Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 32006H0339

    Odporúčanie Komisie z 8. mája 2006 týkajúce sa podpory využívania pobrežnej elektrickej siete pre lode kotviace v prístavoch Spoločenstva (Text s významom pre EHP)

    Ú. v. EÚ L 125, 12.5.2006, p. 38–42 (ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, NL, PL, PT, SK, SL, FI, SV)
    Ú. v. EÚ L 118M, 8.5.2007, p. 705–709 (MT)

    Legal status of the document In force

    ELI: http://data.europa.eu/eli/reco/2006/339/oj

    12.5.2006   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    L 125/38


    ODPORÚČANIE KOMISIE

    z 8. mája 2006

    týkajúce sa podpory využívania pobrežnej elektrickej siete pre lode kotviace v prístavoch Spoločenstva

    (Text s významom pre EHP)

    (2006/339/ES)

    KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

    so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 211,

    keďže:

    (1)

    V novembri 2002 Komisia prijala oznámenie Európskemu parlamentu a Rade o stratégii Európskej únie na redukciu emisií z námorných lodí do atmosféry (1), ktoré nalieha na prístavné orgány, aby od lodí v prístave požadovali využívanie pobrežnej elektrickej siete, podporovali ich v ňom alebo im toto využívanie zjednodušovali.

    (2)

    Európsky parlament vo svojom uznesení zo 4. decembra 2003 o stratégii (2) uviedol, že propagáciu využívania elektrickej energie z pobrežia v prístavoch by mohlo uľahčiť vypracovanie správy, ktorá by uvádzala kladné príklady z prijatia takýchto opatrení, ako aj náklady na ne a ich výhody.

    (3)

    Rada vo svojich záveroch o stratégii z 22. decembra 2003 (3) uznala, že sa o niektorých problémoch týkajúcich sa životného prostredia na medzinárodnej úrovni nehovorí dostatočne a že obzvlášť vplyv námorných lodí na koncentráciu tuhých častíc a ozónu a jeho prekurzorov v okolitom ovzduší by mal byť predmetom ďalších úvah.

    (4)

    Komisia v súvislosti so svojím oznámením o programe Čistý vzduch pre Európu (CAFE): Na ceste k tematickej stratégii kvality ovzdušia (4) opätovne preskúmala, aký vplyv na koncentráciu látok znečisťujúcich okolitý vzduch má lodná plavba, a konštatovala, že podstatný, a to najmä v okolí prístavov. V určitých oblastiach môžu emisie z lodí ohrozovať dosahovanie noriem kvality ovzdušia.

    (5)

    V programe CAFE sa skonštatovalo, že znižovanie emisií z lodí je v porovnaní s opatreniami v iných odvetviach čoraz väčšmi nákladovo efektívne. Väčšinu emisií z lodí v kotvisku možno znížiť iba prostredníctvom motora a dodatočnej úpravy alebo využívaním elektrickej energie z pobrežia.

    (6)

    Na medzinárodnej úrovni reguluje emisie z lodných motorov Medzinárodná námorná organizácia (IMO). Vývoj týchto noriem však nie je dostatočný na to, aby predstavoval pomoc pri riešení problémov kvality ovzdušia v prístavoch Spoločenstva.

    (7)

    Článok 4b smernice Rady 1999/32/ES z 26. apríla 1999 o znížení obsahu síry určitých kvapalných palív, ktorým sa menila a dopĺňala smernica 93/12/EHS (5), stanovuje pre lode, ktoré v kotvisku vypnú všetky motory a využívajú elektrickú energiu z pobrežia, výnimku z požiadavky používať námorné palivo s 0,1 % obsahom síry.

    (8)

    Smernica Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca Spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny (6) umožňuje členským štátom za určitých podmienok požiadať o úplnú alebo čiastočnú daňovú úľavu alebo oslobodenie od dane na úrovni zdaňovania elektriny,

    TÝMTO ODPORÚČA:

    1.

    Členské štáty by mali zvážiť montáž zariadení, prostredníctvom ktorých by lode kotviace v prístave mohli čerpať elektrickú energiu z pobrežia, najmä v prístavoch, kde kvalita ovzdušia prekračuje limitné hodnoty alebo kde obyvateľstvo vyjadrilo svoje znepokojenie nad vysokou hladinou hluku, a obzvlášť v prístavoch v blízkosti obývaných oblastí.

    2.

    Členské štáty by mali venovať pozornosť informácii uvedenej v prílohe o nákladovej efektívnosti a praktickosti využívania elektrickej energie z pobrežia na zníženie emisií pre rozličné typy lodí, trás a prístavov. Pozitívny vplyv na stav životného prostredia a nákladová efektívnosť by sa však mali posudzovať jednotlivo pre každý prípad.

    3.

    Členské štáty by mali v Medzinárodnej námornej organizácii (IMO) v súvislosti so súčasným prehodnocovaním Medzinárodného dohovoru o zabránení znečisťovaniu z lodí (dohovor MARPOL) spolupracovať s cieľom presadzovať vývoj zosúladených medzinárodných noriem pre zapojenia do pobrežnej elektrickej siete, pričom by sa do úvahy mala brať aj prebiehajúca práca.

    4.

    Členské štáty by mali zvážiť využitie možností v právnych predpisoch Spoločenstva a ponúknuť ekonomické stimuly prevádzkovateľom ako motiváciu využívať elektrickú energiu z pobrežia.

    5.

    Členské štáty by mali podporovať poskytovanie informácií o využívaní pobrežnej elektrickej siete miestnym orgánom zodpovedným za prístavné oblasti, námorným orgánom, prístavným orgánom, klasifikačným spoločnostiam a priemyselným združeniam.

    6.

    Členské štáty by mali podporovať prístavné orgány a priemyselné podniky vo vymieňaní informácií o osvedčených postupoch pri dodávkach elektrickej energie z pobrežia a zlaďovaní postupov na poskytovanie takejto služby.

    7.

    Členské štáty by mali Komisii podávať správy o opatreniach, ktoré plánujú prijať s cieľom znížiť emisie z lodí v prístavoch, obzvlášť v prípadoch, keď kvalita ovzdušia prekračuje limitné hodnoty.

    V Bruseli 8. mája 2006

    Za Komisiu

    Stavros DIMAS

    člen Komisie


    (1)  KOM(2002) 595, konečné znenie.

    (2)  Ú. v. EÚ C 89 E, 14.4.2004, s. 107.

    (3)  Ú. v. EÚ C 8, 13.1.2004, s. 3.

    (4)  KOM(2001) 245, konečné znenie.

    (5)  Ú. v. ES L 121, 11.5.1999, s. 13. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/33/ES (Ú. v. EÚ L 191, 22.7.2005, s. 59).

    (6)  Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2003, s. 51. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2004/75/ES (Ú. v. EÚ L 157, 30.4.2004, s. 100).


    PRÍLOHA

    SÚHRNNÉ INFORMÁCIE O VYUŽÍVANÍ POBREŽNEJ ELEKTRICKEJ SIETE

    V tejto prílohe sa uvádzajú príslušné informácie o nákladoch využívania pobrežnej elektrickej siete a ich výhodách. Podrobnejšie informácie sú obsiahnuté v správe pre Komisiu – Zmluva o poskytovaní služieb v oblasti emisií z lodí: pridelenie emisií, ich znižovanie a trhové nástroje: elektrická energia z pobrežnej siete (1). Údaje o emisiách a nákladoch v tejto správe sa týkajú námorných lodí, ale technológia je takisto vhodná pre vnútrozemské plavidlá.

    1.   Technické požiadavky – typická konfigurácia

    Tento diagram znázorňuje typické požiadavky na zapojenie do pobrežnej elektrickej siete. V závislosti od lode a kotviska sú možné aj iné konfigurácie. Medzinárodná komisia pre pravidlá schvaľovania elektrického zariadenia a Medzinárodné združenie klasifikačných spoločností v súčasnosti pracujú na priemyselných normách, ktoré v budúcnosti bude môcť posúdiť Medzinárodná námorná organizácia.

    Image

    1.

    Zapojenie do miestnej siete s napätím 20–100 kV, odkiaľ je prúd vedený do miestnej transformačnej stanice, kde sa napätie transformuje na 6–20 kV.

    2.

    Káble, ktorými sa vedie elektrická energia s napätím 6–20 kV z rozvodne do kotviska.

    3.

    V prípade potreby zmena frekvencie prúdu. (V rámci Spoločenstva má dodávaný elektrický prúd spravidla frekvenciu 50 Hz. Loď nastavená na prúd s frekvenciou 60 Hz by pravdepodobne mohla využiť prúd s frekvenciou 50 Hz pre niektoré zariadenia, ako je domáce osvetlenie a kúrenie, ale nie pre zariadenia poháňané motormi, ako sú čerpadlá, navijaky a žeriavy. Preto by pre loď nastavenú na prúd s frekvenciou 60 Hz bolo nutné konvertovať prúd s frekvenciou 50 Hz na prúd s frekvenciou 60 Hz.)

    4.

    Káble na rozvod elektriny ku kotvisku. Môžu byť rozložené pod zemou v existujúcich alebo nových elektrických vedeniach.

    5.

    Systém káblových bubnov, aby sa zabránilo manipulácii s káblami vysokého napätia. Takáto zostava káblového bubna, otočného žeriavu a nosnej konštrukcie môže byť namontovaná v kotvisku. Pomocou otočného žeriava a nosnej konštrukcie možno káble na loď zdvihnúť a spustiť. Káblový bubon a nosná konštrukcia sa môžu napájať a ovládať elektromechanicky.

    6.

    Zásuvka na palube lode pre prípojný kábel.

    7.

    Transformátor na palube lode na transformáciu vysokého napätia dodaného prúdu na 400 V.

    8.

    Celá loď využíva elektrickú energiu z pobrežia, takže pomocné motory môžu byť vypnuté.

    2.   Výhody – zníženie emisií

    Využívanie pobrežnej elektrickej siete je jedným z nástrojov na dosiahnutie zlepšenia miestnej kvality ovzdušia. Výhody, ktoré z neho plynú, sa v závislosti od celej škály faktorov výrazne líšia. V hodnotení vplyvu pripojenom k tomuto odporúčaniu sa uvádza ilustrácia výhod, ktoré by sa mohli dosiahnuť prostredníctvom širšieho využitia tohto nástroja v rámci EÚ. Pred začatím montáže jednotlivých zariadení bude nutné vypracovať analýzy na zistenie nákladov a výhod pre konkrétne podmienky.

    V hodnotení vplyvu sa vychádza z predpokladu lodí so stredne veľkými motormi a znázorňuje zníženie emisií znečisťujúcich vzduch v 500 kotviskách. Jedným z dôležitých faktorov ovplyvňujúcich výhody je obsah síry v palive. Právo Spoločenstva stanovuje od roku 2010 pre väčšinu prípadov prísnejšie hraničné hodnoty obsahu síry v palivách používaných pri kotvení. Preto sa v hodnotení vplyvu uvádza ilustrácia v prípade paliva s 2,7 % a 0,1 % obsahom síry. Ukazuje sa, že využívaním pobrežnej elektrickej siete by sa pri palive s 2,7 % obsahom síry dosiahla celková finančná výhoda vo výške 252 miliónov až 708 miliónov EUR ročne a pri palive s 0,1 % obsahom síry 103 miliónov až 284 miliónov EUR ročne. Tieto finančné výhody odrážajú zlepšený stav zdravia ľudí a zníženie poškodenia materiálu v dôsledku zníženia emisií znečisťujúcich vzduch (2).

    Využívanie pobrežnej elektrickej siete prinesie taktiež iné výhody, ktoré v týchto údajoch nie sú zahrnuté. Zníži emisie oxidu uhličitého o viac ako 50 %, emisie oxidu uhoľnatého o takmer 99 % a emisie oxidu dusného (N2O) o viac ako 50 %. Vďaka nemu sa eliminujú vibrácie a hluk z pomocných motorov, v ktorého tesnej blízkosti bola nameraná intenzita 90–120 dB, a lodným strojníkom zlepší podmienky údržby.

    3.   Náklady – kapitálové výdavky a prevádzkové náklady

    Náklady na montáž zariadení a využívanie pobrežnej elektrickej siete sú rozdelené medzi prístav a loď a budú sa podstatne líšiť v závislosti od existujúcej infraštruktúry najmä v prístave. Hodnotenie vplyvu uvádza orientačné výpočty pre celkové ročné systémové náklady priemerného kotviska a pre nové a zmodernizované plavidlá s rozličnými veľkosťami pomocných motorov. Výsledky sú zachytené v tabuľke 1.

    Možno konštatovať, že celkové náklady sú oveľa nižšie pri lodiach s väčšími pomocnými motormi, pri ktorých takisto možno očakávať najvýraznejšie zníženie objemu emisií. Taktiež sú náklady omnoho nižšie v prípadoch, keď sa zariadenie na využívanie pobrežnej elektrickej siete inštaluje v novoskonštruovaných lodiach, ako v prípadoch modernizácie starších lodí. Významným faktorom pre celkové náklady lodí je palivo a náklady za elektrickú energiu. Palivové náklady sa líšia, no palivo s nižším obsahom síry je spravidla drahšie ako palivo s vyšším obsahom síry. Zatraktívniť využívanie pobrežnej elektrickej siete na lodiach kotviacich v prístave by takisto mala znížená daň z tejto elektrickej energie.

    Tabuľka 1

    TYP LODE

    Veľkosť pomocného motora

    Celkové ročné systémové náklady

     

    s daňou

    nízke ceny paliva

    bez dane

    vysoké ceny paliva

    (EUR/kotvisko/rok)

    (EUR/kotvisko/rok)

    NOVÁ

    Malá

    164 659

    82 315

    Stredná

    269 416

    39 904

    Veľká

    521 630

    –72 298

    MODERNIZOVANÁ

    Malá

    202 783

    120 439

    Stredná

    324 402

    94 890

    Veľká

    617 999

    24 071

    4.   Porovnanie výhod a nákladov

    Ročné finančné výhody zo zníženia objemu spomenutých štyroch látok znečisťujúcich ovzdušie v 500 kotviskách by pri použití paliva s 0,1 % obsahom síry boli 103 miliónov až 284 miliónov EUR a pri použití paliva s 2,7 % obsahom síry 252 miliónov až 708 miliónov EUR. Rozpätie hodnôt závisí od rozličných metodologických faktorov vrátane predpokladanej dĺžky štatistického života. Viac podrobností nájdete v hodnotení vplyvu tematickej stratégii o znečistení ovzdušia (3).

    Celkové ročné systémové náklady na kotvisko, uvedené v tabuľke 1, závisia od troch faktorov: veľkosti lodného motora, toho, či sa technológia zavádza na novej, alebo starej lodi, a od nákladov na elektrickú energiu a lodné palivá. V hodnotení vplyvu sa odhaduje, že za predpokladu nízkych cien paliva a plného daňového zaťaženia lodí z elektrickej energie sú náklady lodí, ktoré v 500 kotviskách využívajú pobrežnú elektrickú sieť, ročne o 185 miliónov EUR vyššie ako náklady lodí, ktoré v kotvisku využívajú na výrobu elektrickej energie lodné palivo. Za predpokladu vyšších cien paliva a úplnej výnimky z dane z elektrickej energie by sa celkové náklady znížili o 80 % približne na 34 miliónov EUR ročne.

    Z týchto údajov vyplýva, že v mnohých situáciách výhody využívania pobrežnej elektrickej siete vyvážia náklady naň. V mnohých prípadoch sú výhody mnohonásobne väčšie než náklady.

    5.   Záver

    Výhody využívania pobrežnej elektrickej siete a náklady naň sa podstatne líšia v závislosti od existujúcej konfigurácie a lokality prístavu, kotviska a lode. To znamená, že jeho nákladovú efektívnosť je nutné overovať v jednotlivých prípadoch osobitne a že úsilie o priame zníženie emisií z lodných motorov by malo pokračovať.

    Z ekologického hľadiska dosahuje využívanie pobrežnej elektrickej siete oveľa výraznejšie zníženie objemu emisií, ako sa dosahuje, keď lode v kotvisku využívajú palivo s 0,1 % obsahom síry (ako od roku 2010 stanovuje smernica 2005/33/ES), najmä v prípade NOx a tuhých častíc. Preto by sa malo obzvlášť zvážiť v prístavoch, kde emisie NOx a tuhých častíc sú jednou z príčin problémov s miestnou kvalitou ovzdušia, ako napríklad prekročené limitné hodnoty ozónu a tuhých častíc v okolitom ovzduší.

    Z údajov všeobecne vyplýva, že pre lode s väčšími motormi, ktoré pravidelne kotvia v tých istých prístavoch, by využívanie pobrežnej elektrickej energie bolo tak z ekologického, ako aj z ekonomického hľadiska výhodnejšie ako používanie paliva s 0,1 % obsahom síry. Z ekonomického hľadiska by využívanie pobrežnej elektrickej siete malo priniesť úspory porovnateľné s úsporami spojenými s novými loďami, ktoré používajú palivá s malým obsahom síry a pravidelne kotvia v tých istých prístavoch, najmä – ale nielen – ak by sa využili daňové úľavy z dane z elektrickej energie, ktoré povoľuje smernica 2003/96/ES. Členské štáty a miestne orgány budú možno chcieť zvážiť iné prostriedky, ktoré by mohli byť motiváciou pre investície prístavov na zriadenie a využívanie infraštruktúry pobrežnej elektrickej siete.


    (1)  Pozri: http://www.europa.eu.int/comm/environment/air/pdf/task2_shore-side.pdf

    (2)  Pozri: http://europa.eu.int/comm/environment/air/cafe/activities/pdf/cafe_cba_externalities.pdf (s. 4). Hodnoty sú priemery krajín (mestské a vidiecke oblasti spolu), preto výhody môžu byť vyššie v prístavoch pri centrách miest.

    (3)  SEK(2005) 1133.


    Top