This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 02006R1896-20170714
Regulation (EC) No 1896/2006 of the European Parliament and of the Council of 12 December 2006 creating a European order for payment procedure
Consolidated text: Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 z 12. decembra 2006 ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 z 12. decembra 2006 ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze
- Date of document:
- 14/07/2017
- Date of effect:
- 14/07/2017
- Author:
- Not available
- Form:
- Konsolidované znenie
- Additional information:
- LASTMODIN 32017R1260
- Link
- Link
- Link
- Select all documents mentioning this document
- Consolidation: basic act:
- 32006R1896
V tomto konsolidovanom znení nemusia byť zahrnuté tieto zmeny:
| Meniace akty | Druh zmeny | Týka sa časti | Dátum nadobudnutia účinnosti |
|---|---|---|---|
| 32023R2844 | Zmenil | článok 7 očíslovaný odsek 5 | 01/05/2025 |
| 32023R2844 | Zmenil | článok 16 očíslovaný odsek 4 | 01/05/2025 |
| 32023R2844 | Zmenil | článok 13 neočíslovaný odsek | 01/05/2025 |
| 32023R2844 | Zmenil | článok 7 očíslovaný odsek 6 neočíslovaný odsek 1 | 01/05/2025 |
| 32023R2844 | Zmenil | článok 16 očíslovaný odsek 5 neočíslovaný odsek 1 | 01/05/2025 |
02006R1896 — SK — 14.07.2017 — 003.003
Tento text slúži výlučne ako dokumentačný nástroj a nemá žiadny právny účinok. Inštitúcie Únie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah. Autentické verzie príslušných aktov vrátane ich preambúl sú tie, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a ktoré sú dostupné na portáli EUR-Lex. Tieto úradné znenia sú priamo dostupné prostredníctvom odkazov v tomto dokumente
|
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 1896/2006 z 12. decembra 2006 ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze (Ú. v. ES L 399 30.12.2006, s. 1) |
Zmenené a doplnené:
|
|
|
Úradný vestník |
||
|
Č. |
Strana |
Dátum |
||
|
L 283 |
1 |
16.10.2012 |
||
|
L 158 |
1 |
10.6.2013 |
||
|
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2015/2421 zo 16. decembra 2015, |
L 341 |
1 |
24.12.2015 |
|
|
DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2017/1260 z 19. júna 2017, |
L 182 |
20 |
13.7.2017 |
|
Opravené a doplnené:
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 1896/2006
z 12. decembra 2006
ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze
Článok 1
Predmet úpravy
1. Účelom tohto nariadenia je:
a) zjednodušiť a urýchliť súdne konanie a znížiť náklady na takéto konanie v cezhraničných sporoch, ktoré sa týkajú nepopretých peňažných pohľadávok, zavedením európskeho konania o platobnom rozkaze,
a
b) umožniť voľný pohyb európskych platobných rozkazov medzi členskými štátmi ustanovením minimálnych požiadaviek, ktorých dodržiavanie vylúči potrebu akýchkoľvek konaní, ktoré sa majú iniciovať v členskom štáte výkonu pred uznaním a výkonom európskeho platobného rozkazu.
2. Toto nariadenie nebráni navrhovateľovi, aby pri uspokojovaní pohľadávky v zmysle článku 4 využil iné konanie dostupné podľa práva členského štátu alebo práva Spoločenstva.
Článok 2
Rozsah pôsobnosti
1. Toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Nevzťahuje sa najmä na daňové, colné alebo správne veci alebo na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci (acta iure imperii).
2. Toto nariadenie sa nevzťahuje na:
a) majetkové práva vyplývajúce z manželského zväzku, dedenia zo závetu a dedenia zo zákona,
b) konkurzné konania, konania týkajúce sa likvidácií platobne neschopných spoločností alebo iných právnických osôb, súdne zmiery, vyrovnávacie a podobné konania,
c) sociálne zabezpečenie,
d) pohľadávky, ktoré vznikli z mimozmluvných záväzkov, pokiaľ:
(i) neboli predmetom dohody medzi stranami alebo nedošlo k uznaniu dlhu,
alebo
(ii) sa netýkajú vyrovnaných dlhov, ktoré vznikli zo spoločného vlastníctva majetku.
3. Na účely tohto nariadenia sa pojmom „členský štát“ označuje každý členský štát s výnimkou Dánska.
Článok 3
Cezhraničné spory
1. Na účely tohto nariadenia sa cezhraničným sporom rozumie spor, v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v inom členskom štáte ako v členskom štáte súdu konajúceho vo veci.
2. Bydlisko sa určuje v súlade s článkami 59 a 60 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci, uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach ( 1 ).
3. Relevantným okamihom pre určenie toho, či ide o cezhraničný spor, je čas podania návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu v súlade s týmto nariadením.
Článok 4
Európske konanie o platobnom rozkaze
Európske konanie o platobnom rozkaze sa zavádza na účely uspokojovania peňažných pohľadávok s určenou výškou, ktoré sú splatné v čase podania návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu.
Článok 5
Vymedzenie pojmov
Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto pojmy:
1. „členský štát pôvodu“ je členský štát, v ktorom je európsky platobný rozkaz vydaný;
2. „členský štát výkonu“ je členský štát, v ktorom sa žiada o výkon európskeho platobného rozkazu;
3. „súd“ je akýkoľvek orgán v členskom štáte s právomocou vo vzťahu k európskym platobným rozkazom alebo akejkoľvek inej súvisiacej záležitosti;
4. „súd pôvodu“ je súd, ktorý vydáva európsky platobný rozkaz.
Článok 6
Právomoc
1. Na účely uplatňovania tohto nariadenia sa právomoc súdu určuje v súlade s príslušnými pravidlami práva Spoločenstva, najmä s nariadením (ES) č. 44/2001.
2. Ak sa však pohľadávka týka zmluvy uzavretej osobou - spotrebiteľom na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania, a ak je odporca spotrebiteľom, majú právomoc len súdy v členskom štáte, v ktorom má odporca bydlisko v zmysle článku 59 nariadenia (ES) č. 44/2001.
Článok 7
Návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu
1. Návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu sa podáva prostredníctvom vzorového tlačiva A ako je uvedené v prílohe I.
2. Návrh obsahuje:
a) mená a adresy strán, prípadne mená ich zástupcov a označenie súdu, na ktorý sa návrh podáva,
b) výšku pohľadávky vrátane istiny a prípadne úroku, zmluvných pokút a nákladov,
c) ak sa požadujú úroky z pohľadávky, úrokovú sadzbu a dobu, za ktorú sa požaduje úrok, pokiaľ sa k istine podľa práva členského štátu pôvodu automaticky nepripisuje úrok zo zákona,
d) predmet sporu vrátane opisu okolností, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva ako na základ pohľadávky, prípadne požadovaného úroku,
e) označenie dôkazov odôvodňujúcich pohľadávku,
f) odôvodnenie právomoci súdu/súdov,
a
g) cezhraničný charakter sporu v zmysle článku 3.
3. Navrhovateľ v návrhu uvedie, že poskytnuté informácie sú podľa jeho najlepšieho vedomia a svedomia pravdivé a že si uvedomuje, že akékoľvek zámerne nepravdivé tvrdenie by mohlo viesť k príslušným sankciám podľa práva členského štátu pôvodu.
4. V dodatku k návrhu môže navrhovateľ súd informovať, ktoré z konaní, ak vôbec nejaké, uvedených v článku 17 ods. 1 písm. a) a b) žiada uplatniť v prípade svojej pohľadávky v následom občianskom súdnom konaní v prípade, že odporca podá odpor proti európskemu platobnému rozkazu.
V dodatku uvedenom v prvom pododseku môže navrhovateľ zároveň súd informovať, že namieta pokračovanie konania ako občianskeho súdneho konania v zmysle článku 17 ods. 1 písm. a) alebo b) v prípade odporu odporcu. To navrhovateľovi nebráni, aby o tom informoval súd následne, ale v každom prípade pred vydaním rozkazu.
5. Návrh sa podáva v listinnej forme alebo akýmikoľvek inými komunikačnými prostriedkami vrátane elektronickej formy, ktoré akceptuje členský štát pôvodu a sú dostupné súdu pôvodu.
6. Návrh podpisuje navrhovateľ alebo, ak má ustanoveného právneho zástupcu, jeho zástupca. Ak sa návrh podáva v elektronickej forme v súlade s odsekom 5, musí sa podpísať v súlade s článkom 2 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 1999/93/ES z 13. decembra 1999 o rámci Spoločenstva pre elektronické podpisy ( 2 ). Podpis sa uznáva v členskom štáte pôvodu a nemôžu sa naň vzťahovať dodatočné požiadavky.
Elektronický podpis sa však nevyžaduje v takom prípade, ak na súdoch členského štátu pôvodu existuje alternatívny elektronický komunikačný systém, ktorý je prístupný istej skupine už zaregistrovaných overených užívateľov a ktorý umožňuje bezpečným spôsobom identifikovať týchto užívateľov, a len v tomto rozsahu. Členské štáty o takýchto komunikačných systémoch informujú Komisiu.
Článok 8
Preskúmanie návrhu
Súd konajúci vo veci návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu preskúma čo najskôr a na základe tlačiva návrhu, či sú splnené požiadavky ustanovené v článkoch 2, 3, 4, 6 a 7 a či sa pohľadávka javí byť opodstatnená a návrh prípustný. Toto preskúmanie sa môže uskutočniť automatizovaným postupom.
Článok 9
Doplnenie a oprava
1. Ak nie sú splnené požiadavky ustanovené v článku 7 a pokiaľ pohľadávka nie je zjavne neopodstatnená alebo návrh nie je neprípustný, súd poskytne navrhovateľovi príležitosť doplniť alebo opraviť návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu. Súd použije vzorové tlačivo B, ako je uvedené v prílohe II.
2. Ak súd požiada navrhovateľa o doplnenie alebo opravu návrhu, určí lehotu, ktorú považuje podľa okolností za primeranú. Súd môže z vlastného podnetu túto lehotu predĺžiť.
Článok 10
Zmena návrhu
1. Ak sú požiadavky ustanovené v článku 8 splnené len v časti návrhu, súd o tom informuje navrhovateľa prostredníctvom vzorového tlačiva C, ako je uvedené v prílohe III. Navrhovateľ sa vyzve, aby prijal alebo odmietol návrh európskeho platobného rozkazu vo výške, ktorú určí súd, a poskytnú sa mu informácie o následkoch jeho rozhodnutia. Navrhovateľ odpovie vrátením vzorového tlačiva C zaslaného súdom v lehote stanovenej súdom v súlade s článkom 9 ods. 2.
2. Ak navrhovateľ prijme návrh súdu, ten vydá európsky platobný rozkaz v súlade s článkom 12 pre tú časť návrhu, ktorú navrhovateľ prijal. Pokiaľ ide o zvyšnú časť pôvodnej pohľadávky, tá sa spravuje vnútroštátnym právom.
3. Ak navrhovateľ nezašle svoju odpoveď v lehote stanovenej súdom alebo odmietne návrh súdu, súd ►C2 odmietne ◄ návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu v celom rozsahu.
Článok 11
►C2 Odmietnutie ◄ návrhu
1. Súd návrh ►C2 odmietne ◄ , ak
a) nie sú splnené požiadavky stanovené v článkoch 2, 3, 4, 6 a 7;
alebo
b) pohľadávka je zjavne neopodstatnená;
alebo
c) navrhovateľ nezašle svoju odpoveď v lehote určenej súdom podľa článku 9 ods. 2;
alebo
d) navrhovateľ nezašle svoju odpoveď v lehote stanovenej súdom alebo odmietne návrh súdu v súlade s článkom 10.
Navrhovateľ je oboznámený s dôvodmi ►C2 odmietnutia ◄ návrhu prostredníctvom vzorového tlačiva D, ako je uvedené v prílohe IV.
2. Proti ►C2 odmietnutiu ◄ návrhu nie je prípustný opravný prostriedok.
3. ►C2 Odmietnutie ◄ návrhu nebráni navrhovateľovi, aby sa pokúsil o uspokojenie pohľadávky prostredníctvom nového návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu alebo akéhokoľvek iného konania dostupného podľa práva členského štátu.
Článok 12
Vydanie európskeho platobného rozkazu
1. Ak sú splnené požiadavky ustanovené v článku 8, súd čo najskôr a obvykle do 30 dní od podania návrhu vydá európsky platobný rozkaz prostredníctvom vzorového tlačiva E, ako je uvedené v prílohe V.
Do tridsaťdňovej lehoty sa nezapočítava čas, počas ktorého navrhovateľ dopĺňal, opravoval alebo menil návrh.
2. Európsky platobný rozkaz sa vydáva spolu s vyhotovením tlačiva návrhu. Neobsahuje informácie poskytnuté navrhovateľom v dodatkoch 1 a 2 k vzorovému tlačivu A.
3. V európskom platobnom rozkaze sa odporca poučí, že má možnosť:
a) zaplatiť navrhovateľovi sumu uvedenú v rozkaze,
alebo
b) namietať proti rozkazu zaslaním odporu na súd pôvodu do 30 dní odo dňa doručenia rozkazu odporcovi.
4. V európskom platobnom rozkaze sa odporcovi oznámi, že
a) rozkaz bol vydaný iba na základe informácií, ktoré poskytol navrhovateľ a súd ich neoveroval,
b) sa rozkaz stane vykonateľným, ak sa na súd nepodá odpor v súlade s článkom 16,
c) keď sa podá odpor, konanie pokračuje na príslušných súdoch členského štátu pôvodu v súlade s pravidlami riadneho občianskeho súdneho konania, pokiaľ navrhovateľ vyslovene nepožiadal o ukončenie konania v takom prípade.
5. Súd zabezpečí, aby bol rozkaz doručený odporcovi v súlade s vnútroštátnym právom spôsobom, ktorý spĺňa minimálne požiadavky ustanovené v článkoch 13, 14 a 15.
Článok 13
Doručovanie s dokladom o prijatí odporcovi
Európsky platobný rozkaz sa môže doručovať odporcovi v súlade s vnútroštátnym právom štátu doručenia, a to niektorým z týchto spôsobov:
a) doručenie do vlastných rúk doložené potvrdením o prijatí s uvedením dátumu prijatia, ktoré odporca podpísal,
b) doručenie do vlastných rúk doložené dokladom podpísaným príslušnou osobou, ktorá uskutočnila doručenie, v ktorom sa uvádza, že odporca prijal dokument alebo ho bezdôvodne odoprel prijať a dátum doručenia,
c) doručenie poštou doložené potvrdením o prijatí s uvedením dátumu prijatia, ktoré odporca podpísal a odoslal naspäť,
d) doručenie elektronickými prostriedkami, ako sú telefax alebo e-mail, doložené potvrdením o prijatí s uvedením dátumu prijatia, ktoré odporca podpísal a odoslal naspäť.
Článok 14
Doručovanie bez dokladu o prijatí odporcovi
1. Európsky platobný rozkaz sa odporcovi môže doručovať v súlade s vnútroštátnym právom štátu doručenia aj niektorým z týchto spôsobov:
a) doručenie do vlastných rúk na osobnú adresu odporcu osobám, ktoré žijú v tej istej domácnosti ako odporca alebo sú tam zamestnané,
b) v prípade, ak odporca je samostatne zárobkovo činnou osobou alebo právnickou osobou, doručenie do vlastných rúk do prevádzkarne odporcu osobám, ktoré odporca zamestnáva,
c) uloženie rozkazu do poštovej schránky odporcu,
d) uloženie rozkazu na pošte alebo u príslušných orgánov verejnej moci a vloženie písomného oznámenia o tomto uložení do poštovej schránky odporcu, za predpokladu, že písomné oznámenie jasne uvádza povahu dokumentu ako súdneho dokumentu alebo právny účinok oznámenia, ktorým je, že sa doručenie uskutočnilo a začínajú plynúť lehoty,
e) doručenie poštou bez dokladu o prijatí podľa odseku 3, ak má odporca adresu v členskom štáte pôvodu,
f) elektronickými prostriedkami s automatickým potvrdením o doručení, za predpokladu, že odporca vopred výslovne súhlasil s týmto spôsobom doručovania.
2. Na účely tohto nariadenia je doručenie podľa odseku 1 neprípustné, ak adresa odporcu nie je s určitosťou známa.
3. Doručenie podľa odseku 1 písm. a), b), c) a d) sa potvrdzuje prostredníctvom:
a) dokladu podpísaného príslušnou osobou, ktorá uskutočnila doručenie, s uvedením:
(i) spôsobu doručenia;
a
(ii) dátumu doručenia;
a
(iii) mena príslušnej osoby, ak bol rozkaz doručený inej osobe ako odporcovi, a jej vzťahu k odporcovi;
alebo
b) potvrdenia o prijatí osobou, ktorej bol dokument doručený na účely odseku 1 písm. a) a b).
Článok 15
Doručovanie zástupcovi
Rozkaz sa podľa článkov 13 alebo 14 môže doručiť aj zástupcovi odporcu.
Článok 16
Odpor proti európskemu platobnému rozkazu
1. Odporca môže na súd pôvodu podať odpor proti európskemu platobnému rozkazu prostredníctvom vzorového tlačiva F, ako je uvedené v prílohe VI, ktoré sa mu zašle spolu s európskym platobným rozkazom.
2. Odpor sa musí zaslať do 30 dní od doručenia rozkazu odporcovi.
3. Odporca v odpore uvedie, že pohľadávku popiera, pričom nemusí uviesť dôvody.
4. Odpor sa podáva v listinnej forme alebo akýmikoľvek inými komunikačnými prostriedkami, vrátane elektronickej formy, akceptovanými členským štátom pôvodu a dostupnými súdu pôvodu.
5. Odpor podpisuje odporca alebo, ak má ustanoveného právneho zástupcu, jeho zástupca. Ak sa odpor podáva v elektronickej forme v súlade s odsekom 4, musí byť podpísaný v súlade s článkom 2 ods. 2 smernice 1999/93/ES. Podpis sa uznáva v členskom štáte pôvodu a nemôžu sa naň vzťahovať dodatočné požiadavky.
Elektronický podpis sa však nevyžaduje v takom prípade, ak na súdoch členského štátu pôvodu existuje alternatívny elektronický komunikačný systém, ktorý je prístupný istej skupine už zaregistrovaných overených užívateľov a ktorý umožňuje bezpečným spôsobom identifikovať týchto užívateľov, a len v tomto rozsahu. Členské štáty o takýchto komunikačných systémoch informujú Komisiu.
Článok 17
Účinky podania odporu
1. Ak sa odpor podá v lehote stanovenej v článku 16 ods. 2, konanie pokračuje na príslušnom súde členského štátu pôvodu, pokiaľ navrhovateľ vyslovene nepožiadal o ukončenie konania v takomto prípade. Konanie pokračuje v súlade s pravidlami:
a) európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu ustanoveného v nariadení (ES) č. 861/2007, ak je uplatniteľné; alebo
b) akéhokoľvek príslušného vnútroštátneho občianskeho súdneho konania.
2. Ak navrhovateľ neuviedol, ktoré z konaní uvedených v odseku 1 písm. a) a b) žiada uplatniť v prípade svojej pohľadávky v konaní, ktoré nasleduje v prípade podania odporu, alebo ak navrhovateľ požiadal, aby sa európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu ustanovené v nariadení (ES) č. 861/2007 uplatnilo na pohľadávku, ktorá nepatrí do rozsahu pôsobnosti uvedeného nariadenia, konanie pokračuje ako príslušné vnútroštátne občianske súdne konanie, ak navrhovateľ výslovne nepožiadal, aby k takémuto pokračovaniu nedošlo.
3. Ak si navrhovateľ uplatňoval svoju pohľadávku prostredníctvom európskeho konania o platobnom rozkaze, žiadne z ustanovení vnútroštátneho práva nesmie mať vplyv na jeho postavenie v nasledujúcom občianskom súdnom konaní.
4. Pokračovanie konania ako občianskeho súdneho konania v zmysle odseku 1 písm. a) a b) sa riadi právom členského štátu pôvodu.
5. Navrhovateľ musí byť informovaný o tom, či odporca podal odpor, a o akomkoľvek pokračovaní konania ako občianskeho súdneho konania v zmysle odseku 1.
Článok 18
Vykonateľnosť
1. Ak v lehote ustanovenej v článku 16 ods. 2, po zohľadnení primeranej lehoty na doručenie odporu, nebol na súd pôvodu odpor doručený, súd bezodkladne vyhlási európsky platobný rozkaz za vykonateľný prostredníctvom vzorového tlačiva G ako je uvedené v prílohe VII. Súd pôvodu overí deň doručenia.
2. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odseku 1, formálne požiadavky na vykonateľnosť sa riadia právom členského štátu pôvodu.
3. Súd zašle vykonateľný európsky platobný rozkaz navrhovateľovi.
Článok 19
Zrušenie doložky vykonateľnosti
Európsky platobný rozkaz, ktorý sa stal vykonateľným v členskom štáte pôvodu, sa uzná a vykoná v iných členských štátoch bez potreby doložky vykonateľnosti a bez akejkoľvek možnosti namietať proti jeho uznaniu.
Článok 20
Preskúmanie vo výnimočných prípadoch
1. Po uplynutí lehoty ustanovenej v článku 16 ods. 2 je odporca oprávnený podať návrh na preskúmanie európskeho platobného rozkazu na príslušnom súde členského štátu pôvodu, ak:
a)
(i) bol platobný rozkaz doručený jedným zo spôsobov uvedených v článku 14;
a
(ii) doručenie sa bez zavinenia na jeho strane neuskutočnilo v primeranom čase na prípravu jeho obhajoby,
alebo
b) odporcovi bolo zabránené namietať proti pohľadávke z dôvodu vyššej moci, alebo z dôvodu mimoriadnych okolností bez jeho vlastného zavinenia,
za predpokladu, že v oboch prípadoch koná bez zbytočného odkladu.
2. Po uplynutí lehoty ustanovenej v článku 16 ods. 2 je odporca oprávnený požiadať aj o preskúmanie európskeho platobného rozkazu na príslušnom súde členského štátu pôvodu, kde bol európsky platobný rozkaz zjavne chybne vydaný, s prihliadnutím na požiadavky ustanovené v tomto nariadení alebo z dôvodu iných výnimočných okolností.
3. Ak súd ►C2 odmietne ◄ návrh odporcu s odôvodnením, že sa neuplatňuje žiaden z dôvodov na preskúmanie uvedených v odsekoch 1 a 2, európsky platobný rozkaz zostáva v platnosti.
Ak súd rozhodne, že preskúmanie je odôvodnené jedným z dôvodov ustanovených v odsekoch 1 a 2, európsky platobný rozkaz sa stane neplatným.
Článok 21
Výkon
1. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia tohto nariadenia, vykonávacie konania sa riadia právom členského štátu výkonu.
Európsky platobný rozkaz, ktorý sa stal vykonateľným, sa vykonáva za tých istých podmienok ako vykonateľné rozhodnutie vydané v členskom štáte výkonu.
2. Na účely výkonu v inom členskom štáte musí navrhovateľ predložiť príslušným orgánom výkonu tohto členského štátu:
a) vyhotovenie európskeho platobného rozkazu vyhláseného súdom pôvodu za vykonateľný, ktoré spĺňa potrebné podmienky na zistenie jeho pravosti,
a
b) v prípade potreby, preklad európskeho platobného rozkazu do úradného jazyka členského štátu výkonu, alebo, ak je v tomto členskom štáte niekoľko úradných jazykov, do úradného jazyka alebo jedného z úradných jazykov súdneho konania v mieste, v ktorom sa o výkon žiada, v súlade s právom tohto členského štátu, alebo do iného jazyka, ktorý členský štát výkonu uviedol ako prijateľný. Každý členský štát môže uviesť iný úradný jazyk alebo jazyky inštitúcií Európskej únie ako svoj vlastný, ktorý môže akceptovať pre európsky platobný rozkaz. Preklad overuje osoba, ktorá má na to oprávnenie v jednom z členských štátov.
3. Od navrhovateľa, ktorý v jednom členskom štáte žiada o výkon európskeho platobného rozkazu vydaného v inom členskom štáte, sa nesmie vyžadovať žiadna záruka, kaucia alebo vklad akéhokoľvek druhu z dôvodu, že je cudzím štátnym príslušníkom alebo že nemá bydlisko alebo pobyt v členskom štáte výkonu.
Článok 22
Zamietnutie výkonu
1. Výkon sa na návrh odporcu príslušným súdom v členskom štáte ►C2 výkonu zamietne, ak je ◄ európsky platobný rozkaz nezlučiteľný so skorším rozhodnutím alebo predtým vydaným rozkazom v akomkoľvek členskom štáte alebo v tretej krajine, za predpokladu, že:
a) skoršie rozhodnutie alebo rozkaz sa týkalo toho istého predmetu sporu medzi tými istými stranami,
a
b) skoršie rozhodnutie alebo rozkaz spĺňa podmienky potrebné pre jeho uznanie v členskom štáte výkonu,
a
c) nezlučiteľnosť sa nemohla vzniesť ako námietka v súdnom konaní v členskom štáte pôvodu.
2. Výkon sa na ►C2 návrh zamietne aj ◄ v prípade, ak už odporca uhradil navrhovateľovi sumu určenú v európskom platobnom rozkaze a v rozsahu, v ktorom tak urobil.
3. V členskom štáte výkonu sa za žiadnych okolností nesmie skúmať vecná stránka európskeho platobného rozkazu.
Článok 23
Prerušenie alebo obmedzenie výkonu
Ak odporca požiadal o preskúmanie v súlade s článkom 20, príslušný súd v členskom štáte výkonu môže na návrh odporcu:
a) obmedziť vykonávacie konanie na ochranné opatrenia,
alebo
b) podmieniť výkon poskytnutím takej záruky, akú stanoví,
alebo
c) za výnimočných okolností vykonávacie konanie prerušiť.
Článok 24
Právne zastúpenie
Zastúpenie advokátom alebo osobou s právnickým vzdelaním nie je povinné:
a) pre navrhovateľa, pokiaľ ide o návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu,
b) pre odporcu, pokiaľ ide o odpor proti európskemu platobnému rozkazu.
Článok 25
Súdne poplatky
1. Ak sú v členskom štáte súdne poplatky v občianskom súdnom konaní v zmysle článku 17 ods. 1 písm. a) alebo b), podľa toho, ktoré je uplatniteľné, rovnaké alebo vyššie ako poplatky v európskom konaní o platobnom rozkaze, celkové súdne poplatky v európskom konaní o platobnom rozkaze a v občianskom súdnom konaní, ktoré nasleduje v prípade podania odporu v súlade s článkom 17 ods. 1, nesmú prekročiť poplatky v takomto konaní bez predchádzajúceho európskeho konania o platobnom rozkaze v tomto členskom štáte.
V občianskom súdnom konaní, ktoré nasleduje v prípade podania odporu v súlade s článkom 17 ods. 1 písm. a) alebo b), podľa toho, ktoré je uplatniteľné, nemožno v členskom štáte účtovať žiadne dodatočné súdne poplatky, ak sú súdne poplatky v takomto konaní v danom členskom štáte nižšie ako poplatky v európskom konaní o platobnom rozkaze.
2. Na účely tohto nariadenia súdne poplatky zahŕňajú poplatky, ktoré sa majú uhradiť súdu a ktorých výška je stanovená v súlade s vnútroštátnym právom.
Článok 26
Vzťah s vnútroštátnym procesným právom
Všetky procesné otázky, ktoré nie sú osobitne upravené v tomto nariadení, sa riadia vnútroštátnym právom.
Článok 27
Vzťah k nariadeniu (ES) č. 1348/2000
Toto nariadenie nemá vplyv na uplatňovanie nariadenia Rady (ES) č. 1348/2000 z 29. mája 2000 o doručovaní súdnych a mimosúdnych dokumentov v občianskoprávnych a obchodných veciach ( 3 ).
Článok 28
Informácie týkajúce sa nákladov na doručovanie a výkon
Členské štáty spolupracujú, aby poskytli širokej verejnosti a odborným kruhom informácie o
a) nákladoch na doručovanie dokumentácie,
a
b) tom, ktoré orgány sú na účely uplatňovania článkov 21, 22 a 23 oprávnené na výkon,
najmä prostredníctvom Európskej súdnej siete v občianskych a obchodných veciach ustanovenej v súlade s rozhodnutím Rady 2001/470/ES ( 4 ).
Článok 29
Informácie týkajúce sa právomoci, prieskumných konaní, komunikačných prostriedkov a jazykov
1. Do 12. júna 2008 členské štáty oznámia Komisii:
a) ktoré súdy majú právomoc vydať európsky platobný rozkaz,
b) prieskumné konanie a príslušné súdy na účely uplatňovania článku 20,
c) komunikačné prostriedky, ktoré sú prijateľné na účely európskeho konania o platobnom rozkaze a sú dostupné súdom,
d) jazyky prijateľné podľa článku 21 ods. 2 písm. b).
Členské štáty oznamujú Komisii akékoľvek ďalšie zmeny týchto informácií.
2. Komisia uverejní informácie oznámené v súlade s odsekom 1 v Úradnom vestníku Európskej únie a akýmikoľvek inými vhodnými prostriedkami.
Článok 30
Zmeny príloh
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 31 prijímať delegované akty týkajúce sa zmien príloh I až VII.
Článok 31
Vykonávanie delegovania právomoci
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 30 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od 13. januára 2016.
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 30 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
5. Delegovaný akt prijatý podľa článku 30 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
Článok 32
Preskúmanie
Do 12. decembra 2013 predloží Komisia Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru podrobnú správu skúmajúcu fungovanie európskeho konania o platobnom rozkaze. Táto správa obsahuje hodnotenie fungovania konania a rozšírené posúdenie vplyvov za každý členský štát.
Na tento účel a s cieľom zabezpečiť, aby sa najlepšie postupy v Európskej únii riadne zohľadňovali a odrážali zásady lepšej tvorby právnych predpisov, členské štáty poskytnú Komisii informácie týkajúce sa cezhraničného fungovania európskeho platobného rozkazu. Tieto informácie zahŕňajú súdne poplatky, rýchlosť konania, efektívnosť, jednoduchosť využívania a vnútroštátne konania o platobnom rozkaze členských štátov.
Správa Komisie sa v prípade potreby doplní návrhmi na úpravu.
Článok 33
Nadobudnutie účinnosti
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Uplatňuje sa od 12. decembra 2008 okrem článkov 28, 29, 30 a 31, ktoré sa uplatňujú od 12. júna 2008.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva.
PRÍLOHA I
PRÍLOHA II
PRÍLOHA III
PRÍLOHA IV
PRÍLOHA V
PRÍLOHA VI
PRÍLOHA VII
( 1 ) Ú. v. ES L 12, 16.1.2001, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 2245/2004 (Ú. v. EÚ L 381, 28.12.2004, s. 10).
( 2 ) Ú. v. ES L 13, 19.1.2000, s. 12.
( 3 ) Ú. v. ES L 160, 30.6.2000, s. 37.
( 4 ) Ú. v. ES L 174, 27.6.2001, s. 25.
