Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 32008D0949

2008/949/ES: Rozhodnutie Komisie zo 6. novembra 2008 , ktorým sa prijíma viacročný program Spoločenstva podľa nariadenia Rady (ES) č. 199/2008 o vytvorení rámca Spoločenstva pre zber, správu a využívanie údajov v odvetví rybného hospodárstva a pre podporu vedeckého poradenstva súvisiaceho so spoločnou politikou v oblasti rybného hospodárstva

Ú. v. EÚ L 346, 23.12.2008, p. 37–88 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

Legal status of the document No longer in force, Date of end of validity: 31/12/2010; Zrušil 32010D0093

ELI: http://data.europa.eu/eli/dec/2008/949/oj

23.12.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 346/37


ROZHODNUTIE KOMISIE

zo 6. novembra 2008,

ktorým sa prijíma viacročný program Spoločenstva podľa nariadenia Rady (ES) č. 199/2008 o vytvorení rámca Spoločenstva pre zber, správu a využívanie údajov v odvetví rybného hospodárstva a pre podporu vedeckého poradenstva súvisiaceho so spoločnou politikou v oblasti rybného hospodárstva

(2008/949/ES)

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 199/2008 z 25. februára 2008 o vytvorení rámca Spoločenstva pre zber, správu a využívanie údajov v odvetví rybného hospodárstva a pre podporu vedeckého poradenstva súvisiaceho so spoločnou politikou v oblasti rybného hospodárstva (1), a najmä na jeho článok 3 ods. 1,

keďže:

(1)

Nariadením (ES) č. 199/2008 sa zavádza rámec Spoločenstva pre zber, správu a využívanie údajov slúžiacich na vytvorenie pevného základu pre vedecké analýzy rybného hospodárstva a na zaistenie formulovania spoľahlivých vedeckých odporúčaní pre implementáciu spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva (ďalej len „SPRH“).

(2)

Členské štáty by mali vytvoriť viacročné národné programy pre zber, správu a využívanie údajov v súlade s viacročným programom Spoločenstva.

(3)

Je preto potrebné vytvoriť viacročný program Spoločenstva zameraný na zber informácií na podporu vedeckej analýzy, ktorá sa vyžaduje v rámci SPRH, a na správu a využívanie týchto informácií.

(4)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre rybné hospodárstvo a akvakultúru,

ROZHODLA TAKTO:

Jediný článok

Viacročný program Spoločenstva, ako sa uvádza v článku 3 ods. 1 nariadenia (ES) č. 199/2008, sa vymedzuje v prílohe.

V Bruseli 6. novembra 2008

Za Komisiu

Joe BORG

člen Komisie


(1)  Ú. v. EÚ L 60, 5.3.2008, s. 1.


PRÍLOHA

VIACROČNÝ PROGRAM SPOLOČENSTVA

KAPITOLA I

PREDMET ÚPRAVY A VYMEDZENIE POJMOV

1.

Na účely tohto programu Spoločenstva sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

a)   Aktívne plavidlá: Plavidlá, ktoré sa zúčastnili na akejkoľvek rybolovnej operácii (viac ako 0 dní) počas kalendárneho roka. Plavidlo, ktoré sa nezúčastnilo na rybolovnej operácii počas roka, sa považuje za neaktívne.

b)   Súbežný odber vzoriek: Odber vzoriek všetkých alebo vopred vymedzeného zoskupenia druhov súčasne v úlovkoch alebo vykladaných úlovkoch plavidla.

c)   Počet dní na mori: Akékoľvek nepretržité obdobie 24 hodín (alebo jeho časť), počas ktorého sa plavidlo nachádza v oblasti a nenachádza sa v prístave.

d)   Segment flotily: Skupina plavidiel s rovnakou dĺžkovou triedou (LOA) a s prevládajúcim rybolovným výstrojom v priebehu roka podľa dodatku III. Plavidlá môžu vykonávať rôzne rybolovné činnosti počas referenčného obdobia, ale musia byť zaradené do jediného segmentu flotily.

e)   Počet dní rybolovu: Každý deň je priradený k tej oblasti, v ktorej sa v príslušnom dni strávil na mori najdlhší čas v rámci rybolovu. Pre pasívne výstroje, keď sa neuskutočnila žiadna operácia z plavidla v priebehu dňa, pričom aspoň jeden (pasívny) výstroj zostal na mori, sa však tento deň priradí k tej oblasti, kde sa uskutočnilo posledné nasadenie rybolovného výstroja na tejto rybolovnej výprave.

f)   Rybolovná výprava: Akákoľvek plavba rybárskeho plavidla z východiskového miesta na miesto vykládky s výnimkou nerybolovných výprav (plavba rybárskeho plavidla z východiskového miesta do cieľového miesta, počas ktorej sa plavidlo nezaoberá rybolovnými činnosťami a počas ktorej je všetok výstroj bezpečne zviazaný a uložený a nie je prístupný na okamžité použitie).

g)   Metier: Skupina rybolovných operácií zameraných na podobné druhy (alebo zoskupenia druhov), pri ktorých sa používa podobný výstroj, vykonávajú sa počas toho istého obdobia v roku a/alebo v rovnakej oblasti a ktoré charakterizuje podobný model využívania zásob.

h)   Množina plavidiel: Všetky plavidlá v registri rybárskej flotily Spoločenstva, ako sa vymedzuje v nariadení Komisie (ES) č. 26/2004 z 30. decembra 2003 o registri rybárskej flotily Spoločenstva (1).

i)   Vybrané druhy: Druhy s významom na účely riadenia, na ktoré medzinárodné vedecké orgány alebo regionálna organizácia riadenia rybného hospodárstva zadajú požiadavku.

j)   Čas ponorenia: Čas, ktorý sa počíta od momentu nasadenia každej individuálnej jednotky výstroja do momentu, keď sa táto jednotka začne sťahovať.

2.

Pre nasledujúce pojmy sa uplatňujú vymedzenia Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo pri OSN (www.fao.org/fi/glossary/default.asp) a STECF: anadrómne druhy, katadrómne druhy, úlovky, hlavonožce, kôrovce, hlbinné druhy, ryby žijúce na morskom dne, druhy žijúce na morskom dne, model využívania zásob, kostnaté ryby, sladkovodné druhy, výstroj, vykládky, vyradenia, veľké oceánske ryby, mäkkýše, iné činnosti ako rybolov, oceánske ryby, malé oceánske ryby, cieľové druhy.

KAPITOLA II

OBSAH A METODIKA

A.   Obsah programu spoločenstva

Program Spoločenstva obsahuje tieto moduly:

1.

Modul na hodnotenie odvetvia rybného hospodárstva:

Program zberu údajov pre odvetvie rybného hospodárstva obsahuje tieto oddiely:

a)

oddiel na zber ekonomických premenných;

b)

oddiel na zber biologických premenných;

c)

oddiel na zber prierezových premenných;

d)

oddiel na námorné prieskumy.

2.

Modul na hodnotenie ekonomického stavu odvetví akvakultúry a spracovateľského priemyslu:

a)

oddiel na zber ekonomických údajov za odvetvie akvakultúry;

b)

oddiel na zber ekonomických údajov za spracovateľský priemysel.

3.

Modul na hodnotenie vplyvov odvetvia rybného hospodárstva na morský ekosystém

4.

Modul na správu a využívanie údajov, ktoré patria do rámca pre zber údajov

B.   Úrovne presnosti a intenzity odberov vzoriek

1.

Keď nie je možné vymedziť kvantitatívne ciele pre programy odberu vzoriek, a to ani z hľadiska úrovne presnosti, ani z hľadiska veľkosti vzorky, zavedú sa pilotné prieskumy v štatistickom zmysle. Pri týchto pilotných prieskumoch sa hodnotí význam problému a rieši sa využívanie budúcich podrobnejších prieskumov, ako aj ich nákladová efektívnosť.

2.

Keď je možné vymedziť kvantitatívne ciele, môžu sa stanoviť priamo podľa veľkostí vzoriek alebo podľa pomerov odberov vzoriek, alebo vymedzením úrovne presnosti a spoľahlivosti, ktorá sa má dosiahnuť.

3.

Keď sa uvádza veľkosť vzorky alebo pomer odberov vzoriek v populácii vymedzenej štatisticky, stratégie odberov vzoriek musia byť aspoň také účinné ako jednoduchý náhodný odber vzoriek. Takéto stratégie odberov vzoriek sa opisujú v príslušných národných programoch.

4.

Keď sa uvádza úroveň presnosti/spoľahlivosti, uplatňuje sa toto rozlíšenie:

a)   úroveň 1: úroveň, ktorá umožňuje odhad parametra buď s presnosťou plus alebo mínus 40 % pri úrovni spoľahlivosti 95 %, alebo s variačným koeficientom (CV) 20 % použitým ako približná hodnota;

b)   úroveň 2: úroveň, ktorá umožňuje odhad parametra buď s presnosťou plus alebo mínus 25 % pri úrovni spoľahlivosti 95 %, alebo s variačným koeficientom (CV) 12,5 % použitým ako približná hodnota;

c)   úroveň 3: úroveň, ktorá umožňuje odhad parametra buď s presnosťou plus alebo mínus 5 % pri úrovni spoľahlivosti 95 %, alebo variačným koeficientom (CV) 2,5 % použitý ako približná hodnota.

KAPITOLA III

MODUL NA HODNOTENIE ODVETVIA RYBNÉHO HOSPODÁRSTVA

A.   Zber ekonomických premenných

1.   Premenné

1.

Zoznam premenných, ktoré sa majú zbierať, sa uvádza v dodatku VI. Všetky ekonomické premenné sa majú zbierať jedenkrát ročne s výnimkou tých, ktoré sa identifikujú ako prierezové premenné, ako sú vymedzené v dodatku VIII, a tých, ktoré sa identifikujú s cieľom merať vplyv rybného hospodárstva na morský ekosystém, ako je vymedzené v dodatku XIII, a ktoré sa musia zbierať na dezagregovanejších úrovniach. Množinu tvoria všetky plavidlá v Registri rybárskej flotily Spoločenstva k 1. januáru. Za aktívne plavidlá sa musia zbierať všetky ekonomické premenné. Za každé plavidlo, za ktoré sa zbierajú ekonomické premenné vymedzené v dodatku VI, sa musia tiež zbierať príslušné prierezové premenné vymedzené v dodatku VIII.

2.

Za neaktívne plavidlá sa zbiera len kapitálová hodnota (dodatok VI), flotila (dodatok VI) a kapacita (dodatok VIII).

3.

Národné meny sa prepočítajú na euro s použitím priemerných ročných výmenných kurzov podľa Európskej centrálnej banky (ECB).

2.   Úrovne dezagregácie

1.

Ekonomické premenné sa hlásia za každý segment flotily (dodatok III) a za vyšší región (dodatok II). Vymedzuje sa šesť dĺžkových tried [s použitím rozmeru „celková dĺžka“ (LOA)]. Členské štáty však môžu dĺžkové triedy ďalej dezagregovať, ak je to vhodné.

2.

Hlavné kritériá sa používajú na zaradenie každého plavidla do segmentu na základe počtu dní rybolovu s použitím každého výstroja. Ak sa rybársky výstroj použije viackrát než všetky ostatné v súčte (t. j. plavidlo používa tento výstroj viac než 50 % času trvania rybolovu), plavidlo sa môže zaradiť do príslušného segmentu. Ak nie, plavidlo sa zaradí do nasledujúceho segmentu flotily:

a)

„plavidlá, ktoré používajú polyvalentný aktívny výstroj“, ak sa používa len aktívny výstroj;

b)

„plavidlá, ktoré používajú polyvalentný pasívny výstroj“, ak sa používa len pasívny výstroj;

c)

„plavidlá, ktoré používajú aktívny a pasívny výstroj“.

3.

V prípade, že plavidlo pracuje vo viacerých vyšších regiónoch, ako sa vymedzuje v dodatku II, členské štáty vysvetlia vo svojom národnom programe, do ktorého vyššieho regiónu je plavidlo zaradené.

4.

V prípade, že segment flotily má menej ako 10 plavidiel:

a)

zoskupovanie môže byť potrebné s cieľom návrhu plánu odberu vzoriek a na hlásenie ekonomických premenných;

b)

členské štáty hlásia, ktoré segmenty flotily boli zoskupené na vnútroštátnej úrovni, a uvedú zdôvodnenie zoskupenia na základe štatistickej analýzy;

c)

vo svojej výročnej správe členské štáty oznámia počet plavidiel zahrnutých do odberu vzoriek za každý segment flotily bez ohľadu na zoskupovanie vykonané kvôli zberu alebo poskytovaniu údajov;

d)

na regionálnych koordinačných stretnutiach sa vymedzí metodika pre rovnomerné zoskupovanie na úrovni vyšších regiónov tak, aby ekonomické premenné boli porovnateľné.

3.   Stratégia odberu vzoriek

1.

Členské štáty opíšu svoje metodiky, ktoré používajú na odhad ekonomických premenných, vrátane kvalitatívnych aspektov v svojich národných programoch.

2.

Členské štáty zabezpečia súlad a porovnateľnosť všetkých ekonomických premenných, ak sa tieto čerpajú z rôznych zdrojov (napr. prieskumy, register flotily, lodné denníky, doklady o predaji).

4.   Úrovne presnosti

1.

Členské štáty zahrnú do svojej výročnej správy informácie o kvalite (presnosti a správnosti) odhadov.

B.   Zber biologických premenných

B.1.   Premenné týkajúce sa metiera

1.   Premenné

1.

Odber vzoriek sa musí vykonávať s cieľom vyhodnotiť štvrťročné rozloženie podľa dĺžky pri jednotlivých druhoch v úlovkoch a štvrťročný objem vyradených úlovkov. Údaje zbiera metier, ktorý sa uvádza ako úroveň 6 matice vymedzenej v dodatku IV (1 až 5) a pre zásoby uvedené v dodatku VII.

2.

Ak je to náležité, musia sa vykonať dodatočné programy odberu biologických vzoriek z netriedených vykládok s cieľom odhadnúť:

a)

podiel rôznych zásob v týchto vykládkach pre slede v Skagerraku IIIA-N, Kattegate IIIa-S a vo východnej časti Severného mora osobitne, a lososa v Baltskom mori;

b)

podiel rôznych druhov pre tie skupiny druhov, ktoré sa medzinárodne posudzujú, napr. kalkany, čert európsky a pásožiabrovce.

2.   Úrovne dezagregácie

1.

S cieľom optimalizovať programy odberu vzoriek sa metiery vymedzené v dodatku IV (1 až 5) môžu zlučovať. Keď sa metiery zlúčia (vertikálne zlúčenie), podávajú sa štatistické dôkazy o homogénnosti spojených metierov. Zlúčenie susediacich polí, ktoré zodpovedajú segmentom flotily plavidiel (horizontálne zlúčenie), sa podporí štatistickými dôkazmi. Toto horizontálne zlúčenie sa uskutočňuje predovšetkým zoskupovaním plavidiel v susediacich triedach LOA bez ohľadu na prevládajúce techniky rybolovu, keď je vhodné rozlíšiť rôzne modely využívania zásob. O regionálnej dohode o zlučovaní sa rokuje na príslušnom regionálnom koordinačnom stretnutí a podporí ju STECF.

2.

Na vnútroštátnej úrovni sa jeden metier vymedzený na úrovni 6 matice v dodatku IV (1 až 5) môže ďalej dezagregovať na niekoľko presnejších vrstiev, t. j. rozlišujú sa rôzne cieľové druhy. Pri tomto ďalšom rozvrstvení sa zohľadnia tieto dve zásady:

a)

vrstvy vymedzené na vnútroštátnej úrovni sa neprekrývajú s metiermi vymedzenými v dodatku IV (1 až 5);

b)

vrstvy vymedzené na vnútroštátnej úrovni musia spolu zahŕňať všetky rybolovné výpravy metiera vymedzeného na úrovni 6.

3.

Priestorové jednotky na odber vzoriek metiermi sa vymedzujú ako úroveň 3 dodatku I pre všetky regióny s týmito výnimkami:

a)

Baltské more (zóny ICES III b – d), Stredozemné more a Čierne more, kde rozlíšenie je na úrovni 4;

b)

útvary regionálnych organizácií riadenia rybného hospodárstva, ak sú na základe metiera (ak takéto vymedzenia neexistujú, regionálne organizácie riadenia rybného hospodárstva pristúpia k vhodným zlúčeniam).

4.

Na účely zhromažďovania a agregácie údajov sa priestorové jednotky na odber vzoriek môžu zoskupovať podľa regiónov, ako sa uvádza v článku 1 nariadenia Komisie (ES) č. 665/2008 (2), po schválení príslušnými regionálnymi koordinačnými stretnutiami.

5.

Pokiaľ ide o parametre uvedené v kapitole III oddiele B/B1 1.2, údaje sa budú poskytovať štvrťročne a budú konzistentné s maticou rybolovných činností flotily, ktorej opis je v dodatku IV (1 až 5).

3.   Stratégia odberu vzoriek

1.

Pre vykladané úlovky:

a)

Členský štát, na území ktorého sa uskutočňuje prvá vykládka, je zodpovedný za zabezpečenie toho, aby sa biologický odber vzoriek vykonával v súlade s normami vymedzenými v tomto programe Spoločenstva. Ak je to potrebné, členské štáty budú spolupracovať s orgánmi tretích krajín, ktoré nie sú členskými štátmi EÚ, na príprave programov biologických odberov vzoriek vykladaných úlovkov vykonávaných plavidlami plávajúcimi pod zástavou tretích krajín.

b)

Na účely odberu vzoriek sa musí uvažovať len s veľkými metiermi. Na určenie metierov na odber vzoriek sa používa tento hodnotiaci systém na úrovni 6 matice v dodatku IV (1 až 5) na vnútroštátnom základe, pričom členské štáty použijú ako referenciu priemerné hodnoty 2 predchádzajúcich rokov, a:

metiery sa najprv hodnotia podľa ich podielu na celkových obchodných vykládkach. Podiely sa potom spočítajú, počnúc najväčším, pokiaľ sa nedosiahne medzná úroveň 90 %. Všetky metiery, ktoré patria do horných 90 %, sa vyberú na odber vzoriek,

tento postup sa potom opakuje podľa celkovej hodnoty obchodných vykládok a tretíkrát podľa celkového výkonu vyjadreného počtom dní na mori. Metiery na horných 90 %, ktoré nepatria medzi predchádzajúcich horných 90 %, sa doplnia do výberu,

STECF môže doplniť do výberu metierov, ktoré neboli zachytené hodnotiacim systémom, ale majú osobitný význam z hľadiska riadenia.

c)

Jednotkou odberu vzoriek je rybolovná výprava a počet rybolovných výprav, v ktorých sa má odber vzoriek vykonávať, zabezpečuje dobré pokrytie metierov.

d)

Hodnoty presnosti a hodnotiaci systém sa uvádzajú na tej istej úrovni ako programy odberu vzoriek, t. j. vnútroštátna úroveň metierov pre údaje, ktoré sa zbierajú v rámci národných programov, a regionálna úroveň metierov pre údaje, ktoré sa zbierajú prostredníctvom regionálne koordinovaných programov odberu vzoriek.

e)

Intenzita odberu vzoriek je úmerná pomernému výkonu a variabilite úlovkov daného metiera. Minimálny počet rybolovných výprav, na ktorých sa majú vzorky odoberať, nie je nikdy menší ako 1 rybolovná výprava za mesiac počas rybolovnej sezóny pre rybolovné výpravy kratšie ako 2 týždne a ako 1 rybolovná výprava štvrťročne v ostatných prípadoch.

f)

Keď sa vykonáva odber vzoriek na rybolovnej výprave, druhy sa odoberajú súbežne takto:

Každý druh v rámci regiónu, ako sa vymedzuje v dodatku II, sa zaradí do skupiny podľa týchto pravidiel:

—   skupina 1: druhy, ktoré sú predmetom medzinárodného riadiaceho postupu, vrátane druhov, ktoré patria do riadiacich programov EÚ alebo do dlhodobých viacročných programov EÚ alebo do akčných programov EÚ na ochranu a riadenie na základe nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 z 20. decembra 2002 o ochrane a trvalo udržateľnom využívaní zdrojov rybného hospodárstva v rámci spoločnej politiky v oblasti rybolovu (3),

—   skupina 2: iné medzinárodne regulované druhy a hlavné druhy vo vedľajších úlovkoch, ktoré nie sú medzinárodne regulované,

—   skupina 3: všetky ostatné druhy vo vedľajších úlovkoch (ryby a mäkkýše). Zoznam druhov skupiny 3 sa vytvorí na regionálnej úrovni na príslušnom regionálnom koordinačnom stretnutí a schváli ho STECF.

g)

Zaradenie druhov do skupiny 1 a do skupiny 2 sa stanovuje v dodatku VII. Výber systému odberu vzoriek závisí od rôznosti druhov, z ktorých sa robí odber vzoriek, a od prevádzkových podmienok, za ktorých sa odber vzoriek vykonáva. Plán odberu vzoriek metiera musí vziať do úvahy periodicitu prípadov odberu vzorky a uplatňovaný systém odberu vzoriek. Možné systémy odberu vzoriek, ako sa opisujú v nasledujúcej tabuľke, obsahujú:

—   systém 1: komplexný odber vzoriek všetkých druhov,

—   systém 2: v každej časovej vrstve sa prípady odberu vzorky rozdelia na dve časti. Jedna časť prípadov odberu vzorky (x %) sa týka vzoriek všetkých druhov na brehu, kým druhá časť prípadov odberu vzorky (100 – x %) sa týka len odberov vzorky všetkých druhov zo skupiny 1,

—   systém 3: v každej časovej vrstve sa prípady odberu vzorky rozdelia na dve časti. Jedna časť prípadov odberu vzorky (x %) sa týka vzoriek všetkých druhov zo skupiny 1 a zo skupiny 2 na brehu, kým druhá časť prípadov odberu vzorky (100 – x %) sa týka len odberov vzorky všetkých druhov zo skupiny 1. V tomto systéme sa musia vzorky druhov zo skupiny 3 odoberať na mori.

Tabuľka 1

Zhrnutie systémov používaných pri súbežnom odbere vzoriek

Systém odberu vzoriek

Periodicita

Skupina 1

Skupina 2

Skupina 3

Systém 1

Každý prípad odberu vzorky

Image

Image

Image

Systém 2

x % prípadov odberu vzorky

Image

Image

Image

 

(100 – x) % prípadov odberu vzorky

Image

 

 

Systém 3

x % prípadov odberu vzorky

Image

Image

Odber vzoriek na mori

 

(100 – x) % prípadov odberu vzorky

Image

 

 

h)

Pre každú danú vzorku sa zaznamená systém odberu vzorky (tabuľka 1) spolu s informáciami o tom, do akej miery je skompletizovaný odber vzorky:

keď sa robí odber vzorky druhu, počet meraných jedincov musí zabezpečiť kvalitu a presnosť výslednej frekvencie dĺžky. Počet dĺžkových tried v rámci vzorky sa môže odhadnúť podľa približného intervalu dĺžok vo vzorke, takže počet meraných rýb leží v rozsahu medzi 3 × počet dĺžkových tried a 5 × počet dĺžkových tried v prvom priblížení, pokiaľ neexistuje žiadna štatistická optimalizácia plánu odberu vzoriek.

i)

Iné postupy odoberania vzoriek je možné použiť, ak je vedecky podložené, že sa nimi dosiahnu rovnaké ciele ako tie, ktoré sú opísané v bode 3 ods. 1 písm. g).

j)

Súbor protokolov z odberov vzoriek vykonaných členskými štátmi sa odovzdá STECF prostredníctvom národného programu za každý metier v odbere vzoriek.

2.

Pre vyradené úlovky:

a)

Hodnotiaci systém uvedený v kapitole III oddiele B pododdiele B1 bode 3 ods. 1 písm. b) sa použije na vybranie metierov s cieľom odhadnúť vyradené úlovky. V každom prípade, keď vyradené úlovky daného metiera podľa odhadu presahujú 10 % celkového objemu úlovkov a tento metier nie je vybraný hodnotiacim systémom, vykoná sa odber vzoriek tohto metiera.

b)

Jednotkou odberu vzoriek je rybolovná výprava a počet rybolovných výprav, pri ktorých sa má odber vzoriek vykonávať, zabezpečí dobré pokrytie metiera.

c)

Hodnoty presnosti a hodnotiaci systém sa uvádzajú na tej istej úrovni ako programy odberu vzoriek, t. j. vnútroštátna úroveň metierov pre údaje, ktoré sa zbierajú v rámci národných programov, a regionálna úroveň metierov pre údaje, ktoré sa zbierajú prostredníctvom regionálne koordinovaných programov odberu vzoriek.

d)

Intenzita odberu vzoriek je úmerná pomernému výkonu a/alebo variabilite úlovkov daného metiera. Minimálny počet rybolovných výprav, na ktorých sa odoberú vzorky, neklesne pod dve rybolovné výpravy za štvrťrok.

e)

Vyradené úlovky sa monitorujú pre druhy zo skupiny 1, 2 a 3 vymedzené v kapitole III oddiele B pododiele B1 bode 3 písm. 1.f) s cieľom odhadnúť priemernú hmotnosť vyradených úlovkov za štvrťrok. Okrem toho:

vyradené úlovky podliehajú štvrťročnému odhadu rozdelenia dĺžok, keď na ročnom základe predstavujú buď viac než 10 % celkových úlovkov podľa hmotnosti, alebo viac než 15 % úlovkov podľa počtu za druhy zo skupiny 1 a skupiny 2,

keď sa uskutoční vyradenie úlovku pre dĺžkové rozpätia druhov, ktoré nie sú reprezentované vo vykladanom úlovku, stanovenie veku sa musí uskutočniť v súlade s pravidlami vysvetlenými v prílohe VII.

f)

Ak je to vhodné, vykonajú sa pilotné zisťovania uvedené v kapitole II oddiele B bode 1.

g)

Súbor protokolov z odberov vzoriek vykonaných členskými štátmi sa odovzdá STECF prostredníctvom národného programu za každý metier v odbere vzoriek.

3.

Pri rekreačnom rybolove:

a)

Pri rekreačnom rybolove zameranom na druhy uvedené v dodatku IV (1 až 5) členské štáty hodnotia hmotnosť úlovkov za štvrťrok.

b)

Ak je to vhodné, vykonajú sa pilotné zisťovania uvedené v kapitole II oddiele B bode 1 zamerané na odhad dôležitosti rekreačného rybolovu uvedený v bode 3 ods. 3 písm. a).

4.   Úrovne presnosti

1.

Pre vykladané úlovky:

a)

Úroveň presnosti 2 je cieľom pre úroveň zásob druhov v skupine 1 a skupine 2. V prípade potreby sa môžu doplniť určité vzorky zásob, ak odber vzoriek na báze metierov neposkytuje vhodnú presnosť pre rozdelenie dĺžky na úrovni zásob.

2.

Pre vyradené úlovky:

a)

údaje vzťahujúce sa na štvrťročné odhady dĺžky a veku vyradených úlovkov zo skupiny 1 a skupiny 2 musia viesť k presnosti úrovne 1;

b)

odhady hmotnosti druhov zo skupín 1, 2 a 3 musia viesť k presnosti úrovne 1.

3.

Pri rekreačnom rybolove:

a)

údaje vzťahujúce sa na ročné odhady úlovkov v objemoch musia viesť k presnosti úrovne 1.

5.   Pravidlá pre výnimky

1.

Ak členské štáty nedosiahnu úrovne presnosti uvedené v kapitole III oddiele B pododdiele B1 bode 4 ods. 2 písm. a) a b) a ods. 3 písm. a) alebo ich dosiahnu len za cenu priveľkých nákladov, môžu od Komisie získať na základe odporúčania STECF výnimku na níženie úrovne presnosti, frekvencie odberov vzoriek alebo vykonanie pilotného zisťovania pod podmienkou, že táto žiadosť bude úplne zdokumentovaná a vedecky preukázaná.

B.2.   Premenné týkajúce sa zásob

1.   Premenné

1.

Pre zásoby uvedené v dodatku VII sa musia zbierať tieto premenné:

a)

jednotlivé informácie o veku;

b)

jednotlivé informácie o dĺžke;

c)

jednotlivé informácie o hmotnosti;

d)

jednotlivé informácie o pohlaví;

e)

jednotlivé informácie o zrelosti;

f)

jednotlivé informácie o plodnosti,

pričom sa použije systém odberu vzoriek uvedený v dodatku VII.

2.

Všetky jednotlivé zozbierané informácie uvedené v odseku 1 sa združia so zodpovedajúcimi informáciami o priestorovej a časovej vrstve.

3.

Pri zásobách divého lososa v registrovaných riekach vymedzených ICES vtekajúcich do Baltského mora III b-d treba zbierať nasledujúce premenné:

a)

informácie početnosti mladých lososov;

b)

informácie o početnosti mladých lososov do jedného roku veku;

c)

informácie o počte stúpajúcich jednotlivcov.

2.   Úrovne dezagregácie

1.

Potrebné úrovne dezagregácie, ako aj periodicita zberu pre všetky premenné a intenzita odberu vzoriek pre stanovenie veku sa stanovujú v dodatku VII. Pre stratégie odberu vzoriek a intenzitu odberu vzoriek sa uplatňujú pravidlá ustanovené v kapitole II oddiele B (úroveň presnosti a intenzita odberu vzoriek).

3.   Stratégia odberu vzoriek

1.

Pri komerčných úlovkoch sa, pokiaľ je to možné, vykonáva stanovenie veku s cieľom odhadnúť vekové zloženie druhu a, ak je to vhodné, aj parametre rastu. Ak sa stanovenie veku nemôže vykonať, členské štáty uvedú pre to dôvody vo svojich národných programoch.

2.

Ak sa spoluprácou medzi členskými štátmi zabezpečuje, aby celkový odhad parametrov uvedených v dodatku VII dosiahol potrebnú úroveň presnosti, každý členský štát zabezpečí, aby jeho vlastný príspevok k spoločnému súhrnu údajov bol dostatočný na dosiahnutie tejto úrovne presnosti.

4.   Úrovne presnosti

1.

Pre zásoby druhov, u ktorých sa dá zistiť vek, sa urobí odhad priemernej hmotnosti a dĺžky pre každý vek s presnosťou na úrovni 3 až po taký vek, keď kumulované výlovy za príslušné vekové kategórie tvoria minimálne 90 % výlovov daného štátu z príslušnej zásoby.

2.

Pre zásoby, pri ktorých sa vek nedá zistiť, ale pre ktoré sa dá urobiť odhad rastovej krivky, urobí sa odhad priemernej hmotnosti a dĺžky za každý pseudovek (napr. odvodený z rastovej krivky) s presnosťou na úrovni 2 až po taký vek, pri ktorom kumulované výlovy za príslušné vekové kategórie tvoria minimálne 90 % výlovov daného štátu z príslušnej zásoby.

3.

Pre ukazovatele zrelosti, plodnosti a pohlavia si možno vybrať, či sa bude uvádzať vek alebo dĺžka, ak sa členské štáty, ktoré musia vykonávať príslušný odber biologických vzoriek, dohodli, že:

a)

pre zrelosť a plodnosť, vypočítané ako pomer zrelých rýb, sa musí dosiahnuť úroveň presnosti 3 v rámci intervalu veku a/alebo dĺžky, ktorého hranice zodpovedajú 20 % a 90 % zrelých rýb;

b)

pre ukazovatele pohlavia, vypočítané ako pomer samičiek, sa musí dosiahnuť presnosť na úrovni 3 až po taký vek alebo dĺžku, keď kumulované výlovy za príslušné vekové alebo dĺžkové kategórie tvoria minimálne 90 % výlovov daného štátu z tejto zásoby.

5.   Pravidlá pre výnimky

1.

Národný program členského štátu môže vylúčiť odhadovanie biologických parametrov pre zásoby pre ktoré TAC a kvóty boli vymedzené v súlade s nasledujúcimi podmienkami:

a)

relevantná kvóta musí odpovedať menej ako 10 % podielu Spoločenstva na TAC alebo menej ako 200 tonám v priemere počas predchádzajúcich troch rokov;

b)

súčet relevantných kvót členských štátov, ktorých prídel je menší ako 10 %, musí tvoriť menej ako 25 % podielu Spoločenstva v TAC.

2.

Ak podmienka stanovená v odseku 1 písm. a) je splnená, ale nie je splnená podmienka stanovená v odseku 1 písm. b), príslušné členské štáty môžu vytvoriť koordinovaný program na vykonávanie spoločného systému odberu vzoriek zo svojich spoločných výlovov alebo členské štáty môžu jednotlivo vytvoriť iný národný systém odberu vzoriek, ktorým sa dosiahne rovnaká presnosť.

3.

Ak je to vhodné, národné programy sa môžu upravovať každý rok do 1. februára tak, aby sa v nich zohľadnila výmena kvót medzi členskými štátmi:

4.

pre zásoby, pre ktoré neboli vymedzené TAC a kvóty, a ktoré sú mimo Stredozemného mora sa uplatňujú tie isté pravidlá ustanovené v bode 5 ods. 1 na základe priemerných výlovov za predchádzajúce tri roky a so zreteľom na celkové výlovy Spoločenstva zo zásoby;

5.

pre zásoby v Stredozemnom mori výlovy, ktoré vykoná stredomorský členský štát podľa hmotnosti za určitý druh, ktorý predstavuje menej ako 10 % z celkových výlovov Spoločenstva zo Stredozemného mora alebo menej ako 200 ton, s výnimkou tuniaka modroplutvého.

C.   Zber prierezových premenných

1.   Premenné

1.

Zoznam premenných, ktoré sa majú zbierať, sa uvádza v dodatku VIII. Údaje sa poskytujú podľa periodicity stanovenej v danom dodatku.

2.

Medzi poskytovanými informáciami o segmentácii flotily a o výkonoch v oblasti rybného hospodárstva môže niekedy dôjsť k časovému posunu.

2.   Úrovne dezagregácie

1.

Úroveň dezagregácie je uvedená v dodatku VIII v súlade s kritériami vymedzenými v dodatku V.

2.

Miera agregácie zodpovedá požadovanej najvyššej úrovni dezagregácie. Zoskupenie polí v tomto systéme sa môže robiť za predpokladu, že jeho vhodnosť sa preukáže príslušnou štatistickou analýzou. Takéto zlúčenie sa musí schváliť na príslušnom regionálnom koordinačnom stretnutí.

3.   Stratégia odberu vzoriek

1.

Vždy keď je to možné, sa prierezové údaje zbierajú vyčerpávajúcim spôsobom. Ak to nie je možné, členské štáty stanovia postupy na odber vzoriek v rámci svojich národných programov.

4.   Úrovne presnosti

1.

Členské štáty do svojich výročných správ zahrnú informácie o kvalite (správnosti a presnosti) údajov.

D.   Námorné prieskumy

1.

Vykonávajú sa všetky prieskumy uvedené v dodatku IX.

2.

V rámci svojich národných programov členské štáty garantujú kontinuitu s predchádzajúcimi plánmi prieskumov.

3.

Bez ohľadu na body 1 a 2 členské štáty môžu navrhnúť úpravu v prieskumných prácach alebo v pláne odberu vzoriek pod podmienkou, že to negatívne neovplyvní kvalitu výsledkov. Prijatie akejkoľvek úpravy zo strany Komisie je podmienené súhlasom STECF.

KAPITOLA IV

MODUL NA HODNOTENIE EKONOMICKÉHO STAVU ODVETVÍ AKVAKULTÚRY A SPRACOVATEĽSKÉHO PRIEMYSLU

A.   Zber ekonomických údajov za odvetvie akvakultúry

1.   Premenné

1.

Všetky premenné, ktoré sú uvedené v dodatku X, sa zbierajú jedenkrát ročne za každý segment podľa segmentácie stanovenej v dodatku XI.

2.

Štatistická jednotka je „podnik“, ktorý sa vymedzuje ako najnižší právnický subjekt na účely účtovníctva.

3.

Ako odvetvie sa označujú tie podniky, ktorých základná činnosť sa zaraďuje podľa vymedzenia Eurostatu pod kód NACE 05.02: „Chov rýb“.

4.

Národné meny sa prepočítajú na euro s použitím priemerných ročných výmenných kurzov podľa Európskej centrálnej banky (ECB).

2.   Úrovne dezagregácie

1.

Údaje sa členia podľa druhov a metódy pre akvakultúru, ako sa uvádza v dodatku XI. Ak je to potrebné, členské štáty môžu robiť ďalšie členenie podľa veľkosti podniku alebo iných vhodných kritérií.

2.

Zber údajov za sladkovodné druhy nie je povinný. Ak sa však tieto údaje zbierajú, členské štáty dodržiavajú členenie stanovené v dodatku XI.

3.   Stratégia odberu vzoriek

1.

Členské štáty opíšu vo svojich národných programoch svoje metodiky odhadu každej ekonomickej premennej vrátane aspektov kvality.

2.

Členské štáty zabezpečia konzistentnosť a porovnateľnosť všetkých ekonomických premenných získaných z rozličných zdrojov (napr. dotazníky, finančné účty).

4.   Úrovne presnosti

1.

Členské štáty do svojich výročných správ zahrnú informácie o kvalite (správnosti a presnosti) odhadov.

B.   Zber ekonomických údajov týkajúci sa spracovateľského priemyslu

1.   Premenné

1.

Všetky premenné, ktoré sú uvedené v dodatku XII, sa zbierajú jedenkrát ročne za populáciu.

2.

Ako odvetvie sa označujú podniky, ktorých hlavná činnosť sa zaraďuje podľa vymedzenia Eurostatu pod kód NACE 15.20: „Spracúvanie a konzervovanie rýb a rybích výrobkov“.

3.

Ako usmernenie pre krížovú kontrolu a na určovanie podnikov zaradených pod kód NACE 15.20 sa okrem toho môžu použiť vnútroštátne zákony, ktoré sa uplatňujú v členských štátoch na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 z 29. apríla 2004 o hygiene potravín (4), nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 853/2004 z 29. apríla 2004 o hygienických predpisoch pre potraviny živočíšneho pôvodu (5) a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 854/2004 z 29. apríla 2004 o organizácii úradných kontrol produktov živočíšneho pôvodu určených na ľudskú spotrebu (6).

4.

Národné meny sa prepočítajú na euro s použitím priemerných ročných výmenných kurzov podľa Európskej centrálnej banky (ECB).

2.   Úrovne dezagregácie

1.

Štatistická jednotka pre zber údajov je „podnik“, ktorý sa vymedzuje ako najnižší právnický subjekt na účely účtovníctva.

2.

Podniky, ktoré spracúvajú ryby, ale nie je to ich hlavná činnosť, povinne zbierajú tieto údaje v prvom roku každého programového obdobia:

a)

počet podnikov;

b)

obrat zo spracovania rýb.

3.   Stratégia odberu vzoriek

1.

Členské štáty opíšu vo svojich národných programoch svoje metodiky odhadu každej ekonomickej premennej vrátane aspektov kvality.

2.

Členské štáty zabezpečia konzistentnosť a porovnateľnosť všetkých ekonomických premenných získaných z rozličných zdrojov (napr. dotazníky, finančné účty).

4.   Úrovne presnosti

1.

Členské štáty do svojich výročných správ zahrnú informácie o kvalite (správnosti a presnosti) odhadov.

KAPITOLA V

MODUL NA HODNOTENIE VPLYVOV ODVETVIA RYBNÉHO HOSPODÁRSTVA NA MORSKÝ EKOSYSTÉM

1.   Premenné

1.

S cieľom umožniť výpočet ukazovateľov uvedených v dodatku XIII sa každoročne zbierajú údaje stanovené v danom dodatku okrem tých, ktoré sú určené na zber na dezagregovanejších úrovniach.

2.

Údaje určené v dodatku XIII sa zbierajú na vnútroštátnej úrovni, aby koncoví používatelia mohli vypočítať ukazovatele v príslušnom geografickom meradle, ako sa uvádza v dodatku II.

2.   Úrovne dezagregácie

1.

Uplatní sa úroveň dezagregácie stanovená v špecifikáciách uvedených v dodatku XIII.

3.   Stratégia odberu vzoriek

1.

Členské štáty uplatňujú odporúčania stanovené v špecifikáciách uvedených v dodatku XIII.

4.   Úrovne presnosti

1.

Členské štáty uplatňujú odporúčania stanovené v špecifikáciách uvedených v dodatku XIII.

KAPITOLA VI

MODUL NA SPRÁVU A VYUŽÍVANIE ÚDAJOV, KTORÉ PATRIA DO RÁMCA PRE ZBER ÚDAJOV

A.   Správa údajov

1.

S prihliadnutím na údaje zahrnuté do tohto programu Spoločenstva tento oddiel sa zameriava na vytvorenie databáz, vstup údajov (ukladanie), kontrolu kvality údajov a validáciu a spracovanie údajov od základných údajov po podrobné alebo agregované údaje, ako sa uvádza v článku 17 ods. 1 nariadenia (ES) č. 199/2008.

2.

Obsahuje postup na prevod základných sociálno-ekonomických údajov na metaúdaje, ako sa uvádza v článku 13 písm. b) nariadenia (ES) č. 199/2008.

3.

Členské štáty garantujú, že na požiadanie Komisie sú schopné poskytnúť informácie o postupe prevodu uvedenom v odseku 2.

B.   Využívanie údajov

1.

Tento oddiel sa zameriava na vytváranie množín údajov a ich využívanie na podporu vedeckej analýzy ako základu poradenstva pre riadenie rybného hospodárstva, ako sa uvádza v článku 18 ods. 1 písm. a) nariadenia (ES) č. 199/2008.

2.

Obsahuje odhady biologických parametrov (vek, hmotnosť, pohlavie, zrelosť a plodnosť) zásob uvedených v dodatku VII, prípravu súborov údajov na hodnotenie zásob, biologicko-ekonomické modelovanie a príslušnú vedeckú analýzu.

Zoznam dodatkov

Dodatok

Názov

I

Zemepisné rozdelenie podľa regionálnych organizácií pre riadenie rybolovu

II

Zemepisné rozdelenie podľa regiónov

III

Segmentácia flotíl podľa regiónov

IV

Rybolovná činnosť (metier) podľa regiónov

V

Úrovne dezagregácie

VI

Zoznam ekonomických premenných

VII

Zoznam biologických premenných so špecifikáciou odberu vzoriek jednotlivých druhov

VIII

Zoznam prechodných premenných so špecifikáciou odberu vzoriek

IX

Zoznam výskumných prieskumov na mori

X

Zoznam ekonomických premenných pre sektor akvakultúry

XI

Sektorová segmentácia, ktorá sa má uplatňovať v prípade zberu údajov v oblasti akvakultúry

XII

Zoznam ekonomických premenných v prípade sektora spracovateľského priemyslu

XIII

Vymedzenie environmentálnych ukazovateľov na meranie účinkov rybného hospodárstva na morský ekosystém


(1)  Ú. v. EÚ L 5, 9.1.2004, s. 25.

(2)  Ú. v. EÚ L 186, 15.7.2008, s. 3.

(3)  Ú. v. ES L 358, 31.12.2002, s. 59.

(4)  Ú. v. EÚ L 139, 30.4.2004, s. 1.

(5)  Ú. v. EÚ L 139, 30.4.2004, s. 55.

(6)  Ú. v. EÚ L 139, 30.4.2004, s. 206.


Top