EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 32012R1255

Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1255/2012 z  11. decembra 2012 , ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1126/2008, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy týkajúce sa medzinárodného účtovného štandardu 12, medzinárodných štandardov finančného výkazníctva 1 a 13 a interpretácie 20 Výboru pre interpretáciu medzinárodného finančného výkazníctva Text s významom pre EHP

Ú. v. EÚ L 360, 29.12.2012, p. 78–144 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

Tento dokument bol uverejnený v osobitnom vydaní (HR)

Legal status of the document No longer in force, Date of end of validity: 15/10/2023; Nepriamo zrušil 32023R1803

ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2012/1255/oj

29.12.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 360/78


NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 1255/2012

z 11. decembra 2012,

ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1126/2008, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy týkajúce sa medzinárodného účtovného štandardu 12, medzinárodných štandardov finančného výkazníctva 1 a 13 a interpretácie 20 Výboru pre interpretáciu medzinárodného finančného výkazníctva

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 z 19. júla 2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem (1), a najmä na jeho článok 3 ods. 1,

keďže:

(1)

Nariadením Komisie (ES) č. 1126/2008 (2) sa prijali určité medzinárodné štandardy a interpretácie, ktoré existovali k 15. októbru 2008.

(2)

Rada pre medzinárodné účtovné štandardy (IASB) uverejnila 20. decembra 2010 zmeny a doplnenia medzinárodného štandardu finančného výkazníctva (IFRS) 1 Prvé uplatnenie medzinárodných štandardov finančného výkazníctva – Ťažká hyperinflácia a odstránenie pevne stanovených dátumov pre prvouplatňovateľov (ďalej len „zmeny a doplnenia IFRS 1“) a medzinárodného účtovného štandardu (IAS) 12 Dane z príjmov – Odložená daň: návratnosť podkladových aktív (ďalej len „zmeny a doplnenia IAS 12“). Cieľom zmien a doplnení IFRS 1 je zaviesť novú výnimku z rozsahu pôsobnosti IFRS 1 – konkrétne takú, že účtovné jednotky, ktoré boli dotknuté ťažkou hyperinfláciou, môžu použiť reálnu hodnotu ako reprodukčnú cenu svojich aktív a záväzkov vo svojom otváracom výkaze o finančnej situácii podľa IFRS. Okrem toho sa týmito zmenami a doplneniami takisto nahrádzajú odkazy na pevne stanovené dátumy v IFRS 1 odkazmi na deň prechodu. Čo sa týka IAS 12, stanovuje sa v ňom postup účtovania daní z príjmov. Cieľom zmien a doplnení IAS 12 je zaviesť výnimku zo zásady oceňovania v IAS 12 v podobe vyvrátiteľného predpokladu, v rámci ktorého sa predpokladá, že účtovná hodnota investičného nehnuteľného majetku oceneného reálnou hodnotou by sa spätne získala prostredníctvom predaja a od účtovnej jednotky by sa požadovalo použiť sadzbu dane platnú pri predaji podkladových aktív.

(3)

Rada IASB vydala 12. mája 2011 IFRS 13 Oceňovanie reálnou hodnotou (ďalej len „IFRS 13“). V IFRS 13 sa stanovuje jednotný rámec IFRS pre oceňovanie reálnej hodnoty a poskytuje podrobné usmernenie k spôsobu oceňovania reálnej hodnoty finančných i nefinančných aktív a záväzkov. IFRS 13 sa uplatňuje vtedy, keď sa v rámci iného IFRS vyžaduje alebo povoľuje oceňovanie reálnou hodnotou alebo zverejnenie o oceneniach reálnou hodnotou.

(4)

Rada IASB vydala 19. októbra 2011 interpretáciu 20 Výboru pre interpretáciu medzinárodného finančného výkazníctva (IFRIC) Náklady na odstraňovanie skrývky v produkčnej fáze povrchovej ťažby (IFRIC 20). Cieľom IFRIC 20 je poskytnúť usmernenie k vykazovaniu nákladov na odstraňovanie skrývky počas produkcie ako aktíva a k prvotnému a následnému oceňovaniu aktíva z odstraňovania skrývky s cieľom znížiť rôzne postupy účtovných jednotiek uplatňované v praxi v otázke spôsobu účtovania nákladov na odstraňovanie skrývky vzniknutých v produkčnej fáze povrchovej ťažby.

(5)

Týmto nariadením sa schvaľujú zmeny a doplnenia IAS 12, zmeny a doplnenia IFRS 1, IFRS 13, IFRIC 20 a z nich vyplývajúce zmeny a doplnenia ostatných štandardov a interpretácií. Uvedené štandardy, zmeny a doplnenia existujúcich štandardov alebo interpretácií obsahujú niektoré odkazy na IFRS 9, ktoré sa v súčasnosti nemôžu uplatňovať, keďže IFRS 9 Únia ešte neschválila. Každý odkaz na IFRS 9 by sa preto, ako sa stanovuje v prílohe k tomuto nariadeniu, mal vykladať ako odkaz na IAS 39 Finančné nástroje: vykazovanie a oceňovanie. Navyše sa nemôže uplatňovať žiadna následná zmena a doplnenie IFRS 9 vyplývajúce z prílohy k tomuto nariadeniu.

(6)

Výsledkami konzultácie so skupinou odborných znalcov (TEG) Európskej poradnej skupiny pre finančné výkazníctvo (EFRAG) sa potvrdzuje, že zmeny a doplnenia IAS 12 a zmeny a doplnenia IFRS 1, ako aj IFRS 13 a IFRIC 20 spĺňajú technické kritériá na prijatie stanovené v článku 3 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1606/2002.

(7)

Nariadenie (ES) č. 1126/2008 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(8)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre účtovné predpisy,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

1.   Príloha k nariadeniu (ES) č. 1126/2008 sa mení a dopĺňa takto:

(a)

Medzinárodný účtovný štandard (IAS) 12 Dane z príjmov sa mení a dopĺňa v súlade s prílohou k tomuto nariadeniu;

(b)

Interpretácia 21 Stáleho výboru pre interpretáciu (SIC) sa vypúšťa v súlade so zmenami a doplneniami IAS 12 uvedenými v prílohe k tomuto nariadeniu.

(c)

Medzinárodný štandard finančného výkazníctva (IFRS) 1 Prvé uplatnenie medzinárodných štandardov finančného výkazníctva sa mení a dopĺňa v súlade s prílohou k tomuto nariadeniu;

(d)

IFRS 13 Oceňovanie reálnou hodnotou sa vkladá v súlade s prílohou k tomuto nariadeniu;

(e)

IFRS 1, IFRS 2, IFRS 3, IFRS 4, IFRS 5, IFRS 7, IAS 1, IAS 2, IAS 8, IAS 10, IAS 16, IAS 17, IAS 18, IAS 19, IAS 20, IAS 21, IAS 28, IAS 31, IAS 32, IAS 33, IAS 34, IAS 36, IAS 38, IAS 39, IAS 40, IAS 41, IFRIC 2, IFRIC 4, IFRIC 13, IFRIC 17 a IFRIC 19 sa menia a dopĺňajú v súlade s IFRS 13, ako sa stanovuje v prílohe k tomuto nariadeniu;

(f)

Interpretácia IFRIC 20 Náklady na odstraňovanie skrývky v produkčnej fáze povrchovej ťažby sa vkladá v súlade s prílohou k tomuto nariadeniu;

(g)

IFRS 1 sa mení a dopĺňa v súlade s IFRIC 20, ako sa stanovuje v prílohe k tomuto nariadeniu.

2.   Každý odkaz na IFRS 9 sa, ako sa stanovuje v prílohe k tomuto nariadeniu, vykladá ako odkaz na IAS 39 Finančné nástroje: vykazovanie a oceňovanie.

3.   Žiadna následná zmena a doplnenie IFRS 9 vyplývajúce z prílohy k tomuto nariadeniu sa neuplatňuje.

Článok 2

1.   Každá spoločnosť uplatní zmeny a doplnenia uvedené v článku 1 ods. 1 písm. a), b) a c) najneskôr od dátumu začiatku svojho prvého finančného roka, ktorý sa začína dňom nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia alebo po tomto dni.

2.   Každá spoločnosť uplatní IFRS 13, IFRIC 20 a následné zmeny a doplnenia uvedené v písm. d) až g) článku 1 ods. 1 najneskôr od dátumu začiatku svojho prvého finančného roka, ktorý sa začína 1. januára 2013 alebo po tomto dátume.

Článok 3

Toto nariadenie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 11. decembra 2012.

za Komisiu

predseda

José Manuel BARROSO


(1)  Ú. v. ES L 243, 11.9.2002, s. 1.

(2)  Ú. v. ES L 320, 29.11.2008, s. 1.


PRÍLOHA

MEDZINÁRODNÉ ÚČTOVNÉ ŠTANDARDY

IFRS 1

IFRS 1

Prvé uplatnenie – Ťažká hyperinflácia a odstránenie pevne stanovených dátumov pre prvouplatniteľov

IAS 12

IAS 12

Dane z príjmov – Odložená daň: návratnosť podkladových aktív

IFRS 13

IFRS 13

Oceňovanie reálnou hodnotou

IFRIC 20

Interpretácia IFRIC 20

Náklady na odstraňovanie skrývky v produkčnej fáze povrchovej ťažby

Reprodukcia povolená v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru. Všetky existujúce práva vyhradené mimo EHP, s výnimkou práva reprodukovania na účely osobného použitia alebo iného riadneho nakladania. Ďalšie informácie je možné získať od IASB na webovej stránke www.iasb.org

ZMENY A DOPLNENIA IFRS 1

Prvé uplatnenie medzinárodných štandardov finančného výkazníctva

Po odseku 31B sa pridávajú nadpis a odsek 31C.

PREZENTÁCIA A ZVEREJŇOVANIE

Vysvetlenie prechodu na IFRS

Použitie reprodukčnej ceny po ťažkej hyperinflácii

31C

Ak sa účtovná jednotka rozhodne oceniť aktíva a pasíva v reálnej hodnote a použiť túto reálnu hodnotu ako reprodukčnú cenu vo svojom otváracom výkaze o finančnej situácii podľa IFRS z dôvodu ťažkej hyperinflácie (pozri odseky D26-D30), musí sa v prvej účtovnej závierke podľa IFRS účtovnej jednotky podať vysvetlenie, ako a prečo účtovná jednotka mala, a potom už nemala funkčnú menu s týmito charakteristickými znakmi:

(a)

spoľahlivý cenový index nie je k dispozícii všetkým účtovným jednotkám, ktoré majú transakcie a zostatky v danej mene,

(b)

neexistuje konvertibilita medzi danou menou a relatívne stabilnou cudzou menou.

Dodatok B

Výnimky zo spätného uplatňovania iných IFRS

Mení a dopĺňa sa odsek B2.

Ukončenie vykazovania finančných aktív a finančných záväzkov

B2

S výnimkou prípadov povolených v odseku B3, prvouplatňovateľ použije požiadavky IFRS o ukončení vykazovania IAS 39 Finančné nástroje: Účtovanie a oceňovanie prospektívne na transakcie, ktoré sa uskutočnili v deň prechodu na IFRS alebo po ňom. Napríklad, ak prvouplatňovateľ ukončil vykazovanie nederivátových finančných aktív alebo nederivátových finančných záväzkov v súlade s predtým uplatňovanými GAAP v dôsledku transakcie, ku ktorej došlo pred dňom prechodu na IFRS, nevykazuje tieto aktíva a záväzky v súlade s IFRS (pokiaľ nespĺňajú podmienky na vykazovanie v dôsledku neskoršej transakcie alebo udalosti).

Dodatok D

Výnimky z iných IFRS

Menia a dopĺňajú sa odseky D1 a D20.

D1

Účtovná jednotka si môže vybrať, že využije jednu alebo viaceré z týchto výnimiek, ktoré sa týkajú:

a)

o)

prevodov aktív od zákazníkov (odsek D24);

p)

zániku finančných záväzkov prostredníctvom nástrojov vlastného imania (odsek D25); ako aj

q)

ťažkej hyperinflácie (odseky D26-D30).

Účtovná jednotka neuplatňuje tieto výnimky analogicky na ostatné položky.

Ocenenie finančných aktív alebo finančných záväzkov pri prvotnom vykázaní reálnou hodnotou

D20

Bez ohľadu na požiadavky uvedené v odsekoch 7 a 9 môže účtovná jednotka uplatňovať požiadavky uvedené v poslednej vete štandardu IAS 39 odseku AG76 a odseku AG76A, prospektívne pre transakcie uzatvorené v deň prechodu na IFRS alebo po ňom.

Pridáva sa nadpis a odseky D26-D30.

Ťažká hyperinflácia

D26

Ak má účtovná jednotka funkčnú menu, ktorá bola alebo je menou hyperinflačnej ekonomiky, určí, či táto mena bola dotknutá ťažkou hyperinfláciou pred dátumom prechodu na IFRS. To sa týka subjektov, ktoré prijímajú IFRS po prvýkrát, rovnako ako subjektov, ktoré už IFRS aplikovali.

D27

Mena hyperinflačnej ekonomiky je dotknutá ťažkou hyperinfláciou, ak má obe tieto vlastnosti:

(a)

spoľahlivý cenový index nie je k dispozícii všetkým účtovným jednotkám, ktoré majú transakcie a zostatky v danej mene,

(b)

neexistuje konvertibilita medzi danou menou a relatívne stabilnou cudzou menou.

D28

Funkčná mena účtovnej jednotky prestáva podliehať ťažkej hyperinflácii v deň normalizácie funkčnej meny. To je dátum, kedy funkčná mena už nemá jeden alebo obidva charakteristické znaky podľa odseku D27, alebo keď dôjde k zmene funkčnej meny účtovnej jednotky na menu, ktorá nie je dotknutá ťažkou hyperinfláciou.

D29

Ak dátum prechodu účtovnej jednotky na IFRS pripadá na deň normalizácie funkčnej meny alebo na neskorší deň, môže sa účtovná jednotka rozhodnúť, že všetky aktíva a pasíva držané pred dňom normalizácie funkčnej meny ocení reálnou hodnotou k dátumu prechodu na IFRS. Účtovná jednotka môže použiť túto reálnu hodnotu ako reprodukčnú cenu týchto aktív a pasív vo svojom otváracom výkaze o finančnej situácii podľa IFRS.

D30

Ak deň normalizácie funkčnej meny spadá do dvanásťmesačného porovnávacieho obdobia, môže byť toto porovnávacie obdobie kratšie než 12 mesiacov za predpokladu, že sa počas tohto kratšieho obdobia poskytne kompletná účtovná závierka (ako sa to vyžaduje v odseku 10 IAS 1).

DÁTUM NADOBUDNUTIA ÚČINNOSTI

Pridáva sa odsek 39H.

39H

Dokumentom Ťažká hyperinflácia a odstránenie pevne stanovených dátumov pre prvouplatňovateľov (zmeny a doplnenia v IFRS 1), ktorý bol vydaný v decembri 2010, sa zmenili a doplnili odseky B2, D1 a D20 a pridali sa nové odseky 31C a D26 - D30. Účtovná jednotka uplatní tieto zmeny a doplnenia na účtovné obdobia, ktoré sa začínajú 1. júla 2011 alebo neskôr. Skoršie uplatňovanie je povolené.

ZMENY A DOPLNENIA IFRS 9

IFRS 9 Finančné nástroje (vydané v novembri 2009)

Odsek C2 sa mení a dopĺňa takto:

C2

V prílohe B sa odseky B1, B2 a B5 menia a dopĺňajú takto:

B2

S výnimkou prípadov povolených v odseku B3 prvouplatňovateľ použije požiadavky IFRS o ukončení vykazovania podľa IAS 39 Finančné nástroje: Účtovanie a oceňovanie prospektívne na transakcie, ktoré sa uskutočnili v deň prechodu na IFRS alebo po ňom. Napríklad, ak prvouplatňovateľ ukončil vykazovanie nederivátových finančných aktív alebo nederivátových finančných záväzkov v súlade s predtým uplatňovanými GAAP v dôsledku transakcie, ku ktorej došlo pred dňom prechodu na IFRS, nevykazuje tieto aktíva a pasíva v súlade s IFRS (pokiaľ nespĺňajú podmienky na vykazovanie v dôsledku neskoršej transakcie alebo udalosti).

Odsek C3 sa mení a dopĺňa pridaním odseku D20 takto:

C3

V dodatku D (oslobodenie od iných IFRS), sa menia a dopĺňajú odseky D19 a D20 …

D20

Bez ohľadu na požiadavky uvedené v odsekoch 7 a 9 môže účtovná jednotka uplatňovať požiadavky uvedené v poslednej vete štandardu IAS 39 odseku AG76 a odseku AG76A, prospektívne na transakcie uzatvorené v deň prechodu na IFRS alebo po ňom.

IFRS 9 Finančné nástroje (vydané v októbri 2010)

Odseky C2 a C3 sa menia a dopĺňajú takto.

V odseku C2 sa zmena a doplnenie odseku B2 mení a dopĺňa takto

B2

S výnimkou prípadov povolených v odseku B3 uplatňuje prvouplatňovateľ požiadavky na ukončenie vykazovania v IFRS 9 Finančné nástroje prospektívne na transakcie, ktoré nastali v deň prechodu na IFRS alebo po ňom. Napríklad, ak prvouplatňovateľ ukončil vykazovanie nederivátových finančných aktív alebo nederivátových finančných záväzkov v súlade s predtým uplatňovanými GAAP v dôsledku transakcie, ku ktorej došlo pred dňom prechodu na IFRS, nevykazuje tieto aktíva a pasíva v súlade s IFRS (pokiaľ nespĺňajú podmienky na vykazovanie v dôsledku neskoršej transakcie alebo udalosti).

V odseku C3 sa zmena a doplnenie odseku D20 mení a dopĺňa takto

D20

Bez ohľadu na požiadavky uvedené v odsekoch 7 a 9 môže účtovná jednotka uplatňovať požiadavky uvedené v poslednej vete štandardu IFRS 9 odseku B5.4.8 a odseku B5.4.9 prospektívne pre transakcie uzatvorené v deň prechodu na IFRS alebo po ňom.

Zmeny a doplnenia IAS 12

Dane z príjmov

Číslovanie odseku 52 sa mení na odsek 51A. Odsek 10 a príklady nasledujúce za odsekom 51A sa menia a dopĺňajú. Pridáva sa odsek 51B a odsek 51C a príklad nasledujúci za ním a odseky 51D, 51E, 98 a 99.

VYMEDZENIE POJMOV

Daňový základ

10

Ak daňový základ aktíva alebo pasíva nie je okamžite zrejmý, je vhodné zohľadniť základnú zásadu, z ktorej tento štandard vychádza: účtovná jednotka vykáže odložený daňový záväzok (pohľadávku) s určitými obmedzenými výnimkami vždy vtedy, ak by v dôsledku spätného získania alebo vyrovnania účtovnej hodnoty aktíva alebo pasíva došlo k zvýšeniu (zníženiu) budúcich platieb daní v porovnaní s ich výškou, ak by takéto spätné získanie alebo vyrovnanie nemalo žiadne daňové dôsledky. V príklade C nasledujúcom za odsekom 51A sa znázorňujú okolnosti, za ktorých môže byť vhodné zohľadniť túto základnú zásadu, napr. keď daňový základ aktíva alebo pasíva závisí od očakávaného spôsobu spätného získania alebo vyrovnania.

OCEŇOVANIE

51A

V niektorých právnych systémoch môže spôsob, akým účtovná jednotka spätne získa (vyrovná) účtovnú hodnotu aktíva (pasíva), ovplyvniť jednu z týchto veličín alebo obe tieto veličiny:

(a)

sadzbu dane platnú v čase, keď účtovná jednotka spätne získa (vyrovná) účtovnú hodnotu aktíva (pasíva); ako aj

(b)

daňový základ aktíva (pasíva).

V takýchto prípadoch účtovná jednotka oceňuje odložené daňové záväzky a odložené daňové pohľadávky použitím sadzby dane a daňového základu, ktoré sú v súlade s očakávaným spôsobom spätného získania alebo vyrovnania.

Príklad A

Účtovná hodnota položky kategórie nehnuteľnosti, stroje a zariadenia je 100 a jej daňový základ je 60. Pri predaji položky by sa uplatňovala sadzba dane 20 % a na iné príjmy by sa uplatňovala sadzba dane 30 %.

Účtovná jednotka vykazuje odložený daňový záväzok vo výške 8 (20 % zo 40), ak očakáva predaj položky bez ďalšieho používania, a odložený daňový záväzok vo výške 12 (30 % zo 40), ak očakáva ponechanie položky v používaní a spätné získanie jej účtovnej hodnoty jej používaním.

Príklad B

Hodnota položky kategórie nehnuteľnosti, stroje a zariadenia s obstarávacou cenou 100 a účtovnou hodnotou 80 sa precení na 150. Na daňové účely sa neuskutoční žiadna ekvivalentná úprava. Oprávky na daňové účely predstavujú 30 a sadzba dane predstavuje 30 %. Ak sa položka predá za vyššiu cenu, ako je jej obstarávacia cena, daňové oprávky vo výške 30 sa zahrnú do zdaniteľného príjmu, ale tržby z predaja prevyšujúce obstarávaciu cenu nebudú zdaniteľné.

Daňový základ položky predstavuje 70 a vzniká zdaniteľný dočasný rozdiel vo výške 80. Ak účtovná jednotka očakáva spätné získanie účtovnej hodnoty položky jej používaním, musí vytvoriť zdaniteľný príjem vo výške 150, ale bude si môcť odpočítať len odpisy vo výške 70. To znamená, že vzniká odložený daňový záväzok vo výške 24 (30 % z 80). Ak účtovná jednotka očakáva spätné získanie účtovnej hodnoty položky jej okamžitým predajom s tržbou vo výške 150, odložený daňový záväzok sa vypočíta takto:

 

Zdaniteľné dočasné rozdiely

Sadzba dane

Odložený daňový záväzok

Daňové oprávky

30

30 %

9

Tržby prevyšujúce obstarávaciu cenu

50

nula

Spolu

80

 

9

(Poznámka: V súlade s odsekom 61A sa dodatočná odložená daň, ktorá vznikne pri precenení, zaúčtuje do ostatných súčastí komplexného výsledku).

Príklad C

Základné údaje sú rovnaké ako v príklade B až na to, že ak sa položka predá za viac, ako je jej obstarávacia cena, daňové oprávky sa zahrnú do zdaniteľného príjmu (zdaneného sadzbou 30 %) a tržby z predaja sa zdania sadzbou 40 % po odpočítaní obstarávacej ceny upravenej o infláciu vo výške 110.

Ak účtovná jednotka očakáva spätné získanie účtovnej hodnoty položky jej používaním, musí vytvoriť zdaniteľný príjem vo výške 150, ale bude si môcť odpočítať len odpisy vo výške 70. To znamená, že daňový základ predstavuje 70, zdaniteľný dočasný rozdiel 80 a odložený daňový záväzok 24 (30 % z 80), tak ako v príklade B.

Ak účtovná jednotka očakáva spätné získanie účtovnej hodnoty položky jej okamžitým predajom s tržbou vo výške 150, bude si môcť odpočítať indexovanú obstarávaciu cenu vo výške 110. Čisté tržby vo výške 40 budú zdanené sadzbou 40 %. Okrem toho sa daňové oprávky vo výške 30 zahrnú do zdaniteľného príjmu a zdania sa sadzbou 30 %. To znamená, že daňový základ predstavuje 80 (110 mínus 30), zdaniteľný dočasný rozdiel 70 a odložený daňový záväzok 25 (40 % zo 40 plus 30 % z 30). Ak daňový základ nie je v tomto príklade okamžite zrejmý, môže byť vhodné zohľadniť základnú zásadu uvedenú v odseku 10.

(Poznámka: V súlade s odsekom 61A sa dodatočná odložená daň, ktorá vznikne pri precenení, zaúčtuje do ostatných súčastí komplexného výsledku).

51B

Ak odložený daňový záväzok alebo odložená daňová pohľadávka vzniká z neodpisovateľného aktíva oceneného použitím preceňovacieho účtovného modelu podľa štandardu IAS 16, v ocenení odloženého daňového záväzku alebo odloženej daňovej pohľadávky sa odzrkadlia daňové dôsledky spätného získania účtovnej hodnoty neodpisovateľného aktíva prostredníctvom predaja nezávisle od základu pre ocenenie účtovnej hodnoty daného aktíva. Preto platí, že ak sa v daňových zákonoch pre zdaniteľnú sumu, ktorá vyplynula z predaja aktíva, stanovuje iná platná sadzba dane než je sadzba dane platná pre zdaniteľnú sumu, ktorá vyplynula z využívania aktíva, na ocenenie odloženého daňového záväzku alebo odloženej daňovej pohľadávky týkajúceho/týkajúcej sa neodpisovaného aktíva sa použije prvá sadzba dane.

51C

Ak odložený daňový záväzok alebo odložená daňová pohľadávka vznikne z investičného nehnuteľného majetku oceneného použitím modelu ocenenia reálnou hodnotou podľa štandardu IAS 40, existuje vyvrátiteľný predpoklad, že účtovná hodnota investičného nehnuteľného majetku sa spätne získa predajom. Platí teda, že pokiaľ sa tento predpoklad nevyvráti, v ocenení odloženého daňového záväzku alebo odloženej daňovej pohľadávky sa odzrkadlia daňové dôsledky spätného získania účtovnej hodnoty investičného nehnuteľného majetku úplne prostredníctvom predaja. Tento predpoklad sa vyvráti, ak je investičný nehnuteľný majetok odpisovateľný a ak tvorí súčasť modelu podnikania, ktorého cieľom je vyčerpať v podstate všetky hospodárske prínosy, ktoré vyplývajú z investičného nehnuteľného majetku, skôr postupne, a nie prostredníctvom predaja. Ak sa predpoklad vyvráti, uplatňujú sa požiadavky odsekov 51 a 51A.

Príklad na znázornenie odseku 51C

Obstarávacia cena investičného nehnuteľného majetku je 100 a jeho reálna hodnota je 150. Oceňuje sa použitím modelu ocenenia reálnou hodnotou podľa štandardu IAS 40. Zahŕňa pozemok, ktorého obstarávacia cena predstavuje 40 a reálna hodnota 60, a budovu, ktorej obstarávacia cena predstavuje 60 a reálna hodnota 90. Doba využiteľnosti pozemku je neobmedzená.

Oprávky k budove na daňové účely predstavujú 30. Nerealizované zmeny reálnej hodnoty investičného nehnuteľného majetku nemajú vplyv na zdaniteľný zisk. Ak sa investičný nehnuteľný majetok predá za vyššiu cenu, ako je jeho obstarávacia cena, rozpustené daňové oprávky vo výške 30 sa zahrnú do zdaniteľného zisku a zdania sa bežnou sadzbou dane vo výške 30 %. Daňové zákony stanovujú pre tržby prevyšujúce obstarávaciu cenu daňovú sadzbu vo výške 25 % v prípade aktív, ktoré sa vo vlastníctve nachádzajú menej ako dva roky, a 20 % v prípade aktív, ktoré sa vo vlastníctve nachádzajú dva roky alebo viac.

Keďže hodnota investičného nehnuteľného majetku sa oceňuje použitím modelu ocenenia reálnou hodnotou podľa štandardu IAS 40, existuje vyvrátiteľný predpoklad, že účtovná jednotka spätne získa účtovnú hodnotu investičného nehnuteľného majetku úplne prostredníctvom predaja. Ak sa tento predpoklad nevyvráti, v odloženej dani sa odzrkadlia daňové dôsledky spätného získania účtovnej hodnoty úplne prostredníctvom predaja, aj keď účtovná jednotka očakáva pred predajom nehnuteľnosti príjem z jej prenájmu.

Daňový základ vzťahujúci sa na pozemok je v prípade jeho predaja 40 a vzniká zdaniteľný dočasný rozdiel vo výške 20 (60 – 40). Daňový základ vzťahujúci sa na budovu je v prípade jej predaja 30 (60 – 30) a vzniká zdaniteľný dočasný rozdiel vo výške 60 (90 – 30). Z toho vyplýva, že celkový zdaniteľný dočasný rozdiel vzťahujúci sa na investičný nehnuteľný majetok predstavuje 80 (20 + 60).

Sadzbou dane je v súlade s odsekom 47 sadzba, ktorej uplatňovanie sa očakáva na obdobie, keď sa investičný nehnuteľný majetok realizuje. Výsledný odložený daňový záväzok sa teda v prípade, ak účtovná jednotka očakáva, že nehnuteľnosť po viac ako dvoch rokoch vo vlastníctve predá, vypočíta takto:

 

Zdaniteľné dočasné rozdiely

Sadzba dane

Odložený daňový záväzok

Daňové oprávky

30

30 %

9

Tržby prevyšujúce obstarávaciu cenu

50

20 %

10

Spolu

80

 

19

Ak účtovná jednotka očakáva, že nehnuteľnosť predá po menej ako dvoch rokoch vo vlastníctve, uvedený výpočet by sa zmenil a doplnil, aby sa na tržby prevyšujúce obstarávaciu cenu uplatňovala sadzba dane 25 %, a nie 20 %.

Ak má účtovná jednotka namiesto toho budovu vo vlastníctve v rámci modelu podnikania, ktorého cieľom je vyčerpať v podstate všetky hospodárske prínosy, ktoré vyplývajú z budovy, skôr postupne, a nie prostredníctvom predaja, tento predpoklad by sa vzhľadom na budovu vyvrátil. Pozemok sa však nedá odpísať. Predpoklad spätného získania prostredníctvom predaja by sa preto vzhľadom na pozemok nevyvrátil. Z toho vyplýva, že v odloženom daňovom záväzku by sa odzrkadľovali daňové dôsledky spätného získania účtovnej hodnoty budovy prostredníctvom používania a účtovnej hodnoty pozemku prostredníctvom predaja.

Daňový základ vzťahujúci sa na budovu je v prípade jej používania 30 (60 – 30) a vzniká zdaniteľný dočasný rozdiel vo výške 60 (90 – 30), z čoho vyplýva odložený daňový záväzok vo výške 18 (30 % zo 60).

Daňový základ vzťahujúci sa na pozemok je v prípade jeho predaja 40 a vzniká zdaniteľný dočasný rozdiel vo výške 20 (60 – 40), z čoho vyplýva odložený daňový záväzok vo výške 4 (20 % z 20).

Z toho vyplýva, že ak sa predpoklad spätného získania prostredníctvom predaja vzhľadom na budovu vyvráti, odložený daňový záväzok vzťahujúci sa na investičný nehnuteľný majetok bude predstavovať 22 (18 + 4).

51D

Vyvrátiteľný predpoklad odseku 51C sa uplatňuje aj pri vzniku odloženého daňového záväzku alebo odloženej daňovej pohľadávky z ocenenia investičného nehnuteľného majetku pri podnikovej kombinácii, ak účtovná jednotka pri následnom oceňovaní uvedeného investičného nehnuteľného majetku použije model reálnej hodnoty.

51E

Odsekmi 51B – 51D sa nemenia požiadavky uplatňovať pri uznávaní a oceňovaní odložených daňových pohľadávok zásady odsekov 24 – 33 (odpočítateľné dočasné rozdiely) a odsekov 34 – 36 (nevyužité daňové straty a nevyužité daňové úvery) tohto štandardu.

DÁTUM NADOBUDNUTIA PLATNOSTI

98

Dokumentom Odložená daň: Návratnosť podkladových aktív z decembra 2010 sa zmenilo číslovanie odseku 52 na 51A, odsek 10 a príklady nasledujúce za odsekom 51A sa zmenili a doplnili a pridal sa odsek 51B a odsek 51C a príklad nasledujúci za ním a odseky 51D, 51E a 99. Účtovná jednotka uplatňuje tieto zmeny a doplnenia na ročné obdobia, ktoré sa začínajú 1. januára 2012 alebo neskôr. Skoršie uplatňovanie je povolené. Ak účtovná jednotka uplatní zmeny a doplnenia na skoršie obdobie, zverejní túto skutočnosť.

ZRUŠENIE SIC-21

99

Zmeny a doplnenia vykonané v dokumente Odložená daň: Návratnosť podkladových aktív z decembra 2010 sú nadradené interpretácii SIC-21: Dane z príjmov – úhrada precenených neodpisovateľných majetkov.

MEDZINÁRODNÝ ŠTANDARD FINANČNÉHO VÝKAZNÍCTVA 13

Oceňovanie reálnou hodnotou

CIEĽ

1

V tomto IFRS sa:

a)

definuje reálna hodnota,

b)

ustanovuje v jedinom IFRS rámec pre oceňovanie reálnou hodnotou a

c)

vyžaduje zverejňovanie informácií o oceňovaní reálnou hodnotou.

2

Oceňovanie reálnou hodnotou je trhové oceňovanie, a nie oceňovanie na úrovni individuálnej účtovnej jednotky. V prípade niektorých aktív a záväzkov môžu byť k dispozícii informácie o pozorovateľných trhových transakciách alebo informácie o trhu. V prípade iných aktív a záväzkov nemusia byť informácie o pozorovateľných trhových transakciách alebo informácie o trhu k dispozícii. Cieľ oceňovania trhovou hodnotou je však v obidvoch prípadoch rovnaký – odhadnúť cenu, za ktorú by sa uskutočnila riadna transakcia predaja aktíva alebo prevodu záväzku medzi účastníkmi trhu k dátumu ocenenia za bežných trhových podmienok (t. j. výstupná cena k dátumu ocenenia z pohľadu účastníka trhu, ktorý aktívum vlastní alebo má záväzok).

3

Keď sa cena za rovnaké aktívum alebo záväzok nedá zistiť, účtovná jednotka oceňuje reálnu hodnotu použitím inej techniky oceňovania, v ktorej sa maximalizuje využitie príslušných zistiteľných vstupov a minimalizuje využitie nezistiteľných vstupov. Keďže oceňovanie reálnou hodnotou je trhové oceňovanie, reálna hodnota sa stanovuje použitím predpokladov, ktoré by použili účastníci trhu pri stanovovaní ceny aktíva alebo záväzku vrátane predpokladov o riziku. V dôsledku toho nie je pri oceňovaní reálnou hodnotou dôležitý úmysel účtovnej jednotky vlastniť aktívum alebo uhradiť alebo inak splniť záväzok.

4

Definícia reálnej hodnoty sa zameriava na aktíva a záväzky, pretože sú primárnym predmetom oceňovania v účtovníctve. Tento IFRS sa okrem toho uplatňuje aj na oceňovanie vlastných nástrojov vlastného imania účtovnej jednotky reálnou hodnotou.

ROZSAH PÔSOBNOSTI

5

Tento IFRS sa uplatní vtedy, keď iný IFRS vyžaduje alebo povoľuje oceňovanie reálnou hodnotou alebo zverejnenia ocenení reálnou hodnotou (a ocenenie na základe reálnej hodnoty, ako je napríklad reálna hodnota znížená o náklady na predaj, alebo zverejnenie týchto ocenení) s výnimkou prípadov vymedzených v odsekoch 6 a 7.

6

Požiadavky tohto IFRS na oceňovanie a zverejňovanie sa neuplatňujú na:

a)

platobné transakcie na základe podielov, ktoré patria do pôsobnosti IFRS 2 Platby na základe podielov,

b)

lízingové transakcie, ktoré patria do pôsobnosti štandardu IAS 17 Lízingy a

c)

ocenenia, ktoré majú určité podobnosti s reálnou hodnotou, ale nie je to reálna hodnota, ako napríklad čistá realizovateľná hodnota v štandarde IAS 2 Zásoby alebo úžitková hodnota v štandarde IAS 36 Zníženie hodnoty majetku.

7

Zverejnenia, ktoré sa vyžadujú v tomto IFRS, sa nevyžadujú v prípade:

a)

aktív programu, ktorý sa oceňuje reálnou hodnotou v súlade so štandardom IAS 19 Zamestnanecké požitky,

b)

investícií penzijného programu, ktoré sa oceňujú reálnou hodnotou v súlade so štandardom IAS 26 Účtovanie a vykazovanie penzijných programov a

c)

aktív, ktorých zostatková hodnota je reálna hodnota znížená o náklady na vyradenie v súlade so štandardom IAS 36.

8

Rámec oceňovania reálnou hodnotou opísaný v tomto štandarde IFRS sa uplatňuje na prvotné i následné oceňovanie, ak sa reálna hodnota vyžaduje alebo je povolená podľa iných štandardov IFRS.

OCEŇOVANIE

Definícia reálnej hodnoty

9

V tomto IFRS sa reálna hodnota definuje ako cena, ktorá by sa získala za predaj aktíva alebo bola zaplatená za prevod záväzku pri riadnej transakcii medzi účastníkmi trhu k dátumu ocenenia.

10

V odseku B2 sa opisuje celkový prístup oceňovania reálnou hodnotou.

Aktívum alebo záväzok

11

Ocenenie reálnou hodnotou je ocenenie konkrétneho aktíva alebo záväzku. Preto musí účtovná jednotka pri oceňovaní reálnou hodnotou brať do úvahy vlastnosti aktíva alebo záväzku, ak by účastníci trhu brali tieto vlastnosti do úvahy pri stanovovaní ceny aktíva alebo záväzku k dátumu ocenenia. Medzi tieto vlastnosti patria napríklad:

a)

stav a umiestnenie aktíva a

b)

prípadné obmedzenia predaja alebo používania aktíva.

12

Účinok určitej vlastnosti na ocenenie sa bude líšiť v závislosti od toho, ako by túto vlastnosť brali do úvahy účastníci trhu.

13

Aktívum alebo záväzok ocenený reálnou hodnotou by mohol byť buď:

a)

samostatné aktívum alebo záväzok (napr. finančný nástroj alebo nefinančné aktívum), alebo

b)

skupina aktív, skupina záväzkov alebo skupina aktív a záväzkov (napr. peňazotvorná jednotka alebo podnik).

14

Či je aktívum alebo záväzok na účely vykazovania alebo zverejňovania samostatným aktívom alebo záväzkom, skupinou aktív, skupinou záväzkov alebo skupinou aktív a záväzkov závisí od ich zúčtovacej jednotky. Zúčtovacia jednotka za aktívum alebo záväzok sa určí v súlade s IFRS, ktorý vyžaduje alebo povoľuje oceňovanie reálnou hodnotou, s výnimkou prípadov ustanovených v tomto IFRS.

Transakcia

15

Pri oceňovaní účtovnou hodnotou sa predpokladá, že sa aktívum alebo záväzok vymieňa v rámci riadnej transakcie predaja aktíva alebo prevodu záväzku medzi účastníkmi trhu k dátumu ocenenia za bežných trhových podmienok.

16

Pri oceňovaní reálnou hodnotou sa predpokladá, že sa transakcia predaja aktíva alebo prevodu záväzku uskutočňuje buď:

a)

na hlavnom trhu pre aktívum alebo záväzok, alebo

b)

ak hlavný trh neexistuje, na najvýhodnejšom trhu pre aktívum alebo záväzok.

17

Účtovná jednotka nemusí vykonať vyčerpávajúci prieskum všetkých možných trhov, aby identifikovala hlavný trh alebo v prípade neexistencie hlavného trhu najvýhodnejší trh, ale musí zobrať do úvahy všetky informácie, ktoré sú primerane dostupné. Pokiaľ sa nepreukáže opak, predpokladá sa, že trh, na ktorom by účtovná jednotka normálne uskutočnila transakciu predaja aktíva alebo prevodu záväzku, je hlavným trhom alebo v prípade neexistencie hlavného trhu najvýhodnejším trhom.

18

Ak existuje hlavný trh pre aktívum alebo záväzok, ocenenie reálnou hodnotou má predstavovať cenu na tomto trhu (bez ohľadu na to, či je cena priamo zistiteľná alebo odhadnutá pomocou inej techniky oceňovania), dokonca aj v prípade, ak je cena na inom trhu k dátumu oceňovania potenciálne výhodnejšia.

19

Účtovná jednotka musí mať k dátumu ocenenia prístup na hlavný (alebo najvýhodnejší) trh. Keďže rozličné účtovné jednotky (a podniky v rámci týchto účtovných jednotiek) vykonávajúce rozličné činnosti môžu mať prístup na rozličné trhy, hlavný (alebo najvýhodnejší) trh pre to isté aktívum alebo záväzok sa môže pre jednotlivé účtovné jednotky (a podniky v rámci týchto účtovnými jednotiek) líšiť. Hlavný (alebo najvýhodnejší) trh (a tým aj účastníci trhu) sa preto posudzuje z hľadiska účtovnej jednotky, čo umožní zohľadniť rozdiely medzi účtovnými jednotkami s rozličnými činnosťami.

20

Aj keď účtovná jednotka musí mať prístup na trh, nemusí byť schopná predať konkrétne aktívum alebo previesť konkrétny záväzok k dátumu ocenenia, aby ich mohla oceniť reálnou hodnotou na základe ceny na tomto trhu.

21

Dokonca aj keď neexistuje žiadny pozorovateľný trh, ktorý by poskytol informácie o stanovovaní cien za predaj aktíva alebo prevod záväzku k dátumu ocenenia, pri oceňovaní trhovou hodnotou sa predpokladá, že sa transakcia uskutoční k uvedenému dátumu, pričom sa posudzuje z hľadiska účastníka trhu, ktorý aktívum vlastní alebo má záväzok. Táto predpokladaná transakcia tvorí základ pre odhad ceny za predaj aktíva alebo prevod záväzku.

Účastníci trhu

22

Účtovná jednotka oceňuje aktívum alebo záväzok reálnou hodnotou použitím predpokladov, ktoré by použili účastníci trhu pri stanovovaní ceny za aktívum alebo záväzok, predpokladajúc, že účastníci trhu konajú vo svojom najlepšom ekonomickom záujme.

23

Pri vypracovávaní týchto predpokladov účtovná jednotka nemusí identifikovať konkrétnych účastníkov trhu. Namiesto toho účtovná jednotka identifikuje vlastnosti, ktorými sa účastníci trhu rozlišujú vo všeobecnosti, berúc do úvahy faktory špecifické pre

a)

aktívum alebo záväzok,

b)

hlavný (alebo najvýhodnejší) trh pre toto aktívum alebo záväzok a

c)

účastníkov trhu, s ktorými by účtovná jednotka uskutočnila transakciu na danom trhu.

Cena

24

Reálna hodnota je cena, ktorá by sa získala za predaj aktíva alebo bola zaplatená za prevod záväzku v rámci riadnej transakcie na hlavnom (alebo najvýhodnejšom) trhu k dátumu ocenenia za bežných trhových podmienok (t. j. výstupná cena) bez ohľadu na to, či sa táto cena dá priamo zistiť alebo odhadnúť použitím inej techniky oceňovania.

25

Cena na hlavnom (alebo najvýhodnejšom) trhu použitá na ocenenie aktíva alebo záväzku reálnou hodnotou sa neupravuje o transakčné náklady. Transakčné náklady sa zaúčtujú v súlade s ostatnými IFRS. Transakčné náklady nie sú typické pre aktívum alebo záväzok, sú skôr špecifické pre transakciu a budú závisieť od toho, ako účtovná jednotka uskutoční transakciu s aktívom alebo záväzkom.

26

Transakčné náklady nezahŕňajú náklady na dopravu. Ak je vlastnosťou aktíva jeho umiestnenie (ako to môže byť napríklad v prípade komodity), cena na hlavnom (alebo najvýhodnejšom) trhu sa upraví o prípadné náklady, ktoré by vznikli pri preprave aktíva z jeho súčasného miesta na daný trh.

Uplatňovanie na nefinančné aktíva

Maximálne a najlepšie využitie nefinančných aktív

27

Pri oceňovaní nefinančných aktív reálnou hodnotou sa berie do úvahy schopnosť účastníka trhu vytvárať ekonomické úžitky maximálnym a najlepším využitím aktíva alebo jeho predajom inému účastníkovi trhu, ktorý by aktívum maximálne a čo najlepšie využil.

28

Pri maximálnom a najlepšom využití nefinančných aktív sa berie do úvahy využitie aktíva, ktoré je fyzicky možné, prípustné podľa právnych predpisov a finančne uskutočniteľné, takto:

a)

Využitie, ktoré je fyzicky možné, berie do úvahy fyzické vlastnosti aktíva, ktoré by účastníci trhu brali do úvahy pri stanovovaní ceny aktíva (napr. umiestnenie alebo veľkosť aktíva).

b)

Využitie, ktoré je prípustné podľa platných predpisov, berie do úvahy právne obmedzenia používania aktíva, ktoré by účastníci trhu brali do úvahy pri stanovovaní ceny aktíva (napr. predpisy o územnom členení, ktoré sa vzťahujú na aktívum).

c)

Pri využití, ktoré je finančne uskutočniteľné, sa berie do úvahy, či využitie aktíva, ktoré je fyzicky možné a prípustné podľa právnych predpisov, vytvára primeraný príjem alebo peňažné toky (berúc do úvahy náklady na premenu aktíva na dané využitie), ktorých výsledkom je návratnosť investície, ktorú by účastníci trhu vyžadovali od investície do daného aktíva na dané využitie.

29

Maximálne a najlepšie využitie sa určuje z hľadiska účastníkov trhu, dokonca aj vtedy, ak má účtovná jednotka v úmysle využiť aktívum inak. Predpokladá sa však, že súčasné využitie nefinančného aktíva účtovnou jednotkou je maximálne a najlepšie využitie, pokiaľ trhové alebo iné faktory nenaznačujú, že iné využitie aktíva účastníkmi trhu by hodnotu aktíva maximalizovalo.

30

Účtovná jednotka môže mať v úmysle nevyužiť nadobudnuté nefinančné aktíva aktívne alebo môže mať v úmysle nevyužiť aktíva maximálne a čo najlepšie, aby chránila svoje konkurenčné postavenie alebo z iných dôvodov. Môže sa napríklad stať, že účtovná jednotka plánuje využiť nadobudnutý nehmotný majetok na svoju ochranu tým, že zabráni iným, aby ho využívali. Účtovná jednotka má napriek tomu oceniť nefinančné aktívum reálnou hodnotou tak, že bude predpokladať jeho maximálne a najlepšie využitie účastníkmi trhu.

Predpoklad ocenenia pri nefinančných aktívach

31

Maximálne a najlepšie využitie nefinančného aktíva tvorí predpoklad ocenenia, ktorý sa využíva pri oceňovaní aktíva reálnou hodnotou, takto:

a)

Maximálne a najlepšie využitie nefinančného aktíva môže poskytnúť účastníkom trhu maximálnu hodnotu prostredníctvom jeho využitia v kombinácii s ďalšími aktívami ako skupinou (ktoré sú nainštalované alebo inak nakonfigurované na použitie) alebo v kombinácii s ďalšími aktívami a záväzkami (napr. podnik).

i)

Ak maximálnym a najlepším využitím aktíva je využitie aktíva v kombinácii s ďalšími aktívami alebo s ďalšími aktívami a záväzkami, reálna hodnota aktíva je cena, ktorú by bolo možné získať v rámci bežnej transakcie predaja aktíva, predpokladajúc, že sa aktívum použije spolu s ďalšími aktívami alebo s ďalšími aktívami a záväzkami a že tieto aktíva a záväzky (t. j. doplnkové aktíva a súvisiace záväzky) by mali účastníci trhu k dispozícii.

ii)

Medzi záväzky spojené s aktívami a doplnkovými aktívami patria záväzky, ktoré sa použili na financovanie prevádzkového kapitálu, ale nepatria sem záväzky použité na financovanie aktív iných, ako sú aktíva patriace do skupiny aktív.

iii)

Predpoklady maximálneho a najlepšieho využitia nefinančného aktíva musia byť konzistentné pre všetky aktíva (pre ktoré je maximálne a najlepšie využitie relevantné) zo skupiny aktív alebo skupiny aktív alebo záväzkov, v rámci ktorej sa má aktívum využiť.

b)

Maximálne a najlepšie využitie nefinančného aktíva by mohlo účastníkom trhu poskytnúť maximálnu hodnotu samostatne. Ak sa má maximálne a najlepšie využitie aktíva využiť samostatne, reálna hodnota aktíva je cena, ktorá by sa získala pri bežnej transakcii predaja aktíva účastníkom trhu, ktorí by aktívum využívali samostatne.

32

Pri ocenení nefinančného aktíva reálnou hodnotou sa predpokladá, že aktívum sa predáva v súlade so zúčtovacou jednotkou špecifikovanou v iných IFRS (ktorou môže byť individuálne aktívum). Je to aj v prípade, keď sa pri oceňovaní reálnou hodnotou predpokladá, že maximálne a najlepšie využitie aktíva sa má využiť v kombinácii s ostatnými aktívami alebo s ostatnými aktívami a záväzkami, pretože pri oceňovaní reálnou hodnotou sa predpokladá, že účastník trhu už vlastní doplnkové aktíva a súvisiace záväzky.

33

V odseku B3 sa opisuje uplatnenie koncepcie predpokladu oceňovania pri nefinančných aktívach.

Uplatnenie na záväzky a vlastné nástroje vlastného imania účtovnej jednotky

Všeobecné zásady

34

Pri oceňovaní reálnou hodnotou sa predpokladá, že finančný alebo nefinančný záväzok alebo vlastný nástroj vlastného imania účtovnej jednotky (napr. podiely na vlastnom imaní vydané ako plnenie v rámci podnikovej kombinácie) sa k dátumu ocenenia prevedie na účastníka trhu. Pri prevode záväzku alebo vlastného nástroja vlastného imania účtovnej jednotky sa predpokladá, že:

a)

záväzok by ostal nesplatený a od nadobúdajúceho účastníka trhu by sa vyžadovalo splnenie záväzku. K dátumu ocenenia by záväzok nebol vysporiadaný s protistranou, ani by inak nezanikol;

b)

vlastný nástroj vlastného imania účtovnej jednotky by ostal nesplatený a nadobúdajúci účastník trhu by prevzal práva a zodpovednosti spojené s nástrojom. K dátumu ocenenia by nástroj nebol zrušený, ani by inak nezanikol.

35

Dokonca aj v prípade, keď neexistuje žiadny pozorovateľný trh, ktorý by poskytol informácie cenách za prevod záväzku alebo vlastného nástroja vlastného imania účtovnej jednotky (napr. pretože zmluvné alebo iné právne obmedzenia bránia prevodu daných položiek), môže existovať pozorovateľný trh pre tieto položky, ak ich majú v držbe iné strany ako aktíva (napr. podnikový dlhopis alebo kúpna opcia na akcie účtovnej jednotky).

36

Účtovná jednotka má v každom prípade maximalizovať použitie príslušných zistiteľných vstupov a minimalizovať použitie nezistiteľných vstupov, aby splnila cieľ ocenenia reálnou hodnotou, ktorou je odhad ceny, za ktorú by sa uskutočnila riadna transakcia prevodu záväzku alebo nástroja vlastného imania medzi účastníkmi trhu k dátumu ocenenia za bežných trhových podmienok.

Záväzky a nástroje vlastného imania v držbe iných strán ako aktíva

37

Keď nie je k dispozícii kótovaná cena za prevod rovnakého alebo podobného záväzku alebo vlastného nástroja vlastného imania účtovnej jednotky a rovnakú položku má v držbe iná strana ako aktívum, účtovná jednotka ocení záväzok alebo nástroj vlastného imania reálnou hodnotou z hľadiska účastníka trhu, ktorý má k dátumu ocenenia v držbe rovnakú položku ako aktívum.

38

V takých prípadoch účtovná jednotka oceňuje záväzok alebo nástroj vlastného imania reálnou hodnotou takto:

a)

použije kótovanú cenu na aktívnom trhu pre identickú položku, ktorú má v držbe iná strana ako aktívum, ak je táto cena k dispozícii,

b)

ak táto cena k dispozícii nie je, použije iné zistiteľné vstupy, ako je kótovaná cena na trhu, ktorý nie je aktívny, za rovnakú položku, ktorú má v držbe iná strana ako aktívum,

c)

ak nie sú k dispozícii pozorovateľné ceny uvedené v písmenách a) a b), použije inú techniku oceňovania, ako napríklad:

i)

výnosový prístup (napr. techniku súčasnej hodnoty, ktorá berie do úvahy budúce peňažné toky, ktoré by účastník trhu očakával od držby záväzku alebo nástroja vlastného imania ako aktíva, pozri odseky B10 a B11),

ii)

trhový prístup (napr. použitie kótovaných cien za podobné záväzky alebo nástroje vlastného imania v držbe iných strán ako aktíva, pozri odseky B5 až B7).

39

Účtovná jednotka upraví kótovanú cenu záväzku alebo vlastného nástroja vlastného imania účtovnej jednotky, ktorý má v držbe iná strana ako aktívum, len ak existujú faktory špecifické pre aktívum, ktoré sa nevzťahujú na ocenenie záväzku alebo nástroja vlastného imania reálnou hodnotou. Účtovná jednotka zabezpečí, aby cena aktíva neodrážala účinok obmedzenia, ktorý bráni predaju daného aktíva. Medzi niektoré faktory, ktoré môžu naznačovať, že kótovaná cena aktíva by sa mala upraviť, patria:

a)

Kótovaná cena za aktívum sa týka podobného (ale nie rovnakého) záväzku alebo nástroja vlastného imania, ktorý má v držbe iná strana ako aktívum. Napríklad záväzok alebo nástroj vlastného imania môže mať konkrétnu vlastnosť (napr. úverovú kvalitu emitenta), ktorá sa líši od vlastnosti zohľadnenej v reálnej hodnote podobného záväzku alebo nástroja vlastného imania v držbe ako aktíva.

b)

Zúčtovacia jednotka za aktívum nie je rovnaká ako za záväzok alebo nástroj vlastného imania. Napríklad v prípade záväzkov odráža cena za aktívum v niektorých prípadoch kombinovanú cenu za celok pozostávajúci zo súm splatných emitentom a z úverového zlepšenia tretej strany. Ak zúčtovacia jednotka za záväzok nie je zúčtovacou jednotkou za kombinovaný celok, cieľom je oceniť reálnu hodnotu záväzku emitenta, a nie reálnu cenu kombinovaného celku. Preto by účtovná jednotka v takých prípadoch mala upraviť zistenú cenu za aktívum, aby sa vylúčil účinok úverového zlepšenia tretej strany.

Záväzky a nástroje vlastného imania, ktoré nemajú iné strany v držbe ako aktíva

40

Keď nie je k dispozícii kótovaná cena za prevod rovnakého alebo podobného záväzku alebo vlastného nástroja vlastného imania účtovnej jednotky a rovnakú položku nemá v držbe iná strana ako aktívum, účtovná jednotka oceňuje záväzok alebo nástroj vlastného imania reálnou hodnotou použitím techniky oceňovania z hľadiska účastníka trhu, ktorý má záväzok alebo vydal nárok na vlastné imanie.

41

Napríklad pri uplatnení techniky súčasnej hodnoty by účtovná jednotka mohla zobrať do úvahy buď

a)

budúce peňažné toky smerom von, ktoré by účastník trhu očakával pri splnení záväzku vrátane kompenzácie, ktorú by účastník trhu požadoval za prevzatie záväzku (pozri odseky B31 až B33) alebo

b)

sumu, ktorú by účastník trhu dostal, ak by prijal rovnaký záväzok alebo vydal nástroj vlastného imania, použijúc predpoklady, ktoré by použili účastníci trhu pri stanovovaní ceny rovnakej položky (napr. majúcej rovnaké úverové vlastnosti) na hlavnom (alebo najvýhodnejšom) trhu pre vydanie záväzku alebo nástroja vlastného imania s rovnakými zmluvnými podmienkami.

Riziko neplnenia

42

Reálna hodnota záväzku odráža účinok rizika neplnenia. Riziko neplnenia zahŕňa, ale nie je obmedzené len na vlastné úverové riziko účtovnej jednotky (ako je definované v IFRS 7 Finančné nástroje: Zverejnenia). Predpokladá sa, že riziko neplnenia je rovnaké pred a po prevode záväzku.

43

Pri oceňovaní záväzku reálnou hodnotou by mala účtovná jednotka brať do úvahy účinok jej úverového rizika (úverovú bonitu) a akékoľvek ďalšie faktory, ktoré by mohli ovplyvniť pravdepodobnosť, že záväzok bude alebo nebude splnený. Tento účinok sa môže líšiť v závislosti od záväzku, napríklad:

a)

či je záväzkom povinnosť dodať peňažnú hotovosť (finančný záväzok) alebo povinnosť dodať tovar alebo služby (nefinančný záväzok),

b)

podmienky prípadného úverového zlepšenia týkajúce sa záväzku.

44

Reálna hodnota záväzku odráža účinok rizika neplnenia na základe jeho zúčtovacej jednotky. Vydavateľ záväzku vydaného s neoddeliteľným úverovým zlepšením tretej strany, ktoré sa účtuje oddelene od záväzku, nezahŕňa účinok úverového zlepšenia (napr. záruku tretej strany za dlh) do ocenenia záväzku reálnou hodnotou. Ak sa úverové zlepšenie účtuje osobitne od záväzku, vydavateľ by pri oceňovaní záväzku reálnou hodnotou mal zobrať do úvahy svoju vlastnú úverovú bonitu a nie bonitu nezávislého ručiteľa.

Obmedzenie, ktoré bráni prevodu záväzku alebo vlastného nástroja vlastného imania účtovnej jednotky

45

Pri oceňovaní reálnej hodnoty záväzku alebo vlastného nástroja vlastného imania účtovnej jednotky účtovná jednotka nezahrnie osobitný vstup alebo úpravu ostatných vstupov súvisiacich s existenciou obmedzenia, ktoré bráni prevodu tejto položky. Účinok obmedzenia, ktoré bráni prevodu záväzku alebo vlastného nástroja vlastného imania účtovnej jednotky, je buď implicitne alebo explicitne zahrnutý v ostatných vstupoch do ocenenia reálnou hodnotou.

46

Napríklad k dátumu transakcie tak veriteľ, ako aj povinná strana akceptovali transakčnú cenu za záväzok s plným vedomím, že záväzok zahŕňa obmedzenie, ktoré bráni jeho prevodu. Následkom zahrnutia obmedzenia do transakčnej ceny sa k dátumu transakcie nevyžaduje osobitný vstup alebo úprava existujúceho vstupu, aby sa zohľadnil účinok obmedzenia prevodu. Podobne sa ani k nasledujúcim dátumom oceňovania nevyžaduje osobitný vstup alebo úprava existujúceho vstupu, ktorý by odrážal účinok obmedzenia prevodu.

Finančný záväzok s prvkom splatnosti na požiadanie

47

Reálna hodnota finančného záväzku s prvkom splatnosti na požiadanie (napr. vklad splatný na požiadanie) nie je nižšia ako suma splatná na požiadanie, diskontovaná od prvého dňa, od ktorého môže vzniknúť požiadavka na jej splatenie.

Uplatnenie na finančné aktíva a finančné záväzky s kompenzačnými pozíciami pri trhových rizikách alebo úverovom riziku protistrany

48

Účtovná jednotka, ktorá vlastní skupinu finančných aktív a finančných záväzkov, je vystavená trhovým rizikám (ako sú definované v IFRS 7) a úverovému riziku (ako je definované v IFRS 7) každej z protistrán. Ak účtovná jednotka spravuje túto skupinu finančných aktív a finančných záväzkov na základe jej čistej expozície buď voči trhovým rizikám alebo úverovému riziku, účtovná jednotka má povolené uplatniť výnimku z tohto IFRS pre oceňovanie reálnou hodnotou. Táto výnimka povoľuje, aby účtovná jednotka oceňovala skupinu finančných aktív a finančných záväzkov reálnou hodnotou na základe ceny, ktorú by získala za predaj čistej dlhej pozície (t. j. aktíva) pri expozícii voči konkrétnemu riziku alebo za prevod čistej krátkej pozície (t. j. záväzku) pri expozícii voči konkrétnemu riziku v rámci riadnej transakcie medzi účastníkmi trhu k dátumu ocenenia za bežných trhových podmienok. Preto účtovná jednotka oceňuje skupinu finančných aktív alebo finančných záväzkov reálnou hodnotou v súlade s tým, ako by účastníci trhu stanovili cenu čistej expozície voči riziku k dátumu ocenenia.

49

Účtovná jednotka má povolené použiť výnimku uvedenú v odseku 48 len vtedy, keď spĺňa všetky tieto podmienky:

a)

spravuje skupinu finančných aktív a finančných záväzkov na základe čistej expozície účtovnej jednotky voči konkrétnemu trhovému riziku (alebo rizikám) alebo úverovému riziku konkrétnej protistrany v súlade so zdokumentovanou stratégiou riadenia rizík účtovnej jednotky alebo jej investičnou stratégiou,

b)

poskytuje informácie na základe toho o skupine finančných aktív a finančných záväzkov kľúčovým riadiacim pracovníkom účtovnej jednotky, ako je vymedzené v štandarde IAS 24 Zverejnenia o spriaznených osobách a

c)

vyžaduje sa od nej alebo sa rozhodla oceniť tieto finančné aktíva a finančné záväzky reálnou hodnotou vo výkaze o finančnej situácii na konci obdobia vykazovania.

50

Výnimka uvedená v odseku 48 sa netýka prezentácie účtovnej závierky. V niektorých prípadoch sa základ pre prezentáciu finančných nástrojov vo výkaze finančnej situácie líši od základu pre oceňovanie finančných nástrojov, napríklad, ak sa v IFRS nevyžaduje alebo nepovoľuje, aby sa finančné nástroje prezentovali v čistom vyjadrení. V takých prípadoch môže účtovná jednotka potrebovať priradiť úpravy na úrovni portfólia (pozri odseky 53 až 56) jednotlivým aktívam alebo záväzkom, ktoré tvoria skupinu finančných aktív a finančných záväzkov spravovaných na základe čistej expozície účtovnej jednotky voči riziku. Účtovná jednotka ich priradí na primeranom a konzistentnom základe použitím metodiky vhodnej za daných okolností.

51

Účtovná jednotka príjme rozhodnutie o účtovnej politike v súlade so štandardom IAS 8 Účtovné politiky, zmeny v účtovných odhadoch a chyby, aby mohla využiť výnimku uvedenú v odseku 48. Účtovná jednotka, ktorá využije výnimku, uplatňuje na konkrétne portfólio túto účtovnú politiku vrátane svojej politiky na priraďovanie úprav „ponuky a dopytu“ (pozri odseky 53 až 55) a prípadných úverových úprav (pozri odsek 56), ak je to vhodné, konzistentne v jednotlivých obdobiach.

52

Výnimka uvedená v odseku 48 sa uplatňuje len na finančné aktíva a finančné záväzky, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti štandardu IAS 39 Finančné nástroje: vykazovanie a oceňovanie alebo IFRS 9 Finančné nástroje.

Expozícia voči trhovým rizikám

53

Pri využití výnimky uvedenej v odseku 48 na oceňovanie skupiny finančných aktív a finančných záväzkov spravovaných na základe čistej expozície účtovnej jednotky voči určitému trhovému riziku (alebo rizikám) reálnou hodnotou účtovná jednotka použije cenu v rámci pásma ponuka – dopyt, ktorá najviac zodpovedá reálnej hodnote za daných okolností pre čistú expozíciu účtovnej jednotky voči týmto trhovým rizikám (pozri odseky 70 a 71).

54

Pri využití výnimky uvedenej v odseku 48 účtovná jednotka zabezpečí, aby trhové riziko (alebo riziká), ktorým je účtovná jednotka vystavená v rámci tejto skupiny finančných aktív a finančných záväzkov, bolo v podstate rovnaké. Napríklad, účtovná jednotka by nemala kombinovať úrokové riziko spojené s finančným aktívom s rizikom spojeným so zmenami cien komodity súvisiaceho s finančným záväzkom, pretože ak by tak urobila, nezmiernilo by to expozíciu účtovnej jednotky voči úrokovému riziku alebo riziku spojenému so zmenami cien komodity. Pri použití výnimky uvedenej v odseku 48 sa pri oceňovaní finančných aktív a finančných záväzkov v skupine reálnou hodnotou zohľadňuje akékoľvek prípadné bázické riziko vyplývajúce z toho, že parametre trhového rizika nie sú rovnaké.

55

Podobne je aj trvanie expozície účtovnej jednotky voči určitému trhovému riziku (alebo rizikám) vyplývajúcemu z finančných aktív a finančných záväzkov v podstate rovnaké. Napríklad účtovná jednotka, ktorá využíva dvanásťmesačné termínované obchody (futurity) oproti peňažným tokom spojeným s 12-mesačnou expozíciou voči úrokovému riziku päťročného finančného nástroja v rámci skupiny, ktorú tvoria len tieto finančné aktíva a finančné záväzky, oceňuje reálnu hodnotu expozície voči dvanásťmesačnému úrokovému riziku v čistom vyjadrení a expozíciu voči zvyšným úrokovým rizikám (t. j. rokov 2 až 5) v hrubom vyjadrení.

Expozícia voči úverovému riziku konkrétnej protistrany

56

Pri použití výnimky uvedenej v odseku 48 na ocenenie skupiny finančných aktív a finančných záväzkov prijatých konkrétnou protistranou reálnou hodnotou účtovná jednotka zahrnie účinok čistej expozície účtovnej jednotky voči úverovému riziku danej protistrany alebo čistej expozície protistrany voči úverovému riziku účtovnej jednotky do oceňovania reálnou hodnotou, ak by účastníci trhu zohľadnili akékoľvek existujúce opatrenia, ktoré zmiernia expozíciu voči úverovému riziku v prípade neplnenia (napr. rámcovú dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok s protistranou alebo dohodu, ktorá vyžaduje výmenu kolaterálu na základe čistej expozície každej strany voči úverovému riziku druhej strany). Ocenenie reálnou hodnotou musí byť odrazom očakávaní pravdepodobnosti účastníkmi trhu, že takéto opatrenie bude v prípade neplnenia právne vymáhateľné.

Reálna hodnota pri prvotnom vykázaní

57

Keď sa aktívum nadobudne alebo záväzok prevezme v rámci výmennej transakcie za toto aktívum alebo záväzok, transakčná cena je cena zaplatená za nadobudnutie aktíva alebo prijatá za prevzatie záväzku (vstupná cena). Naopak, reálna hodnota aktíva alebo záväzku je cena, ktorá by sa získala za predaj aktíva alebo zaplatila za prevod záväzku (výstupná cena). Účtovné jednotky nevyhnutne nepredávajú aktíva za ceny, za ktoré ho nadobudli. Podobne, účtovné jednotky nevyhnutne neprevádzajú záväzky za ceny, ktoré dostali za ich prevzatie.

58

V mnohých prípadoch sa transakčná cena bude rovnať reálnej hodnote (napr. mohlo by to byť v prípade, keď sa v deň transakcie uskutoční transakcia nákupu aktíva na trhu, na ktorom sa aktívum predá).

59

Pri určovaní, či sa reálna hodnota pri prvotnom vykázaní rovná transakčnej cene, účtovná jednotka zohľadňuje faktory špecifické pre danú transakciu a pre dané aktívum alebo záväzok. V odseku B4 sa opisujú situácie, keď pri prvotnom vykázaní transakčná cena nemusí predstavovať reálnu hodnotu aktíva alebo záväzku.

60

Ak sa v inom IFRS vyžaduje alebo povoľuje, aby účtovná jednotka ocenila aktívum alebo záväzok najprv reálnou hodnotou a transakčná cena sa líši od reálnej hodnoty, účtovná jednotka vykáže v hospodárskom výsledku výsledný zisk alebo stratu, pokiaľ nie je v danom IFRS uvedené inak.

Techniky oceňovania

61

Účtovná jednotka používa techniky oceňovania, ktoré sú vhodné za daných okolností a pre ktoré je na účely oceňovania reálnou hodnotou k dispozícii dostatok údajov, maximalizujúc využitie príslušných zistiteľných vstupov a minimalizujúc používanie nezistiteľných vstupov.

62

Cieľom použitia techniky oceňovania je odhad ceny, za ktorú by sa uskutočnila riadna transakcia predaja aktíva alebo prevodu záväzku medzi účastníkmi trhu k dátumu ocenenia za bežných trhových podmienok. Medzi tri často používané techniky oceňovania patrí trhová metóda, nákladová metóda a výnosová metóda. Hlavné aspekty týchto prístupov sú zhrnuté v odsekoch B5 až B11. Účtovná jednotka používa techniky oceňovania v súlade s jedným alebo viacerými týmito prístupmi k oceňovaniu reálnou hodnotou.

63

V niektorých prípadoch bude vhodná jediná technika oceňovania (napr. pri oceňovaní aktíva alebo záväzku použitím kótovaných cien na aktívnom trhu pre identické aktíva alebo záväzky). V iných prípadoch budú vhodné kombinované techniky oceňovania (napr. mohol by to byť prípad oceňovania peňazotvornej jednotky). Ak sa na oceňovanie reálnou hodnotou použijú kombinované techniky oceňovania, výsledky (t. j. príslušné ukazovatele reálnej hodnoty) sa vyhodnotia berúc do úvahy primeranosť intervalu hodnôt naznačených týmito výsledkami. Ocenenie reálnou hodnotou je ten bod z intervalu hodnôt, ktorý najlepšie zodpovedá reálnej hodnote za daných okolností.

64

Ak je transakčná cena pri prvotnom vykázaní reálnou hodnotou a na ocenenie reálnou hodnotou sa v nasledujúcich obdobiach použije technika oceňovania, ktorá využíva nezistiteľné vstupy, technika oceňovania sa kalibruje tak, aby sa výsledok techniky oceňovania rovnal pri prvotnom vykázaní transakčnej cene. Kalibrácia zabezpečí, aby technika oceňovania odrážala bežné trhové podmienky a účtovnej jednotke pomáha určiť, či je potrebná úprava techniky oceňovania (napr. mohla by existovať vlastnosť aktíva alebo záväzku, ktorú technika oceňovania nezachytáva). Po prvotnom vykázaní účtovná jednotka pri oceňovaní reálnou hodnotou použitím techniky alebo techník oceňovania, ktoré využívajú nezistiteľné vstupy, zabezpečí, aby tieto techniky oceňovania odrážali pozorovateľné údaje z trhu (napr. cenu za podobné aktívum alebo záväzok) k dátumu ocenenia.

65

Techniky oceňovania použité na ocenenie reálnou hodnotou sa musia uplatňovať konzistentne. Zmena techniky oceňovania alebo jej uplatňovania (napr. zmena váženia pri použití kombinovaných techník oceňovania alebo zmena úpravy použitej na techniku oceňovania) je však vhodná, ak má zmena za následok ocenenie, ktoré je rovnaké alebo reprezentatívnejšie ako reálna hodnota za daných okolností. Môže to byť v prípade, keď napríklad nastane ktorákoľvek z týchto udalostí:

a)

vzniknú nové trhy,

b)

sú k dispozícii nové informácie,

c)

predtým používané informácie už nie sú k dispozícii,

d)

techniky oceňovania sa zlepšia, alebo

e)

zmenia sa trhové podmienky.

66

Revízie vyplývajúce zo zmeny techniky oceňovania alebo jej uplatňovania sa účtujú ako zmena v účtovnom odhade v súlade so štandardom IAS 8. Zverejnenia uvedené v štandarde IAS 8 pre zmenu účtovného odhadu sa však pri revíziách vyplývajúcich zo zmeny techniky oceňovania alebo jej uplatňovania nevyžadujú.

Vstupy do techník oceňovania

Všeobecné zásady

67

Technikami oceňovania použitými na oceňovanie reálnou hodnotou sa maximalizuje používanie príslušných zistiteľných vstupov a minimalizuje používanie nezistiteľných vstupov.

68

Medzi príklady trhov, na ktorých sa môžu zistiť vstupy pre niektoré aktíva a záväzky (napr. finančné nástroje) patria burzové trhy, dílerské trhy, trhy so sprostredkovanými obchodmi a organizované trhy (pozri odsek B34).

69

Účtovná jednotka zvolí vstupy, ktoré sú v súlade s vlastnosťami aktíva alebo záväzku, ktoré by zobrali do úvahy účastníci trhu pri transakcii s aktívom alebo záväzkom (pozri odseky 11 a 12). V niektorých prípadoch povedú tieto vlastnosti k uplatneniu úpravy, ako je prémia alebo diskont (napr. prémia za ovládanie alebo diskont za nekontrolný podiel). Ocenenie reálnou hodnotou však nezahŕňa prémiu alebo diskont, ktoré nie sú v súlade so zúčtovacou jednotkou v štandarde IFRS, ktorý vyžaduje alebo povoľuje ocenenie reálnou hodnotou (pozri odseky 13 a 14). Prémie alebo diskonty, ktoré ako vlastnosť držby účtovnej jednotky odrážajú skôr veľkosť (konkrétne blokovací faktor, ktorý upravuje kótovanú cenu aktíva alebo záväzku, pretože bežný denný objem obchodov na trhu nestačí absorbovať množstvo v držbe účtovnej jednotky, ako je opísané v odseku 80), a nie ako vlastnosť aktíva alebo záväzku (napr. prémiu za ovládanie pri oceňovaní kontrolného podielu reálnou hodnotou), nie sú pri oceňovaní reálnou hodnotou povolené. V každom prípade, keď existuje kótovaná cena na aktívnom trhu (t. j. vstup úrovne 1) pre aktívum alebo záväzok, účtovná jednotka použije túto cenu bez úpravy pri oceňovaní reálnou hodnotou s výnimkou prípadov uvedených v odseku 79.

Vstupy založené na cenách ponuky a dopytu

70

Ak aktívum alebo záväzok ocenené reálnou hodnotou majú cenu ponuky a cenu dopytu (napr. vstup z dílerského trhu), na ocenenie reálnou hodnotou sa použije cena v rámci pásma ponuka – dopyt, ktorá najviac zodpovedá reálnej hodnote za daných okolností bez ohľadu na to, či je vstup kategorizovaný v rámci hierarchie reálnych hodnôt (t. j. úroveň 1, 2 alebo 3; pozri odseky 72 až 90). Použitie cien ponuky za pozície aktív a cien dopytu za pozície pasív je povolené, ale sa nevyžaduje.

71

V tomto IFRS sa nevylučuje použitie strednej trhovej ceny, ani iné spôsoby stanovovania cien, ktoré používajú účastníci trhu ako praktickú pomôcku na oceňovanie reálnou hodnotou v rámci pásma ponuka – dopyt.

Hierarchia reálnych hodnôt

72

Na zvýšenie konzistentnosti a porovnateľnosti ocenení reálnou hodnotou a súvisiacich zverejnení sa v tomto IFRS zavádza hierarchia reálnych hodnôt, ktorá kategorizuje vstupy techník oceňovania používaných na oceňovanie reálnou hodnotou do troch úrovní (pozri odseky 76 až 90). V rámci hierarchie reálnych hodnôt majú najvyššiu prioritu kótované ceny (neupravené) za rovnaké aktíva alebo rovnaké záväzky na aktívnych trhoch (vstupy úrovne 1) a najnižšiu prioritu nezistiteľné vstupy (vstupy úrovne 3).

73

V niektorých prípadoch sa vstupy použité na ocenenie aktíva alebo záväzku reálnou hodnotou môžu zaradiť do rozličných úrovní hierarchie reálnych hodnôt. V takých prípadoch sa ocenenie reálnou hodnotou zaradí ako celok do rovnakej úrovne hierarchie reálnych hodnôt ako vstup najnižšej úrovne, ktorý je významný pre ocenenie ako celok. Posudzovanie významnosti určitého vstupu pre ocenenie ako celok si vyžaduje posúdenie, zohľadňujúc faktory špecifické pre aktívum alebo záväzok. Úpravy, pomocou ktorých možno dosiahnuť ocenenie založené na reálnej hodnote, ako sú náklady na predaj pri oceňovaní reálnou hodnotou zníženou o náklady na predaj, sa neberú do úvahy pri určovaní úrovne hierarchie reálnych hodnôt, do ktorej je ocenenie reálnou hodnotou zaradené.

74

Dostupnosť príslušných vstupov a ich relatívnej subjektivity môže ovplyvniť výber vhodných techník oceňovania (pozri odsek 61). Hierarchia reálnych hodnôt však stanovuje priority vstupov do techník oceňovania, a nie techník oceňovania používaných na oceňovanie reálnou hodnotou. Napríklad ocenenie reálnou hodnotou získané použitím techniky súčasnej hodnoty sa môže kategorizovať ako úroveň 2 alebo úroveň 3 v závislosti od vstupov, ktoré sú významné pre celé ocenenie, a od úrovne hierarchie reálnych hodnôt, do ktorej sú tieto vstupy zaradené.

75

Ak si zistiteľný vstup vyžaduje úpravu pomocou nezistiteľného vstupu a táto úprava má za následok podstatne vyššie alebo nižšie ocenenie reálnou hodnotou, výsledné ocenenie by sa kategorizovalo ako úroveň 3 hierarchie reálnych hodnôt. Napríklad, ak by účastník trhu bral pri odhade ceny aktíva do úvahy účinok vplyvu obmedzenia predaja aktíva, účtovná jednotka by upravila kótovanú cenu tak, aby odrážala účinok tohto obmedzenia. Ak táto kótovaná cena je vstupom úrovne 2 a úprava je nezistiteľným vstupom, ktorý je významný pre celé ocenenie, toto ocenenie by sa v hierarchii reálnych hodnôt kategorizovalo ako úroveň 3.

Vstupy úrovne 1

76

Vstupmi úrovne 1 sú kótované ceny (neupravené) za rovnaké aktíva alebo záväzky na aktívnych trhoch, ku ktorým má účtovná jednotka prístup k dátumu ocenenia.

77

Kótovaná cena na aktívnom trhu je najspoľahlivejším dôkazom reálnej hodnoty a vždy, keď je to možné, sa používa na ocenenie reálnou hodnotou bez úpravy s výnimkou prípadov uvedených v odseku 79.

78

Vstup úrovne 1 bude k dispozícii pre veľké množstvo finančných aktív a finančných záväzkov, z ktorých niektoré sa môžu vymieňať na viacerých aktívnych trhoch (napr. na rozličných burzách). Dôraz sa preto na úrovni 1 kladie na určenie:

(a)

hlavného trhu pre aktívum alebo záväzok alebo v prípade neexistencie hlavného trhu najvýhodnejšieho trhu pre aktívum alebo záväzok a

(b)

či účtovná jednotka môže uskutočniť transakciu s aktívom alebo záväzkom za cenu na danom trhu k dátumu ocenenia.

79

Účtovná jednotka nerobí úpravu vstupu úrovne 1 s výnimkou týchto okolností:

a)

keď má účtovná jednotka v držbe veľký počet podobných (ale nie rovnakých) aktív alebo záväzkov (napr. dlhových cenných papierov), ktoré sú ocenené reálnou hodnotou a kótovaná cena na aktívnom trhu je k dispozícii, ale nie je ľahko dostupná pre každú položku týchto aktív alebo záväzkov jednotlivo (t. j. vzhľadom na veľký počet podobných aktív alebo záväzkov v držbe účtovnej jednotky by bolo ťažké získať informácie o cenách pre každú individuálnu položku aktív alebo záväzkov k dátumu ocenenia). V takom prípade môže účtovná jednotka použiť ako praktickú pomôcku pri oceňovaní reálnou hodnotou alternatívnu metódu stanovovania cien, ktorá nevyužíva výlučne kótované ceny (napr. maticové oceňovanie). Použitie alternatívnej metódy stanovovania cien má však za následok ocenenie reálnou hodnotou zaradené do nižšej úrovne hierarchie reálnych hodnôt,

b)

keď kótovaná cena na aktívnom trhu nepredstavuje k dátumu ocenenia reálnu hodnotu. Môže nastať prípad, keď sa napríklad vyskytnú významné udalosti (ako sú transakcie na organizovanom trhu, obchody na trhoch so sprostredkovanými obchodmi alebo oznámenia) po uzavretí trhu, ale pred dátumom ocenenia. Účtovná jednotka zavedie a dôsledne uplatňuje politiku na identifikáciu týchto udalostí, ktoré by mohli ovplyvniť ocenenia reálnou hodnotou. Ak je však kótovaná cena upravená o nové informácie, úprava má za následok ocenenie reálnou hodnotou zaradené do nižšej úrovne hierarchie reálnych hodnôt,

c)

keď sa oceňuje záväzok alebo vlastný nástroj vlastného imania účtovnej jednotky reálnou hodnotou použitím kótovanej ceny za rovnakú položku, s ktorou sa obchoduje na aktívnom trhu ako s aktívom a túto cenu je potrebné upraviť o faktory špecifické pre túto položku alebo aktívum (pozri odsek 39). Ak nie je potrebná žiadna úprava kótovanej ceny, výsledkom je ocenenie reálnou hodnotou zaradené do úrovne 1 hierarchie reálnych hodnôt. Úprava kótovanej ceny aktíva má však za následok ocenenie reálnou hodnotou zaradené do nižšej úrovne hierarchie reálnych hodnôt.

80

Ak účtovná jednotka má pozíciu v jednom aktíve alebo záväzku (vrátane pozície pozostávajúcej z veľkého počtu rovnakých aktív alebo záväzkov, ako je napríklad držba finančných nástrojov) a s aktívom alebo záväzkom sa obchoduje na aktívnom trhu, reálna hodnota aktíva alebo záväzku sa oceňuje na úrovni 1, ako súčin kótovanej ceny jedného aktíva alebo záväzku a množstva aktív alebo záväzkov v držbe účtovnej jednotky. To platí aj v prípade, keď bežný denný objem obchodov na trhu nestačí absorbovať množstvo v držbe a zadávanie ponúk na predaj pozície v rámci jednej transakcie môže ovplyvniť kótovanú cenu.

Vstupy úrovne 2

81

Vstupy úrovne 2 sú iné vstupy ako kótované ceny zahrnuté do úrovne 1, ktoré sú zistiteľné pre aktívum alebo záväzok buď priamo alebo nepriamo.

82

Ak má aktívum alebo záväzok (zmluvne) vymedzenú dobu trvania, vstup úrovne 2 musí byť zistiteľný v podstate počas celej doby trvania aktíva alebo záväzku. Medzi vstupy úrovne 2 patria:

a)

kótované ceny pre podobné aktíva alebo záväzky na aktívnych trhoch,

b)

kótované ceny za rovnaké alebo podobné aktíva alebo záväzky na trhoch, ktoré nie sú aktívne,

c)

vstupy iné ako kótované ceny, ktoré sú zistiteľné pre aktívum alebo záväzok, napríklad:

i)

úrokové sadzby a výnosové krivky zistiteľné v bežne stanovených intervaloch,

ii)

implikované volatility a

iii)

úverové rozpätia,

d)

trhom potvrdené vstupy.

83

Úpravy vstupov úrovne 2 sa budú líšiť v závislosti od faktorov špecifických pre aktívum alebo záväzok. Medzi tieto faktory patria:

a)

stav alebo umiestnenie aktíva,

b)

rozsah, v akom sa vstupy týkajú položiek, ktoré sú porovnateľné s aktívom alebo záväzkom (vrátane faktorov opísaných v odseku 39) a

c)

objem alebo úroveň činnosti na trhoch, na ktorých sú vstupy zistiteľné.

84

Úprava vstupu úrovne 2, ktorá je významná pre celé ocenenie, môže mať za následok zaradenie ocenenia reálnou hodnotou do úrovne 3 hierarchie reálnych hodnôt, ak úprava využíva významné nezistiteľné vstupy.

85

V odseku B35 sa opisuje použitie vstupov úrovne 2 pre konkrétne aktíva a záväzky.

Vstupy úrovne 3

86

Vstupy úrovne 3 sú nezistiteľné vstupy pre aktívum alebo záväzok.

87

Nezistiteľné vstupy sa používajú na ocenenie reálnou hodnotou vtedy, ak príslušné zistiteľné vstupy nie sú k dispozícii, čím sa umožnia situácie, v ktorých je malá, ak vôbec nejaká, činnosť na trhu pre dané aktívum alebo záväzok k dátumu ocenenia. Cieľ ocenenia reálnou hodnotou však ostáva rovnaký, t. j. výstupná cena k dátumu ocenenia z hľadiska účastníka trhu, ktorý vlastní aktívum alebo má záväzok. Preto sa majú v nezistiteľných vstupoch odrážať predpoklady, ktoré by použili účastníci trhu pri stanovovaní ceny aktíva alebo záväzku vrátane predpokladov o riziku.

88

Predpoklady o riziku zahŕňajú riziko spojené s konkrétnou technikou oceňovania použitou na ocenenie reálnou hodnotou (ako je napríklad model oceňovania) a riziko spojené so vstupmi do techniky oceňovania. Ocenenie, ktoré nezahŕňa úpravu o riziká, by nepredstavovalo ocenenie reálnou hodnotou, ak by účastníci trhu použili úpravu o riziko pri stanovovaní ceny aktíva alebo záväzku. Mohlo by byť napríklad potrebné zahrnúť úpravu o riziko, keď existuje významná neistota ocenenia (napr. keď došlo k významnému poklesu objemu alebo úrovne činnosti v porovnaní s obvyklou trhovou činnosťou súvisiacou s aktívom alebo záväzkom alebo podobným aktívami alebo záväzkami a účtovná jednotka zistila, že transakčná cena alebo kótovaná cena nepredstavuje reálnu hodnotu, ako je opísané v odsekoch B37 až B47).

89

Účtovná jednotka pripraví nezistiteľné vstupy použitím najlepších dostupných informácií za daných okolností, ktoré môžu zahŕňať vlastné údaje účtovnej jednotky. Pri príprave nezistiteľných vstupov môže účtovná jednotka začať vlastnými údajmi, ale tieto údaje upraví, ak primerane dostupné informácie naznačujú, že ostatní účastníci trhu by použili iné údaje alebo ak má účtovná jednotka niečo osobitné, čo nemajú k dispozícii ostatní účastníci trhu (napr. synergia osobitná pre účtovnú jednotku). Účtovná jednotka nemusí vynaložiť maximálne úsilie na získanie informácií o predpokladoch účastníkov trhu. Zohľadňuje však všetky informácie o predpokladoch účastníkov trhu, ktoré sú primerane dostupné. Nezistiteľné vstupy získané spôsobom opísaným v predchádzajúcom texte sa považujú za predpoklady účastníkov trhu a spĺňajú cieľ oceňovania reálnou hodnotou.

90

V odseku B36 sa opisuje použitie vstupov úrovne 3 pre konkrétne aktíva a záväzky.

ZVEREJŇOVANIE

91

Účtovná jednotka zverejní informácie, ktoré pomôžu používateľom jej účtovnej závierky posúdiť:

a)

v prípade aktív a záväzkov, ktoré sa vo výkaze finančnej situácie po prvotnom vykázaní oceňujú opakovane alebo neopakovane reálnou hodnotou, techniky oceňovania a vstupy použité na získanie týchto ocenení,

b)

v prípade opakovaných ocenení reálnou hodnotou použitím významných nezistiteľných vstupov (úrovne 3) účinok ocenení na hospodársky výsledok alebo iný komplexný výsledok za dané obdobie.

92

Na splnenie cieľov uvedených v odseku 91 účtovná jednotka berie do úvahy všetky tieto faktory:

a)

úroveň podrobnosti potrebnú na splnenie požiadaviek na zverejňovanie,

b)

dôraz, aký je potrebné klásť na jednotlivé požiadavky,

c)

do akej miery agregovať alebo rozčleňovať údaje a

d)

či používatelia účtovných závierok potrebujú dodatočné informácie na zhodnotenie zverejnených kvantitatívnych informácií.

Ak zverejnenia poskytnuté v súlade s týmto IFRS alebo inými IFRS nestačia na splnenie cieľov uvedených v odseku 91, účtovná jednotka zverejní dodatočné informácie potrebné na splnenie týchto cieľov.

93

Na splnenie cieľov uvedených v odseku 91 účtovná jednotka zverejní minimálne nasledujúce informácie pre každú triedu aktív a záväzkov (informácie o určovaní príslušných tried aktív a záväzkov pozri v odseku 94) oceňovaných reálnou hodnotou (vrátane ocenení reálnou hodnotou patriacich do rozsahu pôsobnosti tohto IFRS) vo výkaze o finančnej situácii po prvotnom vykázaní:

a)

v prípade opakovaných a neopakovaných ocenení reálnou hodnotou ocenenie reálnou hodnotou na konci obdobia vykazovania a v prípade neopakovaných ocenení reálnou hodnotou dôvody ocenenia. Opakované ocenenia aktív alebo záväzkov reálnou hodnotou sú ocenenia, ktoré ostatné IFRS vyžadujú alebo povoľujú vo výkaze finančnej situácie na konci každého obdobia vykazovania. Neopakované ocenenia aktív alebo záväzkov reálnou hodnotou sú ocenenia, ktoré ostatné IFRS vyžadujú alebo povoľujú vo výkaze finančnej situácie za určitých okolností (napr. keď účtovná jednotka oceňuje aktívum určené na predaj za reálnu hodnotu zníženú o náklady na predaj v súlade s IFRS 5 Dlhodobý majetok držaný na predaj a ukončenie činnosti, pretože reálna hodnota aktíva znížená o náklady na predaj je nižšia ako je jeho účtovná hodnota),

b)

v prípade opakovaných a neopakovaných ocenení reálnou hodnotou, úroveň hierarchie reálnych hodnôt, do ktorej sú zaradené ocenenia reálnou hodnotou ako celok (úroveň 1, 2 alebo 3),

c)

v prípade aktív a záväzkov v držbe na konci obdobia vykazovania, ktoré sa opakovane oceňujú reálnou hodnotou, sumy akýchkoľvek presunov medzi úrovňou 1 a úrovňou 2 hierarchie reálnych hodnôt, dôvody týchto presunov a politiku účtovnej jednotky pre určovanie, kedy sa predpokladá, že k presunom medzi týmito úrovňami došlo (pozri odsek 95). Presuny do jednotlivých úrovní sa zverejňujú a opisujú oddelene od presunov z jednotlivých úrovní,

d)

v prípade opakovaných a neopakovaných ocenení reálnou hodnotou zaradených do úrovne 2 a úrovne 3 hierarchie reálnych hodnôt, opis techniky (techník) oceňovania a vstupov použitých na ocenenie reálnou hodnotou. V prípade zmeny techniky oceňovania (napr. zmena z trhovej metódy na výnosovú metódu alebo použitie doplňujúcej techniky oceňovania) účtovná jednotka zverejňuje túto zmenu a dôvod(y) na jej uskutočnenie. V prípade ocenení reálnou hodnotou zaradených do úrovne 3 hierarchie reálnych hodnôt účtovná jednotka poskytne kvantitatívne informácie o významných nezistiteľných vstupoch použitých na ocenenie reálnou hodnotou. Od účtovnej jednotky sa nevyžaduje, aby vytvorila kvantitatívne informácie na splnenie tejto požiadavky na zverejnenie, ak účtovná jednotka nepripravuje pri oceňovaní reálnou hodnotou kvantitatívne nezistiteľné vstupy (napr. keď účtovná jednotka využíva ceny z predchádzajúcich transakcií alebo informácie tretích strán o stanovovaní cien bez úpravy). Pri poskytovaní tohto zverejnenia však účtovná jednotka nemôže ignorovať kvantitatívne nezistiteľné vstupy, ktoré sú významné pre ocenenie reálnou hodnotou a ktoré sú pre účtovnú jednotku primerane dostupné,

e)

v prípade opakovaných ocenení reálnou hodnotou zaradených do úrovne 3 hierarchie reálnych hodnôt odsúhlasovanie zostatkov počínajúc prvotnými zostatkami až po konečné zostatky, oddelene opisujúc zmeny počas obdobia, ktoré možno pripísať:

i)

celkovým ziskom alebo stratám za obdobie vykázané v hospodárskom výsledku a položke (položkám) riadkov v hospodárskom výsledku, v ktorom sú tieto zisky alebo straty vykázané,

ii)

celkovým ziskom alebo stratám za obdobie vykázané v inom komplexnom výsledku a položke (položkám) riadkov vo výkaze iného komplexného výsledku, v ktorých sú tieto zisky alebo straty vykázané,

iii)

nákupom, predajom, emisiám a splateniam (každý z týchto typov zmeny sa zverejňuje osobitne),

iv)

sumám akýchkoľvek presunov do alebo z úrovne 3 hierarchie reálnych hodnôt, dôvody týchto presunov a politiku účtovnej jednotky pre určovanie, kedy sa predpokladá, že k týmto presunom medzi úrovňami došlo (pozri odsek 95). Presuny do úrovne 3 sa zverejňujú a opisujú oddelene od presunov z úrovne 3,

f)

v prípade opakovaných ocenení reálnou hodnotou zaradených do úrovne 3 hierarchie reálnych hodnôt, výšku celkových príjmov alebo strát za obdobie uvedené v písmene e) bod i) zahrnutých do hospodárskeho výsledku, ktoré možno pripísať zmene nerealizovaných ziskov alebo strát týkajúcich sa týchto aktív a záväzkov držaných na konci obdobia vykazovania a položky (položky) riadkov výkazu ziskov a strát, v ktorých sú tieto nerealizované zisky alebo straty vykázané,

g)

v prípade opakovaných a neopakovaných ocenení reálnou hodnotou zaradených do úrovne 3 hierarchie reálnych hodnôt, opis postupov oceňovania použitých účtovnou jednotkou (napríklad vrátane opisu, ako účtovná jednotka rozhoduje o svojich politikách a postupoch oceňovania a analyzuje zmeny ocenení reálnou hodnotou medzi jednotlivými obdobiami),

h)

v prípade opakovaných ocenení reálnou hodnotou zaradených do úrovne 3 hierarchie reálnych hodnôt:

i)

pre všetky tieto ocenenia, podrobný opis citlivosti ocenenia reálnou hodnotou na zmeny nezistiteľných vstupov, ak môže zmena týchto vstupov do určitej miery viesť k podstatne vyššiemu alebo nižšiemu oceneniu reálnou hodnotou. Ak existujú vzájomné vzťahy medzi týmito vstupmi a ostatnými nezistiteľnými vstupmi použitými pri ocenení reálnou hodnotou, účtovná jednotka uvedie aj podrobný opis týchto vzájomných vzťahov, a ako by mohli zväčšiť alebo zmierniť účinok zmien nezistiteľných vstupov na ocenenie reálnou hodnotou. Za účelom splnenia tejto požiadavky na zverejnenie zahŕňa podrobný opis citlivosti zmien nezistiteľných vstupov aspoň tie nezistiteľné vstupy, ktoré sú zverejnené v súlade s písmenom d),

ii)

v prípade finančných aktív a finančných záväzkov, ak by zmena jedného alebo viacerých nezistiteľných vstupov, ktoré by odrážali primerane možné alternatívne predpoklady, významne zmenila reálnu hodnotu, účtovná jednotka uvedie túto skutočnosť a zverejní účinok týchto zmien. Účtovná jednotka zverejní spôsob, akým sa vypočítal účinok zmeny, aby odrážal primerane možný alternatívny predpoklad. Na tento účel sa významnosť posudzuje s ohľadom na hospodársky výsledok a celkové aktíva alebo celkové záväzky, alebo ak sú zmeny reálnej hodnoty vykázané v ostatných súčastiach komplexného výsledku, s ohľadom na celkovú výšku vlastného imania,

i)

v prípade opakujúcich a neopakujúcich sa ocenení reálnou hodnotou, ak sa maximálne a najlepšie využitie nefinančných aktív líši od jeho súčasného využitia, účtovná jednotka zverejní túto skutočnosť a uvedie dôvod, prečo sa nefinančné aktívum využíva spôsobom, ktorý sa líši od jeho maximálneho a najlepšieho využitia.

94

Účtovná jednotka určí vhodné triedy aktív a záväzkov na základe:

a)

povahy, vlastností a rizík aktíva alebo záväzku a

b)

úrovne hierarchie reálnych hodnôt, do ktorej je ocenenie reálnou hodnotou zaradené.

Počet tried možno bude musieť byť vyšší pri oceneniach reálnou hodnotou zaradených do úrovne 3 hierarchie reálnych hodnôt, pretože tieto ocenenia majú väčšiu mieru neistoty a subjektivity. Určenie vhodných tried aktív a záväzkov, za ktoré sa majú zverejňovať ocenenia reálnou hodnotou, si vyžaduje posúdenie. Trieda aktív a záväzkov si bude často vyžadovať väčšie rozčlenenie, ako položky riadkov uvedené vo výkaze o finančnej situácii. Účtovná jednotka však poskytne dostatočné informácie na to, aby umožnila odsúhlasovanie položiek riadkov uvedených vo výkaze o finančnej situácii. Ak sa v inom IFRS špecifikuje trieda pre aktívum alebo záväzok, účtovná jednotka môže použiť túto triedu vo zverejneniach vyžadovaných v tomto IFRS, ak táto trieda spĺňa požiadavky uvedené v tomto odseku.

95

Účtovná jednotka zverejňuje a dôsledne sa riadi svojou politikou pri určovaní toho, kedy sa predpokladá, že došlo k presunom medzi úrovňami hierarchie reálnych hodnôt v súlade s odsekom 93 písm. c) a písm. e) bod iv). Politika načasovania vykazovania presunov musí byť rovnaká pre presuny do úrovni, ako aj pre presuny z úrovní. Medzi príklady politík pre určovanie načasovania presunov patria:

a)

dátum udalosti alebo zmena okolností, ktoré presun spôsobili,

b)

začiatok obdobia vykazovania,

c)

koniec obdobia vykazovania.

96

Ak účtovná jednotka prijme rozhodnutie účtovnej politiky o použití výnimky uvedenej v odseku 48, túto skutočnosť zverejní.

97

Účtovná jednotka zverejní vo výkaze o finančnej situácii za každú triedu aktív a záväzkov neocenených reálnou hodnotou, ale za ktoré je zverejnená reálna hodnota, informácie požadované v odseku 93 písm. b), d) a i). Od účtovnej jednotky sa však nevyžaduje, aby poskytovala kvantitatívne zverejnenia o významných nezistiteľných vstupoch použitých na ocenenie reálnou hodnotou zaradených do úrovne 3 hierarchie reálnych hodnôt, vyžadované v odseku 93 písm. d). Pri týchto aktívach a záväzkoch účtovná jednotka nemusí poskytovať ostatné zverejnenia vyžadované v tomto IFRS.

98

Pri záväzku ocenenom reálnou hodnotou a vydanom s neoddeliteľným úverovým zlepšením tretej strany emitent zverejní existenciu úverového zlepšenia a či je zohľadnené v ocenení záväzku reálnou hodnotou.

99

Účtovná jednotka prezentuje kvantitatívne zverejnenia požadované v tomto IFRS v tabuľkovej forme, pokiaľ na to nie je vhodnejšia iná forma.

Dodatok A

Vymedzenie pojmov

Tento dodatok je neoddeliteľnou súčasťou tohto IFRS.

aktívny trh

Trh, na ktorom sa uskutočňujú transakcie s aktívom alebo záväzkom s dostatočnou frekvenciou a v dostatočnom objeme na to, aby priebežne poskytoval informácie o cenách.

nákladová metóda

Technika oceňovania, ktorá odráža sumu, ktorá by bola v danej dobe potrebná na nahradenie servisnej kapacity aktíva (často uvádzaná ako súčasná reprodukčná obstarávacia cena).

vstupná cena

Cena zaplatená za nadobudnutie aktíva alebo prijatá za prevzatie záväzku v rámci výmennej transakcie.

výstupná cena

Cena, ktorú by bolo možné získať za predaj aktíva alebo zaplatiť za prevod záväzku.

očakávaný peňažný tok

Priemer možných budúcich peňažných tokov vážený pravdepodobnosťou (t. j. stredná hodnota distribúcie).

reálna hodnota

Cena, ktorá by sa získala za predaj aktíva alebo bola zaplatená za prevod záväzku pri riadnej transakcii medzi účastníkmi trhu k dátumu ocenenia.

maximálne a najlepšie využitie

Využitie nefinančných aktív účastníkmi trhu, ktoré by maximalizovalo hodnotu aktíva alebo skupiny aktív a záväzkov (napr. podnik), v rámci ktorej by sa aktívum použilo.

výnosová metóda

Techniky oceňovania, ktoré budúce sumy (napr. peňažné toky alebo príjmy a výdavky) prepočítavajú na jednu súčasnú (t. j. diskontovanú) sumu. Ocenenie reálnou hodnotou sa určuje na základe hodnoty naznačenej aktuálnymi očakávaniami trhu týkajúcimi sa týchto budúcich súm.

vstupy

Predpoklady, ktoré by použili účastníci trhu pri stanovovaní ceny aktíva alebo záväzku vrátane predpokladov o riziku, ako je napríklad:

a)

riziko spojené s konkrétnou technikou oceňovania použitou na ocenenie reálnou hodnotou (ako je napríklad model oceňovania) a

b)

riziko spojené so vstupmi do techniky oceňovania.

Vstupy môžu byť zistiteľné alebo nezistiteľné.

vstupy úrovne 1

Kótované ceny (neupravené) za rovnaké aktíva alebo záväzky na aktívnych trhoch, ku ktorým má účtovná jednotka prístup k dátumu ocenenia.

vstupy úrovne 2

Vstupy iné ako kótované ceny zahrnuté do úrovne 1, ktoré sú zistiteľné pre aktívum alebo záväzok buď priamo alebo nepriamo.

vstupy úrovne 3

Nezistiteľné vstupy pre aktívum alebo záväzok.

trhová metóda

Technika oceňovania, ktorá využíva ceny a ostatné príslušné informácie vznikajúce pri transakciách na trhu s rovnakými alebo porovnateľnými (t. j. podobnými) aktívami, záväzkami alebo skupinou aktív a záväzkov, ako je napríklad podnik.

trhom potvrdené vstupy

Vstupy, ktoré sú odvodené najmä zo zistiteľných údajov z trhu alebo potvrdené týmito údajmi koreláciou alebo inými spôsobmi.

účastníci trhu

Kupujúci alebo predávajúci na hlavnom (alebo najvýhodnejšom) trhu pre aktívum alebo záväzok, ktorí spĺňajú všetky tieto vlastnosti:

a)

sú navzájom nezávislí, t. j. ide o nespriaznené osoby, ako sú definované v štandarde IAS 24, i keď sa ako vstup do ocenenia reálnou hodnotou môže použiť cena transakcie spriaznených osôb, ak má účtovná jednotka dôkaz, že sa transakcia uskutočnila za trhových podmienok,

b)

sú informovaní, majú zodpovedajúce vedomosti o aktíve alebo záväzku a o transakcii použitím všetkých dostupných informácií vrátane informácií, ktoré by bolo možné získať vynaložením úsilia s náležitou odbornou starostlivosťou, ktoré je bežné a obvyklé,

c)

sú schopní uskutočniť transakciu s aktívom alebo záväzkom,

d)

sú ochotní uskutočniť transakciu s aktívom alebo záväzkom, t. j. sú motivovaní, ale nie nútení ani inak povinní tak urobiť.

najvýhodnejší trh

Trh, ktorý maximalizuje sumu, ktorá by sa získala predajom aktíva alebo minimalizuje sumu, ktorá by sa zaplatila za prevod záväzku, po zohľadnení transakčných nákladov a nákladov na dopravu.

riziko neplnenia

Riziko, že si účtovná jednotka nesplní povinnosť. Riziko neplnenia zahŕňa, ale nie je obmedzené na vlastné úverové riziko účtovnej jednotky.

zistiteľné vstupy

Vstupy, ktoré sú získané použitím údajov z trhu, ako sú verejne dostupné informácie o aktuálnych udalostiach alebo transakciách a ktoré odrážajú predpoklady, ktoré by použili účastníci trhu pri stanovovaní ceny aktíva alebo záväzku.

riadna transakcia

Transakcia, ktorá predpokladá angažovanosť na trhu počas určitého obdobia pred dátumom ocenenia s cieľom umožniť marketingové činnosti, ktoré sú bežné alebo obvyklé pre transakcie s takýmito aktívami alebo záväzkami, nie je to vynútená transakcia (napr. nútená likvidácia alebo exekučný predaj).

hlavný trh

Trh s najväčším objemom a úrovňou aktivity pre dané aktívum alebo záväzok.

riziková prémia

Kompenzácia požadovaná účastníkmi trhu, ktorí nie sú ochotní znášať riziko za neistotu spojenú s peňažnými tokmi súvisiacimi s aktívom alebo záväzkom. Taktiež nazývaná „úprava o riziko“.

transakčné náklady

Náklady na predaj aktíva alebo prevod záväzku na hlavnom (alebo najvýhodnejšom) trhu pre aktívum alebo záväzok, ktoré možno priamo pripísať nakladaniu s aktívom alebo prevodu záväzku a spĺňajúce tieto dve kritéria:

a)

vyplývajú priamo z transakcie a sú pre ňu nevyhnutné,

b)

účtovnej jednotke by nevznikli, ak by neprijala rozhodnutie predať aktívum alebo previesť záväzok (podobné ako náklady na predaj, ako sú definované v IFRS 5).

náklady na dopravu

Náklady, ktoré by vznikli za prepravu aktíva z jeho súčasného miesta na jeho hlavný (alebo najvýhodnejší) trh.

zúčtovacia jednotka

Úroveň, na ktorej sa aktívum alebo záväzok agreguje alebo člení v IFRS na účely vykazovania.

nezistiteľné vstupy

Vstupy, pre ktoré nie sú k dispozícii údaje z trhu a ktoré sú získané použitím najlepších dostupných informácií o predpokladoch, ktoré by použili účastníci trhu pri stanovovaní ceny aktíva alebo záväzku.

Dodatok B

Návod na uplatňovanie

Tento dodatok je neoddeliteľnou súčasťou tohto IFRS. Opisuje sa v ňom uplatňovanie odsekov 1 až 99 a má rovnakú právoplatnosť ako ostatné časti tohto IFRS.

B1

Úsudky uplatnené v rozličných situáciách oceňovania sa môžu líšiť. V tomto dodatku sú opísané úsudky, ktoré sa môžu uplatniť, keď účtovná jednotka oceňuje reálnu hodnotu v rozličných situáciách oceňovania.

METÓDA OCEŇOVANIA REÁLNOU HODNOTOU

B2

Cieľom oceňovania reálnou hodnotou je odhad ceny, za ktorú by sa uskutočnila riadna transakcia predaja aktíva alebo prevodu záväzku medzi účastníkmi trhu k dátumu ocenenia za bežných trhových podmienok. Ocenenie reálnou hodnotou si vyžaduje, aby účtovná jednotka určila:

a)

konkrétne aktívum alebo záväzok, ktorý je predmetom oceňovania (v súlade so zúčtovacou jednotkou),

b)

pre nefinančné aktívum predpoklad oceňovania, ktorý je vhodný pre ocenenie (v súlade s maximálnym a najlepším využitím),

c)

hlavný (alebo najvýhodnejší) trh pre toto aktívum alebo záväzok,

d)

techniku (techniky) oceňovania vhodné pre ocenenie, berúc do úvahy dostupnosť údajov, pomocou ktorých pripraví vstupy, ktoré predstavujú predpoklady, ktoré by účastníci trhu použili pri stanovovaní ceny za aktívum alebo záväzok a úroveň hierarchie reálnych hodnôt, do ktorej sú vstupy zaradené.

PREDPOKLAD OCENENIA PRI NEFINANČNÝCH AKTÍVACH (ODSEKY 31 AŽ 33)

B3

Pri oceňovaní reálnou hodnotou nefinančného aktíva používaného v kombinácii s ďalšími aktívami ako skupinou (ktorá je nainštalovaná alebo inak nakonfigurovaná na použitie) alebo v kombinácii s ďalšími aktívami a záväzkami (napr. podnikom) účinok predpokladu ocenenia závisí od daných okolností. Napríklad:

a)

reálna hodnota aktíva môže byť rovnaká bez ohľadu na to, či sa aktívum používa samostatne alebo v kombinácii s inými aktívami alebo s ďalšími aktívami a záväzkami. Mohlo by sa tak stať v prípade, keď je aktívom podnik, ktorý by účastníci trhu ďalej prevádzkovali. V takom prípade by transakcia zahŕňala ocenenie podniku ako celku. Používanie aktív ako skupiny v rámci pokračujúceho podniku by vytvorilo synergiu, ktorá by bola k dispozícii účastníkom trhu (t. j. synergia účastníkov trhu, ktorá by preto mala ovplyvniť reálnu hodnotu aktíva, ktoré sa využíva buď samostatne alebo v kombinácii s iným aktívom alebo s ďalšími aktívami a záväzkami),

b)

používanie aktíva v kombinácii s iným aktívom alebo s ďalšími aktívami a záväzkami sa môže zahrnúť do ocenenia reálnou hodnotou prostredníctvom úprav hodnoty aktíva, ktoré sa používa samostatne. Mohlo by sa tak stať v prípade, keď je aktívom stroj a ocenenie reálnou hodnotou sa určí použitím pozorovanej ceny za podobný stroj (nenainštalovaný, ani inak nenakonfigurovaný na použitie) upravenej o náklady na dopravu a inštaláciu, aby ocenenie reálnou hodnotou odrážalo súčasný stav a umiestnenie stroja (nainštalovaného a nakonfigurovaného na použitie),

c)

používanie aktíva v kombinácii s inými aktívami alebo s ďalšími aktívami a záväzkami sa môže zahrnúť do ocenenia reálnou hodnotou pomocou predpokladov účastníkov trhu použitých na ocenenie aktíva reálnou hodnotou. Napríklad, ak sú aktívom zásoby nedokončenej výroby, ktorá je jedinečná a účastníci trhu by premenili zásoby na hotové výrobky, reálna hodnota zásob by predpokladala, že účastníci trhu už nadobudli alebo nadobudnú akékoľvek špeciálne stroje potrebné na premenu zásob na hotové výrobky,

d)

používanie aktíva v kombinácii s inými aktívami alebo s ďalšími aktívami a záväzkami sa môže zahrnúť do techniky oceňovania použitej na ocenenie aktíva reálnou hodnotou. Môže to byť prípad použitia metódy zvýšených príjmov počas viacerých rokov na ocenenie reálnej hodnoty nehmotného majetku, pretože táto technika oceňovania výslovne berie do úvahy príspevok akýchkoľvek doplnkových aktív a súvisiacich záväzkov v skupine, v rámci ktorej sa takýto nehmotný majetok má použiť,

e)

v obmedzenejších situáciách, keď účtovná jednotka používa aktívum v rámci skupiny aktív, môže aktívum oceniť sumou, ktorá sa približuje k jeho reálnej hodnote pri alokovaní reálnej hodnoty skupiny aktív medzi jednotlivé aktíva v skupine. Môže to byť prípad, keď ocenenie zahŕňa nehnuteľný majetok a reálna hodnota zhodnoteného majetku (t. j. skupiny aktív) sa rozdelí medzi jeho zložky (ako je pozemok a zlepšenia).

REÁLNA HODNOTA PRI PRVOTNOM VYKÁZANÍ (ODSEKY 57 AŽ 60)

B4

Pri určovaní, či sa reálna hodnota pri prvotnom vykázaní rovná transakčnej cene, účtovná jednotka zohľadňuje faktory špecifické pre danú transakciu a pre dané aktívum alebo záväzok. Napríklad pri prvotnom vykázaní transakčná cena nemusí predstavovať reálnu hodnotu aktíva alebo záväzku, ak je splnená ktorákoľvek z týchto podmienok:

a)

Transakcia sa uskutočňuje medzi spriaznenými osobami, hoci sa cena v rámci transakcie medzi spriaznenými osobami môže použiť ako vstup do ocenenia reálnou hodnotou, ak má účtovná jednotka dôkaz, že sa transakcia uskutočnila za trhových podmienok.

b)

Transakcia sa uskutočňuje pod nátlakom alebo je predávajúci nútený akceptovať cenu transakcie. Napríklad môže ísť o situáciu, keď má predávajúci finančné problémy.

c)

Zúčtovacia jednotka, ktorú predstavuje transakčná cena, sa líši od zúčtovacej jednotky pre aktívum alebo záväzok, ktoré sú ocenené reálnou hodnotou. Napríklad môže ísť o prípad, keď aktívum alebo záväzok ocenený reálnou hodnotou je len jedným z prvkov transakcie (napr. podniková kombinácia), transakcia zahŕňa nevyjadrené práva a výsady, ktoré sa oceňujú osobitne v súlade s iným IFRS, alebo transakčná cena zahŕňa transakčné náklady.

d)

Trh, na ktorom sa transakcia uskutočňuje, je iný ako hlavný trh (alebo najvýhodnejší trh). Napríklad, tieto trhy sa môžu líšiť, keď je účtovná jednotka obchodníkom, ktorý uskutočňuje transakcie so zákazníkmi na maloobchodnom trhu, ale hlavný (alebo najvýhodnejší) trh pre výstupnú transakciu je s inými obchodníkmi na dílerskom trhu.

TECHNIKY OCEŇOVANIA (ODSEKY 61 AŽ 66)

Trhová metóda

B5

Trhová metóda využíva ceny a ostatné príslušné informácie vznikajúce pri transakciách na trhu s rovnakými alebo porovnateľnými (t. j. podobnými) aktívami, záväzkami alebo skupinou aktív a záväzkov, ako je napríklad podnik.

B6

Techniky oceňovania, ktoré sú v súlade s trhovou metódou, napríklad často využívajú trhové multiplikátory odvodené zo súboru porovnateľných údajov. Multiplikátory môžu byť v intervaloch s inými multiplikátormi pre každý porovnateľný údaj. Výber vhodného multiplikátora z daného intervalu si vyžaduje posúdenie zohľadňujúce kvalitatívne a kvantitatívne faktory špecifické pre ocenenie.

B7

Medzi techniky oceňovania, ktoré sú v súlade s trhovým prístupom, patrí maticové oceňovanie. Maticové oceňovanie je matematická technika používaná najmä na oceňovanie niektorých typov finančných nástrojov, ako sú dlhové cenné papiere, bez toho, aby sa spoliehala výlučne na kótované ceny pre konkrétne cenné papiere, ale skôr sa spoliehajúc na vzťah cenných papierov k ostatným referenčným kótovaným cenným papierom.

Nákladová metóda

B8

Nákladová metóda odráža sumu, ktorá by bola v danej dobe potrebná na nahradenie servisnej kapacity aktíva (často uvádzaná ako súčasná reprodukčná obstarávacia cena).

B9

Z hľadiska predávajúceho účastníka trhu vychádza cena, ktorú by dostal za aktívum, z nákladov, ktoré by vynaložil účastník trhu na nadobudnutie alebo postavenie náhradného aktíva porovnateľnej úžitkovej hodnoty upravené o zastaranosť. Je to preto, lebo kupujúci účastník trhu by nezaplatil za aktívum viac, ako je suma, ktorá by mohla nahradiť servisnú kapacitu daného aktíva. Zastaranosť zahŕňa fyzické zhoršenie, funkčnú (technologickú) zastaranosť a ekonomickú (externú) zastaranosť a je to širší pojem ako odpisovanie na účely finančného vykazovania (rozdelenie historických nákladov) a na daňové účely (využitím konkrétnych dôb životnosti aktív). V mnohých prípadoch sa na oceňovanie hmotných aktív, ktoré sa používajú v kombinácii s inými aktívami alebo s ďalšími aktívami a záväzkami, reálnou hodnotou používa metóda súčasnej reprodukčnej obstarávacej ceny.

Výnosová metóda

B10

Pri výnosovej metóde sa budúce sumy (napr. peňažné toky alebo príjmy a výdavky) prepočítavajú na jednu súčasnú (t. j. diskontovanú) sumu. Pri použití výnosovej metódy ocenenie reálnou hodnotou odráža aktuálne očakávania trhu týkajúce sa týchto budúcich súm.

B11

Medzi tieto techniky oceňovania patria napríklad:

a)

techniky súčasnej hodnoty (pozri odseky B12 až B30),

b)

modely tvorby cien opcií, ako je Blackova-Scholesova-Mertonova rovnica alebo binomický model (t. j. sieťový model), ktoré zahŕňajú techniky súčasnej hodnoty, a odrážajú tak časovú hodnotu, ako aj vlastnú hodnotu opcie, a

c)

metóda zvýšených príjmov počas viacerých rokov, ktorá sa využíva na oceňovanie nehmotného majetku reálnou hodnotou.

Techniky súčasnej hodnoty

B12

V odsekoch B13 až B30 sa opisuje používanie techník súčasnej hodnoty na oceňovanie reálnou hodnotou. Uvedené odseky sa zameriavajú na techniku úprav diskontnej sadzby a techniku očakávaných peňažných tokov (očakávanej súčasnej hodnoty). V týchto odsekoch sa neopisuje používanie jednej konkrétnej techniky súčasnej hodnoty, ani neobmedzuje používanie techník súčasnej hodnoty na oceňovanie reálnou hodnotou na prediskutované techniky. Technika súčasnej hodnoty použitá na oceňovanie reálnou hodnotou bude závisieť od skutočností a okolností špecifických pre oceňované aktívum alebo záväzok (napr. či možno zistiť ceny na trhu za porovnateľné aktíva alebo záväzky) a od dostupnosti dostatočných údajov.

Zložky ocenenia súčasnou hodnotou

B13

Súčasná hodnota (t. j. uplatnenie výnosovej metódy) je nástroj, ktorý sa využíva na prepojenie budúcich súm (napr. peňažných tokov alebo hodnôt) so súčasnou sumou použitím diskontnej sadzby. Ocenenie aktíva alebo záväzku reálnou hodnotou použitím techniky súčasnej hodnoty zachytáva všetky nasledujúce prvky z hľadiska účastníkov trhu k dátumu ocenenia:

a)

odhad budúcich peňažných tokov pre oceňované aktívum alebo záväzok,

b)

očakávania možných odchýlok výšky a načasovania peňažných tokov predstavujúcich neistotu spojenú s peňažnými tokmi,

c)

časovú hodnotu peňazí, ktorú predstavuje sadzba bezrizikových peňažných aktív, ktoré majú dátumy splatnosti alebo trvania, ktoré sa zhodujú s obdobím, ktorého sa týkajú peňažné toky a pre držiteľa nepredstavujú ani neistotu pokiaľ ide o načasovanie, ani riziko neplnenia voči vlastníkovi (t. j. bezriziková úroková sadzba).

d)

cenu za znášanie neistoty spojenej s peňažnými tokmi (t. j. riziková prémia),

e)

ďalšie faktory, ktoré by za daných okolností brali do úvahy účastníci trhu,

f)

v prípade záväzku riziko neplnenia spojené s týmto záväzkom vrátane vlastného úverového rizika účtovnej jednotky (t. j. povinnej strany).

Všeobecné zásady

B14

Techniky súčasnej hodnoty sa líšia v tom, ako zachytávajú prvky odseku B13. Všetky nasledujúce všeobecné zásady však upravujú uplatňovanie ktorejkoľvek techniky súčasnej hodnoty používanej na oceňovanie reálnou hodnotou:

a)

Peňažné toky a diskontné sadzby by mali odrážať predpoklady, ktoré by použili účastníci trhu pri stanovovaní ceny aktíva alebo záväzku.

b)

Peňažné toky a diskontné sadzby by mali brať do úvahy len tie faktory, ktoré možno pripísať oceňovanému aktívu alebo záväzku.

c)

Diskontné sadzby by mali odrážať predpoklady, ktoré sú v súlade s predpokladmi spojenými s peňažnými tokmi, aby sa predišlo duplicitnému započítaniu alebo zanedbaniu účinkov rizikových faktorov. Napríklad, keď sa používajú zmluvné peňažné toky úveru (t. j. technika úpravy diskontnej sadzby), je vhodná diskontná sadzba, ktorá odráža neistotu očakávaní týkajúcich sa budúcich neplnení. Tá istá sadzba by sa nemala použiť, keď sa používajú očakávané (t. j. pravdepodobnosťou vážené) peňažné toky (t. j. technika očakávanej súčasnej hodnoty), pretože očakávané peňažné toky už odrážajú predpoklady týkajúce sa neistoty budúcich neplnení. Namiesto toho by sa mala použiť diskontná sadzba, ktorá je úmerná riziku spojenému s očakávanými peňažnými tokmi.

d)

Predpoklady týkajúce sa peňažných tokov a diskontných sadzieb by mali byť interne konzistentné. Napríklad nominálne peňažné toky, ktoré zahŕňajú účinok inflácie, by sa mali diskontovať sadzbou, ktorá zahŕňa účinok inflácie. Nominálna bezriziková úroková sadzba zahŕňa účinok inflácie. Reálne peňažné toky, ktoré neobsahujú účinok inflácie, by sa mali diskontovať sadzbou, ktorá nezahŕňa účinok inflácie. Podobne by sa mali peňažné toky po zdanení diskontovať diskontnou sadzbou po zdanení. Peňažné toky pred zdanením by sa mali diskontovať sadzbou v súlade s týmito peňažnými tokmi.

e)

Diskontné sadzby by mali byť v súlade so základnými ekonomickými faktormi meny, v ktorej sú peňažné toky vyjadrené.

Riziko a neistota

B15

Ocenenie reálnou hodnotou využívajúce techniky súčasnej hodnoty sa robí za podmienok neistoty, pretože použité peňažné toky sú skôr odhady ako známe sumy. V mnohých prípadoch je neistá aj výška aj načasovanie peňažných tokov. Dokonca aj zmluvne pevne stanovené sumy, ako sú splátky úveru, sú neisté, ak existuje riziko neplnenia.

B16

Účastníci trhu vo všeobecnosti požadujú kompenzáciu (t. j. rizikovú prémiu) za to, že znášajú neistotu spojenú s peňažnými tokmi súvisiacimi s aktívom alebo záväzkom. Ocenenie reálnou hodnotou by malo zahŕňať rizikovú prémiu, ktorá odzrkadľuje sumu, ktorú by požadovali účastníci trhu ako kompenzáciu za neistotu spojenú s peňažnými tokmi. Inak by ocenenie nepredstavovalo reálnu hodnotu verne. V niektorých prípadoch by mohlo byť ťažké určiť vhodnú rizikovú prémiu. Samotný stupeň náročnosti však nie je dostatočným dôvodom na vylúčenie rizikovej prémie.

B17

Techniky súčasnej hodnoty sa líšia v tom, ako sa v nich robí úprava o riziko a aký typ peňažných tokov používajú. Napríklad:

a)

Technika úpravy diskontnej sadzby (pozri odseky B18 až B22) využíva diskontnú sadzbu upravenú o riziko a zmluvné, prisľúbené alebo najpravdepodobnejšie peňažné toky.

b)

Metóda 1 techniky očakávanej súčasnej hodnoty (pozri odsek B25) využíva očakávané peňažné toky upravené o riziko a bezrizikovú sadzbu.

c)

Metóda 2 techniky očakávanej súčasnej hodnoty (pozri odsek B26) využíva očakávané peňažné toky, ktoré nie sú upravené o riziko a diskontnú sadzbu, ktorá zahŕňa rizikovú prémiu, ktorú požadujú účastníci trhu. Táto sadzba sa líši od sadzby použitej pri technike úpravy diskontnej sadzby.

Technika úpravy diskontnej sadzby

B18

Technika úpravy diskontnej sadzby využíva jeden súbor peňažných tokov z intervalu možných odhadovaných súm, či už zmluvných alebo prisľúbených (ako je to v prípade dlhopisov) alebo najpravdepodobnejších peňažných tokov. Tieto peňažné toky sú vo všetkých prípadoch podmienené výskytom určitých špecifických udalostí (napr. zmluvné alebo prisľúbené peňažné toky v prípade dlhopisu sú podmienené neexistenciou prípadu neplnenia zo strany dlžníka). Diskontná sadzba použitá pri technike úpravy diskontnej sadzby je odvodená z pozorovaných mier návratnosti pri porovnateľných aktívach alebo záväzkoch, s ktorými sa obchoduje na trhu. Preto sa zmluvné, prisľúbené alebo najpravdepodobnejšie peňažné toky diskontujú pozorovanými alebo odhadovanými trhovými sadzbami pre takéto podmienené peňažné toky (t. j. trhovou mierou návratnosti).

B19

Technika úpravy diskontnej sadzby si vyžaduje analýzu údajov z trhu o porovnateľných aktívach alebo záväzkoch. Porovnateľnosť sa potvrdzuje posúdením povahy peňažných tokov (napr. či sú peňažné toky zmluvné alebo nezmluvné a či budú reagovať podobne na zmeny ekonomických podmienok), ako aj ostatných faktorov (napr. úverovej bonity, kolaterálu, trvania, obmedzujúcich opatrení a likvidity). Alternatívne, ak jedno porovnateľné aktívum alebo záväzok verne neodráža riziko súvisiace s peňažnými tokmi spojenými s oceňovaným aktívom alebo záväzkom, môže byť možné odvodiť diskontnú sadzbu použitím údajov o niekoľkých porovnateľných aktívach alebo záväzkoch spolu s bezrizikovou výnosovou krivkou (t. j. použitím prístupu „hromadenia“).

B20

Na ilustráciu prístupu hromadenia predpokladajme, že aktívom A je zmluvné právo na získanie 800 MJ (1) v jednom roku (t. j. neexistuje žiadna časová neistota). Existuje rozvinutý trh pre porovnateľné aktíva a sú dostupné informácie o týchto aktívach vrátane informácií o cene. Z týchto porovnateľných aktív:

a)

aktívum B je zmluvné právo na získanie 1 200 MJ v jednom roku a má trhovú cenu 1 083 MJ. Preto implikovaná ročná miera návratnosti (t. j. ročná trhová miera návratnosti) je 10,8 percenta [(1 200 MJ/1 083 MJ) – 1],

b)

aktívum C je zmluvné právo na získanie 700 MJ v dvoch rokoch a má trhovú cenu 566 MJ. Preto implikovaná ročná miera návratnosti (t. j. dvojročná trhová miera návratnosti) je 11,2 percenta [(700 MJ/566 MJ)^0,5 – 1],

c)

všetky tri aktíva sú porovnateľné, pokiaľ ide o riziko (t. j. rozptýlenie možných splátok a úveru).

B21

Na základe porovnania načasovania zmluvných platieb, ktoré sa majú prijať za aktívum A a načasovania pre aktívum B a aktívum C (t. j. jeden rok pre aktívum B verzus dva roky pre aktívum C) sa aktívum B považuje za porovnateľnejšie aktívu A. Použitím zmluvnej platby, ktorá sa má prijať za aktívum A (800 MJ) a ročnou trhovou mierou odvodenou z aktíva B (10,8 percenta) je reálna hodnota aktíva A 722 MJ (800 MJ/1 108). Alternatívne, v prípade neexistencie dostupných trhových informácií o aktíve B sa ročná trhová miera môže odvodiť z aktíva C použitím princípu hromadenia. V danom prípade dvojročná trhová miera, ktorú naznačuje aktívum C (11,2 percenta) by sa upravila na ročnú trhovú mieru použitím časovej štruktúry bezrizikovej výnosovej krivky. Na určenie, či sú rizikové prémie za ročné a dvojročné aktíva rovnaké, môžu byť potrebné doplňujúce informácie a analýza. Ak sa zistí, že rizikové prémie za ročné a dvojročné aktíva nie sú rovnaké, dvojročná trhová miera návratnosti sa upraví o tento účinok.

B22

Keď sa technika úpravy diskontnej sadzby uplatňuje na pevne stanovené príjmy alebo platby, úprava o riziko súvisiace s peňažnými tokmi spojenými s oceňovaným aktívom alebo záväzkom je zahrnutá v diskontnej sadzbe. Pri niektorých uplatneniach techniky úpravy diskontnej sadzby na peňažné toky, ktoré nie sú pevne stanovenými príjmami alebo platbami, môže byť potrebná úprava peňažných tokov na dosiahnutie porovnateľnosti so sledovaným aktívom alebo záväzkom, z ktorých je diskontná sadzba odvodená.

Technika očakávanej súčasnej hodnoty

B23

Technika očakávanej súčasnej hodnoty využíva ako východisko súbor peňažných tokov, ktoré predstavujú priemer všetkých možných budúcich peňažných tokov (t. j. očakávaných peňažných tokov) vážený pravdepodobnosťou. Výsledný odhad je zhodný s očakávanou hodnotou, ktorá je, v štatistickom vyjadrení, váženým priemerom možných hodnôt diskrétnej náhodnej premennej s príslušnými pravdepodobnosťami ako váhami. Keďže všetky možné peňažné toky sú vážené pravdepodobnosťou, výsledný očakávaný peňažný tok nie je podmienený výskytom akejkoľvek konkrétnej udalosti (na rozdiel od peňažných tokov použitých pri technike úpravy diskontnej sadzby).

B24

Pri robení investičného rozhodnutia by účastníci trhu, ktorí nie sú ochotní znášať riziko, brali do úvahy riziko, že sa skutočné peňažné toky môžu líšiť od očakávaných peňažných tokov. V teórii portfólia sa rozlišujú dva druhy rizík:

a)

nesystematické (diverzifikovateľné) riziko, ktoré je rizikom špecifickým pre konkrétne aktívum alebo záväzok,

b)

systematické (nediverzifikovateľné) riziko, ktoré je bežným riziko, ktoré aktívum alebo záväzok zdieľajú s ostatnými položkami diverzifikovaného portfólia.

V teórii portfólia sa uvádza, že na trhu, ktorý je v rovnováhe, účastníkom trhu bude poskytnutá kompenzácia len za znášanie systematického rizika spojeného s peňažnými tokmi. (Na trhoch, ktoré nie sú efektívne alebo nie sú v rovnováhe, môžu byť dostupné aj iné formy návratu alebo kompenzácie.)

B25

Podľa metódy 1 techniky očakávanej súčasnej hodnoty sa očakávané peňažné toky aktíva upravujú o systematické (t. j. trhové) riziko po odpočítaní hotovostnej rizikovej prémie (t. j. očakávané peňažné toky upravené o riziko). Tieto očakávané peňažné toky upravené o riziko predstavujú peňažný tok zodpovedajúci istote, ktorý je diskontovaný bezrizikovou úrokovou sadzbou. Peňažný tok zodpovedajúci istote znamená očakávaný peňažný tok (ako je definovaný) upravený o riziko, takže účastníkovi trhu je jedno, či bude obchodovať a vymení určitý peňažný tok za očakávaný peňažný tok. Napríklad, keď bol účastník trhu ochotný vymeniť očakávaný peňažný tok 1 200 MJ za určitý peňažný tok 1 000 MJ, 1 000 MJ predstavuje ekvivalent istoty 1 200 MJ (t. j. 200 MJ by predstavovali hotovostnú rizikovú prémiu). V takom prípade by účastníkovi trhu bolo jedno, aké aktívum má v držbe.

B26

Naopak pri metóde 2 techniky očakávanej súčasnej hodnoty sa upravuje o systematické (t. j. trhové) riziko uplatnením rizikovej prémie na bezrizikovú úrokovú sadzbu. Preto sa očakávané peňažné toky diskontujú sadzbou, ktorá zodpovedná očakávanej sadzbe spojenej s peňažnými tokmi váženými pravdepodobnosťou (t. j. očakávanej miere návratnosti). Modely, ktoré sa používajú na stanovovanie cien rizikových aktív, ako je model oceňovania kapitálových aktív, sa môžu použiť na odhad očakávanej miery návratnosti. Keďže diskontná sadzba použitá v technike úpravy diskontnej sadzby je miera návratnosti týkajúca sa podmienených peňažných tokov, pravdepodobne bude vyššia, ako je diskontná sadzba použitá v metóde 2 techniky očakávanej súčasnej hodnoty, ktorá je očakávanou mierou návratnosti týkajúcou sa očakávaných peňažných tokov alebo peňažných tokov vážených pravdepodobnosťou.

B27

Na ilustráciu metódy 1 a metódy 2 predpokladajme, že s aktívom sa očakávajú peňažné toky 780 MJ počas jedného roka určené na základe možných peňažných tokov a pravdepodobností uvedených ďalej v texte. Uplatniteľná bezriziková úroková sadzba pre peňažné toky v časovom horizonte jedného roka je 5 percent a prémia systematického rizika pre aktívum s rovnakým rizikovým profilom je trojpercentná.

Možné peňažné toky

Pravdepodobnosť

Peňažné toky vážené pravdepodobnosťou

500 MJ

15 %

X75 MJ

800 MJ

60 %

480 MJ

900 MJ

25 %

225 MJ

Očakávané peňažné toky

 

780 MJ

B28

V tejto jednoduchej ilustrácii predstavujú očakávané peňažné toky (780 MJ) priemer troch možných výsledkov vážený pravdepodobnosťou. V realistickejších situáciách by mohlo byť veľa možných výsledkov. Na uplatnenie techniky očakávanej súčasnej hodnoty nie je však vždy potrebné brať do úvahy rozdelenie všetkých možných peňažných tokov použitím zložitých modelov a techník. Skôr by mohlo byť možné vypracovať obmedzený počet samostatných scenárov a pravdepodobností, ktoré zachytávajú celý rad možných peňažných tokov. Účtovná jednotka môže napríklad použiť realizované peňažné toky za niektoré relevantné uplynulé obdobie upravené o zmeny okolností, ku ktorým došlo neskôr (napr. zmeny externých faktorov vrátane ekonomických alebo trhových podmienok, trendov v odvetví a hospodársku súťaž, ako aj zmeny vnútorných faktorov, ktoré ovplyvňujú účtovnú jednotku konkrétnejšie), berúc do úvahy predpoklady účastníkov trhu.

B29

Teoreticky je súčasná hodnota (t. j. reálna hodnota) peňažných tokov aktíva rovnaká bez ohľadu na to, či sa použije metóda 1 alebo metóda 2, a to:

a)

Pri použití metódy 1 sú očakávané peňažné toky upravené o systematické (t. j. trhové) riziko. Pri neexistencii údajov z trhu, ktoré by priamo naznačovali výšku úpravy o riziko, by sa takáto úprava mohla odvodiť pomocou modelu oceňovania aktív použitím koncepcie ekvivalentov istoty. Úprava rizika (t. j. hotovostná riziková prémia 22 MJ) by sa mohla napríklad určiť použitím systematickej rizikovej prémie vo výške 3 percentá (780 MJ – [780 MJ × (1,05/1,08)]), výsledkom čoho je sú očakávané peňažné toky upravené o riziko vo výške 758 MJ (780 MJ – 22 MJ). 758 MJ je ekvivalent istoty 780 MJ a je diskontovaný bezrizikovou úrokovou sadzbou (5 percent). Súčasná hodnota (t. j. reálna hodnota) aktíva je 722 MJ (758 MJ/1,05).

b)

Pri použití metódy 2 nie sú očakávané peňažné toky upravené o systematické (t. j. trhové) riziko. Úprava o toto riziko je skôr zahrnutá v diskontnej sadzbe. Očakávané peňažné toky sa preto diskontujú očakávanou sadzbou návratnosti 8 percent (t. j. 5 percentná bezriziková úroková sadzba plus 3-percentná prémia za systematické riziko). Súčasná hodnota (t. j. reálna hodnota) aktíva je 722 MJ (780 MJ/1,08).

B30

Pri použití techniky očakávanej súčasnej hodnoty na ocenenie reálnou hodnotou sa môže použiť buď metóda 1 alebo metóda 2. Výber metódy 1 alebo metódy 2 bude závisieť od skutočností a okolností špecifických pre oceňované aktívum alebo záväzok, pokiaľ sú k dispozícii dostatočné údaje a uplatnia sa úsudky.

UPLATŇOVANIE TECHNÍK SÚČASNEJ HODNOTY NA ZÁVÄZKY A VLASTNÉ NÁSTROJE VLASTNÉHO IMANIA ÚČTOVNEJ JEDNOTKY, KTORÉ NEMAJÚ V DRŽBE INÉ STRANY AKO AKTÍVA (ODSEKY 40 A 41)

B31

Pri použití techniky súčasnej hodnoty na ocenenie reálnej hodnoty záväzku, ktorý nemá v držbe iná strana ako aktívum (napr. záväzky vyplývajúce z ukončenia prevádzky), účtovná jednotka okrem iného odhadne budúce odlevy peňažných prostriedkov, ktoré by účastníci trhu očakávali pri plnení povinnosti. Tieto budúce odlevy peňažných prostriedkov musia zahŕňať očakávania účastníkov trhu, pokiaľ ide o náklady na splnenie povinnosti a kompenzáciu, ktorú by účastník trhu požadoval za prevzatie povinnosti. Takáto kompenzácia zahŕňa návratnosť, ktorú by účastník trhu očakával pri

a)

prevzatí činnosti (t. j. hodnotu splnenia povinnosti, napr. použitím zdrojov, ktoré by sa mohli použiť na iné činnosti) a

b)

prevzatí rizika spojeného s povinnosťou (t. j. rizikovú prémiu, ktorá odráža riziko, že skutočné odlevy peňažných prostriedkov by sa mohli líšiť od očakávaných odlevov peňažných prostriedkov; pozri odsek B33).

B32

Napríklad nefinančný záväzok neobsahuje zmluvnú mieru návratnosti a neexistuje zistiteľný trhový výnos pre tento záväzok. V niektorých prípadoch nebude možné zložky návratnosti, ktoré by účastníci trhu požadovali, od seba odlíšiť (napr. keď sa použije cena, ktorú by nezávislý dodávateľ účtoval na základe pevne stanoveného poplatku). V ostatných prípadoch bude účtovná jednotka musieť odhadnúť tieto zložky osobitne (napr. pri použití ceny, ktorú by účtoval nezávislý dodávateľ, plus náklady navyše, pretože dodávateľ by v takom prípade neznášal riziko budúcich zmien nákladov).

B33

Účtovná jednotka môže zahrnúť rizikovú prémiu do ocenenia reálnej hodnoty záväzku alebo vlastného nástroja vlastného imania účtovnej jednotky, ktorý nemá v držbe iná strana ako aktívum, jedným z týchto spôsobov:

a)

úpravou peňažných tokov (t. j. zvýšením sumy odlevov peňažných prostriedkov), alebo

b)

úpravou sadzby použitej na diskontovanie budúcich peňažných tokov na ich súčasné hodnoty (t. j. znížením diskontnej sadzby).

Účtovná jednotka zabezpečí, aby duplicitne nezapočítala alebo nevynechala úpravy o riziko. Napríklad, ak sa odhady peňažných tokov zvýšia, aby zohľadňovali kompenzáciu za prevzatie rizika spojeného s povinnosťou, diskontná sadzba by sa nemala upraviť tak, aby zohľadňovala toto riziko.

VSTUPY DO TECHNÍK OCEŇOVANIA (ODSEKY 67 AŽ 71)

B34

Medzi príklady trhov, na ktorých možno zistiť vstupy pre niektoré aktíva a záväzky (napr. finančné nástroje) patria:

a)

Devízové trhy: Na devízových trhoch sú uzatváracie ceny ľahko dostupné a vo všeobecnosti predstavujú reálnu hodnotu. Príkladom takéhoto trhu je London Stock Exchange (Londýnska burza cenných papierov).

b)

Dílerské trhy. Na dílerskom trhu sú díleri pripravení obchodovať (či už kupovať alebo predávať na vlastný účet), čím dodávajú likviditu používaním vlastného kapitálu na držbu zásob položiek, pre ktoré vytvárajú trh. Obvykle sú ceny ponuky a ceny dopytu (predstavujúce cenu, za ktorú je obchodník ochotný kúpiť, resp. cenu, za ktorú je ochotný predať) ľahšie dostupné ako uzatváracie ceny. Mimoburzové trhy (za ktoré sa ceny zverejňujú) sú dílerskými trhmi. Dílerské trhy existujú aj pre niektoré aktíva a záväzky vrátane niektorých finančných nástrojov, komodít a hmotných aktív (napr. použité zariadenie).

c)

Trhy so sprostredkovanými obchodmi. Na trhu so sprostredkovanými obchodmi sa sprostredkovatelia snažia spárovať kupujúcich a predajcov, ale nie sú pripravení obchodovať na vlastný účet. Inými slovami, sprostredkovatelia nevyužívajú svoj vlastný kapitál na držbu zásoby položiek, pre ktoré vytvárajú trh. Sprostredkovateľ pozná ceny ponuky a dopytu príslušných strán, ale jednotlivé strany obvykle nie sú informované o cenových požiadavkách druhej strany. Niekedy sú k dispozícii ceny za uskutočnené transakcie. Medzi trhy so sprostredkovanými obchodmi patria elektronické komunikačné siete, na ktorých sa ponuky na kúpu párujú s ponukami na predaj, a realitné trhy s komerčnými nehnuteľnosťami a nehnuteľnosťami na bývanie.

d)

Organizované trhy. Na organizovaných trhoch sa transakcie, tak prvotné ako aj transakcie ďalšieho predaja, dohadujú nezávisle bez sprostredkovateľa. O týchto transakciách je verejne dostupných len málo informácií.

HIERARCHIA REÁLNYCH HODNÔT (ODSEKY 72 AŽ 90)

Vstupy úrovne 2 (odseky 81 až 85)

B35

Medzi vstupy úrovne 2 pre konkrétne aktíva a záväzky patria napríklad:

a)

Úrokové swapy s prijatým pevným, plateným premenlivým úrokom založeným na swapovej sadzbe London Interbank Offered Rate (LIBOR, swapová sadzba predaj na londýnskom medzibankovom trhu depozít). Swapová sadzba LIBOR by bola vstupom úrovne 2, ak by bola táto sadzba zistiteľná v bežne stanovených intervaloch v podstate počas celého obdobia trvania swapu.

b)

Úrokové swapy s prijatým pevným, plateným premenlivým úrokom založeným na výnosovej krivke vyjadrenej v cudzej mene. Swapová sadzba založená na výnosovej krivke vyjadrenej v cudzej mene by bola vstupom úrovne 2, ak by bola táto sadzba zistiteľná v bežne stanovených intervaloch v podstate počas celého obdobia trvania swapu. Bolo by to tak v prípade, ak je doba trvania swapu 10 rokov a táto sadzba sa dá zistiť v bežne stanovených intervaloch po dobu 9 rokov za predpokladu, že akákoľvek prípadná extrapolácia výnosovej krivky na 10. rok by nebola pre ocenenie swapu ako celku reálnou hodnotou významná.

c)

Úrokové swapy s prijatým pevným, plateným premenlivým úrokom založeným na základnej úrokovej sadzbe konkrétnej banky. Vstupom úrovne 2 by bola základná úroková sadzba banky odvodená pomocou extrapolácie, ak extrapolované hodnoty potvrdzujú údaje zistiteľné na trhu, napríklad pomocou korelácie s úrokovou sadzbou, ktorú možno zistiť v podstate počas celej doby platnosti swapu.

d)

Trojročná opcia na akcie obchodovateľné na burze. Vstupom úrovne 2 by bola implikovaná volatilita akcií odvodená pomocou extrapolácie na 3. rok, ak sú splnené obidve tieto podmienky:

i)

dajú sa zistiť ceny za ročné a dvojročné opcie na akcie,

ii)

extrapolovanú implikovanú volatilitu trojročnej opcie potvrdzujú údaje zistiteľné na trhu v podstate počas celej doby platnosti opcie.

V takom prípade by sa implikovaná volatilita mohla odvodiť extrapoláciou z implikovanej volatility ročných a dvojročných opcií na akcie a potvrdená implikovanou volatilitou trojročných opcií na porovnateľné akcie účtovných jednotiek pod podmienkou, že sa preukáže korelácia s ročnými a dvojročnými implikovanými volatilitami.

e)

Licenčná dohoda. V prípade licenčnej dohody, ktorá je nadobudnutá v rámci podnikovej kombinácie a ktorú nedávno dohodla nadobudnutá účtovná jednotka (zmluvná strana účtovnej dohody) s nespriaznenou osobou, by vstupom úrovne 2 bola sadzba licenčného poplatku uvedená v zmluve s nespriaznenou stranou na začiatku dohody.

f)

Zásoby hotových výrobkov v maloobchodnej prevádzke. V prípade zásoby hotových výrobkov, ktoré sú nadobudnuté v podnikovej kombinácii, by vstupom úrovne 2 bola buď cena pre zákazníkov na maloobchodnom trhu alebo cena pre maloobchodníkov na veľkoobchodnom trhu upravená o rozdiely medzi stavom a umiestnením položky zásob a porovnateľných (t. j. podobných) položiek zásob, aby ocenenie reálnou hodnotou odrážalo cenu, ktorú by získali v rámci transakcie predaja zásob inému maloobchodníkovi, ktorý by vynaložil potrebné úsilie na dokončenie predaja. Z koncepčného hľadiska bude ocenenie reálnou hodnotou rovnaké bez ohľadu na to, či sa urobia úpravy maloobchodnej ceny (v smere dodávateľského reťazca) alebo veľkoobchodnej ceny (proti smeru dodávateľského reťazca). Vo všeobecnosti by sa na ocenenie reálnou hodnotou mala použiť cena, ktorá vyžaduje minimálne subjektívne úpravy.

g)

Budova, ktorá je vlastnená a používa sa. Vstupom úrovne 2 by bola cena za štvorcový meter budovy (oceňovací multiplikátor) odvodená z údajov zistiteľných na trhu, napr. multiplikátory odvodené z cien zaznamenaných transakcií s porovnateľnými (t. j. podobnými) budovami nachádzajúcimi sa v podobných lokalitách.

h)

Peňazotvorná jednotka. Vstupom úrovne 2 by bol oceňovací multiplikátor (napr. multiplikátor príjmov alebo výnosov alebo podobného ukazovateľa výkonnosti) odvodený z údajov zistiteľných na trhu, napr. multiplikátory odvodené z cien zaznamenaných transakcií s porovnateľnými (t. j. podobnými) podnikmi berúc do úvahy prevádzkové, trhové, finančné a nefinančné faktory.

Vstupy úrovne 3 (odseky 86 až 90)

B36

Medzi vstupy úrovne 3 pre konkrétne aktíva a záväzky patria napríklad:

a)

Dlhodobé menové swapy. Vstupom úrovne 3 by bola úroková sadzba v konkrétnej mene, ktorú nemožno zistiť a nemožno podporiť údajmi zistiteľnými na trhu v bežne stanovených intervaloch alebo inak v podstate pre celú dobu platnosti menového swapu. Úrokové sadzby menového swapu sú swapové sadzby vypočítané z výnosových kriviek príslušných krajín.

b)

Trojročná opcia na akcie obchodovateľné na burze. Vstupom úrovne 3 by bola historická volatilita, t. j. volatilita akcií odvodená z historických cien akcií. Historická volatilita obvykle nepredstavuje súčasné očakávania účastníkov trhu týkajúce sa budúcej volatility, dokonca ani v prípade, keď je to jediná dostupná informácia pre stanovenie ceny opcie.

c)

Úrokové swapy. Vstupom úrovne 3 by bola úprava na strednú trhovú (nezáväznú) cenu určenú vzájomnou dohodou za swap získanú použitím údajov, ktorá sa nedá priamo zistiť a nemožno ju inak podporiť údajmi zistiteľnými na trhu.

d)

Záväzok vyplývajúci z ukončenia prevádzky prevzatý v podnikovej kombinácii. Vstupom úrovne 3 by bol aktuálny odhad použitím vlastných údajov účtovnej jednotky o budúcich odlevoch peňažných prostriedkov, ktoré sa majú zaplatiť na splnenie povinnosti (vrátane očakávaní účastníkov trhu týkajúcich sa nákladov na splnenie povinnosti a kompenzácia, ktorú by účastník trhu požadoval za prevzatie povinnosti demontovať aktívum), ak neexistujú žiadne primerane dostupné informácie, ktoré by naznačovali, že by účastníci trhu použili iné predpoklady. Vstup úrovne 3 by sa použil pri technike súčasnej hodnoty spolu s ostatnými vstupmi, napr. súčasnou bezrizikovou úrokovou sadzbou alebo úverovo upravenou bezrizikovou sadzbou, ak sa účinok úverovej bonity na reálnu hodnotu záväzku zohľadní v diskontnej sadzbe, a nie v odhade budúcich odlevov peňažných prostriedkov.

e)

Peňazotvorná jednotka. Vstupom úrovne 3 by bola finančná prognóza (napr. peňažných tokov alebo hospodárskeho výsledku) vypracovaná pomocou vlastných údajov účtovnej jednotky, ak neexistujú žiadne primerane dostupné informácie, ktoré by naznačovali, že by účastníci trhu použili iné predpoklady.

OCEŇOVANIE REÁLNOU HODNOTOU PRI VÝZNAMNOM POKLESE OBJEMU ALEBO ÚROVNE ČINNOSTI SÚVISIACICH S AKTÍVOM ALEBO ZÁVÄZKOM

B37

Na reálnu hodnotu aktíva alebo záväzku môže mať vplyv, keď došlo k významnému poklesu objemu alebo úrovne aktivity s týmto aktívom alebo záväzkom v porovnaní s bežnou trhovou aktivitou s týmto aktívom alebo záväzkom (alebo podobnými aktívami alebo záväzkami). Na určenie toho, či na základe dostupných dôkazov došlo k významnému poklesu objemu alebo úrovne aktivity s daným aktívom alebo záväzkom, účtovná jednotka zhodnotí význam a relevantnosť faktorov, ako napríklad:

a)

je málo nových transakcií,

b)

kotácie cien nie sú zostavené použitím aktuálnych informácií,

c)

kotácie cien sa buď v priebehu času alebo medzi tvorcami trhov značne líšia (napr. medzi niektorými trhmi so sprostredkovanými obchodmi),

d)

indexy, ktoré predtým vykazovali vysokú koreláciu s reálnymi hodnotami aktíva alebo záväzku, preukázateľne nevykazujú koreláciu s nedávnymi ukazovateľmi reálnej hodnoty daného aktíva alebo záväzku,

e)

došlo k výraznému zvýšeniu prémie za predpokladané riziko likvidity, výnosov alebo ukazovateľov výkonnosti (ako sú miera nesplácania dlhov alebo závažnosť strát) pri zaznamenaných transakciách alebo kótovaných cenách v porovnaní s odhadom účtovnej jednotky o očakávaných peňažných tokoch, berúc do úvahy všetky údaje dostupné na trhu o úverom riziku pre dané aktívum alebo záväzok a ďalších rizikách neplnenia,

f)

existuje široké pásmo ponuka – dopyt alebo významné rozšírenie pásma ponuka – dopyt,

g)

existuje významný pokles aktivity alebo neexistuje trh pre nové emisie (t. j. primárny trh) pre aktívum alebo záväzok alebo podobné aktíva alebo záväzky,

h)

verejne dostupných je len málo informácií (napr. o transakciách, ktoré sa uskutočňujú na organizovanom trhu).

B38

Ak účtovná jednotka dospeje k záveru, že došlo k významnému poklesu objemu alebo úrovne aktivity s týmto aktívom alebo záväzkom v porovnaní s bežnou trhovou aktivitou s týmto aktívom alebo záväzkom (alebo podobnými aktívami alebo záväzkami), je potrebná ďalšia analýza transakcií alebo kótovaných cien. Samotný pokles objemu alebo úrovne aktivity nemusí znamenať, že transakčná cena alebo kótovaná cena nepredstavujú reálnu hodnotu alebo že transakcia na danom trhu nie je riadna. Keď však účtovná jednotka zistí, že transakcia alebo kótovaná cena nepredstavuje reálnu hodnotu (napr. môžu existovať transakcie, ktoré nie sú obvykle), bude potrebná úprava transakcií alebo kótovaných cien, ak účtovná jednotka použije tieto ceny ako základ pre oceňovanie reálnou hodnotou a táto úprava môže byť významná pre ocenenie reálnou hodnotou ako celok. Úpravy môžu byť potrebné aj za iných okolností (napr. keď si cena za podobné aktívum vyžaduje významnú úpravu, aby bola porovnateľná s oceňovaným aktívom alebo keď je cena zastaraná).

B39

V tomto IFRS sa nepredpisuje metodika pre uskutočňovanie významných úprav transakcií alebo kótovaných cien. Diskusia k používaniu techník oceňovania pri oceňovaní reálnou hodnotou je v odsekoch 61 až 66 a B5 až B11. Bez ohľadu na použitú techniku oceňovania účtovná jednotka zahrnie vhodné úpravy o riziká vrátane rizikovej prémie odrážajúcej sumu, ktorú by účastníci trhu požadovali ako kompenzáciu za neistotu spojenú s hotovostnými tokmi súvisiacimi s aktívom alebo záväzkom (pozri odsek B17). Inak ocenenie nepredstavuje reálnu hodnotu verne. V niektorých prípadoch by mohlo byť ťažké určiť vhodnú úpravu o riziko. Samotný stupeň obtiažnosti však nie je dostatočným dôvodom na vylúčenie úpravy o riziko. Úprava o riziko musí odrážať riadnu transakciu medzi účastníkmi trhu k dátumu ocenenia za bežných trhových podmienok.

B40

Keď dôjde k významnému poklesu objemu alebo úrovne aktivity s aktívom alebo záväzkom, môže byť vhodná zmena techniky oceňovania alebo použitie kombinovaných techník oceňovania (napr. použitie trhovej metódy a techniky súčasnej hodnoty). Pri vážení náznakov reálnej hodnoty, ktoré sú výsledkom použitia kombinovaných techník oceňovania, účtovná jednotka posúdi primeranosť intervalu ocenení reálnou hodnotou. Cieľom je určiť bod z intervalu hodnôt, ktorý najlepšie zodpovedá reálnej hodnote za bežných trhových okolností. Široký interval ocenení reálnou hodnotou môže naznačovať, že je potrebná ďalšia analýza.

B41

Dokonca aj keď došlo k významnému poklesu objemu alebo úrovne aktivity s aktívom alebo záväzkom, cieľ oceňovania reálnou hodnotou ostáva rovnaký. Reálna hodnota je cena, ktorá by sa získala za predaj aktíva alebo by sa zaplatila za prevod záväzku pri riadnej transakcii (t. j. nie pri nútenej likvidácii alebo exekučnom predaji) medzi účastníkmi trhu k dátumu ocenenia za bežných trhových podmienok.

B42

Odhad ceny, za ktorú by účastníci trhu boli ochotní uskutočniť transakciu k dátumu ocenenia za bežných trhových podmienok, keď došlo k významnému poklesu objemu alebo úrovne aktivity s aktívom alebo záväzkom, závisí od skutočností a okolností k dátumu ocenenia a vyžaduje si posúdenie. Úmysel účtovnej jednotky vlastniť aktívum alebo uhradiť alebo inak splniť záväzok nie je pri oceňovaní reálnou hodnotou dôležitý, pretože oceňovanie reálnou hodnotou je trhové oceňovanie, a nie oceňovanie na úrovni individuálnej účtovnej jednotky.

Identifikácia transakcií, ktoré nie sú riadne

B43

Rozhodnutie, či je transakcia riadna (alebo nie je riadna) je ťažšie, ak došlo k významnému poklesu objemu alebo úrovne aktivity s aktívom alebo záväzkom v porovnaní s bežnou trhovou aktivitou s aktívom alebo záväzkom (alebo podobnými aktívami alebo záväzkami). Za takých okolností nie je vhodné dospieť k záveru, že všetky transakcie na tomto trhu nie sú riadne (t. j. nútená likvidácia alebo exekučný predaj). Medzi okolnosti, ktoré môžu naznačovať, že transakcia nie je riadna, patria:

a)

Neexistovalo primerané pôsobenie na trhu počas určitého obdobia pred dátumom ocenenia s cieľom umožniť marketingové činnosti, ktoré sú bežné alebo obvyklé pre transakcie s takýmito aktívami alebo záväzkami za bežných trhových podmienok.

b)

Existovalo bežné a obvyklé marketingové obdobie, ale predávajúci ponúkol aktívum alebo záväzok jedinému účastníkovi trhu.

c)

Predávajúci je v konkurznom konaní alebo v nútenej správe alebo mu konkurzné konanie alebo nútená správa hrozí (t. j. predávajúci má ťažkosti).

d)

Predávajúci bol povinný predať, aby splnil regulačné alebo právne požiadavky (t. j. predávajúci bol nútený).

e)

Transakčná cena je nerelevantná v porovnaní s ostatnými nedávnymi transakciami s rovnakým alebo podobným aktívom alebo záväzkom.

Účtovná jednotka vyhodnotí okolnosti, aby určila, či je pod váhou dostupných dôkazov transakcia riadna.

B44

Účtovná jednotka pri oceňovaní reálnou hodnotou alebo odhade prémií za trhové riziká posúdi:

a)

Ak dôkazy naznačujú, že transakcia nie je riadna, účtovná jednotka priradí transakčnej cene malú alebo žiadnu váhu (v porovnaní s ostatnými ukazovateľmi reálnej hodnoty).

b)

Ak dôkazy naznačujú, že transakcia je riadna, účtovná jednotka túto transakčnú cenu zohľadní. Výška váhy priradenej tejto transakčnej cene bude v porovnaní s ostatnými ukazovateľmi reálnej hodnoty závisieť od skutočností a okolností, ako sú:

i)

objem transakcie,

ii)

porovnateľnosť transakcie s oceňovaným aktívom alebo záväzkom,

iii)

blízkosť transakcie k dátumu oceňovania.

c)

Ak účtovná jednotka nemá dostatok informácií na vyvodenie záveru, či je transakcia riadna, zohľadní transakčnú cenu. Transakčná cena však nemusí predstavovať reálnu hodnotu (t. j. transakčná cena nie je nevyhnutne jediným alebo prvotným základom pre ocenenie reálnou hodnotou alebo odhad prémií za trhové riziká). Keď účtovná jednotka nemá dostatok informácií na vyvodenie záveru, či je transakcia riadna, účtovná jednotka priradí týmto transakciám menšiu váhu v porovnaní s ostatnými transakciami, o ktorých sa vie, že sú riadne.

Účtovná jednotka nemusí vynaložiť maximálne úsilie na určenie, či je transakcia riadna, ale nesmie ignorovať informácie, ktoré sú primerane dostupné. Keď je účtovná jednotka stranou transakcie, predpokladá sa, že má dostatok informácií na vyvodenie záveru, či je transakcia riadna.

Používanie kótovaných cien poskytnutých tretími stranami

B45

V tomto IFRS sa nevylučuje požitie kótovaných cien poskytnutých tretími stranami, ako sú útvary cenotvorby alebo sprostredkovatelia, ak účtovná jednotka zistí, že kótované ceny poskytnuté týmito stranami sú určené v súlade s týmto IFRS.

B46

Keď dôjde k významnému poklesu objemu alebo úrovne aktivity s aktívom alebo záväzkom, účtovná jednotka zhodnotí, či sú kótované ceny poskytnuté tretími stranami stanovené použitím aktuálnych informácií, ktoré odrážajú riadne transakcie, alebo techniky oceňovania, ktorá odráža predpoklady účastníkov trhu (vrátane predpokladov o riziku). Pri vážení kótovanej ceny ako vstupu do oceňovania reálnou hodnotou účtovná jednotka priradí nižšiu váhu (v porovnaní s ostatnými ukazovateľmi reálnej hodnoty, ktoré odrážajú výsledky transakcií) pre kotácie, ktoré neodrážajú výsledok transakcií.

B47

Pri vážení dostupných dôkazov sa okrem toho zohľadní povaha kotácie (napr. či je kotácia orientačnou cenou alebo záväznou ponukou), pričom väčšia váha sa priradí kotáciám poskytnutým tretími stranami, ktoré predstavujú záväzné ponuky.

Dodatok C

Dátum účinnosti a prechodné ustanovenia

Tento dodatok tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto IFRS a má rovnakú platnosť, ako ostatné časti tohto IFRS.

C1

Účtovná jednotka uplatňuje tento IFRS na ročné obdobia, ktoré sa začínajú 1. januára 2013 alebo neskôr. Skoršie uplatňovanie je povolené. Ak účtovná jednotka uplatňuje tento IFRS na skoršie obdobie, túto skutočnosť zverejní.

C2

Tento IFRS sa uplatňuje prospektívne od začiatku ročného obdobia, v ktorom sa uplatnil po prvýkrát.

C3

Požiadavky tohto IFRS na zverejňovanie sa nemusia uplatňovať v porovnávacích informáciách poskytovaných za obdobia pred prvým uplatnením tohto IFRS.

Dodatok D

Zmeny a doplnenia iných IFRS

V tomto dodatku sú uvedené zmeny a doplnenia iných IFRS, ktoré sú dôsledkom toho, že rada vydala IFRS 13. Účtovná jednotka uplatní tieto zmeny a doplnenia na ročné obdobia začínajúce sa 1. januára 2013 alebo neskôr. Ak účtovná jednotka uplatní IFRS 13 na skoršie obdobie, uplatní v tom skoršom období aj tieto zmeny a doplnenia. V zmenených a doplnených odsekoch je nový text podčiarknutý a vypustený text je preškrtnutý.

ZMENA DEFINÍCIE

D1

V IFRS 1, 3 až 5 a 9 (vydaných v októbri 2010) sa definícia reálnej hodnoty nahrádza takto:

Reálna hodnota je cena, ktorá by sa získala za predaj aktíva alebo bola zaplatená za prevod záväzku pri riadnej transakcii medzi účastníkmi trhu k dátumu ocenenia. (Pozri IFRS 13.)

V IFRS 2, 16, 18 až 21, 32 a 40 sa definícia reálnej hodnoty nahrádza takto:

Reálna hodnota je cena, ktorá by sa získala za predaj aktíva alebo bola zaplatená za prevod záväzku pri riadnej transakcii medzi účastníkmi trhu k dátumu ocenenia. (Pozri IFRS 13 Oceňovanie reálnou hodnotou.)

IFRS 1    Prvé uplatnenie medzinárodných štandardov finančného výkazníctva (v znení zmien a doplnení k septembru 2010)

D2

Odsek 19 sa vypúšťa.

D3

Dopĺňa sa tento odsek 39J:

39J

Štandardom IFRS 13 Oceňovanie reálnou hodnotou, vydaným v máji 2011, sa vypustil odsek 19, doplnila sa definícia reálnej hodnoty do dodatku A a menia a dopĺňajú sa odseky D15 a D20. Účtovná jednotka uplatní tieto zmeny a doplnenia pri uplatňovaní štandardu IFRS 13.

D4

Odseky D15 a D20 sa menia a dopĺňajú takto:

D15

Ak prvouplatňovateľ oceňuje takúto investíciu obstarávacou cenou v súlade s IAS 27, ocení túto investíciu vo svojom samostatnom otváracom výkaze o finančnej situácii podľa IFRS jednou z týchto súm:

b)

reprodukčná cena. Reprodukčná cena takejto investície musí byť jej:

i)

reálna hodnota k dátumu prechodu účtovnej jednotky na IFRS v jej samostatnej účtovnej závierke, alebo

D20

Bez ohľadu na požiadavky odsekov 7 a 9 účtovná jednotka môže uplatniť požiadavky uvedené v odseku AG76 písm. a) štandardu IAS 39 jedným z týchto spôsobov:

IFRS 2    Platby na základe podielov

D5

Dopĺňa sa tento odsek 6A:

6A

V tomto IFRS sa používa pojem „reálna hodnota“ spôsobom, ktorý sa líši v určitých ohľadoch od definície reálnej hodnoty v štandarde IFRS 13 Oceňovanie reálnou hodnotou. Preto pri uplatňovaní IFRS 2 účtovná jednotka ocení reálnu hodnotu v súlade s týmto IFRS, a nie so štandardom IFRS 13.

IFRS 3    Podnikové kombinácie

D6

Odseky 20, 29, 33 a 47 sa menia a dopĺňajú takto:

20

V odsekoch 24 až 31 sa ustanovujú typy identifikovateľných aktív a záväzkov, v ktorých sú zahrnuté položky, pre ktoré sa v tomto IFRS poskytujú obmedzené výnimky zo zásady oceňovania.

29

Nadobúdateľ oceňuje hodnotu znovunadobudnutého práva, vykázaného ako nehmotný majetok, na základe zostávajúcej doby vyplývajúcej z príslušnej zmluvy bez ohľadu na to, či by účastníci trhu pri oceňovaní jeho reálnej hodnoty zvažovali možné obnovenia zmlúv. Príslušný návod na uplatňovanie je v odsekoch B35 a B36.

33

… Na stanovenie výšky goodwillu v podnikovej kombinácii, pri ktorej nedošlo k prevodu plnenia, nadobúdateľ použije reálnu hodnotu nadobúdateľovho podielu v nadobúdanom subjekte k dátumu nadobudnutia namiesto reálnej hodnoty prevedeného plnenia k dátumu nadobudnutia [odsek 32 písm. a) bod i)]. …

47

… Napríklad, pokiaľ nie je možné identifikovať ovplyvňujúcu udalosť, ktorá zmenila reálnu hodnotu, predaj aktíva tretej osobe krátko po dátume nadobudnutia za sumu, ktorá sa významne líši od jeho reálnej hodnoty ocenenej k tomuto dátumu, pravdepodobne naznačuje chybu v predbežnej sume.

D7

Dopĺňa sa tento odsek 64F:

64F

IFRS 13 Oceňovanie reálnou hodnotou, vydaným v máji sa 2011, sa zmenili a doplnili odseky 20, 29, 33, 47, zmenila a doplnila definícia reálnej hodnoty v dodatku A a menia a dopĺňajú sa odseky B22, B40, B43 až B46, B49 a B64. Účtovná jednotka uplatní tieto zmeny a doplnenia pri uplatňovaní štandardu IFRS 13.

D8

V dodatku B sa odseky B22 a B40, B43 až B46, B49 a B64 menia a dopĺňajú takto:

B22

Pretože konsolidovaná účtovná závierka vyjadruje pokračovanie účtovnej závierky spoločnosti, ktorá je z právneho hľadiska dcérskou spoločnosťou, s výnimkou jej kapitálovej štruktúry, konsolidovaná účtovná závierka odzrkadľuje:

d)

sumu vykázanú ako vydané podiely na vlastnom imaní v konsolidovanej účtovnej závierke, určenú pripočítaním vydaných podielov na vlastnom imaní spoločnosti, ktorá je z právneho hľadiska dcérskou spoločnosťou (účtovný nadobúdateľ), ktoré sú bezprostredne pred podnikovou kombináciou v obehu, k reálnej hodnote spoločnosti, ktorá je z právneho hľadiska materskou spoločnosťou (účtovný nadobúdaný subjekt). Avšak,

B40

Kritériá identifikovateľnosti určujú, či sa nehmotný majetok vykáže oddelene od goodwillu. Kritériá však neposkytujú návod na oceňovanie nehmotného majetku reálnou hodnotou, ani neobmedzujú predpoklady použité pri oceňovaní nehmotného majetku reálnou hodnotou. Napríklad, nadobúdateľ by mohol brať do úvahy predpoklady, ktoré by pri oceňovaní reálnej hodnoty použili účastníci trhu pri stanovovaní ceny nehmotného majetku, ako sú očakávania budúcich obnovení zmlúv. …

B43

Nadobúdať môže mať v úmysle nevyužiť nadobudnuté nefinančné aktívum alebo môže mať v úmysle nevyužiť aktívum maximálne a čo najlepšie, aby chránil svoje konkurenčné postavenie alebo z iných dôvodov. Môže sa napríklad stať, že nadobúdateľ plánuje využiť nadobudnutý nehmotný majetok z výskumu a vývoja na svoju ochranu tým, že zabráni iným, aby ho využívali. Napriek tomu nadobúdateľ oceňuje nefinančné aktívum reálnou hodnotou predpokladajúc maximálne a najlepšie využitie účastníkmi na trhu v súlade s vhodným predpokladom oceňovania tak na začiatku, ako aj pri oceňovaní reálnou hodnotou zníženou o náklady na vyradenie aktíva pri následných testovaniach zníženia hodnoty.

B44

V tomto IFRS sa nadobúdateľovi umožňuje oceňovať nekontrolný podiel v nadobúdanom subjekte jeho reálnou hodnotou k dátumu nadobudnutia. Niekedy bude nadobúdateľ schopný oceniť nekontrolný podiel reálnou hodnotou k dátumu nadobudnutia na základe kótovaných cien na aktívnych trhoch pre podiely na vlastnom imaní (t. j. tých, ktoré nemá v držbe nadobúdateľ). V iných situáciách však nebude k dispozícii kótovaná cena na aktívnych trhoch pre podiely na vlastnom imaní. V takýchto situáciách by nadobúdateľ ocenil nekontrolný podiel reálnou hodnotou s použitím iných techník oceňovania.

B45

Reálne hodnoty podielov nadobúdateľa v nadobúdanom subjekte a nekontrolného podielu v prepočte na jednu akciu by sa mohli líšiť. Hlavným rozdielom je pravdepodobne zahrnutie prémie za ovládanie v reálnej hodnote podielu nadobúdateľa v nadobúdanom subjekte na jednu akciu, alebo naopak, zahrnutie diskontu za neexistenciu ovládania (nazývaného aj diskont za nekontrolný podiel) v reálnej hodnote nekontrolného podielu na jednu akciu, ak by účastníci trhu brali do úvahy takúto prémiu alebo diskont pri stanovovaní ceny nekontrolného podielu.

B46

V podnikovej kombinácii uskutočnenej bez prevodu plnenia musí nadobúdateľ na účely ocenenia goodwillu alebo zisku z výhodnej kúpy nahradiť reálnu hodnotu svojich podielov v nadobúdanom subjekte k dátumu nadobudnutia za reálnu hodnotu prevedeného plnenia k dátumu nadobudnutia (pozri odseky 32 až 34).

B49

Ocenenie podielového združenia reálnou hodnotou by malo zahŕňať predpoklady, ktoré by si vytvorili účastníci trhu o budúcich členských úžitkoch, ako aj všetky ostatné relevantné predpoklady, ktoré by si vytvorili účastníci trhu o podielovom združení. Napríklad na ocenenie reálnej hodnoty podielového združenia sa môže použiť technika súčasnej hodnoty. Peňažné toky používané ako vstupy modelu by mali byť založené na očakávaných peňažných tokoch podielového združenia, ktoré budú pravdepodobne odzrkadľovať zľavy predstavujúce členské úžitky, ako sú znížené poplatky účtované za tovar alebo služby.

B64

Na splnenie cieľa uvedeného v odseku 59 nadobúdateľ zverejní tieto informácie o každej podnikovej kombinácii, ku ktorej došlo v priebehu obdobia vykazovania:

f)

reálnu hodnotu celkového prevedeného plnenia k dátumu nadobudnutia a reálnu hodnotu každej hlavnej triedy plnenia k dátumu nadobudnutia, ako napríklad:

iv)

podiely na vlastnom imaní nadobúdateľa vrátane počtu vydaných alebo vydateľných nástrojov alebo podielov a metóda ocenenia týchto nástrojov alebo podielov reálnou hodnotou;

o)

pre každú podnikovú kombináciu, v rámci ktorej vlastní nadobúdateľ k dátumu nadobudnutia menej ako 100 percent podielov na vlastnom imaní v nadobúdanom subjekte:

ii)

pre každý nekontrolný podiel v nadobúdanom subjekte ocenený reálnou hodnotou, techniku (techniky) oceňovania a významné vstupy použité pri oceňovaný tejto hodnoty.

IFRS 4    Poistné zmluvy

D9

Dopĺňa sa tento odsek 41E:

41E

Štandardom IFRS 13 Oceňovanie reálnou hodnotou, vydaným v máji 2011, sa mení a dopĺňa definícia reálnej hodnoty v dodatku A. Účtovná jednotka uplatní tieto zmeny a doplnenia pri uplatňovaní štandardu IFRS 13.

IFRS 5    Dlhodobý majetok držaný na predaj a ukončenie činnosti

D10

Dopĺňa sa tento odsek 44H:

44H

Štandardom IFRS 13 Oceňovanie reálnou hodnotou, vydaným v máji 2011, sa mení a dopĺňa definícia reálnej hodnoty v dodatku A. Účtovná jednotka uplatní tieto zmeny a doplnenia pri uplatňovaní štandardu IFRS 13.

IFRS 7    Finančné nástroje: zverejnenia (v znení zmien a doplnení z októbra 2009)

D11

[Neuplatňuje sa na požiadavky]

D12

Odsek 3 sa mení a dopĺňa takto:

3

Tento IFRS uplatňujú všetky účtovné jednotky na všetky typy finančných nástrojov s výnimkou:

a)

… v uvedených prípadoch účtovné jednotky uplatnia požiadavky tohto IFRS a pre na uvedené podiely oceňované reálnou hodnotou sa uplatní IFRS 13 Oceňovanie reálnou hodnotou. …

D13

Odseky 27 až 27B sa vypúšťajú.

D14

Odsek 28 sa mení a dopĺňa takto:

28

V niektorých prípadoch účtovná jednotka nevykazuje zisk alebo stratu pri prvotnom vykázaní finančného aktíva alebo finančného záväzku, pretože reálna hodnota nie je ani preukázaná kótovanou cenou na aktívnom trhu pre identické aktívum alebo záväzok (t. j. vstup úrovne 1), ani založená na technike oceňovania, ktorá využíva len údaje z pozorovateľných trhov (pozri odsek AG76 štandardu IAS 39). V takých prípadoch účtovná jednotka zverejní podľa triedy finančného aktíva alebo finančného záväzku:

a)

svoju účtovnú politiku na vykazovanie rozdielu medzi reálnou hodnotou pri prvotnom vykázaní a transakčnou cenou v hospodárskom výsledku s cieľom vyjadriť zmenu faktorov (vrátane času), ktoré by pri stanovení ceny aktíva alebo záväzku brali do úvahy účastníci trhu (pozri odsek AG76 písm. b) štandardu IAS 39),

c)

prečo účtovná jednotka dospela k záveru, že transakčná cena nebola najlepším dôkazom reálnej hodnoty vrátane opisu dôkazov, ktoré potvrdzujú túto reálnu hodnotu.

D15

Odsek 29 sa mení a dopĺňa takto:

29

Zverejnenia reálnej hodnoty sa nevyžadujú:

b)

pri investícii do nástrojov vlastného imania, ktoré nemajú kótovanú cenu na aktívnom trhu pre identický nástroj (t. j. vstup úrovne 1), alebo derivátoch naviazaných na takéto nástroje vlastného imania, ktorá je oceňovaná obstarávacou cenou v súlade so štandardom IAS 39, pretože jej reálna hodnota sa nedá spoľahlivo oceniť inak, alebo

D16

Dopĺňa sa tento odsek 44P:

44P

Štandardom IFRS 13, vydaným v máji 2011, sa menia a dopĺňajú odseky 3, 28, 29, B4 a B26 a dodatok A a vypúšťajú sa odseky 27 až 27B. Účtovná jednotka uplatní tieto zmeny a doplnenia pri uplatňovaní štandardu IFRS 13.

D17

V dodatku A sa mení a dopĺňa definícia iného cenového rizika takto:

iné cenové riziko

Riziko, že reálna hodnota alebo budúce peňažné toky finančného nástroja budú kolísať z dôvodu zmien trhových cien (iných ako tie, ktoré vyplývajú z úrokového rizika alebo menového rizika) bez ohľadu na to, či sú tieto zmeny spôsobené faktormi špecifickými pre individuálny finančný nástroj alebo pre jeho emitenta, alebo faktormi ovplyvňujúcimi všetky podobné finančné nástroje, s ktorými sa obchoduje na trhu.

IFRS 9    Finančné nástroje (vydaný v novembri 2009)

D18

Odsek 5.1.1 sa mení a dopĺňa takto:

5.1.1

Pri prvotnom vykázaní účtovná jednotka ocení finančné aktívum v jeho reálnej hodnote. V prípade, že finančné aktívum nie je oceňované reálnou hodnotou cez hospodársky výsledok, sa prirátajú transakčné náklady, ktoré možno priamo priradiť k obstaraniu finančného aktíva.

D19

Dopĺňa sa tento odsek 5.1.1A:

5.1.1A

Ak sa však reálna hodnota finančného aktíva pri prvotnom vykázaní líši od transakčnej ceny, účtovná jednotka uplatní odsek B5.1 a odsek AG76 štandardu IAS 39.

D20

Odseky 5.2.1, 5.3.2, 8.2.5 a 8.2.11 sa menia a dopĺňajú takto:

5.2.1

Účtovná jednotka ocení finančné aktívum po prvotnom vykázaní v súlade s odsekmi 4.1 až 4.5 reálnou hodnotou alebo amortizovanou hodnotou.

5.3.2

Ak účtovná jednotka preklasifikuje finančné aktívum v súlade s odsekom 4.9 tak, aby sa oceňovalo reálnou hodnotou, jeho reálna hodnota sa oceňuje k dátumu preklasifikácie. Akýkoľvek zisk alebo strata vyplývajúce z rozdielu medzi predchádzajúcou účtovnou hodnotou a reálnou hodnotou sa vykazuje v hospodárskom výsledku.

8.2.5

Ak účtovná jednotka oceňuje hybridnú zmluvu reálnou hodnotou v súlade s odsekom 4.4 alebo odsekom 4.5, ale reálna hodnota hybridnej zmluvy nebola oceňovaná v porovnávacích obdobiach vykazovania, reálna hodnota hybridnej zmluvy v porovnávacích obdobiach vykazovania je súčtom reálnych hodnôt zložiek (t. j. nederivátovej hostiteľskej zmluvy a vloženého derivátu) ku koncu každého porovnávacieho obdobia vykazovania.

8.2.11

Ak účtovná jednotka predtým účtovala investíciu do nástroja vlastného imania, ktorý nemá kótovanú cenu na aktívnom trhu pre identický nástroj (t. j. vstup úrovne 1) (alebo derivát, ktorý je naviazaný na takýto nástroj vlastného imania a ktorý sa musí vysporiadať dodaním takéhoto nástroja vlastného imania), v obstarávacej cene v súlade so štandardom IAS 39, tento nástroj ocení reálnou hodnotou k dátumu prvotného uplatnenia. …

D21

Dopĺňa sa tento odsek 8.1.3:

8.1.3

IFRS 13 Oceňovanie reálnou hodnotou, vydaným v máji 2011, sa zmenili a doplnili odseky 5.1.1, 5.2.1, 5.3.2, 8.2.5, 8.2.11, B5.1, B5.4, B5.5, B5.7, C8, C20, C22, C27 a C28 a doplnil sa odsek 5.1.1A. Účtovná jednotka uplatní tieto zmeny a doplnenia pri uplatňovaní štandardu IFRS 13.

D22

V dodatku A sa úvodný text mení a dopĺňa takto:

Ďalej uvedené pojmy sú vymedzené v odseku 11 štandardu IAS 32 Finančné nástroje: prezentácia, odseku 9 štandardu IAS 39 alebo dodatku A IFRS 13 a sú použité v tomto IFRS v zmysle uvedenom v štandardoch IAS 32, IAS 39 alebo IFRS 13: …

D23

V dodatku B sa odsek B5.1, názov nad odsekom B5.5 a odseky B5.5 a B5.7 menia a dopĺňajú takto:

B5.1

Reálnou hodnotou finančného aktíva pri prvotnom vykázaní je obvykle transakčná cena (t. j. reálna hodnota zaplateného plnenia, pozri takisto IFRS 13 a odsek AG76 štandardu IAS 39). Ak je však časť plnenia zaplatená za niečo iné, ako je finančný nástroj, účtovná jednotka ocení finančný nástroj reálnou hodnotou. Napríklad, reálnu hodnotu dlhodobého úveru alebo pohľadávky, ktoré nenesú úrok, možno oceniť ako súčasnú hodnotu všetkých budúcich peňažných príjmov diskontovanú pomocou prevládajúcej trhovej úrokovej sadzby (sadzieb) pre podobný nástroj (podobný z hľadiska meny, trvania, typu úrokovej sadzby a iných faktorov) s podobným úverovým ratingom. Akákoľvek dodatočná požičaná suma predstavuje výdavok alebo zníženie výnosu, pokiaľ nespĺňa podmienky na jej vykázanie ako iného typu aktíva.

Investície do nástrojov vlastného imania (a zmluvy o týchto investíciách)

B5.5

… Môže to byť tak v prípade, keď na ocenenie reálnou hodnotou nie je k dispozícii dostatok aktuálnych informácií alebo ak existuje široký interval možných ocenení reálnou hodnotou a náklady predstavujú najlepší odhad reálnej hodnoty v rámci tohto intervalu.

B5.7

… V takých prípadoch musí účtovná jednotka oceňovať reálnou hodnotou.

D24

V dodatku C odseku C8 sa zmeny a doplnenia odseku 29 štandardu IFRS 7 Finančné nástroje: zverejnenia menia a dopĺňajú takto:

29

Zverejnenia reálnej hodnoty sa nevyžadujú:

b)

pri derivátoch naviazaných na investície do nástrojov vlastného imania, ktoré nemajú kótovanú cenu na aktívnom trhu pre identický nástroj (t. j. vstup úrovne 1), ktorá sa oceňujú obstarávacou cenou v súlade so štandardom IAS 39, pretože jej reálna hodnota sa nedá spoľahlivo oceniť inak, alebo

D25

V odseku C20 sa zmeny a doplnenia odseku 1 štandardu IAS 28 Podiely v pridružených podnikoch menia a dopĺňajú takto:

1

Tento štandard sa uplatňuje na zaúčtovanie podielov v pridružených podnikoch. Neuplatňuje sa však na podiely v pridružených podnikoch, ktoré majú v držbe:

a)

organizácie s rizikovým kapitálom alebo

b)

spoločné fondy, podielové fondy a podobné účtovné jednotky vrátane investičných poisťovacích fondov,

ktoré sa v hospodárskom výsledku oceňujú reálnou hodnotou v súlade so štandardom IFRS 9 Finančné nástroje a štandardom IAS 39 Finančné nástroje: vykazovanie a oceňovanie. Účtovná jednotka, ktorá má v držbe takéto podiely, zverejní informácie, ktoré sa vyžadujú podľa odseku 37 písm. f).

D26

V odseku C22 sa zmeny a doplnenia odseku 1 štandardu IAS 31 Podiely v pridružených podnikoch menia a dopĺňajú takto:

1

Tento štandard sa uplatňuje na účtovanie podielov v spoločných podnikoch a na vykazovanie aktív, záväzkov, výnosov a nákladov spoločných podnikov v účtovnej závierke spoločníkov a investorov bez ohľadu na štruktúry alebo formy činností spoločných podnikov. Neuplatňuje sa však na podiely spoločníkov v spoluovládaných subjektoch, ktoré majú v držbe:

a)

organizácie s rizikovým kapitálom alebo

b)

spoločné fondy, podielové fondy a podobné účtovné jednotky vrátane investičných poisťovacích fondov,

ktoré sa v hospodárskom výsledku oceňujú reálnou hodnotou v súlade so štandardom IFRS 9 Finančné nástroje a štandardom IAS 39 Finančné nástroje: vykazovanie a oceňovanie. Spoločník, ktorý má v držbe takýto podiel, zverejní informácie, ktoré sa vyžadujú podľa odsekov 55 a 56.

D27

V odseku C27 sa zmeny a doplnenia odsekov 9, 13 a 88 štandardu IAS 39 Finančné nástroje: vykazovanie a oceňovanie menia a dopĺňajú takto:

9

Treba poznamenať, že v IFRS 13 Oceňovanie reálnou hodnotou sa stanovujú požiadavky na oceňovanie finančného záväzku reálnou hodnotou, či už na základe určenia alebo inak, alebo ktorých reálna hodnota sa zverejňuje.

13

Ak účtovná jednotka nie je schopná spoľahlivo oceniť vložený derivát reálnou hodnotou na základe zmluvných podmienok, reálna hodnota vloženého derivátu predstavuje rozdiel medzi reálnou hodnotou hybridnej (kombinovanej) zmluvy a reálnou hodnotou hostiteľskej zmluvy. Ak účtovná jednotka nie je schopná oceniť vložený derivát reálnou hodnotou pomocou tejto metódy, uplatní sa odsek 12 a hybridná (kombinovaná) zmluva sa v hospodárskom výsledku označí ako ocenená reálnou hodnotou.

88

Zabezpečovací vzťah spĺňa podmienky na zaúčtovanie zabezpečenia podľa odsekov 89 až 102 výlučne vtedy, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

d)

efektívnosť zabezpečenia možno spoľahlivo oceniť, t. j. reálna hodnota alebo peňažné toky zabezpečenej položky, ktoré je možné priradiť zabezpečovanému riziku, a reálna hodnota zabezpečovacieho nástroja sa dajú spoľahlivo oceniť.

D28

V odseku C28 sa zmeny a doplnenia odsekov AG64, AG80, AG81 a AG96 štandardu IAS 39 menia a dopĺňajú takto:

AG64

Reálnou hodnotou finančného záväzku pri prvotnom vykázaní je obvykle transakčná cena (t. j. reálna hodnota prijatého plnenia, pozri takisto odsek AG76 a štandard IFRS 13). Ak je však časť zaplateného alebo prijatého plnenia určená na iné účely ako je finančný záväzok, účtovná jednotka ocení finančný záväzok reálnou hodnotou.

AG80

Reálnu hodnotu derivátov, ktoré sú naviazané na nástroje vlastného imania a ktoré sa musia vysporiadať dodaním nástrojov vlastného imania, ktoré nemajú kótovanú cenu na aktívnom trhu pre identický nástroj (t. j. vstup úrovne 1) [pozri odsek 47 písm. a)], možno spoľahlivo oceniť, ak a) variabilita v rozpätí racionálnych odhadov reálnej hodnoty nie je pre uvedený nástroj významná, alebo b) pravdepodobnosti rôznych odhadov v rámci rozpätia možno primerane posúdiť a použiť pri oceňovaní reálnou hodnotou.

AG81

Existuje mnoho situácií, v rámci ktorých variabilita v rozpätí racionálnych ocenení reálnou hodnotou derivátov, ktoré sú naviazané na nástroje vlastného imania a ktoré sa musia vysporiadať dodaním nástrojov vlastného imania, ktoré nemajú kótovanú cenu na aktívnom trhu pre identický nástroj (t. j. vstup úrovne 1) [pozri odsek 47 písm. a)], pravdepodobne nebude významná. Bežne je možné oceniť reálnu hodnotu takýchto derivátov, ktoré účtovná jednotka nadobudla od externej strany. Ak je však rozpätie racionálnych ocenení reálnou hodnotou významné a pravdepodobnosti rôznych odhadov nemožno spoľahlivo posúdiť, účtovná jednotka neoceňuje tento nástroj reálnou hodnotou.

AG96

Derivát, ktorý je naviazaný na nástroje vlastného imania a ktorý sa musí vysporiadať dodaním nástrojov vlastného imania, ktorý nemá kótovanú cenu na aktívnom trhu pre identický nástroj (t. j. vstup úrovne 1) a nie je účtovaný v reálnej hodnote, pretože jeho reálnu hodnotu nemožno inak spoľahlivo oceniť [pozri odsek 47 písm. a)], sa nemôže označiť ako zabezpečovací nástroj.

IFRS 9    Finančné nástroje (vydaný v novembri 2010)

D29

[Neuplatňuje sa na požiadavky]

D30

Odseky 3.2.14, 4.3.7 a 5.1.1 sa menia a dopĺňajú takto:

3.2.14

Ak účtovná jednotka rozdelí predchádzajúcu účtovnú hodnotu väčšieho finančného aktíva medzi časť, ktorá sa aj naďalej vykazuje, a časť, pri ktorej dôjde k ukončeniu vykazovania, je potrebné oceniť časť, ktorej vykazovanie pokračuje, reálnou hodnotou. Ak účtovná jednotka v minulosti predávala časti podobné tej časti, ktorá sa naďalej vykazuje, alebo existujú iné trhové transakcie pre takého časti, najlepší odhad reálnej hodnoty predstavujú posledné známe ceny zo skutočných transakcií. …

4.3.7

Ak účtovná jednotka nie je schopná spoľahlivo oceniť vložený derivát reálnou hodnotou na základe zmluvných podmienok, reálna hodnota vloženého derivátu je rozdiel medzi reálnou hodnotou hybridnej zmluvy a reálnou hodnotou hostiteľskej zmluvy. Ak účtovná jednotka nie je schopná oceniť vložený derivát reálnou hodnotou pomocou tejto metódy, uplatní sa odsek 4.3.6 a hybridná zmluva sa v hospodárskom výsledku označí ako ocenená reálnou hodnotou.

5.1.1

Pri prvotnom vykázaní účtovná jednotka oceňuje finančné aktívum alebo finančný záväzok jeho reálnou hodnotou plus alebo mínus, v prípade, že finančné aktívum alebo finančný záväzok nie je v hospodárskom výsledku ocenený reálnou hodnotou, transakčné náklady, ktoré možno priamo priradiť k obstaraniu finančného aktíva alebo vydaniu finančného záväzku.

D31

Dopĺňa sa tento odsek 5.1.1A:

5.1.1A

Ak sa však reálna hodnota finančného aktíva alebo finančného záväzku pri prvotnom vykázaní líši od transakčnej ceny, účtovná jednotka uplatní odsek B5.1.2A.

D32

Odsek 5.2.1 sa mení a dopĺňa takto:

5.2.1

Po prvotnom vykázaní účtovná jednotka oceňuje finančné aktívum v súlade s odsekmi 4.1.1 až 4.1.5 reálnou hodnotou alebo amortizovanou hodnotou (pozri odseky 9 a AG5 až AG8 štandardu IAS 39).

D33

Nadpis nad odsekom 5.4.1 a odseky 5.4.1 až 5.4.3 sa vypúšťajú.

D34

Odseky 5.6.2, 7.2.5, 7.2.11 a 7.2.12 sa menia a dopĺňajú takto:

5.6.2

Ak účtovná jednotka preklasifikuje finančné aktívum v súlade s odsekom 4.4.1 tak, aby sa oceňovalo reálnou hodnotou, reálna hodnota sa ocení k dátumu preklasifikácie. Akýkoľvek zisk alebo strata vyplývajúce z rozdielu medzi predchádzajúcou účtovnou hodnotou a reálnou hodnotou sú vykázané v hospodárskom výsledku.

7.2.5

Ak účtovná jednotka oceňuje hybridnú zmluvu reálnou hodnotou v súlade s odsekom 4.1.4 alebo odsekom 4.1.5, ale reálna hodnota hybridnej zmluvy nebola oceňovaná v porovnávacích obdobiach vykazovania, reálna hodnota hybridnej zmluvy v porovnávacích obdobiach vykazovania je súčtom reálnych hodnôt zložiek (t. j. nederivátovej hostiteľskej zmluvy a vloženého derivátu) ku koncu každého porovnávacieho obdobia vykazovania.

7.2.11

Ak účtovná jednotka predtým účtovala investíciu do nástroja vlastného imania, ktorý nemá kótovanú cenu na aktívnom trhu pre identický nástroj (t. j. vstup úrovne 1) (alebo derivátové aktívum, ktoré je naviazané na takýto nástroj vlastného imania a ktoré sa musí vysporiadať dodaním takéhoto nástroja vlastného imania), v obstarávacej cene v súlade so štandardom IAS 39, tento nástroj ocení reálnou hodnotou k dátumu prvotného uplatnenia. …

7.2.12

Ak účtovná jednotka predtým účtovala derivátový záväzok, ktorý je naviazaný na nástroj vlastného imania a ktorý sa musí vysporiadať dodaním takéhoto nástroja vlastného imania, ktorý nemá kótovanú cenu na aktívnom trhu pre identický nástroj (t. j. vstup úrovne 1) v obstarávacej cene v súlade so štandardom IAS 39, tento derivátový záväzok ocení reálnou hodnotou k dátumu prvotného uplatnenia. …

D35

Dopĺňa sa tento odsek 7.1.3:

7.1.3

Štandardom IFRS 13 Oceňovanie reálnou hodnotou, vydaným v máji 2011, sa menia a dopĺňajú odseky 3.2.14, 4.3.7, 5.1.1, 5.2.1, 5.4.1, 5.6.2, 7.2.5, 7.2.11, 7.2.12, mení a dopĺňa definícia reálnej hodnoty v dodatku A, menia a dopĺňajú odseky B3.2.11, B3.2.17, B5.1.1, B5.2.2, B5.4.8, B5.4.14, B5.4.16, B5.7.20, C3, C11, C26, C28, C30, C49 a C53, rušia sa odseky 5.4.2, B5.4.1 až B5.4.13 a dopĺňajú sa odseky 5.1.1A, B5.1.2A a B5.2.2A. Účtovná jednotka uplatní tieto zmeny a doplnenia pri uplatňovaní štandardu IFRS 13.

D36

V dodatku B sa odseky B3.2.11, B3.2.17, B5.1.1 a B5.2.2 menia a dopĺňajú takto:

B3.2.11

Pri oceňovaní reálnych hodnôt časti, ktorá sa aj naďalej vykazuje, a časti, ktorej vykazovanie sa ukončí na účely uplatňovania odseku 3.2.13, uplatní účtovná jednotka popri odseku 3.2.14 aj požiadavky na oceňovanie reálnou hodnotou uvedené v IFRS 13.

B3.2.17

V tomto odseku sa ilustruje uplatňovanie prístupu pokračujúcej zainteresovanosti v prípade, ak má účtovná jednotka pokračujúcu zainteresovanosť v časti finančného aktíva.

Predpokladajme, že účtovná jednotka má portfólio úverov, ktoré možno predčasne splatiť … Reálna hodnota úverov je k dátumu transakcie 10 100 MJ a reálna hodnota zostávajúceho rozpätia 0,5 percenta je 40 MJ.

Účtovná jednotka vypočíta zisk alebo stratu z predaja deväťdesiatpercentného podielu peňažných tokov. Predpokladajúc, že k dátumu prevodu nie sú k dispozícii samostatné reálne hodnoty prevedenej deväťdesiatpercentnej časti a ponechanej desaťpercentnej časti, účtovná jednotka rozdelí účtovnú hodnotu aktíva v súlade s odsekom 3.2.14 takto:

 

Reálna hodnota

Percentuálny podiel

Pridelená účtovná hodnota

Prevedená časť

9 090

90 %

9 000

Ponechaná časť

1 010

10 %

1 000

Spolu

10 100

 

10 000

B5.1.1

Reálnou hodnotou finančného nástroja je pri prvotnom vykázaní obvykle transakčná cena (t. j. reálna hodnota zaplateného alebo prijatého plnenia, pozri takisto odsek B5.1.2A a štandard IFRS 13). Ak je však časť zaplateného alebo prijatého plnenia určená na iné účely, ako je finančný nástroj, účtovná jednotka ocení finančný nástroj reálnou hodnotou. Napríklad, reálnu hodnotu dlhodobého úveru alebo pohľadávky, ktoré nie sú úročené, možno oceniť ako súčasnú hodnotu všetkých budúcich peňažných príjmov diskontovanú pomocou prevládajúcej trhovej úrokovej sadzby (sadzieb) pre podobný nástroj (podobný z hľadiska meny, trvania, typu úrokovej sadzby a iných faktorov) s podobným úverovým ratingom. Akákoľvek dodatočná požičaná suma predstavuje výdavok alebo zníženie výnosu, pokiaľ nespĺňa podmienky na jej vykázanie ako iného typu aktíva.

D37

Dopĺňajú sa tieto odseky B5.1.2A a B5.2.2A:

B5.1.2A

Najlepším dôkazom reálnej hodnoty finančného nástroja pri prvotnom vykázaní je obvykle transakčná cena (t. j. reálna hodnota zaplateného alebo prijatého plnenia, pozri takisto štandard IFRS 13). Ak účtovná jednotka zistí, že sa reálna hodnota pri prvotnom vykázaní líši od transakčnej ceny, ako sa uvádza v odseku 5.1.1A, účtovná jednotka zaúčtuje tento nástroj k uvedenému dátumu takto:

a)

ocenením, ktoré sa vyžaduje v odseku 5.1.1, ak je táto reálna hodnota preukázaná kótovanou cenou na aktívnom trhu pre identické aktívum alebo záväzok (t. j. vstup úrovne 1) alebo je výsledkom techniky oceňovania, ktorá využíva len údaje z pozorovateľných trhov. Účtovná jednotka vykáže rozdiel medzi reálnou hodnotou pri prvotnom vykázaní a transakčnou cenou ako zisk alebo stratu,

b)

vo všetkých ostatných prípadoch ocenením, ktoré sa vyžaduje v odseku 5.1.1, upraveným tak, aby sa odložil rozdiel medzi reálnou hodnotou pri prvotnom vykázaní a transakčnou cenou. Po prvotnom vykázaní účtovná jednotka vykáže tento odložený rozdiel ako zisk alebo stratu len vtedy, keď vyplýva zo zmeny nejakého faktora (vrátane času), ktorý by účastníci trhu brali do úvahy pri stanovovaní ceny aktíva alebo záväzku.

B5.2.2A

Následné ocenenie finančného aktíva alebo finančného záväzku a následné vykázanie ziskov alebo strát opísané v odseku B5.1.2A musí byť konzistentné s požiadavkami tohto IFRS.

D38

Odseky B5.4.1 až B5.4.3 a ich príslušné nadpisy sa vypúšťajú.

D39

Nadpis nad odsekom B5.4.14 a odseky B5.4.14, B5.4.16 a B5.7.20 sa menia a dopĺňajú takto:

Investície do nástrojov vlastného imania (a zmluvy o týchto investíciách)

B5.4.14

… Môže to tak byť v prípade, keď na ocenenie reálnou hodnotou nie je k dispozícii dostatok aktuálnych informácií alebo ak existuje široký interval možných ocenení reálnou hodnotou a náklady predstavujú najlepší odhad reálnej hodnoty v rámci tohto intervalu.

B5.4.16

… Pokiaľ akékoľvek takéto relevantné faktory existujú, môžu naznačovať, že náklady nemusia predstavovať reálnu hodnotu. V takých prípadoch musí účtovná jednotka oceňovať reálnou hodnotou.

B5.7.20

Rovnako, ako v prípade všetkých oceňovaní reálnou hodnotou, metóda oceňovania účtovnej jednotky na určenie časti zmeny reálnej hodnoty záväzku, ktorú možno pripísať zmenám jej úverového rizika, musí maximálne využívať príslušné zistiteľné vstupy a minimálne využívať nezistiteľné vstupy.

D40

V dodatku C odseku C3 sa zmeny a doplnenia odsekov D15 a D20 štandardu IFRS 1 Prvé uplatnenie medzinárodných štandardov finančného výkazníctva menia a dopĺňajú takto:

D15

Ak prvouplatňovateľ oceňuje takúto investíciu obstarávacou cenou v súlade so štandardom IAS 27, ocení túto investíciu vo svojom samostatnom otváracom výkaze o finančnej situácii podľa IFRS jednou z týchto súm:

b)

reprodukčnou cenou. Reprodukčná cena takejto investície má byť jej:

ii)

reálna hodnota k dátumu prechodu účtovnej jednotky na IFRS v jej samostatnej účtovnej závierke, alebo

D20

Napriek požiadavkám odsekov 7 a 9 účtovná jednotka môže uplatniť požiadavky uvedené v odseku B5.1.2A písm. b) štandardu 9 jedným z týchto spôsobov:

D41

V odseku C11 sa zmeny a doplnenia odseku 28 štandardu IFRS 7 Finančné nástroje: zverejnenia menia a dopĺňajú takto:

28

V takých prípadoch účtovná jednotka nevykáže zisk alebo stratu pri prvotnom vykázaní finančného aktíva alebo finančného záväzku, pretože reálna hodnota nie je ani preukázaná kótovanou cenou na aktívnom trhu pre identické aktívum alebo záväzok (t. j. vstup úrovne 1), ani založená na technike oceňovania, ktorá využíva len údaje z porovnateľných trhov (pozri odsek B5.1.2A štandardu IAS 9). V takých prípadoch účtovná jednotka zverejní podľa triedy finančného aktíva alebo finančného záväzku:

a)

svoju účtovnú politiku na vykazovanie rozdielu medzi reálnou hodnotou pri prvotnom vykázaní a transakčnou cenou v hospodárskom výsledku s cieľom vyjadriť zmenu faktorov (vrátane času), ktoré by pri stanovovaní ceny aktíva alebo záväzku brali do úvahy účastníci trhu (pozri odsek B5.1.2A písm. b) štandardu IFRS 9),

prečo účtovná jednotka dospela k záveru, že transakčná cena nebola najlepším dôkazom reálnej hodnoty vrátane opisu dôkazov, ktoré potvrdzujú reálnu hodnotu.

D42

V odseku C26 sa zmeny a doplnenia odseku 1 štandardu IAS 28 Podiely v pridružených podnikoch menia a dopĺňajú takto:

1

Tento štandard sa uplatňuje na zaúčtovanie podielov v pridružených podnikoch. Neuplatňuje sa však na podiely v pridružených podnikoch, ktoré majú v držbe:

a)

organizácie s rizikovým kapitálom alebo

b)

spoločné fondy, podielové fondy a podobné účtovné jednotky vrátane investičných poisťovacích fondov,

ktoré sa v hospodárskom výsledku oceňujú reálnou hodnotou v súlade so štandardom IFRS 9 Finančné nástroje. Účtovná jednotka, ktorá má v držbe takéto podiely, zverejní informácie, ktoré sa vyžadujú podľa odseku 37 písm. f).

D43

V odseku C28 sa zmeny a doplnenia odseku 1 štandardu IAS 31 Podiely v pridružených podnikoch menia a dopĺňajú takto:

1

Tento štandard sa uplatňuje na účtovanie podielov v spoločných podnikoch a na vykazovanie aktív, záväzkov, výnosov a nákladov spoločných podnikov v účtovnej závierke spoločníkov a investorov bez ohľadu na štruktúry alebo formy činností spoločných podnikov. Neuplatňuje sa však na podiely spoločníkov v spoluovládaných subjektoch, ktoré majú v držbe:

a)

organizácie s rizikovým kapitálom alebo

b)

spoločné fondy, podielové fondy a podobné účtovné jednotky vrátane investičných poisťovacích fondov,

ktoré sa v hospodárskom výsledku oceňujú reálnou hodnotou v súlade so štandardom IFRS 9 Finančné nástroje. Spoločník, ktorý má v držbe takýto podiel, zverejní informácie, ktoré sa vyžadujú podľa odsekov 55 a 56.

D44

V odseku C30 sa zmeny a doplnenia odseku 23 štandardu IAS 32 Finančné nástroje: zverejnenia menia a dopĺňajú takto:

23

… Ide napríklad o záväzok účtovnej jednotky nakúpiť v rámci forwardovej zmluvy svoje vlastné nástroje vlastného imania za peňažnú hotovosť. Finančný záväzok sa prvotne vykazuje súčasnou hodnotou sumy spätného odkúpenia a je preklasifikovaný z vlastného imania. …

D45

V odseku C49 sa zmeny a doplnenia odseku A8 interpretácií IFRIC 2 Členské podiely v družstvách a podobné nástroje menia a dopĺňajú takto:

A8

Členské podiely presahujúce zákaz pre spätné odkúpenie sú finančnými záväzkami. Pri prvotnom vykázaní ocení družstvo tento finančný záväzok reálnou hodnotou. Vzhľadom na to, že tieto podiely sú spätne odkupiteľné na požiadanie, družstvo ocení takéto finančné záväzky reálnou hodnotou v súlade s odsekom 47 štandardu IFRS 13, v ktorom sa uvádza: „Reálna hodnota finančného záväzku s prvkom splatnosti na požiadanie (napríklad vklad splatný na požiadanie) nie je nižšia ako suma záväzku splatná na požiadanie …" Z uvedeného dôvodu družstvo klasifikuje ako finančné záväzky maximálnu sumu splatnú na požiadanie podľa ustanovení o spätnom odkúpení.

D46

V odseku C53 sa zmeny a doplnenia odseku 7 interpretácie IFRIC 19 Zánik finančných záväzkov s nástrojmi vlastného imania menia a dopĺňajú takto:

7

Ak sa reálna hodnota vydaných nástrojov vlastného imania nedá spoľahlivo oceniť, nástroje vlastného imania sa ocenia tak, aby sa v nich odzrkadľovala reálna hodnota zaniknutého finančného záväzku. Pri oceňovaní zaniknutého finančného záväzku, ktorý zahŕňa prvok splatnosti na požiadanie (napr. vklad splatný na požiadanie), reálnou hodnotou sa neuplatňuje odsek 47 štandardu IFRS 13.

IAS 1    Prezentácia účtovnej závierky

D47

Odseky 128 a 133 sa menia a dopĺňajú takto:

128

Zverejnenia v zmysle odseku 125 sa nevyžadujú v prípade aktív a záväzkov s významným rizikom, že ich účtovné hodnoty sa môžu v nasledujúcom finančnom roku podstatne zmeniť, ak sú na konci obdobia vykazovania ocenené reálnou hodnotou založenou na kótovanej cene na aktívnom trhu pre identické aktívum alebo záväzky. Tieto reálne hodnoty sa môžu v nasledujúcom finančnom roku podstatne zmeniť, ale tieto zmeny by neviedli k predpokladom alebo iným zdrojom neistoty v odhadoch ku koncu obdobia vykazovania.

133

V ostatných IFRS sa vyžaduje zverejnenie niektorých predpokladov, ktoré by sa inak vyžadovalo v súlade s odsekom 125. Napríklad v IAS 37 sa vyžaduje, aby sa za presne vymedzených okolností zverejňovali hlavné predpoklady týkajúce sa budúcich udalostí ovplyvňujúcich triedy rezerv. V IFRS 13 Oceňovanie reálnou hodnotou sa vyžaduje zverejňovanie významných predpokladov (vrátane techniky/techník oceňovania a vstupov), ktoré účtovná jednotka používa pri oceňovaní aktív a záväzkov reálnou hodnotou, ktoré sa účtujú v reálnej hodnote.

D48

Dopĺňa sa tento odsek 139I:

139I

Štandardom IFRS 13, vydaným v máji 2011, sa zmenili a doplnili odseky 128 a 133. Účtovná jednotka uplatní tieto zmeny a doplnenia pri uplatňovaní štandardu IFRS 13.

IAS 2    Zásoby

D49

Odsek 7 sa mení a dopĺňa takto:

7

Čistá realizovateľná hodnota sa vzťahuje na čistú sumu, ktorú účtovná jednotka očakáva, že sa zrealizuje z predaja zásob pri bežnom podnikaní. Reálna hodnota odráža cenu, za ktorú by sa uskutočnila riadna transakcia predaja niektorých zásob na hlavnom (alebo najvýhodnejšom) trhu pre tieto zásoby medzi účastníkmi trhu k dátumu ocenenia. Prvá hodnota je hodnota špecifická pre účtovnú jednotku; druhá nie je špecifická pre účtovnú jednotku. Čistá realizovateľná hodnota zásob sa nemusí rovnať reálnej hodnote zníženej o náklady na predaj.

D50

Dopĺňa sa tento odsek 40C:

40C

Štandardom IFRS 13, vydaným v máji 2011, sa mení a dopĺňa definícia reálnej hodnoty v odseku 6 a mení a dopĺňa sa odsek 7. Účtovná jednotka uplatní tieto zmeny a doplnenia pri uplatňovaní štandardu IFRS 13.

IAS 8    Účtovné politiky, zmeny v účtovných odhadoch a chyby

D51

Odsek 52 sa mení a dopĺňa takto:

52

Z tohto dôvodu je pri spätnom uplatňovaní novej účtovnej politiky alebo opravy chyby za predchádzajúce obdobie potrebné odlíšiť informácie, ktoré

a)

poskytujú dôkazy o okolnostiach, ktoré existovali k dátumu (dátumom), keď došlo k tejto transakcii, inej udalosti alebo podmienke, a

b)

by boli dostupné v čase, keď bola účtovná závierka za dané predchádzajúce obdobie schválená na zverejnenie,

od iných informácií. Pri niektorých typoch odhadov (napríklad pri ocenení reálnou hodnotou, ktorá využíva významné nezistiteľné vstupy) nie je možné tieto druhy informácií odlíšiť. Ak by si spätné uplatnenie alebo spätné prehodnotenie vyžadovalo významný odhad, pri ktorom nemožno rozlíšiť tieto dva druhy informácií, spätné uplatnenie novej účtovnej politiky alebo spätná oprava chyby za predchádzajúce obdobie nie je v danom prípade možná.

D52

Dopĺňa sa tento odsek 54C:

54C

Štandardom IFRS 13 Oceňovanie reálnou hodnotou, vydaným v máji 2011, sa mení a dopĺňa odsek 52. Účtovná jednotka uplatní tieto zmeny a doplnenia pri uplatňovaní štandardu IFRS 13.

IAS 10    Udalosti po období vykazovania

D53

Odsek 11 sa mení a dopĺňa takto:

11

Príkladom udalosti po období vykazovania, ktorá si nevyžaduje úpravu, je pokles reálnej hodnoty investícií medzi koncom obdobia vykazovania a dňom, keď sa účtovná závierka schváli na zverejnenie. Pokles reálnej hodnoty obvykle nesúvisí so stavom investícií ku koncu obdobia vykazovania, ale odráža okolnosti, ktoré vznikli v nasledujúcom období. …

D54

Dopĺňa sa tento odsek 23A:

23A

Štandardom IFRS 13, vydaným v máji 2011, sa mení a dopĺňa odsek 11. Účtovná jednotka uplatní tieto zmeny a doplnenia pri uplatňovaní štandardu IFRS 13.

IAS 16    Nehnuteľnosti, stroje a zariadenia

D55

Odsek 26 sa mení a dopĺňa takto:

26

Reálnu hodnotu aktíva možno spoľahlivo oceniť, ak a) variabilita v rozsahu vhodných ocenení reálnou hodnotou nie je pre toto aktívum významnou, alebo b) pravdepodobnosti rôznych odhadov v rámci daného rozsahu sa môžu spoľahlivo posúdiť a použiť pri oceňovaní reálnou hodnotou. Ak účtovná jednotka dokáže spoľahlivo oceniť reálnu hodnotu prijatého alebo odovzdaného aktíva, použije sa na ocenenie obstarávacej ceny prijatého aktíva reálna hodnota odovzdaného aktíva, pokiaľ nie je reálna hodnota prijatého aktíva jednoznačnejšie zrejmá.

D56

Odseky 32 a 33 sa vypúšťajú.

D57

Odseky 35 a 77 sa menia a dopĺňajú takto:

35

Pri preceňovaní položky nehnuteľností, strojov a zariadení sa ku všetkým akumulovaným odpisom k dátumu precenenia pristupuje jedným z týchto spôsobov:

a)

prepočítajú sa úmerne zmene hrubej účtovnej hodnoty aktíva tak, aby sa účtovná hodnota aktíva po precenení rovnala jeho precenenej hodnote.

Táto metóda sa často používa pri preceňovaní aktíva pomocou indexu s cieľom určiť jeho reprodukčnú obstarávaciu cenu (pozri IFRS 13);

77

Ak sa položky nehnuteľností, strojov a zariadení vykazujú v precenených hodnotách, popri zverejneniach, ktoré sa vyžadujú v štandarde IFRS 13, sa zverejnia tieto skutočnosti:

c)

d)

D58

Dopĺňa sa tento odsek 81F:

81F

Štandardom IFRS 13, vydaným v máji 2011, sa mení a dopĺňa definícia reálnej hodnoty v odseku 6, menia a dopĺňajú sa odseky 26, 35 a 77 a rušia sa odseky 32 a 33. Účtovná jednotka uplatní tieto zmeny a doplnenia pri uplatňovaní štandardu IFRS 13.

IAS 17    Lízingy

D59

Dopĺňa sa tento odsek 6A:

6A

V štandarde IAS 17 sa používa pojem „reálna hodnota“ spôsobom, ktorý sa líši v určitých ohľadoch od definície reálnej hodnoty v štandarde IFRS 13 Oceňovanie reálnou hodnotou. Preto pri uplatňovaní IAS 17 účtovná jednotka ocení reálnu hodnotu v súlade so štandardom IAS 17, a nie so štandardom IFRS 13.

IAS 18    Výnosy

D60

Dopĺňa sa tento odsek 42:

42

Štandardom IFRS 13, vydaným v máji 2011, sa mení a dopĺňa definícia reálnej hodnoty v odseku 7. Účtovná jednotka uplatní tieto zmeny a doplnenia pri uplatňovaní štandardu IFRS 13.

IAS 19    Zamestnanecké požitky

D61

[Neuplatňuje sa na požiadavky]

D62

Odseky 50 a 102 sa menia a dopĺňajú takto:

50

Účtovanie programov so stanovenými požitkami účtovnou jednotkou zahŕňa tieto kroky:

c)

oceňovanie akýchkoľvek aktív programu reálnou hodnotou (pozri odseky 102 až 104),

102

Reálna hodnota akýchkoľvek aktív programu sa pri určovaní sumy vykázanej vo výkaze finančnej situácie v súlade s odsekom 54 odpočítava.

D63

Dopĺňa sa tento odsek 162:

162

Štandardom IFRS 13, vydaným v máji 2011, sa mení a dopĺňa definícia reálnej hodnoty v odseku 7 a menia a dopĺňajú sa odseky 50 a 102. Účtovná jednotka uplatní tieto zmeny a doplnenia pri uplatňovaní štandardu IFRS 13.

IAS 20    Účtovanie štátnych dotácií a zverejňovanie štátnej pomoci

D64

Dopĺňa sa tento odsek 45:

45

Štandardom IFRS 13, vydaným v máji 2011, sa mení a dopĺňa definícia reálnej hodnoty v odseku 3. Účtovná jednotka uplatní tieto zmeny a doplnenia pri uplatňovaní štandardu IFRS 13.

IAS 21    Vplyvy zmien kurzov cudzích mien

D65

Odsek 23 sa mení a dopĺňa takto:

23

Na konci každého obdobia vykazovania:

c)

nepeňažné položky, ktoré sú ocenené reálnou hodnotou v cudzej mene, sa prepočítajú výmennými kurzami k dátumu, keď bola reálna hodnota ocenená.

D66

Dopĺňa sa tento odsek 60G:

60G

Štandardom IFRS 13, vydaným v máji 2011, sa mení a dopĺňa definícia reálnej hodnoty v odseku 8 a mení a dopĺňa sa odsek 23. Účtovná jednotka uplatní tieto zmeny a doplnenia pri uplatňovaní štandardu IFRS 13.

IAS 28    Podiely v pridružených podnikoch (v znení zmien a doplnení z októbra 2009)

D67

Odseky 1 a 37 sa menia a dopĺňajú takto:

1

Tento štandard sa uplatňuje na zaúčtovanie podielov v pridružených podnikoch. Neuplatňuje sa však na podiely v pridružených podnikoch, ktoré majú v držbe:

a)

organizácie s rizikovým kapitálom alebo

b)

spoločné fondy, podielové fondy a podobné účtovné jednotky vrátane investičných poisťovacích fondov,

ktoré sú po prvotnom vykázaní v hospodárskom výsledku označené ako ocenené reálnou hodnotou, alebo sú klasifikované ako držané na obchodovanie a sú zaúčtované v súlade so štandardom IAS 39 Finančné nástroje: vykazovanie a oceňovanie. V prípade takýchto podielov účtovná jednotka vykáže zmeny reálnej hodnoty v hospodárskom výsledku v období zmeny. Účtovná jednotka, ktorá má v držbe takéto podiely, zverejní informácie, ktoré sa vyžadujú podľa odseku 37 písm. f).

37

Zverejňujú sa tieto údaje:

a)

reálna hodnota podielov v pridružených podnikoch, pre ktoré existujú kótované trhové ceny,

D68

Dopĺňa sa tento odsek 41G:

41G

Štandardom IFRS 13 Oceňovanie reálnou hodnotou, vydaným v máji 2011, sa zmenili a doplnili odseky 1 a 37. Účtovná jednotka uplatní tieto zmeny a doplnenia pri uplatňovaní štandardu IFRS 13.

IAS 31   Podiely na spoločnom podnikaní (v znení zmenenom a doplnenom v októbri 2009)

D69

Odsek 1 sa mení a dopĺňa takto:

1

Tento štandard sa uplatňuje na účtovanie podielov v spoločných podnikoch a na vykazovanie aktív, záväzkov, výnosov a nákladov spoločných podnikov v účtovnej závierke spoločníkov a investorov bez ohľadu na štruktúry alebo formy činností spoločných podnikov. Neuplatňuje sa však na podiely spoločníkov v spoluovládaných subjektoch, ktoré majú v držbe:

a)

organizácie s rizikovým kapitálom alebo

b)

spoločné fondy, podielové fondy a podobné účtovné jednotky vrátane investičných poisťovacích fondov,

ktoré sú po prvotnom vykázaní v hospodárskom výsledku označené ako ocenené reálnou hodnotou, alebo sú klasifikované ako držané na obchodovanie a sú zaúčtované v súlade so štandardom IAS 39 Finančné nástroje: vykazovanie a oceňovanie. V prípade takýchto podielov účtovná jednotka vykáže zmeny reálnej hodnoty v hospodárskom výsledku v období zmeny. Spoločník, ktorý má v držbe takýto podiel, zverejní informácie, ktoré sa vyžadujú podľa odsekov 55 a 56.

D70

Dopĺňa sa tento odsek 58F:

58F

Štandardom IFRS 13 Oceňovanie reálnou hodnotou, vydaným v máji 2011, sa mení a dopĺňa odsek 1. Účtovná jednotka uplatní tieto zmeny a doplnenia pri uplatňovaní štandardu IFRS 13.

IAS 32    Finančné nástroje: prezentácia (v znení zmenenom a doplnenom v septembri 2010)

D71

Odsek 23 sa mení a dopĺňa takto:

23

… Finančný záväzok sa prvotne vykazuje súčasnou hodnotou sumy spätného odkúpenia a je preklasifikovaný z vlastného imania. …

D72

Dopĺňa sa tento odsek 97J:

97J

Štandardom IFRS 13, vydaným v máji 2011, sa mení a dopĺňa definícia reálnej hodnoty v odseku 11 a menia a dopĺňajú sa odseky 23 a AG31. Účtovná jednotka uplatní tieto zmeny a doplnenia pri uplatňovaní štandardu IFRS 13.

D73

V návode na uplatnenie sa odsek AG31 mení a dopĺňa takto:

AG31

Bežnou formou zloženého finančného nástroja je dlhový nástroj s vloženou konverznou opciou, ako je napríklad obligácia zameniteľná za kmeňové akcie emitenta a bez iných vložených derivátových prvkov. V odseku 28 tohto štandardu sa od emitenta takéhoto finančného nástroja vyžaduje, aby vo výkaze o finančnej situácii prezentoval komponent záväzku a komponent vlastného imania osobitne, a to takto:

b)

Nástroj vlastného imania predstavuje vloženú opciu zameniť záväzok za vlastné imanie emitenta. Táto opcia má hodnotu pri prvotnom vykázaní, aj keď je mimo peňazí.

IAS 33    Zisk na akciu

D74

Odseky 8 a 47A sa menia a dopĺňajú takto:

8

Pojmy vymedzené v štandarde IAS 32 Finančné nástroje: prezentácia sa používajú v tomto štandarde vo významoch špecifikovaných v odseku 11 štandardu IAS 32, pokiaľ nie je uvedené inak. V štandarde IAS 32 sa vymedzujú pojmy finančný nástroj, finančné aktívum, finančný záväzok a nástroj vlastného imania a poskytuje sa návod na uplatňovanie týchto definícií. V štandarde IFRS 13 Oceňovanie reálnou hodnotou sa vymedzuje reálna hodnota a stanovujú sa požiadavky na uplatňovanie tejto definície.

47A

Pokiaľ ide o opcie na akcie a iné dohody o zaplatení formou akcií, na ktoré sa vzťahuje štandard IFRS 2 Platby na základe podielov, emisná cena uvedená v odseku 46 a realizačná cena uvedená v odseku 47 zahŕňajú reálnu hodnotu (ocenenú v súlade so štandardom IFRS 2) všetkých tovarov alebo služieb, ktoré sa majú účtovnej jednotke dodať v budúcnosti v rámci opcie na akcie alebo inej dohody o zaplatení formou akcií.

D75

Dopĺňa sa tento odsek 74C:

74C

Štandardom IFRS 13, vydaným v máji 2011, sa zmenili a doplnili odseky 8, 47A a A2. Účtovná jednotka uplatní tieto zmeny a doplnenia pri uplatňovaní štandardu IFRS 13.

D76

V dodatku A sa odsek A2 mení a dopĺňa takto:

A2

Vydanie kmeňových akcií v čase uplatnenia alebo konverzie potenciálnych kmeňových akcií obvykle nevedie k vzniku bonusového prvku. Je to tak preto, lebo potenciálne kmeňové akcie sa obvykle vydávajú v reálnej hodnote, čo má za následok proporcionálnu zmenu zdrojov dostupných účtovnej jednotke. V prípade predkupného práva pri emisii je však realizačná cena často nižšia ako reálna hodnota akcií. … Teoretická reálna hodnota pripadajúca na akciu pred uplatnením predkupných práv pri novej emisii sa vypočíta prirátaním súhrnnej reálnej hodnoty akcií bezprostredne pred uplatnením práv k výnosom z uplatnenia práv a vydelením počtom akcií v obehu po uplatnení práv. V prípadoch, keď sú samotné práva verejne obchodovateľné nezávisle od akcií pred dátumom ich uplatnenia, sa reálna hodnota ocení k uzávierke posledného dňa, v ktorom sú akcie obchodovateľné spoločne s právami.

IAS 34    Finančné vykazovanie v priebehu účtovného roka (v znení zmenenom a doplnenom v máji 2010)

D77

[Neuplatňuje sa na požiadavky]

D78

Dopĺňa sa tento odsek 16A písm. j):

16A

Popri zverejňovaní významných udalostí a transakcií v súlade s odsekmi 15 až 15C účtovná jednotka v poznámkach k finančným výkazom v priebehu účtovného roka uvádza ďalej uvedené informácie, ak nie sú zverejnené na inom mieste finančných výkazov v priebehu účtovného roka. Informácie sa obvykle vykazujú na základe obdobia od začiatku roka do príslušného dátumu.

j)

pri finančných nástrojoch zverejnenia reálnej hodnoty vyžadované v odsekoch 91 až 93 písm. h), 94 až 96, 98 a 99 štandardu IFRS 13 Oceňovanie reálnou hodnotou a odsekov 25, 26 a 28 až 30 štandardu IFRS 7 Finančné nástroje: zverejnenia.

D79

Dopĺňa sa tento odsek 50:

50

Štandardom IFRS 13, vydaným v máji 2011, sa mení a dopĺňa odsek 16A písm. j). Účtovná jednotka uplatní tieto zmeny a doplnenia pri uplatňovaní štandardu IFRS 13.

IAS 36    Zníženie hodnoty majetku

D80

Odsek 5 sa mení a dopĺňa takto:

5

Tento štandard sa neuplatňuje na finančné aktíva v pôsobnosti štandardu IAS 39, investičný majetok ocenený reálnou hodnotou v pôsobnosti štandardu IAS 40 alebo biologické aktíva súvisiace s poľnohospodárskou činnosťou ocenené reálnou hodnotou zníženou o náklady na predaj v pôsobnosti štandardu IAS 41. Tento štandard sa uplatňuje na aktíva, ktoré sa účtujú v precenenej sume (t. j. reálnou hodnotou k dátumu precenenia zníženou o akékoľvek následné akumulované odpisy a následné akumulované straty zo zníženia hodnoty) v súlade s ostatnými IFRS, ako sú napríklad modely precenenia v štandarde IAS 16 Nehnuteľnosti, stroje a zariadenia a štandarde IAS 38 Nehmotný majetok. Jediným rozdielom medzi reálnou hodnotou aktíva a jeho reálnou hodnotou zníženou o náklady na vyradenie sú priame prírastkové náklady, ktoré možno priradiť vyradeniu aktíva.

a)

i)

Ak sú náklady na vyradenie zanedbateľné, spätne získateľná suma preceneného aktíva sa nevyhnutne približuje alebo je väčšia ako jeho precenená suma. V takomto prípade je po uplatnení požiadaviek na precenenie nepravdepodobné, že u preceneného aktíva sa zníži hodnota a spätne získateľná suma sa nemusí odhadovať;

ii)

b)

c)

Ak nie sú náklady na vyradenie zanedbateľné, reálna hodnota znížená o náklady na vyradenie preceneného aktíva je nevyhnutne nižšia ako jeho reálna hodnota. Preto sa hodnota preceneného aktíva zníži, ak jeho hodnota pri použití je nižšia, ako je jeho precenená hodnota. V takomto prípade, po uplatnení požiadaviek na precenenie, účtovná jednotka uplatní tento štandard, aby zistila, či sa hodnota aktíva mohla znížiť.

D81

Odsek 6 sa mení a dopĺňa takto (v dôsledku zmeny a doplnenia vymedzenia reálnej hodnoty zníženej o náklady na predaj sa všetky odkazy na „reálnu hodnotu zníženú o náklady na predaj“ v štandarde IAS 36 sa nahrádzajú „reálnou hodnotou zníženou o náklady na vyradenie“):

6

V tomto štandarde sa tieto pojmy používajú v uvedenom význame:

a)

b)

c)

Reálna hodnota je cena, ktorá by sa získala za predaj aktíva alebo bola zaplatená za prevod záväzku pri riadnej transakcii medzi účastníkmi trhu k dátumu ocenenia. (Pozri IFRS 13 Oceňovanie reálnou hodnotou.)

D82

Odseky 12, 20 a 22 sa menia a dopĺňajú takto:

12

Pri posudzovaní, či existuje nejaký náznak, že by hodnota aktíva mohla byť znížená, berie účtovná jednotka do úvahy aspoň tieto ukazovatele:

Vonkajšie zdroje informácií

a)

existujú pozorovateľné náznaky, že počas daného obdobia sa hodnota aktíva znížila podstatne viac, ako by sa očakávalo ako výsledok plynutia času alebo bežného používania.

20

Bolo by možno oceniť reálnu hodnotu zníženú o náklady na vyradenie, dokonca aj vtedy, keď neexistuje kótovaná cena na aktívom trhu za rovnaké aktívum. Niekedy však nebude možné oceniť reálnu hodnotu zníženú o náklady na vyradenie, pretože neexistuje žiadny základ na spoľahlivý odhad ceny, za ktorú by sa uskutočnila riadna transakcia predaja aktíva medzi účastníkmi trhu k dátumu ocenenia za bežných trhových podmienok. V tomto prípade môže ako spätne získateľnú sumu účtovná jednotka použiť hodnotu z používania aktíva.

22

Spätne získateľná suma sa určí pre jednotlivé aktívum …. pokiaľ:

b)

hodnota z používania aktíva sa môže odhadnúť ako hodnota, ktorá sa blíži k jeho reálnej hodnote zníženej o náklady na vyradenie a čistá reálna hodnota znížená o náklady na vyradenie sa dá oceniť.

D83

Odseky 25 až 27 sa vypúšťajú.

D84

Odsek 28 sa mení a dopĺňa takto:

28

Náklady na vyradenie iné ako tie, ktoré sa vykázali ako záväzky, sa odpočítajú pri oceňovaní reálnej hodnoty zníženej o náklady na vyradenie. Príklady …

D85

Dopĺňa sa tento odsek 53A:

53A

Reálna hodnota sa líši od hodnoty z používania. Reálna hodnota odráža predpoklady, ktoré by použili účastníci trhu pri stanovovaní ceny aktíva. Naproti tomu, hodnota z používania odzrkadľuje účinky faktorov, ktoré môžu byť vo vzťahu k účtovnej jednotke špecifické a nemusia byť vo všeobecnosti uplatniteľné na všetky účtovné jednotky. Do reálnej hodnoty sa napríklad nepremieta žiaden z ďalej uvedených faktorov za predpokladu, že by neboli všeobecne dostupné pre účastníkov trhu:

a)

dodatočná hodnota odvodená zo zoskupenia aktíva (ako je napríklad vytvorenie portfólia investičného nehnuteľného majetku nachádzajúceho sa na rôznych miestach),

b)

synergie medzi oceňovaným aktívom a ostatnými aktívami,

c)

zákonné práva alebo zákonné obmedzenia, ktoré sú špecifické len pre súčasného vlastníka aktíva a

d)

daňové výhody alebo daňové zaťaženia, ktoré sú špecifické pre súčasného vlastníka aktíva.

D86

Odseky 78, 105, 111, 130 a 134 sa menia a dopĺňajú takto:

78

Možno bude potrebné brať do úvahy niektoré vykázané záväzky na určenie spätne získateľnej sumy peňazotvornej jednotky. Toto sa môže stať, ak by si vyradenie peňazotvornej jednotky vyžadovalo od kupujúceho prevzatie záväzku. V tomto prípade reálnou hodnotou zníženou o náklady na vyradenie (alebo odhadnuté peňažné toky z konečného vyradenia) peňazotvornej jednotky je cena za predaj aktív peňazotvornej jednotky a záväzku spolu, znížená o náklady na vyradenie. Na uskutočnenie zmysluplného porovnania medzi účtovnou hodnotou peňazotvornej jednotky a jej spätne získateľnou sumou sa účtovná hodnota záväzku odpočíta pri určovaní jednak hodnoty z používania peňazotvornej jednotky, ako aj jej účtovnej hodnoty.

105

Pri prideľovaní straty zo zníženia hodnoty podľa odseku 104 účtovná jednotka neznižuje účtovnú hodnotu aktíva pod najvyššiu sumu z nasledujúcich:

a)

jej reálnu hodnotu zníženú o náklady na vyradenie (ak je oceniteľná),

111

Pri hodnotení, či existuje nejaký náznak, že strata zo zníženia hodnoty vykázaná v predchádzajúcich rokoch v súvislosti s aktívom iným, ako je goodwill, už viac nemusí existovať alebo sa mohla znížiť, účtovná jednotka by mala brať do úvahy minimálne tieto náznaky:

Vonkajšie zdroje informácií

a)

existujú pozorovateľné náznaky, že sa počas obdobia hodnota aktíva podstatne zvýšila.

130

Účtovná jednotka zverejní za každú vykázanú alebo zrušenú výraznú stratu zo zníženia hodnoty jednotlivého aktíva, vrátane goodwilu, alebo peňazotvornej jednotky počas daného obdobia tieto informácie:

f)

ak spätne získateľná suma je reálna hodnota znížená o náklady na vyradenie, základ použitý na ocenenie reálnou hodnotou zníženou o náklady na vyradenie (ako napríklad, či sa reálna hodnota ocenila odkazom na kótovanú cenu na aktívnom trhu pre identické aktívum). Účtovná jednotka nemusí zverejniť informácie požadované v štandarde IFRS 13.

134

Účtovná jednotka zverejní informácie požadované v písmenách a) až f) za každú peňazotvornú jednotku (skupinu jednotiek), ktorej účtovná hodnota goodwillu alebo nehmotného majetku s neurčitou dobou použiteľnosti priradenej tejto jednotke (skupine jednotiek) je významná v porovnaní s celkovou účtovnou hodnotou goodwillu alebo nehmotného majetku účtovnej jednotky s neurčitou dobou použiteľnosti:

c)

spätne získateľná suma jednotky (alebo skupiny jednotiek) a na základe čoho sa určila spätne získateľná skupina jednotky (skupiny jednotiek) (t. j. hodnota z používania alebo reálna hodnota znížená o náklady na vyradenie),

d)

ak bola spätne získateľná suma jednotky (skupiny jednotiek) založená na hodnote z používania:

i)

každý kľúčový predpoklad, na ktorom vedenie založilo svoje projekcie peňažných tokov na obdobie, ktorého sa týkajú posledné rozpočty/prognózy. Kľúčové predpoklady sú predpoklady, na ktoré spätne získateľná suma jednotky (skupiny jednotiek) reaguje najcitlivejšie,

e)

ak je spätne získateľná suma jednotky (skupiny jednotiek) založená na reálnej hodnote zníženej o náklady na vyradenie, techniku (techniky) oceňovania použité na ocenenie reálnej hodnoty zníženej o náklady na vyradenie. Účtovná jednotka nemusí zverejniť informácie požadované v štandarde IFRS 13. Ak reálna hodnota znížená o náklady na vyradenie nie je ocenená použitím kótovanej ceny za identickú jednotku (skupinu jednotiek), účtovná jednotka zverejní tieto informácie:

i)

každý kľúčový predpoklad, na základe ktorého vedenie určilo reálnu hodnotu zníženú o náklady na vyradenie. Kľúčové predpoklady sú predpoklady, na ktoré spätne získateľná suma jednotky (skupiny jednotiek) reaguje najcitlivejšie,

iiA)

úroveň hierarchie reálnych hodnôt (pozri štandard IFRS 13), do ktorej je ocenenie reálnou hodnotou ako celok zaradené (bez ohľadu na zistiteľnosť „nákladov na vyradenie“),

iiB)

ak došlo k zmene techniky oceňovania, zmenu a dôvod (dôvody) na jej uskutočnenie.

Ak sa reálna hodnota znížená o náklady na vyradenie oceňuje použitím projekcií diskontovaných peňažných tokov, účtovná jednotka zverejní tieto informácie:

iii)

obdobie, na ktoré vedenie projektovalo peňažné toky,

iv)

mieru rastu použitú na extrapoláciu projekcií peňažných tokov,

v)

diskontnú sadzbu (sadzby) uplatnené na projekcie peňažných tokov.

D87

Dopĺňa sa tento odsek 140I:

140I

Štandardom IFRS 13, vydaným v máji 2011, sa menia a dopĺňajú odseky 5, 6, 12, 20, 78, 105, 111, 130 a 134, rušia sa odseky 25 až 27 a dopĺňajú sa odseky 25A a 53A. Účtovná jednotka uplatní tieto zmeny a doplnenia pri uplatňovaní štandardu IFRS 13.

IAS 38    Nehmotný majetok

D88

Odsek 8 sa mení a dopĺňa takto:

8

Ďalej uvedené pojmy sa v tomto štandarde používajú v tomto význame:

a)

b)

c)

Reálna hodnota je cena, ktorá by sa získala za predaj aktíva alebo bola zaplatená za prevod záväzku pri riadnej transakcii medzi účastníkmi trhu k dátumu ocenenia. (Pozri IFRS 13 Oceňovanie reálnou hodnotou.)

D89

Odsek 33 sa mení a dopĺňa takto:

33

V prípade nadobudnutia nehmotného majetku v rámci podnikovej kombinácie v súlade s IFRS 3 Podnikové kombinácie je obstarávacou cenou daného nehmotného majetku jeho reálna hodnota ku dňu nadobudnutia. Reálna hodnota nehmotného majetku bude odzrkadľovať očakávania účastníkov trhu k dátumu nadobudnutia týkajúce sa pravdepodobnosti, že do účtovnej jednotky budú plynúť očakávané budúce ekonomické úžitky obsiahnuté v danom majetku. …

D90

Nadpis nad odsekom 35 sa mení a dopĺňa takto:

Nehmotný majetok nadobudnutý v rámci podnikovej kombinácie

D91

Odseky 39 až 41 sa vypúšťajú.

D92

Odseky 47, 50, 75, 78, 82, 84 a 100 sa menia a dopĺňajú takto:

47

V odseku 21 písm. b) sa uvádza, že podmienkou vykázania nehmotného majetku je možnosť spoľahlivého ocenenia nákladov na daný majetok. Reálnu hodnotu nehmotného majetku možno spoľahlivo oceniť, ak a) variabilita v rozsahu vhodných ocenení reálnou hodnotou nie je pre tento majetok významnou, alebo b) pravdepodobnosti rôznych odhadov v rámci daného rozsahu sa dajú spoľahlivo posúdiť a použiť pri oceňovaní reálnou hodnotou. Ak účtovná jednotka dokáže spoľahlivo oceniť reálnu hodnotu buď prijatého alebo postúpeného majetku, na ocenenie nákladov sa použije reálna hodnota postúpeného majetku, pokiaľ reálna hodnota prijatého majetku nie je evidentnejšia.

50

Rozdiely medzi reálnou hodnotou účtovnej jednotky a účtovnou hodnotou jej identifikovateľného čistého majetku v akomkoľvek časovom okamihu môžu byť výsledkom celej škály faktorov, ktoré majú vplyv na reálnu hodnotu účtovnej jednotky. Takéto rozdiely však nepredstavujú náklady na nehmotný majetok, nad ktorým má účtovná jednotka kontrolu.

75

… Na účely precenenia podľa tohto štandardu sa reálna hodnota oceňuje s ohľadom na aktívny trh. …

78

Nie je bežné, aby pre nehmotný majetok existoval aktívny trh, môže sa to však stať. …

82

Ak sa reálna hodnota preceneného nehmotného majetku nedá ďalej oceňovať s odkazom na aktívny trh, účtovnou hodnotou daného majetku je suma predstavujúca jeho precenenie k dátumu posledného preceňovania prostredníctvom porovnania s aktívnym trhom po odrátaní akýchkoľvek nasledujúcich oprávok a všetkých následných akumulovaných strát zo zníženia hodnoty.

84

Ak sa reálna hodnota majetku dá oceniť porovnaním s aktívnym trhom k dátumu nasledujúceho ocenenia, model precenenia sa uplatní od daného dátumu.

100

Reziduálna hodnota nehmotného majetku s určitou dobou použiteľnosti sa považuje za nulovú okrem prípadov, keď:

b)

pre daný majetok existuje aktívny trh (ako je vymedzený v štandarde IFRS 13) a:

D93

Odsek 124 sa mení a dopĺňa takto:

124

Ak sa nehmotný majetok účtuje v precenených hodnotách, účtovná jednotka zverejňuje tieto informácie:

a)

pre jednotlivé triedy nehmotného majetku:

iii)

účtovnú hodnotu … … podľa odseku 74, a

b)

veľkosť … akcionárom

c)

D94

Odsek 130E sa vypúšťa.

D95

Dopĺňa sa tento odsek 130G:

130G

Štandardom IFRS 13, vydaným v máji 2011, sa menia a dopĺňajú odseky 8, 33, 47, 50, 75, 78, 82, 84, 100 a 124 a rušia sa odseky 39 až 41 a 130E. Účtovná jednotka uplatní tieto zmeny a doplnenia pri uplatňovaní štandardu IFRS 13.

IAS 39    Finančné nástroje: vykazovanie a oceňovanie (v znení zmenenom a doplnenom v októbri 2009)

D96

[Neuplatňuje sa na požiadavky]

D97

Odsek 9 sa mení a dopĺňa takto:

9

Ďalej uvedené pojmy sa v tomto štandarde používajú v tomto význame:

Treba poznamenať, že v IFRS 13 Oceňovanie reálnou hodnotou sa stanovujú požiadavky na oceňovanie finančného aktíva alebo finančného záväzku reálnou hodnotou, či už na základe určenia alebo inak, alebo ktorých reálna hodnota sa zverejňuje. Reálna hodnota je cena, ktorá by sa získala za predaj aktíva alebo bola zaplatená za prevod záväzku pri riadnej transakcii medzi účastníkmi trhu k dátumu ocenenia. (Pozri IFRS 13.)

Poznámka pod čiarou k definícií reálnej hodnoty sa vypúšťa.

D98

Odseky 13 a 28 sa menia a dopĺňajú takto:

13

Ak účtovná jednotka nie je schopná spoľahlivo oceniť reálnu hodnotu vloženého derivátu na základe zmluvných podmienok (napríklad pretože vložený derivát vychádza z nástroja vlastného imania, ktorý nemá kótovanú cenu na aktívnom trhu pre identický nástroj, t. j. vstup úrovne 1), reálna hodnota vloženého derivátu predstavuje rozdiel medzi reálnou hodnotou hybridného (kombinovaného) nástroja a reálnou hodnotou hostiteľskej zmluvy. Ak účtovná jednotka nie je schopná určiť reálnu hodnotu vloženého derivátu pomocou tejto metódy, uplatní sa odsek 12 a hybridný (kombinovaný) nástroj sa v hospodárskom výsledku označí ako oceňovaný v reálnej hodnote.

28

Ak účtovná jednotka rozdelí predchádzajúcu účtovnú hodnotu väčšieho finančného aktíva medzi časť, ktorá sa aj naďalej vykazuje a časť, pri ktorej dôjde k ukončeniu vykazovania, je potrebné reálnou hodnotou oceniť časť, ktorej vykazovanie pokračuje. …

D99

Dopĺňa sa tento odsek 43A:

43A

Ak sa však reálna hodnota finančného aktíva alebo finančného záväzku pri prvotnom vykázaní líši od transakčnej ceny, účtovná jednotka uplatní odsek AG76.

D100

Odsek 47 sa mení a dopĺňa takto:

47

Po prvotnom vykázaní oceňuje účtovná jednotka všetky finančné záväzky v amortizovanej hodnote použitím metódy efektívnej úrokovej miery, s výnimkou:

(a)

finančných záväzkov oceňovaných v hospodárskom výsledku reálnou hodnotou. Takéto záväzky vrátane derivátov, ktoré sú záväzkami, sa ocenia reálnou hodnotou, s výnimkou derivátového záväzku, ktorý je naviazaný na nástroj vlastného imania, ktorý nemá kótovanú cenu na aktívnom trhu s identickým nástrojom a musí sa vysporiadať jeho dodaním (t. j. vstup úrovne 1) a ktorého reálnu hodnotu nemožno inak spoľahlivo oceniť, ktorý sa ocení obstarávacou hodnotou.

D101

Odseky 48 až 49 sa vypúšťajú.

D102

Odsek 88 sa mení a dopĺňa takto:

88

Zabezpečovací vzťah spĺňa podmienky na zaúčtovanie zabezpečenia podľa odsekov 89 až 102 výlučne vtedy, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

d)

účinnosť zabezpečenia možno spoľahlivo oceniť, t. j. reálna hodnota alebo peňažné toky zabezpečenej položky, ktoré je možné priradiť zabezpečovanému riziku, a reálna hodnota zabezpečovacieho nástroja sa dajú spoľahlivo oceniť,

D103

Dopĺňa sa tento odsek 103Q:

103Q

Štandardom IFRS 13, vydaným v máji 2011, sa menia a dopĺňajú odseky 9, 13, 28, 47, 88, AG46, AG52, AG64, AG76, AG76A, AG80, AG81 a AG96, dopĺňa sa odsek 43A a rušia sa odseky 48 až 49, AG69 až AG75, AG77 až AG79 a AG82. Účtovná jednotka uplatní tieto zmeny a doplnenia pri uplatňovaní štandardu IFRS 13.

D104

V dodatku A sa odseky AG46, AG52 a AG64 menia a dopĺňajú takto:

AG46

Pri oceňovaní reálnych hodnôt časti, ktorá sa aj naďalej vykazuje a časti, ktorej vykazovanie sa ukončí na účely uplatňovania odseku 27, uplatní účtovná jednotka popri odseku 28 aj požiadavky na oceňovanie reálnou hodnotou uvedené v štandarde IFRS 13.

AG52

V tomto odseku sa ilustruje uplatňovanie prístupu pokračujúcej zainteresovanosti v prípade, ak má účtovná jednotka pokračujúcu zainteresovanosť v časti finančného aktíva.

Predpokladajme, že účtovná jednotka má portfólio úverov, ktoré možno predčasne splatiť … Reálna hodnota úverov je k dátumu transakcie 10 100 MJ a reálna hodnota zostávajúceho rozpätia 0,5 percenta je 40 MJ.

Účtovná jednotka vypočíta zisk alebo stratu z predaja deväťdesiatpercentného podielu peňažných tokov. Predpokladajúc, že k dátumu prevodu nie sú k dispozícii samostatné reálne hodnoty prevedenej deväťdesiatpercentnej časti a ponechanej desaťpercentnej časti, účtovná jednotka pridelí účtovnú hodnotu aktíva v súlade s odsekom 28 takto:

 

Reálna hodnota

Percentuálny podiel

Pridelená účtovná hodnota

Prevedená časť

9 090

90 %

9 000

Ponechaná časť

1 010

10 %

1 000

Spolu

10 100

 

10 000

D105

Odsek AG64 sa mení a dopĺňa takto:

AG64

Reálnou hodnotou finančného nástroja pri prvotnom vykázaní je obvykle transakčná cena (t. j. reálna hodnota zaplateného alebo prijatého plnenia, pozri takisto štandard IFRS 13 a odsek AG76). Ak je však časť zaplateného alebo prijatého plnenia určená na iné účely, ako je finančný nástroj, účtovná jednotka ocení finančný nástroj reálnou hodnotou. Napríklad, reálnu hodnotu dlhodobého úveru alebo pohľadávky, ktoré nie sú úročené, možno oceniť ako súčasnú hodnotu všetkých budúcich peňažných príjmov diskontovanú pomocou prevládajúcej trhovej úrokovej sadzby (sadzieb) pre podobný nástroj (podobný z hľadiska meny, trvania, typu úrokovej sadzby a iných faktorov) s podobným úverovým ratingom. Akákoľvek dodatočná požičaná suma predstavuje výdavok alebo zníženie výnosu, pokiaľ nespĺňa podmienky na jej vykázanie ako iného typu aktíva.

D106

Odseky AG69 až AG75 a ich príslušné nadpisy sa vypúšťajú.

D107

Odsek AG76 sa mení a dopĺňa takto:

AG76

Najlepším dôkazom reálnej hodnoty finančného nástroja pri prvotnom vykázaní je transakčná cena (t. j. reálna hodnota zaplateného alebo prijatého plnenia, pozri takisto štandard IFRS 13). Ak účtovná jednotka zistí, že sa reálna hodnota pri prvotnom vykázaní líši od transakčnej ceny, ako sa uvádza v odseku 43A, účtovná jednotka zaúčtuje tento nástroj k uvedenému dátumu takto:

a)

ocenením, ktoré sa vyžaduje v odseku 43, ak je táto reálna hodnota preukázaná kótovanou cenou na aktívnom trhu pre identické aktívum alebo záväzok (t. j. vstup úrovne 1) alebo je výsledkom techniky oceňovania, ktorá využíva len údaje z pozorovateľných trhov. Účtovná jednotka vykáže rozdiel medzi reálnou hodnotou pri prvotnom vykázaní a transakčnou cenou ako zisk alebo stratu,

b)

vo všetkých ostatných prípadoch ocenením, ktoré sa vyžaduje v odseku 43, upraveným tak, aby sa odložil rozdiel medzi reálnou hodnotou pri prvotnom vykázaní a transakčnou cenou. Po prvotnom vykázaní účtovná jednotka vykáže tento odložený rozdiel ako zisk alebo stratu len vtedy, keď vyplýva zo zmeny nejakého faktora (vrátane času), ktorý by účastníci trhu brali do úvahy pri stanovovaní ceny aktíva alebo záväzku.

D108

Odsek AG76A sa mení a dopĺňa takto:

AG76A

Následné ocenenie finančného aktíva alebo finančného záväzku a následné vykazovanie ziskov alebo strát musí byť konzistentné s požiadavkami tohto štandardu.

D109

Odseky AG77 až AG79 sa vypúšťajú.

D110

Odseky AG80 a AG81 sa menia a dopĺňajú takto:

AG80

Reálnu hodnotu investícií do nástrojov vlastného imania, ktoré nemajú kótovanú cenu na aktívnom trhu pre identický nástroj (t. j. vstup úrovne 1), a na ne naviazaných derivátov, ktoré sa musia vysporiadať dodaním takéhoto nástroja vlastného imania [pozri odsek 46 písm. c) a odsek 47], je možné spoľahlivo určiť, ak a) variabilita v rozpätí racionálnych ocenení reálnou hodnotou nie je pre uvedený nástroj významná, alebo b) pravdepodobnosti rôznych odhadov v rámci rozpätia možno primerane posúdiť a použiť pri oceňovaní reálnou hodnotou.

AG81

Existuje mnoho situácií, v rámci ktorých variabilita v rozpätí racionálnych ocenení reálnou hodnotou investícií do nástrojov vlastného imania, ktoré nemajú kótovanú trhovú cenu na aktívnom trhu pre identický nástroj (t. j. vstup úrovne 1), a na ne naviazaných derivátov, ktoré sa musia vysporiadať dodaním takéhoto nástroja vlastného imania [pozri odsek 46 písm. c) a odsek 47], pravdepodobne nebude významná. Obvykle je možné oceniť reálnu hodnotu finančného aktíva, ktoré účtovná jednotka nadobudla od externej strany. Ak je však rozpätie racionálnych ocenení reálnej hodnoty významné a pravdepodobnosti rôznych odhadov nemožno spoľahlivo posúdiť, účtovná jednotka neoceňuje tento nástroj reálnou hodnotou.

D111

Nadpis nad odsekom AG82 a odsek AG82 sa vypúšťajú.

D112

Odsek AG96 sa mení a dopĺňa takto:

AG96

Investícia do nástroja vlastného imania, ktorý nemá kótovanú cenu na aktívnom trhu pre rovnaký nástroj (t. j. vstup úrovne 1) a nie je účtovaný v reálnej hodnote, pretože jeho reálnu hodnotu nemožno inak spoľahlivo oceniť alebo derivát, ktorý je naviazaný na takýto nástroj vlastného imania a musí sa vysporiadať jeho dodaním [pozri odsek 46 písm. c) a odsek 47], sa nemôže označiť ako zabezpečovací nástroj.

IAS 40    Investičný nehnuteľný majetok

D113

[Neuplatňuje sa na požiadavky]

D114

Odseky 26, 29 a 32 sa menia a dopĺňajú takto:

26

… Návod na oceňovanie podielu na nehnuteľnom majetku reálnou hodnotou je na účely modelu oceňovania reálnou hodnotou uvedený v odsekoch 33 až 52 a v štandarde IFRS 13. Tento návod je takisto vhodný na oceňovanie reálnou hodnotou v prípade, keď sa reálna hodnota používa ako obstarávacia cena na účely prvotného vykázania.

29

Reálnu hodnotu aktíva možno spoľahlivo oceniť, ak a) variabilita v rozsahu vhodných ocenení reálnou hodnotou nie je pre toto aktívum významnou alebo b) pravdepodobnosti rôznych odhadov v rámci daného rozsahu sa môžu primerane posúdiť a používať pri oceňovaní reálnou hodnotou. Ak účtovná jednotka dokáže spoľahlivo oceniť reálnu hodnotu buď prijatého alebo postúpeného aktíva, na ocenenie nákladov sa použije reálna hodnota postúpeného aktíva, pokiaľ reálna hodnota prijatého aktíva nie je evidentnejšia.

32

V tomto štandarde sa vyžaduje, aby všetky účtovné jednotky oceňovali reálnu hodnotu investičného nehnuteľného majetku buď na účely oceňovania (ak účtovná jednotka používa model oceňovania reálnou hodnotou) alebo zverejňovania (ak sa používa model oceňovania obstarávacou cenou). Účtovnej jednotke sa odporúča, ale nevyžaduje sa od nej, aby oceňovala investičný nehnuteľný majetok reálnou hodnotou na základe ocenenia nezávislým znalcom, ktorý má zodpovedajúcu a uznávanú odbornú spôsobilosť a má predchádzajúce skúsenosti s oceňovaním nehnuteľného majetku rovnakého druhu a v rovnakej lokalite, ako je kategória investičného nehnuteľného majetku, ktorý sa oceňuje.

D115

Odseky 36 až 39 sa vypúšťajú.

D116

Odsek 40 sa mení a dopĺňa takto:

40

Pri oceňovaní investičného nehnuteľného majetku reálnou hodnotou v súlade so štandardom IFRS 13 účtovná jednotka zabezpečí, aby reálna hodnota okrem iného odrážala výnosy z nájomného z bežných nájmov a ostatné predpoklady, ktoré by účastníci trhu použili pri stanovovaní ceny investičného nehnuteľného majetku za bežných trhových podmienok.

D117

Odseky 42 až 47, 49, 51 a 75 písm. d) sa vypúšťajú.

D118

Odsek 48 sa mení a dopĺňa takto:

48

Vo výnimočných prípadoch je jasne preukázateľné, že v prípade, keď účtovná jednotka najprv nadobudne investičný nehnuteľný majetok (alebo keď sa existujúca nehnuteľnosť najprv stane investičným nehnuteľným majetkom z dôvodu zmeny použitia), variabilita v rozsahu primeraných odhadov reálnej hodnoty bude taká veľká a pravdepodobnosť jednotlivých výsledkov bude také ťažké posúdiť, že je vylúčená užitočnosť jedného ocenenia reálnou hodnotou. To môže naznačovať, že reálnu hodnotu nehnuteľností nebude možné spoľahlivo oceňovať na trvalom základe (pozri odsek 53).

D119

Nadpis pred odsekom 53 a odseky 53 a 53B sa menia a dopĺňajú takto:

Nemožnosť spoľahlivo oceniť reálnu hodnotu

53

Existuje vyvrátiteľný predpoklad, že účtovná jednotka dokáže spoľahlivo oceňovať investičný nehnuteľný majetok reálnou hodnotou na trvalom základe. Vo výnimočných prípadoch však existuje jasný dôkaz, že ak účtovná jednotka najprv nadobudne investičný nehnuteľný majetok (alebo keď sa existujúca nehnuteľnosť stane najprv investičným nehnuteľným majetkom z dôvodu zmeny spôsobu použitia), nie je možné spoľahlivo oceniť investičný nehnuteľný majetok reálnou hodnotou na trvalom základe. K takejto situácii dochádza vtedy a len vtedy, keď trh s porovnateľnými nehnuteľnosťami nie je aktívny (napr. v posledkom čase sa uskutočnilo len niekoľko transakcií, cenové kotácie nie sú aktuálne alebo zaznamenané transakčné ceny naznačujú, že predávajúci bol nútený aktívum predať) a nie sú k dispozícii alternatívne spoľahlivé ocenenia nehnuteľností reálnou hodnotou (napríklad založené na projekciách diskontovaných peňažných tokov). Ak účtovná jednotka zistí, že reálnu hodnotu nehnuteľného majetku vo výstavbe nie je možné spoľahlivo oceniť, ale očakáva, že reálnu hodnotu tohto nehnuteľného majetku bude možné spoľahlivo oceniť po dokončení výstavby, ocení tento investičný majetok vo výstavbe obstarávacou cenou dovtedy, kým bude možné oceniť ho reálnou hodnotou alebo do dokončenia výstavby (podľa toho, čo nastane skôr). Ak účtovná jednotka zistí, že reálnu hodnotu investičného nehnuteľného majetku (iného, ako je investičný nehnuteľný majetok vo výstavbe) nie je možné spoľahlivo oceniť na trvalom základe, účtovná jednotka ocení tento investičný nehnuteľný majetok použitím modelu oceňovania obstarávacou cenou podľa IAS 16. Zostatková hodnota investičného nehnuteľného majetku sa považuje za nulovú. Účtovná jednotka uplatňuje štandard IAS 16 až do vyradenia investičného nehnuteľného majetku.

53B

… Účtovná jednotka, ktorá ocenila určitú položku investičného nehnuteľného majetku vo výstavbe reálnou hodnotou, nemôže dospieť k záveru, že reálnu hodnotu dokončeného investičného nehnuteľného majetku nemožno spoľahlivo oceniť.

D120

Odsek 75 písm. d) sa vypúšťa.

D121

Odseky 78 až 80 sa menia a dopĺňajú takto:

78

Vo výnimočných prípadoch uvedených v odseku 53, ak účtovná jednotka ocení investičný nehnuteľný majetok pomocou modelu oceňovania obstarávacou cenou uvedeného v štandarde IAS 16, v zosúladení vyžadovanom v odseku 76 sa zverejnia sumy týkajúce sa tohto investičného nehnuteľného majetku osobitne od súm týkajúcich sa iného investičného nehnuteľného majetku. Účtovná jednotka okrem toho zverejní:

b)

vysvetlenie, prečo sa nemôže reálna hodnota spoľahlivo oceniť,

79

Okrem zverejňovania požadovaného v odseku 75 účtovná jednotka, ktorá používa model oceňovania obstarávacou cenou uvedený v odseku 56, zverejní:

e)

reálnu hodnotu investičného nehnuteľného majetku. Vo výnimočných prípadoch opísaných v odseku 53, ak účtovná jednotka nemôže spoľahlivo oceniť investičný nehnuteľný majetok reálnou hodnotou, zverejní:

ii)

vysvetlenie, prečo sa nemožno reálna hodnota spoľahlivo oceniť a

80

Účtovná jednotka, ktorá predtým uplatňovala štandard IAS 40 (z roku 2000) a ktorá si prvýkrát zvolila možnosť klasifikovať a účtovať niektoré alebo všetky podiely na nehnuteľnom majetku spĺňajúce kritériá, ktoré má v držbe v rámci operatívnych lízingov, ako investičný nehnuteľný majetok, vykáže vplyv tejto voľby ako úpravu počiatočného stavu nerozdeleného zisku za obdobie, v ktorom sa táto voľba uskutočnila prvýkrát. Navyše:

a)

ak účtovná jednotka predtým zverejnila (v účtovnej závierke alebo inak) reálnu hodnotu týchto podielov na nehnuteľnom majetku v skorších obdobiach (ocenenia na základe, ktorý vyhovuje definícii reálnej hodnoty v štandarde IFRS 13), tejto účtovnej jednotke sa odporúča, ale nie je povinná:

D122

Odsek 85B sa mení a dopĺňa takto:

85B

… Účtovná jednotka môže vykonať zlepšenia investičného nehnuteľného majetku vo výstavbe od ktoréhokoľvek dátumu pred 1. januárom 2009 pod podmienkou, že k týmto dátumom je investičný nehnuteľný majetok vo výstavbe ocenený reálnou hodnotou. …

D123

Dopĺňa sa tento odsek 85C:

85C

Štandardom IFRS 13, vydaným v máji 2011, sa mení a dopĺňa definícia reálnej hodnoty v odseku 5, menia a dopĺňajú sa odseky 26, 29, 32, 40, 48, 53, 53B, 78 až 80 a 85B a rušia sa odseky 36 až 39, 42 až 47, 49, 51 a 75 písm. d). Účtovná jednotka uplatní tieto zmeny a doplnenia pri uplatňovaní štandardu IFRS 13.

IAS 41    Poľnohospodárstvo

D124 – 125

[Neuplatňuje sa na požiadavky]

D126

Odseky 8, 15 a 16 sa menia a dopĺňajú takto:

8

Ďalej uvedené pojmy sa v tomto štandarde používajú v tomto význame:

a)

b)

c)

Reálna hodnota je cena, ktorá by sa získala za predaj aktíva alebo bola zaplatená za prevod záväzku pri riadnej transakcii medzi účastníkmi trhu k dátumu ocenenia. (Pozri IFRS 13 Oceňovanie reálnou hodnotou.)

15

Ocenenie biologického aktíva alebo poľnohospodárskej produkcie reálnou hodnotou je možné uľahčiť zoskupením biologických aktív alebo poľnohospodárskej produkcie podľa významných vlastností; napríklad podľa veku alebo kvality. …

16

Účtovné jednotky často uzatvárajú zmluvy na predaj svojich biologických aktív alebo poľnohospodárskej produkcie k budúcemu dátumu. Zmluvné ceny nie sú pri oceňovaní reálnou hodnotou nevyhnutne dôležité, pretože reálna hodnota odráža bežné trhové podmienky, za ktorých by transakciu uskutočnili kupujúci a predávajúci účastníci trhu. …

D127

Odseky 9, 17 až 21 a 32 sa vypúšťajú.

D128

Odseky 25 a 30 sa menia a dopĺňajú takto:

25

… Účtovná jednotka môže na ocenenie biologických aktív reálnou hodnotou použiť informácie týkajúce sa kombinovaných aktív. …

30

Predpokladá sa, že reálnu hodnotu biologického aktíva je možné spoľahlivo oceniť. Tento predpoklad je však možné vyvrátiť len pri prvotnom vykázaní biologického aktíva, pre ktoré nie sú dostupné kótované trhové ceny a pre ktoré sú alternatívne ocenenia reálnej hodnoty označené ako jednoznačne nespoľahlivé. …

D129

Odseky 47 a 48 sa vypúšťajú.

D130

Dopĺňa sa tento odsek 61:

61

Štandardom IFRS 13, vydaným v máji 2011, sa menia a dopĺňa odseky 8, 15, 16, 25 a 30 a vypúšťajú sa odseky 9, 17 až 21, 23, 47 a 48. Účtovná jednotka uplatní tieto zmeny a doplnenia pri uplatňovaní štandardu IFRS 13.

IFRIC 2    Členské podiely v družstvách a podobné nástroje (v znení zmenenom a doplnenom v októbri 2009)

D131

[Neuplatňuje sa na požiadavky]

D132

Za názov „Odkazy“ sa dopĺňa odkaz na IFRS 13 Oceňovanie reálnou hodnotou.

D133

Dopĺňa sa tento odsek 16:

16

Štandardom IFRS 13, vydaným v máji 2011, sa mení a dopĺňa odsek A8. Účtovná jednotka uplatní tieto zmeny a doplnenia pri uplatňovaní štandardu IFRS 13.

D134

V dodatku sa odsek 48 mení a dopĺňa takto:

A8

Členské podiely presahujúce zákaz pre spätné odkúpenie sú finančnými záväzkami. Pri prvotnom vykázaní ocení družstvo tento finančný záväzok reálnou hodnotou. Vzhľadom na to, že tieto podiely sú spätne odkupiteľné na požiadanie, družstvo ocení takéto finančné záväzky reálnou hodnotou, ako sa vyžaduje v odseku 47 štandardu IFRS 13, v ktorom sa uvádza: „Reálna hodnota finančného záväzku s prvkom splatnosti na požiadanie (napríklad vklad splatný na požiadanie) nie je nižšia ako suma záväzku splatná na požiadanie …" Z uvedeného dôvodu družstvo klasifikuje ako finančné záväzky maximálnu sumu splatnú na požiadanie podľa ustanovení o spätnom odkúpení.

IFRIC 4    Určovanie, či je súčasťou zmluvy lízing

D135

Za názov „Odkazy“ sa dopĺňa odkaz na IFRS 13 Oceňovanie reálnou hodnotou.

D136

V odseku 15 písm. a) znie poznámka pod čiarou k „reálnej hodnote“ takto:

*

V štandarde IAS 17 sa používa pojem „reálna hodnota“ spôsobom, ktorý sa líši v určitých ohľadoch od definície reálnej hodnoty v štandarde IFRS 13. Preto pri uplatňovaní IAS 17 účtovná jednotka ocení reálnu hodnotu v súlade so štandardom IAS 17, a nie so štandardom IFRS 13.

IFRIC 13    Vernostné programy pre zákazníkov

D137

Za názov „Odkazy“ sa dopĺňa odkaz na IFRS 13 Oceňovanie reálnou hodnotou.

D138

Odsek 6 sa mení a dopĺňa takto:

6

Protihodnota priradená k prísľubom odmeny sa ocení s odkazom na ich reálnu hodnotu.

D139

Dopĺňa sa tento odsek 10B:

10B

Štandardom IFRS 13, vydaným v máji 2011, sa zmenili a doplnili odseky 6 a AG1 až AG3. Účtovná jednotka uplatní tieto zmeny a doplnenia pri uplatňovaní štandardu IFRS 13.

D140

V návode na uplatnenie sa odseky AG1 až AG3 menia a dopĺňajú takto:

AG1

V odseku 6 konsenzu sa vyžaduje, aby sa protihodnota priradená k prísľubom odmeny ocenila s odkazom na ich reálnu hodnotu. Ak neexistuje kótovaná trhová cena pre identický prísľub odmeny, reálna hodnota sa ocení použitím inej techniky oceňovania.

AG2

Účtovná jednotka môže oceniť prísľuby hodnoty reálnou hodnotou s odkazom na reálnu hodnotu odmien, za ktoré by ich bolo možné vymeniť. Reálna hodnota prísľubov odmien berie do úvahy podľa potreby tieto skutočnosti:

a)

hodnotu zliav alebo stimulov, ktoré by boli inak ponúknuté zákazníkom, ktorí nezískali vernostné body z počiatočného predaja,

b)

pomernú časť prísľubov odmeny, pri ktorých sa neočakáva, že ich zákazníci uplatnia, a

c)

riziko neplnenia.

Ak si zákazníci môžu zvoliť z rôznych odmien, reálna hodnota prísľubov odmien odráža reálne hodnoty celej škály dostupných odmien, vážených úmerne k frekvencii, s ktorou sa očakáva výber každej odmeny.

AG3

Za určitých okolností sa môžu použiť iné techniky oceňovania. Napríklad, ak bude odmeny poskytovať tretia strana a účtovná jednotka jej platí za každý vernostný bod, ktorý poskytne, môže oceniť vernostné body reálnou hodnotou s odkazom na sumu, ktorú platí tretej strane, s pridaním primeranej ziskovej marže. Pri výbere a uplatňovaní techniky oceňovania, ktorá spĺňa požiadavky odseku 6 konsenzu a je najvhodnejšia za daných okolnostiach, je potrebný úsudok.

IFRIC 17    Rozdelenia nepeňažných aktív vlastníkom

D141

[Neuplatňuje sa na požiadavky]

D142

Za názov „Odkazy“ sa dopĺňa odkaz na IFRS 13 Oceňovanie reálnou hodnotou.

D143

Odsek 17 sa mení a dopĺňa takto:

17

Ak po konci obdobia vykazovania, ale pred schválením účtovnej závierky na zverejnenie, účtovná jednotka deklaruje dividendy na rozdelenie nepeňažného aktíva, zverejní:

c)

reálnu hodnotu aktíva, ktoré sa rozdelí na konci obdobia vykazovania, ak sa líši od jeho účtovnej hodnoty, a informácie o metóde (metódach) použitej (použitých) na ocenenie tejto reálnej hodnoty, ktorá sa vyžaduje v odseku 93 písm. b), písm. d), písm. g) a písm. i) a odseku 99 štandardu IFRS 1.

D144

Dopĺňa sa tento odsek 20:

20

Štandardom IFRS 13, vydaným v máji 2011, sa zmenil a doplnil odsek 17. Účtovná jednotka uplatní tieto zmeny a doplnenia pri uplatňovaní štandardu IFRS 13.

IFRIC 19    Zánik finančných záväzkov s nástrojmi vlastného imania (v znení zmenenom a doplnenom v septembri 2010)

D145

[Neuplatňuje sa na požiadavky]

D146

Za názov „Odkazy“ sa dopĺňa odkaz na IFRS 13 Oceňovanie reálnou hodnotou.

D147

Odsek 7 sa mení a dopĺňa takto:

7

Ak sa reálna hodnota vydaných nástrojov vlastného imania nedá spoľahlivo oceniť, nástroje vlastného imania sa ocenia tak, aby sa v nich odzrkadľovala reálna hodnota zaniknutého finančného záväzku. Pri oceňovaní reálnej hodnoty zaniknutého finančného záväzku, ktorý zahŕňa prvok splatnosti na požiadanie (napr. vklad splatný na požiadanie), sa neuplatňuje odsek 47 štandardu IFRS 13.

D148

Dopĺňa sa tento odsek 15:

15

Štandardom IFRS 13, vydaným v máji 2011, sa mení a dopĺňa odsek 7. Účtovná jednotka uplatní tieto zmeny a doplnenia pri uplatňovaní štandardu IFRS 13.

INTERPRETÁCIA IFRIC 20

Náklady na odstraňovanie skrývky v produkčnej fáze povrchovej ťažby

ODKAZY

Koncepčný rámec finančného výkazníctva

IAS 1 Prezentácia účtovnej závierky

IAS 2 Zásoby

IAS 16 Nehnuteľnosti, stroje a zariadenia

IAS 38 Nehmotný majetok

ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE

1

Pri operáciách povrchovej ťažby môžu účtovné jednotky považovať za potrebné odstrániť odpadový banský materiál („skrývka“) na získanie prístupu k ložiskám minerálnej rudy. Táto činnosť odstraňovania odpadu je známa ako „odstraňovanie skrývky“.

2

Počas vývojovej fázy bane (pred začatím produkcie) sa náklady na odstraňovanie skrývky zvyčajne kapitalizujú ako súčasť odpísateľných nákladov na stavbu, vývoj a konštrukciu bane. Tieto kapitalizované náklady sa odpisujú alebo amortizujú systematickým spôsobom, zvyčajne použitím výrobnej metódy, po začatí produkcie.

3

Banská účtovná jednotka môže počas produkčnej fázy bane pokračovať v odstraňovaní skrývky a môžu jej vznikať náklady na odstraňovanie skrývky.

4

Odstránený materiál pri odstraňovaní skrývky v produkčnej fáze nebude nevyhnutne 100 % odpad; často bude kombináciou rudy a odpadu. Pomer rudy k odpadu sa môže pohybovať od neekonomicky nízkeho stupňa k ziskovému vysokému stupňu. Odstránením materiálu s nízkym pomerom rudy k odpadu sa môže vyprodukovať určitý využiteľný materiál, ktorý sa môže použiť na vytváranie zásob. Týmto odstránením by sa takisto mohol poskytnúť prístup k hlbším vrstvám materiálu, ktoré majú vyšší pomer rudy k odpadu. Účtovnej jednotke tak môže z odstraňovania skrývky vzniknúť dvojaký úžitok: využiteľná ruda, ktorá sa môže použiť na vytváranie zásob, a lepší prístup k ďalším množstvám materiálu, ktorý sa bude ťažiť v budúcich obdobiach.

5

Táto interpretácia sa zaoberá otázkou, kedy a ako samostatne účtovať tieto dva úžitky vyplývajúce z odstraňovania skrývky, ako aj tým, ako prvotne a následne tieto úžitky oceňovať.

ROZSAH PÔSOBNOSTI

6

Táto interpretácia sa vzťahuje na náklady na odstraňovanie odpadu, ktoré vzniknú pri činnostiach povrchovej ťažby počas produkčnej fázy bane („náklady na odstraňovanie skrývky počas produkcie“).

OTÁZKY

7

Táto interpretácia sa zaoberá týmito otázkami:

(a)

vykazovanie nákladov na odstraňovanie skrývky počas produkcie ako aktíva;

(b)

prvotné oceňovanie aktíva z odstraňovania skrývky; a

(c)

následné oceňovanie aktíva z odstraňovania skrývky.

KONSENZUS

Vykazovanie nákladov na odstraňovanie skrývky počas produkcie ako aktíva

8

V rozsahu, v ktorom je úžitok z odstraňovania skrývky realizovaný vo forme vytvorených zásob, účtuje účtovná jednotka náklady na odstraňovanie skrývky v súlade so zásadami štandardu IAS 2 Zásoby. V rozsahu, v ktorom je úžitkom lepší prístup k rude, vykazuje účtovná jednotka tieto náklady ako dlhodobý majetok, ak sú splnené kritériá v odseku 9. V tejto interpretácii sa dlhodobý majetok označuje ako „aktívum z odstraňovania skrývky“.

9

Účtovná jednotka vykazuje aktíva z odstraňovania skrývky vtedy a len vtedy, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

(a)

je pravdepodobné, že účtovnej jednotke bude plynúť v súvislosti s odstraňovaním skrývky budúci ekonomický úžitok (lepší prístup k rudnému telesu);

(b)

účtovná jednotka môže identifikovať zložku rudného telesa, ku ktorej sa zlepšil prístup; a

(c)

náklady súvisiace s odstraňovaním skrývky v súvislosti s touto zložkou možno spoľahlivo oceniť.

10

Aktívum z odstraňovania skrývky sa účtuje ako zvýšenie alebo zlepšenie existujúceho aktíva. Inými slovami, aktívum z odstraňovania skrývky sa bude účtovať ako súčasť existujúceho aktíva.

11

Klasifikácia aktíva z odstraňovania skrývky ako hmotného alebo nehmotného majetku je rovnaká ako existujúceho aktíva. Inými slovami, povahou existujúceho aktíva sa určí, či účtovná jednotka klasifikuje aktívum z odstraňovania skrývky ako hmotné alebo nehmotné.

Prvotné oceňovanie aktíva z odstraňovania skrývky

12

Účtovná jednotka prvotne ocení aktívum z odstraňovania skrývky v obstarávacej cene, ktorou je akumulácia nákladov priamo vzniknutých na uskutočnenie odstraňovania skrývky, ktorým sa zlepší prístup k identifikovanej zložke rudy, plus pridelenie priamo prideliteľných režijných nákladov. Pri odstraňovaní skrývky počas produkcie môže v rovnakom čase nastať niekoľko náhodných operácií, ktoré ale nie sú nevyhnutné na to, aby odstraňovanie skrývky počas produkcie pokračovalo podľa plánu. Náklady spojené s týmito náhodnými operáciami sa nezahŕňajú do nákladov na aktívum z odstraňovania skrývky.

13

Ak náklady na aktívum z odstraňovania skrývky a na vyprodukované zásoby nie je možné identifikovať osobitne, účtovná jednotka priradí náklady na odstraňovanie skrývky počas produkcie k vytvoreným zásobám aj k aktívam z odstraňovania skrývky použitím priradenia, ktoré je založené na relevantnom opatrení produkcie. Toto opatrenie sa vypočítava pre určenú zložku rudného telesa a použije sa ako referenčná hodnota na určenie rozsahu, v ktorom nastala dodatočná činnosť vytvárania budúceho úžitku. Príklady takýchto opatrení zahŕňajú:

(a)

náklady na vytvorené zásoby oproti očakávaným nákladom;

(b)

objem vyťaženého odpadu oproti očakávanému objemu pre daný objem produkcie rudy; a

(c)

obsah minerálu vo vyťaženej rude oproti očakávanému obsahu minerálu, ktorý sa má vyťažiť, pre dané množstvo vyprodukovanej rudy.

Následné oceňovanie aktíva z odstraňovania skrývky

14

Po prvotnom vykázaní sa aktívum z odstraňovania skrývky vykazuje buď v obstarávacej cene, alebo v precenenej hodnote zníženej o odpisy alebo amortizáciu a o straty zo zníženia hodnoty rovnakým spôsobom ako u existujúceho aktíva, ktorého je súčasťou.

15

Aktívum z odstraňovania skrývky sa odpisuje alebo amortizuje systematickým spôsobom počas očakávanej doby životnosti identifikovanej zložky rudného telesa, ktoré sa stane prístupnejšie v dôsledku odstraňovania skrývky. Použije sa výrobná metóda, pokiaľ nie je vhodnejšia iná metóda.

16

Očakávaná doba životnosti identifikovanej zložky rudy, ktorá sa používa na odpisovanie alebo amortizáciu aktíva z odstraňovania skrývky, sa bude odlišovať od očakávanej doby životnosti, ktorá sa používa na odpisovanie alebo amortizáciu samotnej bane a súvisiacich ťažobných aktív. Výnimkou sú tie obmedzené okolnosti, keď odstraňovanie skrývky poskytuje lepší prístup k celému alebo ostávajúcemu rudnému telesu. To môže napríklad nastať ku koncu doby životnosti bane, keď identifikovaná zložka predstavuje poslednú časť rudného telesa, ktoré sa má vyťažiť.

Príloha A

Dátum nadobudnutia účinnosti a prechodné ustanovenia

Táto príloha tvorí neoddeliteľnú súčasť tejto interpretácie a má rovnakú záväznosť ako ostatné časti interpretácie.

A1

Účtovná jednotka uplatňuje túto interpretáciu na ročné obdobia, ktoré sa začínajú 1. januára 2013 alebo neskôr. Skoršie uplatňovanie je povolené. Ak účtovná jednotka uplatňuje túto interpretáciu na skoršie obdobie, túto skutočnosť zverejní.

A2

Účtovná jednotka uplatňuje túto interpretáciu na náklady na odstraňovanie skrývky počas produkcie, ktoré vznikli na začiatku najskoršieho prezentovaného obdobia alebo neskôr.

A3

Na začiatku najskoršieho prezentovaného obdobia sa každý predtým vykázaný zostatok aktíva, ktorý vyplynul z odstraňovania skrývky vykonaného počas produkčnej fázy („predchádzajúce aktívum z odstraňovania skrývky“), reklasifikuje ako súčasť existujúceho aktíva, ku ktorému sa odstraňovanie skrývky vzťahovalo, a to v rozsahu, v ktorom zostáva identifikovateľná zložka rudného telesa, s ktorou predchádzajúce aktívum z odstraňovania skrývky možno spojiť. Takéto zostatky sa odpisujú alebo amortizujú počas zostávajúcej očakávanej doby životnosti identifikovanej zložky rudného telesa, s ktorým zostatok každého predchádzajúceho aktíva z odstraňovania skrývky súvisí.

A4

Ak neexistuje identifikovateľná zložka rudného telesa, s ktorým toto predchádzajúce aktívum z odstraňovania skrývky súvisí, vykáže sa v počiatočných nerozdelených ziskoch na začiatku najskoršieho prezentovaného obdobia.

Príloha B

Zmeny a doplnenia v tejto prílohe sa uplatňujú na ročné obdobia začínajúce sa 1. januára 2013 alebo neskôr. Ak účtovná jednotka uplatňuje túto interpretáciu na skoršie obdobie, uplatňuje na toto skoršie obdobie aj tieto zmeny a doplnenia.

Zmeny a doplnenia IFRS 1 Prvé uplatnenie medzinárodných štandardov finančného výkazníctva

B1

V prílohe D sa odsek D1 mení a dopĺňa takto:

D1

Účtovná jednotka si môže zvoliť jednu alebo viacero z týchto výnimiek:

(a)

platobné transakcie na základe podielov (odseky D2 a D3),

(m)

finančné aktíva alebo nehmotný majetok účtovaný v súlade s interpretáciou IFRIC 12 Zmluvy o licenciách na poskytovanie služieb (odsek D22),

(n)

náklady na prijaté úvery a pôžičky (odsek D23),

(o)

prevody aktív od zákazníkov (odsek D24),

(p)

zánik finančných záväzkov s nástrojmi vlastného imania (odsek D25),

(q)

silná hyperinflácia (odseky D26 až D30),

(r)

spoločné dohody (odsek D31) a

(s)

náklady na odstraňovanie skrývky v produkčnej fáze povrchovej ťažby (odsek D32).

B2

Po odseku D31 sa pridáva nadpis a odsek D32:

Náklady na odstraňovanie skrývky v produkčnej fáze povrchovej ťažby

D32

Prvouplatňovateľ môže uplatňovať prechodné ustanovenia uvedené v odsekoch A1 až A4 interpretácie IFRIC 20 Náklady na odstraňovanie skrývky v produkčnej fáze povrchovej ťažby. V tomto odseku sa odkaz na dátum účinnosti vykladá ako 1. január 2013 alebo začiatok prvého obdobia vykazovania podľa IFRS, podľa toho, čo nastane neskôr.

B3

Po odseku 39L sa pridáva odsek 39M:

39M

Interpretáciou IFRIC 20 Náklady na odstraňovanie skrývky v produkčnej fáze povrchovej ťažby sa pridal odsek D32 a zmenil a doplnil odsek D1. Účtovná jednotka uplatňuje túto zmenu a doplnenie, keď uplatňuje IFRIC 20.


(1)  V tomto IFRS sú peňažné sumy denominované v „menových jednotkách" (MJ).


Top