31.7.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 228/29

(1)

Tretia etapa hospodárskej a menovej únie (ďalej len „HMÚ“) sa začala 1. januára 1999. Rada na svojom zasadnutí v Bruseli 3. mája 1998 v zložení hláv štátov alebo predsedov vlád rozhodla, že Belgicko, Nemecko, Španielsko, Francúzsko, Írsko, Taliansko, Luxembursko, Holandsko, Rakúsko, Portugalsko a Fínsko splnili potrebné podmienky na prijatie eura od 1. januára 1999 (1).

(2)

Rozhodnutím 2000/427/ES (2) Rada rozhodla, že Grécko splnilo potrebné podmienky na prijatie eura od 1. januára 2001. Rozhodnutím 2006/495/ES (3) Rada rozhodla, že Slovinsko splnilo potrebné podmienky na prijatie eura od 1. januára 2007. Rozhodnutiami 2007/503/ES (4) a 2007/504/ES (5) Rada rozhodla, že Cyprus a Malta splnili potrebné podmienky na prijatie eura od 1. januára 2008. Rozhodnutím 2008/608/ES (6) Rada rozhodla, že Slovensko splnilo potrebné podmienky na prijatie eura. Rozhodnutím 2010/416/EÚ (7) Rada rozhodla, že Estónsko splnilo potrebné podmienky na prijatie eura. Rozhodnutím 2013/387/EÚ (8) Rada rozhodla, že Lotyšsko splnilo potrebné podmienky na prijatie eura.

(3)

V súlade s odsekom 1 Protokolu o určitých ustanoveniach vzťahujúcich sa na Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska pripojeného k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva (Zmluva o ES), Spojené kráľovstvo Rade oznámilo, že nemá v úmysle 1. januára 1999 prejsť do tretej etapy HMÚ. Toto oznámenie sa nezmenilo. V súlade s odsekom 1 protokolu o určitých ustanoveniach vzťahujúcich sa na Dánsko pripojeného k Zmluve o ES a rozhodnutím, ktoré prijali hlavy štátov alebo predsedovia vlád v Edinburgu v decembri 1992, Dánsko oznámilo Rade, že sa nezúčastní tretej etapy HMÚ. Dánsko nepožiadalo o začatie postupu uvedeného v článku 140 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).

(4)

Na základe rozhodnutia 98/317/ES má Švédsko výnimku vymedzenú v článku 139 ods. 1 ZFEÚ. V súlade s článkom 4 Aktu o pristúpení z roku 2003 (9) Česká republika, Litva, Maďarsko a Poľsko majú výnimku podľa vymedzenia v článku 139 ods. 1 ZFEÚ. V súlade s článkom 5 Aktu o pristúpení z roku 2005 (10) majú Bulharsko a Rumunsko výnimku vymedzenú v článku 139 ods. 1 ZFEÚ. V súlade s článkom 5 Aktu o pristúpení z roku 2012 (11) má Chorvátsko výnimku podľa vymedzenia v článku 139 ods. 1 ZFEÚ.

(5)

Európska centrálna banka (ďalej len „ECB“) bola založená 1. júla 1998. Európsky menový systém bol nahradený mechanizmom výmenných kurzov, na založení ktorého sa dohodlo uznesením Európskej rady o zavedení mechanizmu výmenných kurzov v tretej etape hospodárskej a menovej únie zo 16. júna 1997 (12). Postupy mechanizmu výmenného kurzu v tretej etape hospodárskej a menovej únie (ERM II) boli stanovené v dohode zo 16. marca 2006 medzi Európskou centrálnou bankou a národnými centrálnymi bankami členských štátov mimo eurozóny, ktorou sa stanovujú prevádzkové postupy mechanizmu výmenných kurzov v tretej etape hospodárskej a menovej únie (13).

(6)

V článku 140 ods. 2 ZFEÚ sa stanovujú postupy na zrušenie výnimky príslušných členských štátov. Minimálne raz za dva roky alebo na žiadosť členského štátu, pre ktorý platí výnimka, podá Komisia a ECB Rade správu v súlade s postupom uvedeným v článku 140 ods. 1 ZFEÚ.

(7)

Vnútroštátne právne predpisy členských štátov vrátane štatútov národných centrálnych bánk sa majú prispôsobiť v súlade s cieľom zabezpečiť zlučiteľnosť s článkami 130 a 131 ZFEÚ a so štatútom Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (ďalej len „štatút ESCB a ECB“). Správy Komisie a ECB poskytujú podrobné vyhodnotenie zlučiteľnosti právnych predpisov Litvy s článkami 130 a 131 ZFEÚ a štatútom ESCB a ECB.

(8)

V súlade s článkom 1 protokolu č. 13 o konvergenčných kritériách uvedených v článku 140 ZFEÚ, kritérium cenovej stability uvedené v prvej zarážke článku 140 ods. 1 ZFEÚ znamená, že členský štát má trvalú stabilitu cien a počas posledného roka pred preskúmaním vykazuje priemernú mieru inflácie, ktorá nie je vyššia ako jeden a pol percentuálneho bodu miery inflácie najviac troch členských štátov, ktoré v oblasti stability cien dosiahli najlepšie výsledky. Na účely kritéria stability cien sa inflácia bude merať podľa harmonizovaných indexov spotrebiteľských cien (HISC) vymedzených v nariadení Rady (ES) č. 2494/95 (14). S cieľom posúdiť kritérium cenovej stability sa inflácia členského štátu meria pomocou percentuálnej zmeny aritmetického priemeru 12 mesačných indexov v porovnaní s aritmetickým priemerom 12 mesačných indexov za predchádzajúce obdobie. V správach Komisie a ECB sa posudzovala referenčná hodnota vypočítaná ako jednoduchý aritmetický priemer inflačných mier troch členských štátov, ktoré dosahujú najlepšiu cenovú stabilitu, s pripočítaním 1,5 percentuálneho bodu. Za jednoročné obdobie končiace sa v apríli 2014 bola referenčná hodnota inflácie vypočítaná na 1,7 % a tromi členskými štátmi, ktoré dosiahli najlepšiu cenovú stabilitu, boli Lotyšsko s mierou inflácie 0,1 %, Portugalsko s mierou inflácie 0,3 % a Írsko s mierou inflácie 0,3 %. Je oprávnené vylúčiť spomedzi krajín s najlepšími výsledkami tie krajiny, ktorých miera inflácie sa pre ostatné členské štáty nedá považovať za zmysluplnú referenčnú hodnotu. Tieto mimoriadne krajiny boli v minulosti identifikované v konvergenčných správach z roku 2004, 2010 a 2013. V súčasnej situácii je oprávnené vylúčiť spomedzi krajín s najlepšími výsledkami Grécko, Bulharsko a Cyprus (15). Pri výpočte referenčnej hodnoty sú nahradené Lotyšskom, Portugalskom a Írskom, teda členskými štátmi s najbližšími najnižšími mierami inflácie.

(9)

V súlade s článkom 2 protokolu č. 13 kritérium stavu štátneho rozpočtu uvedené v druhej zarážke článku 140 ods. 1 ZFEÚ vyžaduje, aby sa v čase preskúmania na členský štát nevzťahovalo rozhodnutie Rady podľa článku 126 ods. 6 ZFEÚ o existencii nadmerného deficitu.

(10)

V súlade s článkom 3 protokolu č. 13 kritérium účasti na mechanizme výmenných kurzov Európskeho menového systému uvedené v tretej zarážke článku 140 ods. 1 ZFEÚ vyžaduje, aby členský štát dodržiaval normálne fluktuačné rozpätie, ktoré je stanovené mechanizmom výmenných kurzov (ERM) Európskeho menového systému bez toho, aby bol výmenný kurz vystavený závažným tlakom minimálne počas dvoch posledných rokov pred preskúmaním. Konkrétne členský štát nesmel v rovnakom období z vlastného podnetu devalvovať dvojstranný stredný kurz svojej meny voči euru. Od 1. januára 1999 ERM II poskytuje rámec na posudzovanie plnenia kritéria výmenného kurzu. Pri posudzovaní plnenia tohto kritéria Komisia a ECB vo svojich správach skúmali dvojročné obdobie, ktoré sa skončilo 15. mája 2014.

(11)

V súlade s článkom 4 protokolu č. 13 konvergenčné kritérium úrokových sadzieb uvedené v štvrtej zarážke článku 140 ods. 1 ZFEÚ vyžaduje, aby priemerná dlhodobá nominálna úroková sadzba členského štátu, sledovaná v období jedného roka pred preskúmaním, nepresahovala o viac než dva percentuálne body úrokové sadzby najviac troch členských štátov, ktoré v cenovej stabilite dosahujú najlepšie výsledky. Na účely konverčného kritéria úrokových sadzieb boli použité porovnateľné úrokové sadzby dlhodobých štátnych dlhopisov s desaťročnou splatnosťou. S cieľom posúdiť plnenie kritéria úrokovej sadzby sa v správach Komisie a ECB zohľadňovala referenčná hodnota vypočítaná ako jednoduchý aritmetický priemer nominálnych dlhodobých úrokových sadzieb troch členských štátov, ktoré dosahujú v cenovej stabilite najlepšie výsledky, s pripočítaním dvoch percentuálnych bodov. Referenčná hodnota je založená na dlhodobých úrokových mierach v Litve (3,3 %), Írsku (3,5 %) a Portugalsku (5,9 %) a za jednoročné období, ktoré sa končí v apríli 2014, predstavovala 6,2 %.

(12)

V súlade s článkom 5 protokolu č. 13 Komisia má poskytnúť údaje, ktoré sa použili pri posúdení plnenia konvergenčných kritérií. Tieto údaje Komisia poskytla. Komisia poskytla rozpočtové údaje po tom, čo členské štáty predložili do 1. apríla 2014 svoje správy v súlade s nariadením Rady (ES) č. 479/2009 (16).

(13)

Na základe správ, ktoré predložila Komisia a ECB o pokroku, ktorý Litva dosiahla pri plnení záväzkov týkajúcich sa dosiahnutia hospodárskej a menovej únie, sa dospelo k záveru, že: