–

Elliniki Ornithologiki Etaireia a Syllogos Diktyo Oikologikon Organoseon Aigaiou, v zastúpení P. Fokas‑Pagoulatos, dikigoros,

–

Perivallontikos Syllogos Rethymnou, Politistikos Syllogos Thronos Kleisidiou, KX a iní účastníci konania, v zastúpení: D. Bousmpouras a V. Kounelis, dikigoroi,

–

Ypourgos Esoterikon, Ypourgos Oikonomikon, Ypourgos Anaptyxis kai Ependyseon, Ypourgos Perivallontos kai Energeias, Ypourgos Agrotikis Anaptyxis kai Trofimon a grécka vláda, v zastúpení: E. Leftheriotou, M. Tassopoulou a A. Vasilopoulou, splnomocnené zástupkyne,

–

česká vláda, v zastúpení:, J. Benešová, L. Langrová a M. Smolek, splnomocnení zástupcovia,

–

holandská vláda, v zastúpení: E. M. M. Besselink, K. Bulterman a C. S. Schillemans, splnomocnené zástupkyne,

–

poľská vláda, v zastúpení: B. Majczyna, splnomocnený zástupca,

–

Európska komisia, v zastúpení: C. Hermes a I. Zervas, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 4 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (Ú. v. EÚ L 20, 2010, s. 7, ďalej len „smernica o ochrane vtáctva“), článku 6 ods. 2 až 4 smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. ES L 206, 1992, s. 7; Mim. vyd. 15/002, s. 102, ďalej len „smernica o biotopoch“), a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (Ú. v. EÚ L 26, 2012, s. 1), zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/52/EÚ zo 16. apríla 2014 (Ú. v. EÚ L 124, 2014, s. 1) (ďalej len „smernica 2011/92“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Elliniki Ornithologiki Etaireia (Helénska ornitologická spoločnosť), Syllogos Diktyo Oikologikon Organoseon Aigaiou (Združenie sieťových environmentálnych organizácií Egejského mora), Perivallontikos Syllogos Rethymnou (Environmentálne združenie Rethymno), Politistikos Syllogos Thronos Kleisidiou (Kultúrne združenie Thronos Kleisidi), KX a inými účastníkmi konania na jednej strane a Ypourgos Esoterikon (minister vnútra, Grécko), Ypourgos Oikonomikon (minister financií, Grécko), Ypourgos Anaptyxis kai Ependyseon (minister rozvoja a investícií, Grécko), Ypourgos Perivallontos kai Energeias (minister životného prostredia a energetiky, Grécko) a Ypourgos Agrotikis Anaptyxis kai Trofimon (minister rozvoja vidieka a výživy, Grécko) na druhej strane vo veci zákonnosti ministerskej vyhlášky prijatej v roku 2012, ktorej predmetom je zmena a doplnenie právneho aktu, ktorým sa preberá smernica o ochrane vtáctva do gréckeho práva.

3

V súlade s článkom 1 ods. 1 smernice o ochrane vtáctva sa táto smernica vzťahuje na ochranu všetkých druhov voľne žijúceho vtáctva prirodzene sa vyskytujúceho na európskom území členských štátov, na ktoré sa uplatňuje Zmluva o FEÚ. Zahŕňa ochranu, starostlivosť a kontrolu týchto druhov a stanovuje pravidlá ich využívania.

4

Článok 4 tejto smernice znie:

„1.   Druhy uvedené v prílohe 1 sú predmetom zvláštnych opatrení týkajúcich sa ochrany ich biotopov, aby sa zabezpečilo ich prežitie a rozmnožovanie v areáli ich rozšírenia.

V tejto súvislosti sa venuje pozornosť:

Ako podklady na vyhodnotenie sa berú do úvahy trendy a kolísanie početnosti populácií.

Členské štáty klasifikujú najmä podľa počtu a veľkosti najvhodnejšie územia ako osobitne [osobitné – neoficiálny preklad] chránené územia na zachovanie týchto druhov, berúc do úvahy požiadavky na ochranu týchto druhov v geografických oblastiach mora a pevniny, kde sa uplatňuje táto smernica.

2.   Členské štáty prijmú podobné opatrenia pre pravidelne sa vyskytujúce sťahovavé druhy, ktoré nie sú uvedené v prílohe I, berúc do úvahy potrebu ich ochrany v geografických oblastiach mora a pevniny, kde sa uplatňuje táto smernica, čo sa týka oblastí ich hniezdenia, preperovania a zimovania a miest odpočinku na ich migračných trasách. Na tento účel venujú členské štáty zvláštnu pozornosť ochrane mokradí a hlavne mokradí medzinárodného významu.

…

4.   Čo sa týka ochrany oblastí uvedených vyššie v odsekoch 1 a 2, členské štáty prijmú vhodné opatrenia, aby zabránili znečisteniu alebo poškodzovaniu biotopov alebo akýmkoľvek rušivým vplyvom pôsobiacim na vtáctvo, pokiaľ by boli vážne vzhľadom na ciele tohto článku. Členské štáty sa takisto budú snažiť zabrániť znečisteniu alebo poškodzovaniu biotopov mimo týchto chránených území.“

5

Podľa článku 1 písm. l) smernice o biotopoch sa pod pojmom „osobitné chránené územie“ rozumie lokalita európskeho významu, označená členskými štátmi štatutárnym, administratívnym a/alebo zmluvným aktom, kde sa uplatňujú ochranné opatrenia potrebné na zachovanie alebo obnovu prirodzených biotopov a/alebo populácií druhov, pre ktoré je lokalita vymedzená, v priaznivom stave ochrany.

6

Článok 6 tejto smernice stanovuje:

„1.   Pre osobitne [osobitné – neoficiálny preklad] chránené územia vytvoria členské štáty potrebné ochranné opatrenia obsahujúce v prípade potreby príslušné plány riadenia, osobitne navrhnuté pre dané lokality alebo začlenené do ďalších plánov rozvoja, a primerané štatutárne, administratívne alebo zmluvné opatrenia, ktoré zodpovedajú ekologickým požiadavkám typov prirodzených biotopov uvedených v prílohe I a druhov uvedených v prílohe II, vyskytujúcich sa v týchto lokalitách.

2.   Členské štáty podniknú primerané kroky, aby sa na osobitne [osobitných – neoficiálny preklad] chránených územiach predišlo poškodeniu prirodzených biotopov a biotopov druhov, ako aj rušeniu druhov, pre ktoré boli územia označené za chránené, pokiaľ by takéto rušenie bolo podstatné vo vzťahu k cieľom tejto smernice.

3.   Akýkoľvek plán alebo projekt, ktorý priamo nesúvisí so správou lokality alebo nie je potrebný pre ňu, ale môže pravdepodobne významne ovplyvniť túto lokalitu, či už samotne, alebo v spojení s inými plánmi alebo projektmi, podlieha primeranému odhadu jeho dosahov na danú lokalitu z hľadiska cieľov ochrany lokality. …

4.   Ak sa aj napriek negatívnemu odhadu dosahov na lokalitu a pri neexistencii alternatívnych riešení plán alebo projekt musí realizovať z dôvodov vyššieho verejného záujmu, vrátane záujmov sociálnej a ekonomickej povahy, členský štát prijme všetky kompenzačné opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, že celková koherencia sústavy Natura 2000 bude ochránená. O prijatých kompenzačných opatreniach informuje [Európsku k]omisiu.

…“

7

Článok 7 tejto smernice stanovuje:

„Záväzky vyplývajúce z článku 6 ods. 2, 3 a 4 tejto smernice nahradia akékoľvek záväzky vyplývajúce z prvej vety článku 4 ods. 4 smernice [Rady] 79/409/EHS [z 2. apríla 1979 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (Ú. v. ES L 103, 1979, s. 1)], pokiaľ ide o územia klasifikované podľa článku 4 ods. 1 alebo podobne uznané podľa článku 4 ods. 2 uvedenej smernice, a to odo dňa vykonania tejto smernice alebo oznámenia, alebo uznania členským štátom podľa smernice 79/409/EHS, ak je tento druhý dátum neskorší.“

8

Nomos 1650/1986 gia tin prostasia tou perivallontos (zákon č. 1650/1986 o ochrane životného prostredia) (FEK A’ 160/16.10.1986), zmenený prostredníctvom Nomos 3937/2011 (zákon č. 3937/2011) (FEK Α’ 60/31.3.2011) a Nomos 4685/2020 (zákon č. 4685/2020) (FEK Α’ 92/7.5.2020), upravuje osobitné chránené územia (ďalej len „OCHÚ“) v Grécku. Zákon č. 1650/1986 v znení zmien v podstate ukladá povinnosť vypracovať plány riadenia dotknutých druhov a OCHÚ na základe osobitného posúdenia vplyvov na životné prostredie.

9

Nomos 4014/2011 gia tin perivallontiki adeiodotisi ergon kai drastitriotiton, rithmisi afthereton se sinartisi me dimiourgia perivallontikou isozigiou ki alles diatakseis armodiotitas Ypourgeiou Perivallontos, Energeias kai Klimatikis Alllagis (zákon 4014/2011 o environmentálnom povolení pre projekty a činnosti, reguláciu stavieb, ktoré nie sú povolené v rámci vytvárania environmentálnej rovnováhy, a iné predpisy ministerstva životného prostredia, energetiky a klimatických zmien) (FEK Α’ 209/21.09.2011) stanovuje podmienky realizácie projektov v OCHÚ.

10

Článok 11 tohto zákona stanovuje, že osobitné posudzovanie vplyvov verejnoprávneho alebo súkromného projektu na životné prostredie zahŕňa na jednej strane registráciu dotknutých druhov a na druhej strane primerané posúdenie vplyvov tohto projektu, najmä na voľne žijúce vtáky uvedené v prílohe I k článku 14 Koini Ypourgiki apofasi no 37338/1807/2010 „Kathorismos metron kai diadikasion gia tin diatirisi tis agrias ornithopanidas kai ton oikotopon/endietimaton tis, se simmorfosi me tin Odigia 79/409/ΕΟK, ‚peri diatiriseos ton agrion ptinon‘ tou Europaikou Simvouliou tis 2as Apriliou 1979, opws kodikopoiithike me tin Odigia 2009/147/EK“ (medzirezortná ministerská vyhláška č. 37338/1807/2010 „Stanovenie opatrení a postupov na ochranu voľne žijúceho vtáctva a jeho biotopov podľa smernice 79/409/EHS v znení kodifikovanom na základe smernice 2009/147/ES“) (FEK Β’ 1495/6.9.2010) (ďalej len „ministerská vyhláška z roku 2010“), ktorá bola prijatá s cieľom prebrať smernicu o ochrane vtáctva do gréckeho práva, ako aj na sťahovavé vtáky, ktoré nie sú uvedené v tejto smernici, ale ktoré sa pravidelne vyskytujú na gréckom území.

11

Článok 2 tejto ministerskej vyhlášky z roku 2010 stanovuje, že voľne žijúce vtáky a sťahovavé druhy predstavujú „druhy, ktoré odôvodňujú klasifikáciu OCHÚ“, to znamená druhy vtákov, pre ktoré boli dotknuté územia klasifikované ako OCHÚ, a to na základe osobitného vedeckého a ornitologického posúdenia uvedeného v prílohe A k tejto ministerskej vyhláške na účely tejto klasifikácie. Tieto voľne žijúce vtáky a sťahovavé druhy predstavujú v spojení s kritériami klasifikácie OCHÚ rozhodujúce ukazovatele pre označenie územia ako OCHÚ. Na základe článku 4 tejto ministerskej vyhlášky sa vytvárajú OCHÚ, v ktorých sa prijímajú osobitné opatrenia zahŕňajúce obmedzenia určitých činností, alebo vymedzenia, resp. zákazy určitých zásahov, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť dotknuté územia.

12

Koini Ypourgiki apofasi no 8353/276/Ε103 „Tropopoiisi kai simplirosi tis koinis ypourgikis apofasis no 37338/1807/2010 Kathorismos metron kai diadikasion gia tin diatirisi tis agrias ornithopanidas kai ton oikotopon/endietimaton tis, se simmorfosi me tin Odigia 79/409/ΕΟK, ‚peri diatiriseos ton agrion ptinon‘ tou Europaikou Simvouliou tis 2as Apriliou 1979, opws kodikopoiithike me tin Odigia 2009/147/EK“ (medzirezortná ministerská vyhláška č. 8353/276/Ε103 „Zmena a doplnenie medzirezortnej vyhlášky č. 37338/1807/2010, Stanovenie opatrení a postupov na ochranu voľne žijúceho vtáctva a jeho biotopov podľa smernice 79/409/EHS, v znení kodifikovanom na základe smernice 2009/147/ES“ (FEK B’415/23.2.2012 (ďalej len „ministerská vyhláška z roku 2012“) mení a dopĺňa ministerskú vyhlášku z roku 2010. Stanovuje horizontálne opatrenia uplatniteľné na všetky OCHÚ, ktoré boli ako také označené podľa ministerskej vyhlášky z roku 2010. Jej účelom je začleniť do článku 14 tejto vyhlášky prílohu, v ktorej sú vymenované OCHÚ s „druhmi, ktoré odôvodňujú klasifikáciu OCHÚ“, uvedenými v bode 10 tohto rozsudku, a stanovuje osobitné ochranné opatrenia pre dotknuté voľne žijúce vtáky a ich biotopy, ktoré môžu byť doplnené plánmi riadenia.

13

Rôzne združenia a veľký počet jednotlivcov napadli režim ochrany stanovený ministerskou vyhláškou z roku 2012. Tvrdia okrem iného, že touto ministerskou vyhláškou sa nesprávne prebrala smernica o ochrane vtáctva do gréckeho právneho poriadku.

14

Táto ministerská vyhláška je teda predmetom dvoch žalôb o neplatnosť podaných na Symvoulio tis Epikrateias (Štátna rada, Grécko). Jedna žaloba smeruje k zrušeniu vyhlášky v celom rozsahu. Druhá žaloba smeruje k zrušeniu článku 5a ods. 2, článku 5b ods. 3 a 4, článku 5c ods. 1, článku 5d ods. 1 a 3b, ako aj článku 5i ods. 4 tejto vyhlášky.

15

Na podporu týchto dvoch žalôb žalobcovia vo veci samej tvrdia, že ochranné opatrenia stanovené ministerskou vyhláškou z roku 2012 sa týkajú len „druhov, ktoré odôvodňujú klasifikáciu OCHÚ“, uvedených v bode 10 tohto rozsudku, pokiaľ spĺňajú číselné kritériá stanovené v prílohe A k článku 14 ministerskej vyhlášky z roku 2010. Toto ustanovenie je podľa nich v rozpore s článkom 4 ods. 1 a 2 smernice o ochrane vtáctva, ktorý podmieňuje poskytnutie ochrany stanovenej touto smernicou skutočnosťou, že druhy sú uvedené v prílohe I tejto smernice, a nie tým, či sa druhy nachádzajú na zozname vypracovanom na vnútroštátnej úrovni.

16

Súčasne žalobcovia vo veci samej tvrdia, že ministerská vyhláška z roku 2012 stanovuje horizontálne ochranné opatrenia pre všetky OCHÚ, bez toho, aby boli chránené všetky druhy vtákov uvedené v prílohe I k smernici o ochrane vtáctva, ako aj sťahovavé vtáky, ktoré sa pravidelne vyskytujú v každom OCHÚ (ďalej len „chránené druhy“).

17

Žalovaní vo veci samej namietajú, že táto ministerská vyhláška slúži ako „usmernenie pre vykonávanie činností v rámci OCHÚ“ a že dotknuté opatrenia sú „ochrannými opatreniami“, ktoré sú v platnosti do doby, kým sa nevytvorí úplný rámec ochrany, ktorý bude vlastný každému OCHÚ.

18

Vnútroštátny súd dodáva, že v čase prijatia uvedenej ministerskej vyhlášky ešte neboli stanovené primerané ciele ochrany a že primerané ochranné opatrenia neboli prijaté pre každé jednotlivo posudzované OCHÚ. Kladie si preto otázku, či grécky zákonodarca správne prebral smernicu o ochrane vtáctva najmä z dôvodu zachovania platnosti horizontálnych „ochranných“ opatrení, ktoré sa však týkajú len ochrany „druhov, ktoré odôvodňujú klasifikáciu OCHÚ“, uvedených v bode 10 tohto rozsudku.

19

Za týchto okolností Symvoulio tis Epikrateias (Štátna rada) rozhodla prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

20

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 4 smernice o ochrane vtáctva v spojení s článkom 6 ods. 2 až 4 smernice o biotopoch vykladať v tom zmysle, že v ňom stanovené opatrenia na ochranu, zachovanie a obnovu druhov a biotopov voľne žijúceho vtáctva v OCHÚ, sa týkajú len druhov, ktoré odôvodňujú klasifikáciu tohto územia, alebo sa týkajú aj iných druhov vtáctva, ktoré majú byť chránené podľa článku 4 smernice o biotopoch a ktoré sa vyskytujú v týchto OCHÚ.

21

Najskôr treba uviesť, že podľa článku 1 ods. 1 prvej vety smernice o ochrane vtáctva sa táto smernica vzťahuje na „ochranu všetkých druhov voľne žijúceho vtáctva prirodzene sa vyskytujúceho na európskom území členských štátov, na ktoré sa uplatňuje [Z]mluva [o FEÚ]“.

22

Článok 4 ods. 1 tejto smernice stanovuje, že členské štáty prijmú zvláštne opatrenia týkajúce sa ochrany biotopov, ktoré musia byť spôsobilé zabezpečiť okrem iného prežitie a rozmnožovanie druhov vtákov uvedených v prílohe I k tejto smernici. Toto ustanovenie tiež ukladá povinnosť klasifikovať ako OCHÚ tie územia, ktoré sú z hľadiska počtu a veľkosti najvhodnejšie na zachovanie druhov uvedených v tejto prílohe.

23

Podľa článku 4 ods. 2 smernice o ochrane vtáctva členské štáty klasifikujú ako OCHÚ aj oblasti na hniezdenie, preperovanie a zimovanie pravidelne sa vyskytujúcich sťahovavých druhov, ktoré nie sú uvedené v tejto prílohe I, ako aj miesta odpočinku na ich migračných trasách (pozri analogicky rozsudok zo 6. marca 2003, Komisia/Fínsko, C‑240/00, EU:C:2003:126, bod 16 a citovanú judikatúru).

24

Okrem toho treba pripomenúť, že článok 4 smernice o ochrane vtáctva upravuje osobitne zameraný a posilnený režim tak v súvislosti s druhmi uvedenými v prílohe I k tejto smernici, ako aj v súvislosti s pravidelne sa vyskytujúcimi sťahovavými druhmi, ktoré v tejto prílohe nie sú uvedené, čo je odôvodnené tým, že ide o najviac ohrozené druhy a druhy, ktoré predstavujú spoločné dedičstvo Európskej únie. Členské štáty sú preto povinné prijať potrebné opatrenia na ochranu týchto druhov (pozri analogicky rozsudok z 13. decembra 2007, Komisia/Írsko, C‑418/04, EU:C:2007:780, bod 46 a citovanú judikatúru).

25

Tento režim stanovuje dve kategórie doplnkových povinností.

26

Členské štáty sú jednak povinné klasifikovať ako OCHÚ najvhodnejšie územia na ochranu chránených druhov z hľadiska počtu a veľkosti, pričom tejto ochrane sa nemožno vyhnúť prijatím iných osobitných ochranných opatrení. Ak sa teda na území členského štátu nachádzajú takéto druhy, členský štát je povinný definovať pre tieto druhy okrem iného OCHÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. mája 1998, Komisia/Holandsko, C‑3/96, EU:C:1998:238, body 55 a 56, ako aj citovanú judikatúru).

27

Súdny dvor v tejto súvislosti spresnil, že keby sa členské štáty mohli vyhnúť tejto povinnosti, pretože by usudzovali, že iné osobitné ochranné opatrenia stačia na zabezpečenie prežitia a rozmnožovania chránených druhov, hrozilo by, že sa cieľ vytvorenia koherentnej sústavy OCHÚ, ako je stanovený v článku 4 ods. 3 smernice o vtáctve, nedosiahne (pozri analogicky rozsudok z 19. mája 1998, Komisia/Holandsko, C‑3/96 a C‑283/96, EU:C:1998:238, bod 58).

28

Konkrétne článok 4 ods. 1 a 2 tejto smernice ukladá členským štátom povinnosť priznať OCHÚ právne postavenie ochrany spôsobilé zabezpečiť najmä prežitie a rozmnožovanie druhov vtáctva uvedených v prílohe I k tejto smernici, ako aj rozmnožovanie, preperovanie a zimovanie pravidelne sa vyskytujúcich sťahovavých druhov, ktoré nie sú v uvedenej prílohe uvedené (rozsudok zo 14. októbra 2010, Komisia/Rakúsko, C‑535/07, EU:C:2010:602, bod 56 a citovaná judikatúra).

29

Z uvedeného vyplýva, že OCHÚ sú označené pre špecifické druhy vtáctva uvedené v prílohe I k smernici o ochrane vtáctva, ako aj pre pravidelne sa vyskytujúce sťahovavé druhy, ktoré nie sú uvedené v tejto prílohe. Každé z týchto chránených území sa tak vyznačuje niektorými chránenými druhmi.

30

Zároveň musia členské štáty prijať osobitné ochranné opatrenia týkajúce sa biotopu.

31

Tieto opatrenia sa nesmú obmedzovať len na opatrenia, ktoré majú zabrániť vonkajším zásahom a rušivým vplyvom spôsobeným človekom, ale musia tiež podľa existujúcej situácie zahŕňať pozitívne opatrenia na ochranu a zlepšenie stavu dotknutej lokality (rozsudok zo 17. apríla 2018, Komisia/Poľsko (Prales Białowieża), C‑441/17, EU:C:2018:255, bod 209 a citovaná judikatúra).

32

Podľa článku 4 ods. 4 prvej vety smernice o ochrane vtáctva, na ktorý nadväzujú povinnosti vyplývajúce z článku 6 ods. 2 až 4 smernice o biotopoch, členské štáty prijmú vhodné opatrenia, aby v OCHÚ zabránili znečisteniu alebo poškodzovaniu biotopov alebo akýmkoľvek rušivým vplyvom pôsobiacim na vtáctvo, pokiaľ by boli vážne vzhľadom na ciele tohto článku 4.

33

Treba konštatovať, podobne ako uviedla generálna advokátka v bode 36 svojich návrhov, že pokiaľ ide o podmienky ochrany, článok 4 ods. 1 a 2 smernice o ochrane vtáctva nerozlišuje medzi požiadavkami ochrany podľa toho, či bolo dotknuté OCHÚ určené pre druhy vtáctva chránené podľa tohto ustanovenia alebo či sa tam takéto druhy „vyskytujú“ ako iné chránené druhy, bez toho, aby toto územie bolo pre tieto druhy klasifikované ako OCHÚ.

34

Okrem toho treba uviesť, že cieľom tohto článku 4 je prijať ochranné opatrenia potrebné na zachovanie priaznivého stavu ochrany druhov, ktoré sa vyskytujú na vyhlásených OCHÚ [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. apríla 2018, Komisia/Poľsko (Prales Białowieża), C‑441/17, EU:C:2018:255, bod 210].

35

Ako však bolo uvedené v bode 32 tohto rozsudku, podľa článku 7 smernice o biotopoch záväzky vyplývajúce z článku 6 ods. 2 až 4 tejto smernice nahradia akékoľvek záväzky vyplývajúce z prvej vety článku 4 ods. 4 tejto smernice, pokiaľ ide o územia klasifikované podľa článku 4 ods. 1, alebo podobne uznané podľa článku 4 ods. 2 tejto smernice.

36

Článok 6 ods. 2 smernice o biotopoch stanovuje všeobecnú povinnosť prijať primerané kroky, aby sa na osobitných chránených územiach predišlo poškodeniu prirodzených biotopov a biotopov druhov, ako aj rušeniu druhov, „pre ktoré boli územia označené za chránené“, pokiaľ by takéto rušenie bolo podstatné vo vzťahu k cieľom tejto smernice.

37

V prejednávanej veci žalobcovia vo veci samej tvrdia, že podľa vnútroštátnych ustanovení dotknutých vo veci samej, resp. na základe uplatnenia kritérií, ktoré tieto ustanovenia stanovujú, ani osobitné ochranné opatrenia stanovené v článku 4 ods. 1 smernice o ochrane vtáctva, ktoré sa týkajú druhov uvedených v prílohe I k tejto smernici, ani rovnocenné opatrenia stanovené v článku 4 ods. 2 tejto smernice, ktoré sa týkajú pravidelne sa vyskytujúcich sťahovavých druhov, a ani opatrenia stanovené v článku 6 ods. 2 smernice o biotopoch sa neuplatňujú na všetky druhy vtákov uvedené v štandardných formulároch údajov stanovených rozhodnutím Komisie 97/266/ES z 18. decembra 1996 o informačnom formulári pre navrhované lokality v rámci Natura 2000 [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 107, 1997, s. 1; Mim. vyd. 15/003, s. 162), ktorých výskyt bol vyhodnotený s hodnotou vyššou ako „nevýznamná“.

38

Článok 6 ods. 2 smernice o biotopoch sa má vykladať v jeho kontexte s prihliadnutím na článok 4 smernice o ochrane vtáctva, ako aj na ustanovenia, ktoré predchádzajú tomuto ustanoveniu, a ustanovenia, ktoré ho nahradili.

39

V tejto súvislosti treba konštatovať, že článok 6 smernice o biotopoch rozdeľuje opatrenia, ktoré sa majú prijať, do troch kategórií, a to ochranné opatrenia, preventívne opatrenia a kompenzačné opatrenia stanovené v príslušných odsekoch 1, 2 a 4 tohto článku [rozsudok z 29. júna 2023, Komisia/Írsko (Ochrana osobitných chránených území), C‑444/21, EU:C:2023:524, bod 147 a citovaná judikatúra].

40

Na jednej strane treba uviesť, že článok 6 ods. 1 smernice o biotopoch, ktorý sa neuplatňuje na OCHÚ, ale predstavuje, ako zdôrazňuje Komisia, ustanovenie rovnocenné článku 4 ods. 1 a 2 smernice o ochrane vtáctva, pokiaľ ide o zavedenie ochranných opatrení, ukladá členským štátom povinnosť zaviesť ochranné opatrenia, ktoré zodpovedajú ekologickým požiadavkám typov prirodzených biotopov uvedených v prílohe I k smernici o biotopoch a druhov uvedených v prílohe II k tejto smernici „vyskytujúcich sa v týchto lokalitách“. Relevantným kritériom je teda kritérium výskytu druhov v dotknutej lokalite.

41

Na druhej sa podľa judikatúry ustanovenia článku 6 smernice o biotopoch majú vykladať ako koherentný celok vzhľadom na ciele ochrany stanovené v tejto smernici. Odseky 2 a 3 tohto článku totiž majú zabezpečiť rovnakú úroveň ochrany prirodzených biotopov a biotopov druhov, zatiaľ čo odsek 4 tohto článku je len ustanovením, ktoré upravuje výnimku z druhej vety tohto odseku 3 (rozsudok z 12. apríla 2018, People Over Wind a Sweetman, C‑323/17, EU:C:2018:244, bod 24, ako aj citovaná judikatúra).

42

Ako zdôrazňuje Komisia v tejto súvislosti, odseky 3 a 4 článku 6 smernice o biotopoch, ktoré sa uplatňujú aj na OCHÚ podľa článku 7 tejto smernice a podľa ktorých sú členské štáty povinné vykonať posúdenie ex ante a podmieniť plány alebo projekty, ktoré môžu mať významný vplyv na dotknuté lokality, predchádzajúcemu povoleniu, spresňujú, že ciele ochrany lokality predstavujú povinný referenčný bod pre požadované primerané posúdenia.

43

Úroveň ochrany stanovená v článku 6 ods. 2 smernice o biotopoch sa preto musí určiť najmä s ohľadom na ciele ochrany dotknutej lokality.

44

Navyše treba uviesť, že OCHÚ podliehajú povinnostiam týkajúcim sa správy chránených území uvedeným v článku 4 ods. 1 a 2 smernice o ochrane vtáctva a článku 6 ods. 2 smernice o biotopoch, ktoré, ako uvádza generálna advokátka v bode 54 svojich návrhov, sú zamerané na zabezpečenie ochrany v OCHÚ, ktorá je rovnocenná ochrane v článku 4 ods. 4 a článku 6 ods. 1 smernice o biotopoch.

45

V rozsudku z 21. septembra 2023, Komisia/Nemecko (Ochrana osobitných chránených území) (C‑116/22, EU:C:2023:687, bod 105), ktorý sa týka smernice o biotopoch, ale ktorého výklad možno uplatniť na smernicu o ochrane vtáctva, Súdny dvor rozhodol, že povinnosť stanoviť ciele ochrany existuje pre lokality označené podľa smernice o biotopoch, hoci táto smernica túto povinnosť výslovne neuvádza.

46

Z uvedeného vyplýva, že povinnosti týkajúce sa správy OCHÚ stanovené v článku 4 smernice o ochrane vtáctva v spojení s článkom 6 smernice o biotopoch znamenajú, že členské štáty musia stanoviť ciele ochrany pre tieto územia. V súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 28 tohto rozsudku musí právne postavenie OCHÚ zahŕňať takéto ciele ochrany.

47

Ako však v podstate konštatovala generálna advokátka v bode 44 svojich návrhov, pri stanovovaní cieľov ochrany lokality je potrebné zohľadniť tak chránené druhy, teda druhy uvedené v prílohe I k smernici o ochrane vtáctva, ako aj pravidelne sa vyskytujúce sťahovavé druhy, ktoré nie sú uvedené v tejto prílohe, keďže tieto druhy sú chránené osobitne cieleným a posilneným režimom stanoveným v článku 4 tejto smernice.

48

Okrem toho povinnosť stanoviť ciele ochrany pre vybrané lokality sa vzťahuje na dotknuté druhy na základe ich významného výskytu v príslušných lokalitách, a to bez toho, aby sa obmedzovala len na druhy, na ktorých bol založený výber lokalít.

49

V dôsledku toho je potrebné konštatovať, že ciele ochrany lokality musia byť definované s prihliadnutím na „druhy, ktoré odôvodňujú klasifikáciu OCHÚ“, ako aj iné druhy vtáctva, ktoré majú byť chránené podľa článku 4 smernice o ochrane vtáctva, ktoré sa vo významných množstvách vyskytujú na dotknutom OCHÚ, bez toho, aby táto lokalita bola pre tieto druhy označená ako OCHÚ.

50

Opačný výklad článku 6 smernice o biotopoch v spojení s článkom 4 smernice o ochrane vtáctva, podľa ktorého treba zohľadniť len „druhy, ktoré odôvodňujú klasifikáciu OCHÚ“, nie je v súlade s účelom týchto smerníc. Podľa tohto výkladu by totiž dotknutý členský štát nebol povinný, pokiaľ ide o OCHÚ, ani stanoviť ciele ochrany zahŕňajúce cieľ špecifický pre populáciu a biotop druhu chráneného týmto článkom 4, ktorý je odlišný od cieľa, ktorý odôvodnil klasifikáciu ako OCHÚ, ani prijať a vykonať ochranné opatrenia, ktoré špecificky zodpovedajú ekologickým potrebám uvedeného druhu, ako to stanovuje článok 4 ods. 1 smernice o ochrane vtáctva. Tento členský štát by ani nebol povinný prijať opatrenia stanovené v článku 6 ods. 2 až 4 smernice o biotopoch, aby zabránil poškodeniu prirodzených biotopov alebo významnému rušeniu tohto druhu, alebo vykonať primerané posúdenie vplyvov projektov na populáciu a biotop tohto druhu.

51

Treba teda konštatovať, že takýto opačný výklad neumožňuje priznať chráneným druhom „osobitne cielený a posilnený“ režim ochrany, ktorý pre všetky tieto druhy vyžaduje článok 4 smernice o ochrane vtáctva. Ako však vyplýva z bodu 24 tohto rozsudku, tento režim musí byť povinne prijatý a uplatňovaný v rozsahu, v akom sa týka „najviac ohrozených druhov a druhov, ktoré predstavujú spoločné dedičstvo“ Únie.

52

Treba dodať, že aj keď členským štátom prináleží, aby zohľadnili všetky druhy vtáctva uvedené v článku 4 ods. 1 a 2 smernice o ochrane vtáctva, ktoré sa vyskytujú na OCHÚ, ako aj ich biotop, pokiaľ toto ustanovenie ukladá povinnosť prijať opatrenia v závislosti od požiadaviek ochrany druhov, ktoré závisia od situácie na dotknutom OCHÚ, členským štátom prináleží, aby stanovili priority, pokiaľ ide o ochranu týchto druhov.

53

V tejto súvislosti sú vnútroštátne orgány podľa tohto ustanovenia povinné preukázať prítomnosť druhov vtáctva, ktoré majú byť chránené v OCHÚ, prínos dotknutých populácií k cieľom smernice o ochrane vtáctva, ako aj riziká a hrozby, ktorým sú tieto populácie vystavené.

54

V tomto rámci, ako v podstate uviedla generálna advokátka v bode 52 svojich návrhov, druhy a biotopy, pre ktoré bola lokalita označená za OCHÚ, majú prirodzene prioritné postavenie, pokiaľ ide o osobitné ochranné opatrenia, ktoré je potrebné prijať a vykonať v tejto lokalite. Nemožno však opomenúť výskyt iných druhov, ako sú vzácne druhy vtákov, zraniteľné druhy, či dokonca druhy vtákov, ktoré sa v dotknutej lokalite prirodzene vyvíjajú izolovaným spôsobom, a prijatie takýchto ochranných opatrení vo vzťahu k nim sa môže ukázať ako užitočné alebo nevyhnutné na dosiahnutie relevantných cieľov ochrany.

55

Žalobcovia vo veci samej tiež tvrdia, že podľa vnútroštátnych ustanovení, o ktoré ide vo veci samej, sa plány starostlivosti o OCHÚ, ako aj opatrenia a činnosti stanovené týmito plánmi na účely ochrany druhov vtáctva a ich biotopov nevzťahujú na všetky druhy uvedené v dotknutých informačných formulároch pre navrhované lokality v rámci Natura 2000. Táto situácia podľa nich spôsobuje nedostatočnú ochranu chránených druhov, keďže vnútroštátne ustanovenia, o ktoré ide vo veci samej, môžu obmedziť rozsah povinnosti stanovenej v článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch, a to zahrnúť do osobitného posudzovania vplyvu projektu na životné prostredie podľa smernice 2011/92 súhrn špecifických ornitologických údajov. Vzhľadom na to, že pre iné druhy, než sú „druhy, ktoré odôvodňujú klasifikáciu OCHÚ“, neboli zahrnuté žiadne presné vedecké údaje, toto posudzovanie vplyvu na životné prostredie sa nevykonáva v súlade s týmto ustanovením.

56

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že povinnosti, ktoré členským štátom vyplývajú z článku 6 smernice o biotopoch, sa musia vykonávať účinným spôsobom a prostredníctvom úplných, jasných a presných opatrení [rozsudok z 29. júna 2023, Komisia/Írsko (Ochrana osobitných chránených území), C‑444/21, EU:C:2023:524, bod 138 a citovaná judikatúra].

57

Treba spresniť, že právne postavenie ochrany, ktoré musia mať OCHÚ, neznamená, že ciele ochrany musia byť špecifikované pre každý posudzovaný druh samostatne. Okrem toho nemožno usudzovať, že ciele ochrany sa musia nachádzať v tom istom právnom akte, ktorý sa týka chránených druhov a biotopov v určenom OCHÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. októbra 2010, Komisia/Rakúsko, C‑535/07, EU:C:2010:602, bod 65 a citovanú judikatúru).

58

Napokon treba spresniť, že vymedzenie OCHÚ, ako aj identifikácia druhov, ktoré odôvodnili klasifikáciu dotknutého územia, musia mať nespochybniteľnú záväznú formu. Keby to tak nebolo, existovalo by totiž riziko, že by sa cieľ ochrany vyplývajúci z článku 4 ods. 1 a 2 smernice o ochrane vtáctve, ako aj z článku 6 ods. 2 smernice o biotopoch v spojení s článkom 7 tejto smernice úplne nedosiahol (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. októbra 2010, Komisia/Rakúsko, C‑535/07, EU:C:2010:602, bod 64).

59

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 4 ods. 1 a 2 smernice o ochrane vtáctva, ako aj článok 6 ods. 2 až 4 smernice o biotopoch sa majú vykladať v tom zmysle, že ukladajú členským štátom povinnosť, aby pre každé OCHÚ, posudzované jednotlivo, definovali ciele ochrany a ochranné opatrenia týkajúce sa všetkých chránených druhov, ako aj ich biotopu. Členským štátom pritom prináleží, aby definovali priority v závislosti od významu týchto opatrení na dosiahnutie cieľov ochrany všetkých týchto druhov.

60

Vzhľadom na odpoveď na prvú otázku nie je potrebné preskúmať druhú otázku. Ako totiž vyplýva z odpovede na prvú otázku, opatrenia na ochranu, zachovanie a obnovu prijaté na základe článku 4 ods. 1 a 2 smernice o ochrane vtáctva a článku 6 ods. 2 až 4 smernice o biotopoch sa v zásade musia zakladať na ekologických požiadavkách špecifických pre rôzne OCHÚ a vyžadujú, aby sa pre každé OCHÚ, posudzované jednotlivo a podľa priorít definovaných dotknutým členským štátom, určili ciele a ochranné opatrenia týkajúce sa všetkých druhov vtákov uvedených v prílohe I k smernici o ochrane vtáctva a pravidelne sa vyskytujúcich sťahovavých druhov neuvedených v tejto prílohe, ako aj ich biotopu.

61

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania však vyplýva, že vnútroštátne opatrenia, o ktoré ide vo veci samej, sú individualizované len do tej miery, do akej majú byť prospešné pre druhy vtáctva, ktoré odôvodňujú klasifikáciu dotknutého OCHÚ.

62

Svojou treťou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa majú článok 4 ods. 1 a 2 smernice o ochrane vtáctva, ako aj článok 6 ods. 2 až 4 smernice o biotopoch vykladať v tom zmysle, že povinnosť vykonať posudzovanie vplyvov projektu na životné prostredie podľa smernice 2011/92 má vplyv na rozsah povinností vyplývajúcich z týchto ustanovení.

63

Vnútroštátny súd v tejto súvislosti uvádza, že v rámci takéhoto posúdenia sa vykonáva analýza vplyvu dotknutého projektu na všetky druhy vtákov, ktoré sú vymenované v prílohe I k smernici o ochrane vtáctva, a na pravidelne sa vyskytujúce sťahovavé druhy v každom OCHÚ.

64

V tejto súvislosti stačí uviesť, že vykonanie takejto analýzy môže byť doplnkové, ale v každom prípade nemá vplyv na výklad povinností ochrany OCHÚ, ktoré vyplývajú zo smernice o ochrane vtáctva v spojení so smernicou o biotopoch.

65

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na tretiu otázku odpovedať tak, že článok 4 ods. 1 a 2 smernice o ochrane vtáctva, ako aj článok 6 ods. 2 až 4 smernice o biotopoch sa majú vykladať v tom zmysle, že povinnosť vykonať posudzovanie vplyvov projektu na životné prostredie podľa smernice 2011/92 nemá vplyv na rozsah povinností vyplývajúcich z týchto ustanovení.

66

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto: