EUR-Lex Access to European Union law
This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 32012R1255
Commission Regulation (EU) No 1255/2012 of 11 December 2012 amending Regulation (EC) No 1126/2008 adopting certain international accounting standards in accordance with Regulation (EC) No 1606/2002 of the European Parliament and of the Council as regards International Accounting Standard 12, International Financial Reporting Standards 1 and 13, and Interpretation 20 of the International Financial Reporting Interpretations Committee Text with EEA relevance
Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1255/2012 z 11. decembra 2012 , ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1126/2008, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy týkajúce sa medzinárodného účtovného štandardu 12, medzinárodných štandardov finančného výkazníctva 1 a 13 a interpretácie 20 Výboru pre interpretáciu medzinárodného finančného výkazníctva Text s významom pre EHP
Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1255/2012 z 11. decembra 2012 , ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1126/2008, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy týkajúce sa medzinárodného účtovného štandardu 12, medzinárodných štandardov finančného výkazníctva 1 a 13 a interpretácie 20 Výboru pre interpretáciu medzinárodného finančného výkazníctva Text s významom pre EHP
Ú. v. EÚ L 360, 29.12.2012, p. 78–144
(BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV) Tento dokument bol uverejnený v osobitnom vydaní
(HR)
No longer in force, Date of end of validity: 15/10/2023; Nepriamo zrušil 32023R1803
Relation | Act | Comment | Subdivision concerned | From | To |
---|---|---|---|---|---|
Modifies | 32008R1126 | Vypustenie | príloha Text | 01/01/2013 | |
Modifies | 32008R1126 | Doplnenie | príloha Text | 01/01/2013 | |
Modifies | 32008R1126 | Nahradenie | príloha Text | 01/01/2013 |
Relation | Act | Comment | Subdivision concerned | From | To |
---|---|---|---|---|---|
Implicitly repealed by | 32023R1803 | 16/10/2023 |
29.12.2012 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 360/78 |
NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 1255/2012
z 11. decembra 2012,
ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1126/2008, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy týkajúce sa medzinárodného účtovného štandardu 12, medzinárodných štandardov finančného výkazníctva 1 a 13 a interpretácie 20 Výboru pre interpretáciu medzinárodného finančného výkazníctva
(Text s významom pre EHP)
EURÓPSKA KOMISIA,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,
so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 z 19. júla 2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem (1), a najmä na jeho článok 3 ods. 1,
keďže:
(1) |
Nariadením Komisie (ES) č. 1126/2008 (2) sa prijali určité medzinárodné štandardy a interpretácie, ktoré existovali k 15. októbru 2008. |
(2) |
Rada pre medzinárodné účtovné štandardy (IASB) uverejnila 20. decembra 2010 zmeny a doplnenia medzinárodného štandardu finančného výkazníctva (IFRS) 1 Prvé uplatnenie medzinárodných štandardov finančného výkazníctva – Ťažká hyperinflácia a odstránenie pevne stanovených dátumov pre prvouplatňovateľov (ďalej len „zmeny a doplnenia IFRS 1“) a medzinárodného účtovného štandardu (IAS) 12 Dane z príjmov – Odložená daň: návratnosť podkladových aktív (ďalej len „zmeny a doplnenia IAS 12“). Cieľom zmien a doplnení IFRS 1 je zaviesť novú výnimku z rozsahu pôsobnosti IFRS 1 – konkrétne takú, že účtovné jednotky, ktoré boli dotknuté ťažkou hyperinfláciou, môžu použiť reálnu hodnotu ako reprodukčnú cenu svojich aktív a záväzkov vo svojom otváracom výkaze o finančnej situácii podľa IFRS. Okrem toho sa týmito zmenami a doplneniami takisto nahrádzajú odkazy na pevne stanovené dátumy v IFRS 1 odkazmi na deň prechodu. Čo sa týka IAS 12, stanovuje sa v ňom postup účtovania daní z príjmov. Cieľom zmien a doplnení IAS 12 je zaviesť výnimku zo zásady oceňovania v IAS 12 v podobe vyvrátiteľného predpokladu, v rámci ktorého sa predpokladá, že účtovná hodnota investičného nehnuteľného majetku oceneného reálnou hodnotou by sa spätne získala prostredníctvom predaja a od účtovnej jednotky by sa požadovalo použiť sadzbu dane platnú pri predaji podkladových aktív. |
(3) |
Rada IASB vydala 12. mája 2011 IFRS 13 Oceňovanie reálnou hodnotou (ďalej len „IFRS 13“). V IFRS 13 sa stanovuje jednotný rámec IFRS pre oceňovanie reálnej hodnoty a poskytuje podrobné usmernenie k spôsobu oceňovania reálnej hodnoty finančných i nefinančných aktív a záväzkov. IFRS 13 sa uplatňuje vtedy, keď sa v rámci iného IFRS vyžaduje alebo povoľuje oceňovanie reálnou hodnotou alebo zverejnenie o oceneniach reálnou hodnotou. |
(4) |
Rada IASB vydala 19. októbra 2011 interpretáciu 20 Výboru pre interpretáciu medzinárodného finančného výkazníctva (IFRIC) Náklady na odstraňovanie skrývky v produkčnej fáze povrchovej ťažby (IFRIC 20). Cieľom IFRIC 20 je poskytnúť usmernenie k vykazovaniu nákladov na odstraňovanie skrývky počas produkcie ako aktíva a k prvotnému a následnému oceňovaniu aktíva z odstraňovania skrývky s cieľom znížiť rôzne postupy účtovných jednotiek uplatňované v praxi v otázke spôsobu účtovania nákladov na odstraňovanie skrývky vzniknutých v produkčnej fáze povrchovej ťažby. |
(5) |
Týmto nariadením sa schvaľujú zmeny a doplnenia IAS 12, zmeny a doplnenia IFRS 1, IFRS 13, IFRIC 20 a z nich vyplývajúce zmeny a doplnenia ostatných štandardov a interpretácií. Uvedené štandardy, zmeny a doplnenia existujúcich štandardov alebo interpretácií obsahujú niektoré odkazy na IFRS 9, ktoré sa v súčasnosti nemôžu uplatňovať, keďže IFRS 9 Únia ešte neschválila. Každý odkaz na IFRS 9 by sa preto, ako sa stanovuje v prílohe k tomuto nariadeniu, mal vykladať ako odkaz na IAS 39 Finančné nástroje: vykazovanie a oceňovanie. Navyše sa nemôže uplatňovať žiadna následná zmena a doplnenie IFRS 9 vyplývajúce z prílohy k tomuto nariadeniu. |
(6) |
Výsledkami konzultácie so skupinou odborných znalcov (TEG) Európskej poradnej skupiny pre finančné výkazníctvo (EFRAG) sa potvrdzuje, že zmeny a doplnenia IAS 12 a zmeny a doplnenia IFRS 1, ako aj IFRS 13 a IFRIC 20 spĺňajú technické kritériá na prijatie stanovené v článku 3 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1606/2002. |
(7) |
Nariadenie (ES) č. 1126/2008 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť. |
(8) |
Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre účtovné predpisy, |
PRIJALA TOTO NARIADENIE:
Článok 1
1. Príloha k nariadeniu (ES) č. 1126/2008 sa mení a dopĺňa takto:
(a) |
Medzinárodný účtovný štandard (IAS) 12 Dane z príjmov sa mení a dopĺňa v súlade s prílohou k tomuto nariadeniu; |
(b) |
Interpretácia 21 Stáleho výboru pre interpretáciu (SIC) sa vypúšťa v súlade so zmenami a doplneniami IAS 12 uvedenými v prílohe k tomuto nariadeniu. |
(c) |
Medzinárodný štandard finančného výkazníctva (IFRS) 1 Prvé uplatnenie medzinárodných štandardov finančného výkazníctva sa mení a dopĺňa v súlade s prílohou k tomuto nariadeniu; |
(d) |
IFRS 13 Oceňovanie reálnou hodnotou sa vkladá v súlade s prílohou k tomuto nariadeniu; |
(e) |
IFRS 1, IFRS 2, IFRS 3, IFRS 4, IFRS 5, IFRS 7, IAS 1, IAS 2, IAS 8, IAS 10, IAS 16, IAS 17, IAS 18, IAS 19, IAS 20, IAS 21, IAS 28, IAS 31, IAS 32, IAS 33, IAS 34, IAS 36, IAS 38, IAS 39, IAS 40, IAS 41, IFRIC 2, IFRIC 4, IFRIC 13, IFRIC 17 a IFRIC 19 sa menia a dopĺňajú v súlade s IFRS 13, ako sa stanovuje v prílohe k tomuto nariadeniu; |
(f) |
Interpretácia IFRIC 20 Náklady na odstraňovanie skrývky v produkčnej fáze povrchovej ťažby sa vkladá v súlade s prílohou k tomuto nariadeniu; |
(g) |
IFRS 1 sa mení a dopĺňa v súlade s IFRIC 20, ako sa stanovuje v prílohe k tomuto nariadeniu. |
2. Každý odkaz na IFRS 9 sa, ako sa stanovuje v prílohe k tomuto nariadeniu, vykladá ako odkaz na IAS 39 Finančné nástroje: vykazovanie a oceňovanie.
3. Žiadna následná zmena a doplnenie IFRS 9 vyplývajúce z prílohy k tomuto nariadeniu sa neuplatňuje.
Článok 2
1. Každá spoločnosť uplatní zmeny a doplnenia uvedené v článku 1 ods. 1 písm. a), b) a c) najneskôr od dátumu začiatku svojho prvého finančného roka, ktorý sa začína dňom nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia alebo po tomto dni.
2. Každá spoločnosť uplatní IFRS 13, IFRIC 20 a následné zmeny a doplnenia uvedené v písm. d) až g) článku 1 ods. 1 najneskôr od dátumu začiatku svojho prvého finančného roka, ktorý sa začína 1. januára 2013 alebo po tomto dátume.
Článok 3
Toto nariadenie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V Bruseli 11. decembra 2012.
za Komisiu
predseda
José Manuel BARROSO
(1) Ú. v. ES L 243, 11.9.2002, s. 1.
(2) Ú. v. ES L 320, 29.11.2008, s. 1.
PRÍLOHA
MEDZINÁRODNÉ ÚČTOVNÉ ŠTANDARDY
IFRS 1 |
|
||
IAS 12 |
|
||
IFRS 13 |
|
||
IFRIC 20 |
|
„Reprodukcia povolená v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru. Všetky existujúce práva vyhradené mimo EHP, s výnimkou práva reprodukovania na účely osobného použitia alebo iného riadneho nakladania. Ďalšie informácie je možné získať od IASB na webovej stránke www.iasb.org“
ZMENY A DOPLNENIA IFRS 1
Prvé uplatnenie medzinárodných štandardov finančného výkazníctva
Po odseku 31B sa pridávajú nadpis a odsek 31C.
PREZENTÁCIA A ZVEREJŇOVANIE
Vysvetlenie prechodu na IFRS
Použitie reprodukčnej ceny po ťažkej hyperinflácii
31C |
Ak sa účtovná jednotka rozhodne oceniť aktíva a pasíva v reálnej hodnote a použiť túto reálnu hodnotu ako reprodukčnú cenu vo svojom otváracom výkaze o finančnej situácii podľa IFRS z dôvodu ťažkej hyperinflácie (pozri odseky D26-D30), musí sa v prvej účtovnej závierke podľa IFRS účtovnej jednotky podať vysvetlenie, ako a prečo účtovná jednotka mala, a potom už nemala funkčnú menu s týmito charakteristickými znakmi:
|
Dodatok B
Výnimky zo spätného uplatňovania iných IFRS
Mení a dopĺňa sa odsek B2.
Ukončenie vykazovania finančných aktív a finančných záväzkov
B2 |
S výnimkou prípadov povolených v odseku B3, prvouplatňovateľ použije požiadavky IFRS o ukončení vykazovania IAS 39 Finančné nástroje: Účtovanie a oceňovanie prospektívne na transakcie, ktoré sa uskutočnili v deň prechodu na IFRS alebo po ňom. Napríklad, ak prvouplatňovateľ ukončil vykazovanie nederivátových finančných aktív alebo nederivátových finančných záväzkov v súlade s predtým uplatňovanými GAAP v dôsledku transakcie, ku ktorej došlo pred dňom prechodu na IFRS, nevykazuje tieto aktíva a záväzky v súlade s IFRS (pokiaľ nespĺňajú podmienky na vykazovanie v dôsledku neskoršej transakcie alebo udalosti). |
Dodatok D
Výnimky z iných IFRS
Menia a dopĺňajú sa odseky D1 a D20.
D1 |
Účtovná jednotka si môže vybrať, že využije jednu alebo viaceré z týchto výnimiek, ktoré sa týkajú:
|
Účtovná jednotka neuplatňuje tieto výnimky analogicky na ostatné položky.
Ocenenie finančných aktív alebo finančných záväzkov pri prvotnom vykázaní reálnou hodnotou
D20 |
Bez ohľadu na požiadavky uvedené v odsekoch 7 a 9 môže účtovná jednotka uplatňovať požiadavky uvedené v poslednej vete štandardu IAS 39 odseku AG76 a odseku AG76A, prospektívne pre transakcie uzatvorené v deň prechodu na IFRS alebo po ňom. |
Pridáva sa nadpis a odseky D26-D30.
Ťažká hyperinflácia
D26 |
Ak má účtovná jednotka funkčnú menu, ktorá bola alebo je menou hyperinflačnej ekonomiky, určí, či táto mena bola dotknutá ťažkou hyperinfláciou pred dátumom prechodu na IFRS. To sa týka subjektov, ktoré prijímajú IFRS po prvýkrát, rovnako ako subjektov, ktoré už IFRS aplikovali. |
D27 |
Mena hyperinflačnej ekonomiky je dotknutá ťažkou hyperinfláciou, ak má obe tieto vlastnosti:
|
D28 |
Funkčná mena účtovnej jednotky prestáva podliehať ťažkej hyperinflácii v deň normalizácie funkčnej meny. To je dátum, kedy funkčná mena už nemá jeden alebo obidva charakteristické znaky podľa odseku D27, alebo keď dôjde k zmene funkčnej meny účtovnej jednotky na menu, ktorá nie je dotknutá ťažkou hyperinfláciou. |
D29 |
Ak dátum prechodu účtovnej jednotky na IFRS pripadá na deň normalizácie funkčnej meny alebo na neskorší deň, môže sa účtovná jednotka rozhodnúť, že všetky aktíva a pasíva držané pred dňom normalizácie funkčnej meny ocení reálnou hodnotou k dátumu prechodu na IFRS. Účtovná jednotka môže použiť túto reálnu hodnotu ako reprodukčnú cenu týchto aktív a pasív vo svojom otváracom výkaze o finančnej situácii podľa IFRS. |
D30 |
Ak deň normalizácie funkčnej meny spadá do dvanásťmesačného porovnávacieho obdobia, môže byť toto porovnávacie obdobie kratšie než 12 mesiacov za predpokladu, že sa počas tohto kratšieho obdobia poskytne kompletná účtovná závierka (ako sa to vyžaduje v odseku 10 IAS 1). |
DÁTUM NADOBUDNUTIA ÚČINNOSTI
Pridáva sa odsek 39H.
39H |
Dokumentom Ťažká hyperinflácia a odstránenie pevne stanovených dátumov pre prvouplatňovateľov (zmeny a doplnenia v IFRS 1), ktorý bol vydaný v decembri 2010, sa zmenili a doplnili odseky B2, D1 a D20 a pridali sa nové odseky 31C a D26 - D30. Účtovná jednotka uplatní tieto zmeny a doplnenia na účtovné obdobia, ktoré sa začínajú 1. júla 2011 alebo neskôr. Skoršie uplatňovanie je povolené. |
ZMENY A DOPLNENIA IFRS 9
IFRS 9 Finančné nástroje (vydané v novembri 2009)
Odsek C2 sa mení a dopĺňa takto:
C2 |
V prílohe B sa odseky B1, B2 a B5 menia a dopĺňajú takto:
|
Odsek C3 sa mení a dopĺňa pridaním odseku D20 takto:
C3 |
V dodatku D (oslobodenie od iných IFRS), sa menia a dopĺňajú odseky D19 a D20 …
|
IFRS 9 Finančné nástroje (vydané v októbri 2010)
Odseky C2 a C3 sa menia a dopĺňajú takto.
V odseku C2 sa zmena a doplnenie odseku B2 mení a dopĺňa takto
B2 |
S výnimkou prípadov povolených v odseku B3 uplatňuje prvouplatňovateľ požiadavky na ukončenie vykazovania v IFRS 9 Finančné nástroje prospektívne na transakcie, ktoré nastali v deň prechodu na IFRS alebo po ňom. Napríklad, ak prvouplatňovateľ ukončil vykazovanie nederivátových finančných aktív alebo nederivátových finančných záväzkov v súlade s predtým uplatňovanými GAAP v dôsledku transakcie, ku ktorej došlo pred dňom prechodu na IFRS, nevykazuje tieto aktíva a pasíva v súlade s IFRS (pokiaľ nespĺňajú podmienky na vykazovanie v dôsledku neskoršej transakcie alebo udalosti). |
V odseku C3 sa zmena a doplnenie odseku D20 mení a dopĺňa takto
D20 |
Bez ohľadu na požiadavky uvedené v odsekoch 7 a 9 môže účtovná jednotka uplatňovať požiadavky uvedené v poslednej vete štandardu IFRS 9 odseku B5.4.8 a odseku B5.4.9 prospektívne pre transakcie uzatvorené v deň prechodu na IFRS alebo po ňom. |
Zmeny a doplnenia IAS 12
Dane z príjmov
Číslovanie odseku 52 sa mení na odsek 51A. Odsek 10 a príklady nasledujúce za odsekom 51A sa menia a dopĺňajú. Pridáva sa odsek 51B a odsek 51C a príklad nasledujúci za ním a odseky 51D, 51E, 98 a 99.
VYMEDZENIE POJMOV
Daňový základ
10 |
Ak daňový základ aktíva alebo pasíva nie je okamžite zrejmý, je vhodné zohľadniť základnú zásadu, z ktorej tento štandard vychádza: účtovná jednotka vykáže odložený daňový záväzok (pohľadávku) s určitými obmedzenými výnimkami vždy vtedy, ak by v dôsledku spätného získania alebo vyrovnania účtovnej hodnoty aktíva alebo pasíva došlo k zvýšeniu (zníženiu) budúcich platieb daní v porovnaní s ich výškou, ak by takéto spätné získanie alebo vyrovnanie nemalo žiadne daňové dôsledky. V príklade C nasledujúcom za odsekom 51A sa znázorňujú okolnosti, za ktorých môže byť vhodné zohľadniť túto základnú zásadu, napr. keď daňový základ aktíva alebo pasíva závisí od očakávaného spôsobu spätného získania alebo vyrovnania. |
OCEŇOVANIE
51A |
V niektorých právnych systémoch môže spôsob, akým účtovná jednotka spätne získa (vyrovná) účtovnú hodnotu aktíva (pasíva), ovplyvniť jednu z týchto veličín alebo obe tieto veličiny:
V takýchto prípadoch účtovná jednotka oceňuje odložené daňové záväzky a odložené daňové pohľadávky použitím sadzby dane a daňového základu, ktoré sú v súlade s očakávaným spôsobom spätného získania alebo vyrovnania. |
Príklad A
Účtovná hodnota položky kategórie nehnuteľnosti, stroje a zariadenia je 100 a jej daňový základ je 60. Pri predaji položky by sa uplatňovala sadzba dane 20 % a na iné príjmy by sa uplatňovala sadzba dane 30 %.
Účtovná jednotka vykazuje odložený daňový záväzok vo výške 8 (20 % zo 40), ak očakáva predaj položky bez ďalšieho používania, a odložený daňový záväzok vo výške 12 (30 % zo 40), ak očakáva ponechanie položky v používaní a spätné získanie jej účtovnej hodnoty jej používaním.
Príklad B
Hodnota položky kategórie nehnuteľnosti, stroje a zariadenia s obstarávacou cenou 100 a účtovnou hodnotou 80 sa precení na 150. Na daňové účely sa neuskutoční žiadna ekvivalentná úprava. Oprávky na daňové účely predstavujú 30 a sadzba dane predstavuje 30 %. Ak sa položka predá za vyššiu cenu, ako je jej obstarávacia cena, daňové oprávky vo výške 30 sa zahrnú do zdaniteľného príjmu, ale tržby z predaja prevyšujúce obstarávaciu cenu nebudú zdaniteľné.
Daňový základ položky predstavuje 70 a vzniká zdaniteľný dočasný rozdiel vo výške 80. Ak účtovná jednotka očakáva spätné získanie účtovnej hodnoty položky jej používaním, musí vytvoriť zdaniteľný príjem vo výške 150, ale bude si môcť odpočítať len odpisy vo výške 70. To znamená, že vzniká odložený daňový záväzok vo výške 24 (30 % z 80). Ak účtovná jednotka očakáva spätné získanie účtovnej hodnoty položky jej okamžitým predajom s tržbou vo výške 150, odložený daňový záväzok sa vypočíta takto:
|
Zdaniteľné dočasné rozdiely |
Sadzba dane |
Odložený daňový záväzok |
Daňové oprávky |
30 |
30 % |
9 |
Tržby prevyšujúce obstarávaciu cenu |
50 |
nula |
— |
Spolu |
80 |
|
9 |
(Poznámka: V súlade s odsekom 61A sa dodatočná odložená daň, ktorá vznikne pri precenení, zaúčtuje do ostatných súčastí komplexného výsledku).
Príklad C
Základné údaje sú rovnaké ako v príklade B až na to, že ak sa položka predá za viac, ako je jej obstarávacia cena, daňové oprávky sa zahrnú do zdaniteľného príjmu (zdaneného sadzbou 30 %) a tržby z predaja sa zdania sadzbou 40 % po odpočítaní obstarávacej ceny upravenej o infláciu vo výške 110.
Ak účtovná jednotka očakáva spätné získanie účtovnej hodnoty položky jej používaním, musí vytvoriť zdaniteľný príjem vo výške 150, ale bude si môcť odpočítať len odpisy vo výške 70. To znamená, že daňový základ predstavuje 70, zdaniteľný dočasný rozdiel 80 a odložený daňový záväzok 24 (30 % z 80), tak ako v príklade B.
Ak účtovná jednotka očakáva spätné získanie účtovnej hodnoty položky jej okamžitým predajom s tržbou vo výške 150, bude si môcť odpočítať indexovanú obstarávaciu cenu vo výške 110. Čisté tržby vo výške 40 budú zdanené sadzbou 40 %. Okrem toho sa daňové oprávky vo výške 30 zahrnú do zdaniteľného príjmu a zdania sa sadzbou 30 %. To znamená, že daňový základ predstavuje 80 (110 mínus 30), zdaniteľný dočasný rozdiel 70 a odložený daňový záväzok 25 (40 % zo 40 plus 30 % z 30). Ak daňový základ nie je v tomto príklade okamžite zrejmý, môže byť vhodné zohľadniť základnú zásadu uvedenú v odseku 10.
(Poznámka: V súlade s odsekom 61A sa dodatočná odložená daň, ktorá vznikne pri precenení, zaúčtuje do ostatných súčastí komplexného výsledku).
51B |
Ak odložený daňový záväzok alebo odložená daňová pohľadávka vzniká z neodpisovateľného aktíva oceneného použitím preceňovacieho účtovného modelu podľa štandardu IAS 16, v ocenení odloženého daňového záväzku alebo odloženej daňovej pohľadávky sa odzrkadlia daňové dôsledky spätného získania účtovnej hodnoty neodpisovateľného aktíva prostredníctvom predaja nezávisle od základu pre ocenenie účtovnej hodnoty daného aktíva. Preto platí, že ak sa v daňových zákonoch pre zdaniteľnú sumu, ktorá vyplynula z predaja aktíva, stanovuje iná platná sadzba dane než je sadzba dane platná pre zdaniteľnú sumu, ktorá vyplynula z využívania aktíva, na ocenenie odloženého daňového záväzku alebo odloženej daňovej pohľadávky týkajúceho/týkajúcej sa neodpisovaného aktíva sa použije prvá sadzba dane. |
51C |
Ak odložený daňový záväzok alebo odložená daňová pohľadávka vznikne z investičného nehnuteľného majetku oceneného použitím modelu ocenenia reálnou hodnotou podľa štandardu IAS 40, existuje vyvrátiteľný predpoklad, že účtovná hodnota investičného nehnuteľného majetku sa spätne získa predajom. Platí teda, že pokiaľ sa tento predpoklad nevyvráti, v ocenení odloženého daňového záväzku alebo odloženej daňovej pohľadávky sa odzrkadlia daňové dôsledky spätného získania účtovnej hodnoty investičného nehnuteľného majetku úplne prostredníctvom predaja. Tento predpoklad sa vyvráti, ak je investičný nehnuteľný majetok odpisovateľný a ak tvorí súčasť modelu podnikania, ktorého cieľom je vyčerpať v podstate všetky hospodárske prínosy, ktoré vyplývajú z investičného nehnuteľného majetku, skôr postupne, a nie prostredníctvom predaja. Ak sa predpoklad vyvráti, uplatňujú sa požiadavky odsekov 51 a 51A. |
Príklad na znázornenie odseku 51C
Obstarávacia cena investičného nehnuteľného majetku je 100 a jeho reálna hodnota je 150. Oceňuje sa použitím modelu ocenenia reálnou hodnotou podľa štandardu IAS 40. Zahŕňa pozemok, ktorého obstarávacia cena predstavuje 40 a reálna hodnota 60, a budovu, ktorej obstarávacia cena predstavuje 60 a reálna hodnota 90. Doba využiteľnosti pozemku je neobmedzená.
Oprávky k budove na daňové účely predstavujú 30. Nerealizované zmeny reálnej hodnoty investičného nehnuteľného majetku nemajú vplyv na zdaniteľný zisk. Ak sa investičný nehnuteľný majetok predá za vyššiu cenu, ako je jeho obstarávacia cena, rozpustené daňové oprávky vo výške 30 sa zahrnú do zdaniteľného zisku a zdania sa bežnou sadzbou dane vo výške 30 %. Daňové zákony stanovujú pre tržby prevyšujúce obstarávaciu cenu daňovú sadzbu vo výške 25 % v prípade aktív, ktoré sa vo vlastníctve nachádzajú menej ako dva roky, a 20 % v prípade aktív, ktoré sa vo vlastníctve nachádzajú dva roky alebo viac.
Keďže hodnota investičného nehnuteľného majetku sa oceňuje použitím modelu ocenenia reálnou hodnotou podľa štandardu IAS 40, existuje vyvrátiteľný predpoklad, že účtovná jednotka spätne získa účtovnú hodnotu investičného nehnuteľného majetku úplne prostredníctvom predaja. Ak sa tento predpoklad nevyvráti, v odloženej dani sa odzrkadlia daňové dôsledky spätného získania účtovnej hodnoty úplne prostredníctvom predaja, aj keď účtovná jednotka očakáva pred predajom nehnuteľnosti príjem z jej prenájmu.
Daňový základ vzťahujúci sa na pozemok je v prípade jeho predaja 40 a vzniká zdaniteľný dočasný rozdiel vo výške 20 (60 – 40). Daňový základ vzťahujúci sa na budovu je v prípade jej predaja 30 (60 – 30) a vzniká zdaniteľný dočasný rozdiel vo výške 60 (90 – 30). Z toho vyplýva, že celkový zdaniteľný dočasný rozdiel vzťahujúci sa na investičný nehnuteľný majetok predstavuje 80 (20 + 60).
Sadzbou dane je v súlade s odsekom 47 sadzba, ktorej uplatňovanie sa očakáva na obdobie, keď sa investičný nehnuteľný majetok realizuje. Výsledný odložený daňový záväzok sa teda v prípade, ak účtovná jednotka očakáva, že nehnuteľnosť po viac ako dvoch rokoch vo vlastníctve predá, vypočíta takto:
|
Zdaniteľné dočasné rozdiely |
Sadzba dane |
Odložený daňový záväzok |
Daňové oprávky |
30 |
30 % |
9 |
Tržby prevyšujúce obstarávaciu cenu |
50 |
20 % |
10 |
Spolu |
80 |
|
19 |
Ak účtovná jednotka očakáva, že nehnuteľnosť predá po menej ako dvoch rokoch vo vlastníctve, uvedený výpočet by sa zmenil a doplnil, aby sa na tržby prevyšujúce obstarávaciu cenu uplatňovala sadzba dane 25 %, a nie 20 %.
Ak má účtovná jednotka namiesto toho budovu vo vlastníctve v rámci modelu podnikania, ktorého cieľom je vyčerpať v podstate všetky hospodárske prínosy, ktoré vyplývajú z budovy, skôr postupne, a nie prostredníctvom predaja, tento predpoklad by sa vzhľadom na budovu vyvrátil. Pozemok sa však nedá odpísať. Predpoklad spätného získania prostredníctvom predaja by sa preto vzhľadom na pozemok nevyvrátil. Z toho vyplýva, že v odloženom daňovom záväzku by sa odzrkadľovali daňové dôsledky spätného získania účtovnej hodnoty budovy prostredníctvom používania a účtovnej hodnoty pozemku prostredníctvom predaja.
Daňový základ vzťahujúci sa na budovu je v prípade jej používania 30 (60 – 30) a vzniká zdaniteľný dočasný rozdiel vo výške 60 (90 – 30), z čoho vyplýva odložený daňový záväzok vo výške 18 (30 % zo 60).
Daňový základ vzťahujúci sa na pozemok je v prípade jeho predaja 40 a vzniká zdaniteľný dočasný rozdiel vo výške 20 (60 – 40), z čoho vyplýva odložený daňový záväzok vo výške 4 (20 % z 20).
Z toho vyplýva, že ak sa predpoklad spätného získania prostredníctvom predaja vzhľadom na budovu vyvráti, odložený daňový záväzok vzťahujúci sa na investičný nehnuteľný majetok bude predstavovať 22 (18 + 4).
51D |
Vyvrátiteľný predpoklad odseku 51C sa uplatňuje aj pri vzniku odloženého daňového záväzku alebo odloženej daňovej pohľadávky z ocenenia investičného nehnuteľného majetku pri podnikovej kombinácii, ak účtovná jednotka pri následnom oceňovaní uvedeného investičného nehnuteľného majetku použije model reálnej hodnoty. |
51E |
Odsekmi 51B – 51D sa nemenia požiadavky uplatňovať pri uznávaní a oceňovaní odložených daňových pohľadávok zásady odsekov 24 – 33 (odpočítateľné dočasné rozdiely) a odsekov 34 – 36 (nevyužité daňové straty a nevyužité daňové úvery) tohto štandardu. |
DÁTUM NADOBUDNUTIA PLATNOSTI
98 |
Dokumentom Odložená daň: Návratnosť podkladových aktív z decembra 2010 sa zmenilo číslovanie odseku 52 na 51A, odsek 10 a príklady nasledujúce za odsekom 51A sa zmenili a doplnili a pridal sa odsek 51B a odsek 51C a príklad nasledujúci za ním a odseky 51D, 51E a 99. Účtovná jednotka uplatňuje tieto zmeny a doplnenia na ročné obdobia, ktoré sa začínajú 1. januára 2012 alebo neskôr. Skoršie uplatňovanie je povolené. Ak účtovná jednotka uplatní zmeny a doplnenia na skoršie obdobie, zverejní túto skutočnosť. |
ZRUŠENIE SIC-21
99 |
Zmeny a doplnenia vykonané v dokumente Odložená daň: Návratnosť podkladových aktív z decembra 2010 sú nadradené interpretácii SIC-21: Dane z príjmov – úhrada precenených neodpisovateľných majetkov. |
MEDZINÁRODNÝ ŠTANDARD FINANČNÉHO VÝKAZNÍCTVA 13
Oceňovanie reálnou hodnotou
CIEĽ
1 |
V tomto IFRS sa:
|
2 |
Oceňovanie reálnou hodnotou je trhové oceňovanie, a nie oceňovanie na úrovni individuálnej účtovnej jednotky. V prípade niektorých aktív a záväzkov môžu byť k dispozícii informácie o pozorovateľných trhových transakciách alebo informácie o trhu. V prípade iných aktív a záväzkov nemusia byť informácie o pozorovateľných trhových transakciách alebo informácie o trhu k dispozícii. Cieľ oceňovania trhovou hodnotou je však v obidvoch prípadoch rovnaký – odhadnúť cenu, za ktorú by sa uskutočnila riadna transakcia predaja aktíva alebo prevodu záväzku medzi účastníkmi trhu k dátumu ocenenia za bežných trhových podmienok (t. j. výstupná cena k dátumu ocenenia z pohľadu účastníka trhu, ktorý aktívum vlastní alebo má záväzok). |
3 |
Keď sa cena za rovnaké aktívum alebo záväzok nedá zistiť, účtovná jednotka oceňuje reálnu hodnotu použitím inej techniky oceňovania, v ktorej sa maximalizuje využitie príslušných zistiteľných vstupov a minimalizuje využitie nezistiteľných vstupov. Keďže oceňovanie reálnou hodnotou je trhové oceňovanie, reálna hodnota sa stanovuje použitím predpokladov, ktoré by použili účastníci trhu pri stanovovaní ceny aktíva alebo záväzku vrátane predpokladov o riziku. V dôsledku toho nie je pri oceňovaní reálnou hodnotou dôležitý úmysel účtovnej jednotky vlastniť aktívum alebo uhradiť alebo inak splniť záväzok. |
4 |
Definícia reálnej hodnoty sa zameriava na aktíva a záväzky, pretože sú primárnym predmetom oceňovania v účtovníctve. Tento IFRS sa okrem toho uplatňuje aj na oceňovanie vlastných nástrojov vlastného imania účtovnej jednotky reálnou hodnotou. |
ROZSAH PÔSOBNOSTI
5 |
Tento IFRS sa uplatní vtedy, keď iný IFRS vyžaduje alebo povoľuje oceňovanie reálnou hodnotou alebo zverejnenia ocenení reálnou hodnotou (a ocenenie na základe reálnej hodnoty, ako je napríklad reálna hodnota znížená o náklady na predaj, alebo zverejnenie týchto ocenení) s výnimkou prípadov vymedzených v odsekoch 6 a 7. |
6 |
Požiadavky tohto IFRS na oceňovanie a zverejňovanie sa neuplatňujú na:
|
7 |
Zverejnenia, ktoré sa vyžadujú v tomto IFRS, sa nevyžadujú v prípade:
|
8 |
Rámec oceňovania reálnou hodnotou opísaný v tomto štandarde IFRS sa uplatňuje na prvotné i následné oceňovanie, ak sa reálna hodnota vyžaduje alebo je povolená podľa iných štandardov IFRS. |
OCEŇOVANIE
Definícia reálnej hodnoty
9 |
V tomto IFRS sa reálna hodnota definuje ako cena, ktorá by sa získala za predaj aktíva alebo bola zaplatená za prevod záväzku pri riadnej transakcii medzi účastníkmi trhu k dátumu ocenenia. |
10 |
V odseku B2 sa opisuje celkový prístup oceňovania reálnou hodnotou. |
Aktívum alebo záväzok
11 |
Ocenenie reálnou hodnotou je ocenenie konkrétneho aktíva alebo záväzku. Preto musí účtovná jednotka pri oceňovaní reálnou hodnotou brať do úvahy vlastnosti aktíva alebo záväzku, ak by účastníci trhu brali tieto vlastnosti do úvahy pri stanovovaní ceny aktíva alebo záväzku k dátumu ocenenia. Medzi tieto vlastnosti patria napríklad:
|
12 |
Účinok určitej vlastnosti na ocenenie sa bude líšiť v závislosti od toho, ako by túto vlastnosť brali do úvahy účastníci trhu. |
13 |
Aktívum alebo záväzok ocenený reálnou hodnotou by mohol byť buď:
|
14 |
Či je aktívum alebo záväzok na účely vykazovania alebo zverejňovania samostatným aktívom alebo záväzkom, skupinou aktív, skupinou záväzkov alebo skupinou aktív a záväzkov závisí od ich zúčtovacej jednotky. Zúčtovacia jednotka za aktívum alebo záväzok sa určí v súlade s IFRS, ktorý vyžaduje alebo povoľuje oceňovanie reálnou hodnotou, s výnimkou prípadov ustanovených v tomto IFRS. |
Transakcia
15 |
Pri oceňovaní účtovnou hodnotou sa predpokladá, že sa aktívum alebo záväzok vymieňa v rámci riadnej transakcie predaja aktíva alebo prevodu záväzku medzi účastníkmi trhu k dátumu ocenenia za bežných trhových podmienok. |
16 |
Pri oceňovaní reálnou hodnotou sa predpokladá, že sa transakcia predaja aktíva alebo prevodu záväzku uskutočňuje buď:
|
17 |
Účtovná jednotka nemusí vykonať vyčerpávajúci prieskum všetkých možných trhov, aby identifikovala hlavný trh alebo v prípade neexistencie hlavného trhu najvýhodnejší trh, ale musí zobrať do úvahy všetky informácie, ktoré sú primerane dostupné. Pokiaľ sa nepreukáže opak, predpokladá sa, že trh, na ktorom by účtovná jednotka normálne uskutočnila transakciu predaja aktíva alebo prevodu záväzku, je hlavným trhom alebo v prípade neexistencie hlavného trhu najvýhodnejším trhom. |
18 |
Ak existuje hlavný trh pre aktívum alebo záväzok, ocenenie reálnou hodnotou má predstavovať cenu na tomto trhu (bez ohľadu na to, či je cena priamo zistiteľná alebo odhadnutá pomocou inej techniky oceňovania), dokonca aj v prípade, ak je cena na inom trhu k dátumu oceňovania potenciálne výhodnejšia. |
19 |
Účtovná jednotka musí mať k dátumu ocenenia prístup na hlavný (alebo najvýhodnejší) trh. Keďže rozličné účtovné jednotky (a podniky v rámci týchto účtovných jednotiek) vykonávajúce rozličné činnosti môžu mať prístup na rozličné trhy, hlavný (alebo najvýhodnejší) trh pre to isté aktívum alebo záväzok sa môže pre jednotlivé účtovné jednotky (a podniky v rámci týchto účtovnými jednotiek) líšiť. Hlavný (alebo najvýhodnejší) trh (a tým aj účastníci trhu) sa preto posudzuje z hľadiska účtovnej jednotky, čo umožní zohľadniť rozdiely medzi účtovnými jednotkami s rozličnými činnosťami. |
20 |
Aj keď účtovná jednotka musí mať prístup na trh, nemusí byť schopná predať konkrétne aktívum alebo previesť konkrétny záväzok k dátumu ocenenia, aby ich mohla oceniť reálnou hodnotou na základe ceny na tomto trhu. |
21 |
Dokonca aj keď neexistuje žiadny pozorovateľný trh, ktorý by poskytol informácie o stanovovaní cien za predaj aktíva alebo prevod záväzku k dátumu ocenenia, pri oceňovaní trhovou hodnotou sa predpokladá, že sa transakcia uskutoční k uvedenému dátumu, pričom sa posudzuje z hľadiska účastníka trhu, ktorý aktívum vlastní alebo má záväzok. Táto predpokladaná transakcia tvorí základ pre odhad ceny za predaj aktíva alebo prevod záväzku. |
Účastníci trhu
22 |
Účtovná jednotka oceňuje aktívum alebo záväzok reálnou hodnotou použitím predpokladov, ktoré by použili účastníci trhu pri stanovovaní ceny za aktívum alebo záväzok, predpokladajúc, že účastníci trhu konajú vo svojom najlepšom ekonomickom záujme. |
23 |
Pri vypracovávaní týchto predpokladov účtovná jednotka nemusí identifikovať konkrétnych účastníkov trhu. Namiesto toho účtovná jednotka identifikuje vlastnosti, ktorými sa účastníci trhu rozlišujú vo všeobecnosti, berúc do úvahy faktory špecifické pre
|
Cena
24 |
Reálna hodnota je cena, ktorá by sa získala za predaj aktíva alebo bola zaplatená za prevod záväzku v rámci riadnej transakcie na hlavnom (alebo najvýhodnejšom) trhu k dátumu ocenenia za bežných trhových podmienok (t. j. výstupná cena) bez ohľadu na to, či sa táto cena dá priamo zistiť alebo odhadnúť použitím inej techniky oceňovania. |
25 |
Cena na hlavnom (alebo najvýhodnejšom) trhu použitá na ocenenie aktíva alebo záväzku reálnou hodnotou sa neupravuje o transakčné náklady. Transakčné náklady sa zaúčtujú v súlade s ostatnými IFRS. Transakčné náklady nie sú typické pre aktívum alebo záväzok, sú skôr špecifické pre transakciu a budú závisieť od toho, ako účtovná jednotka uskutoční transakciu s aktívom alebo záväzkom. |
26 |
Transakčné náklady nezahŕňajú náklady na dopravu. Ak je vlastnosťou aktíva jeho umiestnenie (ako to môže byť napríklad v prípade komodity), cena na hlavnom (alebo najvýhodnejšom) trhu sa upraví o prípadné náklady, ktoré by vznikli pri preprave aktíva z jeho súčasného miesta na daný trh. |
Uplatňovanie na nefinančné aktíva
Maximálne a najlepšie využitie nefinančných aktív
27 |
Pri oceňovaní nefinančných aktív reálnou hodnotou sa berie do úvahy schopnosť účastníka trhu vytvárať ekonomické úžitky maximálnym a najlepším využitím aktíva alebo jeho predajom inému účastníkovi trhu, ktorý by aktívum maximálne a čo najlepšie využil. |
28 |
Pri maximálnom a najlepšom využití nefinančných aktív sa berie do úvahy využitie aktíva, ktoré je fyzicky možné, prípustné podľa právnych predpisov a finančne uskutočniteľné, takto:
|
29 |
Maximálne a najlepšie využitie sa určuje z hľadiska účastníkov trhu, dokonca aj vtedy, ak má účtovná jednotka v úmysle využiť aktívum inak. Predpokladá sa však, že súčasné využitie nefinančného aktíva účtovnou jednotkou je maximálne a najlepšie využitie, pokiaľ trhové alebo iné faktory nenaznačujú, že iné využitie aktíva účastníkmi trhu by hodnotu aktíva maximalizovalo. |
30 |
Účtovná jednotka môže mať v úmysle nevyužiť nadobudnuté nefinančné aktíva aktívne alebo môže mať v úmysle nevyužiť aktíva maximálne a čo najlepšie, aby chránila svoje konkurenčné postavenie alebo z iných dôvodov. Môže sa napríklad stať, že účtovná jednotka plánuje využiť nadobudnutý nehmotný majetok na svoju ochranu tým, že zabráni iným, aby ho využívali. Účtovná jednotka má napriek tomu oceniť nefinančné aktívum reálnou hodnotou tak, že bude predpokladať jeho maximálne a najlepšie využitie účastníkmi trhu. |
Predpoklad ocenenia pri nefinančných aktívach
31 |
Maximálne a najlepšie využitie nefinančného aktíva tvorí predpoklad ocenenia, ktorý sa využíva pri oceňovaní aktíva reálnou hodnotou, takto:
|
32 |
Pri ocenení nefinančného aktíva reálnou hodnotou sa predpokladá, že aktívum sa predáva v súlade so zúčtovacou jednotkou špecifikovanou v iných IFRS (ktorou môže byť individuálne aktívum). Je to aj v prípade, keď sa pri oceňovaní reálnou hodnotou predpokladá, že maximálne a najlepšie využitie aktíva sa má využiť v kombinácii s ostatnými aktívami alebo s ostatnými aktívami a záväzkami, pretože pri oceňovaní reálnou hodnotou sa predpokladá, že účastník trhu už vlastní doplnkové aktíva a súvisiace záväzky. |
33 |
V odseku B3 sa opisuje uplatnenie koncepcie predpokladu oceňovania pri nefinančných aktívach. |
Uplatnenie na záväzky a vlastné nástroje vlastného imania účtovnej jednotky
Všeobecné zásady
34 |
Pri oceňovaní reálnou hodnotou sa predpokladá, že finančný alebo nefinančný záväzok alebo vlastný nástroj vlastného imania účtovnej jednotky (napr. podiely na vlastnom imaní vydané ako plnenie v rámci podnikovej kombinácie) sa k dátumu ocenenia prevedie na účastníka trhu. Pri prevode záväzku alebo vlastného nástroja vlastného imania účtovnej jednotky sa predpokladá, že:
|
35 |
Dokonca aj v prípade, keď neexistuje žiadny pozorovateľný trh, ktorý by poskytol informácie cenách za prevod záväzku alebo vlastného nástroja vlastného imania účtovnej jednotky (napr. pretože zmluvné alebo iné právne obmedzenia bránia prevodu daných položiek), môže existovať pozorovateľný trh pre tieto položky, ak ich majú v držbe iné strany ako aktíva (napr. podnikový dlhopis alebo kúpna opcia na akcie účtovnej jednotky). |
36 |
Účtovná jednotka má v každom prípade maximalizovať použitie príslušných zistiteľných vstupov a minimalizovať použitie nezistiteľných vstupov, aby splnila cieľ ocenenia reálnou hodnotou, ktorou je odhad ceny, za ktorú by sa uskutočnila riadna transakcia prevodu záväzku alebo nástroja vlastného imania medzi účastníkmi trhu k dátumu ocenenia za bežných trhových podmienok. |
Záväzky a nástroje vlastného imania v držbe iných strán ako aktíva
37 |
Keď nie je k dispozícii kótovaná cena za prevod rovnakého alebo podobného záväzku alebo vlastného nástroja vlastného imania účtovnej jednotky a rovnakú položku má v držbe iná strana ako aktívum, účtovná jednotka ocení záväzok alebo nástroj vlastného imania reálnou hodnotou z hľadiska účastníka trhu, ktorý má k dátumu ocenenia v držbe rovnakú položku ako aktívum. |
38 |
V takých prípadoch účtovná jednotka oceňuje záväzok alebo nástroj vlastného imania reálnou hodnotou takto:
|
39 |
Účtovná jednotka upraví kótovanú cenu záväzku alebo vlastného nástroja vlastného imania účtovnej jednotky, ktorý má v držbe iná strana ako aktívum, len ak existujú faktory špecifické pre aktívum, ktoré sa nevzťahujú na ocenenie záväzku alebo nástroja vlastného imania reálnou hodnotou. Účtovná jednotka zabezpečí, aby cena aktíva neodrážala účinok obmedzenia, ktorý bráni predaju daného aktíva. Medzi niektoré faktory, ktoré môžu naznačovať, že kótovaná cena aktíva by sa mala upraviť, patria:
|
Záväzky a nástroje vlastného imania, ktoré nemajú iné strany v držbe ako aktíva
40 |
Keď nie je k dispozícii kótovaná cena za prevod rovnakého alebo podobného záväzku alebo vlastného nástroja vlastného imania účtovnej jednotky a rovnakú položku nemá v držbe iná strana ako aktívum, účtovná jednotka oceňuje záväzok alebo nástroj vlastného imania reálnou hodnotou použitím techniky oceňovania z hľadiska účastníka trhu, ktorý má záväzok alebo vydal nárok na vlastné imanie. |
41 |
Napríklad pri uplatnení techniky súčasnej hodnoty by účtovná jednotka mohla zobrať do úvahy buď
|
Riziko neplnenia
42 |
Reálna hodnota záväzku odráža účinok rizika neplnenia. Riziko neplnenia zahŕňa, ale nie je obmedzené len na vlastné úverové riziko účtovnej jednotky (ako je definované v IFRS 7 Finančné nástroje: Zverejnenia). Predpokladá sa, že riziko neplnenia je rovnaké pred a po prevode záväzku. |
43 |
Pri oceňovaní záväzku reálnou hodnotou by mala účtovná jednotka brať do úvahy účinok jej úverového rizika (úverovú bonitu) a akékoľvek ďalšie faktory, ktoré by mohli ovplyvniť pravdepodobnosť, že záväzok bude alebo nebude splnený. Tento účinok sa môže líšiť v závislosti od záväzku, napríklad:
|
44 |
Reálna hodnota záväzku odráža účinok rizika neplnenia na základe jeho zúčtovacej jednotky. Vydavateľ záväzku vydaného s neoddeliteľným úverovým zlepšením tretej strany, ktoré sa účtuje oddelene od záväzku, nezahŕňa účinok úverového zlepšenia (napr. záruku tretej strany za dlh) do ocenenia záväzku reálnou hodnotou. Ak sa úverové zlepšenie účtuje osobitne od záväzku, vydavateľ by pri oceňovaní záväzku reálnou hodnotou mal zobrať do úvahy svoju vlastnú úverovú bonitu a nie bonitu nezávislého ručiteľa. |
Obmedzenie, ktoré bráni prevodu záväzku alebo vlastného nástroja vlastného imania účtovnej jednotky
45 |
Pri oceňovaní reálnej hodnoty záväzku alebo vlastného nástroja vlastného imania účtovnej jednotky účtovná jednotka nezahrnie osobitný vstup alebo úpravu ostatných vstupov súvisiacich s existenciou obmedzenia, ktoré bráni prevodu tejto položky. Účinok obmedzenia, ktoré bráni prevodu záväzku alebo vlastného nástroja vlastného imania účtovnej jednotky, je buď implicitne alebo explicitne zahrnutý v ostatných vstupoch do ocenenia reálnou hodnotou. |
46 |
Napríklad k dátumu transakcie tak veriteľ, ako aj povinná strana akceptovali transakčnú cenu za záväzok s plným vedomím, že záväzok zahŕňa obmedzenie, ktoré bráni jeho prevodu. Následkom zahrnutia obmedzenia do transakčnej ceny sa k dátumu transakcie nevyžaduje osobitný vstup alebo úprava existujúceho vstupu, aby sa zohľadnil účinok obmedzenia prevodu. Podobne sa ani k nasledujúcim dátumom oceňovania nevyžaduje osobitný vstup alebo úprava existujúceho vstupu, ktorý by odrážal účinok obmedzenia prevodu. |
Finančný záväzok s prvkom splatnosti na požiadanie
47 |
Reálna hodnota finančného záväzku s prvkom splatnosti na požiadanie (napr. vklad splatný na požiadanie) nie je nižšia ako suma splatná na požiadanie, diskontovaná od prvého dňa, od ktorého môže vzniknúť požiadavka na jej splatenie. |
Uplatnenie na finančné aktíva a finančné záväzky s kompenzačnými pozíciami pri trhových rizikách alebo úverovom riziku protistrany
48 |
Účtovná jednotka, ktorá vlastní skupinu finančných aktív a finančných záväzkov, je vystavená trhovým rizikám (ako sú definované v IFRS 7) a úverovému riziku (ako je definované v IFRS 7) každej z protistrán. Ak účtovná jednotka spravuje túto skupinu finančných aktív a finančných záväzkov na základe jej čistej expozície buď voči trhovým rizikám alebo úverovému riziku, účtovná jednotka má povolené uplatniť výnimku z tohto IFRS pre oceňovanie reálnou hodnotou. Táto výnimka povoľuje, aby účtovná jednotka oceňovala skupinu finančných aktív a finančných záväzkov reálnou hodnotou na základe ceny, ktorú by získala za predaj čistej dlhej pozície (t. j. aktíva) pri expozícii voči konkrétnemu riziku alebo za prevod čistej krátkej pozície (t. j. záväzku) pri expozícii voči konkrétnemu riziku v rámci riadnej transakcie medzi účastníkmi trhu k dátumu ocenenia za bežných trhových podmienok. Preto účtovná jednotka oceňuje skupinu finančných aktív alebo finančných záväzkov reálnou hodnotou v súlade s tým, ako by účastníci trhu stanovili cenu čistej expozície voči riziku k dátumu ocenenia. |
49 |
Účtovná jednotka má povolené použiť výnimku uvedenú v odseku 48 len vtedy, keď spĺňa všetky tieto podmienky:
|
50 |
Výnimka uvedená v odseku 48 sa netýka prezentácie účtovnej závierky. V niektorých prípadoch sa základ pre prezentáciu finančných nástrojov vo výkaze finančnej situácie líši od základu pre oceňovanie finančných nástrojov, napríklad, ak sa v IFRS nevyžaduje alebo nepovoľuje, aby sa finančné nástroje prezentovali v čistom vyjadrení. V takých prípadoch môže účtovná jednotka potrebovať priradiť úpravy na úrovni portfólia (pozri odseky 53 až 56) jednotlivým aktívam alebo záväzkom, ktoré tvoria skupinu finančných aktív a finančných záväzkov spravovaných na základe čistej expozície účtovnej jednotky voči riziku. Účtovná jednotka ich priradí na primeranom a konzistentnom základe použitím metodiky vhodnej za daných okolností. |
51 |
Účtovná jednotka príjme rozhodnutie o účtovnej politike v súlade so štandardom IAS 8 Účtovné politiky, zmeny v účtovných odhadoch a chyby, aby mohla využiť výnimku uvedenú v odseku 48. Účtovná jednotka, ktorá využije výnimku, uplatňuje na konkrétne portfólio túto účtovnú politiku vrátane svojej politiky na priraďovanie úprav „ponuky a dopytu“ (pozri odseky 53 až 55) a prípadných úverových úprav (pozri odsek 56), ak je to vhodné, konzistentne v jednotlivých obdobiach. |
52 |
Výnimka uvedená v odseku 48 sa uplatňuje len na finančné aktíva a finančné záväzky, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti štandardu IAS 39 Finančné nástroje: vykazovanie a oceňovanie alebo IFRS 9 Finančné nástroje. |
Expozícia voči trhovým rizikám
53 |
Pri využití výnimky uvedenej v odseku 48 na oceňovanie skupiny finančných aktív a finančných záväzkov spravovaných na základe čistej expozície účtovnej jednotky voči určitému trhovému riziku (alebo rizikám) reálnou hodnotou účtovná jednotka použije cenu v rámci pásma ponuka – dopyt, ktorá najviac zodpovedá reálnej hodnote za daných okolností pre čistú expozíciu účtovnej jednotky voči týmto trhovým rizikám (pozri odseky 70 a 71). |
54 |
Pri využití výnimky uvedenej v odseku 48 účtovná jednotka zabezpečí, aby trhové riziko (alebo riziká), ktorým je účtovná jednotka vystavená v rámci tejto skupiny finančných aktív a finančných záväzkov, bolo v podstate rovnaké. Napríklad, účtovná jednotka by nemala kombinovať úrokové riziko spojené s finančným aktívom s rizikom spojeným so zmenami cien komodity súvisiaceho s finančným záväzkom, pretože ak by tak urobila, nezmiernilo by to expozíciu účtovnej jednotky voči úrokovému riziku alebo riziku spojenému so zmenami cien komodity. Pri použití výnimky uvedenej v odseku 48 sa pri oceňovaní finančných aktív a finančných záväzkov v skupine reálnou hodnotou zohľadňuje akékoľvek prípadné bázické riziko vyplývajúce z toho, že parametre trhového rizika nie sú rovnaké. |
55 |
Podobne je aj trvanie expozície účtovnej jednotky voči určitému trhovému riziku (alebo rizikám) vyplývajúcemu z finančných aktív a finančných záväzkov v podstate rovnaké. Napríklad účtovná jednotka, ktorá využíva dvanásťmesačné termínované obchody (futurity) oproti peňažným tokom spojeným s 12-mesačnou expozíciou voči úrokovému riziku päťročného finančného nástroja v rámci skupiny, ktorú tvoria len tieto finančné aktíva a finančné záväzky, oceňuje reálnu hodnotu expozície voči dvanásťmesačnému úrokovému riziku v čistom vyjadrení a expozíciu voči zvyšným úrokovým rizikám (t. j. rokov 2 až 5) v hrubom vyjadrení. |
Expozícia voči úverovému riziku konkrétnej protistrany
56 |
Pri použití výnimky uvedenej v odseku 48 na ocenenie skupiny finančných aktív a finančných záväzkov prijatých konkrétnou protistranou reálnou hodnotou účtovná jednotka zahrnie účinok čistej expozície účtovnej jednotky voči úverovému riziku danej protistrany alebo čistej expozície protistrany voči úverovému riziku účtovnej jednotky do oceňovania reálnou hodnotou, ak by účastníci trhu zohľadnili akékoľvek existujúce opatrenia, ktoré zmiernia expozíciu voči úverovému riziku v prípade neplnenia (napr. rámcovú dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok s protistranou alebo dohodu, ktorá vyžaduje výmenu kolaterálu na základe čistej expozície každej strany voči úverovému riziku druhej strany). Ocenenie reálnou hodnotou musí byť odrazom očakávaní pravdepodobnosti účastníkmi trhu, že takéto opatrenie bude v prípade neplnenia právne vymáhateľné. |
Reálna hodnota pri prvotnom vykázaní
57 |
Keď sa aktívum nadobudne alebo záväzok prevezme v rámci výmennej transakcie za toto aktívum alebo záväzok, transakčná cena je cena zaplatená za nadobudnutie aktíva alebo prijatá za prevzatie záväzku (vstupná cena). Naopak, reálna hodnota aktíva alebo záväzku je cena, ktorá by sa získala za predaj aktíva alebo zaplatila za prevod záväzku (výstupná cena). Účtovné jednotky nevyhnutne nepredávajú aktíva za ceny, za ktoré ho nadobudli. Podobne, účtovné jednotky nevyhnutne neprevádzajú záväzky za ceny, ktoré dostali za ich prevzatie. |
58 |
V mnohých prípadoch sa transakčná cena bude rovnať reálnej hodnote (napr. mohlo by to byť v prípade, keď sa v deň transakcie uskutoční transakcia nákupu aktíva na trhu, na ktorom sa aktívum predá). |
59 |
Pri určovaní, či sa reálna hodnota pri prvotnom vykázaní rovná transakčnej cene, účtovná jednotka zohľadňuje faktory špecifické pre danú transakciu a pre dané aktívum alebo záväzok. V odseku B4 sa opisujú situácie, keď pri prvotnom vykázaní transakčná cena nemusí predstavovať reálnu hodnotu aktíva alebo záväzku. |
60 |
Ak sa v inom IFRS vyžaduje alebo povoľuje, aby účtovná jednotka ocenila aktívum alebo záväzok najprv reálnou hodnotou a transakčná cena sa líši od reálnej hodnoty, účtovná jednotka vykáže v hospodárskom výsledku výsledný zisk alebo stratu, pokiaľ nie je v danom IFRS uvedené inak. |
Techniky oceňovania
61 |
Účtovná jednotka používa techniky oceňovania, ktoré sú vhodné za daných okolností a pre ktoré je na účely oceňovania reálnou hodnotou k dispozícii dostatok údajov, maximalizujúc využitie príslušných zistiteľných vstupov a minimalizujúc používanie nezistiteľných vstupov. |
62 |
Cieľom použitia techniky oceňovania je odhad ceny, za ktorú by sa uskutočnila riadna transakcia predaja aktíva alebo prevodu záväzku medzi účastníkmi trhu k dátumu ocenenia za bežných trhových podmienok. Medzi tri často používané techniky oceňovania patrí trhová metóda, nákladová metóda a výnosová metóda. Hlavné aspekty týchto prístupov sú zhrnuté v odsekoch B5 až B11. Účtovná jednotka používa techniky oceňovania v súlade s jedným alebo viacerými týmito prístupmi k oceňovaniu reálnou hodnotou. |
63 |
V niektorých prípadoch bude vhodná jediná technika oceňovania (napr. pri oceňovaní aktíva alebo záväzku použitím kótovaných cien na aktívnom trhu pre identické aktíva alebo záväzky). V iných prípadoch budú vhodné kombinované techniky oceňovania (napr. mohol by to byť prípad oceňovania peňazotvornej jednotky). Ak sa na oceňovanie reálnou hodnotou použijú kombinované techniky oceňovania, výsledky (t. j. príslušné ukazovatele reálnej hodnoty) sa vyhodnotia berúc do úvahy primeranosť intervalu hodnôt naznačených týmito výsledkami. Ocenenie reálnou hodnotou je ten bod z intervalu hodnôt, ktorý najlepšie zodpovedá reálnej hodnote za daných okolností. |
64 |
Ak je transakčná cena pri prvotnom vykázaní reálnou hodnotou a na ocenenie reálnou hodnotou sa v nasledujúcich obdobiach použije technika oceňovania, ktorá využíva nezistiteľné vstupy, technika oceňovania sa kalibruje tak, aby sa výsledok techniky oceňovania rovnal pri prvotnom vykázaní transakčnej cene. Kalibrácia zabezpečí, aby technika oceňovania odrážala bežné trhové podmienky a účtovnej jednotke pomáha určiť, či je potrebná úprava techniky oceňovania (napr. mohla by existovať vlastnosť aktíva alebo záväzku, ktorú technika oceňovania nezachytáva). Po prvotnom vykázaní účtovná jednotka pri oceňovaní reálnou hodnotou použitím techniky alebo techník oceňovania, ktoré využívajú nezistiteľné vstupy, zabezpečí, aby tieto techniky oceňovania odrážali pozorovateľné údaje z trhu (napr. cenu za podobné aktívum alebo záväzok) k dátumu ocenenia. |
65 |
Techniky oceňovania použité na ocenenie reálnou hodnotou sa musia uplatňovať konzistentne. Zmena techniky oceňovania alebo jej uplatňovania (napr. zmena váženia pri použití kombinovaných techník oceňovania alebo zmena úpravy použitej na techniku oceňovania) je však vhodná, ak má zmena za následok ocenenie, ktoré je rovnaké alebo reprezentatívnejšie ako reálna hodnota za daných okolností. Môže to byť v prípade, keď napríklad nastane ktorákoľvek z týchto udalostí:
|
66 |
Revízie vyplývajúce zo zmeny techniky oceňovania alebo jej uplatňovania sa účtujú ako zmena v účtovnom odhade v súlade so štandardom IAS 8. Zverejnenia uvedené v štandarde IAS 8 pre zmenu účtovného odhadu sa však pri revíziách vyplývajúcich zo zmeny techniky oceňovania alebo jej uplatňovania nevyžadujú. |
Vstupy do techník oceňovania
Všeobecné zásady
67 |
Technikami oceňovania použitými na oceňovanie reálnou hodnotou sa maximalizuje používanie príslušných zistiteľných vstupov a minimalizuje používanie nezistiteľných vstupov. |
68 |
Medzi príklady trhov, na ktorých sa môžu zistiť vstupy pre niektoré aktíva a záväzky (napr. finančné nástroje) patria burzové trhy, dílerské trhy, trhy so sprostredkovanými obchodmi a organizované trhy (pozri odsek B34). |
69 |
Účtovná jednotka zvolí vstupy, ktoré sú v súlade s vlastnosťami aktíva alebo záväzku, ktoré by zobrali do úvahy účastníci trhu pri transakcii s aktívom alebo záväzkom (pozri odseky 11 a 12). V niektorých prípadoch povedú tieto vlastnosti k uplatneniu úpravy, ako je prémia alebo diskont (napr. prémia za ovládanie alebo diskont za nekontrolný podiel). Ocenenie reálnou hodnotou však nezahŕňa prémiu alebo diskont, ktoré nie sú v súlade so zúčtovacou jednotkou v štandarde IFRS, ktorý vyžaduje alebo povoľuje ocenenie reálnou hodnotou (pozri odseky 13 a 14). Prémie alebo diskonty, ktoré ako vlastnosť držby účtovnej jednotky odrážajú skôr veľkosť (konkrétne blokovací faktor, ktorý upravuje kótovanú cenu aktíva alebo záväzku, pretože bežný denný objem obchodov na trhu nestačí absorbovať množstvo v držbe účtovnej jednotky, ako je opísané v odseku 80), a nie ako vlastnosť aktíva alebo záväzku (napr. prémiu za ovládanie pri oceňovaní kontrolného podielu reálnou hodnotou), nie sú pri oceňovaní reálnou hodnotou povolené. V každom prípade, keď existuje kótovaná cena na aktívnom trhu (t. j. vstup úrovne 1) pre aktívum alebo záväzok, účtovná jednotka použije túto cenu bez úpravy pri oceňovaní reálnou hodnotou s výnimkou prípadov uvedených v odseku 79. |
Vstupy založené na cenách ponuky a dopytu
70 |
Ak aktívum alebo záväzok ocenené reálnou hodnotou majú cenu ponuky a cenu dopytu (napr. vstup z dílerského trhu), na ocenenie reálnou hodnotou sa použije cena v rámci pásma ponuka – dopyt, ktorá najviac zodpovedá reálnej hodnote za daných okolností bez ohľadu na to, či je vstup kategorizovaný v rámci hierarchie reálnych hodnôt (t. j. úroveň 1, 2 alebo 3; pozri odseky 72 až 90). Použitie cien ponuky za pozície aktív a cien dopytu za pozície pasív je povolené, ale sa nevyžaduje. |
71 |
V tomto IFRS sa nevylučuje použitie strednej trhovej ceny, ani iné spôsoby stanovovania cien, ktoré používajú účastníci trhu ako praktickú pomôcku na oceňovanie reálnou hodnotou v rámci pásma ponuka – dopyt. |
Hierarchia reálnych hodnôt
72 |
Na zvýšenie konzistentnosti a porovnateľnosti ocenení reálnou hodnotou a súvisiacich zverejnení sa v tomto IFRS zavádza hierarchia reálnych hodnôt, ktorá kategorizuje vstupy techník oceňovania používaných na oceňovanie reálnou hodnotou do troch úrovní (pozri odseky 76 až 90). V rámci hierarchie reálnych hodnôt majú najvyššiu prioritu kótované ceny (neupravené) za rovnaké aktíva alebo rovnaké záväzky na aktívnych trhoch (vstupy úrovne 1) a najnižšiu prioritu nezistiteľné vstupy (vstupy úrovne 3). |
73 |
V niektorých prípadoch sa vstupy použité na ocenenie aktíva alebo záväzku reálnou hodnotou môžu zaradiť do rozličných úrovní hierarchie reálnych hodnôt. V takých prípadoch sa ocenenie reálnou hodnotou zaradí ako celok do rovnakej úrovne hierarchie reálnych hodnôt ako vstup najnižšej úrovne, ktorý je významný pre ocenenie ako celok. Posudzovanie významnosti určitého vstupu pre ocenenie ako celok si vyžaduje posúdenie, zohľadňujúc faktory špecifické pre aktívum alebo záväzok. Úpravy, pomocou ktorých možno dosiahnuť ocenenie založené na reálnej hodnote, ako sú náklady na predaj pri oceňovaní reálnou hodnotou zníženou o náklady na predaj, sa neberú do úvahy pri určovaní úrovne hierarchie reálnych hodnôt, do ktorej je ocenenie reálnou hodnotou zaradené. |
74 |
Dostupnosť príslušných vstupov a ich relatívnej subjektivity môže ovplyvniť výber vhodných techník oceňovania (pozri odsek 61). Hierarchia reálnych hodnôt však stanovuje priority vstupov do techník oceňovania, a nie techník oceňovania používaných na oceňovanie reálnou hodnotou. Napríklad ocenenie reálnou hodnotou získané použitím techniky súčasnej hodnoty sa môže kategorizovať ako úroveň 2 alebo úroveň 3 v závislosti od vstupov, ktoré sú významné pre celé ocenenie, a od úrovne hierarchie reálnych hodnôt, do ktorej sú tieto vstupy zaradené. |
75 |
Ak si zistiteľný vstup vyžaduje úpravu pomocou nezistiteľného vstupu a táto úprava má za následok podstatne vyššie alebo nižšie ocenenie reálnou hodnotou, výsledné ocenenie by sa kategorizovalo ako úroveň 3 hierarchie reálnych hodnôt. Napríklad, ak by účastník trhu bral pri odhade ceny aktíva do úvahy účinok vplyvu obmedzenia predaja aktíva, účtovná jednotka by upravila kótovanú cenu tak, aby odrážala účinok tohto obmedzenia. Ak táto kótovaná cena je vstupom úrovne 2 a úprava je nezistiteľným vstupom, ktorý je významný pre celé ocenenie, toto ocenenie by sa v hierarchii reálnych hodnôt kategorizovalo ako úroveň 3. |
Vstupy úrovne 1
76 |
Vstupmi úrovne 1 sú kótované ceny (neupravené) za rovnaké aktíva alebo záväzky na aktívnych trhoch, ku ktorým má účtovná jednotka prístup k dátumu ocenenia. |
77 |
Kótovaná cena na aktívnom trhu je najspoľahlivejším dôkazom reálnej hodnoty a vždy, keď je to možné, sa používa na ocenenie reálnou hodnotou bez úpravy s výnimkou prípadov uvedených v odseku 79. |
78 |
Vstup úrovne 1 bude k dispozícii pre veľké množstvo finančných aktív a finančných záväzkov, z ktorých niektoré sa môžu vymieňať na viacerých aktívnych trhoch (napr. na rozličných burzách). Dôraz sa preto na úrovni 1 kladie na určenie:
|
79 |
Účtovná jednotka nerobí úpravu vstupu úrovne 1 s výnimkou týchto okolností:
|
80 |
Ak účtovná jednotka má pozíciu v jednom aktíve alebo záväzku (vrátane pozície pozostávajúcej z veľkého počtu rovnakých aktív alebo záväzkov, ako je napríklad držba finančných nástrojov) a s aktívom alebo záväzkom sa obchoduje na aktívnom trhu, reálna hodnota aktíva alebo záväzku sa oceňuje na úrovni 1, ako súčin kótovanej ceny jedného aktíva alebo záväzku a množstva aktív alebo záväzkov v držbe účtovnej jednotky. To platí aj v prípade, keď bežný denný objem obchodov na trhu nestačí absorbovať množstvo v držbe a zadávanie ponúk na predaj pozície v rámci jednej transakcie môže ovplyvniť kótovanú cenu. |
Vstupy úrovne 2
81 |
Vstupy úrovne 2 sú iné vstupy ako kótované ceny zahrnuté do úrovne 1, ktoré sú zistiteľné pre aktívum alebo záväzok buď priamo alebo nepriamo. |
82 |
Ak má aktívum alebo záväzok (zmluvne) vymedzenú dobu trvania, vstup úrovne 2 musí byť zistiteľný v podstate počas celej doby trvania aktíva alebo záväzku. Medzi vstupy úrovne 2 patria:
|
83 |
Úpravy vstupov úrovne 2 sa budú líšiť v závislosti od faktorov špecifických pre aktívum alebo záväzok. Medzi tieto faktory patria:
|
84 |
Úprava vstupu úrovne 2, ktorá je významná pre celé ocenenie, môže mať za následok zaradenie ocenenia reálnou hodnotou do úrovne 3 hierarchie reálnych hodnôt, ak úprava využíva významné nezistiteľné vstupy. |
85 |
V odseku B35 sa opisuje použitie vstupov úrovne 2 pre konkrétne aktíva a záväzky. |
Vstupy úrovne 3
86 |
Vstupy úrovne 3 sú nezistiteľné vstupy pre aktívum alebo záväzok. |
87 |
Nezistiteľné vstupy sa používajú na ocenenie reálnou hodnotou vtedy, ak príslušné zistiteľné vstupy nie sú k dispozícii, čím sa umožnia situácie, v ktorých je malá, ak vôbec nejaká, činnosť na trhu pre dané aktívum alebo záväzok k dátumu ocenenia. Cieľ ocenenia reálnou hodnotou však ostáva rovnaký, t. j. výstupná cena k dátumu ocenenia z hľadiska účastníka trhu, ktorý vlastní aktívum alebo má záväzok. Preto sa majú v nezistiteľných vstupoch odrážať predpoklady, ktoré by použili účastníci trhu pri stanovovaní ceny aktíva alebo záväzku vrátane predpokladov o riziku. |
88 |
Predpoklady o riziku zahŕňajú riziko spojené s konkrétnou technikou oceňovania použitou na ocenenie reálnou hodnotou (ako je napríklad model oceňovania) a riziko spojené so vstupmi do techniky oceňovania. Ocenenie, ktoré nezahŕňa úpravu o riziká, by nepredstavovalo ocenenie reálnou hodnotou, ak by účastníci trhu použili úpravu o riziko pri stanovovaní ceny aktíva alebo záväzku. Mohlo by byť napríklad potrebné zahrnúť úpravu o riziko, keď existuje významná neistota ocenenia (napr. keď došlo k významnému poklesu objemu alebo úrovne činnosti v porovnaní s obvyklou trhovou činnosťou súvisiacou s aktívom alebo záväzkom alebo podobným aktívami alebo záväzkami a účtovná jednotka zistila, že transakčná cena alebo kótovaná cena nepredstavuje reálnu hodnotu, ako je opísané v odsekoch B37 až B47). |
89 |
Účtovná jednotka pripraví nezistiteľné vstupy použitím najlepších dostupných informácií za daných okolností, ktoré môžu zahŕňať vlastné údaje účtovnej jednotky. Pri príprave nezistiteľných vstupov môže účtovná jednotka začať vlastnými údajmi, ale tieto údaje upraví, ak primerane dostupné informácie naznačujú, že ostatní účastníci trhu by použili iné údaje alebo ak má účtovná jednotka niečo osobitné, čo nemajú k dispozícii ostatní účastníci trhu (napr. synergia osobitná pre účtovnú jednotku). Účtovná jednotka nemusí vynaložiť maximálne úsilie na získanie informácií o predpokladoch účastníkov trhu. Zohľadňuje však všetky informácie o predpokladoch účastníkov trhu, ktoré sú primerane dostupné. Nezistiteľné vstupy získané spôsobom opísaným v predchádzajúcom texte sa považujú za predpoklady účastníkov trhu a spĺňajú cieľ oceňovania reálnou hodnotou. |
90 |
V odseku B36 sa opisuje použitie vstupov úrovne 3 pre konkrétne aktíva a záväzky. |
ZVEREJŇOVANIE
91 |
Účtovná jednotka zverejní informácie, ktoré pomôžu používateľom jej účtovnej závierky posúdiť:
|
92 |
Na splnenie cieľov uvedených v odseku 91 účtovná jednotka berie do úvahy všetky tieto faktory:
Ak zverejnenia poskytnuté v súlade s týmto IFRS alebo inými IFRS nestačia na splnenie cieľov uvedených v odseku 91, účtovná jednotka zverejní dodatočné informácie potrebné na splnenie týchto cieľov. |
93 |
Na splnenie cieľov uvedených v odseku 91 účtovná jednotka zverejní minimálne nasledujúce informácie pre každú triedu aktív a záväzkov (informácie o určovaní príslušných tried aktív a záväzkov pozri v odseku 94) oceňovaných reálnou hodnotou (vrátane ocenení reálnou hodnotou patriacich do rozsahu pôsobnosti tohto IFRS) vo výkaze o finančnej situácii po prvotnom vykázaní:
|
94 |
Účtovná jednotka určí vhodné triedy aktív a záväzkov na základe:
Počet tried možno bude musieť byť vyšší pri oceneniach reálnou hodnotou zaradených do úrovne 3 hierarchie reálnych hodnôt, pretože tieto ocenenia majú väčšiu mieru neistoty a subjektivity. Určenie vhodných tried aktív a záväzkov, za ktoré sa majú zverejňovať ocenenia reálnou hodnotou, si vyžaduje posúdenie. Trieda aktív a záväzkov si bude často vyžadovať väčšie rozčlenenie, ako položky riadkov uvedené vo výkaze o finančnej situácii. Účtovná jednotka však poskytne dostatočné informácie na to, aby umožnila odsúhlasovanie položiek riadkov uvedených vo výkaze o finančnej situácii. Ak sa v inom IFRS špecifikuje trieda pre aktívum alebo záväzok, účtovná jednotka môže použiť túto triedu vo zverejneniach vyžadovaných v tomto IFRS, ak táto trieda spĺňa požiadavky uvedené v tomto odseku. |
95 |
Účtovná jednotka zverejňuje a dôsledne sa riadi svojou politikou pri určovaní toho, kedy sa predpokladá, že došlo k presunom medzi úrovňami hierarchie reálnych hodnôt v súlade s odsekom 93 písm. c) a písm. e) bod iv). Politika načasovania vykazovania presunov musí byť rovnaká pre presuny do úrovni, ako aj pre presuny z úrovní. Medzi príklady politík pre určovanie načasovania presunov patria:
|
96 |
Ak účtovná jednotka prijme rozhodnutie účtovnej politiky o použití výnimky uvedenej v odseku 48, túto skutočnosť zverejní. |
97 |
Účtovná jednotka zverejní vo výkaze o finančnej situácii za každú triedu aktív a záväzkov neocenených reálnou hodnotou, ale za ktoré je zverejnená reálna hodnota, informácie požadované v odseku 93 písm. b), d) a i). Od účtovnej jednotky sa však nevyžaduje, aby poskytovala kvantitatívne zverejnenia o významných nezistiteľných vstupoch použitých na ocenenie reálnou hodnotou zaradených do úrovne 3 hierarchie reálnych hodnôt, vyžadované v odseku 93 písm. d). Pri týchto aktívach a záväzkoch účtovná jednotka nemusí poskytovať ostatné zverejnenia vyžadované v tomto IFRS. |
98 |
Pri záväzku ocenenom reálnou hodnotou a vydanom s neoddeliteľným úverovým zlepšením tretej strany emitent zverejní existenciu úverového zlepšenia a či je zohľadnené v ocenení záväzku reálnou hodnotou. |
99 |
Účtovná jednotka prezentuje kvantitatívne zverejnenia požadované v tomto IFRS v tabuľkovej forme, pokiaľ na to nie je vhodnejšia iná forma. |
Dodatok A
Vymedzenie pojmov
Tento dodatok je neoddeliteľnou súčasťou tohto IFRS.
aktívny trh |
Trh, na ktorom sa uskutočňujú transakcie s aktívom alebo záväzkom s dostatočnou frekvenciou a v dostatočnom objeme na to, aby priebežne poskytoval informácie o cenách. |
||||||||
nákladová metóda |
Technika oceňovania, ktorá odráža sumu, ktorá by bola v danej dobe potrebná na nahradenie servisnej kapacity aktíva (často uvádzaná ako súčasná reprodukčná obstarávacia cena). |
||||||||
vstupná cena |
Cena zaplatená za nadobudnutie aktíva alebo prijatá za prevzatie záväzku v rámci výmennej transakcie. |
||||||||
výstupná cena |
Cena, ktorú by bolo možné získať za predaj aktíva alebo zaplatiť za prevod záväzku. |
||||||||
očakávaný peňažný tok |
Priemer možných budúcich peňažných tokov vážený pravdepodobnosťou (t. j. stredná hodnota distribúcie). |
||||||||
reálna hodnota |
Cena, ktorá by sa získala za predaj aktíva alebo bola zaplatená za prevod záväzku pri riadnej transakcii medzi účastníkmi trhu k dátumu ocenenia. |
||||||||
maximálne a najlepšie využitie |
Využitie nefinančných aktív účastníkmi trhu, ktoré by maximalizovalo hodnotu aktíva alebo skupiny aktív a záväzkov (napr. podnik), v rámci ktorej by sa aktívum použilo. |
||||||||
výnosová metóda |
Techniky oceňovania, ktoré budúce sumy (napr. peňažné toky alebo príjmy a výdavky) prepočítavajú na jednu súčasnú (t. j. diskontovanú) sumu. Ocenenie reálnou hodnotou sa určuje na základe hodnoty naznačenej aktuálnymi očakávaniami trhu týkajúcimi sa týchto budúcich súm. |
||||||||
vstupy |
Predpoklady, ktoré by použili účastníci trhu pri stanovovaní ceny aktíva alebo záväzku vrátane predpokladov o riziku, ako je napríklad:
Vstupy môžu byť zistiteľné alebo nezistiteľné. |
||||||||
vstupy úrovne 1 |
Kótované ceny (neupravené) za rovnaké aktíva alebo záväzky na aktívnych trhoch, ku ktorým má účtovná jednotka prístup k dátumu ocenenia. |
||||||||
vstupy úrovne 2 |
Vstupy iné ako kótované ceny zahrnuté do úrovne 1, ktoré sú zistiteľné pre aktívum alebo záväzok buď priamo alebo nepriamo. |
||||||||
vstupy úrovne 3 |
Nezistiteľné vstupy pre aktívum alebo záväzok. |
||||||||
trhová metóda |
Technika oceňovania, ktorá využíva ceny a ostatné príslušné informácie vznikajúce pri transakciách na trhu s rovnakými alebo porovnateľnými (t. j. podobnými) aktívami, záväzkami alebo skupinou aktív a záväzkov, ako je napríklad podnik. |
||||||||
trhom potvrdené vstupy |
Vstupy, ktoré sú odvodené najmä zo zistiteľných údajov z trhu alebo potvrdené týmito údajmi koreláciou alebo inými spôsobmi. |
||||||||
účastníci trhu |
Kupujúci alebo predávajúci na hlavnom (alebo najvýhodnejšom) trhu pre aktívum alebo záväzok, ktorí spĺňajú všetky tieto vlastnosti:
|
||||||||
najvýhodnejší trh |
Trh, ktorý maximalizuje sumu, ktorá by sa získala predajom aktíva alebo minimalizuje sumu, ktorá by sa zaplatila za prevod záväzku, po zohľadnení transakčných nákladov a nákladov na dopravu. |
||||||||
riziko neplnenia |
Riziko, že si účtovná jednotka nesplní povinnosť. Riziko neplnenia zahŕňa, ale nie je obmedzené na vlastné úverové riziko účtovnej jednotky. |
||||||||
zistiteľné vstupy |
Vstupy, ktoré sú získané použitím údajov z trhu, ako sú verejne dostupné informácie o aktuálnych udalostiach alebo transakciách a ktoré odrážajú predpoklady, ktoré by použili účastníci trhu pri stanovovaní ceny aktíva alebo záväzku. |
||||||||
riadna transakcia |
Transakcia, ktorá predpokladá angažovanosť na trhu počas určitého obdobia pred dátumom ocenenia s cieľom umožniť marketingové činnosti, ktoré sú bežné alebo obvyklé pre transakcie s takýmito aktívami alebo záväzkami, nie je to vynútená transakcia (napr. nútená likvidácia alebo exekučný predaj). |
||||||||
hlavný trh |
Trh s najväčším objemom a úrovňou aktivity pre dané aktívum alebo záväzok. |
||||||||
riziková prémia |
Kompenzácia požadovaná účastníkmi trhu, ktorí nie sú ochotní znášať riziko za neistotu spojenú s peňažnými tokmi súvisiacimi s aktívom alebo záväzkom. Taktiež nazývaná „úprava o riziko“. |
||||||||
transakčné náklady |
Náklady na predaj aktíva alebo prevod záväzku na hlavnom (alebo najvýhodnejšom) trhu pre aktívum alebo záväzok, ktoré možno priamo pripísať nakladaniu s aktívom alebo prevodu záväzku a spĺňajúce tieto dve kritéria:
|
||||||||
náklady na dopravu |
Náklady, ktoré by vznikli za prepravu aktíva z jeho súčasného miesta na jeho hlavný (alebo najvýhodnejší) trh. |
||||||||
zúčtovacia jednotka |
Úroveň, na ktorej sa aktívum alebo záväzok agreguje alebo člení v IFRS na účely vykazovania. |
||||||||
nezistiteľné vstupy |
Vstupy, pre ktoré nie sú k dispozícii údaje z trhu a ktoré sú získané použitím najlepších dostupných informácií o predpokladoch, ktoré by použili účastníci trhu pri stanovovaní ceny aktíva alebo záväzku. |
Dodatok B
Návod na uplatňovanie
Tento dodatok je neoddeliteľnou súčasťou tohto IFRS. Opisuje sa v ňom uplatňovanie odsekov 1 až 99 a má rovnakú právoplatnosť ako ostatné časti tohto IFRS.
B1 |
Úsudky uplatnené v rozličných situáciách oceňovania sa môžu líšiť. V tomto dodatku sú opísané úsudky, ktoré sa môžu uplatniť, keď účtovná jednotka oceňuje reálnu hodnotu v rozličných situáciách oceňovania. |
METÓDA OCEŇOVANIA REÁLNOU HODNOTOU
B2 |
Cieľom oceňovania reálnou hodnotou je odhad ceny, za ktorú by sa uskutočnila riadna transakcia predaja aktíva alebo prevodu záväzku medzi účastníkmi trhu k dátumu ocenenia za bežných trhových podmienok. Ocenenie reálnou hodnotou si vyžaduje, aby účtovná jednotka určila:
|
PREDPOKLAD OCENENIA PRI NEFINANČNÝCH AKTÍVACH (ODSEKY 31 AŽ 33)
B3 |
Pri oceňovaní reálnou hodnotou nefinančného aktíva používaného v kombinácii s ďalšími aktívami ako skupinou (ktorá je nainštalovaná alebo inak nakonfigurovaná na použitie) alebo v kombinácii s ďalšími aktívami a záväzkami (napr. podnikom) účinok predpokladu ocenenia závisí od daných okolností. Napríklad:
|
REÁLNA HODNOTA PRI PRVOTNOM VYKÁZANÍ (ODSEKY 57 AŽ 60)
B4 |
Pri určovaní, či sa reálna hodnota pri prvotnom vykázaní rovná transakčnej cene, účtovná jednotka zohľadňuje faktory špecifické pre danú transakciu a pre dané aktívum alebo záväzok. Napríklad pri prvotnom vykázaní transakčná cena nemusí predstavovať reálnu hodnotu aktíva alebo záväzku, ak je splnená ktorákoľvek z týchto podmienok:
|
TECHNIKY OCEŇOVANIA (ODSEKY 61 AŽ 66)
Trhová metóda
B5 |
Trhová metóda využíva ceny a ostatné príslušné informácie vznikajúce pri transakciách na trhu s rovnakými alebo porovnateľnými (t. j. podobnými) aktívami, záväzkami alebo skupinou aktív a záväzkov, ako je napríklad podnik. |
B6 |
Techniky oceňovania, ktoré sú v súlade s trhovou metódou, napríklad často využívajú trhové multiplikátory odvodené zo súboru porovnateľných údajov. Multiplikátory môžu byť v intervaloch s inými multiplikátormi pre každý porovnateľný údaj. Výber vhodného multiplikátora z daného intervalu si vyžaduje posúdenie zohľadňujúce kvalitatívne a kvantitatívne faktory špecifické pre ocenenie. |
B7 |
Medzi techniky oceňovania, ktoré sú v súlade s trhovým prístupom, patrí maticové oceňovanie. Maticové oceňovanie je matematická technika používaná najmä na oceňovanie niektorých typov finančných nástrojov, ako sú dlhové cenné papiere, bez toho, aby sa spoliehala výlučne na kótované ceny pre konkrétne cenné papiere, ale skôr sa spoliehajúc na vzťah cenných papierov k ostatným referenčným kótovaným cenným papierom. |
Nákladová metóda
B8 |
Nákladová metóda odráža sumu, ktorá by bola v danej dobe potrebná na nahradenie servisnej kapacity aktíva (často uvádzaná ako súčasná reprodukčná obstarávacia cena). |
B9 |
Z hľadiska predávajúceho účastníka trhu vychádza cena, ktorú by dostal za aktívum, z nákladov, ktoré by vynaložil účastník trhu na nadobudnutie alebo postavenie náhradného aktíva porovnateľnej úžitkovej hodnoty upravené o zastaranosť. Je to preto, lebo kupujúci účastník trhu by nezaplatil za aktívum viac, ako je suma, ktorá by mohla nahradiť servisnú kapacitu daného aktíva. Zastaranosť zahŕňa fyzické zhoršenie, funkčnú (technologickú) zastaranosť a ekonomickú (externú) zastaranosť a je to širší pojem ako odpisovanie na účely finančného vykazovania (rozdelenie historických nákladov) a na daňové účely (využitím konkrétnych dôb životnosti aktív). V mnohých prípadoch sa na oceňovanie hmotných aktív, ktoré sa používajú v kombinácii s inými aktívami alebo s ďalšími aktívami a záväzkami, reálnou hodnotou používa metóda súčasnej reprodukčnej obstarávacej ceny. |
Výnosová metóda
B10 |
Pri výnosovej metóde sa budúce sumy (napr. peňažné toky alebo príjmy a výdavky) prepočítavajú na jednu súčasnú (t. j. diskontovanú) sumu. Pri použití výnosovej metódy ocenenie reálnou hodnotou odráža aktuálne očakávania trhu týkajúce sa týchto budúcich súm. |
B11 |
Medzi tieto techniky oceňovania patria napríklad:
|
Techniky súčasnej hodnoty
B12 |
V odsekoch B13 až B30 sa opisuje používanie techník súčasnej hodnoty na oceňovanie reálnou hodnotou. Uvedené odseky sa zameriavajú na techniku úprav diskontnej sadzby a techniku očakávaných peňažných tokov (očakávanej súčasnej hodnoty). V týchto odsekoch sa neopisuje používanie jednej konkrétnej techniky súčasnej hodnoty, ani neobmedzuje používanie techník súčasnej hodnoty na oceňovanie reálnou hodnotou na prediskutované techniky. Technika súčasnej hodnoty použitá na oceňovanie reálnou hodnotou bude závisieť od skutočností a okolností špecifických pre oceňované aktívum alebo záväzok (napr. či možno zistiť ceny na trhu za porovnateľné aktíva alebo záväzky) a od dostupnosti dostatočných údajov. |
Zložky ocenenia súčasnou hodnotou
B13 |
Súčasná hodnota (t. j. uplatnenie výnosovej metódy) je nástroj, ktorý sa využíva na prepojenie budúcich súm (napr. peňažných tokov alebo hodnôt) so súčasnou sumou použitím diskontnej sadzby. Ocenenie aktíva alebo záväzku reálnou hodnotou použitím techniky súčasnej hodnoty zachytáva všetky nasledujúce prvky z hľadiska účastníkov trhu k dátumu ocenenia:
|
Všeobecné zásady
B14 |
Techniky súčasnej hodnoty sa líšia v tom, ako zachytávajú prvky odseku B13. Všetky nasledujúce všeobecné zásady však upravujú uplatňovanie ktorejkoľvek techniky súčasnej hodnoty používanej na oceňovanie reálnou hodnotou:
|
Riziko a neistota
B15 |
Ocenenie reálnou hodnotou využívajúce techniky súčasnej hodnoty sa robí za podmienok neistoty, pretože použité peňažné toky sú skôr odhady ako známe sumy. V mnohých prípadoch je neistá aj výška aj načasovanie peňažných tokov. Dokonca aj zmluvne pevne stanovené sumy, ako sú splátky úveru, sú neisté, ak existuje riziko neplnenia. |
B16 |
Účastníci trhu vo všeobecnosti požadujú kompenzáciu (t. j. rizikovú prémiu) za to, že znášajú neistotu spojenú s peňažnými tokmi súvisiacimi s aktívom alebo záväzkom. Ocenenie reálnou hodnotou by malo zahŕňať rizikovú prémiu, ktorá odzrkadľuje sumu, ktorú by požadovali účastníci trhu ako kompenzáciu za neistotu spojenú s peňažnými tokmi. Inak by ocenenie nepredstavovalo reálnu hodnotu verne. V niektorých prípadoch by mohlo byť ťažké určiť vhodnú rizikovú prémiu. Samotný stupeň náročnosti však nie je dostatočným dôvodom na vylúčenie rizikovej prémie. |
B17 |
Techniky súčasnej hodnoty sa líšia v tom, ako sa v nich robí úprava o riziko a aký typ peňažných tokov používajú. Napríklad:
|
Technika úpravy diskontnej sadzby
B18 |
Technika úpravy diskontnej sadzby využíva jeden súbor peňažných tokov z intervalu možných odhadovaných súm, či už zmluvných alebo prisľúbených (ako je to v prípade dlhopisov) alebo najpravdepodobnejších peňažných tokov. Tieto peňažné toky sú vo všetkých prípadoch podmienené výskytom určitých špecifických udalostí (napr. zmluvné alebo prisľúbené peňažné toky v prípade dlhopisu sú podmienené neexistenciou prípadu neplnenia zo strany dlžníka). Diskontná sadzba použitá pri technike úpravy diskontnej sadzby je odvodená z pozorovaných mier návratnosti pri porovnateľných aktívach alebo záväzkoch, s ktorými sa obchoduje na trhu. Preto sa zmluvné, prisľúbené alebo najpravdepodobnejšie peňažné toky diskontujú pozorovanými alebo odhadovanými trhovými sadzbami pre takéto podmienené peňažné toky (t. j. trhovou mierou návratnosti). |
B19 |
Technika úpravy diskontnej sadzby si vyžaduje analýzu údajov z trhu o porovnateľných aktívach alebo záväzkoch. Porovnateľnosť sa potvrdzuje posúdením povahy peňažných tokov (napr. či sú peňažné toky zmluvné alebo nezmluvné a či budú reagovať podobne na zmeny ekonomických podmienok), ako aj ostatných faktorov (napr. úverovej bonity, kolaterálu, trvania, obmedzujúcich opatrení a likvidity). Alternatívne, ak jedno porovnateľné aktívum alebo záväzok verne neodráža riziko súvisiace s peňažnými tokmi spojenými s oceňovaným aktívom alebo záväzkom, môže byť možné odvodiť diskontnú sadzbu použitím údajov o niekoľkých porovnateľných aktívach alebo záväzkoch spolu s bezrizikovou výnosovou krivkou (t. j. použitím prístupu „hromadenia“). |
B20 |
Na ilustráciu prístupu hromadenia predpokladajme, že aktívom A je zmluvné právo na získanie 800 MJ (1) v jednom roku (t. j. neexistuje žiadna časová neistota). Existuje rozvinutý trh pre porovnateľné aktíva a sú dostupné informácie o týchto aktívach vrátane informácií o cene. Z týchto porovnateľných aktív:
|
B21 |
Na základe porovnania načasovania zmluvných platieb, ktoré sa majú prijať za aktívum A a načasovania pre aktívum B a aktívum C (t. j. jeden rok pre aktívum B verzus dva roky pre aktívum C) sa aktívum B považuje za porovnateľnejšie aktívu A. Použitím zmluvnej platby, ktorá sa má prijať za aktívum A (800 MJ) a ročnou trhovou mierou odvodenou z aktíva B (10,8 percenta) je reálna hodnota aktíva A 722 MJ (800 MJ/1 108). Alternatívne, v prípade neexistencie dostupných trhových informácií o aktíve B sa ročná trhová miera môže odvodiť z aktíva C použitím princípu hromadenia. V danom prípade dvojročná trhová miera, ktorú naznačuje aktívum C (11,2 percenta) by sa upravila na ročnú trhovú mieru použitím časovej štruktúry bezrizikovej výnosovej krivky. Na určenie, či sú rizikové prémie za ročné a dvojročné aktíva rovnaké, môžu byť potrebné doplňujúce informácie a analýza. Ak sa zistí, že rizikové prémie za ročné a dvojročné aktíva nie sú rovnaké, dvojročná trhová miera návratnosti sa upraví o tento účinok. |
B22 |
Keď sa technika úpravy diskontnej sadzby uplatňuje na pevne stanovené príjmy alebo platby, úprava o riziko súvisiace s peňažnými tokmi spojenými s oceňovaným aktívom alebo záväzkom je zahrnutá v diskontnej sadzbe. Pri niektorých uplatneniach techniky úpravy diskontnej sadzby na peňažné toky, ktoré nie sú pevne stanovenými príjmami alebo platbami, môže byť potrebná úprava peňažných tokov na dosiahnutie porovnateľnosti so sledovaným aktívom alebo záväzkom, z ktorých je diskontná sadzba odvodená. |
Technika očakávanej súčasnej hodnoty
B23 |
Technika očakávanej súčasnej hodnoty využíva ako východisko súbor peňažných tokov, ktoré predstavujú priemer všetkých možných budúcich peňažných tokov (t. j. očakávaných peňažných tokov) vážený pravdepodobnosťou. Výsledný odhad je zhodný s očakávanou hodnotou, ktorá je, v štatistickom vyjadrení, váženým priemerom možných hodnôt diskrétnej náhodnej premennej s príslušnými pravdepodobnosťami ako váhami. Keďže všetky možné peňažné toky sú vážené pravdepodobnosťou, výsledný očakávaný peňažný tok nie je podmienený výskytom akejkoľvek konkrétnej udalosti (na rozdiel od peňažných tokov použitých pri technike úpravy diskontnej sadzby). |
B24 |
Pri robení investičného rozhodnutia by účastníci trhu, ktorí nie sú ochotní znášať riziko, brali do úvahy riziko, že sa skutočné peňažné toky môžu líšiť od očakávaných peňažných tokov. V teórii portfólia sa rozlišujú dva druhy rizík:
V teórii portfólia sa uvádza, že na trhu, ktorý je v rovnováhe, účastníkom trhu bude poskytnutá kompenzácia len za znášanie systematického rizika spojeného s peňažnými tokmi. (Na trhoch, ktoré nie sú efektívne alebo nie sú v rovnováhe, môžu byť dostupné aj iné formy návratu alebo kompenzácie.) |
B25 |
Podľa metódy 1 techniky očakávanej súčasnej hodnoty sa očakávané peňažné toky aktíva upravujú o systematické (t. j. trhové) riziko po odpočítaní hotovostnej rizikovej prémie (t. j. očakávané peňažné toky upravené o riziko). Tieto očakávané peňažné toky upravené o riziko predstavujú peňažný tok zodpovedajúci istote, ktorý je diskontovaný bezrizikovou úrokovou sadzbou. Peňažný tok zodpovedajúci istote znamená očakávaný peňažný tok (ako je definovaný) upravený o riziko, takže účastníkovi trhu je jedno, či bude obchodovať a vymení určitý peňažný tok za očakávaný peňažný tok. Napríklad, keď bol účastník trhu ochotný vymeniť očakávaný peňažný tok 1 200 MJ za určitý peňažný tok 1 000 MJ, 1 000 MJ predstavuje ekvivalent istoty 1 200 MJ (t. j. 200 MJ by predstavovali hotovostnú rizikovú prémiu). V takom prípade by účastníkovi trhu bolo jedno, aké aktívum má v držbe. |
B26 |
Naopak pri metóde 2 techniky očakávanej súčasnej hodnoty sa upravuje o systematické (t. j. trhové) riziko uplatnením rizikovej prémie na bezrizikovú úrokovú sadzbu. Preto sa očakávané peňažné toky diskontujú sadzbou, ktorá zodpovedná očakávanej sadzbe spojenej s peňažnými tokmi váženými pravdepodobnosťou (t. j. očakávanej miere návratnosti). Modely, ktoré sa používajú na stanovovanie cien rizikových aktív, ako je model oceňovania kapitálových aktív, sa môžu použiť na odhad očakávanej miery návratnosti. Keďže diskontná sadzba použitá v technike úpravy diskontnej sadzby je miera návratnosti týkajúca sa podmienených peňažných tokov, pravdepodobne bude vyššia, ako je diskontná sadzba použitá v metóde 2 techniky očakávanej súčasnej hodnoty, ktorá je očakávanou mierou návratnosti týkajúcou sa očakávaných peňažných tokov alebo peňažných tokov vážených pravdepodobnosťou. |
B27 |
Na ilustráciu metódy 1 a metódy 2 predpokladajme, že s aktívom sa očakávajú peňažné toky 780 MJ počas jedného roka určené na základe možných peňažných tokov a pravdepodobností uvedených ďalej v texte. Uplatniteľná bezriziková úroková sadzba pre peňažné toky v časovom horizonte jedného roka je 5 percent a prémia systematického rizika pre aktívum s rovnakým rizikovým profilom je trojpercentná.
|
B28 |
V tejto jednoduchej ilustrácii predstavujú očakávané peňažné toky (780 MJ) priemer troch možných výsledkov vážený pravdepodobnosťou. V realistickejších situáciách by mohlo byť veľa možných výsledkov. Na uplatnenie techniky očakávanej súčasnej hodnoty nie je však vždy potrebné brať do úvahy rozdelenie všetkých možných peňažných tokov použitím zložitých modelov a techník. Skôr by mohlo byť možné vypracovať obmedzený počet samostatných scenárov a pravdepodobností, ktoré zachytávajú celý rad možných peňažných tokov. Účtovná jednotka môže napríklad použiť realizované peňažné toky za niektoré relevantné uplynulé obdobie upravené o zmeny okolností, ku ktorým došlo neskôr (napr. zmeny externých faktorov vrátane ekonomických alebo trhových podmienok, trendov v odvetví a hospodársku súťaž, ako aj zmeny vnútorných faktorov, ktoré ovplyvňujú účtovnú jednotku konkrétnejšie), berúc do úvahy predpoklady účastníkov trhu. |
B29 |
Teoreticky je súčasná hodnota (t. j. reálna hodnota) peňažných tokov aktíva rovnaká bez ohľadu na to, či sa použije metóda 1 alebo metóda 2, a to:
|
B30 |
Pri použití techniky očakávanej súčasnej hodnoty na ocenenie reálnou hodnotou sa môže použiť buď metóda 1 alebo metóda 2. Výber metódy 1 alebo metódy 2 bude závisieť od skutočností a okolností špecifických pre oceňované aktívum alebo záväzok, pokiaľ sú k dispozícii dostatočné údaje a uplatnia sa úsudky. |
UPLATŇOVANIE TECHNÍK SÚČASNEJ HODNOTY NA ZÁVÄZKY A VLASTNÉ NÁSTROJE VLASTNÉHO IMANIA ÚČTOVNEJ JEDNOTKY, KTORÉ NEMAJÚ V DRŽBE INÉ STRANY AKO AKTÍVA (ODSEKY 40 A 41)
B31 |
Pri použití techniky súčasnej hodnoty na ocenenie reálnej hodnoty záväzku, ktorý nemá v držbe iná strana ako aktívum (napr. záväzky vyplývajúce z ukončenia prevádzky), účtovná jednotka okrem iného odhadne budúce odlevy peňažných prostriedkov, ktoré by účastníci trhu očakávali pri plnení povinnosti. Tieto budúce odlevy peňažných prostriedkov musia zahŕňať očakávania účastníkov trhu, pokiaľ ide o náklady na splnenie povinnosti a kompenzáciu, ktorú by účastník trhu požadoval za prevzatie povinnosti. Takáto kompenzácia zahŕňa návratnosť, ktorú by účastník trhu očakával pri
|
B32 |
Napríklad nefinančný záväzok neobsahuje zmluvnú mieru návratnosti a neexistuje zistiteľný trhový výnos pre tento záväzok. V niektorých prípadoch nebude možné zložky návratnosti, ktoré by účastníci trhu požadovali, od seba odlíšiť (napr. keď sa použije cena, ktorú by nezávislý dodávateľ účtoval na základe pevne stanoveného poplatku). V ostatných prípadoch bude účtovná jednotka musieť odhadnúť tieto zložky osobitne (napr. pri použití ceny, ktorú by účtoval nezávislý dodávateľ, plus náklady navyše, pretože dodávateľ by v takom prípade neznášal riziko budúcich zmien nákladov). |
B33 |
Účtovná jednotka môže zahrnúť rizikovú prémiu do ocenenia reálnej hodnoty záväzku alebo vlastného nástroja vlastného imania účtovnej jednotky, ktorý nemá v držbe iná strana ako aktívum, jedným z týchto spôsobov:
Účtovná jednotka zabezpečí, aby duplicitne nezapočítala alebo nevynechala úpravy o riziko. Napríklad, ak sa odhady peňažných tokov zvýšia, aby zohľadňovali kompenzáciu za prevzatie rizika spojeného s povinnosťou, diskontná sadzba by sa nemala upraviť tak, aby zohľadňovala toto riziko. |
VSTUPY DO TECHNÍK OCEŇOVANIA (ODSEKY 67 AŽ 71)
B34 |
Medzi príklady trhov, na ktorých možno zistiť vstupy pre niektoré aktíva a záväzky (napr. finančné nástroje) patria:
|
HIERARCHIA REÁLNYCH HODNÔT (ODSEKY 72 AŽ 90)
Vstupy úrovne 2 (odseky 81 až 85)
B35 |
Medzi vstupy úrovne 2 pre konkrétne aktíva a záväzky patria napríklad:
|
Vstupy úrovne 3 (odseky 86 až 90)
B36 |
Medzi vstupy úrovne 3 pre konkrétne aktíva a záväzky patria napríklad:
|
OCEŇOVANIE REÁLNOU HODNOTOU PRI VÝZNAMNOM POKLESE OBJEMU ALEBO ÚROVNE ČINNOSTI SÚVISIACICH S AKTÍVOM ALEBO ZÁVÄZKOM
B37 |
Na reálnu hodnotu aktíva alebo záväzku môže mať vplyv, keď došlo k významnému poklesu objemu alebo úrovne aktivity s týmto aktívom alebo záväzkom v porovnaní s bežnou trhovou aktivitou s týmto aktívom alebo záväzkom (alebo podobnými aktívami alebo záväzkami). Na určenie toho, či na základe dostupných dôkazov došlo k významnému poklesu objemu alebo úrovne aktivity s daným aktívom alebo záväzkom, účtovná jednotka zhodnotí význam a relevantnosť faktorov, ako napríklad:
|
B38 |
Ak účtovná jednotka dospeje k záveru, že došlo k významnému poklesu objemu alebo úrovne aktivity s týmto aktívom alebo záväzkom v porovnaní s bežnou trhovou aktivitou s týmto aktívom alebo záväzkom (alebo podobnými aktívami alebo záväzkami), je potrebná ďalšia analýza transakcií alebo kótovaných cien. Samotný pokles objemu alebo úrovne aktivity nemusí znamenať, že transakčná cena alebo kótovaná cena nepredstavujú reálnu hodnotu alebo že transakcia na danom trhu nie je riadna. Keď však účtovná jednotka zistí, že transakcia alebo kótovaná cena nepredstavuje reálnu hodnotu (napr. môžu existovať transakcie, ktoré nie sú obvykle), bude potrebná úprava transakcií alebo kótovaných cien, ak účtovná jednotka použije tieto ceny ako základ pre oceňovanie reálnou hodnotou a táto úprava môže byť významná pre ocenenie reálnou hodnotou ako celok. Úpravy môžu byť potrebné aj za iných okolností (napr. keď si cena za podobné aktívum vyžaduje významnú úpravu, aby bola porovnateľná s oceňovaným aktívom alebo keď je cena zastaraná). |
B39 |
V tomto IFRS sa nepredpisuje metodika pre uskutočňovanie významných úprav transakcií alebo kótovaných cien. Diskusia k používaniu techník oceňovania pri oceňovaní reálnou hodnotou je v odsekoch 61 až 66 a B5 až B11. Bez ohľadu na použitú techniku oceňovania účtovná jednotka zahrnie vhodné úpravy o riziká vrátane rizikovej prémie odrážajúcej sumu, ktorú by účastníci trhu požadovali ako kompenzáciu za neistotu spojenú s hotovostnými tokmi súvisiacimi s aktívom alebo záväzkom (pozri odsek B17). Inak ocenenie nepredstavuje reálnu hodnotu verne. V niektorých prípadoch by mohlo byť ťažké určiť vhodnú úpravu o riziko. Samotný stupeň obtiažnosti však nie je dostatočným dôvodom na vylúčenie úpravy o riziko. Úprava o riziko musí odrážať riadnu transakciu medzi účastníkmi trhu k dátumu ocenenia za bežných trhových podmienok. |
B40 |
Keď dôjde k významnému poklesu objemu alebo úrovne aktivity s aktívom alebo záväzkom, môže byť vhodná zmena techniky oceňovania alebo použitie kombinovaných techník oceňovania (napr. použitie trhovej metódy a techniky súčasnej hodnoty). Pri vážení náznakov reálnej hodnoty, ktoré sú výsledkom použitia kombinovaných techník oceňovania, účtovná jednotka posúdi primeranosť intervalu ocenení reálnou hodnotou. Cieľom je určiť bod z intervalu hodnôt, ktorý najlepšie zodpovedá reálnej hodnote za bežných trhových okolností. Široký interval ocenení reálnou hodnotou môže naznačovať, že je potrebná ďalšia analýza. |
B41 |
Dokonca aj keď došlo k významnému poklesu objemu alebo úrovne aktivity s aktívom alebo záväzkom, cieľ oceňovania reálnou hodnotou ostáva rovnaký. Reálna hodnota je cena, ktorá by sa získala za predaj aktíva alebo by sa zaplatila za prevod záväzku pri riadnej transakcii (t. j. nie pri nútenej likvidácii alebo exekučnom predaji) medzi účastníkmi trhu k dátumu ocenenia za bežných trhových podmienok. |
B42 |
Odhad ceny, za ktorú by účastníci trhu boli ochotní uskutočniť transakciu k dátumu ocenenia za bežných trhových podmienok, keď došlo k významnému poklesu objemu alebo úrovne aktivity s aktívom alebo záväzkom, závisí od skutočností a okolností k dátumu ocenenia a vyžaduje si posúdenie. Úmysel účtovnej jednotky vlastniť aktívum alebo uhradiť alebo inak splniť záväzok nie je pri oceňovaní reálnou hodnotou dôležitý, pretože oceňovanie reálnou hodnotou je trhové oceňovanie, a nie oceňovanie na úrovni individuálnej účtovnej jednotky. |
Identifikácia transakcií, ktoré nie sú riadne
B43 |
Rozhodnutie, či je transakcia riadna (alebo nie je riadna) je ťažšie, ak došlo k významnému poklesu objemu alebo úrovne aktivity s aktívom alebo záväzkom v porovnaní s bežnou trhovou aktivitou s aktívom alebo záväzkom (alebo podobnými aktívami alebo záväzkami). Za takých okolností nie je vhodné dospieť k záveru, že všetky transakcie na tomto trhu nie sú riadne (t. j. nútená likvidácia alebo exekučný predaj). Medzi okolnosti, ktoré môžu naznačovať, že transakcia nie je riadna, patria:
Účtovná jednotka vyhodnotí okolnosti, aby určila, či je pod váhou dostupných dôkazov transakcia riadna. |
B44 |
Účtovná jednotka pri oceňovaní reálnou hodnotou alebo odhade prémií za trhové riziká posúdi:
Účtovná jednotka nemusí vynaložiť maximálne úsilie na určenie, či je transakcia riadna, ale nesmie ignorovať informácie, ktoré sú primerane dostupné. Keď je účtovná jednotka stranou transakcie, predpokladá sa, že má dostatok informácií na vyvodenie záveru, či je transakcia riadna. |
Používanie kótovaných cien poskytnutých tretími stranami
B45 |
V tomto IFRS sa nevylučuje požitie kótovaných cien poskytnutých tretími stranami, ako sú útvary cenotvorby alebo sprostredkovatelia, ak účtovná jednotka zistí, že kótované ceny poskytnuté týmito stranami sú určené v súlade s týmto IFRS. |
B46 |
Keď dôjde k významnému poklesu objemu alebo úrovne aktivity s aktívom alebo záväzkom, účtovná jednotka zhodnotí, či sú kótované ceny poskytnuté tretími stranami stanovené použitím aktuálnych informácií, ktoré odrážajú riadne transakcie, alebo techniky oceňovania, ktorá odráža predpoklady účastníkov trhu (vrátane predpokladov o riziku). Pri vážení kótovanej ceny ako vstupu do oceňovania reálnou hodnotou účtovná jednotka priradí nižšiu váhu (v porovnaní s ostatnými ukazovateľmi reálnej hodnoty, ktoré odrážajú výsledky transakcií) pre kotácie, ktoré neodrážajú výsledok transakcií. |
B47 |
Pri vážení dostupných dôkazov sa okrem toho zohľadní povaha kotácie (napr. či je kotácia orientačnou cenou alebo záväznou ponukou), pričom väčšia váha sa priradí kotáciám poskytnutým tretími stranami, ktoré predstavujú záväzné ponuky. |
Dodatok C
Dátum účinnosti a prechodné ustanovenia
Tento dodatok tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto IFRS a má rovnakú platnosť, ako ostatné časti tohto IFRS.
C1 |
Účtovná jednotka uplatňuje tento IFRS na ročné obdobia, ktoré sa začínajú 1. januára 2013 alebo neskôr. Skoršie uplatňovanie je povolené. Ak účtovná jednotka uplatňuje tento IFRS na skoršie obdobie, túto skutočnosť zverejní. |
C2 |
Tento IFRS sa uplatňuje prospektívne od začiatku ročného obdobia, v ktorom sa uplatnil po prvýkrát. |
C3 |
Požiadavky tohto IFRS na zverejňovanie sa nemusia uplatňovať v porovnávacích informáciách poskytovaných za obdobia pred prvým uplatnením tohto IFRS. |
Dodatok D
Zmeny a doplnenia iných IFRS
V tomto dodatku sú uvedené zmeny a doplnenia iných IFRS, ktoré sú dôsledkom toho, že rada vydala IFRS 13. Účtovná jednotka uplatní tieto zmeny a doplnenia na ročné obdobia začínajúce sa 1. januára 2013 alebo neskôr. Ak účtovná jednotka uplatní IFRS 13 na skoršie obdobie, uplatní v tom skoršom období aj tieto zmeny a doplnenia. V zmenených a doplnených odsekoch je nový text podčiarknutý a vypustený text je preškrtnutý.
ZMENA DEFINÍCIE
D1 |
V IFRS 1, 3 až 5 a 9 (vydaných v októbri 2010) sa definícia reálnej hodnoty nahrádza takto: Reálna hodnota je cena, ktorá by sa získala za predaj aktíva alebo bola zaplatená za prevod záväzku pri riadnej transakcii medzi účastníkmi trhu k dátumu ocenenia. (Pozri IFRS 13.) V IFRS 2, 16, 18 až 21, 32 a 40 sa definícia reálnej hodnoty nahrádza takto: Reálna hodnota je cena, ktorá by sa získala za predaj aktíva alebo bola zaplatená za prevod záväzku pri riadnej transakcii medzi účastníkmi trhu k dátumu ocenenia. (Pozri IFRS 13 Oceňovanie reálnou hodnotou.) |
IFRS 1 Prvé uplatnenie medzinárodných štandardov finančného výkazníctva (v znení zmien a doplnení k septembru 2010)
D2 |
Odsek 19 sa vypúšťa. |
D3 |
Dopĺňa sa tento odsek 39J:
|
D4 |
Odseky D15 a D20 sa menia a dopĺňajú takto:
|
IFRS 2 Platby na základe podielov
D5 |
Dopĺňa sa tento odsek 6A:
|
IFRS 3 Podnikové kombinácie
D6 |
Odseky 20, 29, 33 a 47 sa menia a dopĺňajú takto:
|
D7 |
Dopĺňa sa tento odsek 64F:
|
D8 |
V dodatku B sa odseky B22 a B40, B43 až B46, B49 a B64 menia a dopĺňajú takto:
|
IFRS 4 Poistné zmluvy
D9 |
Dopĺňa sa tento odsek 41E:
|
IFRS 5 Dlhodobý majetok držaný na predaj a ukončenie činnosti
D10 |
Dopĺňa sa tento odsek 44H:
|
IFRS 7 Finančné nástroje: zverejnenia (v znení zmien a doplnení z októbra 2009)
D11 |
[Neuplatňuje sa na požiadavky] |
D12 |
Odsek 3 sa mení a dopĺňa takto:
|
D13 |
Odseky 27 až 27B sa vypúšťajú. |
D14 |
Odsek 28 sa mení a dopĺňa takto:
|
D15 |
Odsek 29 sa mení a dopĺňa takto:
|
D16 |
Dopĺňa sa tento odsek 44P:
|
D17 |
V dodatku A sa mení a dopĺňa definícia iného cenového rizika takto:
|
IFRS 9 Finančné nástroje (vydaný v novembri 2009)
D18 |
Odsek 5.1.1 sa mení a dopĺňa takto:
|
D19 |
Dopĺňa sa tento odsek 5.1.1A:
|
D20 |
Odseky 5.2.1, 5.3.2, 8.2.5 a 8.2.11 sa menia a dopĺňajú takto:
|
D21 |
Dopĺňa sa tento odsek 8.1.3:
|
D22 |
V dodatku A sa úvodný text mení a dopĺňa takto: Ďalej uvedené pojmy sú vymedzené v odseku 11 štandardu IAS 32 Finančné nástroje: prezentácia, odseku 9 štandardu IAS 39 alebo dodatku A IFRS 13 a sú použité v tomto IFRS v zmysle uvedenom v štandardoch IAS 32, IAS 39 alebo IFRS 13: … |
D23 |
V dodatku B sa odsek B5.1, názov nad odsekom B5.5 a odseky B5.5 a B5.7 menia a dopĺňajú takto:
Investície do nástrojov vlastného imania (a zmluvy o týchto investíciách)
|
IFRS 9 Finančné nástroje (vydaný v novembri 2010)
D29 |
[Neuplatňuje sa na požiadavky] |
D30 |
Odseky 3.2.14, 4.3.7 a 5.1.1 sa menia a dopĺňajú takto:
|
D31 |
Dopĺňa sa tento odsek 5.1.1A:
|
D32 |
Odsek 5.2.1 sa mení a dopĺňa takto:
|
D33 |
Nadpis nad odsekom 5.4.1 a odseky 5.4.1 až 5.4.3 sa vypúšťajú. |
D34 |
Odseky 5.6.2, 7.2.5, 7.2.11 a 7.2.12 sa menia a dopĺňajú takto:
|
D35 |
Dopĺňa sa tento odsek 7.1.3:
|
D36 |
V dodatku B sa odseky B3.2.11, B3.2.17, B5.1.1 a B5.2.2 menia a dopĺňajú takto:
|
D37 |
Dopĺňajú sa tieto odseky B5.1.2A a B5.2.2A:
|
D38 |
Odseky B5.4.1 až B5.4.3 a ich príslušné nadpisy sa vypúšťajú. |
D39 |
Nadpis nad odsekom B5.4.14 a odseky B5.4.14, B5.4.16 a B5.7.20 sa menia a dopĺňajú takto: Investície do nástrojov vlastného imania (a zmluvy o týchto investíciách)
|
D40 |
V dodatku C odseku C3 sa zmeny a doplnenia odsekov D15 a D20 štandardu IFRS 1 Prvé uplatnenie medzinárodných štandardov finančného výkazníctva menia a dopĺňajú takto:
|
D41 |
V odseku C11 sa zmeny a doplnenia odseku 28 štandardu IFRS 7 Finančné nástroje: zverejnenia menia a dopĺňajú takto:
|
D42 |
V odseku C26 sa zmeny a doplnenia odseku 1 štandardu IAS 28 Podiely v pridružených podnikoch menia a dopĺňajú takto:
|
D43 |
V odseku C28 sa zmeny a doplnenia odseku 1 štandardu IAS 31 Podiely v pridružených podnikoch menia a dopĺňajú takto:
|
D44 |
V odseku C30 sa zmeny a doplnenia odseku 23 štandardu IAS 32 Finančné nástroje: zverejnenia menia a dopĺňajú takto:
|
D45 |
V odseku C49 sa zmeny a doplnenia odseku A8 interpretácií IFRIC 2 Členské podiely v družstvách a podobné nástroje menia a dopĺňajú takto:
|
D46 |
V odseku C53 sa zmeny a doplnenia odseku 7 interpretácie IFRIC 19 Zánik finančných záväzkov s nástrojmi vlastného imania menia a dopĺňajú takto:
|
IAS 1 Prezentácia účtovnej závierky
D47 |
Odseky 128 a 133 sa menia a dopĺňajú takto:
|
D48 |
Dopĺňa sa tento odsek 139I:
|
IAS 2 Zásoby
D49 |
Odsek 7 sa mení a dopĺňa takto:
|
D50 |
Dopĺňa sa tento odsek 40C:
|
IAS 8 Účtovné politiky, zmeny v účtovných odhadoch a chyby
D51 |
Odsek 52 sa mení a dopĺňa takto:
|
D52 |
Dopĺňa sa tento odsek 54C:
|
IAS 10 Udalosti po období vykazovania
D53 |
Odsek 11 sa mení a dopĺňa takto:
|
D54 |
Dopĺňa sa tento odsek 23A:
|
IAS 16 Nehnuteľnosti, stroje a zariadenia
D55 |
Odsek 26 sa mení a dopĺňa takto:
|
D56 |
Odseky 32 a 33 sa vypúšťajú. |
D57 |
Odseky 35 a 77 sa menia a dopĺňajú takto:
|
D58 |
Dopĺňa sa tento odsek 81F:
|
IAS 17 Lízingy
D59 |
Dopĺňa sa tento odsek 6A:
|
IAS 18 Výnosy
D60 |
Dopĺňa sa tento odsek 42:
|
IAS 19 Zamestnanecké požitky
D61 |
[Neuplatňuje sa na požiadavky] |
D62 |
Odseky 50 a 102 sa menia a dopĺňajú takto:
|
D63 |
Dopĺňa sa tento odsek 162:
|
IAS 20 Účtovanie štátnych dotácií a zverejňovanie štátnej pomoci
D64 |
Dopĺňa sa tento odsek 45:
|
IAS 21 Vplyvy zmien kurzov cudzích mien
D65 |
Odsek 23 sa mení a dopĺňa takto:
|
D66 |
Dopĺňa sa tento odsek 60G:
|
IAS 28 Podiely v pridružených podnikoch (v znení zmien a doplnení z októbra 2009)
D67 |
Odseky 1 a 37 sa menia a dopĺňajú takto:
|
D68 |
Dopĺňa sa tento odsek 41G:
|
IAS 31 Podiely na spoločnom podnikaní (v znení zmenenom a doplnenom v októbri 2009)
D69 |
Odsek 1 sa mení a dopĺňa takto:
|
D70 |
Dopĺňa sa tento odsek 58F:
|
IAS 32 Finančné nástroje: prezentácia (v znení zmenenom a doplnenom v septembri 2010)
D71 |
Odsek 23 sa mení a dopĺňa takto:
|
D72 |
Dopĺňa sa tento odsek 97J:
|
D73 |
V návode na uplatnenie sa odsek AG31 mení a dopĺňa takto:
|
IAS 33 Zisk na akciu
D74 |
Odseky 8 a 47A sa menia a dopĺňajú takto:
|
D75 |
Dopĺňa sa tento odsek 74C:
|
D76 |
V dodatku A sa odsek A2 mení a dopĺňa takto:
|
IAS 34 Finančné vykazovanie v priebehu účtovného roka (v znení zmenenom a doplnenom v máji 2010)
D77 |
[Neuplatňuje sa na požiadavky] |
D78 |
Dopĺňa sa tento odsek 16A písm. j):
|
D79 |
Dopĺňa sa tento odsek 50:
|
IAS 36 Zníženie hodnoty majetku
D80 |
Odsek 5 sa mení a dopĺňa takto:
|
D81 |
Odsek 6 sa mení a dopĺňa takto (v dôsledku zmeny a doplnenia vymedzenia reálnej hodnoty zníženej o náklady na predaj sa všetky odkazy na „reálnu hodnotu zníženú o náklady na predaj“ v štandarde IAS 36 sa nahrádzajú „reálnou hodnotou zníženou o náklady na vyradenie“):
|
D82 |
Odseky 12, 20 a 22 sa menia a dopĺňajú takto:
|
D83 |
Odseky 25 až 27 sa vypúšťajú. |
D84 |
Odsek 28 sa mení a dopĺňa takto:
|
D85 |
Dopĺňa sa tento odsek 53A:
|
D86 |
Odseky 78, 105, 111, 130 a 134 sa menia a dopĺňajú takto:
|
D87 |
Dopĺňa sa tento odsek 140I:
|
IAS 38 Nehmotný majetok
D88 |
Odsek 8 sa mení a dopĺňa takto:
|
D89 |
Odsek 33 sa mení a dopĺňa takto:
|
D90 |
Nadpis nad odsekom 35 sa mení a dopĺňa takto: Nehmotný majetok nadobudnutý v rámci podnikovej kombinácie
|
IAS 39 Finančné nástroje: vykazovanie a oceňovanie (v znení zmenenom a doplnenom v októbri 2009)
D96 |
[Neuplatňuje sa na požiadavky] |
D97 |
Odsek 9 sa mení a dopĺňa takto:
|
D98 |
Odseky 13 a 28 sa menia a dopĺňajú takto:
|
D99 |
Dopĺňa sa tento odsek 43A:
|
D100 |
Odsek 47 sa mení a dopĺňa takto:
|
D101 |
Odseky 48 až 49 sa vypúšťajú. |
D102 |
Odsek 88 sa mení a dopĺňa takto:
|
D103 |
Dopĺňa sa tento odsek 103Q:
|
D104 |
V dodatku A sa odseky AG46, AG52 a AG64 menia a dopĺňajú takto:
|
D105 |
Odsek AG64 sa mení a dopĺňa takto:
|
D106 |
Odseky AG69 až AG75 a ich príslušné nadpisy sa vypúšťajú. |
D107 |
Odsek AG76 sa mení a dopĺňa takto:
|
D108 |
Odsek AG76A sa mení a dopĺňa takto:
|
D109 |
Odseky AG77 až AG79 sa vypúšťajú. |
D110 |
Odseky AG80 a AG81 sa menia a dopĺňajú takto:
|
D111 |
Nadpis nad odsekom AG82 a odsek AG82 sa vypúšťajú. |
D112 |
Odsek AG96 sa mení a dopĺňa takto:
|
IAS 40 Investičný nehnuteľný majetok
D113 |
[Neuplatňuje sa na požiadavky] |
D114 |
Odseky 26, 29 a 32 sa menia a dopĺňajú takto:
|
D115 |
Odseky 36 až 39 sa vypúšťajú. |
D116 |
Odsek 40 sa mení a dopĺňa takto:
|
D117 |
Odseky 42 až 47, 49, 51 a 75 písm. d) sa vypúšťajú. |
D118 |
Odsek 48 sa mení a dopĺňa takto:
|
D119 |
Nadpis pred odsekom 53 a odseky 53 a 53B sa menia a dopĺňajú takto: Nemožnosť spoľahlivo oceniť reálnu hodnotu
|
D120 |
Odsek 75 písm. d) sa vypúšťa. |
D121 |
Odseky 78 až 80 sa menia a dopĺňajú takto:
|
D122 |
Odsek 85B sa mení a dopĺňa takto:
|
D123 |
Dopĺňa sa tento odsek 85C:
|
IAS 41 Poľnohospodárstvo
D124 – 125 |
[Neuplatňuje sa na požiadavky] |
D126 |
Odseky 8, 15 a 16 sa menia a dopĺňajú takto:
|
D127 |
Odseky 9, 17 až 21 a 32 sa vypúšťajú. |
D128 |
Odseky 25 a 30 sa menia a dopĺňajú takto:
|
D129 |
Odseky 47 a 48 sa vypúšťajú. |
D130 |
Dopĺňa sa tento odsek 61:
|
IFRIC 2 Členské podiely v družstvách a podobné nástroje (v znení zmenenom a doplnenom v októbri 2009)
D131 |
[Neuplatňuje sa na požiadavky] |
D132 |
Za názov „Odkazy“ sa dopĺňa odkaz na IFRS 13 Oceňovanie reálnou hodnotou. |
D133 |
Dopĺňa sa tento odsek 16:
|
D134 |
V dodatku sa odsek 48 mení a dopĺňa takto:
|
IFRIC 4 Určovanie, či je súčasťou zmluvy lízing
D135 |
Za názov „Odkazy“ sa dopĺňa odkaz na IFRS 13 Oceňovanie reálnou hodnotou. |
D136 |
V odseku 15 písm. a) znie poznámka pod čiarou k „reálnej hodnote“ takto:
|
IFRIC 13 Vernostné programy pre zákazníkov
D137 |
Za názov „Odkazy“ sa dopĺňa odkaz na IFRS 13 Oceňovanie reálnou hodnotou. |
D138 |
Odsek 6 sa mení a dopĺňa takto:
|
D139 |
Dopĺňa sa tento odsek 10B:
|
D140 |
V návode na uplatnenie sa odseky AG1 až AG3 menia a dopĺňajú takto:
|
IFRIC 17 Rozdelenia nepeňažných aktív vlastníkom
D141 |
[Neuplatňuje sa na požiadavky] |
D142 |
Za názov „Odkazy“ sa dopĺňa odkaz na IFRS 13 Oceňovanie reálnou hodnotou. |
D143 |
Odsek 17 sa mení a dopĺňa takto:
|
D144 |
Dopĺňa sa tento odsek 20:
|
IFRIC 19 Zánik finančných záväzkov s nástrojmi vlastného imania (v znení zmenenom a doplnenom v septembri 2010)
D145 |
[Neuplatňuje sa na požiadavky] |
D146 |
Za názov „Odkazy“ sa dopĺňa odkaz na IFRS 13 Oceňovanie reálnou hodnotou. |
D147 |
Odsek 7 sa mení a dopĺňa takto:
|
D148 |
Dopĺňa sa tento odsek 15:
|
INTERPRETÁCIA IFRIC 20
Náklady na odstraňovanie skrývky v produkčnej fáze povrchovej ťažby
ODKAZY
— |
Koncepčný rámec finančného výkazníctva |
— |
IAS 1 Prezentácia účtovnej závierky |
— |
IAS 2 Zásoby |
— |
IAS 16 Nehnuteľnosti, stroje a zariadenia |
— |
IAS 38 Nehmotný majetok |
ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE
1 |
Pri operáciách povrchovej ťažby môžu účtovné jednotky považovať za potrebné odstrániť odpadový banský materiál („skrývka“) na získanie prístupu k ložiskám minerálnej rudy. Táto činnosť odstraňovania odpadu je známa ako „odstraňovanie skrývky“. |
2 |
Počas vývojovej fázy bane (pred začatím produkcie) sa náklady na odstraňovanie skrývky zvyčajne kapitalizujú ako súčasť odpísateľných nákladov na stavbu, vývoj a konštrukciu bane. Tieto kapitalizované náklady sa odpisujú alebo amortizujú systematickým spôsobom, zvyčajne použitím výrobnej metódy, po začatí produkcie. |
3 |
Banská účtovná jednotka môže počas produkčnej fázy bane pokračovať v odstraňovaní skrývky a môžu jej vznikať náklady na odstraňovanie skrývky. |
4 |
Odstránený materiál pri odstraňovaní skrývky v produkčnej fáze nebude nevyhnutne 100 % odpad; často bude kombináciou rudy a odpadu. Pomer rudy k odpadu sa môže pohybovať od neekonomicky nízkeho stupňa k ziskovému vysokému stupňu. Odstránením materiálu s nízkym pomerom rudy k odpadu sa môže vyprodukovať určitý využiteľný materiál, ktorý sa môže použiť na vytváranie zásob. Týmto odstránením by sa takisto mohol poskytnúť prístup k hlbším vrstvám materiálu, ktoré majú vyšší pomer rudy k odpadu. Účtovnej jednotke tak môže z odstraňovania skrývky vzniknúť dvojaký úžitok: využiteľná ruda, ktorá sa môže použiť na vytváranie zásob, a lepší prístup k ďalším množstvám materiálu, ktorý sa bude ťažiť v budúcich obdobiach. |
5 |
Táto interpretácia sa zaoberá otázkou, kedy a ako samostatne účtovať tieto dva úžitky vyplývajúce z odstraňovania skrývky, ako aj tým, ako prvotne a následne tieto úžitky oceňovať. |
ROZSAH PÔSOBNOSTI
6 |
Táto interpretácia sa vzťahuje na náklady na odstraňovanie odpadu, ktoré vzniknú pri činnostiach povrchovej ťažby počas produkčnej fázy bane („náklady na odstraňovanie skrývky počas produkcie“). |
OTÁZKY
7 |
Táto interpretácia sa zaoberá týmito otázkami:
|
KONSENZUS
Vykazovanie nákladov na odstraňovanie skrývky počas produkcie ako aktíva
8 |
V rozsahu, v ktorom je úžitok z odstraňovania skrývky realizovaný vo forme vytvorených zásob, účtuje účtovná jednotka náklady na odstraňovanie skrývky v súlade so zásadami štandardu IAS 2 Zásoby. V rozsahu, v ktorom je úžitkom lepší prístup k rude, vykazuje účtovná jednotka tieto náklady ako dlhodobý majetok, ak sú splnené kritériá v odseku 9. V tejto interpretácii sa dlhodobý majetok označuje ako „aktívum z odstraňovania skrývky“. |
9 |
Účtovná jednotka vykazuje aktíva z odstraňovania skrývky vtedy a len vtedy, ak sú splnené všetky tieto podmienky:
|
10 |
Aktívum z odstraňovania skrývky sa účtuje ako zvýšenie alebo zlepšenie existujúceho aktíva. Inými slovami, aktívum z odstraňovania skrývky sa bude účtovať ako súčasť existujúceho aktíva. |
11 |
Klasifikácia aktíva z odstraňovania skrývky ako hmotného alebo nehmotného majetku je rovnaká ako existujúceho aktíva. Inými slovami, povahou existujúceho aktíva sa určí, či účtovná jednotka klasifikuje aktívum z odstraňovania skrývky ako hmotné alebo nehmotné. |
Prvotné oceňovanie aktíva z odstraňovania skrývky
12 |
Účtovná jednotka prvotne ocení aktívum z odstraňovania skrývky v obstarávacej cene, ktorou je akumulácia nákladov priamo vzniknutých na uskutočnenie odstraňovania skrývky, ktorým sa zlepší prístup k identifikovanej zložke rudy, plus pridelenie priamo prideliteľných režijných nákladov. Pri odstraňovaní skrývky počas produkcie môže v rovnakom čase nastať niekoľko náhodných operácií, ktoré ale nie sú nevyhnutné na to, aby odstraňovanie skrývky počas produkcie pokračovalo podľa plánu. Náklady spojené s týmito náhodnými operáciami sa nezahŕňajú do nákladov na aktívum z odstraňovania skrývky. |
13 |
Ak náklady na aktívum z odstraňovania skrývky a na vyprodukované zásoby nie je možné identifikovať osobitne, účtovná jednotka priradí náklady na odstraňovanie skrývky počas produkcie k vytvoreným zásobám aj k aktívam z odstraňovania skrývky použitím priradenia, ktoré je založené na relevantnom opatrení produkcie. Toto opatrenie sa vypočítava pre určenú zložku rudného telesa a použije sa ako referenčná hodnota na určenie rozsahu, v ktorom nastala dodatočná činnosť vytvárania budúceho úžitku. Príklady takýchto opatrení zahŕňajú:
|
Následné oceňovanie aktíva z odstraňovania skrývky
14 |
Po prvotnom vykázaní sa aktívum z odstraňovania skrývky vykazuje buď v obstarávacej cene, alebo v precenenej hodnote zníženej o odpisy alebo amortizáciu a o straty zo zníženia hodnoty rovnakým spôsobom ako u existujúceho aktíva, ktorého je súčasťou. |
15 |
Aktívum z odstraňovania skrývky sa odpisuje alebo amortizuje systematickým spôsobom počas očakávanej doby životnosti identifikovanej zložky rudného telesa, ktoré sa stane prístupnejšie v dôsledku odstraňovania skrývky. Použije sa výrobná metóda, pokiaľ nie je vhodnejšia iná metóda. |
16 |
Očakávaná doba životnosti identifikovanej zložky rudy, ktorá sa používa na odpisovanie alebo amortizáciu aktíva z odstraňovania skrývky, sa bude odlišovať od očakávanej doby životnosti, ktorá sa používa na odpisovanie alebo amortizáciu samotnej bane a súvisiacich ťažobných aktív. Výnimkou sú tie obmedzené okolnosti, keď odstraňovanie skrývky poskytuje lepší prístup k celému alebo ostávajúcemu rudnému telesu. To môže napríklad nastať ku koncu doby životnosti bane, keď identifikovaná zložka predstavuje poslednú časť rudného telesa, ktoré sa má vyťažiť. |
Príloha A
Dátum nadobudnutia účinnosti a prechodné ustanovenia
Táto príloha tvorí neoddeliteľnú súčasť tejto interpretácie a má rovnakú záväznosť ako ostatné časti interpretácie.
A1 |
Účtovná jednotka uplatňuje túto interpretáciu na ročné obdobia, ktoré sa začínajú 1. januára 2013 alebo neskôr. Skoršie uplatňovanie je povolené. Ak účtovná jednotka uplatňuje túto interpretáciu na skoršie obdobie, túto skutočnosť zverejní. |
A2 |
Účtovná jednotka uplatňuje túto interpretáciu na náklady na odstraňovanie skrývky počas produkcie, ktoré vznikli na začiatku najskoršieho prezentovaného obdobia alebo neskôr. |
A3 |
Na začiatku najskoršieho prezentovaného obdobia sa každý predtým vykázaný zostatok aktíva, ktorý vyplynul z odstraňovania skrývky vykonaného počas produkčnej fázy („predchádzajúce aktívum z odstraňovania skrývky“), reklasifikuje ako súčasť existujúceho aktíva, ku ktorému sa odstraňovanie skrývky vzťahovalo, a to v rozsahu, v ktorom zostáva identifikovateľná zložka rudného telesa, s ktorou predchádzajúce aktívum z odstraňovania skrývky možno spojiť. Takéto zostatky sa odpisujú alebo amortizujú počas zostávajúcej očakávanej doby životnosti identifikovanej zložky rudného telesa, s ktorým zostatok každého predchádzajúceho aktíva z odstraňovania skrývky súvisí. |
A4 |
Ak neexistuje identifikovateľná zložka rudného telesa, s ktorým toto predchádzajúce aktívum z odstraňovania skrývky súvisí, vykáže sa v počiatočných nerozdelených ziskoch na začiatku najskoršieho prezentovaného obdobia. |
Príloha B
Zmeny a doplnenia v tejto prílohe sa uplatňujú na ročné obdobia začínajúce sa 1. januára 2013 alebo neskôr. Ak účtovná jednotka uplatňuje túto interpretáciu na skoršie obdobie, uplatňuje na toto skoršie obdobie aj tieto zmeny a doplnenia.
Zmeny a doplnenia IFRS 1 Prvé uplatnenie medzinárodných štandardov finančného výkazníctva
B1 |
V prílohe D sa odsek D1 mení a dopĺňa takto:
|
B2 |
Po odseku D31 sa pridáva nadpis a odsek D32: Náklady na odstraňovanie skrývky v produkčnej fáze povrchovej ťažby
|
B3 |
Po odseku 39L sa pridáva odsek 39M:
|
(1) V tomto IFRS sú peňažné sumy denominované v „menových jednotkách" (MJ).