18.10.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 287/3

(1)

Dňa 19. januára 2006 Komisia prostredníctvom oznámenia, ktoré bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie  (2), oznámila začatie antidumpingového konania týkajúceho sa dovozu určitých mrazených jahôd s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“) do Spoločenstva.

(2)

Konanie sa začalo v dôsledku podnetu, ktorý 5. decembra 2005 podal Poľský zväz mraziarenského priemyslu (ďalej len „navrhovateľ“) v mene výrobcov, ktorých výroba predstavuje podstatnú časť celkovej výroby určitých mrazených jahôd v Spoločenstve, v tomto prípade viac než 25 %. Podnet obsahoval dôkaz dumpingu príslušného výrobku a z neho vyplývajúcej závažnej ujmy, ktorý sa považoval za dostatočný na odôvodnenie začatia konania.

(3)

Komisia o začatí konania oficiálne informovala výrobcov v Spoločenstve, ktorí podali podnet, iných výrobcov v Spoločenstve, vyvážajúcich výrobcov, dodávateľov, dovozcov a spotrebiteľov, ako aj spotrebiteľské združenia, o ktorých sa vie, že sa ich konanie týka, a zástupcov ČĽR. Zainteresované strany dostali príležitosť písomne oznámiť svoje stanoviská a požiadať o vypočutie v rámci lehoty stanovenej v oznámení o začatí konania.

(4)

Svoje stanoviská predložili výrobcovia, ktorí podali podnet, ďalší spolupracujúci výrobcovia v Spoločenstve, vyvážajúci výrobcovia, dovozcovia, spotrebitelia a spotrebiteľské združenia. Všetky zainteresované strany, ktoré o to požiadali a preukázali, že by na základe konkrétnych dôvodov mali byť vypočuté, boli vypočuté.

(5)

Aby vyvážajúci výrobcovia v ČĽR mohli predložiť žiadosť o trhovohospodársky prístup („THP“) alebo individuálny prístup („IP“), ak by si to želali, Komisia zaslala čínskym spoločnostiam, o ktorých sa vie, že sa ich konanie týka, dotazníky žiadosti o trhovohospodársky prístup a o individuálny prístup. Päť spoločností požiadalo o THP podľa článku 2 ods. 7 základného nariadenia alebo o individuálny prístup, ak by sa prešetrovaním zistilo, že nesplnili podmienky na získanie THP, a jedna spoločnosť požiadala iba o IP.

(6)

V oznámení o začatí konania Komisia uviedla, že na stanovenie dumpingu a ujmy v súlade s článkom 17 základného nariadenia sa môže použiť výber vzorky. Aby Komisia mohla rozhodnúť, či je výber vzorky potrebný, a ak áno, aby mohla vzorku vybrať, boli všetci výrobcovia v Spoločenstve, vyvážajúci výrobcovia a neprepojení dovozcovia vyzvaní, aby sa Komisii prihlásili a počas obdobia prešetrovania (1. januára až 31. decembra 2005) poskytli základné informácie o svojich aktivitách týkajúcich sa príslušného výrobku, ako je uvedené v oznámení o začatí konania. Po preskúmaní informácií, ktoré boli poskytnuté, a so zreteľom na malý počet vyvážajúcich výrobcov v ČĽR a neprepojených vývozcov, ktorí oznámili svoju ochotu spolupracovať, bolo rozhodnuté, že výber vzorky je potrebný iba pri výrobcoch v Spoločenstve.

(7)

Komisia zaslala dotazníky všetkým stranám, o ktorých sa vie, že sa ich konanie týka, a všetkým ďalším spoločnostiam, ktoré sa prihlásili v lehote stanovenej v oznámení o začatí konania. Spolu 26 výrobcov v Spoločenstve vyplnilo dotazníky na výber vzorky. Vyplnené dotazníky poskytlo aj osem výrobcov v Spoločenstve, ktorí boli navrhovateľmi a súčasťou výberu vzorky, ako aj päť vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, dvaja prepojení predajcovia so sídlom v Číne, štyria neprepojení dovozcovia a deväť neprepojených spotrebiteľov v Spoločenstve. Stanoviská poskytol aj jeden ďalší neprepojený dovozca a jeden spotrebiteľ. Údaje poskytli aj tri združenia dovozcov a štyri združenia spotrebiteľov.

(8)

Komisia získala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na dočasné stanovenie dumpingu, z neho vyplývajúcej ujmy a záujmu Spoločenstva, a vykonala overovanie v priestoroch týchto spoločností:

(9)

Vzhľadom na potrebu stanoviť normálnu hodnotu v prípade vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, ktorým by pravdepodobne nebol priznaný THP, bolo v prevádzkach uvedených spoločností vykonané overovanie s cieľom stanoviť normálnu hodnotu na základe údajov z analogickej krajiny:

Výrobcovia v Turecku:

(10)

Vzhľadom na výrobcov v Spoločenstve Komisia v súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia vybrala vzorku z ôsmich spoločností s najväčším reprezentatívnym objemom výroby v Spoločenstve (asi 14 %), ktorú by v stanovenom období bolo možné primerane prešetriť. V súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia Komisia konzultovala so združením výrobcov Spoločenstva, ktoré nevznieslo žiadne námietky. Zvyšní výrobcovia v Spoločenstve boli okrem toho požiadaní, aby poskytli určité všeobecné údaje na analýzu ujmy.

(11)

Prešetrovanie dumpingu a ujmy trvalo od 1. januára 2005 do 31. decembra 2005 (ďalej len „OP“). Preskúmanie trendov týkajúcich sa hodnotenia ujmy trvalo od 1. januára 2002 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(12)

Mrazené jahody sa obvykle používajú pri potravinárskom spracovaní na výrobu džemov, ovocných štiav, jogurtov a iných mliečnych výrobkov. Iba malá časť sa predáva do maloobchodnej siete a v stravovacích službách na priamu spotrebu. Mrazené jahody treba obvykle spotrebovať do jedného roka, aby sa zabezpečilo zachovanie ich charakteristickej chuti a farby. Tento výrobok sa zvyčajne vyrába v štandardnom vyhotovení, ktoré sa potom upravuje podľa požiadaviek spotrebiteľa.

(13)

Príslušným výrobkom sú jahody, nevarené alebo varené v pare alebo vo vode, mrazené, tiež obsahujúce pridaný cukor alebo ostatné sladidlá s pôvodom v Čínskej ľudovej republike v súčasnosti zaradené pod kódy KN0811 10 11, 0811 10 19 a 0811 10 90. Tieto kódy KN sa uvádzajú iba na informáciu.

(14)

Prešetrovaním sa zistilo, že napriek rozdielom v druhoch, kvalite, veľkosti a následnom spracovaní majú rozličné druhy príslušného výrobku rovnaké fyzikálne a biologické vlastnosti a v zásade sa používajú na rovnaké účely. Z tohto dôvodu sa považujú za jediný výrobok.

(15)

Niektoré zainteresované strany tvrdili, že medzi príslušným výrobkom a výrobkom, ktorý vyrába výrobné odvetvie Spoločenstva, sú výrazné rozdiely. Tieto rozdiely sa týkajú najmä rozdielnych odrôd jahôd a použitých druhov, kvality a konečného použitia výrobku. Prešetrovaním sa však preukázalo, že všetky druhy príslušných výrobkov vyrábaných a predávaných na domácom trhu v ČĽR a na domácom trhu v Turecku, ktoré bolo analogickou krajinou, ako aj mrazené jahody vyrobené výrobcami v Spoločenstve a predávané v Spoločenstve mali napriek rozdielom v niektorých znakoch, ako je napríklad okrem iného kvalita a následné spracovanie, tvar a veľkosť, rovnaké fyzikálne a biologické vlastnosti a použitie.

(16)

Z tohto dôvodu bol prijatý predbežný záver, že všetky druhy mrazených jahôd predstavujú jeden výrobok a v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia sa považujú za podobné.

(17)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia sa normálna hodnota v antidumpingových prešetrovaniach týkajúcich sa dovozu s pôvodom v ČĽR stanovuje v súlade s odsekmi 1 až 6 uvedeného článku pri tých výrobcoch, u ktorých sa zistilo, že spĺňajú kritériá stanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia.

(18)

Len na pripomenutie stručne uvádzame súhrn kritérií THP:

(19)

Pri prebiehajúcom prešetrovaní päť vyvážajúcich výrobcov v ČĽR požiadalo o THP podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia a v stanovenom termíne vyplnilo formulár žiadosti o THP. V prípadoch, ak pobočka alebo iná spoločnosť prepojená s navrhovateľom v Čínskej ľudovej republike je vývozcom príslušného výrobku, aj prepojená strana bola požiadaná o vyplnenie formulára žiadosti o THP a vykonalo sa u nej overovanie na mieste. Konzistentným postupom Komisie je preskúmať, či skupina prepojených spoločností ako celok spĺňa podmienky pre THP.

(20)

Prešetrovaním sa zistilo, že jeden z piatich čínskych vyvážajúcich výrobcov splnil všetky podmienky na priznanie THP. Zvyšné štyri žiadosti museli byť zamietnuté.

(21)

Nasledujúca tabuľka obsahuje súhrn zistení v každej spoločnosti, ktorej nebol priznaný THP, a to podľa každého z piatich kritérií stanovených v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia:

(22)

Na základe týchto skutočností bol THP priznaný tomuto vyvážajúcemu výrobcovi z ČĽR:

Yantai Yongchang Foodstuff.

(23)

Pokiaľ ide o štyri spoločnosti, ktorým nemohol byť priznaný THP, zistilo sa, že tri z nich nespĺňajú kritérium 1. Zistilo sa, že dve spoločnosti, hoci boli vo vlastníctve súkromných akcionárov, mali živnostenské oprávnenia s veľmi krátkou lehotou platnosti, čím boli závislé od vôle orgánov pri vydaní nových živnostenských oprávnení vždy, keď lehota platnosti predchádzajúceho už uplynula, čím vznikal priestor pre zásah štátu. Neistota v súvislosti s budúcnosťou podniku sa tiež prejavila váhaním akcionárov poskytnúť týmto spoločnostiam dostatočný kapitál, čím vznikol na kapitálovo silnom trhu s mrazenými jahodami závažný problém. Pokiaľ ide o tretiu spoločnosť, zistilo sa, že nákupné ceny čerstvých jahôd, t. j. najvýznamnejšieho surovinového vstupu do výroby/spracovania mrazených jahôd, sa stanovili na celú sezónu, bez zreteľa na ich kvalitu a sezónne výkyvy. Táto spoločnosť preto nemohla preukázať, že náklady na jej najvýznamnejší vstup sa zásadne zhodujú s trhovými hodnotami.

(24)

Bez zreteľa na skutočnosť, že dve spoločnosti splnili kritérium 1, treba uviesť, že všetkých päť spoločností využívalo subvencie. Zistilo sa, že všetky spoločnosti nakupovali čerstvé jahody od miestnych pestovateľov. Títo pestovatelia z predaja jahôd neodvádzali DPH. Na druhej strane si však pri týchto nákupoch výrobcovia príslušného výrobku odrátali „zahrnutú DPH“ z DPH, ktorú mali odviesť z predaja mrazených jahôd. I keď tieto spoločnosti mohli mať zisk z nižších nákladov ako výsledku tejto praxe, jeho vplyv na celkové náklady je obmedzený a akýkoľvek prospech z takto znížených nákladov sa mohol korigovať úpravou normálnej hodnoty.

(25)

Nijaká zo spoločností, ktorým sa nepriznal THP, nesplnila kritérium 2. V niektorých prípadoch sa účtovníctvo neviedlo prehľadne a porušovalo medzinárodné účtovné štandardy. Auditmi sa tiež nezistili viaceré účtovné nezrovnalosti ani vážna finančná situácia jednej zo spoločností. Tieto skutočnosti vyvolali pochybnosti o spoľahlivosti a nezávislosti auditov. V dvoch ďalších prípadoch sa zistili v účtovníctve nepresnosti, ktoré nie sú v súlade s medzinárodnými účtovnými štandardmi. Auditmi sa ani v tomto prípade nepoukázalo na tieto porušenia právnych predpisov o účtovníctve. Z tohto dôvodu sa prijal záver, že tieto štyri uvedené spoločnosti nepreukázali, že majú jeden prehľadný spôsob vedenia základného účtovníctva, ktorý je predmetom nezávislého auditu v súlade s medzinárodnými štandardmi.

(26)

Tri zo štyroch spoločností, ktorým nebol priznaný THP, nesplnili kritérium 3. V jednom prípade nebola stanovená hodnota práv na využívanie pôdy a táto hodnota ani nebola uvedená v súvahe. Táto spoločnosť si prenajímala sklady aj od tretích strán, v požadovanej sume za prenájom však neboli zvlášť uvedené náklady na elektrinu. Ďalej sa v tejto istej spoločnosti zistili nezrovnalosti pri odpisoch a bartrový obchod pri investičnom majetku. Iná spoločnosť si prenajala pôdu za výhodných podmienok a tiež sa u nej zistili nezrovnalosti pri odpisoch. Pokiaľ ide o tretiu spoločnosť, šesť zo siedmich pôžičiek nemalo nijaké záruky. V týchto troch prípadoch sa prijal záver, že tretie kritérium nebolo splnené, pretože výrobné náklady a/alebo finančná situácia týchto spoločností boli poznačené závažnými deformáciami, ktoré boli dôsledkom predchádzajúceho systému netrhového hospodárstva.

(27)

Na základe článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia sa v krajinách, na ktoré sa vzťahuje uvedený článok, zavádza prípadné celoštátne clo s výnimkou prípadov, keď sú spoločnosti schopné preukázať, že spĺňajú všetky kritériá uvedené v článku 9 ods. 5 základného nariadenia.

(28)

Individuálny prístup mohol byť priznaný tomuto vyvážajúcemu výrobcovi:

Junao Foodstuff Co., Ltd.

(29)

V súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia Komisia najprv pri každom príslušnom vyvážajúcom výrobcovi zistila, či bol jeho celkový predaj mrazených jahôd na domácom trhu reprezentatívny, t. j. či celkový objem takéhoto predaja predstavoval aspoň 5 % celkového objemu vývozného predaja príslušného výrobku do Spoločenstva.

(30)

Komisia následne označila tie druhy výrobkov, ktoré na domácom trhu predáva táto spoločnosť s celkovým reprezentatívnym predajom na domácom trhu a ktoré boli totožné alebo priamo porovnateľné s druhmi výrobkov predávanými na vývoz do Spoločenstva.

(31)

Pri každom druhu predávanom vyvážajúcimi výrobcami na ich domácom trhu, o ktorom sa zistilo, že je priamo porovnateľný s druhom mrazených jahôd predávaným na vývoz do Spoločenstva, sa určilo, či predaj na domácom trhu bol dostatočne reprezentatívny na účely článku 2 ods. 2 základného nariadenia. Domáci predaj konkrétneho druhu výrobku sa považoval za dostatočne reprezentatívny, ak objem tohto druhu výrobku predaný na domácom trhu nezávislým zákazníkom počas obdobia prešetrovania predstavoval aspoň 5 % celkového objemu porovnateľného druhu výrobku predaného na vývoz do Spoločenstva.

(32)

Komisia následne preskúmala, či by bolo možné vzhľadom na príslušnú spoločnosť každý druh príslušného výrobku predávaného na domácom trhu v reprezentatívnych množstvách považovať za predaj realizovaný pri bežnom obchodovaní podľa článku 2 ods. 4 základného nariadenia. Uskutočnila to pre každý druh výrobku prostredníctvom stanovenia podielu ziskového predaja nezávislým zákazníkom na domácom trhu počas obdobia prešetrovania.

(33)

Stanovenie normálnej hodnoty pre vyvážajúcich výrobcov, ktorým bol priznaný THP, sa uskutočnilo v súlade s uvedenou metodikou. Prešetrovaním sa zistilo, že vyvážajúci výrobca, ktorému bol priznaný THP, mal celkový reprezentatívny predaj na domácom trhu. Okrem toho sa zistilo, že ceny na domácom trhu sa určovali pri bežnom obchodovaní, t. j. ceny na domácom trhu sa mohli použiť pri všetkých druhoch, ktoré predával čínsky výrobca.

(34)

Podľa článku 2 ods. 7 základného nariadenia sa normálna hodnota pri spoločnostiach, ktorým nemohol byť priznaný THP, stanovila na základe cien alebo vytvorenej hodnoty v analogickej krajine.

(35)

V oznámení o začatí konania Komisia vyjadrila svoj úmysel použiť Spojené štáty ako vhodnú analogickú krajinu na účely stanovenia normálnej hodnoty pre ČĽR a zainteresované strany boli vyzvané, aby sa k tomu vyjadrili.

(36)

Niektorí európski spracovatelia voči tomuto návrhu namietali a uvádzali, že USA sa nepovažujú za vhodnú analogickú krajinu, pretože majú iné systém výroby, a najmä cenu práce. Všetkým známym výrobcom v USA sa zaslali dotazníky, žiadny vyplnený dotazník však nebol zaslaný späť. Z tohto dôvodu nebolo možné vybrať USA ako analogickú krajinu.

(37)

Komisia preto uvažovala o iných riešeniach a zistilo sa, že za vhodnú analogickú krajinu by bolo možné považovať Turecko. Ďalšie prešetrovanie ukázalo, že Turecko má, pokiaľ ide o uvedený výrobok, konkurenčné trhové prostredie s viacerými domácimi výrobcami rozličných veľkostí. Zistilo sa, že domáci výrobcovia vyrábajú na základe požiadaviek, ktoré majú európski spracovatelia, podobné druhy výrobkov ako v ČĽR a majú podobné výrobné postupy. Z tohto dôvodu sa považuje turecký trh za dostatočne reprezentatívny na účely určenia normálnej hodnoty. K tomuto výberu analogickej krajiny neboli vznesené nijaké námietky.

(38)

Nadviazal sa kontakt so všetkými známymi výrobcami v Turecku a tri spoločnosti súhlasili so spoluprácou. Títo výrobcovia preto dostali dotazník, pričom údaje predložené vo vyplnených dotazníkoch sa overili na mieste.

(39)

I keď združenie, ktoré zastupovalo spotrebiteľov, súhlasilo s výberom Turecka ako analogickej krajiny, jeden vývozca s týmto výberom nesúhlasil, pričom uviedol argument, že jahody z Turecka majú oveľa vyššiu kvalitu ako čínske. Tvrdil, že tieto jahody sú čiastočne lesné, na rozdiel od čínskych pestovaných jahôd rozličných odrôd.

(40)

Po výbere Turecka ako analogickej krajiny a podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia sa pre vyvážajúcich výrobcov, ktorým nebol priznaný THP alebo IP, normálna hodnota určila na základe overených informácií, ktoré boli získané od troch výrobcov v analogickej krajine, t. j. na základe zaplatených alebo splatných cien a v súlade s uvedenou metodikou.

(41)

Predaj podobného výrobku troch tureckých výrobcov na domácom trhu sa považoval za reprezentatívny v porovnaní s príslušným výrobkom vyvážaným do Spoločenstva vyvážajúcimi výrobcami z ČĽR.

(42)

Prešetrovanie preukázalo, že objem ich predaja za čistú predajnú cenu, ktorá sa rovnala alebo bola vyššia ako jednotkové náklady, tvoril vyše 80 % celkového objemu predaja každého výrobcu. Z tohto dôvodu sa ich predaj na domácom trhu považoval za uskutočnený v rámci bežného obchodovania.

(43)

Keďže príslušný výrobok bol vo všetkých prípadoch vyvezený nezávislým zákazníkom v Spoločenstve, vývozná sa cena určila v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia, a to na základe skutočne zaplatených alebo splatných vývozných cien.

(44)

Normálna hodnota a vývozné ceny sa porovnali na základe cien zo závodu. S cieľom zabezpečiť spravodlivé porovnanie normálnej hodnoty a vývoznej ceny sa v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia formou úprav patrične zohľadnili rozdiely, ktoré vplývajú na ceny a na cenovú porovnateľnosť. Vhodné úpravy týkajúce sa dopravy a poistenia, úveru, provízií a bankových poplatkov boli schválené vo všetkých prípadoch, v ktorých sa zistilo, že sú odôvodnené, presné a podložené overenými dokladmi. Pokiaľ ide o údaje o normálnej hodnote, ktoré pochádzajú z analogickej krajiny, podľa článku 2 ods. 10 písm. a) základného nariadenia sa urobila úprava vo fyzikálnych rozdieloch, pretože sa zistilo, že jahody vyrobené a predávané v Turecku mali vyššiu kvalitu ako jahody, ktoré vyvážali čínski výrobcovia (pozri odôvodnenie 40). Turecké jahody mali aj vyššiu kvalitu ako jahody vyrobené výrobným odvetvím Spoločenstva. Táto úprava bola predbežne odhadnutá na 30 % hodnoty predaja v Turecku. V týchto percentách bol približne vyjadrený rozdiel v cene medzi jahodami z Turecka predávanými na domácom trhu a cenami predaja výrobného odvetvia Spoločenstva.

(45)

V prípade spoločnosti, ktorej bol priznaný THP, sa vážená priemerná normálna hodnota príslušného výrobku vyvážaného do Spoločenstva porovnala s váženou priemernou vývoznou cenou, ako je stanovené v článku 2 ods. 11 a ods. 12 základného nariadenia.

Z uvedeného vyplýva, že dočasné vážené priemerné dumpingové rozpätie vyjadrené ako percento ceny CIF na hranici Spoločenstva, clo nezaplatené, je:

(46)

V prípade spoločností, ktorým bol priznaný IP, sa vážená priemerná normálna hodnota stanovená pre analogickú krajinu porovnala s váženou priemernou vývoznou cenou do Spoločenstva, ako je stanovené v článku 2 ods. 11 základného nariadenia.

(47)

Z uvedeného vyplýva, že dočasné vážené priemerné dumpingové rozpätie vyjadrené ako percento ceny CIF na hranici Spoločenstva, clo nezaplatené, je:

(48)

Komisia pri výpočte celoštátneho dumpingového rozpätia uplatniteľného na všetkých ostatných vývozcov v ČĽR najprv určila úroveň spolupráce. Vypracovalo sa porovnanie medzi celkovým dovozom príslušného výrobku s pôvodom v ČĽR vypočítaným na základe údajov Eurostatu a objemom dovozu podľa vyplneného dotazníka, ktorý predložili vývozcovia z ČĽR. Z týchto údajov vyplynulo, že úroveň spolupráce je nízka, t. j. 37 % celkového čínskeho dovozu do Spoločenstva.

(49)

Na základe toho sa dumpingové rozpätie vypočítalo takto: vývozná cena pre spolupracujúcich vývozcov bola stanovená na základe overených údajov, ktoré títo vývozcovia poskytli. Po druhé vývozná cena bola stanovená na základe údajov Eurostatu, pričom sa vzalo do úvahy množstvo, ktoré udával Eurostat a ktoré bolo vyššie ako množstvá, ktoré uviedli spolupracujúci vývozcovia. Obe vývozné ceny sa potom vážili v súlade s množstvom, na ktoré sa vzťahovali, a porovnali sa s váženou priemernou normálnou hodnotou stanovenou pre analogickú krajinu. Použitie údajov Eurostatu bolo potrebné, pretože chýbali ďalšie informácie o vývozných cenách a stanovenie celoštátneho cla.

(50)

Na základe toho sa celoštátna úroveň dumpingu dočasne stanovila na 66,9 % z ceny CIF na hranici Spoločenstva, clo nezaplatené.

(51)

V priebehu terajšieho prešetrovania sa zistilo, že v Spoločenstve mrazené jahody vyrába:

(52)

Konanie sa začalo v dôsledku podnetu, ktorý podal Poľský zväz mraziarenského priemyslu (ďalej len „navrhovateľ“) v mene 25 výrobcov, ktorých výroba predstavuje podstatnú časť celkovej výroby určitých mrazených jahôd v Spoločenstve.

(53)

Pri prešetrovaní sa ukázalo, že výrobcovia v Spoločenstve, ktorí podali podnet, spolu s ďalšími výrobcami v Spoločenstve, ktorí podnet podporili a zapojili sa do vzorky, vyrobili počas OP asi 41 100 ton mrazených jahôd. Dvadsaťpäť výrobcov zo Spoločenstva, ktorí podali podnet, a jeden ďalší výrobca zo Spoločenstva, ktorý podnet podporoval, sa preto podľa článku 4 ods. 1 a článku 5 ods. 4 základného nariadenia považujú za výrobcov, ktorí tvoria výrobné odvetvie Spoločenstva. Niektoré zainteresované strany namietali, že niektoré z 26 spolupracujúcich spoločností stiahli svoju podporu tomuto konaniu. Naopak, žiadna z 26 spoločností svoju podporu nestiahla.

(54)

Ako sa uviedlo v odôvodnení 10, so zreteľom na veľký počet výrobcov mrazených jahôd v Spoločenstve Komisia v súlade s článkom 17 základného nariadenia vybrala vzorku, ktorú tvorí osem výrobcov zastupujúcich najväčší reprezentatívny objem výroby, ktorú bolo možné v danom časovom období riadne prešetriť.

(55)

Súhrnná výroba ôsmich výrobcov Spoločenstva vybraných do vzorky, ktorí v plnom rozsahu spolupracovali na prešetrovaní, predstavovala počas obdobia prešetrovania (OP) približne 19 200 ton alebo približne 14 % odhadovanej celkovej výroby mrazených jahôd v Spoločenstve.

(56)

Počas posudzovaného obdobia sa spotreba v Spoločenstve vyvíjala takto:

(57)

Spotreba v Spoločenstve bola stanovená na základe celkového objemu produkcie mrazených jahôd výrobného odvetvia Spoločenstva a iných výrobcov tohto výrobku v Spoločenstve vrátane dovozu zo všetkých tretích krajín a po odrátaní celého vývozu. Údaje o celkovej výrobe príslušného výrobku výrobným odvetvím Spoločenstva a inými výrobcami v Spoločenstve sa zakladajú na odhadoch príslušných orgánov a združení v členských štátoch, v ktorých sa vyrábajú mrazené jahody, najmä IERiGEZ v Poľsku, FruitVeb v Maďarsku, Assomela v Taliansku a ministerstva poľnohospodárstva v Španielsku. Dovezené a vyvezené množstvá vychádzajú z údajov Eurostatu.

(58)

Treba poznamenať, že v údajoch o spotrebe je zahrnuté množstvo skladovaných mrazených jahôd. Keďže však nebolo možné získať spoľahlivé údaje o predaji a zásobách všetkých výrobcov podobného výrobku v Spoločenstve, za najspoľahlivejší prameň sa považujú údaje o celkovej výrobe podobného výrobku od všetkých výrobcov v Spoločenstve.

(59)

Ako je z uvedenej tabuľky zrejmé, spotreba mrazených jahôd v Spoločenstve bola v posudzovanom období pomerne stabilná s výnimkou roku 2004, keď ich spotreba oproti predchádzajúcemu roku vzrástla o 13 %. Tento nárast však možno vysvetliť jednak návratom k vysokému objemu výroby v Spoločenstve z dôvodu hojnej úrody, jednak pokračovaním veľkého objemu dovozu. V OP sa spotreba stabilizovala na úrovni rokov 2002 a 2003.

(60)

Vývoj dovozu z príslušnej krajiny v objeme a podielu na trhu bol takýto:

(61)

Kým spotreba mrazených jahôd zostala počas posudzovaného obdobia relatívne stabilná, dovoz z príslušnej krajiny za rovnaké obdobie vzrástol asi o 381 %. V dôsledku toho odhadovaný podiel ČĽR na trhu významne vzrástol počas posudzovaného obdobia, a to zo 4 % v roku 2002 na 20 % v OP.

(62)

Táto tabuľka ukazuje vývoj priemerných dovozných cien z ČĽR. V posudzovanom období ceny neustále klesali, až sa znížili celkovo o 38 %.

(63)

V rámci predajných cien na trhu Spoločenstva sa počas OP vykonalo porovnanie cien výrobného odvetvia Spoločenstva zahrnutého do vzorky a cien dovozu z príslušnej krajiny. Príslušné predajné ceny výrobného odvetvia Spoločenstva zahrnutého do vzorky boli ceny pre nezávislých zákazníkov podľa potreby upravené na úroveň cien zo závodu, t. j. bez nákladov na dopravu v Spoločenstve a po odrátaní zliav a rabatov. Tieto ceny sa porovnali s predajnými cenami účtovanými čínskymi vyvážajúcimi výrobcami po odrátaní zliav a podľa potreby sa upravili na ceny CIF na hranici Spoločenstva s primeranou úpravou zohľadňujúcou náklady na colné vybavenie a náklady vznikajúce po dovoze.

(64)

Porovnaním sa ukázalo, že počas OP sa dovážaný príslušný výrobok v Spoločenstve predával za ceny, ktoré sú v porovnaní s cenami výrobného odvetvia Spoločenstva podhodnotené, a to, ak vychádzame z údajov, ktoré poskytli spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia, v porovnaní s týmto výrobným odvetvím o 6,0 % a na základe údajov Eurostatu, v ktorých je zahrnutý celý dovoz, o 6,4 %. Z tejto úrovne podhodnotenia a z cenového vývoja výrobného odvetvia Spoločenstva (pozri odôvodnenie 74), ktoré sa vysvetľuje ďalej, je jasné, že už nastal významný pokles cien.

(65)

V súlade s obvyklými postupmi sa údaje zozbierané v prešetrovaní ujmy v nasledujúcich odôvodeniach členia na dve skupiny. Prvá z nich sa týka výrobného odvetvia Spoločenstva, ktoré je zastúpené ôsmimi spoločnosťami, ktoré boli zaradené do vzorky. Druhá skupina sa týka súboru údajov, ktoré sa týkajú všetkých výrobcov príslušného výrobku v Spoločenstve. Tieto údaje boli získané od orgánov a združení členských štátov, v ktorých sa príslušný výrobok vyrábal.

(66)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia skúmanie vplyvu dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Spoločenstva zahŕňalo hodnotenie všetkých ekonomických faktorov a ukazovateľov, ktoré súvisia so stavom výrobného odvetvia Spoločenstva od roku 2002 do OP.

(67)

Údaje o výrobnom odvetví Spoločenstva uvedené nižšie predstavujú informácie zozbierané od ôsmich spolupracujúcich výrobcov v Spoločenstve zaradených do vzorky. Tieto údaje sú o 26 spolupracujúcich výrobcoch, ktorí vyplnili dotazníky v súvislosti so zaradením do vzorky.

(68)

V uvedenej tabuľke sa uvádza vývoj výroby, výrobná kapacita a využitie kapacity výrobcov v Spoločenstve zaradených do vzorky:

(69)

Ako sa uvádza v tejto tabuľke, výroba v posudzovanom období klesla o 26 %, pričom výrobná kapacita stúpla o 16 %. Využitie kapacity v rovnakom období kleslo o 36 %. Pokles využitia kapacity iba čiastočne súvisí s nárastom výrobnej kapacity. Najvýznamnejším dôvodom poklesu využitia kapacity je pokles výroby, t. j. úroda v príslušnom roku.

(70)

Výroba mrazených jahôd úzko súvisí s pestovaním čerstvých jahôd. Objem a kvalita úrody sú preto pre objem výroby príslušného výrobku rozhodujúce. Úroda bola v roku 2003 slabá, čo viedlo k poklesu výroby, hojná úroda z roku 2004 mala opačný účinok a spôsobila mierny nárast úrovne výroby v porovnaní s rokom 2002. V období medzi rokom 2004 a OP výroba poklesla o 29 %. So zreteľom na skutočnosť, že výroba mrazených jahôd závisí od objemu úrody čerstvých jahôd, pokles výroby od roku 2004 do OP sa pri tomto výrobku nepovažuje za vhodný faktor na stanovenie ujmy.

(71)

Uvedené údaje predstavujú objem zásob výrobného odvetvia Spoločenstva, ktoré bolo zaradené do vzorky, na konci každého obdobia.

(72)

Treba poznamenať, že uskladnené mrazené jahody treba obvykle spotrebovať, a teda predať do jedného roka, aby sa zabezpečilo zachovanie ich charakteristickej chuti a farby.

(73)

Počas posudzovaného obdobia značne vzrástli zásoby. Zmenšenie zásob v roku 2003 bolo výsledkom slabej úrody, čo malo zasa vplyv na dostupnosť surovín pre výrobné odvetvie Spoločenstva v uvedenom roku. V roku 2004 sa zásoby v dôsledku hojnej úrody podstatne zväčšili. Oproti roku 2002 sa v roku 2004 zásoby zväčšili o 92 %. Po tomto vrchole objem zásob dosiahol v OP znovu normálnu úroveň, bol však naďalej o 24 % väčší ako v roku 2002. V období medzi rokom 2004 a OP sa uskutočnil pomerne rozsiahly výpredaj zásob, aby sa zabezpečilo zachovanie požadovanej kvality mrazených jahôd.

(74)

Uvedené údaje vyjadrujú objem predaja, podiel na trhu a priemerné jednotkové predajné ceny vo výrobnom odvetví Spoločenstva, ktoré bolo zaradené do vzorky.

(75)

Objem predaja výrobného odvetvia Spoločenstva a podiel na trhu v roku 2003 poklesol v dôsledku nedostatku suroviny, t. j. čerstvých jahôd, ktorý bol zaznamenaný v rovnakom roku. Objem predaja a podiel na trhu dokonca naďalej poklesli aj v roku 2004 napriek tomu, že objem výroby zasa dosiahol obvyklú úroveň. Tento pokles predaja sa prejavil v raste objemu zásob. V OP sa objem predaja zvýšil, čiastočne v dôsledku výpredaja zásob. Návrat k veľkému objemu predaja sa však uskutočnil na úkor priemernej predajnej ceny, ktorá zaznamenala obrovský pokles z 1 019 EUR za tonu v roku 2004 na 671 EUR za tonu v OP, čo je o 34 %.

(76)

Priemerné ceny príslušného výrobku predávaného výrobným odvetvím Spoločenstva zaradeného do vzorky sa v posudzovanom období znížili o 28 %, čo viedlo k podstatnému poklesu ceny v OP. Ako sa už uviedlo, pokles priemerných cien bol najvýraznejší v období medzi rokom 2004 a OP, keď bol zaznamenaný pokles predajných cien vo výške 34 %. Rozsiahly výpredaj zásob z roku 2004 do OP sa totiž musel uskutočniť za veľmi nízke ceny.

(77)

Ziskovosť podľa uvedenej tabuľky sa týka predaja na trhu Spoločenstva a je vyjadrená ako výnos z obratu (RoT), návratnosť investícií (RoI) a peňažný tok.

(78)

Výnos z obratu v uvedenej tabuľke dokumentuje výrazný pokles v období od roku 2002 a OP. Tento pokles dosahuje takmer 300 %. Je to dosť závažné, keďže po zrejmom primeranom zisku dosiahnutom v rokoch 2002 a 2003 nasledovali v OP neudržateľné straty vo výške 12,5 %.

(79)

Výnos z obratu, návratnosť investícií a peňažný tok ukazujú, že v posudzovanom období sa situácia výrobcov zaradených do vzorky zhoršila.

(80)

Vývoj investícií výrobného odvetvia Spoločenstva zaradeného do vzorky, dokumentuje táto tabuľka:

(81)

Napriek negatívnemu vývoju ziskovosti, ktorý je zrejmý z uvedenej tabuľky, výrobné odvetvie Spoločenstva zvýšilo svoje investície do príslušného výrobku, aby zvýšilo svoju konkurencieschopnosť, pokiaľ ide o príslušný výrobok. Investície smerovali najmä do nových budov a modernizácie chladiarenských budov a zariadení. Tieto kroky predstavovali významný príspevok k zvýšeniu efektivity výrobného odvetvia Spoločenstva zaradeného do vzorky.

(82)

Pokiaľ ide o zvýšenie alebo zníženie schopnosti navýšiť kapitál v posudzovanom období, Komisia nedostala nijaké dôkazy.

(83)

Z tabuľky vyplýva, že výrobné odvetvie Spoločenstva zahrnuté do vzorky upravilo počet zamestnancov v pomere k objemu výroby. Počet zamestnancov dosiahol maximum v roku 2004 v dôsledku zvýšenia objemu výroby po jej zníženom objeme v roku 2003. V dôsledku zníženia objemu výroby v OP sa objem výroby a počet zamestnancov znížil. V posudzovanom období sa náklady na mzdy znížili. Zníženie produktivity na zamestnanca možno zhruba vysvetliť prudkým poklesom výroby v dôsledku zvýšeného dovozu. Očakáva sa, že investície výrobného odvetvia Spoločenstva počas OP v strednodobej a dlhodobej perspektíve povedú k zvýšeniu efektivity a produktivity výrobného odvetvia

(84)

Dumpingové rozpätia sú podrobne uvedené v časti venovanej dumpingu. Všetky zistené rozpätia okrem rozpätia spoločnosti, ktorej bol priznaný THP, sú jednoznačne nad de minimis. Okrem toho sa vzhľadom na objem a ceny dumpingového dovozu vplyv skutočného dumpingového rozpätia nemôže považovať za zanedbateľný.

(85)

Výrobné odvetvie Spoločenstva neprekonáva dôsledky dávnejšieho dumpingu ani subvencovania, keďže sa predtým neuskutočnili žiadne takéto prešetrovania.

(86)

Ďalej uvedené údaje sa týkajú celkovej výroby v Spoločenstve.

(87)

Na základe údajov o spotrebe je potrebné pripomenúť, že nie sú k dispozícii nijaké údaje o celkovom objeme predaja v Spoločenstve. Aby bolo možné odhadnúť celkový objem predaja, ktorý zaznamenali výrobcovia pôsobiaci na trhu Spoločenstva, objem výroby týchto výrobcov bol znížený o vyvezené množstv

(88)

Ako už bolo uvedené, táto tabuľka vychádza z objemu príslušnej výroby mínus vývoz. Preto udáva množstvo určené na predaj, ktoré sa predá buď počas tej istej sezóny, alebo sa uskladní a predá sa počas nasledujúcej sezóny. Takže tieto údaje sa zakladajú na výrobe, a nie na predaji. Uvedené údaje by však naznačovali pokles výrobného odvetvia Spoločenstva v období prešetrovania, a to jednak celkového objemu predaja (– 11 %), jednak podielu na trhu (– 14 %).

(89)

Predovšetkým treba poznamenať, že nasledujúce ukazovatele ujmy preukázali negatívny vývoj počas posudzovaného obdobia: predajné ceny a množstvo, ziskovosť, zásoby, využívanie kapacít, výroba, zamestnanosť, mzdy, produktivita, peňažný tok a podiel na trhu. Pre uvedené dôvody sa však, pokiaľ ide o tento výrobok, vývoj výroby a využívanie kapacít nepovažujú za vhodné ukazovatele ujmy. Naopak, v oblasti investícií a výrobných kapacít sa zistil pozitívny vývoj.

(90)

Treba pripomenúť, že počas posudzovaného obdobia sa objem dumpingového dovozu príslušného výrobku z ČĽR zvýšil o vyše 300 %, pričom predajné ceny prudko poklesli (– 38 %). Okrem toho počas OP boli predajné ceny výrobného odvetvia Spoločenstva výrazne podhodnotené cenami dumpingového dovozu príslušného výrobku, a to asi o 6 %.

(91)

V dôsledku toho sa počas posudzovaného obdobia výrazne zhoršila situácia výrobného odvetvia Spoločenstva. Objem zásob sa zvýšil o 24 % a koncom roka 2004 dosiahol závažné hodnoty. Zároveň sa v roku 2004 značne znížili predajné ceny, a najmä objem predaja. Objem predaja dosiahol úroveň z roku 2002 až v OP, bolo to však na úkor zníženia cien na neudržateľnú úroveň. Bez zreteľa na stále investície výrobného odvetvia s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť tento prudký pokles cien spôsobil, že ziskovosť v OP zaznamenala prepad, keď dosiahla – 12,5 %. Navyše sa znížil aj jeho peňažný tok a návratnosť investícií, keď v OP tiež dosiahli negatívne hodnoty.

(92)

Okrem toho sa v prešetrovanom období znížil celkový počet zamestnancov, ako aj produktivita.

(93)

V súhrne možno konštatovať, že ujma sa prejavila predovšetkým v poklese cien a zvýšení zásob. Tým počas OP vznikli výrobcom zo Spoločenstva veľké straty.

(94)

So zreteľom na skutočnosť, že bolo potrebné odhadnúť spotrebu v celom Spoločenstve a podiely na trhu celého výrobného odvetvia Spoločenstva, pozornosť sa zamerala na obmedzenie tohto aspektu analýzy ujmy pre výrobné odvetvie Spoločenstva zahrnuté do vzorky.

(95)

Vzhľadom na všetky tieto faktory sa dospelo k predbežnému záveru, že výrobné odvetvie Spoločenstva v zmysle článku 3 základného nariadenia utrpelo značnú ujmu.

(96)

V súlade s článkom 3 ods. 6 a ods. 7 základného nariadenia sa tiež skúmalo, či existovala príčinná súvislosť medzi dumpingovým dovozom z ČĽR a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva. Takisto sa skúmali ďalšie faktory iné ako dumpingový dovoz, ktoré zároveň mohli taktiež spôsobiť ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva, s cieľom zaručiť, aby sa možná ujma spôsobená týmito ďalšími faktormi nepripisovala dumpingovému dovozu.

(97)

Je potrebné pripomenúť, že objem dovozu z ČĽR vzrástol približne o 380 % a jeho odhadovaný podiel na trhu sa zvýšil počas posudzovaného obdobia takmer štvornásobne. Okrem toho, ako už bolo vysvetlené v odôvodnení 62, dovozné ceny z ČĽR poklesli o 38 % a dochádzalo k výraznému podhodnocovaniu.

(98)

Výrobné odvetvie Spoločenstva reagovalo na veľký objem dovozu s prudko zníženou cenovou úrovňou znížením svojich predajných cien v roku 2004. Napriek tomuto zníženiu sa priemerné predajné ceny dovozu z Číny udržali na úrovni o vyše 30 % nižšej, ako boli ceny výrobného odvetvia Spoločenstva. V dôsledku toho sa v tejto sezóne predaj v Spoločenstve značne znížil a výrobcom v Spoločenstve sa koncom tohto roka výrazne nahromadili zásoby. So zreteľom na obmedzené kapacity chladiarenských skladovacích zariadení a ešte závažnejšiu skutočnosť, že mrazené jahody majú obmedzenú lehotu spotreby, v OP sa musel dopredať zvyšok zásob zo sezóny roku 2004. Ak si uvedomíme, že sa čínske ceny v OP v porovnaní s rokom 2004 ešte znížili, výrobné odvetvie Spoločenstva muselo znovu znížiť ceny (o takmer 20 %), aby tieto zásoby vypredalo. V OP nebol predaj ziskový, a je teda už neúnosný. Situácia vo výrobnom odvetví Spoločenstva sa v OP naďalej zhoršovala v dôsledku obrovského nárastu objemu dovozu z ČĽR, ktorý dosiahol vyše 40 %. Je teda zrejmé, že medzi výrazným zvýšením objemu dovozu za čoraz nižšie ceny a ujmou, ktorú zaznamenalo výrobné odvetvie Spoločenstva, je jasná súvislosť.

(99)

V posudzovanom období sa objem dovozu z iných krajín ako Čína znížil o 20 %. Je preto veľmi nepravdepodobné, že by dovoz s pôvodom v iných tretích krajinách, ako je napríklad Maroko, mohol významne prispieť k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva. Naopak sa zdá, že vyvážajúci výrobcovia z tretích krajín v dôsledku dovozu z ČĽR tiež stratili podiely na trhu. Priemerné dovozné ceny z tretích krajín boli okrem toho v OP o 78 % vyššie ako ceny dovozu s pôvodom v ČĽR a asi o 20 % vyššie ako ceny výrobného odvetvia Spoločenstva, ktoré bolo zahrnuté do vzorky. Na základe klesajúceho podielu na trhu a pomerne vysokej cenovej úrovne možno preto vyvodiť predbežný záver, že predaj vyvážajúcich výrobcov z tretích krajín nespôsobil výrobnému odvetviu Spoločenstva ujmu. Uvedená tabuľka udáva objem dovozu a priemerné ceny za dovoz s pôvodom v najvýznamnejších iných tretích krajinách (t. j. Maroko a Turecko).

(100)

Ďalej sa tvrdilo, že pokles výkonnosti vývozu, najmä na trhu USA, tiež prispel k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva. Podľa údajov Eurostatu vývoz zo Spoločenstva skutočne v posudzovanom období poklesol, a to z 19 000 ton v roku 2002 na 15 000 ton v roku 2005. Ak však vývoz porovnáme s trhom Spoločenstva, je celkový význam vývozného trhu pomerne obmedzený a v posudzovanom období tvorí vlastne iba menej ako 10 % spotreby Spoločenstva.

(101)

Pokiaľ ide o ukazovatele, pri ktorých nie je možné rozlíšiť trh Spoločenstva a vývozné trhy, ako je napríklad výroba, využitie kapacít, investície a zamestnanosť, zistilo sa, že ich negatívny vývoj bol jasne nad rámec toho, čo by mohlo byť príčinou zníženia výkonnosti vývozu. Celkovo sa negatívny vývoj týchto ukazovateľov musí hodnotiť ako dôsledok jednak zníženia predaja na trhu Spoločenstva, jednak zníženia objemu vývozného predaja.

(102)

Pokiaľ ide o ziskovosť, peňažný tok a návratnosť investícií, dôvodom ich negatívneho vývoja bola čiastočne skutočnosť, že výrobné odvetvie Spoločenstva bolo donútené využívať kapacitu vo veľmi obmedzenom rozsahu, a to v dôsledku negatívneho vývoja objemu predaja na trhu Spoločenstva a na vývozných trhoch, ako už bolo uvedené. Navyše, predajné ceny výrobného odvetvia Spoločenstva boli pod silným tlakom dumpingového dovozu, čo tiež prispelo k negatívnemu vplyvu na tieto ukazovatele.

(103)

A tak, aj keď ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva, mohla vzniknúť v dôsledku zníženej výkonnosti jeho vývozu, celkový účinok nemožno považovať za významný a nemôže narušiť príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva.

(104)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že slabá úroda z rokov 2002 a 2003 a zníženie výroby v dôsledku nedostatku suroviny, t. j. čerstvých jahôd, sú v týchto rokoch najvýznamnejším faktorom, ktorý zapríčinil ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva. Je skutočne zrejmé, že slabá úroda spôsobila zníženie výroby. Nie je však pravdepodobné, že je to najvýznamnejší faktor, ktorý spôsobil vzniknutú ujmu. Zníženie výroby a predaného množstva sprevádzal pokles cien, zatiaľ čo zvyčajne je dôsledkom slabej úrody a zníženia zásob zvýšenie cien. Na základe skúmania ziskovosti výrobného odvetvia Spoločenstva v posudzovanom období sa však okrem toho ukazuje, že výrobné odvetvie naďalej zaznamenávalo zisk až do roku 2004, keď výrazne klesli ceny dovozu z ČĽR.

(105)

Tvrdilo sa tiež, že spotreba príslušného výrobku na trhu Spoločenstva klesla a že tento pokles a nie výskyt dumpingového dovozu z ČĽR je príčinou ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva. Treba pripomenúť, že údaje o spotrebe v tomto prešetrovaní sa odvodili od údajov o výrobe a že takto stanovené údaje o spotrebe mohli byť ovplyvnené zarátaním zásob výrobku. Nemožno preto vylúčiť možnosť menšieho poklesu spotreby v roku 2004. Takýto pokles by ovplyvnil objem predaja, ktorý zaznamenalo výrobné odvetvie Spoločenstva. Ak však aj bol v posudzovanom období zaznamenaný pokles spotreby, treba pripomenúť, že dovoz z ČĽR sa počas posudzovaného obdobia zvýšil o 381 % pri cenách, ktoré v rovnakom období poklesli o 38 %. Preto možno prijať tvrdenie, že akékoľvek zníženie spotreby, ku ktorému mohlo prísť, nemôže byť jedinou príčinou vzniknutej ujmy.

(106)

Ďalej sa tvrdilo, že problémy výrobného odvetvia Spoločenstva súvisia so štrukturálnymi problémami v danom sektore vrátane systému výroby, ktorého efektivitu by bolo možné zvýšiť. V tejto súvislosti však nebol predložený nijaký konkrétny dôkaz. I keď pripustíme, že výrobné odvetvie bolo počas posudzovaného obdobia poznamenané štrukturálnymi nedostatkami, treba uviesť, že počas posudzovaného obdobia sa do výrobného odvetvia neustále investovalo. Cieľom týchto investícií bolo pokračovať v zvyšovaní efektivity výrobného odvetvia.

(107)

Finančné výsledky a konkurencieschopnosť výrobného odvetvia Spoločenstva boli dobré, až kým neprišlo k dovozu veľkého objemu dumpingových výrobkov s pôvodom v ČĽR. Skúmané ukazovatele opäť potvrdzujú, že ujma sa prejavila, keď sa čínske mrazené jahody začali dovážať vo veľkých množstvách za dumpingové ceny. Preto sa prijal predbežný záver, že nijaké štrukturálne nedostatky, ak aj existovali, nemohli byť jedinou alebo hlavnou príčinou vzniknutej ujmy.

(108)

Niektoré zainteresované strany tvrdili, že cenové špekulácie a dodávka mrazených jahôd na trh Spoločenstva spôsobili výrobnému odvetviu Spoločenstva ujmu a že straty, ku ktorým takto došlo, si toto výrobné odvetvie spôsobilo samo. Tvrdilo sa tiež, že poľskí výrobcovia počas obdobia slabej úrody v roku 2003 udržiavali umelo vysoké ceny tým, že znížili dodávky mrazených jahôd, a táto stratégia pokračovala aj v sezóne roku 2004, čím spotrebiteľské odvetvie nútila hľadať si alternatívne zdroje dodávok v ČĽR. Výrobnému odvetviu Spoločenstva tým ostal značný objem zásob, ktoré bolo potrebné vypredať za neziskové ceny.

(109)

Tvrdenia týkajúce sa ujmy, ktorú si údajne výrobné odvetvie spôsobilo samo, neboli však už ďalej podložené. Analýza predaja výrobcov v Spoločenstve zahrnutých do vzorky a údaje o zásobách podrobne uvedené v oddieloch 18.1.2 a 18.1.3 však navyše tieto tvrdenia nepotvrdzujú. Vysoké ceny z roku 2003 súvisia s vysokými nákladmi na surovinu, ktoré vznikli v dôsledku slabej úrody v tejto sezóne. Na konci tohto obdobia bol zaznamenaný najnižší stav zásob počas posudzovaného obdobia. V roku 2004 výroba znovu dosiahla úroveň z roku 2002 a tento nárast sprevádzal pokles predajných cien. Napriek poklesu predajných cien výrobné odvetvie Spoločenstva nebolo schopné v tomto roku vypredať vyrobený tovar, čo spôsobilo výrazný nárast zásob ku koncu roka 2004. Výrobné odvetvie Spoločenstva bolo v OP nútené ďalej znížiť predajné ceny. Toto zníženie možno čiastočne pripísať na vrub potrebe vypredať zásoby vytvorené v predchádzajúcom roku. Najvýznamnejším motívom zníženia cien bola však potreba reagovať na dumpingové ceny dovozu z ČĽR, ktoré v uvedenom roku klesli v porovnaní s rokom 2004 o ďalších 24 %.

(110)

I keď bolo teoreticky možné, aby výrobné odvetvie Spoločenstva vypredalo väčšiu časť svojich zásob v roku 2004, muselo by pripustiť ťažké cenové straty. Preto je zrejmé, že výrobné odvetvie Spoločenstva bolo v situácii ujmy aj v roku 2004, aj v roku 2005. Hlavný problém, ktorý toto odvetvie muselo riešiť, bol zvýšený objem dumpingového dovozu s nízkou cenovou úrovňou, ktorou sa podhodnocovali ceny výrobného odvetvia Spoločenstva, a nie manažérske rozhodnutia o načasovaní výpredaja príslušného výrobku zo zásob.

(111)

Ďalším faktorom, o ktorom sa tvrdilo, že spôsobil ujmu, je klesajúci výmenný kurz dolára (ktorý je prepojený s čínskym RMB (yüan)) voči euru. Pokles dolára voči euru dosiahol počas posudzovaného obdobia okolo 34 %.

(112)

Pokiaľ ide o rozpätia ujmy, pokles dolára mohol podnietiť zvýšenie vývozu príslušného výrobku do Spoločenstva. O súvislosti medzi znížením cien čínskeho dovozu na trh Spoločenstva a poklesom dolára voči euru nie sú však nijaké dôkazy. Prejavuje sa to skutočnosťou, že zníženie cien čínskeho dovozu je väčšie ako pokles dolára voči euru a porovnanie jednotlivých rokov ukazuje menové výkyvy, ktoré sa do dovozných cien nepremietli. V OP sa napríklad hodnota dolára oproti euru znížila o približne 10 %, pokles cien čínskeho dovozu však dosiahol 24 %.

(113)

Je potrebné pripomenúť, že v tomto prípade sú prvotným dôkazom ujmy zníženie výroby, zvýšenie zásob spolu so znížením cien, ktoré spôsobili zníženie zisku. Ak si uvedomíme, že rýchlo narastajúcim dovozom z ČĽR boli značne podhodnotené ceny výrobného odvetvia Spoločenstva, neexistuje žiadny náznak toho, že uvedené ďalšie faktory mohli byť takou významnou príčinou, že by narušili príčinnú súvislosť medzi dovozom dumpingových výrobkov z ČĽR a závažnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva. V priebehu prešetrovania neboli zistené žiadne iné faktory, ktoré by mohli spôsobiť závažnú ujmu.

(114)

Na základe uvedenej analýzy vplyvov všetkých známych faktorov na stav výrobného odvetvia Spoločenstva sa dospelo k predbežnému záveru, že existuje príčinná súvislosť medzi dumpingovým dovozom z ČĽR a závažnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva.

(115)

Skúmalo sa, či existujú presvedčivé dôvody, ktoré by mohli viesť k záveru, že by nebolo v záujme Spoločenstva zaviesť antidumpingové clá na dovoz z príslušnej krajiny. Určenie záujmu Spoločenstva sa zakladalo na vyhodnotení všetkých príslušných rôznorodých záujmov, t. j. záujmov výrobného odvetvia Spoločenstva, dovozcov, spracovateľov/spotrebiteľov a dodávateľov. Komisia rozoslala dotazníky, a to najmä dovozcom a spotrebiteľom vo výrobnom odvetví mrazených jahôd.

(116)

Výrobné odvetvie Spoločenstva utrpelo v dôsledku obrovského prísunu dovozu mrazených jahôd za nízke ceny z ČĽR. Je potrebné tiež pripomenúť, že uvedené hospodárske ukazovatele priemyselného odvetvia Spoločenstva poukázali na zhoršujúce sa finančné výsledky počas posudzovaného obdobia. Ak sa vezme do úvahy charakter ujmy, (t. j. hlavne znížené ceny a klesajúci zisk) a vývoj poukazujúci na nárast dovozu príslušného výrobku, ďalšie zhoršovanie situácie vo výrobnom odvetví Spoločenstva by bolo nevyhnutné, ak by sa neprijali opatrenia.

(117)

Prešetrovaním sa zistilo, že výroba v Spoločenstve pozostáva z mnohých výrobcov výrobného odvetvia mraziarenstva, v ktorom je pri výrobe a predaji príslušného výrobku zamestnaných asi 2 700 ľudí. Mrazené jahody sú pre výrobné odvetvie mraziarenstva v Spoločenstve ako celok veľmi významným výrobkom. U tých, ktorí poskytli vyplnené dotazníky v súvislosti so vzorkou, príslušný výrobok tvoril vyše 10 % celkového obchodného obratu. Ak by sa nezaviedli opatrenia, ceny by naďalej klesali a výrobcom v Spoločenstve by vznikali ďalšie veľké straty. So zreteľom na zlú hospodársku situáciu výrobcov v Spoločenstve možno očakávať, že ak by sa opatrenia nezaviedli, už zakrátko by niektorí výrobcovia v Spoločenstve boli prinútení zastaviť výrobu. Takže je pravdepodobné, že z tých asi 2 700 pracovných miest by musel veľký počet ubudnúť. Ak by sa opatrenia nezaviedli, bolo by okrem toho možné, že by rozličné spotrebiteľské výrobné odvetvia v strednodobej a dlhodobej perspektíve nemali dostatočné dodávky suroviny, keďže pestovatelia už v dôsledku znížených cien jahôd nebudú pestovať jahody určené pre spracovateľské odvetvie. Účinky straty pracovnej sily by v tomto sektore mali mimoriadne závažné dôsledky, pretože mnohí z výrobcov výrobného odvetvia Spoločenstva majú sídlo vo vidieckych oblastiach a pre úroveň zamestnanosti miestneho obyvateľstva majú zásadný význam. Na základe už uvedených skutočností by sa prijatie antidumpingových opatrení na výrobnom odvetví Spoločenstva prejavilo jednoznačne priaznivo.

(118)

Ak by sa zaviedli antidumpingové opatrenia, výrobcovia v Spoločenstve by pravdepodobne mohli zvýšiť svoje predajné ceny na úroveň, ktorá by im zabezpečovala primerané ziskové rozpätie, a mohla by sa obnoviť spravodlivá hospodárska súťaž medzi výrobným odvetvím Spoločenstva a vyvážajúcimi výrobcami z ČĽR. Zavedenie týchto opatrení by navyše umožnilo výrobnému odvetviu Spoločenstva pokračovať v procese reštrukturalizácie.

(119)

Predbežne sa preto dospelo k záveru, že antidumpingové opatrenia by boli v záujme výrobného odvetvia Spoločenstva.

(120)

Štyria neprepojení dovozcovia poskytli vyplnené dotazníky. Jeden ďalší neprepojený dovozca a tri združenia dovozcov poskytli svoje stanoviská ústne a písomne.

(121)

Zo štyroch spoločností, ktoré zaslali vyplnené dotazníky, iba tri spoločnosti vyplnili ich časť týkajúcu sa objemu dovozu. Tento objem tvorí počas OP menej ako 5 % celkového objemu dovozu príslušného výrobku z ČĽR.

(122)

Jeden spolupracujúci dovozca súhlasil so zavedením opatrení, ak by boli prijaté na obmedzené obdobie a ak by mali takú podobu, ktorá by umožnila účinnú hospodársku súťaž.

(123)

Dvaja zo spolupracujúcich dovozcov namietali voči zavedeniu opatrení a zdôraznili, že takýto postup by nebol v záujme Spoločenstva, keďže tento problém sa týka iba Poľska, a navrhovali, aby sa zvážil záujem výrobného odvetvia z jediného členského štátu a záujmy viacerých členských štátov, ktorých dovozcovia by mohli po zavedení antidumpingových opatrení utrpieť hospodárske straty. Títo spolupracujúci dovozcovia ďalej uviedli, že zavedenie týchto opatrení by prekážalo ich kontaktom s vyvážajúcimi výrobcami v ČĽR, ako aj pomoci, ktorú im poskytujú vo forme odbornej prípravy a vzdelávania.

(124)

Účelom antidumpingových opatrení však nie je ani zakázať dovoz, ani brániť činnosti dovozcov v Spoločenstve. Je potrebné uviesť, že všetci spolupracujúci dovozcovia nakupujú väčšie množstvá mrazených jahôd aj od poľských výrobcov v Spoločenstve a že medzi náplň činnosti týchto spoločností patrí aj ďalšie spracovanie príslušného výrobku.

(125)

Okrem toho by celkový účinok cla na výkonnosť dovozcov mal byť minimálny. Dovozcovia zvyčajne nakupujú veľký sortiment rozličných potravinových výrobkov. Mrazené jahody zvyčajne u týchto dovozcov netvoria viac ako 10 % ich celkového dovozu. Z tohto dôvodu bude účinok cla pravdepodobne oslabený.

(126)

Ak si uvedomíme, že dovozcovia v tomto sektore obchodujú s dodávkami aj z Poľska, aj z Číny, a vzhľadom na miernu sadzbu cla, ktorá by bola zavedená, by trh nebol pre dovoz z ČĽR uzavretý a nemožno očakávať, že vplyv na dovozcov bude významný. Sú k dispozícii aj alternatívne zdroje dodávok z ďalších tretích krajín bez cla (napr. Maroko).

(127)

Deväť spotrebiteľských spoločností, t. j. spracovatelia mrazených jahôd, poskytli vyplnené dotazníky. Niektoré z nich však nemali požadovanú úroveň a chýbali v nich dôležité údaje o nákupoch a spotrebe príslušného výrobku, ako aj o príslušných nákladoch. Údaje predložili aj tri združenia spracovateľov a jeden ďalší spracovateľ. Všetky organizácie spotrebiteľov a spracovatelia, ktorí vyjadrili svoj záujem o konanie, voči zavedeniu opatrení namietali. To znamená, že, keďže spotrebiteľské spoločnosti predložili vo vyplnených dotazníkoch príslušné údaje o nákupoch, je ďalšie 12 % zvýšenie dovozu do Spoločenstva z príslušnej krajiny (oproti 4 %, ktoré odôvodnili dovozcovia) odôvodnené. Spotrebiteľské združenia prostredníctvom svojich členov a na základe údajov, ktoré predložili v súvislosti s konaním, podľa vlastných záznamov predstavujú 170 000 ton alebo 80 % celkovej spotreby mrazených jahôd v Spoločenstve.

(128)

Mrazené jahody možno charakterizovať ako polotovar určený predovšetkým na ďalšie spracovanie, i keď menšia časť sa predáva v maloobchode na priamu spotrebu. Odhaduje sa, že priama spotreba mrazených jahôd v stravovacích službách a domácnostiach ročne nepresahuje 20 000 ton. Hlavnými spotrebiteľmi mrazených jahôd sú spracovatelia, ktorí vyrábajú džemy, ovocné prípravky, ktoré sa využívajú najmä pri výrobe mliečnych výrobkov a výrobe ovocných nápojov. Výroba jahodového džemu v Spoločenstve je pomerne stabilná a odhaduje sa na 230 000 – 250 000 ton ročne. Odhaduje sa, že spotreba mrazených jahôd v tomto sektore dosahuje ročne asi 100 000 ton. Na rozdiel od výroby džemov, ovocného želé a lekvárov, v sektore ovocných prípravkov, najmä pri výrobe mliečnych výrobkov sa v rovnakom období zaznamenal stály nárast. Jahody sú obľúbenou príchuťou ovocných prípravkov a mliečnych výrobkov a predstavujú významnú zložku celkovej výroby v oboch týchto sektoroch. Podľa odhadov sa pri výrobe čerstvých mliečnych výrobkov a zmrzliny spotrebuje asi 110 000 ton jahôd. I keď je jahodová príchuť naďalej významná, jej použitie pri celkovej výrobe nápojov s ovocnou príchuťou má oveľa menší rozsah ako v sektore výroby džemov a ovocných prípravkov.

(129)

Ak teda vyčleníme časť výroby ovocných prípravkov (pretože nejde o konečný výrobok, ktorý sa predáva spotrebiteľom), mrazené jahody sa využívajú najmä pri výrobe džemov a zložiek mliečnych výrobkov, a to približne v rovnakom pomere.

(130)

Sektory odvetvia spotreby mrazených jahôd uviedli, že zdroje odlišných odrôd a rozličnej kvality mrazených jahôd majú pre ich výrobu podstatný význam, pretože receptúry, ktoré sa používajú v tomto odvetví, zväčša pozostávajú zo zmesi jahôd z rozličných zdrojov. Rozličné požiadavky spotrebiteľov a dopyt v EÚ sú tiež faktory, ktoré prispievajú k praxi, že toto výrobné odvetvie využíva rozličné zdroje surovín. Spolupracujúci spotrebitelia tiež tvrdili, že dodávky z viacerých zdrojov sú potrebné na to, aby sa zabezpečilo celoročné zásobovanie mrazenými jahodami v dostatočnom množstve. Spracovateľské spoločnosti spolupracujúce pri prešetrovaní tvrdili, že zavedenie opatrení by viedlo k nedostatku dodávok mrazených jahôd pre tento sektor, a to jednak pokiaľ ide o množstvo, jednak vzhľadom na rozličnú kvalitu potrebnú vo výrobe. Zavedenie opatrení by okrem toho negatívne pôsobilo na veľké investície čínskych vyvážajúcich výrobcov, ktoré podporujú spotrebitelia s cieľom zabezpečiť, aby čínski vyvážajúci výrobcovia dodržali všetky príslušné bezpečnostné normy.

(131)

Výroba mrazených jahôd v EÚ sa sústreďuje najmä v Poľsku, kde sa zameriava takmer výlučne na mrazenie odrody Senga Sengana. Túto odrodu výrobné odvetvie spracovania ovocia považuje za veľmi kvalitnú, pretože si počas mrazenia zachováva svoje vlastnosti ako farbu a chuť. Veľká skladovacia kapacita výrobcov mrazených jahôd v Poľsku umožňuje dodávať tieto jahody po celý rok, i keď v Poľsku je iba jedna sezóna zberu čerstvých jahôd. Zdá sa, že mrazené jahody z Poľska spolu so zdrojmi dovozu, ktoré neovplyvní antidumpingové clá (Turecko a Maroko), sú schopné zabezpečiť stále dodávky všetkých odrôd jahôd, ktoré požaduje spracovateľské výrobné odvetvie (najmä výroba džemov).

(132)

Výrobcovia z Čínskej ľudovej republiky začali vyvážať mrazené jahody vo zvýšených množstvách až v roku 2003 (odôvodnenie 60). V uvedenom roku sa dovoz z ČĽR zvýšil o 324 %. Zdá sa, že všetky ďalšie zdroje dodávok poskytli spracovateľom v Spoločenstve požadované odrody a kvalitu tak, aby mohli podľa toho vyrobiť hotové výrobky. Vývoz z ČĽR tvorí viacero odrôd a rozličná kvalita mrazených jahôd a jeho dodávky sa začínajú v júni, pričom maximálny objem dosahujú v auguste.

(133)

Ako bolo podrobne uvedené v odôvodnení 124, cieľom antidumpingových opatrení nie je zakázať dovoz ani prekážať fungovaniu výrobného odvetvia spracovania potravín v Spoločenstve. Cieľom antidumpingových opatrení by nebolo obmedzenie celoročných dodávok alebo dostupnosti rozličných odrôd, ktoré požaduje výrobné odvetvie spracovania potravín. Naopak, spotrebiteľské výrobné odvetvie zdôraznilo, že dostupnosť mrazených jahôd zo Spoločenstva, a najmä z Poľska, je vďaka osobitným vlastnostiam odrody Senga Sengana pri výrobe širokého sortimentu výrobkov, ako sú džemy, jogurty a ovocné prípravky, kľúčová. Z toho vyplýva, že je potrebné považovať aj za záujem spotrebiteľov, aby sa zabezpečilo pokračovanie výroby v Spoločenstve. Spracovatelia v Spoločenstve sa však zrejme oveľa menej spoliehajú na mrazené jahody z ČĽR, ak sa vezmú do úvahy ich zvyčajné zdroje pred rokom 2002 a skutočnosť, že tiež dovážajú významnejšie množstvá z iných zdrojov, ako sú Turecko a Maroko. S určitosťou možno konštatovať, že so zreteľom na tieto skutočnosti je riziko výpadku dodávok ako dôsledku antidumpingových opatrení možné vylúčiť. V tejto súvislosti treba poznamenať, že jeden z hlavných výrobcov džemu v Spoločenstve nedoviezol príslušný výrobok priamo z ČĽR.

(134)

Viacerí zo spolupracujúcich spotrebiteľov tvrdili, že zavedenie opatrení by viedlo k závažnému nárastu nákladov, destabilizácii cien surovín a prekážalo by hospodárskej súťaži na európskom trhu, pričom by spracovateľom ostalo Poľsko ako jediný zdroj dodávok mrazených jahôd. Bol tiež predložený argument, že nárast nákladov na surovinu pre spracovateľské výrobné odvetvie pri súčasnej štruktúre trhu nemožno preniesť na maloobchodnú úroveň distribučnej siete.

(135)

Spotrebiteľské výrobné odvetvie preukázalo, že príslušný výrobok tvorí podstatnú časť nákladov na výrobu džemov (asi 30 – 40 %). Je však potrebné pripomenúť, že džemy podľa vyjadrenia tohto výrobného odvetvia pozostávajú zo zmesi jahôd z rozličných zdrojov, z ktorých jahody pôvodom z Číny by tvorili maximálne 20 %. Analýza vplyvu ukazuje, že spoločnosti by museli znášať nárast nákladov iba vo výške asi 2,5 %. Žiadne spracovateľské výrobné odvetvie, ani výrobcovia džemu, ani výrobcovia mliečnych výrobkov navyše výlučne nezávisia od výrobkov, ktoré obsahujú mrazené jahody. Naopak, tieto výrobky zvyčajne tvoria iba 10 % celkového obratu týchto spoločností. Vcelku je preto pravdepodobné, že účinok týchto opatrení na celkové výrobné náklady a ziskovosť spotrebiteľov bude iba okrajový.

(136)

Pri veľkom počte prevádzkovateľov na európskom trhu a veľkého objemu dovozu z viacerých tretích krajín neexistuje riziko, že hospodárska súťaž na európskom trhu by mala prekážky, a to aj v prípade, ak by vývoz z ČĽR podstatne poklesol.

(137)

So zreteľom na uvedené skutočnosti je nepravdepodobné, že by antidumpingové opatrenia viedli k výpadku dodávok alebo by spôsobili narušenie hospodárskej súťaže na trhu Spoločenstva, najmä ak si čínske mrazené jahody pravdepodobne udržia podstatný podiel na trhu a existuje viacero ďalších vyvážajúcich výrobcov z tretích krajín. Pokiaľ ide o vplyv nákladov na spotrebiteľov, zistilo sa, že by bol iba minimálny a nemal by závažný dosah na konkurencieschopnosť a výkonnosť odvetvia spracovania potravín. Spotrebiteľské výrobné odvetvie okrem toho uviedlo, že výroba mrazených jahôd v Poľsku má pre odvetvie spracovania ovocia zásadný význam a opatrenia zamerané na udržateľnosť výroby v Spoločenstve by boli výlučným prínosom aj pre spotrebiteľské odvetvie. Preto sa dospelo k predbežnej úvahe, že vplyv na spotrebiteľov by nebol závažný.

(138)

Žiadni individuálni pestovatelia nepredložili informácie ako súčasť tohto prešetrovania. Informácie súvisiace s týmto sektorom boli preto získané z Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre poľnohospodárstvo a príslušných orgánov pôsobiacich v oblasti poľnohospodárstva v Poľsku, pretože Poľsko je v EÚ hlavným výrobcom jahôd určených na mrazenie. Na rozdiel od výroby v iných členských štátoch, ktorá sa zameriava na dodávku čerstvých jahôd, jahody dopestované v Poľsku sú takmer výhradne určené na zmrazenie a ďalšie spracovanie. Podľa ukazovateľov prechádza sektor pestovania jahôd zmenami, výsledkom ktorých bude menší počet fariem s väčšou rozlohou. Odhaduje sa, že počet pestovateľov-predajcov v Poľsku sa znížil z 153 000 v roku 1996 na 96 700 v roku 2002. I keď sa predpokladá, že zmeny v posledných rokoch spôsobili ďalší pokles tohto počtu, je zrejmé, že pestovanie jahôd je pre veľký počet fariem v Poľsku významnou hospodárskou činnosťou.

(139)

Cena čerstvých jahôd určených pre spracovateľský priemysel tradične kolísala podľa dodávok a veľkosti úrody. Od roku 2004 boli však ceny nižšie ako výrobné náklady, čo pre pestovateľov znamenalo straty. Tvrdí sa, že hlavnou príčinou takéhoto vývoja je zvýšenie lacného dovozu z ČĽR, ktorý spôsobil, že výrobné odvetvie Spoločenstva muselo znížiť svoje náklady na surovinu tým, že pestovateľom ponúkalo čoraz nižšie ceny. Očakáva sa, že ak by tento vývoj v cenách za surovinu pokračoval, vznikne veľké riziko, že niektorí pestovatelia jahody prestanú pestovať a že v spracovateľskom odvetví nastane nedostatok dodávok. Ak by sa zaviedli opatrenia, výrobné odvetvie Spoločenstva by pravdepodobne mohlo predávať príslušný výrobok za vyššie ceny, a tým aj ponúknuť vyššie ceny dodávateľom jahôd.

(140)

Je zrejmé, že tieto opatrenia by boli prospešné pre dodávateľský sektor, pretože by mu umožnili pôsobiť na úrovni zisku.

(141)

Zavedenie opatrení na dovoz mrazených jahôd s pôvodom v ČĽR by bolo nepochybne v záujme výrobného odvetvia Spoločenstva. Pokiaľ ide o dovozcov/obchodníkov aj spotrebiteľské odvetvia, očakáva sa, že vplyv na ceny mrazených jahôd bude iba obmedzený. Na druhej strane, ak by sa opatrenia neprijali, straty podielu na trhu, zníženie cien a finančné straty, ktoré by utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva vrátane dodávateľov surovín, by boli oveľa závažnejšie.

(142)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa dospelo k predbežnému záveru, že neexistujú presvedčivé dôvody na nezavedenie antidumpingových ciel na dovoz mrazených jahôd s pôvodom v ČĽR.

(143)

So zreteľom na závery, ku ktorým sa dospelo v súvislosti s dumpingom, ujmou a záujmom Spoločenstva, by mali byť uložené opatrenia, aby sa zabránilo ďalšej ujme výrobnému odvetviu Spoločenstva, ktorú by spôsobil dumpingový dovoz z ČĽR.

(144)

Opatrenia je potrebné uložiť na úrovni postačujúcej na odstránenie ujmy spôsobenej týmto dovozom bez toho, aby sa prekročilo zistené dumpingové rozpätie. Pri výpočte výšky cla potrebného na odstránenie vplyvu poškodzujúceho dumpingu sa usúdilo, že prípadné opatrenia by mali umožniť výrobnému odvetviu Spoločenstva pokryť výrobné náklady a získať celkovo taký zisk pred zdanením, ktorý by výrobné odvetvie tohto druhu mohlo primerane dosiahnuť v tomto sektore z predaja podobného výrobku v Spoločenstve za bežných podmienok hospodárskej súťaže, t. j. ak by neexistoval dumpingový dovoz. Rozpätie zisku pred zdanením použité pri tomto výpočte bolo 6,5 % z obratu na základe priemernej úrovne zisku dosiahnutej pred dumpingovým dovozom v roku 2002. Vysoká úroveň zisku dosiahnutá v roku 2003 sa nebrala do úvahy, keďže ceny i zisk boli v tomto roku výnimočne vysoké. Na základe dostupných informácií sa teda predbežne zistilo, že ziskové rozpätie 6,5 % obratu sa môže považovať za primeranú úroveň, ktorú by výrobné odvetvie Spoločenstva mohlo očakávať v prípade absencie poškodzujúceho dumpingu. Na základe tohto sa vypočítala cena podobného výrobku výrobného odvetvia Spoločenstva, ktorá nespôsobuje ujmu. Cena, ktorá nespôsobuje ujmu, sa získala pripočítaním uvedeného rozpätia zisku vo výške 6,5 % k výrobným nákladom.

(145)

Nutné zvýšenie ceny bolo potom stanovené na základe porovnania váženého priemeru dovoznej ceny s priemernou cenou, ktorá nespôsobuje ujmu. K dovoznej cene sa prirátala prirážka vo výške 15,4 % na pokrytie bežného cla (14,4 %) a dovozných manipulačných poplatkov (1 %).

(146)

Rozdiel vyplývajúci z tohto porovnania bol potom vyjadrený ako percento priemernej dovoznej hodnoty CIF. Prešetrovaním sa preukázalo, že príslušný výrobok predávaný na trhu Spoločenstva jednak vyvážajúcimi výrobcami, jednak výrobným odvetvím Spoločenstva bol porovnateľný. Preto bol tento výpočet založený na porovnaní priemerných hodnôt.

(147)

Predbežné vážené priemery rozpätí ujmy v prípade spoločností, ktorým bol priznaný buď štatút trhového hospodárstva, alebo IP, boli:

(148)

Pri výpočte celoštátnej úrovne na vylúčenie ujmy pre všetkých ostatných vývozcov v ČĽR je potrebné pripomenúť, že úroveň spolupráce bola nízka. Z tohto dôvodu sa vážené priemerné rozpätie vypočítalo na základe a) rozpätia ujmy týchto spolupracujúcich vývozcov, ktorým nebol priznaný ani THP, ani IP, a b) najvyššieho rozpätia ujmy tých spoločností, ktorým nebol priznaný THP ani IP, a zastupovali nespolupracujúce spoločnosti. Celoštátna úroveň na vylúčenie ujmy bola 34,2 %, čo predstavuje vážený priemer uvedených dvoch prvkov.

(149)

Z hľadiska uvedených skutočností sa Komisia domnieva, že v súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia je potrebné zaviesť dočasné antidumpingové clá na dovoz príslušného výrobku s pôvodom v ČĽR. Je potrebné, aby v súlade s pravidlom nižšieho cla boli antidumpingové clá stanovené na nižšom dumpingovom rozpätí a nižšom rozpätí ujmy.

(150)

Sadzby antidumpingového cla pre jednotlivé spoločnosti uvedené v tomto nariadení sa stanovili na základe zistení tohto prešetrovania. Z tohto dôvodu odzrkadľujú situáciu zistenú počas prešetrovania, pokiaľ ide o tieto spoločnosti. Tieto sadzby cla (v protiklade k celoštátnemu clu, ktoré sa uplatňuje na „všetky ostatné spoločnosti“) sú teda uplatniteľné výlučne na dovoz výrobkov s pôvodom v príslušnej krajine a vyrobených týmito spoločnosťami, a teda uvedenými špecifickými právnymi osobami. Dovážané výrobky vyrobené akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorej názov a adresa sa osobitne neuvádza v základnej časti tohto nariadenia vrátane subjektov prepojených s osobitne uvedenými subjektmi, nemôžu využívať tieto sadzby a podliehajú colnej sadzbe uplatniteľnej na „všetky ostatné spoločnosti“.

(151)

Akákoľvek žiadosť o uplatnenie týchto antidumpingových colných sadzieb pre jednotlivé spoločnosti (napr. po zmene v názve subjektu alebo po zriadení nových výrobných alebo predajných subjektov) by mala byť adresovaná Komisii (3) spolu so všetkými príslušnými informáciami, najmä pokiaľ ide o zmeny výrobného programu spoločnosti ako i o zmeny v domácom a vývoznom predaji, ktoré súvisia napr. s uvedenou zmenou v názve alebo zmenou výrobných a predajných subjektov. V prípade potreby bude toto nariadenie zodpovedajúcim spôsobom zmenené a doplnené aktualizovaním zoznamu spoločností využívajúcich jednotlivé colné sadzby.

(152)

S cieľom zabezpečiť riadne uplatňovanie antidumpingového cla by sa úroveň zostatkového cla mala uplatňovať nielen na nespolupracujúcich vyvážajúcich vývozcov, ale aj na tých výrobcov, ktorí počas OP do Spoločenstva nerealizovali žiadny vývoz.

(153)

Navrhované antidumpingové clá sú takéto:

(154)

záujme riadneho úradného postupu je potrebné stanoviť lehotu, v rámci ktorej zainteresované strany prihlásené v lehote stanovenej v oznámení o začatí konania môžu písomne vyjadriť svoje stanovisko a požiadať o vypočutie. Ďalej je potrebné uviesť, že zistenia týkajúce sa zavedenia ciel na účely tohto nariadenia sú predbežné a na účely konečného cla môžu byť prehodnotené,

Európska komisia

Generálne riaditeľstvo pre obchod

Oddelenie B

Kancelária J-79 5/16

B-1049 Brusel.