1.   Výplaty úrokov a licenčných poplatkov vznikajúce v členskom štáte sú oslobodené od akýchkoľvek daní ukladaných na uvedené výplaty v uvedenom štáte či už zrážkou zo základu, alebo vyrubením za podmienky, že vlastník požitkov v podobe úrokov a licenčných poplatkov je spoločnosť ďalšieho členského štátu alebo trvalý podnik spoločnosti niektorého členského štátu.

2.   Výplata vykonaná spoločnosťou alebo členským štátom, alebo trvalým podnikom sídliacim v ďalšom členskom štáte sa považuje za výplatu, ktorá vznikla v uvedenom členskom štáte, ďalej len ‚štát pôvodu‘.

3.   Trvalý podnik sa považuje za platcu úrokov alebo licenčných poplatkov iba vtedy, ak uvedené výplaty predstavujú pre trvalý podnik v členskom štáte, v ktorom sídli, daňovo odpočítateľný výdavok.

4.   Spoločnosť niektorého členského štátu sa považuje za vlastníka požitkov v podobe úrokov alebo licenčných poplatkov iba vtedy, ak uvedené poplatky prijíma vo svoj vlastný prospech, a nie ako sprostredkovateľ za inú osobu, akým je zástupca, poverenec alebo splnomocnenec.

5.   Trvalý podnik sa považuje za vlastníka požitkov v podobe úrokov alebo licenčných poplatkov:

6.   Pokiaľ sa trvalý podnik spoločnosti niektorého členského štátu považuje za platcu alebo vlastníka požitkov v podobe úrokov a licenčných poplatkov, žiadna iná časť spoločnosti sa na účely tohto článku nepovažuje za platcu alebo vlastníka požitkov v podobe uvedených úrokov alebo uvedených licenčných poplatkov.

7.   Tento článok sa uplatňuje iba vtedy, ak spoločnosť, ktorá je platcom úrokov a licenčných poplatkov, alebo spoločnosť, ktorej trvalý podnik sa považuje za platcu úrokov a licenčných poplatkov, je združenou spoločnosťou spoločnosti, ktorá je vlastníkom požitkov alebo ktorej trvalý podnik sa považuje za vlastníka požitkov v podobe uvedených úrokov alebo licenčných poplatkov.

8.   Tento článok sa neuplatňuje vtedy, ak úroky alebo licenčné poplatky prijíma alebo platí trvalý podnik sídliaci v treťom štáte spoločnosti niektorého členského štátu a podnikanie spoločnosti sa úplne alebo čiastočne vykonáva prostredníctvom uvedeného trvalého podniku.

9.   Nič v tomto článku nebráni členskému štátu, aby pri uplatňovaní svojho daňového práva nezohľadňoval úroky a licenčné poplatky prijaté jeho spoločnosťami, trvalými podnikmi jeho spoločností alebo trvalými podnikmi sídliacimi v uvedenom štáte.

10.   Členský štát má možnosť neuplatňovať túto smernicu na spoločnosť iného členského štátu alebo na trvalý podnik spoločnosti iného členského štátu za okolností, keď podmienky stanovené v článku 3 písm. b nie sú dodržané počas neprerušeného obdobia v trvaní najmenej dvoch rokov.

11.   Štát pôvodu môže požadovať, aby splnenie požiadaviek stanovených v tomto článku a v článku 3 bolo v čase výplaty úrokov a licenčných poplatkov doložené potvrdením. Ak splnenie požiadaviek stanovených v tomto článku nebolo potvrdené v čase výplaty, členský štát môže slobodne požadovať zrážku dane zo základu.

12.   Štát pôvodu môže ako podmienku pre oslobodenie od dane na základe tejto smernice stanoviť, že na základe potvrdenia dosvedčujúceho splnenie požiadaviek v tomto článku a v článku 3 vydal rozhodnutie o oslobodení od dane. Rozhodnutie o oslobodení od dane sa vydáva najneskoršie do troch mesiacov po poskytnutí potvrdenia spolu so zdôvodňujúcimi informáciami, ktoré štát pôvodu môže oprávnene požadovať, a je platné najmenej na obdobie jedného roka od jeho vydania.

13.   Na účely odseku 11 a 12 má vydávané potvrdenie ohľadom každej zmluvy na výplatu platnosť najmenej jeden rok, avšak nie dlhšie ako tri roky odo dňa jeho vydania a obsahuje tieto informácie:

Členské štáty môžu navyše v prípade výplaty na základe zmluvy požadovať právne zdôvodnenie (napr. dohodu o pôžičke alebo licenčnú zmluvu).

14.   Ak sa už požiadavky pre oslobodenie od dane neplnia, prijímajúca spoločnosť alebo trvalý podnik okamžite informuje platiacu spoločnosť alebo trvalý podnik a, ak tak požaduje štát pôvodu, aj príslušný orgán uvedeného štátu.

15.   Ak platiaca spoločnosť alebo trvalý podnik odpočítala a zaplatila zrážku dane zo základu, od ktorej sa na základe tohto článku oslobodzuje, vzniká nárok na vrátenie uvedenej zrážky dane zo základu. Členský štát môže požadovať informácie uvedené v odseku 13. V rámci stanovenej lehoty treba podať žiadosť o vrátenie. Uvedená lehota má dĺžku aspoň dva roky odo dňa, kedy boli úroky alebo licenčné poplatky zaplatené.

16.   Štát pôvodu nahrádza nadmerne odpočítanú a zaplatenú zrážku dane zo základu do jedného roka od náležitého podania žiadosti spolu s informáciami, ktoré je oprávnený požadovať. Ak daň odpočítaná a zaplatená zrážkou zo základu nebola vrátená v rámci uvedenej lehoty, prijímajúca spoločnosť alebo trvalý podnik má právo po uplynutí predmetného roka na úroky z dane, ktoré sa vyplácajú pri sadzbe, ktorá zodpovedá vnútroštátnej úrokovej sadzbe, ktorá sa uplatňuje na porovnateľné prípady na základe domáceho práva štátu pôvodu.“

1.   Výplaty úrokov alebo licenčných poplatkov vznikajúce v členskom štáte sú oslobodené od akýchkoľvek daní ukladaných na uvedené výplaty v uvedenom štáte či už zrážkou pri zdroji, alebo vyrubením za podmienky, že skutočný vlastník úrokov alebo licenčných poplatkov je spoločnosť ďalšieho členského štátu alebo stála prevádzkareň spoločnosti niektorého členského štátu nachádzajúca sa v ďalšom členskom štáte.

2.   Výplata vykonaná spoločnosťou alebo členským štátom, alebo stálou prevádzkarňou nachádzajúcou sa v ďalšom členskom štáte sa považuje za výplatu, ktorá vznikla v uvedenom členskom štáte, ďalej len ‚štát zdroja‘.

3.   Stála prevádzkareň sa považuje za platiteľa úrokov alebo licenčných poplatkov iba vtedy, ak uvedené výplaty predstavujú pre stálu prevádzkareň v členskom štáte, v ktorom sa nachádza, daňovo odpočítateľný výdavok.

4.   Spoločnosť niektorého členského štátu sa považuje za skutočného vlastníka úrokov alebo licenčných poplatkov iba vtedy, ak uvedené výplaty prijíma vo svoj vlastný prospech, a nie ako sprostredkovateľ za inú osobu, akým je zástupca, poverenec alebo splnomocnenec.

5.   Stála prevádzkareň sa považuje za skutočného vlastníka úrokov alebo licenčných poplatkov:

6.   Pokiaľ sa stála prevádzkareň spoločnosti niektorého členského štátu považuje za platiteľa alebo za skutočného vlastníka úrokov alebo licenčných poplatkov, žiadna iná časť spoločnosti sa na účely tohto článku nepovažuje za platiteľa alebo za skutočného vlastníka uvedených úrokov alebo licenčných poplatkov.

7.   Tento článok sa uplatňuje iba vtedy, ak spoločnosť, ktorá je platiteľom úrokov alebo licenčných poplatkov, alebo spoločnosť, ktorej stála prevádzkareň sa považuje za platiteľa úrokov alebo licenčných poplatkov, je pridruženou spoločnosťou spoločnosti, ktorá je skutočným vlastníkom úrokov alebo licenčných poplatkov alebo ktorej stála prevádzkareň sa považuje za skutočného vlastníka uvedených úrokov alebo licenčných poplatkov.

8.   Tento článok sa neuplatňuje vtedy, ak úroky alebo licenčné poplatky prijíma alebo vypláca stála prevádzkareň nachádzajúca sa v treťom štáte spoločnosti niektorého členského štátu a podnikanie spoločnosti sa úplne alebo čiastočne vykonáva prostredníctvom uvedenej stálej prevádzkarne.

9.   Nič v tomto článku nebráni členskému štátu, aby pri uplatňovaní svojho daňového práva nezohľadňoval úroky alebo licenčné poplatky prijaté jeho spoločnosťami, stálymi prevádzkarňami jeho spoločností alebo stálymi prevádzkarňami nachádzajúcimi sa v uvedenom štáte.

10.   Členský štát má možnosť neuplatňovať túto smernicu na spoločnosť iného členského štátu alebo na stálu prevádzkareň spoločnosti iného členského štátu za okolností, keď podmienky stanovené v článku 3 písm. b nie sú dodržané počas neprerušeného obdobia v trvaní najmenej dvoch rokov.

11.   Štát zdroja môže požadovať, aby splnenie požiadaviek stanovených v tomto článku a v článku 3 bolo v čase výplaty úrokov alebo licenčných poplatkov doložené potvrdením. Ak splnenie požiadaviek stanovených v tomto článku nebolo potvrdené v čase výplaty, členský štát môže slobodne požadovať zrážku dane pri zdroji.

12.   Štát zdroja môže ako podmienku pre oslobodenie od dane na základe tejto smernice stanoviť, že na základe potvrdenia dosvedčujúceho splnenie požiadaviek v tomto článku a v článku 3 vydal rozhodnutie o oslobodení od dane. Rozhodnutie o oslobodení od dane sa vydáva najneskoršie do troch mesiacov po poskytnutí potvrdenia spolu so zdôvodňujúcimi informáciami, ktoré štát zdroja môže oprávnene požadovať, a je platné najmenej na obdobie jedného roka od jeho vydania.

13.   Na účely odseku 11 a 12 má vydávané potvrdenie ohľadom každej zmluvy na výplatu platnosť najmenej jeden rok, avšak nie dlhšie ako tri roky odo dňa jeho vydania a obsahuje tieto informácie:

Členské štáty môžu navyše v prípade výplaty na základe zmluvy požadovať právne zdôvodnenie (napr. dohodu o pôžičke alebo licenčnú zmluvu).

14.   Ak sa už požiadavky pre oslobodenie od dane neplnia, prijímajúca spoločnosť alebo stála prevádzkareň okamžite informuje vyplácajúcu spoločnosť alebo stálu prevádzkareň a, ak tak požaduje štát zdroja, aj príslušný orgán uvedeného štátu.

15.   Ak vyplácajúca spoločnosť alebo stála prevádzkareň zrazila daň pri zdroji, od ktorej sa na základe tohto článku oslobodzuje, vzniká nárok na vrátenie uvedenej zrážky dane pri zdroji. Členský štát môže požadovať informácie uvedené v odseku 13. V rámci stanovenej lehoty treba podať žiadosť o vrátenie. Uvedená lehota má dĺžku aspoň dva roky odo dňa, kedy boli úroky alebo licenčné poplatky zaplatené.

16.   Štát zdroja vráti nadmerne vybranú daň zrazenú pri zdroji do jedného roka od náležitého podania žiadosti spolu s informáciami, ktoré je oprávnený požadovať. Ak daň zrazená pri zdroji nebola vrátená v rámci uvedenej lehoty, prijímajúca spoločnosť alebo stála prevádzkareň má právo po uplynutí predmetného roka na úroky z dane, ktoré sa vyplácajú pri sadzbe, ktorá zodpovedá vnútroštátnej úrokovej sadzbe, ktorá sa uplatňuje na porovnateľné prípady na základe domáceho práva štátu zdroja.“

1.   Štát pôvodu nie je povinný zabezpečiť prospechy tejto smernice v týchto prípadoch:

[…]

2.   Ak z dôvodu zvláštneho vzťahu medzi platcom a vlastníkom požitku v podobe úrokov alebo licenčných poplatkov alebo medzi jedným z nich a niektorou inou osobou čiastka úrokov alebo licenčných poplatkov presahuje čiastku, ktorá by bola bývala dohodnutá platcom a vlastníkom požitkov v neprítomnosti takéhoto vzťahu, ustanovenia tejto smernice sa uplatňujú iba na túto druhú čiastku, ak takáto čiastka jestvuje.“

1.   Štát zdroja nie je povinný zabezpečiť prospechy tejto smernice v týchto prípadoch:

[…]

2.   Ak z dôvodu zvláštneho vzťahu medzi platiteľom a skutočným vlastníkom úrokov alebo licenčných poplatkov alebo medzi jedným z nich a niektorou inou osobou čiastka úrokov alebo licenčných poplatkov presahuje čiastku, ktorá by bola bývala dohodnutá platiteľom a skutočným vlastníkom úrokov alebo licenčných poplatkov v neprítomnosti takéhoto vzťahu, ustanovenia tejto smernice sa uplatňujú iba na túto druhú čiastku, ak takáto čiastka jestvuje.“

1.   Grécko, Lotyšsko, Poľsko a Portugalsko sú oprávnené neuplatňovať ustanovenia článku 1 až do dátumu uplatňovania uvedeného v článku 17 ods. 2 a 3 smernice Rady 2003/48/ES z 3. júna 2003 o zdaňovaní príjmu z úspor vo forme platieb úrokov (1) Počas prechodného obdobia ôsmych rokov, ktoré sa začína vyššie uvedeným dátumom, nesmie sadzba dane z platieb úrokov alebo licenčných poplatkov poukázaných pridruženej spoločnosti iného členského štátu alebo stálej organizácii pridruženej spoločnosti členského štátu situovanej v inom členskom štáte prekročiť 10 % počas prvých štyroch rokov a 5 % počas posledných štyroch rokov.

Litva je oprávnená neuplatňovať ustanovenia článku 1 až do dátumu uplatňovania uvedeného v článku 17 ods. 2 a 3 smernice Rady 2003/48/ES. Počas prechodného obdobia šiestich rokov, ktoré sa začína vyššie uvedeným dátumom, nesmie sadzba dane z platieb licenčných poplatkov poukázaných pridruženej spoločnosti iného členského štátu alebo stálej organizácii pridruženej spoločnosti členského štátu situovanej v inom členskom štáte prekročiť 10 %. Počas prvých štyroch rokov šesťročného prechodného obdobia nesmie sadzba dane z platieb úrokov poukázaných pridruženej spoločnosti iného členského štátu alebo stálej organizácii situovanej v inom členskom štáte prekročiť 10 % a počas nasledovných dvoch rokov nesmie sadzba dane z takýchto platieb úrokov prekročiť 5 %.

Španielsko a Česká republika sú oprávnené len pri platbách licenčných poplatkov neuplatňovať ustanovenia článku 1 až do dátumu uplatňovania uvedeného v článku 17 ods. 2 a 3 smernice Rady 2003/48/ES. Počas prechodného obdobia šiestich rokov, ktoré sa začína vyššie uvedeným dátumom, nesmie sadzba dane z platieb licenčných poplatkov poukázaných pridruženej spoločnosti iného členského štátu alebo stálej organizácii pridruženej spoločnosti členského štátu situovanej v inom členskom štáte prekročiť 10 %. Slovensko je oprávnené len pri platbách licenčných poplatkov neuplatňovať ustanovenia článku 1 počas prechodného obdobia dvoch rokov, ktoré sa začne 1. mája 2004.

[…]

2.   Ak spoločnosť z členského štátu alebo stála organizácia spoločnosti členského štátu, situovaná v tomto členskom štáte:

prvý členský štát povolí sumu rovnajúcu sa dani zaplatenej v Českej republike, Grécku, Španielsku, Lotyšsku, Litve, Poľsku, Portugalsku alebo na Slovensku v súlade s odsekom 1 z tohto príjmu ako odpočítateľnú položku dane z príjmu spoločnosti alebo stálej organizácie, ktorá tento príjem obdržala.

3.   Odpočítateľná položka stanovená v odseku 2 nemusí presiahnuť nižšiu z nasledovných čiastok:

1.   Grécko, Lotyšsko, Poľsko a Portugalsko sú oprávnené neuplatňovať ustanovenia článku 1 až do dátumu uplatňovania uvedeného v článku 17 ods. 2 a 3 smernice Rady 2003/48/ES z 3. júna 2003 o zdaňovaní príjmu z úspor vo forme výplat úrokov (1). Počas prechodného obdobia ôsmych rokov, ktoré sa začína vyššie uvedeným dátumom, nesmie sadzba dane z výplat úrokov alebo licenčných poplatkov poukázaných pridruženej spoločnosti iného členského štátu alebo stálej prevádzkarne pridruženej spoločnosti členského štátu nachádzajúcej sa v inom členskom štáte prekročiť 10 % počas prvých štyroch rokov a 5 % počas posledných štyroch rokov.

Litva je oprávnená neuplatňovať ustanovenia článku 1 až do dátumu uplatňovania uvedeného v článku 17 ods. 2 a 3 smernice Rady 2003/48/ES. Počas prechodného obdobia šiestich rokov, ktoré sa začína vyššie uvedeným dátumom, nesmie sadzba dane z výplat licenčných poplatkov poukázaných pridruženej spoločnosti iného členského štátu alebo stálej prevádzkarni pridruženej spoločnosti členského štátu nachádzajúcej sa v inom členskom štáte prekročiť 10 %. Počas prvých štyroch rokov šesťročného prechodného obdobia nesmie sadzba dane z výplat úrokov poukázaných pridruženej spoločnosti iného členského štátu alebo stálej prevádzkarni nachádzajúcej sa v inom členskom štáte prekročiť 10 % a počas nasledovných dvoch rokov nesmie sadzba dane z takýchto výplat úrokov prekročiť 5 %.

Španielsko a Česká republika sú oprávnené len pri výplatách licenčných poplatkov neuplatňovať ustanovenia článku 1 až do dátumu uplatňovania uvedeného v článku 17 ods. 2 a 3 smernice Rady 2003/48/ES. Počas prechodného obdobia šiestich rokov, ktoré sa začína vyššie uvedeným dátumom, nesmie sadzba dane z výplat licenčných poplatkov poukázaných pridruženej spoločnosti iného členského štátu alebo stálej prevádzkarni pridruženej spoločnosti členského štátu nachádzajúcej sa v inom členskom štáte prekročiť 10 %. Slovensko je oprávnené len pri výplatách licenčných poplatkov neuplatňovať ustanovenia článku 1 počas prechodného obdobia dvoch rokov, ktoré sa začne 1. mája 2004.

[…]

2.   Ak spoločnosť z členského štátu alebo stála prevádzkareň spoločnosti členského štátu, nachádzajúca sa v tomto členskom štáte:

prvý členský štát povolí sumu rovnajúcu sa dani zaplatenej v Českej republike, Grécku, Španielsku, Lotyšsku, Litve, Poľsku, Portugalsku alebo na Slovensku v súlade s odsekom 1 z tohto príjmu ako odpočítateľnú položku dane z príjmu spoločnosti alebo stálej prevádzkarne, ktorá tento príjem obdržala.

3.   Odpočítateľná položka stanovená v odseku 2 nemusí presiahnuť nižšiu z nasledovných čiastok: