Označovanie obuvi

HLAVNÉ BODY

• Označené musia byť len materiály, ktoré pokrývajú najmenej 80 % plochy vrchu, podšívky a stielky obuvi a najmenej 80 % objemu podošvy. Ak žiadny jednotlivý materiál nezodpovedá aspoň 80 %, musí sa poskytnúť označenie s dvomi hlavnými materiálmi.
• Na označení musia byť poskytnuté informácie o troch hlavných zložkách obuvi:
  • vrch;
  • podšívka a stielka;
  • podošva.
• Označenie môže mať formu písomného údaju alebo piktogramu.
• Označenie musí byť viditeľné, bezpečne pripevnené a prístupné.
• Označenie má byť:
  • vytlačené alebo vyrazené na obuvi alebo
  • pripevnené na obuv, napr. prostredníctvom priľnavého označenia alebo
  • pripojené, napr. prostredníctvom uzáveru alebo špagátu.
• Označenie sa musí uvádzať najmenej na jednej z dvoch položiek tvoriacich pár topánok, čižiem atď.
• Výrobcovia EÚ sú zodpovední za dodanie označenia a za jeho presnosť, alebo ak je obuv z dovozu, túto zodpovednosť preberá osoba, ktorá ako prvá umiestňuje obuv na trh EÚ. Zodpovednosťou obchodníkov je aj naďalej zabezpečiť, aby obuv, ktorú predávajú, mala vhodné označenie.
• V prílohách sa spresňujú:
  • vymedzenia pojmov (napr. vrch, podošva atď.) a príslušné piktogramy alebo písomné údaje týkajúce sa častí obuvi, ktoré treba identifikovať (príloha I);
  • príklady obuvi, na ktoré sa vzťahuje smernica, sú uvedené v prílohe II. Smernica sa napríklad nevzťahuje na obuv, ktorú používajú jednotlivci na zdravotné a bezpečnostné účely na pracovisku, ktorá spadá do pravidiel EÚ o osobných ochranných prostriedkoch.

V súvislosti s obuvou existuje aj dobrovoľná environmentálna značka EÚ. Táto značka pomáha spotrebiteľom identifikovať obuv, ktorej životný cyklus (výroba, používanie a likvidácia) má malý vplyv na životné prostredie.