Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 32013D0693

    2013/693/EÚ: Rozhodnutie Komisie z  3 októbra 2012 o štátnej pomoci SA.23600 – C 38/08 (ex NN 53/07) – Nemecko – Financovanie terminálu 2 letiska v Mníchove [oznámené pod číslom C(2012) 5047] Text s významom pre EHP

    Ú. v. EÚ L 319, 29.11.2013, p. 8–22 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)
    Ú. v. EÚ L 319, 29.11.2013, p. 8–8 (HR)

    Legal status of the document In force

    ELI: http://data.europa.eu/eli/dec/2013/693/oj

    29.11.2013   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    L 319/8


    ROZHODNUTIE KOMISIE

    z 3 októbra 2012

    o štátnej pomoci SA.23600 – C 38/08 (ex NN 53/07) – Nemecko

    Financovanie terminálu 2 letiska v Mníchove

    [oznámené pod číslom C(2012) 5047]

    (Iba nemecké znenie je autentické)

    (Text s významom pre EHP)

    (2013/693/EÚ)

    EURÓPSKA KOMISIA,

    so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 108 ods. 2 prvý pododsek (1),

    so zreteľom na Dohodu o Európskom hospodárskom priestore, a najmä na jej článok 62 ods. 1 písm. a),

    po vyzvaní zainteresovaných strán, aby predložili pripomienky v súlade s uvedenými ustanoveniami (2), a so zreteľom na tieto pripomienky,

    keďže:

    1.   POSTUP

    (1)

    Listom z 3. novembra 2005 spoločnosť Ryanair Ltd. (ďalej len „sťažovateľ“ alebo „Ryanair“) podala sťažnosť týkajúcu sa financovania výstavby terminálu 2 na letisku v Mníchove, ako aj zmlúv o jeho výhradnom užívaní medzi spoločnosťami Deutsche Lufthansa AG (ďalej len „LH“) a Flughafen München GmbH (ďalej len „FMG“). Sťažovateľ okrem iného tvrdí, že finančné prostriedky na výstavbu terminálu 2 zo strany spoločníkov FMG (štátne orgány) neboli poskytnuté v súlade so zásadou investora v trhovom hospodárstve a v dôsledku výhradných práv LH a jej partnerov v rámci Star Alliance na užívanie terminálu 2 v posledných dvoch rokoch vznikli finančné straty FMG vo výške viac ako 100 mil. EUR. Na základe týchto skutočností Ryanair tvrdí, že príslušné opatrenia predstavujú neoprávnenú štátnu pomoc, ktorá je nezlučiteľná so zásadami vnútorného trhu a ktorá znamenala hospodárske výhody pre LH.

    (2)

    Listami z 18. novembra 2005, 31. júla 2006, zo 6. júna 2007 a z 3. októbra 2007 si Komisia vyžiadala od Nemecka informácie týkajúce sa sťažnosti. Nemecko odpovedalo listami z 18. januára 2006, 8. augusta 2006, 28. augusta 2007, zo 17. septembra 2007, z 21. septembra 2007, 29. novembra 2007 a z 13. februára 2008. Dňa 10. októbra 2007 sa uskutočnilo stretnutie predstaviteľov Komisie a Nemecka.

    (3)

    Listom z 31. júla 2007 sťažovateľ podľa článku 265 ods. 2 ZFEÚ formálne upozornil, že Komisia na základe jeho sťažnosti nezačala konať. Dňa 15. novembra 2007 podal sťažovateľ žalobu na nečinnosť na Všeobecnom súde Európskej únie (3).

    (4)

    Listom z 23. júla 2008 Komisia informovala Nemecko o svojom rozhodnutí (ďalej len „rozhodnutie o začatí konania“) začať konanie podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ, týkajúce sa úverov č. 1, 5, 6, 7, 9, 10, 16, 17, 20, 21 a 23, ktoré banky KfW Bankengruppe, Bayerische Landesbank a LfA Förderbank Bayern (ďalej len „LfA“) poskytli spoločnostiam FM Terminal 2 Immobilien-Verwaltungsgesellschaft mbH a Terminal 2 Betriebsgesellschaft mbH. Predmetom konania sa stala aj výška odmeny za prenájom, ktorú spoločnosť FM Terminal 2 Immobilien-Verwaltungsgesellschaft mbH zaplatila na účet FMG za poskytnutie pozemku na mníchovskom letisku.

    (5)

    Listom z 31. júla 2008 Nemecko podalo žiadosť o predĺženie lehoty na zaslanie pripomienok, ktorej Komisia vyhovela. Na žiadosť Nemecka sa 12. septembra 2008 uskutočnilo spoločné stretnutie. Nemecko poskytlo svoje stanovisko 6. novembra 2008.

    (6)

    Dňa 12. novembra 2008 sa vykonala oprava rozhodnutia o začatí konania.

    (7)

    Rozhodnutie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie  (4)10. januára 2009. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky k uvedeným opatreniam v priebehu jedného mesiaca po tomto uverejnení.

    (8)

    Spoločnosť Ryanair predložila Komisii svoje pripomienky. Listom zo 17. februára 2009 ich Komisia poslala Nemecku. Nemecko dostalo príležitosť vyjadriť sa k nim v priebehu jedného mesiaca. Dňa 1. apríla 2009 Nemecko podalo žiadosť o predĺženie lehoty na zaslanie pripomienok, ktorej Komisia vyhovela. Dňa 30. apríla 2009 Nemecko predložilo svoje pripomienky.

    (9)

    Dňa 19. mája 2011 súd vyhlásil rozsudok vo veci žaloby na nečinnosť (5), ktorú podala spoločnosť Ryanair.

    (10)

    Listom z 30. apríla 2012 si Komisia vyžiadala ďalšie informácie o úveroch č. 17 a č. 20. Nemecko odpovedalo listom z 30. mája 2012.

    (11)

    Listom z 23. júla 2012 si Komisia vyžiadala ďalšie informácie. Nemecko odpovedalo listom zo 16. augusta 2012.

    2.   OPIS SKUTOČNOSTÍ A DÔVODY NA ZAČATIE KONANIA

    2.1.   KONTEXT PRESKÚMANIA

    (12)

    Keďže už pár rokov po začatí prevádzky v roku 1992 bolo pri veľkom náraste počtu cestujúcich jasné, že letisko v Mníchove dosiahne hranice svojej kapacity skôr, ako sa očakávalo, rozhodlo sa o vybudovaní druhého terminálu na tomto letisku. FMG (6) a LH (7) podpísali 15. júla 1998 memorandum o porozumení („Memorandum of Understanding“) o výstavbe a prevádzke terminálu 2 (nový terminál na mníchovskom letisku).

    (13)

    V súlade s memorandom o porozumení FMG a LH založili podnik v spoločnom vlastníctve, zodpovedný za výstavbu a prevádzku tohto terminálu (ďalej len „spoločnosti T2“):

    a)

    FM Terminal 2 Immobilien-Verwaltungsgesellschaft mbH (ďalej len „Immo T2“): holdingová realitná spoločnosť. Podiely v tejto spoločnosti si FMG a LH rozdelili v pomere 60: 40. Immo T2 bola poverená výstavbou terminálu 2 a prenájmom budovy terminálu 2 prevádzkovej spoločnosti Terminal 2 Betriebsgesellschaft mbH v rámci dlhodobej zmluvy o prenájme.

    b)

    Terminal 2 Betriebsgesellschaft mbH (ďalej len „T2-Betriebsgesellschaft“): bola poverená prevádzkou a správou terminálu 2. Vlastníctvo podielov v spoločnosti T2-Betriebsgesellschaft si FMG a LH rozdelili v rovnakom pomere 60: 40.

    (14)

    Podľa memoranda o porozumení sa riziká spoločností T2 delia v súlade s majetkovou účasťou FMG a LH. Spoločnosti FMG a LH uzatvorili dohodu o prevode ziskov a strát. V rovnakom pomere (60: 40) ručia FMG a LH aj za straty. Podľa nemeckého práva FMG a LH teda ručia za všetky záväzky prijaté spoločnosťami T2 počas platnosti dohody o prevode ziskov a strát. Ručenie za záväzky prijaté pred skončením platnosti týchto dohôd trvá aj po ich skončení.

    (15)

    Celkové investičné náklady na výstavbu terminálu 2 na letisku v Mníchove dosiahli približne […] (8) EUR. Spoločnosti T2 financovali projekt čiastočne z vlastného imania (kapitálové dotácie z FMG a LH) a čiastočne prostredníctvom úverov. Tri nemecké štátne banky (KfW Bankengruppe (9), Bayerische Landesbank (10) a LfA Förderbank Bayern (11)) poskytli spoločnostiam T2 dlhodobé úvery v celkovej výške […] EUR na financovanie projektu terminálu 2. Obidve spoločnosti T2 sú zmluvnými partnermi všetkých uzatvorených zmlúv o úvere.

    2.2.   ROZSAH KONANIA VO VECI FORMÁLNEHO ZISŤOVANIA A SKÚMANÉ OPATRENIA

    (16)

    Vo svojom rozhodnutí o začatí konania Komisia dospela k záveru, že kapitálové investície FMG a LH a výhradné právo užívania spoločnosti LH terminálu 2 nepredstavujú štátnu pomoc.

    (17)

    Pokiaľ ide o úvery spoločnostiam T2, ktoré im na výstavbu terminálu 2 poskytli banky KfW, BayernLB a LfA, Komisia zastáva názor, že úvery č. 2, 3, 4, 11, 12, 13, 14, 15, 18, 19 a 22 nepredstavovali štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

    (18)

    V rozhodnutí o začatí konania sa skúmali tieto otázky:

    1)

    Možno úvery č. 1, 5, 6, 7, 9, 10, 16, 17, 20, 21 a 23 poskytnuté spoločnostiam T2 a zmluvu o užívaní pozemkov č. 4935/3 a 4881 považovať za štátne zdroje?

    2)

    Poskytli sa úvery č. 1, 5, 6, 7, 9, 10, 16, 17, 20, 21 a 23 spoločnostiam T2 za trhových podmienok? Ak áno, znamenalo by to, že neobsahovali prvok štátnej pomoci. Ak nie, či možno takúto štátnu pomoc považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom.

    3)

    Zodpovedá výška nájomného, ktoré spoločnosť Immo T2 zaplatila spoločnosti FMG za to, že jej umožnila užívať pozemky č. 4935/3 a 4881 s celkovou plochou približne 170 000 m2 a postaviť na nich terminál 2, trhovým cenám?

    2.2.1.   Úvery spoločnostiam T2

    (19)

    V rámci tohto rozhodnutia sú významné len úvery č. 1, 5, 6, 7, 9, 10, 16, 17, 20, 21 a 23 od KfW a BayernLB, ktoré sa uvádzajú v rozhodnutí o začatí konania.

    (20)

    Úrokové sadzby pre všetky úvery uvedené v odôvodnení 19 boli stanovené v príslušných zmluvách o úvere. Základná sadzba sa stanovila na základe medzibankovej sadzby, ktorá bola uverejnená v deň stanovenia úrokovej sadzby o 11. hodine (miestneho času v Mníchove, resp. vo Frankfurte) v informačnom systéme Reuters na stránke DGZF (výnosy dlhodobých verejných záložných listov banky DekaBank). Rizikové marže sú stanovené v príslušných zmluvách o úvere.

    (21)

    Podľa zmluvy o úvere z […] boli úvery č. 5, 6 a 7 poskytnuté v rámci programu KfW na rozvoj infraštruktúry s cieľom podporiť budovanie infraštruktúry so zreteľom na regionálny a hospodársky rozvoj. Úrokové sadzby pri úveroch č. 5, 6 a 7 boli stanovené na obdobie 10 rokov. Po uplynutí úrokovej viazanosti týchto úverov (2009 až 2011) sa úrokové sadzby prispôsobia zverejnenej referenčnej úrokovej sadzbe Komisie. Riziková marža dohodnutá v zmluve o úvere zostáva nezmenená.

    (22)

    Na úvery č. 1, 9, 10, 16, 21 a 23 sa vzťahujú podľa zmluvy o úvere z 13. septembra 2000 tieto rizikové marže (v bázických bodoch, ďalej len „bb“), ktoré sa stanovili na celé obdobie platnosti zmluvy o úvere:

    a)

    BayernLB: […];

    b)

    KfW: […].

    (23)

    V júli 2003 BayernLB a KfW uzatvorili dodatočne k zmluve o úvere z 13. septembra 2000 ešte ďalšiu zmluvu o úvere, aby pokryli dodatočné finančné požiadavky, ktoré vznikli v dôsledku nárastu nákladov na výstavbu terminálu 2. Základná sadzba sa stanovila na základe medzibankovej sadzby, ktorá bola uverejnená v deň stanovenia úrokovej sadzby o 11. hodine (miestneho času v Mníchove, resp. vo Frankfurte) v informačnom systéme Reuters na stránke DGZF (výnosy dlhodobých verejných záložných listov banky DekaBank). Na základe týchto zmien boli úrokové marže pre úvery č. 17 a 20 stanovené vo výške […] (12).

    (24)

    Spoločnosti T2 poskytli na úvery a úverové facility tieto zábezpeky:

    a)

    […];

    b)

    […];

    c)

    […];

    d)

    […].

    (25)

    Okrem toho si banky vyhradili právo vypovedať zmluvy o úvere v prípade, že:

    a)

    dohody o prevode ziskov a strát medzi spoločnosťami T2 a ich spoločníkmi (FMG a LH) budú vypovedané alebo zmenené v neprospech bánk;

    b)

    spolková krajina Bavorsko, Nemecko alebo mesto Mníchov (každý jednotlivo alebo všetci spoločne) stratia absolútnu väčšinu na vlastnom imaní a/alebo na hlasovacích právach FMG, alebo

    c)

    akcie a/alebo hlasovacie práva spolkovej krajiny Bavorsko v spoločnosti FMG klesnú na 25 % alebo menej.

    (26)

    Vzhľadom na skutočnosti uvedené v odôvodneniach 20 až 25 Komisia vyslovila pochybnosti o tom, či by sa obchodné podmienky, za ktorých verejnoprávne rozvojové banky KfW a LfA, ako aj štátna banka BayernLB poskytli spoločnostiam T2 úvery č. 1, 5, 6, 7, 9, 10, 16, 17, 20, 21 a 23, dali dosiahnuť aj za bežných trhových podmienok. Vychádzalo sa pritom hlavne zo skutočnosti, že úrokové sadzby vypočítané na tieto úvery sú nižšie ako referenčné sadzby vyplývajúce z uplatnenia oznámenia Komisie o úrokových sadzbách súvisiacich s vrátením štátnej pomoci a referenčných a diskontných sadzbách v súčasnosti platných pre 15 členských štátov s účinnosťou od 1. januára 2005 a o historických úrokových sadzbách súvisiacich s vrátením štátnej pomoci a referenčných a diskontných sadzbách uplatňovaných od roku 1997 (13) (ďalej len „oznámenie Komisie z roku 2005“).

    (27)

    Oznámenie Komisie z roku 2005 bolo nahradené oznámením Komisie o revízii spôsobu stanovenia referenčných a diskontných sadzieb z 12. decembra 2007 (14) (ďalej len „oznámenie o referenčných sadzbách z roku 2008“). Podľa oznámenia o referenčných sadzbách z roku 2008 sa pri výpočte rizikových marží prihliadalo na rating (úverovú bonitu) príslušného podniku, ako aj na existujúcu zábezpeku. Komisia sa domnievala, že v uvedenom prípade je dôležitý rating materských spoločností FMG a LH. Vo svojom predbežnom posúdení Komisia vyhlásila, že sa domnieva, že vzhľadom na rating obidvoch podnikov sú úrokové sadzby úverov nižšie, ako sadzby pri uplatnení oznámenia o referenčných sadzbách z roku 2008.

    (28)

    Obchodné podmienky, za ktorých boli poskytnuté úvery č. 1, 5, 6, 7, 9, 10, 16, 17, 20, 21 a 23, sa teda zdajú byť výhodnejšie ako referenčná hodnota trhovej úrokovej sadzby, ktorú stanovila Komisia pri uplatnení oznámenia o referenčných sadzbách 2008.

    (29)

    Okrem toho Komisia vyjadrila pochybnosti, či nešlo o opatrenia pomoci financované zo štátnych zdrojov. Zdá sa, že na úvery, ktoré poskytli BayernLB a LfA, nebol potrebný súhlas predstavenstva.

    2.2.2.   Zmluva o užívaní pozemkov medzi FMG a Immo T2

    (30)

    FMG a Immo T2 uzatvorili 30. marca 2000 zmluvu, na základe ktorej spoločnosť FMG poskytla spoločnosti Immo T2 právo užívať pozemky č. 4935/3 a 4881 s celkovou výmerou okolo 170 000 m2 a postaviť na nich terminál T2.

    (31)

    Spoločnosť Immo T2 má ako kompenzáciu za výhradné právo užívania platiť ročné nájomné […] plus DPH (asi […] EUR). Nájomné sa bude platiť spätne v štvrťročných intervaloch od uvedenia terminálu 2 do prevádzky. S cieľom zohľadniť zmeny cien nehnuteľností a úrokových sadzieb ročné nájomné sa po […] rokoch prehodnotí a v prípade potreby sa prispôsobí zmeneným podmienkam.

    (32)

    Zmluva je platná […] rokov. […]

    (33)

    Pokiaľ ide o zmluvu o užívaní pozemkov, Komisia nemôže jednoznačne určiť, či v prípade nájomného, ktoré Immo T2 platí spoločnosti FMG za pozemok, na ktorom bol postavený terminál 2, možno hovoriť o trhovej cene.

    (34)

    Okrem toho Komisia vyjadrila pochybnosti, či pri financovaní štátnej pomoci nešlo o štátne zdroje. Komisia nemá informácie, či sa verejnoprávni akcionári FMG podieľali na uzatvorení zmluvy o užívaní pozemkov.

    2.2.3.   Zlučiteľnosť prípadnej pomoci spoločnostiam T2 s vnútorným trhom

    (35)

    Komisia zisťovala, či nájomné uvedené v odôvodnení 31, ako aj úver uvedený v odôvodnení 19 sú zlučiteľné s vnútorným trhom v prípade, že ide o štátnu pomoc. Najmä pri úveroch č. 16, 17, 20, 21 a 23 sa možno domnievať, že ide o prevádzkovú pomoc, pri ktorej je nepravdepodobné, že spĺňa predpoklady, aby sa mohla podľa článku 107 ods. 2 a 3 ZFEÚ posudzovať ako výnimka zo všeobecnej zásady zákazu štátnej pomoci.

    3.   PRIPOMIENKY NEMECKA

    3.1.   ROZSAH POSTUPU ZISŤOVANIA A POJEM HOSPODÁRSKEJ ČINNOSTI V SPOLOČNOSTIACH T2

    (36)

    Nemecko najskôr zaujalo stanovisko k pojmu hospodárskej činnosti v spoločnostiach T2 a k možnosti uplatniť naň výklad článku 107 ods. 1 ZFEÚ pred prijatím rozsudku súdu vo veci Aéroports de Paris  (15).

    (37)

    Nemecko poukázalo na to, že banka BayernLB, ktorá neskôr získala vedúce postavenie v konzorciu na poskytnutie uvedených úverov, poskytla už 2. decembra 1998 záväzný úverový prísľub na financovanie spoločností T2. Okrem toho Nemecko uviedlo, že obchodné podmienky všetkých úverov, ktoré poskytli banky KfW, LfA a BayernLB, sa zakladajú na tomto prísľube, ktorým sa s konečnou platnosťou určili obchodné podmienky zmlúv o úvere. Obchodné podmienky úverov č. 5, 6 a 7 boli neodvolateľne stanovené v zmluve o úvere z 31. augusta 1999 a obchodné podmienky úverov č. 1, 9, 10, 16, 21 a 23 v zmluve o úvere z 13. septembra 2000. Obidve zmluvy o úvere boli neodvolateľne uzatvorené ešte pred prijatím rozsudku vo veci Aéroports de Paris. Aj zmluva o užívaní pozemku bola podpísaná 30. marca 2000, t. j. takisto ešte pred prijatím rozsudku vo veci Aéroports de Paris.

    (38)

    Z toho vyplýva, že trhová zlučiteľnosť rizikových marží sa môže posudzovať len podľa podmienok platných v danom momente. Okrem toho výstavba a prevádzka letiska sa vtedy nepovažovali za hospodársku činnosť, keďže letiská neboli zahrnuté do rozsahu pôsobnosti článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

    3.2.   ASPEKT ŠTÁTNEJ POMOCI PRI ÚVERE SPOLOČNOSTIAM T2

    3.2.1.   Trhová zlučiteľnosť bankových úverov

    (39)

    Pokiaľ ide o úvery poskytnuté spoločnostiam T2 Nemecko najskôr zaujalo stanovisko k vhodnosti rámca posúdenia zlučiteľnosti úverov s trhom. Nemecko namieta, aby sa toto posúdenie vykonávalo na základe oznámenia Komisie z roku 2005. Porovnávať konečné úrokové sadzby úverov, ktoré sa poskytli spoločnostiam T2, s referenčnou úrokovou sadzbou Komisie nie je primerané. Namiesto toho je vhodné všímať si príslušné rizikové marže a porovnávať ich s príslušnými referenčnými hodnotami na trhu. Základná úroková sadzba sa mení zo dňa na deň bez toho, aby ju strany mohli nejako ovplyvniť. Komisia by preto mala vychádzať z porovnateľných hodnôt na trhu ako referenčných ukazovateľov pre rizikové marže, keďže súkromní veritelia pri uzatváraní zmlúv o úvere spravidla nezohľadňujú marže uvedené v oznámení Komisie z roku 2005. Okrem toho Nemecko argumentuje tým, že v oznámení o referenčnej sadzbe z roku 2008 sa pripúšťa, že v oznámení Komisie z roku 2005 existujú problematické miesta, keďže v novom oznámení sa už zohľadňuje aj bonita dlžníka a poskytnutá zábezpeka.

    (40)

    Nemecko zastáva názor, že takisto nie je potrebné uplatňovať oznámenie Komisie o referenčnej sadzbe z roku 2008, pretože Komisia by sa pri svojom prieskume mala orientovať skôr na trhové referenčné hodnoty, ak sú k dispozícii. V opačnom prípade by bola značne poškodená konkurenčná schopnosť verejných úverových inštitúcií, pretože konkrétne obchodné podmienky by určovala len referenčná úroková sadzba Komisie, a nie skutočná situácia na trhu.

    (41)

    Nemecko argumentuje aj tým, že obchodné podmienky uvedených úverov možno vysvetliť aj veľmi dobrým ratingom a vysokou úverovou bonitou FMG a LH. V tejto súvislosti by bolo vhodné zistiť bonitu na úrovni FMG a LH, pretože pri existencii dohody o prevode ziskov a strát medzi dcérskou a materskou spoločnosťou sa v bežnej bankovej praxi berie do úvahy výlučne bonita materskej spoločnosti.

    (42)

    Nemecko poukazuje na to, že ratingová agentúra Standard & Poor’s udelila LH v rokoch 2001 až 2003 rating BBB+ (16). FMG ako podnik vo výlučnom verejnom vlastníctve nemá žiadny externý podnikový rating. Nemecko porovnáva finančnú situáciu FMG s letiskom Schiphol, ktoré je takisto výlučne vo verejnom vlastníctve a ratingová agentúra Standard & Poor’s mu udelila ratingy od A (17) do AA (18). Okrem toho v roku 2006 dostala FMG od medzinárodného konzorcia, na ktorom sa podieľalo 21 verejných a súkromných bánk, nekrytý syndikovaný úver vo výške […] EUR. V príslušnom memorande dostala FMG rating […] (19).

    (43)

    Nemecko konštatuje, že na rozdiel od syndikovaného úveru, ktorý bol poskytnutý FMG, majú uvedené úvery vysoké zabezpečenie. Uvádza, že okrem zábezpek uvedených v rozhodnutí o začatí konania sa s cieľom zabezpečenia úverov vykonalo aj […]. Z toho je zrejmé, že uvedené úvery majú ešte nižšiu rizikovú maržu ako syndikovaný úver, ktorého marže sa pohybujú od […] do […] bb.

    (44)

    Nemecko ďalej uvádza, že okrem zábezpeky uvedenej v odôvodneniach 40 a 45 v rozhodnutí o začatí konania nebola poskytnutá žiadna ďalšia zábezpeka. Podľa údajov Nemecka dosahovala hodnota […] k 31. decembru 2002 […] EUR a hodnota príslušných záväzkov […] EUR. Nemecko takisto uviedlo, že hodnota uvedenej zábezpeky […] k 31. decembru 2003 sa zvýšila na […] EUR a hodnota príslušných záväzkov dosiahla […] EUR. Mimo tohto rámca ani FMG, ani LH alebo vlastníci podielov FMG neposkytli žiadne záruky.

    (45)

    Pokiaľ ide o porovnateľnosť obchodných podmienok uvedených úverov s emisiami dlhopisov spoločností Deutsche Telekom AG, Bayer AG, Volkswagen AG a Deutsche Börse AG, ratingy týchto podnikov ukázali, že ich hospodárska situácia je celkom porovnateľná so situáciou FMG a LH. Ratingy týchto podnikov, ktoré Nemecko predložilo, sú zhrnuté v tabuľke 1:

    Tabuľka 1

    Ratingy porovnateľných podnikov, predložené Nemeckom

    Podnik

    Rating (dlhodobý) Standard & Poor’s

    Rating (dlhodobý) Moody’s

    Deutsche Telekom AG

    BBB+

    Baa1

    Bayer AG

    A–

    A3

    Volkswagen AG

    A–

    A3

    Deutsche Börse AG

    AA

    Neuvádza sa

    (46)

    Nemecko okrem toho poukazuje na priemerné rizikové marže (v bázických bodoch) pre podnikové dlhopisy v eurozóne s ratingom od AA do BBB (podľa Standard & Poor’s), ktoré sú zhrnuté v tabuľke 2:

    Tabuľka 2

    Priemerná riziková marža v (bb) pre podnikové dlhopisy v eurozóne

    Obdobie

    AA

    A

    BBB

    1997 – 2007

    15,6

    38,6

    83,3

    1997 – 03/2005

    17,4

    40,8

    89,4

    1997 – 2000

    5,0

    19,5

    47,4

    (47)

    Podľa názoru Nemecka z údajov uvedených v tabuľke 2 vyplýva, že rizikové marže sú v časovom horizonte veľmi volatilné, a preto nie je prípustné, aby sa k záverom, či rizikové marže pre uvedené úvery boli stanovené za bežných trhových podmienok, dospelo na základe marží platných v jednom konkrétnom mesiaci.

    3.3.   OBCHODNÉ PODMIENKY ZMLUVY O UŽÍVANÍ POZEMKOV Z 30. MARCA 2000

    (48)

    Pokiaľ ide o obchodné podmienky zmluvy o užívaní pozemkov, podpísanej 30. marca 2000, Nemecko argumentuje, že z porovnania so zistenými cenami pozemkov v okolí letiska v Mníchove vyplýva, že nájomné, ktoré spoločnosť Immo T2 zaplatila, je v každom prípade vyššie ako porovnateľná trhová hodnota.

    (49)

    Nemecko uvádza, že ročné nájomné vo výške […] DEM (približne […] EUR) sa vypočítalo na základe týchto údajov:

    a)

    veľkosť pozemku 170 000 m2;

    b)

    pôvodná cena za meter štvorcový […] DEM (asi […] EUR), ako aj

    c)

    ročné úročenie tejto ceny za meter štvorcový […].

    (50)

    Podľa názoru Nemecka ide v prípade ceny za meter štvorcový vo výške […] DEM (asi […] EUR) z dôvodov, ktoré sa uvádzajú ďalej, o trhovú cenu.

    (51)

    Pri stanovení trhovej ceny pozemku je potrebné porovnať ceny podobných pozemkov, berúc pri tom do úvahy predovšetkým možnosť zastavania, polohu a rozsah zástavby. Uvedené pozemky v čase uzatvorenia zmluvy v roku 2000 sa síce mohli zastavať, ale neexistovala potrebná infraštruktúra. Pri stanovení trhovej ceny uvedených pozemkov je preto potrebné započítať aj náklady na vybudovanie infraštruktúry, ktoré sú uvedené v tabuľke 3. Tieto náklady spoločnosti Immo T2 by v opačnom prípade musel znášať vlastník pozemku.

    Tabuľka 3

    Prehľad investičných nákladov spoločnosti Immo T2 do infraštruktúry

    Opatrenia financované Immo T2 /realizované investície

    v mil. EUR

    Cesty a mosty

    […]

    Verejná osobná prímestská doprava

    […]

    Tunel na médiá a zásobovanie (zásobovanie elektrickou energiou a vodou, kanalizácia, telekomunikácie atď.)

    […]

    Zásobovanie energiami

    […]

    Vodovodné a kanalizačné prípojky

    […]

    Telekomunikácie

    […]

    Spolu

    […]

    (52)

    Na základe skutočných investičných nákladov spoločnosti Immo T2 sa hodnota pozemkov zvýšila približne o […] EUR/m2 celkove na […] EUR/m2. Ak sa nezahrnú cesty a mosty, ktoré financovala spoločnosť Immo T2, aj tak by sa cena pozemku zvýšila približne na […] EUR/m2.

    (53)

    Nemecko okrem toho uvádza, že tieto výpočty slúžia len na porovnanie ceny uvedených pozemkov s inými pozemkami. Pri výpočte ceny prenájmu cena pozemku bola […] EUR/m2, keďže Immo T2 znášala všetky náklady na sprístupnenie pozemku namiesto vlastníka. V opačnom prípade by to pre Immo T2 znamenalo dvojnásobné zaťaženie.

    (54)

    Nemecko ďalej uvádza, že pozemky sa nachádzajú v obci Oberding v okrese Erding. Cena pozemkov vrátane inžinierskych sietí v priemyselnom parku v bezprostrednej blízkosti letiska v obci Oberding, miestna časť Schwaig, sa nezmenila a predstavovala […] EUR/m2. Tento údaj potvrdil nezávislý audítorský výbor na oceňovanie pozemkov pri okresnom úrade v Erdingu.

    (55)

    Podľa názoru Nemecka by cenu […] EUR/m2 bolo potrebné ešte väčšmi prispôsobiť. Po prvé, cena porovnateľného pozemku by sa preto mala zvýšiť asi o […] % alebo […] EUR/m2. Porovnávaná cena by sa tým zvýšila na […] EUR/m2.

    (56)

    Po druhé, cenu pozemku v rozhodujúcej miere určuje jeho poloha. Plocha terminálu 2 má na rozdiel od porovnateľnej plochy v časti Schwaig priame spojenie s letiskom, diaľnicou, mestskou dopravou a ostatnou verejnou osobnou dopravou. Pri zohľadnení týchto hospodárskych výhod by sa mala cena podľa odhadu znalcov zvýšiť ešte asi o […] %, resp. […] EUR/m2. Tým by sa porovnávaná cena zvýšila z […] EUR/m2 na […] EUR/m2.

    (57)

    Na základe uvedených úvah by cena uvedených pozemkov pri zohľadnení nákladov na vybudovanie infraštruktúry, ktoré prevzali spoločnosti T2 (bez nákladov na mosty a cesty), dosiahla minimálne […] EUR/m2. Tým sa cena uvedených pozemkov dostáva minimálne o […] % nad referenčnú cenu. Na základe uvedených skutočností bola zmluva o užívaní pozemkov uzatvorená za bežných trhových podmienok a neobsahuje prvky štátnej pomoci.

    (58)

    Na záver Nemecko poukázalo na skutočnosť, že všetky porovnávané ceny sa vzťahujú na predaj pozemkov, t. j. že ide o ceny, za ktoré dochádza k prevodu vlastníctva. Naproti tomu uvedená zmluva sa týka odplatného poskytnutia pozemkov do užívania na určité obdobie ( […] rokov) bez prevodu vlastníctva. Počas rokovaní sa spoločnosť LH svojho času pokúšala z tejto okolnosti vyvodiť právo na zníženie nájmu. Podľa uzatvorenej zmluvy obsahujúcej právnu úpravu o prechode vlastníctva na pôvodného zákonného vlastníka nemôže Immo T2 získať do vlastníctva ani budovu terminálu, ani pozemok.

    (59)

    Z tohto dôvodu sa Nemecko domnieva, že nájomné za užívanie obidvoch pozemkov je skutočne vyššie ako bežná trhová cena týchto pozemkov pri ich kúpe do vlastníctva, a teda neobsahuje prvok štátnej pomoci v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

    4.   PRIPOMIENKY TRETEJ STRANY: RYANAIR

    (60)

    Komisia dostala pripomienky k rozhodnutiu o začatí konania len od spoločnosti Ryanair. Podľa Ryanairu argument Nemecka, že dohody týkajúce sa terminálu 2 umožnili optimalizáciu letiska, nie je opodstatnený. Okrem toho Ryanair žiada, aby Komisia preskúmala aj rozdelenie majetku na Immo T2 a T2-Betriebsgesellschaft.

    (61)

    Pokiaľ ide o bankové úvery, Ryanair nepovažuje rizikovú prirážku vo výške 75 bb za primeranú. Okrem toho Ryanair zdôrazňuje, že samotná Komisia pripustila, že v prípade spoločností T2 ide o novozaložené účelové spoločnosti bez akejkoľvek ratingovej histórie, že FMG je úzko spätá s obchodnou stratégiou LH; LH je so svojimi pomerne vysokými nákladmi a nízkymi prevádzkovými výnosmi spoločnosť činná v cyklickej, kapitálovo intenzívnej leteckej doprave, kde je silná konkurencia a zrejme tu nie je k dispozícii také zabezpečenie, aké banky zvyčajne požadujú. Preto by sa mala uplatniť vyššia riziková prirážka.

    (62)

    Spoločnosť Ryanair vyslovila podozrenie, že Nemecko zatajilo informácie o zárukách, ktoré bankám ponúkol štát. Okolnosť, že si veriteľské banky vyhradili právo ukončiť svoje zmluvy o úvere so spoločnosťami T2 v prípade, že by určité štátne orgány stratili kontrolu nad FMG, vedie podľa názoru Ryanairu k záveru, že tieto úvery sa poskytli s implicitnými alebo explicitnými zárukami štátnych zriaďovateľov spoločností T2. Spoločnosť Ryanair sa preto domnieva, že úroky požadované bankami boli nižšie ako za bežných trhových podmienok, a treba zistiť, či spoločnosti T2 zaplatili za tieto záruky primeranú odmenu.

    (63)

    Pokiaľ ide o nájomné za pozemok, na ktorom bol postavený terminál 2, Ryanair poukazuje na skutočnosť, že terminál bol uvedený do prevádzky až v júni 2003, Immo T2 však pozemok užívala už od marca 2000. Ryanair sa preto domnieva, že Immo T2 pozemok tri roky a tri mesiace užívala bezplatne. Ďalej Ryanair argumentuje tým, že interval […] rokov medzi dvomi prehodnoteniami (a prípadne zmenou) nájmu je nezvyčajne dlhý a zvýhodňuje nájomcu.

    (64)

    Pokiaľ ide o rovnoprávny prístup k infraštruktúre, Ryanair tvrdí, že vďaka pomoci boli zvýhodnení aj partneri LH zo Star Alliance. Podľa názoru spoločnosti Ryanair je prednostný prístup pre členov Star Alliance preferenčnou výhodou, ktorú im poskytuje FMG, hoci za to nedostáva osobitnú kompenzáciu. Ryanair nesúhlasí s tvrdením, že medzi terminálom 1 a 2 nie je kvalitatívny rozdiel, odôvodňujúc to okrem iného tým, že kapacita, parkovacie miesta, plocha a terminálové pozície sú v prípade terminálu 2 väčšie ako pri termináli 1. Možno očakávať, že terminál 1 sa v budúcnosti rýchlejšie preťaží ako terminál 2. Podľa názoru Ryanairu spoločnosť LH za toto prednostné zaobchádzanie zo strany FMG neplatí žiadnu prirážku. A napokon Ryanair zdôrazňuje negatívny vplyv pomoci na hospodársku súťaž v južnom Nemecku.

    5.   ODPOVEĎ NEMECKA NA PRIPOMIENKY RYANAIRU

    (65)

    Nemecko sa vo svojej odpovedi na pripomienky Ryanairu k rozhodnutiu o začatí konania najprv zameralo na dôsledky možnej pomoci na konkurencieschopnosť Ryanairu. Aj za predpokladu, že v tejto záležitosti ide o poskytnutie pomoci, by to nemalo podstatný vplyv na konkurencieschopnosť Ryanairu na trhu. Immo T2 je len realitná holdingová spoločnosť prenajímajúca pozemky, na ktorých je postavený terminál 2, a ktorá ich ďalej prenajíma prevádzkovej spoločnosti T2-Betriebsgesellschaft. T2-Betriebsgesellschaft je podnik, ktorý si prenajíma a prevádzkuje terminál 2 a ďalej ho prenajíma jednotlivým podnájomníkom. Z toho vyplýva, že obidvaja potenciálni príjemcovia pomoci pôsobia na úplne iných trhoch ako Ryanair. Samotná skutočnosť, že spoločnosť LH má podiely v spoločnostiach T2, ešte nie je dôvodom na vznik konkurenčného vzťahu medzi spoločnosťami LH a Ryanair.

    (66)

    Nemecko ďalej uvádza, že dohody týkajúce sa terminálu 2 skutočne umožnili optimalizovať využívanie letiska. Nemecko odmieta akúkoľvek kritiku týkajúcu sa rozdelenia vlastníctva v spoločnostiach T2. Rozdelenie majetku proporciálne zodpovedá kapitálu, ktorý investovali FMG a Lufthansa, aj rozdeleniu rizík. Tento postup Komisia akceptovala a potvrdila, že uvedená dohoda zodpovedá trhovým podmienkam. Nemecko ďalej vyhlásilo, že nie sú potrebné žiadne sankcie na to, aby LH splnila svoje záväzky, pokiaľ ide o zriadenie leteckého uzla na letisku, pretože aj ona musí znášať obchodné riziká spojené s prevádzkou terminálu 2.

    (67)

    Pokiaľ ide o pripomienky Ryanairu k preskúmaniu financovania úverov, Nemecko poukazuje na to, že riziková prirážka 75 bb, ktorú Komisia použila vo svojom rozhodnutí o začatí konania v súlade s oznámením Komisie z roku 2005, je len vtedy primeraná, keď ide o podnik v ťažkostiach alebo o podnik, ktorý nie je schopný poskytnúť dostatočnú zábezpeku. V tomto prípade však ani jeden z týchto predpokladov nie je splnený, keďže žiadne mimoriadne úverové riziko neexistuje.

    (68)

    Pokiaľ ide o pripomienky Ryanairu k podmienkam zmluvy o užívaní pozemkov, Nemecko najprv objasnilo, prečo Immo T2 neplatila počas troch rokov a troch mesiacov trvania výstavby terminálu 2 žiadne nájomné. Nemecko potvrdilo, že počas výstavby spoločnosť Immo T2 neplatila nájomné za užívanie pozemkov. Na uvedenú zmluvu sa však treba pozerať komplexne, teda so zreteľom na platby, ktoré sa uskutočnili po výstavbe terminálu 2 a ktoré vyrovnali neplatenie nájomného počas troch rokov a troch mesiacov. Ďalej treba zohľadniť, že spoločnostiam T2 nebolo umožnené získať pozemky do vlastníctva. Pokiaľ ide o pochybnosti Ryanairu o primeranosti desaťročného prehodnocovacieho obdobia, Nemecko už preukázalo, že úroky prevyšovali trhovú hodnotu; a táto okolnosť je rozhodujúca.

    (69)

    Nemecko opätovne zdôrazňuje, že obidva terminály majú rovnakú kvalitatívnu úroveň. Argumenty týkajúce sa kvantity, ktoré uviedol Ryanair, nie sú podstatné. Rozdiely existujú, pretože terminál 1 je vybavený pre leteckú prepravu medzi bodmi, zatiaľ čo terminál 2 je zriadený ako letecký uzol a je aj väčší. Kvalita terminálu 1 v ničom nezaostáva za kvalitou terminálu 2. Názor Ryanairu, že terminál 1 bude skôr preťažený, nie je pravdivý: v súčasnosti sa využíva len 66 % kapacity terminálu 1, zatiaľ čo v prípade terminálu 2 sa využíva takmer celá jeho kapacita (90 %).

    (70)

    Na záver Nemecko tvrdí, že uvedený prípad nie je zahrnutý do rozsahu pôsobnosti uplatňovania kontroly štátnej pomoci. Komisia potvrdila, že prevádzka medzinárodného letiska sa považuje za hospodársku činnosť až po vynesení rozsudku súdu vo veci Aéroports de Paris. Z toho teda vyplýva, že opatrenia prijaté pred týmto dátumom boli existujúcou pomocou v zmysle článku 1 písm. b) bodu v) nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (20). Nemecko ďalej uvádza, že opatrenia boli individuálnou pomocou v zmysle článku 1 písm. e) nariadenia (ES) č. 659/1999 a Komisia nemá vo vzťahu k nim kontrolnú právomoc.

    (71)

    Na záver Nemecko poukazuje na to, že v uvedenom prípade nie je rozhodujúci rozsudok súdu z roku 2000, ale právoplatný rozsudok Súdneho dvora z 24. októbra 2002. Až tento posledný rozsudok vec s konečnou platnosťou objasnil a zaručil právnu istotu.

    6.   POSÚDENIE ŠTÁTNEJ POMOCI: EXISTENCIA POMOCI V PROSPECH PODNIKOV T2

    (72)

    Podľa článku 107 ods. 1 ZFEÚ „pomoc poskytovaná v akejkoľvek forme členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.“

    (73)

    Kritériá uvedené v článku 107 ods. 1 ZFEÚ sú kumulatívne. Uvedené opatrenia predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, keď sú splnené všetky podmienky uplatňovania uvedené v písmenách a) až d). Finančný príspevok

    a)

    je poskytovaný štátom alebo zo štátnych prostriedkov;

    b)

    predstavuje hospodársku výhodu pre určité podniky alebo výrobné odvetvia;

    c)

    narúša hospodársku súťaž alebo hrozí jej narušením a

    d)

    musí mať vplyv na obchod medzi členskými krajinami.

    6.1.   ÚVERY SPOLOČNOSTIAM T2

    6.1.1.   Uplatnenie predpisov o štátnej pomoci na financovanie letiskovej infraštruktúry

    (74)

    Letiská sa až donedávna často rozvíjali len podľa zásad územného plánovania alebo v niektorých prípadoch podľa vojenských hľadísk. Ich prevádzka bola organizovaná ako súčasť verejnej správy, nie ako hospodársky podnik. Aj hospodárska súťaž medzi letiskami a prevádzkovateľmi leteckej dopravy bola slabá a rozvíjala sa len postupne. V tejto situácii aj financovanie letísk a letiskovej infraštruktúry štátom Komisia doteraz hodnotila ako opatrenie všeobecnej hospodárskej politiky, na ktoré sa nevzťahovali ustanovenia ZFEÚ o štátnej pomoci (21).

    (75)

    To sa však v posledných rokoch zmenilo. Územnoplánovacie aspekty a verejnoprávne štruktúry síce ešte hrajú určitú úlohu, ale väčšina letísk sa v súčasnosti prevádzkuje ako spoločnosť podľa obchodného práva, čo umožňuje lepšie organizovať ich prevádzku v silnejúcej hospodárskej súťaži za trhových podmienok. Prechod do súkromného sektora sa uskutočňoval spravidla privatizáciou alebo zvyšovaním kapitálovej otvorenosti. V posledných rokoch veľký záujem o kúpu letísk prejavili súkromné kapitálové spoločnosti a investičné či penzijné fondy.

    (76)

    V posledných rokoch zaznamenal letiskový priemysel v Únii zásadné organizačné zmeny, ktoré vyplývajú nielen z aktívneho záujmu súkromných investorov o letiská, ale aj zo zmeny postoja orgánov k účasti súkromného sektora na rozvoji letísk. Prejavuje sa to v čoraz väčšej rôznorodosti a komplexnosti funkcií letísk.

    (77)

    Zmeny, ktoré sa uskutočnili v poslednom čase, vyvolali tiež zmeny hospodárskych vzťahov medzi jednotlivými letiskami. Zatiaľ čo v minulosti sa letiská spravovali väčšinou ako infraštruktúra so zameraním na zabezpečenie dostupnosti a územného rozvoja, v posledných rokoch čoraz viac letísk má aj hospodárske ciele a stali sa konkurentmi v hospodárskej súťaži o leteckú dopravu.

    (78)

    Pri postupnom rozvoji trhových mechanizmov v tomto odvetví nie je ľahké určiť okamih, odkedy možno prevádzku letiskových zariadení jednoznačne považovať za hospodársku činnosť. Súdna judikatúra však odzrkadľuje túto zmenu charakteru prevádzky letísk. V zmysle toho Všeobecný súd vo svojom rozsudku vo veci Aéroports de Paris konštatoval, že prevádzka letiska, ktorá zahŕňa aj poskytovanie letiskových služieb leteckým spoločnostiam a rôznym poskytovateľom služieb na letisku, je hospodárska činnosť, pretože „spočíva v poskytovaní letiskových zariadení leteckým spoločnostiam a rôznym poskytovateľom služieb za poplatok, ktorý voľne stanovuje prevádzkovateľ letiska, a ak je tento verejným orgánom, táto činnosť nesúvisí s vykonávaním jeho zvrchovaných právomocí a je oddeliteľná od jeho činností súvisiacich s výkonom týchto právomocí“ (22). Preto sa od prijatia rozsudku vo veci Aéroports de Paris (12. decembra 2000) výstavba a prevádzka letísk nepovažuje už za zvrchovanú právomoc verejných orgánov, ktorá nepodlieha kontrole štátnej pomoci.

    (79)

    Ako potvrdil súd v rozsudku o letisku Lipsko/Halle, vopred sa nedá vylúčiť, že na letiská sa môžu vzťahovať ustanovenia o poskytovaní štátnej pomoci, keďže prevádzka letiska je hospodárska činnosť, ktorej neoddeliteľnou súčasťou je aj budovanie letiskovej infraštruktúry (23). Hneď ako nejaký prevádzkovateľ letiska vykonáva hospodársku činnosť nezávisle od jeho právnej formy a spôsobu financovania, považuje sa za podnik v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ a vzťahujú sa naň ustanovenia ZFEÚ o poskytovaní štátnej pomoci (24).

    (80)

    Všeobecný súd vo svojom rozsudku o letisku Lipsko/Halle ďalej potvrdil, že uplatňovanie pravidiel Únie o poskytovaní štátnej pomoci na financovanie letiskovej infraštruktúry sa od roku 2000 už nedá vylúčiť (25).

    (81)

    Vzhľadom na odôvodnenia 74 až 80 Komisia zastáva názor, že členské štáty mohli pred rozsudkom Všeobecného súdu vo veci Aéroports de Paris vychádzať z toho, že opatrenia pomoci, definitívne prijaté pred rozsudkom Aéroports de Paris, nepredstavovali štátnu pomoc, a preto ich netreba notifikovať Komisii. Z toho vyplýva, že financovanie, o ktorom sa s konečnou platnosťou rozhodlo pred prijatím rozsudku Aéroports de Paris, nemožno spochybniť na základe pravidiel o štátnej pomoci Únie.

    (82)

    Finančné opatrenia, ktoré sa s konečnou platnosťou prijali predtým, ako do odvetvia leteckej dopravy prenikla hospodárska súťaž, sa v momente ich prijatia síce za štátnu pomoc nepovažovali, teraz sa však považujú za existujúcu štátnu pomoc podľa článku 1 písm. b) bod v) nariadenia (ES) č. 659/1999.

    (83)

    Pokiaľ ide o uvedený prípad a úvery poskytnuté spoločnostiam T2 na financovanie vybudovania terminálu 2, Komisia v rozhodnutí o začatí konania zastáva názor, že úrokové sadzby boli stanovené v čase čerpania úverov, t. j. v deň, keď boli finančné prostriedky spoločnostiam T2 vyplatené.

    (84)

    Počas konania vo veci formálneho zisťovania však Nemecko uviedlo, že podmienky na poskytnutie úverov č. 5, 6 a 7 boli neodvolateľne stanovené v zmluve o úvere z 31. augusta 1999 a podmienky pre úvery č. 1, 9, 10, 16, 21 a 23 v zmluve o úvere z 13. septembra 2000. Okrem toho Nemecko predložilo ďalšie dôkazy, že podmienky zmlúv o úvere z 31. augusta 1999 a z 13. septembra 2000 boli stanovené na základe právoplatného záväzného úverového prísľubu z 2. decembra 1998. Podmienky týchto úverov sa odvtedy nemenili.

    (85)

    Komisia konštatuje, že podmienky úverov č. 1, 5, 6, 7, 9, 10, 16, 21 a 23 boli neodvolateľne stanovené pred vynesením rozsudku Aéroports de Paris (t. j. pred 12. decembrom 2000). Komisia na základe týchto skutočností dospela k záveru, že nemá právo skúmať úvery č. 1, 5, 6, 7, 9, 10, 16, 21 a 23 z hľadiska pravidiel Únie o štátnej pomoci a spochybňovať ich.

    (86)

    Vzhľadom na právnu situáciu uvedenú v odôvodneniach 74 až 82 Komisia obmedzí svoje posúdenie na úvery č. 17 a 20 poskytnuté spoločnostiam T2 v rámci ďalšej zmluvy o úvere z roku 2003.

    (87)

    V súvislosti s tým Komisia konštatuje, že T2-Betriebsgesellschaft prevádzkuje terminál 2 komerčne a za úhradu ho prenajíma leteckým spoločnostiam, reštauráciám a majiteľom obchodov. Predmetom skúmania by sa preto mala stať spoločnosť T2-Betriebsgesellschaft, či v prípade úverov č. 17 a 20 nejde o štátnu pomoc podniku, ktorý vykonáva hospodársku činnosť v zmysle článku. 107 ods. 1 ZFEÚ.

    6.1.2.   Selektívna hospodárska výhoda

    (88)

    Komisia podľa „zásady investora v trhovom hospodárstve“ skúma, či podniku poskytnutím úveru za výhodných podmienok nevznikla hospodárska výhoda. Podľa tejto zásady sa cudzí kapitál, ktorý podnik priamo alebo nepriamo dostane k dispozícii od štátu za podmienok, ktoré zodpovedajú bežným trhovým podmienkam, nepovažuje za štátnu pomoc (26).

    (89)

    V uvedenej záležitosti musí Komisia skúmať, či spoločnosť T2-Betriebsgesellschaft získala vďaka podmienkam úveru č. 17 a 20 hospodársku výhodu, ktorú by za bežných podmienok nemala.

    (90)

    Nemecko zastáva názor, že „zásada investora v trhovom hospodárstve“ sa dodržala v úplnom rozsahu, pretože úvery č. 17 a 20 boli poskytnuté za trhových podmienok. Na zdôvodnenie podmienok uvedených úverov Nemecko porovnáva financovanie spoločnosti T2-Betriebsgesellschaft s podmienkami financovania takých spoločností, ako sú Deutsche Telekom AG, Bayer AG, Volkswagen AG a Deutsche Börse AG, ako aj so syndikovaným úverom, ktorý bol poskytnutý spoločnosti FMG v roku 2006.

    (91)

    Pri posudzovaní, či uvedené finančné prostriedky boli poskytnuté za zvýhodnených podmienok, Komisia môže pre nedostatok iných porovnávacích ukazovateľov podľa príslušnej rozhodovacej praxe skúmať, či úroková sadzba uvedených úverov je v súlade s referenčnou sadzbou Komisie. Referenčná sadzba Komisie sa určuje podľa spôsobu uvedeného v oznámení o referenčnej sadzbe z roku 2008.

    (92)

    V oznámení o referenčnej sadzbe z roku 2008 je uvedený spôsob určovania referenčnej úrokovej a diskontnej sadzby, ktoré sa používajú namiesto bežných trhových sadzieb. Keďže však pri referenčnej sadzbe Komisie ide len o orientačnú hodnotu, Komisia môže, ak má v určitej veci iné ukazovatele úrokovej sadzby, ktorú by mohol dlžník na trhu získať, založiť svoje hodnotenie bonity na týchto ukazovateľoch.

    (93)

    Pre porovnanie podmienok uvedených úverov s komparatívnymi údajmi, ktoré uviedlo Nemecko, Komisia musí najprv posúdiť bonitu T2-Betriebsgesellschaft.

    (94)

    Bonitu T2-Betriebsgesellschaft zatiaľ nehodnotila žiadna ratingová agentúra. Nemecko však argumentuje tým, že na základe dohody o prevode ziskov a strát, uzatvorenej medzi spoločnosťou T2-Betriebsgesellschaft, jej akcionármi LH a FMG, by sa mal zohľadniť rating materských spoločností.

    (95)

    Komisia konštatuje, že podľa nemeckého práva spoločnosti LH a FMG ručia za každý úver spoločností T2, čerpaný v čase trvania dohody o prevode ziskov a strát, aj keby táto dohoda bola neskôr vypovedaná.

    (96)

    Vzhľadom na to Komisia zastáva názor, že rating spoločnosti T2-Betriebsgesellschaft zodpovedá minimálne nižšej hodnote ratingu materských spoločností LH, resp. FMG.

    (97)

    Bonitu LH hodnotili Standard & Poor's a Moody's. V čase poskytnutia úverov č. 17 a 20 (marec 2005) Standard&Poor's udelila LH dlhodobý rating BBB, zatiaľ čo Moody's udelil spoločnosti LH rating Baa2; obidve ratingové agentúry teda zaradili podnik do rovnakej ratingovej kategórie.

    (98)

    Bonitu FMG zatiaľ nehodnotila žiadna ratingová agentúra. V tejto súvislosti Komisia konštatuje, že v súlade s oznámením o referenčných sadzbách z roku 2008 ratingy nemusia udeliť ratingové agentúry; rovnako možno akceptovať aj ratingové systémy, ktoré používajú banky na posúdenie miery kreditného rizika. Zo zmluvy o syndikovanom úvere, ktorá bola uzatvorená v septembri 2006, t. j. krátko po poskytnutí úveru č. 17 a 20, medzi FMG a 21 verejnými a súkromnými bankami vyplýva, že banky udelili FMG rating v hodnote minimálne […].

    (99)

    Na základe skutočností uvedených v odôvodneniach 94 až 98 Komisia zastáva názor, že rating T2-Betriebsgesellschaft dosahuje minimálne rating LH, t. j. […].

    (100)

    Komisia konštatuje, že zmluva o syndikovanom úvere pre FMG, uzatvorená v roku 2006, nemôže slúžiť ako porovnateľný údaj pre uvedené úvery, keďže rating T2-Betriebsgesellschaft by za istých okolností mohol byť nižší ako rating FMG. Okrem toho boli podmienky úverov č. 17 a 20 stanovené v roku 2003, zatiaľ čo zmluva o syndikovanom úvere bola uzatvorená v inom roku.

    (101)

    Pokiaľ ide o iné porovnateľné podniky podľa údajov Nemecka, t. j. Deutsche Telekom AG, Bayer AG, Volkswagen AG a Deutsche Börse AG, Komisia konštatuje, že je to len náhodná malá vzorka. Okrem toho rating porovnateľný so spoločnosťou T2-Betriebsgesellschaft má len Deutsche Telekom AG, ktorej Standard & Poor's udelil dlhodobý rating BBB+ a Moody's dlhodobý rating Baa1. Je potrebné zdôrazniť, že podmienky financovania spoločnosti Deutsche Telekom AG boli stanovené v októbri 2000, t. j. v celkom inom čase ako podmienky uvedených úverov.

    (102)

    Na základe skutočností uvedených v odôvodneniach 100 a 101 Komisia zastáva názor, že Nemecko neuskutočnilo primerané referenčné porovnanie trhu, ktorým by mohlo zdôvodniť podmienky poskytnutia úverov č. 17 a 20.

    (103)

    Pri zisťovaní, či úvery č. 17 a 20 boli poskytnuté za trhových podmienok, Komisia pristúpila k referenčnému porovnaniu s trhovými orientačnými hodnotami na základe rozpätí pre swapy na kreditné zlyhanie (CDS-Spreads).

    (104)

    Podľa spôsobu uvedeného v oznámení o referenčných sadzbách z roku 2008 Komisia zastáva názor, že úrokové sadzby zodpovedajú trhovým podmienkam vtedy, keď úvery boli poskytnuté za úrokovú sadzbu, ktorá zodpovedá aspoň jednej referenčnej úrokovej sadzbe vypočítanej podľa tohto vzorca:

    Formula

    (105)

    Základná úroková sadzba zodpovedá nákladom banky na poskytnutie likvidity (náklady na financovanie). Pri pevnej sadzbe financovania (t. j. keď úroková sadzba je po celé obdobie splatnosti úveru fixná) sa základná úroková sadzba zisťuje na základe swapových sadzieb (27), ktoré z hľadiska lehoty splatnosti a meny zodpovedajú príslušným záväzkom. Riziková marža predstavuje odmenu pre veriteľa za riziká spojené s príslušným financovaním, predovšetkým za úverové riziko. Riziková marža sa dá odvodiť z relevantnej vzorky CDS-Spreads (28), ktoré sa vzťahujú na referenčné jednotky (napr. podnikové dlhopisy), ktorých rating je porovnateľný s úverom pre spoločnosť T2-Betriebsgesellschaft. K tomu je potrebné ešte pridať 10 až 20 bb ako približnú hodnotu bankových poplatkov, ktoré podniky spravidla musia platiť (29).

    (106)

    Pri stanovení relevantnej lehoty splatnosti uvedených úverov treba brať do úvahy splácanie úverov. Komisia preto vypočítala váženú priemernú splatnosť úverov, ktorá udáva priemerný počet rokov na dlžobu jedného eura. Vážená priemerná splatnosť úveru č. 17 bola vypočítaná na […] rokov a vážená priemerná splatnosť úveru č. 20 na […] rokov.

    (107)

    Keďže vážená priemerná splatnosť úveru č. 17 predstavuje […] rokov (a pre túto splatnosť nie sú k dispozícii žiadne swapové sadzby), Komisia použila na určenie základnej úrokovej sadzby tohto úveru ako orientačnú hodnotu eurovú swapovú sadzbu pri splatnosti dvoch rokov (30). Pre úver č. 20 sa eurová swapová sadzba pri 5-ročnej splatnosti (31) použije ako najbližšia aproximácia jeho váženej priemernej splatnosti v trvaní […] rokov. Obidve swapové sadzby pochádzajú od Bloomberga a týkajú sa dňa, keď bol úver vyplatený (23. marec 2005). Príslušná swapová sadzba predstavuje 2,73 % na úver č. 17 a 3,28 % na úver č. 20 (32).

    (108)

    Pokiaľ ide o maržu, Komisia konštatuje, že obidva úvery sú veľmi dobre zabezpečené (33). Úroveň zabezpečenia úveru bola k 31. decembru 2003 na […] % (hodnota aktív dosahovala k 31. decembru 2003 […] EUR a hodnota príslušných záväzkov […] EUR). V praxi sa rating uvedeného dlhového titulu („rating emisie“) zaraďuje o jednu podkategóriu vyššie ako rating emitenta (34). Podľa toho by sa mal rating spoločnosti T2-Betriebsgesellschaft pre uvedené úvery zvýšiť o jednu podkategóriu na rating (minimálne) […].

    (109)

    Na základe údajov agentúry Bloomberg Komisia zostavila vzorky referenčných jednotiek s ratingom […] zo všetkých odvetví hospodárstva okrem vládneho a finančného sektora. Vzorka pre úver č. 17 (na základe 3-ročných swapových sadzieb (35)) obsahuje 29 referenčných jednotiek; vzorka pre úver č. 20 (na základe 5-ročných swapových sadzieb) zahŕňa 38 podnikov. Stredové hodnoty CDS-Spreads, ktoré sa zistili v deň poskytnutia úveru, boli 19 bb pre trojročnú splatnosť (36) a 28 bb pre päťročnú splatnosť (37).

    (110)

    Týmto spôsobom sa dospeje k referenčnej úrokovej sadzbe 3,12 % (38) pre úver č. 17 a 3,76 % (39) pre úver č. 20. Úrokové sadzby úverov č. 17 a 20 sú vyššie ako vypočítané referenčné úrokové sadzby (úver č. 17: […] a úver č. 20: […]), z čoho Komisia vyvodila záver, že úvery skutočne zodpovedali trhovým podmienkam.

    (111)

    V rámci ďalšieho zisťovania sa Komisia zamerala na výšku CDS-Spreads, obchodovaných na samotnú LH, lebo existuje blízky vzťah medzi LH a spoločnosťou T2-Betriebsgesellschaft. Trojročná (40) sadzba CDS pre LH predstavovala v deň vyplatenia úveru č. 17 […] bb. Päťročná sadzba CDS pre LH predstavovala […] bb. Vysoké zabezpečenie úverov č. 17 a č. 20 by si vyžadovalo korigovať vypočítané sadzby CDS smerom nadol. Použitím multiplikačného faktora 2/3 (41) sa uvedeným spôsobom získa referenčná úroková sadzba vo výške […] % pre úver č. 17 a […] % pre úver č. 20. Tento spôsob opätovne dokazuje, že rizikové marže pre úvery zodpovedali trhovým podmienkam.

    (112)

    Na základe uvedených odôvodnení (odôvodnenie 103 – 111) Komisia konštatuje, že úvery č. 17 a 20 boli poskytnuté za úrokové sadzby, ktoré sú vyššie ako referenčné sadzby, a teda zodpovedajú trhovým podmienkam.

    (113)

    Keďže Nemecko nepredložilo žiadne trhové referenčné hodnoty, Komisia skúmala podmienky úverov č. 17 a 20 takisto na základe oznámenia o referenčnej sadzbe z roku 2008. V uvedenom oznámení sa uvádza spôsob stanovenia referenčných a diskontných sadzieb, ktoré sa používajú namiesto bežných trhových sadzieb.

    (114)

    Referenčné sadzby sa vypočítajú na základe základnej úrokovej sadzby (jednoročná sadzba na medzibankovom trhu; 1-ročný-IBOR), ktorá sa zvýši o príslušné rizikové marže. V závislosti od bonity podnikov a poskytnutého zabezpečenia marže dosahujú 60 až 1 000 bb. Za bežných okolností sa základná úroková sadzba zvyšuje o 100 bb v prípade, že ide o úvery podnikom s uspokojivým ratingom a vysokou mierou zabezpečenia alebo podniky s dobrým ratingom a bežným zabezpečením, alebo podniky s veľmi dobrým ratingom bez zabezpečenia.

    (115)

    V danom prípade je základná úroková sadzba definovaná ako trojmesačný priemer 1-ročných sadzieb EURIBOR (42) za september až november predchádzajúceho roka (2004). Pre uvedené úvery možno ako použiteľnú základnú sadzbu určiť približne 2,34 %.

    (116)

    Riziková marža závisí od ratingu uvedeného podniku a poskytnutej zábezpeky. Ako sa uvádza v odôvodnení 99, rating spoločnosti T2-Betriebsgesellschaft zodpovedá minimálne […].

    (117)

    Komisia ďalej konštatuje, že uvedené úvery sú vysoko zabezpečené (t. j. miera straty pri zlyhaní (LGD) je nižšia ako 30 %), najmä prostredníctvom […] (43). LGD pod 30 % je daná výškou založených pohľadávok a aktív. Komisia konštatovala, že LGD na […] zabezpečený úver je spravidla okolo 35 % (44). Okrem toho uvedený úver je zabezpečený prostredníctvom […] a úroveň zabezpečenia úveru dosahuje […].

    (118)

    V oznámení o referenčnej sadzbe z roku 2008 sa pre dlžníka s ratingom minimálne […] pri vysokom zabezpečení úveru predpokladá riziková marža minimálne […] bb. Po sčítaní základnej úrokovej sadzby vo výške 2,34 % a rizikovej marže vo výške […] bb úroková sadzba predstavuje […] %.

    (119)

    Komisia konštatuje, že úroková sadzba úveru č. 17 bola stanovená na […] a úveru č. 20 na […]. Úroky obidvoch úverov sú teda vyššie ako referenčná sadzba Komisie.

    6.1.3.   Záver

    (120)

    Komisia dospela k záveru, že úvery č. 17 a 20 boli poskytnuté za trhových podmienok. Keďže sa nezistila hospodárska výhoda, nie je ani potrebné zisťovať, či opatrenia boli realizované s použitím štátnych zdrojov.

    (121)

    Keďže nie sú splnené kumulatívne kritériá podľa článku 107 ods. 1 ZFEÚ, Komisia zastáva názor, že úvery č. 17 a 20 nepredstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

    6.2.   ZMLUVA O UŽÍVANÍ POZEMKOV MEDZI FMG A IMMO T2

    6.2.1.   Pojem podniku a hospodárskej činnosti

    (122)

    Ako sa uvádza v odôvodneniach 74 – 81, do 12. decembra 2000 nebolo jasné, ako treba klasifikovať prevádzku a budovanie letiskovej infraštruktúry z hľadiska posudzovania štátnej pomoci. Hoci sa sektor postupne zapájal do hospodárskej súťaže, Komisia a členské štáty považovali túto oblasť za oblasť patriacu do právomoci verejných orgánov, a nie za hospodársku činnosť.

    (123)

    Pokiaľ ide o zmluvu o užívaní pozemkov medzi FMG a Immo T2, Nemecko v rámci konania vo veci formálneho zisťovania preukázalo, že podmienky užívania pozemkov č. 4935/3 a 4881 boli neodvolateľne dohodnuté v zmluve o užívaní pozemkov, uzatvorenej 30. marca 2000.

    (124)

    Komisia konštatuje, že podmienky užívania pozemkov č. 4935/3 a 4881 boli neodvolateľne dohodnuté ešte pred vynesením rozsudku Aéroports de Paris (t. j. pred 12. decembrom 2000). Aj v prípade, keby toto opatrenie zahŕňalo výhodu, podľa odôvodnenia uvedenom v oddiele 6.1.1 Komisia nemá právo skúmať toto opatrenie z hľadiska štátnej pomoci a spochybňovať ho.

    7.   ZÁVER

    (125)

    Komisia napokon dospela k záveru, že nie je oprávnená posudzovať úvery č. 1, 5, 6, 7, 9, 10, 16, 21 a 23 z hľadiska kritérií poskytovania štátnej pomoci a spochybňovať ich.

    (126)

    Pokiaľ ide o úvery č. 17 a 20, Komisia dospela k záveru, že boli poskytnuté za trhových podmienok. Keďže nie sú splnené kumulatívne kritériá článku 107 ods. 1 ZFEÚ, Komisia zastáva názor, že úvery č. 17 a 20 nepredstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

    (127)

    Pokiaľ ide o podmienky užívania pozemkov č. 4935/3 a 4881, Komisia zastáva názor, že nie je oprávnená posudzovať zmluvu o užívaní pozemkov z hľadiska kritérií poskytovania štátnej pomoci a spochybňovať ju,

    PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

    Článok 1

    Úvery č. 17 a 20, ktoré banky KfW Bankengruppe, Bayerische Landesbank a LfA Förderbank Bayern poskytli spoločnostiam FM Terminal 2 Immobilien-Verwaltungsgesellschaft mbH a Terminal 2 Betriebsgesellschaft mbH v rámci zmluvy o úvere z júla 2003 v celkovej výške […] EUR, nepredstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

    Článok 2

    Toto rozhodnutie je určené Spolkovej republike Nemecko.

    V Bruseli 3. októbra 2012

    Za Komisiu

    Joaquín ALMUNIA

    podpredseda


    (1)  S účinnosťou od 1. decembra 2009 články 87 a 88 Zmluvy o ES sa stali článkami 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), pričom obidva súbory ustanovení sú v podstate identické. Na účely tohto rozhodnutia treba odkazy na články 107 a 108 ZFEÚ v prípade potreby chápať ako odkazy na články 87 a 88 Zmluvy o ES. Zmluvou o fungovaní Európskej únie sa takisto zaviedli niektoré zmeny v terminológii, ako napríklad nahradenie slova „Spoločenstvo“ slovom „Únia“, „spoločný trh“ spojením „vnútorný trh“. V tomto rozhodnutí sa používa terminológia ZFEÚ.

    (2)  Ú. v. EÚ C 5, 10.1.2009, s. 4.

    (3)  Táto žaloba bola zaevidovaná ako vec T-423/07, Ryanair/Komisia (Ú. v. EÚ C 8, 12.1.2008, s. 28).

    (4)  Pozri poznámku pod čiarou č. 2.

    (5)  Vec T-423/07, Ryanair/Komisia, 2011 (zatiaľ neuverejnená v Zbierke).

    (6)  FMG je spoločnosť s ručením obmedzeným vo vlastníctve štátu, ktorá prevádzkuje letisko v Mníchove. Podiely v tejto spoločnosti vlastnia spolková krajina Bavorsko (Freistaat Bayern – 51 %), Spolková republika Nemecko (26 %) a mesto Mníchov (23 %).

    (7)  LH je letecký dopravca s celosvetovou pôsobnosťou, kótovaný na nemeckej burze od roku 1966 a od roku 1997 úplne sprivatizovaný.

    (8)  Dôverné informácie.

    (9)  KfW Bankengruppe (ďalej len „KfW“) je verejnoprávna inštitúcia na podporu rozvoja v rozličných oblastiach, napríklad MSP, ochrana životného prostredia a infraštruktúra. Jej vlastníkom je štát (80 %) a spolkové krajiny (20 %). KfW refinancuje svoj úverový obchod na medzinárodných kapitálových trhoch.

    (10)  Bayerische Landesbank (ďalej len „BayernLB“) je verejnoprávna inštitúcia. V čase uzatvárania jednotlivých zmlúv o úvere bola už nepriamo, prostredníctvom BayernLB Holding AG, v spoločnom vlastníctve spolkovej republiky Bavorsko a Sparkassenverband Bayern (sporiteľničného zväzu Bavorska), z ktorých každý vlastnil podiel vo výške 50 %. V súčasnosti spolková republika Bavorsko vlastní 94 % BayernLB Holding; zvyšných 6 % je vo vlastníctve Sparkassenverband Bayern.

    (11)  LfA Förderbank Bayern (ďalej len „LfA“) je verejnoprávna inštitúcia, ktorá sa špecializuje na podporu všeobecného hospodárskeho rozvoja (vrátane miestnej infraštruktúry) v Bavorsku, a je vo výlučnom vlastníctve spolkovej krajiny Bavorsko.

    (12)  List zo 17.3.2005.

    (13)  Ú. v. EÚ C 88, 12.4.2005, s. 5.

    (14)  Ú. v. EÚ C 14, 19.1.2008, s. 6.

    (15)  Rozsudok z 12. decembra 2000, Aéroports de Paris/Komisia (T-128/98, Zb. 2000, s. II-3929) (ďalej len „rozsudok Aéroports de Paris“), v konaní o odvolaní potvrdené rozsudkom z 24. októbra 2002, Aéroports de Paris/Komisia (C-82/01P, Zb. 2002, s. I-9297) (ďalej len „rozsudok o odvolaní Aéroports de Paris“).

    (16)  Táto ratingová kategória charakterizuje dlžníka s dostatočnou schopnosťou splácať svoje finančné záväzky. Je však pravdepodobné, že nepriaznivý obchodný a hospodársky vývoj môže nepriaznivo ovplyvniť schopnosť dlžníka splácať svoje finančné záväzky.

    (17)  Táto ratingová kategória charakterizuje dlžníka s dobrou schopnosťou splácať svoje finančné záväzky, ktorý je však väčšmi závislý od nepriaznivého obchodného a hospodárskeho vývoja ako dlžník uvedených hodnotených kategórií.

    (18)  Táto ratingová kategória charakterizuje dlžníka s veľmi dobrou schopnosťou splácať svoje finančné záväzky.

    (19)  […]

    (20)  Ú. v. ES L 83, 27.3.1999, s. 1.

    (21)  Oznámenie o uplatňovaní článkov 92 a 93 Zmluvy o ES, ako aj článku 61 Dohody o EHP o štátnej pomoci v leteckej doprave (Ú. v. ES C 350, 10.12.1994, s. 5).

    (22)  Rozsudok o odvolaní Aéroports de Paris, bod 75 a ďalšie odkazy.

    (23)  Rozsudok z 24. marca 2011, Flughafen Leipzig/Halle GmbH a Mitteldeutsche Flughafen AG/Komisia (veci T-443/08 a T-455/08, Zb. 2011, s. I-00000, najmä body 105 a 106).

    (24)  Pozri najmä rozhodnutie Komisie zo 17. júna 2008 vo veci C 29/08 Flughafen Frankfurt Hahn – Potenciálna štátna pomoc v prospech letiska a dohoda s Ryanairom (Ú. v. EÚ C 12, 17.1.2009, s. 6), odôvodnenia 204 – 208; rozhodnutie Komisie z 21. marca 2012 vo veci C 76/2002 letisko Charleroi – Potenciálna štátna pomoc v prospech letiska a v prospech Ryanairu (Ú. v. EÚ C 248, 17.8.2012, s. 1).

    (25)  Rozsudok Flughafen Leipzig/Halle, najmä bod 106.

    (26)  Oznámenie Komisie členským štátom: uplatňovanie článku 92 a 93 Zmluvy o EHS a článku 5 smernice Komisie 80/723/EHS o štátnych podnikoch v spracovateľskom priemysle (Ú. v. ES C 307, 13.11.1993, s. 3, bod 11). Toto oznámenie sa síce vzťahuje na spracovateľský priemysel, analogicky sa však vzťahuje aj na všetky iné odvetvia hospodárstva. Pozri rozsudok z 30. apríla 1998, Cityflyer/Komisia (T-16/96, Zb. 1998, s. II-757, bod 51).

    (27)  Swapová sadzba zodpovedá medzibankovej sadzbe Inter-Bank Offered Rate (IBOR), ale s dlhšou lehotou splatnosti. Používa sa na finančných trhoch ako referenčná úroková sadzba na stanovenie úrokovej sadzby financovania.

    (28)  Swap na kreditné zlyhanie (Credit Default Swap – CDS) je (obchodovateľná) zmluva o kreditnom deriváte, ktorá sa uzatvára medzi poskytovateľom a príjemcom záruky a ktorou sa úverové riziko podkladovej referenčnej jednotky prenáša z príjemcu záruky na jej poskytovateľa. Príjemca záruky platí v pravidelných časových intervaloch prémiu poskytovateľovi záruky až do momentu splatnosti zmluvy o CDS alebo (ak je druhá podmienka splnená skôr) až do výskytu vopred určenej úverovej udalosti, ktorá sa vzťahuje na podkladovú referenčnú jednotku. Táto prémia vyplácaná príjemcom záruky v pravidelných časových intervaloch (vyjadrená ako percentuálny podiel alebo v bázických bodoch zaistenej sumy, „nominálna hodnota“) sa označuje ako CDS-Spread. CDS-Spreads môžu slúžiť ako adekvátna orientačná hodnota pre cenu úverového rizika.

    (29)  Porovnaj napr. Oxera, Estimating the cost of capital for Dutch water companies, 2011 (s. 3) alebo údaje agentúry Bloomberg o upisovacích poplatkoch pri emisiách dlhopisov. Vychádzajúc z konzervatívneho hodnotenia, za základ sa bude ďalej považovať poplatok 20 bázických bodov.

    (30)  Bloomberg-Code EUSA2.

    (31)  Bloomberg-Code EUSA5.

    (32)  Zdroj: Bloomberg.

    (33)  Porovnaj odôvodnenia 24, 25 a 44.

    (34)  Porovnaj napr. Moody's, Updated Summary Guidance for Notching Bonds, Preferred Stocks and Hybrid Securities of Corporate Issuers (február 2007).

    (35)  CDS-Spread pre úver č. 17 by mal v zásade zodpovedať váženej priemernej splatnosti úveru vo výške […] rokov (približne dva roky). Pre obdobie poskytnutia úveru nie sú však k dispozícii žiadne CDS-Spreads s dvojročnou splatnosťou. Z tohto dôvodu sa berú do úvahy CDS-Spreads so splatnosťou úveru (tri roky). Horná hranica vyplynula z uplatnenia tohto spôsobu.

    (36)  Zdroj: Bloomberg. Medzikvartilový interval (t. j. interval medzi prvým a tretím kvartilom): 16 až 29 bb.

    (37)  Zdroj: Bloomberg. Medzikvartilový interval: 23 až 37 bb.

    (38)  Formula

    (39)  Formula

    (40)  V tom období sa neobchodovalo s CDS na LH so splatnosťou dva roky alebo nižšou.

    (41)  Úroveň zabezpečenia sa dá merať ako výška straty pri zlyhaní (LGD), je to očakávaná strata v percentách záväzkov dlžníka, vyjadrená so zreteľom na sumy realizované zo zabezpečenia a konkurznej podstaty; LGD je teda hodnotou zabezpečenia. LGD odzrkadľuje rozdiel medzi kategóriami zabezpečenia „vysoké zabezpečenie“ (LGD < 30 %) a „bežné zabezpečenie“ (30 % < LGD < 60 %) v oznámení o referenčných sadzbách z roku 2008.

    (42)  Euro Interbank Offered Rate (ďalej len „EURIBOR“) je každodenne fixovaná referenčná sadzba vychádzajúca z priemerných úrokových sadzieb, za aké banky v eurozóne ponúkajú iným bankám na eurovom medzibankovom trhu nezabezpečené úvery.

    (43)  […]

    (44)  Porovnaj: Banka pre medzinárodné zúčtovanie: International Convergence of Capital Measurement and Capital Standards, http://www.bis.org/publ/bcbs128.pdf


    Top