18.3.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 75/8

(1)

Nariadením (ES) č. 132/2001 (2) Rada 22. januára 2001 uložila konečné antidumpingové clo (ďalej len „platné opatrenia“) vo výške 33,25 EUR/t na dovoz dusičnanu amónneho zaradeného pod kódy KN 3102 30 90 a 3102 40 90 s pôvodom na Ukrajine a v iných štátoch. Prešetrovanie, ktoré viedlo k týmto existujúcim opatreniam, sa ďalej uvádza ako „pôvodné prešetrovanie“.

(2)

Rada 17. mája 2004 nariadením (ES) č. 993/2004 (3) po čiastočnom predbežnom preskúmaní oslobodila dovoz do Spoločenstva príslušného výrobku vyrobeného spoločnosťami, od ktorých Komisia prijala záväzky, od antidumpingových ciel uložených nariadením (ES) č. 132/2001. Nariadením Komisie (ES) č. 1001/2004 (4) boli prijaté záväzky na obdobie 6 mesiacov a nariadením Komisie (ES) č. 1996/2004 (5) na ďalšie obdobie do 20. mája 2005. Týmito záväzkami sa mali zohľadniť určité dôsledky rozšírenia Európskej únie na 25 členských štátov, ku ktorému došlo 1. mája 2004.

(3)

Nariadením (ES) č. 945/2005 Rada po predbežnom preskúmaní, ktorého rozsah sa obmedzil na definovanie príslušného výrobku, rozhodla, že definovanie príslušného výrobku by sa malo objasniť a že platné opatrenia by sa mali uplatňovať na príslušný výrobok, ak je súčasťou iných hnojív, v pomere k ich obsahu dusičnanu amónneho spolu s inými marginálnymi látkami a živinami.

(4)

Po preskúmaní pred uplynutím platnosti, ktoré sa začalo v januári 2006, predĺžila Rada nariadením (ES) č. 442/2007 (6) uvedené opatrenia na ich súčasnej úrovni o ďalšie dva roky. Tieto opatrenia spočívajú v osobitných clách.

(5)

Akciová spoločnosť (Open Joint Stock Company – OJSC) Azot Čerkasy (ďalej len „žiadateľ“), ktorá je vyvážajúcim výrobcom z Ukrajiny, podala žiadosť o čiastočné predbežné preskúmanie podľa článku 11 ods. 3 základného nariadenia. Žiadosť sa obmedzovala na preskúmanie dumpingu týkajúceho sa žiadateľa.

(6)

V tejto žiadosti predloženej v súlade s článkom 11 ods. 3 základného nariadenia žiadateľ tvrdil, že sa zmenili okolnosti týkajúce sa dumpingu, na základe ktorého boli zavedené platné opatrenia, a že tieto zmeny majú trvalý charakter. Žiadateľ ďalej tvrdil, že porovnanie normálnej hodnoty na základe jeho vlastných nákladov alebo domácich cien a vývozných cien do Spoločenstva by viedlo k zníženiu dumpingu výrazne pod úroveň súčasných opatrení. Tvrdil, že na vyrovnanie dumpingu už preto nie je potrebné zachovať opatrenia na existujúcej úrovni.

(7)

Komisia dospela po porade s poradným výborom k záveru, že žiadosť obsahuje dostatočné evidentné dôkazy, a 19. decembra 2006 oznámila začatie čiastočného predbežného preskúmania podľa článku 11 ods. 3 základného nariadenia oznámením o začatí preskúmania uverejneným v Úradnom vestníku Európskej únie  (7).

(8)

Preskúmanie sa obmedzilo na preskúmanie dumpingu týkajúceho sa žiadateľa. Prešetrovanie dumpingu zahŕňalo obdobie od 1. októbra 2005 do 30. septembra 2006 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“ alebo „ORP“).

(9)

Komisia o začatí preskúmania oficiálne informovala žiadateľa, zástupcov vyvážajúcej krajiny a združenie výrobcov Spoločenstva. Zainteresované strany dostali možnosť predložiť svoje stanoviská v písomnej forme a požiadať o vypočutie v lehote stanovenej v oznámení o začatí.

(10)

Všetky zainteresované strany, ktoré o to požiadali a preukázali, že by na základe konkrétnych dôvodov mali byť vypočuté, boli vypočuté.

(11)

S cieľom získať informácie, ktoré pre svoje prešetrovanie považovala za potrebné, zaslala Komisia žiadateľovi dotazník, ktorý bol v stanovenej lehote vyplnený a vrátený.

(12)

Komisia vyhľadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na určenie dumpingu. Komisia vykonala overovacie návštevy v priestoroch žiadateľa v Čerkasoch.

(13)

Zainteresované strany boli informované o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých sa malo odporučiť ukončenie uvedeného preskúmania a zachovanie platných antidumpingových opatrení na dovoz príslušného výrobku žiadateľom, a bola im poskytnutá príležitosť vyjadriť pripomienky. Ich pripomienky sa dôkladne zvážili a v odôvodnených prípadoch zohľadnili.

(14)

Príslušný výrobok je ten istý výrobok, ktorý bol predmetom pôvodného prešetrovania a ktorý bol spresnený v nariadení (ES) č. 945/2005, konkrétne ide o tuhé hnojivá s obsahom dusičnanu amónneho vyšším ako 80 % hmotnosti s pôvodom na Ukrajine zaradené pod kódy KN 3102 30 90, 3102 40 90, ex 3102 29 00, ex 3102 60 00, ex 3102 90 00, ex 3105 10 00, ex 3105 20 10, ex 3105 51 00, ex 3105 59 00 a ex 3105 90 91 (ďalej len „DA“). DA je tuhé dusíkaté hnojivo bežne používané v poľnohospodárstve. Vyrába sa z čpavku a kyseliny dusičnej a vo forme peliet alebo granúl má obsah dusíka vyšší ako 28 % hmotnosti.

(15)

V tomto revíznom prešetrovaní sa potvrdil výsledok pôvodného prešetrovania, podľa ktorého je DA čisto komoditný výrobok a jeho kvalita a základné fyzikálne vlastnosti sú identické bez ohľadu na krajinu pôvodu. DA vyrábaný a predávaný žiadateľom na jeho domácom trhu na Ukrajine a DA vyvážaný do Spoločenstva majú rovnaké základné fyzikálne a chemické vlastnosti a v podstate rovnaké použitie. Preto sa tieto výrobky považujú za podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia. Keďže toto preskúmanie sa obmedzilo na zistenie dumpingu týkajúceho sa žiadateľa, neboli vyvodené žiadne závery s ohľadom na výrobok vyrábaný a predávaný výrobným odvetvím Spoločenstva na trhu Spoločenstva.

(16)

S cieľom stanoviť normálnu hodnotu sa najprv overilo, či bol celkový domáci predaj žiadateľa reprezentatívny v zmysle článku 2 ods. 2 základného nariadenia, konkrétne či predstavoval aspoň 5 % z celkového objemu tohto predaja daného výrobku, ktorý žiadateľ vyviezol do Spoločenstva. Z prešetrovania vyplynulo, že žiadateľ predával iba jeden druh DA a že tento druh sa predával na domácom trhu v reprezentatívnom množstve.

(17)

Komisia porovnaním čistej predajnej ceny na domácom trhu s vypočítanými výrobnými nákladmi následne preskúmala, či sa domáci predaj DA môže v súlade s článkom 2 ods. 4 základného nariadenia považovať za predaj pri bežnom obchodovaní.

(18)

Pri posudzovaní výrobných nákladov žiadateľa sa zistilo, že v záznamoch žiadateľa neboli primerane vyjadrené náklady na plyn. Treba poznamenať, že náklady na energiu, napríklad na plyn, predstavujú podstatnú časť výrobných nákladov a významný podiel celkových výrobných nákladov.

(19)

Pokiaľ ide o náklady na plyn, zistilo sa, že väčšinu plynu, ktorý sa spotrebúva pri výrobe DA, dováža Ukrajina z Ruska. V tejto súvislosti všetky dostupné údaje naznačujú, že Ukrajina dováža zemný plyn z Ruska za ceny, ktoré sú výrazne nižšie ako trhové ceny na neregulovaných trhoch so zemným plynom. Z prešetrovania vyplynulo, že cena zemného plynu vyvážaného z Ruska do Spoločenstva bola približne dvakrát vyššia ako cena plynu na domácom trhu na Ukrajine. Z toho dôvodu sa podľa článku 2 ods. 5 základného nariadenia náklady na plyn žiadateľa upravili na základe informácií o iných reprezentatívnych trhoch.

(20)

Po oznámení výsledku prešetrovania žiadateľ tvrdil, že úprava jeho ceny plynu na domácom trhu nie je odôvodnená, pretože účtovné záznamy spoločnosti v plnej miere vyjadrujú náklady spojené s výrobou a predajom podobného výrobku v krajine pôvodu.

(21)

Pri skúmaní nákladov na výrobu podobného výrobku podľa článku 2 ods. 5 základného nariadenia však musí byť stanovené, či náklady zapísané v účtovných záznamoch spoločnosti primerane odrážajú náklady spojené s výrobou a predajom výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania. Z dôvodov uvedených v odôvodnení 19 sa dospelo k záveru, že to tak nie je.

(22)

Žiadateľ ďalej tvrdil, že jeho normálna hodnota by sa mala stanoviť na základe jeho predaja príslušného výrobku na domácom trhu, keďže neexistuje dôvod predpokladať, že tento predaj sa neuskutočnil pri bežnom obchodovaní. V tejto súvislosti treba poznamenať, že na stanovenie toho, či sa predaj na domácom trhu na základe jeho ceny uskutočnil pri bežnom obchodovaní, konkrétne či bol ziskový, sa musí najprv stanoviť, či boli náklady žiadateľa spoľahlivým základom v zmysle článku 2 ods. 5 základného nariadenia. Až po spoľahlivom stanovení nákladov môže byť použitá vhodná metodika stanovenia normálnej hodnoty. Ako sa uvádza v odôvodnení 28 a v ďalších odôvodneniach, z porovnania čistej predajnej ceny na domácom trhu s upravenými výrobnými nákladmi počas ORP vyplynulo, že predaj na domácom trhu sa neuskutočnil pri bežnom obchodovaní, na stanovenie normálnej hodnoty preto nemohli byť použité žiadateľove ceny na domácom trhu.

(23)

Žiadateľ okrem toho tvrdil, že prešetrovanie vychádzalo z údajov zozbieraných v priebehu ORP a že závery preto nezohľadňujú vývoj po uplynutí tohto obdobia, najmä trvalý nárast cien plynu a zvyšovanie domácej spotreby hnojív na Ukrajine. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa článku 6 ods. 1 základného nariadenia sa na účely reprezentatívneho zistenia stanoví obdobie prešetrovania, ktoré v prípade dumpingu trvá bežne najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred začatím konania. Treba však tiež pripomenúť, že v súlade s obvyklou praxou Spoločenstva trvalo ORP týkajúce sa dumpingu jeden rok.

(24)

Zvažovalo sa, či pri stanovení dumpingového rozpätia žiadateľa mal byť zohľadnený vývoj cien plynu na Ukrajine, ku ktorému došlo po ORP. V tejto súvislosti treba poznamenať, že v súlade s článkom 6 ods. 1 základného nariadenia sa informácie týkajúce sa obdobia po období prešetrovania obvykle neberú do úvahy. Toto bolo v súlade s bežnou praxou Spoločenstva interpretované tak, že okolnosti, ktoré sa vzťahujú na obdobie po období prešetrovania, sa môžu brať do úvahy len vtedy, ak sú zrejmé, nesporné a trvalé. Hoci po skončení ORP bol zaznamenaný nárast cien plynu, nemohlo sa stanoviť s dostatočnou istotou, či išlo o trvalý nárast cien. Zistilo sa, že dostupné informácie o budúcom vývoji cien plynu na Ukrajine boli len prognózami a nevychádzali z overiteľných údajov o skutočných cenách plynu. Podľa článku 6 ods.1 sa informácie a údaje, ktoré sa netýkajú OP (alebo v prípade preskúmania ORP), môžu zohľadniť vo výnimočných prípadoch. V uvedenom prípade sa zohľadnenie informácií a údajov za obdobie mimo ORP považovalo za neodôvodnené. Žiadateľ okrem toho svoje tvrdenia nepodložil žiadnymi dôkazmi o tom, že údaje vzťahujúce sa na obdobie po ORP sú reprezentatívnejšie ako údaje vzťahujúce sa na ORP. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(25)

Pokiaľ ide o nárast spotreby hnojív na Ukrajine po ORP, žiadateľ nevysvetlil ani nepreukázal, do akej miery mohla mať táto skutočnosť vplyv na zistenia, ku ktorým sa dospelo na základe informácií týkajúcich sa ORP. Žiadateľ teda nepredložil dostatočné informácie, na základe ktorých by sa mohlo dospieť k zmysluplným záverom, ani neboli k dispozícii iné informácie, ktoré by v tomto ohľade podporili žiadateľovo tvrdenie. Keďže akékoľvek závery na takomto základe by boli špekulatívne, žiadateľovo tvrdenie bolo zamietnuté.

(26)

Základom upravenej ceny plynu bola priemerná cena ruského plynu pri jeho predaji na vývoz na nemecko-českej hranici (hraničný prechod Waidhaus) bez nákladov na prepravu. Waidhaus, ktorý je ťažiskovým bodom pre predaj ruského plynu do Európskej únie, ktorá je jednak najväčším trhom pre ruský plyn a jednak má ceny primerane odzrkadľujúce náklady, je možné považovať v zmysle článku 2 ods. 5 základného nariadenia za reprezentatívny trh.

(27)

Žiadateľ ďalej tvrdil, že Ukrajina nakupuje plyn za podobných obchodných podmienok ako Spoločenstvo a že ceny za plyn, ktoré žiadateľ platil v roku 2007, boli v tom istom období vyššie ako cena plynu na ukrajinsko-ruskej hranici. Žiadateľ však nepredložil žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení, a tak nepreukázal, že sú splnené podmienky na zohľadnenie okolností uvedené v odôvodnení 24, ktoré sa týkajú obdobia po uplynutí ORP. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(28)

Z porovnania čistej predajnej ceny na domácom trhu s upravenými výrobnými nákladmi v priebehu ORP vyplynulo, že predaj na domácom trhu sa v zmysle článku 2 ods. 4 základného nariadenia neuskutočnil pri bežnom obchodovaní.

(29)

Preto sa dospelo k názoru, že ceny na domácom trhu neboli vhodným základom na stanovenie normálnej hodnoty, a musela byť použitá iná metóda. V súlade s článkom 2 ods. 3 a 6 základného nariadenia sa normálna hodnota vytvorila tak, že k žiadateľovým nákladom na výrobu príslušného výrobku, v prípade potreby po úprave uvedenej v odôvodnení 19, sa pripočítala primeraná suma na predajné, všeobecné a administratívne náklady (ďalej len „PVA“) a primeraná suma na zisk.

(30)

PVA náklady a zisk nebolo možné stanoviť podľa článku 2 ods. 6 úvodnej vety základného nariadenia, pretože žiadateľ neuskutočnil reprezentatívny domáci predaj príslušného výrobku pri bežnom obchodovaní. Článok 2 ods. 6 písm. a) základného nariadenia sa nemohol uplatniť, keďže predmetom prešetrovania je iba žiadateľ. Nemohol sa uplatniť ani článok 2 ods. 6 písm. b), keďže z dôvodov uvedených v odôvodnení 19 by sa museli o náklady na plyn upraviť aj výrobné náklady žiadateľa v prípade výrobkov, ktoré patria do rovnakej všeobecnej kategórie tovaru. Preto sa PVA náklady a zisk určili na základe článku 2 ods. 6 písm. c) základného nariadenia.

(31)

Severoamerický trh so silnou konkurenciou medzi domácimi aj zahraničnými spoločnosťami zaznamenal výrazný objem domáceho predaja. V tejto súvislosti sa zohľadnili verejne dostupné informácie o väčších spoločnostiach podnikajúcich v oblasti hnojív. Zistilo sa, že na účely tohto prešetrovania by boli najvhodnejšie zodpovedajúce údaje od severoamerických výrobcov (USA a Kanada) z dôvodu širokej dostupnosti spoľahlivých a úplných verejných finančných údajov od spoločností kótovaných na burze v tejto časti sveta. Preto sa PVA náklady a zisk stanovili na základe vážených priemerných PVA nákladov a zisku troch severoamerických výrobcov, o ktorých sa zistilo, že patria medzi najväčšie spoločnosti v odvetví dusíkatých hnojív, pokiaľ ide o ich domáci predaj rovnakej všeobecnej kategórie výrobkov (dusíkaté hnojivá). Títo traja výrobcovia sa považovali za reprezentatívnych v odvetví dusíkatých hnojív, a teda ich PVA náklady a zisk za reprezentatívne hodnoty vznikajúce v spoločnostiach úspešne vykonávajúcich činnosť v tomto segmente podnikateľskej činnosti. Treba poznamenať, že nič nepoukazovalo na to, že takto stanovený zisk bol vyšší ako zisk, ktorý dosiahli iní ukrajinskí výrobcovia z predaja výrobkov rovnakej všeobecnej kategórie na svojom domácom trhu.

(32)

Po oznámení výsledkov žiadateľ tvrdil, že medzi situáciou na trhu v Severnej Amerike a na Ukrajine je výrazný rozdiel. Žiadateľ však nedokázal údajný rozdiel vysvetliť ani podložiť svoje tvrdenia. Keďže nenavrhol ani iný vhodný základ výpočtu, muselo byť uvedené tvrdenie zamietnuté.

(33)

Keďže príslušný výrobok bol vyvážaný do Spoločenstva pre nezávislých zákazníkov, vývozná cena bola stanovená v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia, konkrétne na základe vývoznej ceny skutočne zaplatenej alebo splatnej.

(34)

Normálna hodnota a vývozná cena sa porovnali na základe cien zo závodu a na rovnakej úrovni obchodovania. Na účely zabezpečenia korektného porovnania medzi normálnou hodnotu a vývoznou cenou sa v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia formou úprav zodpovedajúco zohľadnili rozdiely, ktoré ovplyvňujú cenu a cenovú porovnateľnosť. Preto sa v oprávnených prípadoch podložených overenými dôkazmi vykonali úpravy zohľadňujúce rozdiely v nákladoch na dopravu, manipuláciu, nakládku a vedľajšie náklady.

(35)

Po oznámení výsledkov tvrdilo združenie výrobcov Spoločenstva, že ukrajinské železničné tarify na prepravu okrem iného príslušného výrobku pri vývoze do Spoločenstva sú umelo udržiavané na nízkej úrovni, a preto sa musia upraviť. Prešetrovanie však nepreukázalo, že prepravné náklady na Ukrajine neboli v záznamoch žiadateľa primerane vyjadrené. Toto tvrdenie bolo preto potrebné zamietnuť.

(36)

Dumpingové rozpätie sa stanovilo podľa článku 2 ods. 11 základného nariadenia na základe porovnania váženej priemernej normálnej hodnoty s váženou priemernou vývoznou cenou.

(37)

Na základe porovnania sa stanovilo dumpingové rozpätie vo výške 38,2 % vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Spoločenstva, clo nezaplatené.

(38)

Podľa článku 11 ods. 3 základného nariadenia sa vykonala analýza, či by sa zmena okolností, pokiaľ ide o dumping, mohla považovať za trvalú.

(39)

V tejto súvislosti sa skonštatovalo, že dumpingové rozpätie v súčasnosti platné pre žiadateľa bolo v súlade s článkom 2 ods. 7 základného nariadenia stanovené v pôvodnom prešetrovaní podľa normálnej hodnoty určenej na základe údajov získaných od výrobcu z tretej krajiny s trhovým hospodárstvom. V rámci tohto preskúmania sa však v súlade článkom 2 ods. 1 až 6 základného nariadenia normálna hodnota vypočítala na základe informácií týkajúcich sa žiadateľových vlastných údajov, keďže Ukrajine bol udelený štatút krajiny s trhovým hospodárstvom [zmena a doplnenie základného nariadenia nariadením (ES) č. 2117/2005].

(40)

Nič nepoukazovalo na to, že by úroveň normálnej hodnoty alebo vývoznej ceny stanovená pre žiadateľa v tomto prešetrovaní nemohla byť považovaná za trvalú. Je možné namietnuť, že na normálnu hodnotu mohol mať výrazný vplyv vývoj cien zemného plynu ako hlavnej suroviny. Usúdilo sa však, že účinok nárastu ceny by sa týkal všetkých účastníkov na trhu, a preto by sa prejavil na normálnej hodnote aj na vývoznej cene.

(41)

Zistilo sa, že vývozná cena žiadateľa do Spoločenstva bola počas ORP podobná ako jeho cena pri vývoze do iných krajín, v ktorých sa počas ORP predávalo podstatne vyššie množstvo.

(42)

Preto, hoci sa dumpingové rozpätie zistené počas ORP zakladá na relatívne nízkom objeme vývozu žiadateľa do Spoločenstva, existujú dôvody domnievať sa, že zistené dumpingové rozpätie sa zakladá na zmenených okolnostiach trvalého charakteru.

(43)

Keďže v pôvodnom prešetrovaní sa clo uložilo vo forme osobitnej sumy za tonu, malo by mať v súčasnom prešetrovaní rovnakú formu. Clo vypočítané na základe súčasného dumpingového rozpätia by predstavovalo 47 EUR/t.

(44)

Treba pripomenúť, že podľa odôvodnenia 59 nariadenia (ES) č. 132/2001 bolo v čase uloženia konečných opatrení v roku 2001 pri stanovení výšky konečného cla ukladaného v súlade s pravidlom nižšieho cla použité rozpätie ujmy. Podľa článku 1 ods. 2 nariadenia (ES) č. 442/2007 sa v súčasnosti platné clo pohybuje v závislosti od konkrétneho druhu výrobku od 29,26 EUR/t do 33,25 EUR/t.

(45)

Keďže clo stanovené na základe súčasného dumpingového rozpätia je vyššie ako v súčasnosti platné clo, preskúmanie by sa malo ukončiť bez zmeny cla platného pre žiadateľa, ktoré by sa malo zachovať na úrovni sadzby konečného antidumpingového cla stanovenej v pôvodnom prešetrovaní.

(46)

Žiadateľ prejavil záujem ponúknuť záväzok, v rámci lehôt stanovených v článku 8 ods. 2 základného nariadenia však nepredložil dostatočne podloženú ponuku záväzku. Komisia preto nemohla prijať žiadnu ponuku záväzku. Usúdilo sa však, že vzhľadom na komplexnosť viacerých aspektov, a to 1. nestálosti ceny príslušného výrobku, ktorá by si vyžadovala určitý spôsob indexácie minimálnych cien, pričom uvedená nestálosť nie je dostatočne odôvodnená ako kľúčová nákladová položka, a 2. osobitnej situácie na trhu, pokiaľ ide o príslušný výrobok (okrem iného obmedzený dovoz od vývozcu, ktorý je predmetom tohto preskúmania), je potrebné zvážiť, či by bol záväzok kombinujúci indexovanú minimálnu cenu a množstvový strop funkčný.

(47)

Ako už bolo spomenuté, pre komplexnosť týchto otázok nedokázal žiadateľ v zákonnej lehote predložiť prijateľnú ponuku záväzku. Vzhľadom na túto situáciu sa Rada domnieva, že žiadateľovi by sa malo výnimočne povoliť uskutočniť ponuku záväzku po uplynutí zákonnej lehoty, avšak najneskôr do 10 kalendárnych dní od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

(48)

Zainteresované strany boli informované o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých sa malo ukončiť toto preskúmanie a zachovať platné antidumpingové clo na dovoz príslušného výrobku vyrobeného žiadateľom. Všetky strany mali príležitosť vyjadriť sa. Ich pripomienky sa v opodstatnených a podložených prípadoch zohľadnili,