(1)

V článku 145 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) sa ustanovuje, že členské štáty a Únia pracujú na rozvoji koordinovanej stratégie zamestnanosti, a najmä na podpore kvalifikovanej, vyškolenej a pružnej pracovnej sily a na pracovných trhoch reagujúcich na podmienky hospodárskych zmien so zreteľom na dosiahnutie cieľov vymedzených v článku 3 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „ZEÚ“).

(2)

Stratégia Európa 2020, ktorú navrhla Európska komisia, umožňuje Únii nasmerovať jej hospodárstvo smerom k inteligentnému, udržateľnému a inkluzívnemu rastu sprevádzaný vysokou mierou zamestnanosti, produktivity a sociálnej súdržnosti. Rada prijala 13. júla 2010 svoje odporúčanie o hlavných smeroch hospodárskych politík členských štátov a Únie (3). Okrem toho Rada prijala 21. októbra 2010 svoje rozhodnutie o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov (4) (ďalej len „usmernenia pre zamestnanosť“). Tieto súbory usmernení tvoria integrované usmernenia na vykonávanie stratégie Európa 2020. Päť hlavných cieľov uvedených v príslušných integrovaných usmerneniach predstavuje spoločné ciele, ktorými sa riadia opatrenia členských štátov, berúc do úvahy ich východiskovú situáciu a vnútroštátne okolnosti, ako aj situáciu a okolnosti spoločné pre celú Úniu. Európska stratégia zamestnanosti zohráva vedúcu úlohu pri plnení cieľov stratégie Európa 2020 v oblasti zamestnanosti a trhu práce. Usmernenia pre zamestnanosť boli naďalej platné v roku 2011.

(3)

Integrované usmernenia sú v súlade so závermi Európskej rady zo 17. júna 2010. Členským štátom poskytujú jasné usmernenie, pokiaľ ide o vymedzenie národných programov reforiem a uskutočňovanie reforiem, a to s ohľadom na ich vzájomné prepojenie a v súlade s Paktom stability a rastu. Usmernenia pre politiky zamestnanosti by mali byť základom všetkých špecifických odporúčaní pre jednotlivé krajiny, ktoré môže Rada adresovať jednotlivým členským štátom v zmysle článku 148 ods. 4 ZFEÚ, a to popri špecifických odporúčaniach pre jednotlivé krajiny adresovaných členským štátom v zmysle článku 121 ods. 2 ZFEÚ. Usmernenia pre politiky zamestnanosti by tiež mali byť základom pre vypracovanie spoločnej správy o zamestnanosti, ktorú Rada a Komisia každoročne zasielajú Európskej rade.

(4)

Preskúmanie navrhovaných národných programov reforiem členských štátov, ktoré je súčasťou spoločnej správy o zamestnanosti prijatej Radou 7. marca 2011, ukazuje, že členské štáty by mali aj naďalej vyvíjať maximálne úsilie pri riešení týchto priorít: zvyšovanie účasti na trhu práce a znižovanie štrukturálnej nezamestnanosti, rozvíjanie kvalifikovanej pracovnej sily v súlade s potrebami trhu práce a podpora kvality pracovných miest a celoživotného vzdelávania, zvyšovanie výkonnosti systémov vzdelávania a odbornej prípravy na všetkých úrovniach a zvyšovanie účasti na terciárnom vzdelávaní, podpora sociálneho začlenenia a boj proti chudobe.

(5)

Usmernenia pre politiky zamestnanosti prijaté v roku 2010 by mali zostať nezmenené až do roku 2014, aby bolo možné sústrediť sa na ich vykonávanie. Až do konca roka 2014 by možnosti ich aktualizácie mali zostať prísne obmedzené.

(6)

Členské štáty by pri vykonávaní usmernení pre politiky zamestnanosti mali preskúmať využívanie prostriedkov z Európskeho sociálneho fondu,