Európsky právny predpis v oblasti klímy

 

ZHRNUTIE K DOKUMENTU:

Nariadenie (EÚ) 2021/1119, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a menia nariadenia (ES) č. 401/2009 a (EÚ) 2018/1999 (európsky právny predpis v oblasti klímy)

AKÝ JE CIEĽ TOHTO NARIADENIA?

Nariadením sa:

• stanovuje rámec na dosiahnute klimatickej neutrality v rámci Európskej únie (EÚ) do roku 2050 (teda rovnováhy medzi emisiami skleníkových plynov* v celej EÚ a ich odstraňovaním, ktoré je regulované právom EÚ),
• určuje k záväznému cieľu klimatickej neutrality v EÚ do roku 2050 aj následný cieľ dosiahnutia negatívnych emisií v EÚ,
• stanovuje aj záväzný cieľ EÚ, pokiaľ ide o  zníženie domácich čistých emisií skleníkových plynov do roku 2030 minimálne o 55 % (v porovnaní s úrovňami z roku 1990), a cieľ stanoviť klimatický cieľ do roku 2040 do šiestich mesiacov od prvého globálneho hodnotenia podľa Parížskej dohody,
• zavádzajú pravidlá, ktoré majú zabezpečiť nepretržitý pokrok smerom k cieľu globálnej adaptácie z Parížskej dohody (pozri súhrn).

HLAVNÉ BODY

Inštitúcie EÚ a členské štáty EÚ musia prijať všetky potrebné opatrenia, aby naplnili cieľ nariadenia a zohľadňovať pritom spravodlivosť, solidaritu a nákladovú efektívnosť.

Nariadením sa zriaďuje nezávislá Európska vedecká poradná rada pre zmenu klímy. Riadiaca rada Európskej environmentálnej agentúry vymenuje 15 členov poradnej rady na obdobie štyroch rokov na základe otvoreného výberového konania. Členovia sa vyberajú na základe ich vedeckej excelentnosti, rozsiahlych odborných znalostí a odborných skúseností v oblasti vedy o klíme a životnom prostredí. 15 vyššie postavených vedeckých expertov je menovaných na základe osobnej spôsobilosti.

K úlohám rady patrí:

• posudzovať najnovšie vedecké zistenia správ Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) a vedecké údaje o klíme, najmä informácie relevantné pre EÚ,
• poskytovať vedecké poradenstvo a vydávať správy o súčasných a navrhovaných opatreniach na úrovni EÚ,
• zapájať sa do výmeny nezávislých vedeckých poznatkov,
• identifikovať opatrenia a príležitosti na úspešné dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti klímy,
• zvyšovať informovanosť o zmene klímy a jej vplyvoch.

Členské štáty tiež musia:

• zriadiť poradný orgán pre oblasť klímy, ktorý bude poskytovať odborné vedecké poradenstvo príslušným vnútroštátnym orgánom,
• zaviesť viacúrovňový dialóg v oblasti klímy a energetiky, kam sa zapoja miestne orgány, organizácie občianskej spoločnosti, podnikateľská komunita, investori a iné príslušné zainteresované strany a široká verejnosť,
• predložiť Európskej komisii do 1. januára 2029 svoju stratégiu na obdobie 30 rokov a potom každých 10 rokov, pričom ju v prípade potreby aktualizujú každých 5 rokov.

V nariadení sa vymedzujú nasledujúce strednodobé opatrenia EÚ, ktorých cieľom je pomôcť Únii pri dosahovaní cieľa klimatickej neutrality do roku 2050.

• Zníženie čistých emisií skleníkových plynov EÚ najmenej o 55 % do roku 2030 (v porovnaní s úrovňami z roku 1990). Komisia predložila rad legislatívnych návrhov, ktorými sa modernizujú existujúce právne predpisy EÚ a ktoré obsahujú aj nové iniciatívy na vykonávanie tohto nového cieľa. Následne bude monitorovať pokrok legislatívnych návrhov v snahe posúdiť, či sa nový cieľ naplní.
• Obmedzenie príspevku čistého odstraňovania na maximálne množstvo 225 miliónov ton ekvivalentu CO₂ s cieľom zabezpečiť, aby sa do roku 2030 vynaložilo dostatočné úsilie v oblasti zmierňovania zmeny klímy. S cieľom zintenzívniť záchyt* uhlíka v EÚ v súlade so zámerom dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050 sa v nariadení tiež ustanovuje, že EÚ sa zameria na dosiahnutie vyššieho objemu čistého záchytu uhlíka v oku 2030.
• Komisii sa umožňuje, aby navrhla cieľ v oblasti klímy do roku 2040 do šiestich mesiacov od prvého globálneho hodnotenia na základe Parížskej dohody. Návrh bude dopĺňať správa obsahujúca predpokladaný orientačný rozpočet EÚ na emisie skleníkových plynov na obdobie rokov 2030 – 2050.
• Od Komisie sa vyžaduje, aby do šiestich mesiacov po každom globálnom hodnotení na základe Parížskej dohody predkladala Európskemu parlamentu a Rade správu o pokroku EÚ a členských štátov v napĺňaní cieľov nariadenia.

Adaptácia na zmenu klímy si vyžaduje, aby:

• inštitúcie EÚ a členské štáty
  • zvýšili svoju schopnosť adaptácie, posilnili svoju odolnosť a znížili mieru zraniteľnosti voči zmene klímy
  • zabezpečili koherentnosť, vzájomnú podporu politík v oblasti adaptácie, poskytovali prínosy pre odvetvové politiky, pomohli k začleňovaniu týchto opatrení do všetkých oblastí politiky a osobitne sa sústredili na najzraniteľnejšie osoby a odvetvia,
• Komisia prijala
  • adaptačnú stratégiu EÚ
  • usmernenia do 30. júla 2022, v ktorých sa stanovia spoločné zásady a postupy identifikácie, klasifikácie a riadenia klimatických rizík pri plánovaní, vypracúvaní, vykonávaní a monitorovaní projektov a programov,
• členské štáty prijali a vykonávali národné adaptačné stratégie a plány, zohľadnili osobitnú zraniteľnosť príslušných odvetví, ako sú poľnohospodárske a vodovodné a potravinové systémy, ako aj potravinová bezpečnosť, pričom musia podporovať riešenia blízke prírode a riešenie založené na ekosystémoch.

Na posúdenie pokroku EÚ a pokroku na úrovni štátov sa od Komisie vyžaduje, aby:

• do 30. septembra 2023 a následne každých päť rokov hodnotila pokrok, ktorý dosiahli EÚ a členské štáty smerom k cieľom do roku 2050 a cieľom v oblasti adaptácie, a súlad opatrení na úrovni EÚ a štátov v záujme týchto cieľov,
• zhodnotila, či sú návrhy opatrení EÚ alebo legislatívne návrhy vrátane rozpočtových návrhov v súlade s cieľmi do roku 2030, 2040 a s cieľmi v oblasti klimatickej neutrality do roku 2050,
• pravidelne hodnotila príslušné vnútroštátne opatrenia a vydávala odporúčania členskému štátu, ak zistí nesúlad pri zabezpečovaní cieľa klimatickej neutrality alebo neprimeraný pokrok dosiahnutý smerom k posilneniu adaptačných kapacít a odolnosti a k zníženiu zraniteľnosti voči zmene klímy.

Komisia:

• sa angažuje vo všetkých sférach spoločnosti vrátane verejnosti, sociálnych partnerov a zainteresovaných strán v snahe posilniť ich postavenie a umožniť im prispievať k spravodlivej, sociálne spravodlivej, klimaticky neutrálnej a odolnej spoločnosti,
• spolupracuje so všetkými hospodárskymi odvetviami, ktoré vypracúvajú orientačné dobrovoľné plány na plnenie zámeru dosiahnuť klimatickú neutralitu.

Nariadením sa menia:

• nariadenie (ES) č.401/2009 o Európskej environmentálnej agentúre a Európskej environmentálnej informačnej a monitorovacej sieti (pozri súhrn) a nariadenie (EÚ) 2018/1999 o riadení energetickej únie (pozri súhrn).

ODKEDY SA NARIADENIE UPLATŇUJE?

Nariadenie sa uplatňuje od 29. júla 2021.

KONTEXT

• Európska rada v decembri 2019 potvrdila cieľ klimatickej neutrality EÚ do roku 2050 v súlade s cieľmi Parížskej dohody, ktorá bola schválená na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy.
• Komisia 4. marca 2020 schválila svoj návrh na európsky právny predpis v oblasti klímy ako dôležitý prvok Európskej zelenej dohody (pozri súhrn).
• Opatrenia EÚ na znižovanie emisií skleníkových plynov nákladovo efektívnym spôsobom sú už solídne vypracované. V období rokov 1990 – 2019 sa emisie znížili o 24 %, zatiaľ čo hospodárstvo vzrástlo o 60 %. Významným základným prvkom politiky EÚ v oblasti klímy je systém obchodovania s emisiami, ktorý bol zriadený v smernici 2003/87/ES (pozri súhrn).
• Ďalšie informácie:
  • Európsky právny predpis v oblasti klímy (Európska komisia).

HLAVNÉ POJMY

HLAVNÝ DOKUMENT

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 z 30. júna 2021, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a menia nariadenia (ES) č. 401/2009 a (EÚ) 2018/1999 („európsky právny predpis v oblasti klímy“) (Ú. v. EÚ L 243, 9.7.2021, s. 1 – 17)

SÚVISIACE DOKUMENTY

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Európsky ekologický dohovor [COM(2019) 640 final, 11.12.2019]

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 z 11. decembra 2018 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 663/2009 a (ES) č. 715/2009, smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES, 98/70/ES, 2009/31/ES, 2009/73/ES, 2010/31/EÚ, 2012/27/EÚ a 2013/30/EÚ, smernice Rady 2009/119/ES a (EÚ) 2015/652 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 1 – 77)

Následné zmeny nariadenia (EÚ) 2018/1999 boli zapracované do pôvodného textu. Toto konsolidované znenie slúži len na dokumentačné účely.

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade – Po parížskej konferencii: posúdenie dôsledkov parížskej dohody priložené k návrhu rozhodnutia Rady o podpísaní v mene Európskej únie parížskej dohody v rámci Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy [COM(2016) 110 final, 2.3.2016]

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 401/2009 z 23. apríla 2009 o Európskej environmentálnej agentúre a Európskej environmentálnej informačnej a monitorovacej sieti (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 126, 21.5.2009, s. 13 – 22)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES (Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s. 32 – 46)

Pozri konsolidované znenie.

Posledná aktualizácia 29.07.2021