31999R1334

Nariadenie Rady (ES) č. 1334/1999

z 21. júna 1999,

ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovozy kysličníka horečnatého s pôvodom v Čínskej ľudovej republike

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 384/96 z 22. decembra 1995 o ochrane proti dumpingovým dovozom z krajín, ktoré nie sú členskými krajinami Európskeho spoločenstva [1], najmä jeho článok 11 ods. 2,

so zreteľom na návrh predložený Komisiou po tom, ako bol konzultovaný s Poradným výborom,

keďže:

A. KONANIE

1. Platné opatrenia

(1) V júni 1993 boli nariadením Rady (EHS) č. 1473/93 [2] uložené konečné antidumpingové opatrenia na dovozy kaustického kalcinovaného kysličníka horečnatého (ďalej len "CCM") s pôvodom v Čínskej ľudovej republike. Tieto opatrenia mali formu premenlivého cla, t. j. clo bolo uložené na tie dovozy, ktorých cena bola pod minimálnou dovoznou cenou stanovenou v nariadení, ktoré je predmetom skúmania. Minimálna dovozná cena vychádzala z vypočítanej bežnej hodnoty.

2. Žiadosť o preskúmanie

(2) Po uverejnení oznámenia o blížiacom sa uplynutí platných antidumpingových opatrení na dovozy CCM s pôvodom v Čínskej ľudovej republike [3] dostala Komisia v marci 1998 žiadosť, aby tieto opatrenia preskúmala podľa článku 11 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 384/96 (ďalej len "základné nariadenie").

(3) Žiadosť podal Eurometaux v mene výrobcov spoločenstva, na ktorých pripadá 100 % výroby predmetného tovaru v spoločenstve.

(4) Žiadosť vychádzala z toho, že zánik opatrení by pravdepodobne spôsobil opätovný výskyt dumpingu a poškodenie priemyselného odvetvia spoločenstva. Komisia dospela po konzultácii s Poradným výborom k záveru, že existujú dostatočné dôkazy na začatie konania a uverejnila oznámenie o začatí šetrenia [4] podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia.

3. Šetrenie

(5) Komisia o začatí konania oficiálne informovala sťažujúcich sa výrobcov zo spoločenstva, vývozcov a výrobcov vo vývoznej krajine a dovozcov, ako aj ich zastupujúce zväzy, o ktorých vedela, že sa ich konanie týka, a zástupcov vývoznej krajiny. Komisia zaslala dotazníky všetkým týmto stranám a tým, ktorí sa sami prihlásili v rámci časového limitu stanoveného v oznámení o začatí. Ďalej boli informovaní výrobcovia v Indii, vybranej ako porovnateľná krajina, a boli im zaslané dotazníky. Komisia tiež poskytla priamo dotknutým stranám príležitosť predložiť svoje názory písomne a požiadať o vypočutie.

(6) Všetci výrobcovia v spoločenstve odpovedali na dotazník. Zodpovedané dotazníky prišli aj od troch čínskych vývozcov, Liaoning Metals & Minerals Import & Export Corp., Citic Trading Co. Ltd a Liaoning Foreign Trade Corp. (ďalej len "čínski vývozcovia"), jedného spojeného dovozcu a jedného spojeného obchodníka. Podľa údajov Eurostatu na spolupracujúce strany pripadlo viac ako 87 % celkových dovozov z Čínskej ľudovej republiky. Aj traja nezávislí dovozcovia, Frank & Schulte Benelux z Holandska, Timab Industries SA z Francúzska a GBC Ltd zo Spojeného kráľovstva, odpovedali na dotazníky a oznámili písomne svoje stanoviská. Odpoveď neprišla od používateľov tovaru s výnimkou spoločnosti Timab Industries, ktorá daný tovar sama dovážala.

(7) Komisia zohľadnila a preverila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné, aby zistila pretrvávanie alebo opätovný výskyt dumpingu a ujmy, a poškodenie záujmov spoločenstva. Šetrenia sa uskutočnili v prevádzkach nasledovných spoločností:

a) Výrobcovia v spoločenstve:

- Grecian Magnesite SA, Atény, Grécko

- Magnesitas Navarras, Pamplona, Španielsko

- Magnesitas de Rubian, Sarria (Lugo), Španielsko

- Styromag GmbH, St Kahtarein an der Laming, Rakúsko

b) Výrobcovia v porovnateľnej krajine:

- Tamil Nadu Magnesite Ltd, Salem, India

c) Nezávislí dovozcovia v spoločenstve:

- Frank & Schulte Benelux, Capelle a/d Ijssel, Holandsko

- Timab Industries SA, St Malo, Francúzsko (aj používateľ uvedeného tovaru)

- GBC Ltd., Ewell (Surrey), Veľká Británia

d) Spojení dovozcovia a obchodníci:

- Citic Germany GmbH, Bad Homburg, Nemecko

- Lutz Mineralien GbmH, Schifferstadt, Nemecko.

(8) Obdobie šetrenia dumpingu zahrnovalo 1. júl 1997 až 30. jún 1998 (ďalej len "OŠ"). Obdobie šetrenia v priemyselnom odvetví spoločenstva trvalo od 1. januára 1994 do konca OŠ (ďalej len "OŠP").

B. TOVAR A PODOBNÝ TOVAR

1. Dotyčný produkt

(9) Tovar, ktorý je predmetom tohto konania, je forma kysličníka horečnatého, a to kaustický calcinovaný magnezit (CCM), ktorý sa spracúva z prírodne sa vyskytujúceho uhličitanu horečnatého alebo magnezitu. Aby sa vyrobil CCM, magnezit sa dobýva, drví, triedi, a potom vypaľuje v peci pri teplote od 700 do 1000 °C. Výsledkom je CCM s rôznym obsahom alebo kvalitou kysličníka horečnatého ("MgO"). Hlavné nečistoty v CCM sú SiO2, Fe2O3, Al2O3, CaO a B2O3 (oxid kremíka, oxid železa, oxid hliníka, oxid vápnika a oxid bóru). CCM sa používa hlavne v poľnohospodárstve na kŕmenie zvierat alebo ako hnojivo, v stavebníctve na podlahové a izolačné dosky a ďalej pri výrobe celulózy, papiera a brúsnych materiálov.

(10) CCM nie je chemicky jednotný. Nezistili sa však jasné deliace čiary, ktoré by umožnili klasifikáciu CCM na jednotlivé tovary. Hranica medzi kvalitami nie je jasná pre prekrývanie používania, pretože používatelia na rovnaké účely používajú magnezit rôznych kvalít a z rôznych zdrojov zásobovania.

(11) Hoci sa CMM s pôvodom v Čínskej ľudovej republike predávaný na trhu spoločenstva líšil z hľadiska obsahu MgO, celkovo nešlo o významné rozdiely vo fyzikálnych vlastnostiach, vzájomnej zameniteľnosti, vnímaní alebo marketingu dotknutého tovaru. Ako v predchádzajúcom, tak aj v tomto šetrení by sa preto mali považovať všetky kvality a typy CCM za jediný tovar.

2. Podobný tovar

(12) Zistilo sa, že neexistovali žiadne základné rozdiely vo fyzikálnych a chemických vlastnostiach a vo využívaní CCM vyvážaného do spoločenstva a medzi tovarom vyrábaným a predávaným na domácom trhu porovnateľnej krajiny. Navyše, neexistovali žiadne rozdiely medzi predmetným tovarom a tovarom vyrábaným a predávaným sťažujúcim sa priemyselným odvetvím spoločenstva na trhu spoločenstva. V tomto smere šetrenie potvrdilo záver z predchádzajúceho šetrenia, že používatelia by mohli spracovať tak dovážaný tovar, ako aj tovar vyrábaný v spoločenstve bez akejkoľvek úpravy svojho výrobného procesu.

(13) Niektorí nezávislí dovozcovia konštatovali, že CCM z Čínskej ľudovej republiky sa nepodobal na CCM vyrobený a predávaný priemyselným odvetvím spoločenstva. Tvrdili, že tieto nemožno považovať za podobné, pretože surovina (MgCO3) v Čínskej ľudovej republike bola bežne dostupná vo veľkých ložiskách, pričom surovina spoločenstva sa musela ťažiť z úzkych ložísk. Navyše, obsah MgO v čínskom magnezite bol prirodzene vyšší.

(14) Z dôvodu metódy ťažby sa obsah magnezitu a výrobný proces môžu u jednotlivých výrobcov líšiť a je to tak na celom svete; tieto rozdiely nemajú významný vplyv na koncový tovar a nie sú také, aby odôvodnili tvrdenie niektorých nezávislých dovozcov, že výroba CCM v Čínskej ľudovej republike je jedinečná z hľadiska používaných metód a procesov a chemických a fyzikálnych vlastností magnezitu. Potvrdila to aj skutočnosť, že tak výrobcovia v spoločenstve, ako aj čínski vývozcovia majú dosť spoločných zákazníkov.

(15) Preto CCM exportovaný do spoločenstva na jednej strane a tovar vyrábaný a predávaný priemyselným odvetvím spoločenstva na trhu spoločenstva a tovar vyrábaný a predávaný na domácom trhu v porovnateľnej krajine na druhej strane, sú vzájomne zameniteľné a mali by sa považovať za jediný podobný tovar v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

C. DUMPING

1. Predbežné poznámky

(16) V súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia sa šetrením preskúmala pravdepodobnosť pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu bez antidumpingových opatrení.

2. Porovnateľná krajina

(17) Na zistenie bežnej hodnoty sa zohľadnila skutočnosť, že v tomto šetrení by bežná hodnota dovozov z Čínskej republiky mala vychádzať z údajov tretej krajiny s trhovým hospodárstvom. V tejto súvislosti bolo v oznámení o začatí konania ako vhodná tretia krajina s trhovým hospodárstvom na zistenie bežnej hodnoty uvedené Turecko. Viacerí dovozcovia však namietali, že Turecko nie je vhodné, pretože prístup k surovinám v Turecku je ťažší ako v Čínskej ľudovej republike. Keďže bane v Turecku nemajú rovnaké prírodné výhody ako v Čínskej ľudovej republike, náklady na ťažbu a spracovanie v Turecku sú vyššie ako v čínskych baniach. Ako alternatívu jeden dovozca navrhol Slovensko, v ktorom údajne sú prírodné podmienky porovnateľné s Čínskou ľudovou republikou. Iní navrhovali, aby bežná hodnota vychádzala z domácich predajných cien vápenca alebo dolomitu v Nemecku, ktorý sa ťaží a spracúva podobne ako CCM v Čínskej ľudovej republike a má podobné využitie.

(18) Vzhľadom na pripomienky dovozcov k výberu Turecka ako porovnateľnej krajiny sa hľadala spolupráca nielen v Turecku, ale aj v iných krajinách, o ktorých bolo známe, že sa v nich v dostatočných množstvách vyrába CCM. Žiadosť o spoluprácu bola adresovaná osobitne trom známym výrobcom v Turecku, dvom v Brazílii, jednému na Slovensku a dvom v Indii. Z Brazílie neprišla žiadna odpoveď a slovenský výrobca vyhlásil, že nemôže poskytnúť požadované informácie v súvislosti s OŠ. Jediný turecký výrobca CCM, ochotný spolupracovať, uviedol domáce objemy predaja, ktoré nebolo možné považovať za reprezentatívne v porovnaní s čínskymi vývozmi do spoločenstva, pokým iný turecký výrobca vyrábal len inú formu MgO, spekaný magnezit. Nakoniec jeden indický výrobca súhlasil, že poskytne informácie požadované v dotazníku.

(19) Čo sa týka návrhu použiť domáce predajné ceny vápenca alebo dolomitu v Nemecku, treba zdôrazniť, že vápenec a dolomit nemožno považovať za podobný ako CCM, nakoľko ich chemické vlastnosti sú iné.

(20) O domácom predaji indického spolupracujúceho výrobcu sa zistilo, že reprezentuje podstatne viac ako 5 % celkových dovozov do spoločenstva z Čínskej ľudovej republiky počas OŠ. Indický trh s CCM sa javil ako konkurenčný trh, na ktorom si najmenej päť domácich výrobcov CCM navzájom konkuruje. Magnezit, surovina na výrobu CCM, je ľahko dostupný vo veľkých množstvách v otvorených baniach v blízkosti závodov. Ťažba a výrobný proces indického výrobcu je veľmi podobný ako proces čínskych výrobcov.

(21) Čínski vývozcovia predložili na uváženie, aby sa Turecko, hoci nie je celkom vhodné, použilo ako porovnateľná krajina, lebo bežná hodnota zistená v Indii by nijako nenadväzovala na hodnotu zistenú v Turecku v predchádzajúcom šetrení. Ako sa však predtým konštatovalo, predaj v Turecku bol príliš nízky, aby bol reprezentatívny, a preto neexistovala žiadna alternatíva výberu inej porovnateľnej krajiny.

(22) Čínski vývozcovia predložili argument, že spolupracujúci indický výrobca je v úplnom štátnom vlastníctve, a preto ceny CCM v Indii sú kontrolované vládou. Je skutočne pravdou, že daná spoločnosť je vo vlastníctve štátu. Pôsobí však v kontexte trhového hospodárstva a jej domáci predaj sa realizuje v konkurencii s celým radom spoločností, ktoré nepatria indickej vláde. Nezistilo sa, že štátne vlastníctvo by spôsobovalo akúkoľvek deformáciu účtovaných nákladov alebo cien.

(23) Vo svetle vyššie uvedeného považuje Komisia Indiu za vhodnú porovnateľnú krajinu na účely zistenia bežnej hodnoty.

3. Bežná hodnota

(24) Bežná hodnota jediného druhu CCM, ktorý sa vyrába a predáva v Indii, sa stanovila na základe cien zaplatených alebo splatných nezávislými zákazníkmi na domácom trhu pri predajoch podobného tovaru, o ktorom sa zistilo, že sa vyrába v dostatočnom množstve a bežne sa s ním obchoduje. Bežná hodnota ostatných druhov, ktoré spolupracujúca spoločnosť nevyrába, sa stanovila použitím koeficienta úpravy bežnej hodnoty stanoveného na základe druhu vyrábaného spolupracujúcou spoločnosťou. Pretože vyšší obsah MgO zodpovedá vyššej kvalite, a teda tovaru s vyššou hodnotou, považovalo sa za rozumné určiť upravené hodnoty rôznych druhov vyvážaných z Čínskej ľudovej republiky priamo úmerne obsahu MgO.

4. Vývozná cena

(25) Vývozy CCM do spoločenstva zo strany spolupracujúcich čínskych vývozcov predstavovali približne 87 % celkových dovozov daného tovaru z Čínskej ľudovej republiky, ako sa odhadlo z odpovedí v dotazníkoch a z údajov Eurostatu týkajúcich sa kódu KN 25199090 TARIC položka 10/80, ku ktorej sa dovozy zisťovaného tovaru vzťahujú.

(26) Za dvoch spolupracujúcich vývozcov, ktorých predaje do spoločenstva sa celé realizovali cez nezávislých dovozcov, sa vývozná cena stanovila na základe ceny skutočne zaplatenej alebo splatnej za tovar predaný na vývoz nezávislým dovozcom.

(27) Za vývozcu, ktorého predaje do spoločenstva sa celé realizovali cez jeho spojeného dovozcu v spoločenstve, ktorý potom ďalej predával spojenému obchodníkovi, sa vývozná cena vypočítala tak, že od ceny opätovného predaja účtovanej prvému nezávislému kupujúcemu sa odpočítali všetky náklady, ktoré vznikli spojenému dovozcovi a spojenému obchodníkovi medzi dovozom a opätovným predajom, vrátane primeraného zisku; tak sa stanovila spoľahlivá vývozná cena v súlade s článkom 2 ods. 9 základného nariadenia. Výška zisku sa vypočítala na základe zisku dosiahnutého v priemere spolupracujúcimi nezávislými dovozcami, a to v rozsahu 9 % z predajného obratu spojeného obchodníka.

5. Porovnanie

(28) Vážený aritmetický priemer bežnej hodnoty za všetky druhy sa porovnal s váženým aritmetickým priemerom vývoznej ceny za príslušný druh CCM na báze FOB prístav krajiny výrobcu, v súlade s článkom 2 ods. 11 základného nariadenia.

(29) V záujme spravodlivého porovnania medzi bežnou hodnotou a vývoznou cenou sa zohľadnili rozdiely vo faktoroch, o ktorých sa tvrdilo a preukázalo, že ovplyvňujú porovnateľnosť v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia. V tomto smere sa vykonali úpravy nákladov vnútrozemskej a námornej prepravy, poistenia, manipulačných, nakladacích, pomocných nákladov a nákladov na úvery. Navyše, pretože výrobcovia v Čínskej ľudovej republike majú ľahší prístup k surovinám, Komisia považovala za správnu ďalšiu úpravu, aby sa zohľadnili nižšie náklady na ťažbu magnezitovej rudy spôsobené priaznivejším pomerom výťažku rudy v Čínskej ľudovej republike v porovnaní s Indiou. V dôsledku toho, keďže sa zistilo, že pomer výťažku rudy v Indii je podobný ako pomer zistený v Turecku – krajine porovnávanej v predchádzajúcom šetrení – a keďže zúčastnené strany neposkytli žiadne nové fakty, rozhodlo sa použiť rovnakú úpravu bežnej hodnoty, akú vyžadovali čínski účastníci v predchádzajúcom šetrení, t. j. odpočet 20 % z nákladov na ťažbu, zistených v Indii.

(30) Nakoniec sa za odôvodnenú uznala žiadosť čínskych vývozcov o úpravu týkajúcu sa rozdielu v úrovni obchodu; presný výpočet sa však nepovažoval za potrebný, keďže v danom prípade ide o šetrenie po uplynutí opatrení a keďže sa vychádzalo z toho, že dumpingové rozpätie by aj po takej úprave bolo stále ešte významné.

6. Dumpingové rozpätie

(31) Porovnanie bežnej hodnoty a vývoznej ceny preukázalo existenciu dumpingu a dumpingového rozpätia rovnajúceho sa hodnote, o ktorú takto stanovená bežná hodnota prevyšovala vývoznú cenu do spoločenstva. Zistené dumpingové rozpätie, vyjadrené ako percento dovoznej ceny na báze CIF hranica spoločenstva, bolo závažné.

D. PRAVDEPODOBNOSŤ OPÄTOVNÉHO VÝSKYTU ALEBO POKRAČOVANIA DUMPINGU

(32) V analýze existencie dumpingu počas OŠ, pravdepodobnosti pokračovania dumpingu, sa skúmalo, či sa príslušné opatrenia majú odstrániť. Na základe informácií poskytnutých vývozcami sa považuje za pravdepodobné, že čínske vývozy CCM budú pokračovať s rovnakými alebo dokonca nižšími cenami ako počas OŠ. Podporuje to skutočnosť, ako uvádza oficiálna štatistika USA, že čínske vývozné ceny FOB do tejto krajiny, ktorá je jednou z hlavných krajín určenia CCM z Čínskej ľudovej republiky, boli v priemere podstatne nižšie ako príslušné ceny čínskych vývozov do spoločenstva počas OŠ.

(33) Na základe zistenia, že vývozy CCM s pôvodom v Číne sa počas OŠ uskutočňovali za dumpingové ceny a na základe mierneho poklesu čínskych vývozných cien do spoločenstva, ktorý podľa informácií vývozcov možno očakávať, a pri zohľadnení čínskej cenovej politiky voči tretím krajinám, v ktorých neplatia žiadne protidumpingové opatrenia, dospelo sa k záveru, že dumping by pravdepodobne pokračoval, ak by sa platné opatrenia odstránili.

(34) Navyše, zrušenie povoľovacieho systému pri vývoze, ktorý sa spomína ďalej, by pravdepodobne viedlo k poklesu čínskych vývozných cien na približne 75 EUR, čo by sa rovnalo ďalšiemu zvýšeniu dumpingu.

E. DEFINOVANIE ODVETVIA SPOLOČENSTVA

(35) V súlade s článkom 4 ods. 1 základného nariadenia by sa mal pojem "priemyselné odvetvie spoločenstva" vykladať tak, že sa týka výrobcov podobného tovaru zo spoločenstva ako celku alebo tých z nich, ktorých celková výroba tovarov dosahuje značný podiel – v súlade s definíciou v článku 5 ods. 4 základného nariadenia – na celkovej výrobe týchto tovarov v spoločenstve. Šetrenie potvrdilo, že na výrobcov spoločenstva, ktorí podali žiadosť o preskúmanie, pripadá 100 % výroby CCM v spoločenstve. Preto predstavujú priemyselné odvetvie spoločenstva v zmysle článku 4 ods. 1 a článku 5 ods. 4 základného nariadenia.

F. ANALÝZA SITUÁCIE NA TRHU SPOLOČENSTVA S CCM

(36) Po prvé, treba poznamenať, že väčšina špecifických údajov, ktoré sa týkajú odvetvia spoločenstva pre OŠP, sa vypočítala na základe údajov troch výrobcov v spoločenstve, Grecian Magnesite, Magnesitas Navarras a Mangesitas de Rubián. Štvrtý výrobca v spoločenstve, Styromag, bol založený ako nezávislá spoločnosť až v roku 1996 v dôsledku bankrotu spoločnosti Magindag v roku 1994, ktorá bola tiež výrobcom CCM. Nakoľko informácie za Styromag boli k dispozícii až od roku 1996, aby sa získal súvislý obraz o ekonomickej situácii priemyselného odvetvia spoločenstva, Komisia považovala za vhodné informácie spoločnosti Styromag na účely analýzy situácie priemyselného odvetvia spoločenstva nezohľadniť. Údaje zo spoločnosti Styromag sa zahrnuli do zistenia celkovej spotreby spoločenstva a odrazili sa v analýze znižovania cien v OŠ. Možno tiež konštatovať, že uvedená analýza situácie priemyselného odvetvia spoločenstva by sa nezmenila, aj keby sa do nej zahrnuli extrapolované údaje za Styromag za obdobie 1994 – 1995.

1. Spotreba na trhu spoločenstva

(37) Celková spotreba CCM v OŠ sa vypočítala na základe:

- objemu predaja priemyselného odvetvia spoločenstva na trhu spoločenstva,

- dovozov CCM do spoločenstva z Čínskej ľudovej republiky a

- dovozov CCM do spoločenstva zo všetkých ostatných tretích krajín.

(38) Na tomto základe spotreba vzrástla z 328000 t v roku 1994 na 356000 t v OŠ na úroveň blízku k úrovni zistenej v predchádzajúcom období zisťovania (368000 t). Obdobie 1994 – 1996 bolo charakteristické trvalým rastom spotreby na 422000 t v roku 1996. Spotreba spoločenstva sa zvyšovala, pretože vplyvom poveternostných podmienok vzrástol dopyt po nízkokvalitnom CCM, ktorý sa používa najmä v poľnohospodárstve, a tiež z dôvodu objavu možného rozvoja niekoľkých nových priemyselných trhov. Po dosiahnutí vrcholu poklesol dopyt v roku 1997 o 18 %, počas OŠ sa však čiastočne zotavil.

(39) Záverom možno konštatovať, že spotreba CCM v spoločenstve sa pomerne rovnomerne rozdelila na oba sektory, t. j. približne 50 % spotreby pripadlo na poľnohospodárstvo a druhá polovica sa použila v priemysle.

2. Dovozy z dotknutej krajiny

a) Objem dovozu, podiel dovozu a podiel na trhu dovozov počas OŠP

(40) Objem dovozov CCM s pôvodom v Čínskej ľudovej republike sa zvýšil z 86089 t v roku 1994 na 110592 t v OŠ, čo zodpovedá zvýšeniu približne o 28 % počas OŠP. Objem, ktorý sa dovážal počas OŠ, je tesne na úrovni predchádzajúceho obdobia v pôvodnom šetrení (120000 t).

(41) Podiel CCM dováženého z Čínskej ľudovej republiky predstavoval od 77 % do 82 % z celkového množstva všetkých dovozov do spoločenstva počas OŠP. Najvyšší podiel dovozu sa dosiahol vo vrcholnom roku dopytu – 1996. Treba však poznamenať, že v čase predchádzajúceho obdobia šetrenia podiel dovozu z Čínskej ľudovej republiky predstavoval približne len 54 %.

(42) Podiel na trhu dovozov z Čínskej ľudovej republiky na trh spoločenstva sa zvýšil z roku 1994 do OŠ z 26,3 % na 31 %. Je to ekvivalentné celkovému zvýšeniu o 4,7 bodov počas OŠP. V roku 1996, v roku s mimoriadne vysokým dopytom, čínsky podiel na trhu dosiahol 36,4 %. V predchádzajúcom šetrení dosahovali dovozy z Čínskej ľudovej republiky podiel na trhu 32 % v OŠ.

b) Cenový vývoj a správanie sa cien u dovozov šetreného tovaru

i) Cenový vývoj dovozov

(43) Podľa informácií Eurostatu sa čínska priemerná predajná cena CIF do spoločenstva v období 1994 – 1995 výrazne zvýšila, a potom ďalej trvalo klesala. Priemerné predajné ceny príslušných dovozov sa tak počas OŠP zvýšili približne o 14 %.

(44) Argumentovalo sa, že čínsky systém exportných licencií, ktorý sa údajne zaviedol potom, ako sa zaviedli antidumpingové clá, by postupne obmedzil dodávanie čínskeho CCM do spoločenstva, čím sa by sa zvýšili čínske predajné ceny do spoločenstva. Ako sa však spomína vyššie, objem čínskeho dovozu sa počas OŠP zvýšil o 28 %, a hoci čínske dovozné ceny do spoločenstva sa po zavedení opatrení v roku 1993 do roku 1995 zvýšili, odvtedy trvalo klesali.

ii) Cenové správanie sa vývozcov

(45) Aby sa zistilo cenové správanie sa vývozcov v porovnaní so správaním sa výrobcov v spoločenstve, analyzovali sa vývozné ceny, ako aj ceny priemyselného odvetvia spoločenstva v OŠ. V tejto analýze sa použili predaje priemyselného odvetvia spoločenstva a predaje čínskych spolupracujúcich vývozcov nezávislým dovozcom v spoločenstve, ako aj opätovné predaje spojených dovozcov nezávislým zákazníkom, považované za vykonané na rovnakej úrovni obchodu. Na túto analýzu sa tovar zoskupil do dvoch kategórií podľa jeho použitia v poľnohospodárstve a priemysle. Na tomto základe sa predajné ceny CCM vyrobeného a predávaného priemyselným odvetvím spoločenstva porovnali s predajnými cenami čínskeho CCM používaného na rovnaký účel.

(46) Treba poznamenať, že spolupracujúci čínski vývozcovia predávali významný podiel svojho objemu spoločenstvu prostredníctvom zákazníkov nachádzajúcich sa mimo spoločenstva na báze FOB čínska hranica. Preto sa museli vykonať úpravy, aby sa na základe informácií spolupracujúcich dovozcov a vývozcov dosiahla báza CIF hranica spoločenstva.

(47) Príslušné dovozné ceny CIF získané váženým aritmetickým priemerom sa porovnali s cenami výrobcov v spoločenstve, upravili sa rozdiely v dodacích podmienkach za tie trhy, na ktorých obe strany realizovali predaje, pretože len za také trhy sa dalo vypracovať zmysluplné porovnanie. Zisťovanie preukázalo, že celkové priemerné predajné ceny čínskych vývozcov boli pri obidvoch použitiach tovaru nižšie ako ceny priemyselného odvetvia spoločenstva. Pri jednotlivom hodnotení sa zistilo, že priemerný rozdiel medzi cenami čínskych vývozov a cenami priemyselného odvetvia spoločenstva bol väčší u CCM používaného v priemysle ako u CCM používaného v poľnohospodárstve.

(48) Analýza odpovedí v dotazníkoch spolupracujúcich dovozcov odhalila, že u významného podielu predaja CCM používaného na poľnohospodárske účely boli predajné vývozné ceny CIF tesne na úrovni minimálnej ceny 112 ECU za t; dá sa predpokladať, že tieto ceny boli obmedzené platnými antidumpingovými opatreniami.

(49) Napriek skutočnosti, že vývozné ceny neodrážali, že čínsky CCM mal vyššiu čistotu ako CCM vyrábaný priemyselným odvetvím spoločenstva, Komisia nepovažovala za potrebné použiť koeficient úpravy. O takú úpravu žiadalo priemyselné odvetvie spoločenstva.

3. Ekonomická situácia priemyselného odvetvia spoločenstva

a) Výroba

(50) Ak sa porovnáva situácia na začiatku a na konci OŠP, celková výroba CCM bola od roku 1994 do OŠ pomerne stála. Výroba vzrástla o 6 % z približne 207000 t na približne 219000 t vo vyššie spomínanom období.

b) Výrobná kapacita

(51) Výrobná kapacita priemyselného odvetvia spoločenstva vzrástla z 265000 t v roku 1994 na 280000 t v OŠ. Je to ekvivalentné zvýšeniu o približne 6 % počas OŠP.

c) Využívanie kapacity

(52) So 78 % využívanej kapacity priemyselného odvetvia dosahovalo spoločenstvo približne rovnakú úroveň v roku 1994, ako aj v OŠ. Využívanie kapacity vzrástlo na 89 % a 88 % v rokoch 1995 a 1996. To bolo výsledkom očakávania silného predaja v tomto období, ktorý sa najmä v roku 1996 nerealizoval. Odvtedy využívanie kapacity priemyselného odvetvia spoločenstva trvale klesalo.

d) Predaj podľa objemu

(53) Celkový objem predaja výrobcov spoločenstva sa zvýšil z približne 209000 t v roku 1994 na takmer 211000 t v OŠ. Objem predaja sa značne zvýšil medzi rokom 1994 a 1995, odvtedy však trvalo klesal.

e) Podiel na trhu

(54) Podiel priemyselného odvetvia spoločenstva na trhu spoločenstva klesol zo 63 % v roku 1994 na 58 % v OŠ. Je to ekvivalent poklesu päť percentuálnych bodov počas OŠP. V roku 1996, v roku s mimoriadne vysokým dopytom, podiel priemyselného odvetvia spoločenstva na trhu klesol na 50 %. Hoci v nasledujúcom roku odvetvie spoločenstva opäť získalo stratené percentuálne body, podiel priemyselného odvetvia spoločenstva opäť vykázal klesajúci trend od roku 1997.

f) Cenový vývoj

(55) Prieskum ukázal, že priemerná predajná cena výrobcov CCM v spoločenstve vzrástla o 7 % od roku 1994 do OŠ. Predajné ceny priemyselného odvetvia spoločenstva dosiahli vrchol v roku 1996 v dôsledku vysokého dopytu na trhu v tomto roku. Ceny poľnohospodárskeho CCM vzrástli počas OŠP o 13 %, predajné ceny CCM používaného na priemyselné účely vzrástli o 6 %. Pritom však ceny CCM pre poľnohospodárstvo vykazovali relatívne stabilný vývoj po vrchole v roku 1996, ceny CCM používaného na priemyselné účely klesli o 5 %.

g) Rentabilita

(56) Na účely analýzy rentability sa zohľadnil predaj niektorých vedľajších tovarov výroby CCM priemyselného odvetvia spoločenstva, a to s výsledkom zníženia špecifických nákladov CCM a zvýšenia príslušných ziskov CCM. Priemyselné odvetvie spoločenstva však tvrdilo, že tieto predaje mali len dočasný charakter a mohli by okamžite prestať. Komisia považovala predaje vedľajších tovarov uskutočnené v dlhšom časovom období za hodnotovo aj objemovo natoľko významné, že ich bolo treba zahrnúť do analýzy rentability CCM; výsledkom bola vyššia dosiahnutá rentabilita predaja CCM.

(57) Na tomto základe sa rentabilita priemyselného odvetvia spoločenstva vyjadrená ako percento čistých predajov zmenila počas OŠP zo straty 4,0 % v roku 1994 zistenej váženým aritmetickým priemerom na zisk 5,2 % v OŠ. Zisková situácia priemyselného odvetvia spoločenstva ako celku sa zlepšila o 9,2 percentuálnych bodov počas OŠP. Priemyselné odvetvie spoločenstva však pre svoju činnosť považuje za potrebnú ročnú ziskovosť 10 %.

h) Zamestnanosť

(58) Zamestnanosť v priemyselnom odvetví spoločenstva počas OŠP klesla o 6,7 %.

i) Zásoby

(59) Stavy zásob výrobcov spoločenstva sa zvýšili z 24788 t v roku 1994 na 34240 t v OŠ, čo dosahuje zvýšenie o približne 38 % v OŠP. Stavy zásob sa trvalo zvyšovali od roku 1994 do 1997, počas OŠ však potom klesli.

j) Investície

(60) Hodnota celkových investícií priemyselného odvetvia spoločenstva sa zvýšila o približne 23 % počas obdobia od roku 1994 do OŠ. Priemyselné odvetvie spoločenstva veľa investovalo, najmä v rokoch 1995 a 1996. Investície sa týkali najmä zdokonalenia a ďalšej racionalizácie výrobného procesu, aby sa zhospodárnili náklady. Časť priemyselného odvetvia spoločenstva inštalovala do pecí moderné filtre, aby sa znížilo znečistenie životného prostredia.

k) Vývozná činnosť priemyselného odvetvia spoločenstva

(61) Vývozy CCM priemyselného odvetvia spoločenstva do tretích krajín vykazujú pomerne stály vývoj. Ročné vývozy počas OŠP dosahovali približne 8000 t až 11000 t ročne.

l) Záver

(62) Po zavedení premenlivého antidumpingového cla v roku 1993 sa situácia priemyselného odvetvia spoločenstva počas OŠP zlepšila. Hospodárske ukazovatele ako výroba, výrobná kapacita, priemerné predajné ceny za tonu, rentabilita a investície zaznamenali kladný vývoj. Výroba, ako aj výrobná kapacita sa počas OŠP zvýšili približne o 6 %, pričom priemerné predajné ceny v rovnakom období vzrástli približne o 7 %. Po dvoch rokoch strát bol predaj priemyselného odvetvia spoločenstva opäť rentabilný od roku 1996. Je pravdepodobné, že to bolo spôsobené znížením počtu pracovníkov a investíciami realizovanými v predchádzajúcom roku s cieľom racionalizácie výroby. Počas OŠ objem predaja priemyselného odvetvia spoločenstva a využívanie kapacity dosiahli rovnakú úroveň ako v roku 1994. Napriek tomu vyššie uvedená analýza tiež ukázala, že to nie je tak u všetkých ukazovateľov; najmä od roku 1996 sa vyskytli trendy vývoja v oboch smeroch.

(63) Využívanie kapacity, podiel na trhu, zamestnanosť a uzávierka zásob sa nevyvíjali priaznivo. Priemyselné odvetvie spoločenstva prišlo počas tohto obdobia približne o päť percentuálnych bodov trhu spoločenstva. Priemyselné odvetvie spoločenstva zamestnávalo o 6,7 % menej pracovníkov počas OŠ v porovnaní s rokom 1994. Stav zásob priemyselného odvetvia spoločenstva sa v období 1994 – 1997 trvale zvyšoval; celkový rast počas OŠP dosiahol 38 %. Navyše, využívanie kapacity priemyselným odvetvím spoločenstva od roku 1995 trvale klesalo a ani v roku 1996 – roku s vysokým dopytom – využívanie kapacity nevzrástlo na viac ako 88 %.

(64) Šetrením sa zistilo, že hoci sa situácia priemyselného odvetvia spoločenstva v niektorých oblastiach zlepšila, niektoré iné hospodárske ukazovatele sa nevyvíjali natoľko priaznivo. Treba to vidieť v súvislosti s nízkymi cenami čínskych dovozov, ktoré sa realizovali takmer za minimálnu cenu a ktoré vyvíjali cenový tlak na priemyselné odvetvie spoločenstva. Priemyselnému odvetviu spoločenstva to bránilo v úplnom zotavení sa z účinkov predchádzajúcich dumpingových praktík.

(65) Uvádzalo sa, že priemyselné odvetvie spoločenstva si zlepšilo svoju situáciu na trhu spoločenstva napriek pokračujúcim dovozom z krajiny šetrenia. V tejto súvislosti možno poznamenať, že hoci antidumpingové opatrenia prispeli k zlepšeniu ekonomickej situácie priemyselného odvetvia spoločenstva, ich účinok, ako sa uvádza vyššie, bol zmiernený. Tento argument podporuje skutočnosť, že dovozy z Čínskej ľudovej republiky sa počas OŠP zvýšili o 28 %, čím získali 4,7 percentuálnych bodov z hľadiska podielu na trhu v rovnakom období.

4. Objemy dovozu a dovozné ceny z iných tretích krajín

a) Objem dovozu

(66) Objem dovozu CCM z iných tretích krajín sa počas OŠP zvýšil z približne 25000 t v roku 1994 na 26000 t počas OŠ. Je to ekvivalentné zvýšeniu približne o 4 %. V dôsledku vyššie opísaného vysokého dopytu po CCM v roku 1996 dosiahli dovozy z iných tretích krajín v tomto roku vrchol s viac ako 33000 t.

(67) Podiel na trhu dovozov z iných tretích krajín predstavoval 8 % od roku 1994 do roku 1996 a znížil sa o jeden percentuálny bod v roku 1997. Podiel na trhu za tieto krajiny bol počas OŠP relatívne stabilný.

b) Predajné ceny dovozov z tretích krajín

(68) Podľa Eurostatu vzrástli počas OŠP priemerné predajné ceny dovozov z tretích krajín o 43 %.

5. Záver

(69) V porovnaní s údajmi z predchádzajúceho šetrenia vykazovala spotreba spoločenstva relatívne stabilný vývoj. Konštatovalo sa, že dopyt v spoločenstve v období 1995 – 1996 rýchlo vzrástol, prekročil kapacitu priemyselného odvetvia spoločenstva a spôsobil nevyhnutné zvýšenie dovozu čínskeho CCM. Treba však poznamenať, že pomer využívania kapacity priemyselného odvetvia spoločenstva predstavoval približne 89 % v roku 1995 a odvtedy trvalo klesal. Preto možno dospieť k záveru, že spotreba spoločenstva nemala podstatný vplyv na situáciu priemyselného odvetvia spoločenstva počas OŠP.

(70) Navyše, zdá sa, že skôr to boli klesajúce čínske dovozné ceny od roku 1995, ktoré spôsobili zvýšenie objemu čínskeho dovozu. Každopádne, žiadne také významné zvýšenie dopytu sa nevyskytlo v období do OŠ, ktoré by mohlo vysvetliť zvýšenie dovozov a podiel na trhu čínskeho CCM, ako sa konštatovalo počas šetrenia.

(71) Priemyselné odvetvie spoločenstva vynaložilo značné úsilie, aby zlepšilo konkurenčnú schopnosť voči hlavným čínskym konkurentom a konkurentom z iných tretích krajín. Toto úsilie je mimoriadne viditeľné, ak sa pozrieme na rozsah investícií počas OŠP. Od roku 1994 do roku 1997 investovalo priemyselné odvetvie spoločenstva na modernizáciu a racionalizáciu svojich výrobných zariadení značné čiastky. V dôsledku pokračovania dumpingových dovozov z Čínskej ľudovej republiky však vynaložené úsilie nebolo celkom úspešné. Odvetvie spoločenstva ostávalo naďalej v zraniteľnej situácii.

G. PRAVDEPODOBNOSŤ OPÄTOVNÉHO VÝSKYTU UJMY

1. Analýza situácie v dotknutej vývoznej krajine

a) Systém čínskych licencií

(72) Ministerstvo zahraničného obchodu a hospodárskej spolupráce a Čínska obchodná komora dovozcov a vývozcov kovov, minerálov a chemikálií zaviedli v apríli 1994 systém vývozných licencií na všetky vývozy určitých minerálov, ktorý je v podstate totožný so systémom vývozných kvót. Všetky rôzne druhy kysličníka horečnatého, vrátane kaustického kalcinovaného magnezitu, boli zahrnuté do tohto systému licencií. V roku 1998 predstavoval licenčný poplatok približne 37 ECU za tonu CCM. Z toho vyplýva, že pri dodržaní minimálnej ceny 112 ECU za tonu by skutočná predajná cena bez licenčného poplatku predstavovala približne 75 ECU za tonu.

(73) Navyše, podľa Eurometaux, provincia Liaoning, v ktorej sa nachádza väčšina výrobcov, zaviedla v roku 1995 ďalšiu miestnu daň, ktorá v roku 1997 predstavovala približne 15 ECU za tonu. Tvrdilo sa, že tento licenčný systém je dostatočný na zníženie rizika obnoveného škodlivého dumpingu.

(74) Eurometaux tvrdil, že čínsky licenčný systém na kysličník horečnatý by sa mohol čoskoro zrušiť a obával sa, že čínske vývozy kysličníka by značne objemovo vzrástli a cenovo poklesli, ak by sa nepokračovalo s antidumpingovými opatreniami.

(75) Vývozcovia tvrdia, že licenčný systém priniesol stabilitu a spoľahlivosť do vývozu kysličníka horečnatého z Čínskej ľudovej republiky a neexistuje žiaden dôvod predpokladať, že tento systém sa čoskoro zruší. Ďalej konštatovali, že vývozcovia by v prípade skončenia antidumpingových opatrení a zrušenia licenčného systému určite neznížili svoje ceny na trhu tak stabilnom, akým je Európske spoločenstvo, ani by sa náhle dobrovoľne nevzdali dosahovania vyšších výnosov.

(76) Z hľadiska vyššie uvedených argumentov a z hľadiska povahy vyššie popísaného systému, ktorý prevádzkuje autonómne vláda vyvážajúcej krajiny, sa musí konštatovať, že existencia alebo zrušenie systému vývozných licencií nemôže mať žiaden vplyv na rozhodnutie inštitúcií spoločenstva, či obnoviť, alebo neobnoviť antidumpingové opatrenia. Analýza tohto systému len zdôraznila možnosti čínskych vývozcov predávať CCM za veľmi nízke ceny.

b) Čínske vývozy do tretích krajín

(77) Komisia na základe americkej obchodnej štatistiky analyzovala čínske vývozy CCM do USA. Tieto dovozy predstavovali 67 % z celosvetového dovozu CCM do USA v roku 1997 a 63 % do augusta roku 1998.

(78) Celkový objem čínskych vývozov do USA vzrástol zo 72477 t v roku 1994 na 89440 t v roku 1997, čo zodpovedá zvýšeniu o 23 %. V roku 1995 sa čínske vývozy do USA zvýšili na absolútne maximum objemu, viac ako 96000 t, čo je približne na rovnakej úrovni ako objem čínskych vývozov do spoločenstva, pričom trend opäť začal klesať v roku 1996.

(79) Hoci dokonca čínske predajné ceny CIF do Spojených štátov sa zvýšili od roku 1994 do roku 1995 o 80 %, keď začínali na veľmi nízkej úrovni, odvtedy klesli a ostávajú značne pod minimálnou cenou EÚ 112 ECU za tonu, stanovenou v roku 1993.

(80) Cenové porovnanie za všetky druhy CCM podľa Eurostatu vykazuje čínsku priemernú predajnú cenu na trhu spoločenstva, ktorá je približne o jednu tretinu vyššia ako priemerné predajné ceny na trhu USA. Nezdá sa preto, že by bol dôvod veriť, že bez opatrení by čínske ceny neklesli na úroveň porovnateľnú s cenami dovozov do USA, najmä preto, že dovozné ceny do spoločenstva sa veľmi tesne pridržiavali, ak nie rovnali, minimálnej cene, t. j. pohybovali sa na tejto úrovni len vďaka existencii minimálnej ceny.

c) Výroba, kapacita, využívanie kapacity a zásoby

(81) Komisia zaslala dotazníky ôsmim čínskym výrobcom a obchodným spoločnostiam, aby, okrem iného, zistila úroveň výroby, výrobnú kapacitu, využívanie kapacity a zásoby. Komisia však nemohla stanoviť úroveň výroby čínskych výrobcov ani presnú kapacitu, využívanie kapacity a zásoby, pretože tri zo štyroch spolupracujúcich spoločností sú len obchodnými spoločnosťami a iba jedna spoločnosť sama vyrába CCM. Ostatní výrobcovia nespolupracovali. Pretože to neumožnilo reprezentatívnu analýzu čínskej výroby CCM a pretože nebola k dispozícii žiadna oficiálna štatistika, Komisia musela podľa článku 18 základného nariadenia použiť dostupné informácie.

(82) Rozhodlo sa preto, že sa použijú informácie zo žiadosti o preskúmanie obsahujúce informácie o odvetví a informácie z prieskumu trhu. Podľa týchto údajov sa dá odhadnúť výroba v niekoľkých posledných rokoch na približne 600000 t ročne, z ktorých len 200000 t je určených na domáci čínsky trh.

(83) Na rovnakom základe sa museli použiť informácie zo žiadosti o preskúmanie na stanovenie výrobnej kapacity, využitia kapacity a zásob. Podľa rovnakého zdroja dosahovala výrobná kapacita čínskych výrobcov viac ako 700000 t ročne. Čo sa týka využívania, výrobné kapacity čínskych výrobcov v značnej miere ležali ladom. Čínske zásoby CCM dosahovali približne 500000 t.

2. Záver k opätovnému výskytu škodlivého dumpingu

(84) Čínske vývozné ceny na inom dôležitom trhu CCM, v USA, pre ktoré tiež platí systém vývozných licencií, boli v období od roku 1994 do polovice roku 1998 veľmi nízke. Dokonca, aj keď sa tieto ceny zvýšili od roku 1994 do roku 1997 približne o 70 %, začínajúc z veľmi nízkej úrovne, naďalej ostávali značne pod minimálnou cenou EÚ, stanovenou v roku 1993 a pod skutočnými čínskymi vývoznými cenami do spoločenstva.

(85) Navyše, pri povahe čínskeho licenčného systému, ktorého zrušenie by samotné umožnilo znížiť čínske predajné ceny CIF o približne 37 EUR za tonu, obrovské zásoby surovín a čínske značne nevyužité výrobné kapacity ozrejmujú, že tu existuje významný potenciál pre opätovné obnovenie škodlivých dovozov zo strany čínskych vývozcov. Preto sa dospelo k záveru, že bez opatrení je pravdepodobnosť opätovného výskytu škodlivého dumpingu, a že platné opatrenia by sa mali z toho dôvodu zachovať.

H. ZÁUJEM SPOLOČENSTVA

1. Úvod

(86) V súlade s článkom 21 základného nariadenia sa preskúmalo, či by bolo predĺženie existujúcich antidumpingových opatrení proti záujmom spoločenstva ako celku. Stanovenie záujmov spoločenstva vychádzalo zo zhodnotenia všetkých záujmov, vrátane záujmov priemyselného odvetvia spoločenstva, dovozcov a obchodníkov, používateľov dotknutého tovaru. Aby sa zhodnotil pravdepodobný dopad pokračovania opatrení, Komisia vyžiadala informácie od všetkých vyššie spomínaných zúčastnených strán.

(87) Treba pripomenúť, že v predchádzajúcom šetrení sa prijatie opatrení nepovažovalo za protichodné so záujmom spoločenstva. Navyše treba poznamenať, že súčasné šetrenie je posudzovaním situácie, v ktorej už platia antidumpingové opatrenia. V dôsledku toho čas a povaha súčasného šetrenia umožnili hodnotenie akéhokoľvek záporného dopadu zavedených antidumpingových opatrení na dotknuté strany.

(88) Komisia zaslala dotazníky 24 dovozcom, z ktorých traja nezávislí dovozcovia a jeden spojený dovozca plne spolupracovali. Navyše, dotazníky boli odoslané dvom organizáciám používateľov, CEFIC a Emfema. Na dotazník však neodpovedali.

(89) Na tomto základe sa preskúmalo, či napriek zisteniam dumpingu, poškodenia a pokračovania alebo opätovného výskytu škodlivého dumpingu existovali nevyvrátiteľné dôvody, ktoré by viedli k záveru, že v tomto danom prípade nie je v záujme spoločenstva zachovať opatrenia.

2. Záujmy priemyselného odvetvia spoločenstva

(90) Výsledky zisťovania umožňujú záver, že bez pokračovania opatrení bude priemyselné odvetvie spoločenstva naďalej zraniteľné alebo sa jeho situácia dokonca zhorší.

(91) Priemyselné odvetvie spoločenstva trpelo dumpingovými dovozmi CCM s nízkymi cenami z Čínskej ľudovej republiky. Cieľ posudzovaných antidumpingových opatrení obnoviť spravodlivú súťaž na trhu spoločenstva medzi výrobcami v spoločenstve a ich vývoznými partnermi v tretích krajinách nebol celkom splnený, ako sa uvádza vyššie.

(92) Priemyselné odvetvie spoločenstva vynaložilo v posledných rokoch významné snahy, aby zlepšilo svoju produktivitu; pokúsilo sa znížiť svoje náklady na výrobu a zvýšiť konkurenčnú schopnosť na tomto trhu, citlivom na cenu. Vykonali sa racionalizačné opatrenia a investície a počas OŠP klesli náklady na predaj, správu a režijné náklady priemyselného odvetvia spoločenstva. Jeden výrobca spoločenstva v Grécku, ktorý sa zúčastnil predchádzajúceho šetrenia, zbankrotoval, materská spoločnosť novozúčastneného výrobcu Styromag z Rakúska, spoločnosť Magindag, tiež zbankrotovala v roku 1994 a spoločnosť Styromag sa musela úplne reštrukturalizovať. Priemyselné odvetvie spoločenstva nemohlo počas OŠP dosahovať primeraný zisk.

(93) Vzhľadom na povahu prekonaných hospodárskych ťažkostí priemyselného odvetvia spoločenstva, najmä na skutočnosť, že v dôsledku veľkých strát utrpených počas dlhšieho obdobia sa nemohlo zotaviť z nezdravej situácie spôsobenej dumpingovými dovozmi, považovala Komisia za dosť pravdepodobné ďalšie zhoršenie situácie priemyselného odvetvia spoločenstva, ak by nezasiahla. Mohlo by dôjsť k významnému zníženiu počtu zamestnancov. Počas tohto šetrenia sa zistilo, že priemyselné odvetvie spoločenstva je životaschopné, naďalej je však v ťažkej situácii a je vysoko pravdepodobné, že bez pokračovania antidumpingových opatrení na úpravu účinkov dumpingových dovozov sa finančná situácia priemyselného odvetvia spoločenstva zhorší. Priemyselné odvetvie spoločenstva a mnohé pracovné miesta môžu byť nakoniec vystavené riziku, že zaniknú.

(94) Navyše, reštrukturalizačné snahy realizované priemyselným odvetvím spoločenstva ukazujú, že nie je ochotné opustiť tento úsek výroby. Zachovanie antidumpingových opatrení by preto bolo v záujme priemyselného odvetvia spoločenstva.

3. Záujmy dovozcov a obchodníkov

(95) Na jednej strane sú niektorí dovozcovia a obchodníci proti predlžovaniu antidumpingových opatrení. Dôvodia tým, že pevná minimálna cena deformuje zahraničný obchod a umelo zvyšuje dovoznú cenu tovaru. Tvrdia, že priemyselné odvetvie spoločenstva počas OŠP konštantne znižovalo svoje ceny, zatiaľ čo čínski výrobcovia priemyselnému odvetviu spoločenstva nemohli konkurovať, pretože boli obmedzovaní minimálnou cenou. Treba však poznamenať, že dovozcovia nevedeli poskytnúť žiaden dôkaz pre tento argument. Naopak, šetrenie odhalilo, že predajné ceny priemyselného odvetvia spoločenstva sa počas OŠP zvýšili približne o 7 % a čínsky podiel na trhu v spoločenstve počas OŠP vzrástol približne o 5 %.

(96) Na druhej strane, niektorí iní dovozcovia a jeden dovážajúci používateľ konštatovali, že antidumpingové opatrenia vytvorili na trhu CCM v spoločenstve určitú cenovú stabilitu. Navyše, minimálna cena umožnila priemyselnému odvetviu spoločenstva pokračovať vo výrobe, a tým zachovať súťaž medzi čínskymi výrobcami a výrobcami v spoločenstve.

(97) Preto sa dospelo k záveru, že nákladová situácia dovozcov skúmaného tovaru nebola zavedením antidumpingových opatrení záporne ovplyvnená. Je pravdepodobné, že zotrvanie opatrení nepovedie ku zhoršeniu ich nákladovej situácie ani v budúcnosti.

4. Záujmy používateľov

(98) Žiaden z používateľov v spoločenstve neodpovedal na dotazník zaslaný úradom Komisie počas tohto šetrenia, ani neposkytol dôkaz o dopade platných opatrení na svoje výrobné náklady. V dôsledku nejestvovania opodstatnených informácií používateľov o dopade platných opatrení na štruktúru výrobných nákladov pri používaní CCM sa následná analýza nevykonala. Keďže však používatelia neodpovedali, dá sa predpokladať, že antidumpingové opatrenia nemali záporný dopad na ich nákladovú situáciu.

(99) Každopádne, výsledkom súčasných antidumpingových opatrení nebolo uzatvoriť trh spoločenstva pred dovozom, ale skôr vyvážiť nespravodlivé obchodné postupy a zabrániť deformujúcim účinkom dumpingových dovozov. V tomto špecifickom prípade sa zdá, že opatrenia nezabránili dovozom z krajiny šetrenia vstúpiť na trh spoločenstva. Ako sa uvádza vyššie, dovozy z Čínskej ľudovej republiky sa počas OŠP významne zvýšili, a to o 28 %.

(100) Ďalej sa zistilo, že priemyselné odvetvie spoločenstva má významný podiel na trhu, je životaschopné a investovalo významné čiastky na zlepšenie svojej konkurenčnej schopnosti. Vzhľadom na to, že mimo spoločenstva sa nachádzajú aj iní dodávatelia, je riziko všeobecného nedostatku dodávok veľmi nízke.

(101) Nakoľko opatrenia boli zavedené na určité obdobie a zachovali by sa na rovnakej úrovni, možno prijať záver, že by na situáciu používateľov nevplývali záporne (ak by vôbec vplývali).

5. Dôsledky na súťaž na trhu spoločenstva

(102) Čo sa týka konkurenčného prostredia na trhu spoločenstva, navrhované opatrenia nezabránia vývozcom zahrnutým do šetrenia, aby vstúpili na trh spoločenstva a zotrvali na ňom. Treba pripomenúť, že dovozcovia a používatelia vždy vítali prítomnosť celého radu konkurentov na trhu. Priemyselné odvetvie spoločenstva, dokonca aj keď využije svoju celkovú výrobnú kapacitu, mohlo by uspokojiť len približne 80 % dopytu na trhu spoločenstva. Dovozy z tretích krajín budú preto vždy potrebné. Teda aj keby platné antidumpingové opatrenia pokračovali, vývozcovia dotknutej krajiny by mohli za spravodlivé ceny pokračovať vo vývozoch do spoločenstva.

6. Záver o záujmoch spoločenstva

(103) Na základe dostupných informácií a po rozbore všetkých dotknutých záujmov konštatuje úrad Komisie nasledovné: na jednej strane povedie pokračovanie antidumpingových opatrení pravdepodobne k stálej cene CCM na trhu spoločenstva, ktorá by počas doby platnosti opatrení zdanlivo nemala mať záporný účinok na ekonomickú situáciu používateľov a dovozcov. Na druhej strane však, ak priemyselné odvetvie spoločenstva zostane bez primeranej ochrany proti dumpingovým dovozom, môže to ďalej zhoršiť jeho ťažkosti, ba dokonca viesť k jeho zániku. Cenová výhoda pre používateľov, vzniknutá nezavedením antidumpingových opatrení, nevyváži výhodu, dosiahnutú odstránením deformácie obchodu, spôsobenej dumpingovými dovozmi.

I. ANTIDUMPINGOVÉ OPATRENIA

(104) Všetky dotknuté strany boli informované o podstatných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých sa dospelo k odporučeniu zachovať platné opatrenia. Po tomto oznámení im bola poskytnutá lehota na predloženie stanovísk. Pripomienky strán sa zhodnotili a, ak to bolo vhodné, zistenia sa v súlade s nimi upravili.

(105) Na základe vyššie uvedeného by sa mali v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia zachovať antidumpingové opatrenia vo forme premenlivého cla v spojení s minimálnou dovoznou cenou 112 ECU za tonu dovážaného CCM s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, uložené nariadením (EHS) č. 1473/93, avšak vyjadrené v novej európskej mene EUR. Nová minimálna cena preto predstavuje 112 EUR za tonu,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

1. Týmto sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovozy kysličníka horečnatého s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, zaradeného do položky KN ex25199090 (TARIC kód 25199090*10).

2. Clom je rozdiel medzi 112 EUR za tonu a netto cenou franko hranica spoločenstva, nepreclene, ak je druhá cena v poradí nižšia.

3. Pokiaľ nie je stanovené iné, použijú sa platné colné predpisy.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť deň po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev.

Toto nariadenie je záväzné vo svojej celistvosti a je priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Luxemburgu 21. júna 1999

Za Radu

predseda

G. Verheugen

[1] Ú. v. ES L 56, 6.3.1996, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 905/98 (Ú. v. ES L 128, 30.4.1998, s. 18).

[2] Ú. v. ES L 145, 17.6.1993, s. 1.

[3] Ú. v. ES C 383, 17.12.1997, s. 9.

[4] Ú. v. ES C 190, 18.6.1998, s. 4.

--------------------------------------------------