18.3.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 75/66

(1)

Dňa 19. decembra 2006 Komisia uverejnila oznámenie (2) o začatí antidumpingového konania týkajúceho sa dovozu polyvinylalkoholu (PVA) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ČĽR) a na Taiwane. Dňa 17. septembra 2007 Komisia nariadením (ES) č. 1069/2007 (3) (ďalej len „dočasné nariadenie“) uložila dočasné antidumpingové clo na PVA s pôvodom v ČĽR. Pokiaľ ide o Taiwan, neboli uložené žiadne dočasné opatrenia.

(2)

Ako sa stanovuje v odôvodnení 13 dočasného nariadenia, prešetrovanie dumpingu a ujmy prebiehalo v období od 1. októbra 2005 do 30. septembra 2006 (ďalej len „OP“). Pokiaľ ide o vývoj dôležitý z hľadiska posúdenia ujmy, Komisia vykonala analýzu údajov za obdobie od 1. januára 2003 do konca OP (ďalej len „posudzované obdobie“).

(3)

Po rozhodnutí uložiť dočasné antidumpingové clá na dovoz PVA s pôvodom v ČĽR a neuložiť tieto opatrenia na dovoz z Taiwanu niekoľko zúčastnených strán predložilo písomné pripomienky. Stranám, ktoré o to požiadali, sa tiež poskytla možnosť na vypočutie. Komisia pokračovala vo vyhľadávaní a overovaní všetkých informácií, ktoré považuje za potrebné na zverejnenie svojich konečných zistení.

(4)

Komisia zintenzívnila prešetrovanie vzhľadom na záujem Spoločenstva a výnimočne povolila používateľom vo vzťahu k papierenskému priemyslu ako významnému používateľskému odvetviu, ktoré doteraz nespolupracovalo, predložiť vyplnené dotazníky používateľov.

(5)

Všetky strany dostali informácie o najvýznamnejších skutočnostiach a hľadiskách, na základe ktorých sa malo ukončiť konanie týkajúce sa dovozu PVA s pôvodom v ČĽR a na Taiwane a mali sa uvoľniť sumy zaistené prostredníctvom dočasného cla. Po dodaní týchto informácií sa im tiež poskytla lehota na vyjadrenie.

(6)

Ústne a písomne podané pripomienky, ktoré predložili zúčastnené strany, sa posúdili, a v prípade potreby sa zistenia zodpovedajúcim spôsobom upravili.

(7)

Ten istý používateľ zo Spoločenstva, ktorý je uvedený v odôvodnení 16 dočasného nariadenia, zopakoval a ďalej rozpracoval svoje argumenty na vyňatie určitej triedy zo škály výrobkov (ďalej len „napadnutá trieda“), o ktorej sa zmieňoval ako o „NMWD PVA s nízkym obsahom popola“, ktorý kupoval okrem iného aj od ČĽR. Tento používateľ tvrdil, že i) Komisia neuviedla dostatočné zdôvodnenie toho, že napadnutá trieda má spoločné základné vlastnosti s inými triedami, ktoré patria do definície výrobku, a ďalej trval na tom, že ii) táto trieda má veľmi špecifické spôsoby konečného použitia. Okrem toho uviedol, že iii) napadnutá trieda, podľa tohto používateľa, je kopolymér, a teda nepatrí do rozsahu výrobkov.

(8)

Pred podrobným zaoberaním sa požiadavkami, ktoré predložil tento používateľ, treba poznamenať, že obsah popola v PVA je nečistota; čím nižší je obsah popola, tým je PVA čistejší. Po druhé pojem „PVA s nízkym obsahom popola“ je subjektívny. Nevzťahuje sa naň žiadna všeobecne prijatá norma, čo znamená, že každý výrobca má vlastný strop, podľa ktorého určuje, či PVA má nízky obsah popola, alebo nie. Zistilo sa, že v praxi sa tieto množstvá značne líšia: medzi výrobcami, ktorí podliehajú tomuto prešetrovaniu, by sa maximálny obsah popola v PVA s nízkym obsahom popola mohol pohybovať v rozmedzí od 0,09 % do 0,5 %. Príslušný používateľ by nepatril medzi tých, ktorí kladú najväčšie obmedzenia, t. j. jeho strop obsahu popola by zúčastnené strany pravdepodobne považovali za dosť vysoký.

(9)

Pokiaľ ide o otázky, ktoré táto strana nastolila a sú uvedené v odôvodnení 7, dôkladne sa posúdili a možno ich zhrnúť takto.

(10)

Treba pripomenúť, že základné fyzikálne a technické vlastnosti príslušného výrobku sa predbežne vymedzili v odôvodnení 14 dočasného nariadenia. Príslušný výrobok sa v ňom vymedzuje ako osobitný druh živice s určitými technickými parametrami. Parametre, ktoré sa uvádzajú v definícii tohto výrobku a používajú sa na odlíšenie príslušného výrobku od iných tried PVA, sa týkajú viskozity (3 mPa – 61 mPa, meranej v 4 % roztoku) a hydrolýzy (84,0 % molárnych – 99,9 % molárnych).

(11)

Všetky triedy, ktoré sú zahrnuté do definície výrobku, sa niekedy označujú ako štandardné triedy, čo znamená, že všetky možno vyrábať na štandardných linkách na výrobu PVA a výrobné náklady na tieto triedy sú podobné. Opak platí pre tie triedy, ktoré síce patria pod rovnaký kód KN, ale nepatria do definície výrobku: nemožno ich vyrábať na štandardných linkách na výrobu PVA, vyžadujú inú výrobnú technológiu a prídavné vybavenie, a preto výrobné náklady môžu byť veľmi rozdielne. Triedy, ktoré nezahŕňa definícia výrobku, majú tiež veľmi rozdielne vlastnosti v porovnaní s tými, ktoré definícia výrobku zahŕňa. Pokiaľ ide o stupeň viskozity a hydrolýzy: i) triedy s nízkou viskozitou sú PVA s nízkou molekulovou hmotnosťou, s ktorými sa ťažko manipuluje, dôsledkom čoho je okrem iného nízky výnos z výroby, zatiaľ čo ii) triedy s vysokou viskozitou, s ktorými sa tiež ťažko manipuluje, sa používajú na výrobu papiera s vysoko lesklým povrchom a na veľmi špeciálne použitie, keď je potrebné zabrániť vzniku nežiaducich trhlín, ktoré sa zvyčajne vytvárajú; iii) na to sa takisto používajú najmä triedy s vysokým stupňom hydrolýzy a iv) triedy PVA s nízkym stupňom hydrolýzy nie sú rozpustné vo vode alebo s vodou vytvárajú nestále roztoky. Takéto výrobky sa v zásade používajú na výrobu PVC suspenzie a pri zvýšených teplotách sa tieto výrobky z roztoku vylúčia.

(12)

Používateľ uviedol, že na výrobu živice PVB potrebnej na výrobu PVB fólie je úplne najdôležitejších šesť vlastností PVA. Kombinácia parametrov pre týchto šesť vlastností spôsobuje jedinečnosť napadnutej triedy v porovnaní so všetkými ostatnými triedami PVA na trhu. Pri analýze tejto námietky sa však zistilo, že pre niektoré spôsoby použitia môžu byť technické špecifikácie prísnejšie ako pre iné. Súčasne sa však zistilo, že v podstate všetky triedy, vrátane kvality komodít, ktoré patria do škály výrobkov a niekedy sa označujú ako „štandardná trieda“, majú jedinečnú kombináciu vlastností. V závislosti od požadovaného spôsobu použitia by sa volila jedna alebo druhá trieda. To sa vzťahuje nielen na používanie u príslušného používateľa alebo aj na iné spôsoby použitia. V dôsledku toho sa táto námietka musela zamietnuť.

(13)

Príslušný používateľ tiež spochybnil hodnotenie Komisie týkajúce sa trhu pre používateľov PVA a konkrétne tvrdil, že trh pre používateľov PVB je veľmi rôznorodý. V tejto súvislosti, ako sa uvádza už v dočasnom nariadení, používateľ používal túto triedu PVA na výrobu PVB, ktorá je najvýznamnejším spôsobom použitia v Spoločenstve, keďže predstavuje 25 % – 29 % spotreby PVA, a je tiež najrýchlejšie rastúcim spôsobom použitia v dôsledku veľkého nárastu dopytu po PVB fólii. Ďalej v nadväznosti na to sa pri prešetrovaní tiež ukázalo, že takmer 90 % PVB, ktorý sa vyrába v Spoločenstve, sa používa na výrobu PVB fólie, čo v konečnom dôsledku platí aj pre príslušného používateľa (nie je však jediným výrobcom PVB fólie v Spoločenstve). Potvrdzuje sa teda, ako sa uvádza v odôvodnení 17 dočasného nariadenia, že špecifické použitie u zúčastnenej strany je jedným z hlavných spôsobov použitia, ktorý sa vzhľadom na jeho význam na trhu nedá charakterizovať ako „neštandardný“.

(14)

Pokiaľ ide o tvrdenie o špecifickom použití, príslušný používateľ tiež namietol, že napadnutú triedu nemožno nahradiť inými modelmi, ktoré preukážu toto špecifické konečné použitie. V súvislosti s tým sa prvýkrát zistilo, že tento používateľ nenakupoval výhradne od čínskeho výrobcu, ale mal niekoľko alternatívnych zdrojov. V skutočnosti počas OP menej ako 5 % nákupov PVA, pre ktoré žiadal vyňatie, odoberal od výrobcu z ČĽR. Zvyšné nakupované množstvá odoberal od troch iných výrobcov v rôznych krajinách. Okrem toho sa zistilo, že i keď väčšina iných tried, ktoré sa predávajú na trhu Spoločenstva, sa skutočne nedá použiť ako alternatíva k napadnutej triede, samotná napadnutá trieda sa môže použiť aj iným spôsobom a je dostupná na trhu Spoločenstva za ceny podobné cenám iných tried dovážaných z ČĽR. Vzhľadom na uvedené sa argument, že napadnutá trieda sa nedá nahradiť, musel zamietnuť.

(15)

Po uložení dočasných opatrení používateľ namietol, že PVA s nízkym obsahom popola je kopolymér, a nie homopolymér. Toto tvrdenie sa zakladalo na skutočnosti, že obsahuje dve stavebné zložky. Tento problém sa prešetril a zistilo sa, že PVA je pôvodne výsledkom polymerizácie jedného monoméru. Následný proces hydrolýzy je však vždy neúplný (v rozsahu 84,0 % molárnych a 99,9 % molárnych), a v dôsledku toho možno tiež namietať, že PVA obsahuje dve stavebné zložky, a možno ho označiť za kopolymér.

(16)

V snahe zabrániť akémukoľvek nedorozumeniu sa usúdilo, že bude vhodné spresniť vymedzenie rozsahu výrobku stanovené v dočasnom nariadení. Príslušný výrobok sa preto s konečnou platnosťou vymedzil ako určité kopolymérne polyvinyalkoholy (PVA) na báze polymerizácie jedného monoméru s viskozitou (meranou v 4 % roztoku) 3 mPa alebo viac, ale najviac 61 mPa, a so stupňom hydrolýzy 84,0 % molárnych alebo viac, ale najviac 99,9 % molárnych, s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a na Taiwane a normálne zaradené pod kód KN ex 3905 30 00.

(17)

Pokiaľ ide o Taiwan, neuložili sa žiadne dočasné opatrenia, keďže sa, ako sa uvádza v odôvodneniach 29 a 30 dočasného nariadenia, predbežne nezistil žiadny dumping v súvislosti s dovozom príslušného výrobku s pôvodom na Taiwane.

(18)

Ako sa uvádza v odôvodnení 30 dočasného nariadenia, jediná spolupracujúca taiwanská spoločnosť Chang Chun Petrochemical Co. Ltd. (ďalej len „CCP“) je jediným vyvážajúcim výrobcom príslušného výrobku na Taiwane, a podľa správy Eurostatu počas obdobia prešetrovania predstavovala 100 % taiwanského vývozu do ES.

(19)

Obidvaja výrobcovia zo Spoločenstva, Kuraray Europe GmbH a Celanese Chemicals Ibérica S.L., tvrdili, že spoločnosť CCP uplatňovala počas OP dumping, a žiadali, aby Komisia znova posúdila svoje zistenia v súvislosti s dumpingom CCP.

(20)

Obidvaja výrobcovia zo Spoločenstva tvrdili, že výrobné náklady CCP sú oveľa vyššie, ako zistila Komisia, keďže náklady na monomér vinylacetát (ďalej len „VAM“), ktorý je hlavnou surovinou na výrobu PVA, sú podhodnotené. V tejto súvislosti zdôraznili, že dodávateľ VAM pre CCP je prepojená spoločnosť. Na podporu svojich argumentov jeden výrobca zo Spoločenstva predložil štúdiu o obchodovaní CCP s PVA, ktorú vykonala jedna konzultačná firma, ako aj publikácie o medzinárodných cenách VAM.

(21)

Predložené informácie sa preskúmali. Porovnanie cien VAM uvedených v týchto publikáciách a cien overených v priebehu konania v Ázii aj v Európe jasne ukazuje, že ceny uvedené v týchto publikáciách sú prehnané. Okrem toho v samotných publikáciách sa konštatuje, že uverejnené ceny sú odhady, že skutočné ceny na trhu môžu byť vyššie alebo nižšie a že najlepšie je použiť uverejnené ceny ako indexy. I keď sa tieto ceny môžu použiť na monitorovanie vývoja v čase, zrejme nepredstavujú skutočné ceny.

(22)

Okrem toho sa pri prešetrovaní ukázalo, že prepojený dodávateľ predával VAM spoločnosti CCP za ceny, ktoré zodpovedali cenám, za ktoré tento dodávateľ predával aj neprepojeným zákazníkom, a že ceny, ktoré zaplatila spoločnosť CCP za VAM, zodpovedali cenám, ktoré platili aj iní výrobcovia v Ázii, konkrétne v Japonsku.

(23)

Okrem toho náklady na VAM zahrnuté do uvedenej štúdie vychádzali z vyššej miery spotreby, ako je skutočná miera spotreby v CCP. Vzhľadom na to, že miera spotreby VAM závisí od zloženia zmesi úplne a čiastočne hydrolyzovaného PVA, zistilo sa, že skutočná miera spotreby VAM v CCP je v súlade s mierou spotreby iných výrobcov v Ázii aj v Spoločenstve, u ktorých sa to overovalo, so zreteľom na zloženie príslušných zmesí výrobkov.

(24)

Na základe skutočností podrobne uvedených v odôvodneniach 20 až 23 sa teda dospelo k záveru, že náklady CCP na VAM nie sú podhodnotené, a tvrdenia v súvislosti s touto otázkou sa preto zamietli.

(25)

Na základe nákladov zahrnutých v uvedenej štúdii jeden z dvoch výrobcov zo Spoločenstva tvrdil, že okrem nákladov na VAM sa podhodnotili aj ďalšie položky nákladov CCP na výrobu PVA, ako sú náklady v súvislosti s technickým vybavením, iné režijné náklady na výrobu a náklady na predaj, všeobecné a administratívne náklady. Nepredložil však žiadne konkrétne dôkazy na podporu odhadu nákladov v štúdii.

(26)

Skutočné údaje, ktoré sa overili priamo v CCP, sa znova preskúmali a potvrdilo sa, že pri výpočte dumpingu sa použili správne náklady. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(27)

Jeden výrobca zo Spoločenstva tvrdil, že pre CCP sa normálna hodnota mala vytvoriť pre všetky typy výrobkov, pretože na taiwanskom trhu s PVA je zvláštna situácia v dôsledku umelo nízkych cien, najmä v porovnaní s cenovými rozsahmi uverejnenými za Áziu, a tiež preto, že väčšina domáceho predaja na Taiwane sa počas OP realizovala prepojeným zákazníkom.

(28)

V skutočnosti neexistuje žiadny dôkaz, na základe ktorého by sa ceny domáceho taiwanského predaja mohli považovať za umelo nízke. Uverejnené ceny PVA sú len cenové rozsahy veľmi všeobecného charakteru za Áziu (okrem Číny) ako celok bez udania skutočných napadnutých tried alebo typov výrobkov, a preto sa nemôžu použiť na porovnanie cien v súvislosti s Taiwanom. Na základe toho sa ceny domáceho predaja na Taiwane nemôžu považovať za umelo nízke. Pokiaľ ide o údajný nedostatok dostatočného domáceho predaja nezávislým zákazníkom, potvrdzuje sa zistenie, že predaj nezávislým zákazníkom sa realizoval v množstvách postačujúcich na stanovenie normálnej hodnoty.

(29)

Ten istý výrobca zo Spoločenstva tiež tvrdil, že v dôsledku údajnej zvláštnej situácie na trhu v dôsledku umelo nízkych cien PVA na taiwanskom trhu by zisk, ktorý sa používa na vytvorenie normálnej hodnoty pre CCP, nemal vychádzať z úvodu článku 2 ods. 6 základného nariadenia.

(30)

Podľa odôvodnenia 28 neexistuje žiadny dôvod, pre ktorý by zisk vychádzajúci z úvodu článku 2 ods. 6 základného nariadenia nebol vhodný na vytvorenie normálnych hodnôt. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(31)

Zúčastnené strany dostali informácie o uvedených zisteniach a poskytla sa im lehota na vyjadrenie. Od výrobcov zo Spoločenstva ani od žiadnej inej zúčastnenej strany neprišli žiadne ďalšie informácie, na základe ktorých by sa zmenilo dočasné rozhodnutie Komisie o dumpingu v prípade Taiwanu.

(32)

So zreteľom na uvedené sa potvrdzuje, že dumpingové rozpätie stanovené pre Taiwan je menej ako 2 %, vyjadrené percentom z ceny vývozu, ako sa uvádza v odôvodnení 29 dočasného nariadenia. Preto by sa v súlade s článkom 9 ods. 3 základného nariadenia súčasné konanie v súvislosti s príslušným výrobkom s pôvodom na Taiwane malo ukončiť.

(33)

Keďže neexistujú žiadne pripomienky týkajúce sa stanovenia THZ a IT, potvrdzujú sa týmto odôvodnenia 31 až 39 dočasného nariadenia.

(34)

Obidvaja výrobcovia zo Spoločenstva, Kuraray Europe GmbH a Celanese Chemicals Ibérica S.L., znova uviedli, že namiesto Taiwanu by sa ako analogická krajina k ČĽR malo vybrať Japonsko.

(35)

Tvrdili, že Japonsko by bolo vhodnejšou analogickou krajinou ako Taiwan, lebo hospodárska súťaž na japonskom trhu s PVA je oveľa väčšia ako na taiwanskom trhu, keďže: i) taiwanský trh ovláda jediný taiwanský výrobca, CCP, zatiaľ čo v Japonsku sú štyria výrobcovia; ii) dovozy PVA do Taiwanu, ktoré patria do rozsahu prešetrovania, sú obmedzené, a iii) domáci dopyt po podobnom výrobku na Taiwane je nízky.

(36)

Pokiaľ ide o údajnú dominantnosť CCP na trhu na Taiwane, treba pripomenúť, že na úroveň hospodárskej súťaže má vplyv aj dovoz, a v tejto súvislosti, ako sa už konštatovalo v odôvodnení 46 dočasného nariadenia, má Taiwan v skutočnosti vyšší podiel dovozu vyjadrený pomocou domácej spotreby (15 %) ako Japonsko (3 %).

(37)

Pokiaľ ide o tvrdenia, že dovoz PVA sa týka hlavne výrobkov, ktoré nepatria do rozsahu výrobkov, na ktoré sa vzťahuje prešetrovanie, toto tvrdenie nebolo podložené dostatočnými dôkazmi, a preto sa nemohlo akceptovať.

(38)

Pokiaľ ide o údajne obmedzený dopyt po podobnom výrobku na Taiwane, treba zdôrazniť, že taiwanský domáci trh s PVA prekračuje 15 000 ton, z ktorých väčšinu tvorí podobný výrobok. Okrem toho, i keď jeden výrobca zo Spoločenstva tvrdil, že dopyt je tu vlastne obmedzený, keďže väčšina predaja CCP ide prepojeným zákazníkom, pri prešetrovaní sa potvrdil opak. Z týchto dôvodov sa tvrdenie o obmedzenom dopyte po podobnom výrobku zamietlo.

(39)

Z dôvodov uvedených v odôvodneniach 36 až 38 sa tvrdenie o nedostatočnej hospodárskej súťaži na taiwanskom trhu zamietlo.

(40)

Jeden výrobca zo Spoločenstva tvrdil, že vo vyjadrení pomocou výroby i predaja japonský trh s PVA oveľa lepšie zodpovedá trhu ČĽR ako Taiwan. I keď taiwanská výroba a domáci predaj sú menšie ako výroba a domáci predaj v Japonsku, sú stále dostatočne podstatné na to, aby bolo porovnanie s čínskym PVA a jeho vývozmi do ES primerané.

(41)

Ten istý výrobca zo Spoločenstva tiež konštatoval, že Japonsko by bolo vhodnejšou analogickou krajinou ako Taiwan, lebo v Japonsku existujú integrovaní aj neintegrovaní výrobcovia PVA podobne ako v ČĽR. Je však dôležité poznamenať, že zatiaľ čo je pravda, že v ČĽR existujú obidva typy výrobcov, taiwanský výrobca a jediný spolupracujúci a overený japonský výrobca majú integrované procesy na výrobu PVA. Preto toto hľadisko nemôže byť rozhodujúce z hľadiska uprednostnenia Japonska pred Taiwanom.

(42)

Ten istý výrobca zo Spoločenstva tiež tvrdil, že skladba výrobkov a spôsoby použitia PVA na japonskom trhu sú porovnateľnejšie s ČĽR. V tejto súvislosti sa potvrdilo, že skladba výrobkov a spôsoby použitia na taiwanskom trhu sú také, že zaručujú správne porovnanie taiwanského a čínskeho PVA, zatiaľ čo neexistuje žiadny dôkaz, že by japonský PVA zabezpečil lepšiu porovnateľnosť.

(43)

A nakoniec úroveň spolupráce vybranej krajiny je dôležitým hľadiskom na stanovenie spoľahlivej normálnej hodnoty. V Japonsku len štyria výrobcovia podobného výrobku spolupracovali pri prešetrovaní, zatiaľ čo na Taiwane by všetky potrebné údaje boli k dispozícii za celú krajinu, keby Taiwan podliehal prešetrovaniu. Taiwanská spoločnosť v skutočnosti predstavuje oveľa väčší podiel na trhu ako jediný spolupracujúci japonský výrobca, čo umožňuje lepšie posúdenie normálnych hodnôt.

(44)

Vzhľadom na dôvody podrobne uvedené v odôvodneniach 36 až 43 tvrdenie obidvoch výrobcov zo Spoločenstva o tom, že Japonsko je najvhodnejšou analogickou krajinou pre ČĽR, sa zamietlo, a týmto sa potvrdzujú odôvodnenia 40 až 46 dočasného nariadenia.

(45)

Jeden výrobca zo Spoločenstva tvrdil, že normálna hodnota Taiwanu ako analogickej krajiny sa mala vytvoriť za všetky typy výrobkov a zisk, ktorý sa použil na vytvorenie normálnej hodnoty, nemal vychádzať z úvodu článku 2 ods. 6 základného nariadenia, pretože na Taiwane existuje zvláštna situácia na trhu v dôsledku umelo vytvorených nízkych cien.

(46)

Z dôvodov podrobne uvedených v odôvodneniach 28 až 30 sa však tieto tvrdenia zamietli. So zreteľom na uvedené sa týmto potvrdzuje odôvodnenie 47 dočasného nariadenia.

(47)

Keďže neexistujú žiadne pripomienky týkajúce sa vývoznej ceny, potvrdzujú sa týmto odôvodnenia 48 až 50 dočasného nariadenia.

(48)

Keďže neexistujú žiadne pripomienky týkajúce sa porovnania, potvrdzuje sa týmto odôvodnenie 51 dočasného nariadenia.

(49)

Keďže neexistujú žiadne pripomienky týkajúce sa dumpingového rozpätia, potvrdzujú sa týmto odôvodnenia 52 a 53 dočasného nariadenia, podľa ktorých celoštátne dumpingové rozpätie v prípade ČĽR je 10 %.

(50)

Keďže v tejto súvislosti neexistujú žiadne nové a odôvodnené informácie alebo námietky, potvrdzujú sa týmto odôvodnenia 54 až 60 dočasného nariadenia.

(51)

Pri preverovaní štatistických informácií od Eurostatu a pri ich krížovej kontrole s informáciami dostupnými z iných zdrojov sa zdá, že dovoz z USA uvedený v dočasnom nariadení bol podhodnotený, najmä pokiaľ ide o rok 2003 (pozri odôvodnenie 80). Preto sa rozhodlo, že tieto údaje sa nahradia údajmi z údajovej základne vývozu USA. Po konečnom uverejnení zistení sa ďalej zistilo, že údaje týkajúce sa dovozu čínskeho PVA oznámené Eurostatom boli chybné a že je potrebné ich opraviť (pozri odôvodnenie 56).

(52)

Zodpovedajúcim spôsobom sa zrevidovali číselné údaje o spotrebe, a to takto:

(53)

Z týchto údajov vyplýva, že dopyt po príslušnom výrobku v priebehu posudzovaného obdobia sa zvýšil o 16 %. Ďalšie závery, ktoré sú zhrnuté v odôvodnení 64 dočasného nariadenia, zostávajú v platnosti.

(54)

Keďže v tejto súvislosti neexistujú žiadne nové a odôvodnené informácie alebo námietky, potvrdzujú sa týmto odôvodnenia 61 až 64 dočasného nariadenia s výnimkou úprav už uvedených odôvodnení 61 a 64.

(55)

Keďže sa potvrdilo, že dumpingové rozpätie za Taiwan je minimálne, dovoz s pôvodom na Taiwane sa s konečnou platnosťou vylučuje z posudzovania ujmy.

(56)

Po konečnom uverejnení zistení určité zúčastnené strany vyjadrili vážne pochybnosti, pokiaľ ide o spoľahlivosť údajov Eurostatu týkajúcich sa dovozu PVA z ČĽR v roku 2003. Záležitosť sa prešetrila a zistilo sa, že došlo k podstatnému nesprávnemu vykázaniu, pokiaľ ide o daný dovoz. V dôsledku toho sa objem dovozu PVA z ČĽR opravil takto:

(57)

Namiesto poklesu čínskeho dovozu počas posudzovaného obdobia, ako je stanovené v dočasnej etape, ktorá vychádzala z chybných údajov za rok 2003, došlo v posudzovanom období k zvýšeniu dovozu z ČĽR o 33 %, zatiaľ čo v roku 2004 klesol o 9 % v porovnaní s rokom 2003.

(58)

Vzhľadom na uvedenú skutočnosť a na zrevidované údaje o spotrebe v Spoločenstve (pozri odôvodnenie 51) sa podiel dovozu z ČĽR na trhu za posudzované obdobie zodpovedajúcim spôsobom upravuje takto:

(59)

Podiel na trhu, ktorý tvorí dovoz z ČĽR, sa zvýšil v posudzovanom období o 1,6 percentuálneho bodu. Počas OP čínsky dovoz predstavoval 12,9 % celkového podielu na trhu Spoločenstva.

(60)

Vzhľadom na revidované dovozné údaje za rok 2003 sa ceny dovozu s pôvodom v ČĽR uvedené v odôvodnení 68 dočasného nariadenia zodpovedajúcim spôsobom zmenili. Priemerná cena dovozu sa preto znížila o 3 %.

(61)

Po konečnom uverejnení zistení navrhovateľ uviedol, že Komisia nemala vylúčiť žiadne príslušné modely z výpočtu podhodnotenia. Tvrdil, že týmto by boli ceny Spoločenstva vzťahujúce sa na dovoz z ČĽR veľmi nadhodnotené. Vzhľadom na túto skutočnosť sa v odôvodnení 70 dočasného nariadenia naozaj uvádza, že obmedzený počet modelov (ďalej len „ČKV“) sa vylúčil z porovnania podhodnotenia, pretože sa usúdilo, že porovnanie podľa modelu musí byť zmysluplné a spravodlivé, a preto by sa nemalo povoliť porovnanie štandardnej a osobitnej triedy, na ktoré sa vzťahuje definícia výrobku.

(62)

Príslušné ČKV predstavovali 34 % čínskeho dovozu počas OP, ale príslušné odvetvie Spoločenstva (nie navrhovateľ) ich vyrobilo vo veľmi malom množstve, t. j. 0,1 % – 0,5 % svojho predaja podobných výrobkov počas OP. Keďže dovoz PVA z ČĽR v rámci týchto ČKV sa týkal PVA štandardnej triedy, výrobca zo Spoločenstva týchto ČKV uviedol Komisii, že v jeho prípade sa príslušné ČKV týkali špecializovaných výrobkov vysokej kvality určených na špecifické aplikácie, ktoré nemožno nahradiť štandardnými PVA. Okrem toho neboli vyrobené na štandardnom mieste výroby, ale v špecializovanej továrni v rámci sériového výrobného procesu. Príslušný výrobca zo Spoločenstva takisto osobitne uviedol, že tento PVA nekonkuroval štandardnému PVA. Z tohto dôvodu Komisia dospela k záveru, že v prípade týchto ČKV dovezených z Číny, ktoré boli štandardnými PVA, neexistovali zodpovedajúce triedy predávané výrobným odvetvím Spoločenstva. Vzhľadom na skutočnosť, že výpočet podnodnotenia by sa mohol naďalej zakladať na reprezentatívnom objeme (t. j. 54 % príslušného dovozu), rozhodlo sa, že sa tieto ČKV vylúčia z porovnania.

(63)

Na základe uvedeného a vzhľadom na to, že tvrdenie navrhovateľa neobsahovalo dôkaz o opaku, sa potvrdzuje, že vylúčenie týchto ČKV z výpočtov podhodnotenia je opodstatnené, a preto sa žiadosť zamieta.

(64)

Keďže v tomto ohľade neexistujú žiadne iné nové a odôvodnené informácie alebo námietky, potvrdzujú sa týmto odôvodnenia 65 až 71 dočasného nariadenia s výnimkou údajov o čínskom dovoze a podiele na trhu, ktorými sa už zaoberalo vyššie.

(65)

So zreteľom na zrevidované údaje o spotrebe v Spoločenstve (pozri odôvodnenie 51) sa podiel výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu za posudzované obdobie zodpovedajúcim spôsobom upravuje takto:

(66)

Ako sa uvádza v odôvodnení 76 dočasného nariadenia, pre výrobné odvetvie Spoločenstva bol prínosom rastúci dopyt na trhu Spoločenstva, pokiaľ ide o objem predaja.

(67)

Následne po uverejnení základných skutočností a úvah, na základe ktorých sa rozhodlo o uložení dočasných antidumpingových opatrení, niekoľko zúčastnených strán tvrdilo, že väčšina ukazovateľov ujmy sa vyvíjala kladne, preto k žiadnej významnej ujme nedošlo. Jedna zúčastnená strana dokonca konštatovala, že Komisia dospela k záveru o tom, že výrobné odvetvie Spoločenstva utrpelo významnú ujmu, len na základe poklesu predajných cien vo výrobnom odvetví Spoločenstva.

(68)

V súvislosti s tým treba pripomenúť, ako sa uvádza v odôvodnení 90 dočasného nariadenia, že v skutočnosti mnohé ukazovatele sa v posudzovanom období vyvíjali kladne v dôsledku výrazného a rastúceho dopytu na trhu Spoločenstva. Stlačenie cien na trhu Spoločenstva v spojení s celosvetovým výrazným zvýšením cien hlavných surovín však viedlo k negatívnemu vývoju všetkých finančných ukazovateľov, ako je ziskovosť, návratnosť investícií a peňažný tok. Toto sa podrobne vysvetľuje v odôvodneniach 84 a 85 dočasného nariadenia. Napriek tomu, že v článku 3 ods. 5 základného nariadenia sa konštatuje, že pri rozhodovaní nie je smerodajný jeden ukazovateľ ani niekoľko významných hospodárskych ukazovateľov, ktoré sa v tejto súvislosti hodnotia, je zrejmé, že finančné ukazovatele patria medzi kľúčové. Toto tvrdenie sa preto musí zamietnuť.

(69)

Keďže neexistujú žiadne ďalšie nové a odôvodnené informácie alebo námietky k situácii vo výrobnom odvetví Spoločenstva, potvrdzujú sa týmto odôvodnenia 72 až 92 dočasného nariadenia s výnimkou odôvodnení 75 a 76, ktorými sa už zaoberalo vyššie.

(70)

Niekoľko zúčastnených strán poukázalo na predbežné zistenie, že čínsky dovoz v rokoch 2003 až 2004 výrazne klesol. Tvrdili, že so zreteľom na skutočnosť, že v tom istom období sa ziskovosť výrobného odvetvia Spoločenstva dramaticky znížila o 62 %, stlačenie cien nemohlo byť spôsobené čínskym dovozom.

(71)

V súvislosti s tým treba pripomenúť, že pri prešetrovaní sa zistilo, že dovoz z ČĽR počas OP podhodnotil ceny vo výrobnom odvetví Spoločenstva o 3,3 % a že dovoz z ČĽR v priebehu posudzovaného obdobia sa na hraniciach Spoločenstva preclieval pri cenách nižších ako ceny, ktoré získalo výrobné odvetvie Spoločenstva. Zdá sa však, že rozdiel medzi dovoznými cenami z ČĽR podľa Eurostatu a predajnými cenami výrobného odvetvia Spoločenstva bol väčší v roku 2003 ako počas OP. Na základe takejto analýzy sa však nedá urobiť žiadny záver, pokiaľ ide o podhodnotenie v rokoch pred OP; presné a spoľahlivé rozpätie podhodnotenia sa môže vypočítať len za OP, keďže by sa to malo urobiť na základe porovnávania po jednotlivých modeloch a vykonaním zodpovedajúcich úprav dovozných nákladov (nákladov po dovoze) a rozdielov v úrovni obchodovania. Takéto údaje boli k dispozícii len za OP. Nedá sa preto urobiť žiadny záver o tom, či dovoz z ČĽR podhodnotil ceny výrobného odvetvia Spoločenstva v posudzovanom období.

(72)

Pri prešetrovaní sa ďalej zistilo, že na trhu došlo k značnému stlačeniu cien. Toto stlačenie cien bolo škodlivé z hľadiska výrazného zvýšenia nákladov na hlavné suroviny v tom istom období, ako sa uvádza v odôvodneniach 78 a 79 dočasného nariadenia. Vzhľadom na pripomienky prijaté a uvedené v odôvodnení 70 vyššie sa vývoj cien počas posudzovaného obdobia analyzoval po jednotlivých rokoch. Ako sa uvádza v odôvodnení 78 dočasného nariadenia, monomér vinylacetát (ďalej len „VAM“) je kľúčovou surovinou pre PVA. Predstavuje približne 65 % nákladov na výrobu PVA. V ďalšej tabuľke sú uvedené náklady na VAM na jednu tonu PVA v posudzovanom období:

(73)

Táto analýza ukázala, že v roku 2004 bolo zvýšenie nákladov na suroviny mierne v porovnaní s nárastom týchto nákladov v roku 2005 a počas OP. Z hľadiska tohto vývoja cien surovín, ktorý najnázornejšie ukazuje uvedený vývoj nákladov na VAM a ktorý presne nezodpovedá trendu ziskovosti, možno urobiť záver, že prudký pokles ziskovosti v roku 2004 spôsobilo skôr 7 % zníženie predajných cien vo výrobnom odvetví Spoločenstva, ako sa uvádza v odôvodnení 79 dočasného nariadenia, ako zvýšenie nákladov na suroviny.

(74)

Následne sa analyzovali podiely na trhu za rok 2004 v absolútnych číslach a takisto sa porovnali s rokom 2003 s cieľom určiť, či dumpingový dovoz posudzovaný samostatne mal značný vplyv na ujmu. Zistilo sa, že v roku 2004 sa zvýšil podiel výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu o 1 %. Súčasne čínsky dovoz stratil 16 % svojho podielu na trhu. Záver bol taký, že v roku 2004 tvoril podiel výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu viac ako štvornásobok trhového podielu ČĽR. Za týchto okolností sa teda považovalo za ťažké pripísať stlačenie cien v rozhodujúcom roku 2004 dovozu z ČĽR, lebo jeho množstvo bolo pomerne nízke a výrazne klesajúce.

(75)

Po konečnom uverejnení zistení výrobné odvetvie Spoločenstva namietlo, že aj pri malom podiele dumpingového dovozu sa podarilo vyvolať na trhu závažný rozvrat v dôsledku charakteru takéhoto obchodovania. Tvrdilo, že Komisia uviedla, že PVA je komodita, a že najnižšia cena kótovaná na trhu vo veľkej miere určuje trhovú cenu, ktorej sa ostatní výrobcovia musia prispôsobiť, ak si chcú udržať svoje objednávky. Malo by sa objasniť, že Komisia v dokumente uvádzajúcom konečné zistenia iba citovala tvrdenie navrhovateľa bez toho, aby sa k nemu hlásila. Navrhovateľ ďalej tvrdil, že tento údajný vplyv dovozu z ČĽR na ceny výrobného odvetvia Spoločenstva sa dokázal prostredníctvom klesajúceho trendu predajných cien vo výrobnom odvetví Spoločenstva v posudzovanom období, zatiaľ čo ceny hlavnej suroviny, VAM, stúpali. Výrobné odvetvie Spoločenstva tvrdilo, že nie je schopné preniesť toto zvýšenie cien suroviny na svojich zákazníkov pre veľký cenový tlak dumpingového dovozu, ktorý by viedol k prehĺbeniu poklesu ziskovosti, návratnosti investícií a peňažného toku.

(76)

Pri podrobnejšom pohľade na tento vývoj sa zdá, že k značnému zhoršeniu finančnej situácie vo výrobnom odvetví Spoločenstva došlo najmä od roku 2004 do OP. V roku 2003, keď dovoz z ČĽR dosahoval podiel na trhu 11,3 % a predajné ceny sa od nasledujúcich rokov veľmi nelíšili, priemyselné odvetvie Spoločenstva malo uspokojivú výkonnosť, najmä z hľadiska ziskovosti. Toto hodnotenie podporuje aj skutočnosť, že dokonca aj výrobné odvetvie Spoločenstva charakterizovalo rok (2002 a) 2003 ako rok „pred hlavným prienikom dumpingového dovozu na trh Spoločenstva“. Toto sa potvrdilo aj zisteniami z prešetrovania, a v odôvodnení 131 dočasného nariadenia sa preto uviedlo, že rok 2003 bol v skutočnosti rokom, v ktorom bola situácia v hospodárskej súťaži na trhu Spoločenstva normálna. Nespochybnila to žiadna zo zúčastnených strán, a to znamená, že v roku 2003 bolo narušenie obchodu obmedzené, pokiaľ vôbec nejaké bolo. Naproti tomu v roku 2004, keď sa dovoz z ČĽR znížil a predajné ceny zostali pomerne stále, sa finančná situácia vo výrobnom odvetví Spoločenstva dramaticky zhoršila.

(77)

Po konečnom uverejnení zistení výrobné odvetvie Spoločenstva tvrdilo, že Komisia nesprávne považuje dumpingový dovoz za hlavnú príčinu ujmy. V tejto súvislosti treba poznamenať, že Komisia nepovažuje dumpingový dovoz za hlavnú príčinu ujmy. V článku 3 ods. 6 základného nariadenia sa uvádza, že „objem a/alebo úrovne cien […] majú dôsledky na výrobné odvetvie Spoločenstva […] a že tieto dôsledky sú takého rozsahu, že ho možno klasifikovať ako značný (zdôraznené autorom)“.

(78)

Ďalšia analýza skutočností zistených počas prešetrovania ukázala, že dumpingový dovoz posudzovaný samostatne spôsobil ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva, ale vzhľadom na vcelku obmedzené podiely na trhu v porovnaní so zvyšujúcimi sa podielmi na trhu výrobného odvetvia Spoločenstva a chýbajúci zjavný časový súlad medzi dumpingovým dovozom a najhoršou situáciou charakterizovanou ujmou výrobnému odvetviu Spoločenstva sa tento vplyv nepovažuje za značný.

(79)

Na základe uvedených aspektov nemožno urobiť záver, že dumpingový dovoz mal vplyv na ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva, ktorý by sa mohol klasifikovať ako značný.

(80)

Následne po uložení dočasných opatrení sa získali informácie, ktoré poukazujú na neúplnosť údajov Eurostatu v súvislosti s dovozom z USA. Ohlásené objemy sa javili ako príliš nízke v porovnaní s údajmi o vývoze z údajovej základne vývozov z USA, ale aj z iných zdrojov. Údaje týkajúce sa týchto dovozov sa preto musia zrevidovať a zistilo sa, že najvhodnejšie je nahradiť ich údajmi získanými z údajovej základne vývozov z USA, pričom tieto údaje, prepočítané na euro, sa správne upravia na úroveň CIF na hranici Spoločenstva. Vplyv revidovaného objemu dovozu z ČĽR v roku 2003 na vypočítanú spotrebu v Spoločenstve takisto ovplyvnil podiely na trhu iných krajín v uvedenom roku. Tabuľky v odôvodnení 97 dočasného nariadenia sa preto menia a dopĺňajú takto:

Dovoz s pôvodom v iných tretích krajinách (množstvo)

Dovoz s pôvodom v iných tretích krajinách (priemerná cena)

Podiely na trhu

(81)

V porovnaní s dočasným nariadením hlavný rozdiel spočíva v množstvách dovozu z USA a vo vývoji, ktorý možno v súvislosti s týmto dovozom pozorovať. V skutočnosti počas posudzovaného obdobia došlo k miernemu zvýšeniu dovozu PVA len z USA, t. j. k nárastu podielu na trhu o 2 percentuálne body, pričom v dočasnom nariadení sa dospelo k mylnému záveru, že tento nárast bol v danom období dvojnásobný. Okrem toho sa ceny CIF tohto dovozu na hranici Spoločenstva javia vo všeobecnosti vyššie oproti predbežnému záveru, podľa ktorého boli ceny v OP vyššie o 4,3 %. Ďalšie závery v súvislosti s týmto dovozom zostávajú v platnosti, ako sa uvádza v zhrnutí v odôvodnení 98 dočasného nariadenia.

(82)

Odkazujúc na odôvodnenia 97 a 99 dočasného nariadenia, niekoľko zúčastnených strán vyjadrilo vážne pochybnosti v súvislosti so spoľahlivosťou cien japonského dovozu podľa Eurostatu, keďže priemerné jednotkové ceny tohto dovozu boli výrazne vyššie ako jednotkové ceny PVA z iných zdrojov. Jedna zúčastnená strana tvrdila, že vysoké priemerné predajné ceny by mohli vyplývať z chybného začlenenia ďalších drahších výrobkov napríklad PVB. V tejto súvislosti je dôležité zdôrazniť, že tieto údaje sa podrobne preskúmali a na základe tejto analýzy sa urobil záver, ako sa uvádza v odôvodnení 99 dočasného nariadenia, že japonský dovoz nemohol prispieť k nepriaznivému vývoju cien, ktorý viedol v závažnému zhoršeniu finančnej situácie vo výrobnom odvetví Spoločenstva. Kvôli úplnosti a zrozumiteľnosti sa ďalej uvádza zhrnutie tejto analýzy.

(83)

Ďalším skúmaním údajov Eurostatu o dovoze z Japonska sa potvrdilo, že neobsahovali žiadne iné výrobky iba PVA, a údaje teda nie sú zvýšené vplyvom drahších výrobkov. Ďalej, ako sa už v podnete uviedlo, japonský dovoz PVA obsahuje určité obmedzené množstvá iného PVA ako podobný výrobok, ktorých jednotkové ceny sú pravdepodobne výrazne vyššie. V priemernej hodnote, ktorá sa vypočítala pre dovoz z Japonska na základe štatistických údajov, sa vplyv týchto ďalších tried PVA na cenu nedal kompenzovať, keďže v týchto údajoch sa neodlišoval podobný výrobok od iných tried PVA. Vzhľadom na približné objemy týchto dovozov sa však na základe údajov v podnete a s prihliadnutím na priemernú cenu, ktorá sa vypočítala pre všetky japonské dovozy PVA počas OP, zistilo, že je veľmi nepravdepodobné, že by výsledkom vylúčenia tried PVA, ktoré nie sú zahrnuté do definície výrobku, bola taká priemerná cena CIF za podobný výrobok na hranici Spoločenstva, ktorá by podhodnotila úroveň predajných cien Spoločenstva počas OP. Okrem toho bolo možné skontrolovať približne 25 % japonského dovozu počas OP, a ten obsahoval triedy PVA, ktoré patria do rozsahu výrobku. Tento predaj sa uskutočnil prepojeným stranám, t. j. za vnútropodnikové ceny, a zistilo sa, že ceny opätovného predaja týchto nákupov prvým nezávislým zákazníkom v Spoločenstve boli v priemere o 8 % – 10 % vyššie ako ceny, ktoré mohlo získať výrobné odvetvie Spoločenstva. V dôsledku toho sa dospelo k záveru, a ten platí, že nič nenaznačuje, že by japonský dovoz PVA počas OP podhodnotil ceny vo výrobnom odvetví Spoločenstva, a teda že by mal podiel na ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva.

(84)

Niekoľko zúčastnených strán tiež spochybnilo, ako sa japonskému dovozu podarilo udržať si silný podiel na trhu pri takých vysokých cenách, keď na trhu Spoločenstva existuje silná cenová konkurencia. V tejto súvislosti treba najprv poznamenať, že zahrnutím iných a drahších tried PVA sa určite zvýšili priemerné hodnoty cien japonského dovozu podľa Eurostatu, ako sa uvádza v odôvodnení 83. Na základe overených údajov týkajúcich sa približne 25 % japonského dovozu sa zdá, že priemerné ceny tohto dovozu pre prvého nezávislého zákazníka v Spoločenstve sú o 8 % – 10 % vyššie, ako sú ceny výrobného odvetvia Spoločenstva. To nie je výsledok presného porovnania rovnakých tried, ale ide skôr o pravdepodobný a približný cenový rozdiel medzi priemernými predajnými cenami časti japonského dovozu a priemernými predajnými cenami, ktoré získalo výrobné odvetvie Spoločenstva. Podľa toho výsledok analýzy cien japonského dovozu nie je v rozpore so záverom, že trhové ceny v Spoločenstve boli skutočne stlačené, a toto tvrdenie sa zamieta.

(85)

Jedna zúčastnená strana tvrdila, že objem dovozu z Taiwanu sa v rokoch 2003 až 2006 zvyšoval v rozpore so zisteniami Komisie o poklese podielu na trhu a že priemerné ceny tohto dovozu stúpali menej, ako zistila Komisia. Toto tvrdenie vychádzalo z analýzy údajov Eurostatu. V tejto súvislosti treba poznamenať, ako sa uvádza v odôvodnení 100 dočasného nariadenia, že sa použili skutočné údaje jediného taiwanského výrobcu, keďže tento pri prešetrovaní plne spolupracoval. Tieto overené údaje sa považovali za spoľahlivejšie ako údaje Eurostatu, najmä keďže tento výrobca počas celého posudzovaného obdobia takisto predával značné množstvá PVA, ktorý patrí pod kód KN ex 3905 30 00, ale nevzťahuje sa naň definícia výrobku. Tvrdenie tejto zúčastnenej strany sa preto muselo zamietnuť.

(86)

Iná zúčastnená strana tvrdila so zreteľom na analýzu dovozných cien USA, ktorú urobila Komisia, že dovoz z Taiwanu prispel k stlačeniu cien na trhu Spoločenstva. Tvrdila, že na výpočet priemerných cien pre prvého nezávislého zákazníka Komisia upravila smerom nahor ceny za dovoz z USA podľa Eurostatu, ktoré už boli aj tak vyššie ako taiwanské, a takto upravené ceny sa nachádzali na rovnakej všeobecnej úrovni ako ceny vo výrobnom odvetví Spoločenstva. Preto taiwanské ceny, ktoré nepotrebovali žiadne úpravy, údajne podhodnotili ceny vo výrobnom odvetví Spoločenstva a prispeli k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva.

(87)

Toto tvrdenie sa muselo zamietnuť. V skutočnosti ceny taiwanského dovozu v odôvodneniach 97 a 100 dočasného nariadenia sú cenami na úrovni CIF na hranici Spoločenstva. Na účely výpočtov podhodnotenia sa na týchto cenách vykonalo niekoľko úprav (dovozné clo, náklady po dovoze, úroveň obchodovania). V tomto prípade úprava úrovne obchodovania bola dôležitá, keďže prakticky všetky predaje sa robili prostredníctvom obchodníkov/distribútorov v Spoločenstve. Následné výpočty podhodnotenia sa mohli teda urobiť na úrovni ČKV, čoho výsledkom boli veľmi presné číselné údaje, ktoré v skutočnosti nevykazujú podhodnotenie.

(88)

Niekoľko zúčastnených strán tvrdilo, že pokles ziskovosti si spôsobilo výrobné odvetvie Spoločenstva samo. Tvrdili, že po vybudovaní dodatočnej výrobnej kapacity v roku 2004 sa výrobné odvetvie Spoločenstva muselo samo vysporiadať s veľkými dodatočnými množstvami vyrobeného PVA, ktoré muselo predať. Tieto strany tvrdili, že samotný navrhovateľ sa preto zapojil do agresívnej politiky podhodnotenia všetkých ostatných dodávateľov PVA s cieľom maximalizovať objem svojho predaja a vylúčiť ostatných konkurentov z trhu. Podľa týchto strán by sa tým vysvetlil pokles cien PVA v posudzovanom období. Domnievali sa, že čínski výrobcovia ceny skôr kopírovali, ako nastavovali.

(89)

Vzhľadom na toto tvrdenie sa prešetrovaním naozaj ukázalo, že investície do výrobného odvetvia Spoločenstva na zvýšenie výrobnej kapacity umožnili výrobnému odvetviu Spoločenstva predávať značné dodatočné množstvá na trhu Spoločenstva. Táto skutočnosť ukazuje na jednej strane, že rozhodnutie investovať bolo správne z hľadiska predpokladaného nárastu trhu. Spotreba PVA na trhu Spoločenstva sa v posudzovanom období výrazne zvýšila, ako sa vysvetľuje v uvedených odôvodneniach 51 až 53, a to viedlo k celkovému nárastu predaja. Okrem toho analýza údajov z obdobia po posudzovaní (júl 2006 až september 2007) týkajúcich sa spotreby v Spoločenstve a predaja na základe údajov Eurostatu a číselných údajov od strán podliehajúcich prešetrovaniu potvrdila, že spotreba výrazne stúpla a že výrobné odvetvie Spoločenstva ďalej zvýšilo svoj objem predaja o 10 %.

(90)

Súčasne sa však pri prešetrovaní zistilo, že zariadenie na výrobu PVA by malo vyrábať nepretržite, čím by sa dosiahla maximálna efektívnosť. To platí aj pre výrobné odvetvie Spoločenstva. Prešetrovaním sa ukázalo, že v dôsledku rozšírenia kapacity v rokoch 2004 až 2006 objemy výroby od roku 2004 výrazne vzrástli. Výrobné odvetvie Spoločenstva po konečnom uverejnení zistení tvrdilo, že dodatočná výrobná linka PVA je k dispozícii iba od roku 2005 a že z tohto dôvodu nebola dodatočná kapacita v roku 2004. Prešetrovaním sa však ukázalo, že v roku 2004 bola výrobná kapacita o 7 % vyššia v porovnaní s rokom 2003. V rovnakom čase výrobné odvetvie Spoločenstva znížilo svoje predajné ceny o 7 % a v roku 2005, keď výrobná kapacita dosiahla 129 % z kapacity v roku 2003, ceny boli stále o 5 % nižšie ako úroveň v roku 2003, a to napriek výrazne zvýšeným nákladom na suroviny, ako sa uvádza v odôvodnení 72 (+ 19 % na VAM). Medzitým výrobné odvetvie Spoločenstva zvýšilo svoj objem predaja nezávislým zákazníkom o 12 % a tento predaj sa v roku 2005 zvýšil o ďalších 10 percentuálnych bodov. Na základe uvedeného sa zdá, že by mohla existovať súvislosť medzi predajnými cenami výrobného odvetvia Spoločenstva a množstvom vyrobeného PVA.

(91)

Dve zúčastnené strany namietli, že investícia do výrobnej kapacity spôsobila nepriaznivý vývoj kľúčových finančných ukazovateľov, keďže náklady na ňu údajne znamenali výraznú záťaž pre ziskovosť výrobného odvetvia Spoločenstva. V tejto súvislosti sa pri prešetrovaní zistilo, ako sa uvádza v odôvodnení 103 dočasného nariadenia, že náklady súvisiace s rozšírením výrobnej kapacity sa dali zistiť a nemali žiadny významný vplyv na výrazne nepriaznivý trend, ktorý sa zaznamenal vo finančnej pozícii výrobného odvetvia Spoločenstva. Tvrdenie, že tieto náklady spôsobili výrazné zhoršenie najdôležitejších finančných ukazovateľov vo výrobnom odvetví Spoločenstva, sa preto muselo zamietnuť.

(92)

Jedna zúčastnená strana tvrdila, že stanovenie cien predajov na využitie pre vlastnú potrebu údajne nepriaznivo ovplyvnilo údaje ziskovosti predkladateľa podnetu. V tejto súvislosti treba poznamenať, že predaj PVA prepojeným stranám sa hĺbkovo preveril. Po prvé sa tento predaj oddelil od predaja neprepojeným stranám. Preto nie je zahrnutý vo finančných ukazovateľoch ustanovených v odôvodneniach 84 a 85 dočasného nariadenia, ako sa osobitne uvádza v odôvodnení 84. Po druhé sa preverením predaja na využitie pre vlastnú spotrebu ukázalo, že tvorba cien tohto predaja, ktorý predstavuje menej ako 20 % z celkového predaja výrobného odvetvia Spoločenstva počas OP, nemala záporný vplyv na oznámený výsledok predaja PVA zo strany výrobného odvetvia Spoločenstva neprepojeným stranám. Toto tvrdenie sa preto muselo zamietnuť.

(93)

Iná zúčastnená strana tvrdila, že potlačenie trhu stavebníctva v Nemecku v prvých rokoch posudzovaného obdobia údajne spôsobilo nepriaznivý vývoj kľúčových finančných ukazovateľov vo výrobnom odvetví Spoločenstva. Nebol však predložený žiadny dôkaz na podporu tohto tvrdenia a štatistické údaje jasne ukazujú trend narastajúcej spotreby PVA a ešte výraznejší trend nárastu spotreby PVB. Táto námietka sa preto musela zamietnuť.

(94)

Po konečnom uverejnení zistení výrobné odvetvie Spoločenstva tvrdilo, že zameraním sa na roky 2003 a 2004 sa neuskutočnila dostatočná analýza príčinných súvislostí za roky 2004 až 2006. V tejto súvislosti treba najprv poznamenať, že roky 2003 a 2004 sú prvými dvoma rokmi posudzovaného obdobia a ako také ich určite nemožno považovať za „zastaralé“. Okrem toho, ako je zhrnuté v odôvodnení 91 dočasného nariadenia, sú to finančné ukazovatele, ktoré vykazujú ujmu, zatiaľ čo väčšina ostatných ukazovateľov vykazuje pozitívny vývoj. V takejto situácii je odôvodnené, že prešetrujúci orgán venuje väčšiu pozornosť obdobiu, v ktorom sa finančné ukazovatele najviac zhoršili, čo sa stalo v roku 2004, keď sa ziskovosť výrobného odvetvia Spoločenstva znížila o 62 %, návratnosť investícií sa znížila o 83 % a cash flow sa znížil o 45 %. Na záver, ako to dokazujú odôvodnenia 70 až 93, sa usudzuje, že analýza príčinných súvislostí sa neobmedzuje na roky 2003 a 2004, ale že sa vzťahuje na celé príslušné obdobie, t. j. od roku 2003 až po koniec OP (september 2006). Námietka sa preto zamieta.

(95)

Na záver po ďalšej analýze, ktorú podnietili pripomienky prijaté po uložení dočasných opatrení, nemožno potvrdiť, že by mal dumpingový dovoz značný vplyv na ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva. Vzhľadom na i) pomerne obmedzený a iba nepatrne narastajúci podiel dumpingového dovozu z ČĽR na trhu (z 11,3 % na 12,9 %) a oveľa významnejší a nepatrne narastajúci podiel výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu (počas OP viac ako trojnásobok podielu ČĽR na trhu) a ii) obmedzené, hoci nie bezvýznamné, podhodnotenie spôsobené dovozom z ČĽR možno urobiť záver, že nízke ceny na trhu Spoločenstva v podmienkach stúpajúcich cien surovín, ktoré v značnej miere prispeli k ujme výrobného odvetvia Spoločenstva, nemožno pripísať dumpingovému dovozu z ČĽR. Príčinnú súvislosť v zmysle článku 3 ods. 6 a článku 3 ods. 7 základného nariadenia medzi dumpingovým dovozom z ČĽR a významnou ujmou na strane výrobného odvetvia Spoločenstva teda nebolo možné dostatočne stanoviť.

(96)

Konanie by sa teda malo ukončiť, keďže dumpingové rozpätie určené pre Taiwan je nižšie ako 2 %, ako aj v dôsledku chýbajúceho dôkazu príčinnej súvislosti medzi dumpingom a ujmou, pokiaľ ide o dovoz s pôvodom v ČĽR,