17.4.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 100/1

(1)

Nariadením (ES) č. 1551/2006 (2) (ďalej len „dočasné nariadenie“) Komisia 18. októbra 2006 uložila dočasné antidumpingové clo na dovoz určitých mrazených jahôd s pôvodom v Čínskej ľudovej republike („ČĽR“).

(2)

Po uložení dočasného antidumpingového cla na dovoz určitých mrazených jahôd z ČĽR boli všetkým stranám oznámené skutočnosti a závery, na ktorých sa dočasné nariadenie zakladalo. Všetkým stranám bola poskytnutá lehota, v ktorej mohli vzniesť svoje námietky vo vzťahu k poskytnutým informáciám.

(3)

Niektoré zainteresované strany predložili pripomienky v písomnej podobe. Stranám, ktoré o to požiadali, bola poskytnutá možnosť ústneho vypočutia. Komisia vyhľadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné. Ústne a písomné pripomienky, ktoré strany predložili, sa preskúmali a v opodstatnených prípadoch sa dočasné závery na ich základe zodpovedajúcim spôsobom upravili.

(4)

Všetky zainteresované strany boli informované o základných skutočnostiach a záveroch, na základe ktorých sa uvažovalo o uložení konečných opatrení a uvoľnení súm zabezpečených dočasným antidumpingovým clom zavedeným na základe nariadenia (ES) č. 1551/2006 (zverejnené závery). Zainteresovaným stranám bola takisto poskytnutá lehota, počas ktorej mohli po poskytnutí týchto informácií predložiť svoje pripomienky. Ústne a písomné pripomienky, ktoré strany predložili, sa posúdili a v opodstatnených prípadoch sa zistenia zodpovedajúcim spôsobom upravili.

(5)

Komisia pokračovala v získavaní všetkých informácií, ktoré považovala za nevyhnutné na účely stanovenia konečných záverov. Okrem overovaní na mieste, ktoré sa uskutočnili v priestoroch spoločností uvedených v odôvodnení 8 dočasného nariadenia, je potrebné poznamenať, že po uložení dočasných opatrení sa vykonali dodatočné kontroly na mieste v priestoroch týchto používateľov a dovozcov Spoločenstva:

(6)

Pripomína sa, že obdobie prešetrovania dumpingu a ujmy (ďalej len „OP“) trvalo od 1. januára 2005 do 31. decembra 2005. Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska analýzy ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2002 do konca OP (ďalej len „posudzované obdobie“).

(7)

Jedna zainteresovaná strana spochybnila vhodnosť stanoveného obdobia prešetrovania, pričom tvrdila, že rok 2005 nebol reprezentatívny, keďže dovozné ceny boli v tomto roku nezvyčajne nízke. Výber OP sa však uskutočnil v súlade s článkom 6 ods. 1 základného nariadenia, v ktorom sa stanovuje, že OP by zvyčajne nemalo byť kratšie ako šesť mesiacov bezprostredne pred začatím konania. Takže všetky údajné osobitosti týkajúce sa roku 2005 sa nezohľadnili pri stanovení OP, ale sa skúmali v rámci analýzy príčinných súvislostí.

(8)

Na základe týchto skutočností sa obdobie prešetrovania (OP) podrobne uvedené v odôvodnení 11 dočasného nariadenia týmto potvrdzuje.

(9)

Je potrebné pripomenúť, že v odôvodnení 13 dočasného nariadenia sa príslušný výrobok definuje ako jahody nevarené alebo varené v pare alebo vo vode, mrazené, tiež obsahujúce pridaný cukor alebo ostatné sladidlá, s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, v súčasnosti zaradené pod kódy KN 0811 10 11, 0811 10 19 a 0811 10 90.

(10)

Niektoré zainteresované strany tvrdili, že pokiaľ ide o použitie a kvalitu rôznych druhov mrazených jahôd, existujú výrazné rozdiely. Z rovnakého dôvodu sa tvrdilo, že mrazené jahody s pôvodom v Čínskej ľudovej republike nebolo možné porovnávať s jahodami, ktoré boli vyrobené v rámci výrobného odvetvia Spoločenstva.

(11)

V odôvodnení 15 dočasného nariadenia sa uvádza, že na základe prešetrovania sa ukázalo, že napriek rozdielom v druhoch, kvalite, veľkosti a ďalšom spracovaní rozličné druhy príslušného výrobku, ako aj mrazené jahody vyrobené v rámci výrobného odvetvia Spoločenstva a predávané na trhu Spoločenstva majú rovnaké fyzikálne a biologické vlastnosti a v zásade sa používajú na rovnaké účely. Z tohto dôvodu sa považujú za jediný výrobok. Keďže zainteresované strany neposkytli nijaký ďalší dôkaz na podporu svojho tvrdenia a neobjavili sa nijaké nové skutočnosti, toto tvrdenie sa zamieta.

(12)

Keďže neboli predložené akékoľvek ďalšie pripomienky týkajúce sa definície výrobku a podobného výrobku, obsah a dočasné závery v odôvodneniach 12 až 16 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(13)

Nebola oznámená nijaká pripomienka, na základe ktorej by bolo vhodné upraviť závery týkajúce sa trhovohospodárskeho prístupu. Preto sa zistenia uvedené v odôvodneniach 17 až 26 dočasného nariadenia potvrdzujú.

(14)

Traja vyvážajúci výrobcovia, ktorým nebol udelený individuálny prístup (ďalej „IP“), tvrdili, že toto rozhodnutie by sa malo znovu preskúmať. Je potrebné pripomenúť, že uvedené tri spoločnosti nespĺňali kritériá písmen b) a e) uvedené v článku 9 ods. 5 základného nariadenia. Podľa kritéria písmena b) sa vyžaduje, aby sa voľne určovali vývozné ceny a množstvo, ako aj podmienky predaja. Podľa kritéria písmena e) sa vyžaduje, aby miera zasahovania štátu nebola taká, že by umožňovala obchádzanie opatrení v prípade, ak sa pre jednotlivých vývozcov stanovia individuálne colné sadzby.

(15)

Nijaký z argumentov, ktoré poskytli tieto tri spoločnosti, nebol taký opodstatnený, že by bolo potrebné zmeniť rozhodnutie prijaté v dočasnej etape. Takisto sa zistilo, že uvedené spoločnosti boli vystavené zásahom štátu, ktorý ich obmedzoval pri voľnom určovaní vývozného množstva [kritérium písmena b)].

(16)

Zásahy štátu okrem toho takisto dosahovali taký stupeň, pri ktorom je obchádzanie opatrení pravdepodobné, ak sa pre jednotlivých vývozcov stanovia individuálne colné sadzby [kritérium písmena e)].

(17)

Keďže nijaké iné pripomienky k záverom týkajúcim sa IP neboli predložené, zistenia uvedené v odôvodneniach 27 a 28 dočasného nariadenia sa potvrdzujú.

(18)

Po zverejnení dočasných opatrení nebola oznámená nijaká pripomienka, na základe ktorej by bolo vhodné upraviť rozhodnutie použiť Turecko ako analogickú krajinu. Rozhodnutie sa preto potvrdzuje. Je potrebné pripomenúť, že na účel stanovenia normálnej hodnoty sa ceny jahôd na domácom trhu v Turecku prispôsobili, aby sa zohľadnila ich lepšia kvalita v porovnaní s čínskymi jahodami (pozri odôvodnenia 39 a 44 dočasného nariadenia).

(19)

Vzhľadom na to, že neboli predložené nijaké ďalšie pripomienky k záverom týkajúcim normálnej hodnoty, zistenia uvedené v odôvodneniach 29 až 42 dočasného nariadenia sa potvrdzujú.

(20)

Vzhľadom na to, že neboli predložené nijaké pripomienky k vývoznej cene, závery uvedené v odôvodnení 43 dočasného nariadenia sa potvrdzujú.

(21)

Odkazuje sa na odôvodnenie 44 dočasného nariadenia. Vzhľadom na to, že neboli predložené nijaké pripomienky, na základe ktorých by bolo vhodné upraviť závery uvedené v tomto odôvodnení, dočasné závery sa týmto potvrdzujú.

(22)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti je konečne stanovené dumpingové rozpätie vyjadrené ako percento ceny CIF na hranici Spoločenstva, clo nezaplatené, takéto:

(23)

Vzhľadom na to, že neboli predložené nijaké pripomienky, týmto sa potvrdzujú dočasné závery týkajúce sa celkovej výroby v Spoločenstve uvedené v odôvodnení 51 dočasného nariadenia.

(24)

Vzhľadom na to, že neboli predložené nijaké pripomienky, týmto sa potvrdzuje vymedzenie pojmu výrobné odvetvie Spoločenstva uvedené v odôvodneniach 52 a 53 dočasného nariadenia.

(25)

So zreteľom na veľký počet výrobcov mrazených jahôd v Spoločenstve je potrebné pripomenúť, že na stanovenie ujmy bola vybratá vzorka ôsmich výrobcov. Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že vzorka výrobcov v Spoločenstve nie je reprezentatívna, pretože všetci vybraní výrobcovia zo Spoločenstva majú sídlo v Poľsku. Uviedla, že vzorka, ktorá sa zakladá na najväčšom objeme výroby, by mala takisto zohľadniť geografickú lokalitu výrobcov, tak aby bola reprezentatívna.

(26)

Je potrebné pripomenúť, že v odôvodnení 54 dočasného nariadenia sa uvádza, že výber vzorky sa uskutočňuje v súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia, v ktorom sa uvádza, že vzorku možno vybrať na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu výroby, ktorú možno vo vymedzenom čase primerane preskúmať.

(27)

Takže vo výbere vzorky založenom na tejto metóde by v prvom rade mala zohľadniť reprezentatívnosť v zmysle objemu výroby. Nepožaduje sa, aby vzorka zodpovedala aj určitej geografickej reprezentatívnosti; mohlo by to byť pomocné kritérium, ale jednoznačne by ním nemuselo byť.

(28)

Okrem toho, keďže výroba mrazených jahôd sa vo veľkej miere sústreďuje v Poľsku, a to nielen pokiaľ ide o jej objem, ale aj z hľadiska počtu výrobcov, zohľadnenie geografickej lokality by v tomto prípade nezabránilo výberu vzorky, ktorá by pozostávala výlučne z poľských výrobcov. Tento argument sa teda neberie do úvahy.

(29)

Vzhľadom na to, že neboli predložené nijaké pripomienky, týmto sa potvrdzuje výber vzorky na účel stanovenia ujmy, ako sa uvádza v odôvodneniach 54 a 55 dočasného nariadenia.

(30)

Vzhľadom na to, že neboli predložené nijaké pripomienky, týmto sa potvrdzuje výpočet spotreby v Spoločenstve, ako sa uvádza v odôvodneniach 56 až 59 dočasného nariadenia.

(31)

Vzhľadom na to, že neboli predložené nijaké pripomienky, týmto sa potvrdzuje výpočet objemu a podielu príslušného dovozu na trhu, ako sa uvádza v odôvodneniach 60 a 61 dočasného nariadenia.

(32)

Jedna strana tvrdila, že na účel analýzy podhodnotenia by bolo potrebné urobiť úpravu, pri ktorej by sa zohľadnili kvalitatívne rozdiely medzi mrazenými jahodami vyrobenými výrobným odvetvím Spoločenstva a rovnakým výrobkom od vyvážajúcich výrobcov. Vyskytla sa však poznámka, že pri výpočte podhodnotenia a predaja pod cenu sa v dočasnej etape vzali do úvahy iba určité obchodné transakcie vyvážajúcich výrobcov. Predaj menej kvalitného tovaru na vývoz sa nebral do úvahy, pretože takéto výrobky nízkej kvality sa v rámci výrobného odvetvia Spoločenstva nevyrábali ani nepredávali. V týchto súvislostiach požadovaná úprava nie je odôvodnená. Vzhľadom na to, že neboli predložené nijaké ďalšie pripomienky, týmto sa potvrdzuje výpočet cien príslušného dovozu a závery o cenovom podhodnotení uvedené v odôvodneniach 62 až 64 dočasného nariadenia.

(33)

Niektoré zainteresované strany tvrdili, že v roku 2006 sa ceny v rámci výrobného odvetvia Spoločenstva zvýšili približne na 1 000 EUR za tonu a že túto skutočnosť by bolo potrebné vziať do úvahy pri analýze ujmy. Je však potrebné pripomenúť, že OP sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2005 do 31. decembra 2005 a že obdobie, za ktoré sa majú skúmať trendy relevantné z hľadiska posúdenia ujmy, sa začína 1. januára 2002 a končí sa skončením OP. Za týchto okolností sa v súlade s poslednou vetou článku 6 ods. 1 základného nariadenia pri analýze ujmy nebralo do úvahy kolísanie cien po skončení OP. Význam zvýšenia cien v roku 2006 sa však uvádza ďalej, v časti D. Príčinné súvislosti (odôvodnenia 51 až 54).

(34)

Žiadna zainteresovaná strana nespochybnila údaje týkajúce sa situácie výrobného odvetvia Spoločenstva ani ich výklad, tak ako boli uvedené v odôvodneniach 66 až 85 dočasného nariadenia. Závery uvedené v týchto odôvodneniach dočasného nariadenia sa preto týmto potvrdzujú.

(35)

Žiadna zainteresovaná strana nespochybnila ani údaje týkajúce sa situácie výrobného odvetvia Spoločenstva, ani ich výklad, tak ako boli uvedené v odôvodneniach 86 až 88 dočasného nariadenia. Závery uvedené v týchto odôvodneniach dočasného nariadenia sa preto týmto potvrdzujú.

(36)

Na základe uvedených skutočností sa potvrdzuje, že výrobné odvetvie Spoločenstva utrpelo v zmysle článku 3 základného nariadenia značnú ujmu.

(37)

Po uložení dočasných opatrení viaceré zainteresované strany tvrdili, že značnú ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva, spôsobili iné faktory. Viaceré z týchto tvrdení sa už náležite riešili v dočasnom nariadení. Ak je to potrebné, ďalšie nové argumenty sa uvádzajú ďalej.

(38)

Objavili sa tvrdenia, že dovoz z Maroka ako príčina ujmy sa dostatočne nezohľadnil. Jedna strana spochybnila výklad údajov uvedených v odôvodnení 99 dočasného nariadenia, pričom uviedla, že ceny, za ktoré Maroko predávalo počas OP, boli nižšie ako cena výrobných nákladov výrobného odvetvia Spoločenstva. Uviedla, že táto skutočnosť takisto spôsobila ujmu.

(39)

Je potrebné pripomenúť, že z tabuľky uvedenej v odôvodnení 99 dočasného nariadenia vyplýva, že marocké ceny boli stále oveľa vyššie ako ceny výrobného odvetvia Spoločenstva. Aj na marockých výrobcov mal dosah lacný dovoz z Číny a museli naň reagovať znížením cien za predaj do Spoločenstva. Potvrdzuje to klesajúci objem dovozu mrazených jahôd s pôvodom v Maroku. Tento argument bolo preto potrebné zamietnuť.

(40)

Kurz zlotého voči euru sa počas OP oslabil. Niektoré zainteresované strany tvrdili, že pokles cien, ktorý spôsobil ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva, by sa javil ako menej závažný, keby sa pri výpočtoch a analýze použil zlotý namiesto eura. V období rokov 2004 a 2005 zlotý skutočne kolísal v rozpätí 10 %. Keď sa však v období týchto dvoch rokov hodnotili trendy cien Spoločenstva, zníženie cien v eurách dosahovalo 35 %.

(41)

Ak sa vezme do úvahy rozdiel medzi menovými výkyvmi v rozpätí 10 % a zníženie cien, ktoré dosiahlo 35 %, oslabenie zlotého voči euru nemožno považovať za najvýznamnejšiu príčinu poklesu cien výrobného odvetvia Spoločenstva. Tento argument bolo preto potrebné zamietnuť.

(42)

Niektoré zainteresované strany ďalej rozvíjali argument, na ktorý sa už reagovalo v dočasnom nariadení v odôvodneniach 106 až 110, že ujmu si výrobné odvetvie Spoločenstva spôsobilo samo zlými obchodnými rozhodnutiami a štrukturálnymi problémami, ktoré sa v ňom vyskytovali. Na tento účel a na podporu týchto tvrdení uvádzali správu Komisie pre Radu a Európsky parlament o situácii v sektore drobného ovocia a čerešní určených na spracovanie a priložený pracovný dokument útvarov s rovnakou témou (3), ako aj uznesenie Európskeho parlamentu o situácii so zreteľom na drobné ovocie a čerešne určené na spracovanie, prijaté 12. októbra 2006 (4).

(43)

Je potrebné poznamenať, že Komisia vzala túto správu na vedomie vo svojich dočasných záveroch, ako o tom svedčí odkaz v odôvodnení 138 dočasného nariadenia. Aj keď správa a uznesenie obsahujú dôležité informácie o situácii v sektore drobného ovocia v Spoločenstve, je potrebné poznamenať, že obidve sa zameriavajú na problémy pestovateľov čerstvých jahôd a nie na výrobné odvetvie Spoločenstva (mraziarenstvo). V každom prípade ani správa, ani uznesenie neobsahujú záver, že problémy, ktoré má výrobné odvetvie Spoločenstva, vznikli v dôsledku štrukturálnych nedostatkov v samom výrobnom odvetví Spoločenstva.

(44)

Okrem toho boli predložené tvrdenia, že vstup Poľska do EÚ mal za následok premiestnenie pracovnej sily z Poľska do krajín s vyššími zárobkami, čím výrobnému odvetviu vznikli ďalšie problémy na domácom trhu vo forme vyšších nákladov práce. Takisto sa uvádzalo, že v dôsledku nových obmedzení na hraniciach sa výrobné odvetvie Spoločenstva už nemohlo spoliehať na lacné pracovné sily zo susedných štátov, ktoré nie sú členmi EÚ. Uvádzalo sa, že tento vývoj mal závažné negatívne dôsledky na toto výrobné odvetvie, ktoré si vyžaduje početné pracovné sily.

(45)

Tento vývoj mohol pestovateľom spôsobiť zvýšenie nákladov na prácu. Tento možný nárast však priamo súvisí s nákladmi pestovateľov a nie s nákladmi výrobného odvetvia Spoločenstva (mraziarenstvo). Z tohto dôvodu je medzi zvýšenými nákladmi farmárov a nákladmi výrobného odvetvia Spoločenstva iba čiastočná súvislosť. Podľa správy Komisie a dokumentu útvarov uvedeného v odôvodnení 42 by sa navyše zdalo, že napriek nárastu nákladov výroby sa po vstupe Poľska do Európskej únie predajné ceny čerstvých jahôd znížili a nie zvýšili. Ak sa vezme do úvahy, že sa predajné ceny znížili, zvýšenie nákladov, ktoré zaznamenali pestovatelia čerstvých jahôd, nemohlo postihnúť výrobné odvetvie Spoločenstva. Tento argument je preto potrebné zamietnuť.

(46)

Jedna strana tvrdila, že investície a reštrukturalizácia, ktorú zaviedlo výrobné odvetvie Spoločenstva na zvýšenie efektívnosti, mali negatívny vplyv na jej zisk a peňažný tok. Nijaké náklady, ktoré vznikli výrobnému odvetviu Spoločenstva, pokiaľ ide o investície, nič nemenia na skutočnosti, že počas OP ceny výrazne poklesli na poškodzujúcu úroveň a že to boli nízke ceny, ktoré mali najväčší vplyv na ziskovosť výrobného odvetvia Spoločenstva. Uskutočnené investície naozaj prispeli k zvýšeniu efektívnosti vo výrobnom odvetví Spoločenstva, ako sa uvádza v odôvodnení 81 dočasného nariadenia. Tento argument je preto potrebné zamietnuť.

(47)

Ďalej sa tvrdilo, že ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva, si Spoločenstvo spôsobilo samo, pretože kvalita výrobkov bola nižšia ako kvalita výrobkov s pôvodom v Španielsku a Kalifornii. K tomu je potrebné poznamenať, že Španielsko a Kalifornia vyrábajú prevažne na trh s čerstvými výrobkami a že sa nevyskytli nijaké náznaky toho, že výrobné odvetvie Spoločenstva stratilo podiel na trhu v dôsledku porovnania s týmito výrobcami. Dovoz mrazených jahôd z USA tvoril počas OP menej ako 200 ton a nemohol mať nijaký významný dosah na ziskovosť výrobného odvetvia Spoločenstva. Tento argument je preto potrebné zamietnuť.

(48)

V každom prípade, pokiaľ ide o údajné štrukturálne nedostatky vo výrobnom odvetví Spoločenstva, neexistuje dôkaz o tom, že sa takéto nedostatky vyskytujú v tomto výrobnom odvetví. Tieto tvrdenia je preto potrebné zamietnuť. Závery, ku ktorým sa dospelo v odôvodneniach 106 až 110 dočasného nariadenia, sa týmto potvrdzujú.

(49)

V súvislosti s údajnými špekulatívnymi obchodnými rozhodnutiami výrobného odvetvia Spoločenstva uvedenými v odôvodneniach 108 a 110 dočasného nariadenia jeden používateľ tvrdil, že ceny na trhu Spoločenstva sa neurčovali na základe dovozu z Číny, ale prevažne ich určovalo výrobné odvetvie Spoločenstva, ktoré malo najväčší podiel na trhu. Táto strana preto tvrdila, že trend znižovania cien určilo samotné výrobné odvetvie Spoločenstva a nie dumpingový dovoz z Číny.

(50)

Je jasné, že počas OP si výrobné odvetvie Spoločenstva udržalo podiel na trhu vo výške 59 %, čím si udržalo významný vplyv, pokiaľ ide o trhové ceny. Napriek tomu, že podiel výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu bol vysoký, však nemožno poprieť, že dovoz za nízke ceny z ČĽR, ktorým sa podhodnotili ceny výrobného odvetvia Spoločenstva o 6 %, mal negatívny vplyv na trhové ceny. Tento dovoz za dumpingové ceny spôsobil celkový tlak na zníženie cien v Spoločenstve a pomohol značne zvýšiť jeho podiel na trhu zo 4 % v roku 2002 na 20 % v OP. Tento argument je preto potrebné zamietnuť.

(51)

Mrazené jahody sú citlivým poľnohospodárskym výrobkom a prešetrovaním sa ukázalo, že pre cenu mrazených jahôd má dostupnosť čerstvých jahôd veľký význam. Viaceré zainteresované strany tvrdili, že hlavnou príčinou ujmy počas OP bola mimoriadne slabá úroda v roku 2003. Niektoré zainteresované strany takisto uvádzali, že cena jahôd sa vyvíja v typických štvorročných cykloch, pričom zvýšené ceny vedú k nadprodukcii a neskôr nastáva prudký cenový pokles. Tvrdilo sa, že rok 2005 bol v tomto cykle rokom poklesu a že osobitne nízke ceny v tomto roku boli výsledkom tohto ich prirodzeného kolísania. Zmeny v cenách sa zaznamenali aj v období pred rokom 2002 a v prospech tohto argumentu svedčil aj nárast cien vo výške ± 20 % v roku 2006, t. j. v roku nasledujúcom po skončení OP.

(52)

Na základe ďalšej analýzy cien mrazených jahôd mimo príslušného obdobia sa ukázalo, že kolísanie cien sa vyskytovalo aj počas pomerne dlhého obdobia pred rokom 2002. Napríklad počas kampane v roku 2001 boli v dôsledku hojnej úrody veľmi nízke ceny. Tieto nízke ceny spôsobili v nasledujúcich rokoch zníženie produkcie čerstvých jahôd, čo cenám umožnilo opätovne sa stabilizovať. Na základe analýzy trendov sa potvrdzuje, že ceny príslušného výrobku sa vyvíjajú cyklicky, pričom ich výrazne ovplyvňuje počasie a hojnosť úrody.

(53)

Je však potrebné pripomenúť, že objem dovozu z Číny sa zvýšil o 380 %, pričom jeho ceny sa počas posudzovaného obdobia znížili o 38 %, a že táto skutočnosť mala významný dosah na finančnú situáciu výrobného odvetvia Spoločenstva, ktoré zaznamenalo neudržateľné straty.

(54)

I keď toto prirodzené kolísanie cien mrazených jahôd a vplyv veľkosti úrody mali nepochybne významný vplyv na ceny výrobného odvetvia Spoločenstva, ako také ich nemožno považovať za jedinú alebo najvýznamnejšiu príčinu ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva.

(55)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 97 a 98 dočasného nariadenia, prešetrovaním sa zistilo, že existuje príčinná súvislosť medzi dumpingovým dovozom z ČĽR a ujmou, ktorú zaznamenalo výrobné odvetvie Spoločenstva.

(56)

Prešetrovaním sa takisto zistilo, že medzi cenami výrobného odvetvia Spoločenstva a kolísaním cien je súvislosť vyplývajúca z cyklického charakteru a nerovnakej úrody v jednotlivých rokoch. Tento záver dokladujú aj údaje získané pred a počas príslušného obdobia, ako aj vývoj po skončení OP.

(57)

Aj keď tieto cyklické zmeny mohli zhoršiť finančnú situáciu výrobného odvetvia Spoločenstva, rozsah cenového poklesu výrobného odvetvia Spoločenstva a negatívny trend uvedený v analýze výrobného odvetvia Spoločenstva v odôvodneniach 66 až 85 dočasného nariadenia nemožno pripisovať výlučne „prirodzenému kolísaniu“. Z analýzy vplyvu cyklického charakteru výrobku a veľkosti úrody preto nevyplýva, že tieto faktory sú dostatočne významné na to, aby porušili príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva.

(58)

Na základe uvedeného, a keďže neboli predložené nijaké ďalšie pripomienky, pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, sa týmto potvrdzuje záver uvedený v odôvodneniach 113 a 114 dočasného nariadenia.

(59)

Analýzou sa zisťovalo, či vzhľadom na pripomienky a dodatočné informácie, ktoré poskytli zainteresované strany po prijatí dočasných opatrení, je predbežný záver, podľa ktorého prijatie opatrení nie je v rozpore so záujmom Spoločenstva, naďalej platný. V dočasnej etape sa stanovenie záujmu Spoločenstva zakladalo na vyhodnotení všetkých príslušných rozličných záujmov, t. j. záujmov výrobného odvetvia Spoločenstva, dovozcov, spracovateľov/spotrebiteľov a pestovateľov.

(60)

Komisia sa skontaktovala s veľkým počtom zainteresovaných strán, aby získala ich vyjadrenia. Okrem výrobného odvetvia Spoločenstva boli vypočutí aj zástupcovia všetkých významných spotrebiteľských značiek na trhu, ako aj združenia zastupujúce záujmy spotrebiteľov, a vykonali sa ďalšie overovania na mieste.

(61)

V úvodnej etape sa prešetrovaním zistilo, že výrobu v Spoločenstve zabezpečuje mnoho výrobcov výrobného odvetvia mraziarenstva, v ktorom je vo výrobe a predaji príslušného výrobku zamestnaných asi 2 700 ľudí. Medzi situáciou vo výrobnom odvetví mraziarenstva a pestovateľmi, ktorí dodávajú jahody, existuje čiastočné prepojenie, ak pestovatelia pestujú iba taký druh jahôd, ktorý je určený na zmrazenie, a ak jediným trhom pre tento výrobok je mraziarenstvo.

(62)

Je potrebné pripomenúť, že výrobcovia zo Spoločenstva utrpeli v posudzovanom období podstatnú ujmu a v dôsledku dumpingového dovozu uvádzali straty vo výške 12,5 %. Tieto straty uvádzali aj napriek skutočnosti, že výrobné odvetvie Spoločenstva znížilo svoje náklady znížením cien zaplatených pestovateľom za čerstvé jahody. Cena, ktorú zaplatilo za čerstvé jahody, bola nižšia ako výrobné náklady pestovateľov, a preto by bola dlhodobo neudržateľná jednak pre pestovateľov, jednak pre výrobné odvetvie Spoločenstva. Ak by sa ceny mrazených jahôd znovu znížili pod poškodzujúcu úroveň, dôsledky by boli dvojaké: výrobné odvetvie Spoločenstva by utrpelo finančné straty, ale takisto by riskovalo, že v dlhodobej perspektíve minie zásoby čerstvých jahôd, pretože ceny, ktoré by mohlo zaplatiť pestovateľom, by boli také nízke, že títo pestovatelia by riskovali ukončenie podnikania. Je potrebné pripomenúť, že počet pestovateľov čerstvých jahôd na obchodné účely v Poľsku sa v roku 2002 odhadoval na 96 700, z nich asi 80 000 sa venovalo pestovaniu jahôd na ďalšie spracovanie. I keď je možné, že tento počet sa v dôsledku konsolidácie sektora znížil, je jasné, že pestovanie jahôd je pre mnohé poľnohospodárske podniky v Poľsku významnou hospodárskou činnosťou a pre viaceré oblasti v tejto krajine, ktoré inak charakterizuje vysoká nezamestnanosť, má kľúčový význam a že ak by sa opatrenia nezaviedli, počet nezamestnaných by sa ešte zvýšil. Uvádzalo sa tiež, že títo pestovatelia sa nemôžu preorientovať na iné, výnosnejšie plodiny, pretože pôda v týchto oblastiach je vhodná najmä na pestovanie jahôd.

(63)

Ako sa uvádza v dočasnom nariadení (odôvodnenie 139), ceny zaplatené pestovateľom boli od roku 2004 také nízke, že nepokrývali ani výrobné náklady.

(64)

Ak sa okrem toho vezme do úvahy správa Komisie uvedená v odôvodnení 42, poľskí pestovatelia jahôd predstavujú segmentované výrobné odvetvie a nie je pravdepodobné, že by sa uplatnili na iných trhoch, ako sú miestne mraziarenské spoločnosti. Z toho vyplýva, že zhoršenie finančnej situácie výrobného odvetvia mraziarenstva by malo na pestovateľov významný vplyv. Skutočnosť, že po skončení OP sa trhové ceny znovu zvýšili na úroveň, ktorá nespôsobovala ujmu, a že dovoz z Číny sa znížil, môže vyvolávať pochybnosti o tom, či boli opatrenia na nápravu situácie vo výrobnom odvetví Spoločenstva potrebné, neexistujú však nijaké údaje svedčiace o tom, že takéto zvýšenie by malo trvalý alebo aspoň dlhodobý charakter.

(65)

Za týchto okolností je jasné, že pre výrobné odvetvie Spoločenstva a pestovateľov by prijatie antidumpingových opatrení bolo prínosné a že tieto opatrenia by na trh Spoločenstva mali stabilizujúci účinok. Ceny mrazených jahôd by sa v dôsledku dovozu jahôd s pôvodom v ČĽR neznížili. Výrobcovia v Spoločenstve by tak mohli svoje ceny zvýšiť a dosiahnuť tak primerané ziskové rozpätie. Je veľmi pravdepodobné, že to pozitívne ovplyvní dodávateľské odvetvie. Z toho dôvodu sa prijal záver, že uloženie opatrení by bolo v záujme Spoločenstva a pestovateľov jahôd.

(66)

V nadväznosti na zistenia v úvodnej etape prešetrovania Komisia navštívila dvoch ďalších dovozcov príslušného výrobku. Títo dovozcovia príslušný výrobok dovážajú z ČĽR, hoci každý z nich obchoduje aj s jahodami vypestovanými v EÚ, čo predstavuje asi 50 % – 60 % ich nákupov. Je potrebné poznamenať, že obchodovanie s mrazenými jahodami tvorí iba časť ich obchodných činností a predstavuje 30 % – 50 % ich celkového obratu. Ich dovoz z ČĽR tvorí asi 14 % celkového dovozu príslušného výrobku. Z tohto dôvodu sa dovozcovia považujú za reprezentatívnych. Obaja dovozcovia vyjadrili voči antidumpingovým opatreniam námietky. Prešetrovaním sa zistilo, že vzhľadom na to, že dopyt po jahodách sa riadi preferenciami spotrebiteľov, čo prijatie antidumpingových opatrení neovplyvní, dopyt po mrazených jahodách sa pravdepodobne nezmení. Z tohto dôvodu nie je pravdepodobné, že by vysoké ceny mali vplyv na dovozcov, pretože by mohli dovážať rovnaké množstvo ako predtým a veľmi pravdepodobne by mohli preniesť podstatnú časť ďalších nákladov na mrazené jahody na spotrebiteľov. Dokazuje to skutočnosť, že cenové rozdiely v minulosti neovplyvnili predajnú cenu a ziskové rozpätie dovozcov, keďže boli pomerne stabilné.

(67)

Predbežný záver uvedený v dočasnom nariadení, t. j. že sa neočakáva závažný vplyv zvýšenia dovozných cien na dovozcov, sa týmto potvrdzuje.

(68)

Ako sa uvádza v odôvodnení 127 dočasného nariadenia, reakcia spotrebiteľov a spracovateľov bola spočiatku slabá. V úvodnej etape konania Komisia riešila problémy pri zbere a overovaní údajov, ktorými by sa odôvodnili záujmy spotrebiteľského odvetvia. Preto Komisia po uverejnení dočasného nariadenia obnovila svoje úsilie podporiť spoluprácu. Dodatočné overovania na mieste sa uskutočnili v priestoroch ôsmich spotrebiteľských spoločností. Z nich sa od piatich spoločností získali údaje, ktoré umožnili riadne hodnotenie vplyvu. Získali sa ďalšie informácie a údaje. Na základe týchto dodatočných informácií útvary Komisie vypracovali novú analýzu možných účinkov, ktoré by malo prijatie opatrení na spotrebiteľov v Spoločenstve.

(69)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že túto spoluprácu nemožno vziať do úvahy, pretože nie je v súlade s lehotami stanovenými v oznámení o začatí konania. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že spolupracujúce spoločnosti sa prihlásili a poskytli pripomienky k dočasným opatreniam v súlade s pravidlami stanovenými v základnom nariadení.

(70)

Informácie overené na mieste sa týkajú asi 9 % celkovej úrovne spotreby v Spoločenstve. Okrem toho boli zastúpené aj rozličné sektory: výrobcovia prípravkov z jahôd používaných ako prísada do iných výrobkov (napr. jogurtov), výrobcovia jogurtov a výrobcovia jahodových džemov. Spolupracujúce združenia napokon reprezentujú asi 80 % spotreby mrazených jahôd v Spoločenstve. Uznanie takéhoto stupňa reprezentatívnosti je v súlade so všeobecnou praxou. Z tohto dôvodu bolo potrebné argument o nedostatočnej reprezentatívnosti zamietnuť.

(71)

Zástupcovia spotrebiteľského výrobného odvetvia tvrdili, že Komisia by nemala vyhodnotiť vplyv opatrení len analýzou možného zvýšenia cien dovezených čínskych jahôd. Opatrenia by mali širší vplyv na trh vrátane mrazených jahôd z iných zdrojov.

(72)

Podrobnejším prešetrovaním sa naozaj ukázalo, že opatrenia veľmi pravdepodobne vyvolajú všeobecný nárast cien, ktorý pri čínskych jahodách nebude obmedzený na 34,2 % (výška dočasného cla). Takisto je pravdepodobné, že vyvolajú nárast cien vo výrobnom odvetví Spoločenstva asi o 19 % až po vypočítanú výšku, ktorá nespôsobuje nijakú ujmu. Takýto celkový nárast cien sa naozaj zdá nevyhnutný, pretože na rozdiel od iných sektorov a so zreteľom na obmedzenia v dôsledku počasia a hojnosť úrody by pre výrobné odvetvie Spoločenstva iné stratégie, ako je napríklad rozširovanie trhu, pokiaľ ide o objem, neprichádzali do úvahy. Keďže výrobné odvetvie Spoločenstva a dovoz z Číny tvoria spolu asi 80 % spotreby Spoločenstva, je napokon veľmi pravdepodobné, že ďalšie krajiny, ktoré do Spoločenstva vyvážajú mrazené jahody, takisto zvýšia svoje ceny, aby sa vyrovnali „cenovým lídrom“.

(73)

Pokiaľ ide o činnosti používateľov v súvislosti s jahodami, za týchto podmienok by zavedenie cla vo výške stanovenej v dočasných opatreniach vyvolalo zvýšenie nákladov používateľov v priemere o 6 %. Viacero používateľov by bolo nútených vytvárať straty. Tieto závery sú založené na činnostiach v súvislosti s jahodami, keďže prešetrovanie bolo zamerané na mrazené jahody ako príslušný výrobok a netýka sa iných činností ani zúčastnených spoločností. Aj na účely vypracovania analýzy ujmy a dumpingu je potrebné zabezpečiť, aby sa porovnávali podobné činnosti, t. j. činnosti v súvislosti s výrobkom, ktorý je predmetom prešetrovania.

V tejto tabuľke sa uvádza vplyv na náklady overených používateľov:

(74)

Spolupracujúci výrobcovia prípravkov z jahôd a džemov by zvýšením cien boli postihnutí najviac. Je to tak preto, že pomer jahôd v receptúre na džem je oveľa väčší ako ostatných prísad. Pre dotknuté spoločnosti by sa zníženie ziskového rozpätia pohybovalo medzi 7 až 8 percentuálnymi bodmi, čo by pre dve z nich vyvolalo straty vo výške asi 5 %.

(75)

Pre spolupracujúcich výrobcov jogurtov je význam nákladov na jahody v pomere k nákladom na výrobu menší, pretože náklady na mliečne výrobky sa pripočítavajú ku kalkulácii receptúry. Zistilo sa však, že ich ziskové rozpätie bolo v priemere pomerne nízke. Takže aj keď sa celkové náklady na výrobu jogurtu zvýšili iba o 2 %, stačí to, aby sa zisk vo výške 1 % zmenil na stratu v rovnakej výške.

(76)

Z uvedeného vyplýva, že by vplyv opatrení na používateľské výrobné odvetvie z hľadiska zvýšenia nákladov mohol byť vyšší, ako sa odhadovalo v analýze, na základe ktorej sa prijali dočasné opatrenia. Ako sa však uvádza v oddiele 4.4., vplyv na náklady pravdepodobne nebude dlhodobo taký zaťažujúci.

(77)

Jedno zo spotrebiteľských združení tvrdilo, že clá by poškodili medzinárodne konkurencieschopných používateľov mrazených jahôd so sídlom v Spoločenstve. Tvrdilo, že clá nemôžu preniesť na svojich zákazníkov (maloobchod a distribútorov), pretože mnohí používatelia uzavreli s týmito zákazníkmi dlhodobé zmluvy s pevnými cenami. Tieto pevné ceny znamenajú, že riziko ďalšieho zvyšovania cien znášajú používatelia. Viacerí používatelia tvrdili a o svojich tvrdeniach poskytli dôkazy, že sú pod tlakom na ceny zo strany významných predajcov v rámci maloobchodu a distribútorov a že zvýšiť ceny je pre nich veľmi ťažké. Uvádzalo sa, že v zmluvách medzi používateľmi a maloobchodným sektorom sa stanovujú pevné ceny na obdobie šiestich mesiacov až jedného roka. Z tohto dôvodu používatelia tvrdia, že nemajú inú možnosť, ako sami znášať dodatočné náklady. So zreteľom na uvedené skutočnosti je potrebné si uvedomiť, že je pravdepodobné, že zvýšenie nákladov budú znášať používatelia, a to aspoň krátkodobo. Prešetrovaním sa takisto zistilo, že napriek negatívnemu vplyvu opatrení na ziskovosť výrobkov, ktorých súčasťou je aj príslušný výrobok, pre väčšinu používateľov by celková ziskovosť ostala pozitívna.

(78)

Malo by to určitý vplyv na spotrebiteľské ceny v takom rozsahu, v akom by bolo možné preniesť zvýšenie nákladov. Ovocné prípravky, najmä jogurty, sú pre veľkú skupinu spotrebiteľov súčasťou základnej výživy. Príchuť jahôd predstavuje asi 20 % – 30 % trhu s jogurtmi a napriek skutočnosti, že v tejto súvislosti neboli predložené nijaké podania zo strany spotrebiteľských organizácií, nemožno vylúčiť, že zvýšenie cien by malo dosah na spotrebiteľov, aspoň v strednodobom až dlhodobom časovom horizonte. To isté sa týka aj džemov.

(79)

V oddieloch 4.2. a 4.3. sa preukázalo, že uloženie opatrení bude mať pre používateľov pravdepodobne vplyv na náklady na vstupné materiály a títo používatelia okrem toho uviedli, že tieto zvýšené náklady budú musieť počas platnosti zmluvy s maloobchodným sektorom znášať sami. Je však možné predpokladať, že nemožný prenos prípadne zvýšených nákladov je dočasný, pretože platnosť zmlúv je tiež časovo obmedzená.

(80)

Viacerí používatelia uvádzali, že dodávky poľských jahôd druhu Senga sengana majú pre objem a kvalitu výroby celej škály výrobkov získaných z mrazených jahôd zásadný význam. Z tohto dôvodu by zhoršenie situácie výrobného odvetvia Spoločenstva malo na nich pomerne veľký negatívny vplyv. Nemožno vylúčiť, že v situácii, keď je dostupnosť poľských jahôd na trhu obmedzená alebo sú nedostupné, by používatelia mali vážne problémy so získavaním alternatívnych zdrojov dodávok jahôd tých druhov, ktoré sa pestujú v Poľsku. Je vlastne veľmi málo pravdepodobné, že by bolo možné takéto alternatívne zdroje získať, keďže sami používatelia uviedli, že kvalite, akú majú jahody z Poľska, sa nevyrovnajú nijaké jahody z inej krajiny. Okrem toho nemožno vylúčiť, že v situácii, keď je hospodárska súťaž na trhu obmedzená, by používatelia v každom prípade museli čeliť zvýšeným cenám.

(81)

Prešetrovaním sa zistilo, že uloženie opatrení by prospelo nielen výrobcom zo Spoločenstva, ktorí zamestnávajú asi 2 700 ľudí, ale aj 80 000 pestovateľov, pre ktorých je pestovanie jahôd zdrojom živobytia.

(82)

Ako sa podrobne uvádza v odôvodnení 133 dočasného nariadenia, spotrebiteľské odvetvie uviedlo, že dodávky príslušného výrobku výrobným odvetvím Spoločenstva sú pre používateľov nevyhnutné, aby mohli zabezpečiť celú škálu svojej výroby a poskytnúť trhu výrobky vysokej kvality. Prešetrovaním sa takisto zistilo, že cyklický charakter suroviny výrobného odvetvia Spoločenstva, t. j. kolísanie hojnosti úrody jahôd, má významný vplyv na ceny, čoho dôkazom je vývoj po skončení OP. Ako sa však podrobne uvádza v odôvodnení 74 dočasného nariadenia, ku koncu posudzovaného obdobia a OP boli ceny také znížené, že výrobné odvetvie Spoločenstva muselo pri nákupe jahôd platiť ceny, ktoré boli nižšie ako cena výrobných nákladov pestovateľov. Viedlo to k tomu, že niektorí pestovatelia prestali pestovať jahody. Napriek tomu, že v roku 2006 sa ceny zvýšili, je jasné, že ak by sa trendy znižovania cien zaznamenané v posudzovanom období objavili znovu, dodávky čerstvých jahôd výrobnému odvetviu Spoločenstva a ďalej aj používateľom by mohli byť ohrozené.

(83)

Podrobným prešetrovaním sa skutočne zistilo, že vplyv antidumpingového cla na používateľov by v tomto prípade bol veľmi významný. V dôsledku cla by sa znížila ziskovosť alebo by viacerým používateľom vznikli finančné straty, niektoré veľmi závažné, najmä preto, že toto zvýšenie cien sa krátkodobo nesmie preniesť na úroveň distribútorov/maloobchodu. Tieto účinky sú však oveľa menej výrazné, ak sa zváži celková ziskovosť pre prešetrovaných používateľov.

(84)

Výrobné odvetvie používateľov tvrdilo, že dôvodom, ktorý spracovateľskému odvetviu zabraňuje preniesť zvýšenie nákladov v prípade opatrení na sektor maloobchodu, je existencia zmlúv s pevne stanovenými cenami. Ak sa zváži skutočnosť, že tieto zmluvy sa uzatvárajú na obmedzené obdobie, je potrebné takisto predpokladať, že obdobie, v ktorom výrobné odvetvie používateľov nebude môcť preniesť zvýšenie nákladov, nebude dlhšie ako 6 – 12 mesiacov.

(85)

Ukazuje sa teda, že uloženie konečných opatrení by malo významný vplyv na používateľov mrazených jahôd, tento vplyv by však mal dočasný charakter. Naopak, ak by sa opatrenia neuložili a umožnil by sa opätovný prudký pokles cien, nepriaznivé účinky na výrobné odvetvie Spoločenstva a pestovateľov by boli zásadného a trvalého charakteru a dôsledkov.

(86)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa dospelo k záveru, že neexistujú presvedčivé dôvody na neuloženie antidumpingového cla na dovoz mrazených jahôd s pôvodom v ČĽR.

(87)

Vzhľadom na konečné závery, ku ktorým sa dospelo so zreteľom na dumping, ujmu, príčinné súvislosti a záujem Spoločenstva, je potrebné uložiť dočasné antidumpingové opatrenia na zabránenie ďalšej ujme výrobnému odvetviu Spoločenstva v dôsledku dumpingového dovozu.

(88)

Antidumpingové opatrenia môžu mať rôzne formy. Komisia má pri výbere opatrení široké možnosti, ktorých cieľom je odstrániť vplyv poškodzujúceho dumpingu. Clo ad valorem stanovené v súlade s pravidlom nižšieho cla, ktoré sa pohybuje medzi 0 % pre vyvážajúceho výrobcu, ktorému bol udelený štatút trhového hospodárstva, 12,6 % pre vyvážajúceho výrobcu, ktorému bol udelený IP, a 34,2 % pre všetky ostatné spoločnosti, bolo ustanovené v dočasnom nariadení.

(89)

Po prijatí dočasných opatrení, a ako sa uvádza v odôvodnení 51, sa cena príslušného výrobku na trhu Spoločenstva v roku 2006, teda v roku, ktorý nasledoval po skončení obdobia prešetrovania, zvýšila o ± 20 %. Vzhľadom na to, že výrobok je pomerne homogénny, a aby za týchto podmienok opatrenia používateľov nezaťažili disproporčne, zvažuje sa, že najvhodnejšou formou opatrení je v tomto prípade minimálna dovozná cena (ďalej len „MDC“). Je potrebné pripomenúť, že účel minimálnej dovoznej ceny je rovnaký ako účel cla ad valorem, t. j. odstránenie vplyvu poškodzujúceho dumpingu. Pri takomto druhu cla sa nebude platiť nijaké clo za dovoz uskutočnený za takú cenu CIF na hranici Spoločenstva, ktorá je rovnaká alebo vyššia ako minimálna dovozná cena. Ak sa dovoz uskutočňuje za nižšiu cenu, splatný by bol rozdiel medzi skutočnou cenou a MDC.

(90)

Pokiaľ ide o výšku minimálnej dovoznej ceny, bola stanovená na základe rovnakých zistení, najmä rovnakých dumpingových rozpätí a rozpätí predaja pod cenu, aké sa uvádzajú v dočasnom nariadení.

(91)

Pri stanovení MDC boli zohľadnené jednak zistené dumpingové rozpätia a jednak výška cla potrebná na odstránenie ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva.

(92)

V súlade s článkom 9 ods. 4 základného nariadenia by malo byť konečné clo stanovené na úrovni dumpingového rozpätia alebo rozpätia ujmy podľa toho, ktoré z nich je nižšie. Aby sa uplatňovalo toto pravidlo, bolo potrebné stanoviť cenu, ktorá nespôsobuje ujmu, alebo MDC, ktorá nespôsobuje ujmu. Táto MDC, ktorá nespôsobuje ujmu, sa potom porovnala s nedumpingovou MDC, ktorú stanovila spoločnosť a ktorá bola založená na normálnej hodnote prispôsobenej čistej frankocene na hranici Spoločenstva.

(93)

Na účel vypočítania ceny, ktorá nespôsobuje ujmu, bolo potrebné vziať do úvahy výšku cla potrebnú na to, aby výrobné odvetvie Spoločenstva pokrylo svoje výrobné náklady a dosiahlo zisk pred zdanením, ktorý by pre výrobné odvetvie tohto druhu v danom hospodárskom odvetví bolo možné primerane dosiahnuť za normálnych podmienok hospodárskej súťaže. Keďže zainteresované strany nepredložili nijaké pripomienky, na stanovenie ziskového rozpätia v rozsahu 6,5 % sa použili rovnaké hľadiská, ako sa uvádzajú v odôvodnení 144 dočasného nariadenia.

(94)

Mrazené jahody sa dovážajú pri uplatnení troch rozličných kódov kombinovanej nomenklatúry (ďalej len „kódy KN“) s tromi rozličnými výškami cla, podľa množstva pridaného cukru alebo iných sladidiel, ktoré obsahuje dovezený tovar. Aby sa zohľadnili rozličné úrovne cla, pre každý kód KN bolo potrebné stanoviť rozličnú MDC.

(95)

Ako sa stanovuje v odôvodnení 153 dočasného nariadenia, zistilo sa, že jeden čínsky vyvážajúci výrobca nevyváža mrazené jahody za dumpingovú cenu. Z toho vyplýva, že na vývoz, ktorý uskutoční táto spoločnosť, sa nebudú vzťahovať nijaké antidumpingové opatrenia.

(96)

Zistilo sa, že vo všetkých ostatných prípadoch je MDC vo výške 684,20 EUR, ktorá nespôsobuje ujmu a uplatňuje sa na celý dovoz z Číny, nižšia ako príslušné nedumpingové MDC. Preto bola pre celý ostatný vývoz z ČĽR minimálna dovozná cena stanovená na úrovni, ktorá nespôsobuje ujmu.

(97)

Ak by sa dovoz uskutočnil za cenu CIF na hranici Spoločenstva, ktorá sa rovná stanovenej MDC alebo je vyššia, nebolo by splatné žiadne clo. Naopak, ak sa dovoz uskutočňuje za ceny, ktoré sú nižšie ako MDC, splatné je clo, ktoré zodpovedá skutočne zaplatenej cene a MDC.

(98)

Dočasné clo vo forme cla ad valorem v rozpätí 0 % až 34,2 % za dovezený výrobok, ktoré sa uplatňovalo od 19. októbra 2006, sa uvoľňuje. Konečný výber cla ad valorem by bol nevyvážený voči odstráneniu poškodzujúceho dumpingu, ak by ceny v tomto období boli výrazne vyššie ako MDC.

(99)

Systém cla pri uplatňovaní MDC sa môže ťažšie presadzovať a môže pri ňom ľahšie dôjsť k nesprávnemu deklarovaniu colnej hodnoty tovaru ako pri iných formách opatrenia. Vzhľadom na možné riziko, ktoré existuje pri kompenzačných opatreniach v tomto sektore trhu, je potrebné zaviesť dvojitý systém opatrení. Tento dvojitý systém pozostáva z MDC a pevne stanoveného cla. V súlade s článkom 9 ods. 4 základného nariadenia bolo pevne stanovené clo vypočítané na základe váženého priemerného rozpätia ujmy, keďže sa zistilo, že bolo nižšie ako vážené priemerné dumpingové rozpätie. Aby sa zabezpečilo efektívne zohľadňovanie MDC, dovozcovia by mali byť informovaní o tom, že ak sa pri overovaní po dovoze zistí, že: i) čistá frankocena na hranici Spoločenstva, ktorú skutočne zaplatil prvý nezávislý zákazník v Spoločenstve (cena po dovoze), je nižšia ako čistá frankocena na hranici Spoločenstva pred preclením, ako vyplýva z colnej deklarácie, a ii) cena po dovoze je nižšia ako MDC, pre príslušné transakcie sa spätne bude uplatňovať pevne stanovené clo, ak sa uplatňovaním pevne stanoveného cla plus ceny po dovoze nevytvorí taká výška ceny (skutočne zaplatená cena plus pevne stanovené clo), ktorá bude nižšia ako MDC. V takom prípade sa uplatňuje výška cla, ktorá sa rovná rozdielu medzi MDC a cenou po dovoze. Colné orgány by mali okamžite informovať Komisiu, vždy keď zistia akýkoľvek náznak nesprávnej deklarácie.

(100)

V tejto súvislosti a s cieľom riešiť vyjadrené obavy chce Komisia zaviesť dva špecifické piliere na zabezpečenie toho, aby boli opatrenia naďalej relevantné a zároveň sa plne dodržiavali. Po prvé odkazuje sa na nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (6), okrem iného na článok 78, podľa ktorého colné orgány môžu skontrolovať obchodné doklady a údaje, ktoré sa vzťahujú na dovozné alebo vývozné operácie v súvislosti s príslušným tovarom alebo na následné obchodné operácie týkajúce sa tohto tovaru. Takéto kontroly možno vykonať v priestoroch deklaranta, akejkoľvek inej osoby, ktorá sa priamo alebo nepriamo obchodne podieľa na týchto operáciách, akejkoľvek inej osoby, ktorá je držiteľom týchto dokladov a údajov na obchodné účely. Tieto orgány môžu tiež vykonať prehliadku tovaru.

(101)

Po druhé s cieľom čo najlepšie predchádzať akúkoľvek absorpciu opatrení, najmä medzi prepojenými spoločnosťami, Komisia týmto oznamuje svoj plán okamžite začať preskúmanie podľa článku 12 ods. 1 základného nariadenia, a ak sa poskytne dôkaz o takomto správaní, môže podrobiť dovoz registrácii v súlade s článkom 14 ods. 5 základného nariadenia.

(102)

Komisia sa bude spoliehať okrem iného na informácie dohľadu nad dovozom, ktoré jej poskytnú colné orgány jednotlivých štátov, ako aj na informácie, ktoré jej poskytnú členské štáty podľa článku 14 ods. 6 základného nariadenia,