12.6.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 173/190

(1)

Finančná kríza ukázala, že na úrovni Únie je výrazný nedostatok vhodných nástrojov, pomocou ktorých by bolo možné účinne riešiť situáciu nezdravých alebo zlyhávajúcich úverových inštitúcii a investičných spoločností (ďalej len „inštitúcie“). Takéto nástroje sú potrebné najmä na to, aby sa zabránilo platobnej neschopnosti, alebo v prípade, keď platobná neschopnosť nastane, na minimalizáciu nepriaznivých následkov pomocou zachovania systémovo dôležitých funkcií príslušnej inštitúcie. Počas krízy boli uvedené výzvy významným faktorom, ktorý prinútil členské štáty zachrániť inštitúcie pomocou použitia peňazí daňových poplatníkov. Cieľom dôveryhodného rámca pre ozdravenie a riešenie krízových situácií je v čo najväčšej miere predchádzať nutnosti prijímať takéto kroky.

(2)

Finančná kríza mala systémový rozmer v tom zmysle, že zasiahla prístup veľkej časti úverových inštitúcií k financovaniu. Aby sa zabránilo zlyhaniu s katastrofálnymi následkami pre celú ekonomiku, takáto kríza si vyžaduje opatrenia zamerané na zabezpečenie prístupu k financovaniu, a to za rovnakých podmienok pre všetky úverové inštitúcie, ktoré sú inak solventné. Takéto opatrenia zahŕňajú podporu likvidity zo strany centrálnych bánk a záruky členských štátov na cenné papiere vydávané solventnými úverovými inštitúciami.

(3)

Finančné trhy Únie sú vysoko integrované a vzájomne prepojené s mnohými inštitúciami, ktoré rozsiahlu časť svojej činnosti vykonávajú mimo vnútroštátnych hraníc. Zlyhanie cezhraničnej inštitúcie pravdepodobne ovplyvní stabilitu finančných trhov v rôznych členských štátoch, v ktorých táto inštitúcia pôsobí. Neschopnosť členských štátov prevziať kontrolu nad zlyhávajúcou inštitúciou a vyriešiť jej krízovú situáciu tak, aby sa účinne zabránilo širším systémovým škodám, môže narušiť vzájomnú dôveru členských štátov a dôveryhodnosť vnútorného trhu v oblasti finančných služieb. Stabilita finančných trhov je preto základnou podmienkou zriadenia a fungovania vnútorného trhu.

(4)

V súčasnosti na úrovni Únie neexistuje harmonizácia konaní zameraných na riešenie krízových situácií inštitúcií. Niektoré členské štáty používajú v prípade inštitúcii rovnaké konania, ktoré uplatňujú aj na iné podniky, ktoré sú v platobnej neschopnosti, a ktoré boli v určitých prípadoch upravené pre inštitúcie. Medzi zákonmi, nariadeniami a administratívnymi ustanoveniami, ktorými sa členské štáty v prípade platobnej neschopnosti inštitúcií riadia, existujú podstatné a procesné rozdiely. Okrem toho finančná kríza odhalila skutočnosť, že všeobecné konkurzné konania podnikov nemusia byť vždy vhodné pre inštitúcie, pretože nemusia vždy zabezpečiť dostatočne rýchlu intervenciu, kontinuitu zásadných funkcií inštitúcií ani zachovanie finančnej stability.

(5)

Preto je potrebný režim, ktorý poskytne orgánom dôveryhodný súbor nástrojov na dostatočne včasnú a rýchlu intervenciu do nezdravej alebo zlyhávajúcej inštitúcie tak, aby sa zabezpečila kontinuita zásadných finančných a ekonomických funkcií inštitúcie, pričom by sa minimalizoval vplyv zlyhania inštitúcie na hospodársky a finančný systém. Tento systém by mal zabezpečiť, aby akcionári niesli straty ako prví a aby veritelia niesli straty po akcionároch za podmienky, že žiadnemu veriteľovi nevzniknú väčšie straty, než aké by mu vznikli, ak by sa inštitúcia likvidovala na základe bežného konkurzného konania, a to v súlade so zásadou neznevýhodnenia veriteľov uvedenou v tejto smernici. Nové právomoci by mali orgánom napríklad umožniť zachovať nepretržitý prístup ku vkladom a platobným transakciám, predávať v prípade potreby životaschopné časti inštitúcie a rozdeľovať straty spravodlivým a predvídateľným spôsobom. Tieto ciele by mali pomôcť zabrániť destabilizácii finančných trhov a minimalizovať náklady daňových poplatníkov.

(6)

Pokračujúca revízia regulačného rámca, najmä posilňovanie kapitálových vankúšov a vankúšov likvidity a lepšie nástroje na makroprudenciálne politiky, by mala zmenšiť pravdepodobnosť budúcich kríz a posilniť odolnosť inštitúcií voči ekonomickému napätiu, či už spôsobenému systémovými poruchami, alebo udalosťami typickými pred jednotlivé inštitúcie. Nie je však možné navrhnutie regulačného a kontrolného rámca, ktorý dokáže zabrániť tomu, aby sa tieto inštitúcie dostali do ťažkostí. Členské štáty by mali preto byť pripravené a mať k dispozícii vhodné nástroje ozdravenia a riešenia krízových situácií na riešenie situácií zahrnujúcich tak systémové krízy, ako aj zlyhania jednotlivých inštitúcií. Medzi tieto nástroje by mali patriť mechanizmy umožňujúce orgánom účinne riešiť prípady inštitúcií, ktoré zlyhávajú alebo ktoré pravdepodobne zlyhajú.

(7)

Výkon týchto právomoci a prijaté opatrenia by mali brať do úvahy okolnosti, za ktorých došlo k zlyhaniu. Ak problém vzniká v jednotlivej inštitúcii a zostávajúca časť finančného systému nie je zasiahnutá, orgány by mali mať možnosť uplatniť právomoci na riešenie krízových situácií bez toho, aby sa museli obávať nákazlivých účinkov. Na druhej strane v krehkom prostredí by sa malo viac úsilia venovať tomu, aby sa zabránilo destabilizácii finančných trhov.

(8)

Pri riešení krízovej situácie inštitúcie, ktorej sa jej činnosť zachová, môže vláda ako poslednú inštanciu zapojiť nástroje finančnej stabilizácie vrátane dočasného verejného vlastníctva. Preto je dôležité, aby právomoci a finančné opatrenia na riešenie krízy mali takú štruktúru, aby daňoví poplatníci boli príjemcami každého prebytku, ktorý vznikne po reštrukturalizácii inštitúcie, ktorá vďaka orgánom získala opäť pevnú pôdu pod nohami. Zodpovednosť a prevzatie rizika by mali byť sprevádzané odmenou.

(9)

Niektoré členské štáty už uzákonili legislatívne zmeny, ktorými sa zavádzajú mechanizmy na riešenie krízových situácií zlyhávajúcich inštitúcií; iné naznačili svoj zámer zaviesť takéto mechanizmy, ak sa neprijmú na úrovni Únie. Skutočnosť, že chýbajú spoločné podmienky, právomoci a postupy súvisiace s riešením krízových situácií inštitúcií bude pravdepodobne predstavovať prekážku pre hladké fungovanie vnútorného trhu a brániť spolupráci medzi vnútroštátnymi orgánmi pri riešení problémov zlyhávajúcich cezhraničných skupín inštitúcií. Toto platí najmä v prípade, keď odlišné prístupy znamenajú, že vnútroštátne orgány nemajú rovnakú úroveň kontroly alebo rovnakú schopnosť vyriešiť krízové situácie inštitúcií. Tieto rozdiely v režimoch riešenia krízových situácií môžu mať vplyv na náklady na financovanie inštitúcií v členských štátoch a potenciálne spôsobiť narušenia hospodárskej súťaže medzi inštitúciami. Účinné režimy riešenia krízových situácií vo všetkých členských štátoch sú nevyhnutné na to, aby sa zaručilo, že inštitúcie nemožno vo vykonávaní práv vnútorného trhu, konkrétne práva usadiť sa, obmedziť finančnými možnosťami ich domovského členského štátu zvládnuť ich zlyhanie.

(10)

Takéto prekážky by sa mali odstrániť a mali by sa prijať pravidlá, aby sa zabezpečilo, že ustanovenia upravujúce vnútorný trh nebudú oslabené. Na tento účel by mali pravidlá upravujúce riešenie krízových situácií inštitúcií podliehať spoločným minimálnym pravidlám harmonizácie.

(11)

Na zabezpečenie konzistentnosti s existujúcimi právnymi predpismi Únie v oblasti finančných služieb, ako aj najvyššej možnej úrovne finančnej stability v celej škále inštitúcií, by sa režim riešenia krízových situácií mal vzťahovať na inštitúcie podliehajúce prudenciálnym požiadavkám stanoveným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (4) a smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ (5). Režim by sa mal uplatňovať aj na finančné holdingové spoločnosti, zmiešané finančné holdingové spoločnosti podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES (6), a na finančné holdingové spoločnosti so zmiešanou činnosťou a finančné inštitúcie, ktoré sú dcérskymi spoločnosťami inštitúcie alebo finančnej holdingovej spoločnosti, zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti alebo holdingovej spoločnosti so zmiešanou činnosťou a vzťahuje sa na nich dohľad materskej spoločnosti na konsolidovanom základe. Kríza ukázala, že platobná neschopnosť subjektu pridruženého k skupine môže rýchlo ovplyvniť aj platobnú schopnosť celej skupiny, a teda môže mať aj svoje vlastné systémové dôsledky. Orgány by preto mali disponovať účinnými prostriedkami so zreteľom na tieto subjekty, aby zabránili „nákaze“ a mali by vypracovať konzistentnú schému riešenia krízových situácií pre túto skupinu ako celok, keďže platobná neschopnosť subjektu pridruženého k skupine by mohla rýchlo ovplyvniť platobnú schopnosť celej skupiny.

(12)

Aby sa zabezpečila vnútorná konzistentnosť regulačného rámca, centrálne protistrany v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 (7) a centrálne depozitáre cenných papierov v zmysle pripravovaného nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zlepšení vyrovnania transakcií s cennými papiermi v Európskej únii a centrálnych depozitároch cenných papierov (CDCP) by mohli spadať pod samostatnú legislatívnu iniciatívu stanovujúcu rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií týchto subjektov.

(13)

Používaním nástrojov riešenia krízových situácií a príslušných právomocí stanovených v tejto smernici sa môžu narušiť práva akcionárov a veriteľov. Najmä právomoc orgánov previesť akcie alebo všetky či niektoré aktíva inštitúcie na súkromného kupujúceho bez súhlasu akcionárov bude mať vplyv na vlastnícke práva akcionárov. Okrem toho právomoc rozhodnúť o tom, ktoré pasíva sa majú previesť zo zlyhávajúcej inštitúcie na základe cieľa zaručiť kontinuitu služieb a cieľa vyhnúť sa nepriaznivým účinkom na finančnú stabilitu, môže mať vplyv na rovnaké zaobchádzanie s veriteľmi. Opatrenie na riešenie krízových situácií by teda bolo možné prijať, iba ak je to nutné vo verejnom záujme, a akýkoľvek zásah do práv akcionárov a veriteľov vyplývajúci z opatrenia na riešenie krízových situácií by mal byť zlučiteľný s Chartou základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“). Najmä v prípade, keď sa v súvislosti s opatrením na riešenie krízových situácií s veriteľmi patriacimi do rovnakej triedy zaobchádza rozdielne, malo by sa takéto rozlíšenie odôvodniť verejným záujmom a musí byť úmerné rizikám, ktoré toto opatrenie rieši, a nemalo by byť ani priamo ani nepriamo diskriminačné na základe štátnej príslušnosti.

(14)

Orgány by v súvislosti s plánmi ozdravenia a riešenia krízových situácií a pri používaní rôznych právomocí a nástrojov, ktoré majú k dispozícií, mali zohľadniť povahu obchodnej činnosti inštitúcie, akcionársku štruktúru, právnu formu, rizikový profil, veľkosť, právny štatút a vzájomné prepojenie inštitúcie s ďalšími inštitúciami alebo s finančným systémom vo všeobecnosti, rozsah a zložitosť jej činností, či je členom v systéme inštitucionálneho zabezpečenia alebo iných kooperačných systémoch vzájomnej solidarity, či vykonáva akékoľvek investičné služby alebo činnosti a či je pravdepodobné, že jej zlyhanie a následná likvidácia v rámci bežného konkurzného konania budú mať výrazne negatívny vplyv na finančné trhy, na ďalšie inštitúcie, podmienky financovania alebo na širšiu ekonomiku, pričom zabezpečia, aby sa režim uplatňoval vhodným a primeraným spôsobom a aby sa minimalizovala záťaž súvisiaca s povinnosťami vypracovania plánov ozdravenia a riešenia krízových situácií. Vzhľadom na to, že obsah a informácie uvedené v tejto smernici a v jej prílohe ustanovujú minimálnu normu pre inštitúcie, ktoré majú jasný systémový význam, je orgánom povolené uplatňovať voči jednotlivým inštitúciám rozdielne alebo výrazne nižšie požiadavky týkajúce sa plánov ozdravenia a riešenia krízových situácií a požiadavky na poskytovanie informácií, a to s periodicitou aktualizácie nižšou než jeden rok. V prípade malej inštitúcie so slabým vzájomným prepojením a neveľkou zložitosťou by sa mohol plán ozdravenia obmedziť na určité základné informácie o ich štruktúre, okolnostiach spustenia postupov ozdravenia a možnostiach ozdravenia. V prípade, ak sa inštitúcii povolila platobná neschopnosť, plán riešenia krízovej situácie by sa mohol obmedziť. Okrem toho by sa mal uplatňovať tak, aby sa neohrozovala stabilita finančných trhov. Predovšetkým v situáciách charakterizovaných rozsiahlejšími problémami alebo dokonca pochybnosťami o odolnosti mnohých inštitúcií a je veľmi dôležité, aby orgány posudzovali riziko nákazy z prijatých opatrení vo vzťahu ku každej jednotlivej inštitúcii.

(15)

Na zabezpečenie požadovanej rýchlosti konania a na zaručenie nezávislosti od hospodárskych subjektov a zabránenie konfliktom záujmu by členské štáty mali vymenovať orgány verejnej správy alebo orgány poverené právomocami verejnej správy na plnenie funkcií a úloh týkajúcich sa riešenia krízových situácií podľa tejto smernice. Členské štáty by mali zaručiť, aby sa týmto orgánom pre riešenie krízových situácií pridelili primerané zdroje. Určenie verejných orgánov by nemalo vylučovať poverenie v rámci zodpovednosti orgánu pre riešenie krízových situácií. Nie je však potrebné predpísať členskému štátu druh orgánu alebo orgány, ktoré by mal vymenovať za svoj orgán pre riešenie krízových situácií. Harmonizácia tejto stránky môže uľahčiť koordináciu, zároveň by však výrazne zasahovala do ústavných a správnych systémov členských štátov. Dostatočný stupeň koordinácie sa dá dosiahnuť aj pomocou menej intruzívnej požiadavky: všetky vnútroštátne orgány zapojené do riešenia krízových situácií inštitúcií by mali byť zastúpené v kolégiách pre riešenie krízových situácií, v rámci ktorých by sa mala uskutočňovať koordinácia na cezhraničnej úrovni alebo na úrovni Únie. Členské štáty by preto mali mať voľnú ruku pri výbere orgánov, ktoré by mali byť zodpovedné za používanie nástrojov riešenia krízových situácií a za vykonávanie právomocí ustanovených touto smernicou. Ak členský štát určí príslušný orgán zodpovedný za prudenciálny dohľad inštitúcie (ďalej len „zodpovedný orgán“) ako orgán pre riešenie krízových situácií, mali by sa vykonať štrukturálne opatrenia na oddelenie funkcie dohľadu od funkcie riešenia krízových situácií. Toto oddelenie by nemalo brániť tomu, aby funkcia riešenia krízových situácií mala prístup k akýmkoľvek informáciám, ktoré má k dispozícii funkcia dohľadu.

(16)

So zreteľom na následky, ktoré môže mať zlyhanie inštitúcie na finančný systém a hospodárstvo členského štátu, ako aj možnú potrebu použiť na vyriešenie krízy verejné zdroje, by mali byť do procesu krízového riadenia a riešenia krízových situácií od počiatočného štádia dôkladne zapojené ministerstvá financií alebo iné príslušné ministerstvá v členských štátoch.

(17)

Účinné riešenie krízových situácií inštitúcií alebo subjektov skupiny pôsobiacich v celej Únii si vyžaduje spoluprácu príslušných orgánov a orgánov pre riešenie krízových situácií v rámci kolégií pre dohľad a riešenie krízových situácií vo všetkých fázach, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, od prípravy plánov ozdravenia a riešenia krízových situácií až po skutočné riešenie krízovej situácie inštitúcie. V prípade nezhody vnútroštátnych orgánov o rozhodnutiach, ktoré sa majú vzhľadom na inštitúcie prijať v súlade s touto smernicou, by mal Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) (ďalej len „EBA“), zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (8) v prípadoch stanovených touto smernicou zohrávať ako posledné východisko úlohu mediátora. V určitých prípadoch táto smernica stanovuje záväznú mediáciu vykonávanú EBA v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010. Takáto záväzná mediácia nebráni vykonať nezáväznú mediáciu v súlade s článkom 31 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 v iných prípadoch.

(18)

Pri riešení krízovej situácie v inštitúciách alebo skupinách pôsobiacich v celej Únii by cieľom prijatých rozhodnutí malo tiež byť chrániť finančnú stabilitu a minimalizovať hospodárske a sociálne dôsledky v členských štátoch, v ktorých inštitúcia alebo skupina pôsobí.

(19)

S cieľom účinne riešiť problémy zlyhávajúcich inštitúcií by orgány mali mať právomoc ukladať prípravné a preventívne opatrenia.

(20)

Vzhľadom na rozšírenie zodpovednosti a úloh EBA ako sú stanovené touto smernicou, by mali Európsky parlament, Rada a Komisia zabezpečiť, aby boli neodkladne k dispozícii primerané ľudské a finančné zdroje. Na tento účel by sa v rámci postupu týkajúceho sa zostavenia, plnenia a kontroly jej rozpočtu uvedeného v článkoch 63 a 64 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 mali náležite zohľadniť tieto úlohy. Európsky parlament a Rady by mali zabezpečiť, aby sa dodržali najvyššie normy efektívnosti.

(21)

Je nevyhnutné, aby inštitúcie pripravili a pravidelne aktualizovali plány ozdravenia, v ktorých sa stanovujú opatrenia, ktoré tieto inštitúcie majú prijať s cieľom obnoviť svoje finančné pozície potom, čo došlo k ich výraznému zhoršeniu. Takéto plány by mali byť podrobné a mali by vychádzať z realistických predpokladov uplatniteľných v celej škále solídnych a náročných scenárov. Požiadavka pripraviť plán ozdravenia by sa však mala používať úmerne tak, aby sa v nej odzrkadľoval systémový význam inštitúcie alebo skupiny a jej vzájomná previazanosť, a to aj prostredníctvom systémov vzájomných záruk, alebo skupiny. V súlade s tým by mal požadovaný obsah zohľadňovať aj povahu zdrojov financovania inštitúcie, vrátane vzájomne zaručeného financovania alebo záväzkov, a stupeň vierohodne dostupnej podpory v rámci skupiny. Inštitúcie by mali predložiť svoje plány príslušným orgánom, aby ich kompletne posúdili, vrátane toho, či sú tieto plány komplexné a či by sa ich pomocou dokázala včas reálne obnoviť životaschopnosť inštitúcie aj v obdobiach vážneho finančného stresu.

(22)

Plány ozdravenia by mali zahŕňať možné opatrenia, ktoré by mohol prijať manažment inštitúcie, v prípade, že sú splnené podmienky pre včasnú intervenciu.

(23)

Pri určovaní toho, či by opatrenie súkromného sektora mohlo zabrániť v primeranej lehote zlyhaniu inštitúcie, by mal príslušný orgán vziať do úvahy účinnosť opatrení včasnej intervencie prijatých v rámci lehoty vopred stanovenej príslušným orgánom. V prípade plánov ozdravenia na úrovni skupiny by sa pri príprave plánov mal zohľadniť prípadný vplyv ozdravných opatrení vo všetkých členských štátoch, v ktorých skupina pôsobí.

(24)

Ak inštitúcia nepredloží primeraný plán ozdravenia, príslušné orgány by mali mať právomoc požadovať od inštitúcie, aby prijala opatrenia potrebné na nápravu vecných nedostatkov plánu. Táto požiadavka môže mať vplyv na slobodu podnikania, ktorá je zaručená v článku 16 charty. Obmedzenie tohto základného práva je však potrebné na splnenie cieľov finančnej stability. Konkrétnejšie je takéto obmedzenie potrebné s cieľom posilniť obchodnú činnosť inštitúcií a vyhnúť sa tomu, aby inštitúcie nadmerne rástli, alebo aby prijímali nadmerné riziká bez toho, aby boli schopné vyrovnať sa s neúspechmi a stratami a obnoviť svoju kapitálovú základňu. Uvedené obmedzenie je primerané, pretože umožňuje preventívne opatrenia v rozsahu, v ktorom sú nutné na riešenie nedostatkov, a je teda v súlade s článkom 52 charty.

(25)

Plánovanie riešenia krízových situácií je základným prvkom účinného riešenia krízových situácií. Príslušné orgány by mali mať všetky potrebné informácie, aby sa identifikovali zásadné funkcie a zabezpečilo ich pokračovanie. Obsah plánu riešenia krízových situácií by však mal byť úmerný systémovému významu inštitúcie alebo skupiny.

(26)

Vzhľadom k tomu, že inštitúcia najlepšie pozná vlastné fungovanie a akékoľvek problémy, ktoré z neho vyplývajú, orgány pre riešenie krízových situácií by mali vypracúvať plány riešenia krízových situácií okrem iného na základe informácií poskytnutých dotknutými inštitúciami.

(27)

S cieľom dodržať zásadu proporcionality a zabrániť nadmernej administratívnej záťaži by sa v obmedzených prípadoch stanovených v tejto smernici malo príslušným orgánom a v prípade potreby aj orgánom pre riešenie krízových situácií umožniť upustiť v jednotlivých prípadoch od požiadaviek súvisiacich s vypracovaním plánov ozdravenia a riešenia krízovej situácie. Takéto prípady zahŕňajú inštitúcie pridružené k ústrednému orgánu a úplne alebo čiastočne oslobodené od prudenciálnych požiadaviek vo vnútroštátnom práve v súlade s článkom 21 smernice 2013/36/EÚ, ako aj inštitúcie, ktoré patria do systému inštitucionálneho zabezpečenia v súlade s článkom 113 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 575/2013. V každom z prípadov by udelenie výnimky malo podliehať podmienkam stanoveným v tejto smernici.

(28)

So zreteľom na kapitálovú štruktúru inštitúcií pridružených k ústrednému orgánu by nemali byť tieto inštitúcie na účely tejto smernice povinné vypracúvať samostatný plán ozdravenia alebo riešenia krízových situácií výhradne z dôvodu, že ústredný orgán, ku ktorému sú pridružené, podlieha priamemu dohľadu Európskej centrálnej banky.

(29)

Orgány pre riešenie krízových situácií by na základe posúdenia riešiteľnosti krízovej situácie príslušnými orgánmi pre riešenie krízových situácií mali mať právomoc požadovať priamo alebo nepriamo prostredníctvom príslušného orgánu zmeny štruktúry a organizácie inštitúcií, prijímať nutné a primerané opatrenia na zníženie alebo odstránenie vecných prekážok uplatňovania nástrojov riešenia krízových situácií a na zabezpečenie riešiteľnosti krízovej situácie dotknutých subjektov. Z dôvodu možnej systémovej povahy všetkých inštitúcií je s cieľom zachovať finančnú stabilitu nevyhnutné, aby orgány mali možnosť riešiť krízovú situáciu akejkoľvek inštitúcie. S cieľom dodržať právo na podnikanie stanovené v článku 16 charty by sa diskrečná právomoc orgánov mala obmedzovať na to, čo je potrebné s cieľom zjednodušiť štruktúru a operácie inštitúcie výlučne na účel zlepšenia riešiteľnosti jej krízovej situácie. Všetky opatrenia zavedené s takýmto cieľom by okrem toho mali byť v súlade s právnymi predpismi Únie. Opatrenia by nemali byť ani priamo ani nepriamo diskriminačné z dôvodu štátnej príslušnosti a mali by byť odôvodnené vyšším dôvodom, že sa vykonávajú vo verejnom záujme finančnej stability. Opatrenia by okrem toho nemali presahovať minimálny rámec potrebný na dosiahnutie požadovaných cieľov. Pri určovaní opatrení, ktoré sa majú prijať, by orgány pre riešenie krízových situácií mali zohľadniť varovania a odporúčania Európskeho výboru pre systémové riziká zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1092/2010 (9).

(30)

Opatrenia navrhnuté s cieľom riešiť alebo odstrániť prekážky brániace riešiteľnosti krízovej situácie inštitúcie alebo skupiny by nemali brániť inštitúciám vo výkone práva usadiť sa, ktoré im udeľuje Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).

(31)

Plány ozdravenia a riešenia krízových situácií by nemali počítať s prístupom k mimoriadnej verejnej finančnej podpore alebo vystavovať daňových poplatníkov riziku straty.

(32)

Plánovanie ozdravných postupov a riešenia krízových situácií na úrovni skupiny stanovené v tejto smernici by sa malo vzťahovať na všetky skupiny inštitúcií, nad ktorými sa dohľad vykonáva na konsolidovanom základe, vrátane skupín, ktorých podniky sú spojené vzťahmi v zmysle článku 22 ods. 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ (10). Plány ozdravenia a riešenia krízových situácií by mali zohľadňovať finančnú, technickú a obchodnú štruktúru príslušnej skupiny. Ak sú jednotlivé plány ozdravenia a riešenia krízových situácií pre inštitúcie, ktoré sú súčasťou skupiny, pripravené, príslušné orgány by sa mali usilovať o to, aby sa v čo najväčšej miere dosiahla jednotnosť s plánmi ozdravenia a riešenia krízových situácií pre zostávajúcu časť skupiny.

(33)

Malo by platiť všeobecné pravidlo, že plány ozdravenia a riešenia krízových situácií na úrovni skupiny sa vypracúvajú pre skupinu ako celok a určujú opatrenia vo vzťahu k materskej inštitúcii, ako i všetkým jednotlivým dcérskym spoločnostiam, ktoré sú súčasťou skupiny. Príslušné orgány konajúce v rámci kolégia pre riešenie krízových situácií by mali vyvíjať maximálne úsilie, aby sa dosiahlo spoločné rozhodnutie o posúdení a prijatí týchto plánov. Avšak v špecifických prípadoch, v ktorých bol vypracovaný individuálny plán ozdravenia alebo plán riešenia krízových situácií, by sa rozsah pôsobnosti plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, ktorý posudzuje orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe, alebo plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, o ktorom rozhoduje orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny, nemal vzťahovať na tie subjekty skupiny, pre ktoré príslušné orgány vyhodnotili alebo vypracovali individuálne plány.

(34)

V prípade plánov riešenia krízových situácií na úrovni skupiny by sa pri vypracúvaní plánov riešenia krízových situácií na úrovni skupiny mal osobitne zohľadňovať prípadný vplyv opatrení na riešenie krízových situácií vo všetkých členských štátoch, v ktorých skupina pôsobí. Do vypracúvania plánu by mali byť zapojené orgány pre riešenie krízových situácií členských štátov, v ktorých má skupina dcérske spoločnosti.

(35)

Plány ozdravenia a riešenia krízových situácií by mali zahŕňať postupy informovania zástupcov zamestnancov a konzultovania s nimi, a to prostredníctvom ozdravných procesov a procesov riešenia krízových situácií, ak je to potrebné. Tam, kde je to vhodné by sa v tomto ohľade mali dodržiavať kolektívne dohody alebo ďalšie pravidlá stanovené sociálnymi partnermi, ako aj právne predpisy Únie o zapojení odborov a zástupcov zamestnancov do postupov reštrukturalizácie spoločnosti.

(36)

Vzhľadom na citlivosť informácií, dôverné informácie ktoré obsahujú plány ozdravenia a riešenia krízových situácií, by sa na tieto plány mali vzťahovať ustanovenia upravujúce dôvernosť stanovené v tejto smernici.

(37)

Príslušné orgány by mali postúpiť plány ozdravenia a akékoľvek ich zmeny príslušným orgánom pre riešenie krízových situácií a tie by mali postúpiť plány riešenia krízových situácií a akékoľvek ich zmeny príslušným orgánom, aby boli všetky príslušné orgány pre riešenie krízových situácií neustále plnohodnotne informované.

(38)

Poskytovanie finančnej podpory subjektom cezhraničnej skupiny inému subjektu tej istej cezhraničnej skupiny je v súčasnosti v niektorých členských štátoch obmedzené viacerými ustanoveniami stanovenými vo vnútroštátnych právnych predpisoch. Tieto ustanovenia sú určené na ochranu veriteľov a akcionárov každého subjektu. Nezohľadňujú však vzájomnú závislosť subjektov rovnakej skupiny. Preto je vhodné stanoviť, za akých podmienok je možné previesť finančnú podporu medzi subjektmi cezhraničnej skupiny inštitúcií s cieľom zabezpečiť finančnú stabilitu skupiny ako celku, a to bez toho, aby sa ohrozila likvidita či platobná schopnosť subjektu skupiny, ktorý poskytuje podporu. Finančná podpora medzi subjektmi skupiny by mala byť dobrovoľná a mali by sa na ňu vzťahovať primerané ochranné opatrenia. Je vhodné, aby členský štát nepodmieňoval právo usadiť sa, či už priamo alebo nepriamo, existenciou dohody o poskytnutí finančnej podpory. Ustanovenia týkajúce sa finančnej podpory v rámci skupiny uvedené v tejto smernici nemajú vplyv na zmluvné alebo zákonné dojednania o záväzkoch medzi inštitúciami, ktoré chránia zúčastnené inštitúcie prostredníctvom krížových záruk alebo rovnocenných mechanizmov. Ak príslušný orgán obmedzí alebo zakáže finančnú podporu v rámci skupiny ak plán ozdravenia na úrovni skupiny odkazuje na finančnú podporu v rámci skupiny, takýto zákaz alebo obmedzenie by sa na účely preskúmania plánu ozdravenia mali považovať za vecnú zmenu.

(39)

Akcionári by si mali, v súlade s touto smernicou, počas ozdravenia a fáz včasnej intervencie ponechať plnú zodpovednosť a kontrolu nad inštitúciou, s výnimkou prípadov, keď príslušný orgán menoval dočasného správcu. Tejto zodpovednosti by sa mali vzdať, keď sa krízová situácia inštitúcie alebo spoločnosti začne riešiť.

(40)

S cieľom zachovať finančnú stabilitu je dôležité, aby príslušné orgány boli schopné napraviť zhoršenie finančnej a ekonomickej situácie inštitúcie skôr, než daná inštitúcia dosiahne bod, kedy orgány nebudú mať inú možnosť než riešiť jej krízovú situáciu. Príslušné orgány by mali mať na tento účel právomoci včasnej intervencie vrátane právomoci vymenovať dočasného správcu, ktorý by nahradil manažment a vrcholový manažment inštitúcie alebo by s ním dočasne spolupracoval. Úlohou dočasného správcu by malo byť vykonávať všetky právomoci, ktoré mu boli udelené, s cieľom podporovať riešenia s cieľom napraviť finančnú situáciu inštitúcie. Vymenovaním dočasného správcu by sa nemalo nenáležite zasahovať do práv akcionárov alebo majiteľov alebo procesných povinností stanovených v práve obchodných spoločností Únie alebo jednotlivých štátov a mali by sa pri ňom dodržiavať medzinárodné povinnosti Únie alebo členských štátov vo vzťahu k ochrane investícií. Medzi právomoci včasnej intervencie by mali patriť právomoci, ktoré už boli vymedzené v smernici 2013/36/EÚ, pokiaľ ide o iné okolnosti, ako tie, ktoré sa považujú za včasnú intervenciu, ako aj iné situácie, ktoré sa považujú za potrebné na ozdravenie finančného hospodárenia inštitúcie.

(41)

Rámcom pre riešenie krízových situácií by sa malo zabezpečiť včasné začatie riešenia krízovej situácie, skôr ako sa finančná inštitúcia stane platobne neschopnou podľa súvahy a skôr ako sa úplne vyčerpá celé vlastné imanie. Riešenie krízovej situácie by sa malo iniciovať vtedy, keď príslušný orgán po konzultácii s orgánom pre riešenie krízových situácií určí, že inštitúcia zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá a alternatívne opatrenia uvedené v tejto smernici by takémuto zlyhaniu v primeranej lehote zabránili. Členské štáty môžu výnimočne stanoviť, že okrem príslušného orgánu môže to, že inštitúcia zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, určiť aj orgán pre riešenie krízových situácií, a to po konzultácii s príslušným orgánom. Skutočnosť, že inštitúcia nespĺňa požiadavky na udelenie povolenia, by sama osebe nemala odôvodňovať začatie riešenia krízovej situácie, najmä ak je inštitúcia stále životaschopná alebo ak je pravdepodobné, že bude stále životaschopná. Inštitúcia by sa mala považovať za zlyhávajúcu alebo pravdepodobne zlyhávajúcu, ak porušuje alebo v blízkej budúcnosti pravdepodobne bude porušovať požiadavky na zachovanie povolenia, ak pasíva inštitúcie presahujú alebo v blízkej budúcnosti pravdepodobne presiahnu jej aktíva, ak inštitúcia nie je alebo v blízkej budúcnosti pravdepodobne nebude schopná uhradiť svoje dlhy v čase ich splatnosti, alebo ak si inštitúcia vyžaduje mimoriadnu verejnú finančnú podporu, s výnimkou konkrétnych okolností stanovených v tejto smernici. Skutočnosť, že inštitúcia potrebuje, aby jej centrálna banka poskytla núdzovú pomoc na zvýšenie likvidity, by sama osebe nemala byť okolnosťou, ktorá dostatočne preukazuje, že inštitúcia je alebo v blízkej budúcnosti bude neschopná uhradiť svoje záväzky v čase ich splatnosti.

Ak by za túto facilitu ručil členský štát, podliehala by inštitúcia, ktorá by mala k tejto facilite prístup, rámcu štátnej pomoci. S cieľom zachovať finančnú stabilitu, najmä v prípade systémového nedostatku likvidity, by štátne záruky k facilitám likvidity od centrálnych bánk alebo štátne záruky k novo vydaným pasívam za účelom nápravy vážneho narušenia hospodárstva členského štátu nemali aktivovať rámec pre riešenie krízových situácií za predpokladu, že sa splní niekoľko podmienok. Platí najmä, že opatrenia štátnych záruk by sa mali schvaľovať na základe rámca pre štátnu pomoc a nemali by tvoriť súčasť širšieho balíka pomoci a používanie opatrení záruk by malo byť prísne časovo obmedzené. Záruky členských štátov za akciové pohľadávky by sa mali zakázať. Keď sa poskytuje záruka na novo vydané pasíva iné ako vlastné imanie, členský štát by mal zabezpečiť, aby inštitúcia záruku dostatočne uhradili. Okrem toho poskytnutie mimoriadnej verejnej finančnej podpory by nemalo aktivovať riešenie krízovej situácie, ak členský štát ako preventívne opatrenie prevezme podiel na základnom imaní inštitúcie, vrátane inštitúcie vo verejnom vlastníctve, ktorá spĺňa svoje kapitálové požiadavky. K tomu môže dôjsť napríklad v prípade, ak sa od inštitúcie vyžaduje, aby získala nový kapitál v dôsledku výsledkov stresového testu založeného na určitom scenári alebo rovnocenných krokov vykonaných makroprudenciálnymi orgánmi, ktoré zahŕňajú požiadavku stanovenú s cieľom zachovať finančnú stabilitu v kontexte systémovej krízy, ale inštitúcia pritom nie je schopná získať kapitál súkromne na trhoch. Inštitúcia by sa nemala považovať za inštitúciu, ktorá zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, výlučne na tom základe, že mimoriadna verejná finančná podpora sa poskytla pred nadobudnutím účinnosti tejto smernice. Prístup k facilitám likvidity vrátane núdzových facilít likvidity poskytovaným centrálnymi bankami môže tiež predstavovať štátnu pomoc podľa rámca štátnej podpory.

(42)

V prípade riešenia krízovej situácie skupiny s cezhraničnou činnosťou akékoľvek opatrenia v oblasti riešenia krízovej situácie by mali zohľadňovať potenciálne dôsledky riešenia krízovej situácie vo všetkých členských štátoch, v ktorých inštitúcia alebo skupina pôsobí.

(43)

Právomoci orgánov pre riešenie krízových situácií by sa mali uplatňovať aj na holdingové spoločnosti, ak zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá tak holdingová spoločnosť, ako aj dcérska spoločnosť či už v Únii alebo v tretej krajine. Okrem toho a bez ohľadu na skutočnosť, že holdingová spoločnosť nemusí zlyhávať alebo pravdepodobne zlyhať, platí, že právomoci orgánov pre riešenie krízových situácií by sa mali uplatňovať na holdingové spoločnosti, ak jedna alebo viaceré dcérske inštitúcie spĺňajú podmienky pre riešenie krízovej situácie, alebo inštitúcia tretej krajiny spĺňa podmienky pre riešenie krízovej situácie v uvedenej tretej krajine a uplatňovanie nástrojov riešenia krízových situácií a príslušných právomocí vo vzťahu k holdingovej spoločnosti je potrebné na riešenie krízovej situácie jednej alebo viacerých dcérskych spoločností alebo na riešenie krízovej situácie skupiny ako celku.

(44)

Ak inštitúcia zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, vnútroštátne orgány by mali mať k dispozícii minimálny harmonizovaný súbor nástrojov riešenia krízových situácií a príslušných právomocí. Ich vykonávanie by malo podliehať spoločným podmienkam, cieľom a všeobecným zásadám. Keď orgán pre riešenie krízových situácií raz prijme rozhodnutie o tom, že začne riešiť krízovú situáciu inštitúcie, bežné konkurzné konanie by sa malo vylúčiť s výnimkou ak potrebujú byť kombinované s použitím nástrojov na riešenie krízových situácií a na základe iniciatívy orgánu pre riešenie krízových situácií. Členské štáty by mali mať možnosť udeliť orgánom pre riešenie krízových situácií popri nástrojoch a právomociach udelených na základe tejto smernice ďalšie nástroje a právomoci. Používanie týchto ďalších nástrojov a právomocí by však malo byť v súlade so zásadami a cieľmi riešenia krízových situácií stanovenými v tejto smernici. Používanie takýchto nástrojov alebo právomocí by najmä nemalo zasahovať do účinného riešenia krízových situácií cezhraničných skupín.

(45)

Na zabránenie morálnemu hazardu by každá inštitúcia, ktorá zlyháva, mala byť schopná trh opustiť bez ohľadu na svoju veľkosť a vzájomné prepojenia s ostatnými subjektmi bez toho, aby došlo k narušeniu systému. Zlyhávajúca inštitúcia by sa v zásade mala likvidovať na základe bežného konkurzného konania. Likvidácia na základe bežného konkurzného konania by však mohla ohroziť finančnú stabilitu, prerušiť poskytovanie zásadných funkcií a ovplyvniť ochranu vkladateľov. V takom prípade je vysoko pravdepodobné, že by skôr existoval verejný záujem na umiestnení inštitúcie pod dohľadom a použitie nástrojov riešenia krízových situácií než uchýlenie sa k bežnému konkurznému konaniu. Cieľom riešenia krízových situácií by preto malo byť zaručiť kontinuitu zásadných funkcií s cieľom zabrániť nepriaznivým účinkom na finančnú stabilitu v záujme ochrany verejných finančných prostriedkov minimalizáciou spoliehania sa na mimoriadnu verejnú finančnú podporu zlyhávajúcim inštitúciám, ako aj chrániť poistených vkladateľov, investorov a finančné prostriedky a aktíva klientov.

(46)

Likvidácia zlyhávajúcej inštitúcie na základe bežného konkurzného konania by sa mala vždy zvážiť pred tým, ako sa uplatnia nástroje riešenia krízových situácií. Nepretržité pokračovanie v činnosti zlyhávajúcej inštitúcie by sa malo uplatnením nástrojov riešenia krízových situácií zachovať v maximálnej možnej miere použitím súkromných finančných prostriedkov. To sa dá dosiahnuť buď predajom kupujúcemu zo súkromného sektora alebo fúziou s takýmto subjektom alebo prostredníctvom odpísania pasív inštitúcie alebo konverziou jej dlhu na vlastné imanie s cieľom realizovať rekapitalizáciu.

(47)

Pri uplatňovaní nástrojov riešenia krízových situácií a pri vykonávaní právomocí riešiť krízové situácie by orgány pre riešenie krízových situácií mali vykonať všetky vhodné kroky, aby zabezpečili, že opatrenia na riešenie krízovej situácie sa prijímajú v súlade s určitými zásadami vrátane tej, že zodpovedajúci podiel na stratách ponesú akcionári a veritelia, že manažment by sa mal v zásade vymeniť, že sa minimalizujú náklady na riešenie krízovej situácie inštitúcie a že s veriteľmi, ktorí sú zaradení do tej istej kategórie, sa bude zaobchádzať rovnako. Najmä v prípade, keď sa v súvislosti s opatrením na riešenie krízových situácií s veriteľmi patriacimi do rovnakej triedy zaobchádza rozdielne, malo by sa takéto rozlíšenie odôvodniť verejným záujmom a nemalo by byť ani priamo ani nepriamo diskriminačné na základe štátnej príslušnosti. Keď používanie nástrojov riešenia krízových situácií zahŕňa poskytnutie štátnej pomoci, intervencie by sa mali posudzovať v súlade s príslušnými pravidlami upravujúcimi štátnu pomoc. Štátna pomoc sa môže použiť okrem iného v prípadoch, ak sa fondy na riešenie krízových situácií a finančné prostriedky systému ochrany vkladov nasadzujú s cieľom pomôcť pri riešení krízových situácií zlyhávajúcich inštitúcií.

(48)

Pri uplatňovaní nástrojov riešenia krízových situácií a vykonávaní právomocí riešiť krízové situácie by orgány pre riešenie krízových situácií v prípade potreby mali informovať zástupcov zamestnancov a ich a konzultovať s nimi. V tomto smere by sa tam, kde existujú, mali v plnej miere zohľadňovať kolektívne dohody alebo iné pravidlá stanovené sociálnymi partnermi.

(49)

Obmedzenia práv akcionárov a veriteľov by mali byť v súlade s článkom 52 charty. Nástroje riešenia krízových situácií by sa preto mali uplatňovať len na tie inštitúcie, ktoré zlyhávajú alebo pravdepodobne zlyhajú, a to len vtedy, keď je to potrebné na to, aby sa vo všeobecnom záujme splnil cieľ, ktorým je finančná stabilita. Nástroje riešenia krízových situácií by sa mali uplatňovať najmä vtedy, ak sa inštitúcia nemôže likvidovať na základe bežného konkurzného konania, keďže by sa tým destabilizoval finančný systém, a príslušné opatrenia sú potrebné s cieľom zabezpečiť rýchly prevod a pokračovanie systémovo dôležitých funkcií, a ak neexistujú žiadne rozumné vyhliadky akéhokoľvek alternatívneho súkromného riešenia vrátane akéhokoľvek zvýšenia kapitálu existujúcimi akcionármi alebo akoukoľvek treťou stranou, ktoré by postačovalo na úplnú obnovu životaschopnosti inštitúcie. Okrem toho pri uplatňovaní nástrojov riešenia krízových situácií a pri vykonávaní právomocí riešiť krízové situácie by sa mala zohľadňovať zásada proporcionality a osobitosti právnej formy inštitúcie.

(50)

Zasahovanie do vlastníckych práv by nemalo byť neprimerané. Dotknutí akcionári a veritelia by nemali utrpieť vyššie straty než straty, ktoré by utrpeli, ak by sa inštitúcia zlikvidovala v čase prijatia rozhodnutia o riešení krízovej situácie. V prípade čiastočného prevodu aktív inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, na súkromného kupujúceho alebo na preklenovaciu banku by sa zvyšná časť inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, mala likvidovať na základe bežného konkurzného konania. S cieľom chrániť akcionárov a veriteľov, ktorí zostanú v likvidačnom konaní inštitúcie, by akcionári a veritelia mali mať nárok, aby sa im na základe ich nárokov alebo kompenzácie ich nárokov v rámci likvidačného konania nevyplatilo menej, než by podľa odhadov získali, ak by sa celá inštitúcia likvidovala na základe bežného konkurzného konania.

(51)

S cieľom chrániť právo akcionárov a veriteľov by sa mali stanoviť jasné povinnosti týkajúce sa ocenenia aktív a pasív inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, a ak sa to v zmysle tejto smernice vyžaduje, ocenenia zaobchádzania, ktoré by sa na akcionárov a veriteľov uplatňovalo, ak by sa inštitúcia likvidovala na základe bežného konkurzného konania. Malo by byť možné začať takéto ocenenie už vo fáze včasnej intervencie. Pred prijatím akéhokoľvek opatrenia na riešenie krízovej situácie by sa malo vykonať spravodlivé a realistické ocenenie aktív a pasív inštitúcie. Takéto ocenenie by spolu s rozhodnutím o riešení krízovej situácie malo podliehať právu podať opravný prostriedok. Okrem toho by sa malo v prípade, že sa to vyžaduje podľa tejto smernice, vykonať po uplatnení nástrojov riešenia krízovej situácie ex post porovnanie zaobchádzania, ktoré sa na akcionárov a veriteľov v skutočnosti vzťahovalo, a zaobchádzania, ktoré by sa na nich vzťahovalo v rámci bežného konkurzného konania. Ak sa skonštatuje, že akcionárom a veriteľom sa na základe ich nárokov alebo kompenzácie ich nárokov vyplatilo menej, než by sa im vyplatilo v rámci bežného konkurzného konania, mali byť mať nárok na vyplatenie rozdielu. Na rozdiel od ocenenia pred prijatím opatrenia na riešenie krízovej situácie by malo byť možné napadnúť uvedené porovnanie oddelene od rozhodnutia o riešení krízovej situácie. Členské štáty by mali mať možnosť voľne sa rozhodnúť o postupe, ako akcionárom alebo veriteľom vyplatiť akékoľvek zistené rozdiely v zaobchádzaní. Prípadný uvedený rozdiel by sa mal vyplatiť z mechanizmov financovania zriadených podľa tejto smernice.

(52)

Je dôležité, aby sa straty zaúčtovali pri zlyhaní inštitúcie. Ocenenie aktív a pasív zlyhávajúcich inštitúcií by malo vychádzať zo spravodlivých, obozretných a realistických predpokladov v okamihu, keď sa nasadzujú nástroje riešenia krízovej situácie. Pri oceňovaní by však hodnota pasív nemala byť ovplyvnená finančnou situáciou inštitúcie. V naliehavých prípadoch by malo byť možné, aby orgány pre riešenie krízových situácií vykonali rýchle ocenenie aktív alebo pasív zlyhávajúcej inštitúcie. Toto ocenenie by malo byť predbežné a malo by sa uplatňovať až do okamihu, kedy sa vykoná nezávislé ocenenie. Záväzné technické predpisy EBA týkajúce sa metodiky oceňovania by mali stanoviť rámec zásad, ktoré sa majú používať pri vykonávaní týchto oceňovaní, a mali by umožniť, aby orgány pre riešenie krízových situácií a nezávislí odhadcovia mohli uplatňovať rôzne konkrétne metodiky podľa potreby.

(53)

S cieľom zachovať dôveru trhu a minimalizovať „nákazu“ je nevyhnutné rýchle a koordinované konanie. Keď je inštitúcia považovaná za zlyhávajúcu inštitúciu alebo za inštitúciu, ktorá pravdepodobne zlyhá, a nemožno odôvodnene očakávať, že akékoľvek alternatívne opatrenie súkromného sektora alebo orgánu dohľadu v primeranej lehote zabráni zlyhaniu inštitúcie, orgány pre riešenie krízových situácií by nemali odkladať prijatie primeraných a koordinovaných opatrení na riešenie krízovej situácie vo verejnom záujme. Okolnosti, za ktorých môže dôjsť k zlyhaniu inštitúcie, a to najmä pri zohľadnení možnej naliehavosti situácie, by mali orgánom pre riešenie krízových situácií umožňovať, aby prijali opatrenie na riešenie krízovej situácie bez toho, aby sa uložila povinnosť použiť najskôr právomoci včasnej intervencie.

(54)

Orgány pre riešenie krízových situácií by pri prijímaní opatrení na riešenie krízových situácií mali zohľadňovať a nasledovať opatrenia stanovené v plánoch riešenia krízových situácií a podľa týchto opatrení postupovať, ak s ohľadom na okolnosti prípadu nevyhodnotia, že ciele riešenia krízových situácií sa dosiahnu účinnejšie prijatím opatrení, ktoré nie sú stanovené v plánoch riešenia krízových situácií.

(55)

Okrem prípadov výslovne uvedených v tejto smernici by sa nástroje riešenia krízových situácií mali uplatňovať pred každou kapitálovou injekciou z verejného sektora alebo zodpovedajúcou mimoriadnou verejnou finančnou podporou v prospech inštitúcie. Nemalo by to však brániť používaniu finančných prostriedkov zo systému ochrany vkladov alebo fondov na riešenie krízových situácií s cieľom absorbovať straty, ktoré by inak utrpeli krytí vkladatelia alebo diskrečne vylúčení veritelia. Použitie mimoriadnej verejnej finančnej podpory, fondov na riešenie krízových situácií alebo systémov ochrany vkladov na pomoc pri riešení krízových situácií zlyhávajúcich inštitúcií by v tejto súvislosti malo dodržiavať príslušné ustanovenia upravujúce štátnu pomoc.

(56)

Problémy na finančných trhoch v Únii vynárajúce sa zo systémových udalostí by mohli mať nepriaznivý účinok na hospodárstvo Únie a občanov Únie. Nástroje riešenia krízových situácií by sa preto mali navrhovať tak, aby dokázali reagovať na širokú škálu veľmi nepredvídateľných scenárov, a to zohľadňujúc skutočnosť, že môže byť rozdiel medzi krízou jednej inštitúcie a širšou systémovou bankovou krízou.

(57)

Keď Komisia v súlade s článkom 107 ZFEÚ skúma štátnu pomoc vládnych stabilizačných nástrojov uvedených v tejto smernici, mala by samostatne preskúmať, či oznámené vládne stabilizačné nástroje neporušujú žiadne úzko spojené ustanovenia právnych predpisov Únie vrátane predpisov týkajúcich sa minimálnej požiadavky absorpcie strát vo výške 8 %, ktorú obsahuje táto smernica, a či nastala úplne mimoriadna situácia systémovej krízy odôvodňujúca použitie týchto nástrojov podľa tejto smernice, pričom sa zabezpečia rovnaké podmienky na vnútornom trhu. V súlade s článkami 107 a 108 ZFEÚ by toto vyhodnotenie predtým, ako sa môžu použiť akékoľvek vládne stabilizačné nástroje.

(58)

Uplatnenie vládnych stabilizačných nástrojov by malo byť v strednodobom horizonte fiškálne neutrálne.

(59)

Nástroje riešenia krízových situácií by mali zahŕňať odpredaj obchodnej činnosti alebo akcií inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, zriadenie preklenovacej inštitúcie, oddelenie rentabilných aktív zlyhávajúcej inštitúcie od jej aktív so zníženou hodnotou alebo nerentabilných aktív a záchrana akcionárov a veriteľov pomocou vnútorných zdrojov zlyhávajúcej inštitúcie.

(60)

Keď sa nástroje riešenia krízových situácií použili na prevod systémovo významných služieb alebo životaschopných obchodných činností inštitúcie na zdravý subjekt, ako je napríklad kupujúci zo súkromného sektora alebo preklenovacia inštitúcia, zvyšok inštitúcie by sa mal likvidovať vo vhodnom časovom rámci so zreteľom na potrebu inštitúcie, ktorá zlyháva, poskytovať služby alebo podporu, aby kupujúci alebo preklenovacia inštitúcia mohli aj naďalej vykonávať činnosti alebo služby nadobudnuté na základe tohto prevodu.

(61)

Pomocou nástroja odpredaja obchodnej činnosti by sa malo orgánom umožniť predať inštitúciu alebo časti jej obchodnej činnosti jednému alebo viacerým kupujúcim, a to bez súhlasu akcionárov. Ak sa uplatňuje nástroj odpredaja obchodnej činnosti, orgány by mali prijať úpravy na to, aby sa daná inštitúcia alebo časť jej obchodnej činnosti ponúkali na trhu v rámci otvoreného, transparentného a nediskriminačného postupu, a zároveň, aby cieľom bola najvyššia možná maximalizácia predajnej ceny. V prípadoch, keď z dôvodu naliehavosti nie je možné uplatniť tento postup, by orgány mali prijať opatrenia na nápravu škodlivých účinkov na hospodársku súťaž a vnútorný trh.

(62)

Akékoľvek čisté výnosy z prevodu aktív alebo pasív inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, by pri uplatnení nástroja odpredaja obchodnej činnosti mali ísť v prospech inštitúcie, ktorá zostala v likvidačnom konaní. Akékoľvek čisté výnosy z prevodu akcií alebo iných nástrojov vlastníctva vydaných inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši, by pri uplatnení nástroja odpredaja obchodnej činnosti mali ísť v prospech vlastníkov týchto akcií alebo iných nástrojov vlastníctva. Pri výpočte výnosov by sa mali odpočítať náklady vzniknuté v rámci zlyhania inštitúcie a v rámci procesu riešenia krízovej situácie.

(63)

S cieľom včas vykonať odpredaj obchodnej činnosti a chrániť finančnú stabilitu by sa posúdenie kupujúceho, ktorý nadobúda kvalifikovaný podiel, malo vykonať včas, aby sa nezdržiavalo uplatnenie nástroja odpredaja obchodnej činnosti v súlade s touto smernicou, na základe výnimky z časových lehôt a postupov stanovených v smernici 2013/36/EÚ a smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ (11).

(64)

Informácie o ponúkaní inštitúcie, ktorá zlyháva, na trhu a o rokovaniach s potenciálnymi nadobúdateľmi pred uplatnením nástroja odpredaja obchodnej činnosti budú mať pravdepodobne systémový význam. Na zabezpečenie finančnej stability by malo byť možné odložiť na nevyhnutný čas zverejnenie takýchto informácií požadovaných nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014 (12) tak, aby bolo možné vypracovať plán a štruktúru riešenia krízových situácií inštitúcie v súlade s lehotami na odklad povolenými na základe režimu, ktorý sa uplatňuje, keď dochádza k zneužívaniu trhu.

(65)

Preklenovacia inštitúcia je inštitúcia úplne alebo čiastočne vlastnená jedným alebo viacerými orgánmi verejnej moci alebo kontrolovaná orgánom pre riešenie krízových situácií, ktorej hlavným účelom by malo byť zabezpečiť, aby sa klientom zlyhávajúcej inštitúcie aj naďalej poskytovali základné finančné služby a aby sa aj naďalej vykonávali základné finančné činnosti. Preklenovacia inštitúcia by mala byť prevádzkovaná ako životaschopný podnik, v ktorého činnosti sa nepretržite pokračuje, a mala by sa vrátiť na trh, keď sú vhodné podmienky a v lehote stanovenej v tejto smernici, alebo by sa mala zlikvidovať, ak nie je životaschopná.

(66)

Pomocou nástroja oddelenia aktív by sa malo orgánom umožniť prevádzať aktíva, práva alebo pasíva inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, na samostatný subjekt. Tento nástroj by sa mal používať len v spojení s ostatnými nástrojmi, aby sa predišlo nenáležitej konkurenčnej výhode pre zlyhávajúcu inštitúciu.

(67)

Účinným režimom riešenia krízových situácií by sa mali minimalizovať náklady na riešenie krízovej situácie zlyhávajúcej inštitúcie, ktoré musia znášať daňoví poplatníci. Malo by sa ním zabezpečiť, aby sa krízové situácie systémovo dôležitých inštitúcií dali riešiť bez toho, aby sa tým ohrozila finančná stabilita. Nástrojom záchrany pomocou vnútorných zdrojov sa tento cieľ dosiahne tak, že týmto nástrojom sa zaručí, že akcionári a veritelia zlyhávajúcej inštitúcie utrpia primerané straty a budú znášať úmernú časť uvedených nákladov vzniknutých v rámci zlyhania inštitúcie. Nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov preto akcionárom a veriteľom inštitúcie poskytne silnejší podnet na monitorovanie zdravia inštitúcie za normálnych okolností a je v súlade s odporúčaním Rady pre finančnú stabilitu, aby štatutárne právomoci odpísať a konvertovať dlh boli súčasťou rámca na riešenie krízových situácií ako doplnková možnosť v spojení s ostatnými nástrojmi riešenia krízových situácií.

(68)

Aby sa zabezpečilo, že orgány pre riešenie krízových situácií budú na účely rozdelenia strát medzi veriteľov disponovať za rôznych okolností potrebnou flexibilitou, je vhodné, aby tieto orgány mohli používať nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov, ak je cieľom riešiť krízovú situáciu zlyhávajúcej inštitúcie za predpokladu nepretržitého pokračovania v činnosti, ak existujú realistické vyhliadky, že sa môže obnoviť životaschopnosť inštitúcie a ak sa systémovo významné služby prevádzajú na preklenovaciu inštitúciu a zvyšok inštitúcie ukončí činnosť a zlikviduje sa.

(69)

Keď sa nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov používa s cieľom obnoviť kapitál zlyhávajúcej inštitúcie, aby mohla ďalej fungovať za predpokladu nepretržitého pokračovania v činnosti, riešenie krízovej situácie prostredníctvom nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov by mala sprevádzať výmena manažmentu, s výnimkou prípadov, keď je ponechanie manažmentu vhodné a nevyhnutné na dosiahnutie cieľov riešenia krízovej situácie, a následná reštrukturalizácia inštitúcie a jej činností spôsobom, ktorý sa sústredí na odstránenie príčin jej zlyhania. Táto reštrukturalizácia by sa mala dosiahnuť prostredníctvom vykonávania plánu reorganizácie obchodnej činnosti. Takéto plány by v prípade potreby mali byť zlučiteľné s plánom reštrukturalizácie, ktorý inštitúcia musí predložiť Komisii na základe rámca pre štátnu pomoc. Platí najmä, že plán by popri opatreniach zameraných na obnovenie dlhodobej životaschopnosti inštitúcie mal obsahovať opatrenia, ktoré obmedzujú pomoc na minimálne zdieľanie zaťaženia a opatrenia, ktoré obmedzujú narušenie hospodárskej súťaže.

(70)

Nie je vhodné používať nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov v prípade nárokov, ktoré sú zabezpečené, kolateralizované alebo inak zaručené. S cieľom zaručiť, že nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov je účinný a plní svoj účel, je vhodné, aby sa mohol uplatňovať na čo najširšiu škálu nezabezpečených pasív zlyhávajúcej inštitúcie. Napriek tomu je vhodné vylúčiť z rozsahu pôsobnosti uplatňovania nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov niektoré druhy nezabezpečených pasív. S cieľom chrániť majiteľov krytých vkladov by sa nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov nemal používať na tie vklady, ktoré sú chránené podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/49/EÚ (13). S cieľom zabezpečiť pokračovanie vykonávania zásadných funkcií by sa nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov nemal používať na niektoré záväzky vo vzťahu k zamestnancom zlyhávajúcej inštitúcie alebo na obchodné nároky súvisiace s tovarom a službami zásadnými na každodenné fungovanie inštitúcie. S cieľom vyplatiť nároky na dôchodok a sumy dôchodkov splatné dôchodkovým fondom a dôchodkovým správcom by sa nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov nemal používať na niektoré záväzky zlyhávajúcej inštitúcie vo vzťahu k dôchodkovému systému. Avšak nástroj záchrany by sa mal uplatňovať na záväzky týkajúce sa dôchodkových dávok založených na premenlivých odmenách, ktoré nevyplývajú z kolektívnych zmlúv ako aj premennej zložky mzdy skutočných osôb podstupujúcich riziko. Z dôvodov obmedzenia rizika systémovej „nákazy“ by sa nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov nemal uplatňovať na záväzky vyplývajúce z účasti v platobných systémoch, ktoré majú zostatkovú splatnosť menej ako sedem dní, alebo záväzky voči inštitúciám s výnimkou subjektov, ktoré sú súčasťou tej istej skupiny, s pôvodnou lehotou splatnosti menej ako sedem dní.

(71)

Keďže ochrana krytých vkladateľov je jedným z najvýznamnejších cieľov riešenia krízovej situácie, nemalo by sa používanie nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov vzťahovať na poistené vklady. Systémom ochrany vkladov by sa však malo prispieť k financovaniu procesu riešenia krízových situácií absorbovaním strát v rozsahu čistých strát, ktoré by tento systém musel niesť po kompenzácii vkladateľov v bežnom konkurznom konaní. Vykonávaním právomocí záchrany pomocou vnútorných zdrojov by sa zabezpečilo, že vkladatelia budú mať naďalej prístup k svojim vkladom aspoň až do výšky krytia, čo je hlavným dôvodom, prečo sa zriadil systém ochrany vkladov. Ak by sa nestanovilo využitie týchto systémov v takýchto prípadoch, predstavovalo by to nespravodlivú výhodu vzhľadom na ostatných veriteľov, ktorí by podliehali vykonávaniu právomocí orgánom pre riešenie krízových situácií.

(72)

Orgány pre riešenie krízových situácií by mali mať možnosť záväzky vylúčiť alebo čiastočne vylúčiť za určitých okolností vrátane situácie, keď tieto záväzky nie je možné zachrániť pomocou vnútorných zdrojov v primeranej lehote, ak je vylúčenie nevyhnutné a primerané na zabezpečenie kontinuity zásadných funkcií a hlavných oblastí obchodnej činnosti inštitúcie, alebo ak by uplatnenie nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov na tieto záväzky viedlo k takému zníženiu hodnoty, že straty znášané ostatnými veriteľmi by boli vyššie, než keby tieto záväzky neboli vylúčené zo záchrany pomocou vnútorných zdrojov. Orgány pre riešenie krízových situácií by mali mať možnosť záväzky vylúčiť alebo čiastočne vylúčiť, ak je to nutné na zabránenie nákaze a finančnej nestabilite, ktoré môžu vážne narušiť hospodárstvo členského štátu. Orgány pre riešenie krízových situácií by pri týchto posudzovaniach mali zvážiť dôsledky potenciálnej záchrany pomocou vnútorných zdrojov záväzkov vyplývajúcich z oprávnených vkladov, ktoré patria fyzickým osobám, mikropodnikom, malým a stredným podnikom, nad výšku krytia ustanovenú v smernici 2014/49/EÚ.

(73)

V prípadoch, keď sa uplatňujú tieto vylúčenia, úroveň odpísania alebo konverzie iných oprávnených záväzkov sa môže zvýšiť, aby sa zohľadnili tieto vylúčenia, a to za podmienky, že sa dodrží zásada, že žiadny veriteľ sa nesmie dostať do znevýhodnenejšieho postavenia, než do akého by sa dostal pri bežnom konkurznom konaní. Ak nie je možné straty preniesť na ďalších veriteľov, mechanizmus financovania riešenia krízových situácií môže inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, poskytnúť príspevok, ak je splnený určitý počet prísnych podmienok vrátane požiadavky, aby straty v celkovom rozsahu minimálne 8 % celkových záväzkov vrátane vlastných zdrojov už boli absorbované pomocou vnútorných zdrojov, a aby financovanie zo strany fondu na riešenie krízových situácií bolo obmedzené alebo limitom 5 % celkových záväzkov vrátane vlastných zdrojov alebo prostriedkami, ktoré má fond na riešenie krízových situácií k dispozícii a sumou, ktorú je možné získať prostredníctvom príspevkov ex post počas troch rokov.

(74)

Za výnimočných okolností, ak boli záväzky vylúčené a namiesto nich k záchrane pomocou vnútorných zdrojov prispel v povolenom rozsahu fond na riešenie krízových situácií, mali by mať orgány pre riešenie krízových situácií možnosť usilovať o financovanie z alternatívnych zdrojov financovania.

(75)

Minimálna výška príspevku na absorpciu straty a rekapitalizáciu 8 % z celkových záväzkov vrátane vnútorných zdrojov alebo prípadne 20 % rizikovo vážených aktív by sa mala vypočítať na základe ocenenia na účely riešenia v súlade s touto smernicou. Historické straty, ktoré už akcionári absorbovali znížením vlastných zdrojov pred takýmto ocenením by sa nemali zahrnúť do týchto percentných hodnôt.

(76)

Žiadne ustanovenie tejto smernice by nemalo od členských štátov vyžadovať, aby financovali mechanizmy financovania riešenia krízových situácií prostriedkami z ich všeobecných rozpočtov.

(77)

S výnimkou prípadov, keď sa v tejto smernici stanovuje inak, by orgány pre riešenie krízových situácií mali nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov uplatňovať spôsobom, ktorý je v súlade s rovnocenným zaobchádzaním s veriteľmi a so zákonnou klasifikáciou nárokov v rámci platného konkurzného práva. Straty by mali znášať najskôr nástroje minimálneho vlastného imania a mali by sa rozdeliť medzi akcionárov buď prostredníctvom zrušenia či prevodu akcií, alebo výrazného zriedenia hodnoty akcií. Ak to nestačí, podriadený dlh by sa mali podrobiť konverzii alebo odpísať. Podrobiť konverzii alebo odpísať by sa mali nadriadené pasíva, ak sa podriadené triedy v celom rozsahu podrobili konverzii alebo odpísali.

(78)

Ak existuje vylúčenie záväzkov, napríklad v prípade platobného systému a systému vyrovnania, zamestnancov alebo obchodných veriteľov, alebo prednostného poradia, napríklad vkladov fyzických osôb, mikropodnikov, malých a stredných podnikov, malo by sa uplatňovať v tretích krajinách rovnako ako v Únii. Na zabezpečenie schopnosti v prípade potreby odpísať alebo konvertovať záväzky, mala by sa uvedená možnosť uviesť v zmluvných ustanoveniach, na ktoré sa vzťahujú právne predpisy tretích krajín, najmä v prípade tých záväzkov, ktoré sa majú v rámci danej hierarchie veriteľov zachrániť pomocou vnútorných zdrojov skôr. Takéto zmluvné podmienky by sa nemali vyžadovať v prípade pasív vyňatých zo záchrany pomocou vnútorných zdrojov, vkladov fyzických osôb, mikropodnikov, malých a stredných podnikov, alebo v prípade, keď právny poriadok tretej krajiny či záväzná dohoda uzavretá s touto treťou krajinou umožňujú orgánu členského štátu pre riešenie krízových situácií, aby uplatnil svoje právomoci odpísať alebo konvertovať dlh.

(79)

S cieľom zabrániť tomu, aby inštitúcie štrukturovali svoje pasíva spôsobom, ktorý obmedzuje účinnosť nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov, je vhodné stanoviť, že inštitúcie by mali vždy splniť minimálnu požiadavku držať súhrnnú sumu vlastných zdrojov a oprávnených pasív v percentuálnom vyjadrení ako podiel celkových pasív inštitúcie. Orgány pre riešenie krízových situácií by mali mať možnosť v jednotlivých prípadoch požadovať, aby uvedený percentuálny podiel úplne alebo čiastočne pozostával z vlastných zdrojov alebo z konkrétneho typu pasív.

(80)

V tejto smernici sa na určenie minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené pasíva v rámci skupiny prijíma prístup „zhora nadol“. Týmto prístupom sa ďalej uznáva, že opatrenia na riešenie krízovej situácie sa uplatňujú na úrovni jednotlivých právnických osôb a že je dôležité, aby sa kapacita na absorpciu strát umiestnila do právnickej osoby v rámci skupiny, v ktorej straty vznikli, alebo aby sa tomuto subjektu sprístupnila. Na tento účel by orgány pre riešenie krízových situácií mali zabezpečiť, aby sa kapacita na absorpciu strát v rámci skupiny rozdelila v celej skupine podľa úrovne rizika v právnických osobách, ktoré skupinu tvoria. Minimálna požiadavka nevyhnutná pre každú jednotlivú dcérsku spoločnosť by sa mala posúdiť osobitne. Okrem toho orgány pre riešenie krízových situácií zabezpečia, aby sa celý kapitál a pasíva, ktoré sa započítavajú do konsolidovanej minimálnej požiadavky, umiestnili do subjektov, v ktorých by straty mali vzniknúť, alebo sa inak sprístupnili na absorpciu strát. Touto smernicou by sa malo umožniť riešenie krízových situácií vo viacerých okamihoch alebo jedinom okamihu. Minimálne požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené pasíva by mali odrážať stratégiu riešenia krízových situácií, ktorá je vhodná pre skupinu v súlade s plánom riešenia krízových situácií. Minimálne požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené pasíva by sa predovšetkým mali požadovať na primeranej úrovni v skupine, aby odrážali prístup riešenia krízových situácií vo viacerých okamihoch alebo prístup riešenia krízových situácií v jedinom okamihu obsiahnuté v pláne riešenia krízových situácií, a pritom by sa mala zohľadňovať skutočnosť, že by sa mohli vyskytnúť okolnosti, keď sa napríklad v záujme efektívnejšieho dosiahnutia cieľov riešenia krízových situácií použije iný prístup, než prístup uvedený v pláne. Na základe uvedených skutočností bez ohľadu na to, či si skupina zvolila prístup riešenia krízových situácií vo viacerých okamihoch alebo prístup riešenia krízových situácií v jedinom okamihu, by všetky inštitúcie a iné právnické osoby skupiny mali vždy mať stabilnú minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené pasíva uloženú orgánmi pre riešenie krízových situácií, aby sa zabránilo nákaze alebo masívnemu vyberaniu vkladov z bánk.

(81)

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby v okamihu životaneschopnosti vydávajúcej inštitúcie straty v plnej miere znášali nástroje dodatočného kapitálu Tier 1 a nástroje kapitálu Tier 2. Preto by orgány pre riešenie krízových situácií mali mať povinnosť plne odpísať tieto nástroje alebo ich konvertovať na nástroje vlastného kapitálu Tier 1, a to v okamihu životaneschopnosti a ešte pred prijatím akéhokoľvek opatrenia na riešenie krízovej situácie. Na tento účel by sa mal okamih životaneschopnosti chápať ako okamih, kedy príslušný orgán skonštatuje, že inštitúcia spĺňa podmienky pre riešenie krízovej situácie, alebo ako okamih, keď tento orgán rozhodne, že inštitúcia by prestala byť životaschopná, ak sa dané kapitálové nástroje neodpíšu alebo nekonvertujú. Skutočnosť, že orgány tieto nástroje odpíšu alebo konvertujú za podmienok požadovaných touto smernicou, by mala byť uznaná v podmienkach, ktorými sa tieto nástroje riadia, a v akomkoľvek prospekte alebo dokumentoch ponuky uverejnených alebo poskytovaných v súvislosti s týmito nástrojmi.

(82)

S cieľom umožniť účinné riešenie krízových situácií by malo byť možné, aby sa nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov uplatňoval pred 1. januárom 2016.

(83)

Orgány pre riešenie krízových situácií by mali uplatňovať nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov len čiastočne, ak posúdenie potenciálneho vplyvu na stabilitu finančného systému v dotknutých členských štátoch a vo zvyšku Únie preukáže, že jeho plné uplatnenie by bolo v rozpore s celkovými verejnými záujmami členského štátu alebo Únie ako celku.

(84)

Orgány pre riešenie krízových situácií by mali mať všetky potrebné zákonné právomoci, ktoré sa môžu v rôznych kombináciách vykonávať pri použití nástrojov riešenia krízových situácií. Medzi tieto právomoci by mali patriť právomoci previesť akcie alebo aktíva, práva alebo záväzky zlyhávajúcej inštitúcie na iný subjekt, ako napr. inú inštitúciu alebo preklenovaciu inštitúciu, právomoci odpísať alebo zrušiť akcie alebo odpísať alebo konvertovať pasíva zlyhávajúcej inštitúcie, právomoc vymeniť manažment a právomoc uložiť dočasné moratórium na vyplatenie nárokov. Sú potrebné doplnkové právomoci vrátane právomoci vyžadovať od ostatných častí skupiny kontinuitu základných služieb.

(85)

Nie je nevyhnutné predpísať presný spôsob, akým by orgány pre riešenie krízových situácií mali intervenovať v zlyhávajúcej inštitúcii. Orgány pre riešenie krízových situácií by mali mať možnosť vybrať si medzi prevzatím kontroly prostredníctvom priamej intervencie v danej inštitúcii alebo prostredníctvom vykonávacieho výnosu. Mali by sa rozhodnúť podľa okolností konkrétneho prípadu. Zdá sa, že v záujme účinnej spolupráce medzi členskými štátmi nie je potrebné v tomto štádiu zavádzať jednotný model.

(86)

Rámec riešenia krízových situácií by mal zahŕňať procesné požiadavky, aby sa zaručilo, že opatrenia na riešenie krízových situácií sa budú riadne oznamovať a, s výhradou obmedzených výnimiek stanovených v tejto smernici, zverejňovať. Keďže však informácie získané orgánmi pre riešenie krízových situácií a ich odbornými poradcami počas procesu riešenia krízovej situácie budú pravdepodobne citlivé, pred zverejnením rozhodnutia o riešení krízovej situácie by sa mal na tieto informácie vzťahovať účinný režim zachovávania dôvernosti. Musí sa vziať do úvahy skutočnosť, že informácie o obsahu a podrobnostiach plánov obnovy a riešenia krízových situácií a výsledku akéhokoľvek vyhodnotenia týchto plánov môžu mať ďalekosiahle účinky, najmä pokiaľ ide o dotknuté podniky. Musí sa predpokladať, že akékoľvek informácie poskytnuté v súvislosti s rozhodnutím pred jeho vydaním, o tom, či boli splnené podmienky riešenia krízovej situácie, o použití konkrétneho nástroja alebo akéhokoľvek opatrenia v rámci postupov, majú vplyv na verejné a súkromné záujmy, ktorých sa týkajú opatrenia. Samotná informácia o tom, že orgán pre riešenie krízových situácií skúma určitú inštitúciu by mohla mať na uvedenú inštitúciu negatívny vplyv. Preto je nutné zabezpečiť vhodné mechanizmy na zachovanie dôvernosti takých informácií, akými sú obsah a podrobnosti plánov obnovy a riešenia krízových situácií a výsledok akéhokoľvek vyhodnotenia vypracovaného v tejto súvislosti.

(87)

Orgány pre riešenie krízových situácií by mali mať pridružené právomoci na zaručenie účinnosti prevodu akcií alebo dlhových nástrojov a aktív, práv a pasív. Pod podmienkou ochranných opatrení stanovených v tejto smernici by tieto právomoci mali obsahovať právomoc vyňať práva tretích strán z prevádzaných nástrojov alebo aktív a právomoc vynucovať plnenie zmlúv a zabezpečovať kontinuitu mechanizmov voči príjemcovi prevádzaných aktív a akcií. Práva zamestnancov na ukončenie pracovnej zmluvy by však nemali byť dotknuté. Ani právo niektorej zo strán na ukončenie zmluvy s inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo s jej subjektom skupiny, z dôvodov iných, než je riešenie krízovej situácie zlyhávajúcej inštitúcie, by nemalo byť dotknuté. Orgány pre riešenie krízových situácií by mali mať pridruženú právomoc požadovať od zvyškovej inštitúcie, ktorá sa likviduje v súlade s bežným konkurzným konaním, aby poskytla služby, ktoré sú potrebné na to, aby inštitúcia, na ktorú boli prevedené aktíva alebo akcie na základe uplatnenia nástroja odpredaja obchodnej činnosti alebo nástroja preklenovacej inštitúcie, dokázala vykonávať svoju obchodnú činnosť.

(88)

V súlade s článkom 47 charty majú dotknuté strany právo na riadny proces a na účinný prostriedok nápravy proti opatreniam, ktoré sa ich týkajú. Rozhodnutia prijaté orgánmi pre riešenie krízových situácií by preto mali podliehať právu podať opravný prostriedok.

(89)

Opatrenia krízového riadenia prijaté vnútroštátnymi orgánmi pre riešenie krízových situácií si môžu vyžadovať komplexné ekonomické hodnotenia a veľký priestor pre diskrečnú právomoc. Vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií disponujú špecializovanými odbornými znalosťami potrebnými na vypracúvanie týchto hodnotení a na určovanie primeraného použitia priestoru pre diskrečnú právomoc. Preto je dôležité zabezpečiť, aby z týchto komplexných ekonomických hodnotení vypracovaných vnútroštátnymi orgánmi pre riešenie krízových situácií v uvedenom kontexte vychádzali vnútroštátne súdy pri preskúmavaní príslušných opatrení krízového riadenia. Zložitosť týchto hodnotení by však nemala brániť vnútroštátnym súdom v tom, aby skúmali, či dôkazy, o ktoré sa orgán pre riešenie krízových situácií opiera, sú vecne správne, spoľahlivé a koherentné, či tieto dôkazy obsahujú všetky príslušné informácie, ktoré by sa mali zohľadňovať, aby sa posúdila komplexná situácia, a to, či sú spôsobilé odôvodniť závery, ktoré z nich boli vyvodené.

(90)

Keďže cieľom tejto smernice je vzťahovať sa na mimoriadne naliehavé situácie a keďže odklad akéhokoľvek rozhodnutia orgánov pre riešenie krízových situácií by mohol brániť kontinuite zásadných funkcií, je potrebné zabezpečiť, že akékoľvek podanie opravného prostriedku by nemalo viesť k automatickému pozastaveniu účinkov napadnutého rozhodnutia a uvedené rozhodnutie orgánu pre riešenie krízových situácií by malo byť bezodkladne vynútiteľné predpokladajúc, že toto pozastavenie by bolo proti verejnému záujmu.

(91)

Okrem toho, pokiaľ je to potrebné v záujme ochrany tretích strán, ktoré v dobrej viere získali aktíva, práva a pasíva inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, prostredníctvom výkonu právomocí riešiť krízové situácie orgánmi, a s cieľom zabezpečiť stabilitu finančných trhov, by však právo podať opravný prostriedok nemalo mať vplyv na akékoľvek následné administratívne akty alebo transakcie uzatvorené na základe zrušeného rozhodnutia. V týchto prípadoch nápravné opatrenia v prípade protiprávneho rozhodnutia by sa preto mali obmedzovať na poskytnutie náhrady škôd, ktoré dotknuté osoby utrpeli.

(92)

Keďže vzhľadom na vážne ohrozenie finančnej stability v členskom štáte a Únii môže byť potrebné naliehavo prijať opatrenia krízového riadenia, postup podľa vnútroštátneho práva súvisiaci so žiadosťou o ex ante schválenie opatrenia krízového riadenia súdom a posúdenie takejto žiadosti súdom by mali mať povahu urýchleného konania. Vzhľadom na nutnosť urýchlene prijať opatrenia krízového riadenia by mal súd rozhodnúť do 24 hodín a členské štáty by mali zabezpečiť, aby príslušný orgán prijal rozhodnutie okamžite po vydaní súdneho rozhodnutia. Nie je tým dotknuté právo zainteresovaných strán požiadať súd o zrušenie rozhodnutia, a to počas obmedzenej lehoty po prijatí opatrenia krízového riadenia orgánom pre riešenie krízových situácií.

(93)

Je v záujme efektívneho riešenia krízovej situácie a v záujme vyhnutia sa konfliktom jurisdikcií, aby sa v prípade zlyhávajúcej inštitúcie vôbec nezačínalo bežné konkurzné konanie alebo aby sa v ňom nepokračovalo, kým orgán pre riešenie krízových situácií vykonáva svoje právomoci riešiť krízové situácie alebo uplatňuje nástroje riešenia krízových situácií, okrem situácie, keď k tomu dôjde z iniciatívy orgánu pre riešenie krízových situácií alebo s jeho súhlasom. Je užitočné a potrebné pozastaviť na obmedzený čas určité zmluvné záväzky, aby orgán pre riešenie krízových situácií mal čas zaviesť nástroje riešenia krízovej situácie do praxe. To by sa však nemalo uplatňovať na povinnosti vo vzťahu k systémom určeným podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/26/ES (14), centrálnym protistranám a centrálnym bankám. Smernica 98/26/ES znižuje riziko spojené s účasťou v platobných systémoch a systémoch zúčtovania cenných papierov, najmä znížením miery narušenia v prípade platobnej neschopnosti účastníka takého systému. V záujme toho, aby sa zaistilo, že sa tieto ochranné opatrenia primerane uplatnia v krízových situáciách, pričom sa zachová primeraná istota pre prevádzkovateľov platobných systémov a systémov zúčtovania cenných papierov a ďalších účastníkov trhu, smernica stanovuje, že opatrenie na predchádzanie kríze alebo opatrenie krízového riadenia by sa sami osebe nemali považovať za bežné konkurzné konanie v zmysle smernice 98/26/ES, pod podmienkou, že vecné povinnosti sa naďalej plnia v súlade so zmluvou. Žiadnym ustanovením tejto smernice nemá vplyv na fungovanie systému určeného v rámci smernice 98/26/ES alebo na kolaterál zaručený článkom 9 smernice 98/26/ES.

(94)

S cieľom zaručiť, že orgány pre riešenie krízových situácií, keď prevádzajú aktíva a záväzky na kupujúceho zo súkromného sektora alebo na preklenovaciu inštitúciu, budú mať dostatočnú lehotu na identifikáciu zmlúv, ktoré sa majú previesť, môže byť vhodné uložiť primerané obmedzenia na práva zmluvných strán na konečné zúčtovanie, na urýchlenie alebo iné ukončenie finančných zmlúv pred vykonaním prevodu. Takéto obmedzenie by bolo potrebné, aby sa orgánom umožnilo získať skutočný obraz o súvahe zlyhávajúcej inštitúcie, a to bez zmien hodnoty a rozsahu, ktoré by so sebou prinášalo rozsiahle uplatnenie práv na ukončenie zmluvy. Aby sa zaručilo, že k zasahovaniu do zmluvných práv zmluvných strán dôjde len v minimálnom nevyhnutnom rozsahu, malo by sa obmedzenie práv na ukončenie zmluvy uplatniť len vo vzťahu k opatreniu na opatreniu na predchádzanie kríze alebo opatreniu krízového riadenia vrátane vzniku akejkoľvek udalosti priamo spojenej s uplatnením takýchto opatrení, pričom práva na ukončenie zmluvy vyplývajúce z akéhokoľvek iného neplnenia vrátane neschopnosti zaplatiť alebo realizovať maržu, by mali zostať zachované.

(95)

Na zachovanie legitímnych dohôd kapitálového trhu v prípade prevodu niektorých, nie však všetkých, aktív, práv a pasív zlyhávajúcej inštitúcie je vhodné uplatniť podľa potreby ochranné opatrenia, aby sa zabránilo rozdeleniu súvisiacich pasív, práv a zmlúv. Takéto obmedzenie vzťahujúce sa na vybrané postupy, pokiaľ ide o súvisiace zmluvy, by malo zahŕňať aj zmluvy s tou istou zmluvnou stranou kryté zaisťovacími dohodami, dohodami o finančných kolateráloch s prevodom vlastníckeho práva, dohodami o vyrovnaní, dohodami o konečnom čistom zúčtovaní a dohodami o štruktúrovanom financovaní. Keď sa uplatňujú ochranné opatrenia, orgány pre riešenie krízových situácií by mali mať povinnosť previesť všetky súvisiace zmluvy v rámci chránenej dohody, alebo ich všetky ponechať v zostatkovej inštitúcii, ktorá zlyháva. Takýmito ochrannými opatreniami by sa malo zaručiť, že nebude dotknuté nakladanie s minimálnym vlastným kapitálom expozícií krytých dohodou o zúčtovaní na účely smernice 2013/36/EÚ.

(96)

Zaručením toho, že orgány pre riešenie krízových situácií disponujú tými istými nástrojmi a právomocami, sa zjednoduší koordinované konanie v prípade zlyhania cezhraničnej skupiny, zdá sa však, že na podporu spolupráce a na zabránenie rozdielnym vnútroštátnym reakciám budú potrebné ďalšie opatrenia. Orgány pre riešenie krízových situácií by pri riešení krízových situácií subjektov skupiny mali mať povinnosť vykonať vzájomné konzultácie a spolupracovať v rámci kolégií pre riešenie krízových situácií, aby sa dohodli na programe riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny. Kolégiá pre riešenie krízových situácií by sa mali zriadiť okolo jadra už existujúcich kolégií dohľadu prostredníctvom zahrnutia orgánov pre riešenie krízových situácií a prostredníctvom zapojenia príslušných ministerstiev, centrálnych bánk, EBA a v prípade potreby orgánov zodpovedných za systémy ochrany vkladov. V prípade krízy by sa kolégium pre riešenie krízových situácií malo stať fórom na výmenu informácií a koordináciu opatrení na riešenie krízovej situácie.

(97)

Pri riešení krízových situácií cezhraničných skupín by sa mala vytvoriť rovnováha medzi potrebou mať postupy, ktoré zohľadňujú naliehavosť situácie a umožňujú efektívne, spravodlivé a včasné riešenia pre skupinu ako celok na jednej strane a nevyhnutnosťou chrániť finančnú stabilitu vo všetkých členských štátoch, v ktorých skupina pôsobí na strane druhej. Jednotlivé orgány pre riešenie krízových situácií by mali svoje názory zdieľať v rámci kolégia pre riešenie krízových situácií. Opatrenia na riešenie krízových situácií navrhnuté orgánom pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny by mali pripraviť a prerokovať jednotlivé orgány pre riešenie krízových situácií v súvislosti s plánmi riešenia krízových situácií na úrovní skupiny. Kolégiá pre riešenie krízových situácií by mali zohľadniť názory orgánov pre riešenie krízových situácií všetkých členských štátov, v ktorých skupina pôsobí, aby tak, ak je to možné, umožnili rýchle prijatie spoločného rozhodnutia. V opatreniach na riešenie krízových situácií prijatých orgánom pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny by sa mal vždy zohľadňovať ich vplyv na finančnú stabilitu v členských štátoch, v ktorých skupina pôsobí. Toto by sa malo zabezpečiť tým, že orgány pre riešenie krízových situácií v členskom štáte, v ktorom je zriadená dcérska spoločnosť, budú mať možnosť vzniesť námietky proti rozhodnutiam orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny, nie len pokiaľ ide o vhodnosť opatrení na riešenie krízových situácií a príslušných opatrení, ale aj z dôvodu potreby chrániť finančnú stabilitu v danom členskom štáte.

(98)

Kolégium pre riešenie krízových situácií by nemalo byť rozhodovacím orgánom, ale platformou uľahčujúcou rozhodovanie vnútroštátnych orgánov. Spoločné rozhodnutia by mali prijímať dotknuté orgány.

(99)

Vytvorením programu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny by sa malo uľahčiť koordinované riešenie krízových situácií, ktoré bude pravdepodobne poskytovať najlepšie výsledky všetkým inštitúciám skupiny. Program riešenia krízových situácií na úrovni skupiny by mal navrhnúť orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny a mal by ju predložiť kolégiu pre riešenie krízových situácií. Vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií, ktoré nesúhlasia s programom alebo ktoré sa rozhodnú prijať nezávislé opatrenia na riešenie krízovej situácie, by mali vysvetliť dôvody svojho nesúhlasu a mali by tieto dôvody spolu s podrobnosťami o akýchkoľvek nezávislých opatreniach na riešenie krízovej situácie, ktoré majú v úmysle prijať, oznámiť orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny a ostatným orgánom pre riešenie krízových situácií, na ktoré sa vzťahuje program riešenia krízových situácií skupiny. Každý vnútroštátny orgán, ktorý sa rozhodne odchýliť od programu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, by mal náležite zvážiť možný vplyv na finančnú stabilitu v členských štátoch, v ktorých sa nachádzajú ostatné orgány pre riešenie krízových situácií, ako aj možné účinky na ostatné časti skupiny.

(100)

V rámci programu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny by sa mali vyzvať orgány, aby používali ten istý nástroj na právnické osoby spĺňajúce podmienky na riešenie krízovej situácie. Orgány pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny by takisto mali mať právomoc použiť nástroj preklenovacej inštitúcie na úrovni skupiny (čo môže prípadne zahŕňať dohody o zdieľaní zaťaženia) s cieľom stabilizovať skupinu ako celok. Vlastníctvo dcérskych spoločností by sa mohlo previesť na preklenovaciu banku s cieľom ďalšieho predaja, buď v rámci balíka alebo jednotlivo, ak na trhu vládnu vhodné podmienky. Okrem toho orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny by mal mať právomoc uplatniť nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov na úrovni materskej inštitúcie.

(101)

Účinné riešenie krízových situácií medzinárodne pôsobiacich inštitúcií a skupín si vyžaduje spoluprácu medzi Úniou, členskými štátmi a orgánmi pre riešenie krízových situácií z tretích krajín. Spolupráca sa zjednoduší, keď budú režimy riešenia krízových situácií v tretích krajinách založené na spoločných zásadách a koncepciách, na ktorých pracuje Rada pre finančnú stabilitu a skupina G20. EBA by sa na tento účel mal oprávniť vypracovať a uzavrieť nezáväzné rámcové dohody o spolupráci s orgánmi z tretích krajín v súlade s článkom 33 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 a vnútroštátnym orgánom by sa malo povoliť uzatvárať dvojstranné dohody v súlade s rámcovými dohodami EBA. Vypracovanie týchto dohôd medzi vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za zvládnutie zlyhania globálnych spoločností by malo byť prostriedkom na zaručenie účinného plánovania, rozhodovania a koordinácie v súvislosti s medzinárodnými skupinami. Vo všeobecnosti by mala existovať reciprocita týchto mechanizmov. Vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií, a to prípadne v rámci európskeho kolégia pre riešenie krízových situácií, by mali uznávať a vynucovať konanie tretej krajiny zamerané na riešenie krízovej situácie za okolností stanovených v tejto smernici.

(102)

Spolupráca by sa mala uskutočňovať tak vzhľadom na dcérske spoločnosti skupín z Únie alebo z tretích krajín, ako aj vzhľadom na pobočky inštitúcií z Únie alebo z tretích krajín. Dcérske spoločnosti skupín z tretích krajín sú podnikmi zriadenými v Únii, a teda sa na ne v plnej miere vzťahuje právo Únie vrátane nástrojov riešenia krízových situácií stanovených v tejto smernici. Je však potrebné, aby si členské štáty zachovali právo konať vo vzťahu k pobočkám inštitúcií, ktoré majú svoje hlavné sídlo v tretích krajinách, ak by sa uznaním a uplatňovaním konaní tretej krajiny pre riešenie krízy vo vzťahu k pobočke ohrozila finančná stabilita v Únii, alebo ak by sa s vkladateľmi z Únie nezaobchádzalo rovnako ako s vkladateľmi z tretej krajiny. Za týchto okolností, ako aj za iných okolností stanovených v tejto smernici, by členské štáty mali mať právo odmietnuť po konzultácii s vnútroštátnymi orgánmi pre riešenie krízových situácií uznanie konania tretej krajiny pre riešenie krízy vzhľadom na pobočky inštitúcií z tretích krajín v Únii.

(103)

Existujú okolnosti, za ktorých môže účinnosť použitých nástrojov riešenia krízových situácií závisieť od dostupnosti krátkodobého financovania pre inštitúciu alebo preklenovaciu inštitúciu, poskytnutia záruk potenciálnym kupujúcim alebo poskytnutia kapitálu preklenovacej inštitúcii. Bez ohľadu na úlohu centrálnych bánk pri poskytovaní likvidity finančnému systému aj v časoch vysokej záťaže je dôležité, aby členské štáty stanovili mechanizmy financovania, ktoré zabránia tomu, aby sa finančné prostriedky potrebné na takéto účely čerpali z vnútroštátnych rozpočtov. Práve finančný sektor ako celok by mal financovať stabilizáciu finančného systému.

(104)

Všeobecne platí, že členské štáty by mali zriadiť svoje vnútroštátne mechanizmy financovania prostredníctvom fondov, ktorý by bol ovládané orgánmi pre riešenie krízových situácií a využívané na účely stanovené v tejto smernici. Mala by sa však stanoviť prísne vymedzená výnimka, aby sa členským štátom dovolilo zriadiť ich vnútroštátne mechanizmy financovania prostredníctvom povinných príspevkov z inštitúcií, ktoré sú na ich území povolené a ktoré nie sú držané prostredníctvom finančných prostriedkov ovládaných ich orgánmi pre riešenie krízových situácií, ak sú splnené určité podmienky.

(105)

V zásade by mali príspevky pochádzať z príslušného sektora, a to nezávisle od akéhokoľvek riešenia krízovej situácie, ktorému by mali predchádzať. Keď predchádzajúce finančné prostriedky nestačia na pokrytie strát alebo nákladov vzniknutých používaním mechanizmov financovania, mali by sa vyzberať ďalšie príspevky, ktorými sa pokryjú dodatočné náklady alebo straty.

(106)

S cieľom dosiahnuť kritickú masu a vyhnúť sa procyklickým účinkom, ktoré by vznikli, ak by sa mechanizmy financovania museli v systémovej kríze spoliehať výlučne na príspevky ex post, je nevyhnutné, aby finančné prostriedky vnútroštátnych mechanizmov financovania, ktoré sú k dispozícii ex ante, dosahovali aspoň určitú minimálnu cieľovú úroveň.

(107)

S cieľom zabezpečiť spravodlivý výpočet príspevkov a s cieľom poskytnúť motiváciu na fungovanie na základe menej rizikového modelu by sa v rámci príspevkov do vnútroštátnych mechanizmov financovania mal zohľadniť stupeň úverového rizika, rizika v oblasti likvidity a trhového rizika spojený s inštitúciami.

(108)

Zabezpečenie účinného riešenia krízových situácií zlyhávajúcich inštitúcií v rámci Únie je podstatným prvkom realizácie vnútorného trhu. Zlyhanie takýchto inštitúcií nemá vplyv len na finančnú stabilitu trhov, na ktorých tieto inštitúcie priamo pôsobia, ale aj na celý finančný trh Únie. Realizáciou vnútorného trhu s finančnými službami sa posilňuje vzájomné prepojenie rôznych vnútroštátnych finančných systémov. Inštitúcie pôsobiace mimo členského štátu, v ktorom boli zriadené, a sú prepojené medzibankovým trhom a inými trhmi, ktoré sú vo svojej podstate celoeurópske. Zabezpečenie účinného financovania riešenia krízových situácií takýchto inštitúcií vo všetkých členských štátoch je nie len v najlepšom záujme členských štátov, v ktorých tieto inštitúcie pôsobia, ale aj v záujme všetkých členských štátov ako takých, keďže je prostriedkom na zaistenie rovnocenných podmienok hospodárskej súťaže a zlepšenie fungovania vnútorného finančného trhu. Zriadením európskeho systému mechanizmov financovania by sa malo zabezpečiť, aby sa na všetky finančné inštitúcie, ktoré v Únii pôsobia, vzťahovali rovnocenne účinné mechanizmy financovania riešenia krízových situácií, a prispieť k stabilite vnútorného trhu.

(109)

S cieľom posilniť odolnosť uvedeného európskeho systému mechanizmov financovania a v súlade s cieľom, ktorý si vyžaduje, aby financovanie pochádzalo v prvom rade od akcionári a veriteľov inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši a potom z daného sektora a nie z verejných rozpočtov, mechanizmy financovania môžu v prípade potreby požiadať iné mechanizmy financovania o úver. Podobne by mali mať právomoc poskytovať úvery iným mechanizmom, ktoré to potrebujú. Takéto poskytovanie úverov by malo byť prísne dobrovoľné. Rozhodnutie požičať iným mechanizmom by mal prijať požičiavajúci mechanizmus financovania, ale pre možné fiškálne vplyvy by členské štáty mali mať možnosť požadovať konzultáciu s príslušným ministerstvom alebo jeho súhlas.

(110)

Hoci sa mechanizmy financovania zriaďujú na vnútroštátnej úrovni, v súvislosti s riešením krízových situácií na úrovni skupiny by sa malo umožniť ich spoločné využívanie spoločné, a to za predpokladu, že sa medzi vnútroštátnymi orgánmi dosiahne dohoda o riešení krízovej situácie inštitúcie. Vklady kryté systémom ochrany vkladov by v procese riešenia krízovej situácie nemali niesť žiadne straty. Ak sa v opatrení na riešenie krízovej situácie zabezpečuje, aby vkladatelia mali naďalej prístup k svojim vkladom, od systémov ochrany vkladov, na ktoré je inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, napojená, by sa malo vyžadovať, aby poskytli príspevok nie vyšší ako výška strát, ktoré by museli znášať, ak by sa inštitúcia likvidovala v rámci bežného konkurzného konania.

(111)

Zatiaľ čo kryté vklady sú pri riešení krízovej situácie chránené pred stratami, iné oprávnené vklady sú potenciálne dostupné na účely absorpcie strát. S cieľom poskytnúť určitú úroveň ochrany fyzickým osobám, mikropodnikom, malým a stredným podnikom, ktoré majú oprávnené vklady presahujúce úroveň krytých vkladov, takéto vklady majú postavenie s vyššou prioritou než pohľadávky bežných nezabezpečených veriteľov bez prioritného postavenia podľa vnútroštátneho práva upravujúceho bežné konkurzné konanie. Pohľadávka systému ochrany vkladov má ešte vyššie postavenie podľa takéhoto vnútroštátneho práva než uvedené kategórie oprávnených vkladov. Harmonizácia vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa konkurzného konania v tejto oblasti je nevyhnutná, aby sa minimalizovala expozícia fondov členských štátov na riešenie krízových situácií podľa zásady neznevýhodnenia veriteľa stanovenej v tejto smernici.

(112)

V prípade prevodu vkladov na inú inštitúciu v súvislosti s riešením krízovej situácie inštitúcie by vkladatelia nemali byť poistení nad rámec krytia stanoveného v smernici 2014/49/EÚ. Preto by sa mali nároky so zreteľom na vklady zostávajúce v inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, obmedziť len na rozdiel medzi prevádzanými finančnými prostriedkami a úrovňou krytia stanovenou v smernici 2014/49/EÚ. V prípade, že prevedené vklady presahujú úroveň krytia, vkladateľ by nemal mať nárok voči systému ochrany vkladov vo vzťahu k vkladom zostávajúcim v inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši.

(113)

Zavedením mechanizmov financovania a zriadením európskeho systému mechanizmov financovania podľa tejto smernice by sa mala zabezpečiť koordinácia pri používaní finančných prostriedkov, ktoré sú na riešenie krízových situácií dostupné na vnútroštátnej úrovni.

(114)

S cieľom vymedziť kritéria pre definíciu „zásadných funkcií“ a „hlavných druhov obchodných činností“ na účely tejto smernice; okolnosti, za ktorých je nevyhnutné vylúčiť z výkonu právomocí na odpisovanie alebo vykonanie konverzie niektoré záväzky stanovené v tejto smernici; triedy dohôd, pre ktoré by členské štáty mali zabezpečiť primeranú ochranu pri čiastočných transferov; spôsob, ktorým by mali príspevky inštitúcií na riešenie finančných dohôd upraviť v pomere k ich rizikovému profilu; registrácia, účtovníctvo, povinnosti podávania správ a iné povinnosti určené na zaistenie toho, aby príspevky ex ante bol skutočne vyplatené; a okolnosti a podmienky, za ktorých je možné niektorú inštitúciu dočasne oslobodiť od povinnosti hradiť ex post príspevky by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(115)

Je vhodné, aby EBA v prípadoch stanovených v tejto smernici podporoval konvergenciu medzi praktickými postupmi vnútroštátnych orgánov prostredníctvom usmernení v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010. V oblastiach, na ktoré sa nevzťahujú regulačné alebo vykonávacie technické predpisy, EBA môže vydávať usmernenia a odporúčania týkajúce sa uplatňovania práva Únie z vlastnej iniciatívy.

(116)

Európsky parlament a Rada by mali mať na vznesenie námietky voči delegovanému aktu lehotu tri mesiace od dátumu oznámenia. Európsky parlament a Rada by mali mať možnosť sa navzájom informovať o svojom zámere nevzniesť námietky.

(117)

Technickými predpismi v oblasti finančných služieb by sa mala uľahčiť konzistentná harmonizácia a primeraná ochrana vkladateľov, investorov a spotrebiteľov v celej Únii. V prípadoch stanovených v tejto smernici by bolo účinné a vhodné, aby sa EBA ako orgánu s veľmi špecializovanou odbornosťou zverila úloha vypracovať návrh regulačných a vykonávacích technických predpisov, ktoré nezahŕňajú politické rozhodnutia a ktoré sa predložia Komisii.

(118)

Komisia by mala v prípadoch stanovených v tejto smernici prijať návrh regulačných technických noriem vypracovaných EBA prostredníctvom delegovaných aktov podľa článku 290 ZFEÚ v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010. Komisia by v prípadoch stanovených v tejto smernici mala prijať návrh vykonávacích technických noriem vypracovaných EBA prostredníctvom vykonávacích aktov podľa článku 291 ZFEÚ v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

(119)

V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES (15) sa vo všetkých členských štátoch ustanovuje vzájomné uznávanie a vynucovanie rozhodnutí vzťahujúcich sa na reorganizáciu alebo likvidáciu inštitúcií s pobočkami v členských štátoch iných než sú členské štáty, v ktorých majú svoje hlavné sídla. Uvedenou smernicou sa zaručuje, že na všetky aktíva a pasíva inštitúcie, bez ohľadu na to, v ktorej krajine sa nachádzajú, sa bude vzťahovať jeden proces v domovskom členskom štáte a že s veriteľmi v hostiteľských členských štátoch sa bude zaobchádzať rovnako ako s veriteľmi v domovskom členskom štáte; V záujme dosiahnutia účinného riešenia krízových situácií by sa ustanovenia smernice 2001/24/ES mali uplatňovať v prípade použitia nástrojov riešenia krízových situácií, a to tak v prípade, keď sa tieto nástroje uplatnia na inštitúcie, ako aj v prípade, keď sa uplatnia na ostatné subjekty, na ktoré sa vzťahuje režim riešenia krízových situácií. Smernica 2001/24/ES by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(120)

Smernice Únie týkajúce sa práva obchodných spoločností obsahujú záväzné pravidlá na ochranu akcionárov a veriteľov inštitúcií patriacich do rozsahu pôsobnosti uvedených smerníc. V situácii, keď orgány pre riešenie krízových situácií potrebujú rýchlo konať, môžu tieto pravidlá brániť účinnému konaniu a použitiu nástrojov riešenia krízových situácií a právomocí orgánmi pre riešenie krízových situácií, preto by sa v tejto smernici mali uviesť primerané výnimky. V záujme zaručenia maximálnej právnej istoty pre zainteresované strany by tieto výnimky mali byť jasne a úzko vymedzené a mali by sa používať len vo verejnom záujme a vtedy, keď sú splnené podmienky, ktorými sa spustí riešenie krízovej situácie. Predpokladom použitia nástrojov riešenia krízových situácií je splnenie cieľov riešenia krízových situácií a podmienok pre takéto riešenie, ktoré sú stanovené v tejto smernici.

(121)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/30/EÚ (16) obsahuje pravidlá upravujúce právo akcionárov rozhodnúť sa zvýšiť či znížiť základné imanie, ich právo zúčastňovať sa na akejkoľvek novej emisii akcií za peňažné plnenie, pravidlá upravujúce ochranu veriteľa v prípade zníženia základného imania a pravidlá upravujúce zvolanie valného zhromaždenia akcionárov v prípade závažnej straty základného imania. Tieto pravidlá môžu brániť rýchlemu konaniu orgánov pre riešenie krízových situácií a mali by sa stanoviť primerané výnimky z týchto pravidiel.

(122)

V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2011/35/EÚ (17) sa okrem iného ustanovujú pravidlá schvaľovania zlúčenia a splynutia na valnom zhromaždení každej zo spoločností, pri ktorej dochádza k zlúčeniu/splynutiu, pravidlá upravujúce požiadavky týkajúce sa návrhov podmienok zlúčenia/splynutia, správy manažmentu a znalecké správy a pravidlá upravujúce ochranu veriteľov. Smernica Rady 82/891/EHS (18) obsahuje podobné pravidlá upravujúce rozdelenie akciových spoločností. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/56/ES (19) stanovuje zodpovedajúce pravidlá týkajúce sa cezhraničných zlúčení alebo splynutí kapitálových spoločností. Mali by sa ustanoviť primerané výnimky z týchto smerníc, aby sa umožnilo rýchle konanie orgánov pre riešenie krízových situácií.

(123)

Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2004/25/ES (20) sa stanovuje povinnosť podať povinnú ponuku na prevzatie všetkých akcií spoločnosti za prijateľnú cenu, ako je to stanovené v uvedenej smernici, ak akcionár, priamo alebo nepriamo a samostatne alebo v spolupráci s ostatnými, nadobudne určitý percentuálny podiel akcií danej spoločnosti, čo mu umožní získať kontrolu nad danou spoločnosť a čo je vymedzené vnútroštátnymi právnymi predpismi. Účelom pravidla o povinnej ponuke je chrániť menšinových akcionárov v prípade zmeny kontroly nad spoločnosťou. Vyhliadka takejto finančne nákladnej povinnosti by však mohla odradiť možných investorov v dotknutej inštitúcii a orgánom pre riešenie krízových situácií by sa tým sťažilo využívanie všetkých právomocí riešiť krízové situácie. Z pravidla povinnej ponuky by sa mali stanoviť primerané výnimky v miere potrebnej na uplatnenie právomocí riešiť krízové situácie, pričom po uplynutí obdobia riešenia krízovej situácie by sa malo pravidlo povinnej ponuky uplatňovať na každého akcionára, ktorý nadobúda kontrolu nad dotknutou inštitúciou.

(124)

V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2007/36/ES (21) sa stanovujú procesné práva akcionárov v súvislosti s valnými zhromaždeniami. V smernici 2007/36/ES sa okrem iného stanovuje minimálna lehota na zvolanie valných zhromaždení a obsah oznámenia o zvolaní valného zhromaždenia. Tieto pravidlá môžu brániť rýchlemu konaniu orgánov pre riešenie krízových situácií a mali by sa stanoviť primerané výnimky z tejto smernice. Pred riešením krízovej situácie môže byť potrebné rýchlo zvýšiť základné imanie v situácii, keď inštitúcia nespĺňa alebo pravdepodobne nesplní požiadavky nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a smernice 2013/36/EÚ a je pravdepodobné, že zvýšením základného imania sa obnoví dobrá finančná situácia a zabráni sa dosiahnutiu prahových podmienok pre riešenie krízovej situácie. V takýchto situáciách by sa mala povoliť možnosť zvolať valné zhromaždenie v skrátenej lehote. Akcionári by si však mali zachovať právomoc rozhodovať o predĺžení a o skrátení lehoty na zvolanie valných zhromaždení. Mali by sa ustanoviť primerané výnimky zo smernice 2007/36/ES, ktorá umožní zriadiť tento mechanizmus.

(125)

S cieľom zabezpečiť, aby orgány pre riešenie krízových situácií boli zastúpené v Európskom systéme finančného dohľadu zriadenom nariadením (EÚ) č. 1092/2010, nariadením (EÚ) č. 1093/2010, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 (22) a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 (23) a s cieľom zaistiť, aby EBA mal know-how potrebné na vykonávanie úloh stanovených v tejto smernici, by sa nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 malo zmeniť tak, aby sa do koncepcie príslušných orgánov podľa uvedenej smernice zahrnuli vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií vymedzené v tejto smernici. Takáto asimilácia medzi orgánmi pre riešenie krízových situácií a príslušnými orgánmi podľa nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 zodpovedá funkciám prideleným EBA podľa článku 25 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 s cieľom prispievať k vypracovaniu a ku koordinácií plánov ozdravenia a riešenia krízových situácií a k aktívnej účasti na vypracovaní a koordinácii takýchto plánov, ako aj s cieľom uľahčiť riešenie problémov zlyhávajúcich inštitúcií, a to najmä cezhraničných skupín.

(126)

V snahe zabezpečiť súlad inštitúcií, osôb, ktoré skutočne kontrolujú ich činnosť, a ich riadiaceho orgánu s povinnosťami vyplývajúcimi z tejto smernice a s cieľom zaistiť, aby podliehali podobnému zaobchádzaniu v rámci Únie, by sa od členských štátov malo vyžadovať, aby stanovili administratívne sankcie a iné administratívne opatrenia, ktoré sú účinné, primerané a odradzujúce. Preto by administratívne sankcie a iné administratívne opatrenia stanovené členskými štátmi mali spĺňať určité základné požiadavky vo vzťahu k subjektom, na ktoré sa vzťahujú, kritériám, ktoré sa majú zohľadniť pri uplatňovaní sankcie alebo iného administratívneho opatrenia, k uverejňovaniu sankcií alebo iných administratívnych opatrení, ku kľúčovým právomociam ukladať sankcie a k úrovniam administratívnych pokút. EBA pod podmienkou prísneho zachovávania služobného tajomstva vedie centrálnu databázu všetkých administratívnych sankcií a informácií o odvolaniach, ktoré jej nahlásili príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií.

(127)

Táto smernica sa týka administratívnych sankcií a iných administratívnych opatrení v snahe zahrnúť všetky opatrenia uplatňované po spáchaní porušenia, a ktoré sú určené na to, aby sa zabránilo ďalším porušovaniam bez ohľadu na to, či sú podľa vnútroštátneho práva klasifikované ako sankcia alebo iné administratívne opatrenie.

(128)

Aj keď členským štátom nič nebráni ustanoviť pravidlá pre administratívne sankcie, ako aj trestné sankcie za tie isté porušenia, od členských štátov by sa nemalo vyžadovať, aby ustanovili pravidlá pre administratívne sankcie za porušenia tejto smernice, ktoré podliehajú vnútroštátnemu trestnému právu. V súlade s vnútroštátnym právom členské štáty nie sú povinné ukladať administratívne aj trestnoprávne sankcie za to isté porušenie, ale môžu tak urobiť, ak to ich vnútroštátne právo povoľuje. Uplatňovanie skôr trestných než administratívnych sankcií alebo iných administratívnych opatrení za porušenia tejto smernice by však nemalo znižovať ani inak ovplyvňovať schopnosť orgánov pre riešenie krízových situácií a príslušných orgánov spolupracovať, mať prístup k informáciám a vymieňať si informácie včas s orgánmi pre riešenie krízových situácií a príslušnými orgánmi v iných členských štátoch na účely tejto smernice, a to aj po akomkoľvek predložení relevantného porušenia príslušným súdnym orgánom na trestné stíhanie.

(129)

V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 k vysvetľujúcim dokumentom (24) sa členské štáty zaväzujú pripojiť v odôvodnených prípadoch k svojim oznámeniam o transpozičných opatreniach jeden dokument alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a príslušnými časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. Pokiaľ ide o túto smernicu, zákonodarca považuje poskytnutie takýchto dokumentov za opodstatnené.

(130)

Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava práva, slobody a zásady uznané najmä chartou, a predovšetkým vlastnícke právo, právo na účinný prostriedok nápravy a spravodlivý proces a právo na obhajobu.

(131)

Keďže cieľ tejto smernice, a to harmonizácia pravidiel a postupov na riešenie krízových situácií inštitúcií, nie je možné dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu účinkov zlyhania ktorejkoľvek inštitúcie v celej Únii ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku, táto smernica nepresahuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(132)

Príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií by pri prijímaní rozhodnutí alebo opatrení podľa tejto smernice mali náležite zohľadniť vplyv svojich rozhodnutí a opatrení na finančnú stabilitu v iných členských štátoch a na hospodársku situáciu v iných členských štátoch a mali by zvážiť význam každej dcérskej spoločnosti alebo pobočky pre finančný sektor a ekonomiku členského štátu, v ktorom je takáto dcérska spoločnosť alebo pobočka usadená alebo umiestnená, a to aj v prípadoch, keď má dcérska spoločnosť alebo pobočka z hľadiska konsolidovanej skupiny menší význam.

(133)

Komisia preskúma všeobecné uplatňovanie tejto smernice a vzhľadom na opatrenia prijaté podľa akéhokoľvek aktu práva Únie ustanovujúceho mechanizmus riešenia krízových situácií, ktorý sa vzťahuje na viac ako jeden členský štát, predovšetkým posúdi vykonávanie právomocí orgánu EBA podľa tejto smernice vykonávať mediáciu medzi orgánom pre riešenie krízových situácií v členskom štáte, ktorý sa na tomto mechanizme zúčastňuje, a orgánom pre riešenie krízových situácií v členskom štáte, ktorý sa na ňom nezúčastňuje,

a)

inštitúcií, ktoré sú usadené v Únii;

b)

finančných inštitúcií, ktoré sú usadené v Únii a sú dcérskymi spoločnosťami úverových inštitúcií alebo investičných spoločností alebo spoločností podľa písmena c) alebo d) a na ktoré sa vzťahuje dohľad materskej spoločnosti na konsolidovanom základe v súlade s článkami 6 až 17 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

c)

finančných holdingových spoločností, zmiešaných finančných holdingových spoločností a holdingových spoločností so zmiešanou činnosťou, ktoré sú usadené v Únii;

d)

materských finančných holdingových spoločností v členskom štáte, materských finančných holdingových spoločností v Únii, materských zmiešaných finančných holdingových spoločností v členskom štáte, materských zmiešaných finančných holdingových spoločností v Únii;

e)

pobočiek inštitúcií, ktoré sú usadené mimo územia Únie v súlade s osobitnými podmienkami stanovenými v tejto smernici.

1.

„riešenie krízovej situácie“ je uplatnenie nástroja riešenia krízovej situácie alebo nástroja uvedeného v článku 37 ods. 9 s cieľom dosiahnuť jeden alebo viaceré ciele riešenia krízovej situácie uvedené v článku 31 ods. 2;

2.

„úverová inštitúcia“ je úverová inštitúcia podľa vymedzenia uvedeného v článku 4 ods. 1 bod 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 s výnimkou subjektov uvedených v článku 2 ods. 5 smernice 2013/36/EÚ;

3.

„investičná spoločnosť“ je investičná spoločnosť podľa vymedzenia v článku 4 ods. 1 bod 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, na ktorú sa vzťahuje požiadavka na počiatočný kapitál stanovená v článku 28 ods. 2 smernice 2013/36/EÚ;

4.

„finančná inštitúcia“ je finančná inštitúcia podľa vymedzenia uvedeného v článku 4 ods. 1 bode 26 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

5.

„dcérska spoločnosť“ je dcérska spoločnosť podľa vymedzenia uvedeného v článku 4 ods. 1 bode 16 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

6.

„materská spoločnosť“ je materská spoločnosť podľa vymedzenia uvedeného v článku 4 ods. 1 bode 15 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

7.

„konsolidovaný základ“ znamená základ konsolidovanej situácie podľa vymedzenia uvedeného v článku 4 ods. 1 bode 47 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

8.

„systém inštitucionálneho zabezpečenia“ alebo „IPS“ je opatrenie spĺňajúce požiadavky stanovené v článku 113 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

9.

„finančná holdingová spoločnosť“ je finančná inštitúcia podľa vymedzenia uvedeného v článku 4 ods. 1 bode 20 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

10.

„zmiešaná finančná holdingová spoločnosť“ je zmiešaná finančná holdingová spoločnosť podľa vymedzenia uvedeného v článku 4 ods. 1 bode 21 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

11.

„holdingová spoločnosť so zmiešanou činnosťou“ je holdingová spoločnosť so zmiešanou činnosťou podľa vymedzenia uvedeného v článku 4 ods. 1 bode 22 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

12.

„materská finančná holdingová spoločnosť v členskom štáte“ je materská finančná holdingová spoločnosť v členskom štáte podľa vymedzenia uvedeného v článku 4 ods. 1 bode 30 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

13.

„materská finančná holdingová spoločnosť v Únii“ označuje materskú finančnú holdingovú spoločnosť EÚ podľa vymedzenia uvedeného v článku 4 ods. 1 bode 31 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

14.

„materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť v členskom štáte“ je materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť v členskom štáte podľa vymedzenia uvedeného v článku 4 ods. 1 bode 32 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

15.

„materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť v Únii“ je materská zmiešaná finančná holdingovú spoločnosť EÚ podľa vymedzenia uvedeného v článku 4 ods. 1 bode 33 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

16.

„ciele riešenia krízových situácií“ sú ciele riešenia krízových situácií uvedené v článku 31 ods. 2;

17.

„pobočka“ je pobočka podľa vymedzenia uvedeného v článku 4 ods. 1 bode 17 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

18.

„orgán pre riešenie krízových situácií“ je orgán poverený členským štátom v súlade s článkom 3;

19.

„nástroj riešenia krízovej situácie“ je nástroj riešenia krízovej situácie uvedený v článku 37 ods. 3;

20.

„právomoc riešiť krízovú situáciu“ je právomoc uvedená v článkoch 63 až 72;

21.

„príslušný orgán“ je príslušný orgán podľa vymedzenia uvedeného v článku 4 ods. 1 bod 40 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 vrátane Európskej centrálnej banky s ohľadom na osobitné úlohy, ktorými ju poverilo nariadenie Rady (EÚ) č. 1024/2013 (25);

22.

„príslušné ministerstvá“ sú ministerstvá financií alebo iné ministerstvá členských štátov, ktoré sú zodpovedné za hospodárske, finančné a rozpočtové rozhodnutia na vnútroštátnej úrovni podľa vnútroštátnych právomocí a ktoré boli určené v súlade s článkom 3 ods. 5;

23.

„inštitúcia“ je úverová inštitúcia alebo investičná spoločnosť;

24.

„riadiaci orgán“ je riadiaci orgán vymedzený v článku 3 ods. 1 bode 7 smernice 2013/36/EÚ;

25.

„vrcholový manažment“ je vrcholový manažment vymedzený v článku 3 ods. 1 bode 9 smernice 2013/36/EÚ;

26.

„skupina“ je materská spoločnosť a jej dcérske spoločnosti;

27.

„cezhraničná skupina“ je skupina, ktorej subjekty skupiny sú usadené vo viac ako jednom členskom štáte;

28.

„mimoriadna verejná finančná podpora“ je štátna pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ alebo akákoľvek iná verejná finančná podpora na nadnárodnej úrovni, ktorá – ak by sa poskytla na národnej úrovni – by bola štátnou pomocou, ktorá sa poskytuje s cieľom zachovať alebo obnoviť životaschopnosť, likviditu alebo platobnú schopnosť inštitúcie alebo subjektu podľa písmena b), c) alebo d) článku 1 ods. 1 alebo skupiny, ktorej súčasťou je táto inštitúcia alebo subjekt;

29.

„núdzová pomoc na zvýšenie likvidity“ je poskytnutie peňažných prostriedkov centrálnej banky centrálnou bankou alebo akákoľvek iná pomoc, ktorá môže viesť k zvýšeniu prostriedkov centrálnej banky, platobne schopnej inštitúcii alebo skupine platobne schopných inštitúcií, ktorá čelí dočasným problémom s likviditou, mimo rámec menovej politiky;

30.

„systémová kríza“ je narušenie finančného systému, ktoré môže mať závažné negatívne dôsledky pre vnútorný trh a reálnu ekonomiku; Všetky druhy finančných sprostredkovateľov, trhov a infraštruktúry môžu byť do určitej miery systémovo významné;

31.

„subjekt skupiny“ je právnická osoba, ktorá je súčasťou skupiny;

32.

„plán ozdravenia“ je plán ozdravenia vypracovaný a dodržiavaný inštitúciou v súlade s článkom 5;

33.

„plán ozdravenia na úrovni skupiny“ je plán ozdravenia na úrovni skupiny vypracovaný a dodržiavaný v súlade s článkom 7;

34.

„významná pobočka“ je pobočka, ktorá by sa považovala za významnú v hostiteľskom členskom štáte v súlade s článkom 51 ods. 1 smernice 2013/36/EÚ;

35.

„zásadné funkcie“ sú činnosti, služby alebo operácie, ktorých prerušenie by v jednom alebo vo viacerých členských štátoch pravdepodobne viedlo k narušeniu základných služieb reálneho hospodárstva alebo narušeniu finančnej stability v dôsledku veľkosti inštitúcie alebo skupiny alebo ich podielu na trhu, vonkajšej a vnútornej prepojenosti, zložitosti alebo cezhraničných činností, a to s osobitným zreteľom na nahraditeľnosť týchto činností, služieb alebo operácií;

36.

„hlavné oblasti obchodnej činnosti“ sú oblasti obchodnej činnosti a súvisiace služby, ktoré pre inštitúciu alebo skupinu, ktorej súčasťou je táto inštitúcia, predstavujú podstatné zdroje príjmov, zisku alebo hodnoty koncesie;

37.

„orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe“ je orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe vymedzený v článku 4 ods. 1 bode 41 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

38.

„vlastné zdroje“ sú vlastné zdroje vymedzené v článku 4 ods. 1 bode 118 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

39.

„podmienky pre riešenie krízovej situácie“ sú podmienky uvedené v článku 32 ods. 1;

40.

„opatrenie na riešenie krízovej situácie“ je rozhodnutie o tom, že sa začne riešiť krízová situácia inštitúcie alebo subjektu uvedeného v článku 1 ods. 1 písmene b), c) alebo d) podľa článku 32 alebo 33, uplatňovanie nástroja riešenia krízových situácií alebo vykonávanie jednej alebo viacerých právomocí riešiť krízovú situáciu;

41.

„plán riešenia krízovej situácie“ je plán riešenia krízovej situácie, ktorý sa pre inštitúciu vypracoval v súlade s článkom 10;

42.

„riešenie krízovej situácie na úrovni skupiny“ je ktorékoľvek z týchto opatrení:

43.

„plán riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny“ je plán riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny vypracovaný v súlade s článkami 12 a 13;

44.

„orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny“ je orgán pre riešenie krízových situácií v členskom štáte, v ktorom sa nachádza orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe;

45.

„program riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny“ je plán vypracovaný na účely riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny v súlade s článkom 91;

46.

„kolégium pre riešenie krízových situácií“ označuje kolégium zriadené v súlade s článkom 88 na vykonávanie úloh uvedených v článku 88 ods. 1;

47.

„bežné konkurzné konanie“ je kolektívne konkurzné konanie, ktorého súčasťou je čiastočné alebo úplné zbavenie sa majetku dlžníka a vymenovanie likvidátora alebo správcu, bežne použiteľné na inštitúcie podľa vnútroštátneho práva, či už konkrétne v prípade inštitúcií, alebo všeobecne v prípade akejkoľvek fyzickej alebo právnickej osoby;

48.

„dlhové nástroje“ uvedené v článku 63 ods. 1 písm. g) a j) sú dlhopisy a iné formy prevoditeľného dlhu, nástroje, ktorými sa vytvára alebo uznáva dlh, a nástroje, ktorými sa poskytujú práva nadobudnúť dlhové nástroje;

49.

„materská inštitúcia v členskom štáte“ je materská inštitúcia v členskom štáte vymedzená v článku 4 ods. 1 bode 28 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

50.

„materská inštitúcia v Únii“ je materská inštitúcia v EÚ podľa vymedzenia uvedeného v článku 4 ods. 1 bode 29 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

51.

„požiadavky na vlastné zdroje“ sú požiadavky na vlastné zdroje stanovené v článkoch 92 až 98 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

52.

„kolégium dohľadu“ je kolégium orgánov vykonávajúcich dohľad zriadené podľa článku 116 smernice 2013/36/EÚ;

53.

„rámec Únie pre štátnu pomoc“ je rámec ustanovený článkami 107, 108 a 109 ZFEÚ a nariadeniami a všetkými aktmi Únie vrátane usmernení, oznámení a upozornení, uskutočnenými alebo prijatými podľa článku 108 ods. 4 alebo článku 109 ZFEÚ;

54.

„likvidácia“ je speňaženie aktív inštitúcie alebo subjektu uvedeného v článku 1 ods. 1 písmene b), c) alebo d);

55.

„nástroj oddelenia aktív“ je mechanizmus na vykonanie prevodu aktív, práv alebo pasív inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, na subjekt pre správu aktív orgánom pre riešenie krízových situácií v súlade s článkom 42;

56.

„subjekt pre správu aktív“ je právnická osoba, ktorá spĺňa požiadavky stanovené v článku 42 ods. 2;

57.

„nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov“ je mechanizmus výkonu právomoci orgánu pre riešenie krízových situácií v súlade s článkom 43 na odpísanie dlhu konverziu dlhu vo vzťahu k pasívam inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši;

58.

„nástroj odpredaja obchodnej činnosti“ je mechanizmus na vykonanie prevodu akcií alebo iných nástrojov vlastníctva vydaných inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo aktív, práv alebo pasív inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, na kupujúceho, ktorý nie je preklenovacou inštitúciou, orgánom pre riešenie krízových situácií v súlade s článkom 38;

59.

„preklenovacia inštitúcia“ je právnickú osoba, ktorá spĺňa všetky požiadavky stanovené v článku 40 ods. 2;

60.

„nástroj preklenovacej inštitúcie“ je mechanizmus prevodu akcií alebo iných nástrojov vlastníctva vydaných inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo aktív, práv alebo pasív inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, na preklenovaciu inštitúciu v súlade s článkom 40;

61.

„nástroje vlastníctva“ sú akcie, iné nástroje, ktorými sa zveruje vlastníctvo, nástroje, ktoré sa môžu konvertovať na akcie alebo nástroje vlastníctva, alebo ktoré poskytujú právo na nadobudnutie akcií alebo iných nástrojov vlastníctva, a nástroje predstavujúce podiely na akciách alebo iných nástrojoch vlastníctva;

62.

„akcionári“ sú akcionári alebo držitelia iných nástrojov vlastníctva;

63.

„právomoci vykonať prevod“ sú právomoci bližšie určené v písmene c) alebo d) článku 63 ods. 1 previesť akcie, iné nástroje vlastníctva, dlhové nástroje, aktíva, práva alebo pasíva, alebo akúkoľvek ich kombináciu z inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, na príjemcu;

64.

„centrálna protistrana“ je centrálna protistrana podľa vymedzenia uvedeného v článku 2 bode 1 nariadenia (EÚ) č. 648/2012;

65.

„deriváty“ sú deriváty podľa vymedzenia uvedeného v článku 2 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 648/2012;

66.

„právomoc odpísať dlh a právomoc vykonať konverziu“ sú právomoci uvedené v článku 59 ods. 2 a v článku 63 ods. 1 písm. e) až i).

67.

„zabezpečené pasívum“ označuje pasívum, v ktorom je nárok veriteľa na platbu alebo inú formu plnenia zabezpečený záložným bremenom, záväzkom alebo zálohou, alebo dohodami o kolateráli vrátane pasív vznikajúcich z repo transakcií a inými dohodami o kolateráli s prevodom vlastníckeho práva;

68.

„nástroje vlastného kapitálu Tier 1“ sú kapitálové nástroje, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v článku 28 ods. 1 až 4, článku 29 ods. 1 až 5 alebo článku 31 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

69.

„nástroje dodatočného kapitálu Tier 1“ sú kapitálové nástroje, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v článku 52 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

70.

„súhrnná suma“ je súhrnná suma, o ktorú sa podľa posúdenia orgánu pre riešenie krízových situácií musia odpísať alebo konvertovať oprávnené záväzky v súlade s článkom 46 ods. 1;

71.

„oprávnené záväzky“ sú záväzky a kapitálové nástroje, ktoré nie sú kvalifikované ako nástroje vlastného kapitálu Tier1, nástroje dodatočného kapitálu Tier 1 alebo Tier 2 inštitúcie alebo subjektu uvedeného v článku 1 ods. 1 písmene b), c) alebo d), ktoré nie sú vylúčené z rozsahu pôsobnosti nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov na základe článku 44 ods. 2;

72.

„systém ochrany vkladov“ je systém ochrany vkladov zavedený a oficiálne uznaný členským štátom podľa článku 4 smernice 2014/49/EÚ;

73.

„nástroje kapitálu Tier 2“ sú kapitálové nástroje alebo podriadené úvery, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v článku 63 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

74.

„relevantné kapitálové nástroje“ sú na účely hlavy IV kapitoly IV oddielu 5 a hlavy IV kapitoly V nástroje dodatočného kapitálu Tier 1 a nástroje kapitálu Tier 2;

75.

„konverzný koeficient“ je faktor, ktorým sa určuje počet akcií alebo iných nástrojov vlastníctva, na ktoré bude pasívum konkrétnej triedy konvertované, a to buď s odkazom na jediný nástroj predmetnej triedy alebo na špecifikovanú jednotku hodnoty pohľadávky;

76.

„dotknutý veriteľ“ je veriteľ, ktorého nárok sa vzťahuje na pasíva, ktoré sú na základe výkonu právomoci odpísať dlh alebo vykonať konverziu na základe použitia nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov znížené alebo konvertované na akcie alebo iné nástroje vlastníctva;

77.

„dotknutý držiteľ“ je držiteľ nástrojov vlastníctva, ktorého nástrojov vlastníctva sa rušia prostredníctvom právomoci uvedenej v článku 63 ods. 1 písm. h);

78.

„náležitý orgán“ je orgán členského štátu určený v súlade s článkom 61, ktorý je zodpovedný podľa vnútroštátneho práva tohto štátu za konštatovania uvedené v článku 59 ods. 3;

79.

„príslušná materská inštitúcia“ je materská inštitúcia v členskom štáte, materská inštitúcia v Únii, finančná holdingová spoločnosť, zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, holdingová spoločnosť so zmiešanou činnosťou, materská finančná holdingová spoločnosť v členskom štáte, materská finančná holdingová spoločnosť v Únii, materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť v členskom štáte alebo materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť v Únii, vzhľadom na ktorú sa uplatňuje nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov;

80.

„príjemca“ je subjekt, na ktorý sa prevádzajú akcie, iné nástroje vlastníctva, dlhové nástroje, aktíva, práva alebo pasíva, alebo akékoľvek ich kombinácie z inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši;

81.

„pracovný deň“ je deň iný než sobota, nedeľa alebo deň, ktorý je v príslušnom členskom štáte štátnym sviatkom;

82.

„právo ukončiť zmluvu“ je právo ukončiť zmluvu, právo na urýchlenie, konečné zúčtovanie, vzájomné započítanie, vyrovnanie alebo získanie povinností ako získať čistý zisk so záväzkov alebo akékoľvek podobné ustanovenie, ktorým sa povinnosť zmluvnej strany pozastavuje, upravuje alebo anuluje, alebo tiež ustanovenie, ktorým sa zabraňuje vzniku zmluvnej povinnosti, ktorá by inak vznikla;

83.

„inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši“ je inštitúcia, finančná inštitúcia, finančná holdingová spoločnosť, zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, holdingová spoločnosť so zmiešanou činnosťou, materská finančná holdingová spoločnosť v členskom štáte, materská finančná holdingová spoločnosť v Únii, materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť v členskom štáte alebo materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť v Únii, vzhľadom na ktorú sa prijíma opatrenie na riešenie krízovej situácie;

84.

„dcérska spoločnosť z Únie“ je inštitúcia, ktorá je usadená v členskom štáte a ktorá je dcérskou spoločnosťou inštitúcie alebo materskej spoločnosti z tretej krajiny;

85.

„materská spoločnosť v Únii“ je materská inštitúcia v Únii, materská finančná holdingová spoločnosť v Únii alebo materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť v Únii;

86.

„inštitúcia z tretej krajiny“ je subjekt, ktorého hlavné sídlo je zriadené v tretej krajine a na ktorého by sa vzťahovalo vymedzenie pojmu inštitúcia, ak by bol usadený v Únii;

87.

„materská spoločnosť z tretej krajiny“ je materská spoločnosť, materská finančná holdingová spoločnosť alebo materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, usadená v tretej krajine;

88.

„konania tretej krajiny zamerané na riešenie krízovej situácie“ sú opatrenia podľa práva tretej krajiny s cieľom zvládnuť zlyhanie inštitúcie z tretej krajiny alebo materskej spoločnosti z tretej krajiny, ktoré sú v zmysle cieľov a predpokladaných výsledkov porovnateľné s opatreniami na riešenie krízovej situácie podľa tejto smernice;

89.

„pobočka Únie“ je pobočka inštitúcie z tretej krajiny, nachádzajúca sa v členskom štáte;

90.

„relevantný orgán tretej krajiny“ je orgán tretej krajiny zodpovedný za vykonávanie funkcií porovnateľných s funkciami orgánov pre riešenie krízových situácií alebo príslušných orgánov podľa tejto smernice;

91.

„mechanizmus financovania na úrovni skupiny“ je mechanizmus alebo mechanizmy financovania (členského štátu) orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny;

92.

„transakcia back-to-back“ (back-to-back transaction) je transakcia medzi dvoma subjektmi skupiny vykonávaná na účely prevodu celého alebo čiastočného rizika pochádzajúceho z inej transakcie medzi jedným z týchto subjektov skupiny a treťou stranou;

93.

„záruka v rámci skupiny“ je zmluva, ktorou jeden subjekt skupiny ručí za záväzky iného subjektu skupiny voči tretej strane;

94.

„kryté vklady“ sú kryté vklady v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 1 bod 5 smernice 2014/49/EÚ;

95.

„oprávnené vklady“ sú oprávnené vklady vymedzené podľa článku 2 ods. 1 bod 4 smernice 2014/49/EÚ;

96.

„kryté dlhopisy“ sú nástroj uvedený v článku 52 ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES (26);

97.

„dohoda o finančnej záruke (kolateráli) s prevodom vlastníckeho práva“ je dohoda o finančnej záruke (kolateráli) s prevodom vlastníckeho práva vymedzená v článku 2 ods. 1 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/47/ES (27);

98.

„dohoda o čistom zúčtovaní“ je dohoda, na základe ktorej je možné niekoľko pohľadávok alebo záväzkov konvertovať na jednu čistú pohľadávku, vrátane mechanizmov konečného zúčtovania, v rámci ktorých sú v prípade vymáhacej udalosti (akokoľvek a kdekoľvek vymedzenej) záväzky zmluvných strán urýchlené tak, že sa stanú okamžite splatnými alebo sú ukončené, pričom v oboch prípadoch sú konvertované na jednu čistú pohľadávku vrátane „ustanovení o konečnom zúčtovaní“ vymedzených v článku 2 ods. 1 písm. n) bode i) smernice 2002/47/ES a nettingu vymedzeného v článku 2 písm. k) smernice 98/26/ES alebo sú ňou nahradené;

99.

„dohoda o vzájomnom započítaní“ je dohoda, na základe ktorej je možné navzájom si započítať dve alebo viaceré pohľadávky alebo záväzky splatné medzi inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši a protistranou;

100.

„finančné zmluvy“ sú tieto zmluvy a dohody:

101.

„opatrenie na predchádzanie kríze“ je výkon právomocí s cieľom priamo odstrániť nedostatky alebo prekážky v súvislosti s ozdraviteľnosťou v zmysle článku 6 ods. 6, výkon právomocí s cieľom riešiť alebo odstrániť prekážky brániace riešiteľnosti krízovej situácie v zmysle článkov 17 alebo 18, uplatnenie akéhokoľvek opatrenia včasnej intervencie v zmysle článku 27, vymenovanie dočasného správcu podľa článku 29 alebo výkon právomoci odpísať alebo konvertovať dlh podľa článku 59;

102.

„opatrenie krízového riadenia“ je opatrenie na riešenie krízovej situácie alebo vymenovanie osobitného správcu podľa článku 35 alebo osoby podľa článku 51 ods. 2 alebo článku 72 ods. 1;

103.

„ozdravná kapacita“ je schopnosť inštitúcie obnoviť svoju finančnú pozíciu po výraznom zhoršení;

104.

„vkladateľ“ je vkladateľ vymedzený podľa článku 2 ods. 1 bod 6 smernice 2014/49/EÚ;

105.

„investor“ je investor v zmysle článku 1 bod 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/9/ES (28);

106.

„určený vnútroštátny orgán makroprudenciálneho dohľadu“ je orgán poverený vykonávaním makroprudenciálnej politiky uvedenej v odporúčaní B1 odporúčania Európskeho výboru pre systémové riziká z 22. decembra 2011 o makroprudenciálnych právomociach vnútroštátnych orgánov (ESRB/2011/3);

107.

„mikropodniky, malé a stredné podniky“ sú mikropodniky, malé a stredné podniky vymedzené s ohľadom na kritérium ročného obratu uvedené v článku 2 ods. 1 prílohy k odporúčaniu Komisie 2003/361/ES (29);

108.

„regulovaný trh“ je regulovaný trh definovaný v článku 4 ods. 1 bod 21 smernice 2014/65/EÚ.

a)

obsah a podrobnosti plánov ozdravenia a riešenia krízových situácií podľa článkov 5 až 12;

b)

lehotu, v ktorej sa vypracujú prvé plány ozdravenia a riešenia krízových situácií, a časový interval aktualizácie plánov ozdravenia a riešenia krízových situácií, ktorý môže byť kratší, ako časový interval uvedený v článku 5 ods. 2, článku 7 ods. 5, článku 10 ods. 6 a článku 13 ods. 3;

c)

obsah a podrobnosti informácií, ktoré sa vyžadujú od inštitúcií podľa článku 5 ods. 5, článku 11 ods. 1 a článku 12 ods. 2 a podľa časti A a časti B prílohy;

d)

úroveň podrobnosti na účely posúdenia riešiteľnosti podľa článku 15 a 16 a oddielu C prílohy.

a)

požiadaviek uvedených v oddieloch 2 a 3 tejto kapitoly inštitúcie pridružené k ústrednému orgánu a úplne alebo čiastočne oslobodené od prudenciálnych požiadaviek vo vnútroštátnom práve v súlade s článkom 10 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

b)

požiadaviek uvedených v oddiele 2 inštitúcie, ktoré sú členmi systému inštitucionálneho zabezpečenia.

a)

uplatnia požiadavky oddielov 2 a 3 tejto kapitoly na konsolidovanom základe vo vzťahu k ústrednému orgánu a k inštitúciám, ktoré sú k nemu pridružené v zmysle článku 10 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

b)

požiadajú systém inštitucionálneho zabezpečenia, aby v spolupráci s každým z jeho členov, ktorý bol oslobodený od týchto požiadaviek, splnil požiadavky uvedené v oddiele 2.

a)

celková hodnota jej aktív je vyššia ako 30 000 000 000 EUR alebo

b)

pomer jej celkových aktív k HDP členského štátu, v ktorom je usadená, je vyšší ako 20 %, s výnimkou prípadu, keď celková hodnota jej aktív je nižšia ako 5 000 000 000 EUR.

a)

dá sa oprávnene očakávať, že uplatňovaním mechanizmov navrhnutých v pláne sa zachová alebo obnoví životaschopnosť a finančná pozícia inštitúcie alebo skupiny, pri zohľadnení prípravných opatrení, ktoré inštitúcia prijala alebo má v pláne prijať;

b)

dá sa oprávnene očakávať, že plán a konkrétne možnosti v rámci tohto plánu sa vykonajú rýchle a účinne v situácii finančného stresu, pričom sa v maximálnej možnej miere zabráni akýmkoľvek významným nepriaznivým vplyvom na finančný systém vrátane scenárov, ktoré by ostatné inštitúcie videli k tomu, aby vykonali plány ozdravenia v tej istej lehote.

a)

znížila rizikový profil inštitúcie vrátane rizika likvidity;

b)

umožnila včasné prijatie rekapitalizačných opatrení;

c)

preskúmala stratégiu a štruktúru spoločnosti;

d)

vykonala zmeny v stratégii financovania s cieľom zlepšiť odolnosť hlavných oblastí obchodnej činnosti a kritických funkcií;

e)

vykonala zmeny v riadiacej a správnej štruktúre inštitúcie.

a)

príslušným orgánom uvedeným v článkoch 115 a 116 smernice 2013/36/EÚ;

b)

príslušným orgánom členských štátov, v ktorých sa nachádzajú významné pobočky, pokiaľ je to pre danú pobočku relevantné;

c)

orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny a

d)

orgánom pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností.

a)

preskúmaní a posúdení plánu ozdravenia na úrovni skupiny;

b)

tom, či sa pre inštitúcie, ktoré sú súčasťou skupiny, vypracuje individuálny plán ozdravenia, a

c)

o uplatnení opatrení uvedených v článku 6 ods. 5 a 6.

a)

tom, či sa pre inštitúcie patriace do jeho jurisdikcie má vypracovať individuálny plán ozdravenia, alebo

b)

o uplatňovaní opatrení uvedených v článku 6 ods. 5 a 6 na úrovni dcérskych spoločností,

a)

môže inštitúcia prijať opatrenia v rámci svojho plánu ozdravenia v prípade, ak príslušný ukazovateľ nebol splnený, avšak riadiaci orgán inštitúcie to považuje za primerané vzhľadom na okolnosti, alebo

b)

sa inštitúcia môže zdržať prijatia takýchto opatrení v prípade, ak to riadiaci orgán inštitúcie nepovažuje vzhľadom na okolnosti za primerané.

a)

akákoľvek mimoriadna verejná finančná podpora s výnimkou použitia mechanizmov financovania zriadených v súlade s článkom 100;

b)

akákoľvek núdzová pomoc centrálnej banky na zvýšenie likvidity ani

c)

akákoľvek pomoc centrálnej banky na zvýšenie likvidity poskytnutá s neštandardnou zábezpekou, splatnosťou a úrokovou mierou.

a)

zhrnutie kľúčových prvkov plánu;

b)

zhrnutie všetkých podstatných zmien v inštitúcii, ku ktorým došlo od posledného predloženia informácií týkajúcich sa riešenia krízových situácií;

c)

ukážku toho, ako by sa mohli kritické funkcie a hlavné oblasti obchodnej činnosti právne a ekonomicky oddeliť od ostatných funkcií v rozsahu, ktorý je potrebný na zabezpečenie kontinuity pri zlyhaní inštitúcie;

d)

odhad časového rámca pre realizáciu každého vecného aspektu plánu;

e)

podrobný opis posúdenia riešiteľnosti krízovej situácie vykonaného v súlade s odsekom 2 tohto článku a článkom 15;

f)

opis všetkých opatrení požadovaných podľa článku 17 na riešenie alebo odstránenie prekážok brániacich riešiteľnosti krízovej situácie zistených na základe posúdenia vykonaného v súlade s článkom 15;

g)

opis postupov stanovenia hodnoty a predajnosti kritických funkcií, hlavných oblastí obchodnej činnosti a aktív inštitúcie;

h)

podrobný opis mechanizmov na zabezpečenie toho, aby informácie vyžadované podľa článku 11 boli aktuálne a aby boli orgánom pre riešenie krízových situácií neustále k dispozícii;

i)

vysvetlenie poskytnuté orgánom pre riešenie krízových situácií k tomu, ako by sa možnosti riešenia krízových situácií mohli financovať bez toho, aby sa počítalo s ktorýmkoľvek z týchto opatrení:

j)

podrobný opis rôznych stratégií riešenia krízových situácií, ktoré by sa mohli uplatniť podľa rôznych možných scenárov a príslušných časových rámcov;

k)

opis kritických vzájomných prepojení;

l)

opis možností zachovania prístupu k platobným a klíringovým službám a iným infraštruktúram a posúdenie prenosnosti pozícií klientov;

m)

analýzu vplyvu plánu na zamestnancov inštitúcie vrátane posúdenia všetkých nákladov, ktoré s tým súvisia, a popis plánovaných postupov konzultácií s pracovníkmi v rámci procesu riešenia krízových situácií, v prípade potreby aj so zohľadnením vnútroštátnych systémov dialógu so sociálnymi partnermi;

n)

plán komunikácie s médiami a verejnosťou;

o)

minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky požadované podľa článku 45 ods. 1 a v prípade potreby termín na dosiahnutie tejto úrovne;

p)

v príslušných prípadoch minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a nástroje záchrany pomocou vnútorných zdrojov podľa článku 45 ods. 1 a prípadne aj termín na dosiahnutie tejto úrovne;

q)

opis základných činností a systémov potrebných na zachovanie nepretržitého fungovania prevádzkových procesov inštitúcie;

r)

prípadne akékoľvek stanovisko vyjadrené inštitúciou v súvislosti s plánom riešenia krízových situácií.

a)

s nimi inštitúcie v nevyhnutnej miere spolupracovali pri vypracúvaní plánov riešenia krízových situácií;

b)

im inštitúcie poskytli, a to buď priamo, alebo prostredníctvom príslušného orgánu, všetky informácie potrebné na vypracovanie a vykonávanie plánov riešenia krízových situácií.

a)

materskej spoločnosti v Únii;

b)

dcérskych spoločností, ktoré sú súčasťou skupiny a ktoré sa nachádzajú v Únii;

c)

subjektov uvedených v článku 1 ods. 1 písm. c) a d); a

d)

s výhradou hlavy VI dcérskych spoločností, ktoré sú súčasťou skupiny a ktoré sa nachádzajú mimo Únie.

a)

stanovia opatrenia na riešenie krízových situácií, ktoré sa majú prijať v súvislosti so subjektmi skupiny, a to tak prostredníctvom opatrení na riešenie krízových situácií vzhľadom na subjekty uvedené v článku 1 ods. 1 písm. b, c) a d), materskú spoločnosť a dcérske inštitúcie, ako aj prostredníctvom koordinovaných opatrení na riešenie krízových situácií vzhľadom na dcérske inštitúcie, a to pre scenáre uvedené v článku 10 ods. 3;

b)

preskúma rozsah, v akom by sa mohli koordinovane použiť a uplatniť nástroje riešenia krízových situácií a príslušné právomoci vzhľadom na subjekty skupiny usadené v Únii, vrátane opatrení na zjednodušenie odkúpenia skupiny ako celku alebo samostatných oblastí obchodnej činnosti alebo činností, ktoré poskytujú viaceré subjekty skupiny, alebo konkrétnych subjektov skupiny treťou stranou, a identifikujú sa akékoľvek možné prekážky brániace koordinovanému riešeniu krízových situácií;

c)

identifikujú náležité mechanizmy spolupráce a koordinácie s relevantnými orgánmi týchto tretích krajín a dôsledky riešenia krízových situácií v rámci Únie v prípade, ak skupina zahŕňa subjekty registrované v tretích krajinách;

d)

identifikujú opatrenia vrátane právneho a ekonomického oddelenia konkrétnych funkcií alebo oblastí obchodnej činnosti, ktoré sú potrebné na uľahčenie riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, ak sú splnené podmienky na riešenie krízových situácií;

e)

stanovia akékoľvek ďalšie opatrenia neuvedené v tejto smernici, ktoré orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny zamýšľa uplatňovať v súvislosti s riešením krízových situácií skupiny;

f)

identifikuje, ako by sa dali financovať možnosti riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, a v prípade, ak sú potrebné mechanizmy financovania, stanovia sa zásady rozdelenia zodpovednosti za takéto financovanie medzi zdroje financovania v rôznych členských štátoch. V pláne sa nepočíta so žiadnym z týchto opatrení:

a)

EBA;

b)

orgánom pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností;

c)

orgánom pre riešenie krízových situácií patriacim do jurisdikcií, v ktorých sa nachádzajú významné pobočky, pokiaľ je to relevantné pre túto významnú pobočku;

d)

relevantným príslušným orgánom uvedeným v článkoch 115 a 116 smernice 2013/36/EÚ a

e)

orgánom pre riešenie krízových situácií členských štátov, v ktorých sú usadené subjekty uvedené v článku 1 ods. 1 písm. c) a d).

a)

akákoľvek mimoriadna verejná finančná podpora s výnimkou využitia mechanizmov financovania zriadených v súlade s článkom 100;

b)

akákoľvek núdzová pomoc centrálnej banky na zvýšenie likvidity;

c)

akákoľvek pomoc centrálnej banky na zvýšenie likvidity poskytnutá s neštandardnou zábezpekou, splatnosťou a úrokovou mierou.

a)

akúkoľvek mimoriadnu verejnú finančnú podporu s výnimkou použitia mechanizmov financovania zriadených v súlade s článkom 100;

b)

akúkoľvek núdzovú pomoc centrálnej banky na zvýšenie likvidity;

c)

akúkoľvek pomoc centrálnej banky na zvýšenie likvidity poskytnutú s neštandardnou zábezpekou, splatnosťou a podmienkami úrokových sadzieb.

a)

požadovať, aby inštitúcia prehodnotila akékoľvek mechanizmy financovania v rámci skupiny alebo ich neexistenciu, alebo pripravila dohody o poskytovaní služieb, či už v rámci skupiny alebo s tretími stranami, na zaistenie poskytovania kritických funkcií;

b)

požadovať, aby inštitúcia obmedzila svoju maximálnu individuálnu alebo súhrnnú expozíciu;

c)

uložiť špecifickú alebo pravidelnú dodatočnú povinnosť poskytnúť informácie relevantné na účely riešenia krízových situácií;

d)

požadovať, aby sa inštitúcia zbavila konkrétnych aktív;

e)

požadovať, aby inštitúcia obmedzila alebo ukončila konkrétne existujúce alebo navrhované činnosti;

f)

obmedziť rozvoj nových alebo existujúcich oblastí obchodnej činnosti alebo predaj nových či existujúcich výrobkov alebo zabrániť takémuto rozvoju alebo predaju;

g)

požadovať zmeny právnych alebo prevádzkových štruktúr inštitúcie alebo ktoréhokoľvek subjektu skupiny, ktorý je pod jej priamou alebo nepriamou kontrolou, s cieľom zmierniť ich zložitosť a zaistiť tak, aby kritické funkcie bolo možné právne a prevádzkovo oddeliť od ostatných funkcií prostredníctvom uplatnenia nástrojov riešenia krízových situácií;

h)

požadovať, aby inštitúcia alebo materská spoločnosť zriadila materskú finančnú holdingovú spoločnosť v členskom štáte alebo materskú finančnú holdingovú spoločnosť v Únii;

i)

požadovať, aby inštitúcia alebo subjekt v zmysle článku 1 ods. 1 písmena b), c) alebo d) emitovali oprávnené záväzky s cieľom splniť požiadavky článku 45;

j)

požadovať, aby inštitúcia alebo subjekt v zmysle článku 1 ods. 1 písmena b), c) alebo d) prijali iné kroky na splnenie minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky podľa článku 45, najmä aby sa pokúsili opätovne prerokovať každý oprávnený záväzok, nástroj dodatočného kapitálu Tier 1 alebo nástroj kapitálu Tier 2, ktorý emitovali, s cieľom zabezpečiť, aby sa každé rozhodnutie orgánu pre riešenie krízových situácií odpísať alebo konvertovať takýto záväzok alebo nástroj vykonalo podľa práva jurisdikcie, ktorá sa vzťahuje na tento záväzok alebo nástroj, a

k)

ak je inštitúcia dcérskou spoločnosťou holdingovej spoločnosti so zmiešanou činnosťou, požadovať, aby holdingová spoločnosť so zmiešanou činnosťou zriadila samostatnú finančnú holdingovú spoločnosť na kontrolu inštitúcie, ak je to potrebné na zjednodušenie riešenia krízovej situácie inštitúcie a na zamedzenie uplatňovaniu nástrojov riešenia krízových situácií a príslušných právomocí uvedených v hlave IV s nepriaznivým vplyvom na nefinančnú časť skupiny.

a)

je podložené dôvodmi vedúcimi k predmetnému posúdeniu alebo konštatovaniu;

b)

uvádza sa v ňom, ako sa predmetné posúdenie alebo konštatovanie zhoduje s požiadavkou primeraného uplatňovania stanovenou v odseku 4 a

c)

vzťahuje sa naň právo na opravný prostriedok.

a)

poskytovania finančnej podpory v rámci skupiny ktorémukoľvek subjektu v rámci skupiny, ktorý zažíva finančné ťažkosti, ak sa tak inštitúcia rozhodne, a to v jednotlivých prípadoch a podľa politík skupiny, ak to nepredstavuje riziko pre celú skupinu, alebo

b)

pôsobenia v členskom štáte.

a)

sa môže vzťahovať na jednu alebo viac dcérskych spoločností skupiny a môže stanovovať poskytnutie finančnej podpory dcérskym spoločnostiam od materskej spoločnosti, materskej spoločnosti od dcérskych spoločností, navzájom medzi jednotlivými dcérskymi spoločnosťami skupiny, ktoré sú zmluvnými stranami dohody, alebo v akejkoľvek kombinácii uvedených subjektov;

b)

môže stanovovať poskytnutie finančnej podpory vo forme úveru, záruk, aktív na použitie ako kolaterál alebo akejkoľvek kombinácie týchto foriem finančnej podpory pri jednej alebo viacerých transakciách, a to aj medzi príjemcom podpory a treťou stranou.

a)

každá strana musí pri uzavretí dohody konať slobodne;

b)

pri uzavretí dohody a výpočte protihodnoty za poskytnutie finančnej podpory musí každá zmluvná strana konať vo svojom vlastnom najlepšom záujme, v ktorom možno zohľadniť všetky priame alebo nepriame výhody, ktoré môžu zmluvnej strane vzniknúť v dôsledku poskytnutia finančnej podpory;

c)

pred stanovením protihodnoty za poskytnutie finančnej podpory a pred prijatím každého rozhodnutia o poskytnutí finančnej podpory musia byť každej zmluvnej strane poskytujúcej finančnú podporu sprístupnené všetky relevantné informácie od každej zmluvnej strany prijímajúcej finančnú podporu;

d)

v protihodnote za poskytnutie finančnej podpory sa môžu zohľadniť informácie, ktoré má zmluvná strana poskytujúca finančnú podporu na základe toho, že patrí do rovnakej skupiny ako zmluvná strana prijímajúca finančnú podporu, a ktoré nie sú k dispozícií na trhu, a

e)

v zásadách výpočtu protihodnoty za poskytnutie finančnej podpory sa nemusí zohľadňovať žiadny predpokladaný dočasný vplyv na trhové ceny vyplývajúci z okolností, ktoré sú z hľadiska skupiny externé.

a)

existuje reálny predpoklad, že poskytovanou podporou sa významne napravia finančné ťažkosti subjektu skupiny prijímajúceho podporu;

b)

poskytnutie finančnej podpory má za cieľ zachovať alebo obnoviť finančnú stabilitu skupiny ako celku alebo ktoréhokoľvek zo subjektov skupiny a je v záujme subjektu skupiny poskytujúceho podporu;

c)

finančná podpora sa poskytuje za podmienok vrátane protihodnoty podľa článku 19 ods. 7;

d)

na základe informácií dostupných riadiacemu orgánu subjektu skupiny, ktorý poskytuje finančnú podporu, v čase prijatia rozhodnutia o poskytnutí finančnej podpory existuje reálny predpoklad, že subjekt skupiny, ktorý túto podporu prijíma, zaplatí protihodnotu za podporu, a ak sa podpora poskytuje formou úveru, že tento úver splatí. Ak sa podpora poskytuje vo forme záruky alebo v akejkoľvek forme zábezpeky, rovnaká podmienka sa vzťahuje na záväzok, ktorý príjemcovi vznikne, ak dôjde k vymáhaniu záruky alebo zábezpeky;

e)

poskytnutím finančnej podpory sa neohrozí likvidita ani platobná schopnosť subjektu skupiny, ktorý poskytuje podporu;

f)

poskytnutím finančnej podpory sa neohrozí finančná stabilita, najmä v členskom štáte subjektu skupiny, ktorý poskytuje podporu;

g)

subjekt skupiny, ktorý podporu poskytuje, spĺňa v čase poskytnutia podpory požiadavky smernice 2013/36/EÚ týkajúce sa kapitálu alebo likvidity a všetky požiadavky uložené podľa článku 104 ods. 2 smernice 2013/36/EÚ a poskytnutie finančnej podpory nevedie k porušeniu týchto požiadaviek subjektom skupiny, ak to nepovolil príslušný orgán zodpovedný za individuálny dohľad nad subjektom, ktorý poskytuje podporu;

h)

subjekt skupiny, ktorý poskytuje podporu, spĺňa v čase poskytnutia podpory požiadavky týkajúce sa veľkej majetkovej angažovanosti stanovenej v nariadení (EÚ) č. 575/2013 a v smernici 2013/36/EÚ vrátane požiadaviek všetkých vnútroštátnych právnych predpisov, na základe ktorých sa vykonávajú možnosti stanovené v danej smernici, a poskytnutie finančnej podpory nevedie k porušeniu týchto požiadaviek subjektom skupiny, ak to nepovolil príslušný orgán zodpovedný za individuálny dohľad nad subjektom skupiny, ktorý poskytuje podporu;

i)

poskytnutie finančnej podpory nenaruší riešiteľnosť krízových situácií subjektu skupiny, ktorý poskytuje podporu.

a)

svoj príslušný orgán;

b)

podľa potreby orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe, ak je odlišný od orgánov v písmenách a) a c);

c)

príslušný orgán subjektu skupiny, ktorý prijíma finančnú podporu, ak je odlišný od orgánov v písmenách a) a b), a

d)

EBA.

a)

orgánu vykonávajúcemu dohľad na konsolidovanom základe;

b)

príslušnému orgánu subjektu skupiny, ktorý prijíma podporu, a

c)

EBA.

a)

príslušnému orgánu;

b)

podľa potreby a ak je odlišný od orgánov v písmenách a) a c), orgánu vykonávajúcemu dohľad na konsolidovanom základe;

c)

príslušnému orgánu subjektu skupiny, ktorý prijíma finančnú podporu, ak je odlišný od orgánov v písmenách a) a b), a

d)

EBA.

a)

požadovať od riadiaceho orgánu inštitúcie, aby realizoval jeden alebo viac mechanizmov alebo opatrení stanovených v pláne ozdravenia alebo aby v súlade s článkom 5 ods. 2 takýto plán ozdravenia aktualizoval, keď sa okolnosti, ktoré viedli k včasnej intervencii, líšia od predpokladov vymedzených v pôvodnom pláne ozdravenia, a realizoval jeden alebo viacero mechanizmov alebo opatrení stanovených v aktualizovanom pláne v konkrétnej lehote a s cieľom zabezpečiť, aby sa podmienky uvedené v úvodnej vete už neuplatňovali;

b)

požadovať od riadiaceho orgánu inštitúcie, aby preskúmal situáciu, identifikoval opatrenia na prekonanie všetkých zistených problémov a vypracoval akčný program na prekonanie týchto problémov a časový harmonogram jeho vykonávania;

c)

požadovať od riadiaceho orgánu inštitúcie, aby zvolal, alebo, ak tak riadiaci orgán neurobí, priamo zvolať valné zhromaždenie akcionárov inštitúcie, a v oboch prípadoch určiť program rokovania a požadovať, aby akcionári zvážili prijatie určitých rozhodnutí;

d)

požadovať, aby bol odvolaný alebo vymenený jeden alebo viacerí členovia riadiaceho orgánu alebo vysokého manažmentu, ak sa zistí, že tieto osoby nie sú schopné vykonávať svoje povinnosti podľa článku 13 smernice 2013/36/EÚ alebo článku 9 smernice 2014/65/EÚ;

e)

požadovať od riadiaceho orgánu inštitúcie, aby vypracoval plán rokovaní o reštrukturalizácii dlhu s niektorými alebo všetkými veriteľmi, a to podľa potreby podľa plánu ozdravenia;

f)

požadovať zmeny v obchodnej stratégii inštitúcie;

g)

požadovať zmeny v právnych alebo prevádzkových štruktúrach inštitúcie a

h)

získať okrem iného aj prostredníctvom kontrol na mieste a poskytnúť orgánu pre riešenie krízových situácií všetky informácie, ktoré sú potrebné na aktualizáciu plánu riešenia krízových situácií a prípravu prípadného riešenia krízovej situácie inštitúcie a ocenenia aktív a záväzkov inštitúcie podľa článku 36.

a)

zabezpečenie kontinuity vykonávania kritických funkcií;

b)

zabránenie významným nepriaznivým vplyvom na finančnú stabilitu najmä predchádzaním „nákaze“ vrátane jej rozšírenia na infraštruktúry trhov a udržaním trhovej disciplíny;

c)

ochrana verejných prostriedkov minimalizáciou závislosti od mimoriadnej verejnej finančnej podpory;

d)

ochrana vkladateľov, na ktorých sa vzťahuje smernica 2014/49/EÚ, a investorov, na ktorých sa vzťahuje smernica 97/9/ES;

e)

ochrana finančných prostriedkov klientov a ich majetku.

a)

konštatovanie, že inštitúcia zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá vydal príslušný orgán po konzultácii s orgánom pre riešenie krízových situácií alebo podľa podmienok stanovených v odseku 2 orgán pre riešenie krízových situácií po konzultácii s príslušným orgánom;

b)

vzhľadom na časové hľadisko a iné relevantné okolnosti neexistujú reálne vyhliadky, že akékoľvek alternatívne opatrenia súkromného sektora vrátane opatrení systému inštitucionálneho zabezpečenia alebo opatrenia orgánu vykonávajúceho dohľad vrátane opatrení včasnej intervencie alebo odpísania či konverzie relevantných kapitálových nástrojov v súlade s článkom 59 ods. 2 prijaté vo vzťahu k danej inštitúcii by zabránili zlyhaniu inštitúcie v primeranom časovom horizonte;

c)

opatrenie na riešenie krízovej situácie je nevyhnutné vo verejnom záujme podľa odseku 5.

a)

inštitúcia porušuje požiadavky na zachovanie povolenia spôsobom, ktorý by bol dôvodom na to, aby príslušný orgán odobral povolenie, a to aj, ale nielen preto, lebo inštitúcia utrpela alebo pravdepodobne utrpí straty, ktoré vyčerpajú všetky jej vlastné zdroje alebo významný objem jej vlastných zdrojov, alebo existujú objektívne prvky, ktoré potvrdzujú konštatovanie, že inštitúcia v blízkej budúcnosti poruší tieto požiadavky;

b)

aktíva inštitúcie sú nižšie ako jej záväzky alebo existujú objektívne prvky, ktoré potvrdzujú konštatovanie, že aktíva inštitúcie budú v blízkej budúcnosti nižšie ako jej záväzky;

c)

inštitúcia nie je schopná uhrádzať svoje dlhy alebo iné záväzky v čase splatnosti alebo existujú objektívne prvky, ktoré potvrdzujú konštatovanie, že inštitúcia v blízkej budúcnosti nebude schopná uhrádzať svoje dlhy alebo iné záväzky v čase splatnosti;

d)

vyžaduje sa mimoriadna verejná finančná podpora s výnimkou prípadov, keď s cieľom vyhnúť sa vážnemu narušeniu hospodárstva členského štátu alebo ho napraviť a zachovať finančnú stabilitu má mimoriadna verejná finančná podpora niektorú z týchto foriem:

a)

akcionári inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, znášajú straty ako prví;

b)

veritelia inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, znášajú straty po akcionároch v súlade s hierarchiou ich nárokov v rámci bežného konkurzného konania, pokiaľ nie je v tejto smernici výslovne stanovené inak;

c)

riadiaci orgán a vrcholový manažment inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, sa vymení, s výnimkou tých prípadov, keď sa usúdi, že zachovanie celého riadiaceho orgánu a vysokého manažmentu alebo ich časti, primerane podľa okolností, je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov riešenia krízovej situácie;

d)

riadiaci orgán a vrcholový manažment inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, poskytne všetku potrebnú pomoc na dosiahnutie cieľov riešenia krízovej situácie;

e)

fyzické a právnické osoby sa podľa práva členského štátu považujú za občianskoprávne alebo trestnoprávne zodpovedné za zlyhanie inštitúcie;

f)

s veriteľmi tej istej kategórie sa zaobchádza nestranným spôsobom s výnimkou prípadov, keď sa v tejto smernici stanovuje iná úprava;

g)

žiadny veriteľ neutrpí vyššie straty než straty, ktoré by utrpel, ak by sa inštitúcia alebo subjekt v zmysle článku 1 ods. 1 písmena b), c) alebo d) zlikvidovali v rámci bežného konkurzného konania v súlade ochrannými opatreniami podľa článkov 73 až 75;

h)

kryté vklady sú chránené v plnej miere a

i)

opatrenia na riešenie krízovej situácie sa prijmú v súlade s ochrannými opatreniami uvedenými v tejto smernici.

a)

podložiť informáciami určenie, či sú splnené podmienky na riešenie krízovej situácie alebo podmienky na odpísanie alebo konverziu kapitálových nástrojov;

b)

ak sú splnené podmienky na riešenie krízovej situácie, podložiť informáciami rozhodnutie o vhodnom opatrení na riešenie krízovej situácie, ktoré sa má prijať v súvislosti s inštitúciou alebo subjektom v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d);

c)

ak sa uplatňuje právomoc odpísať alebo konvertovať príslušné kapitálové nástroje, podložiť informáciami rozhodnutie o rozsahu zrušenia akcií alebo iných nástrojov vlastníctva alebo zriedenia ich hodnoty, ako aj o rozsahu odpísania alebo konverzie príslušných kapitálových nástrojov;

d)

ak sa uplatňuje nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov, podložiť informáciami rozhodnutie o rozsahu odpísania alebo konverzie oprávnených záväzkov;

e)

ak sa uplatňuje nástroj preklenovacej inštitúcie alebo nástroj oddelenia aktív, podložiť informáciami rozhodnutie o aktívach, právach, záväzkoch alebo akciách alebo iných nástrojoch vlastníctva, ktoré sa majú previesť, ako aj rozhodnutie o výške akejkoľvek protihodnoty, ktorá sa má vyplatiť inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo prípadne vlastníkom akcií či iných nástrojov vlastníctva;

f)

ak sa uplatňuje nástroj odpredaja obchodnej činnosti, podložiť informáciami rozhodnutie o aktívach, právach, záväzkoch alebo akciách alebo iných nástrojoch vlastníctva, ktoré sa majú previesť, ako aj znalosti orgánu pre riešenie krízových situácií o tom, čo predstavuje komerčné podmienky na účely článku 38;

g)

vo všetkých prípadoch zabezpečiť, aby sa akékoľvek straty vo vzťahu k aktívam inštitúcie alebo subjektu v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) plne zaúčtovali v okamihu uplatnenia nástrojov riešenia krízových situácií alebo výkonu právomoci odpísať alebo konvertovať príslušné kapitálové nástroje.

a)

orgán pre riešenie krízových situácií a akýkoľvek mechanizmus financovania pôsobiaci podľa článku 101 môže vymáhať všetky odôvodnené výdavky, ktoré sa riadne vynaložili, od inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, v súlade s článkom 37 ods. 7;

b)

mechanizmus financovania riešenia krízovej situácie môže účtovať úroky alebo poplatky v súvislosti s akýmikoľvek úvermi alebo zárukami poskytnutými inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, v súlade s článkom 101.

a)

aktualizovanou súvahou a správou o finančnej pozícii inštitúcie alebo subjektu v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d);

b)

analýzou a odhadom účtovnej hodnoty aktív;

c)

zoznamom neuhradených súvahových a podsúvahových záväzkov vykázaných v knihách a záznamoch inštitúcie alebo subjektu v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) s údajom o príslušných úveroch a úrovniach priority podľa uplatniteľného konkurzného práva.

a)

zabezpečiť, aby sa všetky straty vo vzťahu k aktívam inštitúcie alebo subjektu v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) plne zaúčtovali v účtovných knihách inštitúcie alebo subjektu v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d);

b)

podložiť informáciami rozhodnutie odpísať nároky veriteľov alebo zvýšiť výšku vyplatenej protihodnoty, a to v súlade s odsekom 11.

a)

vykonať právomoc zvýšiť hodnotu nárokov veriteľov alebo vlastníkov príslušných kapitálových nástrojov, ktoré sa odpísali na základe nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov;

b)

dať pokyn preklenovacej inštitúcii alebo subjektu pre správu aktív, aby v súvislosti s aktívami, právami a záväzkami vyplatili inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, ďalšiu protihodnotu alebo aby prípadne takúto protihodnotu vyplatili vlastníkom akcií alebo iných nástrojov vlastníctva v súvislosti s akciami alebo nástrojmi vlastníctva.

a)

metodiku odhadovania hodnoty aktív a záväzkov inštitúcie alebo subjektu v zmysle v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d);

b)

oddelenie ocenení podľa článkov 36 a 74;

c)

metodiku výpočtu a zahrnutia rezervy na dodatočné straty do predbežného ocenenia.

a)

nástroj odpredaja obchodnej činnosti;

b)

nástroj preklenovacej inštitúcie;

c)

nástroj oddelenia aktív;

d)

nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov.

a)

odpočtom z akejkoľvek protihodnoty, ktorú príjemca vyplatil inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo prípadne vlastníkom akcií alebo iných nástrojov vlastníctva;

b)

od inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, ako prednostný veriteľ, alebo

c)

z akýchkoľvek výnosov vytvorených prostredníctvom ukončenia prevádzky preklenovacej inštitúcie alebo subjektu pre správu aktív, ako prednostný veriteľ.

a)

pri uplatnení na cezhraničnú skupinu tieto dodatočné právomoci nepredstavujú prekážky účinného riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a

b)

sú v súlade s cieľmi riešenia krízových situácií a všeobecnými zásadami, ktorými sa riadi riešenie krízových situácií, uvedenými v článkoch 31 a 34.

a)

akcionári a držitelia iných nástrojov vlastníctva, držitelia relevantných kapitálových nástrojov a ostatných oprávnených záväzkov poskytli prostredníctvom odpísania, konverzie alebo iným spôsobom príspevok na absorpciu strát a rekapitalizáciu rovnajúci sa sume nie nižšej než 8 % celkových pasív vrátane vlastných zdrojov inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, vypočítaný v čase prijatia opatrenia na riešenie krízovej situácie v súlade s ocenením podľa článku 36;

b)

je podmienené predchádzajúcim a konečným schválením v rámci štátnej pomoci Únie.

a)

akcie alebo iné nástroje vlastníctva vydané inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši;

b)

všetky alebo niektoré aktíva, práva alebo záväzky inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši.

a)

vlastníkov akcií alebo iných nástrojov vlastníctva, ak sa odpredaj obchodnej činnosti uskutočnil prevodom akcií alebo nástrojov vlastníctva emitovaných inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši, od držiteľov týchto akcií alebo nástrojov na kupujúceho;

b)

inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, ak sa odpredaj obchodnej činnosti uskutočnil prevodom niektorých alebo všetkých aktív alebo záväzkov inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, na kupujúceho.

a)

takýto prevod akcií alebo iných nástrojov vlastníctva nadobúdateľovi má okamžitý právny účinok;

b)

počas lehoty na posudzovanie a počas akejkoľvek lehoty na odpredaj ustanovenej v písmene f) sa hlasovacie práva nadobúdateľa spojené s takými akciami alebo inými nástrojmi vlastníctva pozastaví a udelí v plnom rozsahu orgánu na riešenie krízových situácií, ktorý nemá povinnosť vykonať žiadne takéto hlasovacie právo a ktorý nenesie vôbec žiadnu zodpovednosť za vykonanie alebo nevykonanie takýchto hlasovacích práv;

c)

počas lehoty na posudzovanie a počas akejkoľvek lehoty na odpredaj ustanovenej v písmene f) sa sankcie a iné opatrenia za porušenie požiadaviek na nadobudnutie alebo odpredaj kvalifikovaných podielov v zmysle článkov 66, 67 a 68 smernice 2013/36/EÚ neuplatňujú na takýto prevod akcií alebo iných nástrojov vlastníctva;

d)

urýchlene po ukončení posudzovania zo strany príslušného orgánu oznámi príslušný orgán orgánu pre riešenie krízových situácií a nadobúdateľovi písomne, či príslušný orgán schvaľuje, alebo v súlade s článkom 22 ods. 5 smernice 2013/36/EÚ neschvaľuje takýto prevod akcií alebo iných nástrojov vlastníctva nadobúdateľovi;

e)

ak príslušný orgán takýto prevod akcií alebo iných nástrojov vlastníctva nadobúdateľovi schváli, potom sa nadobúdateľovi udelí plné hlasovacie práva spojené s takýmito akciami alebo inými nástrojmi vlastníctva, a to okamžite po tom, ako sa orgánu pre riešenie krízových situácií a nadobúdateľovi doručí oznámenie o schválení od príslušného orgánu;

f)

ak príslušný orgán takýto prevod akcií alebo iných nástrojov vlastníctva nadobúdateľovi neschváli, potom:

a)

prístup sa nezamietne na základe toho, že kupujúci nemá rating od ratingovej agentúry alebo že uvedený rating primerane nezodpovedá ratingovému stupňu, ktorý sa vyžaduje na udelenie prístupu do systémov uvedených v prvom pododseku;