24.4.2014

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 122/1

---

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 375/2014

z 3. apríla 2014,

ktorým sa zakladá Európsky dobrovoľnícky zbor pre humanitárnu pomoc („iniciatíva Dobrovoľníci pomoci EÚ“)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 214 ods. 5,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (1),

keďže:

(1)

Solidarita je základnou hodnotou Únie a existuje potenciál pre ďalší rozvoj prostriedkov vyjadrovania solidarity občanov Únie s ľuďmi v tretích krajinách, ktorí sú ohrození alebo postihnutí krízami spôsobenými človekom alebo prírodnými katastrofami. Únia je navyše najväčším poskytovateľom humanitárnej pomoci a jej podiel na celosvetovej humanitárnej pomoci predstavuje takmer 50 %.

(2)	Dobrovoľníctvo je konkrétnym a viditeľným prejavom solidarity. Umožňuje, aby ľudia poslúžili svojimi vedomosťami, zručnosťami a časom ostatným ľuďom bez finančnej motivácie.

(3)	Je potrebné ďalej rozvíjať solidaritu s obeťami kríz a katastrof v tretích krajinách a zároveň zvyšovať úroveň povedomia o humanitárnej pomoci a dobrovoľníctve vo všeobecnosti medzi občanmi Únie a takúto humanitárnu pomoc a dobrovoľníctvo zviditeľňovať.

(4)

Vízia Únie v oblasti humanitárnej pomoci vrátane spoločného cieľa, spoločných zásad a osvedčených postupov, ako aj spoločný rámec pre poskytovanie humanitárnej pomoci Únie, sa uvádzajú v spoločnom vyhlásení Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, Európskeho parlamentu a Európskej komisie s názvom „Európsky konsenzus o humanitárnej pomoci“ (2). Európsky konsenzus o humanitárnej pomoci zdôrazňuje pevný záväzok Únie uplatňovať prístup, ktorý je založený na potrebách, a zachovávať a presadzovať základné humanitárne zásady humanity, neutrality, nestrannosti a nezávislosti. Činnosť Európskeho dobrovoľníckeho zboru pre humanitárnu pomoc (ďalej len „iniciatíva Dobrovoľníci pomoci EÚ“) by sa mala riadiť Európskym konsenzom o humanitárnej pomoci.

(5)

Humanitárna pomoc Únie sa poskytuje v situáciách, v ktorých môžu fungovať aj ďalšie nástroje týkajúce sa rozvojovej spolupráce, krízového riadenia a civilnej ochrany. Iniciatíva Dobrovoľníci pomoci EÚ by sa mala vykonávať súdržným a komplementárnym spôsobom a malo by sa predísť prekrývaniu s príslušnými politikami a nástrojmi Únie, najmä s politikou Únie v oblasti humanitárnej pomoci, politikou rozvojovej spolupráce a mechanizmom Únie v oblasti civilnej ochrany zriadeným rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1313/2013/EÚ (3), koordinačným centrom pre reakcie na núdzové situácie zriadeným uvedeným rozhodnutím a s Európskou službou pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a delegáciami EÚ s cieľom koordinovať reakciu Únie na humanitárne krízy v tretích krajinách.

(6)

Iniciatíva Dobrovoľníci pomoci EÚ by mala prispievať k úsiliu zvyšovať kapacitu Únie v oblasti poskytovania humanitárnej pomoci, ktorá je založená na potrebách, a posilňovať kapacity a odolnosť zraniteľných spoločenstiev alebo spoločenstiev zasiahnutých katastrofou v tretích krajinách. Zároveň je potrebné upevňovať spoluprácu s príslušnými medzinárodnými organizáciami a ďalšími humanitárnymi partnermi, ako aj so subjektmi na miestnej a regionálnej úrovni. Uvedená spolupráca by sa mala presadzovať v súlade s opatreniami Organizácie spojených národov s cieľom podporiť ústrednú a celkovú koordinačnú úlohu Úradu OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (UN-OCHA).

(7)

V uplynulých rokoch významne vzrástol počet, rozsah a zložitosť prírodných i ľudskou činnosťou spôsobených humanitárnych kríz na celom svete, pričom tento trend bude pravdepodobne pokračovať, čím sa zvyšujú požiadavky na humanitárne subjekty, aby poskytovali okamžitú, účinnú, efektívnu a jednotnú reakciu a podporovali miestne spoločenstvá v tretích krajinách s cieľom znížiť ich zraniteľnosť a posilniť odolnosť voči katastrofám.

(8)

Dobrovoľníci môžu prispieť k zvýšeniu kapacity Únie poskytovať humanitárnu pomoc, ktorá vychádza z potrieb a zásad, a prispieť k zvýšeniu účinnosti humanitárneho sektora, ak sú vhodne vybraní, vyškolení a pripravení na vyslanie. Zaručí sa tým, že budú mať potrebné odborné znalosti a schopnosti pomôcť ľuďom v núdzi čo najúčinnejším spôsobom, za predpokladu, že sa im na mieste vykonávania danej dobrovoľníckej činnosti poskytne vhodná podpora a zabezpečí sa vhodný dohľad.

(9)

Programy dobrovoľníctva zamerané na tretie krajiny existujú v Európe aj vo svete. Často sú to vnútroštátne programy, ktoré sa sústreďujú hlavne alebo výlučne na rozvojové projekty. Iniciatíva Dobrovoľníci pomoci EÚ by preto mala vytvárať pridanú hodnotu tým, že poskytne príležitosť dobrovoľníkom spoločne sa podieľať na operáciách humanitárnej pomoci a posilniť tak aktívne európske občianstvo. Iniciatíva Dobrovoľníci pomoci EÚ môže priniesť pridanú hodnotu aj tým, že bude podporovať nadnárodnú spoluprácu organizácií podieľajúcich sa na vykonávaní činností v rámci iniciatívy Dobrovoľníci pomoci EÚ, čím sa zlepšia medzinárodné vzťahy, vo svete sa rozšíri pozitívny obraz o Únii a podporí sa záujem o paneurópske humanitárne projekty.

(10)	Iniciatíva Dobrovoľníci pomoci EÚ by mala byť nákladovo efektívna, mala by dopĺňať existujúce národné a medzinárodné dobrovoľnícke systémy bez toho, aby zdvojovala ich činnosť, a mala by sa zameriavať na riešenie konkrétnych potrieb a nedostatkov v humanitárnej oblasti.

(11)

Ako bolo zdôraznené v oznámení Komisie z 23. novembra 2010 s názvom „Vyjadrenie solidarity občanov EÚ prostredníctvom dobrovoľníckej práce: prvé úvahy o Európskom dobrovoľníckom zbore pre humanitárnu pomoc“ v súčasnej štruktúre humanitárneho dobrovoľníctva existujú určité medzery, ktoré iniciatíva Dobrovoľníci pomoci EÚ môže zaplniť dobrovoľníkmi so správnymi profilmi vyslanými v pravý čas na správne miesto. Mohlo by sa to dosiahnuť predovšetkým stanovením európskych noriem a postupov na vyhľadávanie a výber humanitárnych dobrovoľníkov, prostredníctvom spoločne dohodnutých referenčných kritérií pre odbornú prípravu a prípravu humanitárnych dobrovoľníkov na vyslanie, databázy potenciálnych dobrovoľníkov, ktorí sú identifikovaní na základe potrieb v príslušnej oblasti, ako aj možností pre dobrovoľníkov, aby sa podieľali na operáciách humanitárneho charakteru nielen formou vyslania, ale aj formou kancelárskej podpory a dobrovoľníckej činnosti vykonávanej online.

(12)

Primeraná odborná príprava, ako aj bezpečnosť a ochrana dobrovoľníkov, by mali mať aj naďalej rozhodujúci význam a mali by byť predmetom pravidelnej výmeny informácií, a to aj s členskými štátmi. Dobrovoľníci pomoci EÚ by nemali byť vysielaní do operácií, ktoré sa uskutočňujú v zónach medzinárodných a iných ozbrojených konfliktov.

(13)

Únia vykonáva svoje operácie humanitárnej pomoci na základe potrieb a v partnerstve s implementačnými organizáciami. Pri realizácii iniciatívy Dobrovoľníci pomoci EÚ by mali uvedené organizácie zohrávať významnú úlohu, aby sa zaistilo, že subjekty v teréne prevezmú za svoju činnosť zodpovednosť a že sa potenciálny prínos činností vykonávaných v rámci uvedenej iniciatívy využije na maximum. Únia by mala poveriť takéto organizácie najmä vyhľadávaním, výberom, prípravou a vysielaním dobrovoľníkov pomoci EÚ, ako aj vykonávaním nadväzujúcich opatrení počas ich činnosti a po jej ukončení, a to v súlade s normami a postupmi stanovenými Komisiou. Komisia by mala mať v prípade potreby možnosť vyslať do svojich vysunutých pracovísk úspešne vyškolených a pripravených dobrovoľníkov, ktorí by tam mali vykonávať podporné úlohy.

(14)

V oznámení Komisie z 25. októbra 2011 s názvom „Obnovená stratégia EÚ pre sociálnu zodpovednosť podnikov na obdobie rokov 2011 – 2014“ sa uvádza, že súkromné spoločnosti môžu zohrávať dôležitú úlohu a prispievať k humanitárnym operáciám Únie najmä prostredníctvom dobrovoľníckej činnosti svojich zamestnancov.

(15)

Iniciatíva Dobrovoľníci pomoci EÚ by mala Európanom všetkých vekových kategórií pomôcť prejaviť aktívne európske občianstvo. Iniciatíva by mala týmto spôsobom prispieť k podpore dobrovoľníctva v celej Únii a k osobnému rozvoju a multikultúrnemu povedomiu zúčastnených dobrovoľníkov a tým zlepšiť ich znalosti a zamestnateľnosť v globálnom hospodárstve.

(16)

Zo zásad Únie týkajúcich sa rovnakých príležitostí a nediskriminácie vyplýva, že občania Únie a osoby s dlhodobým pobytom v Únii by mali mať vo všetkých sférach života a v každom veku možnosť zapojiť sa do diania ako aktívni občania. Vzhľadom na špecifický charakter humanitárnej oblasti by dobrovoľníci pomoci EÚ mali mať minimálny vek 18 rokov, pričom by mohli predstavovať širokú škálu profilov a generácií vrátane odborníkov a kvalifikovaných dôchodcov.

(17)

Rozhodujúcim predpokladom pre vysielanie dobrovoľníkov do krajín mimo Únie je ich jasný právny štatút. Podmienky vysielania dobrovoľníkov by mali byť zmluvne stanovené, a to vrátane noriem ochrany a bezpečnosti dobrovoľníkov, úloh vysielajúcich a hostiteľských organizácií, poistného krytia, hradenia diét, ubytovania a ďalších príslušných výdavkov. Vysielanie dobrovoľníkov do tretích krajín by mali upravovať príslušné opatrenia v oblasti ochrany a bezpečnosti.

(18)	V rámci činností, ktoré sa vykonávajú na základe iniciatívy Dobrovoľníci pomoci EÚ, by sa mali v prípade potreby zohľadniť odporúčania uvedené v politickom programe dobrovoľníckej práce v Európe, ako aj aktivity európskych organizácií medzinárodného dobrovoľníctva a programu OSN pre dobrovoľníkov.

(19)

Iniciatíva Dobrovoľníci pomoci EÚ by mala podporovať činnosti vychádzajúce z potrieb, ktorých cieľom je posilňovať kapacity hostiteľských organizácií v oblasti humanitárnej pomoci v tretích krajinách s cieľom zvyšovať miestnu pripravenosť a schopnosť reakcie na humanitárne krízy a zabezpečovať účinný a trvalý dosah práce dobrovoľníkov v teréne prostredníctvom riadenia rizika katastrof, pripravenosti a reakcie, tútorstva, odborného vzdelávania v riadení dobrovoľníkov a ďalších relevantných oblastí.

(20)

V prípade potreby by iniciatíva Dobrovoľníci pomoci EÚ mala prispievať k posilňovaniu rodovej perspektívy v rámci humanitárnej politiky Únie a presadzovať náležitú humanitárnu odozvu na konkrétne potreby žien a mužov všetkých vekových kategórií. Osobitná pozornosť by sa mala venovať spolupráci so združeniami a sieťami žien s cieľom podporovať zapájanie žien do humanitárnej pomoci, ako aj ich líderstvo v tejto oblasti, pričom by sa mali využívať ich schopnosti a odborné znalosti v záujme obnovy, budovania mieru, znižovania rizika katastrof a budovania odolnosti zasiahnutých spoločenstiev.

(21)

V tomto nariadení sa stanovuje finančné krytie na celé trvanie rozpočtového obdobia, ktoré v priebehu ročného rozpočtového postupu má predstavovať základnú referenčnú sumu pre Európsky parlament a Radu v zmysle bodu 17 Medziinštitucionálnej dohody medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou z 2. decembra 2013 o spolupráci v oblasti rozpočtu a riadnom finančnom hospodárení (4).

(22)

Prideľovanie finančnej pomoci by sa malo realizovať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (5). Z dôvodu osobitného charakteru činností vykonávaných v rámci iniciatívy Dobrovoľníci pomoci EÚ je vhodné ustanoviť, že finančná pomoc sa môže udeľovať fyzickým osobám i právnickým osobám, ktoré sa riadia súkromným alebo verejným právom. Dôležité je taktiež zabezpečiť, aby sa dodržiavali pravidlá nariadenia o rozpočtových pravidlách, najmä pokiaľ ide o zásady hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti v ňom ustanovené.

(23)	Z hľadiska splnenia cieľov iniciatívy Dobrovoľníci pomoci EÚ by hlavnými zásadami malo byť zlepšenie implementácie a kvalita prostriedkov, pričom by sa zároveň malo zaručiť optimálne využívanie finančných zdrojov.

(24)

Finančné záujmy Únie by sa mali chrániť primeranými opatreniami počas celého výdavkového cyklu vrátane predchádzania nezrovnalostiam, ich odhaľovania a vyšetrovania, vymáhania stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a v prípade potreby aj ukladaním sankcií. S cieľom zabrániť nezrovnalostiam a podvodom by sa mali prijať vhodné opatrenia a potrebné kroky na vymáhanie stratených, chybne vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov v súlade s nariadením Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 (6), nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 (7) a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 (8).

(25)	Účasť tretích krajín, najmä pristupujúcich krajín, kandidátskych krajín, potenciálnych kandidátov, partnerských krajín Európskej susedskej politiky a krajín Európskeho združenia voľného obchodu, by sa mala umožniť na základe dohôd o spolupráci.

(26)	Zúčastnení dobrovoľníci a organizácie vykonávajúce činnosti v rámci iniciatívy Dobrovoľníci pomoci EÚ zo spolupracujúcich krajín by mali zároveň dodržiavať zásady stanovené v Európskom konsenze o humanitárnej pomoci a podporovať ich dodržiavanie, s dôrazom na ochranu „humanitárneho priestoru“.

(27)

S cieľom umožniť nepretržitú spätnú väzbu a zlepšenie a zvýšiť pružnosť a efektívnosť ich prijímania, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy, pokiaľ ide o ustanovenia týkajúce sa noriem pre výber, riadenie a vysielanie dobrovoľníkov pomoci EÚ, zmeny ukazovateľov výkonu a tematických priorít a úpravy percentuálnych hodnôt pre prideľovanie finančného krytia na vykonávanie tohto nariadenia. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(28)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Tieto právomoci by sa mali uplatňovať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (9). Postup preskúmania by sa mal použiť pri prijímaní postupu výberu, riadenia a vysielania dobrovoľníkov pomoci EÚ, certifikačného mechanizmu, programu odbornej prípravy a ročného pracovného programu iniciatívy dobrovoľníci pomoci EÚ.

(29)	V tomto nariadení sa rešpektujú základné práva a dodržiavajú zásady, ktoré sú uznané Chartou základných práv Európskej únie.

(30)

Spracovanie osobných údajov, ktoré sa vykonáva v rámci toto nariadenia, neprekračuje rámec toho, čo je potrebné a primerané na účely zabezpečenia hladkého fungovania iniciatívy Dobrovoľníci pomoci EÚ. Akékoľvek spracovanie osobných údajov Komisiou sa bude riadiť nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (10). Akékoľvek spracovanie osobných údajov zo strany organizácií vykonávajúcich činnosti v rámci iniciatívy Dobrovoľníci pomoci EÚ usadených v Únii v súlade so zákonom sa bude riadiť smernicou Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES (11).

(31)	Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov bol konzultovaný v súlade s článkom 28 ods. 2 nariadenia (ES) č. 45/2001 a vydal stanovisko 23. novembra 2012 (12).

(32)	Je vhodné zosúladiť obdobie uplatňovania tohto nariadenia s nariadením Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 (13). Toto nariadenie by sa preto malo uplatňovať od 1. januára 2014,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

ÚVODNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto nariadením sa zakladá Európsky dobrovoľnícky zbor pre humanitárnu pomoc (ďalej len „iniciatíva Dobrovoľníci pomoci EÚ“) ako rámec pre spoločný príspevok európskych dobrovoľníkov, pokiaľ ide o podporu a dopĺňanie humanitárnej pomoci v tretích krajinách.

Týmto nariadením sa stanovujú pravidlá a postupy pre činnosť iniciatívy Dobrovoľníci pomoci EÚ a pravidlá poskytovania finančnej pomoci.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

Toto nariadenie sa uplatňuje na:

1.	výber, odborná príprava a vysielanie dobrovoľníkov pomoci EÚ s cieľom podporovať a dopĺňať humanitárnu pomoc v tretích krajinách;

2.	akcie, ktoré podporujú, propagujú a pripravujú vysielanie dobrovoľníkov pomoci EÚ s cieľom podporovať a dopĺňať humanitárnu pomoc v tretích krajinách;

3.	akcie v rámci i mimo Únie, ktorých cieľom je budovanie kapacít hostiteľských organizácií v oblasti humanitárnej pomoci v tretích krajinách.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

a)	„dobrovoľník“ je osoba, ktorá sa na základe slobodnej vôle a bez finančnej motivácie rozhodne zapojiť do činností v prospech spoločenstva a spoločnosti ako celku;

b)	„záujemca o dobrovoľnícku činnosť“ je osoba oprávnená v súlade s článkom 11 ods. 3 uchádzať sa o účasť na činnostiach vykonávaných v rámci iniciatívy Dobrovoľníci pomoci EÚ;

c)

„dobrovoľník pomoci EÚ“ je záujemca o dobrovoľnícku činnosť, ktorý bol vybraný, vyškolený podľa príslušných noriem, postupov a referenčných kritérií, posúdený ako spôsobilý a zaregistrovaný ako osoba, ktorá je k dispozícii na vyslanie s cieľom podporovať a dopĺňať humanitárnu pomoc v tretích krajinách;

d)

„humanitárna pomoc“ sú činnosti a operácie núdzovej pomoci v tretích krajinách určené na zabezpečenie potrieb a zamerané na zachovanie života, prevenciu a zmiernenie utrpenia ľudí a zachovávanie ľudskej dôstojnosti v podmienkach kríz spôsobených človekom alebo prírodnými katastrofami. Zahŕňa podporu, pomoc a ochranné operácie počas humanitárnych kríz alebo bezprostredne po nich, podporné opatrenia na zabezpečenie prístupu k ľuďom v núdzi a uľahčenie voľného toku pomoci, ako aj opatrenia zamerané na posilnenie pripravenosti na katastrofy a na znižovanie rizika vzniku katastrof, ktoré prispievajú k zvyšovaniu odolnosti a schopnosti zvládať krízy a zotaviť sa z nich;

e)	„tretia krajina“ je krajina mimo Únie, v ktorej sa uskutočňujú činnosti humanitárnej pomoci a operácie uvedené v písmene d).

Článok 4

Cieľ

Cieľom iniciatívy Dobrovoľníci pomoci EÚ je prispievať k posilňovaniu kapacity Únie poskytovať humanitárnu pomoc vychádzajúcu z potrieb, ktorá je zameraná na ochranu života, predchádzanie ľudskému utrpeniu a zmierňovanie takéhoto utrpenia a zachovávanie ľudskej dôstojnosti, a posilňovať kapacity a odolnosť zraniteľných spoločenstiev alebo spoločenstiev zasiahnutých katastrofou v tretích krajinách, najmä pripravenosťou na katastrofy, znižovaním rizika nešťastí a lepším prepájaním pomoci, obnovy a rozvoja. Tento cieľ sa dosiahne na základe pridanej hodnoty spoločného prínosu dobrovoľníkov pomoci EÚ, rovnako ako zhmotnením hodnôt Únie a solidarity s osobami v núdzi a viditeľným presadzovaním zmyslu pre európske občianstvo.

Článok 5

Všeobecné zásady

1.   Činnosti v rámci iniciatívy Dobrovoľníci pomoci EÚ sa uskutočňujú v súlade so zásadami humanitárnej pomoci, ktorými sú humanita, neutralita, nestrannosť a nezávislosť, a v súlade s Európskym konsenzom o humanitárnej pomoci.

2.   Činnosti v rámci iniciatívy Dobrovoľníci pomoci EÚ reagujú na humanitárne potreby miestnych spoločenstiev a požiadavky hostiteľských organizácií a ich cieľom je prispievať k zvyšovaniu účinnosti humanitárneho sektora.

3.   Prioritou je ochrana a bezpečnosť záujemcov o dobrovoľnícku činnosť a dobrovoľníkov pomoci EÚ.

4.   V súlade s článkom 10 iniciatíva Dobrovoľníci pomoci EÚ propaguje spoločné projekty vychádzajúce z potrieb a nadnárodné partnerstvá zúčastnených dobrovoľníkov z rôznych krajín a organizácií vykonávajúcich činnosti v rámci uvedenej iniciatívy.

Článok 6

Súdržnosť a komplementárnosť opatrení Únie

1.   Pri vykonávaní tohto nariadenia sa zabezpečí súdržnosť a komplementárnosť s inými nástrojmi a oblasťami vonkajšej činnosti Únie, ako aj s ostatnými príslušnými politikami Únie, najmä politikou v oblasti humanitárnej pomoci, politikou rozvojovej spolupráce a mechanizmom Únie v oblasti civilnej ochrany bez toho, aby došlo k duplicite a prekrývaniu činností, a uznáva, že humanitárna pomoc sa riadi zásadami pre humanitárnu pomoc uvedenými v článku 5 ods. 1 tohto nariadenia. Osobitná pozornosť sa venuje zabezpečeniu bezproblémového prechodu medzi pomocou, obnovou a rozvojom.

2.   Komisia a členské štáty spolupracujú s cieľom dosiahnuť efektívnosť a účinnosť tým, že zabezpečujú konzistentnosť a súdržnosť medzi príslušnými vnútroštátnymi systémami dobrovoľníctva a činnosťami vyvíjanými v rámci iniciatívy Dobrovoľníci pomoci EÚ. Uvedené činnosti vychádzajú z príslušných osvedčených postupov a existujúcich programov a v prípade potreby využívajú existujúce európske siete.

3.   Pri vykonávaní činností v rámci iniciatívy Dobrovoľníci pomoci EÚ Únia podporuje spoluprácu s príslušnými medzinárodnými organizáciami a inými humanitárnymi partnermi a miestnymi a regionálnymi subjektmi.

Pokiaľ ide o presadzovanie súdržnej medzinárodnej reakcie na humanitárne krízy, činnosti v rámci iniciatívy Dobrovoľníci pomoci EÚ sa vykonávajú v súlade s činnosťami Organizácie spojených národov s cieľom podporiť ústrednú a celkovú koordinačnú úlohu Úradu OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (UN-OCHA).

Článok 7

Operačné ciele

1.   Iniciatíva Dobrovoľníci pomoci EÚ má tieto operačné ciele:

a)

Podpora zvyšovania a skvalitňovania kapacít Únie na poskytovanie humanitárnej pomoci Pokrok pri dosahovaní tohto operatívneho cieľa sa posudzuje na základe ukazovateľov ako: — počet dobrovoľníkov pomoci EÚ vyslaných alebo pripravených na vyslanie s požadovanou kvalifikáciou a počet dobrovoľníkov v rámci iniciatívy Dobrovoľníci pomoci EÚ, ktorí už absolvovali svoju dobrovoľnícku misiu, — počet ľudí, ku ktorým sa dostala humanitárna pomoc poskytnutá na základe iniciatívy Dobrovoľníci pomoci EÚ, a dosiahnuté priemerné náklady na osobu, — úroveň spokojnosti vyslaných dobrovoľníkov pomoci EÚ a vysielajúcich a hostiteľských organizácií, pokiaľ ide o skutočný humanitárny prínos dobrovoľníkov pomoci EÚ v teréne.

b)

Rozšírenie zručností, znalostí a spôsobilosti dobrovoľníkov v oblasti humanitárnej pomoci a podmienky ich účasti Pokrok pri dosahovaní tohto operatívneho cieľa sa posudzuje na základe ukazovateľov ako: — počet vyškolených záujemcov o dobrovoľnícku činnosť a dobrovoľníkov, ktorí úspešne prešli hodnotením v nadväznosti na odbornú prípravu, — počet certifikovaných vysielajúcich organizácií uplatňujúcich normy a postupy pre riadenie záujemcov o dobrovoľnícku činnosť a dobrovoľníkov pomoci EÚ, — úroveň spokojnosti vyškolených a vyslaných dobrovoľníkov a vysielajúcich a hostiteľských organizácií, pokiaľ ide o kvalitu odbornej prípravy, úroveň poznatkov a spôsobilosti dobrovoľníkov a plnenie a primeranosť noriem a postupov riadenia záujemcov o dobrovoľnícku činnosť a dobrovoľníkov pomoci EÚ.

c)

Budovanie kapacít hostiteľských organizácií a podpora dobrovoľníckej práce v tretích krajinách Pokrok pri dosahovaní tohto operatívneho cieľa sa posudzuje na základe ukazovateľov ako: — počet a typ opatrení zameraných na budovanie kapacít v tretích krajinách, — počet pracovníkov a dobrovoľníkov z tretích krajín, ktorí sa zúčastňujú na činnostiach zameraných na budovanie kapacít, — úroveň spokojnosti pracovníkov vysielajúcich a hostiteľských organizácií a dobrovoľníkov tretích krajín, ktorí sa zúčastňujú na činnostiach zameraných na budovanie kapacít, pokiaľ ide o kvalitu a účinnosť vykonávaných akcií.

d)	Oznamovanie zásad humanitárnej pomoci Únie dohodnutých v Európskom konsenze o humanitárnej pomoci Pokrok pri dosahovaní tohto operatívneho cieľa sa posudzuje na základe ukazovateľov ako: — počet a druh informačných akcií, komunikačných akcií a akcií na zvyšovanie povedomia a náklady na tieto akcie.

e)

Zvýšenie súdržnosti a zladenosti dobrovoľníckej činnosti v členských štátoch s cieľom rozšíriť možnosti účasti občanov Únie na aktivitách a operáciách humanitárnej pomoci Pokrok pri dosahovaní tohto operatívneho cieľa sa posudzuje na základe ukazovateľov ako: — počet certifikovaných vysielajúcich organizácií, — počet a typ akcií technickej pomoci pre vysielajúce organizácie, — šírenie a preberanie noriem a postupov riadenia záujemcov o dobrovoľnícku činnosť a dobrovoľníkov pomoci EÚ inými systémami dobrovoľníctva.

2.   Ukazovatele uvedené v odseku 1 písm. a) až e) sa použijú na monitorovanie, hodnotenie a preskúmanie výkonnosti. Sú orientačné a môžu byť zmenené prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 24 s cieľom zohľadniť skúsenosti z merania pokroku.

KAPITOLA II

ČINNOSTI V RÁMCI INICIATÍVY DOBROVOĽNÍCI POMOCI EÚ

Článok 8

Činnosti v rámci iniciatívy Dobrovoľníci pomoci EÚ

Iniciatíva Dobrovoľníci pomoci EÚ sa usiluje o splnenie cieľov uvedených v článkoch 4 a 7 prostredníctvom týchto druhov činností:

—	vypracúvanie a uplatňovanie noriem a postupov týkajúcich sa záujemcov o dobrovoľnícku činnosť a dobrovoľníkov pomoci EÚ,

—	vypracúvanie a uplatňovanie certifikačného mechanizmu pre vysielajúce a hostiteľské organizácie,

—	vyhľadávanie a výber záujemcov o dobrovoľnícku činnosť,

—	vytvorenie programu odbornej prípravy a podpora odborného vzdelávania a stáží,

—	zriadenie, vedenie a aktualizácia databázy dobrovoľníkov pomoci EÚ,

—	vysielanie dobrovoľníkov pomoci EÚ s cieľom podporovať a dopĺňať humanitárnu pomoc v tretích krajinách,

—	budovanie kapacít hostiteľských organizácií,

—	zriadenie a správa siete pre iniciatívu Dobrovoľníci pomoci EÚ,

—	informovanosť a zvyšovanie povedomia,

—	vedľajšie činnosti, ktoré zvyšujú zodpovednosť, transparentnosť a účinnosť iniciatívy Dobrovoľníci pomoci EÚ.

Článok 9

Normy a postupy týkajúce sa záujemcov o dobrovoľnícku činnosť a dobrovoľníkov pomoci EÚ

1.   V súlade s príslušnou praxou zavedie Komisia normy a postupy týkajúce sa nevyhnutných podmienok, dojednaní a požiadaviek, ktoré majú uplatňovať vysielajúce a hostiteľské organizácie pri vyhľadávaní, vyberaní, školení, riadení a vysielaní záujemcov o dobrovoľnícku činnosť a dobrovoľníkov pomoci EÚ, ktorých cieľom je podporovať operácie humanitárnej pomoci v tretích krajinách.

2.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 24 prijímať delegované akty týkajúce sa noriem pre:

—	rámec spôsobilostí, ktorý sa používa na vyhľadanie, výber a vyškolenie dobrovoľníkov ako odborných pracovníkov na nižšej i vedúcej úrovni,

—	opatrenia na zabezpečenie rovnakých príležitostí a nediskriminácie v procese vyhľadávania a výberu,

—	opatrenia, ktorými sa zabezpečí, aby vysielajúce a hostiteľské organizácie dodržiavali príslušné vnútroštátne právo a právo Únie, ako aj právo hostiteľskej krajiny,

—	normy týkajúce sa vzťahu medzi vysielajúcimi a hostiteľskými organizáciami,

—	opatrenia na uznávanie zručností a schopností, ktoré dobrovoľníci pomoci EÚ získajú v súlade s príslušnými iniciatívami Únie.

3.   Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty s cieľom stanoviť:

—	postupy, ktoré sa majú dodržiavať v prípade vyhľadávania, výberu a nevyhnutnej prípravy záujemcov o dobrovoľnícku činnosť pred vyslaním, vrátane prípadných stáží,

—	opatrenia na vysielanie a riadenie dobrovoľníkov pomoci EÚ v tretích krajinách vrátane, okrem iného, dohľadu v teréne, trvalej podpory pomocou tútorstva, mentorstva, dodatočnej odbornej prípravy, vyškolenia, nevyhnutných pracovných podmienok, podpory v nadväznosti na vyslanie,

—	zabezpečovanie poistného krytia a životných podmienok pre dobrovoľníkov vrátane úhrady nákladov na stravovanie a ubytovanie, cestovných nákladov a ďalších príslušných nákladov,

—

postupy uplatňované pred vyslaním, počas vyslania a po vyslaní s cieľom zabezpečiť povinnú starostlivosť a náležité opatrenia v oblasti bezpečnosti a ochrany vrátane lekárskych záznamov a bezpečnostných plánov, ktoré sa týkajú núdzovej evakuácie z tretích krajín, vrátane nevyhnutných postupov pre spoluprácu s vnútroštátnymi orgánmi,

—	postupy individuálneho monitorovania a hodnotenia dobrovoľníkov pomoci EÚ.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 26 ods. 2.

Článok 10

Certifikačný mechanizmus pre vysielajúce a hostiteľské organizácie

1.   Komisia ustanoví prostredníctvom vykonávacích aktov a v prípade potreby v spolupráci s humanitárnymi partnermi certifikačný mechanizmus, ktorým sa zaistí, aby vysielajúce organizácie dodržiavali normy a postupy uvedené v článku 9, ako aj diferencovaný certifikačný mechanizmus pre hostiteľské organizácie.

Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví postup fungovania mechanizmov certifikácie na základe relevantných mechanizmov a postupov certifikácie. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 26 ods. 2.

2.   Pri navrhovaní certifikačného mechanizmu sa Komisia usiluje dosiahnuť synergický účinok so svojimi nástrojmi partnerstva v humanitárnej oblasti a s existujúcimi humanitárnymi normami, aby dosiahla zjednodušenie administratívy. Certifikačný mechanizmus musí byť inkluzívny a nediskriminačný vo vzťahu k akémukoľvek typu oprávnenej organizácie.

3.   Vysielajúce organizácie sú oprávnené na získanie osvedčenia v prípade, ak:

a)	dodržiavajú normy a postupy uvedené v článku 9;

b)	pôsobia v oblasti humanitárnej pomoci v zmysle článku 3 písm. d) a

c)

patria do ktorejkoľvek z týchto kategórií: i) mimovládne neziskové organizácie so sídlom v Únii, založené v súlade s právnymi predpismi niektorého členského štátu; ii) verejnoprávne subjekty civilného charakteru, ktoré sa riadia právom niektorého členského štátu; iii) mimovládne neziskové organizácie so sídlom v krajinách uvedených v článku 23 na základe podmienok stanovených v uvedenom článku a dohôd v ňom uvedených; iv) verejnoprávne subjekty civilného charakteru so sídlom v krajinách uvedených v článku 23 na základe podmienok stanovených v uvedenom článku a dohôd v ňom uvedených; v) Medzinárodná federácia národných spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca.

4.   Organizácie v tretích krajinách sú oprávnené ako hostiteľské organizácie, ak:

a)	dodržiavajú normy a postupy uvedené v článku 9;

b)	pôsobia v oblasti humanitárnej pomoci v zmysle článku 3 písm. d) a

c)	patria do ktorejkoľvek z týchto kategórií: i) mimovládne neziskové organizácie, ktoré pôsobia alebo sídlia v tretej krajine na základe zákonov platných v danej krajine; ii) verejnoprávne subjekty civilného charakteru, ktoré sa riadia právom tretej krajiny; iii) medzinárodné agentúry a organizácie.

5.   Bez toho, aby boli dotknuté požiadavky uvedené v odsekoch 3 a 4, môžu vysielajúce a hostiteľské organizácie vykonávať činnosti v rámci iniciatívy Dobrovoľníci pomoci EÚ v spojení so ziskovo orientovanými súkromnými organizáciami.

6.   Na základe predchádzajúceho posúdenia potrieb môžu vysielajúce organizácie, ktoré majú byť certifikované, využiť technickú pomoc zameranú na zvýšenie ich kapacity zúčastniť sa na iniciatíve Dobrovoľníci pomoci EÚ a zabezpečiť súlad s normami a postupmi uvedenými v článku 9.

Hostiteľské organizácie, ktoré majú byť certifikované, môžu tiež využiť pomoc uvedenú v prvom pododseku v súvislosti s činnosťami uvedenými v článku 15.

7.   Komisia zverejní zoznam certifikovaných vysielajúcich a hostiteľských organizácií čo najskôr po udelení certifikácie.

Článok 11

Vyhľadávanie a výber záujemcov o dobrovoľnícku činnosť

1.   Na základe predchádzajúceho posúdenia potrieb v tretích krajinách prostredníctvom vysielajúcich alebo hostiteľských organizácií alebo iných príslušných aktérov certifikované vysielajúce organizácie vyhľadajú a vyberú záujemcov o dobrovoľnícku činnosť na účely odbornej prípravy.

2.   Vyhľadávanie a výber záujemcov o dobrovoľnícku činnosť je v súlade s normami a postupmi uvedenými v článku 9 a tiež so zásadami nediskriminácie a rovnosti príležitostí.

3.   Oprávnenými prihlásiť sa ako záujemcovia o dobrovoľnícku činnosť sú tieto osoby s minimálnym vekom 18 rokov:

a)	občania Únie;

b)	štátni príslušníci tretích krajín, ktorí majú dlhodobý pobyt v niektorom členskom štáte, a

c)	občania z krajín uvedených v článku 23 ods. 1 za podmienok stanovených v uvedenom článku.

Článok 12

Program odbornej prípravy a podpora odbornej prípravy a stáží

1.   V nadväznosti na existujúce programy a postupy a v prípade potreby v spolupráci so špecializovanými inštitúciami Komisia ustanoví program odbornej prípravy s cieľom pripraviť záujemcov o dobrovoľnícku činnosť na vyslanie, aby mohli podporovať a dopĺňať humanitárnu pomoc.

2.   Záujemcovia o dobrovoľnícku činnosť, ktorí boli nájdení a vybraní v súlade s článkom 11, sú oprávnení zúčastniť sa na programe odbornej prípravy, ktorý vykonávajú spôsobilé organizácie. Rozsah a obsah odbornej prípravy každého záujemcu o dobrovoľnícku činnosť stanovuje dotknutá certifikovaná vysielajúca organizácia v súčinnosti s certifikovanou hostiteľskou organizáciou na základe potrieb a so zreteľom na predchádzajúce skúsenosti záujemcu o dobrovoľnícku činnosť a predpokladané vyslanie.

3.   Ako súčasť odbornej prípravy, najmä však prípravy na vyslanie, sa môže od záujemcov o dobrovoľnícku činnosť vyžadovať absolvovanie stáží v certifikovaných vysielajúcich organizáciách, pokiaľ možno v krajine, ktorá nie je krajinou ich pôvodu.

4.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 3, možno záujemcom o dobrovoľnícku činnosť, ktorí neabsolvovali stáž, poskytnúť v prípade potreby dodatočnú prípravu pred vyslaním, ktorá je presne prispôsobená požiadavkám a osobitným okolnostiam vyslania. Táto príprava a stáž sú v súlade s normami a postupmi pre prípravu podľa článku 9.

5.   Program odbornej prípravy zahŕňa hodnotenie pripravenosti záujemcov o dobrovoľnícku činnosť na vyslanie, aby mohli podporovať a dopĺňať humanitárnu pomoc v tretích krajinách, ako aj hodnotenie ich pripravenosti plniť miestne potreby. Hodnotenie sa vykonáva v spolupráci s vysielajúcimi organizáciami.

6.   Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktov dojednania o programe odbornej prípravy a postupe hodnotenia pripravenosti záujemcov o dobrovoľnícku činnosť, ktorí majú byť vyslaní. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 26 ods. 2.

Článok 13

Databáza dobrovoľníkov pomoci EÚ

1.   Záujemcovia o dobrovoľnícku činnosť, ktorí úspešne prešli hodnotením uvedeným v článku 12 ods. 5, sa považujú za dobrovoľníkov pomoci EÚ a sú spôsobilí na vyslanie. Zapíšu sa takto do databázy dobrovoľníkov pomoci EÚ.

2.   Komisia zriadi, vedie a aktualizuje databázu dobrovoľníkov pomoci EÚ vrátane pokiaľ ide o disponibilitu a spôsobilosť dobrovoľníkov pomoci EÚ na vyslanie a upraví prístup k databáze a jej využívanie. Spracovanie osobných údajov zozbieraných v tejto databáze alebo pre túto databázu sa vykonáva, ak je to relevantné, v súlade so smernicou 95/46/ES a nariadenia (ES) č. 45/2001.

Článok 14

Vysielanie dobrovoľníkov pomoci EÚ do tretích krajín

1.   Dobrovoľníkov pomoci EÚ zapísaných v databáze môžu vysielať, aby mohli podporovať a dopĺňať humanitárnu pomoc v zmysle článku 3 písm. d):

a)	certifikované vysielajúce organizácie vyslaním do hostiteľských organizácií v tretích krajinách alebo

b)	v prípade potreby Komisia na jej vysunuté pracoviská pre humanitárnu pomoc, aby mohli vykonávať podporné úlohy.

2.   Vysielanie dobrovoľníkov vychádza zo skutočných potrieb, ktoré na miestnej úrovni určia hostiteľské organizácie.

3.   Pri vysielaní podľa odseku 1 písm. a) zabezpečia certifikované vysielajúce organizácie súlad s normami a postupmi uvedenými v článku 9. Dobrovoľníci pomoci EÚ sa nevysielajú do operácií, ktoré sa uskutočňujú v zónach medzinárodných a iných ozbrojených konfliktov.

4.   Certifikované vysielajúce organizácie informujú príslušné vnútroštátne orgány členských štátov a iných zúčastnených krajín v súlade s článkom 23 predtým, ako vyšlú ich občana ako dobrovoľníka pomoci EÚ v súlade s normami a postupmi uvedenými v článku 9.

5.   Konkrétne podmienky vyslania a úloha dobrovoľníkov pomoci EÚ sa stanovia na základe podrobných konzultácií s hostiteľskými organizáciami v zmluve medzi vysielajúcimi organizáciami a dobrovoľníkmi pomoci EÚ, v ktorej sú uvedené práva a povinnosti, trvanie a miesto vyslania a úlohy dobrovoľníkov pomoci EÚ.

6.   Pri vyslaní podľa odseku 1 písm. b) podpíše Komisia s dobrovoľníkmi pomoci EÚ zmluvu o vyslaní dobrovoľníka, v ktorej sa určia konkrétne podmienky vyslania. Zmluvami o vyslaní dobrovoľníkov sa na dobrovoľníka neprenášajú práva a povinnosti vyplývajúce zo Služobného poriadku úradníkov Európskej únie a Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie stanovených v nariadení Rady (EHS, Euratom, ESUO) č. 259/68 (14).

7.   Každému dobrovoľníkovi pomoci EÚ sa pridelí mentor z hostiteľskej organizácie, ktorý na dobrovoľníka pomoci EÚ počas vyslania dohliada a podporuje ho.

Článok 15

Budovanie kapacít hostiteľských organizácií v oblasti humanitárnej pomoci

Na základe predchádzajúceho posúdenia potrieb v tretích krajinách vysielajúcimi a hostiteľskými organizáciami podporí Komisia akcie zamerané na zvýšenie kapacity hostiteľských organizácií v oblasti humanitárnej pomoci s cieľom zvýšiť miestnu pripravenosť a schopnosť reakcie na humanitárne krízy a zabezpečiť účinnosť a trvalý dosah činnosti dobrovoľníkov pomoci EÚ v teréne vrátane:

a)	riadenia rizika katastrof, pripravenosti a reakcie na katastrofy, tútorstva, odborného vzdelávania v oblasti riadenia dobrovoľníkov a ďalších dôležitých oblastí pre pracovníkov a dobrovoľníkov z hostiteľských organizácií;

b)	výmeny osvedčených postupov, technickej pomoci, twinningových programov a výmeny pracovníkov a dobrovoľníkov, vytvárania sietí a iných príslušných činností.

Článok 16

Sieť v rámci iniciatívy Dobrovoľníci pomoci EÚ

1.   Komisia zriadi a spravuje sieť v rámci iniciatívy Dobrovoľníci pomoci EÚ, ktorá pozostáva:

a)	zo záujemcov o dobrovoľnícku činnosť a dobrovoľníkov pomoci EÚ, ktorí sa zúčastňujú na iniciatíve alebo sa na nej zúčastnili v minulosti;

b)	z vysielajúcich a hostiteľských organizácií;

c)	zo zástupcov členských štátov a Európskeho parlamentu.

2.   Sieť v rámci iniciatívy Dobrovoľníci pomoci EÚ najmä:

a)	uľahčuje vzájomnú komunikáciu a slúži ako platforma na výmenu vedomostí, na konzultácie a šírenie informácií, na výmenu osvedčených postupov a na posudzovanie potrieb podľa článku 21 ods. 3;

b)	uľahčuje vytváranie partnerstiev a realizáciu spoločných projektov týkajúcich sa činností súvisiacich s vysielaním a budovaním kapacít, do ktorých sú zapojené vysielajúce organizácie v celej Únii a hostiteľské organizácie v tretích krajinách;

c)	poskytuje základ pre nadväzovanie na činnosti vykonávané v rámci iniciatívy Dobrovoľníci pomoci EÚ s cieľom zabezpečiť neustále zlepšovanie a účinné monitorovanie a hodnotenie;

d)	poskytuje príležitosti pre dobrovoľníctvo online v projektoch súvisiacich s iniciatívou Dobrovoľníci pomoci EÚ.

Článok 17

Komunikácia a zvyšovanie informovanosti

1.   Komisia podporuje verejné informačné a komunikačné činnosti a aktivity zamerané na zvyšovanie informovanosti s cieľom zviditeľňovať iniciatívu Dobrovoľníci pomoci EÚ a nabádať na dobrovoľníctvo v oblasti humanitárnej pomoci v rámci Únie a jej členských štátov, ako aj v tretích krajinách, ktoré z činností vykonávaných v rámci tejto iniciatívy čerpajú výhody.

2.   Komisia vypracuje komunikačný plán týkajúci sa cieľov, činností a viditeľných výsledkov iniciatívy Dobrovoľníci pomoci EÚ, v ktorom sa určia činnosti zamerané na komunikáciu a šírenie informácií smerom k verejnosti, najmä k európskym občanom a potenciálnym budúcim záujemcom o dobrovoľnícku činnosť, ako aj k tým, ktorí čerpajú výhody z činností vykonávaných v rámci uvedenej iniciatívy. Tento komunikačný plán vykoná Komisia a príjemcovia, najmä vysielajúce a hostiteľské organizácie, ako aj dobrovoľníci pomoci EÚ.

KAPITOLA III

PROGRAMOVANIE A PRIDEĽOVANIE FINANČNÝCH PROSTRIEDKOV

Článok 18

Oprávnené činnosti

1.   Finančnú pomoc možno poskytovať na činnosti uvedené v článku 8 vrátane opatrení potrebných na ich vykonávanie, ako aj nevyhnutných opatrení zameraných na zlepšenie koordinácie medzi iniciatívou Dobrovoľníci pomoci EÚ a inými relevantnými systémami na úrovni jednotlivých štátov a na medzinárodnej úrovni s využitím existujúcich osvedčených postupov.

2.   Finančná pomoc uvedená v odseku 1 môže kryť aj náklady súvisiace s prípravnými, monitorovacími, kontrolnými, audítorskými a hodnotiacimi činnosťami, ktoré sú potrebné na riadenie iniciatívy Dobrovoľníci pomoci EÚ a na splnenie jej cieľov.

3.   Výdavky uvedené v odseku 2 sa môžu vynaložiť najmä na štúdie, stretnutia odborníkov, informačné a komunikačné akcie podľa článku 17 vrátane informovania o politických prioritách Únie, pokiaľ sa týkajú všeobecných cieľov iniciatívy Dobrovoľníci pomoci EÚ, náklady spojené s IT sieťami zameranými na spracovanie a výmenu informácií (vrátane ich prepojenia s existujúcimi alebo budúcimi systémami určenými na podporu výmeny údajov medzi sektormi a súvisiacim vybavením) a na krytie všetkých ostatných nákladov na technickú a administratívnu pomoc, ktoré vzniknú Komisii.

Článok 19

Príjemcovia finančnej pomoci

Finančná pomoc v rámci tohto nariadenia sa môže poskytnúť fyzickým a právnickým osobám, či už sa riadia verejným alebo súkromným právom, ktoré sa považujú za príjemcov finančnej pomoci v zmysle nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

Článok 20

Finančne krytie

1.   Finančné krytie na vykonávanie tohto nariadenia na obdobie od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020 je 147 936 000 EUR v bežných cenách. Ročné rozpočtové prostriedky schvaľuje Európsky parlament a Rada v medziach viacročného finančného rámca. V prípade potreby by sa platobné rozpočtové prostriedky mohli zahrnúť do rozpočtu po roku 2020 s cieľom pokryť podobné výdavky a umožniť riadenie platieb týkajúcich sa činností, ktoré neboli ukončené k 31. decembru 2020.

2.   Finančné krytie uvedené v odseku 1 sa pridelí v rokoch 2014 – 2020 v súlade s operačnými cieľmi, tematickými prioritami a percentuálnymi podielmi stanovenými v prílohe.

3.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 24 prijímať delegované akty s cieľom zmeniť priority a upraviť ktorúkoľvek z hodnôt v prílohe o viac než 10 a najviac 20 percentuálnych bodov. Takáto úprava sa vykoná jedine v nadväznosti na výsledky preskúmania Komisie týkajúceho sa tematických priorít a percentuálnych hodnôt uvedených v prílohe so zreteľom na výsledok priebežného hodnotenia uvedeného v článku 27 ods. 4 písm. b), pričom v takomto prípade sa delegované akty prijmú do 30. júna 2018.

4.   Ak je to potrebné z naliehavých dôvodov v prípade nevyhnutnej revízie rozpočtových zdrojov, ktoré sú k dispozícii na podporu opatrení v oblasti reakcie na núdzové situácie, Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty s cieľom upraviť jednotlivé číselné údaje stanovené v prílohe o viac než 10 a najviac 20 percentuálnych bodov, a to v rámci dostupných pridelených rozpočtových prostriedkov a v súlade s postupom stanoveným v článku 25.

Článok 21

Druhy finančného zásahu a vykonávacie postupy

1.   Finančnú pomoc Únie poskytuje Komisia v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

2.   Finančná pomoc podľa tohto nariadenia môže mať akúkoľvek z foriem uvedených v nariadení (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

3.   Na vykonávanie tohto nariadenia Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktov ročný pracovný program pre iniciatívu Dobrovoľníci pomoci EÚ. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 26 ods. 2. V ročnom pracovnom programe sa stanovia ciele, ktoré sa majú sledovať, očakávané výsledky, spôsob vykonávania a celková výška súvisiacich výdavkov. Ročný pracovný program obsahuje aj opis akcií, ktoré sa majú financovať, informáciu o sume pridelenej na jednotlivé akcie, pričom sa v prípade potreby zohľadnia posúdené potreby, a orientačný časový plán realizácie. Pri grantoch ročný pracovný program uvedie priority, základné kritériá hodnotenia a maximálna miera spolufinancovania. V ročnom pracovnom programe sa stanoví aj zapojenie tretích krajín na základe podmienok uvedených v článku 23.

Článok 22

Ochrana finančných záujmov Únie

1.   Komisia prijme príslušné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa pri vykonávaní činností financovaných v rámci iniciatívy Dobrovoľníci pomoci EÚ chránili finančné záujmy Únie uplatňovaním preventívnych opatrení na zamedzenie podvodom, korupcii a iným protiprávnym činnostiam, účinnými kontrolami, vymáhaním neoprávnene vyplatených súm pri odhalení nezrovnalostí a v prípade potreby aj ukladaním účinných, primeraných a odradzujúcich sankcií.

2.   Komisia alebo jej zástupcovia a Dvor audítorov majú právomoc vykonávať na základe dokumentov a na mieste audit u všetkých príjemcov grantov, dodávateľov a subdodávateľov, ktorým boli poskytnuté finančné prostriedky Únie v rámci iniciatívy Dobrovoľníci pomoci EÚ.

3.   Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) je oprávnený vykonávať kontroly a inšpekcie na mieste u hospodárskych subjektov, ktorých sa takéto financovanie priamo alebo nepriamo týka, a to v súlade s postupmi podľa nariadenia (Euratom, ES) č. 2185/96 a nariadenia (EÚ, Euratom) č. 883/2013, aby zistil, či v súvislosti s dohodou alebo rozhodnutím o grante alebo zmluvou financovanou v rámci iniciatívy Dobrovoľníci pomoci EÚ nedošlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie.

4.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 1 a 2 platí, že dohody o spolupráci s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami, dohody o grante, rozhodnutia o grante a zmluvy vyplývajúce z vykonávania tohto nariadenia musia Komisii, Dvoru audítorov a úradu OLAF výslovne udeľovať právo na vykonávanie takýchto auditov, kontrol a inšpekcií na mieste, pričom musia byť v náležitom rozsahu splnené všetky príslušné procedurálne záruky.

KAPITOLA IV

SPOLUPRÁCA S INÝMI KRAJINAMI

Článok 23

Spolupráca s inými krajinami

1.   Do iniciatívy Dobrovoľníci pomoci EÚ sa môžu voľne zapojiť:

a)

občania a vysielajúce organizácie z pristupujúcich krajín, kandidátskych krajín, potenciálnych kandidátov a partnerských krajín európskej susedskej politiky, a to v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami účasti týchto krajín na programoch Únie zriadených v príslušných rámcových zmluvách a rozhodnutiach Rady pre pridruženie alebo v podobných dohodách;

b)	občania a vysielajúce organizácie z krajín Európskeho združenia voľného obchodu, ktoré sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), a to v súlade s podmienkami stanovenými v Dohode o EHP;

c)	občania a vysielajúce organizácie z iných európskych krajín, pokiaľ sú s nimi uzatvorené dvojstranné dohody.

2.   Zúčastnení dobrovoľníci a organizácie vykonávajúce činnosti v rámci iniciatívy Dobrovoľníci pomoci EÚ zo spolupracujúcich krajín sa riadia aj všeobecnými zásadami uvedenými v článku 4.

3.   V rámci spolupráce so zúčastnenými krajinami uvedenými v odseku 1sa podľa potreby využívajú dodatočné finančné prostriedky zo zúčastnených krajín, ktoré sa poskytnú v súlade s postupmi dohodnutými s uvedenými krajinami.

KAPITOLA V

DELEGOVANIE PRÁVOMOCI A VYKONÁVACIE USTANOVENIA

Článok 24

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 7 ods. 2, článku 9 ods. 2 a článku 20 ods. 3 sa Komisii udeľuje na obdobie siedmich rokov od 25. apríla 2014.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 7 ods. 2, článku 9 ods. 2 a článku 20 ods. 3 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 7 ods. 2, článku 9 ods. 2 a článku 20 ods. 3 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament ani Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 25

Postup pre naliehavé prípady

1.   Vo výnimočných a náležite odôvodnených prípadoch delegované akty prijaté podľa tohto článku nadobúdajú účinnosť okamžite a uplatňujú sa, pokiaľ voči nim nie je v súlade s odsekom 2 vznesená námietka. V oznámení delegovaného aktu Európskemu parlamentu a Rade sa uvedú dôvody použitia postupu pre naliehavé prípady.

2.   Európsky parlament alebo Rada môžu vzniesť voči delegovanému aktu námietku v súlade s postupom uvedeným v článku 24 ods. 5. V takom prípade Komisia bez odkladu po oznámení rozhodnutia Európskeho parlamentu alebo Rady vzniesť námietku akt zruší.

Článok 26

Postup výboru

1.   Komisii pomáha výbor zriadený na základe článku 17 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 1257/96 (15). Tento výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

KAPITOLA VI

MONITOROVANIE A HODNOTENIE

Článok 27

Monitorovanie a hodnotenie

1.   Akcie v rámci iniciatívy Dobrovoľníci pomoci EÚ, na ktoré sa poskytuje finančná pomoc, sa pravidelne monitorujú, pričom sa sleduje ich vykonávanie, a pravidelne vyhodnocujú prostredníctvom nezávislého externého hodnotenia s cieľom posúdiť, či je ich účinnosť, efektívnosť a vplyv v súlade s cieľmi iniciatívy Dobrovoľníci pomoci EÚ. Súčasťou monitorovania a hodnotenia sú aj správy uvedené v odseku 4 a ďalšie činnosti týkajúce sa špecifických aspektov tohto nariadenia, ktoré sa môžu začať kedykoľvek v priebehu jeho vykonávania.

2.   Vysielajúce organizácie, ktoré vysielajú dobrovoľníkov pomoci EÚ mimo Únie, zodpovedajú za monitorovanie ich činnosti a v pravidelných intervaloch predkladajú Komisii monitorovacie správy, pričom jednotlivým dobrovoľníkom zaručujú všetky práva súvisiace s ochranou osobných údajov.

3.   Pri hodnotení sa využívajú platné normy na hodnotenie vrátane noriem, ktoré vypracoval Výbor pre rozvojovú pomoc Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, s cieľom posúdiť dlhodobý vplyv iniciatívy Dobrovoľníci pomoci EÚ na humanitárnu pomoc. Vo fáze hodnotenia Komisia zabezpečuje pravidelné konzultácie so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami vrátane dobrovoľníkov, vysielajúcich a hostiteľských organizácií, miestneho obyvateľstva a spoločenstiev, ktorým sa pomoc poskytuje, humanitárnych organizácií a pracovníkov v teréne. Výsledky hodnotenia sa spätne premietnu do návrhu programu a do rozdelenia zdrojov.

4.   Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade:

a)	výročné správy, v ktorých posúdi pokrok dosiahnutý pri vykonávaní tohto nariadenia, a to vrátane výsledkov, a v čo najväčšej miere aj pokrok dosiahnutý v súvislosti s hlavnými výsledkami;

b)

priebežnú hodnotiacu správu o dosiahnutých výsledkoch a kvalitatívnych a kvantitatívnych aspektoch vykonávania tohto nariadenia vrátane vplyvu iniciatívy Dobrovoľníci pomoci EÚ v humanitárnej oblasti a nákladovej efektívnosti programu počas prvých troch rokov vykonávania programu, a to najneskôr do 31. decembra 2017;

c)	oznámenie o nepretržitom vykonávaní tohto nariadenia na základe priebežnej hodnotiacej správy uvedenej v písmene b) tohto odseku, a to najneskôr do 31. decembra 2018;

d)	správu z hodnotenia ex post za sedemročné finančné obdobie vykonávania, a to najneskôr do 31. decembra 2021.

5.   Komisia do 1. septembra 2019 preskúma opatrenia stanovené v tomto nariadení a v prípade potreby v nadväznosti na závery priebežnej hodnotiacej správy uvedenej v ods. 4 písm. b) tohto článku doplní uvedené preskúmanie legislatívnym návrhom na zmenu tohto nariadenia.

6.   Komisia takisto pravidelne informuje ESVČ o činnostiach iniciatívy Dobrovoľníci pomoci EÚ v súlade s príslušnými pracovnými dojednaniami.

KAPITOLA VII

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 28

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2014.

---

(1)  Pozícia Európskeho parlamentu z 25. februára 2014 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 18. marca 2014.

(2)  Ú. v. EÚ C 25, 30.1.2008, s. 1.

(3)  Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1313/2013/EÚ zo 17. decembra 2013 o mechanizme Únie v oblasti civilnej ochrany (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 924).

(4)  Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.

(5)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1).

(6)  Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 312, 23.12. 1995, s. 1).

(7)  Nariadenie Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2).

(8)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1).

(9)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28. 2. 2011, s. 13).

(10)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1).

(11)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. EÚ L 281, 23.11.1995, s. 31).

(12)  Ú. v. EÚ C 100, 6.4.2013, s. 14.

(13)  Nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884).

(14)  Nariadenie Rady (EHS, Euratom, ESUO) č. 259/68 z 29. februára 1968, ktorým sa ustanovuje Služobný poriadok úradníkov Európskych spoločenstiev a Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev a zavádzajú osobitné opatrenia dočasne uplatniteľné na úradníkov Komisie (Ú. v. ES L 56, 4.3.1968, s. 1).

(15)  Nariadenie Rady (ES) č. 1257/96 z 20. júna 1996 o humanitárnej pomoci (Ú. v. ES L 163, 2.7.1996, s. 1).

---

---