This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 32011H0711
Commission Recommendation of 27 October 2011 on the digitisation and online accessibility of cultural material and digital preservation
Odporúčanie Komisie z 27. októbra 2011 o digitalizácii kultúrneho materiálu, jeho dostupnosti online a o uchovávaní digitálnych záznamov
Odporúčanie Komisie z 27. októbra 2011 o digitalizácii kultúrneho materiálu, jeho dostupnosti online a o uchovávaní digitálnych záznamov
Ú. v. EÚ L 283, 29.10.2011, p. 39–45
(BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)
In force
29.10.2011 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 283/39 |
ODPORÚČANIE KOMISIE
z 27. októbra 2011
o digitalizácii kultúrneho materiálu, jeho dostupnosti online a o uchovávaní digitálnych záznamov
(2011/711/EÚ)
EURÓPSKA KOMISIA,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 292,
keďže:
(1) |
Digitálna agenda pre Európu, ktorá je súčasťou stratégie Európa 2020, má za cieľ optimálne využívať informačné technológie v záujme dosiahnutia hospodárskeho rastu, vytvárania pracovných miest a zlepšovania kvality života európskych občanov. Jednou z najdôležitejších oblastí digitálnej agendy je digitalizácia a uchovávanie kultúrnej pamäte Európy, ktorá zahŕňa tlačoviny (knihy, časopisy, noviny), fotografie, muzeálne objekty, archívne dokumenty, zvukové nahrávky a audiovizuálny materiál, pamätníky a archeologické náleziská (ďalej len „kultúrny materiál“). |
(2) |
Stratégia EÚ v oblasti digitalizácie a uchovávania nadväzuje na prácu, ktorá sa za posledné roky odviedla v rámci iniciatívy digitálnych knižníc. Európske opatrenia v tejto oblasti vrátane budovania Europeany – digitálnej knižnice, archívu a múzea Európy – podporil Európsky parlament a Rada aktuálne uznesením Parlamentu z 5. mája 2010 a závermi Rady z 10. mája 2010. V pracovnom pláne pre kultúru na roky 2011 – 2014, ktorý zostavila Rada na svojom zasadnutí 18. a 19. novembra 2010, sa zdôrazňuje potreba koordinovaného postupu v oblasti digitalizácie. |
(3) |
Dňa 28. augusta 2006 vydala Komisia odporúčanie členským štátom zamerané na optimálne využitie hospodárskeho a kultúrneho potenciálu európskeho kultúrneho dedičstva pomocou internetu. Správy členských štátov o realizácii odporúčaní z rokov 2008 a 2010 ukazujú, že došlo k pokroku. Medzi jednotlivými členskými štátmi však existujú rozdiely v pokroku a rôzne body odporúčania sa do praxe neuviedli rovnakou mierou. |
(4) |
Okrem toho sa za posledné roky značne zmenili podmienky digitalizácie a spolupráce na európskej úrovni. K novým prvkom patrí napríklad otvorenie Europeany v novembri 2008, uverejnenie správy Nová renesancia, ktorú 10. januára 2011 predložil Výbor znalcov (Comité des sages) pre sprístupňovanie kultúrneho dedičstva online, a návrh Komisie na smernicu o osirotených dielach z 24. mája 2011. |
(5) |
Preto by sa členským štátom mal odporučiť aktualizovaný súbor opatrení zameraných na digitalizáciu a sprístupnenie kultúrneho dedičstva online a uchovávanie digitálnych záznamov. V danom kontexte by sa malo aj ďalej podporovať vytváranie digitalizovaného materiálu z knižníc, archívov a múzeí, aby si Európa z medzinárodného hľadiska dokázala udržať svoje vedúce postavenie v oblasti kultúrneho a kreatívneho obsahu a čo možno najlepšie využiť svoje bohatstvo kultúrneho materiálu. Ako zdôrazňuje Výbor znalcov pre sprístupňovanie kultúrneho dedičstva online, ak chce mať Európa úžitok z digitalizácie a uchovávania digitálnych záznamov, musí konať ihneď. Ak členské štáty nezvýšia investície do tejto oblasti, hrozí, že kultúrne a hospodárske výhody prechodu na digitálne technológie sa prejavia na iných kontinentoch, a nie v Európe. |
(6) |
Ak bude kultúrny materiál dostupný online, získajú k nemu prístup občania v celej Európe, čím získajú možnosť využívať ho vo voľnom čase, pri štúdiu alebo pri práci. Rôznorodé a mnohojazyčné dedičstvo Európy sa tak na internete jasne zviditeľní a európske kultúrne inštitúcie budú môcť vďaka digitalizácii svojich fondov pokračovať v plnení svojho poslania – sprístupňovaní a zachovávaní nášho dedičstva v digitálnom prostredí. |
(7) |
Okrem toho sa dá digitalizovaný materiál opätovne použiť (či už na komerčné, alebo nekomerčné účely) napríklad pri príprave učebných a vzdelávacích materiálov, dokumentárnych filmov, aplikácií pre odvetvie turistického ruchu, hier, animácií a dizajnérskych nástrojov s podmienkou dodržiavania autorských a s nimi súvisiacich práv. Tento krok významne pomôže kreatívnym odvetviam, ktoré prinášajú EÚ 3,3 % HDP a 3 % pracovných miest. Tieto odvetvia čelia prechodu na digitálne prostredie, ktoré spochybňuje tradičné modely, mení hodnotové reťazce a vyžaduje si nové obchodné modely. Digitalizácia a širšia dostupnosť kultúrnych zdrojov ponúka obrovské hospodárske príležitosti a je zásadným predpokladom ďalšieho vývoja kultúrnych a kreatívnych schopností Európy a posilnenia jej účasti európskeho priemyslu v tejto oblasti. |
(8) |
Digitalizácia je dôležitým prostriedkom na zlepšenie dostupnosti a širšie využívanie kultúrneho materiálu. Zosúladený postup členských štátov pri digitalizácii kultúrneho dedičstva by viedol k vyváženejšiemu výberu materiálu a zamedzil by duplicitnej práci. Okrem toho by pomohol vytvoriť bezpečnejšie prostredie pre spoločnosti, ktoré investujú do digitalizačných technológií. K dosiahnutiu týchto zámerov by prispeli prehľady existujúcich i plánovaných digitalizačných činností a stanovenie kvantitatívnych cieľov v tejto oblasti. |
(9) |
Náklady na digitalizáciu celého európskeho kultúrneho dedičstva sú značné a nemožno ich pokryť výlučne z verejných prostriedkov. Sponzorovanie digitalizácie súkromným sektorom či partnerstvá medzi súkromným a verejným sektorom predstavujú spôsob, ako do digitalizácie zapojiť súkromné subjekty, a mali by sa ďalej podporovať. V záujme férovosti a vyváženosti by tieto partnerstvá mali vychádzať z niekoľkých základných princípov. Obzvlášť dôležité je stanoviť časové lehoty pre prednostný prístup k digitalizovanému materiálu. Výbor znalcov pre sprístupňovanie kultúrneho dedičstva online odporúča, aby bol prednostný prístup k materiálu digitalizovanému v rámci verejno-súkromných partnerstiev obmedzený maximálne na sedem rokov. |
(10) |
Existuje možnosť (ktorá sa už využíva) spolufinancovať digitalizačné činnosti zo štrukturálnych fondov v rámci projektov s vplyvom na regionálnu ekonomiku. Táto možnosť by sa však mohla využívať častejšie a systematickejšie. Hromadná digitalizácia môže byť mimoriadne efektívna vďaka svojmu rozsahu. Preto by sa malo podporovať efektívne využívanie digitalizačných kapacít a pokiaľ možno spoločné využívanie zariadení na digitalizáciu kultúrnymi inštitúciami a krajinami. |
(11) |
Len časť knižničných, archívnych a muzeálnych zbierkových fondov patrí medzi voľné diela, t. j. nevzťahujú sa na ne alebo sa na ne prestali vzťahovať práva duševného vlastníctva, ostatné fondy sú však týmito právami chránené. Keďže práva duševného vlastníctva sú dôležitým nástrojom podpory tvorivosti, európsky kultúrny materiál by sa mal digitalizovať, sprístupňovať a uchovávať pri plnom rešpektovaní autorských a s nimi súvisiacich práv. |
(12) |
Dňa 24. mája 2011 Komisia navrhla smernicu o osirotených dielach. Aby sa naplno využil potenciál smernice, mala by sa urýchlene prijať a začať vykonávať, čím by sa v celej EÚ zabezpečil harmonizovaný prístup k otázke osirotených diel. Na rozsiahlu digitalizáciu diel, ktoré už nie sú v predaji, môže byť v členských štátoch potrebné legislatívne podchytiť riešenia v oblasti udeľovania licencií, ktoré dobrovoľne vypracovali zainteresované strany. Prístup, ktorý si zainteresované strany v rámci dialógu sponzorovaného Komisiou zvolili v prípade komerčne nedostupných kníh a náučných časopisov a ktorý vyústil do memoranda o porozumení podpísaného v Bruseli 20. septembra 2011, by mohol slúžiť ako vzor pre ďalšie dialógy v záujme uľahčenia dohôd zameraných na digitalizáciu čo možno najväčšieho množstva komerčne nedostupného materiálu. Ak by sa databázy informácií o právach prepojili na európskej úrovni, došlo by k zníženiu nákladov na usporiadanie práv. Takéto mechanizmy by sa preto mali podporovať v úzkej spolupráci so zainteresovanými stranami. |
(13) |
V prípade voľného obsahu je v záujme jeho širšej dostupnosti a využívania potrebné zabezpečiť, aby si zachoval voľný charakter aj po digitalizácii. Na ochranu voľných diel by sa nemala používať rušivá vodotlač ani iné vizuálne ochranné prostriedky, ktorými sa označuje vlastníctvo alebo pôvod. |
(14) |
Dňa 20. novembra 2008 bola otvorená Europeana – digitálna knižnica, archív a múzeum Európy. Ďalší vývoj platformy Europeana bude do veľkej miery závisieť od toho, ako ju členské štáty a ich kultúrne inštitúcie budú napĺňať obsahom a popularizovať. Opatrenia zamerané na tento cieľ je potrebné podporiť. |
(15) |
V súčasnosti Europeana poskytuje priamy prístup k vyše 19 miliónom digitalizovaných objektov. Zvukové nahrávky alebo audiovizuálny materiál však predstavujú len 2 % týchto objektov. Rozšírením obsahu prístupného cez Europeanu (vrátane typov materiálu, ktoré sú zatiaľ minimálne zastúpené) sa stránka stane zaujímavejšou pre užívateľov, čo je dôvod, prečo by sa mala podporovať. Celkový cieľ (30 miliónov objektov do roku 2015) zodpovedá strategickému plánu Europeany a predstavuje míľnik na ceste k digitalizácii celého kultúrneho dedičstve Európy do roku 2025. Ak budú prostredníctvom Europeany dostupné všetky voľné majstrovské diela (zásadné kultúrne či historické diela, ktoré určili a vybrali členské štáty), obohatí sa obsah stránky v súlade s očakávaniami používateľov. Vnútroštátne ustanovenia zabezpečujúce, aby bol všetok materiál digitalizovaný z verejných prostriedkov dostupný cez Europeanu, by urýchlili vývoj tejto platformy a vytvorili by jasný rámec šírenia obsahu kultúrnymi inštitúciami. Prijatie takýchto ustanovení by sa preto malo podporovať. |
(16) |
Digitálny materiál treba spravovať a udržiavať ho v dobrom stave, inak sa súbory môžu stať nečitateľnými v dôsledku zastarania hardvéru a softvéru používaného na ich archiváciu, môže dôjsť k strate materiálu v dôsledku degradácie archivačných zariadení a môže dôjsť k preťaženiu archivačných zariadení v dôsledku rozsiahlosti nového a neustále aktualizovaného obsahu. Napriek pokroku, ktorý sa v EÚ dosiahol v oblasti uchovávania digitálneho materiálu, v niekoľkých členských štátoch ešte neexistuje jasná a komplexná stratégia uchovávania digitálneho obsahu. Táto skutočnosť môže ohroziť prežitie digitalizovaného materiálu a môže spôsobiť aj stratu materiálu, ktorý vznikol v digitálnom formáte (pôvodný digitálny materiál). Vývoj účinných prostriedkov uchovávania digitálnych záznamov má ďalekosiahle dôsledky, ktoré presahujú rámec kultúrnych inštitúcií. Otázky uchovávania digitálnych záznamov sú relevantné pre každú súkromnú alebo verejnú organizáciu, ktorá povinne alebo dobrovoľne uchováva digitálny materiál. |
(17) |
Uchovávanie digitálnych záznamov predstavuje finančnú, organizačnú a technickú výzvu a niekedy si vyžaduje aktualizáciu právnych predpisov. Viacero členských štátov zaviedlo zákonnú povinnosť (alebo o jej zavedení uvažuje), podľa ktorej by výrobcovia digitálneho materiálu museli poskytnúť jednu alebo viac archívnych kópií svojich diel organizácii poverenej ich archiváciou. Efektívne predpisy a postupy zamerané na zákonnú archiváciu dát môžu minimalizovať administratívne bremeno vlastníkov obsahu aj archivačných inštitúcií, a preto by sa mali odporúčať. Účinná spolupráca medzi členskými štátmi je potrebná na zamedzenie veľkým rozdielom v predpisoch, ktorými sa riadi archivácia digitálneho materiálu, a mala by sa podporiť. „Web harvesting“ je nová technika zberu materiálu z internetu na účely jeho uchovávania. Jej súčasťou je aktívne zhromažďovanie materiálu poverenou inštitúciou namiesto čakania na jeho uloženie, čím sa minimalizuje administratívne zaťaženie výrobcov digitálneho materiálu. Preto by táto technika mala byť upravená vnútroštátnymi právnymi predpismi. |
(18) |
Pokiaľ ide o kinematografické diela, toto odporúčanie v mnohých aspektoch dopĺňa odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady zo 16. novembra 2005 o filmovom dedičstve a konkurencieschopnosti súvisiacich priemyselných činností (1), |
TÝMTO ODPORÚČA, ABY ČLENSKÉ ŠTÁTY:
Digitalizácia: organizácia a financovanie
1. |
naďalej plánovali a monitorovali digitalizáciu kníh, časopisov, novín, fotografií, muzeálnych objektov, archívnych dokumentov, zvukových nahrávok a audiovizuálneho materiálu, pamätníkov a archeologických nálezísk (ďalej len „kultúrny materiál“) tým, že:
|
2. |
podporovali partnerstvá medzi kultúrnymi inštitúciami a súkromným sektorom v záujme vytvorenia nových spôsobov financovania digitalizácie kultúrneho materiálu a stimulácie inovatívnych spôsobov využívania tohto materiálu, a pritom zabezpečovali, aby verejno-súkromné partnerstvá v oblasti digitalizácie boli férové a vyvážené a zodpovedali podmienkam uvedeným v prílohe; |
3. |
pokiaľ možno využívali štrukturálne fondy EÚ na spolufinancovanie činností digitalizácie v rámci regionálnych inovačných stratégií pre inteligentnú špecializáciu; |
4. |
zvážili možnosti optimálneho využívania digitalizačných kapacít a dosahovania úspor z rozsahu napríklad spojením digitalizačného úsilia kultúrnych inštitúcií a cezhraničnou spoluprácou opierajúcou sa o kompetenčné centrá pre digitalizáciu v Európe; |
Digitalizácia a online dostupnosť voľných diel
5. |
zlepšili dostupnosť a využívanie digitalizovaného voľného kultúrneho materiálu tým, že:
|
Digitalizácia a online dostupnosť diel chránených autorským právom
6. |
zlepšili podmienky pre digitalizáciu kultúrneho materiálu chráneného autorským právom a jeho dostupnosť online tým, že:
|
Europeana
7. |
prispeli k ďalšiemu budovaniu Europeany tým, že:
|
Uchovávanie digitálnych záznamov
8. |
vypracovali národné stratégie na dlhodobé uchovávanie digitálneho materiálu, aktualizovali akčné plány určené na vykonávanie týchto stratégií a navzájom si vymieňali informácie o stratégiách a akčných plánoch; |
9. |
pri plnom rešpektovaní právnych predpisov Európskej únie i medzinárodných právnych predpisov o právach duševného vlastníctva pridali do svojich právnych predpisov výslovné a jednoznačné ustanovenia umožňujúce verejným inštitúciám viacnásobné rozmnožovanie a migráciu digitálneho kultúrneho materiálu na účely uchovávania; |
10. |
v záujme dlhodobého uchovania materiálu, ktorý vznikol v digitálnom formáte, prijali potrebné pravidlá na archiváciu tohto materiálu a zlepšili efektívnosť existujúcich pravidiel jeho archivácie tým, že:
|
11. |
pri určovaní politík a postupov archivácie materiálu pôvodne vytvoreného v digitálnom formáte zohľadnili vývoj v iných členských štátoch, aby sa zabránilo priveľkej rozdielnosti pravidiel archivácie; |
Kontrola tohto odporúčania
12. |
informovali Komisiu 24 mesiacov od zverejnenia tohto odporúčania v Úradnom vestníku Európskej únie a následne každé ďalšie dva roky o opatreniach prijatých na základe tohto odporúčania. |
V Bruseli 27. októbra 2011
Za Komisiu
Neelie KROES
podpredsedníčka
(1) Ú. v. EÚ L 323, 9.12.2005, s. 57.
PRÍLOHA I
VEREJNO-SÚKROMNÉ PARTNERSTVÁ PRE DIGITALIZÁCIU
S cieľom urýchliť digitalizáciu nášho kultúrneho dedičstva sa digitalizačné činnosti musia okrem verejných prostriedkov doplnkovo financovať aj zo súkromných investícií. Preto Komisia podporuje verejno-súkromné partnerstvá zamerané na digitalizáciu kultúrneho materiálu.
Komisia vyzýva členské štáty, aby motivovali takéto partnerstvá, ktoré by mali spĺňať tieto základné zásady:
1. Dodržiavanie práv duševného vlastníctva
Verejno-súkromné partnerstvá zamerané na digitalizáciu zbierok kultúrnych inštitúcií by mali v plnej miere rešpektovať právne predpisy Európskej únie i medzinárodné právne predpisy o právach duševného vlastníctva.
2. Nevýhradnosť
Dohody o digitalizácii voľných diel by mali mať nevýhradný charakter v tom zmysle, že všetci ostatní súkromní partneri by mali mať možnosť digitalizovať rovnaký materiál za porovnateľných podmienok.
Aby sa súkromnému partnerovi vrátila jeho investícia, môže byť potrebné stanoviť obdobie prednostného komerčného využívania alebo prednostného komerčného využívania daného materiálu. Toto obdobie by malo byť časovo obmedzené a čo možno najkratšie, aby sa rešpektovala zásada, podľa ktorej si voľné diela majú po digitalizácii zachovať voľný charakter. Obdobie prednostného používania by malo trvať maximálne 7 rokov.
Dohody by mali v plnej miere zodpovedať pravidlám EÚ o hospodárskej súťaži.
3. Transparentnosť procesu
Dohody o digitalizácii zbierok kultúrnych inštitúcií by sa mali uzavrieť na základe verejného výberového konania medzi potenciálnymi súkromnými partnermi.
4. Transparentnosť dohôd
Obsah dohôd medzi kultúrnymi inštitúciami a súkromnými partnermi o digitalizácii kultúrnych zbierok by sa mal zverejniť.
5. Dostupnosť cez Europeanu
Uzatvorenie verejno-súkromných partnerstiev by malo byť podmienené dostupnosťou digitalizovaného materiálu cez Europeanu.
6. Hlavné kritériá
Hlavné kritériá na posudzovanie návrhov verejno-súkromných partnerstiev:
— |
Celú investíciu vykoná súkromný partner s prihliadnutím na úsilie vyžadované od verejného partnera. |
— |
Dostupnosť digitalizovaného materiálu širokej verejnosti okrem iného aj cez Europeanu. Modely partnerstiev, ktoré konečnému používateľovi poskytujú bezplatný prístup k digitalizovanému materiálu, by sa mali uprednostňovať pred tými, v rámci ktorých konečný používateľ musí za prístup k materiálu platiť. |
— |
Cezhraničný prístup. Dohody o partnerstve musia viesť k cezhraničnému prístupu pre všetkých. |
— |
Dĺžka obdobia, počas ktorého má súkromný partner právo na preferenčné komerčné používanie digitalizovaného materiálu. Toto obdobie by malo byť čo možno najkratšie. |
— |
Plánovaná kvalita digitalizácie a kvalita súborov, ktoré sa odovzdajú kultúrnym inštitúciám. Súkromný partner by mal kultúrnym inštitúciám poskytnúť digitalizované súbory rovnakej kvality, ako sám používa. |
— |
Používanie digitalizovaného materiálu kultúrnymi inštitúciami na nekomerčné účely. Toto používanie by malo byť čo najširšie a nemali by sa naň vzťahovať technické ani zmluvné obmedzenia. |
— |
Časový harmonogram projektu digitalizácie. |
PRÍLOHA II
ORIENTAČNÉ CIELE PRE MINIMÁLNY PRÍSPEVOK OBSAHU DO EUROPEANY NA ČLENSKÝ ŠTÁT
|
Počet objektov v Europeane na ČŠ (1) |
Orientačný cieľ na rok 2015 (2) |
BELGICKO |
338 098 |
759 000 |
BULHARSKO |
38 263 |
267 000 |
ČESKÁ REPUBLIKA |
35 490 |
492 000 |
DÁNSKO |
67 235 |
453 000 |
NEMECKO |
3 160 416 |
5 496 000 |
ESTÓNSKO |
68 943 |
90 000 |
ÍRSKO |
950 554 |
1 236 000 |
GRÉCKO |
211 532 |
618 000 |
ŠPANIELSKO |
1 647 539 |
2 676 000 |
FRANCÚZSKO |
2 745 833 |
4 308 000 |
TALIANSKO |
1 946 040 |
3 705 000 |
CYPRUS |
53 |
45 000 |
LOTYŠSKO |
30 576 |
90 000 |
LITVA |
8 824 |
129 000 |
LUXEMBURSKO |
47 965 |
66 000 |
MAĎARSKO |
115 621 |
417 000 |
MALTA |
56 233 |
73 000 |
HOLANDSKO |
1 208 713 |
1 571 000 |
RAKÚSKO |
282 039 |
600 000 |
POĽSKO |
639 099 |
1 575 000 |
PORTUGALSKO |
28 808 |
528 000 |
RUMUNSKO |
35 852 |
789 000 |
SLOVINSKO |
244 652 |
318 000 |
SLOVENSKO |
84 858 |
243 000 |
FÍNSKO |
795 810 |
1 035 000 |
ŠVÉDSKO |
1 489 488 |
1 936 000 |
SPOJENÉ KRÁĽOVSTVO |
944 234 |
3 939 000 |
(1) Október 2011. Ďalšie objekty poskytujú aj krajiny, ktoré nie sú členmi EÚ (najmä Nórsko a Švajčiarsko), alebo pochádzajú z celoeurópskych projektov, a preto ich nemožno pripísať konkrétnemu členskému štátu
(2) Orientačné ciele na členský štát sa počítajú na základe: a) veľkosti populácie a b) HDP v súlade s celkovým cieľom – aby do roku 2015 bolo cez Europeanu dostupných 30 miliónov digitalizovaných objektov. Pre členské štáty, ktoré orientačný cieľ dosahujú teraz alebo ho už takmer dosiahli, vychádza výpočet zo súčasného počtu objektov, ktorými prispievajú do Europeany, zvýšeného o 30 %. Všetky členské štáty by mali prihliadať aj na kvalitatívne aspekty vzhľadom na potrebu sprístupnenia všetkých voľných majstrovských diel cez Europeanu do roku 2015.