(1)

Európska zelená dohoda stanovená v oznámení Komisie z 11. decembra 2019 je európska stratégia udržateľného rastu a jej cieľom je transformovať Úniu na spravodlivú a prosperujúcu spoločnosť s moderným, konkurencieschopným, klimaticky neutrálnym a obehovým hospodárstvom bez toxických látok. Stanovuje sa v nej ambiciózny cieľ zabezpečiť, aby sa Únia do roku 2050 stala prvým klimaticky neutrálnym kontinentom. Uznávajú sa v nej výhody investovania do konkurencieschopnej udržateľnosti Únie tým, že budeme budovať spravodlivejšiu, zelenšiu a digitalizovanejšiu Európu. V tejto ekologickej transformácii zohrávajú kľúčovú úlohu výrobky. V Európskej zelenej dohode sa zdôrazňuje potreba bezodkladne prejsť na model obehového hospodárstva a významný pokrok, ktorý treba ešte dosiahnuť, pričom sa poukazuje na skutočnosť, že súčasné výrobné procesy a modely spotreby sú príliš lineárne a závislé od kapacity premeny nových vyťažených materiálov uvedených na trh a spracovaných na tovar, ktorý je nakoniec zlikvidovaný v podobe odpadu alebo emisií. Takisto sa v nej identifikuje energetická efektívnosť ako priorita pre dekarbonizáciu odvetvia energetiky a pre dosiahnutie cieľov v oblasti klímy v rokoch 2030 a 2050.

(2)

V záujme urýchlenia prechodu na model obehového hospodárstva Komisia vo svojom oznámení z 11. marca 2020 o novom akčnom pláne pre obehové hospodárstvo – Za čistejšiu a konkurencieschopnejšiu Európu (ďalej len „akčný plán pre obehové hospodárstvo“) vypracovala program zameraný na budúcnosť s cieľom prispôsobiť regulačný rámec udržateľnej budúcnosti. V akčnom pláne pre obehové hospodárstvo sa zdôrazňuje, že „občanom bude obehové hospodárstvo poskytovať vysokokvalitné, funkčné a bezpečné výrobky, ktoré sú efektívne a cenovo dostupné, dlhšie vydržia a sú konštruované spôsobom zaručujúcim opätovné použitie, opravu a vysokokvalitnú recykláciu“. Ako sa uvádza v akčnom pláne pre obehové hospodárstvo, v súčasnosti neexistuje žiadny komplexný súbor požiadaviek s cieľom zabezpečiť, aby všetky výrobky uvedené na trh Únie boli čoraz udržateľnejšími a obstáli pri plnení kritéria obehovosti. Konkrétne dizajn výrobku dostatočne nepodporuje udržateľnosť počas celého životného cyklu. V dôsledku toho dochádza k častej výmene výrobkov, čo so sebou prináša významnú spotrebu energie a zdrojov na výrobu a distribúciu nových výrobkov a zbavenie sa starých. Ešte stále je pre hospodárske subjekty a občanov príliš ťažké rozhodovať sa udržateľne v súvislosti s výrobkami vzhľadom na to, že chýbajú príslušné informácie a cenovo dostupné možnosti, ktoré by im to umožňovali. To vedie k zmeškaným príležitostiam, pokiaľ ide o udržateľnosť a operácie na zachovanie hodnoty, obmedzenému dopytu po druhotných surovinách a prekážkam v osvojovaní si obehových obchodných modelov.

(3)

Plne funkčný vnútorný trh s udržateľnými výrobkami je predpokladom vytvorenia obehového hospodárstva v Únii. Spoločné požiadavky na ekodizajn na úrovni Únie by umožnili vývoj, zavádzanie a rozširovanie nových obchodných modelov obehového hospodárstva na celom vnútornom trhu. Takýmito opatreniami by sa takisto zmiernilo zaťaženie spoločností a priemyslu a spotrebiteľom by sa poskytol prístup k spoľahlivým a jasným údajom, čo by im umožnilo prijímanie udržateľnejších rozhodnutí.

(4)

V oznámení Komisie z 10. marca 2020 o novej priemyselnej stratégii pre Európu sa stanovuje hlavná ambícia Únie podporovať dvojakú transformáciu na klimatickú neutralitu a vedúce postavenie v digitálnej oblasti. Rovnako ako v Európskej zelenej dohode sa v ňom poukazuje na vedúcu úlohu, ktorú v tom musí zohrávať európsky priemysel tým, že zníži svoju uhlíkovú stopu a materiálovú stopu a urobí z obehovosti súčasť celého hospodárstva, a zdôrazňuje sa potreba zanechať tradičné modely a zásadne zmeniť spôsob, akým výrobky projektujeme, vyrábame, využívame a zbavujeme sa ich, ako aj potreba bezpečných dodávok surovín. Závislosť Únie pomôže znížiť recyklácia a využívanie druhotných surovín. Oznámenie Komisie z 5. mája 2021 o Aktualizácii novej priemyselnej stratégie na rok 2020: Budovanie silnejšieho jednotného trhu pre obnovu Európy posilňuje hlavné posolstvá stratégie z roku 2020 a zameriava sa na poznatky získané z krízy spôsobenej ochorením COVID-19 vrátane potreby podporovať odolnosť.

(5)

V prípade, že právo Únie chýba, vznikli už rôzne vnútroštátne prístupy k zlepšovaniu environmentálnej udržateľnosti výrobkov, ktoré siahajú od požiadaviek na informácie týkajúcich sa trvania kompatibility softvéru elektronických zariadení po povinnosti predkladania správ o nakladaní s nepredaným tovarom dlhodobej spotreby. Svedčí to o tom, že ďalšie úsilie o dosiahnutie cieľov na vnútroštátnej úrovni, ktoré sleduje toto nariadenie, by pravdepodobne viedlo k väčšej fragmentácii vnútorného trhu. S cieľom prispieť k fungovaniu vnútorného trhu a zároveň zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia je preto potrebný ambiciózny regulačný rámec na postupné zavádzanie požiadaviek na ekodizajn výrobkov. Týmto nariadením sa takýto rámec zavedie tak, že prístup založený na ekodizajne prvotne stanovený v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES (3) bude uplatniteľný na čo najširšie spektrum výrobkov.

(6)

Zámerom tohto nariadenia je podporiť modely výroby a spotreby, ktoré sú v súlade s celkovými cieľmi Únie v oblasti udržateľnosti vrátane klímy, životného prostredia, energetiky, využívania zdrojov a biodiverzity, a zároveň zostať v rámci možností našej planéty, a to vytvorením legislatívneho rámca, ktorý prispeje k tomu, aby boli výrobky vhodné pre klimaticky neutrálne obehové hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje, k zníženiu odpadu a zaisteniu toho, aby sa výsledky priekopníkov v oblasti udržateľnosti postupne stali štandardom. Nariadenie by malo upravovať stanovovanie nových požiadaviek na ekodizajn s cieľom zlepšiť trvanlivosť, spoľahlivosť, opraviteľnosť, modernizovateľnosť, opätovnú použiteľnosť a recyklovateľnosť výrobkov, zlepšiť možnosti renovovania a údržby výrobkov, riešiť prítomnosť nebezpečných chemických látok vo výrobkoch, zvýšiť energetickú efektívnosť a efektívne využívanie zdrojov výrobkov, a to aj pokiaľ ide o možnosť zhodnocovania strategických a kritických surovín, znížiť predpokladaný vznik odpadu z nich a zvýšiť recyklovaný obsah vo výrobkoch a zároveň zabezpečiť ich výkonnosť a bezpečnosť, umožniť repasovanie a vysokokvalitnú recykláciu a znížiť uhlíkovú a environmentálnu stopu.

(7)

Požiadavky na ekodizajn by sa mali zaoberať aj postupmi spojenými s predčasným zastarávaním. Takéto postupy majú celkovo negatívny vplyv na životné prostredie vo forme zvýšeného odpadu a využívania energie a materiálov, čo možno znížiť prostredníctvom požiadaviek na ekodizajn a zároveň tak prispieť k udržateľnej spotrebe.

(8)

Európsky parlament vo svojom uznesení z 25. novembra 2020 s názvom Smerom k udržateľnejšiemu jednotnému trhu pre podniky a spotrebiteľov (4) uvítal podporovanie výrobkov dlhodobej spotreby, ktoré sa ľahšie opravujú, opätovne využívajú a recyklujú. Európsky parlament vo svojom uznesení z 10. februára 2021 o novom akčnom pláne pre obehové hospodárstvo (5) zdôraznil, že udržateľné, obehové, bezpečné a netoxické výrobky a materiály by sa mali stať normou na trhu Únie, a nie výnimkou, a mali by sa považovať za štandardnú voľbu, ktorá je atraktívna, cenovo dostupná a prístupná pre všetkých spotrebiteľov. Európsky parlament takisto vyzval na stanovenie záväzných cieľov Únie na výrazné zníženie materiálovej stopy a stopy spotreby v Únii. Predpokladá sa, že prechod na obehové hospodárstvo môže priniesť riešenia v súvislosti so súčasnými environmentálnymi výzvami a s hospodárskou krízou spôsobenou pandémiou ochorenia COVID-19. Rada vo svojich záveroch o zabezpečení obehovosti a ekologickosti obnovy prijatých 11. decembra 2020 takisto uvítala zámer Komisie predkladať legislatívne návrhy v rámci komplexného a integrovaného politického rámca pre udržateľné výrobky, ktorý podporuje klimatickú neutralitu, energetickú efektívnosť a efektívne využívanie zdrojov a netoxické obehové hospodárstvo, chráni verejné zdravie a biodiverzitu a posilňuje postavenie spotrebiteľov a verejných obstarávateľov a chráni ich.

(9)

Toto nariadenie prispeje k dosahovaniu cieľov Únie v oblasti klímy a energetiky. V súlade s cieľmi stanovenými v Parížskej dohode, ktorá bola prijatá 12. decembra 2015 na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (6) (ďalej len „Parížska dohoda“), a ktorú Únia schválila 5. októbra 2016 (7), sa v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 (8) stanovuje záväzný záväzok Únie znížiť domáce čisté emisie skleníkových plynov do roku 2030 minimálne o 55 % a v právnych predpisoch sa zakotvuje cieľ klimatickej neutrality v rámci celého hospodárstva do roku 2050. Komisia v roku 2021 prijala balík Fit for 55 s cieľom prispôsobiť politiku Únie v oblasti klímy a energie dosiahnutiu týchto cieľov. V záujme toho a v súlade so zásadou prvoradosti energetickej efektívnosti zakotvenou v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2002 (9) treba výrazne urýchliť zlepšovanie energetickej efektívnosti na približne 36 % konečnej energetickej spotreby do roku 2030. Požiadavky na výrobky stanovené podľa tohto nariadenia budú zohrávať významnú úlohu pri dosahovaní uvedeného cieľa tým, že podstatne znížia energetickú stopu výrobku. Uvedené požiadavky na energetickú efektívnosť takisto znížia zraniteľnosť spotrebiteľov, pokiaľ ide o zvyšovanie cien energie. Ako sa uznáva v Parížskej dohode, zlepšovanie udržateľnosti spotreby a výroby bude takisto zohrávať dôležitú úlohu pri riešení zmeny klímy.

(10)

Toto nariadenie prispeje aj k dosahovaniu rozšírenejších cieľov Únie v oblasti životného prostredia. Ôsmym environmentálnym akčným plánom zriadeným rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/591 (10) sa v právnom rámci zakotvuje cieľ Únie rešpektovať limity našej planéty a identifikujú sa podmienky umožňujúce dosiahnutie prioritných cieľov, ktoré zahŕňajú prechod na netoxické obehové hospodárstvo. V Európskej zelenej dohode sa Únia takisto vyzýva, aby lepšie monitorovala znečisťovanie ovzdušia, vody, pôdy a spotrebných výrobkov, nahlasovala ho, predchádzala mu a naprávala ho. Znamená to, že chemikálie, materiály a výrobky musia byť bezpečné a udržateľné, a to už v štádiu návrhu, ako aj počas svojho životného cyklu, čo vedie k cyklom netoxických materiálov, ako sa uvádza v oznámení Komisie z 12. mája 2021 s názvom Akčný plán EÚ: dosahovanie nulového znečisťovania ovzdušia, vody a pôdy a v oznámení Komisie zo 14. októbra 2020 s názvom Chemikálie – stratégia udržateľnosti – Na ceste k životnému prostrediu bez toxických látok, v ktorom sa vyzýva na prijatie cieľa nulového znečisťovania vo výrobe a v spotrebe. Okrem toho sa v Európskej zelenej dohode a akčnom pláne pre obehové hospodárstvo uznáva, že vnútorný trh Únie poskytuje kritickú masu, ktorá umožňuje ovplyvňovať globálne normy týkajúce sa udržateľnosti výrobkov a dizajnu výrobkov. Toto nariadenie bude preto zohrávať významnú úlohu pri dosahovaní viacerých cieľových hodnôt stanovených v rámci cieľov udržateľného rozvoja, ktoré sú súčasťou Agendy Organizácie Spojených národov 2030 pre udržateľný rozvoj, a to v Únii aj mimo nej, najmä cieľov v rámci cieľa trvalo udržateľného rozvoja č. 12 („Zodpovedná spotreba a výroba“).

(11)

Smernicou 2009/125/ES sa zriadil rámec na stanovenie požiadaviek na ekodizajn energeticky významných výrobkov. Spolu s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1369 (11) umožnila výrazné zníženie potreby primárnej energie Únie na výrobky a odhaduje sa, že tieto úspory budú ďalej rásť. Vykonávacie opatrenia prijaté podľa smernice 2009/125/ES takisto zahŕňali požiadavky týkajúce sa aspektov obehovosti, ako sú trvácnosť, opraviteľnosť a recyklovateľnosť. Nástroje, ako sú environmentálna značka EÚ zavedená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 66/2010 (12) alebo kritériá zeleného verejného obstarávania EÚ stanovené v oznámením Komisie zo 16. júla 2008 o verejnom obstarávaní pre lepšie životné prostredie majú väčší rozsah pôsobnosti, ale menší vplyv vzhľadom na obmedzenia vyplývajúce z dobrovoľného prístupu.

(12)

Smernica 2009/125/ES bola vo všeobecnosti úspešná v podpore energetickej efektívnosti a niektorých obehových aspektov energeticky významných výrobkov a jej prístup založený na ekodizajne má potenciál postupne riešiť udržateľnosť všetkých výrobkov. Ak sa majú dosiahnuť záväzky v rámci Európskej zelenej dohody, tento prístup by sa mal rozšíriť na ďalšie skupiny výrobkov a systematicky by sa mal zaoberať kľúčovými aspektmi na zvyšovanie environmentálnej udržateľnosti výrobkov so záväznými požiadavkami. Týmto nariadením sa zabezpečí, že na trh Únie sa budú umiestňovať len výrobky spĺňajúce tieto požiadavky, a tak sa ním nielen zlepší voľný pohyb takýchto výrobkov predchádzaním vnútroštátnym rozdielom, ale aj znížia negatívne environmentálne vplyvy životného cyklu výrobkov, pre ktoré sa tieto požiadavky stanovujú.

(13)

V záujme vytvorenia účinného a nadčasového harmonizovaného regulačného rámca je nevyhnutné umožniť stanovovanie požiadaviek na ekodizajn pre všetok fyzický tovar uvádzaný na trh alebo do prevádzky vrátane komponentov ako pneumatiky a medziproduktov. Do rozsahu pôsobnosti sa má zahrnúť aj digitálny obsah, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou fyzického výrobku. To by malo Komisii umožniť zohľadňovať čo možno najširšiu škálu výrobkov pri určovaní priorít v rámci stanovenia požiadaviek na ekodizajn, a tak maximalizovať ich účinnosť. V prípade potreby by sa v rámci stanovenia požiadaviek na ekodizajn mali stanoviť osobitné výnimky, najmä ak požiadavky na ekodizajn nie sú potrebné na to, aby prispeli k environmentálnej udržateľnosti konkrétnych výrobkov, alebo napríklad pri výrobkoch s osobitným použitím, výrobkoch s osobitým účelom, ktorý nemožno splniť pri zachovaní súladu s požiadavkami na ekodizajn, alebo výrobkoch vyrábaných vo veľmi malých množstvách alebo pri zohľadnení špecifickosti a veľkosti trhu výrobku. Okrem toho by sa toto nariadenie nemalo uplatňovať na výrobky, v prípade ktorých je už jasné, že požiadavky na ekodizajn by neboli vhodné, alebo v prípade ktorých už existujú iné rámce na stanovenie takýchto požiadaviek. To by malo platiť pre potraviny a krmivá v zmysle vymedzenia v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 (13), pre lieky v zmysle vymedzenia v smernici 2001/83/ES Európskeho parlamentu a Rady (14), pre veterinárne lieky v zmysle vymedzenia v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/6 (15), pre živé rastliny, zvieratá a mikroorganizmy, pre výrobky ľudského pôvodu, pre výrobky z rastlín a zvierat priamo sa vzťahujúce na ich budúce rozmnožovanie a pre vozidlá, ako sa uvádza v článku 2 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 167/2013 (16), v článku 2 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 168/2013 (17) a v článku 2 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/858 (18), pokiaľ ide o tie aspekty výrobkov, na ktoré sú stanovené požiadavky v odvetvových legislatívnych aktoch Únie uplatniteľných na tieto vozidlá. Tieto vozidlá podliehajú viacerým požiadavkám na jednotlivé výrobky a rôznym harmonizovaným systémom typového schvaľovania podľa právnych aktov Únie, ako sú smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/53/ES (19) a 2005/64/ES (20) a nariadenie (EÚ) 2018/858. Dodatočné harmonizované požiadavky na vozidlá by sa mali obmedziť na aspekty, ktoré sa v súčasnosti neriešia, napríklad environmentálne požiadavky na pneumatiky. Elektrické bicykle a elektrické kolobežky by však nemali byť vyňaté z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

(14)

V smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1275 (21) sa od členských štátov vyžaduje, aby stanovili minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť prvkov budov, ktoré sú súčasťou obalových konštrukcií budov, ako aj požiadavky na systémy v súvislosti s celkovou energetickou hospodárnosťou, správnou inštaláciou a primeraným dimenzovaním, nastavením a reguláciou technických systémov v nových alebo existujúcich budovách. Je v súlade s cieľmi tohto nariadenia, aby sa týmito minimálnymi požiadavkami na energetickú hospodárnosť mohla za určitých okolností obmedziť inštalácia energeticky významných výrobkov, ktoré sú v súlade s týmto nariadením a jeho delegovanými aktmi, pod podmienkou, že tieto požiadavky nepredstavujú neopodstatnenú prekážku na trhu.

(15)

V záujme zlepšenia environmentálnej udržateľnosti výrobkov a zabezpečenia voľného pohybu výrobkov na vnútornom trhu by sa na Komisiu mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), ktoré budú dopĺňať toto nariadenie stanovovaním požiadaviek na ekodizajn. Uvedené požiadavky na ekodizajn by sa mali spravidla uplatňovať na osobitné skupiny výrobkov, ako sú práčky pre domácnosť a práčky so sušičkou pre domácnosť. V záujme maximalizácie účinnosti požiadaviek na ekodizajn a účinného zlepšenia environmentálnej udržateľnosti výrobkov by takisto malo byť možné stanoviť jednu alebo viacero horizontálnych požiadaviek na ekodizajn pre širšiu škálu výrobkov, ako sú elektronické zariadenia alebo textílie. Horizontálne požiadavky na ekodizajn by sa mali stanoviť v prípadoch, v ktorých technické podobnosti skupín výrobkov umožňujú zlepšenie ich environmentálnej udržateľnosti na základe tých istých požiadaviek. Je dôležité, aby sa vypracovali horizontálne požiadavky, najmä pokiaľ ide o trvanlivosť a opraviteľnosť.

(16)

Požiadavky na ekodizajn by mali podľa náležitého prípadu zahŕňať výkonnostné požiadavky alebo požiadavky na informácie alebo oboje. Tieto požiadavky by sa mali používať na zlepšenie aspektov výrobkov relevantných pre environmentálnu udržateľnosť, ako sú trvácnosť, opätovná použiteľnosť, opraviteľnosť, energetická efektívnosť, recyklovateľnosť a uhlíková a environmentálna stopa. Požiadavky na ekodizajn by mali byť transparentné, objektívne, primerané a v súlade s pravidlami medzinárodného obchodu.

(17)

Sektor použitých výrobkov zohráva dôležitú úlohu pri podpore udržateľnej výroby a spotreby, a to aj pri vývoji nových obehových obchodných modelov, prispieva k predĺženiu životnosti výrobku a predchádza tomu, aby sa stal odpadom. Použité výrobky pochádzajúce z Únie, najmä výrobky, ktoré prechádzajú renovovaním alebo opravou, nie sú novými výrobkami a môžu sa pohybovať na vnútornom trhu bez toho, aby boli v súlade s delegovanými aktmi stanovujúcimi požiadavky na ekodizajn, ktoré nadobudli účinnosť po ich uvedení na trh. Repasované výrobky sa však považujú za nové výrobky a budú sa vzťahovať na ne požiadavky na ekodizajn, ak patria do rozsahu pôsobnosti delegovaného aktu.

(18)

Hneď ako Komisia prijme delegovaný akt, ktorým sa stanovujú požiadavky na ekodizajn určitej skupiny výrobkov, členské štáty by v záujme zabezpečenia fungovania vnútorného trhu už nemali mať možnosť stanovovať vnútroštátne výkonnostné požiadavky na základe parametrov výrobkov, na ktoré sa vzťahujú výkonnostné požiadavky stanovené v uvedenom delegovanom akte, ani by už nemali mať možnosť stanovovať vnútroštátne požiadavky na informácie na základe parametrov výrobkov, na ktoré sa vzťahujú požiadavky na informácie stanovené v uvedenom delegovanom akte. V záujme zlepšenia environmentálnej udržateľnosti výrobkov a zabezpečenia ich voľného pohybu v rámci vnútorného trhu by Komisia mala mať právomoc stanoviť, že vo vzťahu ku konkrétnemu parametru výrobku nie sú potrebné žiadne požiadavky na ekodizajn vo forme výkonnostných požiadaviek alebo požiadaviek na informácie, ak by požiadavka týkajúca sa tohto konkrétneho parametra výrobku mala negatívny vplyv na požiadavky na ekodizajn posudzované pre danú skupinu výrobkov.

(19)

Pri stanovovaní požiadaviek na ekodizajn by Komisia mala zohľadňovať povahu a účel dotknutých výrobkov, ako aj charakteristiky príslušných trhov. Napríklad obranné vybavenie musí byť schopné fungovať v osobitných a niekedy drsných podmienkach, a to treba zohľadniť pri stanovovaní požiadaviek na ekodizajn. Určité informácie o obrannom vybavení by sa nemali zverejňovať a mali by sa chrániť. Požiadavky na ekodizajn by sa preto nemali stanovovať pre výrobky, ktorých jediným účelom je slúžiť obrane alebo národnej bezpečnosti. Je dôležité, aby sa v požiadavkách na ekodizajn iného vojenského alebo citlivého vybavenia zohľadňovali potreby v oblasti bezpečnosti a charakteristiky obranného trhu v zmysle vymedzenia v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/81/ES (22). Rovnako strategický je pre Európu a jej technologickú nezávislosť vesmírny priemysel. Keďže vesmírne technológie fungujú v extrémnych podmienkach, v rámci všetkých požiadaviek na ekodizajn vesmírnych výrobkov by sa mala dosiahnuť rovnováha medzi aspektmi udržateľnosti a odolnosťou a očakávanou výkonnosťou. Okrem toho by v prípade zdravotníckych pomôcok v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/745 (23) a diagnostických zdravotníckych pomôcok in vitro v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/746 (24) Komisia mala zohľadňovať potrebu predchádzať negatívnemu vplyvu na zdravie a bezpečnosť pacientov a používateľov. Komisia by sa okrem toho mala pri posudzovaní charakteristík trhu a príprave požiadaviek na ekodizajn usilovať o zohľadnenie vnútroštátnych charakteristík, ako sú rôzne klimatické podmienky v členských štátoch a postupy a technológie používané v členských štátoch s preukázateľne priaznivými účinkami na životné prostredie.

(20)

S cieľom zabrániť regulačnému zaťaženiu by sa mal zabezpečiť súlad medzi týmto nariadením a požiadavkami stanovenými v inom práve Únie alebo podľa neho, najmä pokiaľ ide o výrobky, chemické látky, obaly a odpady. Avšak udelením právomocí stanovovať požiadavky s rovnakými alebo podobnými účinkami, ako majú požiadavky podľa tohto nariadenia, na základe iného práva Únie by sa nemalo neobmedzovať udelenie právomocí zahrnutých v tomto nariadení, ak sa v tomto nariadení neuvádza inak.

(21)

Pri príprave požiadaviek na ekodizajn by Komisia mala zohľadniť niekoľko prvkov, konkrétne priority Únie, príslušné právo Únie a vnútroštátne právo, príslušné medzinárodné dohody, ako aj samoregulačné opatrenia a príslušné normy. Komisia by mala zohľadniť aj priority v oblasti klímy, životného prostredia, energetickej efektívnosti, efektívneho využívania zdrojov a bezpečnosti vrátane netoxického obehového hospodárstva, ako aj iné súvisiace priority a ciele Únie. Je dôležité venovať pozornosť cieľom 8. environmentálneho akčného programu stanoveným v rozhodnutí (EÚ) 2022/591 vrátane toho, aby občania najneskôr do roku 2050 žili dobre, v rámci možností našej planéty v hospodárstve zameranom na dobré životné podmienky, zásade „nespôsobovať škodu“ a hierarchii odpadového hospodárstva v zmysle vymedzenia v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES (25), ako aj záväzkom Únie chrániť a obnovovať biodiverzitu, ako sa uvádza aj v oznámení Komisie z 20. mája 2020 s názvom Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 – Prinavrátenie prírody do našich životov a v globálnom rámci pre biodiverzitu z Kunmingu a Montrealu prijatom na pätnástom zasadnutí konferencie zmluvných strán (COP-15) Dohovoru Organizácie Spojených národov o biologickej diverzite.

(22)

Delegované akty, ktorými sa stanovujú požiadavky na ekodizajn, by mali rovnako ako v prípade vykonávacích opatrení podľa smernice 2009/125/ES podliehať osobitnému posúdeniu vplyvu a konzultácii so zainteresovanými stranami a mali by sa vypracúvať v súlade s usmerneniami Komisie pre lepšiu právnu reguláciu, pričom by mali zahŕňať posúdenie medzinárodného rozmeru a vplyvov na tretie krajiny. Komisia by mala pri svojom posúdení vplyvu vychádzať z najlepšie dostupných dôkazov a náležite zohľadňovať všetky aspekty životného cyklu výrobku. Pri vypracúvaní požiadaviek na ekodizajn by Komisia mala používať vedecký prístup a takisto zohľadňovať relevantné technické informácie použité ako základ najmä pre nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 66/2010, smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ (26), technické kritériá preskúmania prijaté podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 (27) a kritériá zeleného verejného obstarávania EÚ, alebo relevantné technické informácie z nich odvodené.

(23)

S cieľom zohľadňovať rôznorodosť výrobkov by Komisia mala zvoliť metódy na posúdenie stanovovania požiadaviek na ekodizajn a podľa náležitého prípadu ich ďalej rozvíjať. Takéto metódy by mali vychádzať z povahy výrobku, jeho najrelevantnejších aspektov a jeho vplyvov počas jeho životného cyklu. Komisia by pritom mala zohľadňovať svoje skúsenosti s posudzovaním stanovovania požiadaviek podľa smernice 2009/125/ES a prebiehajúce úsilie o vývoj a zlepšovanie vedeckých hodnotiacich nástrojov vrátane aktualizácie metodiky na ekodizajn energeticky významných výrobkov a metódy environmentálnej stopy výrobku stanovenej v odporúčaní Komisie (EÚ) 2021/2279 (28), a to aj pokiaľ ide o dočasné uskladnenie uhlíka, ako aj vývoj noriem medzinárodnými a európskymi normalizačnými organizáciami vrátane noriem o materiálovej efektívnosti energeticky významných výrobkov. V nadväznosti na uvedené nástroje a v prípade potreby na základe špeciálnych štúdii by Komisia mala ďalej posilňovať aspekty obehovosti, ako je trvanlivosť, opraviteľnosť vrátane bodového hodnotenia opraviteľnosti, recyklovateľnosť, opätovná použiteľnosť, identifikácia chemických látok brániacich opätovnému použitiu a recyklácii, v rámci posudzovania výrobkov v súlade s prístupom založeným na životnom cykle s cieľom vypracúvania požiadaviek na ekodizajn a vo vhodných prípadoch by mala vyvíjať nové metódy alebo nástroje. Informácie týkajúce sa environmentálnych ukazovateľov životného cyklu, ako je uhlíková stopa, by sa mali vypočítať s prihliadnutím na medzinárodne zavedené metódy, ktoré sa už vykonávajú v práve Únie. Je tiež dôležité zohľadniť vedecké metódy odporúčané medzinárodnými a európskymi normalizačnými organizáciami. Najmä pri modelovaní energie používanej vo výrobných procesoch by sa mala venovať osobitná pozornosť modelovaniu energetického mixu, pri ktorom by sa zohľadnili aj otázky, ako sú zmluvy o nákupe elektriny, potvrdenia o pôvode a vlastná výroba elektrickej energie. Vypracúvanie povinných kritérií verejného obstarávania a zákazy ničenia nepredaných spotrebných výrobkov si takisto môžu vyžadovať nové prístupy.

(24)

Výkonnostné požiadavky by mali súvisieť s vybraným parametrom výrobku relevantným pre cielený aspekt výrobku, pri ktorom sa zistil potenciál na zlepšenie environmentálnej udržateľnosti. Medzi tieto požiadavky by mohli patriť minimálna alebo maximálna úroveň výkonnosti vo vzťahu k parametru výrobku, nekvantitatívne požiadavky, ktorých cieľom je zlepšiť výkonnosť vo vzťahu k parametru výrobku, alebo požiadavky súvisiace s funkčnými vlastnosťami výrobku s cieľom zabezpečiť, aby vybrané výkonnostné požiadavky nemali negatívny vplyv na schopnosť výrobku plniť funkciu, na ktorú bol navrhnutý a na ktorú sa predáva. Pokiaľ ide o minimálnu alebo maximálnu úroveň, mohli by mať napríklad podobu limitu spotreby energie vo fáze používania alebo množstva určitého materiálu, z ktorého sa výrobok skladá, požiadavky na minimálne množstvo recyklovaného obsahu alebo limitu konkrétnej kategórie environmentálneho vplyvu, alebo kumulácie všetkých relevantných environmentálnych vplyvov. Príkladom nekvantitatívnej požiadavky je zákaz konkrétneho technického riešenia, ktoré je nepriaznivé pre opraviteľnosť výrobku. Výkonnostné požiadavky sa budú používať na zabezpečenie odstránenia výrobkov s najhoršími vlastnosťami z trhu a postupného prechodu na výrobky s najlepšími vlastnosťami, ak je to potrebné na prispievanie k cieľom environmentálnej udržateľnosti tohto nariadenia. Výkonnostné požiadavky by sa mohli týkať aj využívania zdrojov vrátane požiadaviek týkajúcich sa využívania obnoviteľných zdrojov alebo materiálov s biologickým obsahom vo výrobku a mohli by sa zaoberať uvoľňovaním nanoplastov a mikroplastov. Pri plánovaní kombinácie požiadaviek by ich Komisia mala posúdiť ako celok a určiť kombináciu požiadaviek s najvyššími prínosmi environmentálnej udržateľnosti.

(25)

Aby sa zaistil súlad, výkonnostné požiadavky by mali dopĺňať vykonávanie práva Únie týkajúceho sa odpadu. Hoci požiadavky na umiestňovanie obalového materiálu ako konečného výrobku na trh sa stanovujú v smernici Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES (29), toto nariadenie by mohlo dopĺňať uvedenú smernicu stanovovaním požiadaviek podľa výrobkov so zameraním sa na balenie konkrétnych výrobkov, keď sa umiestňujú na trh. Ak je to vhodné, tieto doplnkové požiadavky by mali prispievať najmä k minimalizácii množstva použitého obalového materiálu, čo zasa prispieva k predchádzaniu vzniku odpadu v Únii.

(26)

Uznávaným prvkom udržateľnosti výrobkov je chemická bezpečnosť. Zakladá sa na vlastných rizikách chemických látok ohrozujúcich zdravie alebo životné prostredie v kombinácii so špecifickým alebo všeobecným vystavením a zaoberá sa ňou právo Únie o chemických látkach, ako napríklad nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1935/2004 (30), (ES) č. 1907/2006 (31), (ES) č. 1272/2008 (32), (ES) č. 1223/2009 (33), (EÚ) 2017/745 a (EÚ) 2019/1021 (34) a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/48/ES (35). Toto nariadenie by nemalo umožniť obmedzenie látok na základe predovšetkým chemickej bezpečnosti, ako sa obmedzujú podľa iného práva Únie. V práve Únie týkajúcom sa chemických látok sa už stanovuje obmedzenie látok alebo zmesí súvisiace s bezpečnosťou alebo rizikom tam, kde je to potrebné. Stanovením výkonnostných požiadaviek by sa však vo vhodných prípadoch mali znížiť aj významné riziká pre ľudské zdravie alebo životné prostredie. Požiadavky na informácie týkajúce sa prítomnosti látok vzbudzujúcich obavy prispejú aj k zníženiu vystavenia chemickým látkam, čím sa doplnia opatrenia na riadenie rizík stanovené v inom práve Únie. Toto nariadenie by takisto nemalo umožniť obmedzenie látok z dôvodov súvisiacich s bezpečnosťou potravín. Právo Únie týkajúce sa chemických látok a potravín však nestanovuje riešenie vplyvov na udržateľnosť, ktoré nesúvisia s chemickou bezpečnosťou alebo bezpečnosťou potravín, prostredníctvom obmedzení určitých látok. Aby sa prekonalo toto obmedzenie, toto nariadenie by za určitých podmienok malo umožňovať obmedzenie látok, ktoré majú negatívny vplyv na udržateľnosť výrobkov, prítomných vo výrobkoch alebo používaných v ich výrobných postupoch. Toto nariadenie by malo podľa potreby dopĺňať, ale nemalo duplikovať ani nahrádzať obmedzenie látok, na ktoré sa vzťahuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/65/EÚ (36), ktorej cieľom je ochrana zdravia ľudí a životného prostredia vrátane zhodnocovania a zneškodňovania odpadu z elektrických a elektronických zariadení environmentálne vhodným spôsobom.

(27)

Komisia by pri stanovovaní výkonnostných požiadaviek mala mať možnosť zaviesť požiadavky na zabránenie tomu, aby sa do výrobku zahrnuli určité látky. Identifikácia takýchto látok by mala byť súčasťou posúdenia Komisie pred stanovením kritérií požiadaviek na ekodizajn pre konkrétnu skupinu výrobkov a Komisia by v tomto posúdení mala napríklad zohľadniť, či látka komplikuje opätovné použitie alebo recykláciu výrobku alebo či negatívne ovplyvňuje vlastnosti recyklovaného materiálu napríklad svojou farbou alebo zápachom. Ak už bola látka stanovená ako látka, ktorá bráni obehovosti v prípade jednej skupiny výrobkov, môže to naznačovať, že bráni aj obehovosti v prípade ďalších skupín výrobkov. Identifikácia a možné obmedzenie látky by mali viesť aj k požiadavke na informácie.

(28)

Aby sa zlepšila environmentálna udržateľnosť výrobkov, mali by sa požiadavky na informácie vzťahovať na vybraný parameter výrobku relevantný pre aspekt výrobku ako environmentálna stopa, uhlíková stopa a trvanlivosť výrobku. Mali by od výrobcu požadovať, aby sprístupnil informácie o výkonnosti výrobku vo vzťahu k zvolenému parametru výrobku alebo iné informácie, ktoré môžu ovplyvniť spôsob, ako s výrobkom nakladajú iné strany než výrobca, s cieľom zlepšiť výkonnosť vo vzťahu k uvedenému parametru. Takéto požiadavky na informácie by sa mali podľa náležitého prípadu stanoviť buď ako doplnok k výkonnostným požiadavkám týkajúcim sa daného parametra výrobku, alebo namiesto nich. Je dôležité, aby Komisia riadne odôvodnila svoje rozhodnutie stanoviť iba informačné požiadavky namiesto výkonnostných požiadaviek. Ak delegovaný akt obsahuje požiadavky na informácie, mal by sa v ňom uviesť spôsob sprístupnenia a jednoduchej dostupnosti požadovaných informácií, akým je ich umiestnenie na voľne prístupnom webovom sídle, v digitálnom pase výrobku alebo na štítku výrobku. Základné informácie o zdraví, bezpečnosti a právach konečných používateľov by sa mali spotrebiteľom vždy poskytovať fyzickými prostriedkami a mali by byť prístupné na dátovom nosiči, ktorý sa nachádza na výrobku. Požiadavky na informácie sú potrebné na to, aby viedli k zmene správania, ktorá je potrebná na zabezpečenie dosiahnutia cieľov tohto nariadenia týkajúcich sa environmentálnej udržateľnosti. Informácie relevantné pre urobenie informovaného rozhodnutia o nákupe by sa mali spotrebiteľovi poskytovať pred kúpou výrobku. Očakáva sa, že tým, že sa požiadavkami na informácie poskytnú kupujúcim a verejným orgánom vhodné prostriedky na porovnávanie výrobkov na základe ich environmentálnej udržateľnosti, podnieti to spotrebiteľov a verejné orgány k udržateľnejším rozhodnutiam. Požiadavky na informácie by mali prispieť aj k zlepšeniu miery získavania zo strany členských štátov v prípade príslušných skupín výrobkov, najmä tých, v prípade ktorých existuje významný potenciál opätovného použitia a renovovania, ako sú mobilné telefóny, v prípade ktorých miera získavania v členských štátoch nepresahuje 5 %, napríklad uľahčením poskytovania informácií o systémoch spätného odberu prostredníctvom finančných stimulov a systémov vratných záloh, záruk ochrany osobných údajov, databáz miest odovzdania a personalizovaných informácií o hodnote výrobku a najlepších postupoch týkajúcich sa správneho zneškodnenia výrobku prostredníctvom digitálneho pasu výrobku.

(29)

Ak delegované akty obsahujú požiadavky na informácie, mohli by okrem toho stanoviť výkonnostné triedy vzhľadom na jeden alebo viaceré relevantné parametre výrobku s cieľom uľahčiť porovnanie výrobkov. Výkonnostné triedy by mali umožniť rozlišovať výrobky na základe ich relatívnej udržateľnosti a mohli by ich využívať spotrebitelia aj verejné orgány. Cieľom týchto výkonnostných tried ako takých je, aby trh nasmerovali k udržateľnejším výrobkom.

(30)

Požiadavky na informácie týkajúce sa opraviteľnosti a trvanlivosti zohrávajú kľúčovú úlohu pri umožnení spotrebiteľom zapojiť sa do udržateľnej spotreby. Toto nariadenie by malo umožniť stanovenie hodnotenia opraviteľnosti alebo trvanlivosti výrobkov, ak sa takéto hodnotenia považujú za vhodné na účely poskytovania environmentálnych prínosov a jasnejších informácií pre spotrebiteľov. S cieľom umožniť spotrebiteľom účinne posúdiť a porovnať výrobky je dôležité, aby formát, obsah a zobrazenie takéhoto hodnotenia opraviteľnosti a trvanlivosti zahŕňali ľahko zrozumiteľný jazyk a piktogramy a aby hodnotenie opraviteľnosti bolo založené na harmonizovanej metodike stanovenej pre výrobok alebo skupinu výrobkov sčítavajúcej parametre, ako je dostupnosť a cena náhradných dielov, jednoduchosť demontáže a dostupnosť nástrojov, do jedného hodnotenia.

(31)

Informácie o prítomnosti látok vzbudzujúcich obavy vo výrobkoch sú kľúčovým prvkom určovania a propagácie výrobkov, ktoré sú udržateľné. Chemické zloženie výrobkov vo veľkej miere určuje ich funkcie a vplyvy, ako aj možnosť ich opätovného použitia alebo zhodnotenia, keď sa stanú odpadom. V oznámení Komisie zo 14. októbra 2020 s názvom Chemikálie – stratégia udržateľnosti – Na ceste k životnému prostrediu bez toxických látok sa vyžaduje minimalizovať obsah látok vzbudzujúcich obavy vo výrobkoch a zabezpečiť dostupnosť informácií o chemickom zložení a bezpečnom používaní zavedením požiadaviek na informácie a sledovaním prítomnosti látok vzbudzujúcich obavy počas životného cyklu materiálov a výrobkov. Nariadením (ES) č. 1272/2008 a iným existujúcim právom o chemikáliách, napríklad nariadením (ES) č. 1223/2009, sa už zabezpečuje oznamovanie rizík pre zdravie alebo životné prostredie, ktoré predstavujú určité látky vzbudzujúce obavy samostatne alebo v zmesi. Používateľom látok a zmesí by sa mali poskytnúť relevantné informácie. Okrem toho by používatelia iných výrobkov ako látok alebo zmesí a správcovia zodpovední za nakladanie s odpadom z takýchto výrobkov mali dostávať aj relevantné informácie vrátane informácií, ktoré sa týkajú najmä rizík pre zdravie alebo životné prostredie spojených s chemickými látkami. Toto nariadenie by preto malo stanoviť požiadavky týkajúce sa sledovania a oznamovania informácií o udržateľnosti vrátane prítomnosti látok vzbudzujúcich obavy vo výrobkoch počas ich životného cyklu, a to aj s cieľom dekontaminácie a zhodnotenia týchto výrobkov, keď sa stanú odpadom. Cieľom takéhoto rámca by malo byť postupné pokrytie látok vzbudzujúcich obavy vo všetkých výrobkoch uvedených v pracovných plánoch, ktoré má Komisia prijať. Takéto požiadavky týkajúce sa sledovania látok vzbudzujúcich obavy by sa mali štandardne zahrnúť, ak sa má podľa tohto nariadenia stanoviť požiadavka na informácie, s výnimkou prípadov, keď je takáto požiadavka na informácie súčasťou horizontálnych požiadaviek na ekodizajn. S cieľom zohľadniť kritériá, ktoré musia spĺňať požiadavky na ekodizajn, a najmä s cieľom zabrániť neprimeranému administratívnemu zaťaženiu pre hospodárskych subjektov by Komisia mala mať možnosť podľa príslušného prípadu pre dotknutú skupinu výrobkov stanoviť prahové hodnoty koncentrácie látok vo výrobku alebo príslušných komponentoch, ktoré vedú k požiadavke na sledovanie, stanoviť diferencované lehoty na uplatňovanie a v riadne odôvodnených prípadoch stanoviť odchýlky z požiadavky na sledovanie. Pri stanovovaní podrobností požadovaných informácií a prahových hodnôt by Komisia mala zohľadniť existujúce požiadavky na informácie a prahové hodnoty podľa práva Únie, najmä podľa nariadení (ES) č. 1907/2006 a (ES) č. 1272/2008 a iných odvetvových právnych predpisov týkajúcich sa výrobkov. Napríklad v prípadoch, keď prítomnosť látky vo výrobku nemožno overiť súčasnými dostupnými technológiami, by sa mohla uplatniť odchýlka založená na technickej uskutočniteľnosti.

(32)

Požiadavky na informácie stanovené v tomto nariadení by mali zahŕňať požiadavku sprístupniť digitálny pas výrobku. Digitálny pas výrobku je dôležitým nástrojom na sprístupnenie informácií subjektom v celom hodnotovom reťazci a očakáva sa, že dostupnosť digitálneho pasu výrobku výrazne zlepší komplexnú vysledovateľnosť výrobku v celom jeho hodnotovom reťazci. Očakáva sa, že digitálny pas výrobku okrem iného pomôže zákazníkom pri informovanom výbere tým, že zlepší ich prístup k relevantným informáciám, umožní hospodárskym subjektom, konkrétne výrobcom, splnomocneným zástupcom, dovozcom, distribútorom, predávajúcim a poskytovateľom logistických služieb a iným subjektom hodnotového reťazca, akými sú zákazníci, odborní opravári, nezávislí prevádzkovatelia, subjekty vykonávajúce renovovanie, repasáciu, recykláciu, orgány dohľadu nad trhom a colné orgány, organizácie občianskej spoločnosti, výskumní pracovníci, odborové zväzy a Komisia alebo akákoľvek organizácia konajúca v ich mene, prístup k relevantným údajom, ich zavádzanie alebo aktualizáciu, a umožní príslušným vnútroštátnym orgánom vykonávať ich povinnosti bez toho, aby to ohrozilo ochranu dôverných obchodných informácií. Na tento účel je dôležité, aby digitálny pas výrobku bol používateľsky ústretový a aby údaje, ktoré obsahuje, boli presné, úplné a aktuálne. Digitálny pas výrobku by mal byť podľa potreby doplnený nedigitálnymi formami prenosu informácií, akými sú informácie v príručke k výrobku alebo na štítku. Okrem toho by malo byť možné digitálny pas výrobku používať na poskytovanie informácií týkajúcich sa príslušnej skupiny výrobkov podľa iného práva Únie.

(33)

Aby sa zohľadnila povaha výrobku a jeho trh, mali by sa informácie, ktoré sa majú uvádzať v digitálnom pase výrobku, pri príprave konkrétnych pravidiel pre jednotlivé výrobky dôkladne individuálne preskúmať. Na optimalizáciu prístupu k výsledným údajom a zároveň na ochranu práv duševného vlastníctva je potrebné navrhnúť a zaviesť digitálny pas výrobku, spôsobom, ktorý umožní diferencovaný prístup k údajom v digitálnom pase výrobku v závislosti od druhu údajov a typológie zainteresovaných strán. Podobne, aby sa predišlo nákladom pre spoločnosti a pre verejnosť, ktoré by boli neúmerné rozsiahlejším prínosom, digitálny pas výrobku by mal byť prispôsobený položke, šarži alebo modelu výrobku v závislosti napríklad od zložitosti hodnotového reťazca, rozmerov, povahy alebo vplyvov posudzovaných výrobkov. V posúdeniach vplyvu vykonaných pri príprave delegovaných aktov, ktorými sa stanovujú požiadavky na ekodizajn, by sa mali analyzovať aj náklady a prínosy stanovenia požiadaviek na informácie prostredníctvom digitálnych pasov výrobkov na úrovni modelu, šarže alebo položky. Pojem „model“ zvyčajne odkazuje na verziu výrobku, ktorej všetky jednotky majú rovnaké technické vlastnosti relevantné pre požiadavky na ekodizajn a rovnaký identifikačný kód modelu, pojem „šarža“ zvyčajne odkazuje na podskupinu konkrétneho modelu, ktorú tvoria všetky výrobky vyrobené v konkrétnom výrobnom závode v určitom čase, a pojem „položka“ zvyčajne odkazuje na jednu jednotku modelu. V posúdení vplyvu by sa malo v rozsahu, v akom sa digitálny pas výrobku opiera o normy, ktoré nie sú bezplatné, zvážiť, či je takáto závislosť primeraná a ako sa dá vyhnúť neprimeraným nákladom pre mikropodniky, malé a stredné podniky (ďalej len „MSP“).

(34)

Vzhľadom na to, že v inom práve Únie sa stanovujú požiadavky na informácie o výrobkoch a zavádzajú sa systémy na sprístupnenie informácií hospodárskym subjektom a zákazníkom, Komisia by mala zvážiť prepojenie požiadaviek na informácie podľa tohto nariadenia s takými inými požiadavkami, ako je povinnosť poskytnúť karty bezpečnostných údajov pre látky a zmesi podľa nariadenia (ES) č. 1907/2006. Ak je to možné, Komisia by mala takisto prepojiť digitálny pas výrobku s existujúcimi databázami a nástrojmi Únie, ako je Európsky register výrobkov s energetickým označením (EPREL) alebo databáza s informáciami o látkach vzbudzujúcich obavy, ktoré sa nachádzajú vo výrobkoch ako takých alebo v komplexných predmetoch (SCIP).

(35)

Aby sa zbytočne neodďaľovalo stanovenie iných požiadaviek na ekodizajn, ako sú požiadavky na digitálny pas výrobku, alebo aby sa zabezpečilo účinné zavedenie digitálnych pasov výrobkov, Komisia by mala mať možnosť vyňať skupiny výrobkov z požiadaviek týkajúcich sa digitálneho pasu výrobku, ak nie sú k dispozícii technické špecifikácie týkajúce sa základných požiadaviek na technický návrh a fungovanie digitálneho pasu výrobku. Podobne, aby sa zabránilo zbytočnému administratívnemu zaťaženiu hospodárskych subjektov, Komisia by mala mať možnosť oslobodiť skupiny výrobkov od požiadaviek na digitálny pas výrobku v prípade, že v inom práve Únie už je zahrnutý systém digitálneho poskytovania informácií o výrobkoch, ktorý umožňuje subjektom v celom hodnotovom reťazci prístup k relevantným informáciám o výrobkoch a uľahčuje overovanie súladu výrobku príslušnými vnútroštátnymi orgánmi. Tieto výnimky by sa mali pravidelne preverovať s prihliadnutím na ďalšiu dostupnosť technických špecifikácií.

(36)

Jedinečný identifikátor výrobkov je základným prvkom, ktorý umožňuje vysledovateľnosť v rámci celého dodávateľského reťazca. Preto by mal byť digitálny pas výrobku prepojený s jedinečným identifikátorom výrobku. Okrem toho by digitálny pas výrobku mal byť vo vhodných prípadoch prepojený s jedinečným identifikátorom prevádzkovateľa a jedinečným identifikátorom zariadenia, ktorý by umožnil vysledovanie subjektov a výrobných zariadení súvisiacich s týmto výrobkom. Aby sa zabezpečila interoperabilita, mali by sa v súlade s medzinárodne uznávanými normami vydávať dátový nosič, jedinečný identifikátor subjektu a jedinečný identifikátor zariadenia umožňujúce vysledovateľnosť. Právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ by sa mala delegovať na Komisiu s cieľom zmeniť toto nariadenie nahradením alebo pridaním noriem, v súlade s ktorými možno vzhľadom na technický alebo vedecký pokrok dátový nosič, jedinečný identifikátor subjektu a jedinečný identifikátor zariadenia vydávať. Tým by sa malo zabezpečiť, aby údaje obsiahnuté v digitálnom pase výrobku mohli zaznamenávať a prenášať všetky hospodárske subjekty, ako aj zaručiť kompatibilita jedinečných identifikátorov s externými komponentmi, akými sú snímacie zariadenia. Údaje by sa navyše mali dať prenášať v otvorenej interoperabilnej sieti na výmenu údajov bez odkázanosti na určitého dodávateľa.

(37)

Digitalizované informácie o výrobku a jeho životnom cykle alebo v príslušných prípadoch jeho pas by mali byť ľahko dostupné nasnímaním dátového nosiča, akým je vodoznak alebo QR kód. Ak je to možné, dátový nosič by sa mal nachádzať na samotnom výrobku, aby sa zabezpečilo, že údaje zostanú prístupné počas jeho životného cyklu. Odchýlky by však mali byť možné v závislosti od povahy, rozmerov alebo používania príslušných výrobkov.

(38)

S cieľom zabezpečiť prístup k digitálnemu pasu výrobku na obdobie stanovené v delegovaných aktoch, a to aj po platobnej neschopnosti, likvidácii alebo ukončení činnosti v Únii, hospodársky subjekt uvádzajúci výrobok na trh by mal sprístupniť záložnú kópiu digitálneho pasu výrobku prostredníctvom poskytovateľa služieb digitálnych pasov výrobku, ktorý je nezávislou treťou stranou.

(39)

Na zabezpečenie účinného zavedenia digitálneho pasu výrobku by jeho technický návrh, požiadavky na údaje a fungovanie mali byť v súlade so súborom základných technických požiadaviek, ktoré poskytujú základ pre konzistentné zavádzanie digitálneho pasu výrobku vo všetkých odvetviach. Mali by sa stanoviť technické špecifikácie na zabezpečenie účinného splnenia týchto základných požiadaviek, a to buď v podobe harmonizovaných noriem, pre ktoré boli uverejnené odkazy v Úradnom vestníku Európskej únie, alebo, ako náhradná možnosť, v podobe spoločnej špecifikácie prijatej Komisiou prostredníctvom vykonávacích aktov. Z technického hľadiska by sa malo zabezpečiť, aby boli údaje v digitálnom pase výrobku uložené bezpečným spôsobom v súlade s pravidlami ochrany súkromia. Je potrebné, aby sa digitálny pas výrobku pripravil v rámci otvoreného dialógu s medzinárodnými partnermi tak, aby sa zohľadnili ich názory pri vypracúvaní technických špecifikácií a aby sa zabezpečilo, že technické špecifikácie pomôžu odstrániť obchodné prekážky pre ekologickejšie výrobky s dlhším životným cyklom a vyššou obehovosťou, znižujúc náklady na udržateľné investície, marketing, dodržiavanie predpisov a podporné inovácie. S cieľom umožniť ich účinné vykonávanie je dôležité, aby sa technické špecifikácie a požiadavky týkajúce sa vysledovateľnosti v celom hodnotovom reťazci v čo najväčšej možnej miere vypracovali na základe konsenzuálneho prístupu a zapojenia, akceptácie a účinnej spolupráce rôznych skupín subjektov vrátane orgánov pre normalizáciu, priemyselných združení, startupov, spotrebiteľských organizácií, expertov, mimovládnych organizácií a medzinárodných partnerov vrátane rozvojových ekonomík.

(40)

Na Komisiu by sa mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ s cieľom doplniť toto nariadenie jasným vymedzením úlohy a povinností rôznych aktérov, ako sú vydávajúce agentúry a poskytovatelia služieb, ktorí budú zapojení do vytvárania, overovania, spracúvania a uchovávania údajov a možného odňatia dôležitých prvkov digitálneho pasu výrobku, ako sú jedinečné identifikátory a dátové nosiče. Komisia by mohla v tomto rozsahu vykonať posúdenie vplyvu s cieľom preskúmať vhodnosť vytvorenia systému certifikácie pre poskytovateľov služieb digitálnych pasov výrobku.

(41)

Aby sa zabezpečilo, že digitálny pas výrobku bude flexibilný a praktický a že bude vychádzať z potrieb trhu a vyvíja sa v súlade s obchodnými modelmi, trhmi a inováciami, mal by sa opierať o decentralizovaný dátový systém a mal by byť vytváraný a spravovaný hospodárskymi subjektmi. Na účely presadzovania a monitorovania však je potrebné, aby príslušné vnútroštátne orgány a Komisia mali priamy prístup k záznamu o všetkých jedinečných identifikátoroch spojených s výrobkami uvedenými na trh alebo do prevádzky. Na tento účel by Komisia mala zriadiť a spravovať register digitálnych pasov výrobkov na uchovávanie takýchto údajov (ďalej len „register“). Ak je to potrebné na ďalšie uľahčenie presadzovania, Komisia by mala vo vhodných prípadoch určiť ďalšie údaje uvedené v digitálnom pase výrobku, ktoré je potrebné uchovávať v registri.

(42)

Komisia by mala zriadiť a udržiavať používateľsky ústretový a verejne dostupný webový portál, na ktorom majú zainteresované strany, ako sú zákazníci, hospodárske subjekty a iné relevantné subjekty, prístup k údajom obsiahnutým v digitálnych pasoch výrobkov a možnosť vyhľadávať a porovnávať údaje v uvedených pasoch v súlade s ich príslušnými prístupovými právami stanovenými v delegovaných aktoch, ktorými sa stanovujú požiadavky na ekodizajn. Webový portál by mal poskytnúť odkazy na údaje, ktoré už hospodársky subjekt uložil vo svojom decentralizovanom digitálnom pase výrobku.

(43)

Akékoľvek spracúvanie osobných údajov podľa tohto nariadenia má byť v súlade s pravidlami vzťahujúcimi sa na ochranu osobných údajov. Spracúvanie osobných údajov príslušnými vnútroštátnymi orgánmi v členských štátoch sa má vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (37), pričom osobitná pozornosť by sa mala venovať zásadám špecificky navrhnutej a štandardnej ochrany údajov. Každé spracúvanie osobných údajov Komisiou, najmä údajov uložených v registri, sa má vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 (38). Osobné údaje zákazníkov by sa v digitálnom pase výrobku nemali uchovávať.

(44)

Na dosiahnutie cieľov tohto nariadenia je nevyhnutné účinné presadzovanie pravidiel v súvislosti s výrobkami uvedenými na trh Únie, či už domácimi alebo dovezenými. Preto potom, ako Komisia zriadi register, colné orgány by mali k nemu mať priamy prístup prostredníctvom prostredia centrálneho elektronického priečinka EÚ pre colníctvo zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2399 (39). Colné orgány by mali overiť aspoň to, či jedinečný registračný identifikátor výrobku, ktorého poskytnutie alebo sprístupnenie pre nich sa vyžaduje, a príslušný kód tovaru zodpovedajú údajom uloženým v registri. To by colným orgánom umožnilo overiť, či pre dovážané výrobky existuje digitálny pas výrobku. Vo vhodných prípadoch by Komisia mala vo svojom vykonávacom akte o registri stanoviť potrebné povinnosti hospodárskych subjektov, aby údaje uchovávané v registri aktualizovali.

(45)

Cieľom údajov uvedených v digitálnom pase výrobku je umožniť colným orgánom zlepšiť a uľahčiť riadenie rizík a lepšie zamerať kontroly na hraniciach. Colné orgány by preto mali mať možnosť získavať a používať údaje uvedené v digitálnom pase výrobku a súvisiacom registri na vykonávanie svojich úloh v súlade s právom Únie vrátane riadenia rizika v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 (40).

(46)

Štítky by v prípade, že to vyžadujú delegované akty prijaté podľa tohto nariadenia, mali v snahe podnietiť spotrebiteľov k udržateľným rozhodnutiam poskytovať jasné a ľahko pochopiteľné informácie umožňujúce účinné porovnávanie výrobkov, napríklad uvedením výkonnostnej triedy. Výslovne pre spotrebiteľov môžu fyzické štítky slúžiť ako ďalší zdroj informácií na mieste predaja. Mali by spotrebiteľom poskytnúť rýchlu vizuálnu oporu na rozlíšenie medzi výrobkami na základe ich výkonnosti vo vzťahu ku konkrétnemu parametru výrobku alebo súboru parametrov výrobku. Vo vhodných prípadoch by mali umožniť aj prístup k ďalším informáciám prostredníctvom osobitných odkazov, akými sú adresy webových sídel, dynamické QR kódy, odkazy na online štítky alebo akékoľvek vhodné prostriedky orientované na spotrebiteľa. Komisia by mala v príslušnom delegovanom akte stanoviť najúčinnejší spôsob označovania takýmito štítkami, a to aj v prípade online predaja na diaľku, pričom by mala zohľadniť dôsledky pre zákazníkov a hospodárske subjekty a vlastnosti dotknutých výrobkov. Komisia by mala mať takisto možnosť požadovať, aby bol štítok vytlačený na obale výrobku.

(47)

Nariadenie (EÚ) 2017/1369, ktorým sa stanovuje rámec pre energetické označovanie, sa uplatňuje na energeticky významné výrobky súbežne s týmto nariadením. Energetické štítky sú úspešným nástrojom, pokiaľ ide o poskytovanie primeraných informácií spotrebiteľom o energeticky významných výrobkoch. Výkonnostné triedy stanovené podľa tohto nariadenia by sa mali vo vhodných prípadoch uvádzať na energetickom štítku ako doplňujúce informácie, ako sa stanovuje v článku 16 nariadenia (EÚ) 2017/1369. V prípadoch, keď relevantné informácie o výkonnosti výrobku vo vzťahu k parametru výrobku nemožno uviesť ako doplňujúce informácie na energetickom štítku, Komisia by vo vhodných prípadoch mala mať možnosť požadovať, aby sa umiestnil štítok v súlade s týmto nariadením namiesto energetického štítku, na ktorom sa relevantné informácie energetického štítku môžu takto začleniť.

(48)

Spotrebitelia musia byť chránení pred zavádzajúcimi informáciami, ktoré by mohli brániť v tom, aby si vyberali udržateľnejšie výrobky. Z tohto dôvodu by sa mali zakázať uviesť na trh alebo do prevádzky výrobky, na ktorých sú umiestnené alebo ktoré sú sprevádzané štítkami, ktoré by mohli zákazníkov zavádzať alebo zmiasť tým, že napodobňujú štítky stanovené v tomto nariadení, alebo ak sú sprevádzané akýmikoľvek inými informáciami, ktoré by mohli zákazníkov zavádzať alebo zmiasť, pokiaľ ide o štítky stanovené v tomto nariadení. Environmentálna značka EÚ alebo iné vnútroštátne alebo regionálne oficiálne uznané environmentálne značky typu I podľa normy EN ISO 14024 sa nepovažujú za zavádzajúce alebo mätúce značky za predpokladu, že sú kritériá vypracované na základe týchto systémov označovania aspoň také prísne ako požiadavky na ekodizajn.

(49)

V snahe dosiahnuť ciele Európskej zelenej dohody čo najefektívnejšie a zamerať sa najprv na výrobky s najväčším vplyvom by Komisia mala stanoviť priority výrobkov, ktoré sa majú regulovať podľa tohto nariadenia, a požiadavky, ktoré sa na ne budú vzťahovať. Na základe postupu, ktorý sa uplatňuje pri stanovovaní priorít podľa smernice 2009/125/ES, by Komisia mala prijať pracovný plán, ktorý by sa vzťahoval aspoň na tri roky a v ktorom sa stanoví zoznam skupín výrobkov, pre ktoré plánuje prijať delegované akty, ako aj aspekty výrobkov, v prípade ktorých plánuje prijať delegované akty horizontálneho uplatňovania. Komisia by mala pri stanovovaní priorít vychádzať zo súboru kritérií, ktoré sa týkajú najmä potenciálneho prínosu delegovaných aktov k dosiahnutiu cieľov Únie v oblasti klímy, životného prostredia a energetiky, ako aj ich potenciálu na zlepšenie aspektov výrobkov vybraných bez toho, aby to viedlo k neúmerným nákladom pre verejnosť a hospodárske subjekty. Konzultácie s členskými štátmi a zainteresovanými stranami by sa mali uskutočniť aj prostredníctvom fóra pre ekodizajn, ktorý má Komisia zriadiť. Vzhľadom na komplementárnosť tohto nariadenia s nariadením (EÚ) 2017/1369 v prípade energeticky významných výrobkov by sa mali zosúladiť harmonogramy pracovného plánu podľa tohto nariadenia a pracovný plán stanovený podľa článku 15 nariadenia (EÚ) 2017/1369. Pri priorizácii medziproduktov by Komisia mala zohľadniť aj dôsledky pre konečné výrobky, ktoré sa vyrábajú z takýchto medziproduktov. Vzhľadom na ich význam pre splnenie energetických cieľov Únie by pracovné plány mali zahŕňať primeraný podiel opatrení týkajúcich sa energeticky významných výrobkov. Vozidlá uvedené v článku 2 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 167/2013, v článku 2 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 168/2013 a v článku 2 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2018/858 už podliehajú komplexným ustanoveniam vrátane osobitných environmentálnych požiadaviek, a preto by nemali mať prioritu pri stanovovaní požiadaviek na ekodizajn. V prvom pracovnom pláne by Komisia mala uprednostniť železo, oceľ, hliník, textílie, najmä odevy a obuv, nábytok vrátane matracov, pneumatiky, detergenty, farby, mazivá, chemikálie, výrobky informačných a komunikačných technológií a inú elektroniku a energeticky významné výrobky, v prípade ktorých sa majú prvýkrát stanoviť požiadavky na ekodizajn alebo pre ktoré sa majú preskúmať existujúce opatrenia prijaté podľa smernice 2009/125/ES podľa tohto nariadenia. Komisia by mala poskytnúť primerané odôvodnenie v prípade, že sa rozhodne tento zoznam upraviť.

(50)

Cementársky priemysel, ako jedno z energeticky, materiálovo a uhlíkovo najnáročnejších odvetví, je v súčasnosti zodpovedný za približne 7 % celkových a 4 % emisií CO2 v Únii, čo z neho robí kľúčové odvetvie pre čo najrýchlejšie dosiahnutie cieľov Parížskej dohody a cieľov Únie v oblasti klímy. Hoci stavebné výrobky vrátane cementu sa majú zahrnúť do nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh (ďalej len „nariadenie o stavebných výrobkoch“), zostávajú v rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia. Aby sa predišlo nedostatku požiadaviek na výrobky, ktoré sú naliehavo potrebné na dosiahnutie našich cieľov v oblasti klímy a životného prostredia, v prípade nedostatku primeraných výkonnostných požiadaviek a požiadaviek na informácie pre takéto výrobky podľa nariadenia o stavebných výrobkoch by Komisia mala prijať delegované akty, ktorými sa stanovia požiadavky na ekodizajn cementu najskôr 31. decembra 2028 a najneskôr 1. januára 2030.

(51)

Pri riešení problematiky stavebných výrobkov by sa v tomto nariadení mali stanoviť požiadavky na konečné výrobky len vtedy, ak je nepravdepodobné, že by sa povinnosťami vyplývajúcimi z nariadenia o stavebných výrobkoch a jeho vykonávaním dostatočne dosiahli ciele environmentálnej udržateľnosti sledované týmto nariadením. Okrem toho by Komisia pri formulovaní pracovných plánov mala zohľadniť, že v nadväznosti na súčasnú prax v nariadení o stavebných výrobkoch vo vzťahu k energeticky významným výrobkom, ktoré sú takisto stavebnými výrobkami, prevládajú požiadavky na udržateľnosť stanovené podľa tohto nariadenia. Malo by to platiť napríklad pre ohrievače, kotly, tepelné čerpadlá, zariadenia na ohrev vody a vykurovanie priestorov, ventilátory, chladiace a vetracie systémy a fotovoltické výrobky okrem fotovoltických panelov integrovaných do budov. Nariadenie o stavebných výrobkoch sa môže v prípade potreby uplatňovať na tieto výrobky doplnkovým spôsobom, najmä pokiaľ ide o bezpečnostné aspekty, pričom sa zohľadní aj iné právo Únie týkajúce sa výrobkov, akými sú plynové spotrebiče, nízkonapäťové zariadenia a strojové zariadenia.

(52)

S cieľom zabezpečiť riadnu konzultáciu so všetkými zainteresovanými stranami by Komisia mala zriadiť fórum pre ekodizajn zložené z expertov určených členskými štátmi a inými zainteresovanými stranami, ako sú zástupcovia priemyslu vrátane MSP a remeselného priemyslu, sociálne podniky, odborové zväzy, obchodníci, maloobchodníci, dovozcovia, spotrebiteľské a environmentálne organizácie, subjekty zapojené do činností obehového hospodárstva, európske normalizačné organizácie, ako aj výskumní pracovníci. V rámci fóra pre ekodizajn by Komisia mala zriadiť expertnú skupinu členských štátov, ktorá by mala prispievať k príprave nových požiadaviek na ekodizajn, posudzovaniu samoregulačných opatrení, výmene informácií a najlepších postupov medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o opatrenia na zlepšenie súladu s týmto nariadením, ako sú vzdelávacie a informačné kampane alebo poskytnutie podpory MSP, ako aj k stanoveniu priorít.

(53)

V snahe podnietiť samoreguláciu ako platnú alternatívu k regulačným prístupom by toto nariadenie malo v nadväznosti na smernicu 2009/125/ES zahŕňať možnosť, aby výrobné odvetvie predložilo samoregulačné opatrenia pre výrobky, ktoré nie sú zahrnuté do pracovného plánu. Samoregulačné opatrenia by mali byť zladené s cieľmi tohto nariadenia. Komisia by mala posúdiť samoregulačné opatrenia navrhnuté výrobným odvetvím spolu s informáciami a dôkazmi predloženými signatármi, okrem iného aj vzhľadom na záväzky Únie v oblasti medzinárodného obchodu a potrebu zabezpečiť súlad s právom Únie. Je takisto potrebné, napríklad vzhľadom na vývoj na relevantnom trhu alebo na technologický vývoj v rámci dotknutej skupiny výrobkov, aby Komisia mohla požiadať o revidovanú verziu samoregulačného opatrenia vždy, keď to bude považovať za potrebné. Po zaradení samoregulačného opatrenia do vykonávacieho aktu obsahujúceho zoznam samoregulačných opatrení, ktoré spĺňajú kritériá stanovené v tomto nariadení, existuje na strane hospodárskych subjektov oprávnené očakávanie, že Komisia najprv zváži obsah takéhoto opatrenia predtým, ako navrhne delegovaný akt, ktorým sa stanovujú požiadavky na ekodizajn pre konkrétnu dotknutú skupinu výrobkov. Komisia by však mala byť schopná prijať požiadavky na ekodizajn, ktoré by sa vzťahovali na niektoré alebo na všetky výrobky, na ktoré sa vzťahuje uznané samoregulačné opatrenie, pokiaľ ide o aspekty výrobkov, na ktoré sa uvedené samoregulačné opatrenie nevzťahuje. Ak sa Komisia domnieva, že samoregulačné opatrenie už nespĺňa kritériá stanovené v tomto nariadení, mala by ho odstrániť z uvedeného vykonávacieho aktu. V dôsledku toho by malo byť možné stanoviť požiadavky na ekodizajn pre skupiny výrobkov, na ktoré sa predtým vzťahovalo toto samoregulačné opatrenie.

(54)

MSP by mohli výrazne profitovať zo zvýšenia dopytu po udržateľných výrobkoch, ale mohli by im takisto vzniknúť náklady a ťažkosti vyplývajúce z niektorých požiadaviek. Komisia by pri vypracúvaní požiadaviek na ekodizajn mala zohľadniť ich vplyv na MSP, najmä na mikropodniky pôsobiace v príslušnom odvetví výrobkov. Členské štáty a Komisia by mali vo svojich príslušných oblastiach zodpovednosti poskytovať primerané informácie vrátane usmernení, poskytnúť cielenú a špecializovanú odbornú prípravu a poskytovať osobitnú pomoc a podporu vrátane finančnej podpory MSP pôsobiacim v oblasti výroby výrobkov, pre ktoré sú stanovené požiadavky na ekodizajn. Tieto opatrenia sú obzvlášť dôležité pre skupiny výrobkov, v ktorých je prítomnosť MSP relevantná. Komisia by mala vo vhodných prípadoch podporiť výpočet environmentálnej stopy výrobku poskytnutím digitálnych nástrojov, ako sú nástroje na výpočet posudzovania životného cyklu, a podporiť vykonávanie digitálneho pasu výrobku. Je dôležité, aby Komisia poskytovala finančnú podporu zástupcom MSP, najmä mikropodnikov, aby sa umožnila ich účinná účasť vo fóre pre ekodizajn a aby poskytovala ľahko dostupné informácie o dostupnej finančnej podpore a programoch. Členské štáty by mali prijať opatrenia v súlade s uplatniteľnými pravidlami štátnej pomoci. Pri vypracúvaní a vykonávaní týchto opatrení sa členské štáty môžu spoľahnúť na podporu, ktorú pre MSP poskytujú programy a iniciatívy Únie.

(55)

Zničenie nepredaných spotrebných výrobkov, akými sú textil a obuv, hospodárskymi subjektmi sa stáva rozšíreným environmentálnym problémom v celej Únii, najmä v dôsledku rýchleho rastu online predaja. Predstavuje stratu cenných hospodárskych zdrojov, keďže tovar sa vyrába, prepravuje a následne zničí bez toho, aby sa na určený účel použil. V záujme ochrany životného prostredia je preto potrebné, aby sa týmto nariadením vytvoril rámec na predchádzanie zničeniu nepredaných výrobkov primárne určených pre spotrebiteľov vrátane výrobkov, ktoré neboli ponúknuté na predaj, alebo výrobkov, ktoré spotrebitelia vrátili vzhľadom na svoje právo na odstúpenie od zmluvy, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ (41) alebo počas akejkoľvek dlhšej lehoty na odstúpenie od zmluvy poskytnutej obchodníkom. Pojem zničenie, ako sa uvádza v tomto nariadení, by sa mal vzťahovať na posledné tri činnosti týkajúce sa hierarchie odpadového hospodárstva, konkrétne recykláciu, iné zhodnocovanie a zneškodňovanie. Príprava na opätovné použitie vrátane renovovania a repasovania by sa nemala považovať za zničenie. Predchádzaním zničeniu sa zníži environmentálny vplyv týchto výrobkov znížením tvorby odpadu a odrádzaním od nadprodukcie. Hospodárske subjekty by mali prijať opatrenia potrebné na to, aby sa zabránilo potrebe zničiť nepredané spotrebné výrobky. Okrem toho, vzhľadom na to, že niekoľko členských štátov zaviedlo vnútroštátne právne predpisy o ničení nepredaných spotrebných výrobkov, čím sa narušil trh, sú potrebné harmonizované pravidlá o ničení nepredaných spotrebných výrobkov, aby sa zabezpečilo, že distribútori, maloobchodníci a iné hospodárske subjekty budú podliehať rovnakým pravidlám a stimulom vo všetkých členských štátoch.

(56)

V záujme odrádzania od ničenia nepredaných spotrebných výrobkov ďalšieho získavania údajov o prípadoch tejto praxe by sa týmto nariadením mala zaviesť povinnosť transparentnosti pre hospodárske subjekty s výnimkou mikropodnikov a malých podnikov, na základe ktorej by boli povinné zverejňovať informácie o počte a hmotnosti nepredaných spotrebných výrobkov vyradených za rok, aspoň na ľahko prístupnej stránke ich webového sídla. V príslušných prípadoch by mali mať aj možnosť zahrnúť tieto informácie do svojich správ o hospodárení podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ (42). Táto povinnosť by mala začať platiť pre stredné podniky po šiestich rokoch od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. Hospodársky subjekt by mal uviesť druh alebo kategóriu výrobku, dôvody vyradenia výrobkov a ich dodania na účely následného spracovania odpadu, ako aj opatrenia prijaté a plánované na zabránenie zničeniu nepredaných spotrebných výrobkov.

(57)

Zbytočne vysoké objemy výroby a krátka fáza používania textílií, z ktorých odevy predstavujú najväčší podiel spotreby v Únii, majú významný environmentálny vplyv, ako sa uvádza v oznámení Komisie z 30. marca 2022 s názvom Stratégia EÚ v oblasti udržateľných a obehových textílií. Medzi ničenými položkami sú údajne aj novovyrobené, ale nepredané textílie, a najmä odevy. Odevy by mali mať vyššiu hodnotu a mali by sa nosiť dlhšie a malo by sa o ne starať viac, ako je to v súčasnej kultúre rýchlej módy. Z hľadiska obehového hospodárstva je takéto plytvanie hodnotnými zdrojmi v jasnom rozpore s cieľmi tohto nariadenia. Preto je opodstatnené zakázať zničenie nepredaných spotrebných odevov a odevných doplnkov, ako aj obuvi.

(58)

S cieľom zohľadniť environmentálny vplyv ničenia iných druhov nepredaných spotrebných výrobkov by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ s cieľom zmeniť toto nariadenie pridaním nových výrobkov do zoznamu spotrebných výrobkov, ktorých ničenie hospodárskymi subjektmi je zakázané. Vzhľadom na širokú škálu výrobkov, ktoré možno potenciálne zničiť bez toho, aby sa niekedy predávali alebo používali, je potrebné, aby Komisia posúdila, do akej miery dochádza k zničeniu takýchto výrobkov v praxi, pričom sa vo vhodných prípadoch zohľadnia informácie, ktoré sprístupnili hospodárske subjekty. Aby sa zabezpečila primeranosť tejto povinnosti, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ s cieľom doplniť toto nariadenie stanovením osobitných odchýliek, na základe ktorých môže byť naďalej povolené ničiť nepredané spotrebné výrobky, napríklad s ohľadom na obavy o zdravie a bezpečnosť. V záujme monitorovania účinnosti takéhoto zákazu a odrádzania od obchádzania opatrení by sa od hospodárskych subjektov malo vyžadovať, aby zverejňovali počet a hmotnosť vyradených nepredaných spotrebných výrobkov, dôvody vyradenia týchto výrobkov a uplatniteľné odchýlky. A napokon, aby sa predišlo akémukoľvek neprimeranému administratívnemu zaťaženiu pre mikropodniky a malé podniky, mali by byť od zákazu zničenia oslobodené osobitné výrobky stanovené v tomto nariadení. Tento zákaz by mal začať platiť pre stredné podniky po šiestich rokoch od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. Ak však existujú primerané dôkazy o tom, že mikropodniky a malé podniky možno použiť na obchádzanie tohto zákazu, Komisia by mala mať možnosť v delegovaných aktoch požadovať, aby sa na tieto podniky v prípade osobitných výrobkov vzťahoval zákaz ničenia nepredaných spotrebných výrobkov alebo aby sa na ne vzťahovala povinnosť zverejňovania informácií.

(59)

Členským štátom by sa nemalo brániť v zavádzaní alebo zachovávaní vnútroštátnych opatrení, pokiaľ ide o zničenie nepredaných spotrebných výrobkov v prípade výrobkov, na ktoré sa nevzťahuje zákaz podľa tohto nariadenia, za predpokladu, že takéto opatrenia sú v súlade s právom Únie.

(60)

Na základe informácií poskytnutých hospodárskymi subjektmi a iných dostupných dôkazov by Komisia mala na svojom webovom sídle uverejniť konsolidované informácie o zničení nepredaných spotrebných výrobkov a v pracovnom pláne by mala identifikovať výrobky, v prípade ktorých by sa mal zvážiť zákaz zničenia. Do prvého pracovného plánu by sa malo zvážiť začlenenie elektrických a elektronických zariadení.

(61)

Hospodárske subjekty by mali byť zodpovedné za súlad výrobkov s požiadavkami na ekodizajn v závislosti od svojej úlohy v dodávateľskom reťazci, aby sa zabezpečil voľný pohyb týchto výrobkov na vnútornom trhu a zlepšila ich udržateľnosť. Hospodárske subjekty, ktoré zasahujú do dodávateľského a distribučného reťazca, by mali prijať primerané opatrenia, aby zabezpečili, že na trhu sprístupnia len výrobky, ktoré sú v súlade s týmto nariadením a delegovanými aktmi prijatými podľa uvedeného nariadenia.

(62)

Keďže výrobcovia majú podrobné poznatky o procese navrhovania a výroby, mali by byť zodpovední za vykonanie príslušného postupu posudzovania zhody alebo za jeho vykonanie vo svojom mene.

(63)

V záujme ochrany fungovania vnútorného trhu treba zabezpečiť, aby výrobky z tretích krajín, ktoré vstupujú na trh Únie, boli v súlade s týmto nariadením a delegovanými aktmi prijatými podľa neho, či už ide o dovážané výrobky, komponenty alebo medziprodukty. Predovšetkým treba zabezpečiť, aby výrobcovia v súvislosti s týmito výrobkami vykonali náležité postupy posudzovania zhody. Od dovozcov by sa preto malo vyžadovať, aby zabezpečili, aby výrobky, ktoré uvádzajú na trh, spĺňali uvedené požiadavky a aby bolo označenie CE a súvisiaca dokumentácia vypracovaná výrobcami k dispozícii príslušným vnútroštátnym orgánom na účely vykonania kontroly. Od dovozcov by sa takisto malo vyžadovať, aby v príslušných prípadoch zabezpečili, aby pre tieto výrobky bol k dispozícii digitálny pas výrobku.

(64)

Pri uvádzaní výrobku na trh by mali dovozcovia uviesť na výrobku svoje meno, registrované obchodné meno alebo registrovanú ochrannú známku, ako aj poštovú adresu, na ktorej ich možno kontaktovať a elektronické prostriedky komunikácie, ktorými ich možno kontaktovať. Odchýlky by sa mali povoliť v prípadoch, v ktorých uvedenému označeniu bráni veľkosť výrobku alebo v ktorých by dovozcovia museli otvoriť obal, aby mohli svoje meno a adresu umiestniť na výrobok, alebo keď na výrobok nemožno uviesť tieto informácie vzhľadom na jeho príliš malú veľkosť.

(65)

Keď distribútori sprístupňujú výrobky na trhu po uvedení na trh týchto výrobkov výrobcom alebo dovozcom, mali by pristupovať k uplatniteľným požiadavkám na ekodizajn s náležitou starostlivosťou. Distribútori by mali takisto zabezpečiť, aby ich zaobchádzanie s výrobkami nemalo nepriaznivý vplyv na súlad týchto výrobkov s týmto nariadením alebo delegovanými aktmi prijatými podľa neho.

(66)

Vzhľadom na to, že distribútori a dovozcovia majú k trhovisku blízko a zohrávajú dôležitú úlohu pri zabezpečovaní súladu výrobkov, mali by sa zúčastňovať na úlohách spojených s dohľadom nad trhom, ktoré vykonávajú príslušné vnútroštátne orgány, a mali by byť pripravení aktívne sa zapájať a uvedeným orgánom poskytovať všetky potrebné informácie týkajúce sa dotknutého výrobku.

(67)

Keďže predávajúci ponúkajú výrobky na predaj, prenájom alebo na kúpu na splátky alebo predvádzajú výrobky zákazníkom alebo montérom, treba, aby predávajúci zabezpečili, aby ich zákazníci vrátane potenciálnych zákazníkov mali skutočný prístup k informáciám požadovaným podľa tohto nariadenia, a to aj v prípade predaja na diaľku. Podľa tohto nariadenia by mali predávajúci byť predovšetkým povinní zabezpečiť, aby bol digitálny pas výrobku prístupný ich zákazníkom vrátane potenciálnych zákazníkov a štítky boli viditeľne zobrazené, a to v súlade s príslušnými požiadavkami. Predávajúci by mali splniť túto povinnosť vždy, keď sa výrobok ponúka na predaj, prenájom alebo na predaj na splátky.

(68)

V záujme uľahčenia výberu udržateľnejších výrobkov by sa mali v prípade potreby štítky zobrazovať jasne viditeľným spôsobom a v identifikovateľnej podobe. Mali by byť identifikovateľné ako štítky, ktoré patria k danému výrobku bez toho, aby si zákazníci vrátane potencionálnych zákazníkov museli prečítať značku a číslo modelu na štítkoch. Štítky by mali upútať pozornosť zákazníkov pri prehliadaní vystavených výrobkov. V snahe zabezpečiť, aby boli štítky prístupné zákazníkom pri uvažovaní o nákupe, mal by ich predávajúci aj zodpovedný hospodársky subjekt zobraziť vždy, keď výrobok propagujú, a to aj v prípade predaja na diaľku vrátane online predaja.

(69)

Dovozcovia alebo distribútori, ktorí buď uvádzajú na trh výrobok, na ktorý sa vzťahuje delegovaný akt prijatý podľa tohto nariadenia, pod svojím vlastným menom alebo ochrannou známkou, alebo uvedený výrobok upravujú pred jeho uvedením do prevádzky tak, že by to mohlo mať vplyv na súlad s týmto nariadením alebo s príslušným delegovaným aktom, by sa mali považovať za výrobcov a prevziať povinnosti výrobcov.

(70)

Poskytovatelia online trhovísk zohrávajú kľúčovú úlohu v dodávateľskom reťazci, čo hospodárskym subjektom umožňuje osloviť veľký počet zákazníkov. Vzhľadom na dôležitú úlohu online trhovísk ako sprostredkovateľov medzi hospodárskymi subjektmi a zákazníkmi pri predaji výrobkov by sprostredkovatelia online trhovísk mali prevziať zodpovednosť za riešenie predaja výrobkov, ktoré nespĺňajú požiadavky na ekodizajn, a mali by spolupracovať s orgánmi dohľadu nad trhom. V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES (43) sa stanovuje všeobecný rámec pre elektronický obchod a určité povinnosti pre online platformy. Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2065 (44) sa upravuje povinnosť a zodpovednosť poskytovateľov sprostredkovateľských služieb online, pokiaľ ide o nezákonný obsah vrátane výrobkov, ktoré nespĺňajú požiadavky na ekodizajn. Vychádzajúc z tohto všeobecného rámca by sa mali zaviesť osobitné požiadavky na účinné riešenie predaja nevyhovujúcich výrobkov online.

(71)

Je nevyhnutné, aby poskytovatelia online trhovísk úzko spolupracovali s orgánmi dohľadu nad trhom. Povinnosť spolupracovať s orgánmi dohľadu nad trhom sa poskytovateľom služieb informačnej spoločnosti ukladá podľa článku 7 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1020 (45) v súvislosti s výrobkami, na ktoré sa vzťahuje uvedené nariadenie vrátane výrobkov, pre ktoré sú stanovené požiadavky na ekodizajn podľa tohto nariadenia. Na tento účel by sa mali uplatňovať všeobecné povinnosti stanovené v kapitole IV nariadenia (EÚ) 2022/2065, najmä povinnosť týkajúcu sa dodržiavania predpisov v štádiu návrhu pre prevádzkovateľov online trhovísk v článku 31 nariadenia (EÚ) 2022/2065. Na účely článku 31 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2022/2065 by poskytovatelia online trhovísk mali okrem iného využívať informácie dostupné vo verejnom používateľskom rozhraní informačného a komunikačného systému uvedeného v nariadení (EÚ) 2019/1020. Poskytovatelia online trhovísk by mali spolupracovať aj s orgánmi dohľadu nad trhom s cieľom bojovať proti nezákonnému obsahu súvisiacemu s nevyhovujúcimi výrobkami. Opatrenia v rámci uvedenej spolupráce by mali zahŕňať zavedenie pravidelnej a štruktúrovanej výmeny informácií o opatreniach prijatých poskytovateľmi online trhovísk vrátane odstránenia ponúk výrobkov. Poskytovatelia online trhovísk by mali takisto poskytnúť prístup k svojim rozhraniam s cieľom pomôcť orgánom dohľadu nad trhom identifikovať nevyhovujúce výrobky predávané online. Okrem toho je možné, že orgány dohľadu nad trhom budú musieť aj extrahovať údaje z online trhovísk.

(72)

V článku 14 nariadenia (EÚ) 2019/1020 sa v prípade, že nie sú k dispozícii iné účinné prostriedky na odstránenie vážneho rizika, udeľuje orgánom dohľadu nad trhom právomoc požadovať odstránenie obsahu, ktorý sa vzťahuje na nevyhovujúce výrobky, z online rozhrania. V kontexte tohto nariadenia by sa mali uplatňovať aj právomoci zverené orgánom dohľadu nad trhom na základe uvedeného nariadenia. Avšak v záujme účinného dohľadu nad trhom podľa tohto nariadenia a s cieľom zabrániť tomu, aby sa na trhu Únie nachádzali nevyhovujúce výrobky, by sa uvedené právomoci mala uplatňovať vo všetkých potrebných a primeraných prípadoch, ako aj na výrobky, ktoré predstavujú menšie ako vážne riziko. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s článkom 9 nariadenia (EÚ) 2022/2065.

(73)

Zabezpečenie vysledovateľnosti výrobku v celom dodávateľskom reťazci uľahčuje úlohu orgánov dohľadu nad trhom, ktorou je dohľadať hospodárske subjekty, ktoré uviedli na trh nevyhovujúce výrobky alebo ich sprístupnili na trhu. Od hospodárskych subjektov by sa preto malo vyžadovať, aby počas určitého obdobia uchovávali informácie o svojich transakciách.

(74)

V snahe urýchliť a uľahčiť overovanie súladu výrobkov uvedených na trh by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ s cieľom doplniť toto nariadenie stanovením požiadavky, aby v prípade potreby hospodárske subjekty digitálne sprístupňovali konkrétne časti technickej dokumentácie príslušným vnútroštátnym orgánom aj Komisii. Tým by sa príslušným vnútroštátnym orgánom bez požiadania umožnil prístup k týmto informáciám, pričom by mala byť naďalej zaručená ochrana obchodného tajomstva a práv duševného vlastníctva. Možné prostriedky digitálneho sprístupňovania týchto informácií by mali spravidla zahŕňať digitálny pas výrobku alebo uvedenie v časti databázy výrobkov týkajúcej sa súladu uvedenej v nariadení (EÚ) 2017/1369 alebo na webovom sídle hospodárskeho subjektu. Takáto povinnosť by nemala zbaviť príslušné vnútroštátne orgány práva na prístup na požiadanie k iným častiam technickej dokumentácie.

(75)

V snahe umožniť lepší odhad prieniku relevantných výrobkov na trh, zabezpečiť presnejšie informácie pre štúdie, ktoré sú súčasťou vypracúvania alebo aktualizácie požiadaviek na ekodizajn a pracovných plánov, a pomôcť určiť trhový podiel konkrétnych skupín výrobkov s cieľom urýchliť formovanie alebo preskúmavanie požiadaviek na ekodizajn, by sa v súlade s článkom 290 ZFEÚ mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom doplniť toto nariadenie tým, že sa bude vyžadovať získavanie primeraných a spoľahlivých údajov o predaji výrobkov, a to umožnením získavania takýchto údajov Komisiou alebo v jej mene priamo od výrobcov alebo maloobchodníkov. Pri prijatí pravidiel monitorovania a podávania správ by Komisia mala zohľadniť potrebu maximalizovať dostupné údaje o prieniku na trh a potrebu minimalizovať administratívne zaťaženie hospodárskych subjektov, najmä MSP.

(76)

S cieľom zlepšiť budúce požiadavky na ekodizajn a zvýšiť dôveru koncových používateľov zisťovaním a nápravou odchýlok medzi spotrebou energie počas používania a ďalšími výkonnostnými parametrami meranými za skúšobných podmienok a počas skutočnej prevádzky by Komisia mala mať prístup k iným ako osobným údajom týkajúcim sa skutočnej spotreby energie výrobkov počas ich používania, ak sú potrebné na určenie ďalších výkonnostných parametrov. Na tieto účely by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie s cieľom doplniť toto nariadenie požiadavkou, aby jednotlivé výrobky, podobne ako v prípade cestných vozidiel, zaznamenávali svoju spotrebu energie počas používania a ostatné relevantné výkonnostné parametre a aby sa súvisiace údaje sprístupnili koncovému používateľovi. V prípade výrobkov pripojených na internet by mala byť Komisii delegovaná právomoc prijať delegované akty s cieľom doplniť toto nariadenie o požiadavku, aby hospodárske subjekty na diaľku získavali iné ako osobné údaje z používania a poskytovali tieto údaje Komisii, pretože je to nevyhnutné na určenie výkonnosti výrobkov a na informovanie verejnosti. V prípade výrobkov, ktorých výkonnosť počas používania značne závisí od klimatických alebo zemepisných podmienok, by sa mali získavať a oznamovať aj všeobecné klimatické alebo zemepisné údaje spôsobom, ktorý neumožňuje určiť konkrétnu polohu jednotlivých spotrebičov. Koncoví používatelia by mali výslovne súhlasiť so získavaním informácií, ktoré považujú za vhodné zdieľať. Získavanie informácií o správaní spotrebičov, ku ktorému dochádza v kontexte, v ktorom jednotlivec môže odôvodnene očakávať, že nedochádza k žiadnemu pozorovaniu alebo zaznamenávaniu, alebo získavanie informácií, ktoré by mohlo poskytnúť alebo umožniť identifikáciu jednotlivcov alebo vyvodenie ich správania, by sa nemalo povoliť.

(77)

V záujme uľahčenia overovania súladu s požiadavkami na ekodizajn vrátane uľahčenia posudzovania zhody a dohľadu nad trhom by Komisia mala byť splnomocnená požadovať v riadne odôvodnených prípadoch, aby subjekty v dodávateľskom reťazci bezplatne poskytovali informácie o svojich dodávkach, ako je množstvo a typ alebo chemické zloženie použitých materiálov alebo použitý výrobný proces, alebo informácie o podmienkach poskytovania svojich služieb. Takisto by malo byť možné umožniť výrobcom prístup k dokumentom s takýmito informáciami alebo k samotným zariadeniam subjektov v dodávateľskom reťazci, aby mali priamy prístup k potrebným informáciám, ak subjekty dodávateľského reťazca neposkytnú požadované informácie v primeranej lehote. Komisia by mala byť splnomocnená aj na to, aby notifikovaným osobám a vnútroštátnym orgánom umožnila overiť presnosť informácií týkajúcich sa činností subjektov v dodávateľskom reťazci.

(78)

S cieľom zabezpečiť účinné a harmonizované uplatňovanie požiadaviek na ekodizajn podľa tohto nariadenia vrátane požiadaviek týkajúcich sa aspektov, ako je spotreba energie alebo efektívnosť, trvácnosť a spoľahlivosť a obsah recyklovaného materiálu, by sa mal súlad s nimi merať pomocou spoľahlivých, presných a reprodukovateľných metód, v ktorých sa zohľadňujú všeobecne uznávané najmodernejšie metódy. Delegované akty, ktorými sa stanovujú požiadavky na ekodizajn výrobkov, by mali spravidla zahŕňať špecifikácie pre skúšky, merania alebo výpočty potrebné na zistenie alebo overenie súladu. Okrem toho by mala byť Komisii delegovaná právomoc prijať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ s cieľom doplniť toto nariadenie o požiadavku na používanie digitálnych nástrojov zohľadňujúcich uplatniteľné požiadavky na výpočet, aby sa zabezpečilo ich harmonizované uplatňovanie.

(79)

Na dosiahnutie toho, aby požiadavky na ekodizajn dosiahli zamýšľaný účinok, by malo toto nariadenie obsahovať komplexné a zastrešujúce ustanovenia, ktoré sa týkajú všetkých výrobkov, na ktoré sa vzťahujú požiadavky na ekodizajn, a ktoré zakazujú obchádzanie takýchto požiadaviek. Preto by mal byť zakázaný akýkoľvek postup, ktorý by viedol k neoprávnenému pozmeneniu výkonnosti výrobku počas skúšky súladu alebo v krátkom čase po uvedení výrobku do prevádzky, čoho dôsledkom by deklarovaná výkonnosť skresľovala skutočnú výkonnosť výrobku počas používania.

(80)

Delegované akty stanovujúce požiadavky na ekodizajn môžu vo vhodných prípadoch odkazovať na používanie noriem na zistenie alebo overenie súladu. V záujme odstránenia prekážok obchodu na vnútornom trhu by preto malo dôjsť k harmonizácii takýchto noriem na úrovni Únie. Po prijatí odkazu na takéto normy v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 (46) a jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie by sa mali výrobky v súlade s takýmito normami považovať za výrobky, ktoré sú v zhode s požiadavkami na ekodizajn prijatými podľa tohto nariadenia, pokiaľ sa na ne vzťahujú príslušné harmonizované normy. Podobne aj metódy skúšok, merania alebo výpočtu, ktoré sú v súlade s harmonizovanými normami, by sa mali považovať za metódy vyhovujúce požiadavkám na skúšky, merania a výpočty, ktoré sú vymedzené v príslušných delegovaných aktoch stanovujúcich požiadavky na ekodizajn, pokiaľ sa na ne vzťahujú príslušné harmonizované normy.

(81)

Súčasný normalizačný rámec Únie, ktorý je založený na zásadách nového prístupu stanovených v uznesení Rady zo 7. mája 1985 o novom prístupe k technickej harmonizácii a normám (47) a na nariadení (EÚ) č. 1025/2012, predstavuje štandardný rámec na vypracovanie noriem, ktoré stanovujú predpoklad zhody s príslušnými požiadavkami stanovenými v tomto nariadení. V prípade absencie príslušných odkazov na harmonizované normy by Komisia mala mať možnosť prijať vykonávacie akty stanovujúce spoločné špecifikácie ako výnimočné núdzové riešenie na uľahčenie dodržiavania požiadaviek na ekodizajn zo strany výrobcu, napríklad keď je normalizačný proces zablokovaný pre nedostatočný súhlas medzi zainteresovanými stranami alebo keď dochádza k prieťahom pri zavádzaní harmonizovanej normy a nie je možné dodržať predpísanú lehotu. Takéto prieťahy sa môžu vyskytnúť napríklad, ak sa nedosiahne požadovaná kvalita. Využitie tohto riešenia by malo byť možné aj tam, kde Komisia obmedzila alebo zrušila odkazy na príslušné harmonizované normy v súlade s nariadením (EÚ) č. 1025/2012. Súlad so spoločnými špecifikáciami by mal takisto viesť k predpokladu zhody. V záujme zabezpečenia účinnosti by Komisia mala do procesu stanovenia spoločných špecifikácií, ktoré sa vzťahujú na požiadavky na ekodizajn prijaté podľa tohto nariadenia, zapojiť príslušné zainteresované strany.

(82)

Aby mohli hospodárske subjekty preukázať a príslušné orgány overiť, že výrobky, ktoré boli sprístupnené na trhu, spĺňajú požiadavky na ekodizajn prijaté v zmysle tohto nariadenia, mala by byť Komisii delegovaná právomoc prijať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ s cieľom doplniť toto nariadenie stanovením postupov posudzovania zhody, ktoré sú vhodné a primerané povahe dotknutého výrobku a jeho regulovaných parametrov. S cieľom zabezpečiť súlad s právom Únie by sa mali postupy posudzovania zhody vyberať z modulu vnútornej kontroly výroby zahrnutého do tohto nariadenia a z modulov zahrnutých do rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 768/2008/ES (48) v škále od najmenej prísnych po tie najprísnejšie. Aby sa aj naďalej zabezpečilo, že príslušný modul bude vhodný a primeraný povahe dotknutého výrobku a jeho regulovaných parametrov, Komisia by mala v prípade potreby zodpovedajúcim spôsobom prispôsobiť vybraný modul.

(83)

Výrobcovia by mali vypracovať EÚ vyhlásenie o zhode, v ktorom uvedú informácie o zhode výrobkov s týmto nariadením. Aj iné právo Únie by mohli od výrobcov vyžadovať, aby vypracovali EÚ vyhlásenie o zhode. S cieľom zabezpečiť účinný prístup k informáciám na účely dohľadu nad trhom by sa malo vypracovať jediné EÚ vyhlásenie o zhode vo vzťahu ku všetkému právu Únie. Aby sa znížilo administratívne zaťaženie hospodárskych subjektov, malo by sa umožniť, že toto jediné EÚ vyhlásenie o zhode bude tvoriť súbor pozostávajúci z príslušných jednotlivých EÚ vyhlásení o zhode.

(84)

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 (49) sa stanovujú pravidlá akreditácie orgánov posudzovania zhody a stanovujú sa všeobecné zásady, ktorými sa riadi označenie CE a jeho vzťah k iným označeniam. Uvedené nariadenie by malo byť uplatniteľné na výrobky, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, a to s cieľom zabezpečiť, aby výrobky s možnosťou voľného pohybu tovaru v rámci Únie spĺňali požiadavky zabezpečujúce vysokú úroveň ochrany verejných záujmov, medzi ktoré patrí zdravie ľudí, bezpečnosť a životné prostredie. Ak boli pre výrobok prijaté požiadavky na ekodizajn, označenie CE by malo uvádzať, že daný výrobok je v súlade s týmto nariadením a požiadavkami na ekodizajn prijatými v zmysle tohto nariadenia, pokiaľ sa daného výrobku týkajú. Vzhľadom na to, že v tomto nariadení sa stanovuje určenie požiadaviek na ekodizajn pre širokú škálu výrobkov, v delegovaných aktoch, ktorými sa stanovujú tieto požiadavky, by sa mali stanoviť pravidlá týkajúce sa označenia zhody v súvislosti s požiadavkami na ekodizajn, ktorými by sa zaistil súlad s požiadavkami podľa práva Únie uplatniteľnými na príslušné výrobky, predišlo zámene s inými označeniami a minimalizovala administratívna záťaž pre hospodárske subjekty.

(85)

Niektoré moduly posudzovania zhody stanovené v rozhodnutí č. 768/2008/ES si vyžadujú zapojenie orgánov posudzovania zhody. S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by orgány členských štátov mali Komisii notifikovať uvedené orgány.

(86)

S cieľom zabezpečiť jednotnú úroveň kvality posudzovania zhody je potrebné stanoviť požiadavky, ktoré musia spĺňať notifikujúce orgány zapojené do posudzovania, notifikácie a monitorovania notifikovaných osôb. Členské štáty by predovšetkým mali zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť notifikujúceho orgánu vzhľadom na jeho činnosť. Okrem toho by sa od notifikujúcich orgánov malo vyžadovať, aby chránili dôvernosť informácií, ktoré získajú, no i tak by mali byť schopné vymieňať si informácie o notifikovaných osobách s vnútroštátnymi orgánmi, notifikujúcimi orgánmi iných členských štátov a Komisiou, a tak zabezpečovať súlad pri posudzovaní zhody. Aby sa účinne stanovila a monitorovala odborná spôsobilosť a nezávislosť žiadajúcich orgánov, notifikujúce orgány by sa mali posúdiť len konkrétny právny subjekt žiadajúci o notifikáciu a nebrať do úvahy údaje materských ani sesterských spoločností. Z toho istého dôvodu by mali notifikujúce orgány posudzovať žiadajúce orgány na základe všetkých príslušných požiadaviek a úloh posudzovania zhody, pričom by sa mali opierať o harmonizované normy pre požiadavky a úlohy, na ktoré sa tieto normy vzťahujú.

(87)

S ohľadom na ich ústrednú úlohu pri zabezpečovaní spoľahlivosti posudzovania zhody v súvislosti s požiadavkami na ekodizajn je dôležité, aby mali notifikujúce orgány k dispozícii dostatočný počet spôsobilých zamestnancov a dostatočné finančné prostriedky na správne vykonávanie svojich úloh.

(88)

Je nevyhnutné, aby všetky notifikované osoby vykonávali svoje úlohy na rovnakej úrovni a za podmienok spravodlivej hospodárskej súťaže a autonómie. Mali by sa preto stanoviť požiadavky na orgány posudzovania zhody, ktoré si želajú získať status notifikovanej osoby, aby mohli vykonávať činnosti posudzovania zhody. Tieto požiadavky by sa mali naďalej uplatňovať s cieľom zabezpečiť zachovanie odbornej spôsobilosti notifikovanej osoby. Na zabezpečenie svojej autonómie by sa od notifikovanej osoby a jej zamestnancov malo vyžadovať, aby si zachovali nezávislosť od hospodárskych subjektov v hodnotovom reťazci výrobkov, v súvislosti s ktorými je notifikovaný, a od iných spoločností vrátane obchodných združení a materských či sesterských spoločností, dcérskych spoločností a subdodávateľov.

(89)

Ak orgán posudzovania zhody preukáže splnenie kritérií stanovených v harmonizovaných normách, mal by sa považovať za orgán, ktorý spĺňa zodpovedajúce požiadavky stanovené v tomto nariadení.

(90)

Orgány posudzovania zhody často zadávajú časť svojich činností spojených s posudzovaním zhody subdodávateľom alebo dcérskym spoločnostiam. V záujme zabezpečenia, že výrobky uvedené na trh Únie budú vyhovovať požiadavkám na ekodizajn, je nevyhnutné, aby subdodávatelia a dcérske spoločnosti orgánov posudzovania zhody spĺňali pri vykonávaní úloh súvisiacich s posudzovaním zhody v zmysle tohto nariadenia rovnaké požiadavky ako notifikované osoby. S cieľom zabezpečiť, aby to tak bolo, príslušné notifikované osoby by mali stanoviť postupy priebežného monitorovania odbornej spôsobilosti, činností a výkonu svojich subdodávateľov alebo dcérskych spoločností, napríklad prostredníctvom kvalifikačnej matice.

(91)

Na to, aby notifikujúce orgány účinne stanovili a monitorovali odbornú spôsobilosť a nezávislosť žiadajúcich orgánov, by notifikované osoby mali byť a zostať autonómne. Preto by mala určité činnosti a rozhodovacie postupy, ktoré sa týkajú posudzovania zhody výrobkov, ako aj iné činnosti prislúchajúce danej notifikovanej osobe, vykonávať výlučne samotná jednotlivá notifikovaná osoba.

(92)

S cieľom uľahčiť proces stanovovania a monitorovania odbornej spôsobilosti a nezávislosti žiadajúcich orgánov by žiadajúce orgány mali poskytnúť opis toho, ako ich príslušní zamestnanci a postavenie a úlohy týchto zamestnancov zodpovedajú úlohám posudzovania zhody, v súvislosti s ktorými majú byť tieto orgány notifikované, napríklad vo forme kvalifikačnej matice, čo notifikujúcemu orgánu umožní účinnejšie posudzovať primeranosť počtu zamestnancov a pretrvávajúcu autonómiu notifikovaných osôb. Notifikované osoby by mali zabezpečiť rotáciu zamestnancov vykonávajúcich rôzne úlohy posudzovania zhody.

(93)

Vzhľadom na to, že služby, ktoré ponúkajú notifikované osoby v členskom štáte, by sa mohli týkať výrobkov sprístupňovaných na trhu v celej Únii, je vhodné poskytnúť ostatným členským štátom a Komisii možnosť vzniesť v súvislosti s notifikovanou osobou námietky.

(94)

V záujme uľahčenia a urýchlenia postupu posudzovania zhody, ako aj zabezpečenia rovnakého zaobchádzania s hospodárskymi subjektmi je nevyhnutné, aby notifikované osoby vykonávali postupy posudzovania zhody konzistentne a nekládli na hospodárske subjekty zbytočnú záťaž.

(95)

Pred prijatím konečného rozhodnutia o tom, či v prípade predmetného výrobku možno vydať certifikát zhody, by mal hospodársky subjekt, ktorý má záujem výrobok uviesť na trh, mať možnosť príslušnú dokumentáciu doplniť len jeden raz. Toto obmedzenie je potrebné na to, aby sa zabezpečilo, že notifikované osoby nebudú môcť pomáhať výrobcom pri zmenách na účely dosiahnutia zhody, pretože by to znamenalo, že poskytovaná služba by pripomínala poradenstvo, a v skutočnosti by to mohlo oslabiť povahu úloh notifikovaných osôb vo verejnom záujme. Vo vhodných prípadoch by notifikované osoby mali mať možnosť aj obmedziť akékoľvek osvedčenia alebo rozhodnutia o schválení, pozastaviť ich alebo ich odňať.

(96)

S cieľom uľahčiť identifikáciu a riešenie prípadov nezhody notifikovaných osôb, výrobcov alebo výrobkov by mali notifikované osoby aktívne postúpiť relevantné informácie, ktoré majú k dispozícii, notifikujúcim orgánom alebo orgánom dohľadu nad trhom.

(97)

Zabezpečenie efektívnej výmeny informácií medzi notifikovanými osobami a orgánmi dohľadu nad trhom, a to aj pokiaľ ide o osoby a orgány z iných členských štátov, je nevyhnutné. Z toho dôvodu by mali notifikujúce orgány a notifikované osoby zabezpečiť odozvu na žiadosti o informácie od orgánov dohľadu nad trhom.

(98)

Komisia by mala umožniť náležitú koordináciu a spoluprácu medzi notifikovanými osobami. S cieľom zabezpečiť harmonizované uplatňovanie požiadaviek na ekodizajn by mali notifikované osoby diskutovať a zladiť prípadné rozdiely. V tomto procese by mali zohľadniť príslušné usmernenia a odporúčania vydané príslušnými technickými výbormi európskych normalizačných orgánov.

(99)

S cieľom motivovať spotrebiteľov, aby prijímali udržateľné rozhodnutia, najmä ak najudržateľnejšie výrobky nie sú až tak cenovo dostupné, mohli by sa poskytnúť mechanizmy, ako sú eko-poukážky a environmentálna daň. Ak sa členské štáty rozhodnú využiť stimuly na odmeňovanie najvýkonnejších výrobkov, mali by tak urobiť tak, že tieto stimuly sa zamerajú na dve najviac zastúpené výkonnostné triedy, ktoré boli stanovené v delegovaných aktoch prijatých podľa tohto nariadenia a ktoré sa nemusia nevyhnutne zohľadňovať kumulatívne, v prípade, že sa výkonnostné triedy stanovujú vo vzťahu k viac ako jednému parametru. V prípade energeticky významných výrobkov, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2017/1369, alebo v prípade pneumatík, ktoré podliehajú požiadavkám na označovanie palivovej úspornosti a iných parametrov podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/740 (50), by sa namiesto kritérií podľa tohto nariadenia mali uplatňovať kritériá stanovené v týchto dvoch nástrojoch. Členské štáty by však nemali mať možnosť zakázať uviesť na trh výrobok na základe jeho výkonnostnej triedy. Zavedenie stimulov členských štátov by sa nijako nemalo dotýkať uplatňovania únijných pravidiel štátnej pomoci.

(100)

Verejné obstarávanie predstavuje 14 % HDP Únie. S cieľom prispieť k plneniu cieľa, ktorým je dosiahnutie klimatickej neutrality, zvýšenie energetickej efektívnosti a efektívnejšie využívanie zdrojov, ako aj prechod na obehové hospodárstvo, ktoré chráni verejné zdravie a biodiverzitu, zabezpečením dostatočného dopytu po environmentálne udržateľnejších výrobkoch by verejní obstarávatelia a obstarávatelia mali vo vhodných prípadoch zosúladiť svoje obstarávanie s osobitnými požiadavkami zeleného verejného obstarávania. Na rozdiel od dobrovoľného prístupu povinné požiadavky na zelené verejné obstarávanie zabezpečia, že využitie verejných výdavkov na posilnenie dopytu po výkonnejších výrobkoch sa maximalizuje. Je dôležité, aby členské štáty poskytovali pomoc vnútroštátnym verejným obstarávateľom na zvýšenie kvalifikácie a rekvalifikáciu zamestnancov zodpovedných za zelené verejné obstarávanie. Tieto požiadavky zeleného verejného obstarávania by mali byť minimálnymi požiadavkami, čo znamená, že verejní obstarávatelia a obstarávatelia by mali mať možnosť stanoviť dodatočné a náročnejšie požiadavky. Uvedené požiadavky by mali byť transparentné, objektívne a nediskriminačné. Postup verejného obstarávania by mali vykonávať verejní obstarávatelia a obstarávatelia v súlade so smernicami Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ (51) a 2014/25/EÚ (52) a príslušnými odvetvovými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými záväzkami Únie vrátane Dohody o vládnom obstarávaní a iných medzinárodných dohôd, ktorými je Únia viazaná. Uvedenými požiadavkami nie je dotknutá možnosť verejných obstarávateľov a obstarávateľov využívať odchýlky alebo výnimky týkajúce sa verejných zákaziek stanovené v práve Únie, najmä v smerniciach 2014/24/EÚ a 2014/25/EÚ. Požiadavky stanovené pre konkrétne skupiny výrobkov by sa mali spĺňať nielen pri priamom obstarávaní daných výrobkov prostredníctvom verejných zákaziek na dodávku tovaru, ale aj prostredníctvom verejných zákaziek na práce alebo služby, v prípade ktorých sa budú tieto výrobky používať na činnosti predstavujúce predmet daných zákaziek. Uvedené požiadavky by sa mali stanoviť v súvislosti s aspektmi výrobku, ktorými sa zaoberá delegovaný akt upravujúci predmetné výrobky. Ako súčasť týchto požiadaviek by Komisia mohla stanoviť minimálne povinné technické špecifikácie, v ktorých sa vyžaduje, aby výrobky spĺňali najlepšie možné výkonnostné úrovne stanovené v príslušných delegovaných aktoch, vrátane dvoch najvyšších výkonnostných tried alebo hodnotení, ak sú k dispozícii. V dôsledku toho by napríklad bolo pre verejných obstarávateľov a obstarávateľov povinné vyžadovať, aby výrobky uchádzačov spĺňali osobitné požiadavky na uhlíkovú stopu. V súlade s rámcom verejného obstarávania by sa týmito minimálnymi povinnými technickými špecifikáciami malo zabrániť umelému obmedzovaniu hospodárskej súťaže a zabrániť zvýhodňovaniu konkrétneho hospodárskeho subjektu. Komisia by takisto mohla stanoviť minimálne povinné kritériá na vyhodnotenie ponúk vrátane priradenia osobitnej váhy 15 % až 30 % týmto kritériám s cieľom zabezpečiť, aby mohli významne ovplyvniť výber výrobkov v prospech výrobkov, ktoré sú najudržateľnejšie z hľadiska životného prostredia. V dôsledku toho by napríklad bolo pre verejných obstarávateľov a obstarávateľov povinné priznať recyklovanému obsahu predmetných výrobkov minimálnu váhu 20 % až 30 %. V dôsledku toho by verejní obstarávatelia a obstarávatelia mali v rámci konkrétneho postupu zadávania zákazky možnosť priradiť recyklovanému obsahu váhu vyššiu ako 30 %, ale nie nižšiu ako 20 %. Kritériá na vyhodnotenie ponúk by sa mali uprednostniť pred technickými špecifikáciami, ak existujú neistoty týkajúce sa dostupnosti alebo nákladov najvýkonnejších výrobkov na trhu Únie. Komisia môže stanoviť aj podmienky a ciele plnenia zákazky, podľa ktorých by napríklad verejní obstarávatelia a obstarávatelia mali zadať aspoň 50 % svojho ročného obstarávania určitých výrobkov tým, ktorí majú viac ako 70 % recyklovateľného materiálu. V dôsledku toho by členské štáty mohli stále stanoviť vyššie ciele pre obstarávanie týchto výrobkov. Pri vypracúvaní vykonávacích aktov, a najmä pri zvažovaní ekonomickej uskutočniteľnosti pre verejných obstarávateľov a obstarávateľov, by Komisia mala zohľadniť najlepšie možné environmentálne výrobky a riešenia dostupné na trhu, účinky požiadaviek na hospodársku súťaž a skutočnosť, že rôzni verejní obstarávatelia a obstarávatelia v rôznych členských štátoch môžu mať rôzne rozpočtové kapacity alebo iné obmedzenia, ako sú obmedzenia týkajúce sa klimatických podmienok alebo sieťovej infraštruktúry.

(101)

Členským štátom by sa nemalo brániť v tom, aby zaviedli alebo zachovali vnútroštátne opatrenia týkajúce sa zeleného verejného obstarávania, pokiaľ ide o skupiny výrobkov, pre ktoré ešte neboli stanovené požiadavky na verejné obstarávanie podľa tohto nariadenia, alebo aby zaviedli prísnejšie vnútroštátne požiadavky týkajúce sa výrobkov, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti vykonávacích aktov, ktorými sa stanovujú požiadavky na zelené verejné obstarávanie, za predpokladu, že tieto opatrenia a požiadavky sú v súlade s právom Únie.

(102)

Účinné presadzovanie požiadaviek na ekodizajn je dôležité na to, aby sa zabezpečila spravodlivá hospodárska súťaž na trhu Únie a aby sa prejavili očakávané výhody tohto nariadenia, ako aj jeho prínos pri dosahovaní cieľov Únie v oblasti klímy, energie a obehovosti. Preto by sa nariadenie (EÚ) 2019/1020, ktoré stanovuje horizontálny rámec pre dohľad nad trhom a kontrolu výrobkov vstupujúcich na trh Únie malo uplatňovať na výrobky, pre ktoré sú v zmysle tohto nariadenia stanovené požiadavky na ekodizajn, pokiaľ v tomto nariadení nie sú žiadne osobitné ustanovenia s rovnakým cieľom, povahou alebo účinkom. Okrem toho, s cieľom znížiť problematické úrovne nesúladu výrobkov, na ktoré sa vzťahujú vykonávacie opatrenia prijaté podľa smernice 2009/125/ES, a efektívnejšie predchádzať nesúladu s budúcimi požiadavkami na ekodizajn, berúc do úvahy širší rozsah pôsobnosti a vyššie ambície tohto nariadenia v porovnaní so smernicou 2009/125/ES, by malo toto nariadenie obsahovať osobitné dodatočné pravidlá dopĺňajúce rámec vytvorený na základe nariadenia (EÚ) 2019/1020. Uvedené pravidlá by sa mali zameriavať na ďalšie posilňovanie plánovania, koordinácie a podpory úsilia členských štátov a mali by Komisii poskytovať dodatočné nástroje s cieľom pomôcť zabezpečiť, aby orgány dohľadu nad trhom prijímali dostatočné opatrenia určené na predchádzanie nesúladu s požiadavkami na ekodizajn.

(103)

Okrem orgánov dohľadu nad trhom majú dôležitú úlohu pri presadzovaní tohto nariadenia v súvislosti s dovážaným tovarom aj colné orgány, ktoré sa môžu na tento účel odvolávať na nariadenie Rady (ES) č. 515/97 (53).

(104)

S cieľom zabezpečiť vykonávanie náležitých kontrol v primeranom rozsahu v súvislosti s požiadavkami na ekodizajn vo svojej vnútroštátnej stratégii dohľadu nad trhom stanovenej v článku 13 nariadenia (EÚ) 2019/1020 by mali členské štáty vypracovať osobitný oddiel, v ktorom budú uvedené výrobky alebo požiadavky, ktoré označili v rámci dohľadu nad trhom podľa tohto nariadenia ako priority, a činnosti plánované na účely zníženia alebo ukončenia nesúladu príslušných výrobkov s príslušnými požiadavkami na ekodizajn.

(105)

Priority v rámci dohľadu nad trhom podľa tohto nariadenia by sa mali určiť na základe objektívnych kritérií, ako sú pozorované úrovne nesúladu alebo environmentálne vplyvy vyplývajúce z nesúladu. Plánované činnosti zamerané na tieto priority by zase mali byť primerané skutočnostiam, ktoré viedli k ich priorizácii.

(106)

Na základe údajov zadaných do informačného a komunikačného systému uvedeného v nariadení (EÚ) 2019/1020 by mala Komisia vypracovať správu obsahujúcu informácie o povahe a počte vykonaných kontrol, o úrovniach zisteného nesúladu a o povahe a prísnosti uložených sankcií v súvislosti s nedodržiavaním požiadaviek na ekodizajn za predchádzajúce štyri kalendárne roky. Táto správa by mala obsahovať porovnanie činností členských štátov s plánovanými činnosťami, orientačnými referenčnými hodnotami a zoznamom priorít pre orgány dohľadu nad trhom. Pri zvažovaní prijatia vykonávacích aktov v súlade s článkom 11 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2019/1020 by Komisia mala zohľadniť výsledky správ, ktoré vypracovala podľa tohto nariadenia na základe informácií, ktoré orgány dohľadu nad trhom vložili do informačného a komunikačného systému uvedeného v nariadení (EÚ) 2019/1020, a podľa náležitého prípadu by sa mala zaoberať výrobkami alebo skupinami výrobkov, na ktoré sa vzťahujú delegované akty prijaté podľa tohto nariadenia, v súvislosti s ktorými sa neustále identifikovali osobitné riziká alebo závažné porušenia, s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň súladu s týmto nariadením.

(107)

S cieľom ešte viac posilniť koordináciu orgánov dohľadu nad trhom a na účely určenia výrobkov alebo požiadaviek označených v rámci dohľadu nad trhom podľa nariadenia (EÚ) 2019/1020 za priority a činností plánovaných na účely zníženia alebo ukončenia nesúladu s týmto nariadením by sa mala v pravidelných intervaloch stretávať skupina pre administratívnu spoluprácu (ďalej len „skupina ADCO“), ktorá by mala určiť spoločné priority pre dohľad nad trhom, ktoré by sa mali zohľadniť vo vnútroštátnych stratégiách dohľadu nad trhom členských štátov, priority v poskytovaní podpory Únie a požiadavky prijaté podľa tohto nariadenia, ktoré sa uplatňujú alebo vykladajú rôzne, čo vedie k narušeniu trhu.

(108)

Na podporu úsilia členských štátov zabezpečiť prijatie dostatočných opatrení určených na predchádzanie nesúladu s požiadavkami na ekodizajn by mala Komisia v relevantných prípadoch využiť podporné opatrenia stanovené v nariadení (EÚ) 2019/1020. Komisia by mala organizovať a vo vhodných prípadoch financovať spoločné projekty dohľadu nad trhom a skúšania v oblastiach spoločného záujmu, spoločné investície do kapacít dohľadu nad trhom a spoločné školiace programy pre zamestnancov orgánov dohľadu nad trhom, colných orgánov, notifikujúcich orgánov a notifikovaných osôb. Okrem toho by mala Komisia vypracovať usmernenia k predkladaniu žiadostí a k presadzovaniu požiadaviek prijatých podľa tohto nariadenia, ak je to potrebné s cieľom zabezpečiť ich harmonizované uplatňovanie.

(109)

Výrobky by sa mali uvádzať na trh len v prípade, že nepredstavujú riziko. S cieľom dosiahnuť lepšie zosúladenie s osobitnou povahou požiadaviek na ekodizajn a zameranie činností dohľadu nad trhom na nesúlad s týmito požiadavkami, by sa mal výrobok predstavujúci riziko na účely tohto nariadenia definovať ako výrobok, ktorý by z dôvodu nesúladu s požiadavkou na ekodizajn alebo preto, že zodpovedný hospodársky subjekt nespĺňa požiadavku na ekodizajn, mohol nepriaznivo ovplyvniť životné prostredie alebo iné verejné záujmy chránené týmito požiadavkami. Táto konkrétnejšia definícia by sa mala používať pri uplatňovaní článkov 19 a 20 nariadenia (EÚ) 2019/1020.

(110)

Mal by existovať postup, na základe ktorého by boli zainteresované strany informované o opatreniach, ktorých prijatie sa plánuje v súvislosti s výrobkami predstavujúcimi riziko. Vďaka danému postupu by sa v súvislosti s týmito výrobkami umožnilo orgánom dohľadu nad trhom v členských štátoch, aby v spolupráci s príslušnými hospodárskymi subjektmi konali ešte v ranej fáze. Na tieto účely by sa ochranná doložka, ktorá je v súčasnosti uvedená v smernici 2009/125/ES, mala aktualizovať a zosúladiť s ochrannými postupmi uvedenými v ďalších harmonizačných právnych predpisoch Únie a v rozhodnutí č. 768/2008/ES.

(111)

Orgány dohľadu nad trhom by mali mať právo vyžadovať od hospodárskych subjektov prijatie nápravného opatrenia na základe zistení, že daný výrobok nevyhovuje požiadavkám na ekodizajn alebo že daný hospodársky subjekt porušuje pravidlá týkajúce sa uvádzania výrobku na trh alebo jeho sprístupňovania na trhu alebo iné príslušné pravidlá.

(112)

Pri prijímaní delegovaných aktov podľa článku 290 ZFEÚ je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby sa tieto konzultácie viedli v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (54). V záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(113)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o: a) stanovenie postupov na vydávanie a overovanie digitálnych prihlasovacích údajov na prístup hospodárskych subjektov a iných príslušných subjektov k údajom uchovávaným v digitálnom pase výrobku na základe ich príslušných práv; b) určenie vykonávacích opatrení na prepojenie registra a systému centrálneho elektronického priečinka EÚ pre colníctvo na výmenu osvedčení vrátane oznámenia jedinečného registračného identifikátora; c) stanovenie spoločných požiadaviek na grafickú úpravu štítkov; d) prijatie a aktualizovanie zoznamu samoregulačných opatrení stanovených ako platné alternatívy k delegovanému aktu prijatému podľa tohto nariadenia; e) stanovenie podrobností a formátu zverejňovania informácií o nepredaných spotrebných výrobkoch, ktoré boli vyradené; f) stanovenie, zmenu alebo zrušenie spoločných špecifikácií týkajúcich sa požiadaviek na ekodizajn, základných požiadaviek na digitálne pasy výrobkov alebo požiadaviek na skúšobné, meracie alebo výpočtové metódy; g) stanovenie minimálnych požiadaviek na zadávanie verejných zákaziek na nákup výrobkov, na ktoré sa vzťahujú požiadavky na ekodizajn, alebo na práce alebo služby, ak sa tieto výrobky používajú na činnosti, ktoré sú predmetom týchto zákaziek a h) rozhodnutie podľa ochranného postupu Únie, či je alebo nie je vnútroštátne opatrenie opodstatnené. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (55).

(114)

V záujme posilnenia dôvery vo výrobky uvedené na trh, najmä pokiaľ ide o súlad výrobkov s požiadavkami na ekodizajn, musí mať verejnosť istotu, že hospodárske subjekty, ktoré uvádzajú na trh nevyhovujúce výrobky, budú podliehať sankciám. Je preto potrebné, aby členské štáty stanovili pravidlá, pokiaľ ide o sankcie uplatniteľné pri porušení tohto nariadenia, a zabezpečili, aby sa uvedené pravidlá uplatňovali. Stanovené sankcie by mali byť účinné, primerané a odrádzajúce a mali by zahŕňať aspoň pokuty a časovo obmedzené vylúčenie z postupov verejného obstarávania. Bez toho, aby bola dotknutá procesná autonómia členských štátov a voľné uváženie príslušných orgánov a sudcov ukladať v jednotlivých prípadoch primerané sankcie, by sa mali stanoviť spoločné nevyčerpávajúce kritériá na určenie druhov a úrovní sankcií, ktoré sa majú uložiť v prípade porušenia tohto nariadenia, aby sa uľahčilo konzistentnejšie uplatňovanie sankcií. Uvedené kritériá by mali okrem iného zahŕňať povahu, závažnosť a trvanie porušenia, finančnú situáciu zodpovednej fyzickej alebo právnickej osoby, ako sa uvádza napríklad na základe celkového obratu alebo ročného príjmu, a hospodárske výhody vyplývajúce z porušenia a vytvorené porušením, pokiaľ tieto výhody možno určiť.

(115)

Komisia by mala vykonať hodnotenie tohto nariadenia. Podľa odseku 22 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva by toto hodnotenie malo byť založené na piatich kritériách – efektívnosti, účinnosti, relevantnosti, súdržnosti a pridanej hodnote – a malo by poskytovať základ pre posúdenie vplyvu ďalších možných opatrení. Komisia by mala Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov predložiť správu o vykonávaní tohto nariadenia a o jeho vplyve na environmentálnu udržateľnosť výrobkov, ako aj na fungovanie vnútorného trhu. Vo vhodných prípadoch by sa k správe mal pripojiť návrh na zmenu nariadenia.

(116)

Je vhodné, aby Komisia posúdila potenciálne prínosy stanovenia požiadaviek aj vo vzťahu k sociálnym aspektom výrobkov. V rámci tohto posúdenia by Komisia mala zvážiť, do akej miery by uvedené požiadavky mohli dopĺňať právo Únie, čím by sa riešili nepriaznivé vplyvy na ľudské a sociálne práva vyplývajúce z činností spoločností a z výrobkov. Komisia by preto mala vykonať hodnotenie do štyroch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia o možných prínosoch začlenenia požiadaviek na sociálnu udržateľnosť do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia. Komisia by mala predložiť Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov správu o uvedenom hodnotení. Vo vhodných prípadoch by sa mal k správe pripojiť legislatívny návrh na zmenu tohto nariadenia.

(117)

S cieľom uľahčiť presadzovanie tohto nariadenia súkromnoprávnymi prostriedkami by spotrebitelia, ktorí utrpeli škodu v dôsledku nesúladu výrobku s požiadavkami na ekodizajn, mali mať právo požadovať náhradu tejto škody od výrobcu výrobku, alebo v prípade, že výrobca nie je usadený v Únii, od dovozcu alebo splnomocneného zástupcu výrobcu, alebo v prípade, že žiadny z týchto hospodárskych subjektov nie je usadený v Únii, od poskytovateľa logistických služieb. Takýmto právom na náhradu by nemali byť dotknuté iné prostriedky nápravy dostupné spotrebiteľom podľa práva Únie, ako sú prostriedky nápravy voči predávajúcemu v prípade nesúladu tovaru predávaného v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/771 (56). Okrem toho by sa členským štátom nemalo brániť v zachovaní alebo zavedení práv pre spotrebiteľov na iné prostriedky nápravy v súlade s vnútroštátnym právom, ako je oprava alebo výmena výrobkov porušujúcich požiadavky na ekodizajn.

(118)

Spotrebitelia by mali byť oprávnení presadzovať svoje práva v súvislosti s povinnosťami uloženými výrobcom a v príslušných prípadoch dovozcom, splnomocneným zástupcom a poskytovateľom logistických služieb podľa tohto nariadenia prostredníctvom žalôb v zastúpení v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1828 (57). Na tento účel by sa v tomto nariadení malo stanoviť, že smernica (EÚ) 2020/1828 sa uplatňuje na žaloby v zastúpení týkajúce sa porušenia tohto nariadenia výrobcami a v príslušných prípadoch dovozcami, splnomocnenými zástupcami a poskytovateľmi logistických služieb, ktorí sa považujú za obchodníkov podľa článku 3 bodu 2 uvedenej smernice, ktorí poškodzujú alebo by mohli poškodiť kolektívne záujmy spotrebiteľov. Preto by sa mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť príloha I k uvedenej smernici. Je na členských štátoch, aby zabezpečili, aby sa uvedená zmena zohľadnila v ich transpozičných opatreniach prijatých v súlade s uvedenou smernicou, i keď prijatie vnútroštátnych transpozičných opatrení v tejto súvislosti nie je podmienkou uplatniteľnosti uvedenej smernice na uvedené žaloby v zastúpení. Uplatniteľnosť uvedenej smernice na žaloby v zastúpení podané proti porušovaniu ustanovení tohto nariadenia výrobcami a v príslušných prípadoch dovozcami, splnomocnenými zástupcami a poskytovateľmi logistických služieb, ktorí poškodzujú alebo by mohli poškodiť kolektívne záujmy spotrebiteľov, by sa mala začať odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

(119)

Je potrebné, aby sa požiadavky na ekodizajn uplatňovali na čo najširšie spektrum výrobkov, a nie len na energeticky významné výrobky, a aby sa vymedzenie požiadaviek na ekodizajn rozšírilo a zahrnulo všetky aspekty obehovosti. Takisto je potrebné zosúladiť toto nariadenie s novým legislatívnym rámcom stanoveným v nariadení (ES) č. 765/2008 a rozhodnutí č. 768/2008/ES a zdokonaliť ustanovenia týkajúce sa dohľadu nad trhom. Preto je potrebné nahradiť smernicu 2009/125/ES. S cieľom zabezpečiť právnu istotu pre všetky hospodárske subjekty odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia a zaručiť rovnaké podmienky pre podniky pôsobiace na vnútornom trhu by sa ustanovenia, ktoré vymedzujú povinnosti transparentnosti týkajúce sa vyraďovania nepredaných spotrebných výrobkov, obchádzania požiadaviek a dohľadu nad trhom, mali uplatňovať jednotne pre všetky subjekty v rámci Únie. Smernica 2009/125/ES by sa preto mala nahradiť nariadením.

(120)

V pracovnom pláne pre ekodizajn a energetické označovanie na roky 2022 – 2024, ktorý bol stanovený v oznámení Komisie zo 4. mája 2022, sa určili politické priority pre prácu na energeticky významných výrobkoch. Keď nadobudnú účinnosť ustanovenia tohto nariadenia, prípravné práce na posúdenie uskutočniteľnosti požiadaviek na ekodizajn podľa smernice 2009/125/ES budú v podstatne pokročilejšej fáze v prípade fotovoltických panelov, tepelných zdrojov na vykurovanie priestoru a kombinovaných tepelných zdrojov, ohrievačov vody, lokálnych ohrievačov priestoru na tuhé palivo, klimatizátorov vrátane tepelných čerpadiel vzduch-vzduch a vetracích jednotiek chladiacich výrobkov, kotlov na tuhé palivo, výrobkov na ohrievanie a chladenie vzduchu, vetracích jednotiek, vysávačov, spotrebičov na varenie, vodných čerpadiel, priemyselných ventilátorov, obehových ventilátorov, externých zdrojov energie, počítačov, serverov a dátových zásobníkov, výkonových transformátorov, profesionálnych chladiacich zariadení a zobrazovacích zariadení. Vďaka uvedenej prípravnej práci bolo identifikovaných viacero oblastí, v ktorých možno ušetriť energiu a materiál, a uskutočnili sa rozsiahle konzultácie s občanmi a zainteresovanými stranami. Opätovné začatie uvedenej prípravnej práce podľa tohto nariadenia by značne oddialilo prijatie požiadaviek týkajúcich sa úspor energie a materiálov pre tieto výrobky. S cieľom zabezpečiť, aby sa prípravné práce nestratili, je preto potrebné stanoviť prechodné pravidlá, ktoré umožnia prijať vykonávacie opatrenia týkajúce sa uvedených výrobkov, ktoré sa majú prijať podľa smernice 2009/125/ES do 31. decembra 2026. Okrem toho a s cieľom zabezpečiť riadne fungovanie vykonávacích opatrení prijatých podľa článku 15 smernice 2009/125/ES by sa do 31. decembra 2030 mali prijať potrebné zmeny na riešenie technických otázok v súlade s príslušnými ustanoveniami uvedenej smernice.

(121)

S cieľom zabezpečiť právnu istotu a kontinuitu, pokiaľ ide o výrobky uvedené na trh alebo do prevádzky v súlade s vykonávacími opatreniami prijatými podľa smernice 2009/125/ES vo verzii platnej ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia, by mali tieto opatrenia zostať v platnosti aj po tomto dátume, až kým sa nezrušia delegovaným aktom prijatým podľa tohto nariadenia. Z tých istých dôvodov by si v kontexte uplatňovania týchto vykonávacích opatrení mali zachovať plnú účinnosť aj niektoré ustanovenia smernice 2009/125/ES. Týka sa to predovšetkým ustanovení smernice 2009/125/ES s výnimkou ustanovení o nákladných alebo osobných dopravných prostriedkoch, ktorými sa stanovujú definície relevantné pre vykonávacie opatrenia, vymedzujú zodpovednosti hospodárskych subjektov v súvislosti s výrobkami uvedenými na trh, určujú podrobnosti relevantných postupov posudzovania zhody a EÚ vyhlásenia o zhode, stanovuje predpoklad zhody pre výrobky, ktorým bola udelená environmentálna značka EÚ, a umožňuje vykonanie potrebného opatrenia v súvislosti s harmonizovanými normami. So zreteľom na dôležitosť zabezpečenia voľného pohybu tovaru, zákazu postupov, ktorými sa nezákonne menia vlastnosti výrobkov s cieľom dosiahnuť priaznivejší výsledok, a zabezpečenia správneho presadzovania požiadaviek na ekodizajn by sa relevantné ustanovenia tohto nariadenia mali uplatňovať na energeticky významné výrobky uvedené na trh na základe vykonávacích opatrení podľa smernice 2009/125/ES.

(122)

Keďže ciele tohto nariadenia, konkrétne zlepšenie environmentálnej udržateľnosti výrobkov a zabezpečenie voľného pohybu výrobkov, pre ktoré sú stanovené požiadavky na ekodizajn, na vnútornom trhu, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z hľadiska ich rozsahu a dôsledkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov,