20.7.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 213/12

(1)

Európska rada 26. marca 2010 schválila návrh Komisie o iniciovaní novej stratégie pre zamestnanosť a rast nazvanej Európa 2020, založenej na posilnenej koordinácii hospodárskych politík, ktorá sa zameria na kľúčové oblasti, v ktorých sú potrebné opatrenia na oživenie potenciálu Európy v oblasti udržateľného rastu a konkurencieschopnosti.

(2)

Rada 13. júla 2010 prijala odporúčanie týkajúce sa všeobecných usmernení k hospodárskym politikám členských štátov a Únie (2010 až 2014) a 21. októbra 2010 prijala rozhodnutie týkajúce sa usmernení k politikám zamestnanosti členských štátov (1), ktoré spolu tvoria „integrované usmernenia“. Členské štáty boli vyzvané, aby integrované usmernenia zohľadnili vo svojich vnútroštátnych hospodárskych politikách a politikách zamestnanosti.

(3)

Komisia 12. januára 2011 prijala prvý ročný prieskum rastu, čo znamená začiatok nového cyklu hospodárskeho riadenia v EÚ a prvý európsky semester ex-ante a integrovanej koordinácie politiky, ktorá je zakotvená v stratégii Európa 2020.

(4)

Európska rada 25. marca 2011 schválila priority fiškálnej konsolidácie a štrukturálnej reformy (v súlade so závermi Rady z 15. februára a 7. marca 2011 a v nadväznosti na ročný prieskum Komisie v oblasti rastu). Zdôraznila potrebu uprednostniť obnovenie stabilných rozpočtov a fiškálnej udržateľnosti, zníženie nezamestnanosti prostredníctvom reforiem pracovného trhu a vynaloženie nového úsilia na posilnenie rastu.

(5)

Grécko 3. mája 2010 predložilo komplexný program úprav podporovaný finančnou pomocou vo výške 110 mld. EUR, ktorú poskytli členské štáty eurozóny a MMF. V sprievodnom memorande o porozumení a jeho následných doplnkoch sa stanovujú podmienky hospodárskej politiky, na základe ktorých sa finančná pomoc vypláca.

(6)

Kľúčové prvky politickej podmienenosti sa nachádzajú v rozhodnutí Rady 2010/320/EÚ z 10. mája 2010 (2) a jeho následných zmenách a doplneniach (3), ktoré sú adresované Grécku s cieľom posilniť a prehĺbiť fiškálny dohľad a oznámiť Grécku, aby prijalo opatrenia na zníženie deficitu, ktoré sa považujú za potrebné na napravenie situácie nadmerného deficitu podľa ustanovení článku 136 a článku 126 ods. 9 zmluvy.

(7)

Európska rada 25. marca 2011 takisto vyzvala členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na Pakte Euro Plus, aby svoje záväzky predložili včas na to, aby mohli byť zaradené do ich programov stability alebo konvergenčných programov a do ich národných programov reforiem. Od Grécka sa očakáva, že predloží aktualizovaný program stability a konkrétne záväzky a opatrenia v rámci Paktu Euro Plus na rok 2011, ktoré budú vychádzať z aktualizovaného programu hospodárskych úprav.

(8)

Výsledky Grécka v oblasti rastu vychádzali v poslednom desaťročí z neudržateľných hnacích síl: rozmach spotreby a rezidenčných investícií bol sprevádzaný výraznými zvýšeniami reálnej mzdy a rýchlym rastom úverov; tento rozmach bol podporovaný nízkymi reálnymi úrokovými sadzbami spojenými s prijatím eura a liberalizáciou finančného trhu. Svetová kríza (2008 – 2009) odhalila slabé miesta vrátane neudržateľných fiškálnych politík, ktoré čiastočne skryli nespoľahlivé štatistiky a dočasne vysoké príjmy, strnulých trhov práce a výrobkov a straty konkurencieschopnosti a zvyšujúceho sa vonkajšieho dlhu. Hospodárska kríza spojená so stratou dôvery sa dotkla najmä bankového sektora, hoci nie od začiatku. Neskoré odhalenie rozsahu úpadku fiškálnej pozície Grécka bolo spôsobené závažnými nedostatkami v jeho účtovných a štatistických systémoch. Nápravné opatrenia sa preto začali vykonávať s oneskorením. S rastúcimi obavami o finančnú udržateľnosť Grécka a zvyšovaním celosvetovej nechuti riskovať zaznamenali nálady na trhu vo vzťahu k Grécku začiatkom roka 2010 výrazné zhoršenie. Grécko v apríli 2010 požiadalo o medzinárodnú finančnú pomoc, keďže stálo pred rozsiahlymi potrebami financovania a nebolo schopné prístupu na medzinárodné kapitálové trhy.

(9)

Grécko sa zaviazalo uskutočniť program hospodárskych a finančných úprav s cieľom korigovať fiškálne a vonkajšie nerovnováhy a obnoviť dôveru v krátkodobom horizonte. V strednodobom horizonte by malo položiť základy pre model rastu, ktorý sa viac spolieha na investovanie a vývoz podporujúce rast a zamestnanosť. V programe úprav sú naplánované komplexné opatrenia v troch oblastiach: (i) stratégia fiškálnej konsolidácie sústredená na začiatok obdobia a podporovaná štrukturálnymi fiškálnymi opatreniami a lepšou finančnou kontrolou, (ii) štrukturálne reformy na trhu práce a trhu výrobkov s cieľom posilniť konkurencieschopnosť a rast, a (iii) úsilie zamerané na ochranu stability bankového systému.

(10)

Komisia posúdila návrh národného programu reforiem. Zohľadnila nielen jeho význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-hospodársku politiku v Grécku, ale aj jeho súlad s pravidlami a usmerneniami EÚ, a to vzhľadom na potrebu posilniť celkové hospodárske riadenie EÚ tým, že sa na úrovni EÚ poskytnú podnety pre budúce vnútroštátne rozhodnutia. Komisia v tejto súvislosti zdôrazňuje nutnosť vykonať plánované opatrenia na dosiahnutie súladu s rozhodnutím 2010/320/EÚ,