This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 32012D0128(01)
Commission Decision of 28 November 2011 on the conclusion, on behalf of the European Union of the Monetary Agreement between the European Union and the Principality of Monaco
Rozhodnutie Komisie z 28. novembra 2011 o uzavretí menovej dohody v mene Európskej únie medzi Európskou úniou a Monackým kniežatstvom
Rozhodnutie Komisie z 28. novembra 2011 o uzavretí menovej dohody v mene Európskej únie medzi Európskou úniou a Monackým kniežatstvom
Ú. v. EÚ C 23, 28.1.2012, p. 13–24
(BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV) Tento dokument bol uverejnený v osobitnom vydaní
(HR)
In force
28.1.2012 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 23/13 |
ROZHODNUTIE KOMISIE
z 28. novembra 2011
o uzavretí menovej dohody v mene Európskej únie medzi Európskou úniou a Monackým kniežatstvom
2012/C 23/07
EURÓPSKA KOMISIA,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,
so zreteľom na rozhodnutie Rady z 25. februára 2011 o opatreniach potrebných na opätovné prerokovanie menovej dohody medzi vládou Francúzskej republiky v mene Európskeho spoločenstva a vládou Jeho najjasnejšej Výsosti zvrchovaného monackého kniežaťa (1), a najmä na jeho článok 4,
keďže:
(1) |
Menová dohoda medzi vládou Francúzskej republiky v mene Európskeho spoločenstva a vládou Jeho najjasnejšej Výsosti zvrchovaného monackého kniežaťa (2) (ďalej len „dohoda“) bola uzavretá 26. decembra 2001. |
(2) |
Rada vo svojich záveroch z 10. februára 2009 vyzvala Komisiu, aby preskúmala fungovanie platných menových dohôd a zvážila prípadné zvýšenie stropov vydávaných mincí. |
(3) |
Komisia vo svojom oznámení o fungovaní menových dohôd s Monackým kniežatstvom (ďalej len „Monako“), San Marínom a Vatikánom dospela k záveru, že dohodu v jej súčasnej podobe treba zmeniť a doplniť s cieľom zaistiť jednotnejší prístup vo vzťahoch medzi Úniou a krajinami, ktoré sú signatármi menovej dohody. |
(4) |
Francúzsko a Komisia v mene Únie dohodu s Monakom úspešne znovu prerokovali na základe rozhodnutia Rady z 25. februára 2011, a najmä jeho článku 4. Do rokovaní sa v plnej miere zapojila Európska centrálna banka (ďalej len „ECB“), ktorá vyjadrila súhlas s otázkami patriacimi do jej právomoci. |
(5) |
Komisia predložila návrh znovu prerokovanej dohody Hospodárskemu a finančnému výboru s cieľom získať jeho stanovisko. |
(6) |
ECB ani Hospodársky a finančný výbor nie sú toho názoru, že dohoda by sa mala predložiť Rade, |
ROZHODLA TAKTO:
Článok 1
Dohoda medzi Európskou úniou a Monackým kniežatstvom sa týmto schvaľuje.
Znenie dohody sa uvádza v prílohe I.
Článok 2
Podpredseda zodpovedný za hospodárske a menové záležitosti a euro sa týmto splnomocňuje na podpis dohody, ktorá tak bude pre Európsku úniu záväzná.
Článok 3
Dohoda nadobudne platnosť 1. decembra 2011. Uverejní sa v Úradnom vestníku Európskej únie.
Článok 4
Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť 28. novembra 2011.
V Bruseli 28. novembra 2011
Za Komisiu
Olli REHN
podpredseda
(1) Ú. v. EÚ L 81, 29.3.2011, s. 3.
(2) Ú. v. ES L 142, 31.5.2002, s. 59.
PRÍLOHA
MENOVÁ DOHODA
medzi Európskou úniou a Monackým kniežatstvom
EURÓPSKA ÚNIA, zastúpená Francúzskou republikou a Európskou komisiou
a
MONACKÉ KNIEŽATSTVO,
keďže:
(1) |
Dňa 1. januára 1999 nahradilo v súlade s nariadením Rady (ES) č. 974/98 z 3. mája 1998 euro menu všetkých členských štátov vrátane Francúzska, ktoré sa zúčastnili tretej fázy hospodárskej a menovej únie. |
(2) |
Francúzsko a Monacké kniežatstvo boli prepojené už pred vznikom eura, a to bilaterálnymi dohodami v menovej a bankovej oblasti, najmä francúzsko-monackým dohovorom o devízovej kontrole zo 14. apríla 1945 a Dohovorom o dobrých susedských vzťahoch z 18. mája 1963. |
(3) |
Monackému kniežatstvu sa umožnilo používať euro ako oficiálnu menu od 1. januára 1999 na základe rozhodnutia Rady z 31. decembra 1998 (1). |
(4) |
Európska únia, zastúpená Francúzskou republikou v spojení s Európskou komisiou a ECB, uzavrela 24. decembra 2001 menovú dohodu s Monackým kniežatstvom. Dohovor o dobrých susedských vzťahoch medzi Francúzskou republikou a Monackým kniežatstvom sa v dôsledku toho aktualizoval. |
(5) |
Na základe tejto menovej dohody je Monacké kniežatstvo oprávnené naďalej používať euro ako svoju oficiálnu menu a udeliť štatút zákonného platidla eurobankovkám a eurominciam. Pravidlá Európskej únie uvedené v prílohe k tejto dohode sa uplatňujú na jeho území za podmienok stanovených touto dohodou. |
(6) |
Monacké kniežatstvo musí dbať na to, aby sa na jeho území uplatňovali ustanovenia Spoločenstva o eurobankovkách a eurominciach. Tieto bankovky a mince musia podliehať potrebnej primeranej ochrane pred falšovaním. Je dôležité, aby Monacké kniežatstvo prijalo v tejto oblasti všetky opatrenia potrebné na boj proti falšovaniu a na spoluprácu s Európskou komisiou, ECB, Francúzskom a Európskym policajným úradom (Europol). |
(7) |
Touto menovou dohodou sa neposkytuje úverovým inštitúciám a prípadne ani iným finančným inštitúciám nachádzajúcim sa na území Monackého kniežatstva žiadne právo usadiť sa a poskytovať služby v Európskej únii. Touto menovou dohodou sa neposkytuje úverovým inštitúciám a prípadne ani iným finančným inštitúciám nachádzajúcim sa na území Európskej únie žiadne právo usadiť sa a poskytovať služby v Monackom kniežatstve. |
(8) |
Touto dohodou sa neukladá ECB a národným centrálnym bankám žiadna povinnosť zahrnúť finančné nástroje Monackého kniežatstva do zoznamu(-ov) cenných papierov oprávnených na operácie menovej politiky Európskeho systému centrálnych bánk. |
(9) |
Monacké kniežactvo má na svojom území spoločnosti, ktoré vykonávajú správu portfólií na účet tretích strán alebo postupovanie príkazov a ktorých služby sú spravované výlučne monackými právnymi predpismi bez toho, aby tým boli dotknuté povinnosti uvedené v článku 11 ods. 6. Tieto podniky by nemali mať prístup k platobným systémom, systémom zúčtovania a dodania cenných papierov. |
(10) |
V záujme nadviazať na historické väzby, ktoré existujú medzi Francúzskom a Monackým kniežatstvom, a na zásady stanovené menovou dohodou z 24. decembra 2001 sa Európska únia a Monacké kniežatstvo zaväzujú spolupracovať v dobrej viere, aby zaistili účinnosť tejto dohody v celom rozsahu. |
(11) |
Zriaďuje sa spoločný výbor zložený zo zástupcov Monackého kniežatstva, Francúzskej republiky, Európskej komisie a ECB s cieľom preskúmať uplatňovanie tejto dohody, za podmienok stanovených v článku 3 rozhodnúť o ročnom strope na vydávanie mincí, preskúmať primeranosť minimálneho podielu mincí, ktoré sa majú uviesť do obehu v nominálnej hodnote, a preskúmať opatrenia prijaté Monackým kniežatstvom na vykonávanie príslušných právnych predpisov Európskej únie. |
(12) |
Súdny dvor Európskej únie by mal byť orgánom povereným urovnávaním súdnych sporov, ktoré by mohli vzniknúť v dôsledku nesplnenia povinnosti alebo porušenia niektorého ustanovenia tejto dohody a v prípade ktorých sa konštatovalo, že strany nemohli vopred dospieť k dohode, |
SA DOHODLI TAKTO:
Článok 1
Monackému kniežatstvu sa v súlade s nariadeniami (ES) č. 1103/97 a (ES) č. 974/98 v znení zmien a doplnení povoľuje používať euro ako oficiálnu menu. Monacké kniežatstvo udeľuje eurobankovkám a eurominciam štatút zákonného platidla.
Článok 2
Monacké kniežatstvo nevydáva bankovky ani mince, okrem prípadu, ak boli podmienky vydávania vymedzené v dohode s Európskou úniou. Podmienky vydávania euromincí od 1. januára 2011 sa stanovujú v nasledujúcich článkoch.
Článok 3
1. Ročný strop v hodnotovom vyjadrení na vydávanie euromincí Monackým kniežatstvom zahŕňa:
|
pevnú časť, ktorej pôvodná suma na rok 2011 je stanovená na 2 340 000 EUR, |
|
variabilnú časť, ktorá v hodnotovom vyjadrení zodpovedá priemernej emisii mincí na obyvateľa Francúzskej republiky počas roka n-1 vynásobenej počtom obyvateľov Monackého kniežatstva. |
Spoločný výbor môže každoročne upraviť pevnú časť s cieľom zohľadniť infláciu na základe harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien Francúzska počas roka n-1, ako aj možný významný vývoj ovplyvňujúci trh zberateľov euromincí.
2. Monacké kniežatstvo môže vydávať aj osobitnú pamätnú mincu a/alebo zberateľské mince pri príležitosti udalostí, ktoré sú pre kniežatstvo dôležité. Ak sa v dôsledku takejto osobitnej emisie mincí prekročí celkový emisný strop stanovený v odseku 1, hodnota takejto emisie sa zohľadní pri využití zostávajúcej časti stropu z predchádzajúceho roka a/alebo sa odpočíta zo stropu na nasledujúci rok.
Článok 4
1. Euromince, ktoré vydáva Monacké kniežatstvo, sú totožné s mincami, ktoré vydávajú členské štáty Európskej únie, ktoré prijali euro, pokiaľ ide o nominálnu hodnotu, štatút zákonného platidla, technické vlastnosti, umelecké črty na spoločnej strane a zdieľané umelecké črty na národnej strane.
2. Monacké kniežatstvo vopred oznámi návrhy národných strán svojich euromincí Európskej komisii, ktorá skontroluje ich súlad s pravidlami Európskej únie.
Článok 5
V súlade s článkom 18 Dohovoru o dobrých susedských vzťahoch medzi Francúzskom a Monackým kniežatstvom z 18. mája 1963 Francúzsko dáva k dispozícii Monackému kniežatstvu na razenie jeho mincí mincovňu Hôtel de la monnaie de Paris.
Článok 6
1. Objem euromincí vydaných Monackým kniežatstvom sa pridáva k objemu mincí vydaných Francúzskom na účely schválenia celkového objemu emisie Francúzska Európskou centrálnou bankou v súlade s článkom 128 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
2. Najneskôr 1. septembra každého roku Monacké kniežatstvo oznamuje Francúzskej republike objem a nominálnu hodnotu euromincí, ktoré plánuje vydať počas nasledujúceho roka. Takisto oznamuje Európskej komisii plánované podmienky emisie týchto mincí.
3. Monacké kniežatstvo oznámi informácie uvedené v odseku 2 na rok 2011 pri podpisovaní tejto dohody.
4. Bez toho, aby bola dotknutá emisia zberateľských mincí, Monacké kniežatstvo uvádza do obehu v nominálnej hodnote aspoň 80 % euromincí vydaných každý rok. Spoločný výbor preskúma raz za päť rokov vhodnosť minimálneho podielu mincí, ktoré sa majú uviesť do obehu v nominálnej hodnote, a môže rozhodnúť o jeho zmene.
Článok 7
1. Monacké kniežatstvo môže vydávať zberateľské euromince. Zahŕňajú sa do ročného stropu uvedeného v článku 3. Emisia zberateľských euromincí vydaných Monackým kniežatstvom musí byť v súlade s usmerneniami Európskej únie pre zberateľské euromince, v ktorých sa stanovuje najmä to, že technické vlastnosti, umelecké črty, ako aj názvy zberateľských euromincií musia umožniť ich odlíšenie od mincí určených do obehu.
2. Zberateľské mince vydané Monackým kniežatstvom nie sú v Európskej únii zákonným platidlom.
Článok 8
Monacké kniežatstvo prijíma všetky opatrenia potrebné na boj proti falšovaniu a na spoluprácu s Európskou komisiou, ECB, Francúzskom a Európskym policajným úradom (Europol) v tejto oblasti.
Článok 9
Monacké kniežatstvo sa zaväzuje:
a) |
uplatňovať všetky právne predpisy a pravidlá Európskej únie uvedené v prílohe A, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti článku 11 ods. 2 a ktoré uplatňuje priamo Francúzsko, alebo ustanovenia prijaté Francúzskom na účely transpozície týchto právnych aktov a týchto pravidiel podľa podmienok článkov 11 ods. 2 a 11 ods. 3; |
b) |
prijať opatrenia rovnocenné s právnymi predpismi a pravidlami Európskej únie uvedenými v prílohe B, ktoré uplatňujú priamo členské štáty alebo ktoré členské štáty transponujú podľa podmienok článkov 11 ods. 4, 11 ods. 5 a 11 ods. 6 v týchto oblastiach:
|
c) |
uplatňovať priamo na svojom území právne predpisy a pravidlá Európskej únie týkajúce sa eurobankoviek a euromincí, ako aj opatrenia potrebné na používanie eura ako jednotnej meny prijaté na základe článku 133 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, okrem zámerne protichodného ustanovenia, ktoré je stanovené v tejto dohode. Európska komisia prostredníctvom spoločného výboru informuje monacké orgány o zozname príslušných predpisov a pravidiel. |
Článok 10
1. Úverové inštitúcie a prípadne iné finančné inštitúcie, ktorým sa povolil výkon činnosti na území Monackého kniežatstva, sa môžu za podmienok stanovených v článku 11 zúčastňovať na medzibankových zúčtovacích systémoch a platobných systémoch a zúčtovacích systémoch cenných papierov Európskej únie za rovnakých podmienok ako úverové inštitúcie a prípadne iné finančné inštitúcie nachádzajúce sa na území Francúzska a za predpokladu, že spĺňajú stanovené podmienky na prístup k týmto systémom.
2. Úverové inštitúcie a prípadne iné finančné inštitúcie nachádzajúce sa na území Monackého kniežatstva podliehajú za podmienok stanovených v článku 11 rovnakým opatreniam prijatým Banque de France pri vykonávaní ustanovení stanovených ECB v oblasti finančných nástrojov a postupov menovej politiky ako úverové inštitúcie a prípadne iné finančné inštitúcie nachádzajúce sa na území Francúzska.
Článok 11
1. Na územie Monackého kniežatstva sa uplatňujú právne predpisy prijaté Radou v súlade s článkom 129 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v spojení s článkom 5 ods. 4 alebo článkom 19 ods. 1 alebo článkom 34 ods. 3 Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (ďalej len „štatút“), právne predpisy prijaté Európskou centrálnou bankou v súlade s uvedenými právnymi predpismi prijatými Radou alebo v súlade s článkami 5, 16, 18, 19, 20, 22 alebo 34 ods. 3 štatútu alebo právne predpisy prijaté Banque de France na účely implementácie právnych predpisov prijatých ECB. To isté platí aj pre prípadné zmeny a doplnenia uvedených predpisov.
2. Monacké kniežatstvo uplatňuje opatrenia, ktoré Francúzsko prijalo na účely transpozície právnych predpisov Únie uvedených v prílohe A a týkajúcich sa činnosti úverových inštitúcií a prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami a prevencie systémového rizika pri platobných systémoch a systémoch zúčtovania a dodania cenných papierov. Monacké kniežactvo na tieto účely uplatňuje v prvom rade ustanovenia francúzskeho menového a finančného zákonníka týkajúce sa činnosti úverových inštitúcií a prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami, ako aj predpisy prijaté na ich vykonávanie, ako sa stanovuje vo francúzsko-monackom dohovore o devízovej kontrole zo 14. apríla 1945 a v rámci následnej výmeny listov medzi vládou Francúzskej republiky a vládou Jeho Najjasnejšej Výsosti monackého princa z 18. mája 1963, 10. mája 2001, 8. novembra 2005 a 20. októbra 2010 obsahujúcich výklad právnych predpisov v oblasti bankovníctva, a v druhom rade ustanovenia francúzskeho menového a finančného zákonníka týkajúce sa prevencie systémového rizika pri platobných systémoch a systémoch zúčtovania a dodania cenných papierov.
3. Komisia zmení a doplní zoznam uvedený v prílohe A pri príležitosti každej zmeny a doplnenia príslušných textov a vždy, keď Európska únia prijme nový text, s prihliadnutím na dátum nadobudnutia účinnosti a transpozície textov. Monacké kniežatstvo uplatňuje právne predpisy a pravidlá uvedené v prílohe A ihneď po ich začlenení do francúzskeho práva v súlade s ustanoveniami uvedenými v odseku 2. Pri príležitosti každej zmeny a doplnenia sa aktualizovaný zoznam uverejňuje v Úradnom vestníku Európskej únie.
4. Monacké kniežatstvo prijíma opatrenia, ktoré sú rovnocenné s opatreniami prijatými členskými štátmi, v súlade s právnymi predpismi Únie potrebnými na implementáciu tejto dohody a uvedenými v prílohe B. Spoločný výbor uvedený v článku 13 preskúma rovnocennosť opatrení prijatých Monackým kniežatstvom a opatrení, ktoré prijímajú členské štáty v súlade s uvedenými právnymi predpismi Únie v rámci postupu, ktorý vymedzí uvedený výbor.
5. Bez toho, aby bol dotknutý postup podľa tohto článku odseku 9 zoznam uvedený v prílohe B sa mení a dopĺňa na základe rozhodnutia spoločného výboru. Komisia na tieto účely po tom, ako vypracuje nové právne predpisy v oblasti, na ktorú sa vzťahuje táto dohoda, a ak sa domnieva, že tieto právne predpisy by sa mali zaradiť do zoznamu uvedeného v prílohe B, bezodkladne informuje o tejto skutočnosti Monacké kniežatstvo. Monackému kniežatstvu sa poskytuje kópia návrhov vypracovaných inštitúciami a orgánmi Európskej únie v rôznych etapách legislatívneho procesu. Komisia uverejňuje takto upravenú prílohu B v Úradnom vestníku Európskej únie.
Spoločný výbor rozhoduje aj o primeraných a vhodných lehotách, v rámci ktorých má Monacké kniežatstvo implementovať nové právne predpisy a pravidlá zaradené do prílohy B.
6. Monacké kniežatstvo prijíma opatrenia, ktoré sú svojim účinkom rovnocenné smerniciam Európskej únie uvedeným v prílohe B a týkajúcim sa boja proti praniu špinavých peňazí, v súlade s odporúčaniami medzinárodnej finančnej akčnej skupiny na boj proti praniu špinavých peňazí (FATF). Spoločný výbor v jednotlivých prípadoch rozhoduje, či by sa predpisy Európskej únie týkajúce sa boja proti praniu špinavých peňazí mali zaradiť do prílohy B. Finančná informačná jednotka Monackého kniežatstva a finančné informačné jednotky členských štátov Európskej únie aktívne spolupracujú v boji proti praniu špinavých peňazí.
7. Úverové inštitúcie a v prípade potreby iné finančné inštitúcie a spravodajské jednotky usadené na území Monackého kniežatstva podliehajú sankciám a disciplinárnym postupom uplatňovaným v prípade porušenia právnych predpisov uvedených v predchádzajúcich odsekoch. Monacké kniežatstvo dohliada na presadzovanie sankcií uložených príslušnými orgánmi v súlade s ustanoveniami tohto článku.
8. Právne predpisy uvedené v tomto článku prvom odseku nadobúdajú účinnosť v Monackom kniežatstve v ten istý deň ako v Európskej únii v prípade tých predpisov, ktoré sa uverejňujú v Úradnom vestníku Európskej únie, a v ten istý deň ako vo Francúzsku v prípade tých predpisov, ktoré sa uverejňujú v Úradnom vestníku Francúzskej republiky. Všeobecne platné právne predpisy uvedené v tomto článku prvom odseku, ktoré sa neuverejňujú v Úradnom vestníku Európskej únie ani v Úradnom vestníku Francúzskej republiky, nadobúdajú účinnosť dňom ich oznámenia monackým orgánom. Predpisy jednotlivého dosahu uvedené v tomto článku prvom odseku sa uplatňujú odo dňa ich oznámenia dotknutej strane.
9. Pred udelením povolenia investičným spoločnostiam, ktoré sa chcú usadiť na území Monackého kniežatstva na účely poskytovania iných investičných služieb, ako sú činnosti správy portfólií na účet tretích strán a postupovanie príkazov, a bez toho, aby boli dotknuté povinnosti uvedené v tomto článku odseku 6, sa Monacké kniežatstvo zaväzuje prijímať opatrenia, ktoré sú svojim účinkom rovnocenné platným právnym predpisom Únie, ktoré sa vzťahujú na uvedené služby. Odchylne od postupu stanoveného v tomto článku odseku 5 Komisia zaradí tieto predpisy do prílohy B.
Článok 12
1. Súdny dvor Európskej únie má výhradnú právomoc pri urovnávaní akýchkoľvek sporov medzi stranami, ktoré by mohli vzniknúť v dôsledku nesplnenia povinnosti alebo porušenia ustanovení uvedených v tejto dohode a ktoré nebolo možné urovnať v rámci spoločného výboru. Strany sa zaväzujú urobiť všetko pre to, aby vyriešili spor priateľskou cestou v rámci spoločného výboru.
2. Ak v tomto rámci nemožno dosiahnuť priateľskú dohodu, Európska únia – konajúc na základe odporúčania Komisie po konzultácii s Francúzskom a ECB v záležitostiach, ktoré patria do rozsahu jej právomoci – alebo Monacké kniežatstvo môžu záležitosť predložiť Súdnemu dvoru, ak sa po predbežnom preskúmaní spoločným výborom zdá, že jedna zo strán si nesplnila svoju povinnosť alebo porušila ustanovenie uvedené v tejto dohode. Rozsudok Súdneho dvora je pre obe strany záväzný a strany prijmú potrebné opatrenia na to, aby s rozsudkom dosiahli súlad v lehote, ktorú v ňom stanoví Súdny dvor.
3. Pokiaľ Európska únia alebo Monacké kniežatstvo neprijmú v stanovenej lehote opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s rozsudkom, druhá strana môže dohodu ihneď vypovedať.
4. Všetky otázky týkajúce sa platnosti rozhodnutí inštitúcií alebo orgánov Európskej únie prijatých na základe tejto dohody patria do výhradnej právomoci Súdneho dvora Európskej únie. Každá fyzická alebo právnická osoba usadená na území Monackého kniežatstva si môže uplatniť najmä právo odvolať sa, ktoré môžu využívať všetky fyzické a právnické osoby usadené na území Francúzska voči právnym predpisom, ktoré sú im určené, a to bez ohľadu na ich formu alebo povahu.
Článok 13
1. Spoločný výbor tvoria predstavitelia Monackého kniežatstva a Európskej únie. Spoločný výbor si vymieňa názory a informácie a prijíma rozhodnutia uvedené v článkoch 3, 6 a 11. Skúma opatrenia, ktoré prijíma Monacké kniežatstvo, a snaží sa urovnať prípadné spory vyplývajúce z uplatňovania tejto dohody. Prijíma svoj rokovací poriadok.
2. Delegáciu Európskej únie tvoria predstavitelia Francúzskej republiky (ktorá delegácii predsedá), Európskej komisie a Európskej centrálnej banky. Delegácia Európskej únie prijíma svoje pravidlá a postupy na základe konsenzu.
3. Monackú delegáciu tvoria predstavitelia menovaní ministrom a predsedá jej poradca vlády pre finančné a hospodárske záležitosti alebo jeho zástupca.
4. Spoločný výbor zasadá aspoň raz za rok, ako aj vždy v prípade, keď to jeden z členov považuje za potrebné, aby výbor mohol plniť svoje úlohy, za ktoré je zodpovedný podľa tejto dohody, a to najmä s prihliadnutím na vývoj v legislatívnej oblasti na úrovni EÚ, Francúzska a Monackého kniežatstva. Vo funkcii predsedu výboru sa každoročne strieda predseda delegácie Európskej únie a predseda monackej delegácie. Rozhodnutia spoločného výboru sa prijímajú jednomyseľne.
5. Sekretariát výboru tvoria dve osoby, z ktorých jednu vymenúva predseda monackej delegácie a druhú predseda delegácie Európskej únie. Sekretariát sa takisto zúčastňuje na zasadnutiach výboru.
Článok 14
Túto dohodu môže vypovedať každá zo zmluvných strán s výpovednou lehotou jeden rok.
Článok 15
Táto dohoda je vypracovaná vo francúzskom jazyku a v prípade potreby ju možno preložiť do iných jazykov Európskej únie. Len francúzske znenie je však autentické.
Článok 16
Táto dohoda nadobúda platnosť 1. decembra 2011.
Článok 17
Menová dohoda z 24. decembra 2001 sa zrušuje dňom nadobudnutia platnosti tejto dohody. Odkazy na dohodu z 24. decembra 2001 sa považujú za odkazy na túto dohodu.
V Bruseli 29. novembra 2011 v troch pôvodných vyhotoveniach vo francúzskom jazyku.
Za Európsku úniu
Olli REHN
podpredseda
François BAROIN
minister hospodárstva, financií a priemyslu Francúzskej republiky
za Monacké kniežatstvo
Michel ROGER
minister
PRÍLOHA A
Právne predpisy v oblasti bankovníctva a financií
Smernica Rady 86/635/EHS z 8. decembra 1986 o ročnej účtovnej závierke a konsolidovaných účtoch bánk a iných finančných inštitúcií: pokiaľ ide o ustanovenia týkajúce sa úverových inštitúcií, Ú. v. ES L 372, 31.12.1986, s. 1.
zmenená a doplnená:
smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/65/ES z 27. septembra 2001, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 78/660/EHS, 83/349/EHS a 86/635/EHS, pokiaľ ide o pravidlá oceňovania pre ročné a konsolidované účtovné závierky určitých typov spoločností, ako aj bánk a iných finančných inštitúcií, Ú. v. ES L 283, 27.10.2001, s. 28.
smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/51/ES z 18. júna 2003, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 78/660/ES, 83/349/EHS, 86/635/EHS a 91/674/EHS o ročnej a konsolidovanej účtovnej závierke niektorých typov spoločností, bánk a iných finančných inštitúcií a poisťovní, Ú. v. EÚ L 178, 17.7.2003, s. 16.
smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/46/ES zo 14. júna 2006, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 78/660/EHS o ročnej účtovnej závierke niektorých typov spoločností, smernica Rady 83/349/EHS o konsolidovaných účtovných závierkach, smernica Rady 86/635/EHS o ročnej účtovnej závierke a konsolidovaných účtoch bánk a iných finančných inštitúcií a smernica Rady 91/674/EHS o ročných účtovných závierkach a konsolidovaných účtovných závierkach poisťovní, Ú. v. EÚ L 224, 16.8.2006, s. 1.
Smernica Rady 89/117/EHS z 13. februára 1989 o povinnostiach pobočiek úverových inštitúcií a finančných inštitúcií zriadených v členskom štáte majúcich svoje ústredie mimo tohto členského štátu, týkajúcich sa uverejňovania ročných účtovných dokladov, Ú. v. ES L 44, 16.2.1989, s. 40.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/49/ES zo 14. júna 2006 o kapitálovej primeranosti investičných spoločností a úverových inštitúcií (prepracované znenie): pokiaľ ide o ustanovenia týkajúce sa úverových inštitúcií, Ú. v. EÚ L 177, 30.6.2006, s. 201.
zmenená a doplnená:
smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/23/ES z 11. marca 2008, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/49/ES o kapitálovej primeranosti investičných spoločností a úverových inštitúcií, pokiaľ ide o vykonávacie právomoci prenesené na Komisiu, Ú. v. EÚ L 76, 19.3.2008, s. 54.
smernicou Komisie 2009/27/ES zo 7. apríla 2009, ktorou sa menia a dopĺňajú niektoré prílohy k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/49/ES, pokiaľ ide o technické ustanovenia týkajúce sa riadenia rizika, Ú. v. EÚ L 94, 8.4.2009, s. 97.
smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/111/ES zo 16. septembra 2009, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2006/48/ES, 2006/49/ES a 2007/64/ES, pokiaľ ide o banky pridružené k ústredným inštitúciám, niektoré položky vlastných zdrojov, veľkú majetkovú angažovanosť, mechanizmy dohľadu a krízové riadenie, Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009, s. 97.
smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2010/76/EÚ z 24. novembra 2010, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2006/48/ES a 2006/49/ES, pokiaľ ide o kapitálové požiadavky na obchodnú knihu a na resekuritizácie a preverovanie politík odmeňovania orgánmi dohľadu, Ú. v. EÚ L 329, 14.12.2010, s. 3.
smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2010/78/EÚ z 24. novembra 2010, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 98/26/ES, 2002/87/ES, 2003/6/ES, 2003/41/ES, 2003/71/ES, 2004/39/ES, 2004/109/ES, 2005/60/ES, 2006/48/ES, 2006/49/ES a 2009/65/ES v súvislosti s právomocami Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre bankovníctvo), Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) a Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy), Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 120.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 94/19/ES z 30. mája 1994 o systémoch ochrany vkladov, Ú. v. ES L 135, 31.5.1994, s. 5.
zmenená a doplnená:
smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/1/ES z 9. marca 2005, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 73/239/EHS, 85/611/EHS, 91/675/EHS, 92/49/EHS a 93/6/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/19/ES, 98/78/ES, 2000/12/ES, 2001/34/ES, 2002/83/ES a 2002/87/ES s cieľom vytvoriť novú organizačnú štruktúru výborov pre finančné služby, Ú. v. EÚ L 79, 24.3.2005, s. 9.
smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/14/ES z 11. marca 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 94/19/ES o systémoch ochrany vkladov, pokiaľ ide o úroveň krytia a výplatnú lehotu, Ú. v. EÚ L 68, 13.3.2009, s. 3.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/26/ES z 19. mája 1998 o konečnom zúčtovaní v platobných systémoch a zúčtovacích systémoch cenných papierov, Ú. v. ES L 166, 11.6.1998, s. 45.
zmenená a doplnená:
smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/44/ES zo 6. mája 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 98/26/ES o konečnom zúčtovaní v platobných systémoch a zúčtovacích systémoch cenných papierov a smernica 2002/47/ES o dohodách o finančných zárukách, pokiaľ ide o prepojené systémy a úverové pohľadávky, Ú. v. EÚ L 146, 10.6.2009, s. 37.
smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2010/78/EÚ z 24. novembra 2010, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 98/26/ES, 2002/87/ES, 2003/6/ES, 2003/41/ES, 2003/71/ES, 2004/39/ES, 2004/109/ES, 2005/60/ES, 2006/48/ES, 2006/49/ES a 2009/65/ES v súvislosti s právomocami Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre bankovníctvo), Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) a Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy), Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 120.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (prepracované znenie): s výnimkou hláv III a IV, Ú. v. EÚ L 177, 30.6.2006, s. 1.
zmenená a doplnená:
smernicou Komisie 2007/18/ES z 27. marca 2007, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES, pokiaľ ide o vyňatie určitých inštitúcií z rozsahu alebo ich začlenenie do rozsahu jej pôsobnosti, ako aj o postup v prípade expozícií voči multilaterálnym rozvojovým bankám, Ú. v. EÚ L 87, 28.3.2007, s. 9.
smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2007/44/ES z 5. septembra 2007, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 92/49/EHS a smernice 2002/83/ES, 2004/39/ES, 2005/68/ES a 2006/48/ES v súvislosti s procesnými pravidlami a kritériami hodnotenia obozretného posudzovania nadobudnutí a zvýšení podielov vo finančnom sektore, Ú. v. EÚ L 247, 21.9.2007, s. 1.
smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2007/64/ES z 13. novembra 2007 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 97/7/ES, 2002/65/ES, 2005/60/ES a 2006/48/ES a ktorou sa zrušuje smernica 97/5/ES, Ú. v. EÚ L 319, 5.12.2007, s. 1, pokiaľ ide o ustanovenia hláv I a II smernice 2007/64/ES.
smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/24/ES z 11. marca 2008, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/48/ES o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií, pokiaľ ide o vykonávacie právomoci prenesené na Komisiu, Ú. v. EÚ L 81, 20.3.2008, s. 38.
smernicou Komisie 2009/83/ES z 27. júla 2009, ktorou sa menia a dopĺňajú niektoré prílohy k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES, pokiaľ ide o technické ustanovenia týkajúce sa riadenia rizika, Ú. v. EÚ L 196, 28.7.2009, s. 14.
smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES zo 16. septembra 2009 o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2005/60/ES a 2006/48/ES a zrušuje smernica 2000/46/ES, Ú. v. EÚ L 267, 10.10.2009, s. 7, s výnimkou hlavy III smernice 2009/110/ES.
smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/111/ES zo 16. septembra 2009, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2006/48/ES, 2006/49/ES a 2007/64/ES, pokiaľ ide o banky pridružené k ústredným inštitúciám, niektoré položky vlastných zdrojov, veľkú majetkovú angažovanosť, mechanizmy dohľadu a krízové riadenie, Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009, s. 97.
smernicou Komisie 2010/16/EÚ z 9. marca 2010, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES, pokiaľ ide o vylúčenie určitej inštitúcie z rozsahu pôsobnosti, Ú. v. EÚ L 60, 10.3.2010, s. 15.
smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2010/76/EÚ z 24. novembra 2010, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2006/48/ES a 2006/49/ES, pokiaľ ide o kapitálové požiadavky na obchodnú knihu a na resekuritizáciu a preverovanie politík odmeňovania orgánmi dohľadu, Ú. v. EÚ L 329, 14.12.2010, s. 3.
smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2010/78/EÚ z 24. novembra 2010, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 98/26/ES, 2002/87/ES, 2003/6/ES, 2003/41/ES, 2003/71/ES, 2004/39/ES, 2004/109/ES, 2005/60/ES, 2006/48/ES, 2006/49/ES a 2009/65/ES v súvislosti s právomocami Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre bankovníctvo), Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) a Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy), Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 120.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES zo 4. apríla 2001 o reorganizácii a likvidácii úverových inštitúcií, Ú. v. ES L 125, 5.5.2001, s. 15.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/47/ES zo 6. júna 2002 o dohodách o finančných zárukách, Ú. v. ES L 168, 27.6.2002, s. 43.
zmenená a doplnená:
smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/44/ES zo 6. mája 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 98/26/ES o konečnom zúčtovaní v platobných systémoch a zúčtovacích systémoch cenných papierov a smernica 2002/47/ES o dohodách o finančných zárukách, pokiaľ ide o prepojené systémy a úverové pohľadávky, Ú. v. EÚ L 146, 10.6.2009, s. 37.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16. decembra 2002 o doplnkovom dohľade nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými spoločnosťami vo finančnom konglomeráte, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 73/239/EHS, 79/267/EHS, 92/49/EHS, 92/96/EHS, 93/6/EHS a 93/22/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/78/ES a 2000/12/ES, Ú. v. EÚ L 35, 11.2.2003, s. 1.
zmenená a doplnená:
smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/1/ES z 9. marca 2005, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 73/239/EHS, 85/611/EHS, 91/675/EHS, 92/49/EHS a 93/6/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/19/ES, 98/78/ES, 2000/12/ES, 2001/34/ES, 2002/83/ES a 2002/87/ES s cieľom vytvoriť novú organizačnú štruktúru výborov pre finančné služby, Ú. v. EÚ L 79, 24.3.2005, s. 9.
smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/25/ES z 11. marca 2008, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2002/87/ES o doplnkovom dohľade nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými spoločnosťami vo finančnom konglomeráte, pokiaľ ide o vykonávacie právomoci prenesené na Komisiu, Ú. v. EÚ L 81, 20.3.2008, s. 40.
smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2010/78/EÚ z 24. novembra 2010, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 98/26/ES, 2002/87/ES, 2003/6/ES, 2003/41/ES, 2003/71/ES, 2004/39/ES, 2004/109/ES, 2005/60/ES, 2006/48/ES, 2006/49/ES a 2009/65/ES v súvislosti s právomocami Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre bankovníctvo), Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) a Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy), Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 120.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi, o zmene a doplnení smerníc Rady 85/611/EHS a 93/6/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES a o zrušení smernice Rady 93/22/EHS: v prípade ustanovení týkajúcich sa úverových inštitúcií a s výnimkou článkov 15, 31 až 33 a hlavy III, Ú. v. EÚ L 145, 30.4.2004, s. 1.
Korigendum k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi, o zmene a doplnení smerníc Rady 85/611/EHS a 93/6/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES a o zrušení smernice Rady 93/22/EHS (Ú. v. EÚ L 145, 30.4.2004), Ú. v. EÚ L 45, 16.2.2005, s. 18.
zmenená a doplnená:
smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/31/ES z 5. apríla 2006, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2004/39/ES o trhoch s finančnými nástrojmi s ohľadom na určité termíny, Ú. v. EÚ L 114, 27.4.2006, s. 60.
smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2007/44/ES z 5. septembra 2007, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 92/49/EHS a smernice 2002/83/ES, 2004/39/ES, 2005/68/ES a 2006/48/ES v súvislosti s procesnými pravidlami a kritériami hodnotenia obozretného posudzovania nadobudnutí a zvýšení podielov vo finančnom sektore, Ú. v. EÚ L 247, 21.9.2007, s. 1.
smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/10/ES z 11. marca 2008, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2004/39/ES o trhoch s finančnými nástrojmi, pokiaľ ide o vykonávacie právomoci prenesené na Komisiu, Ú. v. EÚ L 76, 19.3.2008, s. 33.
smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2010/78/EÚ z 24. novembra 2010, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 98/26/ES, 2002/87/ES, 2003/6/ES, 2003/41/ES, 2003/71/ES, 2004/39/ES, 2004/109/ES, 2005/60/ES, 2006/48/ES, 2006/49/ES a 2009/65/ES v súvislosti s právomocami Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre bankovníctvo), Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) a Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy), Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 120.
a doplnená:
nariadením Komisie (ES) č. 1287/2006 z 10. augusta 2006, ktorým sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES, pokiaľ ide o povinnosti pri vedení záznamov pre investičné spoločnosti, oznamovanie transakcií, priehľadnosť trhu, prijatie finančných nástrojov na obchodovanie a vymedzené pojmy na účely tejto smernice, Ú. v. EÚ L 241, 2.9.2006, s. 1.
smernicou Komisie 2006/73/ES z 10. augusta 2006, ktorou sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES, pokiaľ ide o organizačné požiadavky a podmienky výkonu činnosti investičných spoločností, ako aj o vymedzené pojmy na účely uvedenej smernice, Ú. v. EÚ L 241, 2.9.2006, s. 26.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES zo 16. septembra 2009 o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2005/60/ES a 2006/48/ES a zrušuje smernica 2000/46/ES, Ú. v. EÚ L 267, 10.10.2009, s. 7, s výnimkou hlavy III smernice 2009/110/ES.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/64/ES z 13. novembra 2007 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 97/7/ES, 2002/65/ES, 2005/60/ES a 2006/48/ES a ktorou sa zrušuje smernica 97/5/ES: pokiaľ ide o ustanovenia hláv I a II smernice 2007/64/ES, Ú. v. EÚ L 319, 5.12.2007, s. 1.
Korigendum k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2007/64/ES z 13. novembra 2007 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 97/7/ES, 2002/65/ES, 2005/60/ES a 2006/48/ES a ktorou sa zrušuje smernica 97/5/ES, (Ú. v. EÚ L 319, 5.12.2007), Ú. v. EÚ L 187, 18.7.2009, s. 5.
zmenená a doplnená:
smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/111/ES zo 16. septembra 2009, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2006/48/ES, 2006/49/ES a 2007/64/ES, pokiaľ ide o banky pridružené k ústredným inštitúciám, niektoré položky vlastných zdrojov, veľkú majetkovú angažovanosť, mechanizmy dohľadu a krízové riadenie, Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009, s. 97.
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES, Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12.
PRÍLOHA B
Predchádzanie praniu špinavých peňazí
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES z 26. októbra 2005 o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, Ú. v. EÚ L 309, 25.11.2005, s. 15.
zmenená a doplnená:
smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2007/64/ES z 13. novembra 2007 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 97/7/ES, 2002/65/ES, 2005/60/ES a 2006/48/ES a ktorou sa zrušuje smernica 97/5/ES, Ú. v. EÚ L 319, 5.12.2007, s. 1, pokiaľ ide o ustanovenia hláv I a II smernice 2007/64/ES.
smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/20/ES z 11. marca 2008, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2002/60/ES o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, pokiaľ ide o vykonávacie právomoci prenesené na Komisiu, Ú. v. EÚ L 76, 19.3.2008, s. 46.
smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES zo 16. septembra 2009 o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2005/60/ES a 2006/48/ES a zrušuje smernica 2000/46/ES, Ú. v. EÚ L 267, 10.10.2009, s. 7, s výnimkou hlavy III smernice 2009/110/ES.
smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2010/78/EÚ z 24. novembra 2010, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 98/26/ES, 2002/87/ES, 2003/6/ES, 2003/41/ES, 2003/71/ES, 2004/39/ES, 2004/109/ES, 2005/60/ES, 2006/48/ES, 2006/49/ES a 2009/65/ES v súvislosti s právomocami Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre bankovníctvo), Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) a Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy), Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 120.
doplnená:
smernicou Komisie 2006/70/ES z 1. augusta 2006, ktorou sa ustanovujú vykonávacie opatrenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES, pokiaľ ide o vymedzenie pojmu politicky exponovaná osoba, a technické kritériá postupov zjednodušenej povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi a výnimky na základe finančnej činnosti vykonávanej príležitostne alebo vo veľmi obmedzenom rozsahu, Ú. v. EÚ L 214, 4.8.2006, s. 29.
nariadením Európskeho Parlamentu a Rady (ES) č. 1781/2006 z 15. novembra 2006 o údajoch o príkazcovi, ktoré sprevádzajú prevody finančných prostriedkov, Ú. v. EÚ L 345, 8.12.2006, s. 1.
nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1889/2005 o kontrole peňažných prostriedkov v hotovosti, ktoré vstupujú do Spoločenstva alebo vystupujú zo Spoločenstva, Ú. v. EÚ L 309, 25.11.2005, s. 9.
Predchádzanie podvodom a falšovaniu
Rámcové rozhodnutie Rady 2001/413/SVV z 28. mája 2001 o boji proti podvodom a falšovaniu bezhotovostných platobných prostriedkov, Ú. v. ES L 149, 2.6.2001, s. 1.
Nariadenie Rady (ES) č. 2182/2004 zo 6. decembra 2004 o medailách a žetónoch podobných eurominciam, Ú. v. EÚ L 373, 21.12.2004, s. 1.
zmenené a doplnené:
nariadením Rady (ES) č. 46/2009 z 18. decembra 2008, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2182/2004 o medailách a žetónoch podobných eurominciam, Ú. v. EÚ L 17, 22.1.2009, s. 5.
Nariadenie Rady (ES) č. 1338/2001 z 28. júna 2001 stanovujúce opatrenia nevyhnutné na ochranu eura proti falšovaniu, Ú. v. ES L 181, 4.7.2001, s. 6.
zmenené a doplnené:
nariadením Rady (ES) č. 44/2009 z 18. decembra 2008, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1338/2001 stanovujúce opatrenia nevyhnutné na ochranu eura proti falšovaniu, Ú. v. EÚ L 17, 22.1.2009, s. 1.
Rámcové rozhodnutie Rady 2000/383/SVV z 29. mája 2000 o zvýšenej ochrane pred falšovaním prostredníctvom pokút a ďalších trestných sankcií v súvislosti so zavádzaním eura, Ú. v. ES L 140, 14.6.2000, s. 1.
zmenené a doplnené:
rámcovým rozhodnutím Rady 2001/888/SVV zo 6. decembra 2001, ktoré mení a dopĺňa rámcové rozhodnutie Rady 2000/383/SVV o zvýšenej ochrane pred falšovaním prostredníctvom pokút a ďalších trestných sankcií v súvislosti so zavádzaním eura, Ú. v. ES L 329, 14.12.2001, s. 3.
Rozhodnutie Rady 2001/887/SVV zo 6. decembra 2001 o ochrane eura proti falšovaniu, Ú. v. ES L 329, 14.12.2001, s. 1.
Rozhodnutie Rady 2009/371/SVV zo 6. apríla 2009 o zriadení Európskeho policajného úradu (Europol), Ú. v. EÚ L 121, 15.5.2009, s. 37.
Rozhodnutie Rady 2001/923/ES zo 17. decembra 2001 o vytvorení výmenného, pomocného a školiaceho programu na ochranu eura proti falšovaniu (program Pericles), Ú. v. ES L 339, 21.12.2001, s. 50.
zmenené a doplnené:
rozhodnutím Rady 2006/75/ES z 30. januára 2006, ktorým sa mení a dopĺňa a predlžuje rozhodnutie 2001/923/ES o vytvorení výmenného, pomocného a školiaceho programu na ochranu eura proti falšovaniu (program Pericles), Ú. v. EÚ L 36, 8.2.2006, s. 40.
rozhodnutím Rady 2006/849/ES z 20. novembra 2006, ktorým sa mení, dopĺňa a predlžuje rozhodnutie 2001/923/ES o vytvorení výmenného, pomocného a školiaceho programu na ochranu eura proti falšovaniu (program Pericles), Ú. v. EÚ L 330, 28.11.2006, s. 28.
Právne predpisy v oblasti bankovníctva a financií
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/9/ES z 3. marca 1997 o systémoch náhrad pre investorov, Ú. v. ES L 84, 26.3.1997, s. 22.