Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Predchádzanie využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo terorizmu (do roku 2027)

 

ZHRNUTIE K DOKUMENTOM:

Smernica (EÚ) 2015/849 – predchádzanie využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu

AKÝ JE CIEĽ TEJTO SMERNICE?

  • Cieľom smernice (EÚ) 2015/849 (štvrtá smernica o boji proti praniu špinavých peňazí) je bojovať proti praniu špinavých peňazí* a financovaniu terorizmu* tak, že predchádza zneužívaniu finančného trhu na tieto účely.
  • Nahrádza sa ňou predchádzajúca smernica (ES) 2005/60 (tretia smernica o boji proti praniu špinavých peňazí), ktorá nadobudla účinnosť v roku 2007.
  • Jej účelom je odstrániť prípadné nejednoznačnosti v predchádzajúcej smernici a súvisiacich právnych predpisoch a zlepšiť konzistentnosť pravidiel pre boj proti praniu špinavých peňazí a proti financovaniu terorizmu vo všetkých členských štátoch Európskej únie (EÚ).
  • V smernici o boji proti praniu špinavých peňazí sú tiež zohľadnené odporúčania Finančnej akčnej skupiny z roku 2012, ktoré boli revidované v roku 2023.
  • S cieľom zohľadniť tieto aktualizované odporúčania sa v pozmeňujúcom nariadení (EÚ) 2023/1113 zavádzajú dodatočné kategórie poskytovateľov virtuálnych aktív, na ktoré sa v minulosti smernica nevzťahovala a ktoré sú vymedzené v nariadení (EÚ) 2023/1114, nariadení o trhoch s kryptoaktívami (pozri súhrn). Pozmeňujúcim nariadením (EÚ) 2023/1113 sa stanovujú aj pravidlá na zabezpečenie toho, aby v súvislosti s kryptoaktívami* poskytovatelia služieb kryptoaktív* mohli primerane zmierniť riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktorým sú vystavení.

HLAVNÉ BODY

Smernica sa vzťahuje na:

  • úverové inštitúcie,
  • finančné inštitúcie,
  • určené nefinančné podniky a profesie, ako sú:
    • audítori,
    • externí účtovníci,
    • daňoví poradcovia,
    • notári a právnici (v niektorých prípadoch),
    • realitní makléri, ktorí vystupujú ako sprostredkovatelia pri prenájme nehnuteľného majetku, za ktorý mesačný nájom presahuje 10 000 eur,
    • obchodníci s tovarom (napríklad vzácnymi kovmi a kameňmi v prípade, keď sa platby vo výške 10 000 eur alebo viac uskutočňujú v hotovosti),
    • obchodníci s umením v prípade, ak je hodnota transakcie minimálne 10 000 eur,
    • poskytovatelia hazardných služieb.

Smernica:

  • posilňujú pravidlá týkajúce sa transparentnosti s ohľadom na identifikáciu klientov – najmä konečných vlastníkov* spoločností a právnych štruktúr (trustov),
  • vyžaduje, aby sa informácie o konečnom vlastníctve spoločností uchovávali v každej krajine EÚ v centrálnom registri, napríklad v obchodnom registri, registri spoločností alebo vo verejnom registri,
  • zvyšuje informovanosť o všetkých slabinách súvisiacich s praním špinavých peňazí/financovaním terorizmu a zlepšuje sa schopnosť reagovať na ne – okrem vnútroštátneho hodnotenia rizík, ktoré majú vykonávať členské štáty, vykonáva aj Európska komisia hodnotenie rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktoré majú vplyv na vnútorný trh a súvisia s cezhraničnou činnosťou (prvá správa bola vydaná 26. júna 2017),
  • prináša koordinovaná európska politika pre postup týkajúci sa krajín mimo EÚ (tretích krajín), ktoré majú neefektívne režimy boja proti praniu špinavých peňazí/financovaniu terorizmu, na ochranu finančného systému EÚ – prvý zoznam „vysokorizikových tretích krajín“ pre EÚ bol prijatý delegovaným aktom Komisie v júli 2016 a odvtedy už niekoľkokrát zmenený,
  • posilňuje a zlepšuje spolupráca medzi finančnými spravodajskými jednotkami (FIU), ktoré patria k hlavným aktérom v boji proti praniu špinavých peňazí/financovaniu terorizmu – systematická výmena informácií medzi FIU sa má uskutočňovať prostredníctvom pokročilej technickej infraštruktúry s využitím siete FIU.NET, decentralizovanej počítačovej siete, ktorá využíva sofistikovanú technológiu párovania,
  • stanovuje, že e podozrenie na pranie špinavých peňazí alebo financovanie terorizmu sa musia nahlasovať verejným orgánom, obvykle FIU,
  • vyžaduje, aby tí, ktorým je určená, zaviedli:
    • podporné opatrenia, napríklad zabezpečiť riadnu odbornú prípravu zamestnancov a vypracovanie vhodných interných preventívnych politík a postupov,
    • dodatočné bezpečnostné opatrenia, napríklad zvýšenú povinnú starostlivosť vo vzťahu ku klientovi v situáciách so zvýšeným rizikom, napríklad pri obchodovaní s bankami mimo EÚ, a najmä pri kontaktoch s fyzickými alebo právnickými osobami so sídlom v krajinách mimo EÚ, ktoré Komisia označila ako vysokorizikové tretie krajiny,
  • zakazuje bankám udržiavať anonymné bezpečnostné schránky okrem anonymných účtov a vkladných knižiek,
  • zahŕňajú opatrenia na prevenciu rizík spojených s predplatenými kartami a virtuálnymi menami tým, že sa:
    • zníži prah identifikácie pre držiteľov predplatených kariet z 250 eur na 150 eur,
    • umožní vnútroštátnym FIU získať informácie, pomocou ktorých budú môcť zistiť totožnosť vlastníka virtuálnej meny,
  • posilňuje spolupráca medzi FIU s cieľom vymieňať si viac informácií,
  • poveruje Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) od 1. januára 2020 úlohou predchádzať využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu a viesť, koordinovať a monitorovať úsilie všetkých poskytovateľov finančných služieb a príslušných orgánov v EÚ v tejto oblasti (pozri súhrn).

Pozmeňujúce nariadenie (EÚ) 2023/1113

Nariadením (EÚ) 2023/1113 sa vytvára systém na riešenie výmeny kryptoaktív s cieľom zabezpečiť, aby sa nepoužívali nezákonne, napríklad na obchádzanie sankcií alebo na financovanie terorizmu alebo vojny. S cieľom dodržiavať medzinárodné normy týkajúce sa prevodov kryptoaktív a zabezpečiť vysledovateľnosť týchto aktív sa od poskytovateľov služieb kryptoaktív vyžaduje, aby zhromažďovali a v prípade potreby poskytovali orgánom určité informácie o odosielateľoch a prijímateľoch všetkých prevodov týchto aktív, ktoré uskutočňujú, bez ohľadu na ich hodnotu.

Nariadením (EÚ) 2023/1113 sa zmenila smernica (EÚ) 2015/849 s cieľom:

  • zahŕňať všetky kategórie poskytovateľov služieb kryptoaktív, ako sa vymedzujú v nariadení (EÚ) 2023/1114 v súvislosti s vymedzením „finančných inštitúcií“ v smernici (EÚ) 2015/7 (článok 3),
  • požadovať od poskytovateľov služieb kryptoaktív, aby uplatňovali zmierňujúce opatrenia úmerné rizikám spojeným s prevodmi zahŕňajúcimi samohosťované adresy a aby v prípade potreby zaviedli opatrenia zvýšenej povinnej starostlivosti (článok 19a),
  • požadovať od poskytovateľov služieb kryptoaktív, aby pri nadväzovaní cezhraničných korešpondenčných vzťahov zahŕňajúcich vykonávanie služieb v oblasti kryptoaktív s respondentským subjektom, ktorý nie je usadený v EÚ, uplatňovali primerané opatrenia na zmiernenie rizika (nový článok 19b),
  • umožniť členským štátom požadovať od poskytovateľov služieb kryptoaktív, ktorí sú usadení na ich území v inej forme ako pobočka a ktorých ústredie sa nachádza v inom členskom štáte, aby určili centrálne kontaktné miesto na ich území (článok 45 ods. 9),
  • odstrániť požiadavky na registráciu v súvislosti s tými kategóriami poskytovateľov služieb kryptoaktív, ktoré budú podliehať jednotnému režimu udeľovania licencií podľa nariadenia (EÚ) 2023/1114 (článok 47 ods. 1) – podľa týchto zmien smernice (EÚ) 2015/849 sa tiež vyžaduje, aby Európsky orgán pre bankovníctvo vydal usmernenia k viacerým otázkam, ako sú:
    • kritériá a prvky, ktoré musia poskytovatelia služieb kryptoaktív zohľadňovať pri posudzovaní svojich cezhraničných korešpondenčných vzťahov zahŕňajúcich vykonávanie služieb kryptoaktív spolu s opatreniami na zmiernenie rizika spojenými s respondentskými subjektmi vrátane minimálnych opatrení, ktoré majú poskytovatelia služieb kryptoaktív prijať, ak respondentský subjekt nie je registrovaný alebo nemá licenciu (nový článok 19b),
    • rizikové premenné a rizikové faktory, ktoré majú poskytovatelia kryptoaktív zohľadniť pri uzatváraní obchodných vzťahov alebo vykonávaní transakcií s kryptoaktívami (článok 18),
    • opatrenia, ktoré musia poskytovatelia služieb kryptoaktív zaviesť na identifikáciu a posúdenie rizika prania špinavých peňazí a financovania terorizmu v súvislosti s prevodmi kryptoaktív uskutočňovanými na samohosťovanú adresu* alebo pochádzajúcimi z nej (nový článok 19a),
    • ako sa opatrenia zvýšenej povinnej starostlivosti uplatňujú vo vzťahu ku klientovi a vhodné opatrenia na zmiernenie rizika, ktoré sa majú prijať, ak povinné subjekty vykonávajú služby kryptoaktív s neregistrovanými alebo nelicencovanými subjektmi, ktoré poskytujú služby kryptoaktív (nový článok 24a).

Doplnenie smernice (EÚ) 2015/849

V delegovanom akte, delegovanom nariadení (EÚ) 2019/758 sa stanovuje súbor dodatočných opatrení vrátane minimálnych opatrení, ktoré musia úverové a finančné inštitúcie prijať na účinné zvládnutie rizika prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ak právo krajiny mimo EÚ nepovoľuje vykonávanie politík a postupov, ktoré sa uplatňujú v celej skupine, na úrovni pobočiek alebo dcérskych spoločností vo väčšinovom vlastníctve, ktoré sú súčasťou skupiny a sú usadené v krajine mimo EÚ.

Zrušenie

Smernica (EÚ) 2015/849 bude od 9. júla 2027 zrušená a nahradená smernicou (EÚ) 2024/1640 (pozri súhrn).

ODKEDY SA PRAVIDLÁ UPLATŇUJÚ?

Smernica (EÚ) 2015/849 sa uplatňuje od 25. júna 2015 a do vnútroštátnych právnych predpisov členských štátov mala byť pôvodne transponovaná do 26. júna 2017. Táto lehota však bola predĺžená niekoľkými zmenami, najmä smernicou (EÚ) 2018/843, ktorá mala byť do vnútroštátnych právnych predpisov plne transponovaná do 10. januára 2020. Rovnaký dátum platil aj pre zriadenie registrov uvedených v článku 30 smernice (EÚ) 2015/849 v znení zmien, zatiaľ čo registre uvedené v jej článku 31 mali byť zriadené do 10. marca 2020.

Zmeny zavedené pozmeňujúcim nariadením (EÚ) 2023/1113 sa uplatňujú od 30. decembra 2024.

KONTEXT

Smernica je súčasťou balíka legislatívnych opatrení EÚ zameraných na predchádzanie praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ktorý zahŕňa nariadenie (EÚ) 2015/847 o vysledovateľnosti peňažných prevodov (pozri súhrn). Je tiež súčasťou širšej stratégie EÚ zameranej na boj proti finančnej trestnej činnosti, ktorá zahŕňa prácu:

Ďalšie informácie:

HLAVNÉ POJMY

Pranie špinavých peňazí. Zmena výnosov z trestnej činnosti na zdanlivo čisté finančné prostriedky, zvyčajne prostredníctvom finančného systému, napríklad utajením zdroja peňazí, zmenou ich formy alebo presunutím prostriedkov na miesto, na ktorom menej pravdepodobne pritiahnu pozornosť.
Financovanie terorizmu. Poskytovanie alebo zhromažďovanie finančných prostriedkov, ktoré majú byť použité na vykonanie teroristických trestných činov.
Kryptoaktívum. Digitálne vyjadrenie hodnoty alebo práva, ktoré sa môže prenášať a elektronicky uchovávať v archíve použitím technológie distribuovanej databázy transakcií alebo podobnej technológie (t. j. je spoločné v celom rozsahu a synchronizované medzi uzlami DLT na základe mechanizmu konsenzu).
Poskytovatelia služieb kryptoaktív. Právnická osoba alebo iný podnik, ktorého povolanie alebo podnikateľská činnosť spočíva v poskytovaní jednej alebo viacerých služieb kryptoaktív klientom na profesionálnom základe a ktorý má povolenie poskytovať služby kryptoaktív v súlade s nariadením (EÚ) 2023/1114.
Konečný vlastník. Osoba, ktorá v skutočnosti vlastní alebo ovláda spoločnosť.
Samohosťovaná adresa. Adresa distribuovanej databázy, ktorá nie je spojená ani s poskytovateľom služieb kryptoaktív, ani so subjektom, ktorý nie je usadený v EÚ a poskytuje služby podobné službám poskytovateľa služieb kryptoaktív.

HLAVNÝ DOKUMENT

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 73 – 117).

Následné zmeny smernice (EÚ) 2015/849 boli zapracované do pôvodného textu. Toto konsolidované znenie slúži len na dokumentačné účely.

SÚVISIACE DOKUMENTY

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1113 z 31. mája 2023 o údajoch sprevádzajúcich prevody finančných prostriedkov a určitých kryptoaktív a o zmene smernice (EÚ) 2015/849 (Ú. v. EÚ L 150, 9.6.2023, s. 1 – 39).

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1114 z 31. mája 2023 o trhoch s kryptoaktívami a o zmene nariadení (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 1095/2010 a smerníc 2013/36/EÚ a (EÚ) 2019/1937 (Ú. v. EÚ L 150, 9.6.2023, s. 40 – 205).

Pozri konsolidované znenie.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2177 z 18. decembra 2019, ktorou sa mení smernica 2009/138/ES o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II), smernica 2014/65/EÚ o trhoch s finančnými nástrojmi a smernica (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu (Ú. v. EÚ L 334, 27.12.2019, s. 155 – 163).

Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade o hodnotení rizika prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktoré má vplyv na vnútorný trh a súvisí s cezhraničnou činnosťou [COM(2022) 554 final, 27.10.2022].

Odporúčanie Komisie (EÚ) 2020/1039 zo 14. júla 2020 týkajúce sa podmienenia štátnej finančnej podpory podnikom v Únii neexistenciou väzieb na nespolupracujúce jurisdikcie (Ú. v. EÚ L 227, 16.7.2020, s. 76 – 79).

Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade o hodnotení rizika prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktoré má vplyv na vnútorný trh a súvisí s cezhraničnou činnosťou [COM(2019) 370 final z 24. júla 2019].

Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade o posúdení rámca pre spoluprácu medzi finančnými spravodajskými jednotkami [COM(2019) 371 final, 24.7.2019].

Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2019/758 z 31. januára 2019, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy týkajúce sa minimálnych opatrení a druhu dodatočných opatrení, ktoré musia úverové a finančné inštitúcie prijať na zmiernenie rizika prania špinavých peňazí a financovania terorizmu v určitých tretích krajinách (Ú. v. EÚ L 125, 14.5.2019, s. 4 – 10).

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/843 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu a smernice 2009/138/ES a 2013/36/EÚ (Ú. v. EÚ L 156, 19.6.2018, s. 43 – 74).

Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade o hodnotení rizika prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktoré má vplyv na vnútorný trh a súvisí s cezhraničnou činnosťou [COM(2017) 340 final z 26. júna 2017].

Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2016/1675 zo 14. júla 2016, ktorým sa smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 dopĺňa o identifikáciu vysokorizikových tretích krajín so strategickými nedostatkami (Ú. v. EÚ L 254, 20.9.2016, s. 1 – 4).

Pozri konsolidované znenie.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/847 z 20. mája 2015 o údajoch sprevádzajúcich prevody finančných prostriedkov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1781/2006 (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 1 – 18).

Pozri konsolidované znenie.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12 – 47).

Pozri konsolidované znenie.

Posledná aktualizácia 23.09.2024

Top