This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 32006H0339
Commission Recommendation of 8 May 2006 on the promotion of shore-side electricity for use by ships at berth in Community ports (Text with EEA relevance)
Odporúčanie Komisie z 8. mája 2006 týkajúce sa podpory využívania pobrežnej elektrickej siete pre lode kotviace v prístavoch Spoločenstva (Text s významom pre EHP)
Odporúčanie Komisie z 8. mája 2006 týkajúce sa podpory využívania pobrežnej elektrickej siete pre lode kotviace v prístavoch Spoločenstva (Text s významom pre EHP)
Ú. v. EÚ L 125, 12.5.2006, p. 38–42
(ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, NL, PL, PT, SK, SL, FI, SV)
Ú. v. EÚ L 118M, 8.5.2007, p. 705–709
(MT)
In force
12.5.2006 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 125/38 |
ODPORÚČANIE KOMISIE
z 8. mája 2006
týkajúce sa podpory využívania pobrežnej elektrickej siete pre lode kotviace v prístavoch Spoločenstva
(Text s významom pre EHP)
(2006/339/ES)
KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,
so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 211,
keďže:
(1) |
V novembri 2002 Komisia prijala oznámenie Európskemu parlamentu a Rade o stratégii Európskej únie na redukciu emisií z námorných lodí do atmosféry (1), ktoré nalieha na prístavné orgány, aby od lodí v prístave požadovali využívanie pobrežnej elektrickej siete, podporovali ich v ňom alebo im toto využívanie zjednodušovali. |
(2) |
Európsky parlament vo svojom uznesení zo 4. decembra 2003 o stratégii (2) uviedol, že propagáciu využívania elektrickej energie z pobrežia v prístavoch by mohlo uľahčiť vypracovanie správy, ktorá by uvádzala kladné príklady z prijatia takýchto opatrení, ako aj náklady na ne a ich výhody. |
(3) |
Rada vo svojich záveroch o stratégii z 22. decembra 2003 (3) uznala, že sa o niektorých problémoch týkajúcich sa životného prostredia na medzinárodnej úrovni nehovorí dostatočne a že obzvlášť vplyv námorných lodí na koncentráciu tuhých častíc a ozónu a jeho prekurzorov v okolitom ovzduší by mal byť predmetom ďalších úvah. |
(4) |
Komisia v súvislosti so svojím oznámením o programe Čistý vzduch pre Európu (CAFE): Na ceste k tematickej stratégii kvality ovzdušia (4) opätovne preskúmala, aký vplyv na koncentráciu látok znečisťujúcich okolitý vzduch má lodná plavba, a konštatovala, že podstatný, a to najmä v okolí prístavov. V určitých oblastiach môžu emisie z lodí ohrozovať dosahovanie noriem kvality ovzdušia. |
(5) |
V programe CAFE sa skonštatovalo, že znižovanie emisií z lodí je v porovnaní s opatreniami v iných odvetviach čoraz väčšmi nákladovo efektívne. Väčšinu emisií z lodí v kotvisku možno znížiť iba prostredníctvom motora a dodatočnej úpravy alebo využívaním elektrickej energie z pobrežia. |
(6) |
Na medzinárodnej úrovni reguluje emisie z lodných motorov Medzinárodná námorná organizácia (IMO). Vývoj týchto noriem však nie je dostatočný na to, aby predstavoval pomoc pri riešení problémov kvality ovzdušia v prístavoch Spoločenstva. |
(7) |
Článok 4b smernice Rady 1999/32/ES z 26. apríla 1999 o znížení obsahu síry určitých kvapalných palív, ktorým sa menila a dopĺňala smernica 93/12/EHS (5), stanovuje pre lode, ktoré v kotvisku vypnú všetky motory a využívajú elektrickú energiu z pobrežia, výnimku z požiadavky používať námorné palivo s 0,1 % obsahom síry. |
(8) |
Smernica Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca Spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny (6) umožňuje členským štátom za určitých podmienok požiadať o úplnú alebo čiastočnú daňovú úľavu alebo oslobodenie od dane na úrovni zdaňovania elektriny, |
TÝMTO ODPORÚČA:
1. |
Členské štáty by mali zvážiť montáž zariadení, prostredníctvom ktorých by lode kotviace v prístave mohli čerpať elektrickú energiu z pobrežia, najmä v prístavoch, kde kvalita ovzdušia prekračuje limitné hodnoty alebo kde obyvateľstvo vyjadrilo svoje znepokojenie nad vysokou hladinou hluku, a obzvlášť v prístavoch v blízkosti obývaných oblastí. |
2. |
Členské štáty by mali venovať pozornosť informácii uvedenej v prílohe o nákladovej efektívnosti a praktickosti využívania elektrickej energie z pobrežia na zníženie emisií pre rozličné typy lodí, trás a prístavov. Pozitívny vplyv na stav životného prostredia a nákladová efektívnosť by sa však mali posudzovať jednotlivo pre každý prípad. |
3. |
Členské štáty by mali v Medzinárodnej námornej organizácii (IMO) v súvislosti so súčasným prehodnocovaním Medzinárodného dohovoru o zabránení znečisťovaniu z lodí (dohovor MARPOL) spolupracovať s cieľom presadzovať vývoj zosúladených medzinárodných noriem pre zapojenia do pobrežnej elektrickej siete, pričom by sa do úvahy mala brať aj prebiehajúca práca. |
4. |
Členské štáty by mali zvážiť využitie možností v právnych predpisoch Spoločenstva a ponúknuť ekonomické stimuly prevádzkovateľom ako motiváciu využívať elektrickú energiu z pobrežia. |
5. |
Členské štáty by mali podporovať poskytovanie informácií o využívaní pobrežnej elektrickej siete miestnym orgánom zodpovedným za prístavné oblasti, námorným orgánom, prístavným orgánom, klasifikačným spoločnostiam a priemyselným združeniam. |
6. |
Členské štáty by mali podporovať prístavné orgány a priemyselné podniky vo vymieňaní informácií o osvedčených postupoch pri dodávkach elektrickej energie z pobrežia a zlaďovaní postupov na poskytovanie takejto služby. |
7. |
Členské štáty by mali Komisii podávať správy o opatreniach, ktoré plánujú prijať s cieľom znížiť emisie z lodí v prístavoch, obzvlášť v prípadoch, keď kvalita ovzdušia prekračuje limitné hodnoty. |
V Bruseli 8. mája 2006
Za Komisiu
Stavros DIMAS
člen Komisie
(1) KOM(2002) 595, konečné znenie.
(2) Ú. v. EÚ C 89 E, 14.4.2004, s. 107.
(3) Ú. v. EÚ C 8, 13.1.2004, s. 3.
(4) KOM(2001) 245, konečné znenie.
(5) Ú. v. ES L 121, 11.5.1999, s. 13. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/33/ES (Ú. v. EÚ L 191, 22.7.2005, s. 59).
(6) Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2003, s. 51. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2004/75/ES (Ú. v. EÚ L 157, 30.4.2004, s. 100).
PRÍLOHA
SÚHRNNÉ INFORMÁCIE O VYUŽÍVANÍ POBREŽNEJ ELEKTRICKEJ SIETE
V tejto prílohe sa uvádzajú príslušné informácie o nákladoch využívania pobrežnej elektrickej siete a ich výhodách. Podrobnejšie informácie sú obsiahnuté v správe pre Komisiu – Zmluva o poskytovaní služieb v oblasti emisií z lodí: pridelenie emisií, ich znižovanie a trhové nástroje: elektrická energia z pobrežnej siete (1). Údaje o emisiách a nákladoch v tejto správe sa týkajú námorných lodí, ale technológia je takisto vhodná pre vnútrozemské plavidlá.
1. Technické požiadavky – typická konfigurácia
Tento diagram znázorňuje typické požiadavky na zapojenie do pobrežnej elektrickej siete. V závislosti od lode a kotviska sú možné aj iné konfigurácie. Medzinárodná komisia pre pravidlá schvaľovania elektrického zariadenia a Medzinárodné združenie klasifikačných spoločností v súčasnosti pracujú na priemyselných normách, ktoré v budúcnosti bude môcť posúdiť Medzinárodná námorná organizácia.
1. |
Zapojenie do miestnej siete s napätím 20–100 kV, odkiaľ je prúd vedený do miestnej transformačnej stanice, kde sa napätie transformuje na 6–20 kV. |
2. |
Káble, ktorými sa vedie elektrická energia s napätím 6–20 kV z rozvodne do kotviska. |
3. |
V prípade potreby zmena frekvencie prúdu. (V rámci Spoločenstva má dodávaný elektrický prúd spravidla frekvenciu 50 Hz. Loď nastavená na prúd s frekvenciou 60 Hz by pravdepodobne mohla využiť prúd s frekvenciou 50 Hz pre niektoré zariadenia, ako je domáce osvetlenie a kúrenie, ale nie pre zariadenia poháňané motormi, ako sú čerpadlá, navijaky a žeriavy. Preto by pre loď nastavenú na prúd s frekvenciou 60 Hz bolo nutné konvertovať prúd s frekvenciou 50 Hz na prúd s frekvenciou 60 Hz.) |
4. |
Káble na rozvod elektriny ku kotvisku. Môžu byť rozložené pod zemou v existujúcich alebo nových elektrických vedeniach. |
5. |
Systém káblových bubnov, aby sa zabránilo manipulácii s káblami vysokého napätia. Takáto zostava káblového bubna, otočného žeriavu a nosnej konštrukcie môže byť namontovaná v kotvisku. Pomocou otočného žeriava a nosnej konštrukcie možno káble na loď zdvihnúť a spustiť. Káblový bubon a nosná konštrukcia sa môžu napájať a ovládať elektromechanicky. |
6. |
Zásuvka na palube lode pre prípojný kábel. |
7. |
Transformátor na palube lode na transformáciu vysokého napätia dodaného prúdu na 400 V. |
8. |
Celá loď využíva elektrickú energiu z pobrežia, takže pomocné motory môžu byť vypnuté. |
2. Výhody – zníženie emisií
Využívanie pobrežnej elektrickej siete je jedným z nástrojov na dosiahnutie zlepšenia miestnej kvality ovzdušia. Výhody, ktoré z neho plynú, sa v závislosti od celej škály faktorov výrazne líšia. V hodnotení vplyvu pripojenom k tomuto odporúčaniu sa uvádza ilustrácia výhod, ktoré by sa mohli dosiahnuť prostredníctvom širšieho využitia tohto nástroja v rámci EÚ. Pred začatím montáže jednotlivých zariadení bude nutné vypracovať analýzy na zistenie nákladov a výhod pre konkrétne podmienky.
V hodnotení vplyvu sa vychádza z predpokladu lodí so stredne veľkými motormi a znázorňuje zníženie emisií znečisťujúcich vzduch v 500 kotviskách. Jedným z dôležitých faktorov ovplyvňujúcich výhody je obsah síry v palive. Právo Spoločenstva stanovuje od roku 2010 pre väčšinu prípadov prísnejšie hraničné hodnoty obsahu síry v palivách používaných pri kotvení. Preto sa v hodnotení vplyvu uvádza ilustrácia v prípade paliva s 2,7 % a 0,1 % obsahom síry. Ukazuje sa, že využívaním pobrežnej elektrickej siete by sa pri palive s 2,7 % obsahom síry dosiahla celková finančná výhoda vo výške 252 miliónov až 708 miliónov EUR ročne a pri palive s 0,1 % obsahom síry 103 miliónov až 284 miliónov EUR ročne. Tieto finančné výhody odrážajú zlepšený stav zdravia ľudí a zníženie poškodenia materiálu v dôsledku zníženia emisií znečisťujúcich vzduch (2).
Využívanie pobrežnej elektrickej siete prinesie taktiež iné výhody, ktoré v týchto údajoch nie sú zahrnuté. Zníži emisie oxidu uhličitého o viac ako 50 %, emisie oxidu uhoľnatého o takmer 99 % a emisie oxidu dusného (N2O) o viac ako 50 %. Vďaka nemu sa eliminujú vibrácie a hluk z pomocných motorov, v ktorého tesnej blízkosti bola nameraná intenzita 90–120 dB, a lodným strojníkom zlepší podmienky údržby.
3. Náklady – kapitálové výdavky a prevádzkové náklady
Náklady na montáž zariadení a využívanie pobrežnej elektrickej siete sú rozdelené medzi prístav a loď a budú sa podstatne líšiť v závislosti od existujúcej infraštruktúry najmä v prístave. Hodnotenie vplyvu uvádza orientačné výpočty pre celkové ročné systémové náklady priemerného kotviska a pre nové a zmodernizované plavidlá s rozličnými veľkosťami pomocných motorov. Výsledky sú zachytené v tabuľke 1.
Možno konštatovať, že celkové náklady sú oveľa nižšie pri lodiach s väčšími pomocnými motormi, pri ktorých takisto možno očakávať najvýraznejšie zníženie objemu emisií. Taktiež sú náklady omnoho nižšie v prípadoch, keď sa zariadenie na využívanie pobrežnej elektrickej siete inštaluje v novoskonštruovaných lodiach, ako v prípadoch modernizácie starších lodí. Významným faktorom pre celkové náklady lodí je palivo a náklady za elektrickú energiu. Palivové náklady sa líšia, no palivo s nižším obsahom síry je spravidla drahšie ako palivo s vyšším obsahom síry. Zatraktívniť využívanie pobrežnej elektrickej siete na lodiach kotviacich v prístave by takisto mala znížená daň z tejto elektrickej energie.
Tabuľka 1
TYP LODE Veľkosť pomocného motora |
Celkové ročné systémové náklady |
|
|
s daňou nízke ceny paliva |
bez dane vysoké ceny paliva |
(EUR/kotvisko/rok) |
(EUR/kotvisko/rok) |
|
NOVÁ |
||
Malá |
164 659 |
82 315 |
Stredná |
269 416 |
39 904 |
Veľká |
521 630 |
–72 298 |
MODERNIZOVANÁ |
||
Malá |
202 783 |
120 439 |
Stredná |
324 402 |
94 890 |
Veľká |
617 999 |
24 071 |
4. Porovnanie výhod a nákladov
Ročné finančné výhody zo zníženia objemu spomenutých štyroch látok znečisťujúcich ovzdušie v 500 kotviskách by pri použití paliva s 0,1 % obsahom síry boli 103 miliónov až 284 miliónov EUR a pri použití paliva s 2,7 % obsahom síry 252 miliónov až 708 miliónov EUR. Rozpätie hodnôt závisí od rozličných metodologických faktorov vrátane predpokladanej dĺžky štatistického života. Viac podrobností nájdete v hodnotení vplyvu tematickej stratégii o znečistení ovzdušia (3).
Celkové ročné systémové náklady na kotvisko, uvedené v tabuľke 1, závisia od troch faktorov: veľkosti lodného motora, toho, či sa technológia zavádza na novej, alebo starej lodi, a od nákladov na elektrickú energiu a lodné palivá. V hodnotení vplyvu sa odhaduje, že za predpokladu nízkych cien paliva a plného daňového zaťaženia lodí z elektrickej energie sú náklady lodí, ktoré v 500 kotviskách využívajú pobrežnú elektrickú sieť, ročne o 185 miliónov EUR vyššie ako náklady lodí, ktoré v kotvisku využívajú na výrobu elektrickej energie lodné palivo. Za predpokladu vyšších cien paliva a úplnej výnimky z dane z elektrickej energie by sa celkové náklady znížili o 80 % približne na 34 miliónov EUR ročne.
Z týchto údajov vyplýva, že v mnohých situáciách výhody využívania pobrežnej elektrickej siete vyvážia náklady naň. V mnohých prípadoch sú výhody mnohonásobne väčšie než náklady.
5. Záver
Výhody využívania pobrežnej elektrickej siete a náklady naň sa podstatne líšia v závislosti od existujúcej konfigurácie a lokality prístavu, kotviska a lode. To znamená, že jeho nákladovú efektívnosť je nutné overovať v jednotlivých prípadoch osobitne a že úsilie o priame zníženie emisií z lodných motorov by malo pokračovať.
Z ekologického hľadiska dosahuje využívanie pobrežnej elektrickej siete oveľa výraznejšie zníženie objemu emisií, ako sa dosahuje, keď lode v kotvisku využívajú palivo s 0,1 % obsahom síry (ako od roku 2010 stanovuje smernica 2005/33/ES), najmä v prípade NOx a tuhých častíc. Preto by sa malo obzvlášť zvážiť v prístavoch, kde emisie NOx a tuhých častíc sú jednou z príčin problémov s miestnou kvalitou ovzdušia, ako napríklad prekročené limitné hodnoty ozónu a tuhých častíc v okolitom ovzduší.
Z údajov všeobecne vyplýva, že pre lode s väčšími motormi, ktoré pravidelne kotvia v tých istých prístavoch, by využívanie pobrežnej elektrickej energie bolo tak z ekologického, ako aj z ekonomického hľadiska výhodnejšie ako používanie paliva s 0,1 % obsahom síry. Z ekonomického hľadiska by využívanie pobrežnej elektrickej siete malo priniesť úspory porovnateľné s úsporami spojenými s novými loďami, ktoré používajú palivá s malým obsahom síry a pravidelne kotvia v tých istých prístavoch, najmä – ale nielen – ak by sa využili daňové úľavy z dane z elektrickej energie, ktoré povoľuje smernica 2003/96/ES. Členské štáty a miestne orgány budú možno chcieť zvážiť iné prostriedky, ktoré by mohli byť motiváciou pre investície prístavov na zriadenie a využívanie infraštruktúry pobrežnej elektrickej siete.
(1) Pozri: http://www.europa.eu.int/comm/environment/air/pdf/task2_shore-side.pdf
(2) Pozri: http://europa.eu.int/comm/environment/air/cafe/activities/pdf/cafe_cba_externalities.pdf (s. 4). Hodnoty sú priemery krajín (mestské a vidiecke oblasti spolu), preto výhody môžu byť vyššie v prístavoch pri centrách miest.
(3) SEK(2005) 1133.