(1)

Smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/413 (3) sa uľahčuje cezhraničná výmena informácií o dopravných deliktoch súvisiacich s bezpečnosťou cestnej premávky, a tým sa znižuje možnosť beztrestnosti páchateľov-nerezidentov. Účinné cezhraničné vyšetrovanie dopravných deliktov súvisiacich s bezpečnosťou cestnej premávky a vykonávanie sankcií zlepšuje bezpečnosť cestnej premávky, pretože podnecuje vodičov-nerezidentov dopúšťať sa menšieho počtu deliktov a jazdiť bezpečnejšie.

(2)

Informovanosťou občanov Únie o platných pravidlách týkajúcich sa bezpečnosti cestnej prevádzky, sankciách uplatniteľných v rôznych členských štátoch a vysokej pravdepodobnosti neodvratnej sankcie sa podporuje bezpečnosť cestnej premávky a znižuje počet dopravných deliktov súvisiacich s bezpečnosťou cestnej premávky a rizík spojených s cestnou premávkou.

(3)

Zo skúseností orgánov presadzovania práva zapojených do vyšetrovania dopravných deliktov súvisiacich s bezpečnosťou cestnej premávky vyplýva, že aktuálne znenie smernice (EÚ) 2015/413 neuľahčuje v želanej miere účinné vyšetrovanie dopravných deliktov súvisiacich s bezpečnosťou cestnej premávky, ktorých sa dopustili vodiči-nerezidenti, ani vykonávanie peňažných sankcií. Výsledkom je pomerná beztrestnosť vodičov-nerezidentov a negatívny vplyv na bezpečnosť cestnej premávky v Únii. Okrem toho sa v kontexte cezhraničného vyšetrovania nie vždy dodržiavajú základné a procesné práva vodičov-nerezidentov, predovšetkým pre nedostatočnú transparentnosť pri stanovovaní výšky peňažných sankcií a pri konaní o opravnom prostriedku. Účelom tejto smernice je preto zlepšiť účinnosť vyšetrovania dopravných deliktov súvisiacich s bezpečnosťou cestnej premávky spáchaných vozidlami evidovanými v inom členskom štáte, ako je členský štát, v ktorom bol delikt spáchaný (ďalej len „členský štát deliktu“). Pomohlo by to dosiahnuť cieľ Únie znížiť počet úmrtí v rámci všetkých druhov dopravy tak, že sa priblíži k nule do roku 2050, a posilniť ochranu základných a procesných práv vodičov-nerezidentov.

(4)

Komisia vo svojom rámci politiky EÚ pre bezpečnosť cestnej premávky na roky 2021 – 2030 z 19. júna 2019 s názvom Ďalšie kroky smerom k „vízii nulovej úmrtnosti na cestách“ opäť potvrdila, že je odhodlaná splniť svoj ambiciózny cieľ dosiahnuť do roku 2050 na cestách v Únii prakticky nulovú úmrtnosť a nulové vážne zranenia („vízia nulovej úmrtnosti na cestách“), ako aj strednodobý cieľ znížiť do roku 2030 počet úmrtí a vážnych zranení o 50 %, ktorý sa pôvodne stanovil vo vyhlásení z Valletty o bezpečnosti cestnej premávky, ktoré prijali ministri dopravy členských štátov Únie 29. marca 2017. V snahe dosiahnuť tieto ciele Komisia vo svojom oznámení z 9. decembra 2020 s názvom Stratégia pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu – nasmerovanie európskej dopravy do budúcnosti oznámila svoj zámer revidovať smernicu (EÚ) 2015/413.

(5)

Rozsah pôsobnosti smernice (EÚ) 2015/413 by sa mal rozšíriť aj na ďalšie dopravné delikty súvisiace s bezpečnosťou cestnej premávky, aby sa zaručilo rovnaké zaobchádzanie so všetkými vodičmi. Vzhľadom na právny základ, podľa ktorého bola smernica (EÚ) 2015/413 prijatá, konkrétne článok 91 ods. 1 písm. c) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), by delikty, ktoré sa majú do uvedenej smernice doplniť, mali preukazovať priame spojenie s bezpečnosťou cestnej premávky tým, že sa budú týkať prípadov nebezpečného a bezohľadného správania, ktoré predstavuje vážne riziko pre účastníkov cestnej premávky. Pri rozšírení rozsahu pôsobnosti smernice (EÚ) 2015/413 by sa mal zohľadniť aj technický pokrok pri automatickom zaznamenávaní dopravných deliktov súvisiacich s bezpečnosťou cestnej premávky.

(6)

Dopravné delikty súvisiace s bezpečnosťou cestnej premávky sú vo vnútroštátnom práve členských štátov klasifikované buď ako správne delikty, alebo ako trestné činy. V závislosti od uplatniteľných vnútroštátnych postupov by preto takéto delikty mohli viesť ku konaniu zo strany správnych alebo justičných orgánov na príslušných súdoch pre správne alebo trestné veci. Vo väčšine prípadov takéto dopravné delikty súvisiace s bezpečnosťou cestnej premávky stíhajú členské štáty v rámci hromadného spracovania, ktoré v prípadoch, keď sa podľa práva členského štátu deliktu vyžaduje presná identifikácia vodiča ako podmienka na uloženie príslušnej sankcie, bráni účinnému použitiu a/alebo vydaniu európskeho vyšetrovacieho príkazu. Podmienky na vydanie európskeho vyšetrovacieho príkazu stanovené v článku 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/41/EÚ (4) nie sú vo väčšine prípadov splnené, a preto sa uvedená smernica nemôže uplatňovať, najmä ak sú delikty kvalifikované ako správne delikty. V tejto súvislosti by vnútroštátne orgány členského štátu deliktu mali mať k dispozícii účinný postup na vyžiadanie vzájomnej pomoci od relevantných vnútroštátnych orgánov členského štátu, v ktorom je vozidlo, ktorým sa delikt spáchal, zaevidované (ďalej len „členský štát evidencie“), alebo členského štátu bydliska dotknutej osoby, aby mohli identifikovať páchateľov s takou mierou istoty, aká sa vyžaduje podľa ich vnútroštátneho práva. Tento postup by mal byť založený na presne vymedzených opatreniach, ktoré nezasahujú vážne do práv dotknutých osôb. Tým by však nemali byť dotknuté situácie, keď sa v konkrétnych prípadoch považujú podmienky na uplatnenie smernice 2014/41/EÚ za splnené, keďže v takom prípade by tie členské štáty, ktoré sú uvedenou smernicou viazané, mali uplatniť postupy, ktoré sú v nej stanovené. Malo by sa pripomenúť, že justičnú spoluprácu v trestných veciach upravuje osobitný právny rámec Únie, pričom východiskom je zásada vzájomného uznávania rozsudkov a súdnych rozhodnutí. Preto je potrebné, aby uplatňovanie smernice (EÚ) 2015/413 zmenenej touto smernicou nenarúšalo práva a povinnosti členských štátov vyplývajúce z uplatniteľného práva Únie v trestných veciach, a to predovšetkým práva a povinnosti stanovené v rámcovom rozhodnutí Rady 2005/214/SVV (5), pokiaľ ide o vzájomné uznávanie peňažných sankcií, v smernici 2014/41/EÚ, pokiaľ ide o postupy zabezpečovania dôkazov, a v článku 5 Dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie vypracovaného Radou v súlade s článkom 34 Zmluvy o Európskej únii (6), pokiaľ ide o postupy zasielania a doručovania procesných písomností. Okrem toho by vykonávaním smernice (EÚ) 2015/413 nemali byť dotknuté ani trestné konania, ktoré si vyžadujú osobitné záruky pre dotknutých jednotlivcov, teda procesné záruky pre podozrivé a obvinené osoby zakotvené v smerniciach Európskeho parlamentu a Rady 2010/64/EÚ (7), 2012/13/EÚ (8), 2013/48/EÚ (9), (EÚ) 2016/343 (10), (EÚ) 2016/800 (11) a (EÚ) 2016/1919 (12).

(7)

Mali by sa vymedziť oblasti zodpovednosti a kompetencie národných kontaktných bodov, aby sa zaručila ich bezproblémová spolupráca so všetkými príslušnými orgánmi zapojenými do vyšetrovania dopravných deliktov súvisiacich s bezpečnosťou cestnej premávky, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti smernice (EÚ) 2015/413 zmenenej touto smernicou. Národné kontaktné body by takýmto príslušným orgánom mali vždy byť k dispozícii a odpovedať na ich žiadosti bez zbytočného odkladu. Platiť by to malo bez ohľadu na povahu deliktu či právne postavenie príslušného orgánu, a predovšetkým bez ohľadu na to, či má príslušný orgán celoštátnu, nižšiu než celoštátnu alebo miestnu príslušnosť.

(8)

Základné prvky systému cezhraničnej výmeny informácií zriadeného smernicou (EÚ) 2015/413 sa ukázali ako účinné. Sú však potrebné ďalšie zlepšenia a úpravy, aby sa napravili problémy vyplývajúce z nedostatočných, chybných alebo nepresných údajov. Preto by sa členským štátom mali uložiť ďalšie povinnosti týkajúce sa potreby udržiavať určité údaje v príslušných databázach dostupné a aktuálne, aby sa zvýšila účinnosť výmeny informácií.

(9)

Vo viacerých členských štátoch sa v súčasnosti vyskytuje fenomén páchania závažných dopravných deliktov súvisiacich s bezpečnosťou cestnej premávky automobilmi prenajatými v iných členských štátoch. Vodiči takýchto prenajatých vozidiel, ktorí sa dopustia dopravného deliktu súvisiaceho s bezpečnosťou cestnej premávky, zostávajú nepotrestaní, pretože môžu využívať rozdiely v pravidlách v jednotlivých členských štátoch, ako aj nedostatky v oblasti výmeny informácií a vzájomnej pomoci.

(10)

Národnému kontaktnému bodu členského štátu deliktu by sa malo umožniť vykonávať automatizované vyhľadávanie v evidencii vozidiel a získať tak údaje o koncových používateľoch vozidiel, ak sú takéto informácie už k dispozícii. Okrem toho by sa malo stanoviť aj obdobie uchovávania údajov, pokiaľ ide o totožnosť predchádzajúcich držiteľov, vlastníkov a koncových používateľov vozidiel, aby orgány mali pri vyšetrovaní k dispozícii primerané informácie.

(11)

Dotknutá osoba nemusí poznať právny systém členského štátu deliktu alebo ovládať jeho úradný jazyk či úradné jazyky, a preto by sa mali lepšie zaručiť základné a procesné práva dotknutých osôb. Na dosiahnutie tohto cieľa by sa mali zaviesť povinné minimálne požiadavky na obsah oznámenia o dopravnom delikte a aktuálny vzor informačného listu, ktorý obsahuje len základné informácie, ako sa stanovuje v prílohe II k smernici (EÚ) 2015/413, by sa mal prestať používať.

(12)

Minimálnou požiadavkou by malo byť, že oznámenie o dopravnom delikte je formulované zrozumiteľne aj pre osoby bez právnického vzdelania a zahŕňa podrobné informácie o právnej klasifikácii a právnych dôsledkoch dopravného deliktu súvisiaceho s bezpečnosťou cestnej premávky, s prihliadnutím najmä na skutočnosť, že sankcie za delikty patriace do rozsahu pôsobnosti smernice (EÚ) 2015/413 zmenenej touto smernicou môžu byť nepeňažnej povahy, napríklad môžu mať podobu obmedzení práv páchateľa viesť vozidlo. Takisto by sa malo podporiť právo na obhajobu poskytnutím podrobných informácií o tom, v akých prípadoch a akým spôsobom sa toto právo uplatňuje v členskom štáte deliktu. V tejto súvislosti by nerezidenti mali mať dostatok času na využitie prostriedku nápravy, napríklad podanie opravného prostriedku. V príslušných prípadoch by sa takisto mal poskytnúť opis konania v neprítomnosti obžalovaného, pretože môže nastať situácia, že dotknutá osoba neplánuje návrat do členského štátu deliktu, aby sa zúčastnila na konaní. Možnosti platby a spôsoby, ako zmierniť rozsah sankcií, by sa mali sformulovať tak, aby boli jednoducho pochopiteľné, čím sa vytvorí stimul na dobrovoľnú spoluprácu. Vzhľadom na skutočnosť, že oznámenie o dopravnom delikte by malo byť prvou písomnosťou doručenou dotknutej osobe, malo by obsahovať informácie uvedené v článku 13 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 (13), ktoré by na základe článku 13 ods. 2 písm. d) uvedenej smernice mali zahŕňať aj údaj o zdroji, z akého osobné údaje pochádzajú, ako aj informácie uvedené v článkoch 13 a 14 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (14). Tieto informácie by sa mali v oznámení o dopravnom delikte poskytnúť buď priamo, alebo odkazom na miesto, kde sú k dispozícii. Členské štáty majú účastníkom cestnej premávky pomáhať pri overovaní pravosti oznámení o dopravnom delikte a následných písomností. Na tento účel si majú členské štáty navzájom, ako aj s Komisiou, bezpečnými prostriedkami vymieňať vzory oznámení o dopravnom delikte a následných písomností, ktoré vydali ich príslušné orgány a ktoré sa používajú v cezhraničných prípadoch. Členské štáty sa majú navzájom informovať aj o príslušných orgánoch, ktoré majú právo vydávať uvedené oznámenia o dopravnom delikte a následné písomnosti.

(13)

Ak vykonaná cestná kontrola na mieste v prípade vodiča-nerezidenta vedie k iniciovaniu konania v nadväznosti na dopravný delikt súvisiaci s bezpečnosťou cestnej premávky, vodičovi-nerezidentovi by sa malo zaslať oznámenie o dopravnom delikte. Keď v prípadoch kontrol na mieste týkajúcich sa dopravného deliktu súvisiaceho s bezpečnosťou cestnej premávky spáchaného vodičom-nerezidentom príslušný orgán vykonal sankciu súvisiacu so spáchaným deliktom tým, že uložil pokutu, ktorú vodič-nerezident zaplatil na mieste, vodičovi-nerezidentovi by sa na mieste mali poskytnúť len určité základné prvky oznámenia o dopravnom delikte.

(14)

V tejto smernici by sa mali stanoviť pravidlá doručovania oznámenia o dopravnom delikte a následných písomností, aby sa zaručilo, že osoba, ktorej sa doručí oznámenie o dopravnom delikte a prípadné následné písomnosti, je skutočne dotknutou osobou, a aby sa zabránilo zahrnutiu nedotknutých tretích strán v dôsledku chyby.

(15)

Oznámenie o dopravnom delikte aj akékoľvek nevyhnutné následné písomnosti by sa mali zasielať v jazyku dokladu o evidencii vozidla. V prípadoch, keď sa oznámenie o dopravnom delikte a následné písomnosti zasielajú v jazyku, ktorému dotknutá osoba nerozumie, by dotknutá osoba mala mať možnosť požiadať o doručenie následných písomností v jednom ďalšom úradnom jazyku inštitúcií Únie podľa vlastného výberu, než je jazyk dokladu o evidencii vozidla. Príslušný orgán členského štátu deliktu by mal tejto žiadosti vyhovieť.

(16)

V prípadoch, keď príslušné orgány členského štátu deliktu nedodržiavajú jazykové normy a pravidlá doručovania písomností stanovené v tejto smernici a v ich príslušných vnútroštátnych právnych predpisoch, by sa malo stanoviť účinné súdne preskúmanie.

(17)

V prípadoch, keď na základe informácií získaných z evidencie vozidiel nemožno dotknutú osobu identifikovať s takou mierou istoty, aká sa vyžaduje podľa práva členského štátu deliktu, by členské štáty mali spolupracovať s cieľom zistiť totožnosť dotknutej osoby. Na tento účel by sa mal zaviesť postup vzájomnej pomoci zameraný na identifikovanie dotknutej osoby, a to buď prostredníctvom žiadosti o potvrdenie na základe informácií, ktoré príslušný orgán členského štátu deliktu už má, alebo prostredníctvom žiadosti o cielené pátranie, ktoré majú vykonať príslušné orgány členského štátu evidencie alebo členského štátu bydliska.

(18)

Príslušné orgány členských štátov by mali na žiadosti o vzájomnú pomoc a odpovede na ne používať vzorový elektronický formulár s cieľom poskytnúť dodatočné informácie požadované príslušným orgánom členského štátu deliktu potrebné na identifikáciu dotknutej osoby. Členské štáty by mali využívať svoje národné kontaktné body s cieľom umožniť vysoko bezpečný a efektívny prenos odoslaných žiadostí o vzájomnú pomoc, ako aj prijatých odpovedí na ne. Požadované informácie by sa mali získať bez zbytočného odkladu a v každom prípade v lehotách uvedených v tejto smernici. Členský štát evidencie alebo členský štát bydliska, ktorému bola doručená žiadosť, zohľadňuje pri získavaní informácií a pri odpovedaní na žiadosť o pomoc, že je potrebné včas informovať dotknutú osobu a že členský štát deliktu, ktorý žiadosť zaslal, potrebuje mať možnosť včas podniknúť potrebné kroky, najmä vzhľadom na premlčanie stanovené vo vnútroštátnom práve členského štátu deliktu.

(19)

Príslušný orgán členského štátu evidencie alebo členského štátu bydliska by mal konkrétne určiť dôvody, na základe ktorých môže odmietnuť poskytnutie vzájomnej pomoci pri identifikácii dotknutej osoby. Predovšetkým by sa pri poskytovaní vzájomnej pomoci mali zaviesť záruky na zabránenie odhaleniu totožnosti chránených osôb, ako sú napríklad chránení svedkovia.

(20)

Členské štáty by mali mať možnosť využívať na určenie totožnosti dotknutej osoby, ktorá nemá pobyt v danom členskom štáte, rovnaké vnútroštátne postupy, aké by použili v prípade, ak by dopravný delikt súvisiaci s bezpečnosťou cestnej premávky spáchala osoba s pobytom v danom členskom štáte. Mala by sa posilniť právna istota, pokiaľ ide o uplatniteľnosť osobitných opatrení prijatých v rámci daných postupov, konkrétne vzhľadom na písomnosti, ktoré si vyžadujú potvrdenie alebo popretie spáchania deliktu, alebo na uloženie povinnosti dotknutým osobám spolupracovať pri identifikácii zodpovednej osoby. Uvedené opatrenia by mali mať rovnaké právne účinky na dotknuté osoby ako v domácich prípadoch, a preto by dané osoby mali mať zaručené aj rovnaké štandardy základných a procesných práv.

(21)

V prípadoch, keď sa na účely smernice (EÚ) 2015/413 v práve Únie alebo vo vnútroštátnom práve výslovne stanovuje prístup k iným vnútroštátnym alebo únijným databázam alebo možnosť výmeny informácií z daných databáz, by členské štáty mali mať možnosť vymieňať si informácie využitím takýchto databáz, a to pri dodržaní základných práv dotknutých osôb-nerezidentov.

(22)

Ak nie je možné písomnosti doručiť poštou, prostredníctvom doporučenej zásielky, registrovanej zásielky alebo rovnocennými elektronickými prostriedkami, malo by sa príslušnému orgánu členského štátu deliktu umožniť spoľahnúť sa na príslušný orgán členského štátu evidencie alebo členského štátu bydliska, že písomnosti a oznámenia doručí dotknutej osobe podľa svojho vnútroštátneho práva upravujúceho doručovanie písomností. Členské štáty by mali využívať svoje národné kontaktné body s cieľom umožniť bezpečný a efektívny prenos odoslanej žiadosti o doručenie procesných písomností a prijatej odpovede na ňu.

(23)

Je potrebné zdôrazniť, že existuje závažný problém nevykonávania sankcií za dopravné delikty súvisiace s bezpečnosťou cestnej premávky spáchané nerezidentmi a že zmeny článku 1 rámcového rozhodnutia Rady 2005/214/SVV, v ktorom sa stanovuje vymedzenie pojmu rozhodnutie, by nemuseli postačovať na účinné vyriešenie tohto problému.

(24)

Keďže rámcové rozhodnutie 2005/214/SVV nie je vhodné z hľadiska hromadného spracovania dopravných deliktov súvisiacich s bezpečnosťou cestnej premávky, pri ktorých sa nízke peňažné sankcie často kvalifikujú ako správne sankcie, ako aj s cieľom zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie s vodičmi-rezidentmi a vodičmi-nerezidentmi, by sa v tejto smernici mali stanoviť osobitné ustanovenia, ktoré by členským štátom umožnili vykonávať správne rozhodnutia o pokutách za dopravné delikty cezhranične a poskytovať si vzájomnú pomoc pri takomto vykonávaní. Nevylučuje sa tým uplatňovanie rámcového rozhodnutia 2005/214/SVV.

(25)

Komisia má v spolupráci s členskými štátmi preskúmať riešenia cezhraničného elektronického prístupu k registrom dopravných deliktov súvisiacich s bezpečnosťou cestnej premávky, ktoré spravujú vnútroštátne orgány, s cieľom posúdiť spôsoby, ako zlepšiť prístup občanov k informáciám o dopravnom delikte a následným písomnostiam, ktoré sú im určené.

(26)

Žiadosť o poskytnutie údajov z evidencie vozidiel a výmena dátových prvkov v cezhraničných prípadoch by mala prebiehať pomocou jediného elektronického systému. Preto by sa automatizované vyhľadávanie údajov z evidencie vozidiel podľa smernice (EÚ) 2015/413 malo vykonávať iba využitím vysoko zabezpečenej softvérovej aplikácie európskeho informačného systému vozidiel a vodičských preukazov (ďalej len „EUCARIS“) a zmenených verzií tejto softvérovej aplikácie, vychádzajúc pritom z existujúceho technického rámca. Táto softvérová aplikácia by mala umožňovať rýchlu, nákladovo efektívnu, bezpečnú a spoľahlivú výmenu konkrétnych údajov z evidencie vozidiel medzi členskými štátmi, a tak zvýšiť efektívnosť vyšetrovania dopravných deliktov súvisiacich s bezpečnosťou premávky. Členské štáty by si nemali informácie vymieňať inými prostriedkami, ktoré by boli menej nákladovo efektívne a pri ktorých je možné, že nezaručujú ochranu prenášaných údajov. Pri výmene údajov z evidencie vozidiel sa príslušné orgány môžu stretnúť s neobvyklými žiadosťami, ktoré by mohli viesť k podozreniu zo zneužitia výmeny informácií a ktoré si vyžadujú, aby príslušné orgány prijali primerané opatrenia. Takýmito neobvyklými žiadosťami by mohli byť najmä žiadosti, ktoré sú nezvyčajné, pokiaľ ide o ich frekvenciu alebo obsah, žiadosti, ktoré sú náhle alebo ktoré sa týkajú len konkrétnych deliktov. Členské štáty by mali využívať systém EUCARIS konkrétne na automatizované vyhľadávanie údajov z evidencie vozidiel a vzájomnú pomoc pri identifikácii dotknutej osoby, ako aj vzájomnú pomoc pri doručovaní oznámenia o dopravnom delikte a následných písomností a vzájomnú pomoc pri presadzovaní práva.

(27)

S cieľom zabrániť nekalým praktikám, ku ktorým došlo počas vykonávania smernice (EÚ) 2015/413, a chrániť základné práva občanov, ktorých sa týkajú konania súvisiace s cezhraničnou výmenou stanovené uvedenou smernicou zmenenou touto smernicou, by členské štáty mali zabezpečiť, aby ich príslušné orgány a národné kontaktné body zodpovedné za vykonávanie smernice (EÚ) 2015/413 zmenenej touto smernicou v plnej miere plnili povinnosti, ktoré im boli udelené, bez toho, aby splnomocňovali právne subjekty v súkromnom vlastníctve alebo správe na činnosti súvisiace s vykonávaním tejto smernice. Najmä právo na ochranu osobných údajov dotknutých osôb, právo na dobrú správu vecí verejných, právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces, právo na prezumpciu neviny a právo na obhajobu, ako aj riadne fungovanie mechanizmu cezhraničnej výmeny informácií stanoveného smernicou (EÚ) 2015/413 si vyžadujú, aby konania týkajúce sa dopravných deliktov súvisiacich s bezpečnosťou cestnej premávky mohli začať, viesť a presadzovať iba určené príslušné vnútroštátne orgány a národné kontaktné body. Tým nie je dotknutá možnosť príslušných orgánov spoľahnúť sa na služby technickej podpory, ktoré poskytujú právne subjekty v súkromnom vlastníctve alebo správe, ako sú poštové služby, výroba alebo údržba radarov a analýza užívania drog alebo alkoholu súkromnými laboratóriami. Prechodné obdobie dvoch rokov by členským štátom, ktoré pri vykonávaní tejto smernice využívali právne subjekty v súkromnom vlastníctve alebo správe, umožnilo zabezpečiť, aby ich príslušné orgány boli plne funkčné a schopné riadiť postupy súvisiace s cezhraničnou výmenou pri plnom dodržiavaní pravidiel stanovených v smernici (EÚ) 2015/413 zmenenej touto smernicou.

(28)

Rozsah informácií, ktoré členské štáty oznamujú Komisii, by sa mal rozšíriť tak, aby zahŕňal prvky úzko súvisiace s cieľom zlepšiť bezpečnosť cestnej premávky, ako aj informácie o počte dopravných deliktov súvisiacich s bezpečnosťou cestnej premávky, ktorých sa dopustili vodiči vozidiel evidovaných v tretích krajinách a ktoré zistil príslušný orgán členského štátu. Cieľom tohto rozšírenia je umožniť Komisii analyzovať aktuálny stav v členských štátoch a navrhovať iniciatívy na spoľahlivom faktickom základe. Na zmiernenie dodatočného administratívneho zaťaženia orgánov členských štátov a zladenie nahlasovania údajov s kalendárom hodnotení, ktorým sa riadi Komisia, by sa vykazovacie obdobie malo predĺžiť. Malo by sa povoliť prechodné obdobie, aby sa prebiehajúce dvojročné vykazovacie obdobie mohlo bezproblémovo ukončiť.

(29)

V záujme dosiahnutia cieľov navrhnutých v rámci politiky EÚ pre bezpečnosť cestnej premávky na roky 2021 – 2030 – Ďalšie kroky smerom k „vízii nulovej úmrtnosti na cestách“ by sa mohla zvážiť otázka, ako riešiť dopravné delikty súvisiace s bezpečnosťou cestnej premávky, ktorých sa dopustili vodiči vozidiel evidovaných v tretích krajinách. Na tento účel je potrebné preskúmať rôzne prostriedky na posilnenie spolupráce a výmeny informácií o dopravných deliktoch súvisiacich s bezpečnosťou cestnej premávky medzi členskými štátmi a tretími krajinami za predpokladu, že sa dotknutým osobám poskytne rovnocenná ochrana a že sa dodržia pravidlá prenosu osobných údajov do tretích krajín. Je potrebné preskúmať aj špecializované digitálne riešenia. Nemalo by tým byť dotknuté právo členských štátov uzatvárať s tretími krajinami bilaterálne alebo multilaterálne dohody o spolupráci pri vykonávaní sankcií za dopravné delikty súvisiace s bezpečnosťou cestnej premávky.

(30)

Touto smernicou by sa členským štátom nemalo brániť v tom, aby medzi sebou uzatvárali a uplatňovali bilaterálne alebo multilaterálne dohody, pokiaľ by takéto dohody presahovali a pomáhali zjednodušiť alebo uľahčiť postupy stanovené v tejto smernici.

(31)

Údaje týkajúce sa identifikácie dotknutej osoby predstavujú osobné údaje v zmysle nariadenia (EÚ) 2016/679 a smernice (EÚ) 2016/680, pričom právny rámec Únie pre nakladanie s osobnými údajmi sa od prijatia smernice (EÚ) 2015/413 výrazne zmenil, a preto by sa ustanovenia o spracúvaní osobných údajov mali zladiť s novým právnym rámcom.

(32)

Komisia podľa článku 62 ods. 6 smernice (EÚ) 2016/680 preskúmala iné právne akty prijaté Úniou, ktorými sa upravuje spracúvanie osobných údajov príslušnými orgánmi na účely stanovené v článku 1 ods. 1 uvedenej smernice, s cieľom posúdiť potrebu zosúladiť tieto akty s uvedenou smernicou a vo vhodných prípadoch predložiť potrebné návrhy na zmenu týchto aktov v snahe zabezpečiť konzistentný prístup k ochrane osobných údajov v rozsahu pôsobnosti uvedenej smernice. Toto preskúmanie uvedené v oznámení Komisie z 24. júna 2020 s názvom „Ďalší postup pri zosúlaďovaní acquis bývalého tretieho piliera s pravidlami ochrany údajov“ viedlo k tomu, že smernica (EÚ) 2015/413 bola identifikovaná ako jeden z týchto iných aktov, ktoré sa majú zmeniť. Preto by sa v tejto smernici malo objasniť, že spracúvanie osobných údajov by malo spĺňať aj ustanovenia smernice (EÚ) 2016/680, ak uvedené spracúvanie patrí do rozsahu jej vecnej a osobnej pôsobnosti.

(33)

Akékoľvek spracúvanie osobných údajov podľa smernice (EÚ) 2015/413 by malo byť v súlade s nariadením (EÚ) 2016/679, smernicou (EÚ) 2016/680 a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 (15), ak uvedené spracúvanie patrí do rozsahu ich vecnej a osobnej pôsobnosti.

(34)

Právny základ činností spracúvania údajov potrebných na určenie totožnosti dotknutej osoby a doručenie oznámenia o dopravnom delikte a následných písomností dotknutej osobe sa stanovujú v smernici (EÚ) 2015/413 v súlade s článkom 6 ods. 1 prvým pododsekom písm. e) a v príslušných prípadoch v súlade s článkom 10 nariadenia (EÚ) 2016/679 a článkom 8 smernice (EÚ) 2016/680. V súlade s tými istými pravidlami sa v tejto smernici stanovuje právny základ povinnosti členských štátov spracúvať osobné údaje na účely poskytovania vzájomnej pomoci pri identifikovaní dotknutých osôb.

(35)

V niektorých členských štátoch sa osobné údaje dotknutých osôb-nerezidentov uchovávajú v sieti serverov (ďalej len „cloud“). Bez toho, aby boli dotknuté pravidlá porušenia ochrany osobných údajov stanovené v nariadení (EÚ) 2016/679 a smernici (EÚ) 2016/680 a pravidlá porušenia ochrany osobných údajov a bezpečnostných incidentov stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2555 (16), by členské štáty mali zaistiť, že sa vzájomne informujú o kybernetických incidentoch týkajúcich sa predmetných údajov.

(36)

Komisia by mala poskytovať primeranú finančnú podporu na iniciatívy, ktoré zlepšujú cezhraničnú spoluprácu pri presadzovaní pravidiel týkajúcich sa bezpečnosti cestnej premávky v Únii. Takúto podporu možno poskytovať aj na informačné kampane v celej Únii o rozdieloch vo vnútroštátnom práve s osobitným zameraním na susedné krajiny.

(37)

Mal by sa zriadiť online portál (ďalej len „portál cezhraničnej výmeny informácií“), ktorý by účastníkom cestnej premávky v Únii poskytoval komplexné informácie o pravidlách týkajúcich sa bezpečnosti cestnej premávky platných v jednotlivých členských štátoch. Takéto informácie musia byť zrozumiteľné a prístupné. Mali by zahŕňať informácie o právnych prostriedkoch nápravy, o akýchkoľvek právach priznaných dotknutým osobám podľa smernice (EÚ) 2015/413 zmenenej touto smernicou vrátane jazykových možností, informácie o pravidlách ochrany údajov a o uplatniteľných sankciách a v relevantných prípadoch aj o uplatniteľných nefinančných dôsledkoch, ako aj o systémoch a dostupných prostriedkoch na zaplatenie pokút uložených za dopravné delikty súvisiace s bezpečnosťou cestnej premávky. Nefinančné dôsledky sa týkajú systémov trestných bodov alebo skutočnosti, že spáchanie konkrétneho dopravného deliktu súvisiaceho s bezpečnosťou cestnej premávky môže viesť k zákazu vedenia motorového vozidla dočasným alebo trvalým odňatím vodičského preukazu dotknutej osobe.

(38)

Členské štáty by sa mali usilovať zabezpečiť, aby sa príjmy z peňažných sankcií za delikty súvisiace s bezpečnosťou cestnej premávky vykonaných podľa smernice (EÚ) 2015/413 zmenenej touto smernicou použili na zvýšenie bezpečnosti cestnej premávky a na zabezpečenie transparentnosti opatrení v oblasti bezpečnosti cestnej premávky.

(39)

S cieľom zohľadniť relevantný technický pokrok alebo zmeny príslušných právnych aktov Únie by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, aby mohla meniť prílohu k tejto smernici prostredníctvom jej aktualizácie. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (17). Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(40)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania smernice (EÚ) 2015/413 by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, aby stanovila postupy, obsah a technické špecifikácie vrátane opatrení kybernetickej bezpečnosti týkajúce sa automatizovaného vyhľadávania, ktoré sa má vykonávať pri vyšetrovaní dopravných deliktov súvisiacich s bezpečnosťou cestnej premávky, obsah vzorového elektronického formulára žiadosti a spôsob prenosu informácií týkajúcich sa žiadosti o vzájomnú pomoc pri identifikovaní dotknutej osoby, obsah elektronického formulára žiadosti o vzájomnú pomoc na doručenie oznámenia o dopravnom delikte a následných písomností a používanie a správu portálu cezhraničnej výmeny informácií. Technické riešenia by sa mali zladiť s európskym rámcom interoperability a príslušnými riešeniami interoperabilnej Európy uvedenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/903 (18). Vykonávacie právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (19). Kým však vykonávacie akty prijaté Komisiou nadobudnú účinnosť, mali by sa zaviesť prechodné opatrenia týkajúce sa automatizovanej výmeny údajov z evidencie vozidiel na základe existujúceho elektronického systému, aby sa zaručila bezproblémová výmena údajov.

(41)

Členské štáty musia zabezpečiť zavedenie primeraných a účinných mechanizmov na vykonávanie alebo vymáhanie peňažných sankcií.

(42)

Keďže ciele tejto smernice, a to zaručiť vysokú úroveň ochrany pre všetkých účastníkov cestnej premávky v Únii a rovnaké zaobchádzanie s dotknutými osobami prostredníctvom zjednodušenia postupov vzájomnej pomoci medzi členskými štátmi pri cezhraničnom vyšetrovaní dopravných deliktov súvisiacich s bezpečnosťou cestnej premávky a prostredníctvom posilnenia ochrany základných práv dotknutých osôb-nerezidentov, keď sa uvedené delikty spáchajú vozidlom evidovaným v inom členskom štáte, než je členský štát, kde došlo k spáchaniu deliktu, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a účinkov tejto smernice ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(43)

V súlade s článkom 42 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2018/1725 sa konzultovalo s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov, ktorý vydal 24. apríla 2023 svoje stanovisko.

(44)

Smernica (EÚ) 2015/413 by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

1.

Názov smernice sa nahrádza takto:

„Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/413 z 11. marca 2015, ktorou sa uľahčuje cezhraničná výmena informácií a vzájomná pomoc, pokiaľ ide o dopravné delikty súvisiace s bezpečnosťou cestnej premávky“

2.

Článok 1 sa nahrádza takto:

3.

Článok 2 sa mení takto:

4.

Článok 3 sa mení takto:

5.

Vkladá sa tento článok:

6.

Článok 4 sa nahrádza takto:

7.

Vkladá sa tento článok:

8.

Článok 5 sa nahrádza takto:

(*12)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 89)."

(*13)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).“ "

9.

Vkladajú sa tieto články:

(*14)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 73)."

(*15)  Rozhodnutie Rady 2008/616/SVV z 23. júna 2008 o vykonávaní rozhodnutia 2008/615/SVV o zintenzívnení cezhraničnej spolupráce, najmä v boji proti terorizmu a cezhraničnej trestnej činnosti (Ú. v. EÚ L 210, 6.8.2008, s. 12).“ "

10.

Článok 6 sa nahrádza takto:

11.

Článok 7 sa nahrádza takto:

(*16)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2555 zo 14. decembra 2022 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne kybernetickej bezpečnosti v Únii, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) č. 910/2014 a smernica (EÚ) 2018/1972 a zrušuje smernica (EÚ) 2016/1148 (smernica NIS 2) (Ú. v. EÚ L 333, 27.12.2022, s. 80).“ "

12.

Vkladá sa tento článok:

13.

Článok 8 sa nahrádza takto:

(*17)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1724 z 2. októbra 2018 o zriadení jednotnej digitálnej brány na poskytovanie prístupu k informáciám, postupom a asistenčným službám a službám riešenia problémov a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1024/2012 (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 1).“ "

14.

Vkladá sa tento článok:

15.

Článok 9 sa nahrádza takto:

16.

Vkladajú sa tieto články:

(*18)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).“ "

17.

Článok 11 sa nahrádza takto:

18.

Príloha I sa nahrádza textom uvedeným v prílohe k tejto smernici.

19.

Príloha II sa vypúšťa.