9.2.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 39/30

(1)

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1406/2002 (3), ktoré sa prijalo po havárii ropného tankera Erika, sa ustanovila Európska námorná bezpečnostná agentúra (ďalej len „agentúra“) s cieľom zabezpečiť vysokú, jednotnú a efektívnu úroveň námornej bezpečnosti a predchádzať znečisťovaniu z lodí.

(2)

Po havárii tankera Prestige v roku 2002 sa nariadenie (ES) č. 1406/2002 zmenilo a doplnilo s cieľom poveriť agentúru väčším počtom úloh v oblasti zásahov pri znečistení.

(3)

Je potrebné objasniť, na ktoré druhy znečisťovania morí by sa malo zamerať nariadenie (ES) č. 1406/2002. Znečisťovanie morí spôsobované ropnými a plynovými zariadeniami by sa preto malo považovať za znečisťovanie ropou alebo inými látkami ako ropa, ktoré môžu byť po vypustení do morského prostredia nebezpečné pre ľudské zdravie, poškodzovať živé zdroje a morský život, poškodzovať verejné zariadenia alebo rušivo vplývať na iné legitímne spôsoby využívania mora, ako sa ustanovuje v Protokole o pohotovosti, zásahoch a spolupráci v prípadoch znečistenia nebezpečnými a škodlivými látkami z roku 2000.

(4)

Konajúc v súlade s článkom 22 nariadenia (ES) č. 1406/2002 správna rada agentúry (ďalej len „správna rada“) zabezpečila v roku 2007 nezávislé externé hodnotenie vykonávania uvedeného nariadenia. Na základe tohto hodnotenia vydala v júni 2008 odporúčania na zmeny fungovania agentúry, jej oblasti pôsobnosti a jej pracovných postupov.

(5)

Vychádzajúc zo zistení externého hodnotenia a odporúčaní a viacročnej stratégie, ktorú správna rada prijala v marci 2010, by sa niektoré ustanovenia nariadenia (ES) č. 1406/2002 mali vysvetliť a aktualizovať. Agentúra by sa mala zameriavať na svoje prioritné úlohy v oblasti námornej bezpečnosti a zároveň by mala dostať celý rad nových hlavných a vedľajších úloh odrážajúcich vývoj politiky námornej bezpečnosti na úrovni Únie a medzinárodnej úrovni. Vzhľadom na obmedzenia rozpočtu Únie je potrebné značné úsilie zamerané na analýzu personálu a personálne presuny, aby sa zaručila efektívnosť nákladov a využívania rozpočtu a zabránilo sa zdvojovaniu činností. Zamestnanci potrební na plnenie nových hlavných a vedľajších úloh by sa mali v zásade získať z vnútorných presunov v agentúre. Agentúra by zároveň mala v prípade potreby získať finančné prostriedky z iných častí rozpočtu EÚ, najmä z nástroja európskej susedskej politiky. Agentúra bude všetky nové hlavné a vedľajšie úlohy uskutočňovať v rámci súčasného finančného výhľadu a rozpočtu agentúry bez toho, aby tým boli dotknuté rokovania a rozhodnutia o budúcom viacročnom finančnom rámci. Keďže toto nariadenie nie je rozhodnutím o financovaní, rozpočtový orgán by mal o zdrojoch pre agentúru rozhodovať v rámci ročného rozpočtového postupu.

(6)

Úlohy agentúry je potrebné opísať jasne a presne a tiež je potrebné zabrániť akémukoľvek zdvojeniu úloh.

(7)

Agentúra preukázala, že určité úlohy možno plniť efektívnejšie na európskej úrovni, vďaka čomu by členské štáty mohli v niektorých prípadoch minúť menej zo svojich národných rozpočtov, a že tieto úlohy by v preukázaných prípadoch mohli predstavovať pravú európsku pridanú hodnotu.

(8)

Mali by sa vysvetliť niektoré ustanovenia týkajúce sa špecifického riadenia agentúry. S prihliadnutím na osobitnú zodpovednosť Komisie za vykonávanie politík Únie zakotvených v Zmluve o fungovaní Európskej únie by Komisia mala agentúre poskytnúť politické usmernenie v plnení jej úloh, pričom by mala v plnej miere rešpektovať právny štatút agentúry a nezávislosť výkonného riaditeľa podľa ustanovení nariadenia (ES) č. 1406/2002.

(9)

Pri vymenúvaní členov správnej rady, voľbe predsedu a podpredsedu správnej rady a vymenúvaní vedúcich pracovísk by sa malo pamätať na to, že je dôležité zabezpečiť vyvážené rodové zastúpenie.

(10)

Všetky odkazy na príslušné právne akty Únie by sa mali považovať za odkazy na akty v oblasti námornej bezpečnosti, ochrany námornej dopravy, predchádzania znečisteniu z lodí a zásahov pri tomto znečistení, ako aj v oblasti zásahov pri znečistení morí z ropných a plynových zariadení.

(11)

Pod pojmom „ochrana námornej dopravy“ sa na účely tohto nariadenia rozumie – v súlade s nariadením (ES) č. 725/2004 Európskeho parlamentu a Rady z 31. marca 2004 o zvýšení bezpečnosti lodí a prístavných zariadení (4) – spojenie preventívnych opatrení určených na ochranu lodných a prístavných zariadení pred hrozbami úmyselných protiprávnych činov. Cieľ v oblasti ochrany by sa mal dosiahnuť prijatím vhodných opatrení v oblasti politiky námornej dopravy bez toho, aby boli dotknuté pravidlá členských štátov v oblasti národnej bezpečnosti, obrany a verejnej bezpečnosti, ako aj v oblasti boja proti protištátnym finančným trestným činom.

(12)

Agentúra by mala konať v záujme Únie. Malo by to zahŕňať situáciu, keď sa agentúra poverí úlohou konať v oblasti svojej pôsobnosti mimo územia členských štátov a poskytovať technickú pomoc príslušným tretím krajinám v rámci podpory politiky Únie v oblasti námornej bezpečnosti.

(13)

Agentúra by mala poskytovať technickú pomoc členským štátom, čo by malo uľahčiť zriadenie vnútroštátnych kapacít potrebných na vykonávanie acquis Únie.

(14)

Agentúra by mala poskytovať operačnú pomoc členským štátom a Komisii. Malo by to zahŕňať také služby, ako napríklad systém Únie na výmenu námorných informácií (SafeSeaNet), Európsky systém satelitného sledovania na zisťovanie ropných škvŕn (CleanSeaNet), Dátové stredisko systému Európskej únie na identifikáciu a sledovanie lodí na veľké vzdialenosti (Dátové stredisko EÚ pre LRIT) a systém na vykonávanie štátnej prístavnej kontroly EÚ (Thetis).

(15)

Odborné znalosti agentúry, čo sa týka elektronického prenosu údajov a systémov na výmenu námorných informácií, by sa mali využiť v záujme zjednodušenia ohlasovacích formalít lodí s cieľom odstrániť prekážky pre námornú dopravu a vytvoriť európsky priestor námornej dopravy bez prekážok. Agentúra by predovšetkým mala pomôcť členským štátom pri vykonávaní smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/65/EÚ z 20. októbra 2010 o ohlasovacích formalitách lodí plávajúcich do prístavov a/alebo z prístavov členských štátov (5).

(16)

Agentúra by mala zintenzívniť svoju pomoc Komisii vo výskumných činnostiach týkajúcich sa jej oblastí pôsobnosti. Treba však zamedziť vykonávaniu duplicitných činností v porovnaní s existujúcim výskumným rámcom Únie. Agentúra by nemala byť poverená najmä riadením výskumných projektov.

(17)

Vzhľadom na vývoj nových inovačných aplikácií a služieb a zlepšenie existujúcich aplikácií a služieb a v záujme vytvorenia európskeho priestoru námornej dopravy bez prekážok by agentúra mala plne využívať potenciál programov európskej satelitnej navigácie (EGNOS a Galileo) a programu globálneho monitorovania pre životné prostredie a bezpečnosť (ďalej len „GMES“).

(18)

Po skončení platnosti rámca Únie pre spoluprácu v oblasti havarijného alebo úmyselného znečisťovania morí ustanoveného rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 2850/2000/ES (6) by agentúra mala pokračovať v niektorých činnostiach vykonávaných už predtým na základe uvedeného rámca, a to najmä využívaním odborných znalostí Odbornej poradenskej skupiny pre pripravenosť na znečistenie morí a pre zásah pri ňom. Činnosti agentúry v tejto oblasti by nemali viesť k oslobodeniu pobrežných štátov od zodpovednosti disponovať vhodnými mechanizmami zásahov pri znečistení a mali by sa pri nich rešpektovať existujúce dohody o spolupráci uzavreté medzi členskými štátmi alebo skupinami členských štátov.

(19)

Agentúra na požiadanie poskytuje členským štátom prostredníctvom CleanSeaNet podrobné informácie o potenciálnych prípadoch znečistenia z lodí s cieľom umožniť im, aby plnili svoje povinnosti vyplývajúce zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/35/ES zo 7. septembra 2005 o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií za porušenia (7). Účinnosť donucovania sa však veľmi rôzni napriek tomu, že takéto znečistenie má potenciál skončiť vo vodách iného štátu. Komisia by mala vo svojej najbližšej správe podľa článku 12 uvedenej smernice poskytnúť Európskemu parlamentu a Rade informácie o účinnosti a jednotnosti presadzovania uvedenej smernice a iné informácie týkajúce sa jej uplatňovania.

(20)

Postihnuté štáty by mali žiadosti o mobilizáciu opatrení zo strany agentúry namierených proti znečisťovaniu adresovať prostredníctvom mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany ustanoveného rozhodnutím Rady 2007/779/ES, Euratom (8). Komisia sa však môže domnievať, že za iných okolností ako žiadosť o mobilizáciu pohotovostných lodí a vybavenia na odstránenie znečistenia môžu byť alternatívne komunikačné prostriedky, pri ktorých sa využívajú moderné informačné technológie, vhodnejšie a tak môže informovať žiadajúci členský štát.

(21)

Nedávne udalosti zvýraznili riziká ťažby ropy a plynu a výrobných činností na mori pre námornú dopravu a morské prostredie. V prípade zásahu pri znečistení z takýchto činností, o ktorý požiada postihnutý štát, by sa mali použiť kapacity agentúry na zásah pri znečistení ropou a jej odborné znalosti v oblasti znečistenia nebezpečnými a škodlivými látkami.

(22)

Predovšetkým systém CleanSeaNet, ktorý sa v súčasnosti používa na poskytovanie dôkazov o únikoch ropy z lodí, by mala agentúra používať aj na odhaľovanie a ohlasovanie úniku ropy pri činnostiach, ktoré sa týkajú ťažby a produkcie ropy a plynu na mori, avšak bez toho, aby sa tým narušovala služba poskytovaná námornej doprave.

(23)

Agentúra ustanovila a potvrdila hodnotné odborné znalosti a nástroje v oblasti námornej bezpečnosti, ochrany námornej dopravy, predchádzania znečisteniu z lodí a zásahu pri ňom. Tieto odborné znalosti a nástroje môžu byť vhodné pre iné činnosti Únie, ktoré súvisia s politikou Únie v oblasti námornej dopravy. Agentúra by preto mala Komisii a členským štátom na požiadanie pomáhať pri príprave a realizácií takýchto činností Únie, pokiaľ to správna rada schváli v kontexte ročného pracovného programu agentúry. Takáto pomoc by mala byť predmetom podrobnej analýzy nákladov a prínosov a nemala by narušiť plnenie hlavných úloh agentúry.

(24)

Agentúra prostredníctvom technickej pomoci, ktorú poskytuje, prispieva aj k rozvoju námornej dopravy ohľaduplnejšej voči životnému prostrediu.

(25)

Pokiaľ ide o klasifikačné spoločnosti, väčšina klasifikačných spoločností sa zaoberá námornými plavidlami, ako aj plavidlami vnútrozemskej plavby. Agentúra by na základe svojich skúseností s klasifikačnými spoločnosťami pre námorné plavidlá mohla Komisii poskytovať príslušné informácie o klasifikačných spoločnostiach pre plavidlá vnútrozemskej plavby, čím by sa mohol dosiahnuť prínos v zmysle efektívnosti.

(26)

Čo sa týka rozhrania medzi dopravnými informačnými systémami, agentúra by mala Komisii a členským štátom pomáhať tak, že spolu s príslušnými orgánmi pre systém riečnych informačných služieb preskúma možnosť výmeny informácií medzi takýmito systémami.

(27)

Bez toho, aby bola dotknutá zodpovednosť príslušných orgánov by mala agentúra pomáhať Komisii a členským štátom pri príprave a vykonávaní budúcej iniciatívy v oblasti elektronickej námornej dopravy, ktorej cieľom je zlepšenie efektívnosti sektora námornej dopravy v Európe prostredníctvom podpory využívania moderných informačných technológií.

(28)

V záujme vytvorenia jednotného trhu a európskeho priestoru námornej dopravy bez prekážok je potrebné znížiť administratívne zaťaženie vodnej dopravy, čím by sa okrem iného podporila príbrežná námorná doprava. V tejto súvislosti by sa ako prostriedok na zníženie ohlasovacích formalít, ktoré sa vyžadujú od obchodných plavidiel pri vstupe do prístavov v členských štátoch alebo pri ich opúšťaní, mohli potenciálne využiť koncept „Blue Belt“ a iniciatíva elektronická námorná doprava.

(29)

Pripomína sa, že v súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie a s cieľom rešpektovať zásadu inštitucionálnej rovnováhy nesmie sa na agentúru preniesť právomoc prijímať rozhodnutia, ktoré majú všeobecnú platnosť.

(30)

Bez toho, aby boli dotknuté ciele a úlohy ustanovené v nariadení (ES) č. 1406/2002, by Komisia do jedného roka od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia mala v úzkej spolupráci s príslušnými zainteresovanými stranami vypracovať a predložiť štúdiu uskutočniteľnosti s cieľom zhodnotiť a identifikovať možnosti na zvýšenie koordinácie a spolupráce rôznych funkcií pobrežnej stráže. Táto štúdia by mala zohľadniť existujúci právny rámec a relevantné odporúčania príslušných fór Únie, ako aj súčasný vývoj spoločného prostredia na výmenu informácií (CISE – Common Information Sharing Environment) a tiež by mala v plnej miere dodržať zásady subsidiarity a proporcionality a Európskemu parlamentu a Rade predložiť jasné informácie o nákladoch a prínosoch.

(31)

Pre konkurencieschopnosť námorných klastrov Únie je dôležité prilákať európskych námorníkov s dobrou odbornou prípravou. Preto vzhľadom na súčasný a budúci dopyt po vysoko kvalifikovaných námorníkoch v Únii by agentúra mala v prípade potreby podporovať členské štáty a Komisiu pri zlepšovaní odbornej prípravy v oblasti námornej dopravy tak, že bude uľahčovať dobrovoľnú výmenu najlepších postupov a poskytovať informácie o výmenných programoch Únie, ktoré sa týkajú odbornej prípravy v oblasti námornej dopravy. Mohlo by to zahŕňať pomoc príslušným zainteresovaným stranám z Európy v úsilí o excelentnosť vzdelávania a odbornej prípravy v oblasti námornej dopravy na dobrovoľnom základe, pričom by sa v plnej miere bral ohľad na zodpovednosť členských štátov za obsah a organizáciu odbornej prípravy v oblasti námornej dopravy.

(32)

Na účely boja proti rastúcemu riziku pirátstva by agentúra mala v prípade potreby naďalej zasielať príslušným vnútroštátnym orgánom a iným relevantným orgánom vrátane operácií, ako napríklad námorným silám operácie Atalanta, podrobné informácie o polohe plavidiel, ktoré sa plavia pod vlajkou členských štátov a prechádzajú cez oblasti označené ako veľmi nebezpečné. Agentúra má okrem toho k dispozícii nástroje, ktoré by mohli byť veľmi užitočné najmä v kontexte vývoja CISE. Je preto vhodné, aby agentúra na požiadanie poskytovala relevantné údaje o polohe plavidiel a údaje z pozorovania Zeme príslušným vnútroštátnym orgánom a orgánom Únie, ako je Frontex a Europol, v záujme uľahčenia opatrení na predchádzanie úmyselným protiprávnym činom, ako sú vymedzené v príslušných právnych predpisoch Únie, bez toho, aby boli dotknuté práva a povinnosti členských štátov v súlade s uplatniteľnými vnútroštátnymi právnymi predpismi a právnymi predpismi Únie, a to najmä pokiaľ ide o orgány žiadajúce údaje. Poskytovanie údajov o identifikácii a sledovaní lodí na veľké vzdialenosti (LRIT) by malo podliehať súhlasu dotknutého vlajkového štátu v súlade s postupmi, ktoré ustanoví správna rada.

(33)

Komisia a agentúra by pri uverejňovaní informácií o štátnej prístavnej kontrole podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/16/ES z 23. apríla 2009 o štátnej prístavnej kontrole (9) mali v záujme zabezpečenia jednotnosti vychádzať z odborných znalostí a skúseností získaných v rámci Parížskeho memoranda o porozumení o štátnej prístavnej kontrole (ďalej len „Parížske MoP“).

(34)

Pomoc agentúry členským štátom a Komisii v súvislosti s relevantnou činnosťou medzinárodných a regionálnych organizácií by nemala mať vplyv na vzťah medzi týmito organizáciami a členskými štátmi, ktorý vyplýva z členstva členských štátov v týchto organizáciách.

(35)

Únia pristúpila k nasledujúcim nástrojom zakladajúcim regionálne organizácie, na ktorých činnosti sa tiež vzťahujú ciele agentúry: Dohovor o ochrane morského prostredia v oblasti Baltického mora (Helsinský dohovor v revidovanom znení z r. 1992) (10); Dohovor o ochrane Stredozemného mora pred znečistením (Barcelonský dohovor) (11) a jeho revízia z roku 1995 (12) a viaceré z jeho protokolov; Dohoda o spolupráci pri vysporiadavaní sa so znečisťovaním Severného mora ropou a inými škodlivými látkami (Bonnská dohoda) (13); Dohovor o ochrane morského prostredia v severovýchodnom Atlantiku (dohovor OSPAR) (14); Dohoda o spolupráci na ochranu pobrežia a vôd severovýchodného Atlantiku proti znečisteniu, podpísaná 17. októbra 1990 (Lisabonská dohoda) (15) s jej dodatkovým protokolom podpísaným 20. mája 2008, ktorý ešte nenadobudol platnosť (16). Únia tiež rokuje o pristúpení k Dohovoru o ochrane Čierneho mora pred znečistením podpísanému v apríli 1992 (Bukureštský dohovor). Agentúra by preto mala poskytovať technickú pomoc členským štátom a Komisii, aby sa zapájali do relevantnej činnosti týchto regionálnych organizácií.

(36)

Okrem uvedených regionálnych organizácií existuje niekoľko ďalších regionálnych, subregionálnych a bilaterálnych dohôd o koordinácii a spolupráci, ktoré sa týkajú zásahov pri znečistení. Agentúra by mala na tieto dohody prihliadať, keď v súvislosti so zásahmi pri znečistení poskytuje pomoc tretím krajinám, ktoré majú s Úniou spoločnú regionálnu morskú oblasť.

(37)

Únia má so susednými krajinami tieto spoločné regionálne morské oblasti: Stredozemné more, Čierne more a Baltské more. Agentúra by mala na základe žiadosti zo strany Komisie poskytovať týmto krajinám pomoc v súvislosti so zásahmi pri znečistení.

(38)

V záujme maximalizácie efektívnosti by mala agentúra čo najužšie spolupracovať v kontexte Parížskeho MoP. Komisia a členské štáty by mali naďalej skúmať všetky možnosti na dosiahnutie ešte väčšej efektívnosti, ktoré by bolo možné predložiť na zváženie v rámci Parížskeho MoP.

(39)

S cieľom zabezpečiť správne vykonávanie záväzných právnych aktov Únie v oblasti námornej bezpečnosti a predchádzania znečisteniu z lodí v praxi by agentúra mala pomáhať Komisii uskutočňovaním návštev členských štátov. Tieto návštevy u vnútroštátnych správnych orgánov by mali agentúre umožniť zhromaždiť všetky údaje potrebné na predloženie komplexnej správy Komisii na jej ďalšie posúdenie. Tieto návštevy by sa mali realizovať podľa zásad uvedených v článku 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii a mali by sa vykonávať tak, aby sa minimalizovalo administratívne zaťaženie vnútroštátnych námorných správnych orgánov. Tieto návštevy by sa ďalej mali realizovať v súlade so stanoveným postupom vrátane štandardnej metodiky prijatými správnou radou.

(40)

Agentúra by mala pomáhať Komisii vykonávaním inšpekcií uznaných organizácií v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 391/2009 z 23. apríla 2009 o spoločných pravidlách a normách pre organizácie vykonávajúce inšpekcie a prehliadky lodí (17). Tieto inšpekcie sa môžu konať aj v tretích krajinách. Komisia a agentúra by mali zabezpečiť riadnu informovanosť dotknutých členských štátov. Agentúra by mala tiež plniť inšpekčné úlohy, ktorými ju poverila Komisia a ktoré súvisia s prípravou a osvedčovaním námorníkov v tretích krajinách podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/106/ES z 19. novembra 2008 o minimálnej úrovni prípravy námorníkov (18). Nariadenie (ES) č. 1406/2002 by sa nemalo vzťahovať na podrobnosti o technickej pomoci, ktorú agentúra poskytuje pri inšpekciách v oblasti ochrany námornej dopravy, ktoré Komisia uskutočňuje v súlade s nariadením Komisie (ES) č. 324/2008 z 9. apríla 2008 o stanovení upravených postupov vykonávania inšpekcií Komisie v oblasti námornej bezpečnosti (19).

(41)

S cieľom zabezpečiť súlad s cieľmi politiky a inštitucionálnej organizácie Únie, ako aj s uplatniteľnými administratívnymi a finančnými postupmi by Komisia mala v súvislosti s návrhom viacročnej stratégie agentúry a návrhom ročných pracovných programov vydať formálne poradenstvo v podobe písomného stanoviska, ktoré by mala správna rada zvážiť pred tým, ako prijme uvedené dokumenty.

(42)

S cieľom zabezpečiť spravodlivý a transparentný postup vymenovania výkonného riaditeľa by výberové konanie, ktoré sa uplatní, malo byť v súlade s usmerneniami pre výber a vymenovanie riaditeľov agentúr Únie, ktoré vypracovala Komisia. V týchto usmerneniach sa uvádza, že prihlášku môžu podať všetci štátni príslušníci členských štátov. Z tohto dôvodu by správna rada mala byť vo výbore pre predbežný výber zastúpená pozorovateľom. Pozorovateľ by mal byť informovaný počas ďalších fáz výberového konania. V čase, keď správna rada prijíma rozhodnutie o vymenovaní, môžu jej členovia klásť Komisii otázky o výberovom konaní. V súlade so štandardnou praxou by správna rada mala tiež mať príležitosť uskutočniť pohovor s kandidátmi z užšieho zoznamu. Vo všetkých fázach výberového konania a vymenovania výkonného riaditeľa agentúry by mali všetky zúčastnené strany zabezpečiť, že osobné údaje kandidátov sa spracúvajú v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (20).

(43)

Agentúra je financovaná najmä z príspevkov Únie, má však aj príjmy z poplatkov a platieb za svoje služby. Tieto poplatky a platby sa týkajú najmä prevádzky Dátového strediska EÚ pre LRIT a uplatňujú sa v súlade s uznesením Rady o zriadení Dátového strediska EÚ pre LRIT prijatým 1. a 2. októbra 2007 a 9. decembra 2008, a najmä s bodmi, ktoré sa týkajú financovania správ LRIT.

(44)

V rámci správy o pokroku stanovenej podľa nariadenia (ES) č. 1406/2002 by Komisia mala vzhľadom na etablované a uznávané odborné skúsenosti a nástroje agentúry preskúmať aj potenciálny príspevok agentúry k vykonávaniu budúceho legislatívneho aktu o bezpečnosti vyhľadávania, prieskumu a produkcii ropy a plynu v mori, ktorý v súčasnosti skúmajú Európsky parlament a Rada, v súvislosti s predchádzaním znečisťovaniu z ropných a plynových zariadení na mori.

(45)

Činnosti agentúry by mali prípadne prispieť aj k vytvoreniu pravého európskeho priestoru námornej dopravy bez prekážok.

(46)

Je potrebné zohľadňovať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012, o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie (21), a najmä jeho článok 208.

(47)

Nariadenie (ES) č. 1406/2002 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť,

1.

Články 1 až 3 sa nahrádzajú takto:

„Článok 1

Ciele

1.   Týmto nariadením sa ustanovuje Európska námorná bezpečnostná agentúra (ďalej len „agentúra“) na účely zabezpečenia vysokej, jednotnej a účinnej úrovne námornej bezpečnosti, ochrany námornej dopravy, predchádzania znečisteniu z lodí a zásahov pri ňom, ako aj v oblasti zásahov pri znečistení morí z ropných a plynových zariadení.

2.   Na tento účel agentúra spolupracuje s členskými štátmi a Komisiou a poskytuje im technickú, operačnú a vedeckú pomoc v oblastiach uvedených v odseku 1 tohto článku, a to v rámci hlavných úloh stanovených v článku 2 a v uplatniteľných prípadoch v rámci vedľajších úloh stanovených v článku 2a, najmä s cieľom pomôcť členským štátom a Komisii správne uplatňovať príslušné právne akty Únie. Čo sa týka oblasti zásahov pri znečistení, agentúra poskytuje operačnú pomoc len na žiadosť postihnutých štátov.

3.   Poskytovaním pomoci uvedenej v odseku 2 agentúra v príslušných prípadoch prispieva k celkovej efektívnosti námornej premávky a námornej dopravy, ako sa stanovuje v tomto nariadení, s cieľom uľahčiť vytvorenie európskeho priestoru námornej dopravy bez prekážok.

Článok 2

Hlavné úlohy agentúry

1.   Aby bolo zabezpečené riadne plnenie cieľov stanovených v článku 1, agentúra vykonáva hlavné úlohy uvedené v tomto článku.

2.   Agentúra pomáha Komisii:

3.   Agentúra pracuje s členskými štátmi:

4.   Agentúra uľahčuje spoluprácu medzi členskými štátmi a Komisiou:

5.   Agentúra môže na žiadosť Komisie poskytnúť technickú pomoc vrátane organizácie relevantnej odbornej prípravy, pokiaľ ide o príslušné právne akty Únie, štátom, ktoré žiadajú o pristúpenie k Únii, vo vhodnom prípade partnerským krajinám v rámci európskeho susedstva a krajinám, ktoré sa zúčastňujú na Parížskom MoP.

Agentúra môže poskytnúť pomoc aj v prípade znečistenia z lodí, ako aj znečistenia morí z ropných a plynových zariadení, ktoré postihuje tretie krajiny, s ktorými má Únia spoločnú regionálnu morskú oblasť, a to v súlade s mechanizmom EÚ v oblasti civilnej ochrany ustanoveným rozhodnutím 2007/779/ES, Euratom a podľa podmienok vzťahujúcich sa na členské štáty podľa ustanovení odseku 3 písm. d) tohto článku. Tieto úlohy sa koordinujú s existujúcimi dohodami o regionálnej spolupráci, ktoré sa týkajú znečisťovania morí.

Článok 2a

Vedľajšie úlohy agentúry

1.   Bez toho, aby boli dotknuté hlavné úlohy uvedené v článku 2 agentúra prípadne pomáha Komisii a členským štátom pri príprave a realizácií činností Únie, ktoré sa uvádzajú v odsekoch 2 a 3 tohto článku a ktoré súvisia s cieľmi agentúry, pokiaľ Agentúra ustanovila a potvrdila odborné znalosti a nástroje. Vedľajšie úlohy stanovené v tomto článku:

2.   Agentúra pomáha Komisii:

3.   Agentúra pomáha Komisii a členským štátom:

Článok 3

Návštevy v členských štátov a inšpekcie

1.   Agentúra vykonáva návštevy v členských štátov v súlade s metodikou vymedzenou správnou radou s cieľom plniť úlohy, ktoré jej boli uložené, a s cieľom pomáhať Komisii pri plnení jej povinností podľa ZFEÚ, najmä pri hodnotení účinného vykonávania príslušného práva Únie.

2.   Agentúra vo vhodnom čase informuje dotknutý členský štát o plánovanej návšteve, menách oprávnených pracovníkov, dátume začiatku návštevy a jej očakávanej dĺžke. Pracovníci agentúry poverení vykonávať tieto návštevy tak uskutočnia po predložení písomného rozhodnutia výkonného riaditeľa agentúry, v ktorom sa upresňuje účel a ciele ich misie.

3.   Agentúra vykonáva inšpekcie v mene Komisie podľa požiadaviek záväzných právnych aktov Únie, pokiaľ ide o organizácie uznané Úniou v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 391/2009 z 23. apríla 2009 o spoločných pravidlách a normách pre organizácie vykonávajúce inšpekcie a prehliadky lodí (32) a pokiaľ ide o prípravu a osvedčovanie námorníkov v tretích krajinách v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/106/ES.

4.   Agentúra na konci každej návštevy alebo inšpekcie vypracuje správu, ktorú pošle Komisii a dotknutému členskému štátu.

5.   Ak je to vhodné, a vždy, keď sa cyklus návštev alebo inšpekcií uzavrie, agentúra analyzuje správy z tohto cyklu s cieľom vymedziť horizontálne zistenia a vyvodiť všeobecné závery týkajúce sa efektívnosti a nákladovej efektívnosti zavedených opatrení. Agentúra predloží túto analýzu Komisii na ďalšie prerokovanie s členskými štátmi v záujme vyvodenia akýchkoľvek relevantných ponaučení a podpory šírenia dobrých pracovných postupov.

2.

V článku 4 sa odseky 3 a 4 nahrádzajú takto:

„3.   Správna rada prijme praktické opatrenia na uplatňovanie odsekov 1 a 2, prípadne aj opatrenia, ktoré sa týkajú konzultácií s členskými štátmi, pred uverejnením informácií.

4.   Informácie, ktoré Komisia a agentúra zhromažďujú a spracúvajú v súlade s týmto nariadením, podliehajú nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (33) a agentúra prijme opatrenia potrebné na zabezpečenie bezpečného zaobchádzania s dôvernými informáciami a ich spracovania.

3.

V článku 5 sa odsek 3 nahrádza takto:

„3.   Na žiadosť Komisie môže správna rada rozhodnúť po dohode a v spolupráci s dotknutými členskými štátmi a po riadnom zvážení rozpočtových dôsledkov vrátane príspevkov, ktoré by mohli poskytnúť dotknuté členské štáty, o vytvorení regionálnych centier potrebných na čo najefektívnejšie a najúčinnejšie plnenie niektorých úloh agentúry. Správna rada pri prijímaní takéhoto rozhodnutia vymedzí presný rozsah činností regionálneho centra a zabráni nadbytočným finančným nákladom a tiež zintenzívni spoluprácu s existujúcimi regionálnymi a národnými sieťami.“

4.

V článku 10 sa odsek 2 mení a dopĺňa takto:

5.

Článok 11 sa mení a dopĺňa takto:

6.

V článku 13 sa odsek 4 nahrádza takto:

„4.   Ak ide o dôvernú záležitosť alebo o konflikt záujmov, správna rada môže rozhodnúť, že špecifické body svojho programu preskúma bez prítomnosti dotknutých členov. Podrobné pravidlá uplatňovania tohto ustanovenia sa ustanovenia v rokovacom poriadku.“

7.

Článok 15 sa mení a dopĺňa takto:

8.

Článok 16 sa nahrádza takto:

„Článok 16

Vymenovanie a odvolanie výkonného riaditeľa a vedúcich pracovísk

1.   Výkonného riaditeľa vymenúva a odvoláva správna rada. Vymenúva sa na obdobie piatich rokov na základe kvalít a preukázanej administratívnej a riadiacej spôsobilosti, ako aj preukázaných skúseností v oblastiach uvedených v článku 1 po tom, čo vyjadrí stanovisko pozorovateľ uvedený v článku 10. Výkonný riaditeľ sa vymenúva spomedzi minimálne troch kandidátov, ktorých navrhuje Komisia po verejnej súťaži, ktorá sa uskutočňuje po uverejnení výzvy o vyjadrenie záujmu o pracovné miesto v Úradnom vestníku Európskej únie a v iných oznamovacích prostriedkoch. Kandidáta, ktorého vyberie správna rada, možno vyzvať, aby urobil vyhlásenie pred príslušným výborom Európskeho parlamentu a odpovedal na otázky jeho členov. Správna rada rokuje o odvolaní na žiadosť Komisie alebo jednej tretiny svojich členov. Správna rada prijíma rozhodnutie o vymenovaní alebo odvolaní štvorpätinovou väčšinou všetkých členov s hlasovacím právom.

2.   Správna rada, ktorá koná na návrh Komisie, môže s prihliadnutím na hodnotiacu správu jedenkrát predĺžiť funkčné obdobie výkonného riaditeľa maximálne o štyri roky. Správna rada prijme svoje rozhodnutie štvorpätinovou väčšinou všetkých členov s hlasovacím právom. Správna rada informuje Európsky parlament o svojom úmysle predĺžiť funkčné obdobie výkonného riaditeľa. V období jedného mesiaca pred predĺžením funkčného obdobia môže byť výkonný riaditeľ vyzvaný, aby urobil vyhlásenie pred príslušným výborom Európskeho parlamentu a odpovedal na otázky jeho členov. Ak sa funkčné obdobie nepredĺži, výkonný riaditeľ ostáva vo funkcii až do vymenovania svojho nástupcu.

3.   Výkonnému riaditeľovi môže pomáhať jeden alebo viacerí vedúci pracovísk. Ak je výkonný riaditeľ neprítomný alebo nemôže vykonávať svoju funkciu, zastupuje ho jeden z vedúcich pracovísk.

4.   Vedúci pracovísk sa vymenúvajú na základe kvalít a preukázaných administratívnych a riadiacich schopností, ako aj ich odbornej spôsobilosti a skúseností v oblastiach uvedených v článku 1. Vedúcich pracovísk vymenúva alebo odvoláva výkonný riaditeľ po získaní kladného stanoviska správnej rady.“

9.

Článok 18 sa mení a dopĺňa takto:

10.

Článok 22 sa nahrádza takto:

„Článok 22

Hodnotenie

1.   Správna rada v pravidelných intervaloch, minimálne však každých päť rokov, zabezpečí nezávislé externé hodnotenie vykonávania tohto nariadenia. Komisia poskytne agentúre každú informáciu, ktorú agentúra považuje za relevantnú na toto hodnotenie.

2.   V hodnotení sa posudzuje vplyv tohto nariadenia, ako aj užitočnosť, dôležitosť, dosiahnutá pridaná hodnota a efektívnosť agentúry a jej pracovných postupov. V hodnotení sa zohľadnia názory zainteresovaných strán na európskej aj vnútroštátnej úrovni. Zváži sa v ňom predovšetkým prípadná potreba zmeniť úlohy agentúry. Správna rada vydáva po dohode s Komisiou a po konzultáciách so zúčastnenými stranami špecifický referenčný rámec.

3.   Hodnotenie sa doručí správnej rade, ktorá pre Komisiu vydá odporúčania týkajúce sa zmien v tomto nariadení, agentúre a jej pracovných postupoch. Výsledky hodnotenia, ako aj odporúčania zasiela Komisia Európskemu parlamentu a Rade a zverejňujú sa. V prípade potreby sa pripojí akčný plán s harmonogramom.“

11.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 22a

Správa o pokroku

Komisia do 2. marca 2018 a po zohľadnení hodnotiacej správy uvedenej v článku 22 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej uvedie, ako si agentúra plnila dodatočné povinnosti uložené týmto nariadením s cieľom identifikovať možnosti na dosiahnutie ešte väčšej efektívnosti a v prípade potreby zmeniť ciele a úlohy agentúry.“

12.

Článok 23 sa vypúšťa.