brazília, Kórejská republika alebo Vietnam. Počas obdobia prešetrovania v rámci preskúmania predstavoval trhový podiel dovozu z iných tretích krajín než z Číny a Indonézie len jednu štvrtinu svojej úrovne z ÚO2010/2011. V prípade zachovania opatrení uložených voči dovozu z Číny neexistuje žiaden dôvod, prečo by dovoz z iných tretích krajín nemohol aspoň čiastočne uspokojiť potreby používateľov glutamanu sodného a zodpovedajúci trhový podiel nedosiahol, resp. neprekročil svoju pôvodnú úroveň z ÚO FY2010/2011. Z dostupných informácií, ktoré mali strany k dispozícii v spise nedôverného charakteru, okrem toho vyplýva, že uvedené alternatívne zdroje patria buď spoločnostiam/skupinám, ktoré sú nezávislé od skupiny Ajinomoto, alebo tejto skupine. V každom prípade, aj keby všetky uvedené alternatívne zdroje patrili skupine Ajinomoto, nič nenaznačuje, že by na trh Únie nedodávali za spravodlivých podmienok. Tento argument by sa mal preto zamietnuť.

(167)

Tá istá strana takisto tvrdila, že výrobné odvetvie Únie má dominantné postavenie a že by na trhu Únie došlo k eliminácii hospodárskej súťaže. Tvrdila, že zachovanie opatrení proti čínskemu glutamanu sodnému by ešte viac posilnilo postavenie výrobného odvetvia Únie na trhu Únie.

(168)

Z prešetrovania jasne vyplynulo, že výrobné odvetvie Únie nebolo schopné udržať svoj objem predaja v Únii, keďže stratilo podiel na trhu, a to najmä v dôsledku dovozu z Indonézie. Vzhľadom na cenový tlak dumpingového dovozu z Indonézie nebolo navyše výrobné odvetvie Únie schopné zvýšiť ceny tak, aby zodpovedali vyšším nákladom na suroviny, a počas obdobia prešetrovania v rámci preskúmania utrpelo významné straty. Komisia tiež poukázala na existenciu konkurencie, ktorú predstavuje dovoz tovaru s pôvodom v niekoľkých ďalších tretích krajinách, ktoré využívajú výhody voľného prístupu na trh Únie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nebolo údajné dominantné postavenie výrobného odvetvia Únie dostatočne preukázané a uvedený argument sa musel zamietnuť.

(169)

Po sprístupnení informácií dotknutá strana tvrdila, že by nebolo v záujme Únie, aby sa používatelia v Únii museli spoliehať na výrobné odvetvie Únie, a že by mal existovať dostatok alternatívnych zdrojov dodávok. Na podporu tohto tvrdenia dotknutá strana uviedla, že zníženie spotreby medzi ÚO2010/2011 a ÚO2011/2012 bolo spôsobené najmä znížením objemu výroby výrobného odvetvia Únie.

(170)

Ako sa uvádza v odôvodnení 100, výroba sa medzi ÚO2010/2011 a ÚO2011/2012 znížila o 5 %, zatiaľ čo spotreba v tom istom čase klesla o 13 % (pozri odôvodnenia 76 a 78). V ÚO2011/2012 bolo využitie kapacít o 5 % nižšie než v ÚO2010/2011, čo znamená, že v ÚO2011/2012 existovala rezervná kapacita. Výrobu výrobného odvetvia Únie preto nie je možné považovať za faktor, ktorý ovplyvnil zníženie spotreby v ÚO2011/2012. V každom prípade, ako bolo uvedené v odôvodnení 166, v tretích krajinách existujú alternatívne zdroje dodávok. Tento argument by sa mal preto zamietnuť.

(171)

Na tomto základe a najmä vzhľadom na skutočnosť, že sa nezdá, že by opatrenia proti Číne mali výrazný nepriaznivý účinok na spolupracujúcich používateľov, Komisia dospela k záveru, že ak by tieto opatrenia zostali zachované, ich vplyv na hospodársku situáciu týchto subjektov by pravdepodobne nebol výrazný.

(172)

Prihlásili sa štyria dodávatelia surovín z Únie, ktorí vyplnili dotazníky. Objem ich predaja surovín výrobnému odvetviu Únie predstavoval iba malú časť ich celkového obratu. Dvaja z týchto dodávateľov tento záver spochybnili a tvrdili, že zánik výrobného odvetvia Únie by mal výrazný vplyv na ich ekonomickú činnosť. Títo dodávatelia tvrdili, že potenciálne zastavenie výroby glutamanu sodného v Únii by malo škodlivý účinok na ich celkovú ekonomickú činnosť, pretože cukrovary musia vždy vyrábať určitý objem cukrových sirupov a melás, ktorých hlavným odberateľom je výrobné odvetvie Únie. Ak sa cukor v tejto podobe nepredá, ovplyvní to celkovú efektívnosť dotknutého cukrovaru.

(173)

Tieto tvrdenia však neboli doložené žiadnymi dôkazmi, a boli preto zamietnuté.

(174)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že účinky platných opatrení proti Číne by sa mali posudzovať kumulatívne s účinkami opatrení uložených na dovoz glutamanu sodného z Indonézie.

(175)

Vplyv oboch opatrení na používateľov sa analyzoval v súvislosti s dostupnosťou alternatívnych zdrojov dodávok. Z uvedenej analýzy vyplynulo, že viacero tretích krajín je v skutočnosti schopných vyvážať glutaman sodný do Únie. Tieto tretie krajiny boli skutočne na trhu Únie prítomné pred tým, než sa na ňom objavil vo zvýšených množstvách dumpingový vývoz z Indonézie.

(176)

Na základe uvedených skutočností dospela Komisia k záveru, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody v záujme Únie proti zachovaniu súčasných antidumpingových opatrení voči Číne.

(177)

Všetky strany boli informované o základných skutočnostiach a úvahách, o ktoré sa opieral zámer odporučiť zachovanie existujúcich opatrení. V nadväznosti na poskytnutie informácií sa tiež stranám poskytla lehota na predloženie pripomienok. Vyjadrenia a pripomienky sa v náležitých prípadoch riadne zohľadnili.

(178)

Z uvedeného vyplýva, že v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia by sa antidumpingové opatrenia uplatniteľné na dovoz glutamanu sodného s pôvodom v Číne uložené nariadením (ES) č. 1187/2008 mali zachovať.

(179)

Spoločnosť môže požiadať o uplatňovanie týchto individuálnych antidumpingových colných sadzieb, ak neskôr zmení názov svojho subjektu. Táto žiadosť musí byť adresovaná Komisii. Žiadosť musí obsahovať všetky relevantné informácie, ktoré umožnia preukázať, že uvedenou zmenou nie je dotknuté právo spoločnosti využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje. Ak zmenou názvu spoločnosti nie je dotknuté jej právo využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje, oznámenie o zmene názvu sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

(180)

Výbor zriadený podľa článku 15 ods. 1 základného nariadenia nepredložil žiadne stanovisko,