Voľný pohyb pracovníkov

HLAVNÉ BODY

• Voľný pohyb pracovníkov je výhodný pre jednotlivcov, ktorí sa rozhodnú pracovať inde v EÚ, aj pre spoločnosti, ktoré ich zamestnajú. Vďaka nemu si môžu pracovníci uplatniť právo na voľný pohyb a zlepšiť svoju osobnú a pracovnú situáciu a spoločnosti môžu naplniť voľné pracovné miesta a nedostatok zručností.
• Tak ako má osoba žijúca v jednej krajine EÚ právo zamestnať sa v inej krajine, aj zamestnávatelia môžu inzerovať svoje voľné pracovné miesta a dohodnúť sa na zmluvách s potenciálnymi zamestnancami z celej EÚ.
• Týmto právnym predpisom sa kodifikuje a nahrádza nariadenie (EHS) č. 1612/68, ktoré bolo niekoľkokrát podstatne zmenené. Zabezpečuje hladké fungovanie systému tým, že sa všetky formy diskriminácie medzi pracovníkmi EÚ na základe štátnej príslušnosti považujú za nezákonné.
• Zakazujú sa ním predovšetkým:
  • osobitné postupy pri prijímaní cudzincov do zamestnania a
  • obmedzenia inzercie voľných pracovných miest alebo zavedenie osobitných podmienok, ako napríklad zaevidovanie sa na úradoch práce, v prípade osôb pochádzajúcich z inej krajiny EÚ.
• Takisto je nezákonné diskriminovať medzi vlastnými pracovníkmi a pracovníkmi z iných krajín EÚ, pokiaľ ide o podmienky zamestnania a práce týkajúce sa:
  • prístupu k zamestnaniu vrátane pomoci úradov práce pre uchádzačov o prácu,
  • pracovných podmienok vrátane mzdy, prepustenia a opätovného začlenenia do práce alebo do zamestnania,
  • prístupu k odbornej príprave, okrem iného v odborných školách a rekvalifikačných strediskách.
• Rovnaká zásada prístupu k vzdelávacím, učňovským a odborným schémam prípravy sa vzťahuje aj na deti osoby, ktorá pracuje alebo pracovala v inej krajine EÚ.
• Tento právny predpis sa vzťahuje na niektoré sociálne práva. Pracovník, ktorý pracuje v inej krajine EÚ, má nárok na rovnaké sociálne a daňové výhody ako štátni príslušníci hostiteľskej krajiny EÚ. Má tiež právo na výhody týkajúce sa ubytovania za rovnakých podmienok ako štátni príslušníci a môže sa zapísať do zoznamu žiadateľov o ubytovanie v oblasti, kde pracuje, pokiaľ takéto zoznamy existujú.
• Tento právny predpis sa vzťahuje aj na rovnaké zaobchádzanie, pokiaľ ide o členstvo v odboroch a uplatňovanie súvisiacich práv, ako je právo voliť a byť zvolený do administratívnej alebo riadiacej pozície v odboroch.
• Na pracovnej pozícii sa môže vyžadovať určitá úroveň jazykových znalostí, ale akékoľvek jazykové požiadavky musia byť pre danú pracovnú pozíciu primerané a potrebné.
• Právnym predpisom sa zriaďuje poradný výbor, ktorý tvorí po šesť členov z každej krajiny EÚ: dvaja zastupujú vládu, dvaja odborové organizácie a dvaja združenia zamestnávateľov. Výbor poskytuje pomoc Európskej komisii vo veciach voľného pohybu pracovníkov. Na zasadaniach výboru sa ako pozorovateľ zúčastňuje Európsky orgán práce zriadený nariadením (EÚ) 2019/1149, ktorý poskytuje technické vstupy a odborné znalosti.

Jedna výnimka

Jediná výnimka zo zásady nediskriminácie sa týka prístupu k pracovným pozíciám, ktoré zahŕňajú výkon štátnej moci a povinnosti zamerané na ochranu všeobecných záujmov štátu. Krajiny EÚ môžu vyhradiť takéto pozície pre svojich štátnych príslušníkov.

Nariadenie o EURES

• Nariadenie (EÚ) č. 492/2011 bolo v roku 2016 zmenené nariadením (EÚ) 2016/589 o Európskej sieti služieb zamestnanosti (EURES). Pravidlá o výmene informácií o voľných pracovných miestach, žiadostiach o prácu a životopisoch medzi krajinami EÚ preto teraz spadajú do rozsahu pôsobnosti tohto nového nariadenia.