12.5.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 125/33

(1)

Komisia bola informovaná prostredníctvom sťažnosti podanej 5. septembra 2006 o rôznych opatreniach poskytnutých orgánmi miestnej samosprávy Alandských ostrovov (ďalej len „miestna samospráva“) realitnej spoločnosti Ålands Indusrihus Ab (ďalej len „ÅI“). Listami z 25. októbra 2006 a 14. februára 2007 si Komisia vyžiadala od Fínska informácie, ktoré boli predložené listami z 11. januára 2007 a 3. apríla 2007. Fínske orgány poskytli ďalšie informácie 31. mája 2007 a 12. júla 2007. Sťažovateľ predložil doplňujúce informácie v novembri 2006 a máji 2007.

(2)

Listom z 30. januára 2008 Komisia oznámila Fínsku, že sa v súvislosti s pomocou rozhodla začať konanie ustanovené v článku 108 ods. 2 Zmluvy o fungovaní EÚ („ZFEÚ“) (2) (ďalej len „rozhodnutie o začatí konania“).

(3)

Rozhodnutie Komisie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie  (3). Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili k pomoci svoje pripomienky.

(4)

Komisia nedostala žiadne pripomienky od zainteresovaných strán.

(5)

Po rozhodnutí o začatí konania Fínsko predložilo informácie, ktoré Komisia zaevidovala 6. mája 2008, 21. januára 2010, 26. februára 2010, 21. mája 2010, 18. júna 2010, 18. apríla 2011, 27. júna 2011 a 28. júna 2011. Stretnutie medzi útvarmi Komisie, fínskymi orgánmi a predstaviteľmi spoločnosti ÅI sa uskutočnilo 4. júna 2010.

(6)

Spoločnosť ÅI je registrovaná v meste Mariehamn, hlavnom mesto Alandských ostrovov v Baltskom mori medzi pevninským Fínskom a Švédskom, s celkovým počtom obyvateľov približne 28 000. Alandy sú provinciou Fínska, ale majú vysoký stupeň autonómie. Spoločnosť ÅI je predovšetkým vo vlastníctve miestnej samosprávy (84,43 %) a mesta Mariehamn (15,01 %). Ďalšími akcionármi sú iné miestne orgány na Alandských ostrovoch (4).

(7)

Spoločnosť ÅI podniká v oblasti výstavby, vlastníctva a prenájmu budov na priemyselné a komerčné využitie. Podľa Fínska je cieľom činnosti spoločnosti poskytovanie budov podnikom na Alandských ostrovoch s cieľom prispieť k diverzifikovanému a konkurencieschopnému hospodárstvu.

(8)

Až do roku1999 bola podnikateľská činnosť spoločnosti ÅI skromná (5). Bilancia spoločnosti ÅI rástla, ak vôbec, veľmi pomaly (6). V tejto súvislosti predstavenstvo ÅI rozhodlo o začatí hľadania nových podnikateľských príležitostí s cieľom rastu. V rovnakom čase miestna podnikateľská komunita (ktorá pozostáva takmer výlučne z malých podnikov) vyjadrila želanie vybudovať „technologický park“, t. j. zoskupenie kancelárskych priestorov, kde by mohli byť miestne podniky pod jednou strechou, aby sa uľahčila spolupráca, rodili nové nápady a celkovo zlepšilo podnikanie. Tým sa mal stať nakoniec kancelársky park „iTiden“ (kvarteret iTiden). Vznik projektu je podrobnejšie vysvetlený v oddiele 2.2.

(9)

Diskusie medzi zástupcami miestnych podnikateľských kruhov a miestnou samosprávou o možnosti vybudovania „technologického parku“ začali už v roku 1999. Uskutočnili sa spoločné študijné cesty do podobných zariadení v Švédsku.

(10)

V roku 2000 bol projekt pridelený pracovnej skupine, ktorá návrh predložila miestnej samospráve a mestu Mariehamn na jar roku 2000. Projekt a plány miestnej samosprávy k výstavbe a financovaniu boli uvedené v rozpočte miestnej samosprávy na rok 2000 (8) a potvrdené v rozpočte na rok 2001, v ktorom miestna samosprávy rovnako požadovala finančné prostriedky na prípadné navýšenie kapitálu pre projekty v oblasti infraštruktúry vrátane spoločnosti ÅI (podobná žiadosť bola predložená v rozpočte na rok 2000) (9).

(11)

Dňa 12. júla 2001 kúpila spoločnosť ÅI prostredníctvom navýšenia kapitálu pozemky v štvrti Västra Klinten mesta Mariehamn, kde mal byť postavený projekt iTiden. V súvislosti s touto kúpou spoločnosť ÅI tiež zabezpečila potrebné zmeny týkajúce sa projektu iTiden v územnom pláne mesta.

(12)

V rozpočte na rok 2002 miestna samospráva uviedla, že spoločnosť ÅI začne s realizáciou projektu iTiden v roku 2002, ktoré si bude s najväčšou pravdepodobnosťou vyžadovať navýšenie kapitálu (na ktoré miestna samospráva požadovala potrebné rozpočtové prostriedky) (10).

(13)

Začiatkom roka 2002 bola vymenovaná pracovná skupina na výstavbu projektu iTiden a prijatý architekt. Uskutočnil sa prieskum záujmu možných nájomníkov o prenájom priestorov v projekte iTiden. Prípravné zemné práce boli vykonané na jar roku 2003 a prvá stavebná etapa (projekt bol navrhnutý v dvoch po sebe nasledujúcich etapách výstavby) začala v lete roku 2003. Prví nájomníci sa nasťahovali po skončení prvej stavebnej etapy projektu iTiden 1. decembra 2004.

(14)

Druhá stavebná etapa projektu iTiden sa začala na jeseň 2006 a bola dokončená v roku 2007.

(15)

Formálne zisťovanie Komisie sa týkalo viacerých kapitálových injekcií (ďalej len „navýšenia kapitálu“) a záruk za bankové úvery (ďalej len „úverové záruky“), ktoré miestna samospráva poskytla spoločnosti ÅI v období medzi 1997 and 2007. Opatrenia sú uvedené v nasledujúcej tabuľke (kapitálové injekcie sú číslované od C-I do C-XI a záruky od G-I do G-III).

(16)

V porovnaní s tabuľkou opatrení v bode 7 rozhodnutia o začatí konania bola vyňatá úverová záruka vo výške 2 587 500 EUR z 26. októbra 2006, pretože nebola nikdy realizovaná (na základe rozhodnutia fínskych súdov). Okrem toho má navýšenie kapitálu C-XI z 12. júna 2006 v rozhodnutí o začatí konania dátum 15. februára 2007, keďže pri zisťovaní sa ukázalo, že toto opatrenie nadobudlo účinnosť v tomto neskoršom termíne. Rozhodnutie miestnej samosprávy o poskytnutí tohto navýšenia kapitálu zrušil nedávno (6. apríla 2011) Najvyšší správny súd Fínska (pozri odôvodnenie 114 ďalej v texte). Keďže však kapitál bol vyplatený spoločnosti ÅI v roku 2007 a nebol splatený, Komisia sa domnieva, že rozhodnutie vnútroštátneho súdu nevyníma toto opatrenie z rozsahu pôsobnosti jej zisťovania.

(17)

Podľa fínskych orgánov boli všetky navýšenia kapitálu poskytnuté na financovanie projektu iTiden s výnimkou týchto:

(18)

Všetky úverové záruky boli podľa Fínska poskytnuté s cieľom financovať projekt iTiden. Viac informácií o úverových zárukách sa uvádza v odôvodneniach 66 - 86.

(19)

V rozhodnutí o začatí konania Komisia vyjadrila pochybnosti, či navýšenie kapitálu a úverové záruky boli zlučiteľné s vnútorným trhom z nasledujúcich dôvodov.

(20)

Pokiaľ ide o existenciu štátnej pomoci v zmysle článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ, Komisia konštatovala, že opatrenia sa dotýkajú štátnych prostriedkov, keďže ich poskytovali miestne úrady, a že sú selektívne, pretože boli zamerané na spoločnosť ÅI. Pokiaľ ide o kritérium, či opatrenia poskytli „výhodu, ktorú by za zvyčajných trhových podmienok, nezískala“, pretože súkromný investor riadiaci sa vyhliadkou zisku v dlhodobom časovom horizonte, by neposkytol rovnakú podporu, Komisia vyjadrila pochybnosti, či by súkromný investor poskytol kapitál tak, ako to spravila miestna samospráva, vzhľadom na dlhú históriu strát, alebo v najlepšom prípade veľmi skromných ziskov spoločnosti ÅI. Konkrétne v súvislosti s úverovými zárukami Komisia pochybovala o tom, či spoločnosť ÅI by bola schopná získať porovnateľnú finančnú podporu na trhu, a videla preto v zárukách zvýhodnenie spoločnosti ÅI. Komisia tiež posudzovala, či by takéto výhody mohli narušiť hospodársku súťaž a obchod vo vnútri Spoločenstva.

(21)

Pokiaľ by sa opatrenia považovali za štátnu pomoc, Komisia pochybovala, že by ich bolo možné považovať za zlučiteľné s vnútorným trhom.

(22)

Napokon Komisia spochybnila tvrdenie Fínska, že opatrenia, ak by boli skutočne považované za štátnu pomoc, boli poskytnuté v súlade so schémami pomoci, ktoré platili už pred vstupom Fínska do EÚ, a preto by boli oprávnené.

(23)

Fínsko sa domnieva, že miestna samospráva konala v súlade so zásadou trhového investora, t. j. že opatrenia sa riadili vyhliadkami miestnej samosprávy na návratnosť jej investície. Fínsko tvrdilo, že investičné rozhodnutia boli motivované programom nových investícií spoločnosti, najmä projektom iTiden. Úmyslom opatrení preto nebolo pokryť predchádzajúce straty alebo podporiť stratové podnikanie. Miestna samospráva získala za svoje investície konkrétnu hodnotu v nových akciách v spoločnosti ÅI, pretože hodnota spoločnosti vzrástla v súlade s upísanými akciami. Spoločnosť ÅI preto nezískala žiadnu výhodu, ktorú by nebola schopná získať od súkromného investora.

(24)

Bez ohľadu na akúkoľvek možnú výhodu Fínsko tiež zastávalo názor, že opatrenia nemožno klasifikovať ako štátnu pomoc, pretože neexistuje žiadny konkrétny dôkaz o významnom vplyve na hospodársku súťaž na alandskom trhu s nehnuteľnosťami.

(25)

Ak by sa zistilo, že opatrenia predsa len obsahujú prvok štátnej pomoci, pomoc sa má podľa Fínska považovať za oprávnenú. Fínsko tvrdilo, že na kapitálové injekcie ako aj na záruky sa vzťahujú existujúce schémy pomoci, ktoré boli zavedené pred pristúpením Fínska do EÚ.

(26)

V prípade, že opatrenia predstavujú neoprávnenú štátnu pomoc, mali by byť aj tak považované za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 3 písm. c) Zmluvy o fungovaní EÚ, keďže ich účelom je rozvoj regiónu a vytváranie nových pracovných miest, a to najmä prispievaním k diverzifikácii hospodárstva regiónu, ktoré vo vysokej miere závisí na odvetví námornej dopravy.

(27)

Ak by Komisia zistila, že pomoc predstavuje neoprávnenú a nezlučiteľnú pomoc, ktorá sa má navrátiť, Fínsko uvádza tieto argumenty.

(28)

Podľa článku 14 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (12), Komisia nebude vyžadovať vrátenie pomoci, ak by to bolo v rozpore so všeobecnou zásadou práva Spoločenstva. V tomto prípade by tomu tak bolo, pretože Fínsko malo oprávnené dôvody očakávať, že vyššie uvedené schémy spred dátumu pristúpenia boli a stále sú platné, a preto akákoľvek pomoc poskytnutá podľa týchto pravidiel bude oprávnená.

(29)

Ak by Komisia však usudzovala, že pomoc sa má vrátiť, Fínsko tvrdí, že prvok pomoci v navýšení kapitálu nie je nevyhnutne celá nominálna suma transakcií, ktoré zahŕňajú štátnu pomoc. Pokiaľ ide o záruky, žiadna pomoc, ktorá sa má vrátiť, nemôže byť väčšia než úroková výhoda, ktorú získala spoločnosť ako výsledok záruky (v porovnaní s nezaručenými úvermi). Podobne ani v prípade kapitálových injekcií nemôže byť žiadna pomoc vyššia, než náklady spoločnosti ÅI na získanie rovnocenného kapitálu na trhu.

(30)

Podľa článku 107 ods. 1 ZFEÚ „pomoc poskytovaná v akejkoľvek forme členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi“.

(31)

Na to, aby sa opatrenie klasifikovalo ako štátna pomoc, musia byť splnené tieto podmienky: a) musí byť financované členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov; b) musí poskytnúť selektívne zvýhodnenie, ktoré zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru; c) musí narúšať hospodársku súťaž alebo hroziť narušením hospodárskej súťaže a môže ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi. Tieto podmienky sú kumulatívne a musia byť splnené skôr, ako je opatrenie klasifikované ako štátna pomoc.

(32)

Z dôvodov uvedených v rozhodnutí o začatí konania (a voči ktorým Fínsko nenamietalo) sú tieto dve kritéria splnené. Opatrenia sú poskytované formou jednotlivých rozhodnutí vydaných miestnou samosprávou o využití prostriedkov, ktoré jej v ročnom rozpočte pridelilo regionálne zhromaždenie Alandských ostrovov. Opatrenia sú preto jasne financované štátom a individuálne určené spoločnosti ÅI.

(33)

Fínsko tvrdilo, že tieto opatrenia nie sú štátnou pomocou, pretože neposkytli spoločnosti ÅI výhodu, ktorú by nebola schopná získať na trhoch či už od súkromného akcionára alebo od súkromného veriteľa.

(34)

Ustálenou zásadou právnych predpisov v oblasti štátnej pomoci (zvyčajne označovanej ako zásada investora v trhovom hospodárstve) je, že investície verejných orgánov do kapitálu podnikov predstavujú štátnu pomoc, ak by za podobných okolností súkromný investor neposkytol, najmä s ohľadom na vyhliadky dosiahnutia návratnosti, rovnaký kapitál (13). Podobne v bode 3.1 oznámenia Komisie o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES na štátnu pomoc vo forme záruk (14) (ďalej len „oznámenie o zárukách“) záruka poskytnutá verejnými orgánmi bude predstavovať štátnu pomoc, ak financovanie nie je k dispozícii za podmienok, ktoré by boli prijateľné pre súkromný hospodársky subjekt za bežných podmienok trhového hospodárstva.

(35)

V rozhodnutí o začatí konania Komisia vyjadrila pochybnosti, či v súvislosti s kapitálovými injekciami bola splnená zásada investora v trhovom hospodárstve, najmä na základe dvoch zistení týkajúcich sa ÅI:

(36)

Fínsko odmietlo tento názor. Jeho argumenty sa budú analyzovať ďalej osobitne pre navýšenie kapitálu a pre úverové záruky.

(37)

Fínsko po prvé odmieta názor, že spoločnosť ÅI mala problém s likviditou. V skutočnosti, aj keď rozsah činnosti spoločnosti bol pred projektom iTiden obmedzený, prevádzkový výsledok a likvidita boli uspokojivé a zostávali takéto po celé skúmané obdobie. Opatrenia preto neboli potrebné na pokrytie prevádzkových nákladov. Naopak účelom opatrení bolo financovanie expanzie spoločnosti, a majú sa preto považovať za investície. Vzhľadom na podmienky týchto investícií boli tieto opatrenia odôvodnené na základe zásady investora v trhovom hospodárstve, a preto nepredstavujú štátnu pomoc.

(38)

V tejto súvislosti Fínsko tvrdí, že väčšina navýšenia kapitálu bola použitá na financovanie projektu iTiden, zatiaľ čo zvyšok bol určený na iné projekty ÅI (pozri odôvodnenie 17).

(39)

Komisia posudzuje vec takto.

(40)

Úvodom Komisia zdôrazňuje, že kapitál, ktorý akcionár poskytne podniku, nie je vo svojej podstate viazaný na určité použitie, ale stáva sa súčasťou hmotného majetku podniku. Je preto bežné, že pri poskytovaní investície ako vlastného kapitálu sa posudzuje jej súlad so zásadou investora v trhovom hospodárstve na pozadí vyhliadok všeobecnej výkonnosti podniku ako celku. V prípade, že sú k dispozícii takéto dôkazy, nevylučuje to posudzovanie očakávanej návratnosti konkrétnych plánovaných investícií, pokiaľ boli tieto informácie k dispozícii v čase uskutočnenia investičného rozhodnutia.

(41)

Pokiaľ ide o celkový finančný výkon spoločnosti ÅI, Komisia uznáva na základe dôkazov predložených v rámci prešetrovania, že prevádzkový výsledok spoločnosti ÅI dôsledne pokrýval jej straty a zabezpečoval likviditu. Dostupné dôkazy neumožňujú usudzovať, že navýšenie kapitálu (alebo úvery získané prostredníctvom záruk) bolo použité na pokrytie strát z činnosti spoločnosti ÅI.

(42)

Skutočnosť je však taká, že miestna samospráva dala spoločnosti ÅI k dispozícii dôležitý dodatočný kapitál, ktorý evidentne netvoril v rokoch 1997 a 2006 žiadne alebo len veľmi malé zisky. Jadrom problému teda je – ako tvrdí samotné Fínsko – či miestna samospráva mala dôvod očakávať návratnosť kapitálu, ktorá by bola pre súkromného investora dostatočná na to, aby uskutočnil rovnakú investíciu. Posúdenie je potrebné vykonať na základe toho, čo miestna samospráva vedela v čase navýšenia kapitálu.

(43)

Fínsko tvrdilo, že veľká časť navýšenia kapitálu bola určená na financovanie prvej a druhej etapy projektu iTiden, zatiaľ čo zvyšné navýšenia kapitálu boli určené na rôzne ďalšie investície. Kvôli zrozumiteľnosti sa nasledujúca analýza zaoberá najskôr navýšením kapitálu, ktoré bolo použité na financovanie projektu iTiden.

(44)

Fínsko tvrdí, že všetky navýšenia kapitálu s výnimkou C-I, C-II, C-III, C-VIII a IX-C boli uskutočnené s cieľom financovať projekt iTiden, ktorý bol nesporne jediným najväčším projektom spoločnosti ÅI. Prvé navýšenie kapitálu určené pre projekt iTiden sa teda uskutočnilo v roku 2001 (C-IV).

(45)

Pokiaľ ide o podmienky, za ktorých miestna samospráva poskytla tieto navýšenia kapitálu, a (čo je zásadné) o návratnosť, ktorá sa očakávala v čase rozhodnutia, Fínsko poskytlo nasledujúce informácie.

(46)

Rozhodnutia miestnej samosprávy pokračovať v navyšovaní kapitálu pre projekt iTiden sa uskutočnili na základe informácií poskytnutých počas neformálnych stretnutí miestnej samosprávy a predstaviteľov spoločnosti ÅI. Fínsko uvádza, že z týchto stretnutí sa nerobili žiadne zápisnice. Fínsko napriek tomu predložilo Komisii prezentácie prednesené na týchto neformálnych stretnutiach alebo na zasadnutiach predstavenstva spoločnosti ÅI. Obsahujú stručné zhrnutie východísk a hlavných rysov projektu iTiden a výpočty ziskovosti prvej a druhej etapy projektu iTiden. Tento dôkaz teda umožňuje Komisii zistiť, akú návratnosť miestna samospráva očakávala v čase, keď realizovala navýšenia kapitálu pre projekt iTiden.

(47)

Dňa 31. januára 2002 zorganizovala spoločnosť ÅI neformálne stretnutie s miestnou samosprávou s cieľom získať súhlas na začatie výstavby projektu iTiden v roku 2002 (po kúpe pozemku, ktorá sa uskutočnila v roku 2001). Na tomto stretnutí spoločnosť ÅI predstavila výpočet ziskovosti, kde sa vychádzalo z toho, že projekt by prinášal ročnú návratnosť vo výške 3 % vlastného kapitálu spoločnosti ÅI.

(48)

Ďalšie neformálne stretnutie medzi spoločnosťou ÅI a miestnou samosprávou sa konalo 4. marca 2003 s cieľom pripraviť valné zhromaždenie akcionárov spoločnosti ÅI na 5. marca 2003. Valné zhromaždenie malo rozhodnúť o začatí výstavby prvej etapy projektu iTiden, ku ktorej v roku 2002 nedošlo. Poskytol sa aktualizovaný výpočet ziskovosti. Tento výpočet odhadoval, že prvá etapa by vyniesla prebytok vo výške iba 700 EUR, čo znamená nulovú návratnosť vlastného kapitálu spoločnosti ÅI.

(49)

Dňa 2. januára 2006 sa stretlo predstavenstvo spoločnosti ÅI, aby prediskutovalo začatie výstavby druhej etapy a výzvu na navýšenie kapitálu, ktorým by sa začalo toto financovanie. Podľa výpočtu ziskovosti predloženom na zasadnutí, projekt by dosiahol hranicu rentability s návratnosťou vlastného kapitálu vo výške 3 %. Tento výpočet sa však musel revidovať, aby zohľadnil zvýšené náklady na prispôsobenie budov potrebám nájomcov. Dňa 10. januára 2006 sa vypracoval revidovaný výpočet ako základ pre navýšenie kapitálu, o ktorom sa rozhodlo na valnom zhromaždení 12. júna 2006 (hoci navýšenie kapitálu bolo z technických dôvodov vyplatené až 15. februára 2007 – ide o navýšenie kapitálu C-XI). V tomto výpočte predpokladaná ročná návratnosť vlastného kapitálu pre druhú etapu projektu iTiden bola stanovená na úrovni 1 %.

(50)

Fínsko poskytlo tento dôkaz a konštatuje, že to presne zodpovedá očakávaniam súbežných výnosov, na základe ktorých sa miestna samospráva rozhodla navýšiť kapitál pre projekt iTiden, teda C-IV, C-V, C-VI, C-VII a C-X pre prvú etapu a C-XI pre druhú etapu. Posúdenia ziskovosti vychádzajú z očakávaných príjmov (t. j. nájomného) z projektu iTiden. Fínsko tvrdilo, že návratnosť investície miestnej samosprávy by mala tiež zohľadňovať vyhliadky kapitálových ziskov pozostávajúcich zo zvýšenia hodnoty majetku v priebehu času. Fínsko však k tomu neposkytlo konkrétny dôkaz. Takéto úvahy nie sú zapracované do výpočtov ziskovosti, čo naznačuje, že neboli zohľadnené v čase prijímania investičných rozhodnutí. Na základe už uvedených dôkazov sa Komisia domnieva, že súkromný investor by pri tejto očakávanej návratnosti neuskutočnil podobné investície.

(51)

Akýkoľvek investor, ktorý investuje peniaze do projektu s niekoľkými prvkami rizika (napr. výstavba komerčných nehnuteľností), bude požadovať návratnosť, ktorá primerane odráža riziko spojené s investíciou. Bude teda očakávať „rizikovú prirážku“ prevyšujúcu známu návratnosť, ktorú môže získať z iného, bezrizikového majetku („bezriziková úroková sadzba“). Bežná referenčná hodnota bezrizikovej úrokovej sadzby pri kratších dobách splatnosti sú štátne dlhopisy s ratingom AAA. Na účely tohto posúdenia sa použil výnos dvojročných fínskych štátnych dlhopisov, pretože Fínsko neemitovalo dlhopisy s kratšou dobou splatnosti. Z toho teda vyplýva bezriziková úroková sadzba v roku 2002 medzi 2,7 a 4,2 %, v roku 2003 medzi 2,2 a 2,7 % a v roku 2006 medzi 2,8 a 3,8 %.

(52)

V porovnaní s návratnosťou kapitálu, ktorú očakávala miestna samospráva, keď sa rozhodla navýšiť kapitál pre projekt iTiden, Komisia uvádza, že miestna samospráva mohla dosiahnuť rovnaké alebo aj vyššie výnosy bez rizika spojeného s realitnými projektmi. Skutočne aj pri tom najoptimistickejšom výklade by bola „riziková prirážka“ (t. j. návratnosť presahujúca bezrizikovú prirážku) nanajvýš 0,3 % v prípade navýšení kapitálu C-IV a C-V (t. j. navýšenia kapitálu v roku 2001 a 2002). Pre navýšenia kapitálu v dôsledku rozhodnutia z roku 2003 začať výstavbu prvej etapy projektu iTiden (a teda aj na základe očakávanej návratnosti predloženej na neformálnom stretnutí 4. marca 2003, pozri odôvodnenie 48), t. j. C-VI, C-VII a C-X, bola očakávaná návratnosť nulová, čo znamená, že sa mohla dosiahnuť neporovnateľne lepšia návratnosť bez prevzatia rizika. Podobne bola pri navýšení kapitálu pre druhú etapu, C-XI, očakávaná návratnosť 1 % oveľa nižšia než v prípade bezrizikovej úrokovej sadzby, ktorá v tom čase existovala.

(53)

Je zrejmé, že žiadny súkromný investor by nebol spokojný so zápornou alebo veľmi nízkou rizikovou prirážkou, ktorú bola miestna samospráva pripravená prijať za navýšenia kapitálu uvedené v odôvodneniach 47 – 49. V prípade potreby to možno podložiť empirickými údajmi o očakávanej návratnosti na trhu s nehnuteľnosťami na Alandských ostrovoch.

(54)

Podľa správy (17) firmy KPMG z 10. júla 2007, ktorú zadali fínske orgány a ktorá bola predložená Komisii 17. júla 2007, návratnosť požadovaná súkromnými investormi pri investíciách do kancelárskych nehnuteľností na Alandských ostrovoch je 7 % (a 8 % pri priemyselných nehnuteľnostiach). Hoci táto správa bola vypracovaná neskôr, ako boli prijaté investičné rozhodnutia miestnej samosprávy posudzované v tomto rozhodnutí, je napriek tomu relevantná, pretože vychádza z pozorovaní minulých investícií, a neexistuje zrejmý dôvod domnievať sa, že požadovaný výnos by bol v predchádzajúcich rokoch výrazne nižší. V každom prípade poskytuje presvedčivé náznaky, že návratnosť očakávaná spoločnosťou ÅI by nebola dostatočná pre súkromného investora.

(55)

Fínsko tvrdilo, že aj napriek nízkej alebo nulovej očakávanej návratnosti by boli investície v súlade so zásadou investora v trhovom hospodárstve, pretože i) pred začatím výstavby spoločnosť ÅI oslovila potenciálnych nájomcov a bola presvedčená, že miera obsadenosti by dosiahla prinajmenej 80 %, a ii) vzhľadom na skutočný finančný výkon spoločnosti ÅI (a teda hlavne projektu iTiden) od roku 2004, a vzhľadom na takto vzniknuté potenciálne kapitálové zisky, sa investície javili ziskové.

(56)

V tomto smere a bez toho, aby bolo potrebné zachádzať do podstaty finančnej výkonnosti spoločnosti ÅI v neskorších rokoch, stačí zopakovať, že otázkou nie je, či dnešné výsledky podniku sú primerané, ale či na základe toho, čo bolo známe a mohlo sa predpokladať v čase, keď miestna samospráva rozhodla o poskytnutí štátnych zdrojov spoločnosti ÅI (s ohľadom na očakávanú 80 % mieru obsadenosti), by súkromný investor pôsobiaci na základe trhových podmienok poskytol podniku rovnaký kapitál. Na základe už uvedených dôvodov sa Komisia domnieva, že súkromný investor by tak nekonal.

(57)

V dôsledku toho Komisia konštatuje, že navýšenia kapitálu C-IV, C-V, C-VI, VII-C, C-X a C-XI poskytli spoločnosti ÅI výhodu, ktorú by nebola schopná získať za trhových podmienok (18).

(58)

Komisia bude teraz skúmať ostatné navýšenia kapitálu, na ktoré sa vzťahuje rozhodnutie o začatí konania, ktoré podľa Fínska nesúviseli s projektom iTiden.

(59)

Na základe pravidla de minimis platného v čase tejto kapitálovej injekcie dotácie nižšie ako 100 000 ECU poskytnuté hospodárskemu subjektu po obdobie 3 rokov nepredstavujú štátnu pomoc (19). Toto navýšenie kapitálu je 84 094,39 EUR, teda hlboko pod hranicou de minimis100 000 ECU. Spoločnosť ÅI neťažila z akéhokoľvek iného opatrenia po obdobie 3 rokov (20). Na základe toho by kapitálová injekcia z roku 1997 v žiadnom prípade bez ohľadu na okolnosti, za ktorých bola vykonaná, nepredstavovala štátnu pomoc.

(60)

Fínsko uviedlo, že tieto opatrenia boli určené na výstavbu priemyselnej nehnuteľnosti v Norrböle, na renováciu nehnuteľnosti v Mariehamne (C-II) a na nákup priemyselnej nehnuteľnosti vo východnej časti Alandských ostrovov (C-III). Tieto opatrenia jednoznačne nesúvisia s projektom iTiden, ktorý v tom čase ešte nemal jasnú podobu (k tomu došlo v roku 2001, keď bol zakúpený pozemok).

(61)

Aj keď je pravda, že celkové zisky spoločnosti ÅI boli v období rokov 1998 – 2007 skromné alebo záporné, skutočnosť je taká, že v roku 2000 a v dvoch predchádzajúcich rokoch sa dosiahol mierny zisk a že straty začali v roku 2001. Pri prešetrovaní sa ukázalo, že spoločnosť pokrývala svoje náklady a likviditná pozícia bola primeraná. Investície motivujúce tieto dve navýšenia kapitálu sa javia úmerné veľkosti a „tradičnému“ obchodnému modelu spoločnosti ÅI pred rozšírením spojeným s projektom iTiden. Neexistuje preto žiadny presvedčivý dôvod domnievať sa, že súkromný investor by neuskutočnil rovnaké navýšenie kapitálu. Tým sa poskytnutie výhody spoločnosti ÅI nedá jednoznačne dokázať.

(62)

Až do roku 2000 vykazovali podnikateľské činnosti spoločnosti ÅI skromné ale pozitívne výsledky (v rozmedzí od 9 000 do 38 000 EUR v období 1997 – 2000). Podnikateľské činnosti ÅI boli v súlade s vtedy existujúcim plánom spoločnosti. Spoločnosť ÅI vlastnila a prenajímala sklady a kancelárie na celých Alandských ostrovoch. Fond nehnuteľností vlastnených spoločnosťou ÅI bol veľmi stabilný až do roku 2000, čo tiež vysvetľuje stabilnú finančnú výkonnosť spoločnosti. Obrat spoločnosti ÅI sa pohyboval v rokoch 1997 – 2000 v rozmedzí 95 000 EUR – 101 000 EUR. Preto, aj keď s relatívne malým obratom, dokázala spoločnosť ÅI dosiahnuť ziskovosť podnikania.

(63)

Podľa Fínska boli tieto navýšenia kapitálu použité na nákup priemyselných nehnuteľností (C-VIII) a na výstavbu hangáru na letisku Jomala mimo Mariehamnu (C-IX).

(64)

Tieto opatrenia, hoci nie bezprostredne zdôvodnené projektom iTiden, boli realizované za okolností, ktoré boli úplne odlišné od okolností ovplyvňujúcich už analyzované opatrenia C-II a C-III. Navýšenia kapitálu C-VIII a C-IX sa uskutočnili v roku 2004 a 2005. V tom čase spoločnosť ÅI vykazovala od roku 2001 straty. Kľúčové je aj to, že tieto investície sa uskutočnili v čase, keď miestna samospráva už od roku 2001 investovala viac ako 2,25 milióna EUR do spoločnosti ÅI, aj keď bolo známe, že táto investícia neposkytne návratnosť, ktorá by bola prijateľná pre trhového investora.

(65)

Nedostatočná návratnosť projektu iTiden by mala nevyhnutne negatívny dosah na celkové výsledky spoločnosti ÅI. Vlastný kapitál podniku nemá vyhradené použitie, ale je zameniteľný a musí byť uhradený podľa celkových výsledkov podniku. Preto muselo byť miestnej samospráve v čase, keď uskutočnila opatrenia C-VIII a C-IX, zrejmé, že dodatočné navýšenia kapitálu spoločnosti ÅI pravdepodobne neprinesú v dohľadnej budúcnosti primeranú návratnosť. Trhový investor by bol pripravený poskytnúť tieto kapitálové injekcie, ak by tieto investície umožňovali trhovú návratnosť na základe celkových výsledkov podniku (t. j. návratnosť, ktorá by kompenzovala nízku návratnosť iných navýšení kapitálu), ale neexistuje nič, čo by naznačovalo, že ide o takýto prípad. Fínsko neposkytlo žiadne konkrétne informácie týkajúce sa týchto opatrení, ktoré by zmenili tento názor. Komisia sa preto domnieva, že žiadny súkromný investor by za týchto okolností neposkytol spoločnosti ÅI dodatočný kapitál. Navýšenia kapitálu C-VIII a C-IX teda poskytli spoločnosti ÅI výhodu, ktorú by nebola schopná získať na trhu.

(66)

Komisia pri posudzovaní existencie možnej štátnej pomoci pri zárukách uplatňuje zásady ustanovené v oznámení o zárukách. Bod 3.2 oznámenia určuje podmienky, ktoré by za normálnych okolností stačili na vylúčenie existencie štátnej pomoci pri záruke poskytnutej orgánmi verejnej správy. Tieto podmienky však nie sú splnené pri zárukách G-I, G-II a G-III [stačí poznamenať, že tieto záruky pokrývali 100 % poskytnutých úverov, pozri bod 3.2 písm. c) oznámenia o zárukách].

(67)

Komisia najprv poznamenáva, že finančná pozícia spoločnosti ÅI v období, v ktorom boli poskytnuté záruky, bola dostatočne silná na to, aby nevylučovala schopnosť podniku získať úvery na trhu bez záruk. Spoločnosť nie je podnikom v ťažkostiach v zmysle usmernení Komisie o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu (21). Na základe dostupných dôkazov nemožno usúdiť, že ÅI je podnik, ktorý by vôbec neprežil bez štátnej podpory. V rokoch predchádzajúcich kapitálovým injekciám, t. j. pred začatím projektu iTiden, bola finančná situácia spoločnosti ÅI stabilná a jej podnikateľské činnosti vykazovali mierne pozitívne výsledky. Dôvodom, prečo orgány verejnej správy začali v roku 2001 masívne navyšovať kapitál, nebola záchrana podniku, ale financovanie jeho rastu. Pri neposkytnutí pomoci vo forme navýšenia kapitálu by spoločnosť ÅI nebola podnikom v konkurze, ale menším podnikom, ktorý by ešte stále mal prístup na finančné trhy. Komisia preto nemôže usudzovať, že spoločnosť ÅI by bez záruk nemala prístup k trhom s úvermi. Otázkou potom je, či záruky poskytli podniku výhodu v podobe nižších úverových nákladov, než by platil podľa trhových podmienok bez záruky.

(68)

Otázka, ktorú je potrebné ďalej preskúmať, znie, či sa za záruky účtuje primeraný poplatok porovnateľný s tým, ktorý by bol účtovaný súkromným poskytovateľom záruky. V danom prípade Komisia nezistila žiadne súkromné záruky, ktoré by umožnili vhodné porovnanie. Za týchto okolností Komisia porovná celkové finančné náklady zaručeného úveru, vrátane úrokovej sadzby úveru a poplatku za záruku, s trhovým poplatkom za podobný nezaručený úver (22).

(69)

Komerčná banka […] (23) poskytla 9. októbra 2003 spoločnosti ÅI úver vo výške […] EUR s zábezpekou vo forme […]. Úroková sadzba bola […]% za rok do 15. januára 2007 (24).

(70)

Hoci tento úver bol poskytnutý v tom istom čase ako záruka G-I, Komisia ho nepovažuje za vhodné porovnanie nákladov tohto opatrenia. V období od júna 2000 do marca 2003 dostala spoločnosť ÅI päť kapitálových injekcií v celkovej sume 2 208 595,01 EUR. Štátna podpora takéhoto rozsahu nevyhnutne ovplyvnila posudzovanie rizík, ktoré […] vykonala pred poskytnutím úveru, a tým zlepšila úverové podmienky, vrátane nákladov v porovnaní s podmienkami, ktoré by podnik dokázal získať na trhoch bez prvku štátnej pomoci v navýšení kapitálu. Z tohto dôvodu Komisia nemôže predpokladať, že úroková sadzba nezaručeného úveru z roku 2003 (alebo akejkoľvek neskoršej pôžičky) presne odráža úverové podmienky spoločnosti ÅI bez štátnej pomoci, a nemôže ju použiť ako dôveryhodnú a spoľahlivú referenčnú hodnotu pre náklady na úvery, na ktoré sa vzťahovali záruky poskytnuté miestnou samosprávou.

(71)

Komisia usudzuje, že pri absencii akéhokoľvek iného spoľahlivého dôkazu pre porovnateľné úvery za trhových podmienok poskytuje oznámenie o referenčnej sadzbe (25) vhodnú referenčnú hodnotu nesúvisiacu s príjemcom pre posúdenie, či opatrenia G-I, G-II a G-III boli poskytnuté za trhových podmienok. Oznámenie o referenčnej sadzbe poskytuje náhradu za trhovú úrokovú sadzbu a výpočet prvku pomoci v opatreniach pomoci. Metodika pre určenie referenčnej sadzby vychádza z týchto dvoch faktorov: základná sadzba (v tomto prípade 1-ročný EURIBOR), ku ktorej sa prirátava úverová marža. Úverová marža, ktorá sa prirátava k základnej sadzbe závisí od dvoch faktorov: ratingu podniku, ktorému sa poskytuje úver, a úrovne ponúknutej zábezpeky úveru. Oznámenie rozlišuje päť ratingových kategórií (silný [AAA-A] dobrý [BBB], uspokojivý [BB], slabý [B] a zlý [CCC a nižšie]) a tri úrovne kolaterizácie (vysoká, bežná a nízka) pre každú ratingovú kategóriu.

(72)

Dňa 18. júna 2010 Fínsko predložilo Komisii správu od konzultačnej firmy […], ktorá vydáva každý rok v decembri ročný rating pre spoločnosť ÅI. Rating je vypracúvaný retrospektívne a vychádza z dostupných údajov ku koncu finančného roka (t. j. rating uvedený v decembri 2002 sa pozerá spätne na zdravie spoločnosti v roku 2002). […] vypracovala ratingovú správu, ktorá opisuje celkovú finančnú situáciu a vývoj spoločnosti a zahŕňa tieto oblasti hodnotenia: rast, ziskovosť, peňažný tok, likviditu, solventnosť a záväzky. Uplatňovaná ratingová stupnica má päť ratingových kategórií: výborný (A+ a A), dobrý (A– a B+), uspokojivý (B a B–), primeraný (C + a C) a zlý (C– a D), čo umožňuje priame porovnanie s ratingovou stupnicou oznámenia o referenčnej sadzbe.

(73)

[…] hodnotila spoločnosť ÅI v decembri 2002 na úrovni C+, v 2003 na úrovni C + a v roku 2004 na úrovni C, čo zaraďuje spoločnosť do kategórie „primeraný“. Táto kategória zodpovedá ratingovej kategórii „slabý“ v zmysle oznámenia o referenčnej sadzbe. Pre spoločnosť hodnotenú ako „slabá“ majú úverové marže, ktoré sa prirátavajú k základnej sadzbe podľa oznámenia o referenčnej sadzbe v závislosti od ponúkanej zábezpeky rozpätie od 220 bázických bodov pre vysokú kolaterizáciu do 650 bázických bodov pre nízku kolaterizáciu. V decembri 2005 […] hodnotila spoločnosť ÅI na úrovni B– (uspokojivý), čo zodpovedá ratingu „uspokojivý“ v zmysle oznámenia o referenčnej sadzbe.

(74)

Dňa 27. júna 2011 Fínsko predložilo ďalšie informácie o ratingu a kolaterizácii úverov. Rating vypracovala banka […], ktorá poskytla spoločnosti ÅI nezaručené pôžičky a dve zo zaručených pôžičiek. Rating […] používa pre roky 2000 až 2003 systém s písmenami doplnenými jednoslovným spresnením. Rating je ľahko porovnateľný s ratingovou stupnicou oznámenia o referenčnej sadzbe. Pre rok 2005 a ďalšie roky vypracovala rating konzultačná firma […], ktorá je podobná firme […]. V roku 2003 a 2004 […] ohodnotila spoločnosť ÅI na úrovni B– (uspokojivý) a A (uspokojivý), čo zodpovedá ratingu „uspokojivý“ v zmysle oznámenia o referenčnej sadzbe. To znamená, že […] hodnotila za roky 2003 a 2004 spoločnosť ÅI o jednu kategóriu vyššie ako […]. Konzulatčná firma […] dala spoločnosti ÅI za rok 2005 rating A (uspokojivý), čo zodpovedá „uspokojivému“ hodnoteniu podľa oznámenia o referenčnej sadzbe, a teda zaraďuje ÅI do rovnakej kategórie ako firma […].

(75)

Komisia je toho názoru, že rating firmy […] by mal byť použitý pri posúdení, či záruky G-I, G-II a G-III boli poskytnuté za trhových podmienok. Spoločnosť ÅI už dostala päť kapitálových injekcií v celkovej sume 2 208 595,01 EUR predtým, než jej v októbri 2003 bola poskytnutá prvá záruka G-I, a hodnotenie spoločnosti v roku 2003 bolo pravdepodobne ovplyvnené značnou sumou štátnej podpory. Preto Komisia považuje za vhodné používať konzervatívnejší rating vypracovaný firmou […]. Týka sa rokov 2003 a 2004, keďže […] zaradila pre tieto dva roky spoločnosť ÅI o jednu kategóriu nižšie než […]. Treba tiež poznamenať, že […] poskytla ÅI pôžičky zaručené miestnou samosprávou, pričom súčasne vypracovala rating spoločnosti ÅI, čo mohlo ovplyvniť hodnotenie. […] nebola zapojená do finančných konaní a ich posudzovania, a je preto menej pravdepodobné, že bola priamo ovplyvnená nenáležitými úvahami súvisiacimi so štátnou pomocou.

(76)

V dôsledku toho vychádza Komisia pri použití oznámenia o referenčnej sadzbe z týchto ratingov pre spoločnosť ÅI: slabý (B) v roku 2003 a 2004 a uspokojivý (BB) v roku 2005.

(77)

Pokiaľ ide o zábezpeky, spoločnosť ÅI poskytla zábezpeky v nominálnej hodnote záruky v podobe hypoték na nehnuteľnosť, na ktorej bol postavený projekt iTiden. Fínsko neposkytlo informácie súvisiace so stratou v prípade zlyhania podľa poznámky pod čiarou č. 2 oznámenia o referenčnej sadzbe. Tieto informácie pomáhajú vymedziť úroveň kolaterizácie a úverové marže, ktoré sa prirátavajú k základnej sadzbe. Preto si Komisia vyžiadala informácie o priorite poskytnutých hypoték a hodnote majetku v čase poskytnutia záruk. Fínsko nemá hodnotenia, ktoré by ukazovali hodnotu majetku v čase poskytnutia záruk. Fínske orgány však tvrdili, že hodnota majetku v čase rástla s tým, ako postupoval projekt. Podľa Fínska bol v roku 2010 majetok ocenený na […] EUR.

(78)

Pokiaľ ide o priority zábezpeky, Komisia konštatuje, že v prípade záruk G-I a G-II mala zábezpeka miestnej samosprávy najvyššiu prioritu spomedzi všetkých hypoték na nehnuteľnosť. Komisia poznamenáva, že komerčné banky poskytli nezaručené úvery spoločnosti ÅI a prijali ako zábezpeku hypotéky na rovnakú nehnuteľnosť s nižšou prioritou (a teda horšiu zábezpeku) než zábezpeka získaná miestnou samosprávou. Vzhľadom na túto skutočnosť a neexistenciu lepšieho dôkazu Komisia na účely uplatnenia oznámenia o zárukách predpokladá, že úroveň kolaterizácie záruk je „bežná“.

(79)

Na základe uvedených skutočností bude referenčná sadzba posudzovaná samostatne pre každú záruku, ktorú spoločnosť ÅI dostala od miestnej samosprávy.

(80)

Komisia konštatuje, že pre všetky záruky poskytnuté spoločnosti ÅI pozostávali poplatky z dvoch častí: i) opakujúceho sa poplatku vyplácaného ročne a vyjadreného ako percento z dlžnej istiny úveru a ii) „jednorazového“ poplatku, tiež vyjadreného ako percento sumy úveru, ale vyplácaného len raz pri emisii záruky. V ďalej uvedenom posúdení obsahujú celkové finančné náklady úverov so zárukami len opakujúci sa poplatok vyplácaný ročne. V súlade s bodom 4.2 oznámenia o zárukách sa má prvok záruky vyrátať ako rozdiel medzi trhovou cenou (v tomto prípade referenčnou sadzbou) a skutočne zaplatenou cenou. Cena skutočne zaplatená spoločnosťou ÅI zahŕňa opakujúci sa poplatok vyplácaný ročne a jednorazový poplatok vyplatený len raz. Z praktických dôvodov sa bude jednorazový poplatok rozoberať v oddiele 8.2, ktorý sa zaoberá navrátením pomoci, pretože je ľahšie odrátať sumu jednorazového poplatku od výšky pomoci, ktorá má byť vrátená. V každom prípade, aj keby boli jednorazové poplatky prirátané k celkovým finančným nákladom zaručených úverov, záver o existencii pomoci by sa nezmenil. Jednorazový poplatok má vplyv len na výšku pomoci poskytnutej spoločnosti ÅI.

(81)

Miestna samospráva poskytla 9. októbra 2003 záruku G-I na krytie úveru vo výške […] EUR, ktorú spoločnosti ÅI poskytla banka […] (číslo úveru […]). Ako zábezpeku za nároky v rámci záruky poskytla spoločnosť ÅI hypotéku na nehnuteľnosť. Úroková sadzba úveru bola do 15. januára 2007 stanovená na […]% (26). Poplatok za záruku bol […] % sumy úveru za rok (27). Teda celkové finančné náklady na zaručený úver v čase poskytnutia úveru predstavovali […] % za rok, čo treba porovnať s referenčnou sadzbou vyrátanou pre záruku na základe základnej sadzby a marže, ktorá závisí od ratingu spoločnosti ÅI a úrovne kolaterizácie úveru. Dňa 9. októbra 2003 predstavovala základná sadzba (1-ročný EURIBOR) 2,235 %. Spoločnosť ÅI bola vtedy hodnotená ako „slabá“ v zmysle oznámenia o referenčnej sadzbe. Ako už bolo uvedené, Komisia predpokladá, že úroveň kolaterizácie úveru bola bežná, čo znamená, že úverová marža prirátaná k základnej sadzbe je 400 bázických bodov. Referenčná hodnota pre tento úver je preto 6,235 %, čo je viac než celkové finančné náklady G-I v sume […] % za rok.

(82)

Okrem toho od 6. septembra 2004 miestna samospráva znížila poplatok za záruku pre G-I na […] %. Preto celkové finančné náklady zaručeného úveru predstavovali […] %, t. j. […] bázických bodov pod referenčnou sadzbou, čo spoločnosti ÅI poskytlo zodpovedajúcu výhodu.

(83)

Dňa 2. novembra 2004 získala spoločnosť ÅI od […] úver v sume […] EUR (číslo úveru […]). Tento úver bol zabezpečený zárukou od miestnej samosprávy, za čo spoločnosť ÅI poskytla zaistenie v podobe záložného práva na nehnuteľný majetok. Úroková sadzba bola stanovená na […] + […] bázických bodov a poplatok za záruku na […] % zo sumy úveru za rok, čo znamená, že celkové finančné náklady tohto zaručeného úveru boli […] % za rok (28).

(84)

Referenčná sadzba pre G-II musí byť vyrátaná na základe 1-ročného EURIBOR platného k 2. novembru 2004, t. j. 2,314 %. Spoločnosť ÅI bola vtedy hodnotená ako „slabá“ v zmysle oznámenia o referenčnej sadzbe. Vychádzajúc z bežnej úrovne kolaterizácie je referenčná hodnota pre tento úver 6,314 % za rok, čo je viac než celkové finančné náklady G-II v sume […] % za rok. Porovnanie nákladov tohto nového zaručeného úveru s referenčnou sadzbou ukazuje, že celkové finančné náklady úveru krytého zárukou G-II boli najmenej o […] bázických bodov pod referenčnou sadzbou, čo poskytlo spoločnosti ÅI finančnú výhodu. Podľa informácií, ktoré má Komisia k dispozícii, úroková sadzba zaručeného úveru sa od jeho vydania nezmenila.

(85)

Dňa 13. decembra 2005 vydala miestna samospráva novú záruku v prospech spoločnosti ÅI. Táto záruka mala kryť „referenčný úver“, teda pôvodne nezaručený úver z 9. októbra 2003, čím sa zmenili jeho podmienky. Úroková sadzba úveru sa v tomto okamžiku zmenila na […] % za rok. Úroková sadzba bola stanovená na […] % sumy úveru, čo predstavuje celkové finančné náklady […] % za rok (29). (Podmienky uplatňované od tohto dátumu sú totožné s už opísanými podmienkami, ktoré platia na úver krytý zárukou G-I, vrátane zmien úrokovej sadzby v priebehu času.)

(86)

Referenčná sadzba pre G-III musí byť vyrátaná na základe 1-ročnej sadzby EURIBOR z 13. decembra 2005, ktorá predstavovala 2,769 %. Spoločnosť ÅI bola vtedy hodnotená ako „uspokojivá“ v zmysle oznámenia o referenčnej sadzbe. Pri zohľadnení bežnej úrovne kolaterizácie je referenčná hodnota pre tento úver 4,969 % za rok. To je viac než celkové finančné náklady G-III vo výške […] % za rok. Miestna samospráva preto poskytla spoločnosti ÅI zodpovedajú finančnú výhodu vo výške prinajmenej […] % za rok.

(87)

Fínske orgány tvrdili, že predmetné opatrenia nebudú mať vplyv na obchod medzi členskými štátmi, a teda nepredstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ. Na podporu tohto argumentu Fínsko v podstate tvrdilo, že spoločnosť ÅI je iba jedným, a nie najväčším, z radu podnikov pôsobiacich na trhu s nehnuteľnosťami. Neexistuje teda žiadny dôkaz, že opatrenia, ak sa považujú za štátnu pomoc, by posilnili postavenie spoločnosti ÅI na úkor konkurentov.

(88)

Komisia tento argument nemôže prijať. Skutočnosť, že spoločnosť ÅI získala finančnú výhodu, ktorá nebola k dispozícii konkurentom (a Fínsko potvrdilo, že na Alandských ostrovoch existuje niekoľko ďalších hospodárskych subjektov na trhu s nehnuteľnosťami), znamená, že spoločnosť ÅI bola schopná uskutočňovať veľké investície a rozširovať svoje činnosti za finančných podmienok, ktoré boli výhodnejšie ako tie, ktoré mali k dispozícii jej konkurenti (ktorí by sa pri absencii výhody poskytnutej spoločnosti ÅI mohli rozhodnúť urobiť podobné investície). Nie je nutné preukázať, že opatrenia umožnili spoločnosti ÅI prevziať trhové podiely od určitých konkurentov.

(89)

Rovnako aj výhoda poskytnutá spoločnosti ÅI mohla ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi. Je pravda, že alandský trh je malý a nachádza sa na súostroví, ktoré možno dosiahnuť len po mori alebo letecky, a že tu platia osobitné obmedzenia práva na usadenie v dôsledku prístupovej zmluvy Fínska k EÚ. Avšak faktom zostáva, že neexistuje žiadna absolútna prekážka, ktorá by bránila zahraničným podnikom pôsobiť na Alandských ostrovoch a investovať na miestnom trhu s nehnuteľnosťami. Komisia ďalej konštatuje, že Fínsko nespochybňuje tvrdenie v rozhodnutí o začatí konania, že nehnuteľnosti v minulosti nadobúdali na Alandských ostrovoch podniky so sídlom v iných členských štátoch. Akákoľvek výhoda poskytnutá spoločnosti ÅI prostredníctvom týchto opatrení by tak prinajmenej mohla ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi neoprávneným posilnením postavenia spoločnosti ÅI vo vzťahu k potenciálnym zahraničným konkurentom či investorom.

(90)

Z už uvedených dôvodov sa Komisia domnieva, že všetky navýšenia kapitálu (s výnimkou C-I, C-II a C-III) a úverové záruky G-I, G-II a G-III predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 Zmluvy o fungovaní EÚ.

(91)

Fínsko tvrdilo, že kapitálové injekcie ako aj záruky, ak predstavujú štátnu pomoc, boli oprávnené v rámci schém pomoci, ktoré boli zavedené pred členstvom Fínska v EÚ a riadne predložené Dozornému úradu EZVO (ďalej „dozorný úrad“) pred vstupom do EÚ pod značkou 93-074 (navýšenie kapitálu) a 93-079 (záruky).

(92)

Tento argument sa má preskúmať v kontexte ustanovení nariadenia Rady (ES) č. 659/1999. Podľa článku 1 písm. d) „schéma pomoci“ znamená „akýkoľvek akt, na základe ktorého bez potreby ďalších vykonávacích opatrení možno udeliť individuálnu pomoc podnikateľom, definovaným v rámci aktu všeobecným a abstraktným spôsobom, a akýkoľvek akt na základe ktorého pomoc, ktorá nie je spojená so špecifickým projektom, sa môže poskytnúť jednému alebo viacerým podnikateľom na neurčité časové obdobie a/alebo v neurčitej sume“. Ďalej podľa článku 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 659/1999 „existujúca pomoc“ znamená „i) bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článkov 144 a 172 Aktu o pristúpení Rakúska, Fínska a Švédska všetky pomoci, ktoré existovali pred nadobudnutím účinnosti zmluvy v príslušných členských štátoch, to znamená schémy pomoci a individuálnu pomoc, ktoré nadobudli účinnosť predtým a ďalej platia po nadobudnutí účinnosti zmluvy“.

(93)

Fínsko pristúpilo k Európskemu spoločenstvu 1. januára 1995. Okrem toho podľa článku 172 ods. 5 Zmluvy o pristúpení Rakúska, Fínska a Švédska, „[…] štátne pomoci poskytnuté novými členskými štátmi počas roka 1994, ktoré však v rozpore s Dohodou o EHP alebo dojednaniami uzavretými na jej základe neboli notifikované Dozornému úradu EZVO alebo boli síce notifikované ale poskytnuté ešte predtým, než Dozorný úrad EZVO vydal rozhodnutie, sa v dôsledku toho nepovažujú za existujúce štátne pomoci podľa článku 93 ods. 1 Zmluvy o ES […]“.

(94)

Okrem toho podľa článku 1 písm. c) nariadenia (ES) č. 659/1999 „nová pomoc“ znamená „všetku pomoc, to znamená schémy pomoci a individuálnu pomoc, ktorá nie je existujúcou pomocou vrátane úprav existujúcej pomoci“ (30).

(95)

Napokon článok 4 ods. 1 nariadenia Komisie (ES) č. 794/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 659/1999, ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (31), definuje zmenu existujúcej pomoci ako „každú zmenu, okrem zmien čisto formálneho alebo administratívneho charakteru, ktoré nemôžu ovplyvniť posúdenie zlučiteľnosti opatrenia pomoci so spoločným trhom. Zvýšenie pôvodného rozpočtu existujúcej schémy pomoci najviac o 20 % nebude považované za zmenu existujúcej pomoci“.

(96)

Z už uvedeného vyplýva, že opatrenie, ktoré pochádza z obdobia pred pristúpením a predstavuje schému štátnej pomoci, možno považovať za existujúcu pomoc, ak sú splnené dve podmienky. Prvá je, že schéma bola zavedená pred nadobudnutím účinnosti Zmluvy o ES, a druhá, že jej podstata sa odvtedy významne nezmenila.

(97)

Komisia preskúma fínsky argument o oprávnenosti pomoci pre obe údajné schémy samostatne.

(98)

Komisia najprv posúdi, či tieto opatrenia predstavujú schému pomoci v zmysle článku 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 659/1999.

(99)

Vnútroštátnym právnym základom schémy záruk je provinčný zákon o zárukách provincie pre priemysel a niektoré ďalšie oblasti podnikania (ďalej len „ÅFS“) 1966:14 (32), ktorý bol schválený v roku 1966, a zmenený a doplnený zákonmi ÅFS 1979:84, 1982:37, 1988:53, 1992:9, 1994:29, 1996:56 a 2002:23. Pokiaľ ide o rozpočet alebo „obálku“ v čase pristúpenia Fínska k ES, provinčný zákon z roku 1966 ustanovil, že „výška nesplatených záruk alebo úverov (33) nesmie v žiadnom danom okamihu prekročiť 20 000 000 FIM“. Na druhej strane predmetné opatrenie neposkytuje žiadne časové obmedzenie, pokiaľ ide o jeho uplatňovanie.

(100)

Na základe uvedených skutočností a ustanovení vnútroštátneho zákona by sa na prvý pohľad zdalo, že opatrenia spĺňajú vymedzenie schémy pomoci, keďže sa zdá, že zákon umožňuje, aby pomoc, ktorá nie je spojená s konkrétnym projektom, bola udelená jednému alebo viacerým podnikom na dobu neurčitú. Údajná schéma bola zavedená 1. septembra 1982, teda dlho pred 1. januárom 1994, a bola notifikovaná dozornému úradu. Takže sa zdá, že prvá podmienka pre existujúcu pomoc je splnená, pretože pôvodná schéma bola uplatnená pred nadobudnutím účinnosti Zmluvy vo Fínsku a ešte pred 1. januárom 1994, čo znamená, že článok 172 ods. 5 Zmluvy o pristúpení Rakúska, Fínska a Švédska v tomto prípade neplatí.

(101)

Komisia však musí tiež posúdiť, či opatrenia neprešli od 1. januára 1994 podstatnými zmenami.

(102)

Po 1. januári 1994 a pred poskytnutím prvej záruky 14. augusta 2003 prijali regionálne orgány najmenej tri zmeny a doplnenia schémy záruk (provinčné zákony 1994:29, 1996:56 a 2002:23). Tieto zmeny spôsobili podstatné zvýšenie rozpočtu schémy (t. j. zvýšenie celkovej sumy záruk, ktoré by mohli byť poskytnuté v akomkoľvek okamihu). Keďže tento prípad sa týka poskytnutia úverovej záruky, je potrebné posúdiť, či zmeny týkajúce sa rozpočtu schémy uskutočnené pred predmetnými opatreniami, treba považovať za podstatné a oddeliteľné od existujúcej schémy.

(103)

Ako je uvedené, podľa článku 4 nariadenia (ES) č. 794/2004 zvýšenie rozpočtu o viac ako 20 % bude považované za zmenu existujúcej schémy pomoci. Dve z vyššie uvedených zmien (34) zvýšili pôvodný rozpočet schémy o 50 % a 150 %. Tieto navýšenia rozpočtu predstavujú zásadné zmeny schémy, ktoré neboli Komisii nikdy oznámené.

(104)

Účinky týchto podstatných zmien nemožno považovať za oddeliteľné od údajnej schémy. Výsledkom je, že schéma ako celok sa stáva novou pomocou. Naozaj pôvodná schéma pomoci je obmedzená len z hľadiska celkovej sumy záruk, ktoré môžu byť v akomkoľvek okamihu nesplatené. Pri tejto situácii sa veľmi podstatné navýšenie rozpočtu (aj bez akejkoľvek inej zmeny schémy) dotýka samotnej podstaty existujúcich pravidiel.

(105)

Okrem toho Komisia konštatuje, že z dokumentov týkajúcich sa záruky predložených Fínskom sa nezdá, že právnym základom týchto záruk bola údajná schéma záruk.

(106)

Preto sa záruky, na ktoré sa vzťahuje toto rozhodnutie, musia považovať za novú pomoc. Vzhľadom na to, že pomoc bola poskytnutá bez predchádzajúceho schválenia Komisiou, ako to vyžaduje článok 108 Zmluvy o fungovaní EÚ, je neoprávnená.

(107)

Vnútroštátne predpisy týkajúce sa tejto údajnej schémy boli notifikované dozornému úradu ako opatrenia pomoci pre upisovanie akcií. Z vtedy predložených dokumentov sa javí, že ako vnútroštátny právny základ bol uvedený „ročný rozpočet Alandských ostrovov“. Pod nadpisom „maximálna intenzita možnej pomoci, ktorú […] možno získať v prospech akéhokoľvek projektu“, Fínsko uviedlo 30 %. Okrem toho Fínsko uviedlo pod nadpisom „rozpočet/výdavky“ rozpočty na roky 1992 až 1994, ale kolónku pod nadpisom „odhad celkového rozpočtu na celé plánovacie obdobie schémy“ ponechalo prázdnu.

(108)

V priebehu zisťovania Fínsko vysvetlilo, že formálny právny základ údajnej schémy je zákon o autonómii Alandských ostrovov (1144/1991), ktorý bol schválený v roku 1991. Podľa § 18 ods. 22 majú alandské miestne orgány „všeobecné právomoci“ prijímať rôzne druhy opatrení zamerané na podporu alandského hospodárstva. Tieto právomoci sú vykonávané (napr. prostredníctvom úverov, kapitálových injekcií, záruk) prostredníctvom prostriedkov v ročnom všeobecnom rozpočte miestnej samosprávy.

(109)

Komisia poznamenáva:

(110)

Bez ohľadu na to, že Fínsko môže skonkretizovať právomoci miestnych orgánov na poskytovanie takýchto kapitálových injekcií (v rámci všeobecných právomocí, ktoré udeľuje zákon o autonómii) ako „schému“, Komisia musí overiť, či sú ustanovenia vnútroštátneho zákona, ktorými sa tieto právomoci stanovujú, v súlade s vymedzením „schémy“ podľa článku 1 písm. d) nariadenia (ES) č. 659/1999. V tejto súvislosti sa zdá, že právny základ (§ 18 ods. 22 zákona č. 1144/1991) pozostáva z pravidiel, ktoré sa týkajú rozdelenia právomocí medzi jednotlivými orgánmi v rámci fínskeho právneho poriadku a ktoré nespĺňajú požiadavky na vytvorenie schémy pomoci (ktorá je vymedzená okrem iného ako „… akt, na základe ktorého bez potreby ďalších vykonávacích opatrení možno poskytnúť jednotlivú pomoc …“). Akékoľvek pridelenie kapitálu jednotlivému príjemcovi by teda najprv vyžadovalo rozpočtové prostriedky v ročnom rozpočte miestnej samosprávy (odhlasovaným alandským regionálnym zhromaždením podľa vlastného uváženia), a potom vykonanie rozhodnutí prijatých miestnou samosprávou. Zdá sa teda, že kapitálové injekcie poskytnuté v rámci týchto právomocí je potrebné vnímať skôr ako postupnosť jednotlivých rozhodnutí než ako schému pomoci.

(111)

V každom prípade Komisia tiež konštatuje, že údajná schéma sa týkala iba rokov 1992 až 1994, keďže pod nadpisom „rozpočet/výdavky“ neboli uvedené žiadne iné informácie, i keď právny základ bol „ročný rozpočet Alandských ostrovov“.

(112)

Napokon Komisia poznamenáva, že Fínsko uviedlo, že maximálna intenzita pomoci, ktorú možno „získať v prospech jedného projektu“ je 30 %. V každom prípade to možno chápať len tak, že kapitálové injekcie v rámci tejto údajnej schémy mali byť spolu s významnými súkromnými príspevkami (minimálne 70 %) použité na „projekty“, ktoré mali podporovať ciele údajnej schémy označené ako „cestovný ruch, priemysel, výskum a vývoj“. Predmetné navýšenia kapitálu v tomto rozhodnutí nespĺňajú túto formálnu podmienku, a teda nemôžu byť zahrnuté do vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré boli predložené dozornému úradu bez ohľadu na to, či tieto opatrenia predstavujú riadnu schému pomoci, a ak áno, či je uplatňovaná aj po roku 1994.

(113)

V dôsledku toho štátna pomoc poskytnutá spoločnosti ÅI formou navýšenia kapitálu predstavuje novú pomoc. Vzhľadom na to, že pomoc bola realizovaná bez predchádzajúceho schválenia Komisiou, ako to vyžaduje článok 108 Zmluvy o fungovaní EÚ, je neoprávnená.

(114)

Treba tiež poznamenať, že dve opatrenia, ktoré miestna samospráva poskytla spoločnosti ÅI, nedávno zrušil vnútroštátny fínsky súd. Tieto opatrenia sú i) navýšenie kapitálu C-XI vyplatené spoločnosti ÅI v roku 2007 (pozri odôvodnenie 16) a ii) záruka za úver z roku 2006, ktorá nebola nikdy zrealizovaná. Najvyšší správny súd rozhodol 6. apríla 2011 o tom, či rozhodnutia miestnej samosprávy boli prijaté v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi. Pritom však súd tiež posudzoval, či existujú dostatočné náznaky, že opatrenia predstavovali štátnu pomoc, čo znamená, že miestne orgány ich mali notifikovať Komisii skôr, než nadobudli účinnosť. Súd konštatuje, že všetky kritériá štátnej pomoci boli prima facie splnené. Súd tiež analyzoval tvrdenie Fínska, že na opatrenia – ak by predstavovali štátnu pomoc – by sa vzťahovali vnútroštátne predpisy, ktoré platili pred vstupom, a preto sa považujú za „existujúcu pomoc“. Súd pritom do hĺbky posúdil vnútroštátne predpisy a usúdil, že bez ohľadu na to, či tieto predpisy predstavovali skutočné schémy štátnej pomoci, alebo nie, rozhodnutia miestnych orgánov neboli v súlade s formálnou požiadavkou podľa vnútroštátnych predpisov, najmä v dôsledku dôvodov uvedených Komisiou. Preto sú závery vnútroštátneho najvyššieho správneho súdu v súlade so závermi Komisie, že kapitálová injekcia C-XI, ktorá je predmetom tohto zisťovania, zahŕňa novú štátnu pomoc. Najvyšší súd dospel k rovnakému záveru pri záruke za úver z roku 2006. Keďže záruka nebola nikdy zrealizovaná, v tomto rozhodnutí sa neposudzovala.

(115)

Fínsko všeobecne argumentovalo, že opatrenia, ak by sa zistilo, že predstavujú novú štátnu pomoc, by boli napriek tomu zlučiteľné s vnútorným trhom, pretože účelom činností spoločnosti ÅI financovaných štátnou pomocou bolo podporiť rozvoj regiónu a vytvoriť nové pracovné miesta.

(116)

Štátna pomoc, aj keď v zásade neoprávnená, bude napriek tomu považovaná za zlučiteľnú s vnútorným trhom za okolností uvedených v článku 107 ods. 2 Zmluvy o fungovaní EÚ a môže byť považovaná za zlučiteľnú, ak sa používa na dosiahnutie cieľov uvedených v článku 107 ods. 3. Jediným dôvodom pre zlučiteľnosť, o ktorom možno v tomto prípade uvažovať, je článok 107 ods. 3 písm. a) Zmluvy o fungovaní EÚ, ktorý umožňuje pomoc na podporu hospodárskeho rozvoja oblastí s mimoriadne nízkou životnou úrovňou alebo s mimoriadne vysokou nezamestnanosťou, alebo článok 107 ods. 3 písm. c) Zmluvy o fungovaní EÚ, ktorý ustanovuje, že štátnu pomoc možno povoliť na rozvoj určitých hospodárskych oblastí.

(117)

Podľa pravidiel regionálnej pomoci platných pre Fínsko v tom čase (mapy regionálnej pomoci na obdobie rokov 2000 – 2006 a 2007 – 2013) mesto Mariehamn, kde sa nachádza projekt iTiden, nebolo v žiadnom prípade oprávnené na takúto pomoc. To znamená, že aj keby sa mohlo povedať, že pomoc súvisí s týmto projektom, nemožno ju považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom. Okrem toho Komisia poznamenáva, že Fínsko nepreukázalo, že akákoľvek podmienka zlučiteľnosti podľa pravidiel regionálnej pomoci (pokiaľ ide napríklad o formu pomoci, oprávnené náklady alebo maximálnu intenzitu pomoci) je splnená.

(118)

Rovnako nemožno pomoc považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom podľa žiadnych iných usmernení alebo oznámení, ktoré prijala Komisia s ohľadom na uplatňovanie článku 107 ods. 3 písm. c) Zmluvy o fungovaní EÚ alebo priamo podľa toho článku. Fínske orgány neposkytli žiadny konkrétny argument alebo dôkaz, ktorý by umožnil Komisii schváliť tieto opatrenia ako zlučiteľné s akýmkoľvek ustanovením Zmluvy o fungovaní EÚ.

(119)

Článok 14 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 stanovuje: „Kde sa prijímajú záporné rozhodnutia v prípadoch protiprávnej pomoci, Komisia rozhodne, že daný členský štát podnikne všetky potrebné opatrenia, aby vymohol pomoc od príjemcu […]. Komisia nebude vyžadovať vymáhanie pomoci, ak by to bolo v rozpore so všeobecnou zásadou práva Spoločenstva“. Preto je prirodzeným dôsledkom, že opatrenia, ktoré predstavujú neoprávnenú štátnu pomoc pre spoločnosť ÅI, majú byť vrátené.

(120)

Fínsko však argumentovalo, že Komisia nemala v tomto prípade nariadiť vrátenie pomoci, pretože Fínsko malo legitímnu dôveru, že pomoc bola oprávnená na základe údajných predvstupových schém, a že navrátenie by bolo v rozpore so zásadou práva Spoločenstva. Komisia poznamenáva, že Fínsko sa formálne dovolávalo ochrany legitímnej dôvery len pre miestnu samosprávu. Pre príjemcu pomoci sa takáto ochrana legitímnej dôvery výslovne nevyžadovala.

(121)

Komisia v žiadnom prípade nemôže tento argument prijať.

(122)

Pokiaľ ide o navýšenia kapitálu, Komisia už preukázala, že bez ohľadu na dôvod domnienky spoločnosti ÅI alebo kohokoľvek iného o právnom postavení údajnej schémy upisovania akcií v súvislosti s pravidlami štátnej pomoci, tieto navýšenia dokonca ani nespĺňali formálne podmienky údajnej schémy, ako bola notifikovaná dozornému úradu. Preto nemožno tvrdiť, že spoločnosť ÅI mohla využiť ochranu legitímnej dôvery, pokiaľ ide o oprávnenosť navýšenia kapitálu, keďže sa na tieto navýšenia nemohli vzťahovať vnútroštátne právne predpisy, na základe ktorých sa Fínsko dovolávalo ochrany legitímnej dôvery.

(123)

Pokiaľ ide o úverové záruky, Komisia preukázala, že schéma záruk bola podstatne zmenená ešte pred poskytnutím záruk, ktoré sú predmetom tohto rozhodnutia. Tieto zmeny vykonané alandskými orgánmi neboli oznámené Komisii. Dôsledkom je, že akékoľvek záruky poskytnuté podľa vnútroštátnych predpisov, ktoré tvorili pôvodnú schému, sa musia považovať za novú pomoc. Ustálenou praxou je, že žiadny príjemca pomoci nemôže oprávnene očakávať, že pomoc, ktorá má byť notifikovaná Komisii podľa článku 108 Zmluvy o fungovaní EÚ, ale nebola notifikovaná, je oprávnená (35).

(124)

Záruky a navýšenia kapitálu preto predstavujú novú štátnu pomoc, ktorá mala byť ešte pred jej poskytnutím notifikovaná Komisii.

(125)

Podľa ustálenej judikatúry (36) sa členský štát, ktorého orgány poskytli pomoc v rozpore s procesnými pravidlami ustanovenými v článku 108 Zmluvy o fungovaní EÚ, nemôže odvolávať na ochranu legitímnej dôvery pre príjemcov pomoci, aby odôvodnil nesplnenie povinností prijať kroky potrebné na vykonávanie rozhodnutia Komisie, v ktorom sa nariaďuje vrátenie poskytnutej pomoci. Ak by sa vnútroštátne orgány mohli odvolávať na svoje neoprávnené konanie, zrušili by platnosť článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní EÚ a účinnosť rozhodnutí Komisie prijatých podľa týchto ustanovení.

(126)

Rovnaká zásada musí nevyhnutne platiť vtedy, keď sa vnútroštátne orgány dovolávajú ochrany legitímnej dôvery v súvislosti s oprávnenosťou opatrení, ale ich nenotifikovali Komisii, hoci opatrenia predstavovali novú pomoc (37).

(127)

Podobne vzhľadom na ochranu legitímnej dôvery spoločnosti ÅI Komisia poznamenáva, že podľa ustálenej judikatúry vo vzťahu na povinný charakter kontroly štátnej pomoci vykonávanej Komisiou podľa článku 108 ZFEÚ podniky, ktorým bola poskytnutá pomoc, v zásade môžu oprávnene predpokladať, že pomoc je v súlade so zákonom, ak bola poskytnutá v súlade s postupom poskytovania štátnej pomoci ustanoveným v uvedenom článku. Obozretný obchodník má bežne byť schopný určiť, či bol tento postup dodržaný (38).

(128)

Komisia poukazuje na to, že žiaden iný podnik než spoločnosť ÅI nemohol mať lepší prehľad o opatreniach miestnej samosprávy v súvislosti s údajnými schémami pomoci, pretože miestna samospráva je hlavným akcionárom spoločnosti ÅI a v správnej rade ju zastupujú osoby, ktoré sú aj členmi exekutívy miestnej samosprávy. Tento argument je podporovaný skutočnosťou (ako je už uvedené v súvislosti s navýšeniami kapitálu), že zástupcovia spoločnosti ÅI a miestnej samosprávy si pravidelne vymieňali informácie. Preto sa Komisia domnieva, že spoločnosť ÅI sa v tomto prípade nemôže odvolávať na ochranu legitímnej dôvery, aj keď ju fínske orgány vyslovene pre príjemcu pomoci nevyžadovali.

(129)

Komisia okrem toho nikdy nedala Fínsku ani príjemcovi pomoci výslovné ubezpečenie, že v prípade predmetných opatrení nejde o štátnu pomoc alebo že ide o zlučiteľnú pomoc, čo by mohlo viesť k oprávnenej ochrane legitímnej dôvery (39).

(130)

Fínsko ďalej tvrdilo, že v prípade vrátenia pomoci poskytnutej prostredníctvom navýšenia kapitálu nemá byť prvkom pomoci nevyhnutne celá suma poskytnutého kapitálu, ale skôr (analogicky s výpočtom prvku pomoci v záruke) náklady spoločnosti ÅI na nájdenie alternatívnej investície na trhoch. V tejto súvislosti Fínsko navrhlo, že náklady na financovanie takéhoto alternatívneho financovania by mohli byť určené odkazom na očakávanú 7 % návratnosť investície pre kancelárske nehnuteľnosti, ako bolo uvedené v správe firmy KPMG.

(131)

Komisia tento názor nemôže prijať.

(132)

Ako všeobecný predpoklad je určite správne, že štátnu pomoc v danom prípade tvorí rozdiel medzi výhodou (vo forme financovania), ktorú podnik skutočne dostal zo štátnych zdrojov, a tým, čo by bol schopný získať na kapitálových trhoch. Teda, „vrátením pomoci, príjemca stráca výhodu, ktorú mal voči svojim konkurentom na trhu, a situácia pred vyplatením pomoci je obnovená“ (40).

(133)

Každý, kto investuje, či už poskytnutím úveru, alebo prevzatím majetkového podielu v podniku, sa bude usilovať o návratnosť svojej investície, ktorá je porovnateľná s rizikom.

(134)

Ak pomoc vo forme úveru s nákladmi, ktoré sú nižšie ako trhové náklady (čo je prípad zaručeného úveru, keď celkové finančné náklady sú nižšie ako úroková sadzba trhového úveru) je poskytnutá podniku, ktorý nie je vylúčený z úverového trhu, a teda by ako alternatívu k pomoci dokázal získať úver s trhovou sadzbou, je zrejmé, že nápravný účel vrátenia pomoci možno dosiahnuť tým, že podnik zaplatí rozdiel (s úrokmi), a tak sa vráti na rovnakú úroveň, akú majú jeho konkurenti.

(135)

Táto situácia je odlišná od investícií do vlastného kapitálu. Návratnosť tu nezávisí od ochoty podniku platiť (ako v prípade úveru), ale je úplne faktorom vlastnej ziskovosti obchodného modelu podniku. Ak sa súkromný investor nedomnieva, že podnik poskytne náležitú odmenu za postúpené riziko, nebude investovať, ale dá svoje peniaze inde. Inými slovami, Komisia nemôže uznať, že spoločnosť by bola schopná získať na navýšenie svojho kapitálu rovnaké peniaze na kapitálovom trhu ponúknutím vyššej odmeny, pretože očakávaný výkon jej nedovolí ponúknuť túto vyššiu odmenu akémukoľvek investorovi kapitálu. Alternatívna situácia, t. j. situácia bez pomoci, ktorú má navrátenie obnoviť alebo spôsobiť, by nastala vtedy, kedy by vôbec nebol investovaný žiadny kapitál. Pomoc, ktorú je potrebné vrátiť, je preto celá suma navýšení kapitálu.

(136)

Komisia preto nemôže prijať názor Fínska, pokiaľ ide o prvok pomoci v navýšeniach kapitálu.

(137)

Z tohto dôvodu Komisia klasifikovala ako neoprávnenú a nezlučiteľnú pomoc, ktorú musí Fínsko získať späť od spoločnosti ÅI, tieto opatrenia:

(138)

Navýšenia kapitálu:

(139)

Úverové záruky: Prvok pomoci pre všetky záruky sa vyráta podľa bodu 4.2 oznámenia o zárukách (ako je podrobne vysvetlené v odôvodneniach 66 až 80), a síce ako rozdiel medzi referenčnou sadzbou používanou ako referenčná hodnota pre náklady na úver bez záruky, ktoré by znášala spoločnosť s finančnou silou porovnateľnou so spoločnosťou ÅI, a úrokovou sadzbou získanou prostredníctvom štátnej záruky po zohľadnení akýchkoľvek zaplatených poplatkov.

(140)

Celkovú presnú sumu pomoci na vrátenie určia fínske orgány v spolupráci s Komisiou v rámci postupu spätného získania pomoci podľa metodiky opísanej v odôvodneniach 138 – 139. K sume pomoci, ktorá sa má určiť, sa priráta úrok odo dňa, kedy bola pomoc poskytnutá príjemcovi do dátumu jej navrátenia. Komisia vyzýva fínske orgány, aby v súlade so svoju povinnosťou lojálnej spolupráce s ňou spolupracovali pri určení presnej výšky pomoci, ktorá sa má vrátiť,

a)

celkovú sumu (istinu a úroky), ktorú má príjemca vrátiť;

b)

podrobný opis opatrení, ktoré už boli prijaté a plánované na dosiahnutie súladu s týmto rozhodnutím;

c)

doklady preukazujúce, že príjemcovi bolo nariadené vrátenie pomoci.